Pchjongjang výmenou zrejme dostal pomoc v oblasti satelitnej technológie. Severná Kórea dodala Rusku viac ako milión delostreleckých nábojov a ďalšie zbrane pre vojnu Moskvy proti Ukrajine. Pchjongjang výmenou zrejme dostal pomoc v oblasti satelitnej technológie. Vyplýva to z údajov, ktoré v stredu parlamentu v Soule poskytla juhokórejská tajná služba, informuje TASR na základe správ agentúr Jonhap a AFP.

Rusko a Severná Kórea, historickí spojenci, sú predmetom radu medzinárodných sankcií – Moskva za inváziu na Ukrajinu a Pchjongjang za testovanie jadrových zbraní. Lídri oboch krajín, Kim Čong-un a Vladimir Putin, sa stretli v septembri na ruskom Ďalekom východe. USA následne tvrdili, že Pchjongjang začal dodávať Moskve zbrane.

Juhokórejská Národná spravodajská služba (NIS) v stredu parlamentný výbor za zatvorenými dverami informovala, že Severná Kórea od augusta tohto roka uskutočnila najmenej desať dodávok zbraní do Ruska.

„NIS zistila, že presunutých bolo viac ako milión delostreleckých nábojov,“ povedal následne novinárom poslanec Ju Sang-pom.

„Podľa analýzy to postačuje na asi dva mesiace v rusko-ukrajinskej vojne,“ priblížil.

Výmenou Severná Kórea podľa všetkého dostala od Moskvy technické poradenstvo pre svoju snahu vypustiť na obežnú dráhu vojenský prieskumný satelit, uviedol poslanec.

Pchjongjang po neúspešnom pokuse v auguste tvrdil, že tretie vypustenie satelitu uskutoční v októbri, k čomu nedošlo.

NIS sa domnieva, že Severná Kórea je po odklade štartu v záverečnej fáze príprav, pričom vzhľadom na pomoc Ruska očakáva vyššiu pravdepodobnosť úspechu. Spojené štáty v októbri uviedli, že Severná Kórea už dodala Rusku viac než 1000 kontajnerov s vojenským vybavením a muníciou, aktuality.sk

X X X

Kimove granáty pomohli Rusku na východe Ukrajiny prejsť do ofenzívy

Záujem Ruska o severokórejskú vojenskú pomoc prijali mnohí s úškrnom. Žeby štát, ktorý sa považuje za veľmoc, bol odkázaný na muníciu od jednej z najbiednejších a najizolovanejších krajín sveta?

Šéf Kremľa Vladimir Putin v rozhovore so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom.

Výsmech bol predčasný, píše portál Moscow Times. Názor, že severokórejské možnosti vojensky podporiť Rusko neradno podceňovať, zastávajú aj vojenský expert Ryan Evans a analytik Carnegieho centra pre ruské a eurázijské štúdiá Michael Kofman.

 „Severná Kórea má neuveriteľné kvantá delostrelectva – tento krok by mohol byť rozhodujúci v súčasnej fáze konfrontácie,“ poznamenal Evans v podcaste portálu War on the Rocks. Rusko sa podľa Kofmana snaží prevziať iniciatívu pred začiatkom zimy a výrazne mu v tom pomáhajú severokórejské granáty.

Ruské lode začali prepravovať kontajnery obsahujúce s najväčšou pravdepodobnosťou zbrane zo Severnej Kórey do Prímorského kraja na ruskom Ďalekom východe v polovici augusta. V septembri tieto kontajnery putovali po železnici do zbrojných skladov v meste Tichoreck v Krasnodarskom kraji, ktorý susedí s Ruskom okupovaným územím Ukrajiny. Ukázala to analýza satelitných snímok, o ktorej výsledkoch informovali britský Kráľovský inštitút spojených služieb pre obranné a bezpečnostné štúdie (RUSI) ako aj hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby prostredníctvom denníka Washington Post.

Tvrdé boje pri Avdijivke: Rusi prišli o ťažkú techniku

V septembri sa navyše prudko zintenzívnil pohyb nákladných vlakov na stanici Tumangan, jedinom hraničnom železničnom priechode medzi Severnou Kóreou a Ruskom, zistilo americké analytické centrum Beyond Parallel.

Vojenská spolupráca medzi oboma krajinami akcelerovala po návšteve ministra obrany Sergeja Šojgua v Pchjongjangu koncom júla a po stretnutí severokórejského diktátora Kim Čong-una so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom v polovici septembra.

Dovoz severokórejskýcg granátov zohral rozhodujúcu úlohu v tom, že Rusko spustilo ofenzívu na fronte v Doneckej oblasti a pokúša sa dobyť Avdijivku na jej juhovýchode a Kupjansk na severovýchode, píše s odvolaním sa na vojenských expertov v analýze súčasnej situácie denník El País. Vyslaním jednotiek na útok do takzvaného mlynčeka na mäso podrobuje ruská armáda ukrajinské pozície nepretržitému delostreleckému ostreľovaniu.

 „Munícia pochádzajúca zo Severnej Kórey sa stala v Avdijivke rozhodujúcim faktorom,“ povedal pre El País John Helin z fínskej vojenskej informačnej skupiny Black Bird. „A Rusi dostanú oveľa viac, ako už majú,“ dodal.

Útok na strategický železničný uzol Kupjansk-Uzlovoj prebieha nepretržite. „Nepriateľ sa snaží obkľúčiť Kupjansk,“ povedal pre Rádio Svoboda Denys Jaroslavskyj, veliteľ prieskumnej jednotky Ozbrojených síl Ukrajiny. Vysoké straty na ruskej strane na odhodlaní protivníka nič nemení. „Nemáme pocit, že nepriateľských síl ubúda. Situácia je veľmi zložitá,“ pripustil Jaroslavskyj.

 Severná Kórea, ktorá je od päťdesiatych rokov 20. storočia oficiálne stále vo vojne s Južnou Kóreou, vyrába a skladuje vo veľkých množstvách dva druhy zbraní, ktoré ruské jednotky na Ukrajine aktívne používajú. Ide o 122 milimetrové náboje sovietskeho typu pre húfnice a rakety rovnakého kalibru pre viacnásobný raketový systém Grad. Rusko tiež potrebuje severokórejské raketomety a delostrelectvo, tvrdia podľa Moscow Times americkí predstavitelia a experti./agentury/

X X X

Najmasívnejšia paľba v tomto roku, Rusko zaútočilo na 118 ukrajinských miest a obcí

Rusko počas uplynulých 24 hodín ostreľovalo viac než 100 ukrajinských miest a obcí, čo je najviac za jeden deň od začiatku tohto roka.

 Severná Kórea poslala do Ruska už viac ako desať zásielok s muníciou, čo zodpovedá miliónu delostreleckých granátov. Podľa agentúry Reuters o tom informovala juhokórejská Národná spravodajská služba (NIS). Moskva a Pchjongjang v poslednom čase posilňujú vojenskú spoluprácu. Rusko má záujem o muníciu z KĽDR pre svoju vojnu na Ukrajine, Severná Kórea by zase mohla podľa expertov získať ruskú pomoc s vývojom raketových technológií.

Posilnenie vojenskej spolupráce oboch krajín bolo podľa severokórejských médií predmetom septembrových rokovaní ruského prezidenta Vladimíra Putina a severokórejského diktátora Kim Čong-una v Rusku.

 V októbri americká vláda uviedla, že KĽDR už dodala Rusku viac ako 1000 kontajnerov s vojenským vybavením a muníciou, ktoré môže Moskva využiť vo vojne na Ukrajine. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov tvrdenie Západu ohľadom dodávok severokórejských zbraní Rusku označil za nepodložené.

Zatiaľ čo Moskva čelí sankciám v súvislosti s vlani zahájenou ruskou inváziou na Ukrajinu, na Severnú Kóreu uvalila Bezpečnostná rada OSN opakovane sankcie kvôli jej programom vývoja jadrových zbraní a balistických rakiet.

Juhokórejská spravodajská služba NIS dnes uviedla, že Severná Kórea je v záverečnej fáze príprav na vypustenie špionážneho satelitu. Pri predchádzajúcich dvoch pokusoch o vyslanie špionážnej družice KĽDR neuspela. Podľa juhokórejskej rozviedky sú však šance Pchjongjangu na úspech pri treťom pokuse vysoké.

X X X

Nástup juniora. Novým šéfom vagnerovcov je Prigožinov syn Pavel

Veliteľom Vagnerovej žoldnierskej skupiny sa stal Pavel Prigožin, syn jej zakladateľa Jevgenija Prigožina, ktorý v auguste zahynul pri leteckom nešťastí. Skupina známa svojou účasťou v bojoch na Ukrajine tiež obnovila nábor a bude novo zaradená pod ruskú národnú gardu, uviedol dnes ruský denník Kommersant s odvolaním sa na lokálne ruské médiá.

 Jevgenij Prigožin v Rostove nad Donom. Záber je z videa zverejneného tlačovou službou vagnerovcov.

Dvadsaťpäťročný Pavel Prigožin sa stal šéfom jednotky národnej gardy, kam členovia Vagnerovej skupiny prešli po Prigožinovej smrti, uviedol portál 59.ru, ktorý sa odvoláva na vyhlásenie člena skupiny v meste Perm. Ten tiež potvrdil predchádzajúce informácie o tom, že skupina obnovila nábor členov. Oproti predchádzajúcemu medzi nimi nebudú môcť byť žiadni ľudia vo výkone trestu.

 Členovia Vagnerovej skupiny mali významný podiel na dobytí dlho obliehaného východoukrajinského mesta Bachmut na jar tohto roku. Neochota Jevgenija Prigožina podriadiť Vagnerovu skupinu velenia niektorej z vojenských štruktúr ruského štátu predchádzala v júni neúspešnému pokusu žoldnierskej skupiny o ozbrojenú vzburu. V auguste potom Prigožin zahynul spolu s ďalšími členmi vedenia skupiny pri páde lietadla neďaleko Moskvy.

 Jevgenij Prigožin za svojho života tvrdil, že jeho syn v 18 rokoch absolvoval povinnú vojenskú službu a mesiac po jej skončení odišiel do vojny v Sýrii. Podľa neho bojoval aj v ďalších konfliktných oblastiach vrátane ukrajinského Donbasu. Pavlovi Prigožinovi tiež odkázal takmer všetok svoj majetok, pripomenul server The Moscow Times./agentury/

X X X

Meloniová naletela ruským vtipkárom: Z vojny na Ukrajine sú všetci unavení, mám plán

Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa stala obeťou dvojice ruských vtipkárov, potvrdila to jej kancelária v Ríme, informuje agentúra DPA.

 Dvojica známa ako Vovan a Lexus sa premiérke a šéfke pravicovej strany Bratia Talianska dovolali vďaka tomu, že napodobnili predsedu Africkej únie Azaliho Assoumaniho, prezidenta Komor. Falošný telefonát sa uskutočnil 18. septembra pred Valným zhromaždením OSN. Potvrdil to Meloniovej úrad, obsah telefonátu však nekomentoval.

Úryvky rozhovoru zverejnila v Rusku agentúra Ria Novosti. Podľa nich Meloniová hovorila o „únave všetkých strán“ z vojny na Ukrajine. „Blíži sa čas, keď všetci pochopia, že potrebujeme cestu von,“ povedala Meloniová. „Mám nejaké nápady, ako túto situáciu zvládnuť, ale čakám na správny okamih, kedy ich položím na stôl,“ dodala.

Podľa ruských médií sa rozhovor venoval aj migrácii. „Po dlhú dobu si Európa myslela, že by sa to mohlo vyriešiť iba v Taliansku. Problém je v tom, že ostatní to neriešia,“ povedala.

 Meloniová uspela v predvolebnej kampami sľubmi o obmedzení nelegálnej migrácie. Počet migrantov prúdiacich do Talianska cez Stredozemné more však stále rastie.

Skutočné mená vtipkárov Vovan a Lexus sú Vladimír Kuznecov a Alexej Stoljarov, pričom majú blízko k vláde prezidenta Vladimira Putina. V minulosti opakovane podobným spôsobom nachytali aj ďalších politikov a celebrity.

Patrí k nim poľský prezident Andrzej Duda, ktorý si myslel že telefonuje s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. So spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou sa jeden z nich telefonicky zhováral ako bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko. Ich obeťami sú aj bývalý britský minister obrany Ben Wallace alebo bývalá berlínska primátorka Franziska Giffeyová./agentury/

X X X

V rýchliku na Spiši muž nožom zaútočil na ženu. Pokúsil sa utiecť, spacifikoval ho až vojak v civile

V rýchliku na Spiši došlo v stredu večer k incidentu medzi cestujúcimi. Na mieste zasahuje polícia i záchranári, potvrdila krajská policajná hovorkyňa z Košíc Lenka Ivanová.

 Policajný technik vo vozni rýchlika R 762, v ktorom došlo k útoku nožom.

Podľa informácií TV Joj v rýchliku R 762 smerujúcom z Košíc do Žiliny ženu v kupé dobodal muž. Údajne išlo o útok do oblasti krku, žena bola s dvomi bodnými ranami do krku a jednou do ruky prevezená do nemocnice v Spišskej N. Vsi. Podľa RTVS išlo o študentku, ktorá smerovala z Košíc do Ružomberka.

„V kupé mali sedieť iba útočník a mladá študentka, no nepoznali sa. Muž mal mať pri sebe dva kuchynské nože,“ tvrdí telerozhlas. Údajne 18-ročná žena je vo vážnom stave. Život jej zrejme zachránila pohotová reakcia sprievodkyne, ktorá strhla v kupé záves a zastavila ním krvácanie.

Útočník sa po svojom skutku pokúsil na najbližšej stanici v Spišskej Novej Vsi z miesta činu utiecť, ale po vlaku ho naháňali ostatní cestujúci.

Spacifikovať sa agresora podarilo až trom mužom, pričom jedným z nich bol vojak v civile. Tí muža odovzdali privolanej polícii.

„Má ísť o pomerne mladého muža zo Spišskej Novej Vsi. Čo bolo motívom, zatiaľ nie je známe,“ uvádza zdroj.

Na miesto, ktoré strži polícia, prišiel kriminalistický tím s technikom. „Keďže sa v súčasnej dobe zisťujú prvotné informácie, viac informácií nie je možné poskytnúť,“ uviedla Ivanová.

Podľa webu, ktorý prináša aktuálne polohy vlakov na Slovensku, dosahuje meškanie rýchlika už viac ako tri hodiny. Podľa grafikonu mal do Žiliny doraziť o 22:30, od 20:12 však stojí v Spišskej Novej Vsi. /agentury/

X X X

Je ľahšie otočiť sa zo strachu smrti chrbtom, ideálne zavrieť dvere v nemocnici: Často ale potom prídu blízki, ako veľmi ľutujú, že za zomierajúcim nešli (podcast)

 A tie výčitky si so sebou nesú po celý svoj život. V drvivej väčšine prípadov nás však brzdí vlastný strach.

Strach zo smrti, strach zo zomierania. Z niečoho, čo kedysi bolo prirodzenou súčasťou nášho života a dnes sme túto tému odsunuli na okraj spoločnosti. Je pre nás ľahšie privrieť oči, otočiť sa chrbtom, ideálne zavrieť dvere v nemocnici či hospici a tváriť sa, že sa nás to netýka. Skúsenosti však jednoznačne hovoria jasnou rečou, výčitky prídu, aj ľútosť, ale často vtedy, kedy už je neskoro. Pritom, keď človek trochu prekročí hranicu svojho strachu, tak so zomierajúcim dokáže stráviť ešte veľmi kvalitný čas, pripomína Katarína Gerbranda Vydrová, počúvajte s nami podcast ako video tu + súhrn dôležitých informácií najmä pre rodiny zomierajich, nájdete na konci článku.

Aký život, taká smrť…

Ľudia nechcú zomierať sami, napriek tomu tak väčšina Slovákov umiera. Podľa posledných prieskumov, ktoré robila napríklad aj nezisková organizácia Viaticus v rokoch 2016 a 2019, sa Slováci najviac zo všetkého boja bolesti pri zomieraní a hneď na druhom mieste je strach z odlúčenia od blízkych v ich poslednej chvíli.

