Poslanec Kotlár sľúbil, že preverí ‚politické vraždy‘ a manažment covidu. Protipandemické opatrenia sa dnes zdajú byť len dávnou a temnou minulosťou. Prvé látkové rúška máme nanajvýš na pamiatku, Covid pasy sme postupne vymazali zo smartfónov a koronavírus už neplní nemocnice pacientami pripojenými k pľúcnej ventilácii. Hoci sa život vrátil do bežných koľají, nová koalícia hlása, že je potrebné preveriť, ako bola pandémia na Slovensku manažovaná. V minulosti bola sporná napríklad štátna karanténa, uzatváranie osád, financovanie odberových miest či digitálna výučba.
Aktuálne v rámci vládneho kabinetu prebiehajú rokovania o možnosti, že by manažment covidu prešetroval podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
Novým podpredsedom kontrolórov by sa mohol stať poslanec SNS a spolumoderátor ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej z internetovej televízie Slovan, Peter Kotlár.
Či bude novým podpredsedom NKÚ pre Pravdu nepotvrdil, no Kotlár aspoň priblížil svoje ciele. Potreba vytvorenia komisie na vyšetrovanie manažmentu počas covidu má podľa poslanca dva rozmery: „Po prvé to má byť samotné vyšetrovanie pandemického manažmentu. Po druhé, WHO si nárokuje na rýchle presadenie svojich dominantných kompetencií voči členským štátom v čase budúcej pandémie na základe správne zvládnutému manažmentu pandémie covid,“ zdôraznil Kotlár. „Otázku, či pandémia bola zvládnutá ‚správne‘, to necháme na vyšetrenie komisie a výsledky budeme komunikovať s príslušnými inštanciami.“
X Myslíte si, že by mal Najvyšší kontrolný úrad preveriť spravovanie pandémie na Slovensku?
Na Slovensku koronavírusu podľahlo viac ako 20-tisíc ľudí, na prelome 2020 a 2021 bolo obdobie, keď v nemocniciach hospitalizovali štyritisíc pacientov s covidom a ostatná medicína musela zniesť odklad. Podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií končili na pľúcnej ventilácii najmä starší nezaočkovaní ľudia.
Celkovo bolo na Slovensku hospitalizovaných 118-tisíc pacientov, z nich 15-tisíc skončilo na jednotke intenzívnej starostlivosti a takmer deväťtisíc z nich muselo byť napojených na pľúcnu ventiláciu. Na Slovensku sa napriek kolabujúcemu zdravotníctvu dala zaočkovať len polovica obyvateľstva, čo predstavovalo najnižšie čísla v rámci Európskej únie. Dnes má aspoň prvú dávku 2,8 miliónov obyvateľov, no záujem o očkovanie nie je.
Fico iniciatívu víta
Pandémiu covidu dostal ako minister zdravotníctva do vienka Marek Krajčí (hnutie známe ako OĽaNO). Ten si za svojím konaním a rozhodnutiami dodnes stojí a je presvedčený, že politici spravili, čo spraviť mali.
Aktuálne vyšetrovanie je podľa neho politické zadanie a „odborne to nemôže vyjsť“. „Ak je ešte spravodlivosť v tejto krajine, tak by nám mali ešte poďakovať a rehabilitovať nás za tie dezinformácie a za to všetko, čo sa tu dialo,“ ozrejmil poslanec Krajčí. S jeho ministerským nasledovníkom Vladimírom Lengvarským sa médiám spojiť nedarí, po tom, ako opustil ministerskú pozíciu, rozhovory neposkytuje.
Kotlárova vyšetrovacia iniciatíva navyše nie je prvou snahou o prešetrenie postupov štátu počas pandémie. Jej manažment začala vyšetrovať už aj Generálna prokuratúra, pričom v januári tohto roka začala trestné stíhanie vo veci trestných činov marenia úlohy verejným činiteľom a všeobecného ohrozenia.
„Ministerstvo zdravotníctva eviduje takúto iniciatívu pána poslanca. V obdobnej veci je vedené trestné stíhanie generálnej prokuratúry pre marenie úlohy verejným činiteľom a všeobecné ohrozenie pri manažmente pandémie covid, ktorý mohol spôsobiť neodôvodnene zvýšenú úmrtnosť,“ ozrejmila pre Pravdu hovorkyňa rezortu Petra Lániková.
Zdôraznila, že ministerstvo je „povinné poskytovať súčinnosť oficiálnym vyšetrovaniam či príslušným inštitúciám, ktoré takéto vyšetrovania vedú, alebo budú takýmto vyšetrovaniam oficiálne poverené“.
Nápad s preverovaním štátnych postupov počas pandémie sa pozdáva aj premiérovi Robertovi Ficovi. „Ako predseda vlády podporujem niektorých politikov novej vládnej koalície politicky zhodnotiť, čo to tu vláda v rokoch 2020 až 2021 vystrájala,“ vyhlásil Fico na novembrovom sneme strany. Dodal, že jeho predstavou je najmä pozrieť sa na finančnú stránku „plošných, často úplne nezmyselných nákupov zdravotníckych pomôcok a vakcín“.
Smrteľné vakcíny
Najčastejšie skloňovanou dezinformáciou bolo smrteľné očkovanie. Obavy zo smrtiaceho očkovania sa nenaplnili, obetí je od začatia očkovania sedem. Počas neustálych demonštrácií proti pandemickým opatreniam, sa ulicami Bratislavy ozývali výkriky, že zaočkovaní budú masovo umierať a že vakcíny majú v sebe čipy na ovládanie. No z 2,8 milióna zaočkovaných ľudí na Slovensku nahlásilo Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv len 11-tisíc podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení vyhodnotili 1 754 ako závažných. Ústav pritom celkovo eviduje sedem úmrtí „v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný a pri troch ako pravdepodobný“. „Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený,“ ozrejmil ústav.
Kotlár nie v pandemických témach žiadnym nováčikom. Cez internetové vysielanie napríklad spochybňoval, či šírenie covidu vykazovalo znaky pandémie. V čase pandémie sa hrdil tým, že sa napriek postaveniu lekára nedal vakcinovať. „Jediná agenda, s ktorou som ja šiel s prepáčením do tohto egocentrického bordelu, ktorý sa volá slovenská politika, by bola agenda politických vrážd a covidového manažmentu. Teraz je jedinečná šanca a podľa mňa na to potrebujeme tri-štyri mesiace. Pustite ma do roboty, aby som to mohol vyšetriť,“ tvrdil vo vysielaní televízie Slovan.
Teraz pre Pravdu priznal, že otázku, či pandémia bola zvládnutá správne, chce nechať na vyšetrenie komisie. „Veľmi ľahko sa môže stať, že dôjdeme do bodu, že z výsledkov vyšetrenia bude vyplývať, že pandémia priniesla úžasný priestor na korupciu, zisky, pre potvrdenie si poslušnosti obyvateľstva voči nadnárodným inštitúciám, protiprávne a protiústavné konanie, možno v niektorých prípadoch došlo aj k závažnému trestnému činu. Už dnes je množstvo dôkazov a oficiálnych záverov, ktoré takýto, kedysi predpoklad, potvrdzujú,“ ozrejmil.
Podotkol, že ak sa preukáže, že manažment bol nesprávny, spochybní to dôveru v snahy WHO, a následne chce navrhnúť vlastný postup. „Potom si ponecháme zvrchovanú pozíciu v rozhodovaní v našej krajine, našimi vedcami, našimi postupmi vo vzťahu k verejnému zdraviu obyvateľstva,“ spresnil.
Začať chce s témami ako vakcína je sloboda, či celoplošným testovaním, no najskôr chce presne zadefinovať, z akej pozície bude vyšetrovanie prebiehať. „Potom sa začne s vyšetrovaním a vzhľadom k tomu, aby nedochádzalo k eliminácii dôkazov, bude sa apelovať na prezentácii výlučne výsledkov, nie postupu,“ zdôraznil poslanec, podľa ktorého bude mať komisia tri vetvy – medicínsko-vdeckú, právnu a súčinnosť s OČTK. „Cieľom nie je hľadať vinníkov! Cieľom je dokázať svetu, že v civilizovanej krajine akou je Slovenská republika máme dostatok odborníkov, aby sme navrhli správny postup, správnu diagnostiku, správnu liečbu,“ ozrejmil Kotlár.
„Opustiť cestu vedy a odovzdať slepo zdravie do rúk inštitúciám mimo hranicu vlastnej krajiny by bol risk, ktorý si pri súčasných hegemonických snahách niektorých inštitúcií nemôžeme dovoliť. Následne môžeme svoje poznatky poskytnúť okolitým krajinám, čím si ponecháme prívlastok solidárni,“ uzavrel.
