Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v úvode dvojdňového summitu Európskej únie v Bruseli na Facebooku zverejnil status, v ktorom uviedol, že účastníci summitu sa pýtajú, kam sa podeli peniaze Únie. Orbán kritizoval, že Brusel nevie vyúčtovať doterajšiu podporu Ukrajine a požaduje od členských krajín ďalšie financie na splatenie úverov, z ktorých Poľsko a Maďarsko nedostali nič.
„Európska komisia (EK) predložila návrh zmeny rozpočtu a žiada členské štáty, aby zaplatili ďalšie stovky miliárd eur. Ako sa mohlo stať, že priviedli EÚ na pokraj bankrotu?“ položil otázku premiér. Ako dodal, EK žiada 50 miliárd eur aj pre Ukrajinu, pričom Brusel nevie vyúčtovať ani doposiaľ poskytnutú podporu.
Únia chce podľa slov Orbána značnú sumu od členských štátov na úhradu zvýšených úrokov z úverov, pričom toto sú pôžičky, z ktorých Maďarsko a Poľsko doteraz nevideli ani cent.
EÚ chce vyčleniť viac peňazí na migráciu, nie však na ochranu hraníc, ale na dovoz migrantov a ďalším problémom podľa maďarského premiéra je, že Brusel žiada miliardy eur na zvýšenie miezd bruselských byrokratov.
„Maďarský postoj je jasný. V prvom rade chceme vedieť, na čo sa minulo obrovské množstvo peňazí, ktoré sme doteraz dali. Potom čakáme tiež odpoveď na otázku, kto je zodpovedný za to, že EÚ je na pokraji bankrotu,“ napísal na sociálnej sieti Orbán pred summitom/agentury/
X X X
Orbán opäť šokoval svojimi vyhláseniami o Ukrajine
Ruský prezident nie je vojnovým zločincom a Ukrajina už nie je suverénna krajina, tvrdí maďarský premiér v rozhovore pre nemecký denník Bild.
Maďarský premiér Viktor Orbán poskytol rozhovor nemeckému denníku Bild, v ktorom opäť dokázal, že jeho pohľad na agresiu Ruska na Ukrajine sa nezhoduje s hodnotami Európskej únie a NATO.
Putin nie je vojnový zločinec
Podľa Orbána Putin nie je vojnový zločinec, lebo vojna ešte len prebieha a vojnoví zločinci sa označujú až po ukončení konfliktu. „Pre mňa ním nie je, pretože sme vo vojne. O vojnových zločincoch môžeme hovoriť až po vojne,“ uviedol maďarský premiér.
Orbán sa vyhol aj otázke, či by Putina Maďarsko zatklo na základe rozsudku z Haagu, keby navštívil Budapešť. „Je to len hypotetická otázka, Putin návštevu Maďarska neplánuje,“ tvrdí maďarský premiér.
Podľa Orbána označovanie Putina za vojnového zločinca bráni rokovaniam o mieri, ktoré treba usporiadať čo najskôr v záujme vyriešenia konfliktu. „Musíme presvedčiť zúčastnené strany, aby zasadli k rokovaciemu stolu. To by nebol dobrý nápad povedať im, aby rokovali, a potom ich zatknúť,“ uviedol Orbán.
Ukrajina nie je suverénna krajina
Maďarský premiér šokoval aj vyhlásením, že Ukrajina nie je suverénna krajina a o všetkom rozhodujú Spojené štáty. „Ukrajina nie je suverénna krajina. Nemajú peniaze, nemajú zbrane. Vojnu môžu viesť len preto, že ich Západ podporuje. Ak Američania rozhodnú, že chcú mier, tak bude mier,“ uviedol Orbán. Podľa Orbána Ukrajina nemôže vyhrať, lebo jej dôjdu vojaci skôr než Rusku.
Maďarský premiér ďalej tvrdí, že jediným spôsobom, ako zachrániť Ukrajinu, je usporiadať rokovania medzi Rusmi a Američanmi, ktorí by sa „mali dohodnúť na bezpečnostnej architektúre a mieste Ukrajiny v nej“.
Načo je EÚ a NATO Maďarsko?
Orbán teda tvrdí, že by sa mala usporiadať akási obdoba mníchovskej konferencie z roku 1938, kde by sa malo rokovať o Ukrajine bez Ukrajiny. Názory maďarského premiéra, ktorý odmieta rešpektovať aj súdny zatykač z Haagu, sú teda v ostrom rozpore s postojmi Európskej únie.
Orbán kritizuje sankcie Únie, bráni dodávaniu zbraní Ukrajine cez maďarské územie a pôsobí ako piata kolóna Ruska v Európe. V NATO zas Maďarsko ešte stále neschválilo vstup Švédska do Aliancie.
Zostáva otázkou, či EÚ a NATO potrebujú takéhoto spojenca alebo by sa lepšie zaobišli bez neho. Aj rozhovor maďarského premiéra pre Bild ukazuje, že druhé je skôr pravdou, aktuality.sk
X X X
Po dlhej dobe sa priblížil Putin k ľuďom. Rozdával pozdravy aj bozk
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu po prvý raz od marca roku 2020 porušil svoje pravidlá sociálneho dištancovania sa a fyzicky sa priblížil k ľuďom, ktorí ho vítali v Dagestane na juhu Ruska. S niekoľkými z nich si potriasol rukou a jednu dievčinu pobozkal na tvár. Všimla si to stanica Nastojaščeje vremja, podľa ktorej sa Putin od čias koronavírusu s obyčajnými ľuďmi náhodne nestretával a predstaviteľov, s ktorými rokoval, nútil sedieť za neúmerne dlhým stolom alebo podstupovať karanténu.
Putin v stredu išiel do Dagestanu, kde sa zúčastnil na porade o rozvoji turizmu. Vonku pred miestom konania podujatia na neho podľa zverejnených záberov čakali stovky výskajúcich a rozžiarených podporovateliek. Putin sa k nim priblížil, aby sa s nimi pozdravil. Ženy od neho síce oddeľovala bariéra, ruský prezident sa cez ňu však naklonil a niektorých stojacich blízko sa dotkol, jednej dievčine dal aj pusu na tvár.
Niečo také pritom podľa stanice urobil po prvý raz od roku 2020. Naposledy sa priblížil k náhodným ľuďom na ulici v marci roku 2020 v meste Ivanovo. Keď sa potom začal v Rusku šíriť koronavírus, uchýlil sa do sociálnej izolácie. Všetci, ktorí s ním rokovali, sa museli vopred testovať. Médiá zaujal tiež veľmi dlhý stôl, na ktorého opačný koniec si musel sadnúť francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý s ním v Kremli rokoval nedlho pred ruským vpádom na Ukrajinu vo februári minulého roka.
Ukrajinská tajná služba tvrdí, že šéf Kremľa Vladimir Putin má minimálne troch dvojníkov. Pozrite si ruského prezidenta na fotografiách. Nájdete nejaké rozdiely?
Na druhý koniec iného, ale opäť až absurdne dlhého stola, si musel pri rokovaní s Putinom sadnúť aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a minister obrany Sergej Šojgu. Vo svojom prísnom režime sociálneho dištancovania sa však Putin zrejme pokračuje aj tento rok, keď už Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odvolala globálny stav núdze, ktorý pre covid-19 platil vyše troch rokov. Po stretnutí Putina s ruskými vojnovými blogermi pred dvoma týždňami totiž jeden z nich, Alexander Sladkov, médiám povedal, že pred akciou musel prejsť dvojtýždňovou karanténou./agentury/
X X X
Súdna debata Čaputová verzus Žilinka? Ak prezidentka podá disciplinárny návrh, dôkazy by mala predkladať sama
Právna debata okolo paragrafu 363 Trestného poriadku pokračuje aj po nedávnom rozhodnutí Ústavného súdu. Nevyvrátil totiž pochybenia, či bola v poriadku aj aplikačná prax k spornému paragrafu zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Prezidentka Zuzana Čaputová preto teraz zvažuje podanie disciplinárneho návrhu na šéfa Generálnej prokuratúry (GP). Pravda zisťovala, ako by toto podanie mohlo dopadnúť.
Sporný paragraf 363 Trestného poriadku napadla na Ústavnom súde (ÚS) skupina poslancov, ako aj samotná prezidentka. Poukazovali na to, že rozhodnutia generálneho prokurátora na jeho základe sú konečné a nepreskúmateľné, a preto môže dôjsť ľahko k zneužitiu. Znenie paragrafu a právomoci, ktorými takto disponuje generálny prokurátor, podľa nich zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.
