Teraz je rad na mne, píše anonym. Pražskí kriminalisti riešili v pondelok ďalšie prípady nebezpečného vyhrážania sa spojené so streľbou na Karlovej univerzite v Prahe. Po útoku zomrelo 14 ľudí. Policajt stráži priestor pred budovou Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, piatok 22. decembra 2023.

Polícia Českej republiky na sociálnej sieti informovala, že v pondelok 25. decembra riešila celkovo sedem prípadov vyhrážania sa. „Len za včerajšok pražskí kriminalisti riešili ďalších 7 prípadov nebezpečného vyhrážania (typicky „teraz je rad na mne“ a podobné výkriky) alebo schvaľovanie útoku na FF UK. Prevažná väčšina týchto hrdinov už bola ustanovená,“ uviedli policajti na sociálnej sieti X (predtým Twitter, pozn. red.).

Česko po tragédii smúti

Útočník zastrelil minulý týždeň vo štvrtok na filozofickej fakulte 14 ľudí a následne spáchal samovraždu. Zranenia utrpelo ďalších 25 osôb. Páchateľom bol 24-ročný študent univerzity, ktorý predtým zabil svojho otca a má na svedomí aj vraždu muža a jeho dvojmesačnej dcéry v Klánovickom lese.

Štvrtková streľba je najtragickejšia v histórii Česka. Tamojšia vláda na sobotu vyhlásila štátny smútok. Štátne vlajky na úradoch a inštitúciách boli spustené na pol žrde spoločne s čiernymi zástavami. Bohoslužby pripomínajúce obete útoku sa konali po celej krajine, napríklad aj v Katedrále sv. Petra a Pavla v Brne či v ostravskej katedrále Božského Spasiteľa. Čiernu vlajku vztýčil na znak solidarity aj Prezidentský palác v Bratislave.

Policajný prezident Martin Vondrášek skonštatoval, že štvrtkový incident bol najhorší, čo počas svojej kariéry zažil. Vysvetlil, že v súvislosti s touto tragickou streľbou polícia minulý týždeň preverovala alebo preveruje osem udalostí, ktoré a týkajú vyjadrovania obdivu k páchateľovi, hrozieb pokračovania násilností a vyhrážania sa rodine. V jednom prípade sa školák vyhrážal streľbou v škole.

Zvýšené policajné opatrenia v Českej republike budú trvať prinajmenšom do 1. januára. Deň po streľbe o tom informoval minister vnútra Vít Rakušan. Minister na konferencii vyzdvihol prácu polície i záchranárov. Spolu s policajným prezidentom upozornili a skritizovali šírenie dezinformácií, tiež ľudí vystríhali na zdržanlivosť pri zverejňovaní citlivého obsahu.

Smrtiaca masová streľba v samotnom centre Prahy sa môže zdať ako blesk z čistého neba. „Vždy sme si mysleli, že je to vec, ktorá sa nás netýka. Teraz sa ukazuje, že sa bohužiaľ aj náš svet mení a problém individuálneho strelca sa objavuje aj u nás,“ povedal pražský primátor Bohuslav Sloboda.

Polícia vo štvrtok uviedla, že strelec legálne vlastnil viac strelných zbraní. Vysvetliť sa to dá tým, že Česká republika má jeden z najliberálnejších zákonov o držaní zbraní v EÚ, píše The Guardian. V roku 2020 bolo v krajine s približne 10,6 miliónmi obyvateľov viac ako 307-tisíc legálnych držiteľov zbraní, pričom prevažná väčšina z nich ako dôvod vlastníctva uvádzala obavy o svoju bezpečnosť a potrebu ochrany  ./agentury/

X X X

Ruská agresia: Putin má za sebou pár skvelých mesiacov

 Ukrajinská protiofenzíva nevyšla podľa očakávaní, preberie v novom roku Rusko iniciatívu? O tom, ako by sa mohla vyvíjať vojna, ktorú Moskva začala 24. februára 2022, hovorí pre Pravdu päť expertov.

Orysia Lucevyčová, šéfka Ukrajinského fóra v rámci Ruského a euroázijského programu, Chatham House

Rusko sa usiluje získať späť strategickú iniciatívu, ktorú stratilo a od jesene 2022 bolo v defenzíve. Ukrajina sa snaží využiť príležitosti, ktoré si vytvorila v okolí Čierneho mora a brániť svoje územie. Dosiaľ sme nevideli rozhodujúcu bitku a táto vojna môže byť pokojne prehrou jednej zo strán, ktorá bude spôsobená takpovediac tisíckami rezov. Ak Západ nebude pokračovať v pomoci pre Ukrajinu a nezvýši vlastnú obrannú výrobu, budeme svedkami toho, ako Rusko zaberie viac územia a ochromí Ukrajinu. Putin teraz vidí nový priestor pre tento scenár, keď sa Kyjev stane rukojemníkom americkej volebnej politiky a finančného vydierania Európskej únie zo strany Maďarska. Je to neistý moment pre jednotu Západu.

 Nicolas Tenzer, prezident Centra pre výskum a reflexiu politickej činnosti

V tejto chvíli nie je možné povedať, či jedna strana víťazí, a nie sú to taktické úspechy na oboch stranách, ktoré určia budúcnosť vojny. Rusku sa nepodarilo urobiť žiadne veľkolepé prelomy, ale ani Ukrajina nezískala späť väčšinu okupovaného územia. Platí to, že o výsledku vojny sa rozhoduje na jej konci a všetko závisí i od toho, ako je definované víťazstvo. Ak by si Kremeľ ponechal hoci iba časť ukrajinských území okupovaných od roku 2014, stále by to bola preň výhra. Pre Kyjev je jediným možným a nevyhnutným víťazstvom vyhnanie ruských vojsk z Ukrajiny. Z tohto hľadiska by sa Krym nemal posudzovať oddelene. Je to zároveň jediné riešenie, ktoré je v súlade s medzinárodným právom. Je to aj v súlade s opakovanými vyhláseniami demokratických lídrov, že o územnej celistvosti Ukrajiny sa nedá rokovať.

Toms Rostosk, riaditeľ Centra pre bezpečnostný a strategický výskum na lotyšskej Akadémii národnej obrany

Súčasný vojnový stav je komplikovaný. Je to patová situácia, ale aj nie je. Ku koncu roka 2022 Kyjev dúfal, že bude schopný spustiť veľkú protiofenzívu. Na konci tohto roka Moskva verí, že sa jej na budúci rok podarí dosiahnuť veľké územné zisky. Súhlasím s expertom na Rusko Markom Galeottim, ktorý tvrdí, že šéf Kremľa Vladimir Putin má za sebou skvelých pár mesiacov, pretože ukrajinská protiofenzíva nebola úspešná, zatiaľ čo ruská ekonomika je na tom v tejto chvíli O.¤K., a zdá sa, že vojenskopriemyselný komplex krajiny dokáže celkom rýchlo chrliť výzbroj a muníciu. Rusko si myslí, že môže získať prevahu, ale tento dojem sa môže ukázať ako mylný, ak sa Ukrajine podarí pokračovať v boji a ak dostane zo Západu dostatočné vojenské zásoby. Či sa to stane, sa uvidí. Rusku sa však z hľadiska ofenzívneho potenciálu príliš nedarí.

 Tomas Janeliūnas, Inštitút medzinárodných vzťahov a politológie, Vilniuská univerzita

Väčšina expertov súhlasí s tým, že vojna je takmer zamrznutá, pretože ani jedna strana nie je momentálne schopná získať iniciatívu. Ukrajinský protiútok a snahu oslobodiť okupované územia obmedzili obranné opatrenia z ruskej strany, zmeny v prístupe Moskvy k vojne a limitované zdroje z ukrajinskej strany. Kyjevu nepomohlo ani to, že sa odkladali a meškali vojenské dodávky z krajín EÚ a USA. Takýto vývoj opotrebovávacej vojny je pre Rusko priaznivejší. Má viac zdrojov vrátane vojakov. Ešte dôležitejšie je, že Moskva má viac trpezlivosti. Ruská spoločnosť sa už prispôsobila vojnovým časom a ekonomika krajiny funguje celkom dobre. Túto situáciu možno považovať za zlomový bod v prospech Kremľa. Zimné obdobie bude Moskva venovať zameraniu sa na ukrajinské civilné a vojenské objekty, snahe využiť vyčerpanie Ukrajincov a prípadne budovanie nových obranných opevnení. Čas práve teraz hrá v prospech Ruska.

Florent Parmentier, Centrum pre výskum politiky, Sciences Po

Za posledných pár mesiacov Rusko v konflikte využilo výhody, ktoré sú na jeho strane. Protiofenzíva nepriniesla Kyjevu a jeho spojencom očakávané výsledky. Uznáva to veliteľ ukrajinskej armády generál Valerij Zalužnyj, ako povedal začiatkom novembra v rozhovore pre magazín Economist, ako aj prezident Volodymyr Zelenskyj, keď začiatkom decembra vysvetľoval, že získať Donbas späť bude ťažké. Čoraz sebavedomejšie Rusko medzitým napriek ekonomickým sankciám pozdvihlo svoj vojenský priemysel na vyššiu úroveň. Ukrajina sa vďaka obrovským obetiam a dômyselnej výrobe zbraní stále drží. Jej postavenie sa však v súčasnosti zdá krehkejšie ako pred rokom v dôsledku opotrebovávacej voj­ny./agentury/

X X X

Kubiš: Za stôl s vládou som posadil aj Taliban. Na Slovensku by som to tiež zvládol

Ak by sa stal Ján Kubiš prezidentom, so zrušením špeciálnej prokuratúry bez odbornej diskusie by mal problém. Na ľahkú váhu by nebral ani nominácie na šéfa tajnej služby. Riešením pre polarizované Slovensko je podľa neho dialóg, a vzhľadom na to, že riešil krízové situácie v Afganistane, Iraku či Líbyi, si vie predstaviť, že by za jeden stôl posadil aj slovenských politických oponentov. Hoci už má vyzbieraných viac ako 15-tisíc podpisov, je opatrný a na spustenie kampane si necháva časovú rezervu. Akým prezidentom by chcel byť bývalý diplomat Kubiš?