Z toho vyplýva, že chceme zomierať doma a pri svojej rodine, ale realita na Slovensku je dnes, žiaľ, celkom iná. Kým v minulosti bolo zomieranie prirodzenou súčasťou nášho života, rokmi sme ho vytlačili do nemocníc a ako tému aj na okraj spoločnosti. Hoci smrť ako taká ľudí láka, v momente, kedy sme s ňou konfrontovaní, máme strach a prekonať nám ho v spoločnosti rozhodne nenapomáha jednak nemocničné či hospicové prostredie, kde sa s ňou stretneme v prvom kontakte a ani slovenský systém s obrovskými rezervami, v ktorom je nedostatok atestovaných lekárov – paliatrov, málo mobilných hospicov a aj málo opatrovateľských služieb či psychologických podporných poradní, ktoré by mali byť oporou rodinám, ktoré by aj z lásky k svojmu blízkemu chceli prekonať ten strach, ale sami to nezvládnu. A tak dnes viac ako 60% Slovákov zomiera v inštitúciách a nemocniciach, väčšinou osamote.

Ako teda prekonať strach, až sa raz s blízkym dostaneme do podobnej situácie?

Ako zomieranie prijať a prečo sa so smrťou najskôr musíme sami vyrovnať? „V rozhovoroch so zomierajúcimi sa totiž často reflektujú naše vlastné strachy,“ hovorí Katarína Gerbranda Vydrová, sprievodkyňa pre umierajúcich v našom dnešnom podcaste Do hĺbky. Podľa nej je však rozdiel, ak za blízkym chodíme do nemocnice či hospicu, a keď si ho zoberieme domov: „Rozdiel vidím v tom, že tí, ktorí majú blízkeho doma, už nemajú smrť ako strašiaka. Tým, že ňou každý deň žijú a je prítomná v ich dňoch, tak už nemajú tú tendenciu ju odtláčať, skôr sa s ňou učia spolupracovať, kdežto v hospicovej starostlivosti sa tomu rodiny vyhýbali, alebo ani často nechodili, pretože to bolo pre nich tak náročné vidieť svojho blízkeho zomierať v tom prostredí, že bolo pre nich jednoduchšie nechodiť…“ Potom však prídu výčitky, a často už v čase, kedy je neskoro.

V tieto dni, kedy chodíme na cintoríny zapáliť sviečku v spomienke na blízkych zosnulých, je dobré popremýšľať aj o samotnom zomieraní.

Pretože príde čas, kedy sa bude týkať aj nás a aj podľa Katky Gerbrandy platí, aký život, taká smrť. Prečo? Pozrite si s nami náš dnešný podcast o zomieraní, dozviete sa aj to, na čo sa pri zomieraní blízkeho psychicky pripraviť, či je lepšia pravda alebo milosrdná lož, čo zomierajúci od nás najviac potrebujú a čo v posledných chvíľach najviac ľutujú. Rozoberieme i to, či je vhodné, aby boli prítomné aj deti, prečo záleží aj na drobných láskavostiach, a že zomieranie nemusí byť len o smútku – počúvajte s nami podcast o zomieraní vo videu vyššie, alebo aj ako audio tu:

Súhrn: Aká je situácia na Slovensku, čo hovoria lekári a kde hľadať pomoc

V posledných dňoch svojho života potrebujú chorí ľudia pokoj, istotu, svojich blízkych a známe prostredie. Príbuzní však často prežívajú strach, že nebudú môcť svojmu blízkemu dostatočne pomôcť, uľaviť od bolestí či ťažkostí a nedokážu sa na jeho utrpenie pozerať.

Pozrime si dva reálne príbehy, ktoré priniesla aj naša autorka z Najmama.sk, lekárka Katarína Kosová. Jeden z nich je o tom, ako to vyzerá, keď človek môže zomrieť doma? „Otca sme odprevadili v našom kruhu. Mal posledné štádium rakoviny, metastázy po celom tele – aj v mozgu. Do poslednej chvíle však jeho myseľ fungovala. Veľmi si želal byť doma. Zakázal nám volať záchranku, keď mal ťažkosti s dýchaním. Jeho lekárka, ktorá má atestáciu v odbore paliatívna medicína, nás veľmi trpezlivo poučila o rôznych situáciách, ktoré môžu v jeho prípade nastať – od epileptických záchvatov, cez bolesti, dusenie sa hlienmi či dýchavičnosť. Vedeli sme, čo kedy máme robiť, na všetko sme mali potrebné lieky priamo doma. Na konci už nechcel jesť ani piť. Aj tieto situácie sme vďaka našej obetavej lekárke a sestričke vedeli riešiť v domácom prostredí. Zomrel pokojne, v spánku, držiac za jednu ruku našu mamu, ktorú miloval takmer 45 rokov a po celý čas sa oňho obetavo starala. Boli sme pri ňom v tej chvíli aj ja so sestrou. Tí, čo sme boli pri ňom, sme nesmierne vďační, že sme mohli byť s ním,” rozpráva prvý príbeh.

Odlišný však podľa nej zažil Štefan: „Otca prepustili z nemocnice. Vôbec sme nevedeli, čo s ním doma máme robiť. Dokonca sme ani nevedeli, že zomiera a už sa mu nedá pomôcť. Na situácie, ktoré nás čakali, sme neboli vôbec pripravení. Mama sa starala, ako vedela, no mali sme veľké obavy, ako to zvládneme a čo vlastne bude ďalej.”

Hoci lekárov – paliatrov, ktorí dokážu nevyliečiteľne chorého, zomierajúceho pacienta viesť v domácom prostredí a naučiť príbuzných reagovať na situácie, kedy sa môže zdravotný stav zhoršovať, máme žalostný nedostatok, lekárka Andrea Škripeková, primárka paliatívneho oddelenia v rozhovore pre Aktuality.sk hovorí, že sa o tejto téme už o niečo otvorenejšie hovorí aj v odborných kruhoch:

„Určite sa o tom hovorí viac, ako keď som pred 26 rokmi začínala, no do určitej miery je to stále tabu. Ľudia o tom vedia otvorenejšie komunikovať a aj lekári začínajú chápať, že sa o tom treba rozprávať.“ Na otázku ohľadom toho, čo je podstatou paliatívy, odpovedala:

„Paliatívna medicína je primárne o riešení problémov, ktoré vzniknú pri neriešiteľnej medicínskej situácii alebo keď sa život blíži ku koncu. Vždy sa dá nájsť spôsob, aby sa pacientovi uľavilo. Presne o tom je paliatíva. Aj keď sa nedá vyriešiť príčina, aj keď sa nedá vyriešiť zomieranie, tak vždy sa dá minimalizovať utrpenie. Nemusíte zomierať v takých bolestiach, že „škrabete steny“. Nemusíte zomierať tak, že sa dusíte a máte vyvrátené oči, keď vám metastázy obrástli pľúca a nemáte čím dýchať. Raz sa ma medici pýtali, ako to znášam. Povedala som im, že ja to neznášam, ja to riešim. Aj keď sa nedá zachrániť život, stále je veľa vecí, ktoré sa dajú urobiť, dá sa minimalizovať fyzické utrpenie.“

Ako komunikovať s lekármi a pomôcť blízkemu so zomieraním doma, ak sme rodina

Problémom je však nedostatok nielen lekárov, ale aj hospicových a opatrovateľských služieb, priznalo to aj samotné ministerstvo zdravotníctva, kedy v apríli tohto roku vo svojej správe hovorí o tom, že vníma vysoký dopyt po službách paliatívnej medicíny, a zároveň, že si je vedomé aké veľké rezervy máme oproti iným krajinám Európskej únie. Sľúbilo síce nové normy, ale zatiaľ dopyt prevyšuje ponuku. Rodinám, ale aj samotným pacientom chýba medicínska podpora, ale aj odborníci, ktorí by mali čas, venovať sa im. Pri svojej práci sa s tým stretla práve aj naša dnešná hostka, Katka Gerbranda Vydrová. V čom vidí najčastejšie rezervy napríklad v komunikácii lekárov smerom k rodine a pacientovi?

„Lekári sú zahltení, nestíhajú. Pacienti sa boja pýtať, alebo im často neskôr napadnú otázky, keď sú už mimo ambulancie. Tam podľa mňa pomáha písať si to. Niekedy možno prídeme na to, že by sme to chceli inak formulovať. Ale je dôležité, aby pacient a rodina ten priestor mali. Aby necítili, že obťažujú. Toto je možno, ale skôr problém systému, ako konkrétnych lekárov. Tu je potrebné povedať, že je veľký rozdiel medzi jednotlivými lekármi a zariadeniami, a že je dôležité, aby sa lekári neustále vzdelávali v komunikácii, a aby to bolo automatické na školách (dnes myslím, že sa to už deje, netuším v akej kvalite a akú majú možnosť vyskúšať si to v praxi, natrénovať na výcviku a pod.)

Veľmi sa mi páči, ako komunikáciu doktora s umierajúcim pacientom vysvetľuje doktorka Rusinová z dokumentu Jednotka intenzívneho života. Tá komunikácia má presnú štruktúru a týka sa analýzy hodnôt. Lekár pomocou nej preskúmava, ako to pacient má, a čo pre seba potrebuje. Lekár sa pýta na to, ako situácii rozumie, aké informácie pacient potrebuje, kto je jeho osoba dôvery (s kým sa cíti bezpečne o svojej chorobe hovoriť), a čo je pre neho dôležité. Otázku, čo by ste teraz potrebovali, kladie vždy dvakrát. Po prvej odpovedi sa spýta „čo ešte“? Lebo prvá odpoveď býva niečo ako „ísť na vzduch“ a druhá zväčša zasiahne hlbšiu potrebu pacienta. Takto vie zároveň aj zistiť, či pacient chce poznať svoju diagnózu a akým spôsobom sa o nej vedia baviť. Rusinová tiež v dokumente hovorí, že nedostatok času je často výhovorka. Lebo dobrá komunikácia sa dá stihnúť za pár minút a šetrí veľa času v budúcnosti. Neviem to úplne posúdiť. Nebola som v situácii lekára. Skôr často ako pacient, cítim to, že lekár má málo času a ja sa bojím pýtať, že ho zaťažujem.“

Nemenej dôležitá je však aj komunikácia a snaha aj samotnej rodiny zomierajúceho, napríklad aktívne si vyhľadávať možnosti pomoci vo svojom okolí. Tiež, ako už bolo spomenuté, pripraviť si otázky vopred, zapísať si ich a snažiť sa s lekármi hovoriť o tom, čo je dôležité:

 „Rodina môže komunikáciu uľahčiť tým, keď si vedie denník, kde zapisuje relevantné veci. U niekoho sú to zmeny v hmotnosti, u niekoho príjem potravy či tekutín. Niekedy treba zapisovať aj výdaj. Koľko pacient močil, či bola v moči krv. Dosť často sa sleduje vypracovanie stolice. Treba zaznačovať, kedy príde k nevoľnosti či zvracaniu. No a veľmi pomôže, keď vie pacient, čo najlepšie popísať svoju bolesť. Tu totiž cíti len on. Čím viac ju dokáže popísať a zaznamenať, tým lepšie mu dokážu lekári pomôcť. Podľa toho, ako bolesť popíše (tupá, ostrá, elektrizujúca), dokážu často lekári vyvodiť príčiny bolesti. Podľa toho, aká je intenzívna, kedy sa objavuje (v nejakom čase po poslednom lieku, pri námahe, občasné či pravidelne) zas dokážu lekári individuálne dávkovať analgetiká. Pri kombinácii – kompetentný lekár a dobrá komunikácia – dokáže dnešná medicína pomôcť väčšine pacientov, aby na konci života netrpeli neznesiteľnými bolesťami. Tu je veľmi potrebná spolupráca pacienta a jeho rodiny.“

A čo zatajovanie diagnóz? Naozaj sa deje, a často aj zo strany rodiny:

Pri zatajovaní si myslím, že sa skôr deje v rodine a komunite, ako smerom od lekára k pacientovi. Ak sa to deje smerom lekár – pacient, tak je to skôr o tom, že lekár očakáva, že ak pacienta pošle na paliatívne oddelenie, či do hospicu, tak on to už bude vedieť, že je to život limitujúce. Ale veľa ľudí netuší, čo to znamená paliatívna starostlivosť. A tak, keď sa pacient ocitne v hospici, netuší kde sa nachádza a je ťažké mu to vysvetliť. A zažila som aj, že lekár diagnózu vysvetlil iba rodine a potom bolo na nich, ako to tomu svojmu chorému doma povedia. Toto býva pre rodinných príslušníkov často veľký stres. Mnohokrát nevedia, ako to svojmu blízkemu oznámiť a kto z nich by to mal urobiť. Takže sa niekedy stáva, že to jednoducho nepovedia. Potom sa tiež stáva, že naopak pacient nekomunikuje o svojom ochorení s okolím, lebo má strach, hanbí sa, sám to popiera, alebo si chce užiť naplno, čas, ktorý mu ostáva a nechce, aby mu do toho niekto hovoril. V rodine však najčastejšie dochádza k tomu, že všetci tušia, alebo vedia a nedokážu to spolu otvoriť. Manželka v nemocničnej izbe hovorí lekárovi: „Ja viem, že umieram, ale nehovorte to mužovi,“ a muž na chodbe vraví tomu istému lekárovi: „Viem, že zomrie, ale nehovorte jej to, to by ju položilo…“

Kde teda hľadať pomoc? Práve pre nedostatok odbornej pomoci v systéme existujú na Slovensku okrem nemocníc a paliatívnych oddelení, mobilných hospicov a hospicov aj sprievodkyne pri umieraní, alebo aj duly pri umieraní, smútkové poradkyne, a podobne. Sama Katka však priznáva, že je ich veľmi málo, rovnako ako pomoci a podpory, a že by si želala nielen, aby sa ich počet v systéme zvýšil, ale aj „aby bol po tom väčší dopyt, aby ľudia boli nastavení, že si budú brať umierajúcich domov, a aby sa atmosféra okolo tejto témy celkovo zmenila.“ Čo by Katka Gerbranda Vydrová ako sprievodkyňa umieraním, poradila rodinám, ktoré sa v tejto situácii práve nachádzajú?

„Aby si rodina, ktorá si berie pacienta domov, vytvorila vo svojom sociálnom systéme takú malú „dedinu“. Aby človek, ktorý sa primárne stará o zomierajúceho doma mal vo svojom sociálnom prostredí podporu. V podstate sa to dá prirovnať situácii mamičky v šestonedelí. Ten človek svoju energiu primárne venuje zomierajúcemu a okolie mu môže pomôcť navariť, odniesť papiere na úrad, alebo ho vystriedať, aby sa mohol ísť „vyvetrať“.

Čo sa týka inštitucionálnej podpory, dá sa dochádzať do nemocnice s pacientom aj ambulantne, existujú paliatívnej ambulancie, kde sa dá chodiť niekoľkokrát do mesiaca. Existujú aj Agentúry domácej opatrovateľskej starostlivosti, rôzne opatrovateľky. Mnohé sú dokonca hradené zo zdravotného poistenia. Treba však myslieť na to, že nie všetky súčasne poisťovňa uhradí. Napríklad buď hradí ADOS alebo Hospic.“ Na Slovensku funguje niekoľko mobilných hospicov, a aj keď je ich málo, skúste sa na ne obrátiť. Pomoc môžete hľadať aj v kamennom hospici vo svojom okolí, kde vám určite radi poradia, často sú to charity a diecézy, rovnako tak na najbližšom paliatívnom oddelení nemocnice, no a v osvete a podpore pomáha napríklad aj mobilný hospic Slnečnica i detské mobilné hospice Plamienok v Bratislave pre Západ, Svetielko nádeje v Banskej Bystrici pre Stred Slovenska a Svetielko pomoci v Košiciach pre Východ, na svojich online stránkach sú to viaceré organizácie – weby ako Viaticus, Kolobeh života, Zomieranie, ale napríklad aj Onkoinfo má užitočný prehľad., aktuality.sk

 X X X

Ukrajina oznámila, že Rusko počas uplynulých 24 hodín ostreľovalo viac než 100 ukrajinských miest a obcí, čo je najviac za jeden deň od začiatku tohto roka. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko podľa správy spresnil, že cieľom ostreľovania bolo celkovo 118 miest a obcí v desiatich oblastiach.

