Ruský motorkársky klub Noční vlci, ktorý má väzby na Kremeľ, v sobotu vyrazil na „vlasteneckú“ spanilú jazdu z Moskvy do Berlína, informovala agentúra AFP. Cieľom kolóny motorkárov na čele s vodcom klubu Alexandrom Zaldostanovom, známym ako Chirurg, je doraziť 9. mája do Berlína.

 Ako je známe, v Rusku sa 9. máj slávi ako Deň víťazstva porážky nacistického Nemecka. AFP uviedla, že viacerí motorkári pri výjazde z Moskvy mávali ruskými i sovietskymi vlajkami. Niektorí mali na motorkách písmeno „Z“ – symbol tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako je v Rusku nutné označovať vojnu, ktorú ruské politické a vojenské vedenie rozpútali vo februári roku 2022 na Ukrajine.

Podľa organizátorov plánuje kolóna motorkárov do 1. mája doraziť do mesta Volgograd, bývalého Stalingradu – miesta urputných bojov medzi sovietskymi a nemeckými jednotkami, ktorá bola zlomom vo vývoji druhej svetovej vojny smerom k víťazstvu Sovietskeho zväzu a jeho spojencov.

Motorkári budú pokračovať do regiónu Donbas na východe Ukrajiny, ktorý je momentálne dejiskom ťažkých bojov. Motorkári tam chcú distribuovať humanitárnu pomoc civilistom i ruským vojakom – v duchu sloganu: „Vlastných neopúšťame“, ku ktorému sa hlásia podporovatelia vojny na Ukrajine.

Na Zaldostanova, ktorý sa označuje za „priateľa“ ruského prezidenta Vladimira Putina, uvalil Západ sankcie za podporu anexie Krymského polostrova Ruskom v roku 2014 a za schvaľovanie ofenzívy ruskej armády na Ukrajine. Noční vlci sú na sankčnom zozname EÚ od leta minulého roku.

Takéto jazdy do Berlína usporadúvajú Noční vlci už niekoľko rokov, aby si pripomenuli výročie konca druhej svetovej vojny. Niektoré krajiny považujú tieto jazdy za provokáciu a vnímajú ich aj ako bezpečnostné riziko. V minulosti vstup na svoje územie Nočným vlkom zakázali napríklad Poľsko, Bosna a Gruzínsko. Ich zákaz vyvolal hnev ruskej diplomacie./agentury/

X X X

V úsilí vyšetriť vraždu Róberta Remiáša nemôžeme poľaviť, tvrdí premiér Eduard Heger

V úsilí vyšetriť vraždu Róberta Remiáša a postaviť vinníkov pred súd nemôžeme poľaviť. Uviedol to dočasne poverený premiér Eduard Heger v súvislosti s 27. výročím vraždy Remiáša.

Vyjadril tiež podporu jeho matke Anne Remiášovej.

„Jeho smrť nám ukázala, že štátna moc v zlých rukách môže byť spolupáchateľom vraždy mladého človeka a vie zmariť dokazovanie spravodlivosti. Svedok únosu syna prezidenta Michala Kováča už neprehovorí, ale pravda nesmie zostať umlčaná,“ skonštatoval na sociálnej sieti. Prípad vraždy Daniela Tupého, z ktorej polícia v marci obvinila Adama P., nám podľa Hegera dáva nádej, že spravodlivosť si nájde cestu.

Remiáš zomrel 29. apríla v roku 1996 pri výbuchu svojho auta. Bývalý policajt slúžil ako spojka medzi svedkom únosu Michala Kováča mladšieho Oskarom Fegyveresom a niekdajším novinárom Petrom Tóthom. Polícia jeho vraždu stále vyšetruje, aktuality.sk

X X X

Ružový Smer a „kšeftár“ Drucker: Matovič vyzýva KDH, PS a SaS. V Hlase už kreslia čiary

 Predseda strany Hlas Peter Pellegrini sa viackrát vyjadril, že si nevie predstaviť sedieť vo vláde so šéfom jeho materskej strany Robertom Fico. Dobrá voľba vylúčila spoluprácu so Smerom už v januári. Naopak vo vyjadreniach o spolupráci s Hlasom sú strany opatrnejšie. Líder OĽaNO Igor Matovič preto opäť vyzval KDH, PS a SaS, aby sa od Hlasu dištancovali. Dôvodom je pre neho práve vstup „kšeftára Druckera“ do Pellegriniho strany.

  Kým strany stredopravého spektra vylučujú zo spolupráce viaceré strany, na opačnom brehu sú opatrnejší. Hlas síce vylúčil len OĽaNO a ĽS NS, o Smere zatiaľ Pellegrini hovorí ako o súperovi a konkurentovi a najnovší prírastok v strane Tomáš Drucker má okolo seba isté hrubé čiary.

 Z vyjadrení oboch predsedov bolo jasné, že so Smerom si nevedia predstaviť spoluprácu. Pellegrini nechce pred voľbami koordinovať svoj postup so SNS a Smerom na spoločných akciách. Smer a ďalšie strany považuje za konkurentov. „My s nimi budeme súperiť o čo najlepší výsledok, preto nevidím logiku ani dôvod, prečo by mal Hlas dopredu pred voľbami vytvárať nejakú dohodu a koalíciu,“ povedal pre Pravdu.

 Líder Hlasu Peter Pellegrini dnes podpísal dohodu s lídrom Dobrej voľby Tomášom Druckerom. Strany sa zlúčia a Dobrá voľba zanikne.

Na otázku, či by si vybral za partnera Progresívne Slovensko alebo Smer. „Dúfam, že nebudem mať takúto voľbu,“ povedal. „Pri Smere vidíme dvojtvárnosť, otáčajú na YouTube Slovensko ku Kremľu, pred veľvyslancami sklonia hlavu a hovoria, že Ukrajinu treba zobrať do Únie,“ hovoril na tlačovej konferencii. Pellegrini sa tiež sťažoval, že Smer Hlasu nadáva a klame o nich.

Drucker dodal, že Hlas nie je Smer 2 a Smer nevníma ako partnera. „Ja ako Tomáš Drucker chcem urobiť všetko pre to, aby vyhrala strana Hlas,“ povedal Drucker. Ešte koncom januára si Dobrá voľba dala ako podmienku pri rokovaniach o spolupráci vylúčenie povolebnej spolupráce so Smerom. „Naším cieľom nemá byť hovoriť s kým áno, s kým nie. Naším cieľom má byť presvedčiť ich voličov, aby volili nás,“ povedal pre Pravdu.

Odkaz pre Pellegriniho

„Za mňa platí, že ja mám nejaké hrubé čiary a chcem posúvať Slovensko vpred, no nemôžem ho posúvať vpred s ľuďmi, ktorí buď popierajú ukotvenie Slovenska, alebo s ľuďmi, ktorí sú absolútni rozvracači štátotvorného usporiadania Slovenska,“ dodal na margo povolebnej spolupráce.

 Šéf Smeru Pellegriniho však slovám o súperoch a konkurentoch nerozumel a strana poslala lídrovi Hlasu odkaz. „Smer je presvedčený, že súperom, ktorého treba poraziť, je súčasná pravicová vláda, ktorá priviedla Slovensko za posledné roky do nešťastia,“ uviedol v stanovisku za Smer hovorca strany Ján Mažgút.

Pellegriniho za svojho súpera nepovažujú. Je to pre nich strana, v spolupráci s ktorou má Smer záujem ponúknuť Slovensku „zmysluplnú sociálno-demokratickú alternatívu“. „Smer si kladie legitímnu otázku, prečo sa majú dve strany tvoriace ešte v roku 2020 jeden subjekt a ktoré sú v jednej politickej rodine, porážať a súperiť?“ pýta sa strana.

 Líder Hlasu Peter Pellegrini podpísal s Tomášom Druckerom dohodu o zlúčení dvoch strán. Dobrá voľba tak zanikne.

V Dobrej voľby boli podľa politológa Cirnera určite osobnosti, ktoré s Hlasom ísť nechceli. „Resp. možno by aj chceli, ale nebol by tam súlad medzi ich deklarovanými hodnotami a hodnotami strany Hlas,“ dodal s tým, že mať takýchto ľudí na kandidátke by bolo pre Hlas kontraproduktívne.

 Určite sa podľa neho riešila aj spolupráca so Smerom, keďže pre niektorých členov bol určite Smer „no go“. „Dá sa to vysvetliť aj tak, že o koalíciách sa bude dohadovať až po voľbách, len aby to nebolo ako v sieti, že sa rozpadla aj na tom, že časť nechcela ísť vládnuť po voľbách so Smerom. Tomu sa chcú vyhnúť, a preto kto apriori Smer odmieta, nemal by byť na kandidátke,“ povedal.

Opatrnosť pri Hlase

Pre všetkých je však dôležité, ako rozdajú voliči karty. Aj preto sú pri Hlase strany opatrnejšie. Spoluprácu s Pellegrinim zatiaľ vylúčilo len hnutie OĽaNO, strana Demokrati, aj keď dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer má na to iný názor, a strana Veroniky Remišovej Za ľudí. Zo spolupráce Hlas vylúčil aj líder Maďarského fóra Zsolt Simon, ale len v prípade, že bude skladať vládu. Ostatní reflektovali hlavne ich preferencie v prieskumoch.

