Víkendová vzbura žoldnierskej Vagnerovej skupiny v Rusku nemala vážnejší význam, keďže sa prípad vyriešil do 24 hodín. Uviedol to v utorňajšom rozhovore pre nemecký denník Bild predseda maďarskej vlády Viktor Orbán – na základe hlásenia maďarských tajných služieb.
Vzbura vedená šéfom žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom podľa Orbánových slov väčšmi potvrdila silu prezidenta Vladimira Putina, než jeho slabosť. „Ak by niekto špekuloval o tom, že Putin padne, prípadne bude nahradený, nerozumie ruskému ľudu a ruskému mocenskému systému. Rusko funguje inak ako európske krajiny. Ak chceme našou logikou pochopiť ich organizáciu, klameme len sami seba,“ povedal maďarský premiér.
Prigožinova akcia sa skončila a vojna na Ukrajine pokračuje ďalej, dodal Orbán. Zdôraznil, že sobotňajšie udalosti nemajú žiadny význam z hľadiska dosiahnutia prímeria a mieru. „Tie treba nejako dosiahnuť,“ podčiarkol premiér, ktorý na otázku, či bude Putin prezidentom aj v roku 2024, odpovedal: „Samozrejme, taká je realita!“
Maďarský ministerský predseda odmietol tvrdenie, že Maďarsko je priateľom Ruska. „Povedať o Maďaroch, že sú proruskí, protirečí našej historickej skúsenosti. Všetko, čo sa teraz deje medzi Rusmi a Ukrajincami, je pre Maďarsko zlé a nebezpečné!“.
Orbán poznamenal, že nenamieta proti Ukrajine a nechce vystupovať ako ten, kto neverí v prežitie Ukrajiny. „Stojím však na zemi reality a tá ukazuje, že spolupráca medzi Západom a Ukrajinou zlyhala. Pretože ide o zásadné nepochopenie situácie, že Ukrajina môže vyhrať proti Rusku. To je nemožné,“ zdôraznil./agentury/
X X X
Orbán: Ukrajina už nie je suverénnou krajinou.
Všetko záleží od toho, čo bude chcieť USA
Ukrajina podľa maďarského premiéra Viktora Orbána už nie je suverénnou krajinou. Proti Rusku dokáže bojovať len vďaka podpore Západu, povedal Orbán v rozhovore s nemeckým denníkom Bild.
X X X
Východoukrajinské mesto Kramatorsk zasiahli dnes večer dve ruské strely, uviedol na telegrame šéf oblastnej správy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Podľa agentúry Reuters trafili plnú reštauráciu. Počet obetí nie je známy.
„Okupanti vystrelili o 19.30 h (miestneho času, 18.30 h SELČ), zasiahli reštauráciu. Na mieste pracujú záchranári, „uviedol na telegrame Kyrylenko. Vo vysielaní ukrajinskej televízie potom povedal, že úrady pracujú na zistení počtu zranených a prípadne aj mŕtvych. „Ide o centrum mesta,“ dodal.
X X X
Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote až 500 miliónov dolárov, oznámilo dnes americké ministerstvo obrany. Balík má podľa vyhlásenia Pentagonu pomôcť Ukrajine v protiofenzíve a v posilnení jej protivzdušnej obrany, aby mohla chrániť svojich obyvateľov a bola schopná lepšie čeliť ruskej agresii.
Súčasťou balíka sú bojové vozidlá pechoty Bradley aj americké obrnené transportéry Stryker, munícia do raketometov HIMARS a systémov protivzdušnej obrany Patriot, protilietadlové strely Stinger či protitankové strely Javelin.
X X X
Ukrajinská vláda dnes udelila napomenutie kyjevskému starostovi Vitalimu Kličkovi po tom, čo nariadila celoštátny audit protileteckých krytov. Ten kabinet začal v súvislosti so smrťou dvoch žien a dievčaťa v ukrajinskej metropole, ktoré sa počas ruských útokov na začiatku tohto mesiaca nedostali do krytu. Vláda tiež odvolala šéfov dvoch mestských obvodov spadajúcich pod kyjevskú vojenskú správu a dvoch ich zástupcov, napísala agentúra Reuters.
Nie je zatiaľ jasné, či Kličko bude čeliť nejakým ďalším následkom. Starosta ale opakovane tvrdí, že protiletecké kryty majú v metropole na starosti správy jednotlivých štvrtí. Minulý týždeň podľa agentúry Unian celú situáciu okolo krytov označil za kampaň proti jeho osobe.
Audit všetkých protileteckých krytov nariadil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 2. júna, deň po tom, ako pri vlne ruských útokov na Kyjev zahynulo deväťročné dievča, jej matka a ďalšia žena. Podľa ukrajinských médií sa ženy s dievčaťom a ďalšími ľuďmi snažili dostať do protileteckého krytu v kyjevskej Desňanskej štvrti, ale nikto im neotvoril. Na miesto potom dopadli zrejme trosky jednej z rakiet, ktoré odpálilo Rusko. Incident na Ukrajine vyvolal vlnu rozhorčenia.
Kontrola podľa agentúry Reuters zistila, že vyhovujúcich bolo iba 15 percent z 4655 kyjevských protileteckých krytov a len 44 percent z nich bolo voľne prístupných.
X X X
Poľsko, Litva a Lotyšsko kvôli možnému presunu žoldnierskej Vagnerovej skupiny do Bieloruska vyzývajú NATO, aby posilnilo svoju východnú hranicu. Dnes do Bieloruska priletel šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin a po sobotňajšej vzbure majú aj jeho vojaci možnosť sa k nemu v tejto krajine pridať.
X X X
Líder ruskej vojenskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa nachádza v Bielorusku, potvrdil dnes tamojší vodca Alexander Lukašenko. Práve on dojednal s Prigožinom dohodu o ukončení vzbury jeho žoldnierskej skupiny a zastavenia postupu na Moskvu.
X X X
Ukrajina podľa maďarského premiéra Viktora Orbána už nie je suverénnou krajinou. Proti Rusku dokáže bojovať len vďaka podpore Západu, povedal Orbán v rozhovore s nemeckým denníkom Bild.
Ako jediné riešenie ruskej vojny na Ukrajine vidí maďarský premiér pokoj zbraní a prímerie, pretože ukrajinská armáda podľa neho vyhrať nemôže. „Problém je v tom, že Ukrajine prídu vojaci rýchlejšie ako Rusku a to bude rozhodujúci faktor,“ povedal Orbán. Západ, ktorý Ukrajinu podporuje finančne aj vojensky, podľa neho túto situáciu nechápe.
O prístupe prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, ktorý chce dobyť všetky ukrajinské územia obsadené Ruskom, Orbán povedal, že v skutočnosti všetko záleží od toho, čo budú chcieť Američania. „Ukrajina už nie je suverénnou krajinou, nemajú peniaze, nemajú zbrane,“ povedal maďarský premiér. „Môžu bojovať len preto, že ich Západ podporuje. Keď sa Američania rozhodnú, že chcú mier, bude mier,“ dodal. Jediným spôsobom, ako zachrániť Ukrajinu, je to, aby Američania začali rokovať s Rusmi a dohodli sa na „bezpečnostnej architektúre a na mieste Ukrajiny v nej“.
X X X
Česko pošle na Ukrajinu špeciálne upravený zdravotnícky autobus, ktorý bude slúžiť ako mobilná nemocnica. Zároveň v ňom na miesto prepraví aj potrebný zdravotnícky materiál. Autobus v utorok predstavil český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Českú ambasádu v Kyjeve oň podľa slov ministra požiadala ukrajinská strana vlani na jeseň. „Tento autobus bude pôsobiť v regionálnej asociácii urgentnej lekárskej starostlivosti a traumatológie vinnyckého regiónu,“ spresnil Lipavský a dodal, že ide o veľký prejav českej solidarity. Zároveň je podľa neho ukážkou toho, čo české firmy dokážu vyrobiť.
„Autobus je vybavený plnohodnotnou starostlivosťou pre pacienta v najväčšej núdzi – máme monitoring pacienta, odsávanie telových tekutín, nezávislý ventilátor na podporu dýchania a defibrilátory,“ povedal Jan Peška zo spoločnosti Royax, ktorá autobus kompletne prestavala a zabezpečuje aj jeho prevoz na Ukrajinu.
Nachádza sa v ňom päť lôžok pre pacientov a šesť miest na prevoz zdravotníckej posádky. Má tiež nakladaciu rampu, nezávislú klimatizáciu či kamerový systém.
X X X
V nadväznosti na pomoc, ktorú už Európska únia (EÚ) poskytla Ukrajine prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany a humanitárnych partnerov, pošle teraz, v reakcii na zničenie Kachovskej priehrady, krajine 500 generátorov elektrickej energie zo svojich zásob rescEU v Poľsku. Prostredníctvom svojej webstránky o tom informuje Európska komisia.
Generátory použijú na obnovu kritickej infraštruktúry, ako sú vodné čerpacie stanice a kanalizačné stanice v postihnutých oblastiach na juhu Ukrajiny. Generátory majú rôzne veľkosti, od 12,5 kVA do 1100 kVA. Ich celková hodnota je 16 miliónov eur.
„Zničenie Kachovskej priehrady bolo ďalším nehoráznym útokom Ruska na kritickú civilnú infraštruktúru s katastrofálnymi dôsledkami pre životné prostredie a miestne komunity. Voda spláchla celé dediny, ľudia zostali bez prístupu k vode a elektrine. V rámci našej núdzovej reakcie na túto katastrofu mobilizujeme naše strategické rezervy rescEU, ktoré sa nachádzajú v Poľsku, aby sme na Ukrajinu dodali 500 generátorov elektrickej energie. Chcem tiež poďakovať všetkým európskym krajinám, ktoré okamžite ponúkli pomoc Ukrajine prostredníctvom Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany,“ vyjadril sa eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič.
X X X
Bielorusko bude mať prospech z bojových skúseností bojovníkov ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorí odišli do bieloruského exilu po nevydarenom pokuse o vzburu v Rusku, uviedol v utorok bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Keď k nám prídu ich velitelia a pomôžu nám… (toto sú) skúsenosti. Prešli si tým. Povedia vám o zbraniach: ktoré fungovali dobre, ktoré nie. A o taktike… ako útočiť, ako sa brániť. Toto je neoceniteľné,“ povedal Lukašenko, ktorý vagnerovcom ponúkol azyl, na stretnutí s bieloruským ministrom obrany, uviedli tamojšie štátne médiá.
X X X
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok prvýkrát pripustil, že ruskú žoldniersku Vagnerovu skupinu podnikateľa Jevgenija Prigožina v plnom rozsahu financoval ruský štát, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry DPA.
