Doživotný plat a auto s ochrankárom chcú dať predsedovi vlády aj parlamentu. Reakcia ochrankárov po streľbe na premiéra Roberta FicaZdroj: Reuters/Radovan Stoklasa Zvýšená bezpečnosť politikov počas výkonu funkcie by sa mohla po novom týkať aj lídrov opozičných strán. Podľa zistení Aktuality.sk koalícia uvažuje aj o posilnení právomocí niektorých bezpečnostných zložiek, ktoré monitorujú informácie pri ochrane života verejných činiteľov.

 Podľa informácií Aktuality.sk koaličné strany v pondelok rokovali o možnostiach, ako tieto benefity rozšíriť aj pre ďalších najvyšších ústavných činiteľov. Rovnaké výhody, aké má prezident, by mohli po novom získať okrem hlavy štátu aj predseda vlády a predseda parlamentu. Platiť by to malo v prípadoch, keď v úrade strávia viac ako dve volebné obdobia, aktuality.sk

X X X

Macron: Nerezignujem, nech už bude výsledok predčasných parlamentných volieb akýkoľvek

Francúzsky prezident Emmanuel Macron nerezignuje na svoju funkciu, nech už bude výsledok predčasných parlamentných volieb akýkoľvek. Povedal to v rozhovore s magazínom Le Figaro.

Štyridsaťšesťročný politik sa rozhodol rozpustiť Národné zhromaždenie a vyhlásiť predčasné voľby v reakcii na jasnú porážku svojej strany v eurovoľbách.

Favoritom volieb, ktoré sa uskutoční na prelome júna a júla, je nacionalistické Národné združenie (RN) Marine Le Penovej. „Na prieskumy som nikdy neveril. Začína sa nová kampaň,“ uviedol francúzsky prezident.

 Macron v rozhovore dostal otázku týkajúcu sa možnosti, že ho RN po parlamentných voľbách vyzve na rezignáciu. „Nie je to RN, kto píše ústavu, ani jej duch. Inštitúcie sú jasne dané, rovnako ako miesto prezidenta, nech už bude výsledok akýkoľvek,“ odpovedal na to.

Práve Národné združenie by po svojom triumfe v Európskych voľbách, kedy Macronovu Obnovu porazilo o viac ako 15 percentuálnych bodov, malo predčasné hlasovanie podľa pondelňajšieho prieskumu verejnej mienky vyhrať so ziskom 235 až 265 kresiel, čo by bolo niekoľkonásobne viac ako súčasných 88.

Macronova centristická formácia by mohla získať 125 až 155 mandátov namiesto súčasných 250. Ak sa spoja ľavicové strany, mohli by mať 115 až 145 poslancov. K väčšine je potrebných 289 kresiel./agentury/

X X X

Záhada Elyzejského paláca. Rozpustil Macron parlament, aby podal demisiu a tretíkrát po sebe zabojoval o funkciu prezidenta?

Šíri sa konšpiračná teória, ktorá je úplne pritiahnutá za vlasy, alebo sa špekuluje o scenári, ktorý teoreticky prichádza do úvahy? Vo Francúzsku sa objavila domnienka, podľa ktorej Emmanuel Macron pomýšľa na to, čo mu ústava zjavne zakazuje: kandidovať tretíkrát po sebe v prezidentských voľbách.

Je to výplod chorej fantázie alebo možnosť, ktorá sa celkom nedá vylúčiť? Hypotéza súvisí s tým, že Macron po voľbách do Európskeho parlamentu rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby. Týmto rozhodnutím reagoval na slabý volebný zisk svojho vládnuceho hnutia a zároveň na triumf opozičnej krajnej pravice. Jej predstavitelia po oznámení výsledkov hlasovania okamžite apelovali na prezidenta, aby umožnil rozdeliť nanovo mandáty v zákonodarnom orgáne. Francúzske médiá však poukazovali na to, že sami neverili, že to urobí.

 Keď sa v nedeľu neskoro večer Macron objavil v televízii v priamom prenose, krajní pravičiari vo svojej volebnej centrále ironicky o ňom hovorili, že sa k národu prihovorí ako komentátor, nie ako prezident, ktorý nabral odvahu poskytnúť voličom príležitosť zmeniť tváre v poslaneckých laviciach. Z jeho úst však potom zaznela veta, ktorá šokovala celé Francúzsko: „Rozhodol som sa, že vám dám znovu šancu rozhodnúť o budúcnosti nášho parlamentu vo voľbách.“ (Podľa ústavy budú dvojkolové, uskutočnia sa už 30. júna a 7. júla.)

Macron dáva voličom fakticky na výber: naozaj chcete po eurovoľbách, aby nám vo Francúzsku vládli krajní pravičiari alebo si radšej želáte naďalej striedme politické smerovanie štátu? Je to však jediný zámer šéfa Elyzejského paláca?

Konšpirátori už majú jasno v hlave. Podľa nich Macron očakáva, že jeho hnutie Obnova nebude mať so spojencami väčšinu mandátov v dolnej komore parlamentu a za nového premiéra bude musieť vymenovať niekoho z krajne pravicového Národného združenia, ktoré zrejme získa najviac odovzdaných hlasov Druhé funkčné obdobie mu vyprší na jar 2027, ale údajne sa spolieha na to, že budúca vláda pod taktovkou Marine Le Penovej a Jordana Bardellu nezvládne svoje úlohy, čiže sa blamuje v očiach voličov. Macron by vraj o niekoľko mesiacov odstúpil s tým, že ako dôvod by uviedol, že nemôže presadzovať svoje návrhy, lebo mu chýba väčšina poslaneckých hlasov. Údajne by to urobil preto, aby tretíkrát po sebe kandidoval v prezidentských voľbách, čím by si o pár rokov predĺžil pobyt v Elyzejskom paláci (a potom aby sa pokúsil o ďalší päťročný mandát hlavy štátu).

Je to do očí bijúci nezmysel? Podstatné je to, čo sa nachádza v ústave: „Nikto nemôže vykonávať viac ako dve po sebe idúce mandáty.“ Z tejto vety vyplýva, že Macron sa nemôže uchádzať o znovuzvolenie hneď, keď mu vyprší druhé funkčné obdobie. Je však veľmi zaujímavé, čo sa udialo vo Francúzskej Polynézii, na jednom zo zámorských území Francúzska. „Viceprezident Edouard Fritch sa tam dostal k moci v roku 2014 po abdikácii svojho predchodcu, prvý mandát vykonával 3,5 roka. V roku 2018 ho zvolili za prezidenta na päťročné funkčné obdobie. V októbri 2022 mu dovolili uchádzať sa o tretí mandát po sebe,“ upozornila ústavná právnička Mélody Mock-Gruetová pre hlavnú francúzsku televíznu stanicu TF1.

Ústavná rada v Paríži, čo je obdoba Ústavného súdu Slovenskej republiky, dala vtedy za pravdu Fritchovi. Prečo so svojou žiadosťou uspel? Ústava Francúzskej Polynézie explicitne stanovuje, že tamojší prezident nesmie vykonávať viac ako dva po sebe idúce päťročné mandáty. Pointa spočívala v tom, že prvýkrát nebol vo funkcii celých päť rokov, ale 3,5 roka.

 Článok 6 Ústavy Francúzskej republiky však vymedzuje tento zákaz pre dva mandáty bez udania počtu rokov. Logicky to znamená, že ide o výkon mandátu počínajúc zvolením za hlavu štátu. „Text nešpecifikuje, či mandát treba dokončiť,“ citovala TF1 ústavného právnika Jeana-Pierra Combyho. Podľa Mock-Guetovej by sa Macron spreneveril ústave a ďalší expert Bertrand-Leo Combrade je presvedčený, že Ústavná rada by rozhodla o neplatnosti jeho kandidatúry. „Začatý mandát sa rovná úplnému mandátu,“ zdôraznil pre server 20minutes ústavný právnik Michel Verpeaux, ktorý

Niekdajší minister spravodlivosti Jean-Jacques Urvoas už v novembri 2022 pripustil to, o čom sa teraz špekuluje. „Predstavme si, že prezident rozpustí parlament pred ukončením svojho mandátu po prehraných parlamentných voľbách a podá demisiu. Predseda Senátu bude dočasne vykonávať jeho právomoci, uskutočnia sa nové voľby. Macron, ktorý by nedokončil dva po sebe idúce mandáty, by sa znovu mohol stať kandidátom,“ povedal vtedy pre denník L’Opinion.

Urvoas si potom vypočul ostrú kritiku od ústavných právnikov. Ozval sa aj bývalý predseda Ústavnej rady Jean-Éric Schoettl: „Texty treba vždy čítať tak, aby sa neodkláňali od zámeru tých, ktorí ich uzákonili,“ upozornil pre noviny Le Figaro.

O mesiac neskôr sa exminister k téme vrátil v analýze publikovanej v odbornom časopise Club des Juristes, v ktorom podčiarkol, že všetko závisí od interpretácie ústavy a dodal, že konečné slovo by patrilo Ústavnej rade. Noviny Libération teraz oslovil Urvoasa, či si stále myslí to, čo pred pol druha rokom. Poznamenal, že trochu zmenil názor na hodnovernosť scenára, ktorý pripúšťal: „Priznávam sa, že ma presvedčili argumenty mojich významných kolegov.“

 K aktuálnym špekuláciám (či až ku konšpiráciám) mohol nechtiac prispieť samotný Macron. Vlani presiaklo na verejnosť to, čo povedal za zatvorenými dverami v Elyzejského paláca, keď sa stretol s politikmi viacerých strán. „Je to katastrofálna hovadina,“ povedal podľa rozhlasovej stanice Europe 1, keď komentoval skutočnosť, že ústava mu zakazuje kandidovať tretíkrát za sebou.

Čo odkázať konšpirátorom? Takmer s istotou sa dá povedať, že Macron sa nepokúsi ohýbať ústavu, ale určite nie je možné vylúčiť jeho neskorší pokus o návrat do Elyzejského paláca. Po prezidentských voľbách na jar 2027 sa ďalšie uskutočnia o päť rokov. V tom čase Macron bude mať ešte len necelých 55 rokov. A z ústavy jasne vyplýva, že jeho prípadnej kandidatúre v roku 2032 by nič nestálo v ceste./agentury/

X X X

Nová vláda na Haiti chce na gangmi spustošenom ostrove nastoliť bezpečnosť a stabilitu

Podľa OSN bolo na Haiti v priebehu pár mesiacov zabitých alebo zranených vyše 2500 ľudí. Na Haiti vznikla nová vláda, ktorej úlohou je pokúsiť sa obnoviť bezpečnosť a stabilitu v tomto karibskom ostrovnom štáte spustošenom násilnosťami gangov. Ako v utorok informovala agentúra AFP, výnos o vymenovaní členov nového kabinetu zverejnili v oficiálnom vestníku dva týždne po tom, čo dočasná vládna rada vymenovala Garryho Conilla za dočasného premiéra, uvádza TASR.

Conille už jednu vládu na Haiti krátko viedol pred vyše desiatimi rokmi. Na Haiti pricestoval 1. júna, až donedávna pracoval mimo krajiny ako regionálny šéf Detského fondu OSN (UNICEF) pre Latinskú Ameriku a Karibik. Tento post zastával od januára 2023.

