Trumpovi a Putinovi by to mohlo vyhovovať. Ukrajina mala plán, ako komunikovať s Donaldom Trumpom. Potom mu zavolal Vladimir Putin. Takto lakonicky zhodnotil stretnutie prezidenta Volodymyra Zelenského so šéfom Bieleho domu spravodajský portál Kyiv Independent.Trump v posledných týždňoch Kyjevu a jeho podporovateľom predal ilúziu o dodávkach rakiet Tomahawk. A medzitým si dohodol schôdzku s ruským diktátorom, ktorá by sa mala konať už do konca tohto mesiaca v Budapešti. Zelenskyj povedal, že je tiež pripravený prísť do Maďarska, ale zatiaľ nedostal pozvanie.
Kde zostali slová o tom, ako Putin Trumpa veľmi sklamal?
„Na strane amerického prezidenta sa nič nezmenilo. Trump je opojený veľkou slávou po tom, čo pomohol vyjednať prímerie medzi Izraelom a Hamasom, ale medzi týmto konfliktom a ruskou vojnou proti Ukrajine neexistuje žiadna súvislosť. Šéfovi Bieleho domu sa podarilo prinútiť Izrael, aby zmenil svoj prístup. Takmer nič však nesvedčí o tom, že Trump je schopný a ochotný k niečomu dotlačiť Putina,“ reagoval pre Pravdu expert na postsovietsky priestor Paul D’Anieri z Kalifornskej univerzity.
„Myslím si, že nikto nevie, čo sa s Trumpom naozaj deje. Zdá sa, že Putin na neho má vplyv. A možno Trump naozaj verí, že jeho úspech na Blízkom východe nejako prinúti šéfa Kremľa, aby pristúpil na prímerie,“ uviedol pre Pravdu aj Thomas Schwartz, profesor histórie, politológie a európskych štúdií z Vanderbiltovej univerzity v Nashville.
Podľa D’Anieriho je očividné, že vojna je pre Rusko stále drahšia. „Na druhej strane to však nevyzerá tak, že by sa Putin blížil k tomu, že upustí od požiadaviek, ktorých splnenie považuje za podmienku ukončenia vojny. Vyzerá to tak, že ruský vládca opäť dúfa, že keď bude k Trumpovi pristupovať zmierlivo, výsledkom bude obmedzenie americkej pomoci pre Kyjev. A podľa všetkého bol v tom Putin aspoň zatiaľ úspešný vzhľadom na Trumpovo váhanie s dodaním rakiet Tomahawk. Môžeme dúfať, že skôr či neskôr Rusko táto vojna unaví, a keď sa tak stane, americký prezident pravdepodobne zohrá úlohu pri vyjednávaní dohody. Stále sa však zdráha urobiť to, čo by s najväčšou pravdepodobnosťou ukončilo boje – dostatočne vyzbrojiť Ukrajinu, aby Rusku spôsobila oveľa väčšie straty,“ povedal D’Anieri.
Podľa denníka Washington Post Putin vo štvrtok minulý týždeň počas telefonátu s Trumpom žiadal výmenou za zastavenie zabíjania celú Doneckú oblasť, ktorú Rusi dobýjajú od roku 2014. Noviny, ktoré sa odvolávajú na zdroje v Bielom dome, napísali, že šéf Kremľa naznačil, že by mohol čiastočne stiahnuť svojich vojakov z okupovaných častí Záporožskej a Chersonskej oblasti.
Donecký región je však pre Kyjev zo strategického hľadiska kľúčový. Keby odovzdal Rusom tamojšie opevnenia, agresorom by sa otvorila cesta k ovládnutiu ďalších častí krajiny. Bolo by to extrémne rizikové aj v prípade, že by Putin sľúbil, že bude dodržiavať prímerie.
Ukrajinský prezident Zelenskyj zdôraznil, že vojaci jeho krajiny sa z Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré tvoria Donbas, nestiahnu. Hlava štátu pokladá túto ruskú požiadavku za neakceptovateľnú. Zdá sa však, že Trumpovi sa táto myšlienka pozdáva.
Denník Financial Times informoval, že americký prezident sa o nej minulý týždeň v piatok v Bielom dome rozprával so Zelenským – a nedopadlo to veľmi dobre.
Financial Times tvrdí, že výmena názorov prerástla do kriku a opakovaných vulgarizmov, pričom Trump odmietol všetky protiargumenty a varoval pred zničením Ukrajiny, ak nebude dosiahnutá dohoda. Americký prezident sa nechcel ani zaoberať mapami, ktoré priniesol Zelenskyj a ktoré zobrazujú súčasné frontové línie a ukrajinskú kontrolu v sporných oblastiach.
Novinám stretnutie opísali anonymné zdroje oboznámené s priebehom rokovaní. Trump však vyhlásil, že to tak nebolo. Vraj so Zelenským nehovoril o odstúpení Donbasu Rusku. Šéf Bieleho domu si však myslí, že boje by sa mali zastaviť na súčasnej frontovej línii.
„Choďte domov, prestaňte zabíjať ľudí a skončite s tým,“ odkázal cez médiá Trump bojujúcim stranám na palube Air Force One.
Hudba pre Putinove uši
No kam by sa mali vrátiť milióny Ukrajincov? Do domovov, ktoré budú okupovať Rusi? A ak Trump chce, aby sa boje zmrazili na súčasnej frontovej línii, aké záruky poskytne Kyjevu, že to pre Moskvu nebude len prestávka v pokračujúcej invázii?
„Rusko v súčasnosti okupuje 19 percent Ukrajiny, ale od roku 2022 obsadilo iba sedem percent územia. To je takpovediac veľmi slabá návratnosť investícií za viac ako milión obetí. Zároveň sa ukrajinská kampaň útokov hlboko na ruskom území, za ktorou sú tri roky vývoja, dostala do kľúčovej fázy a má dynamiku. Obmedzila príjmy Ruska z exportu energií a potenciálne mení trajektóriu vojny. Preto je načasovanie Trumpovho najnovšieho obratu také nebezpečné. Prímerie, ktoré by teraz viedlo k zmrazenému konfliktu, by bolo pre Putina veľmi výhodné,“ okomentoval situáciu v analýze na platforme Substack austrálsky generál vo výslužbe Mick Ryan, ktorý len nedávno navštívil Ukrajinu.
Expert si myslí, že zmrazený konflikt by poskytol Rusku čas na preskupenie síl a pokračovanie v rozsiahlom programe prezbrojovania a rozširovania armády. Zároveň by to pravdepodobne viedlo aspoň k čiastočnému poklesu súčasnej podpory Ukrajiny zo strany zahraničných spojencov, čím by sa znížila pozornosť, ktorú Západ venuje vojne. Takýto vývoj by tiež znamenal väčší politický tlak na Zelenského doma, keď by Ukrajinci riešili, nakoľko je možné Rusku ustúpiť.