 Interview s Jánom Kubišom je druhé zo série rozhovorov s prezidentskými kandidátmi, ktoré vám prinesieme.

Prezidentské voľby by mohli byť už v marci, zatiaľ je jediným oficiálnym kandidátom Ivan Korčok. Ako je to s vami? Odovzdali ste už podpisy?

Podpisy úspešne zbieram. Aj dnes som si overoval počet, pretože to robím aj s pomocou priateľov, známych a agentúry. Máme ich nazbieraných viac ako 15-tisíc, ale budeme pokračovať ďalej, aby sme mali rezervu. Som celkom rád, že máme ešte mesiac na vyzbieranie ďalších.

X Ako teraz vyzerá váš bežný deň? Kampaňujete už, ak sa to tak dá v tejto fáze nazvať?

Zatiaľ ešte nie, až keď budem mať 15-tisíc platných podpisov. Potom by som chcel kampaň naplno rozbehnúť. Napokon, voľby ešte neboli vyhlásené a sám som zvedavý, kto budú ďalší prípadní kandidáti na tento vysoký post. Podľa toho si nastavím komunikáciu.

 Časťou verejnosti, sú zmeny v Trestnom zákone, ktoré zahŕňajú aj rušenie špeciálnej prokuratúry. Opozícia zvoláva kvôli tomu protesty, naposledy na ne prišlo viac ako 15-tisíc ľudí a konajú sa aj v dnes večer (rozhovor sme nahrávali v utorok 19. 12., pozn. red.). Pôjdete podporiť zachovanie špeciálnej prokuratúry?

Som znepokojený tým, že namiesto vecnej diskusie sa súčasná vládna koalícia rozhodla prísť s určitými krokmi, ktoré, pochopiteľne, vyvolali odozvu vrátane od občianskej spoločnosti a opozície, ktorá to využíva ako vynikajúcu príležitosť na to, aby sa zmobilizovala. Vyvoláva to aj ďalšie otázky. Bolo by ďaleko prirodzenejšie, keby sa pred takýmito zmenami konala najprv verejná a odborná diskusia, aby bolo dosť času na posúdenie veci, aby sa videlo, aký je prínos, prečo sa to robí, a aby to nevyvolávalo dojem, že ide o účelové opatrenia alebo politickú odpoveď na politické kroky predchádzajúcej vládnej garnitúry.

 X Prečo si myslíte, že tá diskusia nebola? Na ňu by bol určite čas. Prečo sa vládna koalícia rozhodla konať takto narýchlo?

Neviem vám to povedať. Viem akurát jedno, že i predchádzajúce vlády dávali na stôl rôzne návrhy v skrátenom konaní bez riadneho pripomienkového konania. Vládna koalícia pokračuje v tomto nastavení. Nechcem špekulovať, prečo to takto robí, no bolo by žiaduce, aby diskusia prebehla. Napokon sa k tejto otázke aj tak vyjadruje dosť odborníkov, pritom s rôznymi názormi. Konsolidácia názoru a postoja Slovenskej republiky by bola vhodná, pokiaľ ide o parlamentnú pôdu, odborníkov a verejnosť. Inak opäť pokračujeme v niečom, čo môžem nazvať povolebný predvolebný boj. Otázky, ktoré boli na stole pred voľbami, sa tak aj touto formou nastoľujú aj dnes. Myslím si, že to, že sa to deje takýmto spôsobom, iba rozjatruje spoločnosť namiesto toho, aby sa hľadali kvalifikované riešenia.

 X V rozhovore pre Pravdu v januári 2020 ste hovorili, že sú veci, ktoré vás až šokovali. V tom čase sa riešila napríklad komunikácia z Threemy Mariana Kočnera. Použili ste vtedy pomerne expresívny výraz, že ten „chliev treba vyčistiť“. Myslíte si, že sa odvtedy niečo pohlo?

Domnievam sa, že áno, aj keď iba do určitej miery. Kroky vyšetrovateľov aj súdne rozhodnutia, ktoré padli v mnohých prípadoch, vyjasnili niektoré veci a zakročilo sa aspoň proti niektorým ľuďom, ktorí sa aktívne zúčastnili na rôznych korupčných škandáloch. Veľa sa urobilo, no prišli aj kroky, ktoré mnohých znepokojovali. Také tie kampaňovité úlety, keď niekomu pomaly vykopli dvere, pred deťmi ho zobrali do väzby a museli ho za pár dní pustiť. Evidentne tam nebolo dosť dôvodov ani na väzobné stíhanie, ktoré by boli uznané ako platné. Alebo smrť vysokého policajného predstaviteľa vo väzení či frivolné využívanie inštitútu kajúcnikov. Mne toto prekážalo, a myslím si, že aj mnohým ďalším, ktorí sme inak za uplatnenie princípu padni, komu padni a rozviazaných rúk polície, ale v rámci zákona.

X Keby ste v tejto chvíli boli hlavou štátu a dostali by ste na stôl podpísať zrušenie špeciálnej prokuratúry bez diskusie, urobili by ste to?

Mal by som s tým problém, keďže sa to deje cez skrátené legislatívne konanie, bez riadnej odbornej diskusie. Už len z tohto dôvodu by som určite žiadal o mienku Ústavný súd a tá by potom mohla byť určujúca. Už len kvôli tomu, aby využívanie skráteného konania dostalo určité medze a žiadna z vlád, ktorá tu je a bude, by ho nebrala ako nástroj, ktorý môže bez obmedzenia využívať, až zneužívať.

 X Máte mimoriadne bohatý životopis – boli ste ministrom zahraničných vecí, generálnym tajomníkom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE), pôsobili ste v Líbyi, Libanone, Afganistane, Iraku. Sledujete kroky nového ministra zahraničných vecí Juraja Blanára? Pýtam sa preto, že premiér sa vyjadril, že chce do diplomacie „šťuku“. Vy sám ste sa vyjadrili, že naša diplomacia stráca do istej miery drajv. Je Blanár šťuka, ktorú slovenská diplomacia potrebuje?

Neviem, či slovenská diplomacia nutne potrebuje šťuku, to nie sú moje slová. Potrebuje profesionálny a politicky zodpovedný výkon v prospech suverénnych záujmov Slovenska. Myslím si, že slovenská diplomacia funguje pomerne konformne až konvenčne. Spĺňa základné požiadavky, aké by sme na ňu mali mať. Je to vidieť aj na základe výsledkov rokovaní v Bruseli, na pôde EÚ a NATO a tiež v OSN. Bol by som bol však rád, keby sme aktívnejšie pôsobili ako aktér s výraznejším prínosom k riešeniam konfliktov, ktoré vidíme napríklad na Blízkom východe. Aby sme prispeli, keď už nie hneď k riešeniu ich príčin, tak aspoň následkov. Mohli by sme poskytovať humanitárnu pomoc, mohli by sme sa viac angažovať v rámci OSN, EÚ, NATO, kde by sme priniesli naše pohľady na postup, a aj o nich verejne komunikovali. To mi tiež trošku chýba. Nevidím príliš veľa oficiálnych vyjadrení, pokiaľ ide o naše postoje k tomu, čo sa deje na Blízkom východe. Čo sa týka situácie na Ukrajine, to je iné, v tomto prípade boli pozície strán koalície jasné už pred voľbami a po voľbách ich potvrdili vo vládnom programe. Opäť, pôsobíme pomerne konzistentne a nedomnievam sa, že by naše doterajšie kroky v súvislosti s Ukrajinou vyvolávali mimoriadne problémy alebo otázky, pokiaľ ide o našich partnerov.

 X Nová vláda sa pasuje do úlohy mierotvorcu. Schválila, že Ukrajinu už nebude vojensky podporovať. Zároveň platí, že sú rozbehnuté komerčné kontrakty a na Ukrajinu sa predsa len vojenský materiál vyvezie. Nie je to alibistický postoj?

Nemyslím si, že je to alibizmus, ale skôr určitý realizmus. Je dôležité, že podporujeme Ukrajinu. Bráni sa voči agresii, ide o porušenie jej suverenity a územnej celistvosti použitím sily. Je to nebezpečné nielen pokiaľ ide o túto vojnu, ale aj o situáciu v našom regióne a v celom svete. Takýto prístup môže viesť ešte k oveľa väčším konfliktom a až k eskalácii do širokej vojnovej konfrontácie. Preto by sme mali urobiť maximum, aby sme pomáhali Ukrajine. Musíme to ale robiť aj realisticky. Z našich skladov sme dodali, čo sme mali a čo sme mohli. Teraz môžeme zapojiť náš obranný priemysel, aj na základe spoločných európskych politík a pomáhať Ukrajine dodávkami na komerčnom základe. A tiež sa podieľať na rekonštrukcii Ukrajiny. A napokon sa zasadzovať o skoré politické, mierové riešenie. Zo zásob štátu už nemáme čo dodávať. Nejde iba o politickú pózu, je to realizmus, a je to i praktický a konzistentný postoj. Z môjho pohľadu je to aj postoj európsky.

X Šéf Smeru Robert Fico už avizoval podporu Petrovi Pellegrinimu v prezidentských voľbách. Predseda SNS by si v paláci vedel predstaviť Fica. Zdá sa, že s podporou koaličných strán rátať nemôžete. Hovorili ste s nimi?