„Túto skupinu sme plne financovali,“ povedal Putin v utorok podľa ruskej agentúry Interfax pri stretnutí s vojakmi.
Vagnerovci podľa vyjadrení Putina dostali zo štátneho rozpočtu v období od mája 2022 do mája 2023 dovedna 86,26 miliárd rubľov (930 miliónov eur)
Ruský prezident v sobotu označil členov Vagnerovej skupiny, ktorí sa podieľali na predčasne ukončenej vzbure, za „zradcov“. Oficiálne sa vagnerovci označujú za súkromnú vojenskú spoločnosť, pripomína DPA.
X X X
Rusko dnes zasiahlo chatovú oblasť pri Kremenčuku na strednej Ukrajine, uviedol server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na šéfa oblastnej vojenskej správy Dmytra Lunina. Presne pred rokom ruské sily zasiahli obrovskou raketou Ch-22 v Kremenčuku obchodné centrum, následkom čoho tam zomrelo 21 ľudí a ďalších 77 osôb utrpelo zranenia. Dnešný letecký poplach na Ukrajine bol vyhlásený kvôli pohybu dvoch bombardérov Tu-22, ktoré sú schopné niesť práve rakety Ch-22, upozornil hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnať.
„Nepriateľ zaútočil na Poltavskú oblasť. Rovnako ako tomu bolo pred rokom raketami Ch-22. Je zásah v Kremenčuckom okrese, v chatovej oblasti. Podľa prvých informácií bez obetí, „uviedol Lunin na komunikačnej platforme Telegram. Ihnať predtým oznámil, že v ukrajinskom vzdušnom priestore boli zaznamenané najmenej dve rakety./agentury/
X X X
Soták zverejnil zisky, sú obrovské. Ľuďom rozdali po tisíc eur a zdvihli im platy
Železiarne Podbrezová zažili rekordný rok. Jeden z top zamestnávateľov v regióne na Horehroní dosiahol za vlaňajšok zisk na úrovni vyše 49 miliónov eur.
Firma profituje z toho, že sa jej v dobe pred enormným rastom cien energií podarilo nakúpiť lacnejšiu elektrinu na roky dopredu. Z dobrého manažérskeho rozhodnutia z minulosti teraz zbierajú ovocie.
Čistý zisk Železiarní Podbrezová za rok 2022 je vyše 49 miliónov eur. V roku 2021 boli na úrovni viac ako 6,6 milióna eur. Znamená to medziročné až sedemnásobné zvýšenie hospodárskeho zisku.
Tržby im v tom istom roku vyskočili z 310 na 429 miliónov eur, čo je medziročný nárast o 38 percent. Pre železiarov z Podbrezovej je to najlepší výsledok ich zisku v histórii, ukazujú to dáta z portálu Finstat.
Dôvody rekordného roka
Ešte vlani začiatkom novembra šéf Železiarní Podbrezová Vladimír Soták v rozhovore pre denník Pravda prezradil, že na tento rok mali dopredu nakúpenú elektrinu na 80 percent a plyn na 60 percent. Elektrinu pre svoje elektrické pece nakupovali asi pred rokom za približne 230 alebo 240 eur za megawatthodinu.
Počas krízového roka 2022 sa cena elektriny vyšplhala až na tisíc eur za megawatthodinu. Viaceré spoločnosti si dostatok elektriny nenakúpili dopredu a zariskovali. Odhadovali, že cena klesne a stal sa opak. V období cenových maxím potom museli platiť za dodávky rekordné ceny.
Toto však nebol prípad železiarní z Podbrezovej. Soták sa okrem výhodného nákupu komodity netajil ani tým, že zdvihli ceny svojich výrobkov. Zákaziek avizovali tiež dostatok. Výsledkom tak je, že rok 2022 zaklincovali s rekordným ziskom.
Železiarne zamestnávajú zhruba 3 000 pracovníkov. Aj oni mali pocítiť, že sa firme z hospodárskeho hľadiska darilo. Ešte vlani Soták avizoval, že každému zamestnancovi dajú v januári tisíc eur ako pomoc v čase energetickej krízy. Vlani zvyšovali mzdy až o 16 percent. Priemerný zamestnanec si vlani zarobil v železiarňach 1 600 eur v hrubom.
Investície do nového zdroja
Železiarne Podbrezová spustili vlani výstavbu najväčšej strešnej slnečnej elektrárne na Slovensku. Bude stáť skoro tri milióny eur a ročne vyrobí 3 750 megawatthodín elektrickej energie. Pokryje zhruba jedno percento spotreby železiarní. Horehronskí priemyselníci tak nebudú musieť nakupovať toľko drahej elektriny na trhoch, ale vyrobia si značné množstvo sami. Desatinu spotreby si železiarne zabezpečujú tiež z malých vodní elektrární. Dokopy ich majú päť s celkovým výkonom 5 300 kilowattov.
Soták zainvestoval aj do novej technológie slovenskej spoločnosti Fuergy, ktorá im pomohla optimalizovať spotrebu elektriny v reálnom čase. Novinka im reguluje oblúkovú pec, čím pomáha prenosovej sústave. Vďaka tomu boli Železiarne Podbrezová ako koncový odberateľ odmenené.
„Vďaka oblúkovej peci, ktorú majú vo svojom výrobnom podniku, a jej prepojeniu s energetickým trhom, sme aktívnym riadením v reálnom čase dokázali pomôcť sústave na Slovensku a vďaka tomu boli železiarne ako koncový odberateľ odmenené,“ povedal v archívnom v rozhovore pre denník Pravda spoluzakladateľ spoločnosti Fuergy Vladimír Miškovský. Benefit, ktorý Železiarne Podbrezová získali vlani, osemnásobne prekonal pôvodný plán./agenturyú
X X X
Kollára budú pre bitku expartnerky odvolávať, Demokrati získali dosť podpisov
Násilie zažije na Slovensku počas svojho života 34 % žien. Incident predsedu parlamentu Borisa Kollára, počas ktorého vyfackal expartnerku Barbaru Richterovú, sa síce stal pred 11 rokmi v zámorí, no na Slovensku rozvíril debatu, či by mal zotrvať vo svojej funkcii. Jeho odvolávanie iniciujú nezaradení poslanci okolo expremiéra Eduarda Hegera, ktorí vo štvrtok vyzbierali dostatok podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze.
Kľúčové číslo, ku ktorému sa potrebovali dopracovať na listine, bolo 30. „Keďže podpisy stále pribúdajú, konečné číslo a ďalší postup oznámime zajtra,“ informovali v utorok podvečer Demokrati v stanovisku.
Ako uviedla volebná líderka strany Demokrati Andrea Letanovská, voči všetkým ženám, ktoré zažili domáce násilie, majú povinnosť, aby sa Kollárov incident nezamietol pod koberec.
Pod návrh sa do štvrtka popoludnia podpísalo 22 zákonodarcov. Sedemnásti Hegerovi poslanci, nezaradený poslanec Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), dva im sľúbili poslanci z hnutia OĽaNO a priatelia.
Saska vytiahla rozbušku
Pod návrh sa plánovali podpísať aj viaceré tváre zo Sasky. Demokratom dali podpisy Vladimíra Marcinková, Ján Benčík, Tomáš Lehotský, odvolávanie podporila aj Mária Kolíková. „Odovzdali sme dosť podpisov na to, aby mohla byť schôdza zvolaná,“ uviedla vo štvrtok popoludní. Ešte napoludnie to vyzeralo, že sa Demokratom dostatok podpisov získať nepodarí. „Za náš klub je jasné, že my sme za odvolanie,“ potvrdila Kolíková.
Jana Bittó Cigániková uviedla, že odvolávať šéfa NR SR za to, že legitimizuje fyzické napadnutie partnerky tým, že na to mal dobrý dôvod, nestačí. Navrhovala, aby sa odvolávanie Kollára spojilo s Istanbulským dohovorom.
Demokrati obchody robiť nechceli. Letanovská vyzvala saskárov, aby prestali politikárčiť a dodali podpisy. Myslí si, že „ak to poslankyne zo SaS myslia vážne, čo je väčším signálom pre spoločnosť, že násilie neakceptujeme, než to, že odvoláme predsedu parlamentu, ktorý zbil ženu a spravil by to opäť? My nechceme ďalšiu hádku a konflikt,“ dodala Letanovská.
Čo potrebujú týrané ženy
Mimovládne organizácie Fenestra a HANA prezentovali v utorok analýzu, ktorá ukázala, že ak chceme, aby sa ženy cítili na Slovensku bezpečnejšie, nová vláda sa musí zamerať na tri oblasti. Jednou z nich sú špecifické služby pre týrané ženy, špecializované policajné tímy a ochrana detských svedkov.
Dostupnosť služieb pre obete násilia je podľa nich síce lepšia ako pred 11 rokmi, no aj tak existujú v rámci krajiny biele miesta. Slovensko má dnes 28 poradenských centier, osem bezpečných ženských domov a pribudla tiež nonstop Národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Jednoznačná odpoveď na to, v ktorých regiónoch je domáce násilie na ženách najrozšírenejšie, podľa mimovládok nie je známe. Registrácia trestných činov bola vyššia v tých krajoch, kde fungovali centrá podpory.
Mimovládky zisťovali aj to, aké riešenia poskytujú krajské mestá. Monitorovali ich všeobecne záväzné nariadenia (VZN) a pozreli sa na to, či skúsenosť s násilím je jedným z dôvodov osobitného zreteľa pri prideľovaní nájomných bytov. Ide najmä o prípady hrozby opakovaného násilia. Napríklad, ak žije žena s partnerom v pridelenom obecnom byte, stane sa obeťou násilia, tyran nastúpi na výkon trestu a po návrate sa má vrátiť do bytu a žiť s obeťou a prípadne aj s dieťaťom.
Z verejne dostupných materiálov umožňujú vypovedať násilníkovi zmluvu len mestá Košice, Trenčín, Banská Bystrica a Žilina. „Narazili sme na to, že podmienky sú zakotvené v občianskom zákonníku. Bolo by fajn, keby samosprávy začali hľadať situáciu, ako to ošetriť,“ uviedli mimovládky.