Krajčí háji masívne testovanie
„Čo sa týka toho môjho pôsobenia, tak my sme nemali žiadne nástroje a stojím si za tým, čo sme spravili,“ ozrejmil Krajčí. Na stoličke ministra zdravotníctva bol od 21. marca 2020 do 12. marca 2021. Ministerské väzy mu zlomil nákup ruských vakcín Sputnik V.
Dodal, že sa nebojí pomsty a pripomenul, že vládne rozhodnutia neposudzovali len slovenskí odborníci ale svetová špička. Odvoláva sa pritom na článok v prestížnom magazíne Science. „Ktorý jasne dokázal, že testovanie malo obrovský význam a potom to zreplikovali viaceré krajiny, ktoré si urobili svoje štúdie,“ skonštatoval. Podľa neho sa v Nemecku vďaka testovaniu podarilo odvrátiť 40 percent infekcií. „Prečo si myslíte, že klesla tá silná vlna, ktorej som čelil na začiatku roka 2021? No pretože sa začalo cez covid automat masívne testovať. Vďaka tomu bolo za tri štyri týždne po obrovskej infekčnej náloži,“ ozrejmil.
Pripomenul, že Lengvarského čakala na jeseň ďalšia silná vlna a to bolo kvôli tomu, že nemal premorenú a zaočkovanú populáciu. „Keď tu niekto hovorí o vyhodených peniazoch, tak odborná veda jednoznačne hovorí, že to bolo naopak – to boli efektívne investované peniaze, ako ekonomicky tak i v otázke ochrany zdravia,“ podotkol Krajčí.
Jediný problém, na ktorom sa podľa neho zhodli aj zahraniční experti, bol politicky „veľmi ťažko udržateľný manažment pandémie“. „To treba povedať, že opozícia využila do poslednej bodky a šírili dezinformácie. Kto bol zodpovedný za to, že toľko ľudí zomrelo? No predsa tí, čo ich zvážali autobusmi na obrovské mítingy, hovorili že si majú dať rúška dole a vracali sa odtiaľ ľudia, ktorí mali zrazu covid a zomierali. Však my máme tieto svedectvá,“ zdôraznil.
Zlatá odberová baňa
MOMky začali vznikať od polovice novembra 2020, kedy ministerstvo zdravotníctva vydalo 1. výzvu na uzatvorenie zmlúv o spolupráci pri zriaďovaní MOM. Celkovo ministerstvo vydalo päť výziev, ktorými postupne upravovalo podmienky fungovania testovacích miest.
Napríklad prvá výzva trvala len jeden deň, počas ktorého sa mohli záujemcovia prihlásiť ministerstvu. Rátala s otvorením MOM len počas pracovných dní, a to na osem hodín a sľubovala za to odmenu 825 eur na deň, čo predstavuje pri priemerných 21 pracovných dňoch vyše 17-tisíc eur mesačne.
Pribudlo aj testovanie cez víkendy. Pre prevádzkovateľ MOM to znamená mesačný príjem 26– až 30-tisíc eur, v závislosti od počtu testov.
Projekt masívneho testovania však mal dva zásadné nedostatky. Nehospodárnosť a slabú kontrolu. Slovenská vláda na fungovanie testovacích búdok v roku 2020 minula viac ako 110 miliónov eur a to bez sumy za samotné testy. Štát ich prevádzkovateľov totiž vyplácal paušálne, čo znamená, že ak si si MOMku založil, nezáležalo na tom, koľko testov si reálne urobil, alebo koľko nakazených odhalil, zaplatené dostal.
Od novembra 2020 podľa Finstatu vznikali mobilné miesta, ktoré prevádzkovali nemocnice, mestá alebo obce, ale aj súkromné spoločnosti. Počet povolených prevádzok MOM presiahol 2,6 tisíca, no reálne sa otvorilo približne 700 odberových miest. Tie mali okolo 400 prevádzkovateľov a Finstat analyzoval 290 reálnych.
Z analýzy Finstatu sa v roku 2021 podarilo viac ako zdesaťnásobiť tržby z predchádzajúceho roka, pričom 110 spoločností tržby zdvojnásobilo. Najviac si polepšila spoločnosť Váš Lekár. Prevádzkovala totiž stovku MOMiek a štyri očkovacie centrá, čo jej v roku 2020 prinieslo tržby vo výške 241-tisíc eur. Medziročne však táto suma vystrelila na 9,7 milióna v roku 2021.
Na odberových miestach si privyrábali aj štátni funkcionári. Napríklad taký tajomník ministerstva zdravotníctva Kamil Száz sám riadil dve odberové strediská cez svoje spoločnosti. Spolu mal 19 MOMiek a bol jedným z najväčších prevádzkovateľov, kvôli čomu bol aj obvinený zo stretu záujmov. Svoje konanie vysvetľoval tak, že mu to dávalo ekonomický zmysel.
Mesačne zarábal po fakturácii 25-tisíc eur a jeho výnos nakoniec presiahol milión. Konkrétne za všetky odberové miesta dosiahol zárobok vo výške 1,37 milióna eur. Okrem Száza prevádzkoval niekoľko MOMiek aj predseda Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár.
Digitálna diskriminácia
Slovenské súdy sa však aj bez poslaneckej aktivity porušovaním zákona počas pandémie zaoberajú. Či už sa jedná o kontroverznú štátnu karanténu alebo o inú formu diskriminácie. V ostatný týždeň Okresný súd v Prešove rozhodol, že sa školský systém dopustil diskriminácie voči mladej Rómke zo Jarovníc v okrese Sabinov.
Dôvod bol, že nemala možnosť študovať a súd jej dal za pravdu. Okresný súd konštatoval, že počas pandémie covidu nemala dievčina prístup k vzdelaniu kvôli obmedzenému prístupu k internetu a digitálnym technológiám.
Prípad štátnej diskriminácie zastupovala Poradňa pre občianske a ľudské práva, ktorá rozhodnutie súdu víta. Ich advokátka Vanda Durbáková vyhlásila, že tento rozsudok je potvrdením závažného zlyhania štátu počas pandémie. Štát podľa nej zanedbal kvalitné vzdelávanie pre rómske deti, ktoré sa nedokázali pripojiť na internet alebo získali digitálne zručnosti. Tento súdny verdikt je dôležitý nielen pre túto konkrétnu situáciu. Je to prvýkrát, čo slovenské súdy poukázali na „digitálnu priepasť“ medzi väčšinovou spoločnosťou a znevýhodnenými skupinami obyvateľstva.
Dievčina argumentovala, že štát v čase prerušenej prezenčnej výučby na základných školách zaviedol dištančné vzdelávanie, ktoré bolo závislé od prístupu k internetu a vlastnenia technológie, no jej rodina nemala prostriedky a štát ich nezabezpečil. Okresný súd teda rozhodol, že štát sa dopustil diskriminácie v prístupe k vzdelaniu a porušil právo dievčiny na informácie. Zároveň konštatoval, že štát nereagoval primerane a nezabezpečil prístup k internetu a technológiám.
Právnička vyhrala súd so štátom
Ďalším úspešným príbehom je právnička z Popradu, ktorá sa súdila so štátom, pretože odmietla zaplatiť 91 eur za jedlo v karanténnom zariadení v Nízkych Tatrách. Ako informovala TV Joj na svojom, prípad skončil na popradskom okresnom súde, kde padol verdikt. „Priznám sa, že som mala veľké pochybnosti, ako to dopadne, lebo človek nikdy nevie,“ uviedla žalovaná Slavomíra Henčeková. Tá sa v roku 2020 vracala domov z Nemecka, ale išla priamo do štátnej karantény do Demänovskej doliny, kde bola osem dní.
Domov jej prišla faktúra za stravu, v ktorej mala zaplatiť 91 eur. Odmietla to a spor skončil na súde, pretože je štát zažaloval. „Sme si nič neobjednali. Nikto nás ani len neinformoval, koľko to bude stáť, či to bude niečo stáť. Nikto nám nedal nič podpísať. Nikto nám nedal na výber, že či tú stravu vôbec chceme,“ ozrejmila svoje rozhodnutie Slavomíra. Slovenská republika tak prehrala súd so ženou, podľa ktorej boli náklady za stravu v štátnej karanténe vymáhané protiprávne. Počas karantény bolo vystavených vyše 17-tisíc faktúr, z ktorých je neuhradených približne 2 000.
„Iní ľudia tam nemali platiť 91 eur, ale mali platiť stovky až tisíce. Tak v tých prípadoch už ide naozaj aj o tie peniaze, ale mne išlo naozaj o ten princíp, aby sa to konečne rozhodlo ako to malo byť,“ povedala právnička. „Ministerstvo vnútra sa nebude vyjadrovať k súdnemu konaniu, ktoré nebolo právoplatne skončené,“ odkázal rezort./agentury/
X X X
Exprezidentovi Porošenkovi nepovolili odísť z Ukrajiny pre plánované stretnutie s Orbánom
Porošenko chcel navštíviť Spojené štáty, kde mal v úmysle získavať podporu pre boj Ukrajiny voči ruskej vojenskej agresii.
