Ako sa Čína v skutočnosti pozerá na ruskú vojnu proti Ukrajine? Možné, a azda prekvapujúce, vysvetlenie ponúkol pre magazín Economist Feng Jü-ťün, profesor a šéf Centra pre ruské a stredoázijské štúdie na Univerzite Fu-tan v Šanghaji. Známy odborník si myslí, že Rusko smeruje k tomu, že vojnu proti Ukrajine prehrá. Feng argumentuje štyrmi faktormi.

 „Prvým je úroveň odporu a národnej jednoty Ukrajincov, ktorá bola doteraz mimoriadna. Druhým je medzinárodná podpora pre Ukrajinu, ktorá, aj keď v poslednej dobe zaostáva za očakávaniami, zostáva široká. Tretím faktorom je povaha moderného vedenia vojny, súťaže, ktorá spája priemyselnú moc a systémy velenia, riadenia, komunikácie a spravodajstva. Posledným faktorom sú informácie. Čo sa týka rozhodovania, Vladimir Putin je uväznený v informačnom zámotku, pretože je pri moci tak dlho. Ruský prezident a jeho národno-bezpečnostný tím nemajú prístup k presným spravodajským informáciám. Ich systému chýba účinný mechanizmus nápravy chýb. Ukrajinci sú flexibilnejší a efektívnejší. V kombinácii tieto štyri faktory spôsobujú, že výsledná porážka Ruska je nevyhnutná,“ napísal Feng pre Economist.

 Expert si myslí, že v konečnom dôsledku nepomôže Rusku ani to, že je jadrovou veľmocou. „Nie je to záruka úspechu. Nestiahla sa atómovkami vyzbrojená Amerika z Kórey, Vietnamu a Afganistanu?“ pripomenul Feng.

Odborník spochybňuje tvrdenia, že by Peking nejakým zásadným spôsobom pomáhal Moskve.

„Vzťahy Číny s Ruskom nie sú pevne dané a ovplyvnili ich udalosti posledných dvoch rokov. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nedávno navštívil Peking, kde so svojím čínskym kolegom opäť zdôraznili úzke väzby medzi ich krajinami. Zdá sa však, že táto cesta bola skôr diplomatickým úsilím Ruska ukázať, že nie je osamotené, nie že by to bol prejav skutočnej lásky. Bystrí pozorovatelia poznamenávajú, že kým pred vojnou na začiatku roku 2022 mal byť vzťah Číny voči Rusku bezhraničný, teraz sa vrátil k tradičným princípom nepripájania sa k iným, nekonfrontácie a neútočenia na tretie strany,“ uviedol Feng.

 Samozrejme, dá sa diskutovať o tom, koľko podpory Moskva z Pekingu dostáva. Podľa amerických tajných služieb Čína do Ruska vyváža stále viac strojárskej obrábacej techniky, mikroelektroniky i ďalších technológií. Kremeľ tieto produkty využíva pri produkcii rakiet, tankov, lietadiel a rozličných zbraňových systémov, ktoré môže využiť vo vojne proti Ukrajine.

Až 90 percent mikroelektroniky dovezenej v roku 2023 do Ruska pochádzalo z Číny. Uviedla to agentúra AP s odvolaním sa na zdroje z Bieleho domu, ktoré si neželali byť menované.

 „Peking tiež spolupracuje s Moskvou na zlepšení jej satelitných a iných kozmických kapacít na použitie proti Ukrajine, pričom tento vývoj by podľa amerických predstaviteľov mohol z dlhodobého hľadiska zvýšiť hrozbu, ktorú Rusko predstavuje pre celú Európu,“ napísala AP.

Feng prístup Pekingu obhajuje. „Čína sa síce nepripojila k západným sankciám proti Rusku, no systematicky ich neporušuje. Je pravda, že v roku 2023 doviezla viac ako 100 miliónov ton ruskej ropy, ale to nie je oveľa viac, ako nakupovala ročne pred vojnou. Ak Čína prestane exportovať ruskú ropu a namiesto toho ju získa z iných zdrojov, nepochybne to zvýši medzinárodné ceny ropy, čím sa vytvorí obrovský tlak na svetovú ekonomiku,“ tvrdí Feng.

NATO má 75. Bojuje v novej studenej vojne? Aliančné sily cvičia v blate i na snehu

Čínsky profesor opísal aj to, aký výsledok vojny by Pekingu vyhovoval. „Čím dlhšie sa situácia naťahuje, tým väčšie je riziko potenciálne katastrofickej eskalácie, či už v podobe priameho, no neatómového konfliktu medzi NATO a Ruskom, alebo jadrového konfliktu. Eskalácia vedúca k jasnému ruskému víťazstvu by sa možno počítala ako výhra Číny, ale ruský úspech je v každom prípade nepravdepodobným výsledkom. Akýkoľvek vývoj, ktorý by mohol viesť k ruskej porážke, a tým k zvýšeniu americkej moci, by bol pre Čínu zlý. Z dlhodobého hľadiska teda môžu čínski lídri uprednostniť vyrokovaný mier, keď by si Rusko udržalo pod kontrolou Krym, Donbas a ďalšie oblasti východnej Ukrajiny. Čína vyjadrila ochotu sprostredkovať urovnanie konfliktu, ale nebude do toho investovať vážnu snahu ani zdroje, kým obe strany nebudú samy pripravené dosiahnuť dohodu,“ myslí si Feng.

V tejto situácii vyzval nemecký kancelár Olaf Scholz Peking, aby Moskve dohovoril. „Čínske slovo má v Rusku váhu. Požiadal som teda prezidenta Si Ťin-pchinga, aby uplatnil vplyv na Rusko, aby Putin konečne prerušil svoju šialenú kampaň, stiahol svoje jednotky a ukončil túto hroznú vojnu,“ napísal Scholz na sociálnej sieti Twitter (X) počas tohtotýždňovej návštevy Číny.

 Mohol by sa Peking na niečo také skutočne podujať?

„Si Ťin-pching dúfa, že bude konkurovať americkej hegemónii prostredníctvom svojej Globálnej bezpečnostnej iniciatívy, ktorá je zameraná na vytvorenie sveta orientovaného na Peking. Vojna na Ukrajine však dostala Čínu do zlej situácie, pretože dúfala, že posilní svoj vzťah s Ruskom, Iránom a so Severnou Kóreou, aby vykompenzovala rozširujúce sa spojenectvo NATO, ako aj USA s ázijskými partnermi, ako sú Japonsko a Južná Kórea, AUKUS a podobne. Čína si však tiež chcela zachovať svoje politické a ekonomické spojenie s Európou a Ukrajinou, s ktorými si vybudovala silné hospodárske vzťahy. Peking by teda pravdepodobne chcel prevziať zodpovednosť za rýchle diplomatické riešenie. Z jeho pohľadu by mohlo ísť o zachovanie status quo po roku 2014. Zaručilo by to asymetrický vzťah Číny s Ruskom pri budovaní silnejších ekonomických a politických vzťahov s Európou,“ povedal pre Pravdu politológ Lawrence Reardon z univerzity v New Hampshire.

 Expert si myslí, že vojna proti Ukrajine ukázala, že Rusko je v skutočnosti vojensky i politicky vyčerpaná veľmoc. „Čína je považovaná za ďalšieho vyzývateľa globálnej hegemónie USA. Čínski podnikatelia trpiaci nadbytočnými kapacitami pokračujú v rozširovaní vývozu zariadení a technológií s dvojakým použitím do Ruska, ktoré za vojnový materiál platí tým, že vyváža do Číny svoje ropné zdroje. Číňania naďalej robia z Ruska oslabený štát, ktorý je teraz od nich veľmi závislý. Ak by Putin na Ukrajine zlyhal, potom by Čína mohla rozšíriť svoju ekonomickú kontrolu nad Sibírou a možno dokonca uvažovať o obnovení strateného územia, počnúc Vladivostokom,“ predpovedá Reardon./agentury/

X X X

 Sovietske tanky opravuje a posiela ich Ukrajincom. Českému zbrojárovi vojna zarobila miliardy: Verím, že dopyt bude ešte dlho silný

Otec Michala Strnada s opravami bojových vozidiel začal v 90. rokoch. Teraz jeho syn vďaka vojne na Ukrajine zarába obrovské peniaze a stará továreň na okraji moravského Šternberku je súčasťou komplexu, ktorý produkuje ťažkú techniku v situácii, keď je v Európe najväčší dopyt po zbraniach od konca studenej vojny. Spoločnosť Excalibur Army prijíma hrdzavejúce tanky zo sovietskeho obdobia, často ešte pokryté bahnom a trávou, a renovuje ich pre nasadenie v boji, napísala agentúra Bloomberg.

 Vojna môže byť samozrejme lukratívna. Vďaka zvýšeným výdavkom európskych štátov na vojenskú techniku sa akcie zbrojoviek, ako je napríklad nemecký Rheinmetall, tento rok dostali rekordne vysoko.

Michal Strnad je približne rovnako starý ako Excalibur, ktorý je v súčasnosti najväčšou a najziskovejšou časťou spoločnosti Czechoslovak Group (CSG). Skupina minulý týždeň oznámila, že jej tržby vzrástli vlani na 1,73 miliardy eur, čo je oproti roku 2021 viac ako trojnásobok. „Aj keby vojna mala zajtra skončiť, trvalo by roky, kým by sa prázdne sklady doplnili, a to nehovorím o snahách o navýšenie výdavkov na obranu a zväčšenie produkcie,“ povedal Strnad agentúre Bloomberg vo svojej kancelárii v Prahe. „Verím, že dopyt bude dlho silný,“ dodal. Spoločnosť, ktorá tiež vyrába vlastné bojové vozidlá, rovnako ako civilné a vojenské nákladné autá, má podľa Strnada objednávkovú knihu na nasledujúce roky plnú.

CSG expandovala, keď v roku 2020 kúpila španielsky muničný podnik Fábrica de Municiones de Granada a o dva roky neskôr talianskeho výrobcu malorážovej munície Fiocchi Munizioni. Vlani v októbri oznámila nákup muničnej divízie americkej firmy Vista Outdoors, podľa CSG je akvizícia teraz v procese regulatórneho schvaľovania. Bloomberg píše, že ide o akvizíciu, ktorá v Spojených štátoch naráža na istý politický odpor.

Požehnanie pre zbrojárov

Nové geopolitické podmienky sú pre zbrojárske firmy požehnaním. Európa podniká kroky na zvýšenie produkcie a posilnenie vojenskej pripravenosti v situácii, keď v USA uviazli prostriedky na ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine a prezidentský kandidát Donald Trump sa vyhráža, že hodí cez palubu tých spojencov, ktorí neplnia požiadavky ohľadom výdavkov na obranu. Exekutíva EÚ nedávno zverejnila prvú Európsku stratégiu týkajúcu sa obranného priemyslu.

 Avšak zbrojný priemysel sa stretáva aj s problémami. Kvôli rýchlemu nárastu počtu zákaziek potrebuje viac výrobných priestorov a zamestnancov. Problémy sú tiež v dodávateľských reťazcoch, s vysokými cenami energií, obmedzeniami vo verejných výdavkoch alebo s tým, že niektorí investori sú ohľadom financovania výrobcov zbraní zdržanliví.

Rheinmetall narástol o 500 %

Analytici zo spoločnosti Goldman Sachs minulý týždeň povedali, že trhová hodnota niektorých zbrojoviek sa dostala na príliš vysokú úroveň. Napríklad cena akcií Rheinmetallu za posledné tri roky stúpla o viac ako 500 percent, čím prekonala väčšinu amerických technologických firiem.

 Strnadov otec Jaroslav spoločnosť Excalibur Army založil v roku 1995. Nakupoval vyradené sovietske tanky a ďalšiu techniku od budúcich členov NATO vo východnej Európe s cieľom získať z nich kov na predaj do šrotu. Objavil ale kvitnúci trh s náhradnými dielmi a použitými bojovými vozidlami v končinách, ako je Afrika, a tiež profitoval z niektorých blízkych politických väzieb doma. Odvtedy Excalibur renovoval ťažkú vojenskú techniku, vrátane asi 300 sovietskych hlavných bojových tankov T-72. Okolo stovky z nich naložili na vlaky a spoločne s delostreleckými granátmi poslali na Ukrajinu. Od začiatku vojny na Ukrajine sa produkcia munície do ťažkých zbraní v CSG zvýšila desaťnásobne a počet jeho zamestnancov v závodoch v ôsmich krajinách sa takmer strojnásobil na 10-tisíc. V roku 2018 Jaroslav Strnad previedol svoj podiel v CSG na Michala, ktorého majetok má podľa indexu miliardárov agentúry Bloomberg hodnotu najmenej päť miliárd dolárov a jeho firma je jedným z najrýchlejšie rastúcich výrobcov zbraní v Európe. Hovorca CSG Andrej Čírtek sa k finančnému ohodnoteniu odmietol vyjadriť.

