Zo zdravotníctva SR odtekajú milióny eur, systém deravý. Útok v Istanbule

Problémy financovania slovenského zdravotníctva nespočívajú len v nedostatku peňazí. Milióny eur zo štátu unikajú do rúk súkromných firiem a štát nemá kontrolu nad tým, kde skončia.

 „Na slovenské zdravotníctvo je napojené množstvo finančných pijavíc a práve preto musíme urobiť poriadok vo financovaní, aby sme vedeli kontrolovať, kam majú peniaze ísť,“ zdôraznil Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia. Upozornil, že bez opravy deravého systému skončia akékoľvek doliate peniaze na účtoch súkromných firiem.

„Potrebujeme najskôr zastaviť tie toky a potom môžeme hovoriť o masívnych investíciách do systému verejného zdravotného poistenia,“ podotkol počas piatkovej mimoriadnej schôdze Národnej rady exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).

 V piatok sa konala mimoriadna parlamentná schôdza k zdravotníctvu. Inicioval ju Smer a chcel presadiť uznesenie, ktorým by parlament zaviazal vládu konať a dohodnúť sa s lekármi na prijateľných podmienkach.

Plénum však bolo počas rozpravy prázdne. Koalícia mimoriadnu schôdzu odignorovala, čo nahralo do karát opozícii, ktorá to komentovala slovami, že vláde na zdravotníctve nezáleží. Momentálne problémy v zdravotníctve nemajú podľa bývalého šéfa rezortu zdravia z čias vlády Smeru Richarda Rašiho (nezarad. Hlas), súvis s predchádzajúcimi vládami, ale s pandémiou. „To nie o je tom, že máme investičný dlh a staré nemocnice,“ podotkol. Smer vládu preto vyzýva, aby zabezpečila zdroje v štátnom rozpočte na rok 2023 a dofinancovala sektor zdravotníctva sumou za poistenca štátu v rozsahu štyroch percent priemernej mesačnej mzdy.

Vládne hnutie OĽaNO je však proti. „Smer vygeneroval deravý systém, ktorý spôsobuje odliv v desiatkach či stovkách miliónov eur,“ tvrdí exminister Krajčí. Spomenul, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistil, že Dôvera v období 2010 a 2020 vykázala po zdanení zisk 700 miliónov eur a do roku 2015 vyplatila mimoriadnu dividendu približne 200 miliónov eur cyperskej schránke Prefto Holding. „Odborári poznajú taktiku biznismenov v zdravotníctve, ktorí využívajú túto situáciu a požadujú, aby sa do zdravotníctva naliali ďalšie stovky miliónov eur. Presne toto navrhuje Smer,“ ozrejmil Krajčí. Zdôraznil, že koncové zdravotníctvo kolabuje.

Ako udržať peniaze v zdravotníctve?

Parlament navrhol obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Ak sa poisťovni darí, tak by mali namiesto vyplácania zisku peniaze investovať späť do zdravotníctva.

Najväčšie šetrenie možno podľa Útvaru hodnoty za peniaze dosiahnuť efektívnejším užívaním liekov. Podľa analytikov treba podporiť vstup generík a biosimilárnych liekov na trh a upraviť podmienky uhrádzania liekov na výnimku.

Úprava systému klasifikačného systému DRG. Slovensko od roku 2013 používa kópiu nemeckého systému, ktorý nereflektuje potreby slovenského zdravotníctva. V nekorektnom využívaní DRG systému je Slovensko podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jediné v Európskej únii.

Ušetriť sa dá aj znížením frekvencie návštev špecializovaných ambulancií.

„Nebudeme do deravého systému nalievať peniaze, keď vieme, že nám unikajú,“ dodal Krajčí. Doplnil, že v parlamente je návrh na obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Regulácia zisku v predloženom návrhu spočíva v tom, že v prípade dosiahnutia zisku vyššieho ako je optimálny hospodársky výsledok, bude musieť zdravotná poisťovňa peniaze použiť iba na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov. Zdravotné poisťovne už raz mali zakázaný zisk. Presadila to v roku 2007 prvá vláda Roberta Fica (Smer). Zákaz zisku však zrušil Ústavný súd a majitelia zdravotných poisťovní sa odvtedy súdia so Slovenskom o ušlý zisk. „Uvidíme, či poslanci naberú odvahu schváliť niečo také. Nikto na Slovensku nepovie, že je úplne v poriadku, keď za desať rokov cez jednu poisťovňu odtieklo 900 miliónov eur. Jeden plán obnovy,“ uzavrel.

Visolajskému ale takýto návrh nestačí. Podľa šéfa odborov je pre voliča zákaz zisku zdravotných poisťovní „ľúbivý, lenže nerieši dôsledky“. „Krížové vlastníctvo nie je v žiadnej normálnej krajine možné. Ak jedna finančná skupina vlastní viacero segmentov v zdravotníctve, tak jej ťažko zakážete zisk v jednom z nich, pretože by ho mohli len presunúť do ďalšieho. Ak niekto vlastní nemocnice, poisťovňu, laboratóriá, lekárne a obmedzíte zisk v poisťovni, tak si ho môže vytvoriť inde,“ zdôraznil.

Podľa zdravotníkov je najdôležitejšie stanoviť správne ceny za jednotlivé diagnózy, tak, aby sa tento systém dal kontrolovať. „Nemocnice nemôžu byť financované tak, že sa pri zostavovaní rozpočtu dopredu ráta s tým, že sa budú zadlžovať. Splácanie dlhu je oveľa drahšie ako správne nastaviť financovanie štátnych nemocníc, ktoré robia najťažšie výkony,“ priblížil Visolajský.