„Toto je hudba pre Putinove uši,“ pripomenul Ryan./agentury/
X X X
Aleksander Vučič pogratuloval Viktorovi Orbánovi k pripravovanému stretnutiu Trumpa s Putinom
Srbský prezident Vučič na návšteve u maďarského premiéra Orbána zdôraznil význam spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti a regionálnej stability.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok prijal srbského prezidenta Aleksandara Vučiča, ktorý pricestoval do Maďarska na pracovnú návštevu. Podľa servera magyarnemzet.hu Vučič blahoželal Orbánovi k pripravovanému summitu amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Máme mimoriadne vzťahy s Maďarskom a naším veľkým priateľom Viktorom Orbánom, ale chceli by sme ich ešte viac posilniť prostredníctvom konkrétnych diskusií o energetike, infraštruktúre a spoločných projektov,“ napísal Vučič. Zablahoželal premiérovi Orbánovi k tomu, že „Maďarsko usporiadalo jedno z najdôležitejších stretnutí dvoch svetových lídrov v modernej histórii“.
Strategické priority
Podľa jeho slov energetická bezpečnosť Srbska zostáva jednou z ich priorít a s maďarským premiérom diskutovali o strategickej pozícii Srbska a Maďarska, spoločnej reakcii na výzvy regiónu aj o zabezpečení dlhodobej stability v oblasti energetiky a hospodárstva.
„Stabilita, rozvoj a bezpečnosť sú základom našej práce na vybudovaní silnejšej krajiny a bezpečnejšej budúcnosti pre našich občanov,“ uzavrel Vučič, aktuality.sk
X X X
Fico rokoval s prezidentom Spojených arabských emirátoch o posilnení bilaterálnej spolupráce
Obaja predstavitelia diskutovali o prehĺbení spolupráce vo viacerých odvetviach vrátane obchodu, obnoviteľnej energie, inovácií, technológií budúcnosti či kultúre.
Predseda vlády SR Robert Fico v pondelok rokoval v Spojených arabských emirátoch (SAE) o posilnení bilaterálnej spolupráce s tamojším prezidentom šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom. TASR o tom informuje na základe správy tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR, miestneho denníka The National a emirátskej tlačovej agentúry WAM.
Obaja predstavitelia diskutovali o prehĺbení spolupráce vo viacerých odvetviach vrátane obchodu, obnoviteľnej energie, inovácií, technológií budúcnosti či kultúre. Prezident SAE a slovenský premiér si vymenili názory na regionálne i medzinárodné otázky a zdôraznili dôležitosť podpory dialógu a diplomacie v čase kríz.
Vojna na Ukrajine
„Prezident Spojených arabských emirátov je známy svojím inovatívnym prístupom k vlastnej krajine, ale aj osobitne čulými vzťahmi so všetkými svetovými lídrami, počnúc americkým, čínskym prezidentom až po hlavu Ruskej federácie. Nie je preto prekvapujúce, že významnú časť nášho stretnutia sme venovali vojne na Ukrajine, kde sme obidvaja presvedčení, že nemá vojenské riešenie a kde vkladáme veľké nádeje do samitu Trump – Putin v Budapešti,“ uviedol Fico.
Slovensko a SAE počas návštevy premiéra v Abú Zabí podpísali dohodu o posilnení vzájomných hospodárskych vzťahov a memorandum o posilnení investičných väzieb. Za SR dokumenty podpísal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vladimír Šimoňák, za SAE tamojší minister pre zahraničný obchod.
Otváranie spolupráce
„Po dlhom osobnom rozhovore s pánom prezidentom som absolútne presvedčený, že sme našli spoločnú vôľu spolupracovať v oblasti dopravnej infraštruktúry, spomeniem aspoň prístav na Dunaji, ale aj v oblasti zbrojárskeho priemyslu, kde sa otvorili dvere slovenským firmám,“ pokračoval premiér a spomenul, že šejk Ál Nahján je pripravený navštíviť Slovensko.
Fico na záver dodal, že jeho oficiálna návšteva v Spojených arabských emirátoch trvala menej ako 24 hodín. Súčasťou vládnej delegácie boli aj minister obrany Robert Kaliňák, minister dopravy Jozef Ráž, minister pôdohospodárstva Richard Takáč a štátni tajomníci ministerstva zahraničia a ministerstva hospodárstva Marek Eštok a Vladimír Šimoňák, aktuality.sk
X X X
Obžalovaný Marian Kočner tvrdí, že sa zločinu daňového podvodu nedopustil
Mariana Kočnera navyše obžaloba viní aj z poškodzovania veriteľa v súvislosti s verejnou dražbou golfového areálu v Báči, kde mala škoda dosiahnuť takmer tri milióny eur.
Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, v pondelok pokračoval proces v kauze Donovaly a Báč, ktorá sa týka páchania ekonomickej trestnej činnosti. Za zločin daňového podvodu sú obžalovaní Marian Kočner, Peter Pecha a Jana Šlachtová. Pôvodne boli obžalované štyri osoby, v prípade Jána Falisa medzičasom zastavili trestné stíhanie.
Obžaloba sa týka uplatnenia nadmerných odpočtov DPH v sume prevyšujúcej osem miliónov eur v súvislosti s predajom nehnuteľností v obci Donovaly medzi viacerými obchodnými spoločnosťami.
Nehnuteľnosti a odpočty DPH
„Boli vykonané prevody majetku, ktoré nedávali žiadny hospodársky zmysel. Nehnuteľnosti používali stále rovnaké osoby, bola tam vyplatená DPH, ktorú potom použili, nevieme ako,“ vysvetlil prokurátor Pavel Bella.
Mariana Kočnera navyše obžaloba viní aj z poškodzovania veriteľa v súvislosti s verejnou dražbou golfového areálu v Báči, kde mala škoda dosiahnuť takmer tri milióny eur.
Vyjadrenie obžalovaných
Obžalovaný Marian Kočner vyhlásil, že je nevinný a rovnako urobil aj Peter Pecha Jana Šlachtová, s ktorou prokurátor odmietol uzavrieť dohodu o vine a treste, urobila vyhlásenie o vine. V jej prípade by sa malo vykonávať dokazovanie týkajúce sa iba výšky trestu. Všetci na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať.
„Po vznesení obvinenia Jana Šlachtová vypovedala veľmi stroho. Prišlo mi to celé ako účelové priznanie, aby sa nemusela vyjadrovať k skutkom, ktoré sú dôležité pre trestné konanie,“ zdôvodnil prokurátor odmietnutie uzavrieť s obžalovanou dohodu o vine a treste.