 Firma buduje nové výrobné haly v troch európskych krajinách a za divíziu Visty Outdoor ponúkla 1,9 miliardy dolárov. Ak sa transakcia uskutoční, mohla by CSG refinancovať svoj dlh, ktorý v súčasnosti obsahuje primárne pôžičky od miestnych bánk, prostredníctvom medzinárodných veriteľov a držiteľov dlhopisov. Plánuje investovať stovky miliónov dolárov do možného zbrojárskeho podniku typu joint venture na Ukrajine. Tieto plány na expanziu však prichádzajú v čase, keď narastá znepokojenie ohľadom situácie v bojoch na Ukrajine, ktorá sa stretáva so závažným nedostatkom munície. Oteplenie tiež posilňuje obavy, že Rusko bude mať lepšiu šancu prelomiť front.

Ponuky dostáva každý mesiac

Michal Strnad, ktorého otec ho do firmy uviedol ešte v čase, keď bol na základnej škole, a v 21 rokoch z neho urobil jej výkonného riaditeľa, hovorí, že je pripravený priviesť CSG na ďalšiu úroveň. Jeho dlhodobejším cieľom je napodobniť spoločnosť Rheinmetall z hľadiska pomeru trhovej hodnoty podniku k zisku, čo je dôležitý ukazovateľ pre investorov.

„Rheinmetallom zatiaľ nie sme, ale doháňame ho,“ hovorí Strnad. „Na to, že by som niečo zo svojho majetku predal, som ani nepomýšľal, aj keď ponuky dostávam každý mesiac. Ak by som predal, čo by som s peniazmi robil? Musel by som ísť a kúpiť niečo iné, takže na čo by to bolo?“ pýta sa podnikateľ./agentury/

X X X

Zomrel legendárny český herec Josef Laufer, známy postavou Kohna v sérii Kameňák

Osudnou sa mu stala operácia kolena, počas ktorej mu v roku 2020 zlyhalo srdce. Lekári ho následne uviedli do umelého spánku, v ktorom bol až do svojej smrti. Informáciu o úmrtí Josefa Laufera priniesol ako prvý český Blesk. Jeho jediná dcéra Ester rozposlala priateľom a rodine krátku správu: „Otec odišiel.“ Mal 84 rokov.

Správu potvrdil riaditeľ Divadla Broadway Oldřich Lichtenberg. „Podľa Ester Pepa zomrel na zástavu srdca,“ uviedol pre Blesk.

Jeho manželka Irena Greifová zomrela v decembri 2022 po dlhej chorobe. Mala 83 rokov a Laufer sa o jej úmrtí nikdy nedozvedel, keďže už bol v umelom spánku.

Na jeho úmrtie reagovala na sociálnych sieťach speváčka Marika Gombitová: „S hlbokým zármutkom a bolesťou som prijala správu, že do hudobného neba odišiel výnimočný spevák a herec, skvelý kolega a kamarát Josef Laufer. Umelec, s piesňami ktorého vyrástli celé generácie vrátane tej mojej. Odpočívaj v pokoji, dnes nastal ten čas, o ktorom si celý život spieval – Sbohem lásko, já jedu dál.“

Herec, spevák aj tlmočník

Laufer sa vyučil v TESLE a neskôr pracoval vo výskumnom ústave vákuovej techniky v Prahe. Ešte pred začiatkom štúdia herectva na DAMU hosťoval v divadle ABC, počas vojenskej služby režíroval a hral v ochotníckom divadle. Neskôr založil pantomimický divadelný súbor RADAR.

Laufer sa venoval aj tlmočníctvu, niekoľko mesiacov strávil na Kube. Miloval cigary.

So svojou skupinou Golem vystupoval ako spevák. Koncom 60. rokov natáčal pre zahraničné gramofónové spoločnosti a objavil sa vo veľkých zábavných reláciách. V roku 1974 zložil s Karlom Zichom pieseň Ten strom je náš k 30. výročiu Slovenského národného povstania.

Kontroverzná pieseň a spolupráca s ŠtB

O dva roky neskôr naspieval pre vtedajší komunistický režim kontroverznú pieseň Dopis Svobodné Evropě. V nej oslavoval návrat agenta Štátnej bezpečnosti Pavla Minaříka, ktorý plánoval bombový útok na rozhlasovú stanicu Slobodná Európa v Mníchove. Jan Vyčítal s Lauferom kvôli tejto skladbe odmietol vystupovať.

Josef Laufer bol evidovaný ako spolupracovník ŠtB v kategórii dôverník, jeho krycie meno bol Vostrý.

V pôvodnom jazyku režíroval opery ako Noc s Mozartem, Don Giovanni či One Woman Show Terezy Duchkové. Hral v muzikáloch Pokrevní bratři, Hamlet, Gallileo či Jekyll a Hyde.

Účinkoval vo filmoch ako Petrolejové lampy, Noc na Karlštejne, Páni kluci, Panna a netvor či Poslední motýl. Jeho najvýraznejšou úlohou bol Leo Kohn v komediálnej sérii Zdeňka Trošku Kameňák./agentury/

X X X

Chceme prežiť odchod Pellegriniho, uviedol Šutaj Eštok a Dankovi pripomenul rozdelenie pozícií. Saková zostane ministerkou

O novom predsedovi strany Hlas rozhodne snem, ktorý bude v Košiciach 1. júna. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol minister vnútra a generálny manažér strany Matúš Šutaj Eštok. Reagoval tak na otázku o tom, či bude novým predsedom strany. Dodal, že on sám sa nikdy na žiadnu pozíciu netlačil, ale nebojí sa zodpovednosti. Zdôraznil, že chcú, aby Hlas prežil odchod svojho predsedu Petra Pellegriniho, ktorý bol nedávno zvolený za prezidenta SR, a 15. júna by sa mal ujať svojho mandátu. Poznamenal, že vždy sa vedia dohodnúť, verí, že sa im to podarí aj teraz.

 Šutaj Eštok potvrdil, že členovia užšieho vedenia Hlasu majú záujem dohodnúť sa na kandidátovi na nástupcu zvoleného prezidenta Petra Pellegriniho. „Tohto kandidáta, samozrejme, bude musieť potvrdiť snem, ale ja verím, že budeme mať takého lídra, ktorý naplní odkaz Petra Pellegriniho, aby Hlas bol silnou stranou aj po jeho odchode,“ vyhlásil.

Pokiaľ ide o post predsedu parlamentu, ktorý Pellegrini tiež zastával, minister vnútra za prirodzeného kandidáta na túto pozíciu označil ministra investícií Richarda Rašiho, keďže ministerka hospodárstva Denisa Saková, o ktorej sa tiež diskutovalo ako o potenciálnej predsedníčke Národnej rady SR, vyjadrila záujem zotrvať na svojej pozícii. Na špekulácie o tom, či by Hlas prepustil tento post predsedovi Slovenskej národnej strany Andrejovi Dankovi, ktorý oň prejavuje záujem, Šutaj Eštok pripomenul rozdelenie pozícií v platnej Koaličnej zmluve. Rovnako poprel, že by malo dôjsť k zmenám vo vládnom kabinete.

 Predseda hnutia Progresívne Slovensko a podpredseda NR SR Michal Šimečka potvrdil, že bude opätovne kandidovať na post predsedu svojho politického subjektu, a to na sneme hnutia, ktorý bude v Košiciach začiatkom mája. „Nikto sa neprihlásil do súťaže, čo ma aj trochu mrzí, ale bude to zdravá súťaž,“ poznamenal. Na posty podpredsedov podľa neho bude väčšia konkurencia. Šimečka nevedel odpovedať na otázku, či bude v PS pôsobiť i neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok. Pripomenul, že Korčok si po voľbách vypýtal priestor na premýšľanie, no dodal, že s ním bude hovoriť. Poprel ale, že Korčok by bol jeho súperom v boji o post šéfa PS.

 Na margo toho, koho by progresívci podporili pri voľbe nového predsedu NR SR, Šimečka povedal, že „v tejto chvíli si nevie predstaviť, že by podporili ďalšieho kandidáta zo strany Hlas“. Poukázal pritom na spôsob, akým Pellegrini v posledných mesiacoch riadil parlament, spomínal napríklad utínanie diskusie.

Šimečka odpovedal aj na výčitku oponenta v diskusii, prečo PS nepodporilo v parlamente 13. dôchodky. „Ak by vláda doteraz predstavila reálne riešenia na konsolidáciu verejných financií, podporili by sme to. Namiesto toho však prichádza s ďalšími výdavkami, ktoré nie sú kryté,“ upozornil Šimečka, ktorý sa obáva, že Slovensko nastúpilo na tzv. grécku cestu a krajine hrozí štátny bankrot. „Ak k nemu dôjde, a tá trajektória tam je, a Slovensko nebodaj príde aj o eurofondy, postihne to všetky vrstvy obyvateľstva vrátane dôchodcov,“ zdôraznil.

Šutaj Eštok odmietol hrozby o štátnom bankrote. Za zlým stavom verejných financií vidí predchádzajúce vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera i Ľudovíta Ódora. Riešenia kompenzácií zvýšených výdavkov má predstaviť minister financií Ladislav Kamenický (Smer)./agentury/

X X X

Po útoku prišli ponuky. Zdedí KDH po Kollárovi nálepku „drahej nevesty“? Fico je ťažší kaliber než Taraba

Vládu už máme, premiéra tiež a začiatkom apríla sme sa dozvedeli aj meno novej hlavy štátu. Po prezidentských voľbách sa do centra pozornosti okrem budúcnosti Hlasu a koalície dostalo znova aj opozičné KDH. Pri vyjednávaniach o budúcej koalícii sa neukázali ako spoľahlivý hráč. Tentoraz premiér a šéf Smeru Robert Fico vycítil príležitosť, ako hnutie Milana Majerského „vykostiť“ a nájsť si poistku za nevyspytateľné SNS. KDH je však zatiaľ opatrné a nepochybne vycítilo príležitosť ako sa odlíšiť od liberálnych strán v opozícii a presadiť časť svojho programu. Nestoja ani vľavo, ani vpravo. Naskočili na Ficovu udičku alebo len využívajú situáciu?

KDH zrejme podporu niektorým koaličným zákonom vymení za podporu pri hodnotových otázkach. Hnutie však odmieta, že by kolaborovalo s koalíciou. Podľa politológov sa snažia presadiť si svoj program, no v parlamente budú bojovať s nálepkou „drahej nevesty“, ktorou bolo v minulosti hnutie Sme rodina.

 Povolebné udičky pre KDH ožili

Už deň po prezidentských voľbách Fico KDH nešetril. Vo svojich tradičných videách „čo sa nezmestilo na tlačovku“ sa nestačil čudovať, „čo táto strana stvára“. „Zaslepená nenávisťou proti vláde je KDH schopné poprieť svoju vlastnú podstatu a identitu,“ povedal a kritizoval, že sa spojili s Progresívnym Slovenskom (PS), SaS a Igorom Matovičom pri podpore Ivana Korčoka.

 „Vyžaduje to veľkú mieru politickej naivitu a ignorovania vlastného voliča. Budeme sa na nich musieť bližšie pozrieť, ako sa dajú politicky vykostiť. Asi to nebude príliš náročná úloha,“ povedal. V tlaku na KDH pokračovali aj ďalší predstavitelia koalície. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) v relácii ta3 vyzval KDH k sebareflexii a čuduje sa im, že s PS v niektorých veciach podporujú. Podpredseda parlamentu za Smer Ľuboš Blaha zas označil KDH za „kresťanskú dúhovú pobočku PS“.

Povolebné úvahy o možných obchodoch KDH s koalíciou však opäť oživili až vyjadrenia premiéra na stredajšom európskom výbore na margo rezolúcie Európskeho parlamentu (EP) o zaradení tzv. „práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ. „Je to hrubé zasiahnutie do kompetencie štátu a je to trend, ktorý ide proti subsidiarite,“ povedala europoslankyňa Miriam Lexmann. Fico priamo neodpovedal.

