Židia z Ruska utekajú, lebo majú strach ze Zelenského? Jedná jako Hitler? SR nižšie ceny palív, ropy

 Z Ruska od začiatku jeho invázie na Ukrajinu odišli tisíce Židov. Krajinu aj kvôli obavám z možnej perzekúcie opustil každý ôsmy, vyplýva to z údajov Židovskej agentúry, neziskovej organizácie, ktorá Židom z celého sveta pomáha s presídlením do Izraela.

 Od marca tohto roku z Ruska do Izraela odišlo 20 500 z celkových 165-tisíc Židov, ktorí tam žijú. Tisíce ďalších sa podľa Židovskej agentúry, o ktorej uzavretie sa usiluje ruské ministerstvo spravodlivosti, odsťahovalo do iných častí sveta.

Mnoho Židov sa na základe historickej skúsenosti s perzekúciami židovskej populácie obáva o svoju budúcnosť v Rusku. Pred nárastom antisemitizmu opakovane varoval bývalý hlavný moskovský rabín Pinchas Goldschmidt, ktorý sa krátko po začatí invázie vzdal svojej funkcie, verejne sa proti vpádu ruských síl na Ukrajinu vymedzil a Rusko opustil. „Cítil som, že musím nejako ukázať, že sa plne dištancujem a nesúhlasím s touto inváziou na Ukrajinu, ale ohrozil by som sám seba, keby som tak urobil a zostal v Moskve,“ povedal Goldschmidt. Rabínov nesúhlas aj odchod z krajiny sa stretli s kritikou niektorých ruských Židov, ktorí sa obávali, že tieto kroky ohrozia bezpečie komunity. Goldschmidt však povedal, že väčšina ho podporila.

„Dosť som premýšľala, prečo sa tak ponáhľajú s odchodom, pretože sme výrazný nárast antisemitizmu nezaznamenali,“ uvádza Anna Shternshisová, odborníčka na históriu Židov v Rusku z univerzity v kanadskom Toronte. „Keď som sa nad tým zamyslela z historického uhla, tak som si všimla, že vždy, keď sa niečo stane v Rusku, nejaký zvrat, nejaká zmena, tak sú Židia v nebezpečenstve,“ dodáva.

„Moja rodina po 24. februári tohto roku, keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu, dospela k záveru, že je úplne proti tejto vojne, ale nevedeli sme, ako protestovať. Jedno z mojich detí má vek na vojenskú službu, čo bol ďalší dôvod, prečo sme chceli odísť,“ hovorí muž, ktorý z bezpečnostných dôvodov uviedol falošné meno Alexander. Okrem obáv z opustenia svojho domova a krajiny hovoril aj o strachu, že si v zahraničí nenájde prácu a na presídlenie nemá dostatok úspor. „Ruské úrady sú nepredvídateľné a majú sklon urobiť zo Židov jeden z cieľov svojej propagandy. Tradične je to dobrý spôsob, ako nájsť vnútorných nepriateľov. Trpeli kvôli tomu moji rodičia aj starí rodičia,“ dodáva Alexander.

Ruské ministerstvo spravodlivosti v júli podalo žiadosť o uzavretie ruskej pobočky Židovskej agentúry. Podľa niektorých médií ruské úrady týmto represívnym opatrením reagujú na postoj izraelskej vlády k invázii na Ukrajinu. Ruské úrady tvrdia, že agentúra porušila zákony o ochrane osobných údajov, súdne vypočutie je naplánované na 19. augusta.

Možné uzavretie Židovskej agentúry v Rusku desí aj Alexandra: „Z ničoho nič to vidíme v správach a zaujíma nás, čo bude ďalej. Necítime sa vôbec v bezpečí a myslíme si, že môžeme prísť o prácu alebo ísť do väzenia. Je to zrazu desivé.“

Izrael proti uzavretiu agentúry výrazne protestuje, o záležitosti spolu na začiatku augusta hovorili ruský prezident Vladimir Putin a jeho izraelský náprotivok Jicchak Herzog. Kritiku Izraela i ďalších krajín si na začiatku tohtoročného mája vyslúžil aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ktorý v súvislosti so židovským pôvodom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyhlásil, že to nepopiera údajné nacistické prvky v jeho krajine a že aj vodca nacistického Nemecka Hitler „mal židovský pôvod“ a „najväčšie antisemiti bývajú Židia“./agentury/

X X X

Ukrajinský vrchný generál Zalužnyj: Rusi postupujú po celej frontovej línii

 Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v stredu pripustil, že ruské vojská „pokračujú v postupe po celej frontovej línii“ v Donbase, avšak Ukrajinci majú podľa neho situáciu pod kontrolou.

 Zalužnyj to vyhlásil po rozhovore s náčelníkom kanadského generálneho štábu Wayneom Donaldom Eyrem. Podľa Zalužného Rusi uskutočňujú denne 700 až 800 delostreleckých útokov a celkovo pri tom vypália 40 až 60-tisíc delostreleckých granátov. Podľa CNN tieto počty korešpondujú s odhadmi západných analytikov. Počas júla bola intenzita ruského ostreľovania nižšia.

„Nepriateľ sa sústreďuje predovšetkým na vytlačenie našich jednotiek z Doneckej oblasti. Najintenzívnejšia situácia je teraz na osi Avdijivka-Pisky-Marjinka,“ dodal šéf ukrajinskej armády. Uvedená línia je 25 kilometrov dlhá a nachádza sa niekoľko kilometrov západne od Donecka./agentury/

X X X

Ankara hovorí v súvislosti s cestou šéfa OSN do Ľvova o konci vojny

Na schôdzke ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom a tureckým prezidentom Recepom Tayyiopm Erdoganom sa bude podľa Ankary diskutovať aj o diplomatických spôsoboch ukončenia vojny na Ukrajine.

Témou stretnutia, ktoré sa uskutoční vo štvrtok v Ľvove, bude aj „ukončenie vojny medzi Ukrajinou a Ruskom diplomatickými cestami“, oznámil v utorok Erdoganov úrad.

OSN je v súvislosti s možnými rokovaniami so Zelenským o ukončení bojov oveľa zdržanlivejšia. „Existuje niekoľko otázok, ktoré sa budú riešiť: Konflikt vo všeobecnosti, potreba politického riešenia tohto konfliktu,“ odpovedal v New Yorku hovorca OSN Stéphane Dujarric na otázku, či prebiehajú aj diskusie o rokovaniach o trvalom prímerí.

Plánované rozhovory so Zelenským budú podľa neho tiež zamerané na situáciu v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorá sa v auguste opakovane stala terčom ostreľovania.

Guterresovi a Erdoganovi sa v júli podarilo sprostredkovať rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa dohodli na vývoze ukrajinského obilia z prístavov v Čiernom mori. Zdroje v OSN vtedy podľa agentúre DPA uviedli, že na tento úspech by sa malo nadviazať.