Šetriť, šetriť, šetriť

Zabezpečenie adekvátnych financií na opravu zdravotníckeho sektora tak napokon nie je len otázkou dolievania peňazí na účty nemocníc či poisťovní. Kľúčové bude aj nastavenie kontroly a riadenia smerovania finančných tokov. Aj podľa Útvaru hodnoty za peniaze je v zdravotníctve potenciál úspor takmer 426 miliónov eur do roku 2030. V budúcom roku by to mohlo byť 127 miliónov eur.

Najväčšie šetrenie možno podľa analytikov dosiahnuť efektívnejším užívaním liekov. Podporiť by sa mal vstup generík a biosimilárnych liekov na trh a upraviť podmienky uhrádzania liekov na výnimku. Usporiť môže systém aj znížením počtu diagnostických vyšetrení. „Ceny za poskytovanie magnetickej rezonancie a počítačovej tomografie sú priemerne vyššie ako v Česku a slovenskí pacienti absolvujú takmer o tretinu viac týchto vyšetrení ako v krajinách V3. Jedným z dôvodov môžu byť duplicitné a opakované vyšetrenia,“ uvádza Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií.

Zníženie frekvencie návštev špecializovaných ambulancií zas môže ušetriť náklady na starostlivosť a znížiť vyťaženie personálu. „Takýto krok je však spojený s implementáciou hodnotových opatrení na podporu všeobecnej ambulantnej starostlivosti,“ píše sa v dokumente./agentury/

 X X X

  Ruských žiakov opäť čaká povinný vojenský výcvik

Do ruských škôl sa od septembra budúceho roka vráti povinný prípravný vojenský výcvik známy zo sovietskych čias, ktorý bol ukončený v roku 1993. V nedeľnej správe o situácii na Ukrajine zverejnenej na Twitteri to uviedol britský rezort obrany, ktorý sa odvoláva na stredajšie oznámenie ruského ministra školstva Sergeja Kravcova, informuje agentúra DPA a denník The Guardian.

  Daný program, ktorého cieľom je zaviesť minimálne 140 hodín vojenského výcviku za akademický rok, podporuje ministerstvo obrany v Moskve. Podľa Londýna je cieľom zvýšiť ochotu mladých ľudí ohľadom vojenskej služby a mobilizácie. Žiaci, ktorí sa blížia k dosiahnutiu veku, keď majú absolvovať povinnú vojenskú službu, tak majú získať príslušné vojenské schopnosti.

 Tieto kroky sú tiež zrejme súčasťou „širšieho projektu, ktorý má ruskej populácii vštepiť ideológiu vlastenectva a dôvery vo verejné inštitúcie“.

Britské ministerstvo pripomína, že niekdajší podobný program zahŕňal prípravu na možný útok chemickými či jadrovými zbraňami, prvú pomoc a tiež manipuláciu a streľbu z pušiek typu Kalašnikov.

„Ruskí predstavitelia sa pokúsili tento výcvik obnoviť v roku 2014 po invázii na Krym. Dúfali, že táto iniciatíva zvýši kvalitu brancov. O osem rokov neskôr sa zmenilo len málo a kvalita ruských brancov je naďalej slabá, s nízkou morálkou a obmedzeným výcvikom,“ uviedol britský rezort obrany s odvolaním sa na tajné služby.

Dodal, že návrh tohto vojenského výcvikového programu má byť vypracovaný do konca tohto roku a následne bude prechádzať schvaľovacím procesom./agentury/

X X X

Ruskí oligarchovia lobujú na klimatickej konferencii v Egypte

 Medzi lobistami na klimatickej konferencii OSN COP27 v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch sú ruskí oligarchovia a šéfovia viacerých spoločností, na ktoré sa vzťahujú sankcie. Informuje o tom spravodajský web britského denníka The Guardian.

 Demonštranti s transparentom „Nesplyňujte Afriku“ počas protestu na samite OSN o klíme COP27 v sobotu 12. novembra 2022 v egyptskom Šarm aš-Šajchu.

Do Šarm aš-Šajchu podľa The Guardian pricestoval napríklad ruský miliardár a niekdajší hliníkárenský magnát Oleg Deripaska, na ktorého Spojené štáty, Európska únia a Británia uvalili sankcie, či rusko-bieloruský miliardár Andrej Melničenko, bývalý šéf výrobcu hnojív Eurochem. Melničenko čelí sankciám EÚ, ktoré označil za „absurdné a nezmyselné“.

Plynárenský gigant Gazprom vyslal na klimatickú konferenciu šiestich delegátov a tiež generálneho riaditeľa Sberbank. Na obe spoločnosti sa vzťahujú sankcie EÚ a USA. Rokovania sa zúčastňujú aj zástupcovia ropnej spoločnosti Lukoil, hutníckej spoločnosti Severstal a Magnitogorských železiarní a oceliarní, z ktorých všetky čelia americkým sankciám.

Ropná a plynárenská spoločnosť Tatnefť, na ktorú EÚ uvalila sankcie, vyslala na klimatickú konferenciu troch lobistov, vyplýva z údajov zostavených organizáciami Corporate Accountability, Global Witness a Corporate Europe Observatory. V ruskej delegácii sú tiež zástupcovia oceliarne NLMK.

Tohtoročná klimatická konferencia je do veľkej miery ovplyvnená diskusiami o tom, ako by sa svet mal prispôsobiť nedostatku ruských dodávok plynu. Deje sa tak po mesiacoch obáv v Európe z nedostatku energie prameniaceho z rozhodnutia Moskvy náhle zastaviť dodávky plynu do Európy v reakcii na medzinárodné sankcie zavedené kvôli februárovej invázii na Ukrajinu, píše The Guardian.