 Uviedol, že existujúci právny stav v otázke potratov považuje za kompromis pre všetkých. V Smere vraj majú v hodnotových otázkach voľné ruky. „Otázka superpotratov je pre mňa neakceptovateľná. Ponúkam vám, poďme sa rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi, poďme sa rozprávať o superpotratoch. Nemám s tým žiadny problém,“ hovoril. „Ja ako ľavičiar, ako vy hovoríte, birmovaný komunista, takých bolo státisíce na Slovensku, ktorý žili normálny tradičný dedinský život, musím uznať stabilizujúcu úlohu cirkvi na Slovensku,“ uviedol.

Podľa Fica stačí, keď bude cirkev normálna a bude hovoriť o normálnych veciach. „Superpotrat, to už je prehnané, to prekročilo extrém. Nájdeme styčné body tak, ako sme našli pri definícii manželstva,“ pripomenul KDH spoluprácu z roku 2014, kedy kresťanskí demokrati hlasovali za ústavné zmeny predložené Smerom v justícii. Súčasťou týchto zmien bolo aj ukotvenie manželstva ako zväzku muža a ženy do ústavy.

Situáciu tak politicky využil a nezabudol zdôrazniť ani to, že je oproti KDH v niektorých názoroch liberálnejší. KDH uznesenie kritizovalo už predtým a navrhovalo, aby ho poslanci parlamentu odsúdili. Majerský na Ficovu ponuku reagoval na sociálnej sieti videom. KDH je podľa neho 34 rokov rovnakým hnutím a je za ochranu života. „Poslanci vládnej koalície mali možnosť hlasovaním deklaratórne dať najavo, že sú za ochranu ľudského života, naopak, nehlasovali. Mali možnosť odmietnuť tzv. právo na potrat, no neurobili tak,“ hovoril líder KDH. Za hlasovalo 31 poslancov z hnutia Slovensko, KDH a niektorí poslanci SNS. Poslanci Smeru a Hlasu sa zdržali. Podľa Majerského je logické, že chcú presadiť aspoň časť záväzkov voči voličom a urobia pre to maximum.

Medvede, dôchodky, diaľničné úseky…

Už krátko po voľbách, keď sa ukázalo, že jazýčkom na váhach bude nielen Hlas, ale aj KDH, sa otvorili práve hodnotové témy a Fico Majerského na stretnutí po voľbách takisto lákal na zákaz adopcií homosexuálnymi pármi potenciálne zakotvený v ústave. Veľmi rázne to vtedy odmietol poslanec KDH František Mikloško. „My sa máme hádať ako takí malí kuťovia, ktorým niekto hodí kúsok slaninky, aby sa oň bili,“ hovoril. Zvyšní poslanci vysielali protichodné signály.

 Aj v Hlase vtedy čakali, ako sa nakoniec kresťanskí demokrati rozhodnú, no ich líder sa hneď po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou odsunul do opozície. Neskôr sa síce s lídrami oboch táborov stretol, no nezhodli sa. Rada KDH sa konala až o dva týždne po voľbách a na tú už nečakal nikto. Ponuka o tzv. superpotratoch len zavŕšila situáciu, ktorú koaliční lídri, ale aj opozičné KDH začali po prezidentských voľbách využívať.

Je pochopiteľné, že pri hodnotových otázkach sa KDH nikdy úplne nestretne s PS ani SaS, no čoraz jasnejší sa ukazuje byť prienik s koaličnými stranami. Ukázalo sa to napríklad pri zákone o odstrele medveďov. KDH kritizovalo návrh ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), ktorý mal odstrel ukotviť v ústave, preto navrhli vlastný. Taraba sa nakoniec s KDH dohodol, návrh si privlastnil a vláda ho schválila. KDH to obhajovalo podaním pomocnej ruky ľuďom a dohody s koalíciou odmietlo. Poslanec za klub SaS Alojz Hlina nerozumie, prečo píše KDH z opozície zákony, ktoré schváli vláda. „Nedáva to politickú logiku,“ uviedol.

Líder KDH Milan Majerský reaguje na Ficovu ponuku ohľadom tzv. superpotratov

VIDEO

Zdroj: FB/Milan Majerský

Spoločnú reč našlo KDH aj pri 13. dôchodkoch, ktoré parlament tento týždeň schválil. KDH vraj podporu vymenilo za sľub zo strany šéfa rezortu práce. „Garantoval, že neotvorí a nezníži druhý pilier. Minister rovnako garantoval poslancom KDH, že zachová inštitút daňového bonusu a nepodporí dvíhanie daní a odvodov,“ uviedol líder KDH. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) hnutiu na tlačovke poďakoval za spoluprácu, no sľuby bližšie nevysvetlil. O pár hodín sa však do KDH pustil a označil ich za „parazitov, ktorý sa prisali na 13. dôchodok“. „Ani po rokoch sa nič nezmenilo, je to naďalej jednu farizejské hnutie, ktoré k dosiahnutiu vypočítavého cieľa neváha ani účelovo klamať,“ reagoval. Ministra si vraj KDH tesne pred finálnym hlasovaním vytiahlo do kúta rokovacej sály. „S tým, že už zrazu chcú podporiť 13. dôchodok, len musia nejako vysvetliť, prečo zmenili názor,“ uviedol minister s tým, že koalícia mala dostatok hlasov a sľuby preto neboli potrebné.

KDH sa tento týždeň pochválilo aj tým, že rezort dopravy pod vedením ministra Jozefa Ráža (nom. Smeru) na popud kresťanských demokratov vytipuje úseky diaľnic a oslobodí ich od úhrady. Poslanci v tejto veci pred časom Ráža oslovili. „Chcem sa poďakovať ministrovi Jozefovi Rážovi za promptné riešenie tejto problematiky,“ hovorí poslanec KDH František Majerský. V parlamente KDH podporilo v prvom čítaní aj cestný zákon z dielne Smeru.

 Okrem toho sa na stranu koalície pridalo aj v prípade zásahov Európskej únie (EÚ) do vnútorných záležitostí v otázke právneho štátu, kvôli ktorým hrozí, že Slovensko príde o eurofondy. V liste KDH uviedlo, že ako opozičná strana majú vážne výhrady k vláde a Úrad špeciálnej prokuratúry žiadali zachovať, no zmena je vnútornou záležitosťou Slovenska. Aj keď KDH spolu so zvyškom opozície organizovalo parlamentnú obštrukciu aj protesty proti novele trestných kódexov, rezolúciu europarlamentu z januára, ktorá novelu kritizovala, Lexmann nepodporila so slovami, že EP čoraz viac nadužíva svoj politický priestor na hodnotenie vnútropolitickej situácia v členských štátoch.

Na protivládnych protestoch vtedy nedovolili ani to, aby na nich vystúpil vtedajší prezidentský kandidát Ivan Korčok, aj keď ho v prvom aj v druhom kole podporili. Bývalé vedenie KDH však s podporou Korčoka vo voľbách nesúhlasilo. Súčasných predstaviteľov KDH takisto, ako terajšia koalícia, kritizovali za spoluprácu s „progresivistami“. KDH podľa nich zastupuje „akýchsi liberálnych kresťanov“ a nedbá na tradičné hodnoty.

Je potrebné pripomenúť aj tému zmeny volebného systému, ktorú v polovici novembra otvoril líder Hlasu a budúci prezident Peter Pellegrini. Na zmenu je potrebná ústavná väčšina, teda 90 hlasov. Aj keď niektorí poslanci nepredpokladajú, že zmena prejde, KDH s návrhom koketovalo, keďže prípadné rozdelenie na osem obvodov mali aj v programe, a je otvorené diskusii.

KDH ako zadné dvierka pre Fica

Predstavitelia PS už vtedy varovali, aby KDH neskočilo na „koaličný lep“. Opozícia svojich kolegov varuje aj dnes. Poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková vyzvala poslancov KDH, aby neskočili „do pasce tejto mafiánskej vlády“. „V Smere hodnotovú politiku nikdy nerobili, ich ciele sú čisto účelové a chcú vás na ne zneužiť,“ uviedla s tým, že Fico sa snaží oslabiť a rozbiť opozíciu a prekryť vlastné kauzy či kontroverzné vládne návrhy. Šef SaS tvrdí, že je otázkou na KDH, čo chcú dosiahnuť. „Všetci vieme, že táto vláda tu dlhodobo klame voličov,“ uviedol. Mimoparlamentní Demokrati zas hovoria, že KDH môže byť Ficovým lakmusovým papierikom a hovoria o nebezpečnej hre, ktorú Fico rozohral.

Premiér sa zrejme spolieha na to, že KDH by mohlo uveriť, že kultúrno-etické otázky či zdanlivé súboje v zahraničí sú dôležitejšie, než to, čo sa deje na Slovensku. A že ich liberáli ohrozujú viac. A to aj preto, že pre KDH sú tieto otázky dôležité, aj keď pre fungovanie krajiny nie až do takej miery. Politológ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak pre Pravdu uviedol aj v opozícii môžu nastať turbulencie. „Vôbec nie je isté, či sa udrží v doterajšej forme, napr. SaS po výmene lídra. Podobne kresťansko-konzervatívny tábor môže prejsť turbulenciami, ukazoval sa nejednotný už počas prezidentských volieb,“ povedal. Podľa Jozefa Lenča bude pre opozíciu ako celok rozhodujúce, aby opätovne neprehrali voľby, no turbulencie neočakáva. „Na druhej strane v nej môže prípadný neúspech spôsobiť frustráciu a napätie vo vzťahoch. Prednostne, ak sa niektorá z parlamentných strán vo voľbách do EP výrazne prepadne,“ uviedol politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Nie je vylúčené, že Robert Fico si vo svojej politickej hre buduje zadné dvierka aj z iného dôvodu – aby mal v prípade, že bude SNS znova štrajkovať, podporu aj v opozičných radoch. Najmenšiemu koaličnému partnerovi sa môže takýmto spôsobom snažiť ukázať, že sú nahraditeľní. „Robert Fico si hľadá ďalších partnerov alebo ďalšie hlasy v parlamente, keby sa niečo pokazilo s SNS alebo by mal záujem presadiť nejaké ústavné zmeny,“ hovorí politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner. Podľa politológa z Trenčianskej univerzity Miroslava Řádeka si Fico uvedomuje, že situácia v koalícii je krehká a snaží sa byť arbitrom medzi Hlasom a SNS. „Aby im ale ukázal, že obaja sú nahraditeľní, snaží sa byť ústretový aj voči opozičným kresťanským demokratom,“ hovorí.

 Zvolený poslanec NR SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) František Mikloško (v popredí vľavo) prichádza na ustanovujúcu schôdzu Národnej rady SR. Bratislava, 25. október 2023

To, čo Majerský označuje za konštruktívnu opozíciu, sa tak môže stať pre KDH nebezpečnou hrou s ohňom, na ktorej by sa mohlo popáliť. „KDH na Ficovu hodenú rukavicu musí reagovať. Hnutie celkom dobre politicky spracovalo problém medveďa hnedého s vicepremiérom Tarabom, ale Robert Fico je predsa len ťažší kaliber,“ konštatuje Řádek. Politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík hovorí, že časom prídu zákony, s ktorými bude určite súhlasiť aj PS a SaS, nielen KDH. „Takže pokiaľ to ide v jednej ideovej línii s prioritami kresťanských demokratov, nevidím problém, ak KDH hlasuje aj s vládnymi poslancami,“ uviedol.

„Na druhej strany by si mali uvedomiť, že vo svojom názve nemajú len výraz kresťanský, ale aj demokratický. Takže podobne ako to bolo za Mečiara, ani pri Ficovi by nemali zabúdať, že demokracia by mala stáť na rovnom stupni významu ako ideologické témy,“ hovorí Štefančík. Zatiaľ si však nemyslí, že sa KDH nechalo nachytať. „KDH má iného voliča, dominujú v regiónoch a malých obciach, kde sú naopak PS a SaS slabí. Takže je pochopiteľné, že neťahajú vždy za jeden koniec povrazu. Fico sa však na nich chystá, takže určite musia byť v strehu,“ komentuje.

Ideme vlastnou cestou

A práve o voličoch je aj to, že si KDH hľadá vlastné miesto v parlamentnom svete, v ktorom dve volebné obdobie chýbali. „KDH si ide vlastnou cestou. Na jednej strane nás chce premiér vykostiť, na druhej strane ležíme iným v žalúdku. Jedni nás pokladajú za príliš liberálnych, niektorí dokonca za príliš konzervatívnych,“ uviedol líder KDH v Sobotných dialógoch s tým, že s nikým neuzavreli žiadnu dohodu ani žiadne pakty.