úd 21. júna oznámil, že paragraf nie je v rozpore s Ústavou SR. „Napadnuté ustanovenia, resp. rozhodnutia generálneho prokurátora vydané na ich základe, nezasahujú do súdnej moci, nenahrádzajú účinky rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie vlastnými rozhodnutiami, neodnímajú účinky súdnym rozhodnutiam, v rozsahu limitov ich použitia, ktoré Ústavný súd v náleze uviedol,“ uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.
Súd však nerozhodoval o tom, či bola v súlade so zákonom aplikácia sporného paragrafu v praxi. „Predmetom posudzovania v tomto konaní nie sú konkrétne rozhodnutia generálneho prokurátora,“ píše sa v náleze ÚS. Pritom prezidentka vo svojom podaní mala spomenúť „jeden známy prípad” sporného používania paragrafu 363.
Prezidentka Zuzana Čaputová napadla sporný paragraf Trestného poriadku na Ústavnom súde.
Žilinka napríklad pomocou tohto legislatívneho nastroja zasiahol do trestných stíhaní vedených voči Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi, Petrovi Kažimírovi, Vladimírovi Pčolinskému či Jaroslavovi Haščákovi. O postup podľa paragrafu 363 pred týždňom požiadal aj bývalý starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý, ktorému vlani bolo vznesene obvinenie z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku.
Zuzana Čaputová cez víkend vyhlásila, že zvažuje disciplinárny návrh na Žilinku. „Teraz sa pozriem na tú križovatku, či podám, alebo nepodám disciplinárny návrh,“ uviedla hlava štátu v relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko. Naznačila, že návrh pravdepodobne podá, najskôr si však chce nález Ústavného súdu detailne preštudovať.
Rozhodovať bude súd
Ak by disciplinárny návrh na generálneho prokurátora bol podaný, rozhodovať by o ňom mal Najvyšší správny súd (NSS). Priebeh konania v tomto prípade určuje zákon o disciplinárnom poriadku NSS. Podľa neho môže podať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora skupina najmenej 90 poslancov Národnej rady, samotný šéf GP alebo hlava štátu.
O návrhu by na súde rozhodoval päťčlenný disciplinárny senát, ktorý pozostáva z troch sudcov a dvoch zástupcov prokuratúry zvolených Radou prokurátorov SR. Prezidentka by mala do žaloby uviesť opis skutku, pre ktorý sa navrhuje disciplinárne konanie, a označiť dôkazy, o ktoré sa návrh opiera.
Iniciátor konania, teda prezidentka, pri podaní žaloby tiež musí uviesť konkrétne disciplinárne opatrenie, ktoré by mal senát by uložiť v prípade, ak zisti u Žilinku previnenie. Tým môže byť pokuta, odvolanie z postu, zbavenie funkcie alebo jej výkonu a tiež zbavenie úradu. Kancelária Zuzany Čaputovej na otázku Pravdy, ktorú z týchto možnosti by prezidentka preferovala, do uzávierky neodpovedala.
Bude súboj Čaputovej a Žilinku?
Disciplinárny senát musí rozhodnúť o prípade do troch mesiacov od podania návrhu, vo zvlášť zložitých prípadoch má na to šesť mesiacov. Na pojednávaniach k veci sa potom majú zúčastniť aj prezidentka, aj generálny prokurátor, vyplýva zo zákona. Disciplinárne obvinený, teda Žilinka, si môže vybrať obhajcu, tým by podľa legislatívy mal byť iný prokurátor.
Hovorkyňa GP Zuzana Drobová označila za veľmi predčasne otázky o tom, či by sa šéf prokuratúry a pojednávaniach obhajoval sám, alebo by ho právne zastupoval niekto z kolegov. „Konštatujeme, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky konzistentne rešpektuje rozhodnutia Ústavného súdu SR a rovnako je to aj v tomto prípade,” uviedla.
Kancelária prezidentky neodpovedala na otázku, či by sa hlava štátu zúčastnila na pojednávaniach k návrhu osobne, alebo by tým poverila právnikov. Podľa zákona sa navrhovateľ disciplinárneho konania môže z účasti na procese ospravedlniť alebo sa vzdať práva sa na ňom zúčastňovať.
Ak by sa prezidentka tejto úlohy nevzdala, má pred senátom predniesť disciplinárny návrh a odôvodniť ho. Celé konanie by pri tom prebiehalo ako bežný súdny proces. Senát by si vypočul dôvody a dôkazy súťažiacich strán, obvinený a navrhovateľ môžu do pojednávaní zapojiť svedkov a znalcov, klásť im otázky a podávať návrhy na doplnenie dokazovania. Netradičné bude iba to, že najvyšší predstaviteľ prokuratúry by na procese zastupoval nie stranu obvinenia, ale obvineného.
„Disciplinárne obvinenému patrí vždy posledné slovo. Ústne pojednávanie pred disciplinárnym senátom je verejné,” uvádza sa v zákone. Znamená to, že verejnosť by mohla sledovať historický prvý právny súboj prezidentky s šéfom GP. Zuzana Čaputová pred nástupom do funkcie hlavy štátu pôsobila ako právnička a advokátka.
Disciplinárny senát následné rozhodne, či malo dôjsť k previneniu, alebo obvineného oslobodí. Zákon uvádza, že prokurátor sa disciplinárne previní v prípade, ak poruší svoje povinnosti, ak svojím správaním vzbudzuje pochybnosti o svedomitosti a nestrannosti, alebo ak jeho správanie na verejnosti znižuje vážnosť prokuratúry. Proti rozhodnutiu senátu sa môžu odvolať obe strany pojednávania. Najprísnejším trestom by bolo zbavenie Žilinku funkcie generálneho prokurátora.
Doteraz bol na Slovensku disciplinárny návrh voči generálnemu prokurátorovi podaný iba jedenkrát. V roku 2005 ho podal voči sebe samému Dobroslav Trnka. Súvisel s dopravnou nehodou, ktorú vtedajší šéf GP spôsobil tým, že na križovatke nedal prednosť v jazde. Ľahko sa pri nej zranili dvaja ľudia, on zranený nebol. V Trnkovom disciplinárnom konaní rozhodoval Ústavný súd, ktorý mu uložil pokutu sedemtisíc korún (230 eur)./agentury/
X X X
Aj Smer využil Matovičov trik: Kaliňákovi sa to nepáči, Ficovi áno. Zo 150. miesta bude kandidovať bývalý člen komunistov
Ešte koncom mája to mal byť jeden z Kaliňákovcov, dnes je to inak. Aj keď Robert Kaliňák zhodnotil, že akúkoľvek vec, ktorú zaviedol líder OĽaNO Igor Matovič je treba radšej obchádzať, Smer na tlačovke predstavil svoju „stopäťdesiatku“. Z posledného miesta bude kandidovať šéf strany Socialisti.sk Artur Bekmatov. V minulosti bol členom Komunistickej strany Slovenska (KSS) a písal pre časopis Zem a Vek, ktorý je kritizovaný pre šírenie konšpiračných teórií.
Na poslednom mieste kandidátky Smeru bude Artur Bekmatov.
Predseda Smeru Robert Fico tvrdí, že 90 – 95 percent programových cieľov majú oba politické subjekty rovnaké. Zdôraznil, že Bekmatov svojimi myšlienkami úplne zapadá do hodnotového priestoru Smeru. „V poslednom období sme sledovali veľmi pozorne každú stranu, ktorá sa pohybuje v ľavicovom priestore, a snažili sme sa nájsť prieniky, ktoré by umožnili našu spoluprácu,“ skonštatoval Fico.
Zo 150. miesta bude kandidovať Artur Bekmatov
Smer dal prvýkrát priestor inej strane
So Socialistami už absolvovali technické rozhovory. „Ako by mala vyzerať kampaň predsedu Socialistov.sk v rámci kampane strany Smer-SD. Oceňujem, že Socialisti.sk sú v niektorých oblastiach ešte zemitejší, ako je Smer-SD. Majú záujem priamo navštevovať podniky na Slovensku a hovoriť priamo so zamestnancami a chrániť ich práva. Myslím si, že v tomto sú veľmi originálni,“ tvrdí Fico a privítal by, keby sa táto aktivita stala aj súčasťou Bekmatovovej kampane.