Žiadnu politickú stranu som nežiadal o podporu. Pochopiteľne, nemôžem vylúčiť, že v určitej dobe by mi niektorá mohla poskytnúť podporu, ale zatiaľ sa to nestalo. Od začiatku som vychádzal z toho, že prezident by mal byť občianskym kandidátom. Nemal by byť straníckym kandidátom a teda súčasťou straníckej politiky. Keď ste straníckym kandidátom, tak sa tomu nemôžete vyhnúť. Sme v situácii, keď pán Pellegrini ešte neohlásil kandidatúru, ale môže sa stať, že budeme mať dvoch veľmi silných straníckych kandidátov. Jeden bude provládny, druhý opozičný. Bude to naďalej rozdeľovať spoločnosť, budeme mať čoraz viac problémov a nebudeme sa sústreďovať na riešenia, ale na konfrontáciu a udržiavanie rozporov. Nesmieme zakrývať, že máme rôzne pohľady na riešenia. Ale ani jeden z takýchto kandidátov nemôže utlmovať vášne a byť súčasťou hľadania spoločných riešení. Budú rozdeľovať. Ak sa však pre nich občania rozhodnú, bude to treba rešpektovať.

 X Progresívne Slovensko (PS) už verejne vyjadrilo podporu Ivanovi Korčokovi. Mali by ste záujem o podporu strán z opačného spektra, ako je vládna koalícia?

Ako občiansky kandidát určite, no nepovažujem za reálne, že by som získal širokospektrálnu podporu predstaviteľov či už súčasnej koalície, ale aj opozície. Ak by som mal podporu predstaviteľov, ktorých si občania zvolili do parlamentu naprieč politickým spektrom, mohol by som pôsobiť ešte viac ako občiansky kandidát. A tak isto sa to týka aj niektorých subjektov, ktoré sú mimoparlamentné, ale majú značnú podporu medzi ľuďmi.

X Kandidatúru zvažuje – aj keď sa to javí ako hotová vec – predseda parlamentu Pellegrini. Zaznievajú hlasy, že by nebolo dobré, aby všetky tri ústavné funkcie mali pod palcom koaličné strany. Mal byť prezident z inej časti politického spektra, ako je vláda, alebo aspoň niekto iný, kto nie je spojený s koaličnými stranami?

Hlava štátu by mala reprezentovať občanov, nemala by byť straníckym predstaviteľom. Áno, je to jeden z možných scenárov, že koalícia obsadí všetky hlavné ústavné pozície. Mali by sme tu vo vedení štátu jednoliaty politický priestor a na to by reagovala opozícia a zrejme aj občianska spoločnosť. Alebo sa môže stať, že by tu bola vláda, ktorá kontroluje parlament, a hlavou štátu by bol opozičný kandidát, tak by to opäť jatrilo situáciu a nehľadali by sme spoločné riešenia najpálčivejších otázok. Tieto dva scenáre z môjho pohľadu nie sú výhodné pre záujmy Slovenska a jeho občanov. Zdôrazňujem, že občiansky, nezávislý kandidát by bol zrejme lepším riešením, ale rozhodnú voliči.

 Z prieskumov vyplýva, že máte podporu aj medzi voličmi Smeru aj Hlasu. Nie je váš najväčší problém, že Pellegrini bude kandidovať? Nechcete ho presvedčiť, aby nekandidoval?

Nie je to moja záležitosť, a nie je to ani to, o čo by som sa mal snažiť. Pokiaľ som zachytil správne, pán Pellegrini si nechal čas, aby hovoril so straníckymi štruktúrami. Uvidíme, čo mu z toho vyjde, čo je lepšie nielen pre neho, ale možno aj pre Hlas a pre krajinu. Jednotliví kandidáti by mali brať v prvom rade do úvahy, čo je dobré pre Slovensko, nie to, čo je dobré pre tú či inú garnitúru alebo osobu.

X Vy aj Ivan Korčok ste obaja bývalí diplomati. Budú prezidentské voľby súbojom bývalých ministrov zahraničných vecí? V čom máte navrch?

Jednoznačne v skúsenostiach, čo sa týka politického a diplomatického výkonu. Riešil som bezpečnostné, zahranično-politické situácie, ale aj vnútropolitické. Od Afganistanu, cez Irak, Libanon, Líbyu a predtým Tadžikistan či Kirgizsko, ale aj Ukrajinu, Kaukaz, Západný Balkán. Tie ostatné, keď som pracoval ako generálny tajomník OBSE. To všetko je úplne iná parketa než v domácej diplomacii. Mám skúsenosti, výsledky, dôveryhodnosť, znalosti, od čoho sa odvíja, kto som a čo predstavujem. To pán Korčok nemá takto vybudované. Fungoval ako predstaviteľ vlády, niekoľkých vlád, to je úzky výsek. Moje skúsenosti a schopnosť riešiť vnútropolitické a zahraničnopolitické krízové otázky až globálneho dosahu je niečo, čo Korčok nemôže ponúknuť.

 X Ministrom zahraničných vecí ste boli dva roky vo vláde Roberta Fica zloženej zo Smeru, HZDS a SNS. Pamätám si, že boli diplomati, ktorí hovorili, že musia žehliť niektoré záležitosti. Môže nastať podobný stav s touto vládou?

Nemyslím si to, no na vnútropolitický vývoj si musíme dávať väčší pozor. Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, zatiaľ nemám varovné signály, ktoré by mi hovorili, že by sme pôsobili výrazne problémovo vo vzťahu k partnerom. Keď som bol ministrom, prijali sa zložité rozhodnutia, ktoré sme komunikovali a obhájili sme si ich. Boli to suverénne rozhodnutia vlády, ktoré partneri akceptovali. Nešlo o žehlenie. Išlo o hľadanie východísk, ktoré by zohľadnili naše suverénne a aj spoločné záujmy a pôsobenie, napríklad aj pokiaľ išlo o Irak. Našli sme spôsob, ako sa vyrovnať s otázkou stiahnutia našich vojakov z Iraku tak, aby sme si nezhoršili postavenie v očiach spojencov. Mali sme na stole otázku Kosova a situáciu sme zvládli napriek tomu, že sme aj tu mali osobitný názor. Z nášho pohľadu išlo o jednostranné vyhlásenie nezávislosti bez konzultácií a bez posvätenia Bezpečnostnej rady. Pamätám sa na situáciu, ktorá okolo toho vznikla, keď napríklad naši vtedajší partneri v Moskve, s ktorými som konzultoval, sa pousmiali a hovorili, že to otvára dvere na obdobné riešenia aj v iných situáciách. Už vtedy to brali pre nich ako určitú výhodu. Musíme vždy vedieť, nielen čo a prečo robíme, ale aké môžu mať naše kroky širšie dosahy.

X Povedali ste, že si musíme dávať pozor na vnútorný vývoj. Opozícia o ňom hovorí a debatuje aj na úrovni Európskeho parlamentu (EP). Európska komisia (EK) povedala, že sa pozerá na procesy a legislatívu, ktorú vláda predkladá. Premiér reagoval na opozičných poslancov aj europoslancov tým, že keď sa sťažujú, sú to vlastizradcovia. Vy to tak vnímate?

V prvom rade očakávam, že európske inštitúcie si všímajú a budú všímať, čo sa deje v jednotlivých členských štátoch z hľadiska dodržiavania noriem, princípov a záväzkov, na ktorých stojí EÚ a naše členstvo v nej. Z tohto pohľadu to beriem ako legitímny záujem. Bol som rád, keď vláda iniciatívne otvorila o niektorých vnútropolitických otázkach dialóg aj s EK, keď vyslala signál o ochote už vopred konzultovať zmeny, i pokiaľ ide o Úrad špeciálnej prokuratúry. Považujem to teda za legitímne, ak zo strany EK, ale aj európskej prokuratúry zaznievajú určité otázky. Je ich treba vyjasniť, to je možné urobiť iba v dialógu. No pokiaľ ide o situáciu v EP a kroky niektorých našich europoslancov, prekáža mi to. Sú to poslanci, ktorí by mali reprezentovať Slovensko. Veci, ktoré nás trápia doma, by sa mali prioritne vyriešiť doma. Vynášajú ich však a mobilizujú EP, aby prijímal rezolúcie proti vláde Slovenska ešte predtým, než vyčerpajú vnútropolitické možnosti. Toto som málokedy zažil. Je mnoho krajín, ktoré majú vnútropolitické problémy, ale nevynášajú otázky za hranice. Máme často plné ústa toho, ako chceme fungovať ako USA. V Spojených štátoch majú mnohé problémy a rozpory medzi demokratmi a republikánmi o základných otázkach vrátane tých o fungovaní demokracie. Ale videl som vysokých predstaviteľov USA, ktorí aj v novinárskych diskusiách odmietali kydať na vlastnú krajinu. Povedali, že je to ich štát a vyriešia si to doma, pričom využijú všetky zákonné prostriedky, ale svoju krajinu v zahraničí špiniť nebudú. Preto mi prekáža, ako konajú niektorí naši europoslanci. Máloktorí predstavitelia suverénnych demokratických štátov postupujú takto.

X Zaznieva, že Slovensko by mohlo prísť o eurofondy. Je to nafúknuté alebo by táto hrozba mala byť pre našu vládu výkričníkom?

Môže to byť jeden zo závažných vplyvov, ak si vláda nevykomunikuje svoje zámery a opatrenia najprv vnútropoliticky, aj v rámci odborných diskusií, na ktoré je stále čas, a potom aj v dialógu s európskymi štruktúrami. Pokiaľ by sme nepresvedčili EK, môže nastať aj situácia, že sa dostaneme do takých vzťahov s EÚ, ako sa dostalo Maďarsko alebo Poľsko. To znamená, že nám budú blokovať určité fondy, čo by pre nás malo zásadne nepriaznivý dosah. Veď vieme, v akej finančnej a ekonomickej situácii sa nachádzame, aj pokiaľ ide o rast zadlženosti.

