Namiesto toho prišlo ďalšie rozdávanie. To, že sme na gréckej ceste, ešte neznamená, že Slovensko zbankrotuje na budúci rok. Aj pri tomto nezodpovednom správaní nám bude trvať možno päť až osem rokov, kým naozaj zbankrotujeme, hovorí v rozhovore pre denník Pravda ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied. Dôsledky krachu by sme naprávali veľmi dlho.

 „Zoberte si, že v Grécku sú reálne platy a dôchodky ešte stále nižšie ako v roku 2008. To je veľmi bolestivé a krajina za to draho platí,“ vysvetľuje. Ak sa krajina dostane do krachu, zvýši sa nezamestnanosť a ekonomika sa zrúti, tak mladí ľudia nebudú sedieť doma a odídu za hranice tam, kde im ponúknu vyšší plat. Z Grécka takto odišli státisíce mladých ľudí, lebo nevideli v krajine perspektívu.

 Bola to takisto inflácia, reakcia centrálnych bánk a zvyšovanie úrokov. Vidíme, ako sa to prejavilo aj na slovenskej ekonomike. Veľmi to obmedzilo investičnú výstavbu a bytovú výstavbu. Aj v dôsledku vyšších úrokových sadzieb slovenská ekonomika spomalila. Inflácia už v tomto roku klesá. Prvotný šok, ktorý vyplynul z postpandemického ekonomického oživenia, odišiel a súčasná inflácia je ťahaná už len z rastu miezd. Stále vidíme, že inflácia bola veľká externá udalosť, ktorá na našu ekonomiku dopadla. Pomaly doznieva, ale bude to trvať dlho. Nahráva tomu aj demografický vývoj. Zásoba mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce, sa zmenšuje a zamestnávatelia musia platiť viac, lebo inak to nejde.

 X Posledné čísla inflácie za november ukazujú rast cien na Slovensku na úrovni šiestich percent, čo je spolu s okolitými krajinami stále o dosť viac v porovnaní s inými členskými krajinami. Prečo je inflácia v strednej Európe vyššia?

Sme omnoho zraniteľnejší. Boli sme veľmi závislí od dovozu ruského plynu či ropy. My sa nevieme z týždňa na týždeň od toho odpútať a presmerovať dopravu cez iné trasy. To všetko stojí peniaze a je to drahé. Potom je tu aj iný faktor. Napríklad v Maďarsku je inflácia ešte omnoho vyššia ako u nás. Majú forint, ktorý je menej stabilný voči euru, a doplácajú na to.

X Mali sme tu pandémiu, neskôr sa začala vojna na Ukrajine a energetická kríza. Vlády odpovedali masívnymi záchrannými balíčkami. Do toho vlády schvaľovali viaceré nekryté sociálne dávky. Deficity prudko stúpli, verejný dlh rastie a prišlo prvé vysvedčenie od agentúry Fitch v podobe zníženia ratingu. Ktorá vláda nesie zodpovednosť za tento stav?

Slovensko má verejný dlh na úrovni 60 percent hrubého domáceho produktu, a takýto dlh nevyrobíte za rok. Je to dedičstvo predchádzajúcich vlád, teda aj tej, ktorá tu bola pred rokom 2020. To je pritom podobná vláda, ktorú máme aj teraz. Vtedy boli dobré časy. Svetová aj slovenská ekonomika rástli slušným tempom. Práve v tom čase bol dobrý čas na konsolidáciu, ale to nikto nechcel. Keď sú dobré časy, tak všetci chcú rozdávať. Potom prišla pandémia a naozaj sa nedalo šetriť. Vtedy boli iné priority a to nikomu nevyčítam. Napríklad v USA počas pandémie urobili oveľa vyšší dlh ako na Slovensku. Po pandémii malo nasledovať šliapnutie na brzdu. Vtedajšia vládna koalícia však začala prichádzať s rodičovskými dôchodkami a inými opatreniami, ktoré sú extrémne drahé a majú trvalý charakter. Ku cti začínajúcej vlády patrí, že chceli zrušiť rodičovské dôchodky. Nakoniec najmenší koaličný partner sa proti tomu postavil. To je vyše 300 miliónov eur, ktoré len tak nenájdete na ulici. Čiže prispeli k tomu všetky vlády nejakým svojím dielom a vidíme, že u tejto súčasnej vlády nie je dostatočná vôľa konsolidovať.

X Takže by sme nemali sadnúť na lep Ficovej vláde, ktorá hovorí, že jej sa to netýka a celé to dávajú na vinu minulých vlád, teda Ódorovej, Hegerovej a Matovičovej?

Problém je v tom, že minulé vlády zahŕňajú aj vládu, ktorú tu máme teraz. Máme tu obdobnú vládnu koalíciu Smeru a SNS ako v minulosti. Naozaj na tom majú podiel aj oni. Chcú vybrať o dve miliardy eur viac, čo sú dve percentá HDP. Až na 500 miliónov to chcú všetko minúť. Konsolidáciu plánujú tak, že to bude nanajvýš 0,5 percenta HDP, aby zalepili Európskej komisii oči. Lenže Slovensko musí konsolidovať nie preto, aby zalepilo oči eurokomisii, ale aby sme mali udržateľné verejné financie.

X Nebola chyba aj to, že v dobrých ekonomických časoch sa nerobili rozpočtové prebytky, ktoré by sa dali využiť na horšie časy?

Jednoznačne. Keby aspoň robili menší dlh. Prebytkový rozpočet sme tu nemali ani jeden za vyše 30 rokov. To je tak, že keď vám je dobre, tak nejdete na preventívnu prehliadku ani k lekárovi. Pijete, fajčíte, prejedáte sa a ležíte na gauči. Až potom, keď sa niečo stane, tak vás situácia donúti správať sa racionálne. Vlády v tomto smere nie sú iné.

Je Slovensko na gréckej ceste a hrozí nám krach?

Touto vetou otvoril rozpravu v parlamente sám minister financií. To povedal on. To, že sme na gréckej ceste, ešte neznamená, že Slovensko zbankrotuje na budúci rok. Aj pri tomto nezodpovednom správaní nám bude trvať možno päť až osem rokov, kým naozaj zbankrotujeme. To už bude neskoro a nebude možné to odvrátiť. Zatiaľ to možné je a treba to urobiť. Zoberte si, že v Grécku sú reálne platy a dôchodky ešte stále nižšie ako v roku 2008. To je veľmi bolestivé a krajina za to draho platí. Grécko zbankrotovalo a odišli státisíce mladých ľudí, lebo nevideli v krajine perspektívu. Ak sa krajina dostane do krachu, zvýši sa nezamestnanosť a ekonomika sa zrúti, tak mladí ľudia nebudú sedieť doma a idú tam, kde im ponúknu vyšší plat. To sa potom napráva aj 20 rokov.

X V jednom svojom blogovom príspevku píšete, že krach Grécka nebol spôsobený iba rozhadzovaním peňazí na dôchodky a iné sociálne výhody. Viete to vysvetliť?