Násilnosti na Haiti vypukli 29. februára, keď ozbrojenci ovládli policajné stanice, spustili paľbu na letisko v Port-au-Prince a vtrhli do dvoch najväčších haitských väzníc, pričom oslobodili viac ako 4000 väzňov. Odvtedy gangy útočia na predtým pokojné komunity, zanechávajúc tisíce ľudí bez domova.

Podľa OSN bolo na Haiti od januára do marca zabitých alebo zranených vyše 2500 ľudí, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku nárast o viac ako 50 percent.

Podľa odhadov OSN akútnou potravinovou neistotou trpí na Haiti momentálne takmer päť miliónov ľudí. Ide o stav, keď nemožnosť konzumovať primerané jedlo predstavuje pre človeka bezprostredné ohrozenie jeho života alebo ohrozenie zabezpečenia jeho životných potrieb.

Haiti nemá funkčný parlament a od atentátu na prezidenta Jovénela Moisea v roku 2021 ani hlavu štátu. Po odstúpení premiéra Ariela Henryho koncom apríla prevzala moc deväťčlenná prechodná vládna rada, ktorej úlohou je zorganizovať voľby. Spravovanie krajiny by mala odovzdať novej vláde a novému prezidentovi najneskôr 7. februára 2026./agentury/

X X X

Smeru, Hlasu aj Republike chýba v Bruseli silný partner. Aké majú možnosti?

Vysvetľujeme, ako sa v Bruseli môžu uplatniť slovenskí poslanci a čo bude znamenať, ak ostanú bez frakcií.

 Európska politika funguje inak ako tá domáca. Väčšinu v nej netvoria politické strany, ale jednotlivé frakcie. Tými sú napríklad ľudovci (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), Zelení či Renew Europe (Obnovme Európu). No v europarlamente nájdeme aj nezaradených poslancov. A tými môžu po eurovoľbách byť aj ôsmi poslanci Smeru, Hlasu a Republiky.

V texte vysvetľujeme, ako sa v Bruseli môžu uplatniť slovenskí poslanci a čo bude znamenať, ak ostanú bez frakcií, aktuality.sk

X X X

Syn amerického prezidenta Bidena je vinný v kauze držby zbrane vo všetkých bodoch obžaloby

Súdna porota v štáte Delaware uznala syna amerického prezidenta Huntera Bidena za vinného vo všetkých troch bodoch obžaloby v kauze držby zbrane, informuje AP.

 Porotcovia uznali potomka prezidenta Joea Bidena za vinného z toho, že v roku 2018 v dotazníku zatajil užívanie drog, aby si mohol zaobstarať revolver, ktorý neskôr nelegálne vlastnil 11 dní. Porota sa o verdikte radila počas dvoch dní dovedna tri hodiny.

Pri oznámení verdiktu Hunter Biden nedával najavo emócie. Neskôr potľapkal svojho advokáta po chrbte, pobozkal svoju ženu Melissu a spoločne opustili súdnu sieň.

Bidenovi mladšiemu hrozí až 25 rokov väzenia, avšak taký trest je v prípade doteraz netrestaných osôb nepravdepodobný. Podľa AP tak nie je jasné, či sudkyňa Maryellen Noreiková Huntera Bidena vôbec pošle za mreže. Termín, kedy bude oznámená výška trestu, zatiaľ nebol stanovený, sudkyňa však uviedla, že sa tak štandardne deje 120 dní po vynesení rozsudku.

Súd sa odohráva na pozadí predvolebnej kampane, v ktorej prezident Biden usiluje o znovuzvolenie do Bieleho domu ako kandidát Demokratickej strany. Jeho republikánskym vyzývateľom je exprezident Donald Trump, ktorého predminulý týždeň porota v New Yorku zistila vinným z falšovania podnikateľských záznamov a ktorý je obžalovaný ešte v ďalších troch prípadoch./agentury/

X X X

 Orbanistan, či Magyarsko? Tak môže znieť otázka v ďalších voľbách.

Štrnášť rokov vládol bez rovnocenného vyzývateľa. Maďarský premiér za to obdobie do takej miery premenil krajinu na svoj obraz, až ju kritici začali volať Orbanistan. Časy bez rivala vo svojej váhovej kategórii sa ale Viktorovi Orbánovi zrejme krátia. V európskych a komunálnych voľbách mu vyrástol mocný súper. Z donedávneho profitéra Orbánovho režimu Pétera Magyara sa stal jeho ostrý kritik, ktorému pozorovatelia predpovedajú, že do dvoch rokov môže vo voľbách ohroziť ďalšie panovanie päťnásobného predsedu vlády.

Pravda11.06.2024 18:00

 

Foto: SITA/AP, Denes Erdos

Nový maďarský opozičný líder Péter Magyar vo volebnej miestnosti počas nedeľňajších európskych a komunálnych volieb.

Jeho strana Tisza (čo je nielen druhá najväčšia rieka Maďarska, ale aj akronym pre celý názov Rešpekt a sloboda) má sotva sto dní od založenia stále len 19 členov, ale aj vyše milión a štvrť voličov, sedem čerstvo získaných kresiel v Európskom parlamente a desať na budapeštianskej radnici. V oboch prípadoch ide o tretinu mandátov, ktoré maďarskí voliči v nedeľu rozdeľovali.

Pravda, Orbánov Fidesz aj po terajších voľbách zostáva dominantnou politickou silou krajiny. Vďaka dvom miliónom voličských hlasov bude mať jedenásť z celkovo dvadsaťjeden mandátov vyhradených v Európskom parlamente pre Maďarsko. Oproti doterajšiemu stavu však vládna strana prichádza o dvoch europoslancov.

Premiér Orbán sa pochválil, že so ziskom vyše 44 percent hlasov je Fidesz majstrom Európy (čo nie je úplne presné, lebo maltskí labouristi dostali vyše 45 percent). Nespomenul pri tom, že je to najslabší výsledok Fideszu v eurovoľbách za dve desaťročia členstva Maďarska v únii, o šesť percentuálnych bodov nižší ako pred piatimi rokmi.

V komunálnych voľbách Orbánova strana tiež prišla o niekoľko tradičných bášt, vrátane Győru či Szolnoku. A v Budapešti kandidátka Fideszu Alexandra Szentkirályiová radšej tri dni pred voľbami odstúpila, keďže prieskumy jasne ukazovali, že v súboji o kreslo primátora bude prinajlepšom tretia. Post na čele hlavného mesta napokon tesne obhájil ľavicový liberál Gergely Karácsony. V mestskej rade nezískal ani o jedno kreslo viac ako novozaložená Tisza.

Hoci sa nerozhodovalo o zložení národného parlamentu, terajšie voľby boli podľa politológa Lászlóa Kériho dôležitejšie ako väčšina volieb za posledných 35 rokov. „Na jednej strane uzatvárajú jednu éru v maďarskom politickom systéme a na druhej strane otvárajú nové obdobie, o ktorom zatiaľ veľa nevieme,“ povedal profesor, u ktorého svojho času študoval aj mladý Orbán.

Týmito voľbami sa podľa politológa končí situácia, keď od roku 2010 oproti dominujúcej strane stála roztrieštená scéna piatich až siedmich politických zoskupení. Malí hráči sa teraz z ihriska vytrácajú a ich miesto obsadzuje Tisza.

„Sľubu Pétera Magyara, že jeho nová strana chce vlastnými silami poraziť Fidesz, sa mnohí vysmievali, no skutočnosť, že dva mesiace stará strana dokáže dosiahnuť takéto výsledky, ukazuje, že sa naozaj môže stať stranou schopnou vybojovať do dvoch rokov zmenu. V maďarskom politickom živote sa začína úplne nová situácia,“ povedal Kéri pre portál Telex.

Aj politológ Gábor Török je presvedčený, že tým, že sa strana Pétera Magyara stala po Fidesze najsilnejším hráčom, sa zásadne mení politická mapa krajiny. „Týmito voľbami sa začal v maďarskej politike nový letopočet: Fidesz aj opozícia spred roku 2024 budú musieť v období do roku 2026 čeliť výzve Tiszy, pričom Tisza sa môže naďalej formovať ako najsilnejšia opozičná strana – takmer v rovnakej lige ako Fidesz,“ napísal Török vo svojom blogu na Facebooku.

Nové časy už v priebehu volebnej noci ohlasoval aj Magyar. „Dnešným dňom sa končí jedna éra. Je to Waterloo Orbánovej mocenskej mašinérie, začiatok konca,“ dodal s odvolaním sa na bitku, ktorá dala bodku za Napoleonovými vojnovými výbojmi.

 Fico sa poďakoval za pohostinnosť, ktorá ho v Budapešti čakala. Jedným dychom spomenul, že vzápätí odchádza do švajčiarskeho Davosu. Tam ho podľa neho čaká iný prístup a tvrdí, že je za svoje názory európskym spoločenstvom odsúvaný na okraj.

Z profitera whistleblower

Ako donedávny profiter režimu, ktorý za bohato honorované posty v pološtátnej banke a v dozorných radách štátom kontrolovaných firiem bral mesačne v prepočte vyše 11-tisíc eur, Magyar dôverne pozná pomery vo vnútri vedenia Fideszu, aj korupčné schémy politikov a podnikateľov z okolia vládnej strany.

Po rozchode s Fideszom označil sám seba za whistleblowera, teda človeka upozorňujúceho na protiprávne konanie.Celú jar potom na sociálnych sieťach ako na bežiacom páse odhaľoval jednu kauzu Orbánovho režimu za druhou.

O tom, či sa v roku 2026 stane z Maďarska Magyarova krajina, je ešte priskoro špekulovať. Politológovia radia neodpisovať Orbána predčasne. Mnohí experti pritom upozorňujú, že stále nevedno, pri akých hodnotách bude „rozvodnená“ Tisza kulminovať, a aké brehy jej Magyar so svojím rodiacim sa tímom vytýči.

Z radov ľavicovej a liberálnej opozície zaznieva varovanie, že Magyar je len obyčajný obchodník s nádejou na zmenu a tí, čo mu teraz vypisujú bianko šek, budú raz sklamaní.

 András Bíró-Nagy, šéf budapeštianskeho think-tanku Policy Solutions, pripúšťa, že fenomén Pétera Magyara je príznakom hlbokej krízy maďarskej politiky. „Odzrkadľuje nielen určitú dezilúziu z Orbánovho režimu, ale ukazuje aj úplné rozčarovanie z doterajšej opozície,“ povedal pre agentúru AP.

„Veľa ľudí v Maďarsku túži po niečom novom, túži po zmene a sú ochotní podporiť v podstate kohokoľvek, kto potenciálne ukáže silu tvárou v tvár Orbánovmu režimu,“ dodal Bíró-Nagy.

Nový líder opozície, ktorého ešte vlani verejnosť poznala len zo spoločenských rubrík novín, ako bývalého manžela Orbánovej ministerky spravodlivosti, viackrát spomenul, že klasické delenie na pravicu a ľavicu považuje v dnešných časoch za prežité. Z jeho vyhlásení však cítiť, že svoju stranu sa snaží situovať do pravého centra politickej scény, čo je miesto, odkiaľ sa Fidesz čoraz viac odsúva na krajnú pravicu. Z vedenia Európskej ľudovej strany už Tisza dostala signál, že bude vítaná v tejto najväčšej európskej straníckej rodine, ktorú Orbánova strana pre svoju stupňujúcu sa radikalizáciu pred časom musela opustiť.