Rokovania o všeobecnom prímerí sú však podľa nich možné len vtedy, ak žiadna z bojujúcich strán nedokáže zaznamenať výrazné územné zisky a vzdá sa cieľa konečného víťazstva. Guterres opakovane zdôrazňuje, že podporuje tzv. tichú diplomaciu, ktorá hľadá východiská z konfliktu za zatvorenými dverami./agentury/

X X X

Gazprom straší Európu.? Cena plynu môže vyskočiť o ďalších 60 percent

 Ruský plynárenský koncern Gazprom varoval, že ceny plynu v Európe môžu v zime vzrásť o 60 % na viac než 4000 USD (3948,28 eura) za 1000 kubických metrov (m3). Ako dôvod uviedol pokračujúce sankcie západných štátov voči Rusku, v dôsledku ktorých klesá produkcia a vývoz plynu. Informovala o tom agentúra Reuters.

 Výstavba plynovodu Balkan Stream, známeho aj ako turecký plynovod pri obci Belogradec na severovýchode Bulharska.

Plyn z Ruska, ktoré je najväčším dodávateľom suroviny do Európy, tečie tento rok v obmedzenom objeme. Po tom, ako Rusko zaútočilo koncom februára na Ukrajinu, západné štáty na Moskvu uvalili sankcie. Tie Gazprom uviedol ako dôvod obmedzenia dodávok cez kľúčový plynovod Severný prúd 1, ktorý dodáva surovinu po dne Baltického mora do Nemecka. To prispelo k výraznému rastu cien plynu.

 „Európske ceny plynu na spotovom trhu dosiahli 2500 USD (za 1000 m3). Ak bude tento trend pokračovať, tak pri konzervatívnych odhadoch ceny prekročia túto zimu 4000 USD/1000m3,“ uviedol v utorok (16. 8.) Gazprom.

Okrem sporu za turbíny pre Severný prúd 1, ktorý teraz funguje na 20 % svojej kapacity, ceny ovplyvnil aj fakt, že Kyjev odstavil jednu z transportných trás ruského plynu do Európy. Od začiatku roka do 15. augusta klesol export plynu od Gazpromu medziročne o 36,2 % na 78,5 miliardy m3 a produkcia plynu sa znížila o 13,2 % na 274,8 miliardy m3.

 V prvej polovici augusta sa produkcia plynu zo strany Gazpromu znížila medziročne o 32,2 %, pričom za mesiac júl pokles predstavoval 35,8 %, povedal Jevgenij Suvorov, ekonóm z CentroCreditBank. Čo sa týka exportu plynu, ten klesol v júli medziročne o 58,4 % a za prvú polovicu augusta pokles dosiahol 59 %./agentury/

X X X

Opozícia ruší odvolanie Matoviča. Dôvodom je Sulíkov plán

O dva týždne Slovensko oslávi 30 rokov odvtedy, čo bola prijatá ústava. Ak sa na slovenskej politickej scéne nič nezmení, v rovnaký deň príde vláda o štyroch ministrov. Rekonštrukciu bude mať po druhý raz v rukách premiér Eduard Heger (OĽaNO). Zatiaľ sa však žiadna zo strán trojkoalície nehrnie do riadenia rezortov, ktoré zostanú po SaS.

 Jediné, čo by podľa liberálov mohlo tento scenár zvrátiť, je odchod ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) vyhlásil, že nevidí žiaden priestor, aby ustúpili zo svojej požiadavky na odchod predsedu OĽaNO z vlády. Snahou SaS je pokračovanie v koalícii, no nie za prítomnosti Matoviča.

Financmajster je však presvedčený, že na svojej stoličke zotrvá. Jeho pozíciu by tak mohlo ohroziť jedine odvolanie v parlamente. Práve o to sa chceli pokúsiť poslanci z Republiky. „Začneme s tým koncom augusta, keď budú ľudia späť z dovoleniek. Naším zámerom je, aby sa Igor Matovič odvolával začiatkom septembra,“ uviedli.

Strana Hlas tvrdí, že sa bude iniciatívou zaoberať, keď bude aktuálna. Podľa slov hovorkyne Patrície Medveď Macíkovej ich zatiaľ s týmto zámerom nikto neoslovil.

 Odídenci z extrémistickej ĽS NS verili, že zber podpisov na odvolanie Matoviča prebehne bez problémov. No Republika má v parlamente len piatich poslancov, pričom na zvolanie mimoriadnej schôdze treba podpisy aspoň od 30 zákonodarcov.

Plány im prekazil líder Smeru Robert Fico, keď oznámil, že Matoviča sa odvolávať nechystá. Podotkol, že jeho koniec na poste ministra financií by znamenal návrat SaS do vlády. Tento scenár mu prekáža viac ako OĽaNO.

„Vy si myslíte, že my sme nejaké malé deti, že nás Sulík považuje za idiotov, že my zajtra odvoláme Matoviča a Sulík sa víťazoslávne vráti do vlády?“ vyhlásil Fico. Tvrdí, že „chce postupovať takticky a nechce sa podieľať na riešení vnútrokoaličných sporov“.

„Oni nevedia vyhnať Matoviča, tak sa obrátia na opozíciu, aby urobila špinavú robotu, odvolajú Matoviča a Sulík s obludou Kolíkovou sa vrátia naspäť do vlády,“ dodal. Argumentom proti odvolávaniu je aj fakt, že Matovič už jedno odvolávanie ustál. Konalo sa minulý rok a za jeho porúčanie sa z vlády hlasovalo 51 zákonodarcov, pričom na odvolanie člena vlády treba minimálne 76 hlasov.

Na druhej strane, dnes je situácia iná a všetko nasvedčuje tomu, že minister financií by už svoju pozíciu až takú istú nemal. Dôvodom je hroziaci odchod SaS z koalície. Myšlienku, že by liberáli v parlamente hlasovali za jeho odvolanie, nedávno pre Pravdu pripustil aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

Ak by teda za jeho odchod z funkcie zdvihli ruku poslanci SaS, spolu s opozíciou by mali 72 hlasov. O Matovičovom osude by rozhodovali Tomáš Taraba, Štefan a Filip Kuffovci, odídenci z OĽaNO či nezaradení Tomáš Valášek a Miroslav Kollár.

Kto povalil Radičovej vládu?

Liberáli sa zo svojej pozície uhnúť nechystajú aj napriek tomu, že strana Za ľudí vyzýva ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), aby odišiel z vlády až po zime. V strane Za ľudí chcú, aby liberáli zostali a pomohli Slovensku prejsť podľa nich najhorším obdobím, aké Európska únia počas svojej existencie zažila. SaS slovami hovorcu Ondreja Šprláka vyzýva Igora Matoviča, aby svojimi klamstvami prestal škodiť rokovaniam o obnovení štvorkoalície.