 „Ak by prišli nejaké hodnotové otázky a boli by dobre pripravené, my ich podporíme a zahlasujeme za,“ reagoval. KDH však odmieta, že by s koalíciou kolaborovalo a odvoláva sa na svoj program a hodnoty, ktoré sa nemenia. Nie je ničím prekvapivým, že sa v týchto témach KDH značne odlišuje od PS a SaS. Práve postoj k niektorým spomenutým vládnym návrhom je spôsob, akým sa od liberálnych opozičných strán v očiach svojich voličov dokážu odlíšiť. Snaha o samostatný postup však nesúvisí len s politickou situáciou či výzvami, aby neboli „prisluhovačmi progresívcov“, ale aj v blížiacimi sa eurovoľbami.

Spomínaný list adresovaný Bruselu takisto nie je ničím výnimočným. Europoslankyňa Lexmann, ktorá vedia kandidátku do eurovolieb, sa v EP dlhodobo stavia proti zasahovaniu EÚ do vnútorných záležitostí členských štátov. „Otázka nie je, kam ide KDH a ako ide KDH prenastaviť svoju politiku. Nemeníme naše pozície, ako mení Smer,“ hovorila Lexmann. Podľa Štefančíka sa KDH zatiaľ správa rozumne a je o nich počuť viac ako o Matovičových poslancoch. „Až ma to u nich, vzhľadom na ich niekedy až príliš ideologické pohľady, prekvapuje,“ uviedol. Aby na KDH volič nezabudol, musia predkladať zákony, ktoré majú potenciál zaujať vlastný elektorát, ale aj ďalšie skupiny voličov, ktorí reagujú na konzervatívne alebo kresťansko-demokratické témy.

 KDH totiž dokáže oproti PS či SaS zaujať ľudí v regiónoch, keďže komunikácia ľudových tém ako ceny potravín či benzínu je v ich prípade uveriteľnejšia a pôsobí viac autenticky. „Ideálne by bolo, keby niektoré z priorít presadili, a to aj napriek tomu, že nie sú súčasťou vlády. Na tom všetkom pracujú a nespálili si mosty ani k predstaviteľom vládnej koalície,“ zhodnotil Cirner.

„Vyzerá to ako dobre rozohraná partia. KDH po roku 1998 vždy bolo želaným partnerom do koalície, pokúšal sa o to minimálne dvakrát aj Robert Fico a jeho Smer. KDH vystriedalo Sme rodinu ako drahú nevestu, ktorá má veľký koaličný potenciál naprieč politickým spektrom,“ hovorí prešovský politológ. Řádek hodnotí pozíciu KDH po dvoch volebných absenciách ako ťažkú. Celé súčasné volebné obdobie sa totiž bude musieť pred spomínanou nálepkou „predajnej nevesty“ brániť. „Po voľbách sa prezieravo vyhlo účasti vo štvrtej vláde Roberta Fica, ktoré by toto hnutie politicky zničilo. Stačí sa pozrieť na to, ako dopadli jeho bývalí stranícki partneri,“ uviedol.

 Podľa Cirnera KDH pozná vlastných voličov a vie, kde voličov ešte môže „uloviť“. „Robí politiku tak, aby ich voliči neprešli k iným stranám, ktoré sa považujú tiež za konzervatívne, národné alebo kresťanské. Politická identita KDH musí byť zvýraznená aj témami, na ktoré volič KDH reflektuje a sú to práve spomínané témy,“ dodáva. KDH má tradične úspech na Orave a na Kysuciach, ale aj v Prešove a celkovo Prešovskom kraji, čo súvisí najmä s tým, že Majerský je aj prešovským županom. „Jeho súčasná podpora 13. dôchodkov, list Európskej komisii o čerpaní eurofondov a „nepochopenie“ odkazov Roberta Fica Milanom Majerským sú politické manévre KDH, ktoré majú z hľadiska jeho voličskej podpory nasýtiť vlka ale pritom zachovať celú kozu,“ hovorí Řádek s tým, že opozícia je síce výkonná, no rozdrobená na klasických a progresívnych liberálov a na kresťanských demokratov a antisystémové „exOĽaNO“.

Aktuálne má KDH v prieskumoch stabilne okolo šiestich alebo siedmich percent a oproti ostatným opozičným stranám výhodu v tom, že má svoje regionálne štruktúry. „Zvyšok opozičných strán prakticky fungujú ako výberové strany s minimálnym zastúpením v regiónoch,“ uviedol Řádek. KDH bolo najčastejšie alternatívou pre voličov hnutia Slovensko Igora Matoviča, ktoré takisto oslovuje aj veriacich voličov, časť svojho elektorátu zdieľajú s opozičným PS, ale aj s koaličným Hlasom a čiastočne aj Smerom a SNS. KDH má teda ideologických oponentov a súperov. „Jeho hlavnou úlohou je tak v súčasnosti udržať balans, aby nestratilo konzervatívnych voličov pre spoluprácu s liberálmi alebo pre nedostatočnú konštruktívnosť s vládou osobitne pri etických témach,“ myslí si Řádek. Presah elektorátu so súčasnými parlamentnými stranami má tak pomerne široký, záleží už len na tom, či potenciál využije, alebo sa nechá nachytať a pohltiť Smerom./agentury/

X X X

V máji si Hlas- SD a Progresívne Slovensko zvolia nových predsedov

Parlament čaká ešte voľba predsedu Národnej rady.

O tom, kto bude novým predsedom Hlasu-SD, sa rozhodne na sneme strany 1. júna v Košiciach. V televíznej diskusii TA3 V politike to v nedeľu uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Spoludiskutujúci v relácii, predseda hnutia PS Michal Šimečka, informoval, že bude 4. mája opätovne kandidovať na pozíciu predsedu strany PS.

Šutaj Eštok potvrdil, že členovia užšieho vedenia Hlasu majú záujem dohodnúť sa na kandidátovi na nástupcu zvoleného prezidenta Petra Pellegriniho. „Tohto kandidáta, samozrejme, bude musieť potvrdiť snem, ale ja verím, že budeme mať takého lídra, ktorý naplní odkaz Petra Pellegriniho, aby Hlas bol silnou stranou aj po jeho odchode,“ vyhlásil.

V Košiciach si v sobotu 4. mája bude nové vedenie voliť aj PS. „Budem opäť kandidovať, protikandidáta nemám,“ oznámil Šimečka. Na post podpredsedov a členov predsedníctva bude podľa jeho slov silná konkurencia kandidátov. Pri otázke možného vstupu Ivana Korčoka do PS Šimečka uviedol, že sa ním o tom bude rozprávať. „Neviem však, čo sa stane, neviem predikovať, ako sa rozhodne Ivan Korčok,“ dodal.

Koaličná zmluva stále platí

V otázke nového predsedu Národnej rady SR minister vnútra zdôraznil, že platí koaličná zmluva a nevidí dôvod na jej otváranie, ktoré by podľa neho mohlo rozkývať stabilitu vládnej koalície. „V Hlase nám veľmi záleží na tejto stabilite, verím, že sa na to takto pozerajú aj naši koaliční partneri,“ zdôraznil Šutaj Eštok. Platí, že kandidátom Hlasu na predsedu parlamentu je súčasný minister investícií Richard Raši.

Šimečka v tejto otázke uviedol, že sám si nevie predstaviť podporu kandidáta Hlasu na pozíciu šéfa parlamentu. „Nie je to nič osobné voči Rašimu, no vychádzam z nedobrej skúsenosti s tým, ako v predchádzajúcich mesiacoch viedol parlament Peter Pellegrini,“ vysvetlil.

Hrozí nám štátny bankrot?

Odpovedal aj na výčitku oponenta v diskusii, prečo PS nepodporilo v parlamente 13. dôchodky. „Ak by vláda doteraz predstavila reálne riešenia na konsolidáciu verejných financií, podporili by sme to. Namiesto toho však prichádza s ďalšími výdavkami, ktoré nie sú kryté,“ upozornil Šimečka, ktorý sa obáva, že Slovensko nastúpilo na tzv. grécku cestu a krajine hrozí štátny bankrot. „Ak k nemu dôjde, a tá trajektória tam je, a Slovensko nebodaj príde aj o eurofondy, postihne to všetky vrstvy obyvateľstva vrátane dôchodcov,“ zdôraznil.

Šutaj Eštok odmietol hrozby o štátnom bankrote. Za zlým stavom verejných financií vidí predchádzajúce vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera i Ľudovíta Ódora. Riešenia kompenzácií zvýšených výdavkov má predstaviť minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), aktuality.sk

X X X

V prístave v meste Sevastopol vypukol požiar na lodi

Na sociálnych sieťach sa šíri informácia, že požiar vypukol v dôsledku raketového alebo dronového útoku.

Na lodi v prístave v meste Sevastopol na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym vypukol požiar. Na ruských sociálnych sieťach sa v nedeľu objavili správy o výbuchu na plavidle, ktorý mohol byť dôsledkom raketového alebo dronového útoku. Oficiálne vyjadrenie ruské úrady zatiaľ neposkytli. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

Ukrajinské ozbrojené sily v posledných mesiacoch opakovane útočili na ruské lode v oblasti Krymu rôznymi zbraňami, pripomína DPA.

Ruská armáda medzitým zaútočila z Krymu balistickými raketami na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa. Ukrajinské médiá informovali o nedeľňajšej explózii v meste, pri ktorej utrpeli zranenia najmenej štyria ľudia, aktuality.sk

X X X

PS možno nepodporí nomináciu Richarda Rašiho, pripustila poslankyňa Plaváková

Minister školstva Drucker naopak vyvrátil pochybnosti, že by malo dôjsť k zmenám na ministerstvách.

V otázke nominácie na nového predsedu Národnej rady (NR) SR platí podľa šéfa rezortu školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) koaličná zmluva. Špekulovať o prípadných konfliktoch v koalícii mu príde zbytočné. Poslankyňa NR SR Lucia Plaváková (Progresívne Slovensko) si myslí, že rozbroje v koalícii je vidieť nielen v tejto otázke. Pripustila možnosť, že Progresívne Slovensko (PS) by do funkcie šéfa parlamentu nepodporilo aktuálneho kandidáta Hlasu, ministra investícií Richarda Rašiho. Uviedli to v nedeľu v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

„Platí koaličná zmluva, na tom sa nič nemení. Pokiaľ bude akákoľvek debata, nebodaj diskusia o koaličnej zmluve, tak ju budeme riešiť, ale nebudeme špekulovať pred médiami,“ uviedol Drucker s tým, že vláde záleží na korektných vzťahoch v koalícii. Vyvrátil reči o tom, že by malo medzi koaličnými stranami dôjsť k výmenám ministerstiev. Oveľa dôležitejšie než táto téma je podľa neho plnenie programového vyhlásenia vlády.

Plaváková skritizovala, že stále nie je jasné, kto bude nominantom koalície. Nomináciu podľa nej odkladá, lebo majú medzi sebou spory. „Majú tam rôzne dohody, snažia sa možno niečo vykšeftovať. Ja naozaj neviem, aké tam majú koaličné vzťahy,“ skonštatovala s tým, že situácia ovplyvňuje aj chod parlamentu. Momentálne nevie, ako sa pri hlasovaní o podpore rozhodne poslanecký klub Progresívneho Slovenska. „Je možné, že Rašiho na túto pozíciu nepodporíme,“ uviedla.

 Drucker neodpovedal na otázku, kto je jeho kandidátom na nového predsedu Hlasu. Strana chce podľa jeho slov zvoliť na júnovom sneme jedného kandidáta. „Nemajte obavy, že sa nevyrovnáme s touto otázkou,“ dodal. Plaváková na margo otázky prípadného vstupu Ivana Korčoka do PS uviedla, že je dôležité pokračovať s ním v komunikácii. „Je veľmi dôležité, aby aj naďalej prebiehala naša komunikácia, ale nebudem prejudikovať, akým spôsobom to bude,“ povedala.

Dotkli sa aj témy schválenia 13. dôchodkov. Poslanci PS podľa Plavákovej návrh nepodporili, pretože koalícia nepovedala, odkiaľ ich chce financovať. Jednorazové sociálne dávky nepovažuje za najsprávnejšiu cestu. Problematiku podľa nej treba riešiť komplexne, pričom financie by sa dali lepšie využiť napríklad na zdravotníctvo či sociálne služby. Drucker reagoval, že 13. dôchodky si vláda vyčlenila za cieľ už v programovom vyhlásení. „Počítali sme s takýmto opatrením, verejné peniaze s tým počítajú,“ ubezpečil.