Odchodom násilníka sa ženám, ktoré čelili násiliu, definitívne nemusí uľaviť. Život s násilníkom ich často sprevádza aj v budúcnosti vo forme psychických či finančných problémov. V dôsledku domáceho násilia niekedy ženy stratia prácu alebo pre sociálnu izoláciu prerušia vzťahy s blízkymi, a často je súčasťou aj strata sebadôvery. Mimovládky hovoria, že zmierniť dopady života s násilníkom na ženy pomáha dobrá dostupná psychologická a právna pomoc a dostupné bývanie./agentury/
X X X
Schôdzu snemovne o obrannej dohode s USA sprevádzajú v Česku obštrukcie
Ako píše server Novinky.cz, nateraz nie je jasné, kedy by snemovňa mohla o zmluve hlasovať. Tá pritom mala byť prvým bodom programu schôdze.
Poslanecká snemovňa českého parlamentu začala v utorok popoludní schôdzu, na ktorej sa má schvaľovať dohoda o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi (DCA). Poslanci však ani do večera neschválili program zasadnutia – expremiér Andrej Babiš (ANO) žiadal prednostne rokovať o migračnej reforme EÚ a predseda opozičného hnutia SPD Tomio Okamura strávil pri rečníckom pulte tri a pol hodiny so svojimi návrhmi programu, informuje TASR.
Ako píše server Novinky.cz, nateraz nie je jasné, kedy by snemovňa mohla o zmluve hlasovať. Tá pritom mala byť prvým bodom programu schôdze. Poslanci si medzičasom schválili možnosť rokovania aj po polnoci.
Dohoda s USA však s najväčšou pravdepodobnosťou v snemovni prejde, keďže má podporu vládnej koalície aj časti hlavného opozičného hnutia ANO vrátane jeho šéfa Andrej Babiša. Okamura je zas presvedčený, že dohoda umožní zriadenie cudzích vojenských základní v ČR, a požaduje referendum o tejto otázke.
Pred budovou snemovne v utorok protestovalo proti zmluve niekoľko desiatok ľudí. Demonštráciu zvolalo hnutie SPD spolu s mimoparlamentnou Trikolórou, akciou DOST a iniciatívou Nie základniam.
Okamurove výhrady odmietol predseda zahraničného výboru snemovne Marek Ženíšek z TOP 09. „Zmluva neznamená automaticky základne v ČR. Osobne by som sa cítil bezpečnejšie, keby to tak bolo, ale táto zmluva nie je o tom. Upravuje právne a technické podmienky,“ citujú ho Novinky.
Dohodu za českú vládu podpísala v máji vo Washingtone ministerka obrany Jana Černochová. Ako zdôraznila, v prípade spáchania trestného činu budú môcť amerických vojakov podľa zmluvy súdiť v Česku podľa miestneho právneho poriadku. „To je posun oproti súčasnému stavu, kde jurisdikčná právomoc je jednoznačne na strane USA,“ dodala, aktuality.sk
X X X
Zacharovová tvrdí, že z Ruska letí do USA špeciál, aby vyzdvihol diplomatov
Na sociálnych sieťach vyvolala v utorok špekulácie informácia, že ruský špeciál letí z Moskvy do Washingtonu.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová správu neskôr potvrdila. Vysvetlila pritom, že lietadlo má vo Washingtone vyzdvihnúť ruských diplomatov, ktorým bolo po trojročnom pobyte nariadené USA opustiť.
TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian odvolávajúceho sa na správy ruských médií.
Ruskí diplomati neopúšťajú Spojené štáty z dôvodu vyhostenia, ale pre obmedzenia, ktoré Washington uvalil na ruské zahraničné misie, dodáva The Guardian, aktualita.sk
X X X
Primátor Vallo chce zrušiť projekt planetária. Zámer ohlásil pár dní pred kľúčovým rokovaním
Keby Vallo nerobil nič, tak by sa planetárium už začalo stavať, ale on robí aktívne kroky pre to, aby vôbec nebolo, hovorí Juraj Kubica z občianskeho združenia Slovenské planetáriá. Ide o nevýhodnú dohodu a záplatu, odkazuje primátor Vallo.
Luxusné byty a kancelárie s výhľadom na Dunaj a lákavo upravená promenáda bez starých budov Parku kultúry a oddychu (PKO). Takto si pred niekoľkými rokmi nakreslil súkromný investor bratislavské nábrežie, kde zbúral známe PKO. Po dohode s vtedajším vedením Bratislavy napokon do projektu dokreslil aj futuristicky vyzerajúce planetárium, ktoré malo slúžiť verejnosti. To sa možno z papiera do reálnej podoby napokon nikdy nedostane.
Aktuálny primátor hlavného mesta Matúš Vallo totiž prišiel s návrhom, aby súkromný developer – firma Woal spoluvlastnená J&T Real Estate z portfólia Petra Korbačku – neinvestoval do planetária. Druhým vlastníkom je Cresco Real Estate. Namiesto toho by mohol radšej poslať mestu peniaze do kasy, na mieste planetária vybudovať park a zároveň by zaplatil dokumentáciu pre projekty Živé námestie a Plató Staromestská, čo sú Vallove predvolebné sľuby.
Chýbali rokovania aj informácie
Jeho nápad vyvolal medzi zástancami planetária pobúrenie. Okrem iného aj preto, lebo primátor o svojom návrhu vopred nerokoval ani neinformoval. Verejnosť sa o ňom dozvedela až v pondelok, keď na to poukázali podporovatelia planetária. Mestské zastupiteľstvo má pritom o Vallovom návrhu hlasovať na schôdzi, ktorá sa začína už tento štvrtok (bod rokovania).
Vallo tvrdí, že dohodu bývalého vedenia mesta s developerom chce zrušiť aj preto, lebo je pochybná. Bratislava sa podľa neho potrebuje rozvíjať iným smerom a nie investovať do takto navrhnutého planetária.
Prvé a posledné stretnutie s primátorom
Za výstavbu planetária v hlavnom meste sa zasadzuje občianske združenie Slovenské planetáriá. S primátorom Vallom sa stretli v decembri minulého roka, aby mu vysvetlili, v akom štádiu sa projekt nachádza.
„So záujmom si vypočul argumentáciu, že ako sú na tom planetáriá v Európe a vo svete. Nechal si vysvetliť, že čo to planetárium vôbec je, pretože si to mýlil s hvezdárňou. Myslel si, že keď je v Bratislave priveľa svetelného znečistenia, tak ďalekohľadmi neuvidíme hviezdy a načo by nám teda také planetárium bolo,“ približuje pre Aktuality.sk Juraj Kubica z občianského združenie Slovenské planetáriá.
Aké zmeny navrhuje primátor Matúš Vallo namiesto vybudovania planetária:
1) Investor poskytne hlavnému mestu financie vo výške 8.180.000,- EUR. Suma bude splatná do troch rokov odvtedy, čo bude skolaudovaná posledná stavba projektu River Park 2 alebo po troch rokov od momentu, keď bude právoplatné stavebné povolenie tej časti projektu, pri ktorej právoplatnosť stavebného povolenia nastane najneskôr.
2. Investor vybuduje park na mieste, kde bolo podľa pôvodných záväzkov plánované umiestnenie Planetária. Jeho trvalú existenciu potvrdí vecným bremenom v prospech hlavného mesta a zmluvnou pokutou vo výške 2 000 000 eur.
3. Investor daruje projektovú dokumentáciu (územné rozhodnutie, stavebné povolenie, realizácia stavby, autorský dozor) pre projekty Živé námestie a Plató staromestská v celkovej hodnote 2 000 000 eur bez DPH pre oba projekty, zabezpečený zmluvnou pokutou vo výške 2 600 000 EUR.
Bolo to prvé a zároveň aj posledné stretnutie s primátorom Vallom. Ostatné rokovania, podľa ich slov, primátor zrušil. „Keby nerobil nič, tak by sa planetárium už začalo stavať, ale on robí aktívne kroky pre to, aby vôbec nebolo,“ kritizuje Kubica.
Na otázku, prečo dostala výstavba planetária stopku, od magistrátu jasnú odpoveď nezískali. Do rokovaní o zrušení výstavby zahrnutí neboli, hoci s bývalým primátorom Ivom Nesrovnalom podpísali memorandum o spolupráci pri príprave stavby.
Kubica dodáva, že projekt, ktorý sa dohodol v roku 2015, je vraj vo finálnej fáze a všetko je už pripravené na realizáciu.
Vallo: Je to nepatričná záplata po PKO
Primátor členom združenia odkazuje, že je pripravený sa s nimi rozprávať a hľadať vhodné riešenie. Jeden pokus prebehol v pondelok, keď zástupcovia združenia Slovenské planetáriá dostali pozvanie na magistrát. Stretli sa však len s Vallovým zástupcom a ďalšími ľuďmi z magistrátu. Primátor medzičasom zverejnil status, kde kritizoval dohodu o planetáriu a vysvetľoval, prečo ju chce zrušiť.
Vallo sa domnieva, že nešlo o riešenie v najlepšom záujme mesta.
„Celý niekoľkoročný nedôstojný, nevýhodný a pochybný proces okolo predaja pozemkov pod bratislavským PKO zavŕšila rovnako nevýhodná dohoda, ktorá mala stratu PKO v očiach širokej verejnosti aspoň trochu zmierniť. Vtedajšie vedenie mesta ako absolútne nepatričnú záplatu ponúklo developerovi dohodu, podľa ktorej mal v tejto lokalite vybudovať a 30 rokov prevádzkovať planetárium a mediatéku,“ píše primátor Vallo.
Podľa neho ide o zlú dohodu okrem iného aj preto, lebo mesto by nemalo kontrolu ani nad výškou vstupného, ani nad otváracími hodinami či dňami, kedy by bolo planetárium otvorené.
Preto sa domnieva, že prichádza s výhodnejšou ponukou, na ktorú pristal aj developer.
„Namiesto planetária v hodnote približne 8 miliónov eur, ktoré by mesto ani nevlastnilo, ani neprevádzkovalo a developer by ho podľa vlastných zámerov komerčne zhodnocoval, sa preinvestuje približne 11 miliónov eur priamo do majetku mesta, teda do spoločného majetku všetkých Bratislavčanov,“ hovorí primátor.
Skonštatoval, že projekt by bolo možné dostavať až v roku 2028.
Pritiahne turistov a spopularizuje vedu
Podporovatelia planetária odmietajú, že by vybudovanie projektu neodrážalo aktuálne potreby mesta. Poukazujú na to, že Bratislava je posledné hlavné mesto v Európskej únii bez takejto inštitúcie. Podľa nich ide o najlepší spôsob, ako popularizovať vedu a astronómiu pre širokú verejnosť.
„Patria v mestách medzi najnavštevovanejšie atrakcie, či už je to Praha, Ostrava, Viedeň, Budapešť. V Brne malo planetárium za uplynulý rok návštevnosť skoro 240-tisíc návštevníkov. Je to viac, ako má napríklad Slovenské národné divadlo ešte aj s národnou galériou dokopy,“ upozorňuje Kubica.