Nemáme produktívnu ekonomiku, aby sme si vedeli dovoliť štedré dôchodky. To nám presne napísala agentúra Fitch, že produktivita práce je na Slovensku najnižšia v Európskej únii a v posledných rokoch klesá. Nám sa obmedzujú zdroje na to, aby sme vedeli obsluhovať sociálny štát. To je veľmi zlé. Porovnával som situáciu v Portugalsku, ktoré bolo ďaleko fiškálne konzervatívnejšie ako Grécko. Nemali také štedré penzie a v takom množstve. Ich ekonomika bola založená na cestovnom ruchu a nevedela toľko vyprodukovať. Vysoko sa zadlžili a priblížili sa krachu aj napriek tomu, že toľko nerozhadzovali. Jednoducho neboli schopní vyrobiť toľko zdrojov.

X Veľa sa hovorí o tom, že by sme mali zvýšiť produktivitu práce. Skúste to vysvetliť, čo to vlastne znamená.

Produktivita práce je jednoducho povedané to, z čoho žijete. Zoberme si dve krajiny. V jednej pracujú ľudia pri montážnej linke za nízku mzdu. V druhej krajine sa ľudia živia tým, že sedia pri počítači a vyrábajú softvér. To je oveľa lukratívnejšie zamestnanie s vyšším platom. Je tam ďaleko vyššia pridaná hodnota. Slovensko je bohužiaľ tá krajina montážnych liniek. Naša krajina nie je krajinou programátorov, vyspelých medicínskych služieb, výskumu a vývoja, kreatívneho priemyslu a podobných pozícií, ktoré sú dobre platené.

X Čo musíme urobiť? Zlepšiť vzdelávanie a investovať do vedy a výskumu?

Je tu taký druhý mýtus, že nemáme peniaze na vedu, výskum a inovácie. Z eurofondov tam idú obrovské zdroje peňazí. Problém je, že nepriniesli žiadny efekt. Peniaze sa minuli na stavby vedecko-technických parkov, čo sú prázdne budovy, kde sa nič nedeje. Takisto sa nakúpili prístroje, ktoré nie sú využité, lebo nemá na nich kto pracovať. Najšikovnejší ľudia ušli za hranice. Neurobila sa dôrazná reforma výskumu a vývoja. Vysoké školy či Slovenská akadémia vied sa dosť tomu bránili. Súkromný a verejný sektor tiež veľmi málo spolupracujú.

X Vlád predstavila 18 konsolidačných opatrení, ktoré prinesú zhruba dve miliardy eur. Kabinet však schválil aj nové výdavky zhruba za miliardu. Rozpočtová rada upozorňuje, že týmto zrejme svoj sľub o polpercentnom šetrení nesplní. Myslíte si, že konsolidácia, akú chce Smer, bude stačiť?

Medzi nové výdavky patrí napríklad budovanie nového ministerstva športu a cestovného ruchu. To je vyslovene ústupok koaličnému partnerovi. Bude to stáť podľa prepočtov 100 miliónov eur a je to niečo, čo vôbec nepotrebujeme. Naša ekonomika nie je založená na cestovnom ruchu a nemá až taký význam pre našu ekonomiku, aby sme tomu robili nové ministerstvo. Ešte k tomu slovenská populácia rýchlo starne. Keď budete mať veľa starých ľudí, štát bude potrebovať väčšie zdroje na zdravotníctvo a dôchodky. Tomu sa nevyhnete. Objektívne budeme na sociálnu sféru dávať čoraz viac peňazí. Otázka je, či musíme už teraz dávať výdavky na rodičovské dôchodky či 13. dôchodky. Toto je naozaj niečo, na čo naša ekonomika nemá. Mne na tej konsolidácii ani nevadí to, že vláda ide zvyšovať výber daní. Tomu by sa nevyhla žiadna vláda. Môžeme sa baviť o štruktúre, či treba napríklad zaviesť bankovú daň. To je vec na diskusiu. Už odchádzajúca vláda Ľudovíta Ódora upozornila, že nedá sa urobiť konsolidácia bez zvýšenia zdanenia. K tomuto nemám námietky. Moje námietky však smerujú k výdavkovej strane. Tvárime sa, že žiadne krízy či vojny sa nás nedotknú. Už druhý rok máme na hraniciach vojnu, nový konflikt na Blízkom východe a prekonali sme pandémiu. Vláda aj napriek tomu tvrdí, že sociálne štandardy treba zachovať. Pýtam sa ako. Je to množstvo kríz a tvárime sa, že žijeme na ostrove, kde sa nás nič nedotkne.

X Čo by bolo zodpovedné správanie, oznámiť ľuďom, že sú krízové časy a treba zmraziť na isté obdobie 13. dôchodky či ich zrušiť úplne?

Zrušil by som rodičovský dôchodok. Je to naozaj niečo, čo je vysoko neštandardné. Nepoznám vyspelú krajinu, ktorá z verejných peňazí dáva normálne dôchodky, 13. dôchodky a ešte aj rodičovské dôchodky. To je kombinácia, ktorá žiadna iná vyspelá krajina nemá. Nemáme takú produktívnu ekonomiku ako Rakúsko, Belgicko či Holandsko.

 Ako hodnotíte kroky vlády, že ide pomáhať ľuďom splácať hypotéky a vyplácať dôchodcom plný 13. dôchodok. Sú to na Slovensku najohrozenejšie skupiny, ktoré pomoc skutočne potrebujú?

Rozdelím to na dve veci. Po prvé najohrozenejšou skupinou nie sú dôchodcovia. Tí dostávajú penziu každý mesiac, čo vo svete nie je bežné. Aj v Rusku bola situácia, kedy štát nevyplatil dôchodok, lebo na to nemal. To sa u nás ešte nikdy nestalo. Dôchodca na Slovensku ho dostane každý mesiac a má tak pravidelný príjem. Máme na Slovensku ľudí, ktorí takýto pravidelný príjem nemajú. Väčšinou osamelé matky s deťmi. Keď je dieťa choré, tak matka nemôže ísť do práce a stráca príjem. Nedostane každý mesiac takú dávku, akú má dôchodca.

X Čo je tá druhá vec?

Dôchodcov je naozaj veľa. Je ich 1,4 milióna aj s invalidnými dôchodcami. Je pravda, že niektorí sa ocitli v dôsledku inflácie pod hranicou chudoby. To číslo sa odhadovalo až na 500-tisíc. Zrealizovala sa však štedrá valorizácia, ktorá týchto ľudí spod hranice chudoby dostala. Pre tých ľudí, ktorí aj napriek tomu ostali pod hranicou chudoby, mali poskytnúť nejakú špeciálnu dávku. Nemôžeme tu vyplácať plošne 13. dôchodok aj ľuďom, ktorí to nepotrebujú. Potrebujeme konečne zaviesť adresnosť do vyplácania dávok. Štát má prehľad o príjmoch ľudí a vie posúdiť, komu adresne poslať dávku. Nespochybňujem, že sú tu desiatky možno stovky tisíc dôchodcov, ktorí dávku skutočne potrebujú. Dajme to tým, ktorí to skutočne potrebujú.

X Vráťme sa ešte k verejným financiám, ktoré sa skutočne stávajú top témou posledných dní. Taliansko má verejný dlh 140 percent a Francúzsko 110 percent a dokážu si ho financovať bez problémov. Slovensko má verejný dlh len na úrovni 60 percent. V čom je teda problém?