Delegáti, ktorí sa zišli v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch, vyjadrili obavy z toho, že by sa európska energetická kríza mohla využiť ako zámienka na ďalšiu ťažbu plynu v Afrike, namiesto toho, aby sa usilovali o celosvetové zvýšenie obnoviteľných zdrojov energie.

Prítomnosť ruských lobistov a vedúcich pracovníkov ropného a plynárenského priemyslu, vrátane šiestich zástupcov Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov (RSPP), naznačuje, že Rusko využíva kľúčové rokovania o klíme, aby získalo zákazky, píše The Guardian. Zároveň to podľa neho ukazuje, že sa Rusko snaží propagovať odvetvia, ktoré nečelia sankciám a sú spojené s ruským vplyvom na svetové zásobovanie potravinami.

Rusko je štvrtým najväčším svetovým producentom skleníkových plynov a tretím najväčším dodávateľom ropy po USA a Saudskej Arábii. Jeho environmentálna povesť je problematická aj vzhľadom na desaťročia ťažby fosílnych palív v Arktíde, kde vplyvom globálneho rastu teplôt taje permafrost.

Podľa kritikov Rusko hľadá cestu, ako sa na klimatickú krízu obohatiť, najmä pokiaľ ide o ťažbu v Arktíde. Ruský splnomocnenec pre klímu Ruslan Edelgerijev sa na konferencii COP27 podľa The Guardian nechal počuť, že Rusko by uhlíkovej neutrality dosiahlo skôr, ak by „neexistovali žiadne sankcie, obmedzenia alebo akékoľvek diskriminačné prístupy“./agentury/

X X X

Bombový útok v Istanbule si vyžiadal šesť obetí a 53 zranených

Výbuch na obľúbenej istanbulskej ulici Istiklal v nedeľu zanechal šiestich mŕtvych. Oznámil to turecký prezident Recep Tayyip Erdogan s tým, že štyria ľudia zomreli na mieste a dvaja v nemocnici. Ďalších 53 utrpelo zranenia, povedal odvolávajúc sa na informácie od istanbulského guvernéra.

 Záchranné zložky na mieste výbuchu na obľúbenej pešej ulici Istiklal Caddesi v Istanbule, nedeľa 13. novembra 2022.

Erdogan, ktorý hovoril pred odchodom na samit G20 v Indonézii, tiež povedal, že výbuch spôsobil bombový útok. Páchatelia „zradného útoku“ budú potrestaní, zdôraznil.

Vyšetrovaním výbuchu je poverených päť prokurátorov, informovala štátna tlačová agentúra Anadolu.

Explózia sa odohrala v nedeľu o 16.20 h miestneho času (14.20 h SEČ). Video z incidentu zverejnené na sociálnych sieťach zobrazuje výbuch, plamene a ľudí, ktorí sa z pešej zóny snažia utiecť. Na ďalších záberoch z miesta explózie sú sanitky, hasičské autá a polícia. Nateraz nie je jasné, čo výbuch spôsobilo.

Istanbulská Trieda nezávislosti je medzi návštevníkmi i miestnymi obyvateľmi veľmi obľúbená; nachádzajú sa na nej viaceré obchody a reštaurácie, ktoré boli bezprostredne po výbuchu uzavreté.

AP uvádza, že turecká Štátna rada pre monitorovanie vysielania (RTÜK) medzičasom dočasne zakázala médiám informovať o výbuchu a vysielať zábery z miesta nešťastia. Turecko v rokoch 2015 až 2017 zasiahla séria bombových útokov extrémistickej organizácie Islamský štát a kurdských skupín./agentury/

 X X X

Taliban zakázal Afgankám navštevovať verejné kúpele, vystačiť si majú s kúpeľňami

Afganské ženy majú zakázané navštevovať verejné kúpele, potvrdilo podľa agentúry AFP afganské islamistické hnutie Taliban. Už skôr tento týždeň sa na verejnosť dostala informácia, že Taliban zakázal Afgankám vstup do záhrad, zábavných parkov a tiež aj telocviční a posilňovní.

 Afganské ženy stoja pred zábavným parkom v Kábule vo štvrtok 10. novembra 2022. Taliban ženám zakázal vstup nielen do parkov, ale aj telocviční čí verejných kúpeľov.

Afganské ženy sú pod vládou Talibanu stále viac odrezané od vzdelania a verejného života. Potom, čo sa hnutie vlani v auguste dostalo opäť k moci, ihneď vyhlásilo, že by ženy nemali opúšťať domov bez mužského príbuzného a musia si zahaľovať tvár. Ženy boli tiež vylúčené z väčšiny zamestnaní vo verejnej správe a zakázané bolo vzdelávanie dievčat zodpovedajúce druhému stupňu základných škôl a na stredných školách. Taliban pritom pôvodne sľúbil, že jeho vláda nebude taká tvrdá, ako tomu bolo pri predchádzajúcom vládnutí islamistického hnutia v rokoch 1996 až 2001.

„Telocvične a posilňovne sú pre ženy uzavreté, pretože ich tréneri boli muži a niektoré z nich boli spoločné (pre mužov aj ženy),“ citovala agentúra AFP hovorcu ministerstva pre šírenie cnosti a predchádzaniu neresti.

Kúpeľne im budú stačiť

Ako hovorca Muhammad Akif Sádek Muhádžir dodal, hamamy, tradičné verejné kúpele, ktoré boli vždy rozdelené podľa pohlavia, sú teraz pre ženy tiež zakázané. „V každom dome je teraz kúpeľňa, takže to pre ženy nebude žiadny problém,“ doplnil.