 Magyar opakovane sľúbil, že spory s Európskou úniou vyrieši a miliardy eur, ktorých výplatu Brusel Budapešti zmrazil pre jej problémy s právnym štátom a korupciou, dostane domov.

V otázke postoja k ruskej agresii proti Ukrajine však má bližšie k Orbánovi než k väčšine spojencov v EÚ a NATO. Magyar opakovane konštatoval, že agresorom je útočiace Rusko. „Putin začal vojnu a on ju môže aj ukončiť,“ vyhlásil. Súčasne však dodal, že je proti dodávkam zbraní Ukrajine cez Maďarsko a podporuje diplomatické snahy Orbánovej vlády o ochranu menšinových práv MaďÚ. / agentury/

X X X

Čínsky kyberútok zasiahol aspoň 20-tisíc subjektov

Špionáž bola namierená na západné vlády či vojensko-priemyselné podniky. Holandská vojenská rozviedka (MIVD) skonštatovala, že čínska kybernetická špionáž, o ktorej informovala prednedávnom, bola rozsiahlejšia, než sa predpokladalo. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Hackerská skupina, ktorú podporuje čínska vláda a ktorá je zodpovedná za kybernetické útoky z roku 2023, v priebehu niekoľkých mesiacov napadla najmenej 20-tisíc subjektov vo svete, uviedla MIVD.

Čínske veľvyslanectvo v Holandsku bezprostredne nereagovalo na tieto tvrdenia. Peking však zvyčajne odmieta obvinenia z kybernetickej špionáže a vyhlasuje, že je zásadne proti akýmkoľvek formám kybernetických útokov.

Holandská vojenská rozviedka vyzvala organizácie k aktivácii bezpečnostného protokolu, ku ktorému sa pristupuje v prípade, že hrozí digitálny útok, prípadne už k nemu došlo.

V apríli zverejnila holandská vojenská rozviedka ročnú správu, v ktorej informovala, že čínske tajné služby zaútočili na holandský polovodičový priemysel a taktiež na námorný a aerokozmonautický segment krajiny, aktuality.sk

X X X

Prekukol splnomocnenec Kotlár sprisahanie WHO? Medzinárodná hanba, odkázala mu opozícia. Dolinková žiada o pomoc odborníkov

Medzinárodná hanba alebo prekuknutie plánov elít? Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) chcela pripraviť jednotný manuál pre štáty, ako sa pripraviť na závažné ochorenie alebo krízovú situáciu, aby sa predchádzalo chaosu, ktorý vznikol na začiatku pandémie covid. Slovenská delegácia sa však hrdí, že túto tzv. pandemickú zmluvu „zarezala“ – proti novým predpisom sa postavila ako jediný štát na svete.

Na pandemických predpisoch sa zhodlo 188 členov WHO, Slovensko ich ako jediné odmietlo. Ministerstvo zdravotníctva, teda štát, na rokovaniach v Ženeve zastupoval poslanec Peter Kotlár, ktorý je zároveň aj splnomocnenecom vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid.

„Je zjavné, že tak schválené Medzinárodné zdravotnícke predpisy, ako aj súčasný návrh Pandemickej dohody uprednostňujú viac záujmy farmaceutického priemyslu, a to na úkor suverenity štátov a na úkor ľudských práv a základných slobôd. Preto je potrebné schválené Medzinárodné zdravotnícke predpisy odmietnuť,“ hájil sa Kotlár.

 Hoci s médiami odmieta komunikovať, na vysvetlenie odmietavého postoja Slovenska zaslal do redakcií osemstranové vysvetlenie postojov, v ktorých zastupuje Slovensko. Vo vysvetlení tvrdí, že pandemická zmluva je podľa neho bianco šek, štát podpísaním podľa neho stráca suverenitu a rozhodnutia vkladá do rúk generálneho riaditeľa WHO.

Opozičné strany v reakcii na Kotlárov negatívny postoj chcú zvolať mimoriadny zdravotnícky výbor pre odmietnutie aktualizácie medzinárodných zdravotníckych predpisov na kongrese WHO. Mlčanie ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej považujú za krytie medzinárodnej hanby, chcú ju spoločne s Kotlárom vyzvať, aby vláda túto skutočnosť zvrátila a Slovensko sa pridalo k ostatným krajinám.

„Slovensko si nemôže dovoliť odpovedať na medzinárodné hrozby národnou hrdosťou,“ zdôraznil poslanec KDH Peter Stachura. Podľa poslanca Oskara Dvořáka to nie je sranda, pretože Kotlárovo konanie je presiaknuté „konšpiráciami z internetu a vláda ohrozuje zdravie obyvateľov Slovenska a reputáciu našej krajiny“. Poslanec František Majerský (KDH) sa zase pýta ministerky zdravotníctva, či sa nehanbí. „Lebo mne hanba je. Zabudli sme, čo sa pred tromi rokmi stalo na Slovensku?“ pýta sa Majerský a pripomína, koľko ľudí aj lekárov zomrelo počas pandémie covidu.

„Ministerka by po tomto fiasku mala položiť svoju funkciu na stôl. Nie pre svoje vlastné pochybenia. Ale preto, že by takýmto politickým gestom ukázala, že nemôže a nebude akceptovať takéto anomálie,“ pohoršila sa na sociálnej sieti poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS).

 Postoj ministerky Dolinkovej

Ministerstvo sa otázkam na Kotlára či zmluvu s WHO vyhýbalo. Svoje postoje však ministerka Dolinková najskôr priblížila v relácii Braňa Závodského, kde hovorila, že od postupov WHO sme sa nedištancovali, pričom postup konzultovala s poradcami premiéra. „Od postupov WHO sme sa nedištancovali, ale disasociovali,“ spresnila. Následne však po kritike opozície poslala stanovisko.

Ministerka Dolinková v tlačovej správe priblížila, že so znepokojením sleduje diskusiu, ktorá sa týka Slovenskej republiky vo vzťahu k Svetovej zdravotníckej organizácii.

„Vo verejnosti zarezonovala informácia, že slovenská delegácia, ktorej personálne zloženie bolo odkomunikované a odsúhlasené vládou, sa ako jediná na rokovaní so Svetovou zdravotníckou organizáciou disasociovala od aktualizovaných medzinárodných zdravotníckych predpisov, ktoré sú známe pod skratkou IHR. Na týchto nových predpisoch sa minulý týždeň dohodlo 188 štátov sveta a členov WHO.

„Pozorne vnímam vnútropolitickú aj odbornú diskusiu, ktorý tento postoj vyvolal. Rozhodla som sa, aby tento úzko odborný problém zanalyzovali a posúdili všetci tí, ktorí k nemu majú čo povedať. Odborníci,“ zdôraznila ministerka. Dodala, že posilní a rozšíri súčasnú, vládou schválenú medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá bola zriadená po prijatí pôvodných a stále platných medzinárodných zdravotníckych predpisov, o odborníkov naprieč rezortmi a zainteresovanými skupinami.

„Jej úlohou bude v najbližšom období detailne a odborne vyhodnotiť aktualizované dokumenty, ktoré pripravila WHO a následne jej zistenia budem prezentovať na rokovaní vlády,“ ozrejmila Dolinková. Dodala, že si uvedomuje negatívnu skúsenosť, ktorú má Slovenská republika s bojom proti covidu-„Uvedomujem si ako tí čo dnes hlasno kričia sú zodpovední za vyše 20-tisíc zbytočných obetí, ako sa nielen v rámci nášho štátu, ale aj celej EÚ nakupovali vo veľkom vakcíny. To však nemôže byť prekážkou, aby sme racionálne posudzovali medzinárodné postupy a podnety, ktoré prichádzajú z vonka. Musíme opatrne a prezieravo pristupovať k novým výzvam, aby sme boli schopní čeliť prípadným zdravotným rizikám v budúcnosti,“ upozornila Dolinková.

Slovenská republika je podľa nej právoplatným členským štátom WHO a ako ministerka zdravotníctva považuje za kľúčové, aby Slovensko svoje členstvo vnímalo v kontexte všetkých svojich práv a povinností.

Proti Kotlárovým postojom sa však začali ozývať aj ľudia z medicínskeho sektora. „Slovenská lekárska komora si uvedomuje, že medzinárodná spolupráca v oblasti ochrany zdravia a životov našich občanov je práve v prípade globálnych pandémií nevyhnutná, preto pevne veríme, že pri nasledujúcich rokovaniach a pri konečnom odsúhlasení nových medzinárodných pravidiel nebude podpis zástupcov Slovenskej republiky chýbať,“ uviedla hovorkyňa komory Nancy Závodská.

Ozvali sa aj lekárnici aj ambulantní poskytovatelia, ktorí kritizujú, že Slovensko odmietlo dohodu na aktualizovaných medzinárodných zdravotníckych predpisoch. Poukazujú na to, že sa so WHO nedohodlo ako jediné.

Slovenská lekárnická komora označila krok za odborne nesprávny. Asociácia súkromných lekárov SR a Zväz ambulantných poskytovateľov ho vnímajú ako ohrozenie zdravia občanov.

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár na postoji trvá, namieta okrem iného neprimerané zásahy do ľudských práv a základných slobôd.

„Vnímajúc Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) nielen vo farmaceutickom profesionálnom kontexte ako kľúčovú a mienkotvornú inštitúciu vo všetkých situáciách, ktoré môžu viesť k ohrozeniu života a zdravia obyvateľov SR a pri ktorých predstavujú farmaceuti verejných a nemocničných lekární súčasť základnej personálnej infraštruktúry, považujeme z odborného hľadiska tento postoj reprezentácie SR za nesprávny,“ uviedla Slovenská lekárnická komora v stanovisku.

ČÍTAJTE VIACŠéf WHO vyzýva na uzavretie pandemickej dohody, prichádza záver rokovaní

Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) považuje dištancovanie sa od nových predpisov za medzinárodnú blamáž a ohrozenie občanov Slovenska. „Medicínske postupy, odporúčania a liečebné možnosti sú pre každú krajinu sveta vrátane Slovenska závislé od medzinárodnej spolupráce a globálnych dohôd, ktoré v prvom rade reprezentuje najvyššie postavená WHO,“ podotkla prezidentka ZAP Jaroslava Orosová. Zväz vyzval vládu a rezort zdravotníctva na urýchlené zaistenie nápravy.

Aj Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR namieta postoj Slovenska v danej veci. Považuje ho za ohrozenie pacientov a zdravotníkov. Poukázala na to, že predpisy sa prijali s cieľom zabezpečiť komplexné systémy na ochranu zdravia ľudí na celom svete pred rizikom prepuknutia ďalších epidémií či pandémií.

„Nechceme čeliť komplikovanému prístupu k nákupu liekov, vakcín, výmeny najnovších poznatkov, informácií a skúseností potrebných na zvládnutie krízových situácií, ako aj znižovaniu liečebných možností pre našich občanov,“ reagovala ASL na sociálnej sieti.

 Čo je to vlastne pandémia?