X Pellegrini už raz termín, do kedy sa rozhodne kandidovať, posunul. Ivan Korčok ho vyzval v rozhovore pre Pravdu na férovú súťaž. Pridáte sa k tejto výzve?

Nie. Vidím mnohých ľudí, ktorí hovoria, že by sa mohli stať kandidátmi, alebo že to zvažujú. Kedy kto ohlási kandidatúru, je dané termínmi volieb. Zatiaľ to vyzerá tak, že bude čas až do konca januára na predloženie podpisov. Nemôžem vychádzať z toho, že niekto povedal alebo nepovedal, či do toho pôjde.

X Pellegrini je však trochu v inej situácii. Kritika smeruje na to, že má bohatý program ako šéf parlamentu a či už tak trochu nekampaňuje.

Keď je niekto v médiách každý deň z titulu takej vysokej ústavnej funkcie, má veľkú výhodu pred ostatnými, vlastne si vedie kampaň a má lepšiu príležitosť oslovovať ľudí – či už s pozitívnym, alebo negatívnym dosahom. Pán Korčok tiež fungoval dosť dlhú dobu ako vysoký vládny predstaviteľ a stále je v médiách. Zostalo mu to, že je rozpoznateľný. Niektorí ďalší kandidáti to majú podobne. Ja sa s tým trošku pasujem. Desať rokov som bol mimo Slovenska a potrebujem sa dostať na oči verejnosti. Beriem túto situáciu ako fakt. Pán Pellegrini koná ako predseda NR SR a niektoré kroky mu pomáhajú, a niektoré mu možno nepomôžu pri získaní podpory. V prvom rade si sám musí vyhodnotiť, či je to voči ostatným férové, alebo nie.

X Na dobrú kampaň treba aj peniaze. Na transparentnom účte máte niečo vyše 15-tisíc eur, Ivan Korčok takmer 230-tisíc (údaj k 19. 12., pozn. red.). Budete hľadať sponzorov alebo sa budete spoliehať na dary od ľudí?

Komunikujem s potenciálnymi sponzormi a signály nemám zlé. Čakajú na to, kedy odštartujem kampaň. Potom by som sa obrátil na donorov a predpokladám, že finančný stav budem mať o niečo lepší. To, čo tam mám, mi v tejto etape postačuje.

X Máte zriadené účty na sociálnych sieťach – na Facebooku, Instagrame, Tik Toku, Youtube, no obsah žiaden. Neukracujete sa o potenciálnych voličov?

Keď rozbehnem kampaň, spustím aj sociálne siete. Fungovať na sociálnych sieťach znamená venovať tomu veľmi veľa času, nota bene, keď ešte nie som rozbehnutý. Dobre urobená kampaň môže urobiť zázraky, pozrite sa na Zuzanu Čaputovú, ktorá bola pár mesiacov pred voľbami skoro neznáma a potom, keď sa to roztočilo, stala sa prezidentkou.

 X Jednou z tém českej prezidentskej kampane bola komunistická minulosť kandidátov. Počas štúdií v Moskve ste vstúpili do Komunistickej strany Československa. Môže to zarezonovať aj na Slovensku?

Kandidát na prezidenta musí byť aj z tohto hľadiska celkom transparentný. Áno, bol som členom KSČ. Bolo to dané mnohými dôvodmi, aj tým, že pochádzam z ľavicovo orientovanej rodiny, otec bol členom KSS. Študoval som v Moskve na škole, kde sa predpokladalo, že do strany vstúpim. Musím povedať, že to trvalo dosť dlho, a bol som jeden z posledných v ročníku, kto v nej ešte nebol. Začali pribúdať otázky prečo, či je za tým nejaký dôvod, hoci nebol. Áno, budú určite ľudia, ktorí to budú brať veľmi negatívne a budú ľudia, ktorí to budú brať tak, že to bola súčasť situácie a nevymykalo sa to niečomu, čo bolo pomerne bežné vo vtedajšom Československu, a že netreba šmahom ruky vyraďovať zo spoločnosti ľudí len preto, že boli v KSČ, pokiaľ nemajú za sebou niečo konkrétne, za čo by mali byť spoločensky alebo politicky vylúčení a prípadne potrestaní. Keď som po revolučných zmenách nastupoval do vysokej pozície na federálnom ministerstve zahraničných vecí vedenom Jiřím Dienstbierom, preverovali ma sprava aj zľava. Keby sa našlo čokoľvek, čo by ma mohlo diskvalifikovať z významného postu, na ktorý ma pán Dienstbier nominoval a ktorý som zastával, tak by sa to určite stalo. Nebol žiaden dôvod, prečo by ma tam niekto mal držať. Minulosť sebe ani štátu neodpárame. Mnohí by sme boli radšej, keby sme sa narodili do iného systému, ale narodili sme sa vtedy, keď sme sa narodili. Mnohí sme sa snažili aj za danej situácie poctivo a čestne konať, pracovať pre vlasť, venovať sa rodine, vychovávať deti.

X Vašou víziou je nájsť medzi Slovákmi a Slovenkami spoločnú reč. Ako to chcete docieliť, keď sa polarizácia preniesla už aj do rodín?

Máme veľmi veľa problémov a otázok, ktoré nás občanov Slovenska rozdeľujú, ale aj spájajú, no treba o tom komunikovať. Plánujem to robiť aj v kampani. Pokiaľ by som sa dostal do pozície prezidenta, tak môj dialóg s občanmi a samosprávami by bol permanentný, neustály. Aj s politickými predstaviteľmi, ktorí sa dostali do parlamentu. Mali by sme si zadefinovať veci, ktoré nás najviac pália, a potom hľadať východiská v konzultáciách s politickými, spoločenskými a odbornými silami. Chcel by som na to vytvoriť platformu, keď už sa politické sily v parlamente nedokážu zhodnúť. Mohol by ňou byť práve prezidentský úrad, pokiaľ na jeho čele nebude stranícka hlava štátu.

X Ako si predstavujete zlepšovanie komunikácie medzi koaličnými a opozičnými stranami?

Viem si predstaviť odbornú diskusiu. Že by sme zvolali za okrúhly stôl politických predstaviteľov, odborných predstaviteľov, keď budeme hovoriť o tom, aké sú problémy a aké môžeme nájsť riešenia. Uznávam, že toto by sa malo diať na úrovni parlamentu, ale zatiaľ sme toho svedkami len výnimočne. Keď som to dokázal urobiť v iných, zložitejších situáciách, napríklad v Afganistane, kde som posadil za stôl predstaviteľov Talibanu a vládnej moci a začali sme diskutovať o riešeniach, tak nevidím žiaden dôvod, aby sa mi to nepodarilo v oveľa kultivovanejšom slovenskom prostredí.

X Posledné mesiace ste zbierali podpisy pod vašu kandidatúru, ste teda viac medzi ľuďmi. Čo ich najviac trápi?

Inflácia, zložité životné podmienky, nedostatočná perspektíva pre mladých ľudí a takisto aj veľké otázky ako vojna na Ukrajine, konflikty vo svete, neistota, nezáujem politikov hľadať spoločné riešenia, rastúca agresivita a konfrontácia. Iste, politika je o vyhraňovaní sa. Nemôžem byť naivný a očakávať, že všetci budeme bratmi. No ľuďom hrubosť, agresivita, neustála polarizácia a netolerantnosť prekážajú. Keď je tu neustály tlak a konfrontácia, tak to pôsobí na psychickú rovnováhu nielen jednotlivca, ale aj spoločnosti.

X Mali by ste ako prezident červené čiary? Nedávno sa riešila potenciálna nominácia Tibora Gašpara na post šéfa Slovenskej informačnej služby. U vás by to prešlo?

Určite by som zvážil všetky okolnosti a faktory, aj z hľadiska dôveryhodnosti, princípov, právnych noriem a potom by som prijal rozhodnutie. Nechcem špekulovať o konkrétnych menách a nedomnievam sa, že je to vhodné, no môžem povedať, že by som nikdy nebral tieto veci na ľahkú váhu. Domnievam sa, že počas môjho doterajšieho pôsobenia som dokázal presvedčiť, že keď mám názor, tak si za ním stojím a je mi jedno, ako za to zaplatím./agentury/

X X X

Francúzska polícia zatkla muža podozrivého z vraždy manželky a ich štyroch detí

Matku s deťmi našli mŕtvych v dome na Prvý sviatok vianočný 25. decembra.

Informoval o tom zdroj z policajných a justičných orgánov. Úrady našli v pondelok večer telá 35-ročnej ženy a detí vo veku deväť mesiacov, štyri roky, sedem a desať rokov v ich byte v meste Meaux východne od francúzskej metropoly Paríž po tom, čo znepokojení príbuzní a priatelia zalarmovali políciu, uviedol miestny prokurátor Jean-Baptiste Bladier. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Policajný zdroj povedal, že 33-ročného hlavného podozrivého zadržali počas pátrania v neďalekom meste Sevran. „V byte sa nenašli žiadne stopy po vlámaní a vniknutí a otec tam nebol,“ uviedol už predtým.

Násilný zločin

Francúza, ktorý je vyučený inštalatér, zadržali už v roku 2019, keď bodol svoju partnerku do lopatky a pokúsil sa zabiť. Vtedy čakala žena ich tretie dieťa. Odmietla však podať trestné oznámenie, informoval Bladier. Dokumenty nájdené v ich byte naznačovali, že muž dostával psychiatrickú liečbu od roku 2017.