To je veľmi jednoduchá odpoveď, pretože nie sme ani Taliansko a ani Francúzsko. Čím ste menšia a chudobnejšia krajina, tak tým ste rizikovejšia ako dlžník pre veriteľa. Aj do banky keď príde chudobný človek a pýta si pôžičku, tak mu dajú úžernícke úroky, lebo je tam veľké riziko, že to nezaplatí. Samozrejme, aj vo svete sa inak pozerá na päťmiliónovú krajinu z periférie Európy a keď zaobchádzate s Francúzskom či Talianskom.

X Môžu ekonomické problémy Talianska spôsobiť problémy?

Taliansko je veľký problém európskej ekonomiky. Napríklad Európska centrálna banka (ECB) na to pripravila osobitný finančný nástroj, ktorý slúži na podporu neodôvodneného úrokového rozpätia. Keď to preložíte do ľudského jazyka, tak to znamená, že by v situácii prudkého nárastu úrokov, kedy by Taliansko nezvládalo splácať úroky z dlhopisov, ECB zasiahla. Ak by zbankrotovalo Slovensko, tak by to bolo nepríjemné a bol v eurozóne problém. Ak by však skrachovalo Taliansko, tak by skrachovala celá eurozóna. Sú to veľkí hráči a základné kamene Európskej únie.

X V dôsledku pandémie sa mnoho európskych krajín ešte viac zadlžilo. Nehrozí tak ďalšia dlhová kríza, ako nastala po ekonomickej kríze v roku 2009?

Predstavte si, že ste medzinárodný investor a kupujete dlhopisy. Zvyčajne investujete globálne a nekupujete len dlhopisy jednej krajiny, lebo by to bolo rizikové. Počas pandémie všetky krajiny sveta vrátane USA sa vysoko zadlžili. Už nesmiete byť veľmi prieberčivý a kupovať len fínske či estónske dlhopisy, ktoré majú nízke zadlženie, lebo ich je už málo. Vy si musíte kúpiť dlhopisy krajín, ktoré sú veľké a majú veľa dlhopisov a produktívnu ekonomiku. Tam patrí aj Taliansko s vyššou produktivitou práce ako na Slovensku.

X Čiže nehrozí teraz, že budeme zachraňovať veľké európske ekonomiky?

Môže sa stať, ale to by museli úroky vystúpiť ešte vyššie. Zdá sa, že k tomu nepríde a skôr by mohli ísť úroky smerom nadol. Zopakujem, že ECB má nástroj a môže zasiahnuť v prípade prudkého stúpania úrokov a nedovolí krach Talianska. Nie je to v jej záujme.

X Čínska ekonomika v posledných rokoch zaznamenala prudký rast. Aký bol rok 2023 pre čínsku ekonomiku a kde sa teraz nachádza?

Tak ako má ľudský život svoj cyklus, tak má aj ekonomika svoj cyklus. Najrýchlejšie človek rastie z bábätka a potom, keď už je dospelý, tak nerastie až tak. Takisto aj keď zasadíte stromček, tak rastie najrýchlejšie na začiatku, keď je z neho veľký strom, tak už rastie pomaly. Nie je teda na tom nič čudné, že čínska ekonomika už nerastie tak, ako kedysi. Ekonomika rastie najrýchlejšie, keď máte industrializáciu. Keď vezmete obrovské množstvo roľníkov z pola do továrne. Tam je produktivita práce vyššia. Kvôli tomu tak na Slovensku narástla životná úroveň v 60. a 70 rokoch. Premenilo sa z roľníckej krajiny na industriálnu. Vtedy sa ľudia presťahovali z drevených dedín do panelákov. Čína tento moment industrializácie zažila niekedy v 80. až 90. rokoch aj s prispením zahraničného kapitálu. Rast ekonomiky tam bežne dosahoval aj desať percent hrubého domáceho produktu. Teraz sa už čínska ekonomika podobá viac na vyspelé ekonomiky. Už industrializácia nemá priestor a musí rásť cez výskum a inovácie. Ten rast už ale nie je taký vysoký. Stále hovorím, že tu by sme otvárali šampanské, keby sme dosahovali ich rast na úrovni piatich percent. Čína je vo vývojovom štádiu, je to ekonomika, ktorá dospieva a bude rásť omnoho pomalšie ako doteraz. Je to normálne a nevidím na tom nič zvláštne.

X Témou tohto roka bola aj ohlásená investícia čínskej spoločnosti, ktorá chce na Slovensku postaviť baterkáreň v Šuranoch. Mnoho investícií však smeruje na východ Slovenska. Čím ich prilákal?

Hlavný dôvod je ten, že tam ešte ostali nejaké pracovné sily. Skúste nájsť niekde v Trnave nové sily pre automobilku, to je už skoro nemožné. Napriek tomu budú dávať do fabrík implementovať vyšší podiel robotov. Budú však potrebovať pár tisíc ľudí aj fyzicky na obsluhu. Nechcú tam zamestnať 20-tisíc ľudí. To sa nedá porovnávať s Volkswagenom, ktorý začínal s fabrikou pre 10-tisíc ľudí. Automatizácie je už cítiť aj pri nových investíciách, ale tých pár tisíc ľudí nájdu práve na východnom Slovensku.

X Témou v tomto roku bol aj masívny odchod ľudí do predčasného dôchodku. Pekári či dopravcovia sa sťažovali na nedostatok ľudí. Čo sa stalo?

Bol to veľmi nešťastný spôsob valorizácie dôchodkov. Na to upozorňovala aj Národná banka Slovenska aj rozpočtová rada. Poslanci na to nereagovali. Výsledok je, že mnohým ľuďom sa oplatilo ísť do predčasného dôchodku v tomto roku ako v roku 2024. Odídu desiatky tisíc ľudí, ktorí prestanú platiť odvody a začnú poberať dôchodky. Bude to dvojitý úder pre verejné financie. Samozrejme, nám ešte viac začnú chýbať ľudia.

X V akom stave je ruská ekonomika, fungujú západné sankcie?

Situácia je taká, že získať objektívne a presné informácie o ruskej ekonomike je veľmi ťažké. Rusko ich nezverejňuje. Ruská centrálna banka zverejňuje údaje o inflácii, ale ťažko povedať, nakoľko sú aj relevantné. Rusko podľa odhadov míňa tretinu výdavkov na vojnu. Darí sa mu obchádzať sankcie. Dovážali plyn a ropu do západnej Európy a bola aj vybudovaná dostatočná infraštruktúra. Teraz musia plyn či ropu predávať Číne a Indii a dovážať ich tankermi. Ešte k tomu s výraznými zľavami. Rusko stratilo svoj najlepší trh, teda západnú Európu so solventnými zákazníkmi a rýchlou prepravou plynovodmi. Ruský štátny rozpočet utrpel. Hovorí sa o meškaní valorizácie platov vo verejnej správe. Určite sa aj vnútorne veľmi zadlžujú, pretože musia mobilizovať veľké množstvo peňazí, a tie si musia požičať.

X Mám ešte posledné osobné otázky. Aký ste mali rok a čomu ste sa prevažne venovali?

Venoval som sa prevažne rovnakým veciam ako posledných 30 rokov. Delil som to na prácu a koníčky, čo je u mňa napríklad aj horská turistika. Rád tiež cestujem. Bol som vo vyše 60 krajinách sveta a v tomto roku som bol trikrát v Španielsku. Rád navštevujem stredomorské krajiny.