 Vláde bez Hlasu by najradšej videlo aj Progresívne Slovensko, pre Sasku to nie je želaný partner a KDH svieti „kontrolka“. Najjasnejší postoj má OĽaNO. Matovič zbystril pozornosť už pri nejednoznačných vyjadreniach Demokratov. Káčer podľa neho Hegera zradil. Dočasne poverený premiér a líder Demokratov reagoval len oficiálnym stanoviskom predsedníctva.

Matovič to videl inak. „Ak niekto povie, že pripúšťa spoluprácu s mafiou po voľbách, sú na druhom brehu a sú naši politickí nepriatelia. Ak povedia, že vylučujú mafiu, v žiadnom prípade s mafiou nepôjdu, tak ako povedali pred týždňom, považujeme ich za našich politických partnerov, s ktorými chceme mafiu na druhom brehu poraziť,“ vyhlásil Matovič o Demokratoch.

Dnes už chce jasné stanovisko nielen od Demokratov, ale aj od KDH a Sasky. Drucker je pre neho kšeftár a jeho vstup do Hlasu len dokresľuje charakter ružového Smeru. „Pellegriniho mafiánsky klan sa rozrástol o ďalšieho člena. Vrana k vrane sadá a vstup pokútneho pozemkového kšeftára Druckera do ružového Smeru len dokresľuje charakter Pellegriniho strany. Zároveň verím, že stranám PS, KDH a SaS sa po dnešku konečne otvoria oči, a vylúčia akúkoľvek spoluprácu s Pellegriniho Hlasom, ktorý je len premaľovanou časťou strany Smer, ktorá zo Slovenska urobila mafiánsky štát,“ reagoval Matovič./agentury/

X X X

Svetový politik Fico Smeru jedna, ako Orbán

V tomto prehľade sa okrem témy z titulku dozviete aj o senzačnom výsledku rakúskych komunistov v Salzbursku, či odpore Američanov voči Bidenovej kandidatúre na post prezidenta USA. Končiť budeme v Maďarsku, ktoré navštívil pápež František.

 Pôjde Hlas so Smerom?

Český web Seznam Zprávy zverejnil na svojich stránkach článok s titulkom „Slovensko sa znovu prikláňa k sebavedomému bumerangu menom Fico“. Autor v ňom opisuje genézu strany Smer po vražde Jána Kuciaka, vznik Hlasu i šance jednotlivých strán na zostavovanie vlády po predčasných voľbách na jeseň tohto roku.

Konštatuje, že kým na začiatku viedol prieskumy verejnej mienky „naširoko rozkročený Hlas“, dnes jeho nejasné názory prekonala svojou radikálnou rétorikou strana Smer. Fico z nej v priebehu pár rokov spravil stranu „s proruskými a protieuroatlantickými tendenciami“, ktorá sa hlási k „národoveckým a konzevatívnym“ koreňom.

Zdá sa, že Hlas sa úspechu strany Smer zľakol a zo svojich pôvodných prozápadne ukotvených názorov ustupuje. Dôkazom by mohla byť rezignácia zahraničnopolitického tajomníka Hlasu Petra Kmeca zo straníckych funkcií po tom, ako sa v televíznej debate prihlásil k euroatlantickému smerovaniu svojej strany. Po rezignácii Hlas vydal stanovisko, v ktorom ubezpečuje, že jeho priroritou sú národné záujmy Slovenska.

To len zvyšuje pravdepodobnosť vytvorenia povolebnej koalície Smeru a Hlasu, hoci Ficova strana môže ešte obísť aj naprázdno, čo sa zostavovania vlády týka. To v prípade, že by sa Pellegrini z druhého miesta rozhodol predsa len pre zostavenie proeurópskej vlády. „Hlas však zatiaľ nič nevyvracia, ani nepotvrdzuje,“ končí svoj komentár český web.

Salzburg 24: Senzačný výsledok komunistov na Salzbursku

Voľby v rakúskom Salzbursku vyhrala ÖVP s 30,4 percentami, ľudovci však stratili oproti minulým voľbám 7,4 percenta. Na druhom mieste skončila FPÖ, pričom Slobodní o sedem percent posilnili. Na tretej priečke sa umiestnila SPÖ, sociálni demokrati však 2 percentá stratili.

Senzačný výsledok zaznamenala KPÖ s 11,7 percentami, pričom komunistická strana v minulých voľbách zaznamenala len 0,4 percenta hlasov. V samotnom meste Salzburg pritom komunisti skončili dokonca na druhom mieste hneď za ÖVP, uvádza web Salzburg 24.

Komunisti svoj skvelý výsledok pripisujú hlavne dôrazu na sociálne témy, akou je napríklad dostupné bývanie na Salzbursku. Ich prienik do parlamentu je prekvapivý, prieskumy im nedávali ani 5 percent. Komunisti v celoštátnych voľbách v roku 2019 získali len 0,9 percenta. Dá sa však očakávať, že v nasledujúcich parlamentných voľbách ich vplyv aj na celoštátnej úrovni zosilnie.

V Salzbursku sú teraz dve možné varianty vládnutia. ÖVP sa môže spojiť so Sociálnymi demokratmi a vytvoriť tesnú väčšinu 19-ich z 36 mandátov. Očakáva sa však skôr koalícia Ľudovcov a Slobodných, ktorá by zaručovala pohodlnú väčšinu 22 mandátov.

Daily Mail: Odpor voči Bidenovej kandidatúre

Americký prezident Joe Biden ohlásil v utorok svoju kandidatúru na post prezidenta vo voľbách v roku 2024. Kanidovať hodlá spolu so svojou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Vraj treba dokončiť rozrobenú prácu.

Žeby vo veku 82 rokov mal skôr oddychovať než sa uchádzať o vedenie najsilnejšej krajiny na svete, si však myslí 70 percent Američanov, uvádza Daily Mail. 48 percent z nich vidí ako jeho najväčšiu prekážku vek.

Medzi Demokratmi má jeho kandidatúra podporu iba 40-ich percent. Poklesol aj rating medzi mladšou vekovou skupinou Demokratov, a to o päť percent. Celkovo si zopakovanie súboja Biden – Trump želá iba 6 percent amerických voličov.

Reuters: Pápež v Maďarsku aj o utečencoch

Pápež František dorazil v piatok do Budapešti. V jeho programe dominuje stretnutie s premiérom Viktorom Orbánom, vyvrcholením bude však omša pred maďarským parlamentom v nedeľu, uvádza agentúra Reuters. Hlavnými témami jeho návštevy sú situácia na Ukrajine a postavenie utečencov v Maďarsku.

Pápež je na rozdiel od Orbána presvedčený o tom, že utečenci a aj ekonomickí migranti by mali byť v krajinách Európy prijímaní s porozumením a ľudskosťou, pričom by sa im malo umožniť, aby v krajinách EÚ zostávali. Orbán je pritom známy svojím odporom k utečencom a chce maďarských kresťanov uchrániť od cudzích vplyvov. Ako dôkaz historickej správnosti svojho konania odovzdal pápežovi Františkovi list kráľa Bélu IV., ktorý v 13. storočí prosil pápeža Innocenta IV. o pomoc pred hordou Tatárov.

V otázke Ukrajiny sa Orbán i pápež zhodnú v tom, že sú proti posielaniu zbraní Kyjevu. aktuality.sk

X X X

Prezidentka Čaputová navštívila pivnicu v obci Jahidne, Rusi v nej takmer mesiac držali stovky ľudí

Prezidentka SR Zuzana Čaputová navštívila v rámci svojej návštevy Ukrajiny i pivnicu v obci Jahidne, kde ruskí vojaci takmer mesiac držali 367 osôb. Prezidentka podmienky dedinčanov v pivnici prirovnala ku koncentračným táborom.

Rusi Jahidne obsadili vlani krátko po vpáde na Ukrajinu a 367 ľudí, čiže takmer všetkých jej obyvateľov, nahnali do pivnice tamojšej školy s rozlohou menej ako 200 štvorcových metrov. Ľudia mohli v miestnosti iba sedieť alebo stáť, keďže na jedného človeka pripadalo len pol štvorcového metra priestoru. Na 24 hodín dostávali prídel jedla vo veľkosti polovice malého umelohmotného pohára. Dedinčania vrátane šesťtýždňového bábätka tam strávili takmer mesiac, pričom 11 z nich zomrelo.

„Ťažko sa mi hľadajú slová, lebo sme na mieste, ktoré sa dá porovnať s koncentračnými tábormi. Ľudia tu prežívali v malých stiesnených priestoroch, zomierali tu, dusili sa tu, boli tu maličké deti, starí ľudia,“ povedala Čaputová. Prezidentka sa obyvateľov obce pýtala, ako ruskí vojaci vysvetlili, prečo ich držia v pivnici: „Dedinčanom povedali, že ich prišli oslobodiť.“

„Keď sme sem dnes prichádzali, znovu znel poplach. Obyvatelia stále nežijú v mieri, spomínajú na tie mesiace, čo tu prežili. Hrozba krutosti a smrti, ktorú zažívali, nad nimi visí stále,“ dodala Čaputová.