 Na sociálnych sieťach sa objavili zábery, ktorých pravdivosť nemohla byť overená, na ktorých sa skupina žien sťažuje práve na zákaz chodenia do telocviční a posilňovní. „Bola to telocvičňa len pre ženy, všetky trénerky boli ženy,“ hovorí jedna zo žien. „Nemôžu nám zakázať úplne všetko. Nemáme právo vôbec na nič?“ dodáva.

Podľa aktivistov sú zákazy namierené proti ženám pokusom, ako im zabrániť v zhromažďovaní sa a organizovaní protestov proti vláde Talibanu. Spravodajca OSN pre Afganistan nedávno informoval Radu OSN pre ľudské práva (UNHRC), že sa stav ľudských práv v krajine za uplynulý rok zhoršil a krajina smeruje k autoritárskemu režimu./agentury/

X X X

Hlas a Smer vedú v prieskume, vládne strany sa o niečo prepadli

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v novembri, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,4 percenta hlasov. Druhý v poradí by skončil Smer-SD (15,6 percenta), po ňom nasleduje Progresívne Slovensko (10,2 percenta).

 Vyplýva to z prieskumu, ktorý v dňoch 2. až 8. novembra na vzorke 1017 respondentov realizovala agentúra Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.

Štvrtá v poradí by skončila SaS (8,1 percenta). Nasledujú hnutie Republika (7,2 percenta), OĽANO (7 percent), KDH (6,9 percenta), Sme rodina (6,6 percenta) a Aliancia (5,6 percenta). Vládne strany si oproti minulému prieskumu v septembri pohoršili. SaS o 0,1, OĽaNO o 0,2 a Sme rodina o 0,4 percentuálneho bodu.

Do parlamentu by sa nedostali strana SNS (3,8 percenta) ani ĽSNS (3,5 percenta). Pred bránami parlamentu by ostali aj strany Za ľudí (2 percentá), Dobrá voľba (1,5 percenta), Maďarské fórum (1,5 percenta) a Spolu (0,7 percenta).

X X X

Francúzsko si pripomína výročie útokov z 13. novembra 2015

Teroristické útoky si vyžiadali životy 131 ľudí a 350 zranených. Francúzsko si v nedeľu pripomenula siedme výročie teroristických útokov v Paríži a na jeho predmestí Saint-Denis.

Išlo o šesť útokov spáchaných strelnými zbraňami a tri samovražedné bombové atentáty, ktoré sa odohrali v koncertnej sieni Bataclan, na terasách reštaurácií a barov v 1., 10. a 11. parížskom obvode a v blízkosti národného futbalového štadióna na predmestí Saint-Denis. Vyžiadali si životy 131 ľudí a 350 zranených.

Ako v nedeľu informoval denník Le Parisien, séria spomienkových aktov sa začala približne o 09.00 h na štadióne Stade de France na predmestí Saint-Denis, kde boli prečítané mená obetí útoku a prítomní si po položení vencov a kytíc kvetov uctili ich pamiatku minútou ticha.

Podobný scenár mali neskôr v priebehu dopoludnia aj ďalšie spomienkové akty na miestach ďalších zo série atentátov: na terasách reštaurácií, kaviarní a bistier Carillon, Petit Cambodge, La Bonne Bière, Comptoir Voltaire, La Belle Equipe a pred koncertnou sieňou Bataclan.

Le Parisien pripomenul, že útoky z 13. novembra 2015 boli najtragickejšie v dejinách Francúzska. K zodpovednosti za ne sa prihlásila organizácia Islamský štát (IŠ).

Odsúdili 13 ľudí

Dnešné spomienkové podujatia boli prvými od skončenia súdneho procesu, ktorý viedol k odsúdeniu 13 obžalovaných v tejto kauze. Súdny proces s nimi sa skončil 29. júna po desiatich mesiacoch pojednávaní.

Väčšina zo súdených osôb bola obvinená z napomáhania pri vytváraní falošných identít, prepravy útočníkov zo Sýrie do Európy či z poskytovania peňazí, telefónov, výbušnín a zbraní.

Obžalovaní dostali tresty od dvoch rokov do doživotného väzenia vyneseného súdom pre Salaha Abdeslama, ktorý je jediným preživším členom útočiacich teroristických kománd.

Abdeslam sa stal piatym mužom vo Francúzsku odsúdeným na doživotie, čo je najvyšší trest podľa trestného zákonníka, podľa ktorého je súčasne možnosť prepustenia na slobodu minimálna. Abdeslam sa proti verdiktu neodvolal, čím sa jeho odsúdenie stalo právoplatným, dodal Le Parisien monitorovaný agentúrou TASR, aktuality.sk

X X X

Nad Dallasom sa zrazil bombardér B-17 s historickou stíhačkou, zomrelo šesť ľudí

 Nad americkým Dallasom sa v sobotu počas leteckej šou zrazil bombardér B-17 s historickou stíhačkou z čias druhej svetovej vojny Bell P-63 Kingcobra. Pri tragédii zahynulo všetkých šesť ľudí, ktorí boli na palube. Informovali o tom v nedeľu vyšetrovatelia.

 Na tejto fotografii, ktorú poskytol Nathaniel Ross Photography, sa historické vojenské lietadlo zrútilo po zrážke s iným lietadlom počas leteckej show v Dallase v sobotu 12. novembra 2022.

K zrážke dvoch lietadiel využívaných počas druhej svetovej vojny došlo na leteckej prehliadke Wings Over Dallas na letisku v Dallase. Bombardér Boeing B-17 Flying Fortress a stíhacie lietadlo Bell P-63 Kingcobra sa podľa Federálneho úradu pre letectvo (FAA) zrazili okolo 13:20 miestneho času (20:20 SEČ).

Posádku vojnového bombardéra tvorilo päť ľudí, v stíhacom lietadle sedel jeden pilot. Divákom na zemi sa nič nestalo, uviedol na twitteri starosta Dallasu Eric Johnson. Na prehliadku Wings Over Dallas dorazilo asi 4 000 ľudí.