X Aká bola najlepšia kniha, ktorú ste v tomto roku čítali?

Asi vás prekvapím, ale pred asi desiatimi rokmi som prestal čítať knihy. Veľa som čítal aj beletriu. Moja najobľúbenejšia kniha bola Sto rokov samoty, to som čítal ešte ako študent. Kniha ma uchvátila. Čo sa týka beletrie, tak dospel som k záveru, že námety sa veľmi opakujú a je veľmi ťažké vymyslieť nové zápletky a príbehy. Čiže beletriu som prestal čítať. Potom sú tu náučné knihy. Tým, že robím vo vede, tak platí, že keď neviete niečo povedať na desiatich stranách, tak je škoda, aby ste písali 450 strán. Články, za ktoré boli udelené Nobelove ceny, tak mali 10 až 15 strán koncentrovanej informácie. Skôr sa teda venujem čítaniu vedeckých článkov. Dokáže ma nadchnúť, ak niekto príde s nejakou krásnou myšlienkou a dokáže ju aj dokázať. Literatúra faktu strašne rýchlo starne. Keď dnes napíšete knihu, tak za rok je zastaraná. Vývoj ide strašne dopredu. Robím to tak, že mám niekoľko vedeckých stránok, ktoré si ráno čítam. Venujú sa napríklad archeológii, astronómii, histórii či spoločenským vedám. Prečítam si novinky, čo sa deje vo vede. Ide to obrovským tempom dopredu.

X Aké sú to stránky?

Napríklad Science Daily. Som ekonóm, ale rád si čítam aj vedecké články o archeológii či astronómiu.

X Kde potom sledujete trendy v ekonómii?

Mám predplatený The Economist. Čítam CNN či Reuters, ktoré pravidelne sledujem. Tiež čítam analýzy napríklad od Európskej centrálnej banky. To sa nás na Slovensku týka, aj keď sa tomu moc nevenuje pozornosť.

Vladimír Baláž: V rokoch 1985 – 1989 vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Od roku 1989 pracuje v Prognostickom ústave SAV. Pôsobil aj na britských univerzitách v Exeteri, Londýne a Surrey. Špecializuje sa na medzinárodnú mobilitu osôb, národný systém výskumu a inovácií a behaviorálnu ekonómiu./agentury/

X X X

Nemecko a Rakúsko posilňujú ochranu chrámov a trhov. Viedeň zadržala osoby podozrivé z islamizmu

V Rakúsku dnes zatkli tri osoby v súvislosti s vyšetrovaním plánov na vykonanie teroristických útokov v kostoloch v Nemecku, Rakúsku a Španielsku. Informovala o tom dnes agentúra APA s odvolaním sa na viedenskú prokuratúru. Zatknutí pochádzajú z islamistických kruhov, kvôli hrozbe v Nemecku sa pre turistov uzavrela katedrála v Kolíne nad Rýnom.

Zatknutými podozrivými sú vraj Tadžici, ktorí údajne chceli podniknúť útoky v mene zoskupenia Islamský štát-Chorasán (IS-K), odnože IS v Afganistane.

O vyšetrovaní možných plánov na teroristický útok v Kolíne nad Rýnom a tiež vo Viedni v sobotu informoval denník Bild, ktorý tiež uviedol, že policajti zatýkali. Podozrenie padá podľa DPA na skupinu napojenú pravdepodobne na teroristickú organizáciu Islamský štát-Chorásán. To je afganská vetva hnutia Islamský štát (IS), ktorá bojuje proti vládnucemu fundamentalis­tickému hnutiu Taliban.

 Katedrálu v Kolíne nad Rýnom v sobotu večer prehľadali policajné jednotky so psami, podľa DPA neobjavili nič podozrivé ani žiadne výbušniny.

„Všetci milujeme naše vianočné tradície a nenecháme sa zastrašiť… Zároveň ale platí: nebezpečenstvo islamistického terorizmu berieme veľmi vážne a sme na pozore,“ komentovala vyšetrovanie nemecká spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová.

Svoje kontroly, najmä v okolí kostolov, náboženských podujatí a vianočných trhov vo Viedni, zintenzívnila aj rakúska polícia. Ako dôvod uviedla „zvýšené riziko“. „Vo Viedni bezprostredný útok nehrozil,“ uviedol však pre agentúru AFP hovorca rakúskeho ministerstva vnútra a odmietol to ďalej komentovať.

 Podľa Bildu existujú náznaky, že islamisti plánujú v Európe niekoľko útokov – možno na Silvestra a Vianoce. Terčom týchto útokov by podľa denníka mohli byť vianočné omše v Kolíne nad Rýnom, Viedni a Madride.

Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) napísal, že ľudia smerujúci do kolínskej katedrály sa cez Vianoce budú musieť pripraviť na to, že ich budú čakať prísnejšie kontroly. Polícia bude prehľadávať batožinu, a odporúča preto, aby si ľudia so sebou dovnútra žiadne tašky nebrali a na omše sa vybrali s dostatočným časovým predstihom./agentury/

X X X

Energetická kalamita na strednom Slovensku: Bez elektriny je 13-tisíc odberných miest

 Na strednom Slovensku sa elektrikárom od rána podarilo do siete opätovne pripojiť takmer 5000 odberných miest. Bez elektrickej energie však naďalej ostáva vyše 13 000 odberných miest a odstraňovanie porúch bude zrejme trvať niekoľko dní. Pre TASR to uviedol hovorca Stredoslovenskej distribučnej (SSD) Miroslav Gejdoš.

 „Bez napájania máme stále viac ako 300 distribučných trafostaníc a evidujeme 40 porúch na úrovni vysokého napätia,“ zhrnul Gejdoš. Ako dodal, najhoršia situácia je už niekoľko dní v okresoch Brezno a Banská Bystrica či na Podpoľaní. Výpadky elektriny však od soboty (23. 12.) zasiahli aj horné Považie, Oravu a Liptov.

 „Počítame s tým, že sa situácia bude postupne zlepšovať, odstraňovanie porúch však bude trvať ešte niekoľko dní. Pracovníkov už po troche sťahujeme naspäť, aby si oddýchli, ale, samozrejme, stále je niekto v teréne,“ skonštatoval hovorca SSD s tým, že elektrikárov ešte čakajú náročné sviatočné dni.

Energetickú kalamitu na strednom Slovensku výrazne zhoršilo výdatné sneženie počas sobotňajšieho (23. 12.) večera a noci. „Poruchy sa budú musieť ešte dohľadávať, vznikajú na odľahlejších miestach v lesoch a v horách a ich odstraňovanie je o to náročnejšie,“ skonštatoval Gejdoš s tým, že ďalšie problémy zrejme spôsobí avizované oteplenie. V rozmočenom teréne bude prístup techniky náročnejší, odstraňovanie porúch môže preto podľa elektrikárov trvať aj niekoľko dní.

 Pracovníci SSD tak budú v teréne aj počas vianočných sviatkov. Prioritu majú poruchy na vysokom napätí, ak je to možné, elektrikári vykonávajú manipulácie a prepínajú vedenia. „Ak     a takýchto miest máme momentálne veľmi veľa. Pracovníci sú už úplne vyčerpaní, vystriedať ich nemá kto, povolali sme všetkých, ktorých sme mohli,“ dodal Gejdoš s tým, že obyvateľov žiadajú o trpezlivosť a pochopenie./agentury/

X X X

Tornádo v Polsku

Tornádo poškodilo strechy na štyroch hospodárskych budovách a vyvrátilo niekoľko stromov. Spadli aj dva stožiare vysokého napätia.