Čaputová a český prezident Petr Pavel pricestovali na Ukrajinu v piatok. Spoločne navštívili ukrajinské mesto Boroďanka, ktoré na začiatku invázie zničili ruské jednotky; popoludní absolvovali stretnutie s prezidentom Zelenským a predsedom Najvyššej rady Ukrajiny Ruslanom Stefančukom.

Prezidentka v piatok navštívila i centrum pre týrané a zneužívané ženy a v sobotu sa stretla s ukrajinským generálnym prokurátorom Andrijom Kostinom. Český prezident Pavel zase v piatok v meste Buča položil kvety na miesto, kde bol po stiahnutí ruských inváznych síl nájdený masový hrob, a v sobotu navštívil mesto Dnipro, aktuality.sk

X X X

Chaos pri platení 1 či 2-centovými mincami? Niektoré predajne ich odmietajú, porušujú tým zákon

Pri platení s jedno a dvojcentovými mincami je chaos. Hoci novelou zákona z leta minulého roku chcel štát obmedziť ich obeh vo finančných tokoch, ich používanie je stále v platnosti. Napriek tomu však mince s najnižšou nominálnou hodnotou niektorí predajcovia pri platbách odmietajú prijať. Odvolávajú sa pritom na neexistujúce nariadenia. Ministerstvo financií, Národná banka Slovenska ako aj Zväz obchodu SR hovoria o porušení zákona.

 Skúsenosť s odmietnutím 1 a 2-centových mincí pri platbe má aj Viktor. Nejde o jeho skutočné meno, redakcia ho na jeho žiadosť zmenila. V podobnej situácii sa mal ocitnúť už viackrát.

Pri odmietnutí prijať mince mu predavači mali povedať, že ich už neakceptujú. „Keď som sa ich opýtal, na základe akej na Slovensku platnej legislatívy odmietajú odo mňa vziať tieto peniaze, odvolávali sa na neexistujúce nariadenia,“ tvrdí Viktor.

Niektoré obchody neberú 1 a 2-centové mince. Akú skúsenosť s tým majú občania a čo hovoria na ich sťahovanie z obehu?

Podľa neho malo ísť o predajne 101 Drogerie a Ševt, ktorý sa zameriava na predaj kancelárskych potrieb a tlačív. V oboch prípadoch išlo o prevádzky v Bratislave v mestskej časti Nové mesto.

Viktor uviedol, že vedenia oboch spoločností mu dali za pravdu a za vzniknutú situáciu sa ospravedlnili. Ivana Rebrová z marketingového oddelenia 101 Drogerie pre Pravdu uviedla, že spoločnosť prijíma vo všetkých kamenných predajniach platby v hotovosti od zákazníkov aj v jedno a dvojcentových minciach.

„Spoločnosť sa snaží riešiť každý podnet od svojich zákazníkov operatívne. Bez ohľadu na to, či ide o pozitívne alebo negatívne postrehy, každý podnet si získava osobitnú pozornosť,“ ozrejmila Rebrová.

Povinnosť stále platí

„Povinnosť prijímať 1– a 2-centové mince platí. Obchodníci tieto najmenšie mince musia prijať, pretože sú aj naďalej zákonným platidlom,“ potvrdil pre Pravdu hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Majer. Priblížil, že obchodník má právo neprijať pri jednej platbe viac ako 50 kusov euromincí a to akejkoľvek nominálnej hodnoty.

Redakcia Pravdy si chcela overiť, či v spomínaných prevádzkach došlo k náprave. Kúpu tovaru realizovala tak, aby počet odovzdaných mincí neprekročil 50 kusov. V prevádzke 101 drogerie problém nebol.

V Ševte sme však mali skúsenosť podobnú tej Viktorovej. Sprvu ich od nás odmietali prijať s vysvetlením, že ich už neprijímajú. Keď sme sa opýtali, na základe akého nariadenia či zákona neprijímajú tieto mince, nevedeli odpovedať. Nakoniec od nás peniaze vzali.

V snahe získať väčšiu prieskumnú vzorku sme navštívili ešte niekoľko obchodov v okolí. Vo väčšine prípadov pri platbe s najmenšími mincami problém nebol. Pri platení v predajni s alkoholom 1Day sa však situácia podobná tej v Ševte zopakovala. Odpoveď na otázku, prečo nimi nemôžeme platiť bola jednoduchá: „Tie už neberieme“.

Obrátili sme sa preto priamo na vedenie spoločnosti 1Day s otázkou, či sieť predajní prijíma od zákazníkov jedno a dvojcentové mince. Odpoveď sme do požadovaného termínu nedostali.

Možnosť podať podnet

V prípade, že obchodník odmietne prijať tieto mince, mal by sa zákazník podľa hovorcu NBS obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI), ktorá má vo svojej pôsobnosti aj ochranu spotrebiteľov. „Chceme však zdôrazniť, že akékoľvek odmietnutie prijímania zákonných platidiel, teda aj 1 a 2 centov pri bežnom platení, je v rozpore s legislatívou,“ uzavrel pre Pravdu Majer.

Ústredný inšpektorát SOI potvrdil, že v súčasnosti neeviduje zvýšený počet podnetov v súvislosti s odmietnutím 1 a 2-centových mincí pri platbe v hotovosti. Dodal, že prípade ak predávajúci odmietne prijať zákonné platidlo môže spotrebiteľ podať podnet na kontrolu, na Inšpektorát SOI v kraji, v ktorom má predávajúci sídlo.

Ministerstvo financií upozorňuje, že príjemcovia platieb sú naďalej povinní prijať pri platbách v hotovosti 1 a 2– centové mince. „Tieto mince sú na Slovensku všeobecne akceptovaným zákonným platidlom tak dlho a v takom rozsahu ako zostávajú zákonným platidlom podľa právnych predpisov Európskej Únie,“ uviedol rezort.

Aj viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak potvrdzuje, že 1 a 2-centové mince sú stále platným platidlom v Európskej únii a tým pádom aj na Slovensku. Pri odmietnutí prijať takéto mince hovorí o porušení zákona. Zväz podľa jeho slov však doteraz v tejto súvislosti neevidoval žiadne sťažnosti.

Zároveň tvrdí, že ide o veľmi pozitívne opatrenie, ktoré prinieslo prospech zákazníkom aj predajom. „Obchodníci šetria čas pri preberaní peňazí od zákazníkov aj pri každodennej uzávierke pokladne, zároveň šetria čas tým, že ich nemusia vrátiť do NBS. Zákazník šetrí tým, že mu zmizli 1 a 2 centové mince v peňaženke a kratšie sa zdržiava pri pokladni,“ vyratúva pozitíva Konštiak.

Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič tvrdí, že obchodníci podporujú znižovanie jedno a dvojcentových mincí v obehu, preto aj aliancia pozitívne prijala iniciatívu štátu na prijatie zákona o zaokrúhľovaní. „Je však potrebné, aby prišlo na európskej úrovni k dohode o zrušení používania týchto mincí, keďže národné štáty túto kompetenciu nemajú,“ poznamenal Krajčovič.

Ani Aliancia nevie o prípade, žeby predajca odmietol prijať od zákazníka naše najmenšie mince.

Slovákom centovky nevoňajú

Používanie jedno a dvojcentových mincí sa zmenilo v lete minulého roku po prijatí novely zákona o cenách z júla minulého roku. Spolu s tým vstúpili do platnosti nové pravidlá pre zaokrúhľovanie cien nákupov platených v hotovosti. Snahou je znížiť ich obeh na Slovensku, naďalej však zostali zákonným platidlom v rámci celej eurozóny.

Slovensko sa tak pridalo ku krajinám ako Belgicko, Fínsko, Holandsko, Írsko či Taliansko, kde už obmedzenia pre používanie najmenších centových mincí platia. Úplne zrušiť ich platnosť môže len Európska komisia a Európska centrálna banka. Historicky však boli tieto inštitúcie k takýmto iniciatívam skôr skeptické.

NBS prišla s návrhom na obmedzenie používania jedno a dvojcentových mincí pri platbách v hotovosti ešte v júni 2020. Argumentovala pritom značnými finančnými úsporami pre maloobchod, zjednodušením platieb a úsporou času pre obyvateľstvo či pozitívnym vplyvom na životné prostredie. Upozorňovala, že výroba a cirkulácia týchto drobných mincí je v pomere k ich hodnote značne nákladná.

Pri presadzovaní návrhu sa NBS odvolávala aj na nálady v spoločnosti. Prieskum Eurobarometra z roku 2020 ukázal, že až 74 percent Slovákov bolo za zrušenie používania 1 a 2-centových mincí. Išlo o jednu z najvyšších mier podpory v eurozóne, priemer bol 65 percent.

V rovnakom prieskume Slováci „viedli“ aj pri otázke, ktorá eurominca ich obťažuje najviac. Pri 1-centovke to bolo až 88 percent, na druhom mieste v rámci eurozóny sú pri dvojcentovke (87 percent)./agentury/

X X X

Prigožin: Ukrajinská ofenzíva je pripravená. Začne sa do 15. mája

 Dávno ohlasovaná ukrajinská protiofenzíva sa začne podľa šéfa Vagnerovcov Jevgenija Prigožina už čoskoro, v prvej polovici mája.