Poslanec Kotlár však s kritikou nesúhlasí. „Neurčité a vágne formulácie viacerých ustanovení poskytujú značný priestor pre subjektívne posudzovanie a svojvôľu generálneho riaditeľa pri rozhodovaní s celosvetovými dôsledkami,“ skonštatoval v stanovisku. „Za nedostatok považujeme absenciu vymedzenia pojmu „pandémia“, ktorý považujeme za kľúčový pojem. Pritom definičné znaky tohto pojmu je potrebné určiť okrem iného aj merateľnými ukazovateľmi. Rovnako je nedostatočné vymedzenie pojmu „ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu“, obhajuje sa Kotlár. Počas pandémie pôsobil spoločne s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou v internetovom vysielaní TV Slovan. Okrem iného má aj medicínske vzdelanie – je ortopéd.

Rozhodovanie o pandemickej núdzovej situácii „so závažnými dôsledkami na obyvateľstvo a na spoločnosti celého sveta“ nie je podľa Kotlára možné zveriť do rúk jednej osoby. „Zverenie rozhodovania o osude celého ľudstva jedným človekom nesie potenciál zneužitia moci, čo nemožno vylúčiť ani pri najlepšej dôvere. Preto je nevyhnutné, aby o závažných veciach rozhodoval kolektívny orgán, a nie jedna osoba,“ vyvracal tvrdenia, že ide o medzinárodnú han­bu.

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí (bývalé OĽaNO) podotkol, že „nebudeme mať zodpovednosť, ale ani práva“. „Nebudeme za WHO stolom, ale stále budú pre nás platiť určité nariadenia organizácie, pretože stále sme jej súčasťou,“ povedal Krajčí./ agentury/

X X X

Nová vláda na Haiti chce na gangmi spustošenom ostrove nastoliť bezpečnosť a stabilitu

Podľa OSN bolo na Haiti v priebehu pár mesiacov zabitých alebo zranených vyše 2500 ľudí.

Na Haiti vznikla nová vláda, ktorej úlohou je pokúsiť sa obnoviť bezpečnosť a stabilitu v tomto karibskom ostrovnom štáte spustošenom násilnosťami gangov. Ako v utorok informovala agentúra AFP, výnos o vymenovaní členov nového kabinetu zverejnili v oficiálnom vestníku dva týždne po tom, čo dočasná vládna rada vymenovala Garryho Conilla za dočasného premiéra, uvádza TASR.

Conille už jednu vládu na Haiti krátko viedol pred vyše desiatimi rokmi. Na Haiti pricestoval 1. júna, až donedávna pracoval mimo krajiny ako regionálny šéf Detského fondu OSN (UNICEF) pre Latinskú Ameriku a Karibik. Tento post zastával od januára 2023.

Násilnosti na Haiti vypukli 29. februára, keď ozbrojenci ovládli policajné stanice, spustili paľbu na letisko v Port-au-Prince a vtrhli do dvoch najväčších haitských väzníc, pričom oslobodili viac ako 4000 väzňov. Odvtedy gangy útočia na predtým pokojné komunity, zanechávajúc tisíce ľudí bez domova.

Podľa OSN bolo na Haiti od januára do marca zabitých alebo zranených vyše 2500 ľudí, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku nárast o viac ako 50 percent.

Podľa odhadov OSN akútnou potravinovou neistotou trpí na Haiti momentálne takmer päť miliónov ľudí. Ide o stav, keď nemožnosť konzumovať primerané jedlo predstavuje pre človeka bezprostredné ohrozenie jeho života alebo ohrozenie zabezpečenia jeho životných potrieb.

Haiti nemá funkčný parlament a od atentátu na prezidenta Jovénela Moisea v roku 2021 ani hlavu štátu. Po odstúpení premiéra Ariela Henryho koncom apríla prevzala moc deväťčlenná prechodná vládna rada, ktorej úlohou je zorganizovať voľby. Spravovanie krajiny by mala odovzdať novej vláde a novému prezidentovi najneskôr 7. februára 2026, aktuality.sk

X X X

B9 vrátane Slovenska rokuje o vylúčení Maďarska, pôvodný formát zrejme skončí. Spoločnú deklaráciu stopla Budapešť

 Diplomati z Bukureštskej deviatky (B9), skupiny združujúcej štáty strednej a východnej Európy, údajne rokujú o možnosti vylúčiť Maďarsko z budúcich rokovaní. S odvolaním sa na nemenované zdroje to v utorok napísal denník The Financial Times. Na špekulácie, že by Maďarsko mohlo odísť zo zoskupenia B9, reagoval český prezident Petr Pavel slovami, že o tom na utorkovom summite v Rige „nepadlo ani slovo“.

 Zoskupenie B9 vzniklo v roku 2015 a v súčasnosti zahŕňa Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko – krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou sféry sovietskeho vplyvu, ale dnes patria do Severoatlantickej únie (NATO) a Európskej únie (EÚ).

Denník FT pripomína, že Maďarsko na nedávnych stretnutiach B9 vetovalo spoločné závery súvisiace so zvýšením pomoci Ukrajine, ako aj akékoľvek kroky zo strany NATO s cieľom posilniť vojenskú podporu Kyjeva alebo urýchliť jeho snahy stať sa členom Aliancie.

 Jeden z nemenovaných zdrojov povedal, že rokovania o vylúčení Maďarska „sú veľmi vážne“, a dodal, že v takom formáte, v akom sa zasadá v utorok, je to pravdepodobne naposledy.

Ďalší zdroj opísal diskusie na nedávnych stretnutiach ako náročné a vyjadril presvedčenie, že bude ťažké zorganizovať budúce stretnutia, ak nedôjde k posunu k väčšej spolupráci.

Pavel: Nezhodli sme sa, dôvodom bola Ukrajina

Predstavitelia Bukureštskej deviatky sa v utorok zišli na jednodňovom summite v Rige. Podľa českého prezidenta Petra Pavla sa jej lídrom nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii a nenašli ani zhodu na tom, kto by sa mal stať budúcim generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie. Český prezident to povedal po skončení rokovania s tým, že najväčšie výhrady proti deklarácii malo Maďarsko.

„K zhode na spoločnom vyhlásení nedošlo, dôvodom bola predovšetkým situácia okolo Ukrajiny. Náhradným riešením je spoločné vyhlásenie predsedníctva, ktoré je však v tomto ohľade silnejšie než by bola spoločná deklarácia. Myslím si, že vyjadruje väčšinovú zhodu, a musíme to brať tak, že na niektoré veci máme odlišný názor – čo je úplne legitímne,“ povedal Pavel. Dodal, že podľa jeho informácií mala proti spoločnému vyhláseniu najväčšie výhrady Budapešť.

Maďarsko je podľa Pavla jedným zo štátov, ktoré nesúhlasia ani s tým, aby sa budúcim šéfom NATO stal holandský premiér Mark Rutte. „Maďarsko vyjadrilo podporu súčasnému rumunskému prezidentovi (Klausovi) Iohannisovi a pozícia Maďarska bola definovaná tak, ako ju poznáme – to znamená veľmi opatrne, ak ide o akúkoľvek podporu Ukrajiny,“ dodal prezident ČR.

 Na špekulácie, že by Maďarsko mohlo odísť zo zoskupenia B9, reagoval Pavel slovami, že o tom na summite „nepadlo ani slovo“. Podotkol, že vo vyjadrení maďarského veľvyslanca zaznelo, že Maďarsko je plnohodnotným členom NATO, ktorý si plní všetky svoje záväzky.

Na výročnom summite B9 sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti štátov. Maďarsko aj Slovensko sú však na summite v Rige zastúpené iba na úrovni veľvyslancov. O neúčasti maďarského prezidenta Tamása Sulyoka informovala v noci na utorok kancelária lotyšskej hlavy štátu Edgarsa Rinkevičsa. / agentury/

X X X

Do britského politika Nigela Faragea po útoku mliečnym nápojom hádzali odpadky

K incidentu došlo, keď Farage z otvorenej hornej paluby dvojpodlažného autobusu zdravil ľudí na ulici.

Populistický britský politik Nigel Farage, jeden z iniciátorov odchodu Británie z EÚ, sa v utorok počas kampane pred predčasnými parlamentnými voľbami v Británii stal opäť terčom útoku. Jeho páchateľa polícia po krátkej naháňačke zadržala, píše TASR.

Ako informovala agentúra AFP, k incidentu došlo v meste Barnsley na severe Anglicka, keď Farage z otvorenej hornej paluby dvojpodlažného autobusu zdravil ľudí na ulici. Neznámy muž vtedy spoza oplotenia smerom k Farageovi hodil niekoľko rôznych predmetov – údajne aj téglik od kávy vytiahnutý z odpadkového koša.

Kým podľa AFP žiaden z predmetov predpokladaný cieľ nezasiahol, Farage tvrdí, že muž naňho hodil aj za hrsť ešte vlhkého cementu.

Páchateľ z miesta činu ušiel, ale polícii sa ho podarilo dolapiť a zadržať. Je podozrivý z porušovania verejného poriadku.

V statuse zverejnenom po útoku na sieti X Farage napísal, že sa nenechá „šikanovať ani zastrašiť davom násilných ľavičiarov, ktorí nenávidia našu krajinu“.

Podľa britskej stanice BBC sa incident odohral, keď sa skupina demonštrantov z iniciatívy Stand Up to Racism (Postaviť sa rasizmu) snažila prerušiť Farageov príhovor k jeho priaznivcom. BBC dodala, že polícia pred výjazdom Farageovi odporúčala, aby z autobusu nevystupoval – preto mal príhovor z jeho otvorenej hornej paluby.

Počas svojho prvého výjazdu v rámci predvolebnej kampane do volebného obvodu Clacton-on-Sea na juhovýchode Anglicka Farage schytal „útok“ banánovým mliečnym koktailom. Dvadsaťpäťročnú útočníčku majú súdiť 2. júla pre ublíženie na zdraví.

Vstup 60-ročného bývalého europoslanca do predvolebnej kampane v Británii je nateraz najväčším prekvapením pred parlamentnými voľbami vypísanými na 4. júla.

Došlo k nemu v čase, keď populistická Reformná strana, ktorej je Farage čestným predsedom, v prieskumoch verejnej mienky boduje a reálne hrozí, že konzervatívcov premiéra Rishiho Sunaka pripraví o niekoľko cenných mandátov. Prieskumy verejnej mienky avizujú volebné víťazstvo labouristickej opozície na čele s Keirom Starmerom.

Farage potenciálnych voličov presviedča, že toryovia už voľby v podstate prehrali, a prezentuje sa ako najvhodnejší kandidát, ktorý by mal viesť opozíciu voči labouristom, aktuality.sk

X X X

Jožo Ráž sa zrazil s cyklistom a ani nezastavil. „Nerád sa ukazujem, každý si chce so mnou vypiť, fotiť, podpisy,“ reagoval spevák

Spevák skupiny Elán Jožo Ráž mal ako šofér na ceste kolíziu s cyklistom, ktorý skončil na zemi. Ako uviedol svedok nehody, spevák ani nezastavil a pokračoval v jazde.

 Jožo Ráž plánoval s Elánom skončiť, teraz však odohrá veľký koncert na novom futbalovom štadióne.

K zrážke speváka s cyklokuriérom došlo v pondelok v Bratislave. K zrážke malo podľa Markízy dôjsť po tom, ako sa na semafore rozsvietila zelená a obaja sa dali do pohybu.