Tornádo, ktoré v piatok (22. decembra) zasiahlo Poľsko, dosiahlo rýchlosť vetra 180 kilometrov za hodinu. Správu priniesol portál tvnoviny.sk s odvolaním na poľské médium Wpoznaniu.

Objavilo sa v meste Grochowy, ktoré leží asi 110 kilometrov juhovýchodne od mesta Poznaň, hoci len na krátko. Poškodilo strechy na štyroch hospodárskych budovách, vyvrátilo niekoľko stromov a spadli dva stožiare vysokého napätia. Po jeho vyčíňaní nehlásili žiadne obete.

Podľa doterajších poznatkov klasifikovali tornádo o sile IF2, teda s rýchlosťou 180 kilometrov za hodinu.

Na základe doterajších poznatkov toto tornádo klasifikovali o sile IF2, teda s rýchlosťou 180 kilometrov za hodinu. Následne zoslablo na IF1, aktuality.sk

X X X

Rusko po zostrelení stíhačiek Su-34 zredukovalo nálety

  nepriateľ používa oveľa menej vzdušných zbraní, hlavne riadených bombových jednotiek, a to najmä na chersonskom fronte.

Rusi sa teraz snažia vykonať čo najväčší prieskum, aby získali informácie v južných oblastiach, kde boli ruské stíhačky zostrelené. „Zjavne sa snažia identifikovať prostriedky, ktoré poslali tieto bojové lietadlá na ich ‛večný let’, ako sa hovorí,“ vyjadril sa Ihnat.

Ihnat poznamenal, že prípady zostrelenia ruských lietadiel by sa mohli opakovať. „Nepriateľ si uvedomuje, že naše systémy, vrátane tých s dlhým dosahom, ktoré poskytli naši partneri, môžu byť nasadené aj v iných oblastiach, nielen tam, kde boli zostrelené ruské Su-34. Takéto operácie môžeme vykonávať na rôznych frontoch; problém je získať viac takýchto systémov,“ vyjadril sa hovorca a dodal, že sa Ukrajina teší z už oznámenej pomoci, ktorá zahŕňa dodanie ďalších systémov Patriot alebo Iris-T.

X X X

Ruské útoky na Chersonskú oblasť si za uplynulý deň vyžiadali štyroch mŕtvych civilistov a deväť zranených. Oblasť sa ocitla pod útokom 88-krát a ciele zahŕňali zdravotnícke zariadenia, obytné časti a vzdelávacie inštitúcie. V nedeľu to oznámil gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin s tým, že medzi zranenými je aj dieťa. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.´

X X X

 Tvrdenia o náznakoch ruského vodcu Vladimira Putina o tom, že sa zaujíma o prímerie by podľa analytikov mohli byť namierené na zabrzdenie a zabránenie západnej vojenskej pomoci Ukrajine.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej sobotňajšej správe konštatuje, že Putina v skutočnosti nezaujíma iné ukončenie vojny na Ukrajine, ako to s kompletnou výhrou Ruska. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Ruský vodca minimálne od septembra prostredníctvom sprostredkovateľov vysiela signály, že je pripravený súhlasiť s prímerím v útočnej vojne proti Ukrajine, ktoré by zahŕňalo zmrazenie nepriateľských akcií na súčasnej kontaktnej línii.

Analytici ISW spozorovali úsilie Kremľa oklamať západných politikov, aby prinútili Ukrajinu rokovať s Ruskom už v zime 2022–2023. Cieľom vtedy bolo účinne presmerovať pozornosť Západu na hypotetické rokovania namiesto poskytnutia dostatočných zbraní Ukrajine pred jej protiofenzívou na jar a v lete.

Kremeľ pravdepodobne použije skryté kanály na dosiahnutie tohto efektu počas diskusií o ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine./agentury/

X X X

Čaputová: Všetkým želám, aby im na Vianoce nechýbala pohoda, vľúdnosť a ľudskosť

  Nech nikomu počas Vianoc nechýba pohoda, vľúdnosť a ľudskosť. Na Štedrý deň to zaželala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá už tradične zašla pozdraviť tých, ktorí pracujú aj počas sviatočného dňa.

 „Som presvedčená, že práve tie nemateriálne, neuchopiteľné veci, ako je pohoda, vľúdnosť a ľudskosť, potrebujeme v súčasnosti najviac, na Slovensku i na celom svete,“ uviedla hlava štátu. Počas nedele prišla pozdraviť zdravotníkov v Univerzitnej nemocnici Bratislava, operátorov záchrannej zdravotnej služby a zamestnancov Dopravného podniku Bratislava. „Myslím však na všetkých, ktorí tento deň pracujú, aby sme si my ostatní mohli užiť pokojné Vianoce,“ upozornila.

 Osobitne patria jej myšlienky aj domácnostiam, ktoré sú v dôsledku sobotňajšej (23. 12.) kalamity bez elektrickej energie. „Budú mať o niečo náročnejšie Vianoce, myslím na nich. Rovnako tak na všetkých energetikov, ktorí sa snažia situáciu napraviť,“ dodala./agentury/

X X X

Štedrý večer v Poľsku je bez alkoholu, večera sa začína s východom prvej hviezdy

V Poľsku sú Vianoce jedným z najdôležitejších katolíckych sviatkov.

Oslavy Vianoc sa začínajú 24. decembra, ktorý je síce v Poľsku pracovným dňom, avšak mnohé podniky či obchody zatvárajú skôr a všetci sa chystajú na večeru, uvádza webový portál Culture.pl.

Počas Vianočného večera sa Poliaci tradične postia a zasadajú k stolu, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda. V rámci tejto tradície umiestňujú seno pod obrus, symbolizujúce podmienky chudoby, v akých sa podľa legendy narodil Ježiš. Okrem toho na stole pripravia jeden tanier navyše, zanechaný pre neočakávaného hostina.

Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok. Každý pri stole dostane jednu oblátku, ktorú si rozdelí s ostatnými. Následne sa všetci posadia a začínajú večerať. Podľa tradície by mala byť večera zložená z 12 jedál –⁠ symbolizujúcich 12 apoštolov i 12 mesiacov v roku. V súčasnosti sa však táto tradícia až tak nedodržiava.

Poliaci počas štedrej večere nejedia mäso a nepijú alkohol. Medzi jedlá, ktoré sa objavujú na štedrovečerných stoloch, patrí cviklový boršč, hubová polievka, rybacia polievka, kyslá polievka z ražnej múky, pirohy, kapustové závitky s pohánkovou kašou, ryby či makové koláče a perník. Mnohí Poliaci majú radi slede marinované v octe alebo v smotanovej omáčke. Chýbať nesmie ani kyslá kapusta, ktorú využívajú ako náplň do pirohov alebo ako prílohu. Na konci večere pijú kompót – takto volajú nápoj zo sušeného ovocia.