Usporiadatelia prehliadky uviedli, že zatiaľ nevedia, ako k havárii došlo. Podľa nich ani jedno z lietadiel nevykonávalo žiadne riskantné manévre a išlo o dobre udržiavané stroje riadené skúsenými pilotmi.

Niekoľko videí zrážky a zrútenia strojov sa objavilo na twitteri. Je na nich vidieť, ako z lietadiel stúpajú plamene a čierny dym. Príčinu nehody vyšetruje FAA a americký Národný úrad pre bezpečnosť v doprave (NTSB).

Nehody leteckej techniky z druhej svetovej vojny spôsobili v Spojených štátoch v posledných rokoch viaceré úmrtia. V roku 2011 zomrelo pri páde lietadla P-51 Mustang medzi divákmi v Nevade 11 ľudí. Pád bombardéra v Connecticute v roku 2019 spôsobil sedem mŕtvych. NTSB vyšetroval od roku 1982 zhruba dve desiatky havárií, do ktorých boli zapojené lietadlá z druhej svetovej vojny a ktoré stáli život celkovo 29 ľudí./agentury/

X X X

Duleba: Rusi si mysleli, že majú neporaziteľnú armádu. Vývoj vojny narušil ich lojalitu k Putinovi

Vladimir Putin si robil reklamu ako supervládca, ktorý všetko vyrieši. Na ruskej armáde sa ukazuje, aký je jeho systém zhnitý a skorumpovaný, myslí si analytik Alexander Duleba.

Vývoj vojny na Ukrajine rúca mýty Rusov, ktoré dlho mali voči vlastnému prezidentovi.„Dôvera Rusov voči Putinovi bola priamo úmerná predstave Rusov, že je ich armáda neporaziteľná,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk známy analytik Alexander Duleba. Rusi a Rusky teraz podľa neho prehodnocujú, čím boli kŕmení desiatky rokov.

Analytik stále hľadá odpoveď na otázku, prečo vlastne Vladimir Putin do vojny išiel. Myslí, si, že ruský prezident sám seba zahnal do kúta z ktorého sa nevie dostať.

„V Rusku, ani v Bielorusku nie je z hľadiska verejnosti motív bojovať. Ľudia nerozumejú, za čo vlastne bojujú. Za Putinové halucinácie a interpretácie dejín?,“ dodáva tiež v prepise rozhovoru z podcastu Ráno Nahlas analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander DULEBA.

X V deň, keď začala vojna na Ukrajine, som vám telefonovala a pýtala som sa, prečo to Vladimir Putin urobil. Vy ste vtedy odpovedali, že neviete. Odvtedy ubehlo osem mesiacov. Už rozumiete, prečo do toho ruský prezident išiel?

Odpoveď na túto otázku nemám doteraz, pretože po ôsmich mesiacoch vojny operácia nedosiahla ciele, ktoré Vladimir Putin zadeklaroval ešte pred vojnou. Prvým cieľom bolo oslobodenie Donbasu – Rusko však Donbas zatiaľ neoslobodilo. Druhý cieľ, a to demilitarizácia Ukrajiny, vyzerá skôr presne naopak: Ukrajina dostáva stále viac a viac zbraní.

A tretí ciel – denacifikácia Ukrajiny – taký propagandistický cieľ, ktorý nevedia vysvetliť ani samotní Rusi. Žiadny z týchto cieľov nebol splnený.

Vojna prišla už aj do Ruska. V septembri zmobilizovali minimálne 300-tisíc občanov. To znamená, že z týchto rodín odišli do armády muži, otcovia, alebo bratia. A prichádzajú prví mŕtvi.

Nie je to žiadna špeciálna operácia, je to klasická vojna, ktorú Rusko jednoducho nemôže vyhrať. Ak ju nevyhralo prvý týždeň, už ju ani vyhrať nemôže. Putin sa podľa mňa sám zahnal do kúta, z ktorého sa nevie dostať, a pokračuje v niečom, čo nemôže mať dobrý koniec. Ani pre Rusko.

 X Čo ďalej očakávate od Putina? Nemôže si dovoliť prehrať vojnu, preto si niektorí myslia, že môže siahnuť po nejakej brutálnejšej metóde.

Nechcel by som špekulovať, pretože o tom, ako vojna dopadne, sa rozhodne na bojisku – a to bez ohľadu na to, čo bude chcieť Vladimir Putin. Od tretieho júla sa Rusi vojensky zastavili a neukázali nič, na základe čoho by bolo možné predpoklať, že môžu túto vojnu vojensky vyhrať.

Ak sa Rusi nerozhodnú odísť z Ukrajiny, vojna bude pokračovať ďalej. Po júli už iný scenár neexistuje. Ešte do konca júna prebiehali rokovania, kde ukrajinská vláda ponúkala Rusom, že sa zriekne členstva v NATO a bude súhlasiť s nejakým medzinárodným režimom kontroly zbraní na svojom území. Požadovali tiež, nech sa Rusi stiahnu na pozície z 23. februára a pre riešenie otázky Krymu a okupovanej časti Donbasu z roku 2014 bude 12-ročné obdobie, počas ktorého sa obe strany zrieknu použitia sily pri jeho riešení a budú pokračovať diplomatické rokovania.

Ponuka na mier z ukrajinskej strany však nebola vyslyšaná. Rusi ju odmietli, rozhodli sa pokračovať vo vojne a odvtedy nie sú žiadne rokovania.