 Ukrajinský vojak pripravuje húfnicu „Acacia“ na streľbu na frontovej línii pri Bachmute 17. marca 2023.

Jevgenij Prigožin, zakladateľ žoldnierskej skupiny Vagner, vyjadril tento názor vo videorozhovore s ruským blogerom Semjonom Pegovom, uviedla ruská štátna agentúra TASS.

„Ukrajinská armáda je pripravená na protiofenzívu. Brzdilo ju zlé počasie a možno aj nejaké vnútorné problémy, ktoré potrebovala vyriešiť,“ tvrdí Prigožin. „Možno nám dajú 9. mája pokoj, ale do 15. mája tá ofenzíva jednoducho bude na 100 %,“ dodal.

 Denník The New York Times 25. apríla s odvolaním sa na tajné dokumenty Pentagónu a amerických tajných služieb, ktoré sa objavili na internete, uviedol, že ukrajinské jednotky plánujú na budúci mesiac začať protiofenzívu na juhu krajiny. Podľa novín by Ukrajina mala do konca apríla pripraviť 12 bojových brigád, každú so 4 000 príslušníkmi, podotkla agentúra TASS.

Rusko by pred možnou ukrajinskou protiofenzívou malo prejsť do defenzívy, snaží sa ruského prezidenta Vladimira Putina presvedčiť Prigožin. Vo svojej analýze to pred niekoľkými dňami tvrdil americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). K tomu istému sa šéfa Kremľa podľa ISW zrejme snaží prehovoriť aj ruské vojenské vedenie, ale nie je schopné mu túto správu priamo odovzdať.

Ruské jednotky, ktoré okupujú Záporožskú jadrovú elektráreň na juhu Ukrajiny, sa chystajú na obranu pred očakávanou ofenzívou ukrajinskej armády, upozornila aj britská vojenská rozviedka. Zaradenie najväčšej jadrovej elektrárne v Európe do taktických obranných plánov podľa nej zvyšuje riziko poškodenia jej bezpečnostného systému, hoci priame poškodenie reaktorov je nepravdepodobné.

Satelitné snímky podľa rozviedky zachytávajú, že Rusi vybudovali na strechách niekoľkých zo šiestich jadrových blokov elektrárne palebné postavenia z vriec s pieskom. Rusko okupuje elektráreň od vlaňajšieho marca, ale toto je prvý náznak toho, že budovy reaktorov sú skutočne začlenené do taktických obranných plánov./agentury/

X X X

Matovičov poslanec prišiel s novým nápadom. Ľudia by mohli dostávať potravinové šeky

Najlepším riešením v rámci inflácie potravín by mohla byť adresná pomoc formou potravinových šekov či kreditných kariet pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Myslí si to šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO). Vyplýva to z jeho vyjadrenia v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

 „Takýmto spôsobom by sa im jednorazovo alebo opakovane pomohlo prekonať infláciu pri potravinách. Všetky ostatné spôsoby majú veľké nedostatky,“ skonštatoval s tým, že ceny potravín sú problémom od 90. rokov. Ceny budú podľa neho nižšie, keď sa zmodernizuje spracovateľský priemysel a zníži investičný dlh.

 Vláda sa podľa predsedu Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Mariána Kéryho (Smer-SD) nezaoberá skutočnými problémami ľudí, preto na májovú schôdzu predkladajú niekoľko návrhov týkajúcich sa cien či sociálneho zabezpečenia. „My často musíme suplovať vládnu koalíciu, ale nečakáme so založenými rukami,“ podotkol. O návrhoch podľa neho rokovali aj s hnutím Sme rodina, ktoré chce podľa jeho slov viaceré opatrenia podporiť.

OĽANO bude o možnej podpore týchto návrhov podľa Vetráka ešte rokovať. Hovorí však o účelovej propagande Smeru-SD. „Ceny potravín riešime a budeme ich riešiť, ale nebudeme nabiehať na účelovú propagandu,“ skonštatoval. Zdôraznil, že súčasný vládny kabinet na pomoc ľudom zrealizoval viaceré opatrenia.

Poslanci diskutovali aj o kritike zamestnávateľov, podľa ktorých sa môže zvýšenie príplatkov za prácu cez víkendy a sviatky premietnuť do cien výrobkov. Vetrák reagoval, že išlo o návrh, ktorý presadzovala strana Smer-SD. Tá sa podľa Kéryho k zákonu hrdo hlási. „Podnikatelia, keď majú platiť viac, tak vždy to budú kritizovať,“ dodal./agentury/

X X X

Irma a Andrej Kiskovci: Aj dobro treba vedieť predať. Na Slovensku sa ešte trocha hanbíme

Irma a Andrej Kiskovci sú známy slovenský pár, napriek tomu, že nejde o celebrity. Študovali biznis a celý život sa pohybujú vo svete startupov a inovácií. Aj keď im je bližší podnikateľský svet, cudzie im nie je ani pomáhanie. Vypočujte si prvý diel podcastu Impact talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu, ktoré sa spája so slovom filantropia.

 „Keď dáva boháč, tak je filantrop. Keď dáva niekto, kto nie je boháčom, tak je dobrovoľník, ale mne sa toto rozdeľovanie veľmi nepáči,“ hovorí na začiatku podcastu Andrej Kiska mladší a vyvracia jeden z najčastejších mýtov o filantropii.

„Existuje veľa ľudí, ktorí by vedeli neziskovkám pomôcť svojím know-how alebo zručnosťami, ale často o takej možnosti ani nevedia. Neziskovky sú pritom tejto pomoci veľmi otvorené,“ pridáva sa Irma Kisková a spolu otvárajú tému, čím chceli byť, keď boli deťmi, a ako dospeli vo svojom živote do štádia, keď je pre nich prirodzené pomáhať.

Manželia Kiskovci obaja vyrastali na Slovensku, študovali v zahraničí a teraz žijú v Prahe, kde vychovávajú tri malé deti. Filantropia väčších darcov je v Česku, kde pôsobia, na míľové kroky pred Slovenskom. Úplne stačí spomenúť dva príklady – manželov Dvořákovcov, ktorí venovali 200 miliónov korún na rozvoj mladej českej chémie, alebo manželov Vlčkovcov, ktorí dali až 1,5 miliardy (cca 60 miliónov eur) na detský hospic a paliatívne stredisko. Andrej Kiska má navyše skúsenosti s filantropiou a dobrovoľníctvom aj v USA.

„Ak chceme robiť dobro, na konci dňa musíme vedieť to dobro aj „predať“. V tomto sme na Slovensku a v Česku napríklad za USA trocha pozadu. Hanbíme sa dobro „predávať“, sme skromní a myslíme si, že výsledky musia rozprávať za nás,“ tvrdí Andrej.

Andrej Kiska mladší

Dlhé roky stál na čele fondu Credo Ventures, ktorý investuje do startupov zo strednej Európy, za život mu tak rukami prešli stovky začínajúcich firiem ako Deepnote či Photoneo. Mnohé z nich dnes majú miliónové hodnoty a celosvetový úspech. Ako konzultant nepomáha iba startupom, ale napríklad aj organizáciám, ktoré sa venujú vzdelávaniu. Pre tieto organizácie bol mentorom v programe Generácia 3.0 Nadácie Pontis.

Irma Kisková

Vyskúšala si prácu pre verejný sektor na ministerstve financií aj pre Európsky investičný fond a pracovala v českom Nadačnom fonde Eduzměna, ktorý zlepšuje české školstvo. Eduzměne pomáha dodnes ako fundraiserka. Pôsobila aj v správnej rade organizácie Človek v ohrození. Založila vlastný sociálny podnik ProSenior – eshop s pomôckami pre seniorov.

V podcaste Impact talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí, aktuality.sk

X X X

Bráni vám nadmerné potenie v každodennej radosti zo života? Dajte mu jasnú stopku!

Bojujete s nadmerným potením? Kedy je čas navštíviť lekára a kedy je vhodné uplatniť metódu „pomôž si sám?“

 Potenie je prirodzená fyziologická reakcia organizmu a v optimálnom množstve je viac ako žiadúca. Kruhový tréning, aerobik alebo cvičenie v posilňovni bez poriadnej dávky endorfínov a potu sa snáď ani nepočítajú. No kedy je potenie v norme a kedy naopak za hranicou únosnosti? Nie malé percento ľudí bojuje s nadmerným potením, hyperhidrózou, ktorá znepríjemňuje ich každodenné fungovanie. Stretli ste sa s ňou aj vy?

Čo je v pozadí hyperhidrózy?