Kyjev tiež hlásil ruský útok na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk v strednej časti krajiny. Obete si nevyžiadal, no takmer 100 hasičom trvalo zahasenie následného požiaru niekoľko hodín, uviedol Klymenko.

Kyjev a Západ sa obávajú, že Rusko pred nadchádzajúcou zimou vystupňuje útoku na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ako to urobil minulý rok.

Pri ostreľovaní z uplynulej noci zahynul v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny jeden človek a ďalší zahynul v Chersonskej oblasti na juhu, uviedli podľa AFP miestni predstavitelia.

Ukrajinské vzdušné sily v stredu oznámili, že zostrelili 18 z 20 ruských dronov vypustených počas noci. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že nad Brianskou aKurskou oblasťou, ktoré hraničia s Ukrajinou, zostrelili dva ukrajinské drony./agentury/

X X X

Egypt vyslal tanky na hranice s Gazou, Hamas avizuje prepustenie časti rukojemníkov

Izraelská armáda uviedla, že zvádza „kruté boje“ s islamistami z hnutia Hamas „hlboko v Pásme Gazy“. Pri bojoch podľa Izraela zahynuli desiatky ozbrojencov Hamasu a armáda zabavila „mnoho náloží a zbraní“. Ministerstvo zdravotníctva v Gaze riadené Hamasom tvrdí, že pri izraelských úderoch dnes zahynulo najmenej 50 Palestínčanov v utečeneckom tábore Džabálija. Egypt rozmiestnil tanky blízko hraničného priechodu Rafáh pri Pásme Gazy, obáva sa prílevu utečencov. Hovorca ozbrojeného krídla Hamasu povedal, že toto hnutie v najbližších dňoch prepustí niektorých zo zahraničných rukojemníkov.

X X X

Americký minister zahraničia Antony Blinken bude v piatok znovu rokovať v Izraeli, informoval spravodajský web The Times of Israel a reportér webu Axios. Diplomacia USA správu potvrdila. Blinken následne plánuje ďalšie zastávky na Blízkom východe, píše Reuters. Minister sa podľa webu Axios stretne aj s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Šéf americkej diplomacie s ním rokoval už 12. októbra, keď otváral niekoľkodňovú cestu po Blízkom východe na pozadí novej vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. Cestu potom tiež v Izraeli zakončil, pričom s Netanjahuom opäť rokoval niekoľko hodín.

X X X

Do Gazy prišlo v utorok približne 59 kamiónov s humanitárnou pomocou, oznámil Červený polmesiac. Pomoc prúdila z Egypta cez hraničný priechod Rafah.

Štyri kamióny so zásobami v tomto konvoji zaobstaral Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), zvyšok priviezol Egyptský Červený polmesiac, ktorý je aj zodpovedný za doručenie celej pomoci. Červený polmesiac získal naliehavé potreby pre Gazanov od rôznych egyptských organizácií, ako aj od zahraničných krajín.

Tento posledný konvoj doviezol potraviny, vodu a zdravotnícke potreby. Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom tak celkovo do Gazy vstúpilo 217 kamiónov.

Pred začiatkom vojny však do palestínskej enklávy prichádzalo denne priemerne 500 kamiónov s humanitárnou pomocou

X X X

Bývalý americký minister financií Jacob Lew je novým veľvyslancom Spojených štátov v Izraeli. Jeho nástup do funkcie schválil americký Senát, hoci sa proti nominácii postavili takmer všetci senátori Republikánskej strany. Podľa administratívy prezidenta Joea Bidena obsadenie postu uľahčí snahy Washingtonu pomáhať Izraelu v boji s islamistickým hnutím Hamas a odrádzať od útokov ďalšie ozbrojené skupiny v regióne.

X X X

Bolívijská vláda prerušila diplomatické vzťahy s Izraelom v dôsledku bombardovania Pásma Gazy, píše Reuters s odvolaním sa na bolívijské ministerstvo zahraničia. Podľa neho sa Izrael v Pásme dopúšťa zločinov proti ľudskosti.

X X X

Americkej vláde sa zatiaľ nepodarilo zabezpečiť pre Američanov cestu von z Pásma Gazy, uviedol hovorca Bieleho domu John Kirby. Americký minister zahraničia Antony Blinken predtým povedal, že v oblasti obliehanej Izraelom zostávalo asi 400 amerických občanov a ďalších zhruba 600 ich rodinných príslušníkov.

Americká diplomacia so svojimi občanmi komunikuje po telefóne, prostredníctvom e-mailov aj chatovacej aplikácie WhatsApp a snaží sa s rôznymi partnermi dojednať ich odchod, uviedol Blinken pri vypočutí v Senáte. Podľa denníka The New York Times dodal, že Američanom bráni vycestovať islamistické hnutie Hamas, ktoré Gazu v posledných rokoch ovláda.

X X X

Egypt sa pripravuje na prijatie zranených Palestínčanov z Pásma Gazy, ktorých v stredu privezú cez hraničný priechod Rafah. V utorok to uviedli viaceré zdravotnícke a bezpečnostné zdroje.

„Lekárske tímy budú zajtra (v stredu) prítomné na hraničnom priechode, aby vyšetrili prípady ľudí prichádzajúcich (z Gazy) a určili nemocnice, do ktorých ich prevezú,“ povedal pre agentúru AFP nemenovaný zdravotnícky predstaviteľ v egyptskom meste Aríš.

Plánovaný prevoz zranených Palestínčanov do Egypta potvrdil aj bezpečnostný zdroj na hraničnom priechode Rafah a egyptská spravodajská televízia al-Káhira. Fotograf agentúry AFP uviedol, že v utorok videl na egyptskej strane priechodu zhromaždené veľké množstvo sanitiek.

Egyptský predstaviteľ dodal, že približne 15 kilometrov od Rafahu postavia pre zranených Palestínčanov poľnú nemocnicu s rozlohou 1 300 metrov štvorcových.

X X X

Spojené štáty vysielajú ďalších 300 vojakov na Blízky východ, oznámilo americké ministerstvo obrany. USA jednotky neposielajú priamo do Izraela.

„Ich úlohou je podpora regionálnych odstrašovacích snáh a ďalšie posilnenie schopností chrániť naše sily,“ uviedol hovorca Pentagonu Patrick Ryder. Posily majú pomáhať najmä s komunikáciou a zneškodňovaním nevybuchnutej munície, kam presne zamieria, nebolo jasné.

X X X

Vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas zvýšila hrozbu útoku na Američanov v Spojených štátoch na „úplne inú úroveň“, vyhlásil riaditeľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Christopher Wray.

„Usudzujeme, že konanie Hamasu a jeho spojencov bude slúžiť ako inšpirácia, akú sme nevideli od čias, keď (skupina Islamský štát) pred niekoľkými rokmi založila svoj takzvaný kalifát,“ uviedol Wray pre senátny výbor pre vnútornú bezpečnosť.

Šéf FBI upozornil, že v súčasnosti nie je možné vylúčiť možnosť, že Hamas alebo iná teroristická organizácia využije prebiehajúci konflikt na útoky na území Spojených štátov. Dodal však, že jeho úrad nemá informácie, ktoré by naznačovali, že Hamas má v úmysle alebo je schopný viesť takéto operácie v USA.

„Najväčšie obavy máme z toho, že násilní extrémisti, jednotlivci alebo malé skupiny, sa inšpirujú udalosťami na Blízkom východe a uskutočnia útoky na Američanov, ktorí žijú svoj každodenný život,“ poznamenal Wray a vyzval americkú spoločnosť, aby bola ostražitá.

Najohrozenejšími sú podľa neho židovské a moslimské komunity žijúce v USA. Poukázal na minulotýždňový incident v texaskom meste Houston, kde bol zadržaný muž, ktorý študoval, ako vyrobiť bombu, a na internete sa vyhrážal zabíjaním Židov. Ďalším prípadom bola vražda šesťročného moslima, ktorého 26-krát bodol 71-ročný Američan.

X X X

Prinajmenšom 31 novinárov už bolo zabitých vo vojne, ktorú vedie Izrael s militantným hnutím Hamas, uviedla mimovládna organizácia Výbor na ochranu novinárov (CPJ).

Medzi zabitými novinármi je 26 Palestínčanov, štyria Izraelčania a jeden Libanončan. Ďalších osem novinárov utrpelo zranenia a deväť je dosiaľ nezvestných, uvádza CPJ.

Objavili sa aj dosiaľ nepotvrdené správy o ďalších úmrtiach či zmiznutiach žurnalistov, prípadne vyhrážkach voči nim, ako aj škodách na novinárskych stanovištiach či príbytkoch.

Novinári v Gaze čelia obzvlášť nebezpečným podmienkam, a to vzhľadom na prebiehajúcu pozemnú ofenzívu Izraela, ako aj nálety izraelských síl či rozsiahle výpadky elektriny a telekomunikácií.

„Novinári prinášajú v celom regióne veľké obete pri pokrývaní tohto bolestného konfliktu,“ uvádza CPJ. „Obzvlášť tí v Gaze zaplatili aj naďalej platia bezprecedentnú daň a čelia obrovským hrozbám. Mnohí z nich stratili kolegov, rodiny, zabezpečenie a utiekli v snahe nájsť bezpečie, avšak neexistuje tam nijaké bezpečné útočisko,“ dodala táto organizácia so sídlom v USA.

X X X

Izraelská armáda uviedla, že získala kontrolu nad základňou Hamasu v západnej Džabáliji na severe Pásma Gazy a že počas dnešných operácií zabila 50 teroristov, vrátane veliteľa džabálijského práporu Hamasu Ibráhíma Biarího, ktorý bol členom velenia pri útoku tejto radikálnej palestínskej skupiny na Izrael 7. októbra. Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy, kde Hamas vládne, predtým počas dňa uviedlo, že pri izraelskom nálete na utečenecký tábor Džabálija zahynulo 50 ľudí a ďalších 150 ich bolo zranených.´

X X X

Hamas v najbližších dňoch prepustí niektorých zo zahraničných rukojemníkov, ktorých drží po útoku na Izrael zo začiatku tohto mesiaca. Zástupcovia Hamasu to podľa Abú Ubajdu, hovorcu ozbrojeného krídla tohto radikálneho palestínskeho hnutia, povedali sprostredkova­teľom. Napísala o tom agentúra Reuters. O záchrane thajských rukojemníkov, ktorých Hamas drží, dnes so svojím katarským náprotivkom rokoval šéf thajskej diplomacie Panprí Bájdta-Nukara.

„Informovali sme sprostredkovateľa, že v budúcich dňoch prepustíme niekoľko cudzincov,“ povedal Ubajdá.

Radikálne islamistické hnutie Hamas zadržiava od útoku na Izrael zo 7. októbra vyše 200 ľudí ako rukojemníkov, ktorých chce vymeniť za asi 6 000 Palestínčanov držaných v izraelských väzniciach. Podľa údajov izraelskej vlády z minulého týždňa má 138 unesených zahraničný pas, a to spolu 25 krajín. Niektorí majú dvojité občianstvo vrátane izraelského. Medzi unesenými je podľa týchto údajov 54 Thajčanov a tiež napríklad 15 Argentínčanov, 12 Nemcov, 12 Američanov, šesť Francúzov a šesť Rusov.

X X X

Egypt rozmiestnil tanky a obrnené vozidlá blízko hraničného priechodu Rafáh pri Pásme Gazy, napísal spravodajský web The Times of Israel (ToI). Káhira sa podľa neho obáva prílevu desaťtisícov palestínskych utečencov v dôsledku izraelskej vojny proti islamistickému hnutiu Hamas.

Egypt hranicu s Pásmom Gazy necháva väčšinu času zatvorenú a vpúšťa na palestínske územie len dodávky humanitárnej pomoci. Snímky z miesta zachytávajú niekoľko egyptských tankov v blízkosti priechodu.

X X X

Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell odsúdil útoky izraelských osadníkov na Palestínčanov na Západnom brehu Jordánu. Počas rozhovorov s ministrami zahraničia Egypta, Jordánska a Saudskej Arábie tiež vyzval na ochranu civilistov a na humanitárne pauzy v Pásme Gazy.

Borrell sa v pondelok a dnes spojil so šéfmi diplomacií spomínaných moslimských krajín, ktoré môžu hrať úlohu v ďalšom vývoji konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Hovoril s nimi okrem iného o snahe predísť tomu, aby sa boje rozšírili mimo súčasné hlavné ohnisko v Gaze. Podľa vyhlásenia svojho úradu „vyjadril veľké znepokojenie nad útokmi izraelských osadníkov na Palestínčanov, ktoré rázne odsúdil“.

X X X

Šéf politického krídla radikálneho palestínskeho hnutia Hamás Ismaíl Haníja sa dnes v katarskej Dauhe stretol s iránskym ministrom zahraničia Hosejnom Amírabdolláhjánom a hovorili spolu o poslednom vývoji vo vojne Izraela proti Hamasu, uviedli iránske médiá. Agentúra DPA pripomína, že sa od začiatku terajšieho konfliktu na Blízkom východe zišli po druhý raz.

Šéf iránskej diplomacie uviedol, že región sa priblížil k dôležitému rozhodnutiu. Jednoznačným víťazom je podľa neho palestínsky odpor a „sionistický režim skolaboval“.

X X X

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na ochranu civilistov, ktorí sa ocitli v konflikte medzi Izraelom a palestínskymi ozbrojencami z radikálneho hnutia Hamas. Podľa agentúry Reuters tiež zdôraznil, že všetky strany musia postupovať primerane a obozretne.

„Ochrana civilistov na oboch stranách je prvoradá a musí byť vždy rešpektovaná,“ uviedol Guterres vo vyhlásení. „Medzinárodné humanitárne právo stanovuje jasné pravidlá, ktoré nemožno ignorovať. Nie je to menu a la carte a nemožno ich uplatňovať selektívne,“vdodal.

Guterres tiež uviedol, že je „hlboko znepokojený“ „zintenzívnením konfliktu“ medzi Izraelom a Hamasom v Gaze, a varoval pred rizikom „nebezpečnej eskalácie mimo Gazu“.

X X X

Izraelská armáda uviedla, že zvádza „kruté boje“ s islamistami z hnutia Hamas „hlboko v Pásme Gazy“. Pri bojoch podľa Izraela zahynuli desiatky ozbrojencov Hamasu a armáda zabavila „mnoho náloží a zbraní“. V bojoch na severe Gazy prišli o život dvaja izraelskí vojaci, uviedla tiež izraelská armáda. Ministerstvo zdravotníctva v Gaze riadené Hamasom tvrdí, že pri izraelských úderoch dnes zahynulo najmenej 50 Palestínčanov v utečeneckom tábore Džabálija.

X X X

Na hraniciach Izraela a Libanonu došlo v utorok opäť k ostreľovaniu medzi izraelskou armádou a libanonským islamistickým hnutím Hizballáh, podporovaným Iránom.

Izrael podľa nemenovaného zdroja z Libanonu ostreľoval okrajové časti dedín Rámja a Labúna. Izraelská armáda uviedla, že jej rakety zasiahli na území Libanonu infraštruktúru Hizballáhu vrátane zbraní a vojenských pozícií. Armáda tiež zasiahla bunku militantov, ktorí plánovali vystreliť protitankové rakety na izraelské územie.

X X X

Cyprus by chcel otvoriť námorný koridor pre prepravu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na svoje zdroje. Návrh ostrovného štátu má podľa nej podporu viacerých európskych a arabských krajín. Humanitárna pomoc by mala na palestínske územia mieriť počas prestávok v bojoch medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.

Námorný koridor by mal umožniť prepravu veľkého množstva humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, ktoré sa podľa medzinárodných organizácií nachádza vo veľmi ťažkej situácii po vyhlásení úplnej blokády zo strany Izraela a začatí úderov izraelskej armády na začiatku októbra.

Pomoc by do Pásma Gazy mala plynúť počas „humanitárnych prestávok“ v bojoch medzi Izraelom a Hamásom. Prerušenie bojov však zatiaľ Izrael odmieta. „Chceme byť pripravení vyslať pomoc, keď sa naskytne možnosť,“ uviedol jeden cyperský zástupca.