Vyjadrenia obhajoby
Obhajca Mariana Kočnera Michal Mandzák považuje obžalobu za zmätočnú. Podľa neho si prokurátor „pletie pojmy zneužívanie práva a daňový podvod“, čo už jasne rozlišuje aj judikatúra Najvyššieho správneho súdu. „Som presvedčený, že toto stopercentne nie je daňový podvod, čo sa ukáže postupom času,“ dodal Mandzák.
Obžalovaným hrozí trest od troch do desiatich rokov. Podľa prokurátora sa však dá očakávať, že v prípade Mariana K. sa upustí od uloženia trestu, ktorý si už za zmenkovú kauzu odpykáva vyšší trest.
Proces sa na ŠTS mal začať už vlani v auguste, ale z dôvodu opakovanej neúčasti obžalovaných Petra Pechu a Jany Šlachtovej musel hlavné pojednávanie odročiť. Vzhľadom na rozsiahlosť tejto kauzy, ako aj rozmer dokazovania vykonaného v prípravnom konaní prokurátor trval na ich osobnej účasti, aby ich mohol vypočuť, aktuality.sk
X X X
Slovenské železnice môžu prísť o lídra. Ivana Bednárika majú lákať do Prahy na dva top posty
Neoficiálne zdroje zo železničného prostredia skloňujú meno Ivana Bednárika v súvislosti s dvoma kľúčovými postmi v Česku.
Voľby do poslaneckej snemovne prekreslili politickú mapu Česka – k moci by sa mal čoskoro vrátiť pôvodom Slovák Andrej Babiš. Nie je vylúčené, že do kabinetu alebo vysokej funkcie v štátnom aparáte pozve ďalšieho človeka aktuálne pôsobiaceho v Bratislave.
Babišovo ANO prevalcovalo voľby a prakticky okamžite po ohlásení výsledkov začalo rokovať o budúcej koalícii so stranou Motoristé sobě a hnutím Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru.
Vznikajúca trojkoalícia si už stihla rozdeliť kľúčové ministerské posty. Deväť by ich malo pripadnúť hnutiu ANO, štyri Motoristom a tri SPD.
Kým mená potenciálnych ministrov za väčšinu rezortov vedených ANO a Motoristami sú už viac-menej známe – až na polemiku okolo mena Filipa Turka, ktorý by mohol zasadnúť na post šéfa rezortu diplomacie – o vedúcich menách ministerstiev obrany, poľnohospodárstva a dopravy, ktoré pripadnú SPD, sa stále len špekuluje.
Jeden z najväčších otáznikov visí nad rezortom dopravy. Podľa informácií Aktuality.sk má byť v hre aj meno súčasného šéfa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ivana Bednárika.
Našej redakcii tieto úvahy potvrdilo viacero zdrojov z prostredia železníc, aktuality.sk
X X X
Špehovací Chat Control sa odkladá. Europoslanci chcú proti pedofilom bojovať inak
Dánsky plán na riešenie zneužívania detí na internete narazil na odpor. Obavy z masového narušenia súkromia občanov predčili strach o bezpečnosť detí na sociálnych sieťach.
Návrh zákona, ktorý mal skenovaním súkromnej online komunikácie chrániť deti pred sexuálnymi predátormi, na pôde EÚ opäť odložili. Dánske predsedníctvo ho stiahlo po tom, čo sa členské štáty sa nedokázali zhodnúť. Mnohé z nich sa totiž obávajú, že by zákon mohol podkopať základné práva občanov na súkromie.
„Cieľ je dôležitý – bezpečnosť detí. Musíme k nemu však nájsť takú cestu, ktorá zachová aj ochranu súkromia obyvateľov,” myslí si europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (Renew Europe), ktorá radí digitálnu bezpečnosť medzi svoje priority.
Zákon, s ktorým prišli Dáni, ktorých prioritou počas predsedníctva je ochrana mladistvých na internete, mal prinútiť technologické spoločnosti, aby skenovali obrázky, videá a odkazy na svojich platformách a hľadali dôkazy o sexuálnom zneužívaní. Následne by boli povinní nahlásiť podozrenia orgánom činným v trestnom konaní. Aj keď samotný návrh zákona nepredpokladá čítanie textových správ, podľa mnohých kritikov predstavuje narušenie súčasných noriem EÚ o súkromí.
Právo na súkromie je základ
Najväčšiu kontroverziu vyvoláva zrejme zámer aplikovať pravidlá aj na šifrované komunikačné platformy, ako je WhatsApp. Šifrovanie pritom zaručuje, že správa by mala byť čitateľná len pre vybraných príjemcov. Nespokojní sú aj v komunikačnej platforme Signal. Hrozia, že ak budú prijaté opatrenia, ktoré považujú za „masový dohľad”, z európskeho trhu jednoducho odídu.
WhatsappZdroj: iStockphoto
„Stotožňujem sa s pozíciou, ktorú Európsky parlament odhlasoval už v roku 2023, ktorá explicitne hovorí, že koncové šifrovanie má ostať zachované. Musíme dbať o bezpečnosť a chrániť naše deti na internete a zároveň zachovať právo občanov a občianok na súkromie,” opisuje postoj slovenských europoslancov za Renew Europe Ostrihoňová.
„Pozícia Európskeho parlamentu sa práve o to snaží. Plošné skenovanie správ a zasahovanie do end-to-end šifrovania odmietame,” dodala, aktuality.sk
X X X
Šéfka polície o čurillovcoch: Pod mojím vedením konali zákonne a profesionálne
Jana Maškarová v minulosti šéfovala čurillovcom v rámci protizločineckej jednotky NAKA. Vtedy podľa jej slov vyšetrovali zákonne a profesionálne.
Poverená policajná prezidentka Jana Maškarová sa dnes postavila pred poslancov brannobezpečnostného výboru NR SR. Verejné vypočutie je totiž podmienkou na to, aby ju minister vnútra Matúš Šutaj Eštok mohol oficiálne vymenovať. Plánuje tak urobiť už zajtra. Poverená je od februára tohto roka, keď nahradila Ľubomíra Soláka.
Maškarová je podľa Šutaja Eštoka dnes najvhodnejšou osobou na pozíciu policajnej prezidentky. V minulosti prešla od radového policajta na základnom útvare až po pozície na prezídiu, bola vyšetrovateľkou, zástupkyňou šéfa protizločineckej jednotky aj viceprezidentkou. Pred návratom do polície pôsobila na NBÚ.
Ako policajná prezidentka chce stabilizovať počty policajtov – dnes je podľa nej obsadenosť v zbore na 84 percent a polícia trpí nedostatkom personálu. Ako to chce urobiť?
„Potrebujeme znížiť odchody do civilu a motivovať nových, aby vstúpili do zboru. Potrebujeme vrátiť polícii prestíž a stanoviť jasné pravidlá, aby každý vedel, že jeho úsilie bude hodnotené podľa zákona a nie špekulácií.“ Pravidlá kariérneho rastu by podľa jej názoru mali byť zakotvené v zákone.