Stromčeky sa v Poľsku kedysi ozdobovali až na Štedrý deň, dnes už od tohto zvyku mnohí upustili a stromčeky ozdobujú skôr. Okrem tradičných ozdôb sa na stromčeku nachádzajú aj jablká, koláčiky, sladkosti a orechy. Vianočné darčeky si poliaci rozbaľujú po večeri. Darčeky nosí sv. Mikuláš alebo Hviezdička, Anjelik, Dieťatko či hviezdny muž Gwiazdor. Po rozbalení darčekov sa Poliaci vyberú na polnočnú omšu. Nasledujúce dni navštevujú svoju rodinu a blízkých, aktuality.sk

X X X

 V Rakúsku zatkli troch ľudí podozrivých zo zapojenia do islamistickej siete

Ich zadržanie môže súvisieť s vyšetrovaním možného plánu útoku na katedrálu v Kolíne nad Rýnom a na chrám vo Viedni.

Ako informovala agentúra AFP, rakúska kontrarozviedka BVT v sobotu zadržala štyroch ľudí, informovalo v nedeľu ministerstvo vnútra. Jeho hovorca spresnil, že traja z nich zostávajú vo väzbe. Podľa nemeckého denníka Bild došlo k jednému zatknutiu aj v Nemecku. Oficiálne táto informácia nebola potvrdená.

Zatknutými podozrivými sú vraj Tadžici, ktorí údajne chceli podniknúť útoky v mene zoskupenia Islamský štát-Chorasán (IS-K), odnože IS v Afganistane, napísal Bild.

Ako v nedeľu informovala agentúra AFP, nemecká polícia po „varovaní pred nebezpečenstvom“ na Silvestra vykonáva pri vstupe do katedrály v Kolíne nad Rýnom prísne kontroly.

Svoje kontroly, najmä v okolí kostolov, náboženských podujatí a vianočných trhov vo Viedni, zintenzívnila aj rakúska polícia. Ako dôvod uviedla „zvýšené riziko“. „Vo Viedni bezprostredný útok nehrozil,“ uviedol však pre agentúru AFP hovorca rakúskeho ministerstva vnútra a odmietol to ďalej komentovať.

Podľa Bildu existujú náznaky, že islamisti plánujú v Európe niekoľko útokov – možno na Silvestra a Vianoce. Terčom týchto útokov by podľa denníka mohli byť vianočné omše v Kolíne nad Rýnom, Viedni a Madride, aktuality.sk

X X X

Polícia obvinila exšéfa VšZP Kočana a zdravotníckeho oligarchu Bardúna pre úplatky za 160-tisíc

Obvinený Miroslav Kočan dnes opäť pracuje v službách štátu. Minister Drucker z neho urobil šéfa úradu na ministerstve školstva Miroslava Kočana, ktorý dnes riadi úrad ministra školstva a v minulosti šéfoval Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP), obvinila polícia.

„Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil tri osoby v súvislosti s korupčnou trestnou činnosťou. Vzhľadom na skutočnosť, že prípravné konanie je v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku konaním neverejným, nie je možné poskytnúť podrobnejšie informácie o stave prebiehajúceho vyšetrovania,“ uviedol odbor komunikácie a prevencie policajného zboru.

Odpoveď prokuratúry potvrdzuje, že obvinený je aj šéf a majiteľ veľkej zdravotníckej siete Medirex: „Osoba R. B. je obvinená z pokračovacieho zločinu podplácania a osoba M. K. z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. K trestnému činu malo dôjsť od novembra 2016 do bližšie nezistenej doby v štvrtom kvartáli roku 2017,“ odpísala hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Podľa Tökölyovej sa v prípade jedná o úplatky v celkovej minimálnej výške 160-tisíc eur.

Obvinenie potvrdil aj sám Kočan. Keď sme ho požiadali o reakciu, poslal nasledujúce stanovisko.

„Obvinenie považujem za úplne absurdné a vymyslené. Akýkoľvek úplatok ani nedáva žiaden zmysel. V rokoch 2016 až 2017 sa Všeobecná zdravotná poisťovňa pod mojím vedením riadila ozdravným plánom s prísnou kontrolou využívania finančných prostriedkov. Vďaka tomu sa v roku 2017 dostala z hlbokej straty do zisku. Voči rozhodnutiu podávam rozklad a som pripravený brániť svoje dobré meno všetkými dostupnými právnymi prostriedkami,“ reagoval Kočan.

Kočana „preslávil“ v roku 2017 telefonát od premiéra Roberta Fica, ktorý obišiel vtedajšieho ministra zdravotníctva Tomáša Druckera a riaditeľovi VšZP diktoval, aby hodil do koša ozdravný plán poisťovne.

Podobne ako Kočana, aj Bardúna preslávila predovšetkým jedna udalosť. Išlo o výrok na tlačovke o kamarátovi z Košíc tesne predtým, ako sa šéfom VšZP stal Košičan Marcel Forai. „Šéfom poisťovne bude tiež jeden náš kamarát z Košíc. Z hľadiska lobingu by to mohlo byť dobré,“ uviedol Bardún, keď si myslel, že mikrofóny sú vypnuté.

Práca pre Bardúna

Obvinenie z úplatku nie je jediné, čo spája dvojicu Kočan – Bardún. Tri roky po odchode z VšZP totiž Kočan začal pracovať pre Bardúna – stal sa šéfom jeho nemocnice v Malackách. Vo funkcii pôsobil, až kým ho minister školstva Drucker opäť zavolal do služieb štátu.

Nemocnicu riadil aj v čase, keď sa zapojila do oddlženia tým spôsobom, že štát za Bardúnovu Nemocnicu uhradil dlh voči ďalšej Bardúnovej firme. „Ak oddlženie voči partnerovi s rovnakým vlastníctvom znamená, že pri nedostatku hotovosti boli vyplácaní všetci obchodní partneri a nebola vyplácaná len firma z rovnakej skupiny, tak to práveže vyznieva pozitívne,“ uviedol v auguste Kočan pre Aktuality.sk.

V lete okomentoval aj vzťahy s Bardúnom, ktorý ho oslovil, aby sa stal šéfom malackej nemocnice. „Stretol som ho určite počas pôsobenia vo VšZP. Keď hľadal šéfa nemocnice, oslovil ma ako jedného z kandidátov,“ popísal exšéf štátnej poisťovne., aktuality.sk

X X X

Moldavská prezidentka Maia Sanduová plánuje kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách

O znovuzvolenie sa chce uchádzať preto, aby dotiahla integráciu Moldavska do EÚ do konca.

„Stále musíme podniknúť dôležité kroky a zaväzujem sa pokračovať, ak mi dáte dôveru na nové funkčné obdobie,“ informovala Sanduová vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke úradu moldavskej prezidentky. Správu o tom TASR prevzala z agentúry Reuters.

Sanduová vo voľbách v roku 2020 zdolala bývalého proruského prezidenta Igora Dodona, pripomenula agentúra Reuters. Prezidentské voľby sú v Moldavsku naplánované na budúci rok v novembri alebo decembri, ich presný termín určí parlament.

Integrácia Moldavska do EÚ je jedným z cieľov Sanduovej. Lídri členských krajín EÚ sa na decembrovom summite dohodli na otvorení prístupových rokovaní s Kišiňovom.

„Naša budúcnosť je v európskej rodine a musíme jasne povedať – celá krajina –, akú cestu si zvolíme pre Moldavsko. Vyzývam parlament, aby na jeseň budúceho roka inicioval referendum, v ktorom bude rozhodujúci hlas občanov,“ uviedla moldavská prezidentka.