X X X

V reštaurácii rýchleho občerstvenia McDonald’s v brit­skom Birminghame neznámy muž vysypal na podlahu desiatky živých myší vo farbách palestínskej vlajky. Podľa agentúry Reuters to uviedla britská polícia, ktorá tento pravdepodobne ďalší protiizraelský protest vyšetruje.

Británia zaznamenáva nárast prípadov antisemitizmu, odkedy Izrael začal bombardo vanie Pásma Gazy a následne pozemnú ofenzívu v reakcii na útok radikálneho palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra, pri ktorom zahynulo 1 400 ľudí. Rovnako ako inde vo svete sa aj v Británii objavujú správy o napadnutiach, slovných urážkach a poškodzovaní majetku.

X X X

Najmenej 50 obetí a približne 150 zranených si v utorok vyžiadalo izraelské bombardovanie, ktoré podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zasiahlo obytné domy v utečeneckom tábore Džabálijá na severe Gazy.

Ako informovala agentúra AFP, na záberoch z miesta činu bolo najmenej 47 tiel obetí, ktoré po útoku vytiahli spod trosiek domov v husto zaľudnenom tábore. Jeden z obyvateľov opísal zásah ako „zemetrasenie“, ktoré otriaslo celým utečeneckým táborom.

Izraelská armáda sa k útoku bezprostredne nevyjadrila ani neprihlásila. Predtým však uviedla, že medzi izraelskými jednotkami a palestínskym militantným hnutím Hamas prebiehajú „hlboko v Pásme Gazy“ intenzívne boje.

X X X

Nórsko sa domnieva, že Izrael mohol počas bombardovania Pásma Gazy porušiť medzinárodné právo, uviedol v utorok nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide. V dôsledku izraelských útokov prišli o život tisícky Palestínčanov.

Izrael má podľa Eideho právo na sebaobranu, no musí zároveň dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Krajina podľa neho musí rozlišovať medzi vojakmi a civilistami. Vojenské útoky musia byť taktiež primerané, aby sa zabránilo civilným obetiam a poškodeniu civilnej infraštruktúry.

„Domnievame sa, že došlo k prípadom, keď sa táto primeranosť a rozlišovanie plne nerešpektovali,“ povedal Eide na návšteve v Spojených arabských emirátoch. Izraelské veľvyslanectvo v Abú Zabí na jeho slová bezprostredne nereagovalo.

Izraelská armáda v tejto súvislosti upozorňuje, že palestínske militantné hnutie Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov a využíva palestínskych civilistov ako ľudské štíty.

X X X

 Francúzska polícia vyšetruje, kto na niekoľko domov na juhu Paríža nakreslil Davidove hviezdy. Symbol, ktorým nacisti v období druhej svetovej vojny označovali Židov, môže podľa prokuratúry súvisieť s rasovo či nábožensky motivovaným trestným činom, informovala dnes agentúra AFP. Podľa francúzskeho ministra vnútra od vypuknutia bojov medzi Izraelom a Hamásom vzrástol počet antisemitských činov v krajine na viac ako osem stoviek, polícia vypočula na 400 podozrivých.

Modré hviezdy nakreslené za pomoci šablóny sa objavili na domoch v 14. parížskom obvode. Podľa prokuratúry hrozí za poškodenie majetku s rasovým či náboženským motívom až štyri roky väzenia či pokuta do 30.000 eur (735.000 korún).

Podľa starostky obvodu Carine Petitovej odkazujú na „praktiky z 30. rokov a druhej svetovej vojny, ktoré viedli k vyhladeniu miliónov Židov“.

„Ľudia, ktorí to urobili, mali jednoznačný zámer zastrašovať,“ povedal AFP predseda francúzskej únie židovských študentov (UEJF) Samuel Lejoyeux.

 Podobné kresby sa podľa AFP objavili minulý týždeň na domoch na viacerých parížskych predmestiach. Sú súčasťou vlny antisemitských činov, ktorá sa vzdúvala po útoku palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael a následnej izraelskej odvete v Pásme Gazy.

X X X

Izrael podľa šéfa britskej labouristickej opozície Keira Starmera nesmie blokovať dodávky základných potrieb, ako je voda, lieky a palivo, do Pásma Gazy. Starmer dnes v Londýne predniesol prejav, ktorým reagoval na rozkol v Labouristickej strane, ktorá je podľa súčasných prieskumov favoritom nadchádzajúcich britských volieb. Nielen moslimskí členovia strany po Starmerovi chcú, aby v rozpore s vládnou zahraničnou politikou vyzval na prímerie medzi Izraelom a hnutím Hamas, a silno ho kritizujú za jeho výroky ohľadom izraelskej blokády Pásma Gazy, ktorú Starmer obhajoval. Podľa neho však išlo o nedorozumenie.

Krutosti, ktoré Hamas 7. októbra spáchal v Izraeli, boli podľa Starmera „najväčším útokom na Židov od holokaustu“ a Izrael má právo sa brániť. Na druhej strane podľa šéfa britskej opozície v Pásme Gazy trpia palestínski civilisti, ktorí sa znovu ocitli v „krížovej paľbe“. „Môj prístup k tejto kríze od samého začiatku vychádzal z potreby reagovať na obe tieto tragédie,“ poznamenal Starmer.

Kontroverziu ohľadom Starmerovho postoja k vojne medzi Izraelom a Hamásom spustil jeho rozhovor na stanici LBC 11. októbra, v ktorom povedal, že za súčasné dianie v Izraeli „nesie zodpovednosť (hnutie) Hamas“, ktoré označil za „teroristickú organizáciu“. Povedal tiež, že Izrael má právo sa brániť. Na otázku, či je obliehanie Pásma Gazy a zastavenie dodávok vody, potravín a paliva primerané, odpovedal: „Myslím, že Izrael má toto právo… Všetko by sa malo vykonať v súlade s medzinárodným právom.“

O deväť dní neskôr Starmer v rozhovore so stanicou BBC svoje výroky vysvetľoval a situáciu de facto označil za nedorozumenie: „Hovoril som, že Izrael má právo na sebaobranu. To bolo právo, o ktorom som hovoril. Nehovoril som, že má právo na odrezanie (Pásma Gazy) od vody, paliva a liekov.“

Rozhovor odvysielaný stanicou LBC napriek tomu vyvolal vlnu nevôle vo vnútri Labouristickej strany a prinútil k rezignácii niektorých labouristických radcov a starostov naprieč Britániou. Rad spolustraníkov, vrátane poslancov Dolnej snemovne, londýnskeho starostu Sadiqa Khana a až 250 labouristických moslimských radcov, na Starmera začala v posledných týždňoch tlačiť, aby otvorene vyzval na prímerie v Pásme Gazy, teda aby prejavil postoj, ktorý by išiel proti politike britskej konzervatívnej vlády, ktorá volá po “ humanitárnych prestávkach“ v bojoch, nie však po prímerí, ktoré by podľa nich v súčasnej situácii prospelo Hamasu. Premiér Rishi Sunak napríklad kvôli výzve na prímerie a varovaniam pred „kolektívnym trestom“ pre Palestínčana zbavil funkcie svojho vládneho poradcu Paula Bristowa.

X X X

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze oznámilo, že pri izraelskom bombardovaní utečeneckého tábora Džabálija na severe Pásma Gazy zahynulo najmenej 50 ľudí. Konečný počet obetí môže byť podľa úradu podstatne vyšší; pri údere bolo zničených najmenej 20 budov. Riaditeľ Indonézskej nemocnice v Gaze povedal televízii Al-Džazíra, že pri izraelských náletoch na utečenecký tábor Džabálija bolo zranených najmenej 150 ďalších Palestínčanov. Na otázku agentúry AFP izraelská armáda bezprostredne nereagovala.

X X X

 Americkí ministri obrany a zahraničia Lloyd Austin a Antony Blinken vypovedali pred senátnou rozpočtovou komisiou projenávajúce návrhy zákonov o podpore Izraela a Ukrajiny, ktoré presadzuje administratíva Joea Bidena. Predsedníčka Patty Murrayová vypočutie musela opakovane prerušovať kvôli desiatkam protestujúcich, ktorí v niekoľkominú­tových intervaloch vstávali z lavíc pre verejnosť a krikom sa dožadovali „okamžitého prímeria“ a „oslobodenia detí (Pásma) Gazy“.

Už pri úvodných rečiach predsedníčky Murrayovej a podpredsedníčky Susan Collinsovej bolo na záberoch zo sály vidieť, že zadné lavice pre verejnosť obsadilo niekoľko desiatok ľudí, ktorí držali nad hlavou načerveno nafarbené dlane a na predlaktiach mali nápisy „oslobodiť Gazu“ alebo „nie vojny“.

Keď sa slova ujal Blinken, začali protestujúci vstávať a kričať heslá o zastavení vojny v Pásme Gazy. Jeden z demonštrantov triemal transparent s nápisom „Všetky múry musia preč, od Palestíny až po Mexiko“. Zrejme tým odkazoval na prekážky oddeľujúce Pásmo Gazy a Západný breh Jordánu od Izraela a na kontroverznú politickú tému americkej migračnej politiky, ktoré predstavuje plot na mexicko-americkej hranici. Pokrikujúci demonštranti vstávali po jednom v niekoľkominú­tových intervaloch, a keďže v každom prípade chvíľu trvalo, kým ich členovia ochranky vyviedli zo sály, Blinkenov prejav sa natiahol zhruba na 15 minút.

X X X

 Iránom podporovaní jemenskí šiitskí povstalci Húsíovci dnes uviedli, že vyslali „veľké množstvo“ balistických rakiet a bezpilotných lietadiel na Izrael, ktorý vedie vojnu proti teroristickému palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy. Išlo o tretiu operáciu namierenú proti Izraelu a bude ich viac, uviedol podľa agentúry Reuters vojenský hovorca skupiny v televíznom vyhlásení. Izraelská armáda dopoludnia oznámila, že zostrelila blížiaci sa „vzdušný cieľ“ v najjužnejšom izraelskom meste Ejlat pri Červenom mori.

Útoky budú pokračovať, kým nebude zastavená „izraelská agresia“, uviedol hovorca, ktorý tým podľa Reuters myslel vojnu proti Hamasu v Pásme Gazy. Izrael intenzívne bombarduje Pásmo Gazy od 7. októbra, keď palestínski ozbrojenci vykonali útok na juh krajiny a zabili pri ňom vyše 1400 ľudí. Izraelské pozemné sily po niekoľkých kratších výpadoch do Pásma Gazy už tiež začali rozsiahlu pozemnú operáciu na severe regiónu. Pri odvetných izraelských úderoch zahynulo podľa úradov riadených Hamásom vyše 8300 ľudí.

Izraelské médiá dnes dopoludnia informovali, že v najjužnejšom izraelskom meste Eljat sa ozvali sirény a že armáda zaznamenala „vzdušný cieľ“, ktorý však nepredstavoval hrozbu pre civilistov. Dodala, že obranná akcia bola úspešná.

Šéf šiitských povstalcov Abdalmálik Húsí 10. októbra vyhlásil, že ak USA zasiahnu do konfliktu v Gaze priamo, skupina odpovie vypálením dronov a rakiet a využije aj ďalšie vojenské možnosti.

X X X

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok upozornila na hroziacu „katastrofu v oblasti verejného zdravia“ v Pásme Gazy.

„Ide o bezprostredne hroziacu katastrofu v oblasti verejného zdravia súvisiacu s masovým vysídľovaním, preľudnením a poškodením vodovodnej a hygienickej infraštruktúry,“ povedal hovorca WHO Christian Lindmeier.

Hovorca detského fondu OSN (UNICEF) James Elder upozornil na rastúce riziko úmrtia dojčiat z dehydratácie, keďže civilisti v Gaze sú v dôsledku izraelskej blokády vystavení nedostatku vody, ale aj potravín, liekov a palív. Podľa jeho slov je v Pásme Gazy nezvestných asi 940 detí, z ktorých niektoré môžu byť uväznené pod troskami zničených budov.

 X X X

Izraelská armáda uviedla, že v posledných niekoľkých hodinách zvádzala „kruté boje“ s islamistami z hnutia Hamas „hlboko v Pásme Gazy“, informo

val server The Times of Israel (ToI). Pri bojoch podľa Izraela zahynuli desiatky ozbrojencov Hamasu a armáda zabavila „mnoho náloží a zbraní“. Informácie o prípadných obetiach bojov vo svojich radoch izraelská armáda nezverejnila. Pravdivosť vyhlásenia ani jednej zo strán vojnového konfliktu nemožno bezprostredne overiť.

Armádny spravodajca ToI Emanuel Fabian na sieti X zdieľal video izraelskej armády, na ktorom sa vojaci v Pásme Gazy pohybujú zastavanou oblasťou, ďalšie fotografie zdieľal hovorca izraelskej armády Daniel Hagari. Ten v pondelok povedal, že nebude zverejňovať presnú polohu Izraelčanov v Pásme Gazy. Zo záberov na sociálnych sieťach však vyplynulo, že izraelská technika s najväčšou pravdepodobnosťou v pondelok prenikla minimálne tri kilometre za izraelskú hranicu na okraj mesta Gazy.

Súčasťou dnešných izraelských operácií v posledných hodinách podľa Hagariho bolo zneškodnenie jednotky Hamasu, ktorá sa chystala odpáliť protitankovú strelu na izraelské územie, a vyradenie pozorovacích stanovíšť a stanovíšť na odpaľovanie rakiet z prevádzky.

Ozbrojené krídlo Hamasu naopak tvrdí, že zneškodnilo izraelské obrnené vozidlo, ktoré sa presúvalo na severozápad Pásma Gazy, zasiahlo izraelský tank, ktorý neskôr začal horieť, a zviedlo niekoľko bojov s izraelskými vojakmi v meste Bajt Hanún, kde sa v jednom z domov ukrývali ozbrojenci Hamasu. Vyjadrenie Hamasu citovala na základe jeho telegramových profilov stanica BBC.

X X X

 Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths uviedol, že sa cítil bezmocne, keď v utorok telefonoval s palestínskymi rodinami uväznenými v Pásme Gazy v čase konfliktu medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

„Nechceme zomrieť,“ citoval Griffiths, čo mu odkázali rodiny, s ktorými telefonoval. „To, čo si pretrpeli od 7. októbra, je viac než zničujúce,“ napísal v príspevku na sociálnej sieti.

„A keď vám osemročné dieťa povie, že nechce zomrieť, je ťažké necítiť sa bezmocne,“ dodal.

Generálny komisár Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA) Philippe Lazzarini v pondelok na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN povedal, že „okamžité humanitárne prímerie je otázkou života a smrti pre milióny“ ľudí v Gaze, pripomína AP.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva, riadené Hamasom v utorok informovalo, že počet obetí odvetných izraelských náletov na Pásmo Gazy sa zvýšil na 8525. Dodalo, že za uplynulý zahynulo najmenej 219 ľudí. Medzi obeťami je podľa ministerstva 3542 detí a 2187 žien.

X X X

 Predseda izraelského pamätníka holokaustu Jad Vašem skritizoval veľvyslanca Izraela pri Organizácii Spojených národov (OSN) za to, že mal v pondelok počas prejavu k Bezpečnostnej rade na oblečení pripevnenú žltú Dávidovu hviezdu. Dani Dajan povedal, že to „znevažuje obete holokaustu aj štát Izrael“.

„Žltá nášivka symbolizuje bezmocnosť židovského národa, keď bol vydaný na milosť a nemilosť iným. Dnes máme nezávislý štát a silnú armádu. Sme pánmi svojho osudu. Dnes si dávame do chlopní modrobielu vlajku (Izraela), nie žltú nášivku,“ napísal Dajan na sociálnej a mikroblogovacej sieti X, známej aj ako Twitter.

Žltú hviezdu, podobnú tým, ktoré prinútili židov nosiť nacisti počas holokaustu, mal veľvyslanec Gilad Erdan počas stretnutia Bezpečnostnej rady OSN venovaného humanitárnej situácii v Pásme Gazy, ktoré čelí nedostatku potravín a základných zásob. Izrael tam vedie vojenskú operáciu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas a podľa miestneho ministerstva zdravotníctva, ktoré je pod kontrolou hnutia, jeho údery zabili viac ako 8 500 ľudí. Erdan povedal, že bude nosiť nášivku s nápisom „Nikdy viac“, kým Bezpečnostná rada OSN neodsúdi krvavý útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra, ktorý si vyžiadal viac ako 1 400 mŕtvych a okolo 240 unesených a ktorý odštartoval terajšiu vojnu.