Ak sa uvažuje o tom, že by mohli použiť zbrane hromadného ničenia – hovorí sa veľa o taktickej jadrovej zbrani – odpoveď zo strany Spojených štátov amerických a Veľkej Británie bola dosť jednoznačná. Ak aj dôjde k použitiu taktickej jadrovej zbrane, na fronte im to nepomôže. Možno zničia nejaké ukrajinské mesto, zabijú desiatky alebo stovky tisíc ľudí, ale nezmení to nič na frontovej línii. Bude to len masová vražda.

A zároveň to bude znamenať odpoveď Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. Tú síce nepovedali oficiálni predstavitelia, ale uviedli ju bývalí významní predstavitelia Spojených štátov amerických. V roku 1994 Spojené štáty a Veľká Británia spolu s Ruskom a Ukrajinou podpísali Budapeštianske memorandum, na základe ktorého Ukrajina odovzdala svoje jadrové zbrane Rusku. Spojené štáty a Veľká Británia sa tak zaslúžili o jadrové odzbrojenie Ukrajiny a sľúbili jej za to garancie národnej bezpečnosti a územnej integrity. V prípade, že Rusko použije jadrovú zbraň, bude to znamenať zatiahnutie Spojených štátov amerických a Veľkej Británie do vojny.

Ich odpoveď nebude jadrový protiútok, ale konvenčný útok britského a amerického letectva a námorníctva na ruské jednotky, ktoré sa nachádzajú na území Ukrajiny v hraniciach z roku 1991. Takisto predmetom útoku bude aj Čiernomorská flotila.

Ak chce Putin do vojny zatiahnuť Spojené štáty americké a Veľkú Britániu, tak použije taktickú jadrovú zbraň. Je to jeho dilema, či to urobí alebo nie. Teoreticky tak urobiť môže, ale odpoveď bola avizovaná už dosť jednoznačne.

Myslím si, že ide o dosť silný argument na to, aby Rusi a hlavne generáli boli pri rozhodovaní veľmi zdržanliví. Aj priebeh vojny ukazuje, že Rusi majú problémy vôbec udržiavať ukrajinskú protiofenzívnu, čiže v prípade zásahu Spojených štátov a Veľkej Británie by sa len urýchlila porážka Ruska na Ukrajine.

X Vo viacerých rozhovoroch ste povedali, že si myslíte, že toto je začiatok konca Vladimira Putina. Prečo si to myslíte?

Pretože Rusi vojensky vojnu nevedia vyhrať, a to znamená, že ich čaká porážka. Vojenská porážka má zvyčajne také následky, že dochádza k zmene vedenia krajiny – zodpovední za vojnu skončia. Myslím si, že Putin nie je a nebude výnimkou.

Vojna Rusko veľmi vyčerpáva a ekonomicky oslabuje – prepad ruskej ekonomiky bude aj pre sankcie značný. Odhady sú okolo 7 percent. Niektoré hovoria, že tento rok až o 20 percent.

Ak Európa nebude túto zimu odoberať ruské uhľovodíky v takej miere, ako odoberala predtým, príjmy štátneho rozpočtu budúci rok klesnú dramaticky. Rusi nebudú mať ako vykompenzovať stratu príjmov z 200 miliárd kubíkov, ktoré doteraz predávali do Európy. Teraz ich bude oveľa menej a inam ich predať nemôžu, pretože infraštruktúra je napojená na Európu.

Ropu síce predávajú iným krajinám, ale s veľkou stratou – s takmer 30 percentným diskontom. Z predaja ropy tak nebudú mať také príjmy, ako v minulosti. Toto všetko skrátka na budúci rok doľahne na Rusko s oveľa väčšou silou.

Zároveň bude v Rusku stále narastať nespokojnosť s nezmyselnou vojnou a do krajiny bude prichádzať čoraz viac truhiel s mŕtvymi ruskými vojakmi.

To všetko sú šialené a nezmyselné veci. Viete, ľudia môžu zniesť veľa, ale všetko má svoju krajnú hranicu a jej prekročenie znamená, že sa prejaví aj nespokojnosť.

Rusi nemajú dostatok vojakov, a tak museli začať mobilizovať. Už to prestáva byť pre ruskú verejnosť obývačková vojna.

X Niektorí si však myslia, že režim Vladimira Putina je stabilný aj po mobilizácii. Tiež hovoria, že Putin to bude vedieť celé otočiť vo svoj prospech. A že ľudí, ktorí by protestovali v uliciach, potlačí silovou zložkou. Takže, čo bude podľa vás zlomový moment – silové zložky alebo veľa Rusov v uliciach?

Boli narušené dva piliere lojality Rusov voči Putinovi.

Prvý pilier bol predstava Rusov, že ich armáda je neporaziteľná. Na tom bola postavená celá identita a propaganda režimu. Dôvera Rusov voči Putinovi bola priamo úmerná predstave Rusov, že je ich armáda neporaziteľná. Teraz sa ukazuje, že ide o armádu, ktorá prehráva. Už iba mobilizáciou Putin priznal, že sa vojensky situácia nevyvíja tak, ako plánovali. Hoci dlho tvrdili, že všetko ide podľa plánu, čo sú lži.

To bol prvý narušený pilier. Každý Rus a Ruska preto prehodnocuje čím boli kŕmení desiatky rokov – vierou v prevahu Ruska, hrdosť na vlastnú armádu a vojenskú silu, ktorú majú.

Druhá vec je, že Putin porušil sociálny kontrakt, ktorý mal s verejnosťou. Spočíval v tom, že obyvateľom zabezpečí základné sociálne a ekonomické istoty a na oplátku sa oni nebudú miešať do politiky a prijímania politických rozhodnutí. Takto to v Rusku fungovalo. Putin skutočne zlepšil tamojšie pomery v porovnaní s Borisom Jeľcinom (pozn.red: prezident Ruskej federácie v rokoch 1991–1999). V tom bola sila jeho legitimity a zdroj lojality Rusov voči nemu. Toto je však narušené, pretože sa situácia pre vojnu zhoršuje.