Zároveň podotkol, že vláda pripravuje konsolidačný balík. Pripravených je podľa neho viacero opatrení, o ktorých bude koalícia ešte diskutovať. „Opatrenia majú byť smerujúce k tomu, aby netrpeli sociálne najslabšie skupiny a aby nezasiahli ekonomiku,“ skonštatoval. „Ťažko sa odpovedá, aké opatrenia by sme podporili,“ reagovala Plaváková. Dôležité je podľa nej pracovať na zefektívnení štátneho aparátu. S tým súhlasí aj Drucker, aktuality.sk

X X X

Cyperský prezident chce zabrániť vstupu ďalších sýrskych utečencov Únie

2. mája má cyperský prezident Nikos Christodulidis odcestovať spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou odcestovať do Libanonu.

Cyperský prezident Nikos Christodulidis v nedeľu uviedol, že pracuje na dohode s Libanonom, aby sa zabránilo vstupu ďalších sýrskych utečencov do EÚ cez jeho krajinu. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

Nikózia chce podľa jeho slov pomôcť Bejrútu vysporiadať sa s utečencami. Cieľom je obmedziť vlnu migrantov prichádzajúcich na Cyprus. Prezident uviedol, že 2. mája plánuje spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou odcestovať do Libanonu a oznámiť konkrétny finančný balík zo strany Európskej únie.

Christodulidis zdôraznil, že balík nebude zahŕňať len finančnú pomoc, ale aj podporu pre libanonské inštitúcie, ako sú ozbrojené sily. Tie sú považované za stabilizačný faktor v krajine.

Kritická situácia v krajine

Cyperský prezident označil súčasnú situáciu vo svojej krajine za kritickú. Od začiatku roka sa tam vylodilo približne 4000 migrantov, pričom v prvom štvrťroku minulého roka ich bolo len 78. V pomere k počtu obyvateľov nedostáva žiadna iná krajina Európskej únie toľko žiadostí o azyl ako Cyprus. Utečenecké tábory sú tam preplnené a úrady prestali vybavovať žiadosti Sýrčanov o azyl.

Libanon, vzdialený približne 160 kilometrov, sa nachádza uprostred najhoršej hospodárskej krízy vo svojej histórii a podľa Svetovej banky ide o jednu z najhorších kríz na svete od polovice 19. storočia. Miestna mena stratila viac ako 95 percent svojej hodnoty, aktuality.sk

X X X

Banky môžu od problémových klientov žiadať splatenie celého úveru naraz. Podmienky, za ktorých to môžu urobiť, sa majú zmeniť

Možnosť veriteľa požadovať úhradu celej dlžnej sumy pri nesplácaní úveru má mať nové pravidlá. Tie majú zohľadňovať aj iné kritériá ako počet omeškaných splátok. Vyplýva to z návrhu novely Občianskeho zákonníka, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.

Cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu so závermi Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v prípade týkajúcom sa Slovenska poukázal na nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy s normami EÚ. Ministerstvo preto navrhuje nové pravidlá pre uplatnenie práva na predčasné splatenie úveru. „Navrhovaná nová právna úprava upravuje možnosť dodávateľa požadovať úhradu celého plnenia, respektíve celej dlžnej sumy za zákonom ustanovených podmienok, ktoré zohľadňujú nielen počet omeškaných splátok, ale aj ich celkovú omeškanú výšku vo vzťahu k celkovej výške plnenia, na ktoré je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, a vo vzťahu k dĺžke trvania spotrebiteľskej zmluvy,“ vysvetlilo MS.

 Veriteľ by tak mohol v budúcnosti požadovať vrátenie celého plnenia, ak je jeho dlžník celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s troma splátkami. Omeškaná suma pritom musí byť najmenej 10 % celkovej výšky plnenia pri zmluve dohodnutej najviac na tri roky, 5 % pri zmluve dohodnutej na viac ako tri roky, prípadne 2,5 % pri úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti na bývanie.

Navrhované znenie ponecháva na uvážení veriteľa, či a kedy si toto právo uplatní, avšak len počas obdobia, kedy sú splnené podmienky na tzv. zosplatnenie. Pred uplatnením tohto práva bude povinný vyzvať spotrebiteľa na vrátenie celej dlžnej sumy a určiť mu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. „Až po uplynutí tejto dodatočnej lehoty sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným,“ doplnil rezort spravodlivosti v dôvodovej správe. Navrhovaná novela, ktorej inšpiráciou je podľa MS nemecká právna úprava, zároveň nevylučuje inú úpravu zmluvných podmienok. Účinnosť novely sa navrhuje od 1. septembra 2024./agentury/

X X X

Zvrat v prípade smrti manželky poradcu Šutaja Eštoka. Csémiová nezomrela na následky pádu

Ešte 10. apríla tohto roka došlo vo Veľkom Mederi k tragédii, pri ktorej zomrela manželka Ladislava Csémiho, ktorý je poradcom ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka pre vnútornú bezpečnosť.

 Nové skutočnosti do prípadu priniesla v posledných dňoch trnavská krajská prokuratúra, ktorá pre Markízu uviedla, že Csémiová zomrela na následky utopenia. Pôvodné informácie hovorili o nešťastnom poranení sa po páde do bazéna v areáli rodinného domu.

K incidentu došlo po 22.00 hodina a na mieste ju našla údajne dcéra. Ladislav Csémi bol v tom čase v Michalovciach, kde na druhý deň zasadala vláda. Csémi sa manželke nevedel dovolať a tak do domu vo Veľkom Mederi išla jeho dcéra. 44-ročnú ženu objavila údajne v bazéne. Privolaným záchranárom sa ju už nepodarilo oživiť.

 „Ťažko sa hľadajú slová, pretože môj poradca Laco Csémi tu včera bol s nami v Michalovciach. Keď sa túto správu dozvedel okolo polnoci, tak utekal domov. Vyslovujem iba úprimnú sústrasť,“ povedal k udalosti minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Obhliadajúci lekár vtedy vylúčil cudzie zavinenie a prípad si prevzala trnavská kriminálka. „Policajti boli včera večer privolaní do jedného z rodinných domov v meste Veľký Meder, kde bola nájdená osoba bez známok života. Na mieste bola vykonaná obhliadka miesta činu a ďalšie neodkladné a neopakovateľné úkony,“ uviedla krajská policajná riaditeľa Zlatica Antalová.

Prípad podľa Markízy vyšetrujú ako zabitie a vo štvrtok 11. apríla, teda na druhý deň po nájdení Csémiovej, boli údajne na mieste aj operatívci z NAKA. S odstupom času svoj odborný názor zmenil aj lekár, ktorý cudzie zavinenie teraz už nevylučuje. „Polícia naďalej vykonáva potrebné procesné úkony za účelom objasnenia príčiny úmrtia osoby. Vzhľadom k tomu, že doposiaľ nie sú zrejmé výsledky znaleckého skúmania a v súčasnosti ide o neverejné trestné konanie, polícia nebude až do ukončenia vyšetrovania poskytovať čiastkové informácie o vykonaných úkonoch ani predbežných záveroch vyšetrovania,“ povedala policajná hovorkyňa Mária Linkešová.

 Pohreb Csémiovej, ktorá bola rovnako ako jej manžel policajtkou, sa uskutočnil tento týždeň. Podľa Plusky sa poslednej rozlúčky okrem rodiny a blízkych zúčastnil aj minister Šutaj Eštok, štátna tajomníčka Lucia Kurilovská, policajný prezident Ľubomír Solák a množstvo príslušníkov zboru.

Ladislav Csémi počas vlád OĽANO a úradníckeho kabinetu Ľudovíta Ódora pôsobil ako policajný pridelenec SR v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Csémiho do tejto funkcie menoval kabinet Igora Matoviča v apríli 2020, keď ho zároveň odvolal z funkcie hlavného hraničného splnomocnenca. Rovnako vtedy skončil aj ako riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru SR, keďže bol zaradený do činnej zálohy./agentury/

X X X

Vo štvrtok sa má začať súd v kauzách Donovaly a Báč

Kauza sa týka nadmerných odpočtov DPH v súvislosti s predajom nehnuteľností na Donovaloch. Ide o ďalšiu kauzu spojenú s Mariánom Kočnerom.

Na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) by sa mal vo štvrtok (25. 4.) začať súdny proces v kauzách Donovaly a Báč. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu. V prípade čelí okrem iných podanej obžalobe aj Marian Kočner.

Prokuratúra už skôr uviedla, že obžaloba sa týka uplatnenia nadmerných odpočtov DPH v sume prevyšujúcej osem miliónov eur v súvislosti s predajom nehnuteľností v obci Donovaly medzi viacerými obchodnými spoločnosťami.

Okrem zločinu neodvedenia dane a poistného sa obžaloba týka aj skutku právne posúdeného ako zločin poškodzovania veriteľa v súvislosti s verejnou dražbou golfového areálu pri Báči, kde škoda podľa obžaloby dosahuje sumu takmer tri milióny eur, aktuality.sk

X X X

Herec Dávid Uzsák: Maďarské strany sa tu až príliš orientujú na Maďarov, tým pádom ma neoslovujú

Z lekára je advokát. Donedávna ho vystihoval biely plášť v nemocničnom seriáli. Diváci ho však teraz zazrú na striebornom plátne ako charakterného mladíka vo vojnovom štáte.

Do kín prichádza film Spiaci účet, ktorý je o lákavých peniazoch, ale aj o životných dilemách. Tiahnu sa od vojny doteraz a nič sa na nich nezmenilo.

Herec Dávid UZSÁK je rodákom zo Štúrova, kde – ako povedal v rozhovore pre Aktuality.sk – úplne vypína slovenčinu. Hovorili sme s ním aj o slovenských Maďaroch.

„Nemyslím si, že v dnešnej dobe je politika založená na národnostnej platforme to, čo by sme potrebovali. Mne osobne to nestačí,“ priznáva.

X V kinách sa premieta nový film, v ktorom patríte medzi hlavné postavy. Čo pri prikývnutí na ponuku najviac zavážilo?

Jednoznačne práca s pánom režisérom Miloslavom Lutherom. Povedzme si na rovinu, že ja tých filmov nemám toľko za sebou a doteraz som si ani nemohol vyberať. Ale v tomto prípade som nič nemusel riešiť. Scenár filmu bol vynikajúci a príbeh sa mi veľmi páčil. Tešil som sa na spoluprácu.

Podľa mňa by si divák z neho mohol odniesť to, že situácie, do ktorých sa občas dostávame, v nás môžu vyvolať reakcie, ktoré by sme možno ani nečakali. Situácie sú umocnené, najmä keď ide o peniaze. A preto by sme sa mali dobre zamyslieť, kebyže sa ocitneme v situácii, v ktorej boli postavy v Spiacom účte.

X Boli ste vsadený do ťažkého deja v slovenskom štáte. Absolvovali ste aj nejakú špeciálnu prípravu?

Priznám sa, že nie. V kontexte dejín mám pocit, že ľudia sa až tak nemenia. Iba ak vo veľmi špecifických momentoch. Človek sa z evolučného hľadiska za posledných 10-tisíc rokov nezmenil vôbec. Možno sme sa za posledných 10-tisíc rokov nezmenili vôbec (smiech…). Dobu som nejakým spôsobom poznal a išlo mi o vzťahy či detaily okolo mojej postavy. Bez špeciálnej prípravy.

X Roky vás diváci poznajú ako seriálového herca. V čom vás baví film?

Človek má viac času na veľa vecí, na ktoré pri seriáloch, bohužiaľ, nie je čas. Pri filme ide o detailnejšiu príprava. Ale je to niekedy aj otravnejšie v tom, koľko sa pri tom človek načaká – lebo všetko sa pripravuje veľmi precízne – od svietenia či lokácie. Je to pomalšie, človek sa pozabudne a zrazu treba podať výkon. Ale potom je to veľmi napínavé, pretože je čas pracovať s detailmi, ktoré – keď si človek v seriáli nespraví sám na mieste – tak to potom nemá.

X Keď ste zmienili otravnosť – ste trpezlivým človekom?

Nie som. Respektíve to záleží od situácie. Pri filmoch záleží aj od toho, ako sa zobudím. Ale nie je to o tom, že by som nejako otravoval okolie (smiech…). Ale nerád čakám.

X Fanúšikovia slovenských seriálov vás teraz neuvidia ako lekára. Boli ste v tom doma, keďže ste sa ocitli po rokoch v inej úlohe?

(Smiech…) Je to podstata profesie. Niekedy sa musíte ocitnúť v koži úplne odlišného človeka a pre niekoho je to hotová výzva. Veľa hercov nemá také šťastie, že by si vyskúšali viacero veľmi odlišných úloh. Čo sa týka mňa, všetky moje postavy – vrátane nového seriálu TV JOJ Ranč – sú, chvalabohu, diametrálne odlišné. Takže ja to šťastie mám a presne toto herci chcú.