Ukrajinská pohraničná stráž nepovolila bývalému ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovovi vycestovať z Ukrajiny, pretože sa plánoval stretnúť s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. V sobotu to oznámila Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Porošenko v piatok na sociálnej sieti zverejnil video z hraničného priechodu s Poľskom, kde mu podľa neho ukrajinské úrady odmietli umožniť prechod hraníc. Exprezident na videu držal v ruke dokumenty, ktoré podľa neho dokazovali, že mal oficiálne povolenie na cestovanie do zahraničia.
SBU vo vyhlásení konanie pohraničnej stráže odôvodnila tým, že sa exprezident chystal stretnúť s Orbánom, ktorého Kyjev kritizuje za „protiukrajinské postoje“. Dodala, že Moskva údajne plánovala toto stretnutie využiť „na svoje informačné a psychologické operácie proti Ukrajine“.
Porošenko, ktorý zastával úrad prezidenta v rokoch 2014-2019 a v súčasnosti je opozičným poslancom, v piatok tvrdil, že plánoval cestovať do Poľska, kde sa chcel pokúsiť sprostredkovať ukončenie protestov vodičov kamiónov, ktorí blokujú poľsko-ukrajinské hraničné priechody.
Zrušili povolenie
Podpredseda ukrajinského parlamentu Olexandr Kornijenko v piatok potvrdil, že zrušil Porošenkovo povolenie opustiť Ukrajinu. K zmene rozhodnutia ho viedol list, ktorého obsah nechcel komentovať.
Ukrajinské úrady nepovolili Porošenkovi opustiť krajinu ani vlani v máji, keď plánoval vycestovať na zasadnutie parlamentného zhromaždenia NATO v Litve, pripomína AFP.
Porošenko vedie opozičnú stranu Európska solidarita a často kritizuje vládu súčasného prezidenta Volodymyra Zelenského. Obaja sa stretli v súboji o prezidentské kreslo vo voľbách v roku 2019, keď Zelenskyj s prehľadom porazil Porošenka ako vtedajšieho úradujúceho prezidenta, aktuality.sk
X X X
Mám vážnu obavu, že ak sa Peter Pellegrini stane prezidentom, vláda sa rozpadne, povedal Andrej Danko
Šéf národniarov chce hľadať tretieho kandidáta na prezidenta, ktorý porazí Ivana Korčoka.
„Najdôležitejšie pre mňa je, aby Robert Fico ostal premiérom a aby vláda fungovala ďalej. Nechcem, aby sa vláda rozpadla,“ vyjadril sa v relácii TV Markíza Na telo Andrej Danko (SNS).
Národniari už podľa Danka rokovali so Štefanom Harabinom a sú indície, aby sa o tento post uchádzal aj samotný šéf národniarov.
Danko však v relácii nechcel povedať, či vyjadria podporu Petrovi Pellegrinimu, ak sa rozhodne kandidovať.
Vyjadril však vážnu obavu, že ak sa šéf Hlasu rozhodne kandidovať, vláda sa rozpadne.
„Chceme vedieť, či Pellegrini ostane predsedom Hlasu alebo chce byť prezidentom. Pre mňa sú to vážne veci,“ poznamenal. Hľadať chce tretieho kandidáta, ktorý porazí Ivana Korčoka.
V KDH už majú kandidátov vydiskutovaných, majú nimi byť buď europoslankyňa Miriam Lexmann alebo bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas.
Premiér Robert Fico včera v Sobotných dialógoch vyjadril podporu Petrovi Pellegrinimu v prípade, že sa rozhodne kandidovať.
Samotný šéf Hlasu dnes v relácii V politike povedal, že svoje rozhodnutie o prezidentskej kandidatúre oznámi až po novom roku. Najskôr sa chce stretnúť s členmi strany Hlas po celom Slovensku. Rozhodnúť sa chce počas vianočných sviatkov, aktuality.sk
X X X
Americký torpédoborec a niekoľko komerčných lodí sa stali terčmi v Červenom mori
Torpédoborec USS Carney a niekoľko komečných plavidiel sa stali terčmi útokov. Detaily útoku nie sú známe. Pentagón predpokladal, že za útokom stoja jemenskí húsijskí povstalci, no tí sa k udalostiam nevyjadrili.
Americký torpédoborec USS Carney a niekoľko komerčných plavidiel boli v nedeľu v Červenom mori terčom útoku. Oznámilo to americké ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry AP.
„Evidujeme správy o útokoch na USS Carney a komerčné plavidlá v Červenom mori. Informácie poskytneme, keď budú k dispozícii,“ uviedol Pentagón.
Britská armáda predtým informovala o podozrení, že v Červenom útoku došlo k dronovému útoku a výbuchom. Viac detailov však neposkytla.
Môžu za útokom stáť povstalci?
Pentagón neidentifikoval, odkiaľ podľa neho útok prišiel. V uplynulom období však na lode v Červenom mori viackrát útočili jemenskí húsijskí povstalci podporovaní Iránom, ktorí v čase vojny v Pásme Gazy dronmi útočili aj na Izrael, píše AP.
Húsijskí povstalci sa k správam o útoku zatiaľ nevyjadrili. Ich hovorca však nedávno avizoval, že čoskoro zverejnia dôležité vyhlásenie.
Podľa agentúry AP môže najnovší incident v Červenom mori predstavovať eskaláciu v sérii námorných útokov na Blízkom východe spojených s vojnou medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, aktuality.sk
X X X
Vo veku 43 rokov zomrela speváčka Barbara Haščáková. Príčinou smrti bola náhla cievna mozgová príhoda
Vo veku 43 rokov zomrela 22. novembra na Floride v USA slovenská speváčka Barbara Haščáková. Pre TASR to potvrdil brat zosnulej umelkyne Andrej Haščák. Uviedol, že lekári v nemocnici Memorial Hospital v meste Sarasota, kde žila, určili ako príčinu smrti náhlu cievnu mozgovú príhodu.
„Posledná rozlúčka s Barbarou sa uskutočnila v utorok 28. novembra na miestnej rímskokatolíckej fare. Komorný akt sa konal v prítomnosti najbližšej rodiny a úzkeho okruhu priateľov. V nasledujúcich týždňoch budú jej telesné pozostatky prenesené v urne na Slovensko, pochovaná bude v našich rodných Košiciach,“ uviedol Haščák. Rodinní príslušníci zosnulej speváčky žiadajú verejnosť, aby rešpektovala skutočnosť, že sú v ťažkej a bolestnej životnej situácii a nerušila ich súkromie.
Hoci speváčku už dlhší čas trápili zdravotné problémy s pankreasom, bolo jej úmrtie pre celú rodinu nepredstaviteľným šokom. „Odišla bez bolesti,“ uviedla pre TASR smútiaca rodina. Dodáva, že hudba, spievanie a komponovanie boli jej život a napĺňali ju, svojou osobitosťou, charakteristickým hlasom a piesňami rozdávala lásku verným fanúšikom.
„Jej piesne a hlas tu pre nás ostávajú a budú nám ju pripomínať. Ďakujeme všetkým, ktorí na ňu myslia s láskou najmä v týchto dňoch a dajú nám možnosť vyrovnať sa s touto zdrvujúcou skutočnosťou v súkromí,“ dodáva smútiaca rodina.
Barbara Hasčáková sa narodila v decembri 1979 v Košiciach, v 90. rokoch minulého storočia sa zapísala na zoznam stálic populárnej hudby. Najskôr pôsobila v skupine Maduar, neskôr v zoskupení MC Erik & Barbara a nakoniec sa uplatnila ako sólová speváčka. V roku 1998 získala ocenenie Slávik a o rok neskôr aj cenu Grand Prix v Poľsku. V USA žila od roku 2000. Na Slovensku jej vyšlo niekoľko albumov, v USA pridala ďalšie dva./agentury/
X X X
Špeciálna prokuratúra podľa Danka skončí, koalícia sa na tom zhoduje
V koalícii je zhoda na konci Úradu špeciálnej prokuratúry. Podpredseda parlamentu a líder SNS Andrej Danko to potvrdil v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Predseda opozičného KDH Milan Majerský zrušenie špeciálnej prokuratúry odmieta.
„Najpravdepodobnejšie bude, že sa špeciálna prokuratúra pričlení ku generálnej,“ načrtol Danko. Nesúvisí to podľa neho s osobou špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Zrušením špeciálnej prokuratúry sa má podľa neho odstrániť chaos a duplicita v systéme. Aktuálne konania by sa mohli posunúť na krajské prokuratúry. Danko namieta aj existenciu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). „Všetko špeciálne je choré,“ myslí si.