Sanduová odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu a obvinila Moskvu z plánovania prevratu v Moldavsku.

X X X

Zázraky na nemocničných oddeleniach: Ako americký sen zmenil slovenské zdravotníctvo

 Neviem, či smiech naozaj lieči, ale je veľmi dôležitou súčasťou liečebného procesu, hovorí Gary A. Edwards, ktorý z Ameriky priniesol na Slovensko zdravotných klaunov s červenými nosmi.

V izbe číslo štyri je absolútne ticho. Na nemocničnej posteli leží deväťročná Martinka, vedľa nej sedí smutná mama s kruhmi pod očami. Dievčatku zlyhávajú telesné funkcie. Prišlo o zrak a celé jeho detstvo sa dlhé mesiace odohráva medzi bielymi stenami onkológie.

Z veselého dievčatka je už len tichá bábka bez vlasov. Zdravotnému klaunovi s červeným nosom ošetrujúci lekár hovorí, že do izby číslo štyri ísť nemusí, pretože dievčatko je na tom veľmi zle a už vôbec nevidí. Klaun prejde okolo izby niekoľkokrát. Zakaždým premýšľa, či sa pri nej pristaviť.

Na konci dňa sa ozve nesmelé klopanie na dvere. „Môžem vojsť?“ opýta sa zdravotný klaun a nakukne do izby číslo štyri. Mama malého dievčatka prekvapene prikývne a klaun zapíska. Napodobní vtáčí spev a prstami si pobúcha po dlani. „Čože to je? Ty máš pod posteľou vtáčika?“ opýta sa a Martinka sa usmeje. Ozve sa šuchot krídel.

Martinku zachránil smiech

Klaun s červeným nosom sa snaží imaginárneho vtáčika chytiť. Po niekoľkých pokusoch sa mu to podarí. Malá pacientka sa usmeje a klaun sa jej pýta, čo má s vtáčikom spraviť. Či ho má pustiť von oknom, alebo ho vráti naspäť pod posteľ, aby mala pri sebe kamaráta. Celé divadlo hrá len pomocou zvukov.

Z tichej bábky sa za pár minút stáva opäť usmiate dievčatko. Klaun si berie ukulele a spieva pesničku o malej Martinke a vtáčikovi pod posteľou. Z izby číslo štyri sa okrem spevu a hudby konečne ozýva aj chichot.

 O dva týždne je zdravotný klaun opäť na tej istej chodbe na detskej onkológii. Zastaví ho lekár a pýtal sa ho, či si ešte pamätá na izbu štyri a malú pacientku. Klaun opatrne prikývne a čaká smutné správy, pretože Martinka odmietala bojovať. V tejto práci treba počítať aj so zlými koncami.

„Po vašej návšteve sa pacientka zlepšila, bol to obrat o 180 stupňov. Vrátil sa jej zrak a všetky telesné funkcie,“ hovorí slúžiaci lekár. Opisuje tak „malý zázrak“, ktorý sa stal v izbe číslo štyri na nemocničnej chodbe v Brne.

Práve zážitok s malou Martinkou je aj po rokoch pre Garyho Alvena Edwardsa ten najsilnejší, ktorý v nemocnici zažil. Dnes stojí za projektmi zdravotných klaunov vo viacerých krajinách vrátane Slovenska. „Neviem, či smiech naozaj lieči, ale je veľmi dôležitou súčasťou liečebného procesu,“ hovorí Edwards pre Aktuality.sk.

Z amerického sna do socialistickej reality

Zakladateľ Červeného nosa dnes žije na samote na Morave. Z pokojného života ho vytrhne iba každoročné stretnutie klaunov a umelecké workshopy, ktoré pre nich robí. „Do Európy som z Kalifornie prišiel prvýkrát keď som mal 27 rokov. Bol som hudobník, písal som muzikály a venoval som sa umeniu,“ rozpráva. Myšlienka pomáhať v liečbe smiechom sa však zrodila ešte v Spojených štátoch.

Počas štúdia na americkej vysokej škole Dell’Arte International School of Physical Theater sa okrem hudby a divadla venoval aj klaunovaniu. V rámci školského projektu navštívil nemocnicu v Kalifornii, kde po prvýkrát vystúpil ako zdravotný klaun. Ohromilo ho to a tento pocit v ňom ostal. Začal chodiť do detských domovov, rozveseľoval väzňov a párkrát sa dostal aj nemocníc. „Vždy som videl v klaunovaní zmysel, pretože sa ľudia smejú v situáciách, keď to už nezvládajú,“ opisuje.

Lekári však zdravotnému klaunovi vtedy ešte neverili. Nechceli mu dovoliť, aby sa na oddeleniach pohyboval bez dozoru. Pravidelne preto chodil na všetky zdravotnícke konferencie a postupne si získaval lekárov na svoju stranu. V Holandsku a Nemecku boli projektu zdravotných klaunov otvorení a pustili ho za brány nemocníc.

„Žil som dlhšie v Holandsku a potom v Nemecku, kde som sa živil hudbou. Mal som pár voľných dní a chcel som ísť na výlet do Prahy. Bol však rok 1989, prišiel som na hranice a tam ma otočili, pretože som nemal víza,“ smeje sa Edwards a opisuje prvé stretnutie so socialistickým Československom. O pár rokov neskôr sa po páde režimu presťahoval do Česka, kde sa oženil, usadil a od roku 1998 v nemocniciach ponúkal svoje klaunské služby.

Klaun stratený v podzemí

Na nemocničných chodbách tak stále chodil od dverí k dverám len jeden jediný klaun v kostýme doktora Pytlíka, ktorý veril, že raz sa jeho sen stane skutočnosťou a nemocnice zaplavia červené nosy. Zdravotnícky personál rýchlo pochopil, ako veľmi sú pre pacientov humor a smiech dôležité, keď sa zrazu začali meniť a komunikácia s nimi bola jednoduchšia.

V roku 2000 sa v nemeckom Hannoveri konala svetová výstava Expo. Gary dostal ponuku pracovať na jednej zo show ako umelec. „Za tých päť mesiacov som si veľmi dobre zarobil a všetky peniaze som použil na založenie organizácie Zdravotní klaun,“ približuje. Neziskovka Zdravotní klaun vznikla už o rok neskôr. Dlhé roky ju financoval len z vlastného vrecka a našetrených peňazí.

Po úspechoch v susednom Česku dostal Gary pozvanie od vtedajšej primárky bratislavskej detskej onkológie Daniely Sejnovej. Na lekárskej konferencii videla predstavenie francúzskej zdravotnej klaunky a napísala mu mail, aby prišiel založiť tento projekt aj na Slovensko.

Zobral si so sebou kostým, nasadil červený nos a na celých päť hodín sa zmenil na doktora Pytlíka. V ten deň prešiel všetky nemocničné oddelenia na bratislavských Kramároch.

„Všetky moje veci sme odložili do jednej malej kancelárie v podzemí. Keď som skončil s klaunovaním, pani primárka a ľudia, ktorí ma mali po klauniádach sprevádzať, boli preč. Snažil som sa teda nájsť miestnosť s mojimi vecami a úplne som sa stratil,“ spomína Gary a usmieva sa. Oblečený v klaunskom kostýme sa vymkol na jednej z chodieb, a tak mu nezostalo nič iné než vytrvalo búchať na dvere. Napokon ho našiel ochrankár, ktorého prekvapilo, keď v podzemí uvidel klauna.