X X X

Izraelská armáda v utorok na okupovanom západnom brehu Jordánu zdemolovala dom v exile žijúceho predstaviteľa palestínskeho militantného hnutia Hamas Sáliha Árúrího.

Izraelskí vojaci vstúpili do dediny Arúrá neďaleko Ramalláhu a strieľali na ľudí, ktorí na nich počas demolácie hádzali kamene, uviedla armáda.

Árúrího Izrael obviňuje zo zosnovania početných útokov. V roku 2017 ho zvolili za zástupcu vodcu Hamasu Ismáíla Haníju a následne oficiálne označili za druhého najvplyvnejšieho muža Hamasu.

Izraelská armáda 21. októbra zadržala približne 20 ľudí vrátane Árúrího brata a deviatich jeho synovcov, povedal pre AFP starosta obce a svedkovia. Zároveň vypočúvali desiatky obyvateľov a zmocnili sa Árúrího domu.

X X X

 Jemenskí povstalci húsíovia, ktorých podporuje Irán, zaútočili v utorok dronmi na Izrael. Išlo podľa ich vyhlásení o odvetu za vojnu Izraela proti hnutiu Hamas.

„Tieto drony patria Jemenu,“ uviedol premiér húsíjskej vlády Abdalazíz bin Habtúr v spojitosti s útokmi dronov v okolí mesta Ejlat na juhu Izraela. Húsíjov označil za súčasť osi odporu voči Izraelu.

Izraelská armáda predtým hlásila nepriateľský letecký prienik, v reakcii sa rozozvučali sirény v okolí Eljatu – letoviska na brehu Červeného mora. „V tomto regióne nie je prítomná žiadna hrozba a žiadne nebezpečenstvo,“ uviedol hovorca izraelskej armády Daniel Hagari.

 Na územie egyptského letoviska Tábá dopadla v piatok ráno raketa, ktorá spôsobila zranenia šiestim ľuďom, pripomína AFP. Tábá sa nachádza približne desať kilometrov južne od Ejlatu.

X  X X

 Veľké európske štáty podľa informácií serveru Financial Times (FT) zavrhli výzvy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby tlačili na Egypt k prijímaniu palestínskych utečencov z Pásma Gazy. Francúzsko, Nemecko aj Británia podľa FT poukázali na konzistentný postoj Káhiry, ktorá svolila na otvorenie prechodu Rafáh do Pásma Gazy pre humanitárnu pomoc, ale odmieta odtiaľ prijímať utečencov, a to ani krátkodobo. Nemenované diplomatické zdroje však uvádzajú, že na stole je možnosť prevozu zranených z Pásma Gazy na liečenie do Egypta.

Diplomati niektorých európskych krajín, vrátane Česka a Rakúska, podľa informácií FT návrh šéfa izraelskej vlády spomínali pri rokovaniach predchádzajúcich samitov EÚ na konci minulého týždňa. Český premiér Petr Fiala a jeho rakúsky kolega Karl Nehammer navštívili Izrael a rokovali s Netanjahuom deň pred samitom.

Egyptský prezident Abdal Fattah Sísí predtým v októbri povedal, že Káhira „odmieta akýkoľvek pokus riešiť palestínsky problém vojensky alebo núteným vysídlením Palestínčanov z ich pôdy, čo by sa stalo na úkor iných krajín v regióne“.

 Lídri EÚ sa nakoniec zhodli, že Egypt by mal zohrávať úlohu sprostredkovateľa humanitárnej pomoci, ale nemal by byť nútený k prijímaniu utečencov. Samit vyzval na „dlhodobé, rýchle, bezpečné a neobmedzené poskytovanie humanitárnej pomoci potrebným prostredníctvom všetkých potrebných opatrení vrátane humanitárnych koridorov a prestávok pre humanitárne potreby“.

X X X

Pentagon naďalej takmer na dennej báze dodáva zbrane Izraelu, ktorý je vo vojne s palestínskym militantným hnutím Hamas. Povedala to v pondelok novinárom zástupkyňa tlačového tajomníka Pentagonu Sabrina Singhová. „Nedávame žiadne obmedzenia na to, ako Izrael zbrane používa,“ povedala Singhová. „Použitie zbraní a spôsob, ktorým budú viesť svoje operácie, je naozaj na izraelských obranných silách,“ dodala.

Singhová však uviedla, že americký minister obrany Lloyd Austin opakovane zdôrazňuje nutnosť toho, aby Izrael dodržiaval pravidlá ozbrojeného konfliktu a vyhýbal sa civilným obetiam, ako sa len dá.

X X X

Izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan spôsobil v pondelok rozruch, keď si počas mimoriadneho zasadania Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku venovaného vojne Izraela proti militantom z Hamasu v Pásme Gazy pripol na chlopňu svojho saka Dávidovu hviezdu s nápisom „Nikdy viac“. Rovnako sa zachovali aj jeho spolupracovníci, uviedli agentúry AFP a DPA.

„Niektorí z vás sa za posledných 80 rokov nič nenaučili. Niektorí z vás zabudli, prečo bol tento orgán zriadený,“ povedal Erdan, keď kritizoval BR OSN za „mlčanie“ na margo bezprecedentného vpádu kománd Hamasu od južného Izraela, ktoré tam 7. októbra zavraždili vyše 1400 ľudí.

„Tak, ja vám to pripomeniem. Od tohto dňa si vždy, keď sa na mňa pozriete, spomeniete, čo znamená mlčať tvárou v tvár zlu. Rovnako ako moji starí rodičia a starí rodičia miliónov židov, odteraz budeme s mojím tímom nosiť žlté hviezdy,“ povedal veľvyslanec, postavil sa a jednu s nápisom „Nikdy viac“ si pripevnil na sako.

Podobala sa na žlté hviezdy, ktoré nacisti nútili nosiť Židov na verejnosti. On ju však bude nosiť „ako symbol hrdosti“ dovtedy, kým sa BR OSN „nezobudí a neodsúdi zverstvá Hamasu“ a nebude žiadať o okamžité prepustenie rukojemníkov zavlečených do Pásma Gazy.

Pozemnú ofenzívu Izraela v Gaze prirovnal Erdan k vylodeniu spojencov v Normandii v roku 1944. „Je mi ľúto, že to hovorím, ale ak by táto rada existovala 6. júna 1944, intenzívne by sa diskutovalo o tom, koľko elektriny a paliva mali občania Mníchova, keď sa spojenci blížili k brehom Normandie. Táto rada by sa zamerala na diskusiu o počte obetí v radoch Nemcov a Britov. Táto rada by požadovala prímerie predtým, ako Rusi znovu dobyjú Stalingrad,“ sarkasticky reagoval veľvyslanec na obavy, že okrem tisícok civilistov už zabitých v Gaze môže zomrieť ešte viac nezúčastnených ľu­dí.

Hlboko rozdelený 15-členný orgán OSN za vyše tri týždne neprijal ani jeden zo štyroch návrhov rezolúcie k vojne medzi Izraelom a Hamasom. Niektoré návrhy zablokovali USA, spojenec Izraela, pretože nespomínali právo Izraela brániť sa. Návrh predložený Washingtonom, zasa vetovali Rusko a Čína, pretože jednoznačne nežiadal prímerie.

Stanovisko sa minulý piatok pokúsilo zaujať Valné zhromaždenie OSN, ktoré 120 hlasmi väčšinou prijalo nezáväznú rezolúciu požadujúcu „okamžité humanitárne prímerie“, ale nespomínajúcu Hamas. Erdan tento dokument označil za „hanebný“.

V rozprave vystúpil aj palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr, citujúci najprv bývalého generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda, ktorý povedal: „OSN nebola založená preto, aby nás vzala do neba, ale aby nás zachránila pred peklom“.

Mansúr potom s odkazom na bombardovanie a ostreľovanie Pásma Gazy povedal, že „Gaza je teraz peklom na zemi“. Vplyvný orgán OSN vyzval, aby s Palestínčanmi zaobchádzal ako s ľudskými bytosťami. „Nie sme podľudia. Nie sme z inej planéty,“ zdôraznil Mansúr.

X X X

Spojené štáty v súčasnosti nepodporujú množiace sa výzvy na prímerie vo vojne medzi Izraelom a islamistickým hnutím Hamas v Pásme Gazy. V pondelok to povedal hovorca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť John Kirby, informovala agentúra AFP.

„Nemyslíme si, že prímerie je práve teraz tá správna odpoveď. Momentálne ho nepodporujeme,“ uviedol Kirby. Namiesto toho by sa podľa neho mali zvážiť „prestávky“, počas ktorých by bola civilnému obyvateľstvu v Pásme Gazy doručená pomoc.

USA sú si podľa Kirbyho isté, že v najbližších dňoch sa počet nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou, ktoré sa dostanú do Pásma Gazy z Egypta cez prechod Rafah, zvýši na približne sto denne.

„V tejto prvej fáze, o ktorej sme hovorili s Izraelčanmi, sa pokúsime dostať na sto (vozidiel) za deň,“ povedal Kirby. „Sme presvedčení, že sa tam v najbližších dňoch dostaneme,“ dodal.

Podľa Organizácie Spojených národov je sto kamiónov denne nevyhnutné minimum na to, aby sa pokryli tie najnutnejšie potreby tamojšieho obyvateľstva.

Podľa hovorcu OSN Stéphana Dujarrica v nedeľu vstúpilo do Pásma Gazy cez priechod Rafah len 33 nákladných áut vezúcich vodu, potraviny a zdravotnícky materiál. Pred rozpútaním vojny s Hamasom tam prichádzalo každý deň asi 500 nákladných áut s pomocou a iným tovarom.

X X X

V Pásme Gazy aj v noci na utorok pokračovali boje medzi izraelskou armádou a radikálnym palestínskym hnutím Hamas, ktoré Izrael 7. októbra napadlo. Spravodajský server BBC News s odvolaním sa na svedkov v oblasti ovládanej Hamásom informuje o explóziách. Hamas podľa agentúry Reuters tvrdí, že „strieľa guľometmi a protitankovými strelami“ na izraelské sily, ktoré sa blížia k mestu Gaza. Objavujú sa aj informácie o poškodení nemocníc v Pásme Gazy.

Brigády Kásam, čo je vojenské krídlo Hamasu, uviedli, že ich bojovníci sa v utorok skoro ráno stretli s izraelskými silami, ktoré vtrhli do Gazy. Bojovníci Hamasu tvrdia, že použili guľomety a zamerali štyri vozidlá protitankovými strelami miestnej výroby a cielili aj na dva izraelské tanky a buldozéry na severozápade oblasti.

Palestínsky Červený polmesiac v utorok podľa agentúry AFP uviedol, že je znepokojený útokmi blízko jednej zo svojich nemocníc na severe Pásma Gazy, kam sa civilisti uchýlili, aby sa ochránili pred izraelskými útokmi. „Budova sa otriasa a vysídlení civilisti a pracovné tímy majú strach a panikária,“ uviedla organizácia, ktorá o bombardovaní v tejto oblasti informovala aj v nedeľu večer.

Turecké ministerstvo zahraničia odsúdilo údajné izraelské bombardovanie, ktoré poškodilo nemocnicu turecko-palestínskeho priateľstva v Gaze. Nemocnica sa ako jediná v oblasti starala o pacientov s rakovinou a Ankara o zariadení spolufinancovanom Tureckom už skôr informovala Izrael, uviedlo ministerstvo podľa serveru The Times of Israel. Informácie jednotlivých strán nemožno vo vojnových podmienkach overiť./agentury/

X X X

Ficovo ministerské kolečko: Prvý krok je rozdávanie, Šutaj Eštok to vzal zhurta a Raši vedie „zbytočný“ rezort

Premiér a šéf Smeru Robert Fico začal obchádzať jednotlivé ministerstvá. Zatiaľ ich stihol sedem, z čoho prvé štyri patria aj k prioritám jeho strany. Programové vyhlásenie vlády (PVV) ešte nie je hotové, no prvé kontúry agendy novej koalície sú jasné. Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok začal zhurta a vymenil takmer celé vedenie polície, v čom ho Fico podporuje. Veľkolepá nočná akcia, počas ktorej nechytili ani jedného migranta, bola demonštráciou sily. Okrem toho premiér v čase potrebného šetrenia ohlásil rozdávanie peňazí – 13. dôchodok by mali budúci rok dostať plošne všetci penzisti. Čo na to odborníci?

 V utorok navštívil ďalšie tri rezorty, medzi ktorými bolo aj ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Vedie ho Richard Raši, ktorý tento rezort v minulom volebnom období označil za zbytočný a neustále ho kritizoval.

 Ministerstvo práce: Sľúbili, tak musia (nezodpovedne) rozdávať

V pondelok boli na programe štyri rezorty – vnútro, spravodlivosť, práca a zahraničné veci. Prvým rezortom, ktorý premiér navštívil, bolo ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas). Slovensko na tom aktuálne nie je ekonomicky dobre, úradnícka vláda zanechala odporúčania a odborníci hovoria jasne – treba šetriť.

 Fico sa však rozhodol rozdávať, no odkiaľ na to vezme peniaze, to už nepovedal. „Je tam ešte niekoľko otvorených otázok, ale my musíme doručovať pomoc,“ uviedol. Koncom budúceho roka chce všetkým dôchodcom plošne vyplatiť 13. dôchodok v plnej výške priemerného dôchodku za tento rok. Tomáš na tom začal pracovať, lebo to „sľubovali v predvolebnej kampani“.

Okamžite sa tak rozbehla debata, ako Slovensko tieto dôchodky zaplatí. Tento rok bude čoskoro vyplatený 13. dôchodok, pričom jeho maximálnu výšku 300 eur dostanú len poberatelia dôchodkov s minimálnymi príjmami. „Každé šieste euro tejto dávky si ale musíme požičať, vyplácame ho na dlh,“ skonštatoval pre Pravdu analytik INESS Radovan Ďurana.

 „Zavedenie plošného 13. dôchodku pre všetkých by bolo nielen nezodpovedné z pohľadu obrovského deficitu, ale aj plytvaním. Plošná rovnaká dávka by išla všetkým dôchodcom, bez ohľadu na to, či majú dôchodok 1 000 eur, alebo 350 eur,“ zhodnotil. Sociálna poisťovňa nemá dostatok zdrojov na jeho vyplatenie a nie je to len dôsledkom prevodu odvodov do druhého piliera.

„Čistý dlh starobného poistenia je 400 miliónov eur. Zvýšenie 13. dôchodkov k tomu pridá ďalších 400 až 500 miliónov eur. Vláda si bude musieť na to požičať a zadĺžiť tak budúce generácie,“ uviedol Ďurana. Počet penzistov sa však aj vďaka výhodnejším podmienkam zvyšuje – pribúdajú predčasní dôchodcovia.

Jednou z možností je aj otvorenie druhého piliera, čo doteraz Fico stále využil, a zníženie sadzby odvodov. Bol by to dobrý krok? „Ak má vláda prístup – teraz budeme vládnuť a po nás potopa, tak áno. Druhý pilier znižuje výdavky na dôchodky v budúcnosti. Zníženie odvodu do druhého piliera dnes, zvýši výdavky štátu zajtra,“ skonštatoval analytik.

 „Slovensko je na tom zle, ale ešte nie je v bankrote. Alarmujúca je však trajektória posledných rokov, ktorá nepochybne k bankrotu vedie,“ dodal Ďurana s tým, že okrem jedného úsporného opatrenia (pozemkové úpravy) sú všetky opatrenia na škrtanie výdavkov, ktoré navrhla úradnícka vláda, dobrým návodom. Fico sa ich však držať neplánuje.

Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave by sa nečudoval, keby premiér druhý pilier „totálne zlikvidoval“. „Ľuďom by malo byť vysvetlené, že to sú peniaze, ktoré si doteraz našetrili a patria im. To nie sú peniaze správcovských spoločností. Ak to urobí, bude to mať podobu znárodňovania z 50. rokov 20. storočia. To je ako keby vám z banky vytiahli vaše vlastné úspory,“ uviedol.