Nehody pre markízu uviedol, že hoci cyklista po náraze spadol na zem, nič vážne sa mu nestalo a sám sa zodvihol. Auto, ktoré pokračovalo v jazde neskôr svedok dobehol a všimol si, že za volantom sedí spevák Elánu Jožo Ráž. Konfrontoval ho s tým, čo videl a pýtal sa speváka, prečo nezastavil.

„Odpovedal mi, že v spätnom zrkadle videl, že sa postavil, tak nezastavoval. Od človeka, ktorý v minulosti prežil vážnu dopravnú nehodu, by som očakával ohľaduplnejšie správanie na cestách,“ napísal svedok na sociálnej sieti.

Ráž: Nerád sa ukazujem. Každý si chce so mnou vypiť, fotiť sa chcú, podpisy

„Jednoducho tak to bolo, že ja idem po ceste, napravo ide vedľa mňa cyklista, a keď je zelená, on náhle odbočí a dr*ne do mňa,“ povedal Jozef Ráž Markíze o incidente.

„Keby som bol zastavil, tak to všetci riešia, budú to rozmazávať, ja som v tom nevinne, ja som nemohol nič urobiť… Nerád sa tak ukazujem, lebo každý si chce hneď so mnou vypiť, fotiť sa chcú, podpisy,“ povedal spevák.

„Ja som videl, že mu nič nie je, iba sa dotkol môjho spätného zrkadla. Som strašne opatrný v tomto, lebo ja som strašne populárny,“ uzavrel Ráž.

Jožo Ráž tvrdí, že v celej veci je nevinne. Videl síce cyklistu spadnúť na zem, no bolo podľa neho jasné, že sa mu nič nestalo, a preto išiel ďalej./agentury/

X X X

Ódor zvažuje kandidatúru v ďalších parlamentných voľbách: Nikdy som nechcel celkom odísť zo slovenskej politiky, hovorí

Vyhrali sme, lebo sme dokázali zmobilizovať najviac voličov, hovorí v rozhovore o výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu Ľudovít Ódor, expremiér úradníckej vlády a líder eurokandidátky Progresívneho Slovenska (PS). Ak to bol test, tak táto prvá skúška bola pre mňa úspešná; v europarlamente chceme byť súčasťou mašinérie, ktorá rozhoduje, prezradil svoje ambície.

X| Ako ste spokojný s výsledkom eurovolieb, kde Progresívne Slovensko (PS) dosiahlo takmer 28 percent?

Pozrite sa, tí, ktorí skončia na druhom či treťom mieste, väčšinou vedia nájsť aj také štatistiky, kde mohli vychádzať lepšie, ale víťazstvo je víťazstvo a to sa počíta. Myslím si, že nielen z toho číselného hľadiska, ale aj z toho, že keď sme chodili po Slovensku, tak sme videli, že ľudia po tých dvoch voľbách, čo boli prehrou pre demokratické sily, boli frustrovaní a naozaj dávali nádej do toho, že hádam v európskych voľbách už konečne dokážeme zvíťaziť. To sa potvrdilo a ja to naozaj beriem veľmi pozitívne. Je to aj politický signál, že strana Smer nemôže všetko, sú tu určité hranice. Aj preto je dôležité, že Progresívne Slovensko v týchto voľbách porazilo Smer.

X Do europarlamentu sa nedostala napríklad strana SaS, ani Demokrati, ale sú tam strany ako je Republika, Smer, aj KDH má jedného kandidáta. Čo sa týka ostatných strán, je to podľa vás celkovo dobrý výsledok eurovolieb?

Európske voľby nie sú národné voľby. To znamená, že teraz nejde o to, že z poslancov, ktorí idú do Európskeho parlamentu, musíme skladať nejakú vládu a opozíciu. Tu rozhodujú frakcie, a preto to ani netreba brať takto politicky, lebo neviem si predstaviť takú stranu, ktorá by povedala svojim voličom, teraz choďte voliť iné prodemokratické strany. Práve v európskych voľbách je obrovský priestor na mobilizáciu, pretože väčšinou tá účasť býva nízka, no my sme naozaj dokázali mobilizovať veľa našich voličov. Ak by aj SaS alebo Demokrati dokázali zmobilizovať svojich voličov, tak podľa mňa sa mohli aj oni dostať do parlamentu. Mne je dokonca aj ľúto niektorých, poznám z tých strán veľa šikovných ľudí. Ale viniť z ich neúspechu Progresívne Slovensko je nie celkom adekvátne, ani korektné.

X Na bilbordoch máte označenie proeurópske Slovensko. Ale keď sa pozrieme na počet zvolených poslancov, tak 6 sú z Progresívneho Slovenska, potom KDH… Dokáže takto byť hlas Slovenska naozaj v europarlamente proeurópsky?

Zatiaľ to vyzerá tak, že keď sa pozriete, aké strany sa tam dostali, viaceré z nich nie sú v žiadnych frakciách. Keď zoberieme tých poslancov, ktorí budú mať čo povedať do reálneho diania v Európskom parlamente, tak to bude práve proeurópske Slovensko.

X Získali ste silný mandát aj v zmysle, že by ste mali byť všetci šiesti v pomerne silnej frakcii, pravdepodobne teda Renew Europe. Plánujete sa z tohto titulu uchádzať o post podpredsedu europarlamentu, tak, ako ho zastávali vaši predchodcovia pán Šimečka a Hojsík?

Určite ako Progresívne Slovensko budeme, vzhľadom na výsledok, ktorý je, v rámci tej frakcie vážne silní. Na druhej strane, tá sila, žiaľ, vychádza aj z faktu, že niektoré iné strany, hlavne vo Francúzsku, nezískali takú podporu, ako predtým. Naša pozícia je ale dobrá a určite teda budeme chcieť mať aj naďalej post podpredsedu Európskeho parlamentu. Zatiaľ by som nehovoril o konkrétnom obsadení, ale ešte by sme radi mali aj podpredsednícky post v nejakom ďalšom silnom výbore, takže vzhľadom na tú našu pozíciu si myslím, že musíme tam ísť tým, aby sme presadili aj z nášho tábora čo najviac ľudí do rozhodujúcich pozícií.

X Vy keď ste začínali s eurokampaňou, neboli ste členom Progresívneho Slovenska. Už ste sa stali členom strany?

Nie, ja som sa vtedy vyjadril, že to zanalyzujeme až po výsledkoch. Tie boli zverejnené pár minút dozadu, takže ešte som to celkom nestihol. Zatiaľ ešte nie som členom, ja som aj sám mal ten záujem zistiť, do akej miery je v spoločnosti dopyt po takomto štýle politiky. Takže uvidíme, zhodnotím to a následne sa budem rozhodovať.

 X Budete ten mandát využívať celý, alebo by ste prípadne mali záujem ísť neskôr aj do národného parlamentu, ešte počas európskeho mandátu?

Zatiaľ som kandidoval len do Európskeho parlamentu. Budem teda naplno tam. Ale samozrejme som ani nikdy nemal záujem celkom odísť zo Slovenska alebo zo slovenskej politiky. Budem pokračovať aj doma, najmä v tých odborných témach, aj preto, že v rámci Progresívneho Slovenska rozbiehame think tank, ktorý sa tomu má venovať. Druhá vec je, či budem kandidovať v ďalších slovenských parlamentných voľbách. To určite nie je vylúčené, ale zatiaľ je to tak ďaleko, že pred nami sú ešte oveľa závažnejšie úlohy. Možno by som spomenul, že máme veľký záujem zakoreniť PS aj v regiónoch Slovenska. Máme teraz dva roky pred komunálnymi voľbami, aby sme naozaj vybudovali štruktúru, aby sme tam mali svojich starostov a poslancov, aby sme sa stali naozaj silnou chrbtovou kosťou demokratických síl na Slovensku.

X Vyjadrili ste sa, že tieto voľby budú akoby vaším testom, že doteraz ste sa cítili viac ako úradník. Ste teda už aj politik? Získali ste viac krúžkov ako napríklad pán Blaha, ktorý mal mimoriadne silné očakávania uspieť.

Ten počet krúžkov je v niečom zaväzujúci. Určite keď sme hovorili o tom, že to je pre mňa určitým testom, tak táto prvá skúška bola úspešná. Ale ako som povedal, až po tom, ako úplne zhodnotíme výsledky, budem hovoriť o svojej budúcej politickej kariére. Mám ale taký pocit, že to stále bude kombinácia. Nerád by som upustil úplne od tých odborných tém. Aj preto teraz vytvárame ten nový tím, analytickú jednotku, ktorá mi poskytne priestor hovoriť do odbornejších tém. Ale zdá sa, že ani tú politiku neviem celkom vytesniť. Takže do budúcna to bude nejaká kombinácia týchto dvoch vecí.

X Naznačuje počet krúžkov, ktoré ste získali, podľa vás aj to, že ste sa identifikovali skôr ako stredopravičiar? Pomáha táto ambícia posunúť sa viac do stredu aj Progresívnemu Slovensku, budete pokračovať v tomto duchu aj v europarlamente?

To som hovoril hneď na prvej tlačovke, že sa mi veľmi páči ambícia pána Šimečku, jeho dlhodobejšia vízia, že ak naozaj chceme byť úspešní na Slovensku, musíme viac oslovovať stredových voličov. Aj ja by som chcel byť jedným z tých ľudí, ktorí by tento prúd mohli na Slovensku posilniť, predovšetkým v ekonomických oblastiach, kde som pôsobil doteraz. Takže áno, mám ambíciu, aby PS bolo takou viac rozkročenou stranou, aby naozaj vedelo reprezentovať aj stredových a dokonca aj mierne konzervatívnych ľu­dí.

 X Čiže si viete predstaviť, že sa PS začne posúvať možno aj v hodnotových otázkach, mimo ekonomických?

Áno, ja si myslím, že dôležité je otvárať aj témy, ktoré teraz možno menej rezonovali v rámci strany. Určite tam vždy zostanú ľudia, pre ktorých sú veľmi dôležité hodnotové otázky, ale to neznamená, že nemôžu prísť ľudia, ktorí môžu mať možno odlišný, alebo menej intenzívny názor. Ja som prišiel do eurovolieb aj na to, aby som spájal politické sily. To, že sa nezhodneme vo všetkom, je normálne, v opačnom prípade by tej politickej strane stačil jeden člen. Bez toho, aby sme obsadili silnejšie stred, sa podľa mňa nedá uspieť dlhodobo.

X Chcete teda otvárať aj témy, ktoré ste doteraz neotvárali. Aké máte na mysli?

Tým, že ja som pôsobil hlavne v ekonomických témach, pre mňa je táto oblasť kľúčová a zároveň doteraz menej rezonujúca v Progresívnom Slovensku. Netýka sa to len Slovenska, ale aj samotnej Európy.

X Aby si to vedel konkrétnejšie predstaviť aj čitateľ, aké sú to témy?

Doteraz bol môj pocit taký, že PS sa menej sústredilo napríklad na otázky konkurencieschop­nosti, akým spôsobom mať povedzme, pragmatickejší prístup k ekonomickým otázkam. Ja to vnímam tak, že Európa potrebuje digitálnu a zelenú transformáciu a treba to urobiť tak, aby sme sa k tým cieľom dostali rozumne, aby sme neohrozovali konkurencieschop­nosť Slovenska, aby sme napríklad využívali jadrovú energiu. To sú témy, ktoré prinášam na stôl.