X Pomerne ťažko je vás v televízii zhliadnuť v negatívnom svetle. Aj vo filme Spiaci účet z vás vyžaruje pozitívny charakter. Vás tá dobrota rolách za tie roky nijako nedeprimuje?

Nedeprimuje. Nie je to len o tom, či sú postavy negatívne či pozitívne. Je tam aj veľa iných farbičiek. Chcel by som si zahrať negatívnu postavu. Ale zatiaľ sa nemám na čo sťažovať. Lebo postavy sú aj temperamentnejšie a napríklad ten so sebou prináša veľa veľa rozdielov. Jedinú negatívnu postavu som mal napríklad v muzikále Lazarus – takže už to mám za sebou. Vo filme či ďalšom seriáli ma to snáď ešte len čaká.

V porovnaní s ostatnými hercami ste sa aj dostali do dobového projektu až v posledných mesiacoch. Tie sú dnes pre divákov veľmi sexi, aktuality.sk

 X X X

Dolinková stojí pred nesplniteľnou úlohou. Nikto pred ňou ešte nedokázal postaviť dve nemocnice za dva roky

Ak vláda premiéra Roberta Fica (Smer) dovládne do konca svojho funkčného obdobia, ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) Slovensku odovzdá dve hrubé stavby budúcich nemocníc. Dva roky do odovzdania sú však pozemky stále bez pracovného ruchu a na stámiliónové projekty sú naviazané financie z plánu obnovy.

 Slovensko sa zaviazalo, že hrubé stavby nemocníc v Bystrici a v Martine musia byť hotové do roku 2026 a následne by sa mali do roku 2028 otvoriť pre prvých pacientov. No sľuby sa sľubujú.

Projekt novej martinskej nemocnice sa začal oficiálne písať v roku 2018. Vtedajší premiér Peter Pellegrini (vtedy Smer) sa dohodol s exministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou (nom. Smer) na tom, že v roku v roku 2026 do nej vstúpi prvý pacient. V tom istom roku sa Penta dohodla so štátom na postavení najväčšej nemocnice. Penta dokázala postaviť a otvoriť Nemocnicu Bory, zo všetkými administratívnymi prekážkami, za päť rokov. Nemocnica z dielne Penta Hospitals stála 250 miliónov eur a má viac ako 400 lôžok a prvých pacientov privítala v marci 2023. Nová univerzitná nemocnica nemala začiatkom roka ani vysporiadané pozemky.

„Ak hovoríme o hrubej stavbe vo forme hotového zatepleného plášťa a strechy, vrátane okien a sietí vedených v obvodových múroch, tak na to by som si nevsadil žiadne peniaze, že sa to podarí do polovice roka 2026. Stačí sa pozrieť na obidve „staveniská“, ako to tam dnes vyzerá,“ zdôraznil zdravotnícky analytika a riaditeľ inštitútu INEKO Dušan Zachar. Podotkol, že stále nie sú podpísané ani zmluvy so zhotoviteľmi stavieb, pričom v Banskej Bystricie je ešte treba zbúrať staré budovy. „V Martine odchádza momentálne osem odborníkov z projektového tímu výstavby novej univerzitnej nemocnice, na čele s jeho šéfkou, čo tiež nie je dobrou správou a zvyšuje to už beztak vysokánske riziko nestihnutia výstavby hrubej stavby do požadovaného termínu,“ upozornil Zachar.

 Sprava predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO), minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO), predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová, riaditeľ UNM Dušan Krkoška a primátor mesta Martin Ján Danko počas poklepania základného kameňa novej Univerzitnej nemocnice sv. Martina v Martine 4. novembra 2022.

Martinské sny

Nová univerzitná nemocnica Martin sa mala pôvodne začať stavať ešte v roku 2019 a podľa prvých plánov v roku 2026 odovzdať 660 lôžok v novej budove. Situácia sa ale komplikuje, projekt mešká a začína pripomínať neslávne Rázsochy.

Projekt novej martinskej nemocnice dlho narážal na nevyrovnané stavebné pozemky. Tie však štát vo februári získal pod svoju kontrolu.

Nový riaditeľ Univerzitnej nemocnice Martin Peter Durný koncom januára upozornil na to, že pri projekte novej martinskej nemocnice sú vážne prekážky. Poukázal okrem iného na to, že nie sú vyrovnané stavebné pozemky, ktoré sú vo vlastníctve lekárskej fakulty. Vyrovnané nie sú ani pozemky, ktoré patria súkromníkom a týkajú sa prístupovej cesty.

„Vynakladáme maximálne úsilie, aby sa stavebné práce na projekte Univerzitnej nemocnice sv. Martina mohli čím skôr spustiť. Dospeli sme k dohode s Univerzitou Komenského, aj s kľúčovými súkromnými vlastníkmi a vysporiadali sme pozemky pod novú nemocnicu,“ reagovala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin Katarína Kapustová.

Tvrdí, že projektový tím je procesne pripravený na to, aby sa v najbližších týždňoch mohol začať predvýkop 85tisíc kubíkov zeminy v rámci hrubých terénnych úprav. „Tender na zhotoviteľa stavby naďalej vyhodnocujeme,“ podotkla. Do pôvodnej súťaže sa vzhľadom na časovú náročnosť projektu neprihlásila žiadna stavebná firma. A to napriek tomu, že ide o investíciu takmer 330 miliónov eur. „Vzhľadom na veľkosť zákazky ide o zložitý a časovo náročný proces a my ho nechceme ohroziť zverejňovaním predčasných informácií,“ priznala.

O niečo lepšie je na tom projekt nemocnice v Banskej Bystrici. Výstavba nemocnice v Banskej Bystrici bola vlani na jeseň zaradená medzi projekty financované z plánu obnovy, pričom hodnota zákazky presahuje 350 miliónov eur.

 V súlade s celosvetovým trendom bude pracoviskom s unikátnym dizajnom, prepracovanou logistikou pacientov, zamestnancov, materiálu, najmodernejšími postupmi a sofistikovanou IT infraštruktúrou pri rešpektovaní základných hodnôt pacienta a s minimálnym vplyvom na životné prostredie,“ chválila sa nemocnica v vlani v októbri.

„Verejné obstarávanie na zhotoviteľa rekonštrukciu a stavby Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta bolo ukončené zverejnením víťazného uchádzača. Do výberového konania sa zapojilo päť záujemcov,“ ozrejmila hovorkyňa nemocnica Ružena Maťašeje a dodala, že následné kroky sú v procese. „Aktuálne projekt nie je v omeškaní,“ spresnila.

Lívia Vašáková: Rázsochy z plánu obnovy nebudú

VIDEO

Dopadne to ako Rázsochy?

Nová martinská nemocnica však nebola jedinou, ktorú plánoval Pellegrini ešte ak premiér dostavať. S ministerkou Kalavskou sa v rok 2018 dohodol aj na dostavbe nemocnice Rázsochy v Bratislave, ktorá by ako najmodernejšia slovenská nemocnica mala začať slúžiť v roku 2022. Dnes sa však spomína, že nemocnica by mala prvých pacientov prijať až v roku 2038.

Mala to byť pýcha slovenského zdravotníctva, no dnes je to skôr najväčšia hanba. Plány na výstavbu Nemocnice Rázsochy sa začali spracovaním projektovej úlohy a jej schválením 15. júla 1982. Nejaký čas štát tvrdil, že bude stáť skôr, ako súkromná nemocnica Bory. Rovnako neúspešne. Nemocnica dodnes neexistuje, no napriek tomu štát za rôzne štúdie, projektové dokumentácie, búracie práce či vizualizácie stihol za šesť rokov minúť necelých 24 miliónnov eur.

“V kontrolovanom období rokov 2017 až 2023 boli na nezrealizovaný projekt nemocnice Rázsochy vynaložené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške 23 879 944 eur,” upozornil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v súhrnnej správe k výsledkom v zdravotníctve.

NKÚ zároveň spochybnil snahu štátu o dokončenie nemocnice z plánu obnovy a upozornil, že ak sa projekt bude mať dokončiť, tak z verejných zdrojov. “V prípade pokračovania projektu Rázsochy bude potrebné zabezpečiť financovanie zo štátneho rozpočtu, čo v súčasnom stave verejných financií bude značný problém,” ozrejmili kontrolóri.

Štát chcel na výstavbu Rázsoch použiť financie z Plánu obnovy vo výške 281 miliónov eur, ale tento zámer sa rezortu na základe nedostatkov pripravenosti projektu v nadväznosti na časový harmonogram nepodaril naplniť. Dnes sa tak skloňuje presťahovanie projektu do inej časti hlavného mesta, či o rekonštrukcii nemocnice v Ružinove. Tá by však podľa štúdie ministerstva zdravotníctva trvala do roku 2038.

“Ministerstvo nedodržalo základné princípy riadenia a uplatňovania metodických postupov pri návrhoch veľkých investičných projektov a ich zaraďovania do fázy realizácie a nedisponuje potrebnými odborníkmi pre významné investičné projekty,” zdôraznil NKÚ s tým, že nedostatky pripravenosti projektu NN Rázsochy v nadväznosti na časový harmonogram boli zistené už po zaradení projektu Rázsochy do Plánu obnovy. Na riziká implementácie projektu poukázala aj Národná implementačná a koordinačná autorita.

“Na základe výsledkov kontroly NKÚ konštatuje, že ministerstvo zdravotníctva nie je dostatočne metodicky a personálne pripravené na realizáciu veľkých investičných projektov. Výsledkom tohto stavu bolo vyradenie projektu nemocnice Rázsochy z Plánu obnovy. NKÚ odporúča rezortu zhodnotiť hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť doteraz vynaložených rozpočtových prostriedkov (23,9 mil. eur) na tento projekt a vyvodiť z výsledkov vnútorného auditu zákonné dôsledky,” upozornil úrad./agentury/

X X X

Slovensko opäť ťaží v hlucháních lesoch a opäť hrozí astronomická pokuta

„Dosiaľ žiadna iná vláda sa tu tak silno neoháňala národnostnými záujmami a záujmami vidieckeho obyvateľstva,“ hovorí v rozhovore ekológ Ondrej Kameniar. „Stále počúvame, ako potrebujeme ťažiť drevo aj v národných parkoch, aby sme mali dosť slovenských kvalitných drevených stoličiek a stolov. Lenže realita je zrazu iná.“

Ak budeme naďalej zhoršovať biotopy, hluchánie populácie budú mať stále horšie podmienky na prežitie. Hrozí im neodvratný koniec.

Drevo vyťažené v hlucháních biotopoch v TANAP-e neskončilo v regióne pod Tatrami ani nikde na Slovensku, aby sa aspoň zhodnotilo na drevený výrobok. Namiesto toho končí v zahraničí v sklade firmy, ktorá vyrába peletky a rezivo. Národnej ekonomike nepridá ani mastná pokuta od Európskej komisie, ku ktorej sa Slovensko obnovenou ťažbou v hlucháních lesoch priblížilo viac ako kedykoľvek predtým.

X Slovensku už pred pár rokmi hrozila astronomická pokuta od Európskej komisie kvôli hlucháňovi. Prečo?

Pretože už aj za predošlých vlád Smeru a SNS, keď SNS malo ministerstvo pôdohospodárstva, konkrétne Gabriela Matečná, došlo k devastácii hlucháních lesov. Hlucháň je európsky významný druh a ako krajina Európskej únie sme zaviazaní ho chrániť vrátane jeho biotopov. Tým, že došlo k obrovským kalamitným ťažbám, výrazne sa zasiahlo do jeho biotopu a populácia hlucháňa klesla o desiatky percent. Čo je jednoznačné porušenie európskej legislatívy.

Žiadna krajina nemá voľné zdroje, aby platila státisíce eur každý deň!

X Ak by sa kalamitná ťažba neuskutočnila, tak by hlucháň nebol tak ohrozený, ako je dnes?

Jednoznačne nie.

X Na základe čoho to tvrdíte?