Majerský podporuje zachovanie špeciálnej prokuratúry aj ŠTS. „Ich práca priniesla svoje ovocie. A my to chceme teraz zrazu rušiť,“ komentoval. Argumentoval, že tieto orgány idú po organizovanom trestnom zločine.
Líder KDH upozornil aj na význam tzv. kajúcnikov, ktorých štatút chce vláda upraviť. Poukázal napríklad na ich úlohu pri vyšetrovaní talianskej mafie. Zároveň trvá na verifikácii ich výpovedí. Danko namieta rozsah inštitútu kajúcnika na Slovensku. Spolupracujúci obvinený by nemal podľa neho počas trestného konania klamať ani dostať neprimeranú ochranu. Výpoveď kajúcnika by tiež nemala byť podľa Danka jediným dôkazom.
Danko sa obáva, že ak by sa predseda parlamentu a Hlasu-SD Peter Pellegrini stal prezidentom, vláda sa rozpadne. Nevylúčil však jeho podporu zo strany SNS. Zdôraznil však potrebu stability v koalícii. Keďže premiér a líder Smeru Robert Fico nechce kandidovať a Pellegrini sa podľa Danka nevie rozhodnúť, hľadal by tretieho kandidáta, ktorý by dokázal poraziť Ivana Korčoka. SNS podľa neho rokovala aj so Štefanom Harabinom. Svoju kandidatúru „v tejto etape“ vylúčil.
Majerský predpokladá, že KDH bude mať vlastného kandidáta na prezidenta. Diskusiu chcú v hnutí ukončiť do konca decembra. Adeptmi sú europoslankyňa Miriam Lexmann a exminister spravodlivosti Viliam Karas.
V súvislosti s verejnými financiami Danko avizuje viacero opatrení. „Pre nás je dôležité zdaniť tých, ktorí na to majú,“ načrtol. Má ísť napríklad o banky alebo poisťovne. Na peniaze nechce siahať dôchodcom či domácnostiam.
Majerský považuje plošné zastropovanie cien energií za nezmysel. Chýba mu adresnosť. Uvítal by príspevok na bývanie. Najohrozenejším skupinám by sa podľa neho malo pomáhať viac. Podporuje ohlásené zachovanie rodičovského dôchodku. Je zvedavý, odkiaľ vláda vezme zdroje na 13. dôchodok.
Líder SNS by nemal problém s nomináciou Tibora Gašpara na šéfa Slovenskej informačnej služby.
KDH by podľa Majerského preferovalo zmenu volebného systému, ktorá by obsahovala osem volebných obvodov./agentury/
X X X
Obete dezinformácií dnes ležia na cintoríne. Vláde držím palce v prešetrovaní manažmentu pandémie
Pre najzraniteľnejších sa pandémia ešte neskončila, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk laureát Bielej vrany za občiansku statočnosť a infektológ Peter Sabaka.
Chceme vyšliapať cestu pre ľudí, ktorí by sa v budúcnosti chceli brániť proti dezinformáciám. Vyslať signál, že keďsa vedci a odborníci vyjadria, tak by za to nemali byť očierňovaní a čeliť nenávisti.
Hovorí lekár Peter Sabaka o žalobách, ktoré podal voči hnutiu Republika, jej predstaviteľom, ale aj mediálnemu projektu Kulturblog za ich výroky namierené proti nemu. V niektorých sporoch už uspel na prvostupňovom súde.
Sabaka sa do povedomia verejnosti dostal počas pandémie covidu, kedy sa nielen staral o pacientov, ale aj aktívne vysvetľoval dosahy ochorenia a zastával sa očkovania. Aj preto čelil nenávistným prejavom. Hovorí, že v istej miere táto nenávisť pretrváva dodnes.
V novembri tohto roka dostal Sabaka ocenenie Biela vrana za občiansku statočnosť.
X Nedávno ste dostali ocenenie Biela vrana. Považujete to za zadosťučinenie vašej práce?
Áno, aj keď si nemyslím, že by som si to zvlášť zaslúžil. Počas pandémie muselo znášať nenávistné prejavy, vyhrážky, dezinformácie či osobné urážky mnoho odborníkov. Ak hovoríme o žalobách proti hnutiu Republika a jej predstaviteľom, tam väčšinu práce odvádzajú moji právni zástupcovia.
Tie útoky boli voči mnohým odborníkom. Vy ste ale podali žaloby.
Nebol som jediný. Aj vedec Pavol Čekan sa rozhodol brániť, keď bola očierňovaná jeho firma a jeho meno.
X Pretrvávajú nenávistné prejavy dodnes?
Do veľkej miery áno, pretože v dezinformačných kruhoch mám stále zlé meno. Nie je to však iba môj prípad, je to aj prípad mnohých iných odborníkov, ktorí sa vyjadrovali počas pandémie. Pri mne to bolo o to výraznejšie a častejšie, lebo som si dovolil podať žaloby.
X Ustali tieto útoky po žalobách?
Práveže po prvých žalobách to narástlo. Ľudia, na ktorých som žaloby podal, sa mi začali venovať viac a záujem o moju osobu v dezinformačných kruhoch rástol.
Ustalo to až po ďalších žalobách, preto bolo nevyhnutné ich podať niekoľko. Tí, ktorých sa to týkalo, videli, že viac hejtu a dezinformácií o mojej osobe znamená ďalšiu žalobu. Takýmto mechanizmom podmieňovania sme dosiahli to, že nateraz sa situácia upokojila.
X Napriek tomu, že dnes je takýchto prejavov menej, ľudsky si v sebe ešte nesiete, že vám niektorí ľudia nadávali, spochybňovali vašu prácu a považovali vás za zapredanca farmafiriem?
Nikdy som voči týmto ľuďom neprechovával hnev alebo ich za to nevinil, skôr to beriem tak, že oni sú obete.
Ale určite ma trápi, že časť ľudí si o mne myslí niečo zlé. Napríklad, že som skorumpovaný alebo že môj odborný názor nestojí za nič.
X Veľakrát ste už vysvetľovali, prečo ste žaloby podali. Ale čo bol pre vás ten zlomový moment?
Prvý popud bol ten, že som cítil veľkú neprávosť. My sme sa snažili robiť to, čo bolo správne, na druhej strane tu bola skupina ľudí, ktorá na tom chcela benefitovať a očierňovala nás.
Neskôr som si začal uvedomovať, že verbálne násilie by to mohlo prerásť do fyzického či už voči mne, ale aj mojim blízkym.
X A stalo sa to niekedy?
Stretol som sa s verbálnymi útokmi, napríklad keď som dával rozhovor pred nemocnicou pre jednu televíziu. Takéto slovné útoky boli časté, s fyzickými útokmi som sa nestretol. Ale tak stačí, že riziko tam je a že je nezanedbateľné a človek sa už cíti neisto.
X Hovoríte o skupine, ktorá na tom chce benefitovať, predpokladám, že máte na mysli najmä hnutie Republika a rôzne dezinformačné weby. Niektorí predstavitelia novej vlády legitimizujú tieto kanály, na druhej strane odmietajú hovoriť so štandardnými médiami.
Vnímam to ako veľkú nespravodlivosť. Vieme, že čo sa týka zvládania pandémie, Slovensko nedopadlo najlepšie. Mali sme spomedzi krajín EÚ jednu z najvyšších úmrtností na ochorenie covid-19.
Prednedávnom boli zverejnené výsledky štúdie, podľa ktorej nadpočetná úmrtnosť do veľkej miery súvisí s tým, ako boli spoločnosťou prijímané protiepidemické opatrenia a aká bola ochota dať sa očkovať.
My sme na tom neboli dobre a do veľkej miery sa na tomto zrejme podpísali aj dezinformácie, ich šírenie a popularizácia. A to nielen obvyklými šíriteľmi dezinformácií, ale aj pomerne veľkou časťou politického spektra.
To, že dezinformačné médiá uprednostňujeme pred médiami, ktoré sa snažili šíriť objektívne informácie opierajúce sa o vedecké poznanie, je, samozrejme, mimoriadne nespravodlivé.
Je to, ako keby sa všetko vo svete zrazu obrátilo naruby. To, čo je v skutočnosti zlé, považujeme za dobré a to, čo je v skutočnosti dobré, považujeme za zlé. Vyzerá to ako inverzia hodnôt.
X Ak budú konšpiračné médiá naberať na popularite, môže to v budúcnosti ovplyvniť aj vašu prácu a spochybňovať medicínu založenú na dôkazoch?
Už aj pred pandémiou sme sa stretávali s tým, že niektorí ľudia odmietali západnú medicínu. Medicínu založenú na dôkazoch a postupy, ktoré sú založené na dôkazoch. Ak by sa dezinformácie stávali populárnejšími, podiel takýchto ľudí by mohol vzrásť, čo by následne mohlo viesť k odmietaniu liečby napríklad onkologických pacientov. Je to už dnes pomerne časté.