Ľudia, ktorí trpia nadmerným potením sa neustále dostávajú do nepríjemných a stresových situácií, ktoré ich držia v strehu na pracovisku, ale aj pri obyčajnej káve s kamarátmi. Je dôležité vedieť, že potenie nemusí byť len banálnym problémom. Hyperhidróza môže signalizovať oveľa závažnejšie ochorenia. Tuberkulóza, hypoglykémia pri cukrovke, obezita, Parkinsonova choroba alebo úzkostná porucha častokrát odkazujú práve na nadmerné potenie. Preto, ak vás trápi tento problém, nepodceňujte ho a zájdite k vášmu lekárovi! Liečite sa dlhodobo antidepresívami alebo antipsychotikami? Tieto liečivá vedia byť skvelým pomocníkom pri duševných ťažkostiach, avšak zvýšenému poteniu len nahrávajú na smeč rovnako ako kofeín a alkohol.

Ak sa vás však ťažkosti tohto druhu netýkajú, je viac ako pravdepodobné, že trpíte emocionálnou hyperhidrózou – nadmerným potením pri silných emóciách ako sú hnev, strach, nervozita, stres či radosť. Potenie sa v tom prípade stáva psychologickým problémom, ktoré môže viesť až k depresívnym stavom. Preto ho určite neberte na ľahkú váhu a vyhľadajte odbornú pomoc.

Dajte poteniu STOPku!

Kladiete si otázku „Dá sa potenia zbaviť jednoducho a neinvazívne?“. Odpoveď je áno, dá. Niekedy pomôže jednoduchá zmena životného štýlu – pozmeniť jedálniček, dať si spraviť intolerančné testy a vyradiť niektoré potraviny z konzumácie, vysadiť niektoré lieky, a pomôcť môže aj psychoterapia pokiaľ je nadmerné potenie zapríčinené stresom či úzkosťami. Koketujete s myšlienkou invazívnejšej metódy? Aj táto možnosť je v talóne. Botulotoxín typu A sa aplikuje injekčne do oblasti podpazušia a zamedzí prenosu vzruchu medzi nervovou sústavou a endokrinnými potnými žľazami. Botox bude spĺňať svoju funkciu do 48 hodín od aplikácie a jeho účinok pretrvá 6 – 12 mesiacov. Ak je to na vás až príliš, je tu ešte jedno riešenie.

Svetlom na konci tunela pre vás môže byť produkt Perspi-Guard, s ktorým si užijete dni plné bezstarostného pocitu. Perspi-Guard si poradí v situáciách, na ktoré sú antiperspiranty z drogérie prikrátke. Ide o vysokoúčinný neparfumovaný antiperspirant vyvinutý a určený pre poruchy nadmerného potenia. Tento šikovný pomocník a stačí ho aplikovať iba 2 x za týždeň na suchú pokožku, ideálne na noc. Antiperspirant nie je nutné oplachovať, je šetrný k pokožke a nefarbí oblečenie. Dostupný je vo všetkých lekárňach a na e-shope na www.avepharma.sk v troch variantoch – ako sprej, roll-on s obsahom aloe vera a doplnková starostlivosťou proti nadmernému poteniu- antibakteriálny sprchový krém Perspi-Guard./agentury/

X X X

Dažde a záplavy spôsobujú mestám škody za milióny. Dáta na prevenciu však štát zadarmo nedá

Zmena klímy so sebou prináša nielen úmorné páľavy a suchá, ale zvyšuje sa aj riziko výskytu extrémov v podobe prudkých lejakov, varuje najnovšia štúdia Inštitútu environmentálnej politiky (IEP). Za posledné roky pritom povodne a zosuvy pôdy spôsobili škody za desiatky miliónov eur.

 Hrozba extrémnych zrážok v budúcnosti sa podľa záverov štúdie týka hlavne severu a východu krajiny, predovšetkým okresov Žilinského a Prešovského samosprávneho kraja. Experti upozorňujú, že dažde predstavujú osobitné riziko aj pre oblasti s marginalizovanými rómskymi komunitami pre nedostatočne rozvinutú infraštruktúru.

So silnými a s dlhotrvajúcimi dažďami sa spája nielen vyššia náchylnosť na zosuvy pôdy, ale aj výskyt lokálnych záplav. Škody spôsobené povodňami podľa štatistík rezortu životného prostredia presiahli vlani sumu 1,2 milióna eur. Za posledných päť rokov bol v tomto ohľade najhorší rok 2021, celkové škody sa vtedy vyšplhali takmer na deväť miliónov eur.

Bude ešte niekedy Medardova kvapka kvapkať 40 dní, alebo nás čakajú suchá? Budeme ešte na slovenských horách lyžovať na prirodzenom snehu? Podarí sa ľudstvu prežiť klimatické zmeny a akú majú šancu nasledujúce generácie? V relácii Pravda o klíme odpovedá klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško (vysielané 9.8.2022).

Dolný Kubín, Tvrdošín či Snina

Do zoznamu najviac rizikových oblastí experti zaradili okresy Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto a Tvrdošín. Spomenuté oblasti boli v minulosti vystavené silným dažďom a zároveň sú výrazne náchylné na zosuvy pôdy, čo zvyšuje ich zraniteľnosť.

Starosta Tvrdošína Ivan Šaško potvrdzuje, že zrážky v ich oblasti sú časté. Poukazuje na skutočnosť, že v minulosti boli následky lejakov ešte horšie, kým nedošlo k zregulovaniu rieky Orava na úseku mesta a vybudovaniu druhej priehrady.

Nepríjemnosti s dažďami však podľa starostu zažívajú aj v posledných rokoch. „Momentálne je problém, ak sa vyleje miestny potok, vtedy to mesto pocíti. Stalo sa už, že zatopilo námestie i miestny kostol,“ podotkol Šaško.

„Dolný Kubín monitoruje vplyvy extrémnych zrážok v okrese,” potvrdil prednosta okresného úradu mesta Pavol Ľorko s tým, že doposiaľ nezaznamenali výrazne zvýšené riziko ohrozenia zdravia a života ľudí. „Zosuvy pôdy, ktoré boli a sú monitorované v okrese Dolný Kubín, sú skôr spôsobené eróziou pôdy a nesprávnymi zásahmi do životného prostredia. Povodne sú väčšinou lokálneho charakteru a posledné väčšie nebezpečenstvo zaznamenali v roku 2011. Samosprávy a obyvateľov, samozrejme, odborníci pravidelne informujú o tom, čo zvyšuje riziko záplav,” dodal Ľorko.

Vážnejšie škody môžu podľa odborníkov spôsobiť zrážky v obciach v okresoch Snina a Sobrance, hoci tam extrémne dažde nie sú bežné. Experti to dávajú do súvisu s vysokou mierou nezamestnanosti a náchylnosťou na zosuvy pôdy.

Podľa asistentky primátora Sniny Márie Jenčíkovej sa mesto zapojilo už do viacerých výziev a projektov, ktorými môže zmierniť dosahy klimatických zmien.

„V rámci nich sa okrem iného vytvoria v meste zelené parkoviská. Realizuje sa tiež projekt, ktorý obsahuje okrem iných prvky zamerané na zmierňovanie negatívnych klimatických dosahov, ako sú zelené strechy, dažďové záhrady, výsadba stromov a znižovanie energetickej náročnosti verejných budov,“ priblížila Jenčíková.

Slabo rozvinutá infraštruktúra

Pri marginalizovaných rómskych komunitách sa spomínajú obce ležiace v Prešovskom kraji, a to Ostrovany, Chminianske Jakubovany a Jarovnice. Podľa štúdie sú mimoriadne zraniteľné hlavne pre nedostatočne rozvinutú infraštruktúru.

Hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Ivana Ondriová potvrdila, že v spomenutých obciach je potreba realizácie opatrení vysoká, či už ide o zraniteľnosť sídelného prostredia, problematiku vodného, resp. lesného hospodárstva a poľnohospodárstva.

„Treba však povedať, že skupina marginalizovaných rómskych komunít sa nevyhodnocovala samostatne, ale nepriamo vystupuje v rámci problematiky sídelného prostredia, kde sa ako jeden zo stanovených dosahov hodnotil počet ohrozených obyvateľov. V ostatných uvedených sektoroch to bolo napríklad ohrozenie záplavami, ohrozenie prístupu k pitnej vode, odlesňovanie územia či veterná a vodná erózia pôdy,“ dodala Ondriová.

Kraj v spolupráci s Európskou úniou plánuje v tomto roku spustiť pilotný projekt vývoja integrovaného systému riadenia povodia s využitím inteligentných nástrojov na lokálne cielené varovanie verejnosti v oblastiach ohrozených náhlymi záplavami v dôsledku prívalových zrážok.

„V kraji sa vyberie pilotné územie, kde sa tento projekt bude realizovať, a územia obývané marginalizovanými rómskymi komunitami sú jednými z možných typov najviac ohrozeného územia. Realizácia projektu by sa mala začať vo štvrtom kvartáli 2023 a projekt bude trvať tri roky,“ dodala Ondriová.

Starosta Ostrovian Rastislav Popuša uviedol, že v obci sa za posledné roky skôr boria s nedostatkom zrážok. Posledné zvýšenie hladiny neďalekej rieky Torysa obec podľa neho zaznamenala v roku 2010. Ostrovany v posledných rokoch investovali viacero finančných prostriedkov do rozvoja infraštruktúry.

„Obec prijala eurofondy vo výške 150-tisíc eur na rozšírenie vodovodu a kanalizácie približne pre 400 obyvateľov,“ ozrejmil Popuša s tým, že plánujú rozšíriť infraštruktúru aj do častí obce, kde doposiaľ chýba. V tomto smere má už obec naplánované ďalšie projekty.