Ministerstvo vnútra: Eštok čistič, nula migrantov, radikálne zásahy

Druhou prioritou je pre Smer rezort vnútra, ktoré má pod palcom nominant Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Vedúcu pozíciu vzal zhurta a za pár dní vymenil takmer celé vedenie polície. A to ešte predtým, než sa schválil program novej vlády. Bývalého šéfa polície Štefana Hamrana, ktorý sám oznámil svoj odchod, demonštratívne rozkazom doručeným poštou, aj keď pôvodne to chcel spraviť osobne, preložil na pár dní do Popradu.

 Zároveň zrušil posty policajných viceprezidentov, čím prišli o miesto Hamranovi zástupcovia Branko Kišš a Damián Imre. A čoskoro sa zrejme zmení aj vedenie Úradu inšpekčnej služby. Petra Juhása by mal nahradiť Branislav Zurian, ktorého čaká vo štvrtok vypočutie pred brannobezpečnostným výborom. V minulosti dvakrát čelil obvineniu, že vynášal informácie z polície a mal blízko k súčasnej ministerke hospodárstva Denise Sakovej.

Šutaj Eštok dočasne pozbavil služby aj šiestich čurillovcov. Podľa vlastných slov konal podľa zákona. Od Úradu na ochranu oznamovateľov majú štatút chráneného oznamovateľa a rezortu môže hroziť pokuta. „Slovíčko revanš a pomsta nemám v osobnostnej ani personálnej výbave,“ hovoril Šutaj Eštok v pondelok.

     Fico nového ministra bránil, podľa neho majú jeho rozhodnutia vnútornú logiku a nie sú revanšom. „Keď sa niekto sťažuje na revanš, nech si spomenie, aké je to ráno o piatej vykopnúť dvere,“ povedal premiér. „Pôjdeme cestou zákonnou. Pôjdeme cestou, ktorú si môžeme aj z hľadiska postavenia Slovenska dovoliť,“ dodal.

Opozícia už označila ministra za „Eštoka čističa“. Podľa politológa Štefančíka kroky nového ministra vnútra však ukazujú na to, že žiadna nová politická kultúra sa nekoná. „Pripomína mi to grobianske časy z volebnej periódy 2016 až 2020, ktorá vyvrcholila vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Čistky na polícii sa dali čakať, ale že to Šutaj Eštok bude robiť takto na hulváta, čakal zrejme málokto,“ zhodnotil politológ.

„Vyzerá to tak, že DNA v sebe nezaprie a nová politická kultúra „Smero-Hlasu“ sa nekoná,“ dodal. Okrem toho Šutaj Eštok postavil v pondelok večer na hranicu s Maďarskom psy, kone, drony, vodné delo, desiatky policajtov a vojakov. Očakávali veľkú vlnu, nakoniec chytili presne nula migrantov. Podľa šéfa vnútra išlo nakoniec len o jednorazovú akciu a bola úspešná, keďže „odstrašovanie“ pomohlo. Fico hovoril o demonštráci­i sily.

Mal to byť signál, že Slovensko nie je pre tranzit nelegálnych migrantov bezpečné. Nový policajný prezident Rastislav Polakovič uviedol, že dve skupiny v „neviem akých počtoch“ sa otočili a odišli potom, čo uvideli baterky a psov. Ešte pred voľbami šéf Smeru hovoril, prečo nepostavia policajta na každým 50 metrov hranice s Maďarskom.

Podľa Štefančíka to bolo divadlo a voliči im budú „určite tlieskať“. „Medzi utečencami sú aj rodiny s deťmi a pochybujem, že predstavujú pre Slovensko také ohrozenie, aby na nich boli nasadení vojaci, drony a psy. Človek by nadobudol pocit, že hľadajú Bin Ládina. Len neviem, či im už niekto povedal, že je dávno po smrti,“ dodal.

Ministerstvo spravodlivosti: Plné väznice, znižovanie trestov

Čo sa týka rezortu spravodlivosti, nový minister Boris Susko chce prehodnotiť súdnu mapu s ohľadom na financie z plánu obnovy. Celé trestné právo plánuje humanizovať. Fico chce meniť aj „protiústavnú“ podobu trestu prepadnutia majetku, znížiť „drakonické trestné sadzby“ a riešiť aj postavenie kajúcnikov, podrobnejšie zmeny neopísal. Reagovať chce aj na „hrubé zneužívanie trestného práva“ voči opozícii.

 Susko chce prejsť od represie k prevencii. Premiér zároveň poukázal na to, že Slovensko má problém s preplnenými väznicami. „Máme dve možnosti. Buď budeme stavať nové väznice, alebo sa rozhodneme prijať takú trestnú politiku, ktorá bude garantovať, že vo väznici budú len tí, ktorí tam majú byť,“ skonštatoval Fico a dodal, že od ministerstva sa očakáva pomerne rýchle predkladanie niektorých dôležitých zmien.

Pred voľbami sa mnohí obávali možného odklonu v zahranično-politickom smerovaní Slovenska vzhľadom na inklinovanie Smeru a SNS k Rusku. Zatiaľ sa tak deje len navonok a Smer hovorí, že sa na smerovaní Slovenska nič nemení.

Fico si želá, aby zahraničná politika nebola „konzervatívna, ťažkopádna a neschopná prezentovať slovenské národné záujmy“. „Hovoríme vlastné suverénne názory, my ani nevyskakujeme z Európskej únie (EÚ), ale súčasne hovoríme Európskej únii pozor, imidž EÚ je katastrofálny. Hovoríme partnerom NATO, nech sa páči, pokračujte, a keď sa na Slovensku urobí referendum, dopadne tak, že 70 percent by bolo za vystúpenie z NATO,“ dodal.

 Žiadne referendum však iniciovať ani podporovať nebude, chce byť člen EÚ aj NATO, no nebude im klamať a bude im hovoriť o svojich predstavách. „Nebudeme súhlasiť s niečím len preto, že sa to patrí,“ vyhlásil premiér. Nový šéf diplomacie Juraj Blanár zdôraznil, že rezort chce vo veľkých témach zahraničnej politiky pokračovať v rovnakej rétorike, akú mala strana Smer pred parlamentnými voľbami. Ďalší balík sankcií proti Rusku prejde až vtedy, ak bude vykonaná analýza.

Čo sa týka vojenskej pomoci pre Ukrajinu, aj keď je Fico rázne proti a nič také podporiť nechcel a zopakoval to aj po stretnutí s Blanárom, závery Európskej rady prešli jednomyseľne. Vrátane jeho podpisu a podpory, okrem iného, aj vojenskej pomoci. „Je to ukážka toho, že jednu tvár má doma a druhú v zahraničí,“ povedal líder najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka.

Hrozí Slovensku izolácia a vládnutie v štýle „vyhraj voľby a môžeš všetko“? Politológ takisto upozornil na schválené uznesenie Európskej rady. „Roberta Fica treba v prvom rade pochváliť za to, že súhlasil aj s vojenskou podporou Ukrajiny. Ostatné mu musia zrátať jeho voliči. Je síce nechutné, ako búra dobré vzťahy s jedným z našich susedov, ale aj na Ukrajine musia vedieť, že toto tu máme len dočasne,“ dodal Štefančík.

MIRRI: Raši je šéfom „zbytočného“ ministerstva, Huliak chce zakázať 5G sieť

V utorok sa Fico zastavil na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Richard Raši bol v minulosti podpredsedom tohto v tej dobe ešte len úradu. Po tom, čo sa úrad transformoval na ministerstvo, ho označil za zbytočné, kritizoval jeho „drahý“ vznik, ale aj bývalú šéfku Veroniku Remišovú. „Dnes vzniklo z tohto úradu úplne zbytočné ministerstvo,“ povedal v júli 2020. Dnes Raši tomuto „zbytočnému rezortu“ šéfuje.

 Fico po stretnutí s Rašim uviedol, že chce iniciovať stretnutie V4, keďže lídri by mali mať podľa neho rovnaký postoj k revízii rozpočtu Európskej únie (EÚ). Fico navrhuje aj revíziu európskeho rozpočtu a zopakoval, že Ukrajina je najskorumpovanejšia krajina. „Revízia je spojená s rizikami. Navrhuje sa objem 50 miliónov eur ako pomoc pre Ukrajinu. Môj názor poznáte, stratégia financovania Ukrajiny nefunguje. Nemá absolútne žiadny vplyv na väčšie výsledky vo vojenskom konflikte s Ruskou federáciou,“ uviedol premiér.

Peniaze musia byť použité na budovanie kritickej infraštruktúry v prihraničných oblastiach, ktoré boli sekundárne dotknuté vojnou na Ukrajine. „Chceme, aby sa dali peniaze použiť pri obnove Ukrajiny tak, že by sa na tom zúčastnili slovenské firmy. A chceme vidieť záruky, že peniaze nebudú spreneverené, lebo hoci je to politicky nekorektné, ale je to pravda, Ukrajina je jednou z najskorumpo­vanejších krajín na svete,“ uviedol.

Podľa rebríčka vnímania korupcie (CPI), ktorý zostavuje Transparency International, v januári tohto roka skončila na chvoste trojica štátov zmietaná konfliktami – Južný Sudán, Sýria a Somálsko. Z európskych štátov sa opäť najhoršie umiestnilo Rusko (137. so skóre 28), ním napadnutá Ukrajina je aktuálne s 33 bodmi na 116. priečke.

Okrem toho by sa malo pokračovať v informatizácii. Fico povedal, že hoci sám nemá mobil a ani ho nechce mať, informatizácia spoločnosti by mala pokračovať tempom „všetko v mobile“. Podľa neho by mal každý to, čo potrebuje, nájsť a vybaviť čo najrýchlejšie cez mobil. „Ja vám želám, aby sa vám to darilo, pretože ja už naozaj mobil nechcem v živote ani vidieť, ale mám na to, samozrejme, svoje dôvody,“ povedal.

Z hľadiska digitalizácie nový minister potvrdil, že chce dostať všetko do mobilu. „Chceli by sme sa vrátiť k projektu, ktorý na tri a pol roka zaspal. Aby bol internet dostupný na celom Slovensku, aby sme nemali biele miesta alebo vysídľovanie z regiónov preto, že tam nie je prítomný signál,“ uviedol Raši.

Jeden z poslancov za SNS Rudolf Huliak pred voľbami hovoril o zákaze 5G siete, čo by bolo v rámci filozofie „internet všade“ značným problémom. „Zakázať 5G sieť je nerozumné a tiež nelogické. Ak máme mať dobrú a rýchlu sieť, 5G je nevyhnutnosť. Mať internet všade by však teoreticky bolo možné aj bez 5G,“ uviedol pre Pravdu odborník na IT Ondrej Macko. Zakázať 5G sieť by bolo technicky možné. „Bolo by to na 4G sieti a bolo by to drahšie,“ dodal.

Ministerstvo dopravy a pôdohospodárstva

Posledné dve ministerstvá, ktoré navštívil, boli rezorty dopravy a pôdohospodárstva. Čo sa týka ministerstva dopravy, ktorému šéfuje Jozef Ráž mladší, Fico chce presunúť peniaze z plánu obnovy na projekty zelenej dopravy, napríklad na nákup električiek, ekologických autobusov a vlakov. Tvrdí, že dosiaľ sa z plánu minulo len okolo 60 miliónov eur.

 Slovensko už v minulosti dohodlo v pláne obnovy zmeny, musela s nimi však súhlasiť aj Európska komisia. Slovensko má z plánu obnovy pridelených zhruba šesť miliárd eur, ktoré treba využiť do roku 2026. Rážovi chce zveriť aj kompetencie týkajúce sa plánu obnovy, ale aj nájomného bývania či verejného obstarávania.

 Štátom podporované nájomné bývanie pritom čaká na posúdenie Európskou komisiou. „Slovenská republika sa musí do 5. decembra vyjadriť k otázkam, ktoré boli postavené, a pokiaľ sa nám podarí vysvetliť všetky nezrovnalosti, tak by sme mohli už odstrániť poslednú prekážku a naštartovať agentúru pre nájomné bývanie aj prvé projekty,“ uviedol Fico.

S Ficom sa ako posledný v utorok stretol minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Premiér oznámil, že vláda zvažuje zriadiť post splnomocnenca pre sociálny dialóg, ktorý sa musí stať základnou pracovnou metódou každého rezortu.

 Okrem iného Takáča informoval o tom, že sa blíži už spomínaná revízia rozpočtu EÚ. Podľa Fica nemôže ísť 50 miliárd eur pre Ukrajinu v rokoch 2024 až 2027 na úkor peňazí, ktoré sú určené pre Slovensko v oblasti odstraňovania regionálnych rozdielov a na úkor spoločnej poľnohospodárskej politiky. „Naša podmienka je preto veľmi jasná – akékoľvek úvahy o finančnej podpore Ukrajiny musia byť spojené s garanciou, že obálka pre podporu poľnohospodárov sa nebude meniť,“ zdôraznil premiér.

Nová vláda zatiaľ o znižovaní DPH na potraviny a ani tvrdých cenových reguláciách nič nehovorí. Premiér po uvedení nového ministra poznamenal, že požiadal šéfa agrorezortu, aby sa venoval témam kvality a bezpečnosti potravín, ako aj dostatočnosti slovenských výrobkov v primeranej cenovej úrovni pre občanov SR. Žiada aj prísnejší monitoring cien potravín a pri veľkých výkyvoch mimo bežného vývoja nákladov štát okamžite zasiahne. Na tejto úlohe má agrorezort podľa Fica pracovať s ministerstvom financií./agentury/

X X X

Porušovanie medzinárodného práva v Gaze a Dávidove hviezdy na domoch vo Francúzsku

 V Gaze dochádzajú energie aj potraviny. Na budovách 14. parížskeho obvodu bolo v pondelok večer nájdených približne 60 Dávidových hviezd.

Obyvatelia Gazy prežili ďalšiu búrlivú noc. V priebehu noci malo podľa Izraela dôjsť k zasiahnutiu až 300 cieľov. Letecká, ako aj pozemná ofenzíva tak naďalej pokračuje.

Videá v utorok ráno zachytávajú izraelských vojakov v Gaze ako postupujú pešo, ale aj v tankoch cez vidiecke i mestské oblasti, ktoré sú výrazne poškodené a zdecimované.

Izraelská armáda potvrdila letecký útok na utečenecký tábor Džabália v Gaze. Má ísť o územie na severe Gazy v oblasti, ktorá mala byť podľa izraelskej administratívy nebezpečná pre ľudí a odporučila im, aby sa presunuli na juh regiónu.

Počas útoku mal byť zabitý aj vysoký predstaviteľ teroristickej organizácie Hamas Ibrahim Biari. Spolu s ním malo padnúť aj niekoľko ďalších členov militantnej skupiny, ktorí sa spolu s veliteľom mali nachádzať v budove ako aj v podzemí.

Zničenie jednej budovy viedlo aj k zrúteniu niekoľkých ďalších budov, ktoré mali byť podľa Izraela využívané na teroristické aktivity. Izrael ďalej tvrdí, že členovia Hamasu naďalej využívajú obyvateľstvo ako „živé štíty“ a to obzvlášť krutým a brutálnym spôsobom.

Reportér CNN, ktorý bol v utorok ráno pri miestnej nemocnici hovoril o 44 telách, ktoré sa v márnici po útoku nachádzali, aktuality.sk

X X X

Ukrajina zastavuje dodávky ruského plynu na západ. Slovenskí plynári rozmýšľajú, čo bude ďalej

Jednou z možností, ako zabezpečiť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu aj po roku 2024, by mohla byť trojstranná dohoda, v rámci ktorej by tretia strana preberala plyn priamo na rusko-ukrajinskej hranici a ďalej prepravovala do EÚ. TASR o tom informoval hovorca spoločnosti eustream Pavol Kubík.

 „Ukrajinskí predstavitelia viackrát komentovali, že v tranzite pokračujú z dôvodu potreby dodávok plynu pre členské krajiny EÚ, a to navzdory vojne a sporu týkajúcemu sa súčasného tranzitného kontraktu. Ak by štáty EÚ mali záujem o dodávky plynu, čo je v ich ekonomickom záujme, tak si myslíme, že zachovanie využívania ukrajinského systému, spojeného s relevantnými príjmami pre Ukrajinu, má zmysel aj po roku 2024,“ komentoval Kubík.