Hnutie Socialisti.sk si podľa jeho lídra v kampani zachová veľmi širokú politickú autonómiu. „Ideme stále hlásať a presadzovať tie témy, ktoré sme presadzovali doteraz,“ uviedol Bekmatov. Zdôraznil, že budú mať tri tematické priority. Prvá sa bude týkať postavenia zamestnancov či dôstojného ohodnotenia ich práce, druhá bude o riešení problematiky zabudnutých regiónov, treťou témou je tematika mieru.
Je to prvýkrát, čo Smer dáva na svojej kandidátke priestor inej ľavicovej strane. „Nielen hnutiu Socialisti.sk, ale aj strane Smer ide o to, aby neprepadol ani jeden hlas ľavicového voliča,“ povedal Bekmatov.
Bekmatov nevidí problém v jeho minulosti
Artur Bekmatov bol v minulosti členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS), kvôli čomu s ním denník Sme rozviazal spoluprácu, a predsedom Frontu ľavicovej mládeže. V roku 2016 kandidoval za KSS zo štvrtého miesta.
Získal len 1562 hlasov a strana sa do parlamentu nedostala. Inak tomu nebolo ani o štyri roky neskôr, kedy sa o priazeň voličov uchádzal na kandidátke strany Socialisti.sk, strana získala niečo vyše pol percenta a Bekmatov necelých 1150 hlasov. Predsedom strany je od augusta 2020 a na tomto poste vystriedal Eduarda Chmelára. Bekmatov tentokrát verí, že hlasy neprepadnú.
„Krúžok pre Socialisti nebude tentokrát prepadnutým hlasom,“ povedal. Okrem toho prispieval pre webový portál ruskej agentúry Sputnik a písal aj pre časopis Zem a Vek. Časopis je spolu so šéfredaktorom Tiborom Rostásom často kritizovaný za šírenie konšpiračných teórií, ruskej propagandy, za ohýbanie faktov či nekorektné narábanie so zdrojmi.
Šéfredaktor časopisu Zem a vek Tibor Eliot Rostas (vpravo) prichádza na pojednávanie na Najvyšší súd 26. októbra 2021 v Bratislave. Na pojednávanie prišiel aj bývalý sudca Štefan Harabin (uprostred), pričom obaja odmietli mať ochranné rúška.
V októbri 2019 bol Rostás obžalovaný zo šírenia extrémistických materiálov v súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia a prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Bol odsúdený na peňažný trest.
„Nemyslím si, že má význam toto hodnotiť, či to bolo plusové alebo mínusové. Mám to v životopise,“ reagoval na jeho členstvo v ÚV KSS a na to, že prispieval do časopisu Zem a Vek. „Ako každý mladý človek, ktoré sa venuje politike a sú mu blízke idey radikálnej ľavice, tak som postupoval prirodzeným vývojom.
Keďže bola KSS zastúpená v jednom volebnom období v parlamente, nevidí na tom nič negatívne. „Boli tu aj iné ľavicové strany ako SDĽ. KSS mala určitú legitimitu, nevidím to ako problematickú vec,“ zhodnotil. „Lepšie je mať mladého človeka na kandidátke z ÚV KSS ako prezidenta obžalovaného z daňového podvodu. My máme v tomto jasno,“ okomentoval Fico.
„Neviem, čo to máte večne za problémy. Ak máte pocit, že je niečo zakázané a nemôže to byť, tak sa obráťte na generálneho prokurátora nech podá návrh na rozpustenie politickej strany. Čo to kádrujete? Nerozumiem tomu. Toto kádrovanie je smiešne. Ja poznám ľudí, ktorí aj boli aj sú v KSS a sú stokrát slušnejší ako hegerovci, matovičovci alebo sulíkovci a neviem, kto všetko,“ dodal.
Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka nie je Bekmatov pre priaznivcov Smeru kontroverznou postavou. „Sú aj kontroverznejšie postavy na kandidátke iných strán, vrátane Smeru,“ uviedol pre Pravdu.
„Myslím, že Smeru to neuškodí, usiluje sa o získanie radikálne ľavicových i neokomunistických voličov, aj s ohľadom na faktickú absenciu takýchto síl vo volebnom zápase. Takže určite tým môže získať,“ skonštatoval s tým, že Ficove slová o tom, že mu neprekáža, že Bekmatov bol členom KSS, sú „gestom smerom k tomuto typu voličov“.
Matovičove nápady treba obchádzať, no 150. je viditeľná
Koncom júna to v Smere vyzeralo, že o 150. miesto bojujú Kaliňákovci. Na poslednom mieste sa mal umiestniť buď bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, alebo jeho synovec Erik Kaliňák, uviedol vtedy hovorca strany Ján Mažgút. Nakoniec ich Fico umiestnil do prvej desiatky na šieste a siedme miesto. V prvej deviatke zverejnených mien je aj Ľuboš Blaha či bývalý policajný prezident Tibor Gašpar.
ázory lídra Smeru Fica a šéfa volebného štábu Roberta Kaliňáka sa rôznia. Podľa Fica je vzhľadom na históriu slovenskej politickej scény posledné miesto kandidátky mimoriadne viditeľné. Kaliňák v relácii RTVS uviedol, že aj jeho zvažovali, no v Smere takáto tradícia nikdy nebola.
„Túto tradíciu sme u nás nikdy nezavádzali v takejto podobe alebo nefungovala. Veci, ktoré zaviedol Igor Matovič treba radšej obchádzať ako nasledovať,“ povedal na margo 150. miesta. Robert Kaliňák v posledných voľbách nekandidoval, no teraz sa rozhodol do politiky vrátiť. Jeho synovec Erik Kaliňák to už so 150. miestom skúšal, keď za Smer kandidoval prvýkrát minulý rok. Prekrúžkovať sa však do parlamentu nedokázal, získal len niečo vyše 3900 hlasov.
Obsadiť posledné miesta na kandidátke bolo pre strany roky len formalitou. Vo voľbách v roku 2020 sa však tento trend zmenil a Matovičov trik využilo v podstate až šesť strán. S určitosťou tento postup zvolilo OĽaNO, už spomínaný Smer s mladým Kaliňákom, ktorému to však nevyšlo, Za ľudí a ĽS NS.
Matovičov trik
Matovič je považovaný za priekopníka v kandidovaní z posledného miesta. Aj keď prvýkrát to bolo nevedome. Na Matovičovom triku má totiž podiel aj líder Sasky Richard Sulík. Matovičovci sa prvýkrát do parlamentu dostali na kandidátke Sasky a práve Matovič sa ocitol zo štyroch „obyčajných“ na poslednom 150. mieste.
Ódorov program ani vláda nezískali podporu parlamentu
So ziskom takmer 39-tisíc preferenčných hlasov sa mu nakoniec podarilo prekrúžkovať sa na štvrté miesto a dostať sa do poslaneckých lavíc. Odvtedy sa aj vďaka výraznej poznateľnosti dokázal v každých voľbách z posledného miesta prekrúžkovať na prvé a z iného miesta nekandidoval.
Pre trinástimi rokmi to bol jednoznačne veľký fenomén. „Odvtedy OĽaNO tento systém využíva pre svojich lídrov. 150. miesto na kandidátke tak dostalo nový význam, ktorý prevzali aj ostatné slovenské politické strany. Vyžadovalo si to niekoľko volebných cyklov, keď túto novinku politici komunikovali voličom a kým si na to občania zvykli,“ uviedla pred časom pre Pravdu politologička Silvia Hudáčková.
Hlina čaká boj „stopäťdesiatok“
Matovičov trik sa stal populárnym a strany ho využili aj v minulých voľbách a niektorým, ako napríklad Milanovi Mazurekovi (vtedy ĽS NS, pozn. red.) či Jánovi Benčíkovi (vtedy Za ľudí, pozn. red.), to vyšlo. Strany sa chystajú touto cestou uberať aj v týchto voľbách.
Zatiaľ známe mená na 150. mieste sú Igor Matovič za OĽaNO, György Gyimesi za maďarskú Alianciu a Alojz Hlina za Sasku. Hlina už pre Pravdu naznačil, že to vyzerá na boj „stopäťdesiatok“. „Vyzerá to na celkom zaujímavý zápas 150-ok. Tak to vnímam, na tých 150. miestach bude Igor Matovič, ja, György Gyimesi a údajne ešte nejaké ďalšie dve mená so silným príbehom,“ povedal. „Je to férové voči tomu, že sa musíte vykrúžkovať,“ do¬dal./agentury/
X X X
Kým kotlebovcom stačila opozícia, Milan Uhrík má ambíciu vládnuť
Predstavitelia Republiky sa snažia od svojho odchodu z ĽSNS zbaviť fašistickej reputácie. Gardistické uniformy nahradili obleky. Tým hlavným dôvodom je snaha vládnuť a byť pri moci, čo sa Kotlebovi nikdy nepodarilo.