Nesrovnal: Je to len ješitnosť
Bývalý primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal hovorí, že projekt má len jedinú chybu – že pod ním nie je podpísaný primátor Vallo.
„Bratislava potrebuje vzdelávacie školské zariadenia. Planetárium bola prvá verejnoprospešná stavba v novodobých dejinách Bratislavy. Zhodli sa na nej pedagógovia, odborná verejnosť, poslanci a poslankyne,“ hovorí Nesrovnal.
Nový dodatok k dohode a vypustenie stavby planetária a mediatéky označil za „nonsens, arogaciu, povchné odfláknutie“.
„O akú záplatu ide? Planetárium by zaplatil investor a mesto by malo jeden architektonický skvost. To, čo povedal alebo napísal primátor na zastupiteľstve, že ide o premietanie hviezd na sadrokartón, svedčí o tom, že buď nevie o čom rozpráva, alebo to chce zámerne zrušiť, aby uprednostil svoje dohody s investorom,“ dodáva Nesrovnal.
Developerská spoločnosť J&T Real Estate tvrdí, že počas celej prípravy projektu River Park 2 postupujú v súlade so záväzkami, ktoré majú voči Bratislave.
„Zrekonštruovali sme na vlastné náklady časť nábrežnej promenády a spracovali sme projekty pre územné aj stavebné konanie pre planetárium a mediatéku ako súčasti polyfunkčného komplexu,“ konštatuje v stanovisku hovorca spoločnosti Daniel Suchý.
Na základe požiadavky, ktorá prišla od mesta, spoločnosť súhlasila s dodatkom k pôvodnej dohode a aj s navrhovanými podmienkami primátora Valla.
Vallo má podporu poslancov
O dohode primátora s investorom ešte musí rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. Rokovanie, kde sa otvorí aj tento bod, sa začne vo štvrtok 29. júna. Vallo v ňom má pohodlnú väčšinu. Klub Team Bratislava, Progresívne Slovensko a SaS tvorí až 29 zo 45 poslancov. Primátor by tak nemal mať problém presadiť svoj zámer.
Vlastní poslanci mu zrejme ani odpor klásť nebudú. Predseda klubu Team Bratislava, PS a SaS Igor Polakovič hovorí, že je na strane primátora.
„Myslím si v zásade to isté, čo primátor Vallo, že dohoda, ktorá bola uzavretá a je z čias primátorovania Nesrovnala, keď sa predali budovy PKO za euro, bola absolútne nevýhodná pre Bratislavu,“ konštatuje Polakovič.
S predsedami zvyšných dvoch poslaneckých klubov absolvoval v utorok grémium, kde hlavnou témou bolo zrušenie planetária. „Jednania na túto tému boli robené a myslím si, že tá podpora bude väčšinová,“ hovorí Polakovič. Z toho vyplýva, že projekt planetária má na realizáciu minimálnu šancu.
Náhrada za PKO stále nie je
Zamotaný príbeh okolo predaja PKO sa začal niekedy v roku 2005, keď mestské zastupiteľstvo predalo pozemky pod budovou PKO firme Henbury Development, a to bez verejnej súťaže za takmer 281 miliónov slovenských korún. Odporučil to vtedajší primátor Andrej Ďurkovský. Proti búraniu PKO vznikla petícia a budovy začali chátrať.
Neskôr budovy kúpila spoločnosť Henbury Development (dnes Woal) za jedno euro. Predaj odsúhlasilo v roku 2015 mestské zastupiteľstvo po hodinách rokovania. Bratislavskí poslanci tak chceli urovnať miliónové pohľadávky, ktoré malo mesto s developerom.
„Vymieňame budovu za pohľadávky vo výške 43 miliónov eur, pretože to je výsledok práce mojich predchodcov,“ uviedol vtedy primátor Ivo Nesrovnal.
Aj keď budovu PKO malo vo vlastníctve hlavné mesto, pozemky patrili spoločnosti Henbury Development, čo viedlo k viacerým sporom a súdu. Investor vyčíslil ujmu voči samospráve na viac ako 43 miliónov eur a navrhol mestu mimosúdnu dohodu.
„Občania pochopia, že to nie je strata, hneď ako sa otvoria brány planetária a nového verejného priestoru,“ hovoril vtedy Ján Krnáč, konateľ spoločnosti Henbury Development. Sála planetária mala mať kapacitu 140 miest, aktuality.sk
X X X
Pri raziách v Taliansku proti kalábrijskej mafii ‚Ndrangheta zatkli viac ako 30 ľudí
Talianska polícia informovala, že spomedzi zadržaných bolo väzobne stíhaných 22 ľudí, kým 12 ďalších bolo umiestnených do tzv. domácej väzby, štyria boli dočasne zbavení svojej funkcie a tri osoby dostali príkaz neopúšťať svoje mesto.
Desiatky ľudí zatkla talianska polícia pri najnovších raziách proti zločineckej organizácii ‚Ndrangheta. Zásahy odhalili, ako sa početné nelegálne aktivity tejto kalábrijskej mafie rozšírili aj do Rakúska či Nemecka. Oznámila to v utorok talianska polícia, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Zadržaní, medzi ktorými je aj niekoľko kalábrijských politikov, čelia obvineniam z členstva v mafii, ale aj vraždy, vydierania, podvodu, manipulovania verejných zákaziek, podplácania či kupovania hlasov.
Talianska polícia informovala, že spomedzi zadržaných bolo väzobne stíhaných 22 ľudí, kým 12 ďalších bolo umiestnených do tzv. domácej väzby, štyria boli dočasne zbavení svojej funkcie a tri osoby dostali príkaz neopúšťať svoje mesto. Celkovo pritom úrady vyšetrujú 123 osôb vrátane bývalého šéfa kalábrijskej správy Maria Oliveriho.
Pri vyšetrovaní spolupracovala talianska polícia s prokurátormi z nemeckého Stuttgartu i s nemeckou spolkovou políciou.
‚Ndrangheta údajne od juhu až po sever Talianska nelegálne obchodovala v oblasti nehnuteľností, stravovacích, bezpečnostných služieb či videopokru. Nelegálne obchody tam prevádzkovala tiež s ovocím, zeleninou a dobytkom, priblížila talianska polícia.
Mafiáni podľa polície obchodovali aj s rakúskymi obchodníkmi s ovocím a zeleninou. Taktiež využívali služby nemeckých hackerov na vykonávanie podvodných bankových a finančných transakcií.
‚Ndrangheta pochádzajúca z juhotalianskeho regiónu Kalábria je považovaná za jeden z najväčších a najmocnejších zločineckých syndikátov na svete. V tomto smere predstihla aj sicílsku Cosa Nostru, kedysi najvplyvnejšiu taliansku mafiánsku organizáciu. V máji bolo počas dvoch vĺn razií proti ‚Ndranghete, konkrétne jej pašerákom drog, zadržaných v celej Európe vyše 100 ľudí, aktuality.sk
X X X
Šimečka: PS je voľbou stability. Hlas alebo OĽaNO? Matovič sa vylúčil sám
Progresívne Slovensko dnes predstavilo svoju kandidátku. Líder PS Michal Šimečka v rozhovore pre Pravdu uviedol, že sa z minulosti poučili a sú silnejší a jednotnejší. Nemá problém kritizovať bývalú koalíciu, no v demokratickej politike to podľa neho nemôže znamenať, že si s nimi nevie predstaviť spoluprácu. Na určovanie koalície je podľa neho skoro. Líder OĽaNO Igor Matovič sa však vylúčil sám.
V minulých voľbách má za sebou Progresívne Slovensko neúspech, prešli ste zmenami, vystriedali sa lídri. V čom je podľa vás dnešné PS iné v porovnaní s tým spred troch rokov?
Myslím, že dnes sme aj na základe chýb z minulých volieb omnoho silnejší a jednotnejší. Kandidujeme samostatne, čo je oproti koalícii so Spolu rozdiel. Máme jasné hodnoty a jasný program, najlepší tím na jeho presadenie, kde je polovica žien. Máme odbornosť na každú kľúčovú oblasť. To všetko je zárukou, že voľba Progresívneho Slovenska je voľbou stability, lebo ten tím a prípadný poslanecký klub budú jednotné. Zároveň je to voľba pre budúcnosť, voľba ľudí, ktorí už v praxi niečo dokázali.
Budete kampaňovať aj v regiónoch? Jednou z vecí, ktorú vám vyčítali v minulých voľbách bola, že ste skôr centralistickou stranou zameranou na Bratislavu.
Samozrejme, že budeme kampaňovať v regiónoch. Budeme kampaňovať po celom Slovensku, lebo voličov máme všade. Júl a august bude plný terénnej kampane od severozápadu po juhovýchod. Od júla sa rozbehneme za voličmi a budeme sa s nimi rozprávať na všetkých možných mítingoch, jarmokoch či uliciach v každom meste.
Hovorili ste, že strany bývalej koalície dostali šancu na zmenu, no nevyužili ju. Predpokladám, že v prípade vášho úspechu sa budete musieť s tými stranami zhovárať a spolupracovať s nimi. Aká je vaša predstava ideálnej koalície?
Niektoré veci sú zjavné už teraz. Progresívne Slovensko od svojho vzniku vylučuje spoluprácu s extrémistami a so stranou Smer. Naopak máme koalíciu, aj v Bratislave, so stranou SaS, ktorá je nám blízka v liberálnych hodnotách, ktoré sa týkajú osobných slobôd. My sme otvorení spolupráci s každou demokratickou, proeurópskou stranou, ktorá si ctí právny štát. To, že vecne kritizujem strany bývalej koalície, že zlyhali, lebo objektívne zlyhali, to v demokratickej politike nemôže znamenať, že si s nimi nevieme predstaviť spoluprácu. Všetko je o tom, ako rozhodnú voliči, ako rozdajú karty a potom sa budeme rozprávať o koalíciách. V tejto chvíli je ešte skoro hovoriť, s kým áno a s kým nie.
Často vás spájajú s Hlasom, o takejto koalícii hovoril aj Igor Matovič. Keby ste si mali vybrať, ku komu máte teraz bližšie? K Hlasu a pánovi Pellegrinimu alebo k pánovi Matovičovi a OĽaNO?
Takto kádrovať dvojice politikov… Fakt je, že s Igorom Matovičom sa nedá. On sám seba vylučuje z akejkoľvek spolupráce. Nielen kvôli tomu, čo spáchali za posledné tri roky, ale aj kvôli tomu, že podmieňuje akúkoľvek spoluprácu prijatím populistického návrhu, ktorý by zruinoval štátny rozpočet, tých 500 eur za hlas. Tam sa nie je o čom baviť. Pokiaľ ide o Hlas a ďalšie strany, k našej povolebnej stratégii sa vyjadríme v septembri pred voľbami.