Pár, ktorý sa zoznámil na strednej škole, mal spolu štyri deti ešte predtým, ako v októbri uzavrel manželstvo.

Polícia podľa prokurátora vnikla do ich prízemného bytu cez okno spálne a objavila „scénu veľmi násilného zločinu“, pokrytú krvou. Policajný zdroj povedal, že matka ležala na chodbe, deti našli mŕtve v ich izbách, v kuchyni a kúpeľni. „Matka a dve dievčatá mali veľmi veľký počet bodných rán,“ oznámil prokurátor. Dvaja mladší chlapci nemali bodné rany a zrejme boli udusení. Versailleská justičná polícia začala vyšetrovanie „úkladnej vraždy“.

Časté vraždy

V regióne metropoly Paríž došlo v uplynulom období k sérii vrážd detí, pripomína AFP. Koncom novembra sa 41-ročný muž priznal k vražde svojich troch dcér vo veku od štyroch do 11 rokov a sám sa vzdal polícii, ktorá telá obetí objavila v jeho dome v meste Alfortville na juhovýchodnom okraji Paríža.

O mesiac skôr, v októbri, zabil príslušník žandarmérie svoje tri dcéry a následne spáchal samovraždu doma v meste Vémars, severovýchodne od Paríža.

Vo Francúzsku zavraždia ženu každé tri dni. Vlani tam zabil približne 118 žien buď ich partner, alebo bývalý partner, aktuality.sk

X X X

 Iracká vláda odsúdila odvetné útoky Spojených štátov

Iracká vláda v utorok odsúdila nočné americké útoky na vojenské pozície v Iraku. Zároveň oznámila, že si vyžiadali život jednej osoby. Zranenia utrpelo ďalších 18 ľudí, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

 Iracká vláda odsudzuje americké útoky ako „neakceptovateľné porušenie irackej zvrchovanosti“. Takéto útoky nie sú akceptovateľné za nijakých podmienok a z nijakého dôvodu, uviedla iracká vláda. Zároveň odsúdila i útoky ozbrojených skupín na vojenské základe, na ktorých sa nachádzajú vojenskí poradcovia koalície vedenej Spojenými štátmi.

Nemenovaný predstaviteľ irackého ministerstva vnútra uviedol, že jeden z amerických útokov bol zameraný na objekt šiitskej polovojenskej sieti Ľudové mobilizačné sily (Hašd Šaabí) podporovanej Iránom v meste Hilla. Išlo o jedno z dvoch miest, ktoré sa stali terčom útoku v irackom guvernoráte Bábil. Podľa predstaviteľa prišlo k ďalšiemu útoku v guvernoráte Wá­sit.

Izraelský veľvyslanec: Zničenie Hamasu je krok k mieru

Spojené štáty v pondelok oznámili, že na príkaz prezidenta Joea Bidena podnikli odvetné útoky na tri zariadenia využívané Iránom podporovanými jednotkami v Iraku. „Americké vojenské sily podnikli nevyhnutné a primerané údery na tri zariadenia využívané (milíciami) Katáib Hizballáh a (jej) spriaznenými skupinami v Iraku,“ uviedol vo vyhlásení americký minister obrany Lloyd Austin. Pri útokoch utrpeli zranenie traja americkí vojaci.

Dodal, že išlo o reakciu na sériu útokov proti americkému personálu v Iraku a Sýrii zo strany Iránom sponzorovaných milícií. K eskalácii napätia pritom prichádza po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo začiatku októbra, ktorý viedol k vojne v Pásme Gazy.

 Milície Katáib Hizballáh tvoria súčasť Ľudových mobilizačných síl – aliancie bývalých polovojenských síl, ktorá sa začlenila do irackých ozbrojených síl, píše AFP.

Spojené štáty majú v Sýrii približne 900 vojakov a ďalších 2500 v Iraku v rámci misie zameranej podľa Washingtonu na poradenstvo miestnym silám, ktoré sa snažia predísť tomu, aby hnutie Islamský štát (IS) znovu nabralo na sile. IS totiž v roku 2014 pred svojou porážkou podarilo dobyť veľké časti Sýrii a Iraku./agentury/

X X X

Irán dúfa, že po vyše 40 rokoch napätých vzťahov obnoví diplomatické vzťahy s Egyptom

Irán a Egypt si v posledných rokoch udržiavali otvorené diplomatické kanály, no navzájom si nevymenili veľvyslancov.

„Rokovania vyzerajú zatiaľ sľubne a obe krajiny sú na dobrej ceste k prekonaniu rozdielov a skorému otvoreniu novej diplomatickej kapitoly,“ uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání. TASR správu prevzala v utorok od agentúry DPA.

Úžitok pre mnohých

Obnovenie vzťahov medzi Iránom a Egyptom by pomohlo nielen Tehránu a Káhire, ale aj viacerým islamským krajinám. Úžitok by mali tiež Palestínčania, ktorí čelia konfliktu v Pásme Gazy, uviedol Kanání, ktorého citovala iránska agentúra Tasmin.

Iránsky prezident Ebráhím Raísí a jeho egyptský náprotivok Abdal Fattáh Sísí sa po prvý raz stretli v novembri tohto roka na okraji regionálneho summitu v saudskoarabskej metropole Rijád. Podľa iránskych médií sa prezidenti vtedy dohodli na pláne vyriešenia sporov z minulosti a oteplení vzťahov.

Raísí a Sísí spolu tiež minulý týždeň telefonovali a hovorili a o najnovšom vývoji situácie v Pásme Gazy, kde v októbri vypukla vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Napäté vzťahy

Vzťahy medzi Iránom a Egyptom boli v posledným 40 rokoch napäté. Egypt totiž podporuje krajiny, v ktorých prevláda sunnitský islam. Tie často súperia s Iránom, kde dominuje šiitizmus. Egypt tiež uzatvoril mierovú dohodu s Izraelom, úhlavným nepriateľom Iránu.

Posledný iránsky šach Mohammad Rezá Pahlaví, ktorý sa po Iránskej revolúcii z roku 1979 uchýlil do exilu, zomrel v roku 1980 práve v Egypte a je pochovaný v Káhire, aktuality.sk

X X X

Top investície roku 2023. Aké firmy otriasli slovenským trhom?

Svet prechádza na bezuhlíkovú ekonomiku a významné zmeny sú viditeľné aj na Slovensku. Pozitívnou správou je, že aj v roku 2023 prichádzali na Slovensko zahraničné investície. Mnohé boli práve z oblasti nového priemyslu, ktorý vzniká v dôsledku zelenej transformácie.

 Podpis Memoranda o porozumení medzi vládou SR a spoločnosťou Gotion InoBat Batteries (GIB) pri výstavbe továrne na batérie v Šuranoch.

 Po vlaňajšej megainvestícii automobilky Volvo pri Košiciach dostalo Slovensko v tomto roku ďalšiu. Tentoraz v Šuranoch neďaleko Nitry vyrastie nová baterkáreň. Výroba batérií je pre slovenskú ekonomiku kľúčová, keďže je z veľkej časti tvorená prevažne automobilovým priemyslom. Ten prechádza významnými zmenami v súvislosti s prechodom na elektrické vozidlá.

Na Slovensku však postupne rastie nový pilier priemyslu. Čoraz viac zahraničných firiem tu totiž bude vyrábať tepelné čerpadlá či komponenty pre ne. Napríklad nemecká spoločnosť Vaillant postaví už štvrtý slovenský závod. Časom bude firma vo všetkých svojich slovenských fabrikách zamestnávať až 4 000 ľudí.

 Analytici Slovenskej sporiteľne vo svojom zhrnutí roka informujú, že všetky tieto investície posúvajú Slovensko správnym smerom v oblasti zelenej transformácie a vytvárajú predpoklady na zvládnutie zmeny, ktorú naše hospodárstvo čaká.

Denník Pravda zosumarizoval najzásadnejšie investície zahraničných firiem na Slovensku v tomto roku.

1. Masívna čínska investícia do baterkárne

Hlavnou udalosťou uplynulého roka v našej ekonomike bola ohlásená investícia do novej baterkárne. Dlho sa hovorilo o tom, že v Šuranoch pri Nitre postaví baterkáreň nemecký Volkswagen, napokon to však bude čínska spoločnosť Gotion v konzorciu so slovenskou firmou InoBat. Výstavba sa začne už budúci rok, na plný výkon by mala fabrika bežať o dva roky neskôr. Továreň by mala stáť na 65 hektároch a vytvorí 1 500 pracovných miest. V prvom štádiu by mala dosiahnuť kapacitu 20 gigawathodín (GWh), pričom jej plný výkon bude 40 GWh. Kapacita jednej gigawathodiny by dokázala zabezpečiť výrobu batérií do vyše 10-tisíc elektromobilov.

Celková suma investície nie je známa, ale na základe iných oznámených zahraničných projektov odhaduje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák investíciu vo výške 1,5 až 2 miliardy eur v prvej fáze s potenciálom nárastu až na 4 až 5 miliárd po konečnom rozšírení. Táto investícia je určite dobrou správou pre slovenský automobilový priemysel, ktorý prechádza na výrobu vozidiel s elektrickým pohonom a batéria tvorí podstatnú časť jeho nákladov. Slovenská vláda sľúbila investorom dotácie, vyrovnanie pozemkov, prípravu stavebných parciel a pripojenie k elektrickej si­eti.

2. Porsche sa na Považí nafúkne

Nemecká spoločnosť Porsche preinvestuje na Slovensku ďalších 300 miliónov eur a vytvorí stovky nových pracovných miest. Bude to už tretia fáza investície na Slovensku a celkovo by mohla preinvestovať až miliardu eur.