Kalamitnou ťažbou sa reagovalo na to, čo v lesoch spôsobili víchrice a následne lykožrút. Argumentovalo sa tým, že treba zachrániť drevo a treba zachrániť les. V hospodárskych lesoch je drevo prioritou, ale určite nie v starých horských lesoch, pralesoch, národných parkoch a rezerváciách, kde má mať prioritu ochrana prírody. A lykožrút je súčasťou prirodzenej dynamiky lesa. Každý odborník, ktorý sa venuje hlucháňovi, vám povie, že lykožrút nie je pre hlucháňa problém. Ani nemôže byť, keďže sa spolu vyvíjali milióny rokov. A tak dnes vidíme, že vo Vysokých Tatrách, na miestach, kde sa neťažila kalamita, kde zostali stáť suché stromy, prípadne už aj popadali, tak práve na týchto miestach nielenže hlucháne stále sú, ale dokonca stúpa ich početnosť. Ak sa niekto chce dozvedieť viac, odporúčam výborný dokumentárny film Miznúci svet hlucháňa, ktorý nakrútil filmár a ekológ Erik Baláž s ďalšími kolegami. Je v ňom všetko pekne vysvetlené aj podporené zábermi priamo z prírody.

Tento film si objednala Štátna ochrana prírody. Jej nové vedenie však neumožňuje, aby sa film normálne vysielal, ešte na prelome rokov ho mala odvysielať RTVS. Prečo ho zastavili?

Na jednej strane je zvláštne, že ho stopli. Na druhej strane je to úplne pochopiteľné. Pretože tento film reálne ukazuje, že skutočným problémom hlucháňa je ťažba starých lesov aj v národných parkoch. Nuž a súčasné vedenie ministerstva životného prostredia presadzuje práve ťažbu v národných parkoch. Takže mu takýto film určite prekáža.

 Ide tu len o ochranu vzácneho druhu vtáka?

Je za tým, samozrejme, oveľa viac. Ide o veľmi zjednodušené vnímanie, ak niekto povie, že je to len o hlucháňovi. Aj my ochranári si musíme dávať pozor, aby sme stále pripomínali, že v prvom rade ide o ochranu nás ľudí a nášho životného prostredia. Hlucháň je len indikátor. Ak mizne hlucháň, je to znakom toho, že celý les, celý ekosystém, má vážny problém. Naozaj to môžeme prirovnať k nejakej kontrolke na elektrospotrebiči. Kým svieti, tak je spotrebič v poriadku. Len čo zhasne, znamená to, že spotrebič sa pokazil.

Hrozí nielen pokuta, ale aj zastavenie financií z plánu obnovy. To je ešte rádovo väčší problém.

Čo to teda znamená, že vymiera hlucháň?

Ak vymiera druh ako hlucháň, znamená to, že s ním vymierajú stovky ďalších lesných druhov a celý ekosystém lesa nám mizne pred očami. Zostávajú nám rúbaniská, prípadne nevhodné a nepôvodné smrekové monokultúry, ktoré nemajú takmer žiadnu biologickú hodnotu. Ľudia by mohli pochopiť, že vyrúbaný les nás veľmi ovplyvňuje. Keď príde prietrž mračien alebo lejak, sú z toho záplavy, erózia. V lete sa prehlbuje sucho, strácajú sa potoky. Uviedol som len dve najjasnejšie súvislosti, ale je ich množstvo.

 X Obrovská pokuta za ťažbu v národnom parku hrozila aj Poľsku. Prečo sa Poľsko tak veľmi snažilo vyhnúť tejto pokute?

No asi preto, že žiadna krajina nemá voľné zdroje, aby platila státisíce eur každý deň! Za to, že poškodzuje vlastné životné prostredie. Myslím si, že to bolo ťažko obhájiteľné aj pred vlastnými občanmi. Treba pripomenúť, že u nás z tohto aj z iných dôvodov reálne hrozí nielen pokuta, ale aj zastavenie financií z plánu obnovy. To je ešte rádovo väčší problém.

X Čo to znamená pre krajinu z medzinárodného hľadiska, keď dostane takúto pokutu?

Znamená to, že sme porušili pravidlá, ku ktorým sme sa zaviazali, a že to znižuje našu dôveryhodnosť. Ukazuje to, že pravidlá neberieme vážne. Ukazuje nás to ako nespoľahlivých partnerov.

 Premenia sa Tatry na lesný závod a rezervácie na sklady s drevom? Aktuálne zábery z TANAP-u.

X Európska komisia ale predsa už pred dvomi rokmi uspela so žalobou proti Slovensku za nedostatočnú ochranu hlucháňa. Prečo sme pokutu zatiaľ neplatili?

Vďaka minulým vládam, úradníckej, Hegerovej, Matovičovej, ktoré urobili niekoľko dôležitých opatrení, ktoré by z dlhodobého hľadiska viedli k zlepšeniu stavu hluchánej populácie. Spomeňme zonácie národných parkov, reformu národných parkov, vyhlásenie viacerých prísne chránených území, kde sa vyskytuje hlucháň. Ide najmä o rezerváciu Pralesy Slovenska, chránený areál Stolica. Bolo naozaj vidieť úprimnú snahu problém nejako riešiť. A celé sa to javilo, že to môže obstáť pred Európskou komisiou ako úspešný pokus, ako sa v poslednej chvíli vyhnúť pokute.

V skutočnosti to nie je tak, žeby sme si nemohli dovoliť chrániť prírodu. V skutočnosti si nemôžeme dovoliť ju nechrániť.

X Lenže dnes podľa viacerých ochranárov vážne hrozí, že pokutu platiť budeme. Prečo?

Súčasná vláda sa správa, akoby sa nieže nesnažila, aby sme neplatili. Skôr to vyzerá, akoby sa snažila urobiť všetko preto, aby sme tú pokutu nakoniec platili.

X Čo to znamená?

Spektrum vecí, o ktorých by sme mohli hovoriť, je naozaj široké. Od toho, že sa znova rozbehli ťažby v hlucháních biotopoch, cez personálne výmeny, ktoré úplne znefunkčňujú chránené územia a vôbec celý rezort životného prostredia, až po slovné útoky na ochranárov. Vrátane toho, čo sme už spomínali – zákaz vysielania filmu, ktorý mal za cieľ prispieť k riešeniu problematiky.

Čo môže spustiť pokutu od Európskej komisie?

Ťažba v hlucháních biotopoch. Ich priame ničenie je zo všetkých vecí, ktoré som vymenoval, asi tou najdôležitejšou, ktorú si Európska komisia bude všímať.

 X V ktorých hlucháních biotopoch sa rozbehla ťažba?

Nemáme ešte kompletné informácie, iba tie, ktoré sme zaznamenali. A tie sa týkajú najmä Tatranského národného parku.

X Spustili sa ťažby aj priamo v prírodných rezerváciách, v najvyššom stupni ochrany?

Zaznamenali sme aj takýto prípad, aj keď išlo o plošne menšiu ťažbu. Väčšina ťažieb, ktoré sme zaznamenali, sa diala v treťom stupni ochrany.

X Kto tam ťažil?

Samotný národný park, a o to je to smutnejšie. Pretože štát by mal ísť príkladom a ukazovať, ako treba k ochrane pristupovať. TANAP však začal ťažiť na miestach, na akých samotný národný park ešte v nedávnej minulosti zakazoval ťažiť neštátnym a súkromným vlastníkom. Takže je to naozaj zvláštna situácia.

 Takto nevyzerá kalamitná ťažba. Na týchto záberoch je úplne zrejmé, že sa ťažili zdravé veľké stromy a také, čo boli blízko cesty.

X Lesníci Správy TANAP-u však tvrdia, že mali na tieto ťažby výnimky a majú zo zákona povinnosť spracovať kalamitu. Porušili nejako zákon?

To sa ešte uvidí, či porušili, alebo nie. My si myslíme, že áno. Tvrdia, že majú nejakú výnimku, ale my sme ju zatiaľ nevideli. Aj napriek tomu, že kauza bola medializovaná, tak pokiaľ viem, nikde tú výnimku neukázali. Podali sme dokonca aj infožiadosť, nech nám výnimku pošlú. Ich jedinou odpoveďou zatiaľ bolo to, že si predlžujú lehotu na odpoveď. Aj na základe toho si každý dokáže o tom celom vytvoriť obraz. Pochybujem, že mali vo výnimke ťažbu neaktívnych chrobačiarov, čiže stromov, z ktorých lykožrút už dávno vyletel. Tiež si myslím, že vo výnimke nemohli mať ťažbu zdravých stromov, a práve toto sa tam dialo. Aj ďalší odborníci, ktorí sa tam boli pozrieť, povedali, že tá ťažba vôbec nevyzerala ako kalamitná. Vyzeralo to skôr ako naháňanie čo najväčšieho množstva kubíkov za čo najmenšie náklady. Kritériá ťažby boli – čím väčší strom a čo najbližšie pri ceste.

X Toto všetko sa dialo v národnom parku?

Prevažne v treťom stupni. Akurát treba dodať, že to bolo v tesnom susedstve viacerých rezervácií a v navrhovanej zóne A. Na mieste, kde odborníci už raz rozhodli, že sa tam už nikdy ťažiť nebude, kde sa nechá priestor prírode.

 Aj tu je vidieť, že sa ťažili zdravé stromy.

X Ako pri kalamitách v národnom parku postupujú Poliaci na severnej strane toho istého pohoria?

Tam je už niekoľko desaťročí úplne iný prístup. V prvom rade tam majú schválenú zonáciu, na ktorú tu čakáme desiatky rokov. V Poľsku sa v zóne A naozaj neťaží. V poľskom Tatranskom národnom parku napĺňajú definíciu národných parkov – chránia prírodné procesy na veľkých územiach a lykožrút je vnímaný ako jeden z tých procesov. To znamená, že sa tam proti lykožrútovi v zóne A nezasahuje.

X Ako ku kalamitám v národných parkoch pristupujú ďalší susedia, napríklad Česi? Spravili by v národnom parku niečo podobné ako teraz Slováci v TANAP-e?

Česká republika asi nie je najlepší príklad dobrého prístupu k lykožrútovi v národných parkoch – tiež sa tam dajú vybaviť výnimky na kalamitnú ťažbu dokonca aj v rezerváciách. Treba však povedať, že napriek tomu tam je situácia určite lepšia ako u nás. Ak sa spracúva kalamita, tak to je naozaj kalamita, a nie staré sucháre, v ktorých už dávno žiadny lykožrút nie je. Stopercentné to, samozrejme, asi nebude, ale myslím si, že v porovnaní so Slovenskom to je o niečo lepšie.

X Ako je to v Rakúsku?

Tu je už prístup omnoho lepší. Podľa mojich informácií sú tu lesy v A-zónach národných parkov vyňaté spod lesného zákona, to znamená oslobodené od povinnosti spracúvať lykožrútovú kalamitu. Zásahy sa robia v okrajových častiach národného parku. Napríklad v NP Kalkalpen je to 300 metrov široký pás po obvode chráneného územia. Tu prebieha monitoring situácie s podkôrnikom a v prípade potreby sa zasiahne. Často sa však využíva odkôrnenie napadnutých stromov a ich ponechanie na mieste. Zásahy sú však prísne selektívne a pokiaľ viem, tak nedochádza k zneužívaniu lykožrúta na plošnú ťažbu. Takýto prístup je dostatočný na zabránenie šírenia lykožrúta do okolitých hospodárskych lesov. Nejako podobne by to v ideálnom prípade mohlo fungovať aj u nás.

 X Je ťažba v národných parkoch slovenský európsky unikát?

Je to znak menej rozvinutej krajiny. Moderný národný park takto nevyzerá.

X Bude v týchto tatranských biotopoch po ťažbách ešte hlucháň žiť?

Bude tam nejaký čas prežívať, hoci ťažko povedať, ako dlho. Podstatné je, že ak budeme naďalej zhoršovať tieto biotopy, hluchánie populácie budú mať stále horšie podmienky na prežitie. Hrozí im neodvratný koniec. Je len otázkou času, kedy nastane.

X Rozhodli ste sa stopovať spoločne s organizáciou Greenpeace Slovensko drevo z vyťažených hlucháních lesov. Kde skončilo?

V zahraničí, v českom sklade jednej veľkej firmy, ktorá má centrálu v Rakúsku.

X Čím sa tá firma zaoberá?

Podľa mojich informácií vyrábajú najmä rezivo a peletky.

X Prečo by to mal byť problém?