Chýbajúce stratégie

Experti EIP upozorňujú, že najviac ohrozené obce by mali vo vlastnom záujme uvažovať o vypracovaní stratégií, ktoré by ich v budúcnosti ochránili pred zmenami klímy. Vypracovať si ich však zatiaľ dal iba nepatrný počet obcí.

Za vzor štúdia dáva samosprávy, ktoré podľa jej záverov majú vypracované adaptačné stratégie na zmenu klímy a medzičasom ich integrovali do svojich územných plánov. Ide o Bratislavský, Košický a Trnavský samosprávny kraj.

Prešovský samosprávny kraj má už vypracovaný návrh strategického dokumentu, tzv. adaptačnú stratégiu na zmenu klímy, momentálne prebieha proces jeho schválenia.

Žilinský samosprávny kraj má otázku prispôsobenia sa zmenám klímy definovanú v strategických dokumentoch (rozvojová stratégia PHRSR Žilinského kraja 2021+ a Ozdravenie klímy Žilinského kraja). „Opatrenia sa zameriavajú hlavne na zadržiavanie dažďovej vody v krajine, spomaľovanie jej odtoku, umožnenie vsakovania a výparu a následnú obnovu poškodenej krajiny. Pointou je prioritne zadržať vodu tam, kde spadne, čo zabraňuje jej ďalšiemu negatívnemu pôsobeniu v krajine – teda tak eróznemu, ako aj povodňovému,“ priblížila hovorkyňa župy Eva Lacová.

Dáta nie sú zadarmo

Žilinský samosprávny kraj tvrdí, že analýza IEP pracuje s dátami v malej mierke a pre vypracovanie návrhu konkrétnych opatrení pre uvedené okresy je potrebné spracovať samostatnú analýzu vo veľkom meradle – na lokálnej úrovni.

Zároveň upozorňuje, že štát neposkytuje samosprávam potrebné dáta zadarmo. Neexistujú na jednom mieste, ako je to v prípade vrstiev Copernicus, ktoré EIP v analýzach využil. „Proces ich získavania je skrátka pre samosprávy časovo a finančne náročný,“ uviedla Lacová.

To, že dáta nie sú voľne dostupné, potvrdzuje aj odborníčka na vodnú politiku Martina Paulíková. „Dáta, ktoré sú spoplatnené, sú zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu (SHMÚ), respektíve z Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Nie sú to však lacné dáta, štát by ich mal v nejakom meradle poskytovať,“ myslí si expertka.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že spoplatnenie týchto štatistík vyplýva zo skutočnosti, že nejde o tzv. surové dáta, ale údaje, ktoré musia spracovať a vyhodnotiť pre konkrétnu lokalitu.

„Finančná a pracovná náročnosť prípadného spracovania dát pre celé územie SR, resp. aspoň pre všetky mestá a obce s priľahlým územím, zakladá pochybnosť o realizovateľnosti takej požiadavky. Bolo by to možné v prípade, ak by ministerstvo financií uhradilo SHMÚ náklady spojené s voľným posudzovaním dát,“ uviedol pre Pravdu envirorezort.

Paulíková upozorňuje, že na túto tému u nás neprebehla ešte žiadna diskusia. Podľa nej je otázne, aké dáta by mali byť voľne dostupné a aké by, naopak, mali zostať spoplatnené.

Expertka na vodnú politiku doplnila, že samosprávy a obce síce majú k dispozícii mapy povodňového ohrozenia a rizika, ktoré voľne poskytuje Slovenský vodohospodársky podnik, sú však neaktuálne a nové zatiaľ chýbajú.

Envirorezort potvrdil, že posledné mapy boli vypracované v roku 2013, ich aktualizáciu by mali ukončiť v máji tohto roku. Z európskej smernice pritom vyplýva, že aktualizácia sa má spraviť každých šesť rokov. Vlani Slovenský vodohospodársky podnik na vypracovanie týchto máp podpísal zmluvu so spoločnosťou Stengl za vyše 14 miliónov eur./agentury/

X X X

Abstinujúci alkoholik Schmiedl.: Zachránili ma, až keď som sa rozhodol, že zomriem

Zlom nastal, keď som si uvedomil, že mám moc nad sebou samým. Že nič iné a nikto iný ma nedonúti siahnuť na alkohol, len ja sám, hovorí Peter Schmiedl.

Prešiel si tromi liečbami a dvojročným pobytom v resocializačnom centre. Na prvú liečbu nastúpil ako 24-ročný, abstinovať začal až krátko pred štyridsiatkou. Odvtedy prešiel dlhou cestou, vyštudoval sociálnu prácu a nastúpil na psychoterapeutický výcvik, aby mohol pomáhať iným závislým. Aktuálne pracuje v resocializačnom zariadení Návrat.

Peter SCHMIEDL (51) hovorí, že jeho pitie najprv v istých kruhoch žalo úspech, ale postupne sa stávalo smutným. Stále však nechápal, že ho alkohol pohltil. Povedala mu to až terapeutka, ku ktorej sa dostal kvôli úzkostiam.

„Vymenoval som jej asi sto mojich problémov. Ako mi je zle a ako mi svet ubližuje. Vypočula si ma, na konci môjho rozprávania mi dala niekoľko otázok. Potom mi povedala, že nemám veľa problémov, ale jeden zásadný – závislosť od alkoholu,“ spomína Schmiedl.

X Abstinujete 12 rokov. Spomínate si, kedy ste sa napili naposledy a aký pocit to vo vás vyvolalo?

Naposledy to bolo v roku 2011. Bolo to začiatkom apríla, ale presný dátum si napamätám, lebo som bol v zlom stave. Potom som nastúpil na detox. Toto obdobie bolo mojím druhým narodením. Nastúpil som na novú cestu, hoci som o tom ešte nevedel. Vtedy som ani nechcel žiť.

X K tomuto príbehu sa ešte dostaneme, ale poďme poporiadku. Ako ste sa dostali na cestu závislosti?

Droga vás niečím osloví, niečo vám dá – hovorím droga, lebo alkohol medzi ne jednoducho patrí. Mňa oslovil alkohol, tak ako veľa iných mladých ľudí. Keď som začal s kamarátmi chodiť na pivo, mal som 15 či 16 rokov, bolo to na strednej škole. Kamaráti sa závislými nestali, aj keď sme pili v podstate rovnako. Ja som však mal predispozíciu na závislosti, čo som vtedy nevedel.

X Z čoho bola tá predispozícia?

Dlho som to netušil, ale dnes viem, že veľkú úlohu zohrala moja dobrodružná povaha. Všetko chcem vyskúšať. Neskôr mi alkohol pomáhal búrať zábrany. Vďaka nemu bolo pre mňa napríklad jednoduchšie oslovovať dievčatá. To, že som pil, som nevnímal ako problém, práve naopak – bol som cool, frajer, teda aspoň som si to myslel. Časom sme s priateľmi pili počas víkendových výletov a stretnutí. Bolo to veľmi fajn, bavili sme sa. A keď sme to prepískli, bavili sme sa ešte viac.

X Opisujete klasiku mnohých mladých ľudí – tiež takto žijú a bavia sa, ale nie každý sa stane závislým.

Nie. Niektorí ľudia pili alebo si sem-tam dali jointa napríklad na vysokej škole a nič sa im nestalo. Vysoká škola sa skončila a spolu s ňou aj žúry. Ľudia si potom založili rodiny a začali normálne žiť.

Niečo podobné sa týka aj mojich kamarátov zo strednej školy. Niektorí po strednej odišli na výšku alebo si založili rodiny. Ja nie. Ja som chcel ďalej žúrovať. Nechápal som, prečo by som mal skončiť, keď to bolo také fajn.

X Kedy sa túžba žúrovať začala lámať do závislosti?

Bol som spoločenský, chodil som na žúry – do krčiem či barov. Mal som prácu a dosť dlho som si držal dobrý status. Staral som sa o seba. Aj tým som sa najprv klamal. Myslel som si, že alkoholik vyzerá ako bezdomovec kdesi na stanici. Vravel som si, že mňa sa to netýka. Nevedel som, ako funguje závislosť, vtedy nebolo toľko informácií ako dnes. Boli to 80. roky – sex, drogy, rokenrol. Všetky moje obľúbené kapely brali drogy a pili. Boli pre mňa obrovskými vzormi a aj to zohralo úlohu.

Začalo sa to lámať, keď som mal 24. Pitie už nebolo zábavné, ale smutné. Bolo to na nič.

X Koľko ste toho v tom čase dokázali vypiť?

Bol som ťahový alebo kvartálny alkoholik, takže o množstve sa ťažko hovorí. Keď som dostal chuť, nevedel som prestať. Alkoholik hladinkár sa napije do nejakej hladiny a funguje. Kvartálny pije, kým dýcha.

X Kedy a prečo ste prvýkrát vyhľadali pomoc?

Začal som byť úzkostný a depresívny, aj keď som mal obdobia nepitia. Necítil som sa dobre a moja vtedajšia priateľka to na mne videla. Jej mama bola abstinujúca alkoholička a aj vďaka tomu poznala jednu psychologičku, ktorú mi odporučila.