X Takže sa budete snažiť o to, aby napríklad zahraničnopolitické otázky, alebo otázky domácej politiky viac prekričala vo vašej kampani ekonomika?

Nie nutne, ale myslím si, že tam mám čo ponúknuť. Robil som to 20 rokov, preto sa v téme cítim byť silný. Nehovorím, že tieto ekonomické témy všetko prehlušia, ale pre mňa je dôležité, že ak stagnujeme v dobiehaní, ani nemôžeme očakávať od ľudí, že po ekonomických krízach budú mať pokojnejší život. Môžeme sa s nimi rozprávať aj o iných témach, ale toto je veľmi kľúčový základ. Podľa mňa je nevyhnutné, aby sme sa ekonomicky cítili lepšie, potom môžeme rozoberať aj iné témy, ktoré sú pre nás dôležité.

X Čiže ekonomika bude nosným pilierom, viete si predstaviť tým možno osloviť aj viac voličov koaličných strán?

My sa musíme rozprávať aj s voličmi súčasných koaličných strán. Už som strávil mnoho hodín v dodávke, cestujúc po celom Slovensku a mal som pocit, že dosť často dochádza k tomu, že ľudia dostávajú informácie len z jedného kanála. Potom ani nevedia, že existuje vôbec nejaký opačný názor, iný argument. A to sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa naozaj sústredíme viac aj na regióny a budeme prinášať aj také ekonomickejšie, chlebové témy.

X Keď sa vrátime do europarlamentu, naozaj tam budete mať silnú pozíciu, chcete tam svojím pôsobením akoby vyvažovať slovenskú vládu?

Tam nejde ani o vyvažovanie vlády. Na to sú tu poslanci u nás v parlamente. Nám ide o to, že naozaj patríme do frakcie, ktorá bola medzi troma, ktoré tvrdili muziku v európskom parlamente a dokázali sme niečo ovplyvniť. Keď sa pozrieme na úplne jednoduché štatistiky, kto mal koľko úspešných pozmeňovákov, vidíme, že aj tie strany, ktoré ste spomínali, do toho veľmi nepatria. Mnohé mali úspešnosť prakticky nula, teda síce chodili do europarlamentu, ale nevedeli nič reálne ovplyvniť. No my tým, že naozaj máme silné osobnosti na kandidátke, sa budeme vedieť venovať nielen dvom až trom témam, ale až šesť ľudí bude súčasťou mašinérie, ktorá rozhoduje.

X Čo sa týka toho pôsobenia, už viete, v akých výboroch sa chcete angažovať?

Ja mám záujem predovšetkým o ekonomický výbor a rozpočtový výbor. Nosné témy sme mali aj v predvolebnom programe. Prvá téma bola práve ekonomika Európy. Ja som sa tomu venoval aj počas svojej odbornej kariéry, že kým v tých zelených témach je EÚ vo svete dosť popredu, v digitálnej transformácii a v umelej inteligencii trošku zaostávame. V niečom za Čínou, v niečom za Spojenými štátmi. To treba zmeniť a na to bude treba aj zdroje. Preto aj keď budú prebiehať debaty, na čo najbližšie míňať európske zdroje, jednoznačne musia smerovať viac práve do týchto oblastí. Druhá téma bola viacej taká lokálna, viac pre našich ľudí. Chceli by sme docieliť, aby peniaze z európskeho rozpočtu sčasti smerovali aj priamo do regiónov a tie by o nich mohli rozhodovať. Keď sa pozrieme na tých 20 rokov, naozaj sme dostali 25 miliárd eur v čistom. Lenže keď sa pozrieme, čo sa podarilo v tých regiónoch dosiahnuť, ako dobiehali iné vyspelejšie regióny, veľa pozitívneho tam nevidíme. Z Bratislavy sa ťažšie rozhoduje o tom, čo potrebuje Snina, čo potrebujú Nové Zámky. Preto chceme viac peňazí, ale aj viac rozhodovacích právomocí do regiónov.

X Veľa ste dnes hovorili aj o spájaní, o politickom strede. Už ste nejako komunikovali o vašom víťazstve aj s Ivanom Korčokom?

Ešte nie. Ja som s ním komunikoval veľmi intenzívne ešte predtým, pretože chcem, aby sme spájali silné osobnosti na Slovensku v prospech prodemokratických síl, ale pán Korčok sa vyjadril, že až po týchto voľbách. Vie, že u nás má dvere otvorené, ale to rozhodnutie je, samozrejme, na ňom. Určite má aj iné ponuky a musí si zvážiť, kde vidí tú pridanú hodnotu.

X Rastie p. Korčokovi konkurencia v otázke, kto preberie vedenie PS? Napríklad aj po tomto vašom úspechu v eurovoľbách?

Ja naozaj nemám takéto ambície. Ja som išiel teraz vyslovene za mandátom do Európskeho parlamentu, všetko ostatné uvidíme. Ja som v tejto pozícii rád, napĺňa ma robiť odbornú prácu. Zatiaľ nemám inú politickú ambíciu, keby som chcel byť predsedom strany, veľa ľudí mi už hovorilo, aby som si založil vlastnú stranu a tej predsedať. Ale asi to nebol môj detský sen – byť predsedom politickej strany.

X Prečo si myslíte, že ste vyhrali práve vy, hoci v kampani bola aj veľmi silná mobilizácia vášho oponenta, Smeru?

Dôvod, ako sa nám to podarilo, je podobný ako v parlamentných voľbách. Vedeli sme mobilizovať lepšie, vedeli sme lepšie komunikovať s našimi voličmi.

X Ukázali výsledky, že názorová polarizácia na Slovensku je naozaj veľká, alebo tam vidíte možno priestor na nejaké zmierenia, spoluprácu aspoň na tej európskej úrovni?

Myslím, že je tam priestor na spoluprácu. Náš parlament je komplikovanejší, tam dosť často riešime hodnotové, kultúrne otázky, no v europarlamente ide skôr o tie technokratické veci, kde sa ľudia podľa mňa vedia lepšie zhodnúť, hoci by boli z Hlasu, zo Smeru, z PS či z KDH. Ja som veľmi pragmatický človek, keď sme napríklad vstupovali do eurozóny, tak som spolupracoval so Smerom, alebo aj keď sme robili projekt Hodnoty za peniaze. Ja neškatuľkujem ľudí na zlých a dobrých. Počas kampane som zistil, že asi nebudem vedieť spolupracovať so všetkými zvolenými europoslancami z druhej najsilnejšej strany, no stále je tam priestor na nejaký konsenzus./agentury/

X X X

Prekukol splnomocnenec Kotlár sprisahanie WHO? Medzinárodná hanba, odkázala mu opozícia. Dolinková žiada o pomoc odborníkov

 Medzinárodná hanba alebo prekuknutie plánov elít? Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) chcela pripraviť jednotný manuál pre štáty, ako sa pripraviť na závažné ochorenie alebo krízovú situáciu, aby sa predchádzalo chaosu, ktorý vznikol na začiatku pandémie covid. Slovenská delegácia sa však hrdí, že túto tzv. pandemickú zmluvu „zarezala“ – proti novým predpisom sa postavila ako jediný štát na svete.

Na pandemických predpisoch sa zhodlo 188 členov WHO, Slovensko ich ako jediné odmietlo. Ministerstvo zdravotníctva, teda štát, na rokovaniach v Ženeve zastupoval poslanec Peter Kotlár, ktorý je zároveň aj splnomocnenecom vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid.

„Je zjavné, že tak schválené Medzinárodné zdravotnícke predpisy, ako aj súčasný návrh Pandemickej dohody uprednostňujú viac záujmy farmaceutického priemyslu, a to na úkor suverenity štátov a na úkor ľudských práv a základných slobôd. Preto je potrebné schválené Medzinárodné zdravotnícke predpisy odmietnuť,“ hájil sa Kotlár.

Peter Kotlár, po vymenovaní za splnomocnenca pre preverenie riadenia pandémie

Hoci s médiami odmieta komunikovať, na vysvetlenie odmietavého postoja Slovenska zaslal do redakcií osemstranové vysvetlenie postojov, v ktorých zastupuje Slovensko. Vo vysvetlení tvrdí, že pandemická zmluva je podľa neho bianco šek, štát podpísaním podľa neho stráca suverenitu a rozhodnutia vkladá do rúk generálneho riaditeľa WHO.

Opozičné strany v reakcii na Kotlárov negatívny postoj chcú zvolať mimoriadny zdravotnícky výbor pre odmietnutie aktualizácie medzinárodných zdravotníckych predpisov na kongrese WHO. Mlčanie ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej považujú za krytie medzinárodnej hanby, chcú ju spoločne s Kotlárom vyzvať, aby vláda túto skutočnosť zvrátila a Slovensko sa pridalo k ostatným krajinám.

„Slovensko si nemôže dovoliť odpovedať na medzinárodné hrozby národnou hrdosťou,“ zdôraznil poslanec KDH Peter Stachura. Podľa poslanca Oskara Dvořáka to nie je sranda, pretože Kotlárovo konanie je presiaknuté „konšpiráciami z internetu a vláda ohrozuje zdravie obyvateľov Slovenska a reputáciu našej krajiny“. Poslanec František Majerský (KDH) sa zase pýta ministerky zdravotníctva, či sa nehanbí. „Lebo mne hanba je. Zabudli sme, čo sa pred tromi rokmi stalo na Slovensku?“ pýta sa Majerský a pripomína, koľko ľudí aj lekárov zomrelo počas pandémie covidu.

„Ministerka by po tomto fiasku mala položiť svoju funkciu na stôl. Nie pre svoje vlastné pochybenia. Ale preto, že by takýmto politickým gestom ukázala, že nemôže a nebude akceptovať takéto anomálie,“ pohoršila sa na sociálnej sieti poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS).

 Postoj ministerky Dolinkovej

Ministerstvo sa otázkam na Kotlára či zmluvu s WHO vyhýbalo. Svoje postoje však ministerka Dolinková najskôr priblížila v relácii Braňa Závodského, kde hovorila, že od postupov WHO sme sa nedištancovali, pričom postup konzultovala s poradcami premiéra. „Od postupov WHO sme sa nedištancovali, ale disasociovali,“ spresnila. Následne však po kritike opozície poslala stanovisko.

Ministerka Dolinková v tlačovej správe priblížila, že so znepokojením sleduje diskusiu, ktorá sa týka Slovenskej republiky vo vzťahu k Svetovej zdravotníckej organizácii.

„Vo verejnosti zarezonovala informácia, že slovenská delegácia, ktorej personálne zloženie bolo odkomunikované a odsúhlasené vládou, sa ako jediná na rokovaní so Svetovou zdravotníckou organizáciou disasociovala od aktualizovaných medzinárodných zdravotníckych predpisov, ktoré sú známe pod skratkou IHR. Na týchto nových predpisoch sa minulý týždeň dohodlo 188 štátov sveta a členov WHO.

„Pozorne vnímam vnútropolitickú aj odbornú diskusiu, ktorý tento postoj vyvolal. Rozhodla som sa, aby tento úzko odborný problém zanalyzovali a posúdili všetci tí, ktorí k nemu majú čo povedať. Odborníci,“ zdôraznila ministerka. Dodala, že posilní a rozšíri súčasnú, vládou schválenú medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá bola zriadená po prijatí pôvodných a stále platných medzinárodných zdravotníckych predpisov, o odborníkov naprieč rezortmi a zainteresovanými skupinami.