Podľa Sulíka si líder OĽaNO prispôsobuje realitu tak, ako sa mu zachce. „Namiesto toho, aby úprimne priznal, že nezvláda svoju funkciu a odstúpil, klame a zavádza. Neplatí to len pri jeho slovách, že sme mohli vetovať jeho nezmyselný nápad, hoci predtým tvrdil presný opak, ale potvrdzuje sa to aj pri jeho výrokoch z roku 2011,“ povedal šéf SaS./agentury/

X X X

Slovensko má nižšie ceny palív vďaka lacnejšej rope

Ceny palív na Slovensku patria medzi dlhodobo najnižšie v rámci celej Európskej únie. Významne k tomu prispieva fakt, že naša krajina využíva na výrobu palív lacnejšiu uralskú ropu, ktorú spracováva bratislavská rafinéria.

 Potvrdzujú to štatistiky Európskej komisie, mapujúce ceny palív vo všetkých 27 členských krajinách Európskej únie. Štatistiky sú verejne dostupné a prinášajú informácie o priemerných cenách v jednotlivých štátoch každý týždeň. Lacnejšia uralská ropa je realitou približne od začiatku konfliktu na Ukrajine, teda od februára tohto roka. Preto sme si porovnali ceny palív od začiatku roka až po dnešok.

V prípade benzínu vidíme, že priemerná cena bez dane je na Slovensku od začiatku roka na úrovni 0,883 eura za liter. V porovnaní s najdrahšími krajinami EÚ je cena nižšia o 15 centov za liter. V prípade nafty ide o ešte väčší rozdiel. Priemerná cena bez dane je 0,994 eura za liter, teda o 20 centov menej ako v krajinách na vyšších priečkach rebríčka.

Ešte zaujímavejšie čísla možno vidieť pri priemerných cenách s daňou, teda tých, za ktoré tankujeme na čerpacích staniciach. Od začiatku roka sa u nás cena benzínu pohybuje v priemere na úrovni 1,712 eura za liter, čo je o 20 centov menej ako napríklad v Nemecku, najväčšom trhu s palivami v Európe. Ak tankujete naftu, rozdiel je ešte vyšší, a to o 25 centov za každý liter v prospech slovenských cien. Znamená to, že vodiči na Slovensku majú nižšie ceny palív, pretože krajina využíva lacnejšiu ropu z Ruska.

Pri oboch palivách ide približne o sumu, ktorá zodpovedá lacnejšej uralskej rope. Rozdiel medzi cenami uralskej a severomorskej ropy bol po začiatku konfliktu približne 30 dolárov na barel, v poslednom čase klesla na 21 dolárov na barel./agentury/

X X X

Hlas vyzýva premiéra, aby dal hlasovať v parlamente o dôvere vláde

Mimoparlamentná opozičná strana Hlas vyzýva premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), aby predstúpil pred parlament a dal hlasovať o dôvere vláde. TASR o tom informovala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

 Minister financií Igor Matovič (OĽANO) podľa Hlasu v stredu predviedol ďalší diel hádok so stranou SaS. Jeho vystúpenie označila opozičná strana ako potvrdenie zúfalstva vládnej koalície, „ktorá sa vnútorne vyčerpala, je rozvadená a neschopná viesť štát“.

Jediným riešením sú podľa lídra Hlasu a nezaradeného poslanca Národnej rady SR Petra Pellegriniho predčasné voľby, aktuality.sk

X X X

Fico sa vyhráža pomstou: Sabotéri a gauneri po voľbách skončia. Hrozí im doživotie

 Smer vyhrá voľby a gauneri ako Daniel Lipšic budú musieť odísť, odkázal líder strany Smer Robert Fico. Na viacero ľudí z prostredia orgánov činných v trestnom konaní podal trestné oznámenie pre údajnú sabotáž štátu, za ktorú môže páchateľom hroziť až doživotie. Majú za ňou vraj stáť minister vnútra Roman Mikulec a špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Fico dúfa, že prokuratúra sa k tejto údajne sabotáži postaví podobne, ako v prípade prokurátora Vasiľa Špirka. Aj na základe jeho oznámenia je dnes predseda Smeru stíhaný za založenie zločineckej skupiny.

 Predseda Smeru Robert Fico prichádza na Generálnu prokuratúru podať trestné oznámenie, 17. augusta 2022

„Smer je najväčšia politická strana, ktorá opätovne vyhrá voľby, či už budú v roku 2023 alebo v roku 2024,“ vyhlásil predseda Smeru Robert Fico na tlačovom brífingu pred Generálnou prokuratúrou.

„Tých vecí prechádza stále viac a aj mnohí prokurátori a sudcovia pochopili, že skončili. Jednoducho skončili, pretože príde nová vláda a tá bude musieť urobiť poriadok. Gauneri ako špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, vyšetrovateľ NAKA Ján Čurilla a podobní budú musieť z týchto inštitúcií odísť, lebo deštruujú právny štát a páchajú sabotáže,“ odkázal Fico.

Na podateľni Generálnej prokuratúry krátko pred týmto vyhlásením spolu s ďalšími členmi predsedníctva strany Smer podal Fico trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu sabotáže. Takéhoto skutku sa podľa definície Trestného zákona dopúšťa ten, kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu.

Video: Strana Smer podáva na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie pre podozrenie zo sabotáže ústavného zriadenia.

„Ide o sabotáž. Nie sú žiadne pochyby, že ide o útok na ústavné zriadenie,“ skonštatoval predseda Smeru. Sabotáže sa podľa neho dopustil okruh operatívnych policajtov na NAKA, okruh vyšetrovateľov na NAKA, aj niektorí prokurátori špeciálnej prokuratúry vedenej Danielom Lipšicom. „Podstata bytia špeciálneho prokurátora je nenávisť voči nám (strane Smer, pozn. red.),“ tvrdí Fico.

Fico ukázal prstom aj na ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý podľa neho o všetkom vedel, ako aj na minulého prezidenta Policajného zboru Petra Kovaříka aj súčasného Štefana Hamrana, a tiež niektorých sudcov Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu.

„Sú tu konkrétne mená vyšetrovateľov, operatívcov, sudcov či prokurátorov špeciálnej prokuratúry,“ upozornil Fico. „Títo ľudia sú dnes podozriví, že vytvorili jednu organizovanú skupinu,“ tvrdí. „Pokiaľ by konali v takejto organizovanej skupine, ich zodpovednosť za sabotáž by bola ešte väčšia,“ zdôraznil Fico.