X Hovorili ste, že sa vzdáte mandátu europoslanca. Vzdáte sa ho aj v prípade, že skončíte v opozícii?
Áno, aj v tom prípade.
X Aj všetci ostatní, ktorí sú z PS europoslancami?
Máme troch europoslancov, ja môžem hovoriť za seba. Ja som aj podpredseda Európskeho parlamentu, takže je to zložitejšie. Ale áno, ja som pevne rozhodnutý pôsobiť na Slovensku, lebo mám pocit, že to je dôležité. Bez ohľadu na to, ako tie voľby dopadnú, skončím ako europoslanec, ak sa Progre
X X X
Pri raziách v Taliansku proti kalábrijskej mafii ‚Ndrangheta zatkli viac ako 30 ľudí
Talianska polícia informovala, že spomedzi zadržaných bolo väzobne stíhaných 22 ľudí, kým 12 ďalších bolo umiestnených do tzv. domácej väzby, štyria boli dočasne zbavení svojej funkcie a tri osoby dostali príkaz neopúšťať svoje mesto.
Desiatky ľudí zatkla talianska polícia pri najnovších raziách proti zločineckej organizácii ‚Ndrangheta. Zásahy odhalili, ako sa početné nelegálne aktivity tejto kalábrijskej mafie rozšírili aj do Rakúska či Nemecka. Oznámila to v utorok talianska polícia, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Zadržaní, medzi ktorými je aj niekoľko kalábrijských politikov, čelia obvineniam z členstva v mafii, ale aj vraždy, vydierania, podvodu, manipulovania verejných zákaziek, podplácania či kupovania hlasov.
Talianska polícia informovala, že spomedzi zadržaných bolo väzobne stíhaných 22 ľudí, kým 12 ďalších bolo umiestnených do tzv. domácej väzby, štyria boli dočasne zbavení svojej funkcie a tri osoby dostali príkaz neopúšťať svoje mesto. Celkovo pritom úrady vyšetrujú 123 osôb vrátane bývalého šéfa kalábrijskej správy Maria Oliveriho.
Pri vyšetrovaní spolupracovala talianska polícia s prokurátormi z nemeckého Stuttgartu i s nemeckou spolkovou políciou.
‚Ndrangheta údajne od juhu až po sever Talianska nelegálne obchodovala v oblasti nehnuteľností, stravovacích, bezpečnostných služieb či videopokru. Nelegálne obchody tam prevádzkovala tiež s ovocím, zeleninou a dobytkom, priblížila talianska polícia.
Mafiáni podľa polície obchodovali aj s rakúskymi obchodníkmi s ovocím a zeleninou. Taktiež využívali služby nemeckých hackerov na vykonávanie podvodných bankových a finančných transakcií.
‚Ndrangheta pochádzajúca z juhotalianskeho regiónu Kalábria je považovaná za jeden z najväčších a najmocnejších zločineckých syndikátov na svete. V tomto smere predstihla aj sicílsku Cosa Nostru, kedysi najvplyvnejšiu taliansku mafiánsku organizáciu. V máji bolo počas dvoch vĺn razií proti ‚Ndranghete, konkrétne jej pašerákom drog, zadržaných v celej Európe vyše 100 ľudí, aktuality.sk
X X X
Kočnerov stav ostáva kritický. Zrušili mu výsluchy a je pod dohľadom lekárov
Marian Kočner je stále pod dohľadom zdravotníckych expertov a po sobotnom vyšetrení v bratislavskej nemocnici sa jeho stav nezlepšil. Kam pokračovala jeho cesta po vyšetrení u lekára?
Mariana Kočnera previezli do nemocnice v bratislavskom Ružinove v sobotu. V zdravotníckom zariadení podstúpil lekárske vyšetrenie a podvečer v sprievode kukláčov priestory opäť opustil. Z nemocnice Kočner odchádzal sediac na nosidlách, odviezť ho mala sanitka.
Kočnerov advokát Marek Para neuviedol, čo bolo dôvodom návštevy nemocnice, s tým, že nemá oprávnenie poskytovať informácie o zdravotnom stave klienta. Neposkytol ani informácie o tom, kam Kočner smeroval po vyšetrení, teda či ho odviezli späť do väzenia, alebo bol hospitalizovaný.
Podľa zistení Pravdy sa však zatiaľ zdravotný stav Mariana Kočnera nepodarilo zlepšiť. “Môžem potvrdiť, že vzhľadom na vážnosť jeho stavu je naďalej v opatere lekárov a boli zrušené všetky plánované úkony,” potvrdil pre Pravdu jeho advokát Para. Doplnil, že to zahŕňa aj výsluchy a porady Kočnera s advokátmi.
Marián Kočner si momentálne odpykáva trest v leopoldovskej väznici. V januári 2021 bol právoplatne odsúdený na 19 rokov odňatia slobody nepodmienečne za falšovanie miliónových zmeniek.
Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) poskytuje zdravotnú starostlivosť odsúdeným vo vlastných zdravotníckych zariadeniach. Každý ústav výkonu trestu totiž disponuje vlastnou ambulanciou, pod zväz tiež patrí Nemocnica pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.
“V prípade, ak si zdravotný stav väznenej osoby vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v zdravotníckom zariadení zboru alebo vo väzenskej nemocnici, zabezpečí sa jej poskytnutie na nevyhnutne potrebný čas v inom civilnom zdravotníckom zariadení,” informovalo tlačové oddelenie ZJVS.
Doplnilo, že nedisponuje súhlasom Kočnera na poskytnutie informácii o jeho zdravotnom stave, preto ZVJS nemôže povedať, či je odsúdený podnikateľ hospitalizovaný, alebo nie je.
Kočner sa naposledy ukázal na verejnosti v polovici mája, na ohlásení rozsudku k vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vtedy sa pohyboval samostatne a o zdravotných problémoch neinformoval.
Známy podnikateľ je aktuálne obvinený v niekoľkých ďalších trestných konaniach. Začiatkom júna prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Kočnera obžalobu pre kauzy Donovaly a Báč. V prvom prípade sa obžaloba týka uplatnenia nadmerných odpočtov DPH v sume prevyšujúcej 8 miliónov eur súvislosti s predajom nehnuteľností na Donovaloch.
V kauze Báč obžaloba sa týka zločinu poškodzovania veriteľa pri verejnej dražbe golfového areálu pri Báči, kde škoda dosahuje sumu takmer 3 milióny eur, informovala prokuratúra na sociálnej sieti./agentury/
X X X
Anglicko tvrdí, že Ukrajina obsadzuje už aj územia, ktoré Rusko okupuje od roku 2014
Príslušníci vzdušných síl Ukrajiny zaznamenali malé územné zisky východne od dediny Krasnohorivka blízko mesta Doneck v Donbase, uvádza sa v správe britských tajných služieb.
Ukrajinské jednotky v rámci prebiehajúcej protiofenzívy dosiahli menšie zisky aj na územiach, ktoré Rusko okupuje už od roku 2014. S odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb to v utorok uviedlo ministerstvo obrany v Londýne.
Príslušníci vzdušných síl Ukrajiny zaznamenali malé územné zisky východne od dediny Krasnohorivka blízko mesta Doneck v Donbase, uvádza sa v správe britských tajných služieb. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
„Viaceré súbežné ukrajinské útoky v Donbase z poslednej doby pravdepodobne pomohli (Ukrajincom) získať presilu” nad jednotkami medzinárodne neuznanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a čečenskými silami operujúcimi v tejto oblasti, uviedlo na Twitteri britské ministerstvo.
Rusko začalo svoju vojenskú ofenzívu proti svojmu západnému susedovi pred viac než 16 mesiacmi a v súčasnosti okupuje približne 20 percent územia Ukrajiny. Už v roku 2014 však Moskva anektovala ukrajinský Krymský polostrov, čím porušila medzinárodné právo, píše DPA. V tom istom roku Ruskom podporovaní separatisti obsadili aj Doneckú a Luhanskú oblast, aktuality.sk
X X X
Riaditelia Slovenskej agentúry životného prostredia a Vodohospodárskej výstavby končia vo funkciách
Výmenu na postoch riaditeľov dvoch svojich odborných organizácií potvrdilo aj ministerstvo životného prostredia.
Kým riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Michal Maco požiadal o uvoľnenie z pracovného pomeru sám, v prípade riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Vladimíra Kollára ide o vzájomnú dohodu.
Dôvody na odchod niekdajších riaditeľov ministerstvo nekomentovalo.
„V prípade SAŽP ide o rozhodnutie generálneho riaditeľa, ktoré ministerstvo rešpektuje. Aktuálne sa hľadá vhodný manažér, ktorý bude poverený viesť agentúru do riadneho výberového konania,“ uviedol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.
SAŽP v poslednom období čelila opakovanej kritike za projekt Obnov dom, cez ktorý ľudia mohli žiadať dotáciu na rekonštrukciu starších rodinných domov a znížiť si tak náklady na energie aj emisie.
O dotácie prejavili záujem tisícky Slovákov, agentúra však mala problém s vyhodnocovaním žiadostí. Dodnes nie sú vyhodnotené žiadosti ani z pilotných výziev projektu, napriek ubezpečeniam sa rýchlejším tempom nerozbehlo vyhodnocovanie ani poslednej tretej výzvy. Rezort sa za doterajšie zdržanie žiadateľom ospravedlnil a avizoval viaceré opatrenia, ktoré majú procesy urýchliť. Minister Milan Chrenko dostal od vlády úlohu vyhodnotiť všetky žiadosti do 15. augusta.
K výmene došlo aj vo vedení Vodohospodárskej výstavby, z pozície riaditeľa odišiel Vladimír Kollár. „V prípade Vodohospodárskej výstavby išlo o vzájomnú dohodu. Podnik do výberového konania povedie Andrej Kasana, dlhoročný zamestnanec Vodohospodárskej výstavby,“ komentoval hovorca rezortu Tomáš Ferenčák, aktuality.sk
X X X
Vojna na Ukrajine: Poľsko podporí investície malých a stredných podnikov na Ukrajine
Poľská vláda chce rozšíriť investičné aktivity domácich firiem na Ukrajine. Oznámila to v utorok podpredsedníčka vlády a ministerka pre regionálny rozvoj Jadwiga Emilewiczová.
Jednou z foriem podpory poľských malých a stredných podnikov, ktoré sa podieľajú na povojnovej obnove Ukrajiny, bude vytvorenie nového finančného nástroja, ktorý podporí ich investície, uviedla na tlačovej konferencii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.