„Plat musí odrážať riziko, zodpovednosť a náročnosť práce. Treba zlepšiť odmeňovanie aj dostupnosť služobných bytov,“ dodala Maškarová. Budúci rok však platy policajtov v dôsledku konsolidácie neporastú, Maškarová chce hľadať financie v rezervách a v rozpočte.
Veľa hovorila aj o transparentnosti a dôvere verejnosti. Podľa nej je dôležitá otvorená komunikácia s verejnosťou, aby bol každý krok vysvetlený a obhájiteľný. Dnes podľa nej mladých od práce v polícii odrádza aj slabé spoločenské uznanie. Za výzvu označila kybernetické hrozby, ale aj polarizáciu spoločnosti, aktuality.sk
X X X
Najprv banky kritizovali, teraz chcú, aby pomáhali. Štát mení pravidlá pomoci so splátkami
Ťažisková téma predvolebnej kampane Smeru boli vysoké splátky za hypotéky. Po necelých dvoch rokoch sa štát zbavil povinnosti pomáhať.
Bola to jedna z najviac diskutovaných tém predvolebného leta. Úroky na hypotékach prudko stúpli a Robert Fico varoval, že ľuďom sa splátky hypoték zvýšia o 50 až 60 percent.
V lete 2023 usporiadal tlačovú besedu, počas ktorej čítal z listu, ktorý banka poslala klientovi a oznamuje mu zvýšenie splátky hypotéky. „Z 840 eur z ničoho nič mu prichádza list z banky a oznamujú mu, že bude platiť mesačne prakticky o 500 eur viac,“ povedal Robert Fico. „Ak bude Smer slovenská sociálna demokracia vo vláde, toto bude prvý návrh zákona, ktorý bude predmetom rokovania novej vlády,“ dodal.
Do diskusie o zdražovaní hypoték sa vtedy zapojila aj Národná banka Slovenska. Ubezpečovala, že domácnosti nárast úrokov na úveroch na bývanie zvládnu. „Domácnosti by to mali zvládnuť a ich schopnosť splácať by nemala byť ohrozená. Situácia si vyžaduje individuálne, nie plošné riešenia,“ povedal v auguste 2023 výkonný riaditeľ NBS Vladimír Dvořáček.
Ministerstvo financií už pod vedením Ladislava Kamenického v novembri 2023 predstavilo pomoc s hypotékami. Štát začal preplácať 75 percent z nárastu splátky, a to do maximálnej výšky 150 eur mesačne. A to najprv prostredníctvom daňového bonusu, neskôr začalo špeciálny finančný príspevok vyplácať ministerstvo práce.
Opatrenie malo životnosť necelé dva roky. Minulý týždeň ho vládna koalícia zrušila cez takzvaný prílepok, teda pozmeňujúci návrh k nesúvisiacemu zákonu. „Tento pozmeňujúci návrh, ale že úplne potichu a úplne obídením celého legislatívneho procesu ruší jeden kompletný zákon,“ uviedol počas rozpravy poslanec Marián Viskupič (SaS), ktorý je podpredsedom výberu pre financie a rozpočet.
„Jednu zo svojich predvolebných vlajkových lodí, ktoré aktuálna koalícia predstavila a schválila na pomoc ľuďom pri zvyšovaní úrokov hypoték. Čiže s veľkou slávou avizované a veľmi potichučky zrušené,“ povedal Viskupič. Dodal tiež, že kvôli pomoci s hypotékami musel štát zamestnať 300 ďalších úradníkov, aktuality.sk
X X X
V Poľsku sa zrazil americký vojenský konvoj s autobusom
Po dopravnej nehode v Poľsku hlásia štyroch zranených vojakov a jedného zraneného vodiča civilného vozidla.
V pondelok večer sa stala dopravná nehoda na poľskej diaľnici A2 v obci Wysoczka vo Veľkopoľskom vojvodstve. V smere do Varšavy sa zrazil autobus s vozidlom americkej armády, ktoré bolo súčasťou presúvajúceho sa konvoja vojenských vozidiel. To následkom zrážky vrazilo do ďalšieho vojenského Hummera.
Poľskí hasiči informovali, že zranenia v dôsledku nehody utrpeli štyria americkí vojaci a vodič poľského autobusu. „Na miesto nehody sa dostavil aj operačný dôstojník veliteľa hasičského zboru mesta Poznaň,“ doplnili hasiči.
Zranených amerických vojakov previezli do nemocnice, vodiča autobusu ošetrili na mieste.
Vinník zatiaľ neznámy
Fotografie zverejnené na sociálnych sieťach po nehode ukazujú, že jedno z vojenských terénnych vozidiel Hummer malo pripevnený príves. Kým vojenské Hummery skončili po kolízii na vozovke, poľský autobus zišiel mimo cesty.
Poľské médiá zatiaľ neinformovali, či nehodu spôsobil vodič autobusu alebo šofér amerického vojenského vozidla, aktuality.sk
X X X
Učiteľku vydierali, okrádali a znásilňovali. Mladiství cudzinci spoznali tresty
Súd v Rakúsku dnes potrestal niekoľkoročnými trestami väzenia skupinu maloletých, ktorí niekoľko mesiacov vydierali, okrádali a znásilňovali učiteľku. Informovala o tom agentúra APA s tým, že 15-ročný Iračan dostal tri a pol roka nepodmieneného väzenia, 17-ročný Rumun tri roky a 15-ročný Afganec 15 mesiacov, z ktorých päť ako nepodmienených.
V prípade, ktorý otriasol alpskou republikou, sa zodpovedá celkom sedem maloletých, z ktorých najmladšiemu bolo 13 rokov. Teraz vynesené tresty sa potom týkajú trojice, ktorú vyšetrovatelia označili za hlavných násilníkov.
Učiteľka mala pôvodne dobrovoľný vzťah s jedným zo skupiny, ktorý mal vtedy 16 rokov a dnes je o rok starší. Ten sa teraz zodpovedá z krádeže pokladničky, ktorú učiteľke v jej byte ukradol.
Štátna zástupkyňa uviedla, že žena urobila množstvo zlých rozhodnutí, ale že to boli obžalovaní, kto situáciu zneužil. S pomocou kompromitujúcich fotografií ženu mesiace vydierali a okrádali, trojica hlavných obžalovaných ju taktiež znásilňovala a tiež zapálila byt./agentury
X X X
Správy Svet Nemecký historik vďaka AI zistil identitu vraha z jednej z najznámejších fotografií holokaustu
Nemecký historik vďaka AI zistil identitu vraha z jednej z najznámejších fotografií holokaustu
Nemecký historik žijúci v USA Jürgen Matthäus s pomocou umelej inteligencie zrejme zistil meno nacistického vraha z jednej najznámejších fotografií zachytávajúcich zverstvá holokaustu. Vrahom bol veľmi pravdepodobne nacistický vojnový zločinec Jakobus Onnen, ktorého identita sa so snímkou zhodovala na 99 percent, ako uviedla nemecká stanica Deutsche Welle (DW).