Za sabotáž hrozí páchateľovi trest na štyri až desať rokov. Ak je však spáchaný v zoskupením osôb, výška trestu môže dosiahnuť až doživotie. Predseda Smeru preto očakáva, že generálna prokuratúra sa bude podozreniam venovať s plnou vážnosťou. Dodal však, že pokiaľ vyhrá v nasledujúcich voľbách, neplánuje zrušiť ani Špecializovaný trestný súd, ani Úrad špeciálnej prokuratúry.

Fico sa len kryje

Ministerstvo vnútra tieto obvinenia dôrazne odmietlo ako nereálne výmysly. „Predseda danej politickej strany verejne klame a podsúva svoje fantázie ako fakty. Faktom však je, že jeho nominanti svedčia o zverstvách, ktoré sa diali počas vládnutia vlád, ktorej súčasťou bola strana Smer,“ reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

 Rezort vnútra kontinuálne verejne zdôrazňuje, že polícia je po dlhých rokoch slobodná v konaní. Dôkazom toho má byť 17 právoplatne odsúdených z čias vládnutia Smeru, 25 obžalovaných v deviatich prípadoch a ďalších 17 obvinených v stále prebiehajúcich trestných konaniach.

Ficove vyhlásenia a tvrdenia ministerstvo obrany interpretuje ako zastrašovanie orgánov činných v trestnom konaní práve v súvislosti s obvinením Fica zo založenia zločineckej skupiny.

„Spochybňovanie procesov a podsúvanie falošnej reality ministerstvo vnútra vníma ako snahu na prikrytie závažných podozrení z minulosti,“ dodal rezort.

Prasačiny a svinstvá

Svoje trestné oznámenie Fico opiera o prepisy odposluchov príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktoré vykonala policajná inšpekcia. Tie zachytávajú tajne odpočuté rozhovory policajtov, voči ktorým začal inšpekčný tím „Oblúk“ trestné stíhanie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Tí sa tomu mali snažiť zabrániť vymysleným obvinením voči inšpekčnému tímu pod vedením vyšetrovateľky Diany Santusovej.

Konanie a rozhovory príslušníkov NAKA dokumentuje aj obvinenie dvojice operatívcov Branislava Dunčka a Róberta Magulu. Tím bolo v súvislosti s vymysleným trestným stíhaním kolegov z inšpekcie len 15. júna 2022 vznesené obvinenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

 „Vyhlásenia obvineného Branislava Dunčka o podpálení auta príslušníčke ÚIS, o jej obesení sa, ktoré sú na zvukových záznamoch zaznamenané, síce nie sú predmetom tohto konania, ale celkom jednoznačne dokladajú nenávistné zanietenie obvinených s akým voči príslušníkom Úradu inšpekčnej služby,“ poznamenal vyšetrovateľ. Santusová bola napokon donútená svoju pozíciu opustiť.

Prípady obvinených vyšetrovateľov či obvineného kajúcnika Ľudovíta Makóa riešil Okresný súd Bratislava III. A práve tam sa koncom apríla odohrala aj bezprecedentná razia, pri ktorej sa „dosť agresívne, arogantne a drzo“ príslušníci NAKA domáhali utajovanej prílohy vyšetrovacieho spis, ktorá mala obsahovať práve odposluchy ich rozhovorov. Kolíková sa však vyšetrovateľov zastala a odvolala predsedu tohto súdu Romana Fitta.

„Z týchto rozhovorov jednoznačne vyplýva, že chceli zaútočiť na vysokých predstaviteľov Národného bezpečnostného úradu, pretože dostali informáciu, že úrad sa zaoberá ich bezpečnostnými previerkami. Potom to bol útok na Okresný súd Bratislava III, kde vtrhli a chceli sa v rozpore so zákonom dostať k rôznym dôkazom a vyšetrovacím spisom. A potom je to ešte obrovský útok na politickú stranu. Poznáme slávny výrok vyšetrovateľov NAKA, že treba zo Smeru urobiť zločineckú skupinu, takto zlikvidovať opozíciu a robiť na Ficovi, Kaliňákovi a Pellegrinim,“ tvrdí Fico. Títo vyšetrovatelia podľa neho páchajú „prasačiny a svinstvá“.

Pripomenul prípad Špirka

Fico tvrdí, že aj keď sa niekomu bude zdať trestné oznámenie pre sabotáž prehnané, podľa neho je na mieste. V tejto súvislosti Fico pripomenul, že naposledy verejnosť zaznamenali o prípade prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Vasila Špirka. „To, čo sa deje nám, nás tisíc krát viac oprávňuje podať takéto vážne obvinenie,“ zdôraznil Fico.

Špirko v marci 2018 na dvore pred Úradom špeciálnej prokuratúry v Pezinku novinárom oznámil, že podal trestné oznámenie na vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a viacerých policajných funkcionárov.

Obvinil ich zo sabotáže a povedal, že priamo z prostredia polície dostal informáciu o riadenej diskreditácii svojej osoby. „Bola nariadená autoritatívne a bola adresovaná podriadeným na splnenie. Tou osobou bol minister vnútra Robert Kaliňák,“ vyhlásil marci 2018 Špirko.

Dôvodom malo podľa Špirka byť to, že vtedy vyšetroval podozrenia o korupcii z roku 2010 pri informatizačných projektoch ministerstva vnútra.

Za získanie týchto zákaziek mal neskôr právoplatne odsúdený podnikateľ Ľuboš Varga odovzdať províziu viac ako 460 – tisíc eur. Tá sa mala cez daňové raje smerovať na účty vtedajších ministrov vnútra Roberta Kaliňáka a hospodárstva Jána Počiatka (obaja Smer).

 Aj keď sa vtedy Špirku kolegovia prokurátori verejne zastali, boli proti nemu vedené dve trestné stíhania pre zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Svedok prípadu, ktorý Špirko dozoroval, sa totiž rozhodol zmeniť svoju výpoveď. Oznámené informácie o korupcii síce nepoprel, tvrdil však, že zápisnicu o výsluchu nepodpísal a podpis bol sfalšovaný Špirkom.

Ten následne čelil aj disciplinárnemu postihu pre porušenie mlčanlivosti. Ním prezentované informácie o vyšetrovanej korupcii totiž pochádzali zo živého vyšetrovacieho spisu. Špirko bol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia, od trestu však bolo upustené.

Aj na základe jeho trestných oznámení ale boli v apríli tohto roku Fico, Kaliňák, exprezident polície Tibor Gašpar a známi nitriansky podnikateľ Norbert Bödör obvinení zo založenie zločineckej skupiny./agentury/

X X X

Briti sa sťažujú, že EÚ sa zdráha zapájať ich do svojich vedeckých programov

Ide o prvý právny krok tohto druhu proti eurobloku od vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ.

Vláda Spojeného kráľovstva sa odvolala proti rozhodnutiu Európskej komisie (EK) vylúčiť Britániu z európskych vedeckých a výskumných programov. Londýn využil ustanovenia pobrexitovej obchodnej dohody s Bruselom. Eurokomisia v stredu potvrdila prijatie listu s odvolaním sa britskej strany, uviedla tlačová agentúra AFP.