Nový nástroj bude spravovať Poľský rozvojový fond (PFR), ktorý má predchádzajúce skúsenosti s podporou investičných aktivít, uviedla Emilewiczová. Vláda pracuje aj na zlepšení colných procedúr na poľsko-ukrajinskej hranici a na budovaní logistických a distribučných centier v juhovýchodnom Podkarpatskom a Lubelskom vojvodstve, ktoré budú slúžiť firmám zapojeným do obnovy Ukrajiny, dodala, aktuality.sk
X X X
Skončí Boris Kollár vo svojej funkcii? Na otvorenie schôdze máme dosť hlasov, tvrdí Mária Kolíková
Parlament sa pravdepodobne pokúsi odvolať predsedu parlamentu Borisa Kollára. Poslancom sa podarilo vyzbierať 30 podpisov, ktoré sú potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze. Potvrdila to bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Podľa Petra Pellegriniho by nemal byť človek ako Boris Kollár na čele parlamentu. „Hlas sa mimoriadnej schôdze zúčastní. O hlasovaní budeme informovať. Z mojich názor si viete predstaviť, ako by sme sa mohli zachovať. Ja si neviem predstaviť, keby som čelil takémuto škandálu, že by ma niekto toleroval na stoličke predsedu parlamentu alebo predsedu vlády.“
Naopak, Peter Pčolinský zo Sme rodina stále stojí za Borisom Kollárom a rozumie dôvodom, pre ktoré predseda parlamentu udrel mamu svojho dieťaťa, aktuality.sk
X X X
Ako sa Slováci skamarátili s telefónom a o čo sa nepostaral Vasil Biľak
Telefón do každej slovenskej obce! Tento slogan sa zrodil ešte pred druhou svetovou vojnou, ale skutočnosťou sa stal až v roku 1953. Áno, pred 70 rokmi sa na telefónnu sieť u nás napojila posledná obec – Krajná Bystrá.
Dedinka v Podduklianskom kraji je známa ako rodisko Vasiľa Biľaka, kedysi vysokého komunistického funkcionára. V roku 1953 bol však Biľak iba na začiatku svojej straníckej kariéry ako tajomník v Prešovskom kraji. Keby už pôsobil na ústredí KSS, zrejme by sa postaral, aby jeho rodná obec neostávala na chvoste telefonizácie.
Dediny okolo Svidníka však mali v prvých rokoch po vojne existenčnejšie problémy, než bolo zavedenie telefónu. Mnohí tamojší obyvatelia dlho nemali strechu nad hlavou, niektorí museli žiť v zemľankách. Front zanechal v okolí Údolia smrti samé zhoreniská.
V takýchto dedinkách jediný telefón umiestňovali spravidla do budovy obecného úradu (vtedy národného výboru), kde sídlila aj pošta. O Krajnej Bystrej nemáme písomné svedectvo, a tak si poslúžime kronikou inej zemplínskej obce Porúbka, ktorú pripojili na telefónnu sieť o jeden rok skôr.
„Telefón sa nachádza v kancelárii miestneho národného výboru,“ zaznamenal kronikár. „Hovorňu využívajú aj občania.“
Približne tak to vyzeralo vo väčšine menších obcí na slovenskom vidieku. Musel im stačiť jeden jediný úradný prístroj. Telefón v domácnosti sa tam dlho považoval za mestský prepych.
Neoceniteľný dorozumievací prostriedok
Podľa českého historika Václava Průchu bolo na sklonku prvej ČSR napojených na telefónnu sieť 42 percent slovenských obcí. Po prechode frontu a bezprostredne po vojne to bola už len každá tretia obec.
Pritom telefonizácia sa u nás začala ešte za Rakúsko-Uhorska, prednosť však mali väčšie mestá. V Bratislave, vtedajšom Prešporku, zriadili prvý telefónny aparát arcivojvodovi Fridrichovi v Grassalkovichovom (dnešnom Prezidentskom) paláci. Spojil však iba kanceláriu tohto šľachtica s jeho – maštaľou…
Až prešporský podnikateľ Karl Kragl zriadil v meste prvú telefónnu sieť. Stalo sa tak v roku 1884, len osem rokov po patentovaní prvého použiteľného telefónu Alexandra G. Bella v USA.
Kragl spustil veľkú reklamnú kampaň v prešporských nemeckojazyčných novinách Pressburger Zeitung, ale získal iba 10 predplatiteľov. O 10 rokov mala sieť 156 účastníkov a v roku 1894 ju odkúpil štát.
Jednou z príčin automatizácie ústrední bola potreba nahradiť zvedavé telefonistky.
Za zriadenie telefónu sa platil ročný účastnícky poplatok 90 zlatiek, a to za vzdialenosť do dvoch kilometrov od ústredne. Ďalších 10 zlatých za každý nový začatý kilometer. Na porovnanie: 90 zlatých – to bol trojmesačný plat tovariša, pomocníka majstra.
Ani telefonovanie nebolo lacnou záležitosťou. Trojminútový hovor stál vtedy toľko ako dva metráky uhlia.
Napriek tomu len v desaťročí 1890 – 1990 vznikli ďalšie podobné telefónne siete v Nitre, Komárne a Košiciach. Telefónne úrady už vtedy spájali viacero lokalít v okolí Banskej Štiavnice, na Spiši, a hlavne vo Vysokých Tatrách.
V októbri 1908 informovali Zvolenské noviny, že telefonovanie konečne zlacnelo. „Za trojminútový hovor medzi Zvolenom a Bystricou, ako aj medzi Zvolenom a Lučencom sa platí namiesto dvoch korún len jedna koruna.“ Od roku 1900 sa totiž v Uhorsku už všetko počítalo na koruny, a nie na zlatky.
Medzitým pribúdali ďalšie telefónne siete a v roku 1916 sprostredkovalo spojenie na území dnešného Slovenska (vtedy Horného Uhorska) už 7 854 telefónnych staníc v 450 obciach.
Telefonizácia a vôbec spoje v Uhorsku napredovali – podobne ako doprava – južno-severným, a nie západo-východným smerom. Mocenské centrum Uhorska, čiže východnej polovice podunajskej ríše, sa nachádzalo predsa v Budapešti, a nie v Prahe. Západná polovica monarchie vrátane Čiech a Moravy sa orientovala na Viedeň. Preto moravskí obchodníci písali koncom roku 1911 sťažnosť príslušnému ministerstvu:
„Pohraničný okres Uherský Brod nemá doposiaľ telefonické spojenie s Uhrami, a teda mu chýba neoceniteľný dorozumievací prostriedok pre obchod a priemysel. Pritom najzápadnejšia uhorská telefónna stanica v Novom Meste nad Váhom je od našej najvýchodnejšej obce Květná u Strání vzdialená iba 15 kilometrov.“
Počuť len veľmi málo a slabo
Cez prvú svetovú vojnu telefonizácia pokročila najmä v armáde. Telefón a telegraf sa stali strategickým vecami. Nie náhodou Vladimír Iľjič Lenin (Uľjanov) počítal v svojom pláne prevzatia moci v Rusku boľševikmi už aj s obsadením telefónnej ústredne v jeho hlavnom meste – Petrohrade.
Rozmohlo sa odpočúvanie telefónnych liniek tajnými službami. Na jar 1918 sa podarilo príslušníkom českého odboja napojiť na linku Berlín – Viedeň. Stalo sa tak počas návštevy cisára Karola I. v Prahe, ktorý linku využíval. Špiónskym spôsobom získané informácie putovali do Švajčiarska vodcom československého zahraničného odboja, ktorí ich odovzdal západným spojencom.
Po vzniku Československa sa jednou z priorít rezortu pôšt stalo presmerovanie slovenských telefónnych sietí na Čechy a Prahu.
Začiatky však boli ťažké. Ako uvádza český expert na dejiny spojovacej techniky Michal Hron, štát mal vtedy tak málo bronzu, že stačil na vybudovanie iba desiatich kilometrov vedenia. V jednom období museli byť pozastavené všetky súkromné hovory, prednosť dostali hovory objednané štátnymi inštitúciami.
Pred klasickým telefónom sa však dalo ujsť. No skúste ujsť pred tým dnešným – mobilným.
Neskôr sa zaviedla kategória tzv. nevyhnutných hovorov, tie sa však spoplatňovali trojnásobnou sadzbou. Ešte neskôr bola možnosť aj „bleskových hovorov“, ale tie boli až deväťnásobne drahšie. Bežný trojminútový hovor, na ktorý bolo treba čakať aj celé hodiny, stál v roku 1920 dve koruny, ale iba ak volaná vzdialenosť nepresahovala 50 km. Ak išlo o vzdialenosť od 50 do 100 km, hovor stál tri koruny.
Ak do 200 km – štyri koruny, do 300 km – päť korún a nad 300 km (napríklad z Bratislavy do Prahy) stál sedem korún. Pre lepšiu predstavu: sedem korún – to bola vtedy priemerná denná mzda robotníka.
V novembri 1920 informoval šéf rezortu pôšt a telegrafu Maximilián Fatka poslancov parlamentu, že za dva roky sa vybudovalo 11 lokálnych telefonických spojení cez rieku Morava a vo výstavbe je diaľkové káblové spojenie Prahy s Bratislavou. Dokončilo sa až v roku 1925. „Kábel“ však skrátil čakaciu dobu na spojenie týchto dvoch miest mnohonásobne: z jednej až troch hodín na štyri až dvanásť minút!
Káble sa vtedy využívali iba na spájanie vzdialených a väčších miest. „Výhodou podzemných káblov v porovnaní s telefónnymi drôtmi vedenými vzduchom je to, že poveternosť nemá vplyv na kvalitu telefonovania,“ vysvetľovala denná tlač.
Na väčšine Slovenska však ešte dlho prevládalo spojenie po drôtoch visiacich na drevených stĺpoch. Vyskytovalo sa vlastne až do začiatku 80. rokov, keď sa začalo s digitalizáciou telekomunikácií. Dovtedy sa často sa stávalo, že búrky niekde nad Tatrami spôsobili prerušenie telefonického spojenia Bratislavy s Košicami. Inokedy boli linky až také preťažené, že štátna tlačová agentúra (ČTK) nedokázala včas dodať aktuálne správy redakciám východoslovenských denníkov.