Vzhľadom na neistú situáciu sú podľa neho akékoľvek prognózy vývoja od roku 2025 veľmi komplikované. „Našou prvoradou úlohou je za každých okolností chrániť energetickú bezpečnosť Slovenska a ďalších európskych trhov,“ dodal.

 V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz Olexij Černyšov v nedeľu (29. 10.) uviedol, že Ukrajina prestane od roku 2025 prepravovať ruský plyn na západ. Zmluva o tranzite s ruským Gazpromom totiž vyprší koncom roka 2024. Ukrajina by podľa Černyšova od nej odstúpila aj skôr, najmä preto, že Gazprom neplatí za tranzit, ako bolo dohodnuté.

„Ukrajina aktuálne pokračuje v jeho tranzite len preto, že viaceré európske krajiny sú ešte stále závislé od ruského plynu. Chceme byť spoľahlivým partnerom aj pre európskych partnerov, pre krajiny, ktoré to potrebujú,“ uviedol šéf Naftogazu./agentury/

X X X

Nezmizol, je stále tu a ešte silnejší. Ľuboš Blaha objavil spôsoby, ako oklamať Facebook a prežiť aj bez médií

Blahovi sa vo voľbách podarilo získať 220-tisíc krúžkov, viac mali už len Robert Fico, Peter Pellegrini, Michal Šimečka a Robert Kaliňák.

Kedysi patril k najvplyvnejším politikom na sociálnych sieťach. Šíril nenávisť aj konšpirácie, no jeho povestné siahodlhé statusy aj tak čítali a zdieľali desaťtisíce ľudí. U časti verejnosti boli obľúbené až tak, že sa ich rozhodol vydávať knižne.

Minulý rok Ľubošovi Blahovi účet na Facebooku zrušili a na rozdiel od svojich kolegov zo Smeru sa neobjavoval ani v debatách celoštátnych televízií. Napriek tomu však na svojej popularite nestratil.

Práve naopak, vo voľbách získal bezmála štvrť milióna hlasov, viac ako celé KDH či SaS, a v stredu minulý týždeň sa stal jedným zo štyroch podpredsedov Národnej rady. Ľuboš Blaha si našiel cestičky, ktorými sa dostal k voličom, a dnes je späť a silnejší ako kedykoľvek predtým.

Z Facebooku ho zmazali

Blahovu stránku na Facebooku svojho času sledovalo takmer 175-tisíc ľudí. Počtom interakcií, teda súčtom komentárov, lajkov a zdieľaní bol dlhodobo najúspešnejším slovenským politikom na tejto sociálnej sieti.

Široké publikum sa mu darilo zasiahnuť aj vďaka šíreniu strachu a negatívnych emócií. Pár dní pred vypuknutím ruskej agresie napríklad písal o tom, že vojna na Ukrajine je „jeden gigantický hoax, ktorý si vymysleli Američania“ a ľudí varoval, že na Slovensko prídu americké vojská.

Keď sa mu spoločnosť Meta, ktorej Facebook patrí, rozhodla účet zablokovať, Blaha hovoril o cenzúre a útoku na demokraciu.

„Táto stránka (profil Ľuboša Blahu, pozn. red.) bola odstránená z dôvodu opakovaného porušovania našich pravidiel týkajúcich sa nenávistných prejavov, šikanovania a obťažovania, podnecovania násilia, ako aj dezinformácií a škôd ohľadom Covidu-19,“ zdôvodnila pre web Živé.sk Meta svoje rozhodnutie minulý rok.

Stále píše

Blaha zmizol z Facebooku, no vítaný nebol ani vo väčšine médií. Keď chcel ísť vo februári tohto roku neplánovane diskutovať do Sobotných dialógov Slovenského rozhlasu, RTVS sa rozhodla ho do vysielania nepustiť.

Blahovi sa vo voľbách aj tak podarilo získať 220-tisíc krúžkov, viac mali už len Robert Fico, Peter Pellegrini, Michal Šimečka a Robert Kaliňák.

Príčin Blahovho nepochybného volebného úspechu môže byť niekoľko. Predovšetkým, podpredseda Smeru zo sveta sociálnych sietí nikdy úplne nezmizol. Statusy stále píše, akurát ich zverejňuje na oveľa menšej sieti Telegram, kde má necelých 40-tisíc sledovateľov.

Podľa komunikačného experta Gabriela Tótha z New School Communications síce na Telegrame nemá taký dosah, ale stále dokáže osloviť svoje voličské jadro. Blahovi sa navyše podarilo prekabátiť aj samotný Facebook.

Používa stránku Smeru

Texty podpísané jeho menom totiž na svojej stránke pravidelne zverejňuje Smer, ktorý na Facebooku sleduje viac ako 150-tisíc ľudí. Blahove statusy z menšej sociálnej siete tak majú aj na tej najväčšej tisícky interakcií.

„Samozrejme, výsledok nedosiahol len vďaka sociálnym sieťam, dôležitú úlohu hrali aj médiá, napríklad tie alternatívne,“ myslí si tiež Tóth. Súhlasí aj politický marketér Adam Znášik.

„Jeho názory a komentáre majú svoje publikum, pre ktoré je jeho meno značka a je v podstate jedno, ako sa k tomuto obsahu ľudia dostanú. Paralelný informačný vesmír mimo hlavného mediálneho prúdu je dnes už dostatočne veľký, aby oslovoval naozaj veľké skupiny voličov,“ tvrdí.

Blahu síce nepustili do RTVS, v rôznych dezinformačných médiách, ktoré dnes sledujú desaťtisíce ľudí, však býval pravidelným hosťom. Objavoval sa napríklad v konšpiračnej internetovej televízii ZVTV, ktorú vlastní Tibor Eliot Rostás, šéfredaktor časopisu Zem a Vek.

Chce sa odvďačiť

Štedrý priestor Blahovi venovala internetová televízia Slovan, kde relácie moderovali Martina Šimkovičová a Peter Kotlár, zvolení poslanci za SNS. Pozývali ho aj do Slobodného vysielača či do Infovojny.

Sám Blaha si je skutočnosti, že mu dezinformátori pomohli, vedomý a chce sa im odvďačiť. Tvrdí, že nebude komunikovať s mainstreamovými médiami, ale len s tými „alternatívnymi“.

„Ak ja som napríklad vo voľbách dostal od voličov 220-tisíc krúžkov bez toho, aby som sa vôbec objavil v mainstreame, pretože ma blokovali, bojkotovali, ostrakizovali, dokonca ešte aj z Facebooku ma vyhodili a skončil som na Telegrame, kde je dramaticky menej sledovateľov, tak sa ukazuje, že dnes je možné mať veľmi silný politický výtlak aj bez podpory mainstreamových oligarchických médií,“ povedal webu Hlavné správy.

K Blahovej iniciatíve sa pripája viacero koaličných politikov, medzi nimi napríklad Tibor Gašpar, Martina Šimkovičová či Roman Michelko.

Predseda SNS Andrej Danko odmieta s médiami Aktuality.sk a denníkmi Sme a N nielen komunikovať, ale ich aj pustiť na tlačové besedy, ktoré sa konajú v centrále strany.

Vyššie ako Kaliňák

Nielen sociálne siete či rôzne dezinformačné médiá však stoja za Blahovým úspechom. Adam Znášik upozorňuje, že Blaha na sebe a svojom publiku pracuje už asi desať rokov.

„Samozrejme, veľmi zavážil aj celkový posun rétoriky Smeru v posledných štyroch rokoch. Kým predtým boli Blahove názory aj v Smere okrajové, dnes je to v podstate hlavná komunikačná línia,“ tvrdí politický marketér.

No a napokon k vysokému počtu krúžkov prispelo aj Blahovo špeciálne miesto na kandidátke. Politik kandidoval z vysokého miesta číslo tri, nižšie pozície teda dostali aj takí starí Ficovi súpútnici ako Robert Kaliňák či Jaroslav Baška.

V roku 2020 Blaha kandidoval z jedenásteho miesta, v roku 2016 dokonca až z pozície číslo 38, aktuality.sk

X X X

Srbský prezident vyhlásil na 17. decembra predčasné voľby

Srbi si zvolili súčasný parlament len vlani v apríli.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v stredu rozpustil parlament a vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 17. decembra. V rovnaký deň sa budú konať aj voľby na úrovni niektorých samospráv vrátane hlavného mesta Belehrad. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a denníka Guardian.

Vučič tento krok avizoval už počas októbra a podľa svojich slov sa tak rozhodol v súvislosti pretrvávajúcimi protestami proti svojej vláde. Zároveň vyhlásil, že sa „Srbsko nachádza v bode zlomu“ a podľa neho si majú občania zvoliť, „akú politiku chcú“.

Demonštrácie proti vláde vypukli v Srbsku po dvoch májových masových streľbách vrátane masakry spáchanej 13-ročným žiakom v Belehrade, ktoré si dovedna vyžiadali 18 mŕtvych. Demonštranti obviňujú médiá kontrolované Vučičom z podnecovania atmosféry nenávisti a glorifikácie násilia v krajine.

Srbi si zvolili súčasný parlament len vlani v apríli. Vučičova pravicová nacionalistická Srbská pokroková strana (SNS) v ňom má spolu so svojimi koaličnými spojencami pohodlnú väčšinu mandátov, aktuality.sk

X X X

Slovenský vodohospodársky podnik by mal prejsť hĺbkovým auditom

Zamerať by sa mal aj na prenájom a prenajímanie pozemkov, čistenie nákladov podľa činností či pasportizáciu nehnuteľného majetku.

Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) by mal prejsť hĺbkovým auditom. Mal by zmapovať slabé miesta podniku a stanoviť možnosti zefektívnenia jeho fungovania. Audit objednaný zo strany ministerstva životného prostredia by mal byť vykonaný za spoluúčasti rezortu, Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), Útvaru hodnoty za peniaze a za priamej účasti SVP. Vyplýva to z analýzy IEP Po nás potopa.

„Predošlé audity sa venovali prevažne nákladom, nešli do procesov a otázok financovania podniku. Podnik má neprehľadnú organizačnú štruktúru a potenciálne neefektívne fungovanie jednotlivých odštepných závodov. Okrem toho činnosti zamestnancov, ako aj priradenie vnútropodnikových aktivít na odbory a jednotlivcov nie sú prehľadné,“ poukázali analytici.

Audit by sa podľa nich mal zamerať na zamestnancov, proces zastrešovania povodňových stavov a normatív pre počty pracovníkov. „V súčasnosti je počet zamestnancov daný dokumentom o normostavoch zo 70. rokov minulého storočia, ktorý nebol aktualizovaný,“ skonštatoval IEP.

Ďalej by mal zahŕňať využitie mechanizmov podniku, automatizáciu činností a zmapovanie činností odštepných závodov. Pozornosť v audite si podľa inštitútu zaslúži nadužívanie externých dodávateľov na služby, ktoré je možné vykonávať v rámci podniku. Audit sa má zamerať aj na prenájom a prenajímanie pozemkov, čistenie nákladov podľa činností či pasportizáciu nehnuteľného majetku. „SVP má 20 ubytovacích zariadení bez evidencie o nákladoch a hodnote stavieb. Budova potenciálnej centrály v Banskej Bystrici, na rekonštrukciu ktorej podnik minul 7,5 milióna eur, ostáva rozostavaná a nevyužitá,“ uviedol IEP.

Audit by tiež mal posúdiť a vyhodnotiť potenciálne zlúčenie so štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba, ktorý prešiel auditom a reštrukturalizáciou. „Dočasne preukazuje mimoriadnu ziskovosť, hlavne vďaka výnosom z predaja elektriny v poslednom období. Existuje potenciál zoštíhlenia manažmentu,“ myslia si analytici, aktuality.sk

X X X

Behula: Ak Robert Fico hovorí pravdu, Maroš Žilinka bude zbytočný

Špekulovalo sa, že generálny prokurátor má záujem o post ústavného sudcu alebo ministra spravodlivosti. Nevyšlo mu to. Teraz však môže ukázať, že jeho zvolenie nebolo chybou.

Maroš Žilinka necelé dva týždne pred voľbami oznamoval, že urobil dôležité osobné rozhodnutie, o ktorom sa dozvedela jeho rodina, a onedlho ho oznámi verejnosti. Špekulovalo sa o tom, že by mohol mať záujem o kreslo na Ústavnom súde, ktoré nečakane uvoľnila Jana Laššáková, či o post ministra spravodlivosti v novej vláde.

 Trvalo to šesť týždňov, no dočkali sme sa. Žilinka napísal status, v ktorom naznačuje, že odstúpi, aby namiesto očakávanej pointy víťazoslávne zvolal TO ROZHODNE NIE JE MÔJ PRÍPAD a sľúbil, že bude naďalej presadzovať zákonnosť ako generálny prokurátor. Napätá verejnosť si konečne môže vydýchnuť, prestať obhrýzať nechty a znova pokojne spávať. Žilinka nad nami bude bdieť aj naďalej.

Nikam sa neposunul

Generálny prokurátor rozhodne netrpí nedostatkom ega, ale napínať verejnosť len tak z pasie, aby sa na neho náhodou nezabudlo, by si nedovolil. V pláne bolo zrejme celkom iné oznámenie. Žilinkov predčasný odchod z prokuratúry naznačoval Robert Kaliňák na nahrávkach z poľovníckej chaty v Čifároch. „Ja si myslím, že Maroš sa niekam posunie,“ hovoril už v lete 2021.

Je zbytočné špekulovať, prečo sa to nestalo. Fámy o tom, že Žilinka sa má stať ministrom spravodlivosti, mohli byť aj politickou hrou. Hovoril o nich totiž napríklad Milan Vetrák z OĽaNO. Na druhej strane, odchodom na Ústavný súd by Žilinka získal funkciu na dvanásť rokov, no kariérne a najmä mocensky by klesol. Pre verejnosť by sa stal neviditeľným. No nevyzerá to, že by sa zaobišiel bez obdivu širokých más.

No možno bolo chybou pokladať generálneho prokurátora za človeka Smeru, ktorý sa vláde hodí ako minister či ústavný sudca. Kaliňák už na chate upozorňoval, že Žilinka má rád svoje vlastné nezávislé rozhodovanie. „On povie, že to bude a bude,“ tvrdil dnešný minister obrany pred dvoma rokmi. Takýto človek by bol pre Smer a pre plány Roberta Fica rizikom.

Žilinka nevyzerá ako ten, kto by poslušne plnil pokyny. Kritiku berie osobne. Ak má pocit, že sa mu krivdí alebo sa mu nedostáva dostatočného rešpektu, môže sa začať správať nevyspytateľne. Dôkazom sú jeho časté emotívne tlačovky i dnešný status. Robert Fico naozaj vo vláde nepotrebuje ďalšieho Štefana Harabina. Ministrom spravodlivosti sa stal Boris Susko, čo je pre Smer stávka na istotu.

Čas odísť

Nech už to bolo, akokoľvek, teraz je ten správny čas na to, aby Žilinka z funkcie odišiel. Nebude ho v nej treba. Často sa sám prezentuje ako jediný ochranca zákonnosti a garant spravodlivosti na Slovensku. To znamená, že po nástupe novej vlády sa bude nudiť. Teda aspoň ak máme veriť Robertovi Ficovi.

Premiér sľubuje, že jeho vláda nechystá žiaden revanš ani likvidáciu opozície, a bude postupovať iba zákonne. „Doba politickej pomsty sa skončila,“ tvrdí aj nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Problémy chce vláda odstrániť tak, ako sa v právnom štáte patrí – zmenou zákona. Riešiť bude neprimerane vysoké tresty, či zneužívanie kajúcnikov. No vidíte, všetko bude v poriadku. Kto potrebuje Žilinku, keď právo a spravodlivosť garantuje Robert Fico?

Najväčšia chyba koalície

A teraz chvíľu vážne. Práve teraz budú viac ako inokedy kľúčové silné nezávislé inštitúcie, ktoré budú politici rešpektovať a nedovolia si ich obchádzať alebo ignorovať tak, ako minister Šutaj Eštok, ktorý sa na úrade ešte ani neudomácnil, a už postavil mimo služby vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu, hoci majú status chráneného oznamovateľa.