Ide o prvý právny krok tohto druhu proti eurobloku od vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ.

Britská vláda v utorok večer oznámila, že aktivovala ustanovenie zahrnuté v dohode o obchode a spolupráci medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ na vyriešenie nezhôd medzi oboma stranami. Podľa vyhlásenia toto rozhodnutie prijala z dôvodu „pretrvávajúcich oneskorení“ v prístupe Britov k vedeckým programom EÚ.

Podľa správ z Londýna si Briti v roku 2020 vyrokovali prístup k výskumnému a inovačnému programu EÚ Horizont Európa, do ktorého však Brusel neustále odmieta britskú stranu zaradiť. Program Horizont Európa financuje činnosti v oblasti výskum, Euratom a európsku družicovú službu v oblasti klimatických zmien Copernicus.

„EÚ jasne porušuje našu dohodu tým, že sa neustále snaží politizovať kľúčovú vedeckú spoluprácu a odmieta poskytnúť prístup k týmto dôležitým programom,“ uviedla v tejto súvislosti britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.

Európska komisia v stredu dopoludnia potvrdila, že dostala list od britskej vlády na túto tému.

„Komisia potvrdzuje prijatie žiadosti o konzultácie od Spojeného kráľovstva a bude konať v súlade s platnými pravidlami stanovenými v pobrexitovej dohode,“ uviedol pre médiá hovorca EK Daniel Ferrie. Hovorca eurokomisie však len deň predtým zdôraznil, že táto agenda čelí „vážnym ťažkostiam“, pretože pobrexitová obchodná dohoda medzi Londýnom a Bruselom nezaväzuje EÚ, aby zapájala Britániu do podobných programov.

 X X X

 Korupčná kauza advokáta Bošanského: Treba doliať benzínu? Pýtal sa vybavovač policajného agenta

Policajti monitorovali takmer dve desiatky stretnutí obvinených mužov s vysokým štátnym úradníkom v postavení agenta. Na dvoch bol obvinený advokát osobne. Na začiatku akcie Vybavovač bola nepríjemná predtucha vysokého štátneho úradníka z Inšpekcie životného prostredia, ktorý sa s tým zveril policajtom z NAKA.

Zo stretnutia so svojim známym mal totiž pocit, že sa ho pokúša skorumpovať. Keď svoje podozrenie opísal mužom zákona, urobili z neho policajného agenta. Súd tiež vydal súhlas na nasadenie odposluchov a kamier. Vyplýva to z uznesenia o vznesení obvinenia známeho bratislavského advokáta Mariána Bošanského a kancelárie v ktorej je partnerom. Aktuality.sk ho majú k dispozícii.

Prvá schôdzka sprostredkovateľa úplatku a vysokého štátneho úradníka sa odohrala ešte v novembri minulého roka. Polícia monitorovala ďalších 16 stretnutí, ktoré na prvú schôdzku nadviazali. Na dvoch z nich mal byť aj spomínaný advokát.

Dva úplatky

Za ten čas – ale nie za prítomnosti advokáta – došlo k odovzdaniu dvoch úplatkov. Prvý bol vo výške tisíc eur a druhý 2500 eur – to však bola „len“ polovica z celkovej sumy, ktorú mal štátny úradník dostať za úspešné vybavenie veci.

Cieľom vybavovačov malo byť získanie konkurenčné výhody pre dôležitého klienta advokátskej kancelárie. Pre tú istú firmu sa údajne snažili zabezpečiť aj súčinnosť Inšpekcie životného prostredia v naliehavej záležitosti. Kancelárie, kde je Bošanský jedným z partnerov, patrí medzi špičky na Slovensku v oblasti enviromentálneho práva.

Vyšetrovateľ v odôvodnení pripomína debatu medzi obvineným advokátom a policajným agentom. Vysokému štátnemu úradníkovi mal na stretnutí sľubiť, že za neho napíše aj obsah potrebného rozhodnutia. „A to všetko preto, aby dosiahol pre klienta úspech za akúkoľvek cenu.“

Dobré ránko, pane doktore

Obvinený Róbert Š. mal fungovať ako sprostredkovateľ úplatku. Poznámky k celej záležitosti mal napríklad napísané na hlavičkovom papieri advokátskej kancelárie.

„Jeho úlohou v celej veci je poskytovať krytie osobe, ktorá úplatok poskytuje, má zabezpečiť kontakty a zároveň tiež, aby sa táto osoba neocitla s XXX a súčasne s peňažnými prostriedkami určenými na poskytnutie úplatku na rovnakom miesta čase,“ uviedol v uznesení vyšetrovateľ. Z nahratých rozhovorov totiž podľa neho jasne vyplýva, že obvinený robil láskavosť pre známeho a je teda riadený inou osobou. Bošanskému volal aj priamo z odpočutých stretnutí s agentom.

„Dobrý ránko prajem, pane doktore. Akurát s naším priateľom sedím a debatujem. A spomíname celú túto záležitosť,“ začína napríklad hovor.

Suma na displeji mobilu

Dvojica mužov je obvinená, že za úplatky od úradníka v postavení agenta žiadali interné dokumenty Európskej komisie, ku ktorým nemali mať prístup, ako aj zásah zhora pri vybavovaní potrebných povolení. Vybavovači dokonca podľa výsledkov vyšetrovania pristali na to, že potrebné rozhodnutia pre agenta sami napíšu. Úradník polícii vždy hneď po stretnutiach vydal peniaze aj písomnosti.

Podľa vyšetrovateľa malo mať celé toto konanie mimoriadne sofistikovaný priebeh. Pripomína, že slovo úplatok či peniaze sa vôbec nespomínali. Obvinený muž agentovi v komunikácii vysvetľoval, že sú slová, ktoré nepovie ani osobne, nie to ešte aby ich napísal hoci aj do šifrovanej aplikácie telefónu.

„Nepadne slovo nikdy. Poviem to všelijak, ale nepoviem to slovo,“ cituje vyšetrovateľ z odposluchu Róberta Š. Aj pri finálnom odovzdaní sumy ju podplácajúci agentovi ukázal len na displeji mobilného telefóna. Jeden z obvinených mal tieť nástojiť na tom, aby si agent z telefónu vymazal celú ich komunikáciu.

Treba doliať benzínu?

Muži sa stretávali v kaviarni. Peniaze sa odovzdávali v hotovosti, v striebornom BMW. Posledné stretnutie sa odohralo v júli tohto roka. Práve tam malo dôjsť k odovzdaniu úplatku vo výške 2500 eur. Agent ešte podľa uznesenia zohral scénku, že očakával dvojnásobok a so sumou je nespokojný. „Tak čo mu mám povedať? Mám povedať ešte? Že tam treba doliať benzínu?“ reaguje podľa uznesenia sprostredkovateľ Róbert Š.