Vždy som mal rád psychológov, psychiatrov, ich práca ma fascinovala. Súhlasil som teda a išiel som k nej na sedenie. Vymenoval som jej asi sto mojich problémov – ako mi je zle a ako mi svet ubližuje. Vypočula si ma, na konci môjho rozprávania mi dala niekoľko otázok. Potom mi povedala, že nemám veľa problémov, ale jeden zásadný – závislosť od alkoholu.

X Ako ste reagovali?

Odporoval som a nahnevalo ma to. Ale rozmýšľal som nad tým aj po sedení a uvedomil som si, že všetky problémy, ktoré som jej vymenoval, naozaj vyplývajú z alkoholu. Vtedy som netušil, že je niekoľko druhov alkoholizmu – hladinkár alebo kvartálny. Nepotreboval som alkohol každý deň. Pil som po víkendoch, cez týždeň mi blo zle, dostal som sa z toho a zase som pil. A stále som myslel na alkohol. Celý čas v práci som myslel na to, že keď mi skončí šichta, dám si pivo.

Aj po sedení s psychologičkou som sa točil v rovnakom vzorci a po určitom čase som sa rozhodol nastúpiť na prvú liečbu.

X Čo ste od nej očakávali?

Netušil som, čo ma čaká. Hlavne som nevedel, že odo mňa budú chcieť úplnú abstinenciu. Hneď v prvý týždeň som sa preto pohádal so svojou terapeutkou. Nechcel som prijať, že si nebudem môcť dať ani jedno pivo. Považoval som to za blbosť. Abstinencii som vôbec nerozumel, pochopil som ju až neskôr.

X Aké boli prvé mesiace bez alkoholu?

Najprv som prešiel detoxom, kde ma dostali z fyzických ťažkostí. Abstinenčný syndróm je veľmi ťažký stav bez ohľadu na to, aké drogy beriete. Ja osobne som „absťák“ prežíval hrozne. Lieky však zabránia tomu, aby vám bolo najhoršie. Psychicky som bol rozbitý, ale bol som mladý a rýchlo som sa z toho dostal. Ale už vtedy som mal problémy z alkoholu: panické ataky, úzkosti, nábeh na depresiu. Alkohol je depresogénny – uvoľní vás, ale následne vyvolá depresiu. S týmto som sa musel učiť pracovať s psychoterapeutkou aj po prepustení z liečenia.

X Presvedčili vás nakoniec na liečení, že nemôžete piť?

Áno, ale neprijal som to. Nechal som si otvorené zadné vrátka, to závislí robia často. Keď som odchádzal z liečenia, chcel som abstinovať, tá predstava sa mi páčila. Ale klamal som sa.

X Ako ste teda zvládali abstinenciu po odchode z liečenia?

Považoval som ju za hendikep. A to je zle, lebo abstinenciu musíte brať ako výhodu. To som sa naučil až neskôr.

X Kedy ste sa napili prvýkrát po prvej liečbe?

Po zhruba deviatich mesiacoch som si dal pohár šampanského, keď sme mali v Bratislave stretnutie spolužiakov.

X Čo sa vtedy stalo?

Nič. A to bol prúser. Týždeň či dva som nič ďalšie nevypil. Potom som zase niekam išiel a veľmi prefíkane som si dal strik v pomere deci vína a dve deci sódy. Víno som ani necítil. A zase sa nič nestalo. Začal som si hovoriť, že sa všetci mýlili, že nie som alkoholik, lebo očividne dokážem kontrolovane piť. To alkoholik nedokáže. Ale vie si dať pauzu, no po nej príde zase ten istý kolotoč. Práve takto sa rozbieha. Tou pauzou klame seba a okolie.

Trvalo to niekoľko mesiacov, až som sa jedného dna zobudil v strašnom absťáku, po obrovskej opici. Ďalších osem rokov som sa zase točil v závislosti.

X Čo to znamenalo v praxi?

Keď pijete a dostanete sa do ťažkých stavov, môžete ísť na hospitalizáciu na psychiatriu, absolvujete detoxifikáciu, teda aby ste zastavili ťah pitia. Za tých osem rokov som to podstúpil viackrát, ale nič zásadné sa nestalo, možno toľko, že som pár mesiacov nepil. Alebo týždňov, niekedy ani to nie.

X Dokázali ste napriek závislosti žiť zdanlivo normálny život?

Áno, ale stávalo sa mi, že som si musel zobrať dovolenku, lebo som bol po opici alebo som nezvládol, keď sme pili na nočnej v práci. Nebolo to bezproblémové.

Ak potrebujete pomoc, nájdete ju na kontaktoch: Linka pomoci pre ľudí s problémami s alkoholom alebo drogami 02/ 5341 7464

Depresia a eufória

X Čo vás teda viedlo k tomu, aby ste išli druhýkrát na liečenie?

Dostal som sa do ťažkých stavov. Bolo mi hrozne.

X Dohnala vás depresia?

Všetko možné. Súhrn depresie, úzkostí, bol som úplne mentálne rozbitý. Niekedy jednoducho viete, že to je zlé. Bol som dlho na detoxe a odporučili mi tam liečenie. Súhlasil som.

X Boli ste na druhej liečbe viac stotožnený s faktom, že máte problém?

Po druhej liečbe som tomu rozumel lepšie, ale možno som bol príliš euforický. Myslel som si, že už bude všetko super. Jedným zo znakov závislých ľudí je striedanie extrémov – pozitívnych aj negatívnych. Vtedy som išiel do pozitívneho extrému. Hneď po liečbe som vhupol do vzťahu, odsťahoval som sa zo svojho mesta. Bolo to zbrklé. Rýchlo prišla nespokojnosť so životom. Veľkú úlohu zohrávalo aj to, že ma nebavila práca. Bol som polygraf a neskôr tlačiar, práca to bola pekná, ale vôbec ma nenapĺňala. Ničilo ma to.

X Čiže ani po liečbe ste nevedeli, čo chcete robiť so životom?

Stále som bol nespokojný. V jednom filme o závislých sa hovorí, že závislý má v duši čiernu dieru, ktorú sa stále snaží nejak zaplniť a nedarí sa mu to. Snaží sa ju naplniť drogami, ale ona sa len rozpína. Tak som sa cítil. Čoskoro som nastúpil na ďalšiu liečbu, po ktorej som dlho nevydržal, lebo som nič nezmenil. Keď som mal 38 alebo 39, rúcal sa mi celý život.

Stále hľadáte chybu inde a v iných, len nie tam, kde naozaj je. Má to za následok problémy aj vo vzťahoch a celkovú nepohodu. Veľmi dlho som sa držal na úrovni, platil som účty a všetko, čo bolo nutné. No vtedy som už nezvládol ani to a dostal som sa do ťažkých finančných problémov, v podstate som prišiel o všetko.

V jeden deň som si povedal, že nepôjdem do práce, ale piť. A že do tej práce už nepôjdem nikdy. A vlastne nepôjdem do žiadnej práce a že všetci by mali ísť niekam. Nemal som plán. Len som si sadol, všetko mi bolo jedno a prišla moja najhoršia recidíva. Trvalo to niekoľko dní a mám z toho obdobia výpadky.

X Čiže ste boli v takom ťahu, že si na to poriadne nespomínate?

Veľa veci si nepamätám. Viem, že tam boli ťažké veci.

X Ako si to máme predstaviť?

Závislý stráca ľudskú dôstojnosť. A to je dosť nanič. Mal som svoj byt, auto, takže som nedopadol ako bezdomovec. Môj byt sa však dostal do dezolátneho stavu. Všetci sa mi otočili chrbtom. Nechal som občiansky v bare, aby som zaplatil dlh za alkohol, ale už som sa tam neukázal a bolo mi jedno, že môj občiansky tam zostal. Potom som… jednoducho, tá ľudská dôstojnosť išla do hája. Ľudia ma videli takého, aký som vtedy bol a bolo mi to jedno.

X Prečo ste zase išli na detox, ak vám už všetko bolo jedno?

Dotlačila ma k tomu vtedajšia priateľka. Bol to najťažší detox, pretože som okrem iného dostal zápal pažeráka, prepil som si ho. Bolo to veľmi bolestivé, nemohol som prehĺtať. Počas hospitalizácie mi navrhovali aj liečenie, ale odmietol som ho.

X Prečo?

Rozhodol som sa, že skončím s týmto peklom, teda so svojím životom. Bolo to zásadné rozhodnutie, vďaka ktorému som sa cítil, akoby som vyriešil svoje problémy. Naplánoval som si to počas pobytu v nemocnici s tým, že to spravím po prepustení. Pamätám sa, že som tam stále plakal, potil som sa na tej hnusnej nemocničnej plachte a mal som pocit, že všetko je zle. Keď mi napadla táto myšlienka, upokojil som sa a odrazu som sa cítil dobre. Pochopil som to až pri štúdiu psychológie – ľudia, ktorí sa rozhodnú ukončiť svoj život, bývajú väčšinou deň predtým v poriadku a pokojní. Bol som presvedčený, že to spravím a aj by som to bol spravil, keby do toho nezasiahli okolnosti.