Podľa politológa Tomáša Nociara, ktorý sa venuje krajne pravicovým ideológiám, je hnutie Republika spoločensky a politicky viac akceptovanejšie ako Kotlebová ĽSNS.
Parlament sa budúci týždeň pokúsi na mimoriadnej schôdzi odvolať predsedu parlamentu Borisa Kollára. Politológ Radoslav Štefančík tvrdí, že by niektoré politické strany mohli podržať Kollára vo funkcii z dôvodu, aby si ho proti sebe nepohnevali krátko pred parlamentnými voľbami.V iac ako 36 percent ľudí sa obáva zmanipulovania parlamentných volieb
Zmanipulovania septembrových parlamentných volieb sa obáva 36,2 percenta ľudí. Naopak, obavy z toho nemá 58,6 percenta opýtaných. Zvyšných 5,2 percenta respondentov nevie, respektíve nechce na otázku o obavách zo zmanipulovania volieb odpovedať. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v dňoch 6. až 9. júna na vzorke 1000 respondentov realizovala agentúra AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.
Zmanipulovania najbližších parlamentných volieb sa obávajú skôr ľudia vo veku 50 až 65 rokov a skôr osoby so vzdelaním bez maturity. Obavy prevládajú viac v skupine žien ako mužov. Zmanipulovania volieb sa výrazne nadpriemerne obávajú voliči strán Republika, SNS, Smer-SD. Najväčšie obavy majú spomedzi krajov obyvatelia Banskobystrického kraja./agentury/
X X X
Orbán: Putin nie je vojnový zločinec. Čo na to hovorí Ódor?
„Existujú celkom jednoznačné dôkazy o tom, že na Ukrajine sa páchali a páchajú aj také činy, ktoré nemôže žiadna normálna krajina tolerovať. Takže určite môžeme hovoriť o vojnových zločinoch,“ povedal slovenský premiér Ľudovít Ódor. Ten je momentálne na summite Európskej únie v Bruseli.
Reagoval tak na otázku Pravdy, čo si myslí o vyjadrení maďarského premiéra Viktora Orbána. Ten pred niekoľkými dňami pre nemecký denník Bild vyhlásil, že pre neho nie je ruský prezident Vladimir Putin vojnový zločinec.
Ódor o Orbánovi a ruských vojnových zločinoch na Ukrajine
Ódor priamo nechcel hovoriť o Orbánovych vyhláseniach. „Samozrejme, nikdy nekomentujem lídrov iných krajín. Ani ich politické postoje,“ vysvetlil Ódor.
Maďarsko dlhodobo čelí kritike za to, že sa stavia na stranu Ruska. Budapešť to síce odmieta, ale faktom je, že s Moskvou napriek vojne udržiava čulé vzťahy a uzatvára ekonomické kontrakty. Okrem toho momentálne napríklad Orbánova vláda blokuje vojenskú pomoc vo výške 500 miliónov eur pre Ukrajinu z Európskeho mierového nástroja. Budapešť sa sťažuje, že Kyjev označil najväčšiu maďarskú komerčnú banku OTP za medzinárodného sponzora vojny.
„Operácie OTP v Rusku sú malé a ukrajinská sankčná listina nie je až taká dôležitá. Mne to naozaj skôr pripadá ako ďalšia výhovorka. Ak nie, potom jediným logickým vysvetlením môže byť, že Orbánova vláda sa obáva, že ďalšie americké opatrenia by mohli byť založené na ukrajinskom zozname. Nedávno USA uvalili sankcie na Ruskom kontrolovanú Medzinárodnú investičnú banku so sídlom v Budapešti. Orbánovu vládu to prinútilo, aby s ňou prerušila vzťahy,“ vysvetlil nedávno pre Pravdu maďarský investigatívny novinár Szabolcs Panyi prečo Orbánovi na OTP banke tak záleží./agentury/
X X X
Členovia NATO sa dohodli na predĺžení mandátu Jensa Stoltenberga
Členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) sa dohodli, že predĺžia mandát súčasného generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o jeden rok.
Oficiálne vyhlásenie bude zverejnené budúci týždeň. Pre agentúru AFP to povedali viacerí diplomati, informuje TASR.
Bývalý nórsky premiér Stoltenberg je na čele NATO od roku 2014, pričom jeho funkčné obdobie už bolo o rok predĺžené. Krajiny Aliancie sa tak dohodli vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu. Mandát Stoltenbergovi skončí v októbri.
Viacerí diplomati pre AFP potvrdili, že 31 štátov NATO sa dohodlo na predĺžení mandátu 64-ročného Stoltenberga o ďalší rok. Nového vhodného kandidáta sa totiž pred summitom NATO vo Vilniuse, ktorý sa bude konať na začiatku júna, nepodarilo nájsť. Viacero možných kandidátov z diskusie o Stoltenbergovom nástupcovi vypadlo. Ide napríklad o dánsku premiérku Mette Frederiksenovú či britského ministra obrany Bena Wallacea.
Veľvyslankyňa USA pri NATO Julienne Smithová dohodu o predĺžení Stoltenbergovho mandátu zatiaľ nepotvrdila. Novinárom však povedala, že oznámenie o budúcom generálnom tajomníkovi NATO sa uskutoční „v najbližších dňoch”. Dodala, že predĺženie mandátu Stoltenberga je „jednou z možností”, aktuality.sk
X X X
Začal sa proces s Andrejom Kiskom v kauze KTAG, vinu z daňového podvodu popiera
Na Okresnom súde v Poprade sa vo štvrtok začalo súdne pojednávanie s bývalým slovenským prezidentom Andrejom Kiskom v kauze jeho firmy KTAG.
Bývalý prezident ešte predtým pre médiá uviedol, že ide o politický proces a vinu poprel. Spolu s ním sa pred súd postavil aj konateľ firmy Eduard K.
Kiska víta, že bude môcť na súde popísať, ako sa veci udiali, a verí, že zvíťazí spravodlivosť. Tvrdí, že bol osem rokov vyšetrovaný, pretože bol prezidentom SR a nechcel sa podriadiť mafii. Podľa jeho slov by pred súdom mali stáť bývalý premiér Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Myslí si, že keby Fica vymenoval za predsedu Ústavného súdu SR, k žiadnej kauze by nedošlo.
Súd má vo štvrtok a v piatok vypočuť obžalovaných a prečíta tiež desiatky svedeckých výpovedí a listinné dôkazy. Ďalšie hlavné pojednávanie sa bude konať v závislosti od prítomnosti oboch strán počas leta. Súd chce vypočuť šesť svedkov a tiež znalcov. Súdny spis má približne 6000 strán.
Kiska spolu s konateľom čelí obžalobe pre pokračovací zločin daňového podvodu. Kauza súvisí s podozreniami z neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou za jún a november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške viac ako 155.000 eur, respektíve zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami. Obžalobu podal prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry v apríli 2022, aktuality.sk
X X X
Slovenská herečka sa rozhodla ukončiť vlastný život. Podstúpila asistovanú samovraždu vo Švajčiarsku
Slovenskými médiami obletela správa o tragickej smrti slovenskej herečky. Reč je o Kataríne Pavelekovej, ktorá sa však objavovala predovšetkým v americkej produkcii a doma známa nebola.
Ako píše denník Nový čas s odvolaním sa na zahraničné zdroje, Paveleková údajne podstúpila asistovanú samovraždu. Herečku, ktorá sa narodila v Poprade, trápili viaceré zdravotné problémy a jej stav sa údajne zhoršil natoľko, že sa rozhodla ukončiť svoj život.
Malo sa tak stať vo Švajčiarsku na súkromnej klinike, kde sa takéto služby poskytujú. Paveleková mala ukončiť svoj život už 1. júna tohto roka. Z tohto dňa pochádza aj jej posledný príspevok na sociálnej sieti Instagram.
„Moje telo je príliš slabé na to, aby som bojovala s chorobou. Nemám už viac síl, preto som sa rozhodla ukončiť svoj život v asociácii Pegasos vo Švajčiarsku. Táto choroba ma ochromila, znemožnila mi pracovať alebo viesť spoločenský život a nie som už vôbec schopná si užívať život,“ napísala herečka, ktorá sa objavila v maličkých rolách v snímke Vtedy v Hollywoode či Babylon, na sociálnej sieti.