Fotografia urobená na území dnešnej Ukrajiny bola dlhé roky mylne označovaná ako Posledný Žid vo Vinnycji, identita strelca potom zostávala neznáma. Na fotografii z roku 1941 je zachytený nacistický vojak, ktorý stojí vzpriamene a mieri pištoľou na šiju kľačiaceho židovského mladíka, ktorý sa skláňa nad otvoreným hrobom plným mŕtvych tiel. V pozadí fotografie je vidieť skupinu nemeckých vojakov, ktorí celú scénu pozorujú.
Záverečné výsledky svojho výskumu Matthäus publikoval v odbornom historickom časopise Zeitschrift für Geschichtswissenschaft. Onnen sa za svoje činy nikdy nezodpovedal, pretože zomrel v boji v auguste 1943. Jeho sestra navyše zničila zbierku listov, ktoré jej posielal, čím znemožnila ich použitie na rekonštrukciu udalostí. Vďaka istému stredoškolskému učiteľovi, ktorý na starej fotografii rozpoznal tvár svojho príbuzného a poslal ju Matthäusovi na porovnanie, sa odborníkom na umelú inteligenciu podarilo vraha identifikovať ako Onnena. /agentury/
X X X
Hľadanie mieru na Ukrajine sa podobá maškaráde. Kto chce vlastne mier?
Donald Trump po stretnutí s Vladimirom Putinom na Aljaške pritvrdil. Hoci schôdzka vyzerala nádejne, nakoniec žiadny pokrok nepriniesla. Americký prezident akoby konečne prekukol ruského partnera. Z podlizovania prešiel na vyhrážky. Hlavnú rolu začali hrať dodávky účinných amerických rakiet Tomahawk Kyjevu. To, že sú skutočne nebezpečné, bolo okamžite zrejmé. Rusi najprv zostrili rétoriku a následne sa Putin telefonicky ozval Trumpovi. Ako vieme, ruský prezident rozumie iba sile.
Lenže na druhý deň bolo opäť všetko naopak. Po koľkýkrát už? Nevieme, čo všetko vládca Kremľa nahovoril vládcovi Bieleho domu, jedno je však isté: na následnom rokovaní vo Washingtone Trump ruské požiadavky tlmočil Volodmyrovi Zelenskému. A schôdzka sa neskončila dobre. Vraj sa kričalo, padali vulgarizmy a najedovaný Trump schôdzu rázne ukončil. Nevieme, čo sa presne stalo, možno hodnotenie je prehnané. Je to iba interpretácia ukrajinskej strany, ktorá prenikla do médií? V tomto konflikte musíme byť veľmi opatrní, informácie sa používajú ako zbraň.
Putin sa Tomahawkov bojí. Rusko na tom nie je dobre, indický premiér Módí sľúbil Spojeným štátom, že prestane odoberať ruskú ropu. Jej cena na trhoch klesá, čo znamená pre Moskvu značný ekonomický problém. Kyjevu sa darí zasahovať citlivé infraštruktúrne uzly hlboko na ruskom území. Škody sú značné, i ruskí občania vidia na vlastné oči, čo sa deje, nie sú odkázaní len na kremeľskú propagandu. Rusom už chýbajú aj vojaci, rezervy z väzníc dochádzajú, mladí Rusi sa nechcú dať zmrzačiť či zabiť vo vojne, v ktorej Rusko nezaznamenáva žiadny pokrok. Putin sa obáva vyhlásiť všeobecnú mobilizáciu.
Osobné stretnutie Zelenského s Putinom za prítomnosti mediátora Trumpa (možno i Orbána) by mohlo byť posunom aspoň k prímeriu. Ale buďme opatrní.
A tu práve dochádza k bodu, o ktorom sa v posledných dňoch čulo diskutuje. Putin si vraj stanovil ako podmienku mieru vzdanie sa Ukrajincov ešte v neobsadenom Donbase. Luhanskú oblasť síce Moskva ovláda, ale v Doneckej jej chýba cca 25 %. Vraj Putin navrhol výmenu za okupované územia Chersonskej a Záporožskej oblasti? Kde? Veď tam tvorí prirodzenú líniu Dneper. Či vymení za Záporožskú jadrovú elektráreň? To nedáva zmysel.
Bývalý slovenský premiér, podpredseda československej vlády v 90. rokoch a disident Ján Čarnogurský, z ktorého sa stal nadšený rusofil majúci problém rozoznať pravdu od lži a agresora od obete, navštívil nedávno okupované územia, aj si zastrieľal zo samopalu. Pritom prezradil aj jednu dôležitú maličkosť. V Donecku je nedostatok vody. Ak ju chcú v meste mať, musí sa dobyť Sloviansk. Lenže to sa Rusom mesiace nedarí. Kvôli tomu sa majú ďalej zabíjať ľudia?
Podľa prvých informácií Trump od Zelenského požadoval vzdať sa Donbasu, ale neskôr sám vyhlásil, že vojna sa má zastaviť na bojovej línii. Tak kde je pravda? A kto chce počuť pravdu? Ukrajinský prezident hľadá podporu v Paríži, ale prezident hlbokou krízou zmietaného Francúzska mu môže tak dodať iba diplomatickú „útechu“. Po fiasku EÚ na Blízkom východe už len málokto ju berie vážne. Únia prijme 19. sankčný balík, ale čo sa zmení? A prečo až teraz bude zameraný na obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore, keď všetci dobre vedia, že mnohým z nich diplomatický status slúži iba na krytie špionážnych aktivít?
A veľa nádejí nevkladajme ani do avizovaného summitu v Budapešti. Pre Viktora Orbána by to bolo veľké víťazstvo, ale na osude Ukrajiny sa nemusí nič zmeniť. O stretnutie s oboma svetovými lídrami prejavil záujem i Zelenskyj. Dobrý nápad. Osobné stretnutie s Putinom za prítomnosti mediátora Trumpa (možno i Orbána) by mohlo byť posunom aspoň k prímeriu. Ale buďme opatrní./agentury
X X X
Rusko prišlo o veľký talent. Mladá Moskovčanka bude reprezentovať Uzbekistan
Rusko prišlo o ďalší tenisový talent. 21-ročná Maria Timofejevová zmenila občianstvo, keď podľa profilu na webovej stránke WTA bude 146. hráčka rebríčka po novom reprezentovať Uzbekistan.