„Linka je taká zlá,“ sťažovala sa redakcia Slovenského denníka ešte koncom roku 1927, „že počuť len veľmi málo a slabo. Najviac za to môžu telefónne centrály v Bratislave a Košiciach. Keď už sa vám konečne podarí hovoriť, ozve sa hlas z centrály, či hovoríte, a hovor sa preruší na dlhší čas.“
Lacnejšie večer a v noci
Na tomto mieste treba vari pripomenúť, že v oných časoch telefóny mali kľučku, ktorá slúžila na „zazvonenie“ ústredni. Tam sa rozsvietila malá žiarovka, na čo telefonistka (manipulantka) zasunula kolík do svorky volajúceho, prehodila prešmykač do načúvacej polohy, pozdravila a spýtala sa na želanie abonenta. Potom hovor spojila.
Telefónny prístroj mal pekne vyzváňať, v skutočnosti však podľa spisovateľa Martina Rázusa „hrčal“ a podľa Karla Čapka „drnčal“.
Na začiatku svojej existencie chýbalo Československu telefonické spojenie so zahraničím. Informácie z parížskej mierovej konferencie, ktorá mala definitívne rozhodnúť o južných hraniciach republiky, sa mohli dostať do Prahy iba letecky. Priamy telefonický a telegrafný styk s Parížom ešte nefungoval. Diaľkové káble sa však o niekoľko rokov uplatnili aj v medzinárodnom telefonickom spojení.
Postupne sa telefón stal prístupnejším aj širšej verejnosti. Prvé verejné automaty sa objavili v Bratislave ešte za „cisára pána“, ale až v auguste 1927 osadili viacero telefónnych búdok v košických uliciach. Postupne túto vymoženosť techniky mohli využiť obyvatelia ďalších slovenských miest.
Napriek rozšíreniu miestnych sietí ešte aj v 30. rokoch bolo ich na Slovensku iba 560. České kraje boli na tom lepšie, ale napríklad z vyše 2 700 žandárskych staníc malo v roku 1930 vlastný telefón iba 1 925. Počtom telefónov na 1 000 obyvateľov sa ČSR nachádzala až na 15. mieste v Európe.
Ďalšia telefonizácia v ČSR dostala stimul, keď v apríli 1936 rozhodlo ministerstvo pôšt o znížení poplatkov za telefónnu službu. Volanie v hodinách slabej prevádzky – od 19. do 8. hodiny – zlacnelo o 40 percent.
Nezdôverujte sa do telefónu!
Koncom 30. rokov sa telefón rozšíril na Slovensku natoľko, že Ľudovít Michalský sa rozhodol do svojho Spoločenského lexikónu zaradiť aj kapitolu „Telefónny styk“.
Okrem iného radil, ako sa má volajúci správať, keď zdvihne „počúvadlo“ prístroja (mikrotelefón) z vidlice a priloží ho k uchu: kým sa neohlási ústredňa či centrála, treba zachovať pokoj.
„Trepanie na vidlicu telefónu a podobné rozčuľovanie sa je úplne zbytočné. Nesmieme zabúdať, že každá úradníčka (telefonistka) má stopäťdesiat čísel na stole a len obmedzený počet zapojovacích šnúr. A tak pri väčšej frekvencii volaní nemôže ani pri najlepšej vôli tak rýchlo zapojiť abonenta, ako by chcela.“
Často sa stávalo, že volajúci vynadali telefonistke za to, že ich nechala dlho čakať alebo že ich pridlhý hovor prerušila. „Kričať na úradníčku je vysoký stupeň nevychovanosti a surovosti,“ poučoval Michalský. „Mať dlhé hovory nie je namieste, lebo na zapojenie čakajú ďalší oprávnení netrpezlivci.“
Mnohí volajúci i volaní sa dlho nevedeli naučiť, že pri telefonovaní sa treba najprv predstaviť menom. Michalský upozorňoval, že je nezdvorilé vypytovať sa: „Haló, kto tam?“ A radil ospravedlniť sa človeku na druhom konci linky, ak vás ústredňa nesprávne spojila.
Autor Spoločenského lexikónu už pred vyše 80 rokmi kládol čitateľom na srdce: „Pre čisto súkromné hovory dôverného rázu sa telefón neodporúča… O dôverných veciach je najlepšie si pohovoriť pri návštevách.“ Prečo? Lebo čert alebo Veľký brat nespí. Ale Michaľský to sformuloval kulantnejšie: „Lebo pri nedopatrení alebo nejakej poruche sa ľahko môže stať, že váš hovor vypočuje nepovolaná tretia osoba.“
Už v tých dávnych časoch sa teda ukazovalo, že telefón je dobrý sluha, ale zlý pán a že sa môže zmeniť na votrelca do súkromia.
Našťastie, už vtedy sa začal presadzovať automatizovaný telefónny styk. Pravda, iba v rámci jednotlivých miest, resp. obcí. Samozrejmosťou sa stávali telefónne prístroje s rotačnou číselnicou, ktoré umožňovali zapojiť žiadané čísla bez sprostredkovania.
Mimochodom, jednou z príčin nástupu automatizovaných ústrední bola potreba nahradiť priveľmi zvedavé telefonistky, ktoré rady odpočúvali hovory.
Človek otrokom mobilu?
V roku 1946 bolo na Slovensku 16 815 telefónnych staníc v 775 obciach, čiže asi v tretine sídiel. Za ďalších sedem rokov sa však počet staníc zvýšil 5-násobne na 85-tisíc.
Zapojenie poslednej obce do telefónnej siete v roku 1953 ešte neznamenalo, že hlad po telefónoch sa u nás pominul. Naopak, ešte sa zvýšil. Vlastne až vtedy sa začala masová telefonizácia domácností. Preto len do roku 1957 tu pribudlo okolo 30-tisíc staníc a okolo roku 1980 ich bolo okolo 250-tisíc.
Jeden prístroj pripadal zhruba na 16 obyvateľov, čo nebolo málo, ale stále sme výrazne zaostávali za priemyselne vyspelými štátmi i za Českom. Ľudia čakali na zavedenie pevnej linky do bytu v poradovníku tri, päť i sedem rokov, podľa toho, aké mali postavenie a známosti.
Ak medzitým žili v malej dedine bez pošty a potrebovali súrne volať lekárovi, museli poprosiť starostu (vtedy predsedu národného výboru), aby im umožnil zatelefonovať z kancelárie. Alebo otravovali suseda, ktorý už mal doma pevnú linku.
V meste sa mohli vybrať do najbližšieho verejného automatu alebo na poštu. Tam najmä vtedy, ak chceli telefonovať do iného mesta. Medzimestské automatizované spojenie sa u nás začalo udomácňovať až od roku 1969. Dovtedy ho sprostredkovala spojovateľka na medzinárodnej ústredni. Kto nemal doma telefón, musel si ísť „medzimesto“ objednať osobne na pošte a čakať, kým ho nezavolajú do hovorne – malej kabínky niekde v kúte miestnosti.
Podľa Hrona automatizovalo Československo v roku 1977 takmer 60 percent medzimestského telefónneho styku a 97 percent mestského.
Zároveň s tým sa rozmohlo odpočúvanie telefonických hovorov bezpečnostnými orgánmi. Do roku 1961 sa tak dialo na základe rozkazov a smerníc náčelníkov ŠtB bez dohľadu súdu a prokuratúry. Potom sa síce inštitút odpočúvania a nasadzovanie tzv. operatívnych prostriedkov dostal do trestného zákona, v praxi sa však často zneužíval, predovšetkým pri sledovaní tzv. politických nespoľahlivých občanov.
Dnes je telefón v každom dome, na jedného obyvateľa pripadajú aj dva prístroje. A každý občan môže odpočúvať každého, Nelegálne, samozrejme. Lebo každý si môže v internetovom obchode kúpiť zariadenie, ktoré to hravo umožňuje.
Americký publicista Ambroze Bierse nazval kedysi telefón diabolským vynálezom, pretože odstránil jeho výsadu „udržiavať odstup od nepríjemných ľudí“. Pred klasickým telefónom sa však dalo ujsť. No skúste ujsť pred tým dnešným – mobilným. Človek so smartfónom sa nezriedka stáva jeho príveskom, predĺženou rukou, a teda otrokom.
Má zrejme najväčšiu súkromnú zbierku historických telefónov na Slovensku. Vyše 300 aparátov a okolo stovky rôznych telefónnych ružíc, slúchadiel, svorkovníc, rotačných číselníc i telefónnych zoznamov. Tridsať rokov odslúžil v armáde ako spojár, ďalších dvadsať v telefónnej ústredni Žilinskej univerzity. Zoznámte sa, zberateľ Jozef Remenec (69).
X Keď sme spolu hovorili pred 13 rokmi, mali ste v zbierke najstarší telefón z roku 1920. Podarilo sa vám zohnať medzitým niečo ešte staršie?
Áno, je to prístroj z roku 1890. Nálezca ho objavil medzi haraburdím na povale starého domu.
X Aký je to telefón?
Induktorový, to znamená s kľučkou, bez číselnice, s dreveným krytom, pletenou šnúrou a mikrotelefónom voľne položeným vedľa prístroja. Vyrobila ho firma Ericsson alebo Siemens, to ešte spresňujem.
X Máte aj ďalšie vzácne kúsky. Ktoré by ste spomenuli?
Napríklad telefón z roku 1920 alebo nemecký telefón z roku 1940. Bol dvojúčelový, dal sa využiť v civilnom sektore aj v armáde ako poľný telefón. Je to doslova unikát, používal ho zrejme vysoký dôstojník wehrmachtu.
Na rande sme prišli vždy presne. Dnes majú všetci mladí ľudia mobily, volajú si 30-krát denne, a napriek tomu meškajú.
X V zbierke máte aj telefónne zoznamy. Ktorý je najstarší?
Ten z roku 1929, platil pre Slovensko i Podkarpatskú Rus. Možno z neho zistiť, že napríklad Žilina mala vtedy 383 telefónnych staníc a Rajecké Teplice sedem. Kuneradský zámok mal jeden telefón s číslom 6. Ináč v Žiline boli vtedy 2– a 3-miestne čísla, Bratislava mala už aj 4-miestne.
X Aké výhody mali klasické telefóny v porovnaní s dnešnými mobilnými?
Mobil je zraniteľný v tom, že vám niekedy môže spadnúť sieť. Zvyčajne vtedy, keď volajú všetci a preťažia ju. Napríklad na Silvestra. To sa klasickému telefónu nemohlo stáť.
X Ako je to možné?
Jednoducho, kedysi sme nevolali tak často ako dnes. Ale na rande sme prišli vždy presne a na futbalový tréning takisto. Dnes majú všetci mladí ľudia mobily, volajú si 30-krát denne, a napriek tomu meškajú.
X Klasický telefón bol vraj ľudskejším druhom techniky, nespútaval nás natoľko ako smartfón.