„Dýchanie sa pre mňa stalo ťažším a ťažším a bolestivým, a funkcia mojich pľúc sa zhoršovala. Ďakujem za vaše priateľstvo a podporu počas posledných rokov,“ dodala tiež na sociálnej sieti Paveleková.
Diagnostikovaný mala chronický únavový syndróm a lekári v jej prípade mali tiež podozrenie na amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS), čo je zriedkavé neurologické ochorenie, ktoré poškodzuje motorické neuróny. Samotná herečka vo svojom poslednom odkaze tvrdí, že za jej zdravotné problémy môže posilňovacia vakcína proti covid-19. Oficiálna lekárska správa však v prípade jej úmrtia vydaná zatiaľ nebola./agentury/
X X X
Kysuce sa dočkajú špičkovej investície, firma zamestná desiatky ľudí. Slovensko naberá nový vietor v elektromobilite
Jeden z najväčších zamestnávateľov na Slovensku Schaeffler Kysuce prichádza s veľkou novinkou. Rozširuje svoj závod u nás o nové vývojové centrum, ktoré bude zamerané na riešenia v oblasti mobility. Prácu si v ňom nájdu stovky expertov.
Nemecký dodávateľ komponentov pre automobilový priemysel, ktorý na Slovensku zamestnáva takmer 4 300 ľudí, do svojho nového centra v Kysuckom Novom Meste vložil 20 miliónov eur. Spoločnosť od investície očakáva najmä posilnenie špecializácie na komponenty pre elektromobily.
„Spoločnosť Schaeffler ako technologická firma orientovaná na budúcnosť výrazne investuje do výskumu a vývoja na Kysuciach, ale aj na celom svete,“ priblížil v tejto súvislosti Matthias Zink, CEO Automotive Technologies v spoločnosti Schaeffler AG.
Vývojové centrum spolu s testovacími laboratóriami, ktoré sa budú už v najbližšom čase podieľať na riešeniach a inováciách zameraných na elektromobilitu, majú rozlohu približne 8-tisíc metrov štvorcových. „Reagujeme na zvýšenú potrebu flexibilnej digitálnej spolupráce. Pre našich kolegov máme pracoviská, ktoré vyhovujú budúcim trendom,“ povedal v tejto súvislosti riaditeľ spoločnosti Milan Jurky.
Orientácia na elektromobilitu
Ján Klimko, vedúci R&D centra Schaeffler Kysuce pre denník Pravda priblížil, že výskumné a vývojové centrum spoločnosti na Slovensku sa bude sústrediť najmä na vytváranie rôznych typov nových produktov súvisiacich s batériovými vozidlami.
„Našim hlavným portfóliom sú mechatronické komponenty, ktoré sa dodávajú pre automotive sektor. Ide najmä o pohonné jednotky v oblasti elektromobility. Sú to vlastne systémy, ktoré poháňajú vozidlá,“ ozrejmil Klimko.
Nemecká spoločnosť, ktorá začala na Kysuciach s vývojom komponentov a systémov pre oblasť e-mobility už v roku 2019, pritom nevyvíja produkty iba pre elektromobily. Stále sa orientuje aj na vozidlá so spaľovacími motormi.
Inžinieri sa však podľa vedúceho výskumu začínajú čoraz viac zameriavať na batériové vozidlá. Zároveň platí, že značná časť vyrábaných komponentov sa začína prispôsobovať práve segmentu elektromobility. Slovensko tak v tomto segmente čaká v najbližšom čase výrazný posun.
Schaeffler rovnako zdôrazňuje, že chce v tejto oblasti pokračovať v ďalšom raste. Zameriavať sa pritom bude na snahu presadiť sa ako technologický partner pre CO2 efektívne pohony. Tým sa to však nekončí. Podľa Klimka chystá slovenská pobočka v najbližšej budúcnosti aj ďalšie investície nielen do testovacích kapacít, ale rovnako aj do rozširovania počtu nových zamestnancov.
Patrik Križanský: Garantujem vám, že väčšina Slovákov bude v roku 2035 rozmýšľať iba o elektromobiloch
Pribudnú stovky miest
Vo výskume a vývoji pobočky nemeckej spoločnosti u nás aktuálne pracuje 350 zamestnancov. V priebehu ďalších rokov však má tento počet výrazne narásť. Do roku 2025 plánuje spoločnosť prijať ďalších približne 150 ľudí, ktorí sú odborníci v oblasti strojárstva, elektrotechniky, softvérového inžinierstva a virtuálneho projektovania.
Ľudí pritom naberajú priamo z regionálnych univerzít a rôznych výskumných inštitúcií. „Región Kysúc je pre Schaeffler ideálny. Umožňuje nám využívať univerzity a výskumné inštitúcie svetovej kvality s relevantnou technologickou odbornosťou a zároveň získať prístup k najlepším a najšikovnejším špecialistom na Slovensku,“ priblížil Jurky.
Klimko dodáva, že téma elektromobility je pre študentov veľmi príťažlivá a firma preto nepociťuje výrazný nedostatok kapacít v tejto oblasti. „Naše ciele napĺňame a prispôsobujeme ich trhu,“ doplnil. Okrem slovenských študentov posilňuje spoločnosť svoje rady aj odborníkmi zo zahraničia. Platí pritom, že spoločnosť má na oddelení výskumu aktuálne zastúpených približne 20 národností. Ide pritom o ľudí pochádzajúcich hlavane z balkánskych krajín, ktorí majú podobnú mentalitu, dodal riaditeľ vývoja./agentury/
X X X
Kiska na súde odmietol dohodu: Mali by tu stáť Fico, Kaliňák a Gašpar. Obhajca žiada úplné oslobodenie
Na Okresnom súde v Poprade sa začalo súdne pojednávanie s bývalým prezidentom Andrejom Kiskom v kauze jeho firmy KTAG. Bývalý prezident ešte predtým pre médiá uviedol, že ide o politický proces a vinu poprel. Spolu s ním sa pred súd postavil aj konateľ firmy Eduard Kučkovský.
Andrej Kiska počas rozhovoru s novinármi pred začiatkom súdneho pojednávania na Okresnom súde v Poprade v kauze jeho firmy KTAG vo štvrtok 29. júna 2023.
Kiska pred sudcom odmietol dohodu o vine a treste a vyhlásil, že je „absolútne nevinný“.
Kiska víta, že bude môcť na súde popísať, ako sa veci udiali, a verí, že zvíťazí spravodlivosť. Tvrdí, že bol vyšetrovaný, pretože bol prezidentom a nechcel sa podriadiť mafii. Podľa neho by sa pred sudcov mali postaviť bývalý premiér a šéf strany Smer Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Kiska si myslí, že keby Fica v roku 2019 vymenoval za predsedu Ústavného súdu, k žiadnej kauze by nedošlo.
Fico odmieta, že by Kiskova kauza mala niečo spoločné s menovaním šéfa Ústavného súdu. „Jasné, že to tak nebolo,“ odpovedal na štvrtkovej tlačovej konferencii na otázku, či mal ponúknuť Kiskovi, že nebude stíhaný v tejto veci, ak ho vymenuje. „Keď v tejto atmosfére nenávisti voči Smeru, čo predvádza polícia a prokuratúra, dotiahli Kisku pred súd a obžalovali ho, tak to musí byť čisté ako božie oko,“ dodal.
Obhajca: Faktúry neboli fiktívne
„Osem rokov sem zbytočne chodím,“ povedal Kiska na začiatku štvrtkového pojednávania. Obhajca Kisku Peter Kubina na súde počas čítania obhajoby uviedol, že v celej kauze nešlo o podvod, keďže vystavené faktúry neboli fiktívne, ale išlo o reálne vykonané služby. „Právo na vrátenie nadmerného odpočtu DPH nemôže byť obmedzené. Nie je podstatné, o aký druh tovaru, alebo služby ide,“ uviedol Kubina s tým, že celá kauza je skôr omyl, ako daňový podvod.
Na Kiskovom súde sa zjavil aj Štefan Harabin
Obhajca tiež uviedol, že hoci Andrej Kiska ako nezávislý kandidát nepatril v roku 2014 k favoritom na víťazstvo v prezidentských voľbách, efektívnou kampaňou to dosiahol a v druhom kole porazil práve Fica.