X X X
Na zvyšok roka im zostali „drobné“. Šesť ruských regiónov je na pokraji rozpočtového kolapsu
Ruské regióny sa ku koncu tohto roka ocitli na pokraji rozpočtovej krízy.
Daňové príjmy im prudko klesli a na pokrytie výdavkov museli vyčerpať všetky finančné rezervy. Informuje o tom web The Moscow Times.
K 1. septembru malo šesť ruských regiónov takmer prázdne pokladnice, ich zostatky nepokrývali ani jedno percento ročného rozpočtu. Podľa údajov ruskej ratingovej agentúry im tak rezervy vystačia len na dva až tri dni bežných výdavkov.
Napríklad Archangeľská oblasť má približne milión obyvateľov a ročný rozpočet 156 miliárd rubľov (približne 1,56 miliardy eur). V rezerve jej však zostalo len 50 miliónov (približne 500-tisíc eur), čo predstavuje len 0,03 percenta schválených výdavkov. Belgorodská oblasť s rozpočtom 184 miliárd rubľov (približne 1,84 miliardy eur) a 1,5 milióna obyvateľov mala k dispozícii len 200 miliónov rubľov (približne 2 milióny eur), teda iba 0,1 percenta sumy potrebnej na pokrytie ročných výdavkov.
Ruské regióny uzavreli prvý polrok s deficitom 397,8 miliardy rubľov (približne 3,98 miliardy eur), ktorý do konca septembra stúpol na 724,8 miliardy rubľov (približne 7,25 miliardy eur). Prvý polrok tohto roka uzavrelo s deficitom vo verejných financiách až 67 ruských regiónov
X X X
Minister môže Maškarovú vymenovať za šéfku polície. Poslanci na výbore sa jej pýtali na manžela, čurillovcov aj nehodu Gašpara
Takmer dve a pol hodiny vypočúval parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť generálku Janu Maškarovú. Hoci je na čele Policajného zboru (PZ) už deväť mesiacov, na to, aby ju minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) mohol riadne vymenovať do funkcie, musela prejsť otázkami poslancov. Vymenuje ju v utorok. Pýtali sa jej nielen na manžela, ale aj nehodu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavla Gašpara. Za odobrenie Maškarovej hlasovalo sedem poslancov Národnej rady a štyria sa zdržali.
„Je najvhodnejšia osoba na pozíciu policajnej prezidentky,“ povedal na úvod zasadnutia výboru Šutaj Eštok. Vedenie PZ prevzala ako dočasne poverená prezidentka v januári tohto roka, keď šéf vnútra odvolal z funkcie jej predchodcu Ľubomíra Soláka. K personálnej výmene došlo po tom, čo na Gymnáziu v Spišskej Starej Vsi vyčíňal jeden zo študentov a zabil pritom učiteľku a spolužiačku. Kým nastúpila na čelo polície, krátkodobo riadil zbor viceprezident PZ Rastislav Polakovič.
Maškarová vo svojej vizitke neskôr uviedla, že je v službách štátu tri desaťročia a prešla všetkými úrovňami výkonu – od policajtky v hliadke až po viceprezidentku. Políciu tak pozná zo všetkých pohľadov. Vyzdvihla, že počas služby sa vždy riadila zákonom, nepodľahla ani politickým, ani mediálnym tlakom. Chce v tom pokračovať ďalej.
Za jeden z pilierov právneho štátu označila dôveru v Policajný zbor. Polícia musí byť podľa nej prítomná nielen v teréne, ale aj v mysliach ľudí, ktorí jej veria. „O to viac cítim zodpovednosť, ak sme svedkami globálnych kríz,“ vyzdvihla. Jej cieľom je budovať políciu na troch pilieroch, medzi nimi je podľa nej motivácia a stabilizácia personálu či transparentnosť a dôvera. „Policajt musí cítiť, že si štát jeho prácu váži,“ pokračovala. Chce, aby každý policajný krok bol vysvetlený a znižovali sa pochybnosti o práci kolegov.
Prioritou je riešiť podstav
Výzvy, ktorým čelí PZ, sú podľa nej najzávažnejšie od jeho vzniku. Jednou z tých najnaliehavejších je personálny podstav v polícii, o čom svedčí súčasná 16,6-percentná neobsadenosť pozícií. Podotkla, že pred jej nástupom to bolo takmer 19 percent.
Koľko je aktuálne v PZ policajtov?
Ako pre Pravdu priblížil hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann, v PZ slúži k 1. októbru tohto roka 19 347 policajtov, neobsadených je 3 254 miest. Najviac chýbajú v Bratislavskom kraji a Košickom kraji.
„Na porovnanie: začiatkom roka 2025 bolo v Policajnom zbore 18 761 policajtov, chýbalo 3 840 policajtov,“ spresnil. Za celý rok 2025 do začiatku mesiaca sa skončil služobný pomer 333 policajtom, prijali 976. „V tomto roku evidujeme viac ako 6 400 žiadostí o prijatie do služobného pomeru v PZ,“ dodal Neumann.
Mladšia generácia podľa šéfky polície vníma poslanie policajtov inak ako v minulosti a cíti, že sú dehonestovaní ešte skôr, ako dospejú k nejakému stanovisku či vyšetreniu prípadu. Odrádza to podľa nej od služby. Zboru chce preto vrátiť prestíž, stabilitu a jasné pravidlá. Oznámila, že v krátkom čase odovzdajú viac ako 30 služobných bytov v Bratislave.
Polícia musí byť podľa Maškarovej pripravená na 21. storočie, pod jej vedením ju čaká modernizácia a digitalizácia. Pracujú aj na novom systéme prepravy zbraní a aktuálne je v testovacej prevádzke aj viac ako 500 telových kamier. „Čaká nás mnoho výziev,“ skonštatovala.
Ako počas vypočúvania potvrdila, zaoberajú sa prípravou nového loga, no zatiaľ je to na úrovni diskusií. Dosah na konsolidáciu to tak nebude mať.
Podpredseda NR SR T. Gašpar: Kladiem si otázku, prečo nejdú čurillovci pred súd
Manžel je zástupcom Zuriana
Opozičné KDH začiatkom mesiaca žiadalo, aby generálka vysvetlila možný konflikt záujmov. Podpredseda strany Viliam Karas poukázal, že jej manžel Milan Maškara je zástupcom šéfa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Branislava Zuriana. ÚIS vyšetruje prípadnú trestnú činnosť policajtov.
„Sú to dva nezávislé útvary,“ podotkla Maškarová. Ani raz podľa nej neprišiel podnet na konflikt záujmov medzi ňou a jej manželom. „Sme odosobnení od takýchto vecí, pre nás je dôležitá profesionálna nezávislosť,“ vyzdvihla. Zároveň odmietla reči, že by sa uchádzala o funkciu v zahraničí.