Sovietsky zväz a komunistický režim tiež boli na večné časy a nikto nemal predstavu o tom, že sa môžu zrútiť za pár dní. Takže to nehovorme ani v tomto prípade.

Sú skrátka narušené dva základné piliere Putinovho režimu v Rusku. Výsledok príde skôr či neskôr, no dostaví sa.

Korupcia v ruskej armáde

X Rusko sledujete roky. Prekvapilo vás, v akom stave je ruská armáda? Hovorilo sa, že je veľkolepá, no teraz sledujeme niečo iné. Čakali ste, že to takto bude vyzerať?

Nečakal som. Patril som medzi tých, ktorí tomu uverili, pretože Rusko investovalo posledné roky cez 70 miliárd amerických dolárov ročne do armády. Mala tam prebehnúť reforma. Všetci, vrátane mňa, očakávali, že reformy posilnili armádu, zefektívnili velenie, kvalitatívne zlepšili výzbroj. No ukazuje sa, že je tam tak silná korupcia a veľa z peňazí neskončilo v armáde, ale skončili niekde úplne inde. Ale to je problém každého centralizovaného totalitného štátu – v každom takomto štáte vzniknú tieňové korupčné schémy, ktoré nie sú pod kontrolou.

Putin si robil veľkú reklamu, že je super vládca, ktorý všetko rieši a teraz sa ukazuje, že to je zhnitý skorumpovaný systém. Vidieť to môžeme na ruskej armáde.

Od septembra vidíme zmenu v tom, čo sú Rusi schopní vo vojne nasadzovať. Dochádzajú im tanky. To isté sa týka delostreleckej munície a aj moderných bojových vrtuľníkov. Moderné zbrane majú už v značnej miere vyradené a zo skladov môžu nasadzovat staršiu nekvalitnú techniku. Zatiaľ čo Ukrajina dostáva stále viac moderných a vysokopresných zbraní.

Rusom dochádza munícia, dochádzajú moderné zbrane a technologicky vysokopresné rakety. Toto sú všetko procesy, ktoré hovoria o postupne stále väčšej vyčerpanosti ruskej armády.

X Spomína sa, že Putin môže zmobilizovať až milión vojakov. Ak by sa tak teoreticky stalo, pomohlo by to Rusku vo vojne?

Vojaci musia byť vyzbrojení. Viete, teraz majú probém s logistikou, aby zabezpečili svoje jednotky. Novobrancom, ktorých poslali na front, dali starší typ kalašnikova ako samopalu, zatiaľ čo ruské jednotky používajú iný modernejší typ a teraz majú problém zháňať náboje.

Sila a počty vojakov je síce dôležitá vec, ale nestačí to. Pri terajších zbraňových systémoch potrebujete mať technologické a vysokopresné moderné zbrane, aby ste boli úspešní, inak budú rásť počty mŕtvych. A to už vidíme teraz. Každý deň rastú počty zabitých a zranených Rusov.

To je dôsledok toho, ak na front pošlete ľudí bez prípravy. Videl som rozhovor s dvomi zajatými Buriatmi, ktorých povolali a o nejaký týždeň už boli v ukrajinskom zajatí. Nemali šancu na prípravu. Všetko sa musia naučiť výcvikom alebo praxou. Takíto nepripravení ľudia nemôžu nahradiť pripravených vojakov.

X Čo taká bieloruská armáda? Ak by sa Bielorusko zapojilo do vojny aj aktívne – vojakmi, môže to niečo zmeniť alebo nie?

Nemyslím si, pretože bieloruská armáda má 17-tisíc mužov. A ak by aj niekoho zmobilizovali, tak môžeme hovoriť o 30 – 40 tisíc mužoch, ktorých by boli schopní postaviť do vojny.

Hlavne – Ukrajinci majú vôľu bojovať. Nedávny prieskum ukazuje, že 86 percent Ukrajincov nechce žiadne rokovania s Ruskom. Sú za to, aby Rusi odišli z celého územia Ukrajiny.

V Rusku, ani v Bielorusku nie je z hľadiska verejnosti motív bojovať. Ľudia nerozumejú za čo vlastne bojujú. Za Putinové halucinácie a interpretácie dejín? Nie je tam dôvod a motív. Ukrajinci vedú spravodlivú vojnu, bránia svoje územie pred okupáciou – to je celé.

V podstate sme svedkami toho, ako Putin dotvára politický národ. Keď pozeráte rozhovory s ukrajinskými vojakmi, tak mnohí z nich hovorí po rusky, pretože sú ruskojazyční Ukrajinci, ale bojujú za Ukrajinu. Oni vedia prečo bojujú a za čo bojujú. Bielorusi nevedia, prečo by vôbec mali bojovať v tejto vojne a Rusi majú pochybnosti, že na čo je táto vojna dobrá. Je to čisté šialenstvo.

X Zároveň sa hovorí, že najnovšia zbraň Putina je zima – snaží sa vyhladovať, vymrznúť Ukrajincov. Ako môže zima ovplyvniť, čo sa bude diať na fronte?

Front to zatiaľ neovplyvňuje vôbec. Znižuje to, samozrejme, komfort ľudí. A bude to spôsobovať problémy, ale nie tak, že sa Rusom podarí vyradiť energetiku Ukrajiny. Rusi nemajú na masívne útoky, nemôžu každý deň vypáliť sto rakiet.