Kubina požaduje v celej kauze úplne zrušenie obvinení a oslobodenie Kisku. Obhajoba rovnako žiada oslobodiť aj Kučkovského.
Dvaja odmietli, obvinenie vzniesol až tretí
Kiska upozornil na výpovede viacerých aktérov známych súdnych káuz. Neštandardné podľa Kisku je, že prokurátor vymenil dvoch vyšetrovateľov, ktorí odmietli vzniesť voči nemu obvinenie. „Našiel sa až tretí, ktorý tak spravil,“ skonštatoval.
Prokurátor podľa neho vo svojej žalobe nespochybnil reálne zrealizované náklady, výnosy z prednáškových aktivít ani účtovníctvo, či vzťah spoločnosti s daňovým úradom. „Jediné, čo spochybnil, že je možné použiť politickú kampaň na zlepšenie značky môjho mena,“ objasnil Kiska. Deklaruje, že daňové priznanie opravili a štát neprišiel o žiadne peniaze. Na súde vyhlásil, že je nevinný.
Andrej Kiska a vľavo konateľ firmy KTAG Eduard Kučkovský spolu s obhajcami počas súdneho pojednávania vo štvrtok 29. júna 2023.
Kučkovský vo štvrtok na súde uviedol, že vo firme KTAG mal na starosti prenájom priestorov a výstavbu nových objektov. „Mimoškolskú a vzdelávaciu činnosť mal na starosti Andrej Kiska a Tomáš Lehotský (súčasný poslanec za Sasku, kandidoval za Za ľudí, pozn. red.),“ povedal. Bývalý prezident mal spoločnosti pomôcť svojim menom a skúsenosťami s prácou v nadácií a podnikaní. „Keď faktúry prišli do KTAG, boli potvrdené Kiskom a Lehotským. Ak prišli faktúry poštou, bolo mi potvrdené, že sa to týka prednáškovej činnosti,“ povedal Kučkovský s tým, že tento postup mu potvrdil Lehotský. „Na tomto spôsobe boli dohodnutí s Kiskom. Slúžili na prezentáciu a podporu mena Andreja Kisku. Aby spoločnosť mohla používať jeho meno ako produkt,“ dodal.
V roku 2013 si KTAG rozšírila svoje svoju podnikateľskú činnosť o prednáškovú a vzdelávaciu činnosť. Zapísaná však bola v obchodnom rehistri až v roku 2014. „Prečo, to neviem. Nemal som to na starosti,“ odpovedal Kučkovský na otázku prokurátora k dôvodu.
Ako kandidáta na prezidenta ho nevnímal
Podľa konateľa KTAG do faktúr týkajúcich sa prednáškovej činnosti nezasahoval. „Na starosti to mala účtovníčka, ktorá riešila tieto veci. Platilo sa prevodom. Mal som k dispozícii podpisový vzor a s účtovníčkou som si vždy len prešiel, čo má kam byť zaúčtované,“ uviedol pred sudcom.
Andrej Kiska vo svojej výpovedi uviedol, že ako konateľ neriešil účtovníctvo a rovnako sa to týka aj daňového priznania. Odmietol tiež tvrdenie obžaloby, že do nákladov KTAG dal faktúry, ktoré nesúviseli s podnikateľskou činnosťou spoločnosti.
O tom, že sporné faktúry, ktorých sa celý proces týka, pôjdu ako doklad na uplatnenie si vratky DPH, rozhodol práve Kučkovský. „Spravilo sa to na základe zmluvy o exkluzivite, ktorú pripravil a podpísal Andrej Kiska. Za KTAG som zmluvu podpísal ja na základe splnomocnenia od Jaroslava Kisku,“ uviedol Kučkovský.
Bilbord, ktorým sa Kiska prezentoval v prezidentskej predvolebnej kampani v roku 2014.
Kiska vo svojej výpovedi odmietol tvrdenie, že deklarované zdaniteľné plnenie nesúviselo so školiacou činnosťou a prednáškami. „Chcem poukázať na to, že ako konateľ vo viacerých spoločnostiach som si vždy plnil daňové povinnosti,“ uviedol exprezident.
Sporné faktúry boli podľa Andrej Kisku súčasťou kampane na zvýšenie obchodnej hodnoty a poznateľnosti jeho mena. Preto ich zahrnul do nákladov súvisiacich s prezidentskou kampaňou.
Začal zadarmo
Kiska tiež zdôraznil, že do nákladov KTAG by nedal faktúry, ktoré nesúvisia s predmetom podnikania spoločnosti. Prednášky známych osobností majú podľa Kisku veľkú hodnotu. Myslel zrejme nielen spoločenskú, ale aj finančnú. „S prednáškami som začal ešte predtým, ako som sa rozhodol, že budem kandidovať na prezidenta“, uviedol na súde.
„Model prednášok a aj knihy boli mojim nápadom. Preto som dal pokyn zamestnancom KTAG, aby spracovávali faktúry tak, ako ich spracúvali,“ uviedol.
Podľa vlastných slov najprv prednášal zadarmo, neskôr napísal knihu a náklady s vydaním znášala KTAG. „Chcel som zvýšiť hodnotu značky a mena, aby sa zvýšila aj hodnota prednášok,“ uviedol.
Súčasťou faktúr boli aj tie za billboardy, letáky a reklamné predmety na propagáciu Kisku. Prokurátor to vníma ako súčasť prezidentskej kampane. Kučkovský to odmietol a povedal, že v tom čase o Kiskovi ako o politikovi či dokonca vážnom kandidátovi na prezidenta neuvažoval, keďže mal v prieskumoch „nízke percentá“.
Jedna z faktúr, ktorú Kučkovský podpísal, bola aj tá za prieskum predvolebných preferencií. Prečo sa objavila v účtovníctve KTAG nevedel konateľ vysvetliť s tým, že nie je odborník na marketing. „Opýtajte sa na to Kisku,“ odpovedal prokurátorovi.
Sudkyňa počas pojednávania poukázala na to, že v spoločenskej zmluve spoločnosti KTAG bolo uvedené, že firma bola zastupovaná dvoma konateľmi. No na zmluve o exkluzivite podpísanej s Andrejom Kiskom bol za firmu len podpis Kučkovského a chýbal podpis Juraja Kisku. Andrej Kiska v reakcii na toto tvrdenie uviedol, že si nepamätá, kto za KTAG podpísal zmluvu o exkluzivite a ani to, kto zmluvu pripravoval.
„Text zmluvy si presne nepamätám, no základným zámerom bolo vykonávať prednáškovú činnosť. Príjmy aj náklady bi znášala spoločnosť KTAG,“ uviedol Kiska.
„KTAG sme financovali spolu s bratom formou pôžičiek, ktoré poskytli rôzne spoločnosti. Návratnosť súvisela s úspešnosťou celého projektu. KTAG mi zatiaľ ešte všetko nevrátila,“ povedal Andrej Kiska s tým, že spoločnosť KTAG naďalej riadne platí dane.
Harabin prišiel z nostalgie
Na súd do Popradu prišiel vo štvrtok aj bývalý sudca a predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin.
Neúspešný kandidát na prezidenta uviedol, že na pojednávanie prišiel zo zvedavosti. Ako ďalší dôvod uviedol, že v Poprade ako sudca pojednával 10 rokov. Harabin ešte ako sudca Okresného súdu v Poprade v kontroverznom súdnom procese odsúdil v 80. rokoch kňaza Bystríka Janíka na 28 mesiacov za údajný podvod. „Harabin sa síce bránil, že kňaza odsúdil za majetkový delikt, ale z dostupných faktov sa skôr zdalo, že len naplnil objednávku ŠTB, ktorá celý prípad narafičila,“ napísal týždenník Týždeň o spornom verdikte.
Súd štvrtok a v piatok vypočuje obžalovaných a prečíta tiež desiatky svedeckých výpovedí a listinné dôkazy. Spis k prípadu má asi šesťtisíc strán. Prokurátor začal doobeda čítať obžalobu. Podľa sudkyne budú pojednávania zrejme pokračovať aj v letných mesiacoch. Podľa už skôr zverejnených termínov bude proces pokračovať aj zajtra od 9:15 hod.
Kiska spolu s Kučkovským čelí obžalobe pre pokračovací zločin daňového podvodu. Kauza súvisí s podozreniami z neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou za jún a november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške viac ako 155 000 eur. Obžalobu podal prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry v apríli 2022, pôvodne sa malo pojednávanie začať v apríli tohto roka.