A práve dezinformačné médiá, ktoré sa podieľali aj na šírení dezinformácií počas pandémie, šírili predtým dezinformácie napríklad o tom, že chemoterapia v skutočnosti onkologické ochorenia nelieči, že by sme rakovinu vedeli vyliečiť, ale neliečime ju, pretože tu je farmaceutická lobby.
Je možné, že sa budú tieto konšpirácie šíriť vo väčšej miere a potom na to mnohí ľudia môžu doplatiť životom. Najsmutnejšie na tom je, že lekári nie sú najväčšie obete týchto medicínskych dezinformácií, nám to sťažuje prácu. Tie najväčšie obete sú ľudia, ktorí vplyvom dezinformácií budú mať poškodené zdravie alebo zomrú. Obete dezinformácií šírených počas pandémie covidu-19 dnes ležia na cintoríne.
X Ako celkovo vnímate výsledok volieb a to, že vládnu koalíciu tvoria strany, ktorých predstavitelia počas pandémie viac či menej spochybňovali očkovanie?
Je mi trošku smutno z toho, že sme buď zabudli alebo sme si ani neuvedomili, akú úlohu v šírení dezinformácií hrali niektorí politici počas pandémie. A je mi to ľúto, nie v zmysle výsledku, pretože sa nechcem vyjadrovať k politike, ale ako vedcovi a odborníkovi mi je ľúto, že spochybňovanie vedy a vedeckého konsenzu môže viesť k úspechu. Tak by to asi fungovať nemalo.
X Na druhej strane sa do parlamentu nedostalo hnutie Republika, s ktorým vediete súdne spory.
K tomu sa neviem vyjadriť.
Koalícia by chcela vyšetrovať manažment covidovej pandémie, na starosti by to mal mať nový, tretí podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu. A tým by sa mohol stať poslanec SNS Peter Kotlár, ktorý je známy z dezinformačnej televízie Slovan.
Úplne to zapadá do kontextu toho, čo som hovoril. Na jednej strane je to veľká neprávosť a na druhej je až komické, ako je to pritiahnuté za vlasy.
Želám im veľa zdaru, pokojne si môžu preveriť aj mňa, moje výroky a pôsobenie počas pandémie. Pravda a vedecký konsenzus je na našej strane. My z toho nemôžeme vyjsť zle a pravda nakoniec vyjde najavo.
X Keď sa vrátime k žalobám proti hnutiu Republika a jeho predstaviteľom, k dnešnému dňu ste ich podali už viacero. Niektoré z nich majú už neprávoplatný rozsudok, v niektorých prípadoch vám bola priznaná nemajetková ujma. Vo všeobecnosti, v akej fáze sú?
V žalobách voči pánovi Milanovi Mazurekovi na Okresnom súde v Kežmarku nám bolo vyhovené v podstate vo všetkých bodoch, bolo nariadené ospravedlnenie a priznaná nemajetková ujma. A to v oboch žalobách.
Ďalšie dve sú voči predsedovi Republiky Milanovi Uhríkovi, v jednej z nich nám bolo čiastočne vyhovené na Okresnom súde v Nitre. Nariadil mu ospravedlnenie, ale nebola priznaná nemajetková ujma. V druhej žalobe voči Milanovi Uhríkovi ešte rozhodnuté nie je.
Vo veci žaloby voči hnutiu Republika, Okresný súd v Nitre v rozsudku nariadil ospravedlnenie sa aj nemajetkovú ujmu vo výške 15-tisíc eur. Bezprostredne po súdnom konaní právny zástupca hnutia Republika hovoril o tom, že sa jedná o technické víťazstvo Republiky, keďže priznaná nemajetková ujma je veľmi nízka. Opakovane hovorili aj o tom, že by malo ísť len o formálne ospravedlnenie, ktoré de facto nič neznamená a nijak to nezmení postoj voči mojej osobe.
S mojimi právnikmi sa domnievame, že by to asi neviedlo k náprave a nemalo by to dostatočný preventívny efekt, aby ohováranie z ich strany prestalo. Preto sme sa odvolali proti rozhodnutiu na Krajský súd v Nitre.
X Aspoň sa ospravedlnili či vymazali inkriminované statusy alebo výstupy?
Niektoré statusy boli vymazané. Ťažko povedať, čo bolo motiváciou k ich vymazaniu. Akurát z internetu je veľmi ťažké niečo vymazať natrvalo, pretože už existujú kópie. Poškodenie mena sa už stalo, preto žiadame aj nemajetkovú ujmu. K ospravedlneniu neprišlo.
X Koľko žalôb dohromady ste podali?
Osem. Podali sme aj žaloby na Kulturblog, máme napísanú druhú žalobu na hnutie Republika, ale neviem či už bola podaná.
X Okrem toho plánujete aj ďalšie žaloby?
Myslím si, že nie, jedine ak by vyvstalo niečo ďalšie.
X Republika sa na súdoch bráni okrem iného tvrdením, že im beriete slobodu prejavu a bojujete proti tejto samotnej slobode. Kde podľa vás hranice slobody prejavu sú?
Nemyslím si, že im beriem slobodu prejavu. Sloboda prejavu má hranice tam, kde začína poškodzovať práva ostatných ľudí. Potom treba posudzovať, či preváži právo na ochranu osobnosti alebo právo na slobodu prejavu.
Ja nie som verejne činná osoba, nikdy som nebol súčasťou pandemickej komisie alebo epidemiologického konzília ani žiadneho ustanoveného orgánu. Nie som politik ani nie som členom žiadnej politickej strany. Vždy som sa vyjadroval iba ako nezávislý odborník.
Som vysokoškolský učiteľ, docent na vysokej škole a lekár. Moja povesť je pre mňa veľmi dôležitá preto, aby som mohol zodpovedne vykonávať moje zamestnanie, pretože som odkázaný na to, aby mi dôverovali moji pacienti, študenti a moji kolegovia. A keď príde k poškodeniu môjho mena, mám právo sa brániť. Tu má podľa mňa sloboda slova hranice.
Dôležité však je, že s mojimi právnymi zástupcami bojujeme za slobodu prejavu pre odborníkov a vedcov, ktorí sa vyjadrujú k odborným témam v médiách.
X Beriete to v širšom kontexte?
Behom pandémie sa často stávalo, že šírením dezinformácií, lží a hejtu boli mnohí odborníci zastrašení a už sa viac verejne nevyjadrovali alebo sa vyjadrovali v omnoho menšej miere. Povedali si, že im to nestojí za to.
Keď ste politik a chcete presadzovať naratív, ktorý je v kontraste s vedeckým poznaním, keď sa nejaký vedec postaví proti vám, viete ho ohovárať a šíriť proti nemu nenávisť. Keď to toho odborníka prestane baviť a skompromituje ho, potom si môžete robiť, čo len chcete. Takýmto spôsobom by sme umlčali odborníkov, vedcov a ďalších.
Ak sa nebudú vedci a odborníci slobodne vyjadrovať k odborným a vedeckým témam, potom sa môže sa stať, že naše rozhodnutia, ktoré budeme ako spoločnosť prijímať, nebudú postavené na vede a nebudú v súlade s vedeckým poznaním.
Dnešná spoločnosť je vyspelá len vďaka vedeckému poznaniu. Ak by sme sa stavali k vede odmietavo a každý nepohodlný vedecký hlas pošliapali, tak by sme sa mohli vrátiť tam, kde sme boli.
X Zástupcovia hnutia Republika a ich advokáti vám vyčítajú aj to, že vám na vašu zbierku na podanie žalôb prispeli aj bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus (nom. SaS) a bývalý minister obrany Jaroslav Naď (nom. OĽaNO). A tvrdia, že vaša kauza je spolitizovaná.
Určite nie je. Nikdy som nehovoril ani osobne, ani prostredníctvom niekoho iného s pánmi Klusom a Naďom. Vôbec som nevedel, že podporili moju zbierku, až kým s tým neprišiel právny zástupca hnutia Republika. Chápem, prečo zbierku podporili a chápem aj ich pohnútky, ale rozhodne som to s nimi nijako nekooperoval. Pravdou je, že nemám veľmi vysokú mienku o hnutí OĽaNO, nie som ani ich voličom, ani voličom Demokratov.
X Rozprávali ste sa niekedy zoči-voči s Milanom Uhríkom či Milanom Mazurekom?
Pána Mazureka som nikdy nevidel, pretože na súdy nechodil. Pána Uhríka som videl, ale snažím sa s ním skôr nerozprávať.
X Nikdy ste s ním neprehodili ani pár slov?