Porsche v Hornej Strede medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom pôsobí už dlhšie. Najskôr chceli vyrábať karosérie, ale avizovali zmenu výrobného plánu s tým, že budú vyrábať batériové moduly. Najskôr tam za 12 miliónov eur postavili vývojové centrum pre robotizáciu a automatizáciu. Porsche tak nebude batérie pri Váhu len montovať, ale bude zamestnávať aj desiatky inžinierov, ktorí pracujú už dnes v spomínanom výskumno-vývojovom centre.

Vo februári 2024 začne v druhej fáze s výstavbou ďalších hál pre výrobu batériových modulov druhej generácie. O rok neskôr, teda v roku 2025, sa spustí výroba batérií pre vozidlo Porsche Cayenne, ktoré je vyrábané v bratislavskom závode Volkswagenu.

3. Rozmach tepelných čerpadiel

Svetový výrobca kotlov a chladení Vaillant v lete ohlásil, že chce v Palárikove vybudovať nový závod pre 850 pracovníkov. Bude to už jeho štvrtý závod na Slovensku. Investícia sa šplhá do výšky 130 miliónov eur. Stavať chce začať už budúci rok a výroba by sa mohla rozbehnúť v roku 2026. Firma Vaillant si tak ešte viac upevňuje pozíciu jedného z najväčších zahraničných investorov v slovenskom priemysle.

Nový megazávod na výrobu tepelných čerpadiel rozbehla spoločnosť aj v Senici. Nová továreň stála Nemcov 120 miliónov eur a hľadali tam stovky nových pracovníkov na výrobu tepelných čerpadiel. Výroba sa začala od jesene tohto roka. Továreň využíva elektrickú energiu väčšinou z obnoviteľných zdrojov a je vykurovaná tepelnými čerpadlami. V tomto závode skupina Vaillant vyrába tepelné čerpadlá vzduch/voda, ktoré môžu výrazne prispieť k zníženiu emisií v stavebníctve. Bude nastavený na ročnú produkciu 250-tisíc tepelných čerpadiel a zásobovať bude rôzne trhy skupiny Vaillant.

Firma investuje aj do svojho závodu v Skalici. Osem miliónov eur v tomto roku išlo do rozširovania produkcie v podobe tretej linky na výrobu interiérových jednotiek tepelných čerpadiel, do nového projektu fotovoltických panelov a do modifikácie budovy logistického centra na sklad komponentov. Ďalší závod má spoločnosť v Trenčianskych Stankovciach, ktorý pre celú skupinu vyrába moduly pre závesné kotly.

4. Investícia do hladovej doliny

Nemecká skupina Winkelmann Group investuje do jedného z najmenej rozvinutých regiónov na Slovensku. V Rimavskej Sobote plánuje postaviť závod zameraný na výrobu zásobníkov teplej vody najmä pre tepelné čerpadlá. Investovať chce až 110 miliónov eur a vzniknúť by malo 450 nových pracovných miest. Spustenie výroby plánuje spoločnosť na začiatok roka 2025. Pri ohlásení investície rezort hospodárstva avizoval, že investor prichádza do regiónu s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni viac ako 13 percent.

Podľa nedávnych vyjadrení ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) sa celá investícia komplikuje a vedú s investorom náročné rokovania. Na sociálnej sieti informovala, že sa snažia dobehnúť míľniky, ktoré predchádzajúca vláda zanedbávala. Skupina Winkelmann Group začala v roku 1898 ako rodinná firma. V súčasnosti má výrobné závody na spracovania kovov a tvarovania plechov pre rôzne priemyselné využitia napríklad v Nemecku, Poľsku, Turecku, Čine, USA a Mexiku. Celosvetovo zamestnáva približne 4 000 pracovníkov.

5. Stiebel Eltron v Poprade

Začiatkom mája nemecká spoločnosť Stiebel Eltron otvorila v Poprade novú výrobnú halu. Dopyt po čerpadlách bol taký veľký, že sa rozhodli investovať do rozšírenia výrobných závodov. „V roku 2022 sme vyprodukovali 80-tisíc tepelných čerpadiel. Do roku 2027 chceme toto číslo zvýšiť na 250-tisíc,“ povedal v polovici mája konateľ spoločnosti Stiebel Eltron Slovakia Michael Görlich.

Celková investícia dosiahne vyše 26 miliónov eur. V nasledujúcich dvoch rokoch pribudne vďaka tomu sto nových pracovných miest. Štát jej pridelil finančnú injekciu vo výške 4,5 milióna eur. Vláda schválila pomoc vo forme úľavy na dani z príjmov.

Tržby spoločnosti rastú z roka na rok. Ešte v roku 2017 ich mali na úrovni skoro 27 miliónov eur. V roku 2021 už atakovali 40 miliónov eur a v roku 2022 dosiahli vyše 52 miliónov eur. Zisk mali vlani na úrovni vyše 581-tisíc eur. V súčasnosti závod zamestnáva vyše 500 ľudí, do konca roka 2024 očakávajú nárast približne až na 600.

6. Schaeffler investuje na Kysuciach

Nemecký dodávateľ komponentov pre automobilový priemysel, ktorý na Slovensku zamestnáva takmer 4 300 ľudí, do svojho nového vývojového centra v Kysuckom Novom Meste vložil 20 miliónov eur. Spoločnosť od investície očakáva najmä posilnenie špecializácie na komponenty pre elektromobily. Na vývoji pracuje 350 ľudí. Spoločnosť plánuje do roku 2025 zvýšiť počet vývojárov, ktorí tu budú pracovať na budúcnosti mobility, na 500.

Nemecká spoločnosť, ktorá začala na Kysuciach s vývojom komponentov a systémov pre oblasť e-mobility už v roku 2019, pritom nevyvíja produkty iba pre elektromobily. Stále sa orientuje aj na vozidlá so spaľovacími motormi. Inžinieri sa však podľa vedúceho výskumu začínajú čoraz viac zameriavať na batériové vozidlá. Zároveň platí, že značná časť vyrábaných komponentov sa začína prispôsobovať práve segmentu elektromobility. Slovensko tak v tomto segmente čaká v najbližšom čase výrazný posun./agentury/

X X X

Ekonomiku tento rok ovplyvnila inflácia, podľa analytikov jej pomohol zahraničný dopyt

Inflácia na Slovensku bola väčšinu roka dvojciferná. Postupne klesala z 15,2 percenta v januári na úroveň okolo šesť percent v decembri.

Vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2023 ovplyvnila najmä vysoká inflácia a jej negatívny vplyv na spotrebu obyvateľov. Hospodársky rast tak podporil najmä zahraničný dopyt, zhodnotili ekonomickí analytici. „Spotreba domácností podľa očakávaní tlaku vysokých cien neodolala a v reálnom vyjadrení klesla okolo 2,5 percenta. Pri dvojcifernej miere inflácie to vôbec nie je veľa, čo si však do veľkej miery odniesla aj miera úspor, ktorá klesla na historické minimá,“ priblížil analytik Tatra banky Boris Fojtík.

Rastu sa darí

Pozitívnu úlohu v zmiernení poklesu domácej spotreby podľa neho zohrali dynamicky rastúce mzdy, ktoré by v priemere za celý rok mali vzrásť o približne deväť percent. Ekonóm upozornil, že napriek podpore zo strany fiškálnej politiky, s deficitom cez šesť percent hrubého domáceho produktu (HDP), ako aj zdrojom z eurofondov sa ekonomike podarí za celý rok zvýšiť výkon len o niečo viac ako jedno percento.

Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák na druhej strane vyzdvihol, že sa hospodárstvu v roku 2023 darilo rásť aj v prostredí zvýšenej inflácie a spomaľujúcej globálnej ekonomickej aktivity. Aktuálne sa tak slovenská ekonomika nachádza 3,6 percenta nad predpandemickým maximom z konca roka 2019.

Solídny export

„Predpokladali sme, že rast ekonomiky bude poháňaný investičnou aktivitou vďaka eurofondom a plánu obnovy. Hoci investície rástli a pozitívne prispievali k rastu, vplyv nebol tak výrazný, ako sa pôvodne čakalo. Prekvapivým ťahúňom sa stal zahraničný obchod, kde sme videli solídny výkon exportu a výrazný pokles importu,“ priblížil Horňák s tým, že tento vývoj je najmä výsledkom dobrého výkonu slovenských automobiliek.

Kým po minulé roky bol spotrebiteľ významným zdrojom hospodárskeho rastu SR, v roku 2023 sa jeho „zásluhy“ vytratili, podčiarkol analytik 365.bank Tomáš Boháček. Ovplyvnilo to pomerne dlhé obdobie vyššej inflácie, rast úrokových nákladov a pokles úspor.

„Rast ekonomiky sa tak musel oprieť o zahraničný obchod, keď konkrétne automobilky profitovali z dobiehania objednávok z minulých období, čo vzhľadom na náš status „malej veľmoci“ v tomto sektore pomáhalo stále aj samotnej ekonomike. Ostatné odvetvia však už najmä v druhej polovici roka pociťovali to, čo očakávame aj v novom roku pri všetkých sektoroch, a síce pokles zahraničného dopytu,“ doplnil analytik, aktuality.sk

X X X

Z českého skla pije aj pápež. Ako slávny dizajnér Jan Plecháč modernizuje Moser

Kto sa zaujíma o slovenský a český dizajn, nech v Bratislave zamieri do priestorov Rajónu na Grösslingovej ulici. Práve tu nájde diela renomovaných súčasných domácich dizajnérov a výrobcov úžitkového skla, porcelánu, nábytku a doplnkov, ako sú Jakub Berdych Karpelis, Jiří Pelcl, Patrik Illo, Qubus, Rony Plesl. Žiaria tu poháre, čaše, vázy, misy, svietidlá, skrátka sklenené objekty rôzneho druhu a tvarov. Niektoré pôsobia ako moderné sochy, iné ako z vitríny na zámku. Na poličke nechýbajú známe porcelánové čižmy od dizajnéra Maxima Velčovského ani atraktívne kúsky z tvorby českých sklárov. A keďže sme na Grösslingovej ulici, na stene visia aj obrazy inšpirované plavárňou Grössling, ktoré vytvorila známa fotografka Mária Švarbová. Jedným z dizajnérov je aj oceňovaný Jan Plecháč, umelecký riaditeľ sklárskej firmy Moser.