Po tomto stretnutí agent vyšetrovateľovi vydal 25 stoeurových bankoviek aj dokumenty, ktoré sprostredkovateľ priniesol. Nasledovalo obvinenie oboch vybavovačov a prehliadka nebytových priestorov advokátskej kancelárie.

Bošanský bol počas razie v zahraničí a obvinenie nechcel komentovať. Keďže je stíhaný pre úmyselný trestný čin, jeho ďalším pôsobením v advokácii sa bude zaoberať advokátska komora. To však neznamená automaticky, že mu preruší výkon činnosti. Tak je to iba v prípade, ak obvinený advokát skončí vo vyšetrovacej väzbe.

Ak je advokát stíhaný na slobode, komora vyhodnocuje každý prípad samostatne.

Pokiaľ ide o advokátsku kanceláriu, ktorá je obvinená ako právnická osoba, na jej chod by stíhanie nemalo mať žiadny významný dopad. Má totiž ďalších troch partnerov oprávnených konať v jej mene, aktuality.sk

X X X

 Fico nepodržal Uhríka, Matoviča odvolávať nechce. Nie sme deti, aby sme vrátili Sulíka do vlády, tvrdí

Po vyhlásení Fica už aj Republika upúšťa od svojho pôvodného plánu. Milan Uhrík teraz tvrdí, že počkajú, ako sa vládna kríza vyvinie a podľa toho zvážia svoj ďalší postup.

Ministra financií Igora Matoviča v Národnej rade pravdepodobne odvolávať nebudú. Zámer zvolať schôdzu, na ktorej by sa opozícia pokúsila Matoviča dostať z vlády, už pred niekoľkými dňami ohlásila Republika.

Predseda hnutia Milan Uhrík pre Aktuality.sk potvrdil, že schôdzu chceli iniciovať koncom augusta, aby sa o šéfovi rezortu financií hlasovalo už začiatkom septembra.

Republika však zrejme narazí na neochotu Smeru. Hlasovanie o Matovičovi by pritom mohlo dopadnúť veľmi tesne.

Smer má taktiku

Uhríkovci majú v parlamente len piatich poslancov, na zvolanie mimoriadnej schôdze treba podpisy aspoň od 30 zákonodarcov. Uhríkovci teda nevyhnutne potrebujú podporu opozičného Smeru, ktorý má v parlamente najviac, až 27 hlasov.

Republika pri zbere podpisov neočakávala žiadne problémy, prepočítala sa však. Líder Smeru Robert Fico dnes oznámil, že Matoviča odvolávať nechcú. Jeho koniec na poste ministra financií by totiž podľa neho znamenal návrat SaS do vlády.

„Vy si myslíte, že my sme nejaké malé deti, že nás Sulík považuje za idiotov, že my zajtra odvoláme Matoviča a Sulík sa víťazoslávne vráti do vlády?“ vyhlásil.

Fico hovorí, že Smer chce postupovať takticky a nechce sa podieľať na riešení vnútrokoaličných sporov. „Oni nevedia vyhnať Matoviča, tak sa obrátia na opozíciu, aby urobila špinavú robotu, odvolajú Matoviča a Sulík s obludou Kolíkovou sa vrátia naspäť do vlády,“ dodal.

Republika upúšťa od plánu

Po vyhlásení Fica už aj Republika upúšťa od svojho pôvodného plánu. Milan Uhrík teraz tvrdí, že počkajú, ako sa vládna kríza vyvinie a podľa toho zvážia svoj ďalší postup.

„Matovič a Sulík musia určite vo vláde skončiť a ak by náhodou vláda súčasnú krízu prežila, tak určite ich budeme odvolávať, musíme to však správne načasovať,“ povedal nám šéf hnutia.

Proti odvolaniu Matoviča v Národnej rade vystupovala aj trojica opozičných poslancov zo strany Život. Tomáš Taraba používal ten istý argument, aký teraz vytiahol Fico.

Taraba hovoril, že hlasovaním za Matovičovo odvolanie by vláde vlastne pomohli, pretože SaS by sa do nej po odchode šéfa OĽaNO vrátila. Poslanec sa preto dostal do ostrého konfliktu s Milanom Mazurekom z Republiky.

Predstava, že by sa Matovič po svojom odvolaní normálne vrátil do parlamentných lavíc a vláda by pokračovala opäť už aj s SaS, je podľa Mazureka nezmyselná.

Bolo by to tesné

„Sú tu skrátka poslanci, ktorí by v predčasných voľbách neuspeli a v parlamente skončili. Tak budú radšej hľadať každý možný dôvod a absurdný nezmysel, ktorým si budú chcieť ospravedlniť ďalšiu podporu Matoviča,“ napísal Mazurek pred niekoľkými dňami na margo Tarabu na Facebooku.

Čo by sa skutočne dialo, ak by bol v parlamente Igor Matovič odvolaný aj s pomocou hlasov SaS, sa nedá s istotou povedať. Sulíkovci ani OĽaNO na takéto hypotetické otázky v tejto chvíli neodpovedajú.

Faktom však je, že Matovičovi by reálne hrozilo, že by mu poslanci vyslovili nedôveru. Ak by za jeho odchod z funkcie zdvihli ruku poslanci SaS, celej opozície aj nezaradení Tomáš Valášek a Miroslav Kollár, spolu by išlo už o 74 hlasov.

Na odvolanie ministra ich treba aspoň 76. Definitívne by tak mohli rozhodnúť napríklad tarabovci či odídenci z OĽaNO, aktuality.sk

X X X

Ľudia tu robili celý život, hovorí riaditeľ Slovalca o konci. Slovenský hliník nahradí dovoz zo „špinavej“ Číny

 Viac ako 70-ročná tradícia výroby hliníka v Žiari nad Hronom sa blíži ku koncu. Predsedníctvo hlinikárne Slovalco v utorok večer rozhodlo o tom, že do konca septembra ukončí výrobu hliníka. Väzy hutníkom zlomili vysoké ceny elektrickej energie, ktoré sú v súčasnosti na maximách. Fabrika informuje, že vzhľadom na vysoké ceny elektriny na rok 2023 je výroba ekonomicky neudržateľná. V Slovalcu zostane v prevádzke recyklačné centrum s ročnou kapacitou 75-tisíc ton, ktoré spoločnosť uviedla do prevádzky v júni.