Pár slov sme prehodili po poslednom súdnom pojednávaní, ale o tom nechcem hovoriť.
X Internetový agresor Danny Kollar v čase pandémie zverejnil vaše telefónne číslo, čo tiež spustilo veľkú vlnu nenávisti, Marek Šoun, ktorý má blízko k Smeru zasa organizoval protest aj pred vaším bydliskom — ľudia sa teda dozvedeli o vás aj najcitlivejšie informácie. Voči nim ste právne kroky nezvažovali?
Pán Šoun je postavička… Čo sa týka Dannyho Kollara, viem, že na neho podali žaloby iní ľudia, ktorým robil to isté. Ja už som nepovažoval za potrebné sa mu venovať. Myslím, že on je obeť seba samého, svojho životného štýlu a skôr by potreboval odbornú pomoc.
X Žaloby budú ešte takpovediac beh na dlhú trať, zrejme sa budete vy alebo oni odvolávať. Dnes nevieme, ako to celé dopadne, ale s čím by ste boli spokojní vy, kedy by ste si povedali, že to malo zmysel?
Čo sa týka tej praktickej časti, tak by bolo fajn, keby moji právni zástupcovia dostali zaplatené za svoju prácu a vrátili sa nám peniaze, ktoré sme do toho dali.
Pre človeka, ktorý do toho až tak veľmi nevidí, je ťažké predstaviť si, aké obrovské množstvo práce za tým je. Toho materiálu, ktorý bol o mne vyprodukovaný, je veľmi veľa. Všetko to bolo potrebné prepísať, overiť notárom, vložiť to do kontextu a dať k tomu právne stanovisko. To, samozrejme, stojí peniaze.
Druhá vec je, že keď chceme vyšliapať cestu pre ľudí, ktorí by sa v budúcnosti chceli brániť proti dezinformáciám, tak ten chodníček by mal byť čo najschodnejší a čo najjednoduchší.
V prvom rade by sme však chceli vyslať signál, že keďvedci a odborníci vyjadria stanovisko, ktoré je v súlade s platným vedeckým konsenzom, tak by za to nemali byť očierňovaní, čeliť nenávisti a báť sa vystupovať. Myslím si, že by to mohla byť do istej miery služba spoločnosti.
X Rozprávame sa o tom, že časť ľudí mala nenávistné prejavy. Na druhej strane zbierky, ktoré ste robili, ukázali, že časť spoločnosti stojí za vami. Dokonca sa vyzbierala aj vyššia suma peňazí, ako ste potrebovali (zvyšné peniaze venoval nemocnici, pozn. red.). Asi na tom nie sme až tak zle ako spoločnosť, nie?
Určite nie, otázka je, že aké zastúpenie má táto časť spoločnosti. To je otázka, ktorú si stále kladiem, a na ktorú si neviem úplne odpovedať. Dúfam, že je to viac než 50 %, ale zároveň sa obávam, že sa mýlim.
X Ako to dnes vyzerá s epidemiologickou situáciou, ako je to u vás na infekčnom oddelení s covidovými pacientmi?
Opäť čelíme epidemickej vlne. Táto bola vyvolaná novými subvariantmi koronavírusu, ktoré dokážu prekonať imunitu aj po prekonaní minulých subvariant.
Takže ochorenie sa nám zase začalo šíriť viac. Väčšina ľudí to ani veľmi nepostrehne, pretože pokiaľ majú zdravý imunitný systém, nemajú pridružené choroby a sú relatívne mladí, tak to prekonajú de facto ako chrípku. Ale ohrození sú tí najzraniteľnejší, čiže seniori, ľudia s onkologickými diagnózami, kardiaci, ťažký diabetici a pod. Takíto ľudia končia u nás v nemocnici, pre nich sa pandémia ešte neskončila.
X Hovoríme o nových subvariantoch Eris a Pirola? Už ich máme na Slovensku?
Áno, už ich máme aj u nás. Len vďaka bohu už nevídame, tak ako sme vídali cez druhú a tretiu vlnu dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov s ťažkým respiračným zlyhaním.
X Poslednú dobu pozorujem, že ožila na sociálnych sieťach téma očkovania a každý mladý športovec, ktorý zomrie, tak podľa ľudí zomrel určite preto, že bol očkovaný, hoci sa ani nevie, či bol. Vy ste v minulosti hovorili, že očkovanie do budúcnosti nespôsobí nič.
Áno. Biologicky je len ťažko možné, aby očkovanie malo takýto dopad.
X Aké to môže mať vysvetlenie?
Takéto úmrtia sa vyskytovali aj v minulosti, len teraz budia väčší záujem. Po druhé, celkovo niektoré ochorenia, ktoré by mohli viesť k náhlemu úmrtiu, ako napr. k myokarditíde, sú spojené s výskytom vírusových ochorení. Koniec koncov aj koronavírus môže vyvolať myokarditídu a vo veľkej miere ju aj vyvoláva. Ale myokarditídu môže vyvolať množstvo vírusov vrátane vírusu chrípky alebo RS vírusu.
Je pravdou, že vírusové ochorenia sa po pandemickej dobe šíria viac, a to kvôli tomu, že sme tu mali lockdown a menej sociálnych kontaktov. Keď sme skončili s rúškami a skončili sme so sociálnou izoláciou, tak vo väčšej miere narástli.
Ale nielen vírusových ochorení máme viac, ale aj rôznych streptokokových a pneumokokových nákaz, čiže respiračných ochorení, ktoré sa šíria kvapôčkami. Napríklad máme vyšší výskyt streptokokových infekcií hrdla, šarlachu alebo syndrómu streptokokového toxického šoku. Za rok sme videli viacej prípadov streptokokového toxického šoku ako starší kolegovia videli za 10 rokov. Ale zas to nie je veľa, sú to štyri prípady do roka, no zaujme to.
Nárast ochorení sa do istej miery môže premietnuť aj do úmrtnosti, ktorá sa ale ani zďaleka nedá porovnať s tou, ktorej sme čelili počas pandémie.
x Sú už k očkovaniu aj dáta?
Dnes máme dáta, že vakcíny nespôsobujú infarkty, cievne mozgové príhody, embólie, trombózy a pod.
Vyplýva to zo štúdií, ktoré sledovali ľudí pred očkovaním a po očkovaní a zistili, že výskyt týchto príhod pred očkovaním bol ten istý ako po očkovaní. Z toho si vedci vyvodili závery, že tam nie je kauzálna súvislosť. Máme aj štúdie, v ktorých sa porovnával výskyt ochorenia u očkovaných s výskytom toho ochorenia u neočkovaných a tieto zistili, že tam nie je štatisticky významný rozdiel.
X V Číne sa šíri zápal pľúc neznámeho pôvodu, ktorý sa týka najmä detí. WHO vyjadrilo znepokojenie a krajinu požiadala o podrobné informácie. Sú podľa vás dôvody na obavy?
Väčšina odborníkov sa domnieva, že to súvisí práve s tým, o čom sme sa teraz rozprávali. V Číne bol lockdown a sociálna izolácia omnoho tvrdšia a dlhodobejšia ako u nás.
A behom dlhého lockdownu bola významne narušená “kolektívna imunita” proti respiračným ochoreniam, ktoré sa teraz omnoho viacej šíria.
X Prečo hovoria, že je neznámeho pôvodu?
Pretože nie je jednoduché otestovať všetky vírusy u všetkých pacientov. Dá sa to, ale stojí to množstvo peňazí, takže sa to bežne neskrínuje.
Keď príde pacient s vírusovou pneumóniou, ja väčšinou nezistím, čo ju spôsobilo, pokiaľ to nebol covid, lebo ten sa testuje.
X Keďže nám rastú vírusové a bakteriálne ochorenia, nehrozí nám nejaká nová pandémia?
Nemyslím si to. Čo nám vo väčšej miere hrozí, je epidémia baktérií rezistentných na viaceré antibiotiká. Incidencia infekcií vyvolaných týmito baktériami výrazne vzrástla behom pandémie, a to kvôli nadužívaniu antibiotík.
A to preto, že veľa ľudí sa domnievalo, že covidový zápal pľúc je baktériová superinfekcia, čo väčšinou nie je.
Ďalší problém boli pacienti na jednotkách intenzívnej starostlivosti, ktorí tam zväčša ležali dlho. Časom boli kolonizovaní rôznymi multirezistentnými baktériami, častokrát dostali infekciu a boli liečení antibiotikami, vďaka čomu sa tie baktérie stali ešte rezistentnejšie.
S týmto sa budeme stretávať v budúcnosti, aktuality.sk
X X X
V Dánsku pre nárast antisemitizmu nasadia vojsko na ochranu židovských lokalít
Dánsky rezort obrany odmietol povedať, či sa podobné opatrenia chystá prijať aj pre moslimské lokality v krajine.