X Čo do toho zasiahlo?

Zachránilo ma, že vždy po recidíve som bol veľmi submisívny, hoci inokedy som, myslím, dominantný človek. Vtedy som cítil vinu a nejakú dobu som bol takpovediac poslušný. Samovraždu som mal naplánovanú aj technicky – ako to spraviť tak, aby som nikde nebol dlho a aby ma nenašli blízki. Ale keď po mňa prišla priateľka do nemocnice, nedokázal som sa jej vzoprieť. Povedala mi, že ideme k nej. Zachránila mi tým život a ani o tom nevedela. Svoj plán som teda odložil a prešiel som do apatie. Všetko mi bolo jedno a vedel som, že nedokážem pokračovať ani s alkoholom, ani bez neho. To je najhoršie štádium, do akého sa môžete dostať.

X Vy ste však potom išli do resocializačného centra, teda na dlhodobú, dvojročnú liečbu. Ako ste sa tam dostali, keď ste boli demotivovaný, apatický?

Bolo to práve vďaka apatii. Boli sme na kontrole u mojej psychologičky, ktorá sa venovala závislostiam, a navrhla mi resocializáciu. V slabej chvíli som povedal, že dobre, aj tak mi to je jedno.

Bola skúsená a presne vedela, ako s takými rozhodnutiami závislých pracovať. Nemôžete čakať, musíte do toho ísť hneď. Okamžite vybavila zariadenie v Prešove a nastúpil som tam.

X V apatii ste zrejme nemali od tejto komunity nejaké očakávania.

Vôbec žiadne.

X Čo ste tam nakoniec zažili?

Čo ma v komunite naštartovalo, bol humor. Humor mám rád a veľmi rýchlo som na túto vlnu nastúpil. Stretol som tam ľudí, či už terapeutov, alebo ďalších klientov, ktorí ma hlavne zo začatku podržali. A postupne som videl, že terapeutický tím mi reálne dokáže pomôcť. Cítil som sa tam v bezpečí. Bol som veľmi vďačný, že mi zobrali mobil a že som sa nemohol len tak dostať von. Bola to pre mňa ochrana pred sebou samým.

X Čo ste pochopili na resocializácii?

Seba. A čiernu dieru, ktorú som v sebe mal. Pochopil som, kto vlastne som, lebo som na to dávno zabudol. Sebapoznanie bolo veľmi dôležité. Mal som pravidelné terapie a dennodenne som sa pokúšal robiť veci zdravo. Odrazu sa mi to začalo páčiť. Ale chcelo to čas, kým som naozaj pochopil, že toto som ja.

X Čo to znamená robiť veci zdravo?

Napríklad, keď vás niečo naštve, nemusíte človeka rovno poslať niekam alebo mu dať „po papuli“. V resocializačnom zariadení bol zákaz fyzickej či verbálnej agresivity. Niekedy som sa musel prekonať, aby som to nespravil. Ale svoj hnev som musel riešiť, ventilovať ho. Zistil som, že komunikácia je dobrá stratégia.

Jednoducho, skúšate veci robiť inak. Ak veci robíte zdravo, máte dobrý pocit. Keď som niekomu na ulici dal po papuli, dobrý pocit som nemal… Aj keď si to zaslúžil. Som rád, že som zistil, že pre mňa nie je prirodzené robiť veci násilným spôsobom.

X Dalo vám to teda priestor spoznať samého seba.

Áno. Nezmenil som sa tam. Ten Peter tam bol, keď som mal 6, 20 aj 30 rokov. A nikdy nebol zlý, aj keď robil rôzne veci. Čo sa stalo od začiatku resocializácie, bolo to, že som zmenil pohľad na život, svet a svoje postoje. Ale svoje originálne ja tam stále cítim. Keď sa stanete závislým, vašu originálnu, prirodzenú osobnosť obalí závislosť. Robíte aj veci, ktoré by ste normálne nerobili, a postupne zabudnete, kým ste. V „resoci“ sa ma môj terapeut opýtal: „Kto je to Peter?“ A ja som nevedel odpovedať.

X Kedy ste v resocializácii začali pociťovať zlepšenie?

Zhruba po ôsmich mesiacoch. Zlom nastal, keď som si uvedomil, že mám moc nad sebou samým. Že nič iné a nikto iný ma nedonúti siahnuť na alkohol, len ja sám. Rozhoduje môj mozog. Uvedomenie, že mám nad sebou moc a možno 90 percent vecí v živote bude tak, ako sa rozhodnem, mi dalo obrovský pocit slobody. Taký, ktorému sa nevyrovná žiadna droga. Odvtedy si ho držím a chránim si ho.

X Uvedomili ste si už tam, že by ste chceli byť psychoterapeutom, ktorý pomáha iným závislým?

Koncom procesu v resocializácii som vedel, čo robiť nechcem – že sa v živote nevrátim do tlačiarne. Vedel som, že musím robiť niečo, čo ma bude baviť. Bavila ma psychológia a filozofia, ale netušil som, ako to využiť.

Keď som prišiel na toto liečenie, myslel som si, že celý svet je zlý. Že všetci sú ku mne nepríjemní. Ale niekedy je to tak, že to, čo dávate, sa vám aj vráti. Keď som zmenil svoj postoj, začali sa v mojom živote diať malé zázraky. Ľudia ku mne začali byť ústretoví, začalo sa mi dariť, stávali sa mi zvláštne náhody.

Jedna terapeutka si vtedy zakladala neziskovku, ktorá sa venovala závislým, a ponúkla mi prácu. Začal som tam pracovať ako dobrovoľník a neskôr som sa u nej zamestnal.

Nový život

X Ako vyzerali po tých rokoch v alkohole vaše vzťahy a čo sa zmenilo po resocializácii?

Vzťahy som v resocializačnom centre riešil skoro celé dva roky. Sú najdôležitejšie v živote. Pred resocializáciou som bol v šesťročnom vzťahu a predtým som bol málokedy sám. V tých vzťahoch som sa však nikdy necítil úplne spokojný. Nebolo to priamo alkoholom, ale tým, čo závislosť robila s mojou osobnosťou. Dodnes som s niektorými expriateľkami v kontakte, ale so závislým človekom nie je možné mať normálny vzťah. Oba naozajstné a veľmi kvalitné vzťahy, z ktorých jeden dodnes trvá, som mal až v abstinencii. Láska, nielen k človeku, je pre mňa tá najvyššia hodnota, ale v závislosti nemá šancu.

X Dávate niekomu za vinu, že ste skončili ako závislý? Rodine, partii z mladosti?

Ale kdeže. Nikomu to nedávam za vinu. Nebol som nesvojprávny. Nikto z ľudí, ktorých som v živote stretol, nemôže za to, že som závislý.

X Počas rozhovoru ste povedali, že ste dlho nerozumeli abstinencii. Čo ste potrebovali pochopiť, aby ste ju začali žiť?

Abstinencia znamená, že zmeníte všetko. Je to životný štýl, aj keď to znie ako fráza. Musíte sa zbaviť závislého myslenia, závislého správania a dodržiavať určité všeobecné pravidlá. A mať aj vlastnú cestu abstinencie – pravidlá, ktoré si určíte sami. Abstinenciu by ste napríklad určite nemali skúšať v krčme. Jedna dobrá psychologička mi povedala, že keď ide abstinujúci alkoholik do krčmy na kofolu, je to to isté, ako keď človek ide do bordelu na kávu. Je to blud.

Pochopil som, že abstinent musí byť trochu „zdravý sebec“. Nemôžem napríklad zostávať na oslave len preto, že by sa niekto mohol uraziť. No tak sa urazí, ale ja tam nemôžem sedieť a pozerať sa, ako ostatní pijú. Všeobecne by malo platiť, že v našich životoch by sme mali byť na prvom mieste my.

Abstinent nemôže čakať, že sa mu každý prispôsobí alebo pôjde do pozoru preto, že je abstinent. Alebo že za to nedajbože dostane medailu. Tak to nefunguje.

X Nebolo vám v nejakom bode ľúto, že ste sa tak dlho točili v závislosti?

Z istého pohľadu možno áno. Ale keď sa na svoj život pozriem v kontexte, uvedomím si, že nie. Áno, mohol som byť inde, mohol som mať rodinu a ktoviečo robiť. Ale práve táto skúsenosť ma donútila ísť do hĺbky. Nikdy by mi nenapadlo venovať sa závislým a byť psychoterapeutom. A teraz som tu. Urobil som si vysokú školu, robím si psychoterapeutický výcvik, ktorý bol mojím snom. Ďalej sa sebapoznávam, vzdelávam a verím, že vďaka tomu budem vedieť dať viac našim klientom v resocializačnom centre alebo hocikomu, kto o pomoc požiada.

Ak sa necítite dobre, nebojte sa kontaktovať linky pomoci, kde vám poradia a pomôžu: Bezplatná a anonymná online poradňa pre mladých ľudí IPčko.sk (www.ipcko.sk), poradna@ipcko.sk, Krízová linka pomoci: 0800 500 333, www.krizovalinkapomoci.sk, aktuality.sk