Poverenej prezidentky sa pýtali aj na nehodu šéfa SIS Pavla Gašpara. Ako uviedla, šéf krajskej polície Branislav Hajnovič ju z miesta incidentu priamo informoval, že okolo prechádzal s rodinou a zastavil, pretože tam nebola v tom čase ešte „nehodovka“.
Nie je podľa nej pravdou, že by Gašpar mladší kontaktoval krajského riaditeľa Hajnoviča. Maškarová požiadala ÚIS, aby vec preveril. Nariadila dve od seba nezávislé kontroly postupov, ktoré nepreukázali porušenie zákona. „Vo veci sa koná promptne,“ skonštatovala s tým, že zbor nemá čo tajiť.
Čurillovci sa budú môcť vrátiť
Podpredseda výboru Gábor Grendel (Hnutie Slovensko) sa poverenej prezidentky pýtal, ako hodnotila prácu vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu v minulosti. „Zákonne a profesionálne,“ odpovedala. Bývalý policajný prezident a poslanec Smeru Tibor Gašpar ju neskôr konfrontoval s tvrdením, že čurillovci konali pod jej vedením zákonne. Čítal pritom prepisy komunikácie odstavených policajtov z odpočúvaní.
Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) sa pýtala na budúcnosť čurillovcov. Maškarová deklarovala, že ak im budú zrušené obvinenia, vrátia sa naspäť do výkonu.
Maškarová po výbore vyhlásila, že polícia sa dokázala vysporiadať s takzvanou vojnou v polícii. „Po prvé, zložky medzi sebou spolupracujú, po druhé rešpektujú sa. Nevidím žiadnu vojnu v polícii. Vojna v polícii je len vtedy, keď niekto porušuje zákon a nejde podľa zákona. Zákon hovorí, že Policajný zbor musí spolupracovať so všetkými štátnymi inštitúciami. Je to jeho povinnosť,“ povedala novinárom.
Kriminalita klesá
Šéfka polície poznamenala, Slovensko sa dlhodobo nevie vyrovnať s problémom alkoholu za volantom. Ako však podotkla, aktuálne je väčší problém skôr s drogami za volantom.
Po schválení novely trestných kódexov sa podľa predstaviteľov samospráv zhoršila bezpečnosť v krajine a narástol počet krádeží. Fakty podľa Maškarovej však hovoria, že kriminalita na Slovensku klesá.
Grendel reagoval, že Maškarovú nepodporil z troch dôvodov. „Dôveryhodnosť Policajného zboru v tomto volebnom období klesá. Primátori a starostovia varujú, že kriminalita rastie a novela Trestného zákona pomohla páchateľom trestných činov a nie obetiam,“ uviedol pre Pravdu.
Očakávali koncepciu
„Keď príde nejaký nový policajný prezident, očakávate, že príde s nejakou koncepciou a nielen s nejakými víziami. Takými chabými, ktoré nemajú jasné kontúry a to sú tie vízie typu, ktoré tu počúvame už niekoľko rokov. Že čo všetko by sme chceli urobiť v personálnej oblasti, v takej oblasti, v onakej oblasti,“ myslí si poslanec Juraj Krúpa (SaS).
Poslanec a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak (PS) uznal, že Maškarová má dobrý profesionálny životopis a v odborných veciach je skúsená. Podotkol však, že by mala zapracovať na manažérskych zručnostiach.
„Prajem jej, aby okrem tých profesných zručností do budúcna sa ešte aj viac orientovala na tie vrcholové manažérske zručnosti a naozaj presadzovala to, čo je pre Policajný zbor a pre policajtov dôležité,“ uviedol Spišiak s tým, že Maškarová nevedela odpovedať na viacero jeho otázok.
Kto je Jana Maškarová
Dočasne poverenú policajnú prezidentku Janu Maškarovú (na snímke s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom z Hlasu) vypočúval v pondelok parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť. Hoci je na čele zboru už deväť mesiacov, na to, aby ju riadne vymenovali do funkcie musí prejsť otázkami poslancov parlamentu.
Maškarová nie je v polícii žiaden nováčik. Počas troch dekád bola na rôznych pozíciách a štyri roky pred nástupom na post prezidentky pôsobila v Národnom bezpečnostnom úrade (NBÚ) ako námestníčka.
Druhú najvyššiu funkciu v rámci zboru dosiahla v roku 2018, keď ju vtedajšia ministerka vnútra Denisa Saková (Hlas) vymenovala za prvú policajnú viceprezidentku. Stala sa prvou ženou v histórii Slovenska, ktorú hlava štátu vymenovala do generálskej hodnosti. Od februára 2017 pôsobila ako zástupkyňa riaditeľa Národnej kriminálne agentúry, ktorú kedysi spoluzakladala./agentury/
X X X
Pasca menom Donbas: ISW vysvetľuje, prečo Putin tak túži po tejto oblasti
Ruský vodca Vladimir Putin počas telefonického rozhovoru s americkým prezidentom Donaldom Trumpom požadoval podľa viacerých zdrojov, aby Ukrajina odstúpila celú Doneckú oblasť ako podmienku ukončenia vojny.
Analytici Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) varujú, že „takáto ústupčivosť vytvorí podmienky pre to, aby Rusko obnovilo svoju agresiu proti Ukrajine z výhodnejších pozícií vo vhodnom čase.“
ISW neustále hodnotí, že odstúpenie zvyšku Doneckej oblasti je neúmerne výhodné pre Rusko. Donecká oblasť má totiž strategicky dôležitý význam pre obranu a obranno-priemyselnú základňu Ukrajiny.
Analytici vysvetľujú, že v súčasnosti „ruské vojská nemajú dostupné prostriedky na rýchle obkľúčenie alebo preniknutie do pásu pevností – hlavnej línie obrany Ukrajiny v tomto regióne.“ Podľa ich hodnotenia by obsadenie tohto pásu obrany „pravdepodobne trvalo niekoľko rokov pri ich súčasnom tempe postupu.“
ISW vymenúva strategické výhody, ktoré by Moskva získala pri ústupku Doneckej oblasti.
Vyhnutie sa boju: Odstúpenie Doneckej oblasti by umožnilo ruským vojskám vyhnúť sa zdĺhavému a krvavému boju.
Nové útočné pozície: Rusko by mohlo pokračovať v bojových operáciách v hlbokých tylových oblastiach Ukrajiny z nových pozícií.
Ohrozenie neopevnených oblastí: Ústup by tiež poskytol Rusom výhodné pozície pre zasahovanie východných oblastí Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti alebo juhu Charkovskej oblasti, ktoré sú omnoho menej opevnené, než pás pevností.