Minimálne rok sa teda hliník s nálepkou „made in Slovakia“ vyrábať nebude. Osud fabriky po roku 2023 bude závisieť od toho, ako sa budú ďalej vyvíjať ceny elektriny na burze a či sa vlastníkom podarí s vládou vyrokovať lepšie podmienky, aby sa výroba hliníka na Pohroní mohla v budúcnosti opäť spustiť. Znovurozbehnutie fabriky v budúcnosti bude finančne náročné, podľa vlastníkov sa suma môže vyšplhať až na 100 miliónov eur. Rozhodnutie o konci výroby sa dotkne až 300 priamych zamestnancov fabriky a viac ako tisícky externých zamestnancov v subdodávateľskom reťazci. Slovalco je jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne.

 „Slovalco bolo odjakživa pilierom hospodárskej stability v meste. Ukončenie výroby hliníka vnímame veľmi negatívne, dalo sa tomu predísť,“ zareagoval na správu hovorca mesta Žiar nad Hronom Martin Baláž s tým, že čakajú teraz, čo to na trhu práce vyvolá. Podľa neho bude otázne, či si zamestnanci nájdu novú prácu. „Sú tam ľudia dlhoročne, ktorí sa špecializujú na výrobu hliníka. Teda ako sa typickí hutníci dokážu preorientovať napríklad do strojárskeho priemyslu,“ približuje.

 „Slovensko nezaviedlo konkurencieschopný rámec EÚ na kompenzáciu nepriamych CO2 nákladov, čo znemožnilo Slovalcu uzavrieť dlhodobú zmluvu na dodávku elektrickej energie. Ak by Slovalco pokračovalo v prevádzke aj po roku 2022, pri súčasných slovenských rámcových podmienkach a vysokých cenách elektriny by utrpelo značné finančné straty,“ hovorí hovorí Ola Sæter, vedúci divízie primárnej výroby spoločnosti Hydro a predseda predstavenstva spoločnosti Slovalco.

Spoločnosť sa rozhodla pre zamestnancov vytvoriť podporné programy, ktoré by im mali uľahčiť prechod do nového zamestnania. „Čo sa týka podporných aktivít, na ktorých pracujeme, týka sa to možných rekvalifikačných, jazykových kurzov a pripravenosti zamestnancov na vstup na trh práce, pretože mnohí z nich pracujú v jednej fabrike takmer celý svoj pracovný život,“ tvrdí pre Pravdu Milan Veselý, generálny riaditeľ Slovalca.

Čo zlomilo fabrike väz

Dôvodom ukončenia výroby je podľa fabriky to, že im vláda nedostatočne kompenzuje enormný nárast vysokých cien energií. Slovalco pritom spotrebuje až desatinu celoslovenskej výroby. Vysoká spotreba elektrickej energie je dôsledkom ekologizácie výroby. Na rozdiel od čínskych či ruských konkurentov vypúšťa pri výrobe hliníka do ovzdušia menej emisií.

 Fabrika investovala veľké zdroje na to, aby mohla vyrábať s nižšou uhlíkovou stopou. Celková uhlíková stopa je podľa fabriky štyrikrát nižšia ako celosvetový priemer vďaka nízkouhlíkovému energetickému mixu na Slovensku a zavedeniu moderných technológií. Hliník bol pritom vyhlásený Európskou úniou za strategickú surovinu a je kritickou súčasťou prechodu na zelenú ekonomiku.

Závod dodával až polovicu všetkého hliníka spotrebovaného slovenským priemyslom, čím bol dôležitou súčasťou reťazca automobilového priemyslu na Slovensku. Až 70 percent celkovej produkcie smerovalo na vývoz do zahraničia. Najviac do Talianska, Rakúska a Česka. „Odstavením výroby tak bude Európa nútená hliník dovážať z krajín ako napríklad Čína alebo Rusko,“ hovorí šéf hlinikárne Milan Veselý. Slovenská hlinikáreň nie je jedinou obeťou enormného rastu cien energií. Od 1. septembra končí s výrobou aj jedna z najväčších európskych zinkovní, závod v holandskom meste Budel.

Slovalco ukazuje na štát

Problém sú peniaze z takzvaného envirofondu, kde priemyselníci platia za emisné povolenky. Argumentujú, že spätné kompenzácie sú len niekoľkopercentné, zatiaľ čo európski konkurenti čerpajú priemerne až 20 percent. Hlinikáreň na slabé kompenzácie z environfondu upozorňuje už dlhodobo a do sporu sa dostala aj so šéfom envirorezortu Jánom Budajom (OĽaNO). Teraz sa hrozby firiem o ukončení výroby stali realitou.

 „Slovensko nezaviedlo konkurencieschopný rámec EÚ na kompenzáciu nepriamych CO2 nákladov, čo znemožnilo Slovalcu uzavrieť dlhodobú zmluvu na dodávku elektrickej energie. Ak by Slovalco pokračovalo v prevádzke aj po roku 2022, pri súčasných slovenských rámcových podmienkach a vysokých cenách elektriny by utrpelo značné finančné straty,“ hovorí hovorí Ola Sæter, vedúci divízie primárnej výroby spoločnosti Hydro a predseda predstavenstva spoločnosti Slovalco. Akcionármi žiarskej hlinikárne sú nórsky koncern Norsk Hydro a domáca investičná skupina Penta.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) navrhoval, aby sa uvoľnili financie z envirofondu tak, ako je to bežné v zahraničí. „Mrzí ma, že napriek tomu, že sme o tejto situácii vedeli, nenašli sme s ministerstvom financií dohodu na tom, aby sa zrealizovala adresná pomoc pre tak energeticky náročný podnik,“ hovorí Sulík. Zdôrazňuje tiež, že o uvedenú kompenzáciu zo strany štátu sa pritom firma dožadovala už takmer dva roky na ministerstve financií. „Zjavne majú iné priority, ako je slovenský priemysel a jeho konkurencieschopnosť,“ dodáva Sulík.

Rezort financií zareagoval s tým, že sa ohradzuje voči nečinnosti ministerstva v tejto súvislosti. Ako príklad uvádza navrhnutie riešenia na pôde hospodárskej a sociálnej rady, ktoré ponúkalo kompenzácie vyššie ako žiadalo ministerstvo hospodárstva.

Slovná prestrelka

Správa environfondu spadá do kompetencií ministerstva financií a rezortu životného prostredia. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) ešte koncom vlaňajška na margo kompenzácii povedal, že environfond nie je bankomat. V parlamentnej rozprave v polovici júna sa Ján Budaj vyjadril aj k téme kompenzácií, ktoré požaduje spoločnosť Slovalco od Environmentálneho fondu. „Niektorí by chceli, aby sa z envirofondu financovalo aj Slovalco. Ja som za to, len mám jednu prosbu alebo požiadavku. Nech si tieto megapodniky nepýtajú viac peňazí, než celé odvádzajú do štátneho rozpočtu,” uviedol.