Dánsko nasadí vojakov na ochranu židovských a izraelských lokalít v Kodani, uviedla to v nedeľu dánska vláda. Krajina tak reaguje na nárast antisemitizmu v čase vojny v Pásme Gazy medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
„Konflikt na Blízkom východe viedol k absolútne neprijateľnému nárastu antisemitizmu a neistote pre Židov v Dánsku,“ povedal dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard. „Sme v situácii, keď je teroristická hrozba visiaca nad Dánskom vážna,“ dodal.
Dánske ministerstvo obrany uviedlo, že konflikt v Gaze si vyberá ťažkú daň na policajných zdrojoch. „V tomto kontexte… ozbrojené sily podporia dohľad nad židovskými a izraelskými lokalitami v Kodani,“ dodalo. Spresnilo, že pôjde napríklad o synagógy či izraelské veľvyslanectvo. Opatrenie začne platiť od 6. decembra.
V Dánsku žije podľa odhadov nezávislého výskumného inštitútu Utrikespolitiska 6000 až 8000 Židov, píše AFP.
Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra, počas ktorého prišlo podľa izraelských úradov o život 1200 ľudí, zväčša civilistov. Izrael v reakcii na útok prisľúbil, že zničí Hamas. Izraelské nálety a pozemná ofenzíva do Pásma Gazy si podľa úradov ovládaných Hamasom vyžiadali už viac ako 15 000 obetí, aktuality.sk
X X X
Prehovoril prevádzač: Ukrajinca, ktorý nechce bojovať, dostanem za hranice za 4000 eur
V Nemecku sa počas vojny strojnásobil počet ukrajinských mužov v produktívnom veku, v susednom Poľsku je podľa odhadov asi 80-tisíc Ukrajincov v brannom veku.
Nie všetci Ukrajinci sú odhodlaní so zbraňou v ruke brániť svoju vlasť pred ruským agresorom. Mnohí sa obyčajne ľudsky obávajú, že v bojoch zahynú, a tento strach ich núti voliť inú, nelegálnu cestu. Z domoviny utekajú. Na Ukrajine pritom po celú dobu vojny platí stanné právo a všeobecná mobilizácia. Muži vo veku od 18 do 60 rokov až na výnimky nesmú vycestovať z krajiny. Časť z nich využila služby prevádzačov, ktorí sprevádzajú dezertérov prestrojených za humanitárnych pracovníkov. Alebo ich sprevádzajú cez zelenú hranicu mimo hraničných priechodov.
Redakcia Investigace.cz preskúmala schémy pašovania ukrajinských mužov cez hranice a porozprávala sa s jedným z prevádzačov, ktorý inzeroval svoje služby vo facebookovej skupine určenej pre ukrajinských utečencov v Česku. Vladimir začal prevádzať ľudí po tom, čo mu na bojisku zahynuli dvaja kamaráti.
„Legálna“ cesta z Ukrajiny, teda s predložením falošných dokumentov humanitárneho pracovníka na hraničnom priechode, vyjde „zákazníka“ na 7 000 dolárov, v prepočte 157-tisíc českých korún. Vladimir svojim klientom však odporúča skôr „jazdu načierno“ mimo oficiálnych priechodov. „Ak prekročíte hranice ako humanitárny pracovník, máte záznam v registračnom systéme, a ak sa nevrátite do stanovenej doby späť na Ukrajinu, čakajú vás po návrate problémy so zákonom. To sa pri nelegálnom prechode nemôže stať, pretože sa o vás jednoducho nevie,“ vysvetlil Vladimir pre portál Investigace.cz, aktuality.sk
X X X
Skupina Bez ladu a skladu skritizovala Smer: Nezneužívajte našu tvorbu vo videách strany
Koalícii tiež odkázali, že skupina Bez ladu a skladu vždy stála na strane slobody a demokracie.
Hudobníci z Bez ladu a skladu vyzvali politikov Smeru a zvyšok vládnej koalície, aby nezneužívali tvorbu skupiny.
„Vyzývame politikov a političky strany Smer-SSD a vládnej koalície vrátane Hlasu-SD a SNS, aby nezneužívali vo svojej komunikácii tvorbu skupiny Bez ladu a skladu, ako tomu bolo počas vyhlásenia Richarda Glücka a Juraja Gedru v poste, ktorý bol publikovaný na sociálnej sieti vo štvrtok, 30.11. 2023,“ informoval Aktuality.sk Michal Kaščák z Bez ladu a skladu.
„To čo nasleduje, je dôkazom absolútneho nepochopenia samotného textu, jeho posolstva a pohľadu našej skupiny na spravovanie štátnych inštitúcií. Ohradzujeme sa voči manipuláciám, akým s použitím našej tvorby predstavitelia štátnej moci za stranu Smer-SSD útočia na občiansku spoločnosť, neziskový sektor, nezávislé médiá, vedecké a zdravotnícke kapacity, LGBTI+ ľudí a na ľudí pomáhajúcim susednej Ukrajine,“ pokračovala hudobná skupina v stanovisku.
Podpora mimovládok
„Vážime si obetavú prácu mimovládneho sektora a jeho úlohu v občianskej spoločnosti považujeme za nezastupiteľnú. Útoky, ktorým je mimovládny sektor od volieb vystavovaný považujeme za nebezpečný a škodiaci našej krajine. Vážime si prácu ľudí v zdravotníctne a vede, ktorí pomáhali znižovať dopad pandémie na obyvateľov a obyvateľky Slovenska a to aj prostredníctvom zápasu s hoaxami a lžami, ktorých sa dopúšťali strany súčasnej vládnej koalície v snahe zneužiť náročnú pandemickú situáciu na zisk politických bodov,“ uviedli tiež hudobníci.
„Odmietame označovať témy spojené s rodovou identitiou za ideológiu, stojíme na strane LGBTI+ ľudí v ich zápase za dôstojný, bezpečný a slobodný život. Pomoc susednej Ukrajine napadnutej Ruskou federáciou považujeme za prejav elementárnej ľudskosti, rovnako, ako by sme pomáhali všetkými silami napadnutým sesedom v našich domovoch, či na našich uliciach v našich obciach a mestách. Hanbíme sa za predstaviteľov, ktorí vyčleňujú Slovensko zo spoločenstva slušných a empatických krajín, ako to robí prostredníctvom svojich vyhlásení vláda Roberta Fica v jej prístupe k Ukrajine,“ poznamenali v reakcii.
Postavili sa za nezávislé médiá
Hudobníci z Bez ladu a skladu sú presvedčení, že kvalitné nezávislé média zohrávajú kľúčovú úlohu v budovaní slobodnej spoločnosti, preto sú znepokojení podľa nich štvavou kampaňou strán vládnej koalície.
„Pripomíname strane Smer-SSD že prednedávnom v prostredí, ktorému prostredníctvom odkazu na „zlatých komunistov” pripisuje v inkriminovanom videu akýsi totalitný charakter, vyhrala slobodné voľby. S nevôľou sledujeme, ako k tomuto víťazstvu Smer-SSD pristupuje a ako sa spolu so stranami Hlas a SNS postavila k výkonu verejných funkcií,“ píše hudobná skupina.
Dodala tiež, že nesúhlasé s útokmi voči občianskej spoločnosti, rovnako ako nesúhlasí s „odstraňovaním statočných policajtov z ich postov, s neodborným a neakceptovateľným prístupom k ochrane životného prostredia, či s katastrofálnym nepochopením úlohy kultúry v spoločnosti“.
„Strany vládnej koalície začali napĺňať svoj mandát spôsobom, s ktorým sa v žiadnom prípade nemôžeme stotožniť. Preto vyzývame vládnych predstaviteľov, aby nezneužívali našu tvorbu na komunikovanie svojich politických cieľov,“ uzavreli hudebníci, aktuality.sk
X X X
Exprezidentovi Porošenkovi nepovolili odísť z Ukrajiny pre plánované stretnutie s Orbánom
Porošenko chcel navštíviť Spojené štáty, kde mal v úmysle získavať podporu pre boj Ukrajiny voči ruskej vojenskej agresii.
Ukrajinská pohraničná stráž nepovolila bývalému ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovovi vycestovať z Ukrajiny, pretože sa plánoval stretnúť s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. V sobotu to oznámila Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Porošenko v piatok na sociálnej sieti zverejnil video z hraničného priechodu s Poľskom, kde mu podľa neho ukrajinské úrady odmietli umožniť prechod hraníc. Exprezident na videu držal v ruke dokumenty, ktoré podľa neho dokazovali, že mal oficiálne povolenie na cestovanie do zahraničia.
SBU vo vyhlásení konanie pohraničnej stráže odôvodnila tým, že sa exprezident chystal stretnúť s Orbánom, ktorého Kyjev kritizuje za „protiukrajinské postoje“. Dodala, že Moskva údajne plánovala toto stretnutie využiť „na svoje informačné a psychologické operácie proti Ukrajine“.