To je pravda. Mobilné telefóny predsa len trocha obmedzujú súkromie i osobnú slobodu. Na druhej strane majú mnohé výhody. Človek nebodaj ostane trčať vo výťahu a vďaka mobilu si môže okamžite privolať pomoc.
X Napriek všetkému už aj vy dávate prednosť mobilu?
Ale zároveň stále zostávam verný aj pevnej linke.
X Pred 13 rokmi ste mali presunúť svoju zbierku do vznikajúceho múzea v Hornom Hričove. Stalo sa to?
Áno, ale neveľmi sa to osvedčilo. V roku 2014 som väčšiu časť zbierky predal za symbolickú cenu múzeu v moravskom Buchlove pri známom hrade. Tvorí tam samostatnú expozíciu a v lete ju vidí priemerne okolo 40-tisíc divákov. Potom ma však priatelia presvedčili, aby som zanechal niečo aj Slovensku. Za takmer desať rokov som vytvoril ďalšiu kolekciu, podľa mňa ešte cennejšiu.
X Čo s ňou?
Pripravujem dve výstavy, obe by som chcel sprístupniť verejnosti v roku 2026, keď si pripomenieme 80 rokov výroby telefónov v národnom podniku Tesla – na Slovensku v Liptovskom Hrádku a neskôr aj v Stropkove – a 150. výročie od vynálezu telefónu.
X Neuvažujete o samostatnom Múzeu telefónov na Slovensku?
Je to môj sen. Uvidíme…/agentury/
X X X
Číňania sa chvália, že ich umelá inteligencia prekonala GPT-4. Je tu však viacero otáznikov
K čínskemu riešenie má verejnosť stále len obmedzený prístup.
Čínska technologická spoločnosť Baidu tvrdí, že sa jej podarilo vyvinúť model umelej inteligencie (AI), ktorý v štandardizovaných benchmarkoch prekonáva západnú konkurenciu. Úspech sa jej vraj podarilo dosiahnuť s najnovšou verziou jej umelej inteligencie nazvanej Ernie 3.5. Téme sa venovala agentúra Reuters na svojom webe.
Firma Baidu, ktorá bola pred nástupom AI známa predovšetkým svojím rovnomenným internetovým vyhľadávačom, sa vo vyjadrení odvoláva na test uskutočnený čínskym denníkom China Science Daily. Ako ale upozorňuje Reuters, ide o čínske štátne médium, ktoré je podľa dostupných informácií financované hneď niekoľkými vládnymi agentúrami.
Spravodajský kanál mal konkrétne otestovať AI model Ernie 3.5 od čínskeho Baidu s pomocou rôznych datasetov, medzi ktorými boli aj AGIEval a C-Eval. Sú to dva univerzálne benchmarky navrhnuté presne za účelom hodnotenia schopností moderných AI modelov. Zatiaľ čo C-Eval vyvinuli odborníci zo Šanghajskej dopravnej univerzity, AGIEval je výsledkom práce výskumníkov z Microsoftu.
Presné skóre nezverejnili
Hoci presné výsledky AI modelu Ernie 3.5 z týchto benchmarkov spomínané nie sú, podľa Baidu prekonala ich umelá inteligencia konkurenčné riešenie ChatGPT od OpenAI v hodnotení „komplexných schopností“. Taktiež produkt Baidu porazil jeho AI model GPT-4 „v niekoľkých čínskych schopnostiach“.
Model GPT-4 od OpenAI aktuálne patrí medzi najviac rozšírené formy umelej inteligencie na trhu. Spolieha sa naň hneď niekoľko nástrojov – okrem ChatGPT stavia na GPT-4 taktiež Bing Chat od Microsoftu či My AI od Snapchatu. Naproti tomu taký Google vyvíja vlastnú AI, ktorá poháňa jeho chatbota Barda.
Na záver dodajme, že Baidu sa chváli predovšetkým vylepšeniami v oblasti efektivity práce novej verzie AI modelu. Jej riešenie Ernie 3.5 to vraj predurčuje na „rýchlejšie a lacnejšie uplatnenie v budúcnosti“. Takisto má byť veľkou výhodou jej umelej inteligencie aj podpora pluginov, ktoré dokážu AI lepšie prispôsobiť pre konkrétne úlohy a zadania, aktuality.sk
X X X
Našiel sa šéf vagnerovcov. Lukašenko potvrdil, že Prigožin je v Bielorusku
Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny sa už momentálne nachádza v Bielorusku. Potvrdil to v utorok bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, informujú agentúra DPA a stanica Sky News.
„Áno, skutočne, dnes je v Bielorusku,“ uviedol Lukašenko podľa bieloruskej tlačovej agentúry Belta. Prigožin v piatok obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov. Následne sa počas uplynulého víkendu pokúsil pomocou svojich jednotiek zvrhnúť ruské vojenské velenie. Zmocnili sa mesta Rostov nad Donom na juhu Ruska a vydali sa smerom na Moskvu.
V sobotu večer sa však situácia upokojila, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do táborov na Ukrajine. Samotný šéf vagnerovcov sa odvtedy na verejnosti neobjavil, pričom o mieste jeho pobytu sa viedli rozsiahle špekulácie.
Ukončenie krízy sprostredkoval práve bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. V súlade s dohodou sa mal Prigožin presunúť do Bieloruska, zatiaľ čo jeho muži dostali na výber, či sa k nemu pridajú, alebo budú začlenení do ruských ozbrojených síl.
Od utorňajšieho rána informovali médiá o lietadle spájanom s Prigožinom, ktoré odletelo z Moskvy a pristálo v Bielorusku. Nemenovaný americký predstaviteľ pritom naznačil, že šéf vagnerovcov sa ubytoval v Minsku v hoteli bez okien./aktuality.sk
X X X
Tebe ruku nepodám! Ukrajinka odmietla, Briti vytlieskali Rusku. Sú iní ako Francúzi, vraví Kasatkinová, ktorú vyľakal Prigožin
Základné gesto fair play – podanie rúk po zápase – sa nekoná. Pravda, platí to len vtedy, ak v súčasnej dobe hrajú proti sebe ruská a ukrajinská tenistka.
Nepodanie rúk po zápase Daria Kasatkinová (Rusko) vs. Angelina Kalininová (Ukrajina).
Situácia, vyvolaná krvavou ruskou agresiou voči susednému štátu, ktorá trvá už takmer rok a pol, sa opakovala aj na turnaji v anglickom Eastbourne.
Ukrajinka Anhelina Kalininová odmietla po prehre 3:6, 1:6 podanie ruky s Ruskou Dariou Kasatkinovou.
Kasatkinová sa už v podobnej situácii ocitla. Na Roland Garros nastúpila proti Ukrajinke Jeline Svitolinovej.
Mrzela ju nielen prehra 4:6, 6:7, ale aj reakcia parížskych fanúšikov, ktorí ju za nepodanie rúk so Svitolinovou vypískali a „vybučali“.
V Anglicku sa však situácia neopakovala.
Kasatkinová a Kalininová sa navzájom pri sieti po zápase vyhli. Ruska potom zožala potlesk divákov po suverénnom výkone, keď súperke dovolila len štyri gemy.
„Francúzi sú v tomto iní, neviem prečo. Samozrejme, že reakcia anglických fanúšikov ma potešila viac.
Ale situácia je jasná, rovnako aj postoj ukrajinských tenistiek. Majú na to právo a ja to rešpektujem,“ vravela Kasatkinová.
Svetová jedenástka patrí medzi ruské tenistky, ktoré odsúdili vojenskú agresiu kremeľského režimu voči Ukrajine.
„Úprimne povedané, táto situácia je na hov*o. Nebudem to skrývať. Je ťažké čeliť okolnostiam takto dlho. Ja osobne sa snažím byť dobrým človekom. Mám priateľov, rodinu i rodičov v Rusku.
Uplynulých pár dní je tam veľký chaos. Ukrajinci zažívajú oveľa horšiu situáciu, ale to isté cítim aj ja,“ pokračovala tenistka, ktorá má trvalé bydlisko v Dubaji.
Vyľakala ju aj situácia okolo vzbury žoldnierov z Vagnerovej skupiny. Komando okolo Jevgenija Prigožina tiahlo na Moskvu a prešlo aj cez Voronež, kde má Kasatkinová priateľov.
„Veľmi sa bojím o ľudí, ktorých milujem,“ dodala pohnutým hlasom.
Kasatkinová nastúpi v 2. kole zajtra proti Češke Karolíne Plíškovej. Turnaj v Eastbourne je pre tenistky generálkou pred grandslamom vo Wimbledone, ktorý sa začína na budúci týždeň.
sívne Slovensko dostane do Národnej rady SR./agentury/
X X X
Manchester City dokončil prestup ďalšieho veľkého mena
Anglický futbalový klub Manchester City v utorok dotiahol prestup Matea Kovačiča z FC Chelsea. Dvadsaťdeväťročný chorvátsky stredopoliar podpísal s držiteľom treble štvorročný kontrakt v hodnote 25 miliónov libier.
Kovačič sa v roku 2021 tešil z Chelsea z triumfu v Lige majstrov. Tím Pepa Guardiolu získal v uplynulej sezóne titul v Premier League, LM a FA Cupe. Stal sa tak iba druhým anglickým tímom, ktorému sa to podarilo. „Je to pre mňa skvelý krok a nemôžem sa dočkať, kedy sa začnem pripravovať so City,“ citovala Kovačiča agentúra AFP. „Každý, kto sledoval tento tím pod Pepom vie, akí sú dobrí – pre mňa sú najlepší na svete,“ dodal.
Chorvát predtým hrával za Inter Miláno a Real Madrid. Bol súčasťou kádra španielskeho tímu, ktorý v rokoch 2016-2018 vyhral trikrát za sebou trofej v Lige majstrov, aktuality.sk
X X X
Česká tenistka neobháji titul v Eastbourne, premohla ju únava
Česká tenistka Petra Kvitová neobháji titul z trávnatého turnaja v Eastbourne, odhlásila sa pre únavu. Informovala o tom agentúra AP.
Deviata hráčka rebríčka získala v nedeľu v Berlíne svoj 31. titul vo dvojhre na okruhu WTA. Dvojnásobná wimbledonská šampiónka mala svoju obhajobu v Eastbourne začať proti Jelene Ostapenkovej, ktorú zdolala vo vlaňajšom finále. Lotyška v nedeľu triumfovala v Birminghame. Kvitová napodobnila Jelenu Rybakinovú z Kazachstanu, ktorá sa odhlásila pre vírusové ochorenie. Pre zranenie pravého ramena sa odhlásila aj Ruska Anastasia Potapovová.