Kisku obvinili v kauze KTAG, podľa neho ide o špinavú politickú kampaň
Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami. Spáchanie trestného činu exprezident v minulosti viackrát odmietol, videl za ním pomstu Fica. Bývalý prezident tiež argumentoval tým, že obvinenie voči nemu vzniesol až tretí vyšetrovateľ po tom, ako dvaja nevideli spáchanie trestného činu. Fico v minulosti reagoval, že platí prezumpcia neviny a rozhodnúť majú súdy./agentury/
X X X
Začal sa proces s Andrejom Kiskom v kauze KTAG, vinu z daňového podvodu popiera
Na Okresnom súde v Poprade sa vo štvrtok začalo súdne pojednávanie s bývalým slovenským prezidentom Andrejom Kiskom v kauze jeho firmy KTAG.
Bývalý prezident ešte predtým pre médiá uviedol, že ide o politický proces a vinu poprel. Spolu s ním sa pred súd postavil aj konateľ firmy Eduard K.
Kiska víta, že bude môcť na súde popísať, ako sa veci udiali, a verí, že zvíťazí spravodlivosť. Tvrdí, že bol osem rokov vyšetrovaný, pretože bol prezidentom SR a nechcel sa podriadiť mafii. Podľa jeho slov by pred súdom mali stáť bývalý premiér Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Myslí si, že keby Fica vymenoval za predsedu Ústavného súdu SR, k žiadnej kauze by nedošlo.
Súd má vo štvrtok a v piatok vypočuť obžalovaných a prečíta tiež desiatky svedeckých výpovedí a listinné dôkazy. Ďalšie hlavné pojednávanie sa bude konať v závislosti od prítomnosti oboch strán počas leta. Súd chce vypočuť šesť svedkov a tiež znalcov. Súdny spis má približne 6000 strán.
Kiska spolu s konateľom čelí obžalobe pre pokračovací zločin daňového podvodu. Kauza súvisí s podozreniami z neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou za jún a november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške viac ako 155.000 eur, respektíve zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami. Obžalobu podal prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry v apríli 2022, aktuality.sk
X X X
Osud bratislavského planetária je spečatený. Primátor Vallo neustúpil a peniaze presúva na svoje projekty
Obávali sme sa, že to takto skončí, je to politická mašinéria, hovorí združenie Slovenské planetáriá. Plánovaný projekt bratislavského planetária dostal definitívnu stopku.
Správa aktualizovaná o vyjadrenia primátora Valla a zástupcov planetárií.
Krátko po deviatej hodine sa začalo rokovanie mestského zastupiteľstva. Ešte v úvode sa poslanci dohodli, že sporný bod o zrušení planetária presunú na skorší čas a diskutovať o ňom začnú ešte pred obedom.
„Príbeh samotného planetária nie je taký idealistický, ako ho tu modelujú,“ hovorí v úvode rokovania primátor Vallo. Priznáva, že stavba planetária nie je zlá, ale nepovažuje ju za adekvátnu protihodnotu za zbúrané PKO.
Poslanec Juraj Kráčer z Klubu SOM Bratislava zas v diskusii povedal, že v materiáli chýbajú viaceré stanoviská vrátane názoru hlavného architekta. Hovorí, že ide o komplikovaný materiál, a preto žiadal jeho stiahnutie alebo aspoň presunutie bodu. Dodal, že nevie, pre koho je tento dodatok výhodnejší – či pre mesto, alebo pre samotného developera.
Poslanci primátora podržali
Po viac ako dvojhodinovej diskusii vyjadrilo podporu primátorovi Vallovi 30 poslancov a planetárium na nábreží Dunaja tak definitívne nebude. Do kasy Bratislavy tak pribudne niekoľko miliónová hotovosť, na mieste planetária vybuduje investor park a zároveň zaplatí dokumentáciu pre projekty Živé námestie a Plató Staromestská, čo sú Vallove predvolebné sľuby.
„Obávali sme sa, že to tak skončí, je to politická mašinéria. Dali sme im odborné, vecné argumenty, ktoré boli ako hrach na stenu,“ povedal ihneď po hlasovaní Juraj Kubica z občianskeho združenie Slovenské planetáriá.
Primátor Vallo počas rokovania povedal, že planetárium môže byť postavené niekde inde. Združenie verí, že nakoniec planetárium v Bratislave bude, ale musí podľa ich slov prísť “osvietenejšie vedenie mesta.“
Dve strany barikády
Do Primaciálneho paláca prišli aj predstavitelia združenia Slovenské planetáriá, ktorí sa snažili presvedčiť poslancov, aby za bod nezahlasovali. Počas rokovania mestského zastupiteľstva opisovali, ako projekt pripravili a prečo je pre spoločnosť dôležitý. Ich argumenty však nestačili a za zachovanie výstavby planetária bolo nakoniec len sedem mestských poslancov.
Počas rokovania sa ozývali aj hlasy niektorých poslancov, ktorí kritizovali, že materiál nebol riadne pripravený a zverejnený bol len šesť dní pred rokovaním zastupiteľstva. „Uznávam, že to nebolo ideálne, mohli sme si dať na to viac času,“ hovorí po hlasovaní Vallo. Vysvetľuje, že Plató Starometská má zelenú od pamiatkárov a prejsť tak musí do projekčnej fázy. Na to však mesto nemá peniaze a projekt by museli zastaviť.
Čo však zástupcovia planetárií kritizujú je najmä to, že primátor Vallo s nimi nekomunikoval a rokovania poslal svojich kolegov.
„Mne je úprimne ľúto, ja si pánov veľmi vážim ich nadšenie pre dôležitú vec je príkladné. Je mi ľúto, že nesúhlasíme spolu. Dávali správne a dobré argumenty,“ vysvetľuje primátor Vallo.
Podporovatelia planetária od začiatka odmietali, že by vybudovanie projektu neodrážalo aktuálne potreby mesta, teda to, čím primátor Vallo argumentoval. Poukazovali na to, že Bratislava je posledné hlavné mesto v Európskej únii bez takejto inštitúcie. Podľa nich ide o najlepší spôsob, ako popularizovať vedu a astronómiu pre širokú verejnosť.
Okrem združenia planetárií kritizoval rozhodnutie primátora Valla aj jeho predchodca Ivo Nesrovnal, ktorý dal planetáriu pred rokmi zelenú. Myslí si, že projekt má len jedinú chybu – že pod ním nie je podpísaný primátor Vallo, a preto ho nepodporil.
Bývalá hlavná architekta: Netrpezlivé rozhodnutia
Bývalá hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrád, ktorá z funkcie odišla po 11 rokoch, pre Aktuality.sk vysvetlila, že budova planetária by dala lokalite v súlade s územným plánom punc občianskej vybavenosti nadmestského významu.
Hovorí, že problém PKO je ukážkou netrpezlivých a unáhlených politických rozhodnutí. „Jeho dosah je však taký dlhodobý a jazva taká hlboká, podľa mňa mal a má vplyv aj na rozvoj zmýšľania a úroveň diskusie o rozvoji a o vzťahu k hodnotám v našom meste,“ hovorí architektka.
Vysvetľuje tiež, že v pôvodnom materiáli mesto zohľadnilo žiadosť útvaru hlavného architekta, aby boli dve terakotové skulptúry a sklenené vitráže z PKO umiestnené v interiéri nového komplexu Riverpark II.
„To, že sa táto podmienka ruší, hoci z hľadiska finančného iste nehrá rolu, ma prekvapilo. Kladiem si otázku, či ešte existujú, resp. v akom sú stave,“ zamýšľa sa architektka.
Mesto odkazuje, že skulptúry umiestnia v rámci iných objektov vo vlastníctve mesta. O aké objekty ide, už magistrát nešpecifikoval.
Predaj PKO za euro
Zamotaný príbeh okolo predaja PKO sa začal niekedy v roku 2005, keď mestské zastupiteľstvo predalo pozemky pod budovou PKO firme Henbury Development, a to bez verejnej súťaže za takmer 281 miliónov slovenských korún. Odporučil to vtedajší primátor Andrej Ďurkovský. Proti búraniu PKO vznikla petícia a budovy začali chátrať.
Neskôr budovy kúpila spoločnosť Henbury Development (dnes Woal) za jedno euro. Predaj odsúhlasilo v roku 2015 mestské zastupiteľstvo po hodinách rokovania. Bratislavskí poslanci tak chceli urovnať miliónové pohľadávky, ktoré malo mesto s developerom.