„Jej úlohou bude v najbližšom období detailne a odborne vyhodnotiť aktualizované dokumenty, ktoré pripravila WHO a následne jej zistenia budem prezentovať na rokovaní vlády,“ ozrejmila Dolinková. Dodala, že si uvedomuje negatívnu skúsenosť, ktorú má Slovenská republika s bojom proti covidu-„Uvedomujem si ako tí čo dnes hlasno kričia sú zodpovední za vyše 20-tisíc zbytočných obetí, ako sa nielen v rámci nášho štátu, ale aj celej EÚ nakupovali vo veľkom vakcíny. To však nemôže byť prekážkou, aby sme racionálne posudzovali medzinárodné postupy a podnety, ktoré prichádzajú z vonka. Musíme opatrne a prezieravo pristupovať k novým výzvam, aby sme boli schopní čeliť prípadným zdravotným rizikám v budúcnosti,“ upozornila Dolinková.

Slovenská republika je podľa nej právoplatným členským štátom WHO a ako ministerka zdravotníctva považuje za kľúčové, aby Slovensko svoje členstvo vnímalo v kontexte všetkých svojich práv a povinností.

Proti Kotlárovým postojom sa však začali ozývať aj ľudia z medicínskeho sektora. „Slovenská lekárska komora si uvedomuje, že medzinárodná spolupráca v oblasti ochrany zdravia a životov našich občanov je práve v prípade globálnych pandémií nevyhnutná, preto pevne veríme, že pri nasledujúcich rokovaniach a pri konečnom odsúhlasení nových medzinárodných pravidiel nebude podpis zástupcov Slovenskej republiky chýbať,“ uviedla hovorkyňa komory Nancy Závodská.

Ozvali sa aj lekárnici aj ambulantní poskytovatelia, ktorí kritizujú, že Slovensko odmietlo dohodu na aktualizovaných medzinárodných zdravotníckych predpisoch. Poukazujú na to, že sa so WHO nedohodlo ako jediné.

Slovenská lekárnická komora označila krok za odborne nesprávny. Asociácia súkromných lekárov SR a Zväz ambulantných poskytovateľov ho vnímajú ako ohrozenie zdravia občanov.

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár na postoji trvá, namieta okrem iného neprimerané zásahy do ľudských práv a základných slobôd.

„Vnímajúc Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) nielen vo farmaceutickom profesionálnom kontexte ako kľúčovú a mienkotvornú inštitúciu vo všetkých situáciách, ktoré môžu viesť k ohrozeniu života a zdravia obyvateľov SR a pri ktorých predstavujú farmaceuti verejných a nemocničných lekární súčasť základnej personálnej infraštruktúry, považujeme z odborného hľadiska tento postoj reprezentácie SR za nesprávny,“ uviedla Slovenská lekárnická komora v stanovisku.

 Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) považuje dištancovanie sa od nových predpisov za medzinárodnú blamáž a ohrozenie občanov Slovenska. „Medicínske postupy, odporúčania a liečebné možnosti sú pre každú krajinu sveta vrátane Slovenska závislé od medzinárodnej spolupráce a globálnych dohôd, ktoré v prvom rade reprezentuje najvyššie postavená WHO,“ podotkla prezidentka ZAP Jaroslava Orosová. Zväz vyzval vládu a rezort zdravotníctva na urýchlené zaistenie nápravy.

Aj Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR namieta postoj Slovenska v danej veci. Považuje ho za ohrozenie pacientov a zdravotníkov. Poukázala na to, že predpisy sa prijali s cieľom zabezpečiť komplexné systémy na ochranu zdravia ľudí na celom svete pred rizikom prepuknutia ďalších epidémií či pandémií.

„Nechceme čeliť komplikovanému prístupu k nákupu liekov, vakcín, výmeny najnovších poznatkov, informácií a skúseností potrebných na zvládnutie krízových situácií, ako aj znižovaniu liečebných možností pre našich občanov,“ reagovala ASL na sociálnej sieti.

Čo je to vlastne pandémia?

Poslanec Kotlár však s kritikou nesúhlasí. „Neurčité a vágne formulácie viacerých ustanovení poskytujú značný priestor pre subjektívne posudzovanie a svojvôľu generálneho riaditeľa pri rozhodovaní s celosvetovými dôsledkami,“ skonštatoval v stanovisku. „Za nedostatok považujeme absenciu vymedzenia pojmu „pandémia“, ktorý považujeme za kľúčový pojem. Pritom definičné znaky tohto pojmu je potrebné určiť okrem iného aj merateľnými ukazovateľmi. Rovnako je nedostatočné vymedzenie pojmu „ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu“, obhajuje sa Kotlár. Počas pandémie pôsobil spoločne s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou v internetovom vysielaní TV Slovan. Okrem iného má aj medicínske vzdelanie – je ortopéd.

Rozhodovanie o pandemickej núdzovej situácii „so závažnými dôsledkami na obyvateľstvo a na spoločnosti celého sveta“ nie je podľa Kotlára možné zveriť do rúk jednej osoby. „Zverenie rozhodovania o osude celého ľudstva jedným človekom nesie potenciál zneužitia moci, čo nemožno vylúčiť ani pri najlepšej dôvere. Preto je nevyhnutné, aby o závažných veciach rozhodoval kolektívny orgán, a nie jedna osoba,“ vyvracal tvrdenia, že ide o medzinárodnú han­bu.

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí (bývalé OĽaNO) podotkol, že „nebudeme mať zodpovednosť, ale ani práva“. „Nebudeme za WHO stolom, ale stále budú pre nás platiť určité nariadenia organizácie, pretože stále sme jej súčasťou,“ povedal Krajčí./agentury/

X X X

Kým Kate nie je dobre, vzťah medzi princom a Rose Hanbury opäť ožíva: Je William otcom jej najmladšieho dieťaťa?

Kým rastú obavy o zdravie princeznej Kate, najmä v súvislosti so zákulisnými správami o tom, že ju možno uvidíme až v roku 2025, fámy o pomere Rose Hanbury a princa Williama sú stále na stole. Tentokrát sa objavili informácie o spoločnom dieťati, dokonca deťoch a tak ich údajný vzťah opäť verejne ožíva, pozrite sa:

Teória hovorí, že tehotenstvo prišlo tesne po ich afére

Markíza z Cholmondeley (40) je matkou troch detí – dvojčiat Alexandra Hugha Georgea a Olivera Timothyho Georgea, ktoré sa narodili v roku 2009, a dcéry Iris Mariny Aline Cholmondeley, ktorá sa narodila osem rokov po nich.

Rose Hanbury je už od roku 2014 spájaná s princom Williamom. Na fotografii prichádza na štátny banket v Buckinghamskom paláci v Londýne v prvý deň trojdňovej štátnej návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa v Spojenom kráľovstve, 3. 6. 2019

Nie je prekvapením, že narodenie dievčatka upriamilo všetky pohľady na Williama, pretože – ako niektorí tvrdia – sa na princa nápadne podobá. Hoci sú tieto náznaky nepodložené, ľudia na sociálnych sieťach sú touto teóriou úplne pobláznení. Obe ženy, aj Kate aj Rose sa pritom aj osobne poznajú.

Najmladšie z detí Rose Hanbury sa vraj má na Williama náramne podobať (na fotografii vojvoda a vojvodkyňa z Cambridge a Rose Hanbury 22. júna 2016 na slávnostnej večeri na podporu výzvy East Anglia’s Children’s Hospices‘ Nook v Houghton Hall, King’s Lynn, Norfolk, Obrázok Stephen Pond)Zdroj: Profimedia

Špekulanti sa domnievajú, že Hanbury a budúci britský kráľ, princ William (41) sa začali tajne stretávať v rokoch 2014 až 2015, a ak v tom čase skutočne prebiehala aféra, následné tehotenstvo markízy mohlo byť jej výsledkom.

Všetko sa začalo na korunovácii kráľa

Fáma o princovom ďalšom dieťati sa však neobmedzuje len na malé dievčatko Iris. Online „vyšetrovatelia“ sa domnievajú, že William môže byť pokojne aj otcom spomínaných dvojčiat.

Sarah Rose Hanbury a David Cholmondeley, 7. markíz z Cholmondeley odchádzajú z Westminsterského opátstva, Korunovácia kráľa Karola III., Londýn, Spojené kráľovstvo – 6. mája 2023.

Všetko sa začalo práve účasťou detí na korunovácii Karola III. Jedno z nich nieslo panovníkovo rúcho.

 Princ George s jedným zo synov Rose Hanbury – po princovej pravej ruke stojí Lord Oliver Cholmondeley (Nicholas Barclay po ľavej princovej ruke, korunovácia kráľa Karola III., balkón Buckinghamského paláca, 6.5. 2023)

„Stále si myslím, že princ William má nemanželské deti.“

Aj takto znejú reakcie používateľov a používateliek portálu X. Na Instagrame si ukazujú na na tejto fotografii na dieťa uprostred:

Rozzúrený markíz

Rose Hanbury všetky špekulácie poprela až vtedy, keď ju novinár Stephen Colbert obvinil z aféry. Právnici stručne vyhlásili, že jeho slová nemajú s pravdou nič spoločné. Colbert bol ohromený a svoje slová rýchlo odvolal, používatelia internetu však nie.

Prednedávnom sa zase „chytili“ tvrdenia redaktorov bulvárneho denníka Marca, že markíza Cholmondeleyho tak rozzúrili všetky tieto klebety, že svoju manželku opustil.

Správy sa objavili koncom roka 2023, no medzitým teraz v máji 2024 tento aristokratický pár aj tak spoločne odchádzal z dôležitej kráľovskej ceremónie. Nuž tak teda, čo je pravda? Dozvieme sa to vôbec niekedy? /agentury/

X X X

Nová vláda na Haiti chce na gangmi spustošenom ostrove nastoliť bezpečnosť a stabilitu

Podľa OSN bolo na Haiti v priebehu pár mesiacov zabitých alebo zranených vyše 2500 ľudí.

Na Haiti vznikla nová vláda, ktorej úlohou je pokúsiť sa obnoviť bezpečnosť a stabilitu v tomto karibskom ostrovnom štáte spustošenom násilnosťami gangov. Ako v utorok informovala agentúra AFP, výnos o vymenovaní členov nového kabinetu zverejnili v oficiálnom vestníku dva týždne po tom, čo dočasná vládna rada vymenovala Garryho Conilla za dočasného premiéra, uvádza TASR.

Conille už jednu vládu na Haiti krátko viedol pred vyše desiatimi rokmi. Na Haiti pricestoval 1. júna, až donedávna pracoval mimo krajiny ako regionálny šéf Detského fondu OSN (UNICEF) pre Latinskú Ameriku a Karibik. Tento post zastával od januára 2023.

Násilnosti na Haiti vypukli 29. februára, keď ozbrojenci ovládli policajné stanice, spustili paľbu na letisko v Port-au-Prince a vtrhli do dvoch najväčších haitských väzníc, pričom oslobodili viac ako 4000 väzňov. Odvtedy gangy útočia na predtým pokojné komunity, zanechávajúc tisíce ľudí bez domova.