„Mažeme ich na nulu.“ Špeciálne jednotky SBU útočia nekompromisne a presne
Analytici ISW uzatvárajú, že „v Rusku sa objaví možnosť výberu medzi niekoľkými vzájomne sa dopĺňajúcimi útočnými operáciami v prípade ústupku Ukrajiny Doneckej oblasti Rusku, obzvlášť ak neexistujú garancie, že Rusko neobnoví útočné operácie na Ukrajine.“
Denník Financial Times skôr písal, že počas stretnutia v Bielom dome Donald Trump vyzval ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského, aby prijal podmienky Ruska týkajúce sa ukončenia vojny, pričom varoval, že ruský vodca Vladimir Putin, ako sám povedal, „zničí“ Ukrajinu, ak nebude súhlasiť.
Neskôr však Trump v komentári pre novinárov vyhlásil, že nikdy s Volodymyrom Zelenským nehovoril o odovzdaní Donbasu Rusku a že si myslí, že Donbas by mal zostať rozdelený „tak, ako je teraz“./agentury/
X X X
Lúpež storočia v Louvri, to si Francúzi nezaslúžili
Scéna ako z francúzskeho filmu. Lenže túto lúpež nenaplánovali Jean Gabin a Alain Delon a vyšetrovať ju nebude Lino Ventura. Reč je, samozrejme, o postavách zo Sicílskeho klanu so slávnym Morriconeho soundtrackom. V Paríži naozaj vykradli Louvre.
Keď vchádzate do Louvru alebo do niektorého z parížskych múzeí, musíte prejsť osobnou kontrolou takmer ako na letisku. Nie až takou prísnou, ale niekde si musíte vyzliecť kabát, ukázať tašku, nechať ju presvietiť skenovacím zariadením, prejsť elektronickou bránou.
Bezpečnostné opatrenia sa vám niekedy zdajú otravné a aj tak sa štyrom zlodejom podarilo preniknúť do najnavštevovanejšieho múzea na svete, ktoré okrem iného vystavuje aj slávnu da Vinciho Monu Lízu. (Mimochodom, tá sa už tiež stala predmetom krádeže, pričom v kauze bol podozrivý aj básnik Guillaume Apollinaire.
Vinníkom bol jeho bývalý sekretár, ktorý ukradol z Louvru aj tri sošky a dve od neho kúpil Picasso, takže maliara vypočúvala polícia.)
Ukradnutých bolo teraz deväť šperkov z 19. storočia nevyčísliteľnej hodnoty. Korunu cisárovnej Eugénie našli však poškodenú neďaleko múzea. Podľa parížskeho prokurátora hľadajú štvorčlenné „komando“. Ako sa to vôbec mohlo stať?
Túto otázku si kladú ľudia vo Francúzsku aj na celom svete. Krádež totiž prebehla za bieleho dňa, keď bolo múzeum plné ľudí, teda nie pod rúškom tmy, ako by sme si podľa filmových scén predstavovali.
Okolo 9.30 sa traja alebo štyria zlodeji vlámali do galérie múzea s názvom Apollon, ktorá uchovávala francúzske korunovačné klenoty. Zlodeji využili fakt, že v Louvri prebieha už istý čas rekonštrukcia – tú sľúbil prezident Macron, aby sa návšteva múzea stala pohodlnejšou a aby si vraj šplhol u verejnosti. Lupiči teda použili rebrík a nákladný výťah a predstierali, že sú robotníci.
Okná na budove vyrezali uhlovou brúskou. Šperky vraj boli chránené dvoma vysoko zabezpečenými vitrínami, preto nie je jasné, ako sa zlodejom podarilo ich ukradnúť. Jedno z videí zachytáva muža v žltej pracovnej veste, ako odstraňuje sklo na vitríne. Stačili na to vraj štyri minúty a nikto si nič nevšimol. Zlodeji zmizli na skútroch, pričom iróniou je, že len 800 metrov od miesta činu sa nachádza parížska policajná centrála.
Francúzsko je v šoku. Začína sa diskutovať o tom, že múzeá a galérie v krajine nie sú dobre chránené, sú veľmi zraniteľné. Macron sľubuje, že zlodejov vypátrajú. Je to útok na francúzske dedičstvo, výsmech hrdému európskemu národu s bohatou kultúrou a mestu na Seine, ktoré s otvorenou náručou prijíma milióny návštevníkov z celého sveta, aby sa nadýchli atmosféry slobody a obdivovali jeho krásy. Toto si Francúzi nezaslúžili./agentury/
X X X
Maria Timofejevová sa po takmer štyroch rokoch dočká pri svojom mene vlajky, nie však ruskej.
Mladá rodáčka z Moskvy bola istý čas považovaná za jednu z najsľubnejších tenistiek v krajine. V júli 2023 urobila poriadny rozruch, keď v devätnástich rokoch získala svoj prvý a doteraz jediný seniorský titul – triumfovala na turnaji WTA 250 v Budapešti. Ruska vtedy vo finále zdolala Ukrajinku Katerynu Beindlovú 6:3, 3:6, 6:0.
Ešte výraznejšie sa do pamäti fanúšikov vryla na začiatku roka 2024, keď sa nečakane dostala do osemfinále grandslamového Australian Open, pričom svoju cestu v Melbourne začala už v kvalifikácii.
V rozhovore pre Sport Express po svojom nečakanom úspechu prehovorila o svojich snoch. „Chcela by som vyhrať grandslamový turnaj, a najlepšie viackrát. A stať sa svetovou jednotkou. Tieto veci sú zvyčajne prepojené – v histórii existuje len málo prípadov, kedy sa stali oddelene,“ skonštatovala Timofejevová.
Vďaka vydarenému vystúpeniu na Australian Open sa dokázala vyšplhať na svoje rebríčkové maximum, keď jej patrilo 93. miesto. Po Melbourne sa však na dlhší čas odmlčala – odvtedy prakticky nezaznamenala žiadny významný úspech na turnajoch WTA ani grandslamových podujatiach.
Prečo sa Timofejevová rozhodla zmeniť občianstvo, nie je známe. Na túto otázku doteraz neodpovedala. Súdiac podľa sociálnych sietí však mladá tenistka v septembri navštívila Uzbekistan, keď zverejnila fotografiu z Taškentu.
V posledných rokoch je Timofejevová už siedmou ruskou tenistkou, ktorá zmenila svoje občianstvo. Predtým tak urobili po začiatku vojny na Ukrajine Daria Kasatkinová (Austrália), Varvara Gračovová (Francúzsko) a Elina Avanesjanová (Arménsko). V dávnejšej minulosti Rusko opustili aj Daria Gavrilovová (Austrália), Jelena Rybakinová, Julia Putincevová (obe Kazachstan), Tatiana Golovinová (Francúzsko), Anna Kurnikovová či Sofia Keninová (obe USA)./agentury/