„Vymieňame budovu za pohľadávky vo výške 43 miliónov eur, pretože to je výsledok práce mojich predchodcov,“ uviedol vtedajší primátor Ivo Nesrovnal.
Aj keď budovu PKO malo vo vlastníctve hlavné mesto, pozemky patrili spoločnosti Henbury Development, aktuality.sk
X X X
Poľský tenista Majchrzak spoznal vysoký trest za doping
Poľský tenista Kamil Majchrzak dostal zákaz činnosti na 13 mesiacov za doping. Vo štvrtok to oznámila Medzinárodná agentúra pre tenisovú integritu (ITIA).
Majchrzak, ktorý sa vo februári vyšplhal na 75. miesto rebríčka ATP, mal vlani niekoľko pozitívnych testov na zakázané látky. Dvadsaťsedemročný Poliak sa k porušeniam priznal, pričom však poprel, že by vedome užil akúkoľvek zakázanú látku. Majchrzak mal od 30. novembra minulého roka zastavenú činnosť a jeho zákaz bude platiť do 29. decembra tohto roka. Zároveň má tiež zákaz navštevovať oficiálne turnaje.
X X X
Špičkové peletové kotly s účinnosťou 95% sú už aj na slovenskom trhu
THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. už nie je len výrobcom slnečných kolektorov, ale vo svojej divízii Biomasa vyrába aj niektoré súčiastky pre kotly, vrátane elektrorozvádzačov, pre rakúsku materskú firmu HARGASSNER. Zároveň dodáva a montuje tieto špičkové kotly aj na slovenskom trhu. Nedávno inštalovali kotol na drevené pelety HARGASSNER Classic Lambda 49, s tepelným výkonom 14,7 – 49,0 kW a účinnosťou zariadenia s priemerom 95% na Kysuciach. Informuje o tom vedúci obchodného oddelenia THERMO|SOLARU Tomáš Jančařík.Vedúci oddelenia biomasy Ing. Róbert Krakovik k tomu poznamenáva:
,,Výhodou riešenia okrem automatickej prevádzky a komfortu pre užívateľa je napojenie jedného kotla dvomi dopravnými systémami umiestnenými v sklade paliva. Tým sa získala najväčšia možná kapacita uskladnenia paliva. Od novej technológie užívateľ očakáva zníženie nákladov, čistú a automatickú prevádzku s diaľkovým prístupom k technológii, zníženie emisií (ekológia) a zariadenie len s občasnou obsluhou. Inštalácia bola vykonaná v historickej budove obecného úradu pod klenbami v suteréne objektu, čím sa potvrdilo, že takéto zariadenia je možné inštalovať aj v pamiatkovo chránených objektoch so zachovaním pôvodnej architektúry.“
Dodal, že prvotná realizácia technológie na biomasu na Kysuciach prebehla začiatkom mája 2023. Za cca 5 hodín bola pripravená na dopojenie pre ostatné profesie (UK, EL, komín). Realizácia bola vykonaná oddelením Biomasy THERMO|SOLARU Žiar. Sklad paliva bol pôvodne kotolňou na čierne uhlie a teraz je už určený na napĺňanie drevenými peletami. Cena kompletnej technológie (kotol, dopravný systém – 2x dopravník + sací systém, regulácia vrátane diaľkového prístupu ku kotlu) bola niečo vyše 23 000 €.
,,Kotolňu sme odovzdali a obsluhu zaškolili v závere júna (27.6.). Ešte predtým bol začiatkom júna kotol oživený, dopojili ho na vykurovací systém a skontrolovali sme celé zariadenie, vrátane testov. V súčasnosti THERMO|SOLAR rýchlo reaguje vo výrobe a stíha dodávať odberateľom požadované kotly, s termínmi dodávok 3-5 týždňov,“ uzatvoril R. Krakovik.
Výhody kotlov na pelety Classic Lambda
Kotly na pelety z radu Classic Lambda majú niekoľko výhod ako napr. plne automatická prevádzka, robustný a osvedčený kontinuálny horák, disponujú šamotovou spaľovacou komorou, lamba sondou, 3-cestným výmenníkom tepla, dotykovým displejom a sú obzvlášť vhodné pre bytové domy, obchodné prevádzky, reštaurácie a verejné budovy. Majú výborný pomer ceny a výkonu a vďaka svojej efektivite (účinnosť až do 96%) spadajú do energetickej triedy A++.
Ich malá, kompaktná konštrukcia ich predurčuje na použitie v stiesnených priestoroch, výhodou je aj možnosť inštalácie kotlov až z 3 strán ku stene. Vykurovanie peletami patrí medzi lacné a úsporné riešenia (lacnejšie ako plyn) a zároveň isté riešenie v čase krízy, pretože ide o domáce palivo. Nespornou výhodou je krátka transportná cesta a ľahké plnenie skladu paliva vďaka dovozu v cisternách, bezprašné a bezzápachové nafúkanie a potrebný iba malý objem skladu (minimálne nároky na miesto).
Čo sú pelety?
Pelety sú ekologické a CO2-neutrálne palivo z lokálnej produkcie, vyrobené z neošetreného prírodného dreva. Vyrábajú sa lisovaním hoblín a pilín, ktoré denne vznikajú vo veľkom množstvo ako vedľajší produkt drevospracujúceho priemyslu. Pelety teda predstavujú najlepšiu alternatívu kúrenia v porovnaní s fosílnymi palivami, ale aj elektrickou energiou.
Člen rodiny Hargassner
Spoločnosť THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., vstúpila do sezóny 2022 ako člen Hargassner Holding, nezávislej skupiny výrobcov zariadení na využitie obnoviteľných zdrojov, patriacej do vlastníctva rodiny Hargassner. V štruktúrach skupiny začala pôsobiť ako jediný výrobca slnečných kolektorov a dvorný dodávateľ tejto technológie pre všetky obchodné zložky skupiny v Európe i zámorí. Už predtým mali v Žiari nad Hronom veľký potenciál na rozvoj, ale chýbal im kapitál. Vstup nového vlastníka s jeho zdrojmi by mal posunúť firmu do konca desaťročia medzi troch najväčších výrobcov slnečných termických kolektorov v Európe.
Nová divízia BIOMASA
Od januára vznikla v THERMO|SOLARE nová divízia (oddelenie) BIOMASA. Okrem výroby slnečných kolektorov stojí tak firma na ďalších nohách – vyrába kompaktné tepelné čerpadla, konštrukcie pre FV panely a v rámci skupiny Hargassner niektoré súčiastky pre kotly, vrátane elektrorozvádzačov. Firma v súčasnosti disponuje výrobnou kapacitou na úrovni 300 tisíc m2 kolektorov ročne. Ako jeden z mála výrobcov na svete má na jednom mieste sústredené hlbokoťažné lisovanie kolektorových vaní, výrobu selektívnych konverzných vrstiev a finálnu montáž slnečných kolektorov. Vyrába aj všetky typy konštrukcií na upevnenie kolektorov a kompletuje ucelené solárne systémy.
Zvyšujú zamestnanosť
V roku 2022 už zvýšili stav zamestnancov v žiarskom závode o 20% a majú v pláne i rozsiahle zvýšenie výroby a diverzifikáciu výroby. Firma vlastní pozemky v okolí súčasnej prevádzky, kde v priebehu nasledujúcich rokov rozšíri výrobu. THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. permanentne investuje nielen do výskumu a vývoja, aj do ekologizácie výroby. Vlastní unikátne zariadenia na meranie kvality selektívnych vrstiev, solárnych skiel a výkonových parametrov kolektorov. Významnou je aj školiaca, poradenská a propagačná činnosť.
Dobré roky
Už vlani zaznamenal THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. nárast tržieb o 118%, keď zvýšil svoje tržby z 2,78 mil. EUR v roku 2021 na 6,05 mil. EUR v roku 2022. Ide o najvyšší rast v histórii firmy, za ktorý vďačí súčasnému boomu OZE na svetových trhoch, ale hlavne raketovému nástupu záujmu na najvýznamnejšom domácom trhu. V roku 2023 žiarsky výrobca priamo exportoval do 19 krajín sveta. Doterajší vývoj roku 2023 je veľmi sľubný. Tržby sú medziročne vyššie o desiatky percent, za január 2023 boli až dvojnásobné oproti januáru 2022. Podarilo sa odstrániť aj sezónnosť výroby. /ku/