Podľa OSN bolo na Haiti od januára do marca zabitých alebo zranených vyše 2500 ľudí, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku nárast o viac ako 50 percent.

Podľa odhadov OSN akútnou potravinovou neistotou trpí na Haiti momentálne takmer päť miliónov ľudí. Ide o stav, keď nemožnosť konzumovať primerané jedlo predstavuje pre človeka bezprostredné ohrozenie jeho života alebo ohrozenie zabezpečenia jeho životných potrieb.

Haiti nemá funkčný parlament a od atentátu na prezidenta Jovénela Moisea v roku 2021 ani hlavu štátu. Po odstúpení premiéra Ariela Henryho koncom apríla prevzala moc deväťčlenná prechodná vládna rada, ktorej úlohou je zorganizovať voľby. Spravovanie krajiny by mala odovzdať novej vláde a novému prezidentovi najneskôr 7. februára 2026, aktuality.sk

X X X

Prekukol splnomocnenec Kotlár sprisahanie WHO? Medzinárodná hanba, odkázala mu opozícia. Dolinková žiada o pomoc odborníkov

 Medzinárodná hanba alebo prekuknutie plánov elít? Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) chcela pripraviť jednotný manuál pre štáty, ako sa pripraviť na závažné ochorenie alebo krízovú situáciu, aby sa predchádzalo chaosu, ktorý vznikol na začiatku pandémie covid. Slovenská delegácia sa však hrdí, že túto tzv. pandemickú zmluvu „zarezala“ – proti novým predpisom sa postavila ako jediný štát na svete.

Na pandemických predpisoch sa zhodlo 188 členov WHO, Slovensko ich ako jediné odmietlo. Ministerstvo zdravotníctva, teda štát, na rokovaniach v Ženeve zastupoval poslanec Peter Kotlár, ktorý je zároveň aj splnomocnenecom vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid.

„Je zjavné, že tak schválené Medzinárodné zdravotnícke predpisy, ako aj súčasný návrh Pandemickej dohody uprednostňujú viac záujmy farmaceutického priemyslu, a to na úkor suverenity štátov a na úkor ľudských práv a základných slobôd. Preto je potrebné schválené Medzinárodné zdravotnícke predpisy odmietnuť,“ hájil sa Kotlár.

 Hoci s médiami odmieta komunikovať, na vysvetlenie odmietavého postoja Slovenska zaslal do redakcií osemstranové vysvetlenie postojov, v ktorých zastupuje Slovensko. Vo vysvetlení tvrdí, že pandemická zmluva je podľa neho bianco šek, štát podpísaním podľa neho stráca suverenitu a rozhodnutia vkladá do rúk generálneho riaditeľa WHO.

Opozičné strany v reakcii na Kotlárov negatívny postoj chcú zvolať mimoriadny zdravotnícky výbor pre odmietnutie aktualizácie medzinárodných zdravotníckych predpisov na kongrese WHO. Mlčanie ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej považujú za krytie medzinárodnej hanby, chcú ju spoločne s Kotlárom vyzvať, aby vláda túto skutočnosť zvrátila a Slovensko sa pridalo k ostatným krajinám.

„Slovensko si nemôže dovoliť odpovedať na medzinárodné hrozby národnou hrdosťou,“ zdôraznil poslanec KDH Peter Stachura. Podľa poslanca Oskara Dvořáka to nie je sranda, pretože Kotlárovo konanie je presiaknuté „konšpiráciami z internetu a vláda ohrozuje zdravie obyvateľov Slovenska a reputáciu našej krajiny“. Poslanec František Majerský (KDH) sa zase pýta ministerky zdravotníctva, či sa nehanbí. „Lebo mne hanba je. Zabudli sme, čo sa pred tromi rokmi stalo na Slovensku?“ pýta sa Majerský a pripomína, koľko ľudí aj lekárov zomrelo počas pandémie covidu.

„Ministerka by po tomto fiasku mala položiť svoju funkciu na stôl. Nie pre svoje vlastné pochybenia. Ale preto, že by takýmto politickým gestom ukázala, že nemôže a nebude akceptovať takéto anomálie,“ pohoršila sa na sociálnej sieti poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS).

 Postoj ministerky Dolinkovej

Ministerstvo sa otázkam na Kotlára či zmluvu s WHO vyhýbalo. Svoje postoje však ministerka Dolinková najskôr priblížila v relácii Braňa Závodského, kde hovorila, že od postupov WHO sme sa nedištancovali, pričom postup konzultovala s poradcami premiéra. „Od postupov WHO sme sa nedištancovali, ale disasociovali,“ spresnila. Následne však po kritike opozície poslala stanovisko.

Ministerka Dolinková v tlačovej správe priblížila, že so znepokojením sleduje diskusiu, ktorá sa týka Slovenskej republiky vo vzťahu k Svetovej zdravotníckej organizácii.

„Vo verejnosti zarezonovala informácia, že slovenská delegácia, ktorej personálne zloženie bolo odkomunikované a odsúhlasené vládou, sa ako jediná na rokovaní so Svetovou zdravotníckou organizáciou disasociovala od aktualizovaných medzinárodných zdravotníckych predpisov, ktoré sú známe pod skratkou IHR. Na týchto nových predpisoch sa minulý týždeň dohodlo 188 štátov sveta a členov WHO.

„Pozorne vnímam vnútropolitickú aj odbornú diskusiu, ktorý tento postoj vyvolal. Rozhodla som sa, aby tento úzko odborný problém zanalyzovali a posúdili všetci tí, ktorí k nemu majú čo povedať. Odborníci,“ zdôraznila ministerka. Dodala, že posilní a rozšíri súčasnú, vládou schválenú medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá bola zriadená po prijatí pôvodných a stále platných medzinárodných zdravotníckych predpisov, o odborníkov naprieč rezortmi a zainteresovanými skupinami.

„Jej úlohou bude v najbližšom období detailne a odborne vyhodnotiť aktualizované dokumenty, ktoré pripravila WHO a následne jej zistenia budem prezentovať na rokovaní vlády,“ ozrejmila Dolinková. Dodala, že si uvedomuje negatívnu skúsenosť, ktorú má Slovenská republika s bojom proti covidu-„Uvedomujem si ako tí čo dnes hlasno kričia sú zodpovední za vyše 20-tisíc zbytočných obetí, ako sa nielen v rámci nášho štátu, ale aj celej EÚ nakupovali vo veľkom vakcíny. To však nemôže byť prekážkou, aby sme racionálne posudzovali medzinárodné postupy a podnety, ktoré prichádzajú z vonka. Musíme opatrne a prezieravo pristupovať k novým výzvam, aby sme boli schopní čeliť prípadným zdravotným rizikám v budúcnosti,“ upozornila Dolinková.

Slovenská republika je podľa nej právoplatným členským štátom WHO a ako ministerka zdravotníctva považuje za kľúčové, aby Slovensko svoje členstvo vnímalo v kontexte všetkých svojich práv a povinností.

Proti Kotlárovým postojom sa však začali ozývať aj ľudia z medicínskeho sektora. „Slovenská lekárska komora si uvedomuje, že medzinárodná spolupráca v oblasti ochrany zdravia a životov našich občanov je práve v prípade globálnych pandémií nevyhnutná, preto pevne veríme, že pri nasledujúcich rokovaniach a pri konečnom odsúhlasení nových medzinárodných pravidiel nebude podpis zástupcov Slovenskej republiky chýbať,“ uviedla hovorkyňa komory Nancy Závodská.

Ozvali sa aj lekárnici aj ambulantní poskytovatelia, ktorí kritizujú, že Slovensko odmietlo dohodu na aktualizovaných medzinárodných zdravotníckych predpisoch. Poukazujú na to, že sa so WHO nedohodlo ako jediné.

Slovenská lekárnická komora označila krok za odborne nesprávny. Asociácia súkromných lekárov SR a Zväz ambulantných poskytovateľov ho vnímajú ako ohrozenie zdravia občanov.

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár na postoji trvá, namieta okrem iného neprimerané zásahy do ľudských práv a základných slobôd.

„Vnímajúc Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) nielen vo farmaceutickom profesionálnom kontexte ako kľúčovú a mienkotvornú inštitúciu vo všetkých situáciách, ktoré môžu viesť k ohrozeniu života a zdravia obyvateľov SR a pri ktorých predstavujú farmaceuti verejných a nemocničných lekární súčasť základnej personálnej infraštruktúry, považujeme z odborného hľadiska tento postoj reprezentácie SR za nesprávny,“ uviedla Slovenská lekárnická komora v stanovisku.

 Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) považuje dištancovanie sa od nových predpisov za medzinárodnú blamáž a ohrozenie občanov Slovenska. „Medicínske postupy, odporúčania a liečebné možnosti sú pre každú krajinu sveta vrátane Slovenska závislé od medzinárodnej spolupráce a globálnych dohôd, ktoré v prvom rade reprezentuje najvyššie postavená WHO,“ podotkla prezidentka ZAP Jaroslava Orosová. Zväz vyzval vládu a rezort zdravotníctva na urýchlené zaistenie nápravy.

Aj Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR namieta postoj Slovenska v danej veci. Považuje ho za ohrozenie pacientov a zdravotníkov. Poukázala na to, že predpisy sa prijali s cieľom zabezpečiť komplexné systémy na ochranu zdravia ľudí na celom svete pred rizikom prepuknutia ďalších epidémií či pandémií.

„Nechceme čeliť komplikovanému prístupu k nákupu liekov, vakcín, výmeny najnovších poznatkov, informácií a skúseností potrebných na zvládnutie krízových situácií, ako aj znižovaniu liečebných možností pre našich občanov,“ reagovala ASL na sociálnej sieti.

 Poslanec Kotlár však s kritikou nesúhlasí. „Neurčité a vágne formulácie viacerých ustanovení poskytujú značný priestor pre subjektívne posudzovanie a svojvôľu generálneho riaditeľa pri rozhodovaní s celosvetovými dôsledkami,“ skonštatoval v stanovisku. „Za nedostatok považujeme absenciu vymedzenia pojmu „pandémia“, ktorý považujeme za kľúčový pojem. Pritom definičné znaky tohto pojmu je potrebné určiť okrem iného aj merateľnými ukazovateľmi. Rovnako je nedostatočné vymedzenie pojmu „ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu“, obhajuje sa Kotlár. Počas pandémie pôsobil spoločne s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou v internetovom vysielaní TV Slovan. Okrem iného má aj medicínske vzdelanie – je ortopéd.

Rozhodovanie o pandemickej núdzovej situácii „so závažnými dôsledkami na obyvateľstvo a na spoločnosti celého sveta“ nie je podľa Kotlára možné zveriť do rúk jednej osoby. „Zverenie rozhodovania o osude celého ľudstva jedným človekom nesie potenciál zneužitia moci, čo nemožno vylúčiť ani pri najlepšej dôvere. Preto je nevyhnutné, aby o závažných veciach rozhodoval kolektívny orgán, a nie jedna osoba,“ vyvracal tvrdenia, že ide o medzinárodnú han­bu.

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí (bývalé OĽaNO) podotkol, že „nebudeme mať zodpovednosť, ale ani práva“. „Nebudeme za WHO stolom, ale stále budú pre nás platiť určité nariadenia organizácie, pretože stále sme jej súčasťou,“ povedal Krajčí./agentury/