 Českú firmu Moser založil v roku 1857 talentovaný rytec a podnikateľ Ludwig Moser a jeho meno sa stalo svetovým znakom luxusného krištáľu a symbolom dokonalého ručného spracovania. Čo znamená byť dnes umeleckým riaditeľom takejto firmy? Diktujete napríklad svoj vkus?

Je to číre šťastie, ale hlavne je to nová výzva a ja mám rád výzvy. Je to pre mňa ale aj určité naplnenie cieľov, pre ktoré som študoval a robil veci, ktoré ma k tejto pozícii priviedli. Smeroval som k tomu vedome, chcel som viesť kreatívnu firmu. Už pár rokov som premýšľal, že by som rád viedol nejakú českú značku a ozvali sa mi z Moseru.

X Na základe čoho vás oslovili? Čo konkrétne ste robili?

Už asi desať rokov som pracoval so sklom pre iné značky, napríklad som vyvíjal svietidlá pre značky ako Boma či Lasvit, takže som sa sklom zaoberal už dlho a všeličo som si vyskúšal.

 X Pomohlo asi aj to, že ste získali ocenenie v súťaži Czech Grand Design. Už v roku 2010 vás tam označili za Objav roku.

Asi áno, ale to sú len čriepky, dôležité je celé snaženie, môj hlboký záujem o sklo.

X A ako je to s vplyvom vášho vkusu? Diktujete firme svoj názor, vymýšľate alebo sa snažíte zušľachťovať to, čo je?

Snažím sa vtisnúť do produkcie svoje cítenie, chcem skĺbiť seba s Moserom, s jeho DNA.

X Tak povedzte, aká je DNA Moseru?

Jednoducho povedané, je to „odmakané“. Na tom nie je čo meniť. My sklo buď brúsime, ryjeme doň, alebo naň maľujeme. Je to skrátka náročná práca, ktorá je v každom kúsku tohto skla. To je podstatné. Je to odpracované.

X Ste umeleckým riaditeľom Moseru rok a trištvrte. Čo sa za taký čas už dalo zmeniť? Dá sa vôbec niečo podstatne zmeniť?

Zásadne nie. Treba si uvedomiť, že tá spoločnosť má dlhú históriu a bolo by márne a naivné niečo meniť takýmto spôsobom. Ja to ani nemám vo svojej povahe a nie je to ani správne. No posunúť sa toho dá veľa, ale potrebuje to čas.

X Ide zrejme skôr o praktické zásahy. Hovorili ste napríklad, že chcete robiť matné sklo alebo chcete, aby ľudia túžili sa tých predmetov dotýkať. Ako sa to dá dosiahnuť?

V tomto zmysle už produkciu meníme, toto sa už deje. Nechcel by som však nikoho vydesiť, lebo máme tisíce skalných fanúšikov, ktorí majú radi svoj lesklý (hranovaný) Moser. Skúšame pracovať s matom, ale aj pre milovníkov klasiky chceme rozšíriť ponuku.

X Fanúšikovia na to už reagujú?

Delia sa. Niektorí hovoria, že konečne začína byť Moser súčasný, pre iných je to už príliš na hrane.

 X Vy sám máte tiež doma Moser?

Mám doma nejaké prototypy pohárov, z ktorých pijem, ale inak som ako povestná kováčova kobyla, teda mám toho málo.

X Máte malé deti, asi musíte dávať pozor aj na to málo, aby tie vzácne kúsky nerozbili.

Mám tri deti, najmenšie má 18 mesiacov. Často ich beriem do štúdia plného skla a ešte nikdy nič nerozbili.

 X Ako je to dnes so sklom? Je oň stále záujem, berú ho ľudia aj ako umenie?

Myslím, že áno a záujem stúpa. Ja si myslím, že v budúcnosti bude ešte väčší. Ručná práca je totiž také dokonalé remeslo, že bude čoraz vzácnejšia a práve teraz príde jeho totálny vzostup.

x Sú to unikátne výrobky, ale aj drahé. Výrobu skla ohrozujú aj stúpajúce ceny plynu. Sklári sa sťažujú, ceny budú asi tiež ešte stúpať.

To je ohromný problém. Teraz v januári sa napríklad má zavrieť veľká česká skláreň, kalíškareň Květná. To je hrozná škoda. Tam sa fúka veľká časť českého skla, ale ceny plynu sú stále šialené. Zamávalo to sklárstvom. Pritom len nedávno bola česká ručná výroba skla zapísaná na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

 X Budú sa musieť teda zvýšiť ceny skla?

To sa buď musí premietnuť do ceny skla, alebo sa musí zavrieť skláreň. Ak sa sedemkrát znásobí cena, to je jednoducho šialené.

A má sklárske remeslo aj tak dosť nových talentov? Je dosť remeselníkov? Nájde sa dosť silákov, čo dokážu fúkať sklo?

Je to dvojsečné. My sa snažíme pod jednou strechou stále udržať všetky remeslá, čo je unikátne. Na druhej strane je pre nás veľmi ťažké motivovať mladých ľudí, aby prišli, lebo to remeslo je náročné. Musíte sa tomu venovať roky, aby ste získali fortieľ a boli ste dobrý. Superstar z vás nebude za rok. Sú mladé talenty a my si ich veľmi vážime, snažíme sa o ne starať, aby sme si ich udržali a aby prichádzali aj ďalší.

X Nájdu sa v tomto remesle aj ženy? Sú napríklad fúkačky skla?

V sklárskej hute nie je žiadna fúkačka, to je veľmi ťažké, ale máme brusičky a rytkyne. To je šťastie, lebo by sme boli len čisto mužská spoločnosť, čo by nebolo dobré.

X Všetky návrhy robíte vy ako umelecký šéf alebo je dizajnérov viac?

Chcel som naplniť svoju víziu, takže dizajn je odo mňa, ale už začíname spolupracovať, oslovovať aj iných dizajnérov, aby to nebolo iba o mne. Sú známi, ale zatiaľ nechcem menovať, niektorí sú odtiaľto, ale aj sú aj zo zahraničia, lebo Moser bol vždy internacionálny.

X Tak sa máme na čo sa tešiť. Môžu byť tieto predmety aj dobrá investícia?

Ako všetky limitované veci. Preto sme začali s týmito kusmi pracovať – aj aby ich nebolo veľa, ale aby aj na sekundárnom trhu mali väčšiu hodnotu, aby to bola investícia.

X Predávate viac v Čechách alebo v zahraničí?

Býva to tak, že keď sa utlmí lokálny trh, vzrastie export. Keď viazne export, začnú nakupovať Česi. Je to taká zvláštna rovnováha, ale teraz je to 50 na 50.

X Jeden čas bola napríklad veľká móda vlastniť tzv. obriu čašu. Veľký tučný hravý pohár. Ešte to existuje?

Však stále sa na obrie čaše nezabudlo a je dobrý nápad ich oživiť. Sú super, veľké a dajú sa aj roztočiť.

X Zo skla od Moseru pili aj pápeži. Pokračujete v tom? Máte niečo pre pápeža?

Jasné, máme to aj na instagrame. Náš obchodný riaditeľ bol u pápeža, potriasli si rukou a odovzdal mu súpravu, ktorá sa volá Papež. Niekedy pred sto rokmi dal Moser urobiť pápežovi servis pod tým názvom. Terajší pápež dar prijal, tešil sa, prevzal svoju súpravu. Toto je teda reedícia s pápežským erbom. Vravel, že to víta k adventu a že sa z toho napije. Naše sklo dodávame skoro na všetky kráľovské dvory, z Moseru pijú skoro všetky kráľovské rodiny a v histórii z neho pili rôzne výrazné osobnosti. Aj kontroverzné. Napríklad aj Mussolini.

X Domácim politikom sa nechystáte pripraviť nejakú súpravu?

Sme apolitickí. Sklo je apolitické.

Jan Plecháč (1984): Úspešný český dizajnér odštartoval sľubnú kariéru už na Vysokej škole umeleckopriemy­selnej v Prahe, kde študoval v rokoch 2004 – 2010 architektúru a dizajn. Za diplomovú prácu o dizajnu sedacieho nábytku Icons získal ocenenie akadémie Czech Grand Design Objav roku 2010 a ocenenie Elle Décor International Award. V roku 2012 založil s kolegom zo školy Henrym Wielgusom štúdio JAN & HENRY. Obaja dizajnéri vystavovali na českých i zahraničných výstavách a spolupracovali s prestížnymi svetoznámymi výrobcami. Navrhovali pre dánske Menu, talianske Cappellini, českú Bommu i Lasvit a ďalšie známe značky.

V škole sa Jan zoznámil aj s legendou českého dizajnu profesorom Jiřím Pelclom, ktorý je preňho dodnes vzorom a inšpiráciou. Konzultuje s ním zásadné pracovné aj osobné výzvy – vrátane nástupu do Moseru. „Keď som šiel zo schôdzky, kde sme si s ľuďmi zo sklárne tľapli, naraz mi zazvonil telefón. A tam Jura Pelcl! Vraj počul, že o mne v Moseri uvažujú ako o kreatívnom riaditeľovi a nech do toho idem. To bolo normálne znamenie!“ spomína Jan.