Porošenko, ktorý zastával úrad prezidenta v rokoch 2014-2019 a v súčasnosti je opozičným poslancom, v piatok tvrdil, že plánoval cestovať do Poľska, kde sa chcel pokúsiť sprostredkovať ukončenie protestov vodičov kamiónov, ktorí blokujú poľsko-ukrajinské hraničné priechody.
Zrušili povolenie
Podpredseda ukrajinského parlamentu Olexandr Kornijenko v piatok potvrdil, že zrušil Porošenkovo povolenie opustiť Ukrajinu. K zmene rozhodnutia ho viedol list, ktorého obsah nechcel komentovať.
Ukrajinské úrady nepovolili Porošenkovi opustiť krajinu ani vlani v máji, keď plánoval vycestovať na zasadnutie parlamentného zhromaždenia NATO v Litve, pripomína AFP.
Porošenko vedie opozičnú stranu Európska solidarita a často kritizuje vládu súčasného prezidenta Volodymyra Zelenského. Obaja sa stretli v súboji o prezidentské kreslo vo voľbách v roku 2019, keď Zelenskyj s prehľadom porazil Porošenka ako vtedajšieho úradujúceho prezidenta, aktuality.sk
X X X
V Dánsku pre nárast antisemitizmu nasadia vojsko na ochranu židovských lokalít
Dánsky rezort obrany odmietol povedať, či sa podobné opatrenia chystá prijať aj pre moslimské lokality v krajine.
Dánsko nasadí vojakov na ochranu židovských a izraelských lokalít v Kodani, uviedla to v nedeľu dánska vláda. Krajina tak reaguje na nárast antisemitizmu v čase vojny v Pásme Gazy medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
„Konflikt na Blízkom východe viedol k absolútne neprijateľnému nárastu antisemitizmu a neistote pre Židov v Dánsku,“ povedal dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard. „Sme v situácii, keď je teroristická hrozba visiaca nad Dánskom vážna,“ dodal.
Dánske ministerstvo obrany uviedlo, že konflikt v Gaze si vyberá ťažkú daň na policajných zdrojoch. „V tomto kontexte… ozbrojené sily podporia dohľad nad židovskými a izraelskými lokalitami v Kodani,“ dodalo. Spresnilo, že pôjde napríklad o synagógy či izraelské veľvyslanectvo. Opatrenie začne platiť od 6. decembra.
V Dánsku žije podľa odhadov nezávislého výskumného inštitútu Utrikespolitiska 6000 až 8000 Židov, píše AFP.
Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra, počas ktorého prišlo podľa izraelských úradov o život 1200 ľudí, zväčša civilistov. Izrael v reakcii na útok prisľúbil, že zničí Hamas. Izraelské nálety a pozemná ofenzíva do Pásma Gazy si podľa úradov ovládaných Hamasom vyžiadali už viac ako 15 000 obetí, aktuality.sk
X X X
Rezort vnútra: K vyplácaniu príspevku za ubytovanie odídenca bude diskusia
Príspevok sa zaviedol po vypuknutí vojny na Ukrajine.
Poskytovaniu príspevku za ubytovanie odídenca a jeho prípadnej výške bude predchádzať širšia diskusia. Ministerstvo vnútra (MV) SR to uviedlo pre TASR v reakcii na otázku o prípadnom predĺžení príspevku. Podľa aktuálneho nariadenia by sa mal vyplácať do konca roka.
„Od marca 2022 k októbru 2023 bola celková vyplatená suma vo výške 130.275.078 eur,“ priblížil tlačový odbor rezortu.
Príspevok predstavuje desať eur za jednu noc ubytovania odídenca, respektíve päť eur pri ubytovaní osoby mladšej ako 15 rokov. Podmienkou je uzavretie zmluvy o poskytnutí ubytovania medzi majiteľom nehnuteľnosti a odídencom, ktorú treba predložiť obci.
Príspevok v máji predĺžila úradnícka vláda. Predstavitelia rezortu vnútra aj vtedajší premiér Ľudovít Ódor zároveň v tej dobe naznačili možné úpravy v príspevku či debatu o systémových opatreniach, aktuality.sk
X X X
Nemecká ministerka vnútra reagovala na útok v centre Paríža
Pri útoku v Paríži zahynul nemecký turista. Nemecká ministerka ubezpečila verejnosť, že bezpečnostné úrady spolupracujú s Parížom. Polícia útočníka zadržala.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v nedeľu odsúdila „ohavný“ útok nožom v centre Paríža, pri ktorom v sobotu zahynul nemecký turista a dve osoby utrpeli zranenia. Zadržaný útočník je podľa francúzskych úradov radikálny islamista s duševnými problémami. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Faeserová uviedla, že nemecké bezpečnostné úrady úzko spolupracujú s Parížom. Zároveň upozornila, že „hrozba islamistického terorizmu je akútna a vážna“. Nemecký kancelár Olaf Scholz na sociálnej sieti napísal, že ho útok v Paríži šokoval.
Útok sa odohral v sobotu približne o 21.00 h neďaleko Eiffelovej veže. Muž útočil na okoloidúcich nožom a kladivom, vyčíňanie neprežil 23-ročný nemecko-filipínsky občan. Jeho manželku zachránil pred útočníkom okoloidúci taxikár. Francúzsky lekár Patrick Pelloux, ktorý bol v čase útoku v službe, povedal, že žena bola v šoku, no neutrpela zranenia.
Ranené osoby
Útočník zranil 66-ročného britského občana a 60-ročného Francúza. Francúzsky minister zdravotníctva Aurélien Rousseau v rozhovore pre televíziu France 3 priblížil, že obaja utrpeli menšie zranenia.
Francúzska protiteroristická prokuratúra, ktorá prípad vyšetruje, identifikovala útočníka ako francúzskeho občana Armanda R. iránskeho pôvodu narodeného v roku 1997.
Muž po zadržaní povedal, že ho veľmi trápi zomieranie moslimov, najmä na palestínskych územiach, a tvrdil, že Francúzsko je spolupáchateľom, uviedol francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin. Armand R. je podozrivý z vraždy a pokusu o vraždu „v súvislosti s teroristickým sprisahaním“, informovala prokuratúra.
Pri útoku kričal „Alláhu akbar“ (Boh je najväčší), potvrdil Darmanin. Dodal, že muž bol v roku 2016 odsúdený na štyri roky odňatia slobody za plánovanie útoku v parížskej štvrti La Défense, ktorý sa mu nepodarilo vykonať, aktuality.sk
X X X
Lascívny tanec okolo manažéra, pár dní predtým celkom nahá na pláži: Britney oslávila 42 rokov divoko, ale malo to aj nežné momenty…
V sobotu oslávila 42. narodeniny. Ako to už v prípade speváčky Britney Spearsovej býva, neboli celkom obyčajné. A rozhodne neboli nudné.
Speváčka Britney Spears na zábere z roku 2018.
Americká popová star zverejnila na svojom profile na Instagrame krátke video, opäť jedno z mnohých, na ktorých tancuje. Na tomto jej však robí spoločnosť aj jej kamarát a manažér Cade Hudson. Vyzlečený je do pol pása a tepláky má stiahnuté takmer pod líniu bedier. Popová princezná oblečená v kratučkých zelených šatách sa okolo neho krúti a tancuje (video nájdete priamo na Spearsovej profile tu).
„Pred troma dňami som si obliekla moje obľúbené zelené párty šaty a urobila si vlasy na skorú oslavu narodenín,“ napísala Spears ku krátkemu videu, ktoré zverejnila v noci zo soboty na nedeľu. Komentáre pod ním sú vypnuté – azda aj preto, že Spearsovej prejavy na sociálnych sieťach, ale aj správanie čelia častému hodnoteniu a komentárom verejnosti.
Speváčka iba pár dní pred oslavou svojich 42. narodenín zverejnila aj ďalší z „nahých“ záberov. Na tomto konkrétnom je úplne vyzlečená priamo na pláži a do objektívu odhaľuje svoje pozadie. Dokedy fotografia na jej profile vydrží, je otázne. Britney často niektoré zverejnené momentky po čase vymaže. V minulosti viackrát dokonca uzatvorila celý profil. Dočasne…
Okrem „kontroverzných“ momentov súvisiacich so speváčkou, ktorá sa rozhodla dať zbohom aj tretiemu manželovi Samovi Ashgarimu, sa však v súvislosti s jej narodeninami objavil aj dojímavý moment na sociálnych sieťach. Práve manažér Cade Hudson zverejnil fotografiu, na ktorej sa Britney stretla so svojou mamou Lynn a starším bratom Brynom. Na ďalšom zábere je dokonca vidieť, ako Britney drží mamu na rukách./agentury/