Dosiaľ žiadna iná vláda sa tu tak silno neoháňala národnostnými záujmami a záujmami vidieckeho obyvateľstva. Týka sa to najmä ľudí, ktorí sú teraz na ministerstve životného prostredia. Tí sa tam dostali len vďaka tomu, že šírili dezinformácie o ochrane prírody, snažili sa vykresliť národné parky a ochranárov ako nejakých ničiteľov vidieka. Stále počúvame, ako potrebujeme ťažiť drevo aj v národných parkoch, aby sme mali dosť slovenských kvalitných drevených stoličiek a stolov. Lenže realita je zrazu iná. A to práve v tom národnom parku, ktorý má SNS úplne v rukách. Je tam ich nominant Peter Olexa, ktorého však reálne riadia Kuffovci, čo bolo nedávno medializované. Človek by od nich čakal, že zariadia, aby drevo z národného parku ostalo v regióne, na vidieku, aby sa z neho vyrábala pridaná hodnota, lenže takto končí bez akejkoľvek pridanej hodnoty za hranicami. Vyvezenie surového dreva do zahraničia predstavuje najmenej vhodný spôsob, čo s drevom spraviť.

X Čo z toho má vidiek pod Tatrami?

Zničené životné prostredie, zhoršený potenciál pre cestovný ruch. Nič pozitívne.

 X Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa argumentoval tým, že zmluva na tieto ťažby bola podpísaná ešte za bývalého vedenia TANAP-u, keď mu šéfoval ešte Pavol Majko…

Zo strany štátneho tajomníka ide o zavádzanie, pretože zmluva, ktorú vytiahol, je iba rámcová. To znamená, že lesníci na jej základe nemuseli vyťažiť ani kubík. V zmluve bolo uvedené, do akého množstva sa zhruba môže ťažiť, ale nebolo to nijako záväzné. V zmluve boli uvedené ceny za kubík dreva, ak by sa v daných porastoch ťažilo, no nebolo tam uvedené, že sa na týchto parcelách musí ťažiť. No najmä, v zmluve bolo napísané, že sa bude postupovať podľa pokynov odborného lesného hospodára. Z toho vyplýva, že sa postupovalo podľa pokynov aktuálneho lesného hospodára, ktorý tam teraz je. A tak je zodpovednosť za to, kde sa ťažilo a akým spôsobom, na pleciach súčasného vedenia TANAP-u.

X Filip Kuffa tiež tvrdí, že národný park nemôže nijako ovplyvniť, kde to drevo skončí…

Existuje interný akt riadenia ministerstva životného prostredia (MŽP) pod názvom Usmernenie k uvádzaniu na trh dreva a výrobkov z dreva pochádzajúcich z národných parkov. Tu sa píše, že národný park by mal uprednostňovať odberateľov dreva v rámci okresu, prípadne do 50 kilometrov od územia národného parku. A zároveň – mal by to byť spracovateľ, a nie priekupník, čo v tomto prípade očividne neplatí. Doslovne sa tu píše, že „správy národných parkov uplatnia rozsah jednotlivých spôsobov predaja dreva uvedených v súlade s ťažbovými možnosťami prednostne tak, aby uspokojili požiadavky miestneho a regionálneho obyvateľstva v oblasti dopytu palivového dreva a rovnako požiadavky miestnych a regionálnych spracovateľov“. Mimochodom, toto usmernenie bolo schválené ešte za Budaja, ktorému aktuálne vedenie MŽP vyčítalo, že presadzuje záujmy ochrany prírody na úkor vidieka. Ešte je tu však ďalšia zaujímavá vec. Vo videoreakcii štátneho tajomníka Kuffu zaznelo, že všetko je v poriadku, všetko podľa zákona. Čakal by som, že on ako veľký obhajca vidieka by mohol spomenúť, že bude pracovať na tom, aby sa takéto veci už nediali a že pripraví návrh zákona, ktorým ešte viac obmedzí vývoz dreva z národných parkov do zahraničia. Nič také som nepočul a je to zarážajúce. Keby aspoň polovicu energie, ktorú investujú do útokov na ochranárov, investovali do zmeny tohto systému, aspoň do vymáhania už existujúcich pravidiel, tak by sa naozaj mohol obmedziť vývoz dreva z národných parkov. Pre našu ekonomiku by bolo určite výhodnejšie, keby drevo spracoval niekto v regióne a vyrobili by sa z neho výrobky s pridanou hodnotou. V zahraničí ide o bežnú vec, že drevo z národného parku zostáva v regióne. V rozvinutých európskych krajinách to tak funguje.

X Dá sa v národnom parku zarobiť aj inak ako na dreve?

V zahraničí existuje naozaj množstvo príkladov, že je to tak. Moderný národný park je práve o tom, že získava peniaze najmä vďaka ochrane prírody. Koristnícky spôsob využívania, ktorý reprezentuje súčasné vedenie TANAP-u, je už dávno prekonaným prístupom. Je veľa ukážok, ako pozitívne sa premenili územia, ktoré boli v minulosti lesnými závodmi s prioritou ťažby dreva. Po prechode na ochranu prírody sa z nich postupne stali ekonomicky omnoho nezávislejšie a rozvinutejšie regióny. V skutočnosti to nie je tak, žeby sme si nemohli dovoliť chrániť prírodu. V skutočnosti si nemôžeme dovoliť ju nechrániť.

 X Kde to tak funguje?

Jeden príklad za všetky. Kostarika v Strednej Amerike mala vážne problémy spojené s odlesňovaním a ničením prírody. V 70. rokoch 20. storočia sa tam vďaka osvieteným politikom úplne zmenila paradigma a začali vo veľkom chrániť prírodu. Dnes tam majú nejakých 30 percent prísne chráneného územia. Ide o krajinu s rozlohou veľmi podobnou, akú má Slovensko. A čuduj sa svete, tento prechod neviedol k ekonomickému kolapsu. Udial sa pravý opak. Krajina sa stala jednou z najsilnejších a najbohatších v celom regióne. A nejde o výnimku, ale o pravidlo.

Výskumník ekológie lesa. Pracoval na výskume posledných pralesov v Európe v projekte Remote Forests. Pôsobí v občianskej iniciatíve My sme les, ktorá sa snaží o zlepšenie ochrany horských lesov, najmä v národných parkoch na Slovensku./agentury/

X X X

Nárok na dialnice zadarmo bude mať každý motorista, ale len na vybraných úsekoch. Ktoré to sú?

Motoristi vo vybraných mestách by mohli využívať bezplatné úseky predbežne od septembra, ale minister dopravy Jozef Ráž pripustil aj skorší termín.

 Minister dopravy SR Jozef Ráž (nominant Smeru) očakáva, že ak v parlamente prejde príslušná novela zákona, následne cez vyhlášku umožnia predbežne od septembra oslobodenie od poplatkov za diaľničné známky na obchvatoch miest. Minister pripustil, že to bude aj skôr. Malo by ísť o Bratislavu, Nitru, Žilinu, Poprad, Košice či Prešov. „Chceme, aby sa to týkalo aj D4. Samozrejme, je to aplikovateľné len na mestá, ktoré majú minimálne dva zjazdy (z diaľnice), aby to dávalo zmysel,“ priblížil Jozef Ráž. Napríklad, Trenčín medzi nimi nebude, má iba jeden zjazd. „Tam, kde to všade realizovateľné je, tak tam to zrealizujeme určite,“ dodal minister.

Minister sa neobáva väčšieho poklesu tržieb z predaja diaľničných známok, ak budú od poplatkov za ne oslobodení motoristi na diaľničných obchvatoch viacerých miest. Po prepočte bude podľa neho výpadok príjmov absolútne minimálny, pretože ide o ľudí, ktorí by si diaľničnú známku nekúpili a nejazdia po obchvate. „Keď im obchvat dáme zadarmo, tak ich to bude motivovať, aby z mesta išli po obchvate a budú tam rýchlejšie. Príde nám to ako niečo, čo umožní v mestách ekologickejší život a odsmeruje to dopravu na diaľničné obchvaty, ktoré sú aj tak vybudované,“ povedal v piatok počas kontrolného dňa v rezorte minister dopravy.

Rezortný šéf

Obchvaty zadarmo

Predseda vlády Robert Fico (Smer) predtým počas kontrolného dňa informoval, že minister dopravy navrhne vláde, aby oslobodila od diaľničných známok obchvaty spomínaných miest. „Na všetky tieto obchvaty, ktoré sú diaľnicami, nebude treba diaľničnú známku,“ vyhlásil premiér s tým, že sa týmto krokom výrazne odľahčia cesty v samotných mestách.

Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH) privítalo rozhodnutie ministerstva dopravy oslobodiť vybrané úseky diaľnic od úhrady diaľničnej známky. Ako informovalo, poslanci hnutia Milan Majerský a František Majerský v tejto súvislosti pred časom oslovili ministra dopravy, aby rezort vytipoval takéto vhodné úseky po celom Slovensku. Kresťanskí demokrati tak reagovali na zámer, o ktorom informoval premiér Robert Fico. „Chcem sa poďakovať ministrovi Jozefovi Rážovi za promptné riešenie tejto problematiky, ďakujem za všetkých Popradčanov, ale aj ľudí v regiónoch. Našou úlohou je uľahčovať život ľuďom vo všetkých kútoch Slovenska,” uviedol František Majerský.

Predseda KDH a Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský rovnako vnímal túto požiadavku od občanov. „Mnoho obyvateľov napríklad denne dochádza do práce na opačný koniec miest, ale inak necestujú po celom Slovensku. Úseky diaľnic kvôli úhrade nevyužívajú, a tak zahlcujú dopravu v mestách, čo má rovnako negatívny dopad na životné prostredie,” poznamenal predseda KDH. Ako dodal, je veľmi rád, že občania budú môcť využiť bezplatne úseky diaľnic a uľahčí im to život./agentury/

X X X

Chorvátsko: Sebastien Ogier dosiahol významnú métu, oslavuje jubilejné pódium

Francúzsky automobilový jazdec Sebastien Ogier na Toyote zvíťazil na Rely Chorvátska. Osemnásobný majster sveta zaznamenal 100. pódiové umiestenie v kariére.

Na druhom mieste skončil ďalší jazdec Toyoty Elfyn Evans z Walesu s odstupom 9,7 sekundy, tretí bol Belgičan Thierry Neuville (Hyundai).

Ogier vstupoval do záverečného dňa pretekov s niekoľkosekundovou stratou na Evansa a Neuvilla. V 18. etape však obaja konkurenti zišli z cesty. Neuville nezvládol ľavú zákrutu, narazil do stromu a výrazne poškodil svoje vozidlo. Evans stratil kontrolu nad autom v pravotočivej zákrute, následne prišiel o približne 20-sekudnový náskok, keď sa snažil dostať späť na trať.

„Získať 100 pódiových umiestnení v kariére je veľmi pekné číslo, s ktorým som rozhodne spokojný. V týchto pretekoch sme sa po celý čas snažili udržiavať tlak. Nikdy som nezažil toľko momentov v jednej rely. Som rád, že sa mi dnes podarilo zvíťaziť pre tím,“ povedal Ogier podľa AFP, aktuality.sk

x X X

Filip Novotný si dojel stíhací jízdou pro 17. pozici.

Chris Clark ve druhém závodě také v Top20 Druhý závod kategorie World Supersport 300 v holandském Assenu byl opět fantastickou podívanou pro všechny diváky. Filipovi Novotnému se podařilo ve vyrovnaném startovním poli této prestižní kategorie probojovat z 29. pozice na startu, aby projel cílem 17. Nebyl tak daleko od bodovaných pozic. Mladý Američan, Chris Clark, se také probojoval do Top20.

Českobudějovický tým Jakuba Smrže, Accolade Smrz Racing BGR, má tak zase na čem stavět do příštích závodů s cílem vybojovat první světové body letošní sezóny. Další podnik této kategorie se koná 14-16. června v italském Misanu. Jakub Smrž (manažer týmu) “Byl to náročný víkend. Měnilo se počasí, byla zima; 14 hodin denně na nohách v tomto počasí nebyla pro tým legrace.

Závody nakonec nedopadly vůbec špatně. Chris se od Barcelony hodně zlepšil, sice to nebylo úplně vidět na výsledcích, ale podal během víkendu o hodně lepší výkon. Filip také velké zlepšení. Ukázal, že by dokázal jet s tou velkou první skupinou. Bohužel musíme zapracovat na kvalifikacích, na startech, a úvodu závodu. Celkově to bylo po všech stránkách lepší než v Barceloně, a teď se můžeme připracovat na další závody.”

Druhý závod nebyl špatný. Byl jsem zase o něco blíž bodům. Musím zapracovat na úvodní části závodu. Celkově to byl pozitivní víkend a dost jsme se posunuli. Děkuji týmu a už se moc těším do Itálie.”

Chris Clark # 27 „Dnešní druhý závod jsem dokončil a skončil v Top20. Jsem s výsledkem spokojený, ale máme před sebou hodně práce. Těším se na další závody do Itálie, a rád bych poděkoval týmu za odvedenou práci.”