So speváčkou Markétou Plecháčovou, rodenou Jakšlovou, má tri deti. „Spoľahlivo ma dokážu vytrhnúť z dôležitosti a zaručia, aby som sa nebral tak vážne. Deti nezaujíma, že mi nevyšiel projekt alebo som vyhral cenu, doma ma jednoducho potrebujú prítomného v daný moment, s kopou energie. A šup, ideme sa hrať! Všetko robia s ľahkosťou a venujú sa len tomu, čo ich fakt baví. A to je pre mňa nesmierne inšpiratívne.“/agentury/

X X X

Prezidentské voľby 2024: Kandidátka na prezidentku Marta Čurajová sa chce zamerať na reformu justičného systému

Chce kandidovať ako nezávislá apolitická národná kandidátka, informovala TASR.

Marta Čurajová, ktorá sa chce uchádzať o post prezidenta SR, sa chce zasadzovať za prijímanie a schvaľovanie legislatívnych opatrení, ktoré budú zamerané na „skutočnú“ reformu justičného systému a jeho očistu.

„Chcem sa zasadzovať za tvorbu, prijímanie a schvaľovanie takých legislatívnych opatrení a podporovať ich aplikáciu v praxi, ktoré budú zamerané na skutočnú reformu justičného systému a jeho očistu, zrýchlenie súdnych konaní, vymožiteľnosť práva, budovanie poľnohospodárskej a priemyselnej sebestačnosti,“ uviedla Čurajová. Ďalej chce napríklad ochranu prírodného, kultúrneho a historického dedičstva a tvorbu pracovných príležitosti či podporu sociálnej rovnosti a nediskriminácie.

O post prezidenta sa uchádza aj Ivan Korčok. Hovorí sa aj o kandidatúre exministra spravodlivosti a exšéfa Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina. Súčasný predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Hlas-SD) zatiaľ nepotvrdil, či bude vo voľbách kandidovať. aktuality.sk

X X X

Prezývali ju Lady Dermacol, receptúry prvej českej vizážistky kúpil aj Hollywood: Olga Knoblochová zomrela vo veku 90 rokov

Vo veku 90 rokov zomrela v noci na nedeľu jedna zo zakladateliek kozmetickej značky Dermacol Olga Knoblochová, ktorá bola považovaná za prvú českú vizážistku.

 Známa česká kozmetička Olga Knoblochová na zábere z roku 2016.

V zahraničí bola známa aj ako Lady Dermacol. Už v nedeľu o jej úmrtí informoval spravodajský server Novinky.cz.

Knoblochová bola známa okrem iného tým, že nikdy nepodstúpila žiadne kozmetické chirurgické zákroky, ani lifting či liposukciu. V roku 1958 sa podieľala na založení Ústavu kozmetiky, o osem rokov neskôr stála pri zrode kozmetickej firmy Dermacol.

Hitom sa stal najmä krycí make-up, na ktorého vývoji spolupracovalo Filmové štúdio Barrandov. Licenciu na niektoré výrobky firmy neskôr kúpil aj Hollywood, značka sa vrátila na český aj slovenský trh a niektoré jej výrobky sú mimoriadne úspešné aj dnes.

Knoblochová bola 20 rokov prezidentkou Únie kozmetičiek SR, napísala niekoľko kníh, mnoho učebníc a publikácií o kozmetike, vyškolila stovky kozmetičiek.

Narodila sa 26. apríla 1933, bola dvakrát vydatá, desať rokov bol jej partnerom známy český cestovateľ Jiří Hanzelka.

České médiá o smrti Knoblochovej prostredníctvom tlačovej správy informoval jej vnuk Matyáš Hančl. Spresnil v nej, že v súlade s prianím zosnulej sa nebude konať pohrebný obrad.

„Ak budete chcieť prejaviť sústrasť, vykonajte pre seba alebo svoje okolie niečo pekné a urobte tak aspoň na chvíľu svet krajším a lepším miestom – tak ako sa o to snažila celý život Olga Knoblochová,“ napísal Hančl./agentury/

X X X

Slovenská olympionička, ktorá pri fotení prišla o oko: Táto vec mi chýba najviac

Akrobatická lyžiarka Zuzana Bernardová (za slobodna Stromková), ktorá reprezentovala Slovensko na zimných olympijských hrách v Soči 2014, informovala o novinkách v súvislosti s jej zdravotným stavom.

 Zuzana Bernardová, za slobodna Stromková, na sociálnej sieti ukázala svoje zranenie.

Bernardová tento rok v lete utrpela nešťastný úraz, keď jej pri fotení vpálila do oka paintballová loptička.

„Mala som úraz. Do oka mi vpálila loptička a za stotinu času porušila všetko, čo sa v ňom nachádza. Na príjme v nemocnici mi doktorka povedala, že to dobre nevyzerá,“ informovala v auguste slovenská reprezentantka.

Sympatická športovkyňa, ktoré pre materské povinnosti prerušila aktívnu kariéru, mala stále veľa fanúšikov. Vo vianočnom období im zvestovala novinky o svojom zdravotnom stave.

„Často mi píšete, ako sa mám. Pred pár týždňami som bola v Prahe po očnú ortézu – je to taká škrupinka domaľovaná podľa zdravého oka, na ktorú si zvykám a ktorá sa vloží na moje oko,“ napísala na sociálnej sieti.

Priznala, že jej veľmi chýba šoférovania auta.

„Aj keď nič nie je perfektné, tak to aspoň vizuálne pôsobí lepšie, ale zatiaľ to má obmedzenia – najviac mi asi chýba život bez auta.

Vážim si čas s deťmi a s tým, čo mi zdravie dovolí. Ďakujem za všetky vaše správy a záujem, ktoré mi od vás doteraz prišli ste skvelí. Všetkým Vám prajem pohodové sviatky!“ odkázala fanúšikom Bernardová.

Počas aktívnej kariéry bola najlepšou akrobatickou lyžiarkou na Slovensku. Na ZOH v Soči skončila v disciplíne slopestyle na 20. mieste.

 Na pretekoch Nine Queens, na ktoré ju pozvali už niekoľkokrát, sa jej ako prvej žene na svete podarilo skočiť dva triky rodeo 900 a flatspin 1080 s čím si vybojovala dva x pódiové umiestnenie na 2 mieste v roku 2013 a 2017.

V januári 2015 získala bronzovú medailu v slopestyle na majstrovstvách sveta v akrobatickom lyžovaní v rakúskom Kreischbergu.

Zaslúžila sa aj o 2. miesto na Zimnej Univerziáde v Granade 2015. V roku 2014 bola na 4. mieste na svetovom pohári vo švajčiarskom Corvatchi a získala 3 miesto na EP na rakúskom ľadovci Stubai. V sezóne 2014/15 bola na 5. mieste v celkovom hodnotení svetového pohára. A v sezóne 2016 vyhrala EP v Seiser Alm.

Ako prvá v dejinách slovenského lyžovania v roku 2017 dostala pozvánku na X-games v Oslo, na ktorých sa zúčastní iba 8 žien z celého sveta./agentury/

X X X

Ralf Schumacher: Bratova nehoda mi zmenila život

Bývalý pretekár prestížneho seriálu F1 Ralf Schumacher v rozhovore pre denník Bild uviedol, že vážny úraz brata Michaela zmenil aj jeho život. Od nešťastnej nehody sedemnásobného majstra sveta uplynie v piatok už 10 rokov.

 „Chýba mi môj Michael z tých čias. Život je niekedy nespravodlivý. Michael mal v živote často šťastie, ale potom prišla táto tragická nehoda. Vďakabohu sme boli schopní urobiť veľa pomocou moderných možností medicíny, ale nič nie je ako predtým. Môžem povedať, že jeho nehoda bola pre mňa veľmi zlá a drastická skúsenosť,“ uviedol Ralf Schumacher, ktorý v F1 súťažil v rokoch 1997 až 2007. Päťdesiattriročný Nemec v rozhovore neprezradil žiadne podrobnosti o zdravotnom stave svojho brata.

 Tragická udalosť, pri ktorej si Michael Schumacher po páde na lyžiach poranil mozog, sa udiala 29. decembra 2013 vo francúzskych Alpách. Po nehode absolvoval niekoľko operácií, aby vôbec prežil. Z umelého spánku ho lekári zobúdzali viac ako päť mesiacov. Na verejnosti sa neobjavil od nešťastnej lyžovačky a o jeho zdravotnom stave sa vedú polemiky, pretože najbližšia rodina odmieta zverejňovať akékoľvek konkrétne informácie.

X X X

MS v hokeji U20: Fantázia! Slovensko si na úvod vychutnalo Česko

Slovenskí hokejisti do 20 rokov vstúpili úspešne do juniorského svetového šampionátu. Vo svojom úvodnom zápase v B-skupine zdolali vo švédskom Göteborgu rovesníkov z Česka 6:2.

Česi išli do vedenia po zásahu Dominika Rymona v úvode zápasu, v druhej tretine Slováci otočili skóre zásluhou Serváca Petrovského a Petra Repčíka. V tretej časti vyšperkovali svoj zlepšený výkon ďalšími štyrmi gólmi, postupne sa presadili Samuel Honzek, Boris Žabka, opäť Petrovský a Maxim Štrbák.

V ďalšom zápase sa zverenci Ivana Feneša predstavia v stredu 27. decembra tiež o 12.00 h proti Švajčiarsku. V základnej skupine ich potom ešte čakajú Nóri (29. decembra o 12.00) a Američania (31. decembra o 12.00), aktuality.sk