Robert Fico si môže slová „vláda práva“ nechať hoci vytetovať na hruď, no poznáme ho. Niet pochýb o tom, že orgány, ktoré chcú naozaj chrániť zákonnosť, spravodlivosť a právny štát, na to za vlády Smeru dostanú dostatok príležitostí. Maroša Žilinku budeme naozaj potrebovať. A to nie je žiadna irónia. Alebo by aspoň nemusela byť.

Teda ak je naozaj takým nekompromisným ochrancom práva a takým odhodlaným a morálnym človekom, za akého sa vyhlasuje a za akého sa zrejme on sám aj naozaj považuje. Má šancu ukázať, že jeho zvolenie za generálneho prokurátora nebolo najväčšou chybou bývalej vládnej koalície. O tom, či to dokáže, však môže rozhodnúť len on sám, aktuality.sk

X X X

Joseph  Stiglitz: Na opravu globálneho finančného systému stačí jednoduchý krok

Jedinou stratégiou, ako zabezpečiť, aby rozvojové krajiny urobili to, čo musia, ak chceme zabrániť klimatickej katastrofe, je začať napravovať niektoré globálne nespravodlivosti minulosti

Joseph E. Stiglitz je nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu a profesorom na Kolumbijskej univerzite.

Po výročných zasadnutiach Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktoré sa konali tento mesiac, sa Blízky východ ocitol na pokraji veľkého konfliktu a zvyšok sveta sa naďalej štiepi podľa nových ekonomických a geopolitických línií. Málokedy sú slabiny svetových lídrov a inštitucionálnych mechanizmov také zjavné ako dnes. Riadiaci orgán MMF sa nedokázal dohodnúť ani na záverečnom komuniké.

Vedro je stále prázdne

Je pravda, že Svetová banka sa pod novým vedením zaviazala zaoberať sa zmenou klímy, riešiť problémy rastu a posilniť svoju politiku boja proti chudobe. Jej cieľom je zvýšiť objem poskytovaných úverov prostredníctvom využitia existujúceho kapitálu a získania nových finančných prostriedkov.

Na to druhé však bude potrebovať súhlas amerického Kongresu, čo je nepravdepodobné, keďže Snemovňu reprezentantov ovládajú republikáni. Dôležité je, že plánované zvýšenie úverovej kapacity zďaleka nestačí na to, čo svet potrebuje. Je to viac než len kvapka v mori, ale toto vedro zostáva z veľkej časti prázdne.

 Podobne ako pri diskusiách o klíme, ktoré sprevádzali Valné zhromaždenie OSN v septembri, sa veľa hovorilo o zvýšení súkromného kapitálu znížením rizikovej prémie, ktorú investori vyžadujú za projekty v chudobných krajinách.

Hoci sociálna návratnosť investícií do solárnej energie v subsaharskej Afrike (kde je dostatok slnečného svitu a nedostatok energie) je vyššia ako na zamračenom severe, súkromný sektor sa do nich zdráha vstúpiť kvôli obavám z politickej a ekonomickej nestability.

Krátkozraký súkromný sektor

Výsledkom všetkých týchto rečí o „znižovaní rizika“ je, že verejný sektor by mal poskytovať akékoľvek dotácie, aby podnietil viac investícií v súkromnom sektore. Niet divu, že okolo týchto medzinárodných stretnutí sa krútia veľké súkromné finančné spoločnosti.

Sú pripravené kŕmiť sa z verejného koryta a budú dúfať v nové opatrenia, ktoré budú privatizovať zisky a zároveň socializovať straty, ako to robili predchádzajúce „verejno-súkromné partnerstvá“.

Prečo by sme však mali od súkromného sektora očakávať, že vyrieši dlhodobý problém týkajúci sa verejného statku, akým je zmena klímy? Je známe, že súkromný sektor je krátkozraký a zameriava sa výlučne na vlastné zisky, nie na spoločenské výhody.

Už 15 rokov je zaplavený likviditou vďaka tomu, že centrálne banky napumpovali do ekonomiky obrovské množstvo peňazí v reakcii na finančnú krízu z roku 2008 (ktorú spôsobil súkromný sektor) a pandémiu COVID-19, akuality.sk

X X X

Strašiak menom rakovina prostaty: na 97 percent je liečiteľná, základom je preventívna prehliadka

 Rakovina prostaty je na 97 percent liečiteľná, na Slovensku na ňu však ročne zomiera 600 mužov. Dôležitá je prevencia.

Mesiac november je venovaný aj iniciatíve nazvanej Movember, teda upriamovaniu pozornosti na zdravie mužov a prevenciu rakoviny prostaty.

Napriek tomu, že sa o potrebe pravidelných preventívnych prehliadok hovorí dlhodobo, preventívnu prehliadku u urológa, ktorá je základom pre včasný záchyt ochorenia rakoviny prostaty, absolvuje na Slovensku len 6 až 12 % mužov ročne. Zaraďujeme sa tak na posledné priečky v rámci krajín Európskej únie.

Rakovina prostaty je nebezpečná v tom, že zo začiatku nespôsobuje žiadne problémy. Muž ani len nemusí vedieť, že ju má. Na Slovensku pritom máme vysokokvalifikovaných odborníkov s mnohými skúsenosťami, ktorí vedia pacientom pomôcť.

Základom je preventívna prehliadka

Komplexné vyšetrenie v rámci preventívnej prehliadky je jednoduché a nebolestivé. Lekár sa s pacientom hlavne rozpráva, rozoberajú sa zdravotné problémy pacienta, lekár zisťuje, či pacient fajčí alebo pije alkohol. Muž následne absolvuje ultrazvukové vyšetrenie, sonografické vyšetrenie obličiek, močového mechúra a prostaty, vyšetrenia krvi a moču a vyšetrenia prostaty cez konečník.

Príznaky rakoviny prostaty v začiatkoch podľa urológa Mareka Zvancigera takmer neexistujú. Viditeľným problémom môže byť zväčšenie prostaty, pričom problémy s močením sa prejavujú u 50 % mužov vo veku nad 60 rokov.

„Ochorenie sa dá veľmi dobre liečiť, ak sa zachytí v počiatočných štádiách. A zväčšenie prostaty neznamená rakovinu prostaty,“ upozornil urológ Martin Romančík.

Urologička Lívia Lachkovičová doplnila, že medzi príznaky pokročilejšieho štádia choroby patrí bolesť, pálenie pri močení, prímes krvi v moči, chudnutie alebo chronická bolesť v dolnej časti chrbta. Napriek tomu mužov brzdí strach z vyšetrenia, pričom ten najväčší plynie z vyšetrenia cez konečník. Ide pritom o nebolestivé a efektívne vyšetrenie.

„Muži si musia uvedomiť, že preventívna prehliadka im môže zachrániť život. Zatiaľ čo mnohé ženy pravidelne chodia ku gynekológovi, u mužov prevencia až takým štandardom nie je. Musíme aj im zdôrazňovať, že na ich zdraví záleží. Preventívne prehliadky u urológa sa štandardne odporúčajú po 40. roku života a najmä rizikovým pacientom, ktorí majú napríklad nádor prostaty v rodine. Po 50. roku života by už mala byť takáto prevencia absolútne nevyhnutná,“ doplnila.Medicínsky riaditeľ Polikliniky Bezručova Tibor Hlavatý pri príležitosti iniciatívy Movember uviedol, že napriek tomu, že sa pacienti vyšetrenia boja, omnoho náročnejšie než vyšetrenie prostaty je vyšetrenie hrubého čreva.

„Vyšetrenie hrubého čreva má komplikovanejšiu prípravu než vyšetrenie prostaty. Napriek tomu preventívne vyšetrenia na skríning rakoviny hrubého čreva absolvuje 40 – 50 % mužov. V prípade vyšetrenia prostaty je účasť výrazne nižšia, je to približne 10 %. Máme teda veľký priestor na prácu s verejnosťou a na poukazovanie, že prevencia je dôležitá. Muži by skrátka na prevenciu mali chodiť,“ vyzval lekár.

 Rakovina v rodine

Jednou zo známych osobností, ktoré sa venujú prevencii a propagácii nutnosti absolvovania preventívnych prehliadok, je herec Victor Ibara. Má síce iba 26 rokov, no na preventívne prehliadky sa snaží chodiť.

„V našej rodine je priama spojitosť s rakovinou prostaty. Mal som 11 rokov, keď otcovi zazvonil telefón a volali mu z Konga, že je čas, aby sme prišli. Mali sme sa rozhodnúť, či pôjdeme pozrieť starého otca, kým žije. Chvalabohu, stihli sme ho pozrieť a boli to moje jediné 3 týždne, ktoré som s ním mohol zažiť. Podmienky v Afrike sú úplne iné ako tu a som rád, že Slovensko ponúka prevenciu. Samozrejme, propagácia by mohla byť ešte väčšia, ale máme skvelých lekárov, odborníkov,“ dodal Ibara.

 Ak vás zaujímajú témy spojenés rakovinou, prevenciou a liečbou, vypočujte si napríklad náš podcast Intímne o rakovine, ktorý sa zaoberá témou sexuality u pacienta počas liečby, aktuality.sk

X X X

Markizácka moderátorka, vydatá za milionára Chreneka: Prehovorila o svojom živote a priznala dôvod, prečo si súkromie tak veľmi chráni

Mária Chreneková Pietrová je v médiách už 20 rokov, no rozhovory poskytuje minimálne.

Vie sa o nej málo, zviditeľnila sa ako moderátorka, no najmä svadbou s milionárskym dedičom. Prečo nechodí medzi smotánku, ani na televízie večierky?

Keď sa pred desiatimi rokmi vydávala, svadba to bola prísne strážená, verejnosť ani médiá sa nič bližšie nedozvedeli. Len to, že moderátorka Mária Pietrová sa stala zákonitou manželkou milionára Tomáša Chreneka ml. Jedného zo štyroch detí oceliarskeho magnáta Tomáša Chreneka st., ktorý patrí k najbohatším Slovákom. Máriu s ním však verejne nevídame, pre Slovensko je známa najmä svojou profesiou.

Mária Chreneková Pietrová je moderátorkou v Markíze už 11 rokov 

Je zaujímavé, že vo vzťahu s Tomášom Chrenekom ml. bola pred Máriou Ivana Surovcová, dnes manželka Mariána Gáboríka. Ivana a Chrenek sa zoznámili sa v Nitre, odkiaľ zámožný fešák pochádza. Ako píše Šarm, Ivana už patrila takpovediac do rodiny, keď sa dvojica rozišla. Dôvodom vraj bola práve Mária Pietrová, do ktorej sa Tomáš zaľúbil. Mária bola single, a iba pár mesiacov pred ním vraj randila s Mariánom Gáboríkom.

Zo zaťa Tomáša Chreneka ml. mal napokon radosť aj Máriin otec, známy architekt Miloš Pietor ml. „Na svojho zaťa nemôžem povedať ani jedno krivé slovo. Je to dcérino rozhodnutie a ja ako každý otec, ktorý chce dcére dobre, môžem byť len rád. Milý, múdry chlapec, ktorý si váži rodinu, čo viac môžem chcieť od mladého muža, keď sa ide priženiť do rodiny?“ prezradil pre Plus 7 dní keď sa vydala.

S médiami komunikuje málo, súkromie si chráni

Moderátorka markizáckych Televíznych novín Mária Chreneková (39) komunikuje s médiami minimálne. Vďaka postaveniu, ktoré po boku manžela získala, by mohla televíznu kariéru pokojne zavesiť na klinec, no moderovanie ju podľa jej slov veľmi baví a kvôli práci pravidelne pendluje medzi Prahou a Bratislavou. Viac prezradila v exkluzívnom rozhovore pre svoju domovskú televíziu.

‚‚Nerada rozprávam o sebe. Nie som na to zvyknutá,“ povedala v rozhovore pre web markiza.sk . Zaspomínala si, ako bola v roku 2012 oslovená, aby prišla na kasting do Markízy na miesto moderátorky spravodajstva. ‚‚Išla som tam s malou dušičkou a som rada, že to napokon vyšlo. Aj keď, veľmi som sa toho kroku bála, veľmi som to zvažovala, všetci ma strašili, že tam bude neuveriteľná rivalita, bude to náročné… Ale mám rada Markízu, svoju prácu a mám skvelých kolegov.“

 Mária Chreneková Pietrová pritom pôvodne vôbec nechcela byť moderátorkou. K moderátorskej práci sa dostala ako sedemnásťročná, podľa vlastných slov úplne náhodou, keď jej kamarát dohodol kasting v televízii a zobrali ju. ‚‚V tej dobe som bola na gymnáziu.“ Ako dvadsaťtriročná zasadla do moderátorského kresla športovej redakcie vo verejnoprávnej televízii. Za svoju super postavu vďačí rôznym športovým aktivitám. Od troch rokov chodila na gymnastiku, venovala sa kickboxu, brazílskej capoeire, hráva tenis a pravidelne trénovala vo fitku . Vyskúšala si aj modeling, keď pre pánsky magazín pózovala v spodnej bielizni a plavkách.

Prečo nedáva rozhovory?!

Mária Chreneková Pietrová pochádza zo známej umeleckej rodiny. Je vnučkou slávneho slovenského režiséra a pedagóga Miloša Pietora, jej otec, Miloš Pietor mladší je úspešným scénickým výtvarníkom, architektom a interiérovým dizajnérom. Zaspomínala si, keď ako malá chodila na filmovačky s otcom.

‚‚To boli pre mňa najkrajšie dni, keď som mohla v tichosti niekde sedieť, na filmovačke alebo v divadle, to bol môj svet.“ Napriek tomu ju nelákalo ísť na herectvo, na VŠMU vyštudovala filmovú produkciu a manažment. ‚‚Neviem, či mám na herectvo talent, nikdy som to neskúšala. Byť hercom, herečkou je veľmi náročné. Jeden z dôvodov, prečo nedávam rozhovory je to, že som obrovský introvert. A to nie je zlučiteľné s tým, aby som išla na herectvo. Producentvo nie je až také umelecké kreatívne a ja aj rada stojím nohami na zemi,“ hovorí v rozhovore pre Markízu.

.Žije na zámku

Mária žije so svojím manželom a svokrovcami v honosnom zámku Koloděje v Česku. Keď je Bratislave býva vo svojom byte v Ružinove. V rozhovore potvrdila, že dochádzanie je náročné a únavné. Keď robím tri štyri dni, tak vtedy zostávam v Bratislave. ‚‚Nikdy som si popularitu neužívala. V Prahe nikto netuší, kde pracujem, kto som, čo som.“

Ako píše český web aktualne.cz bývalý vládny zámok kúpil Máriin svokor Tomáš Chrenek (60) v roku 2010 za 233 miliónov českých korún a nie je prístupný verejnosti. Zámok žiari novotou, nechýba služobníctvo a jeho súčasťou obrovská záhrada, obora, lesopark s rybníkom, ktorý dosahuje rozlohu niekoľkých tisícok štvorcových metrov. ‚‚Manželia Chrenekovci s deťmi a ich rodinami bývajú v hlavnom paláci, každý má vraj samostatný vchod,“ uviedol v článku z roku 2013 Plus 7 dní.

Svokrom Márie Chrenekovej Pietrovej je oceliarsky magnát Tomáš Chrenek (60), jeho manželkou je Dušana Chreneková, za slobodna Fridrichová, ktorá skončila na treťom mieste v súťaži Miss Slovensko v roku 1999.

Aká je v súkromí?

Mária tvrdí, že je veľmi pokojný typ. Rada si prečíta knihu, pozrie dobrý film, navštívi divadlo. ‚‚Mám rada bežné veci.“ Má nejaké kariérne sny? ‚‚Nemám sa veľmi kam posunúť, nie som typ, čo by obľuboval zábavný formát.“ Mária zároveň prezradila, že v minulosti dostala ponuku moderovať SuperStar, ale odmietla. ‚‚Nad budúcnosťou sa nezamýšľam. Chcem sa vzdelávať, žiť pekný život, robiť ľudí okolo mňa šťastnými.“, aktuality.sk