Môže sa stať, že väčšia časť Ukrajincov bude migrovať v zime ďalej na Západ, než sme predpokladali. Ak budú problémy s prerušovanými dodávkami elektriny, tepla a vody, tak je dosť pravdepodobné, že bude väčšia migrácia. No nebude to 14 miliónov odídencov, ktorí utekali v prvej vlne, keď začala vojna. Myslím si, že členské krajiny sú už viac pripravené prijať väčšie množstvá odídencov z Ukrajiny, než tomu bolo v prvých mesiacoch vojny.

Nemyslím si, že toto môže zmeniť nejakým zásadným spôsobom priebeh bojov. O tom rozhodnú zbrane a odhodlanie bojovať, ale hlavne kvalita velenia. Tá sa zdá pri Ukrajincoch o dve kategórie vyššia, než v prípade Rusov, aktuality.sk

X X X

Ticho, hovorí Tatar. Kanadskí novinári riešia, čo s ďalším Slovákom

Tomáš Tatar a Adam Ružička zažili úspešnú noc v hokejovej NHL. Obaja strelili gól, pridali asistenciu a pomohli svojim tímom k víťazstvám. Tatarove New Jersey valcuje súperov, Ružičkove Calgary zastavilo dlhú sériu prehier.

 Tridsaťjedenročný Tatar sa po slabšom rozbehu dostal do parádnej formy a „diabolsky“ hrajú aj Devils. Hráči New Jersey zdolali Arizonu 4:2, natiahli šnúru víťazstiev už na deväť zápasov, čo sa im naposledy podarilo pred pätnástimi rokmi na prelome novembra a decembra 2007. Klubový rekord je 13 výhier za sebou v roku 2001.

Tatar načal hostí v 7. minúte otváracím gólom, keď zblízka pohotovo prekonal Karla Vejmelku a ešte v prvej tretine asistoval pri zásahu Jacka Hughesa na 2:1. V 15 zápasoch nazbieral slovenský krídelník 11 bodov (3+8), pričom sa do štatistík zapísal v siedmich zápasoch za sebou a prekonal tak kariérne maximum.

Jeho prínos pre tím vyzdvihli aj spoluhráči. “Tatar je pre nás veľmi dôležitý hráč. Je to veterán, ktorý vie streliť gól a keď prehovorí v šatni, tak každý počúva, pretože odohral už veľa zápasov v tejto lige,” povedal na adresu slovenského útočníka pre nhl.com švajčiarsky obranca Jonas Siegenthaler.

 Tatar odohral 16:15 min, mal dve strely na bránku a dva plusové body. Naposledy vyšiel bodovo naprázdno 28. októbra proti Coloradu. Doteraz bola jeho maximom šesťzápasová šnúra s aspoň jedným bodom, dosiahol ju v drese Montrealu v sezóne 2019–2020 i v službách Detroitu (2014–2015).

Prvý gól a druhú asistenciu v sezóne zaznamenal Adam Ružička, ktorý v treťom zápase za sebou nastúpil na ľavom krídle prvého útoku Calgary. Flames zdolali v kanadskom derby Winnipeg 3:2 a zastavili sériu siedmich prehier.

Ružička dosiahol oba body už v prvej tretine. V 4. minúte jeho bekhendovú strelu od pravého mantinelu usmernil do bránky jemným tečom Elias Lindholm a gól pôvodne pripísali slovenskému útočníkovi. Ten sa však presného zásahu dočkal až v 18. minúte, keď mu po rýchlom protiútoku parádne naservíroval pred bránku prihrávku Lindholm – 2:1.

Hoci je Ružička center, tréner Daryl Sutter ho pri absencii zraneného Jonathana Huberdeau zaradil na krídlo prvej formácie k centrovi Eliasovi Lindholmovi a Tylerovi Toffolimu. Dvadsaťtriročný Slovák odohral dobré zápasy aj proti New Jersey (0+1) a Bostonu, teraz kvalitný výkon podčiarkol aj bodmi.

„Nebolo ťažké zapadnúť do ich formácie, hrá sa s nimi perfektne. Snažím sa len robiť si svoju prácu a tvrdo makať,“ povedal Ružička podľa webu theathletic.com.

 Fakt, že ako center nastupuje na krídle nerieši. “Mne je jedno kde hrám. Chcem byť v zostave a pomôcť tímu. Celý život som hral centra, ale keď je šanca hrať na krídle, tak budem hrať na krídle,” dodal Ružička.

Prítomnosť mladého Slováka v prvej formácii si pochvaľuje aj Lindholm.

„Je veľmi šikovný a vďaka veľkému telu aj dôrazný. Má šancu hrať veľa minút a nazbierať veľa bodov. Toto je Adam akého si želáme,” povedal Lindholm. Sutter na výkon Ružičku na tlačovej konferencii mal takisto len pozitívne slová. “Zapadol dobre. Som rád, že Lindy (pozn. Lindholm) je spokojný s kým hrá v útoku. Je to náš najlepší hráč a nemôžeme s ním experimentovať,“ povedal tréner Flames.

Kanadskí novinári už špekulujú čo sa stane, keď sa uzdraví Huberdeau. Alternatívou je, že bývalý útočník Floridy pôjde do druhej formácie k Nazemovi Kadrimu, Ružička ostane v prvom útoku a Dillon Dube pôjde do tretieho. Flames nastúpia v ďalšom zápase opäť doma, v noci na utorok privítajú Los Angeles Kings.

Na prvé víťazstvo v drese New Yorku Rangers stále čaká Jaroslav Halák. Slovenský brankár zaznamenal piatu prehru v sezóne, keď „jazdci“ podľahli v Nashville domácim Predators 1:2. Podobne odštartoval Halák sezónu aj minulý rok, keď sa prvého víťazstva v službách Vancouveru Canucks dočkal až na siedmy pokus./agentury/

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.