 Šéf Slovalca Milan Veselý v reakcii označil niektoré vyjadrenia ministra Budaja za klamlivé. V rozprave tiež odznelo, že Slovalco žiada financie od daňových poplatníkov, čo je opäť podľa Veselého klamlivé tvrdenie. „Pretože kompenzácie sú podľa zákona financované z príjmov Environmentálneho fondu. Tie predstavujú konkrétne z príjmy z predaja emisných povoleniek, ktoré Slovensko získava každý rok bezodplatne. Na kompenzácie slovenských fabrík vrátane Slovalca tak štát neminie ani jedno euro z peňazí daňových poplatníkov,“ doplnil generálny riaditeľ fabriky.

Príspevky do Envirofondu odvádzajú i firmy z ťažkého priemyslu, pričom na základe určenia Európskej komisie o použití prostriedkov z fondu je tieto možné využiť i na realizáciu opatrení v súvisiacich s dekarbonizáciou priemyslu./agentury/

X X X

Ďalšie problémy na Kysuciach: Most začali opravovať, je v horšom stave, musia meniť projekt

 Región dlhodobo trápia kolóny najmä kvôli tranzitnej doprave. Kysuciam chýba diaľnica, jej dostavba je v nedohľadne.

Slovenská správa ciest sa v tomto roku pustila do rekonštrukcie dvoch kľúčových mostov na hlavnom ťahu 1/11 medzi Čadcou a Žilinou, kde denne stoja kolóny kamiónov kvôli chýbajúcej diaľnici.

Ani jedna rekonštrukcia sa neobišla bez problémov, čo v regióne spôsobuje len ďalšie zdržania. Na most v Radoli museli súťažiť nového zhotoviteľa, na ten v Kysuckom Lieskovci musia upraviť projektovú dokumentáciu. Je totiž v horšom stave, ako predpokladali.

V horšom stave

Rekonštrukciu mosta v Kysuckom Lieskovci zabezpečuje Strabag za vysúťaženú cenu 550-tisíc eur. Opravovať začal v júni s tým, že práce mali byť hotové ešte v novembri tohto roka. V posledných dňoch však na moste nie je žiaden stavebný ruch, miesto toho pribudol baner, ktorý oznamuje, že práce sú prerušené z dôvodu na strane investora, teda Slovenskej správy ciest.

V mieste je pritom obmedzená rýchlosť, jazdné pruhy sú zachované dva, no sú zúžené a najmä dva kamióny sa tu obídu len veľmi ťažko. Spôsobuje to, že doprava sa pre chýbajúcu diaľnicu nehromadí len na svetelnej križovatke na rovnakom ťahu v Radoli, ale kolóny začínajú už v tomto ťažko prejazdnom úseku v Kysuckom Lieskovci.

Slovenská správa ciest vysvetľuje, že po odstránení vozovky a odkopaní prechodovej oblasti mostu zistili, že most je v horšom stave, na aký pripravili projektovú dokumentáciu.

„Pristupujeme k zmene riešenia prechodovej oblasti. Autorský dozor navrhol zmenu voči projektovej dokumentácii detailu ukončenia spriahajúcej dosky za oporami a detailu riešenia prechodovej oblasti,“ povedal hovorca SSC Martin Guzi.

Zmeny projektovej dokumentácie ovplyvnia aj cenu diela, Guzi zatiaľ nepotvrdil, o koľko sa suma navýši. Zmeny stavebných riešení musia najskôr odsúhlasiť. Rovnako nie je jasné, ako sa zdržanie prejaví na harmonograme, hovorca tvrdí, že sa so zhotoviteľom snažia dohodnúť, aby zmeny nemali vplyv na harmonogram prác a termín ukončenia stavby.

 Na stavbu nenastúpili

Strabag by mal začať s opravami aj na ďalšom moste na trase 1/11, v Radoli. Most je od toho v Kysuckom Lieskovci vzdialený len šesť kilometrov. Opravy na radoľskom moste mali pritom začať už v apríli, SSC naň vysúťažila iného zhotoviteľa – Cestné stavby Liptovský Mikuláš.

Liptáci však na stavbu nenastúpili, ako dôvod uviedli stúpanie cien stavebných materiálov kvôli konfliktu na Ukrajine. Rekonštrukciu vyhrali s ponukou 700-tisíc eur, po začatí vojny cestárov žiadali o navýšenie zhruba o dvesto tisíc eur. Tí nesúhlasili a hľadali nového zhotoviteľa. Dielo teda o štyri mesiace neskôr preberá Strabag za cenu 750-tisíc eur. Strabag sľubuje opravy radoľského mosta dokončiť za osem mesiacov bez trojmesačného zimného obdobia od decembra do marca.

Miestni aktivisti, upozorňujúci na zlú dopravnú situáciu na Kysuciach majú obavy, aby sa v prípade radoľského mosta neopakoval scenár z neďalekého Kysuckého Lieskovca. Most v Radoli vyzerá veľmi zle, sú v ňom diery, podľa Slovenskej správy ciest je len jeden stupeň pred havarijným stavom. Jeho dôležitosť je pritom kľúčová, denne po ňom prejdú desaťtisíce áut medzi Žilinou a Čadcou. Ak by sa zrútil, neexistuje obchádzka, ktorou by sa dal obísť a región by mal vážne problémy.

 Čakajú na analýzy

Po začatí opráv mosta v Radoli sa spomalí doprava aj v tomto úseku. Zápeklitá rekonštrukcia dvoch mostov na hlavnom ťahu 1/11 tak spôsobuje Kysuciam ďalšie dopravné spomalenie. Tým najväčším je neustále odďaľovanie dostavby diaľnice D3, ktorá chýba medzi Čadcou a Žilinou.

Ministerstvo dopravy v prípade D3 momentálne čaká na novú štúdiu uskutočniteľnosti aj posúdenia vplyvov na životné prostredie. Nové analýzy sú podmienkou, aby Slovensko dostalo na diaľnicu európske peniaze.

Nespokojnosť ľudí a zamestnávateľov v regióne sa však stupňuje, ministerstvo pred časom zriadilo pracovnú skupinu, ktorá má urýchľovať procesy dostavby diaľnice.

Jedným z riešení, ako urýchliť prípravu D3, je podľa ministra dopravy Andreja Doležala (Sme rodina) nečakať na novú štúdiu uskutočniteľnosti.

Tá má byť aktualizovaná na všetky tri chýbajúce úseky diaľnice. Minister chce požiadať Útvar hodnoty za peniaze, aby našiel výnimku a posudzovali jednotlivé úseky chýbajúcej diaľnice samostatne.

„Vedeli by sme tým urýchliť prípravu, verejné obstarávanie a následne výstavbu. Najkritickejší je prvý úsek od Žiliny po Kysucké Nové Mesto, je aj najviac pripravený. Ak by sme mohli aktualizovať štúdiu po častiach, paralelne s tým urýchliť posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tak by to mohlo pomôcť,“ povedal Doležal, aktuality.sk

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.