Dodnes spomína, ako celou cestou do Česka pri šoférovaní premýšľal, či má projekt zdravotných klaunov preniesť aj na Slovensko. Peniaze naň však nemal, keďže všetky jeho úspory pohltilo Česko. Oslovil preto rakúsku neziskovú organizáciu Red Noses Clowndoctors International a požiadal ju o pomoc.

Slovenské občianske združenie Červený nos Clowndoctors vzniklo už v roku 2004 a stalo sa súčasťou medzinárodnej organizácie RED NOSES International, ktorá zastrešuje organizácie profesionálnych zdravotných klaunov z jedenástich krajín Európy a Blízkeho východu.

 Smiech je všade rovnaký

„Keď som dokončil príbeh o vtáčikovi, mama malej Martinky z izby číslo štyri vybehla za mnou na chodbu. Do ruky mi tlačila peniaze a ďakovala, že sa jej dcéra smiala, pretože to už veľmi dlho nevidela. Vysvetlil som jej, že za smiech sa neplatí a toto raz budú robiť klauni v každej nemocnici. Tak sa aj stalo,“ spomína Gary.

Z Ameriky priniesol na Slovensko a do Česka nový postup, ktorý sa už dnes používa ako podpora liečebného procesu po celom svete. Tradičné „ticho a pokoj lieči“ zrazu nahradili vtipní klauni s červenými nosmi, ktorí v nemocničných izbách rozosmievajú deti a ich vystrašených rodičov. Ani Gary Edwards dodnes nevie, či jeho návšteva v izbe číslo štyri pomohla viac malej Martinke alebo jej mame.

Prvý konkurz na zdravotných klaunov usporiadal v nemocničnej jedálni. Vzišli z neho štyria klauni. Projekt Červený nos sa však začal rozrastať. Z nemocničných oddelení sa pravidelne ozýval smiech, piskot a začali sa diať aj malé zázraky. Deti, ktoré odmietali lekárov a nespolupracovali, sa zrazu po návšteve klauna Pytlíka usmievali. Pribúdali ďalší klauni, ktorí prešli Garyho konkurzom a projekt sa postupne rozširoval po celom Česku a Slovensku.

Vznikli desiatky nových nápadov a programov aj pre dospelých a seniorov. Z jedného klauna, ktorý klopal na dvere nemocníc, boli zrazu desiatky a nemocnice ich samy pozývali na svoje oddelenia. Dnes má tím slovenského Červeného nosa už takmer 70 profesionálnych zdravotných klaunov.

Ich výber je pomerne náročný a budúci klauni musia byť podľa Garyho Edwardsa najmä ľudskí, uvoľnení a aj hudobne zdatní. Absolvovať musia niekoľko náročných cvičení počas umeleckých workshopov. Do posledného kola sa zapoja aj zahraniční lektori z medzinárodnej organizácie RED NOSES International a vyberú nových zdravotných klaunov, ktorí si nasadia červené nosy. Tam sa však práca klaunov začína, pretože ich čaká náročná cesta, aby dokázali dokonale improvizovať a reagovať na neľahké situácie na nemocničných oddeleniach.

 Projekt zdravotných klaunov sa posunul aj za hranice Česka a Slovenska a Gary pomáhal s ich začiatkami. Klauni sú aj vďaka nemu v Poľsku, Chorvátsku, Jordánsku či v Palestíne. Práve pre Palestínčanov a Izraelčanov zorganizoval Gary workshop, ktorým chcel docieliť, aby klauni z oboch krajín medzi sebou spolupracovali. Bol však rok 2006, k moci sa dostali militanti z hnutia Hamas a zo začínajúcej spolupráce napokon zišlo.

Izrael však pokračoval vo svojom projekte „Vysnívaní doktori“, ktorý sa podobá na červené nosy. Deviatim Palestínčanom sa podarilo o pár rokov neskôr priletieť do Česka, kde sa spolu s Garym a zdravotnými klaunmi učili ich remeslu, ktoré potom odviezli naspäť domov.

„V Palestíne nemajú typických klaunov, ale skôr rozprávačov príbehov, ale podstata je tá istá – humor. Smiech ja všade na svete rovnaký. Je jedno, či ide o kresťanskú alebo arabskú krajinu,“ dodáva Gary Edwards, aktuality.sk

X X X

Borrell má obavy z porážky Ukrajiny a výsledku eurovolieb. EÚ je poznačená strachom, tvrdí

 Šéf úniovej diplomacie Josep Borrell sa obáva vzostupu populistov v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu. Hlasovanie, ktoré sa uskutoční budúci rok v júni, môže byť podľa neho podobne osudové ako prezidentský zápas v Spojených štátoch. Borrell to povedal v rozhovore s denníkom The Guardian. Strach voličov z neznámeho, najmä v súvislosti s dvoma vojnami, ktoré teraz pokračujú v blízkosti EÚ, môžu podľa neho obyvateľov priviesť k podpore pravicových populistických strán.

X X X

 Stoltenberg: Žijeme v nebezpečnom svete, ale Slovensko sa môže spoľahnúť na NATO

„Bojím sa strachu. Bojím sa, že Európania budú voliť, pretože sa boja. Je vedecky dokázané, že strach tvárou v tvár neznámemu a neistote vytvára hormón, ktorý volá po bezpečnostnej reakcii. To je fakt,“ povedal Borrell v rozhovor s britským denníkom .

Súčasnú geopolitickú situáciu hodnotil šéf úniovej diplomacie aj na nedávnej prednáške organizovanej časopisom Le Grand Continent. Ako vtedy uviedol, vojna na Ukrajine aj konflikt medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas ohrozujú budúcnosť bloku. V prípade Ukrajiny povedal, že sa obáva porážky, pokiaľ nedôjde k rýchlej zmene kurzu.

 „Ak nezmobilizujeme všetky naše kapacity, umožní to Putinovi vyhrať vojnu na Ukrajine,“ povedal. Borrell pritom nevidí žiadne náznaky toho, že by mal ruský prezident Vladimír Putin v úmysle boja zastaviť alebo pristúpiť na určitú dohodu výmenou za to, že si ponechá časť východnej Ukrajiny.

Palestínske radikálne hnutie Hamas, ktoré vládne v Pásme Gazy, nie je podľa Borrella len vojenskou silou, ale aj „myšlienkovým prúdom“. Ako také ho možno poraziť iba „lepšími myšlienkami“, nie samotnými bombami.

 Pravicové strany na celom európskom kontinente v uplynulých mesiacoch nadobúdajú na sile, zjavne v reakcii na strach voličov z migrácie a kvôli zhoršujúcej sa životnej úrovni, napísal The Guardian. Túto atmosféru strachu môžu podľa Borrella využiť „strany, ktoré ponúkajú zlé odpovede na dobré otázky“.

Šéf úniovej diplomacie pripustil, že existujú skutočné aj domnelé dôvody na obavy, vyzval však voličov, aby podporili tie politické sily, ktoré im predkladajú jasnú analýzu situácie. Ak sa tak nestane, mohli by byť európske voľby „rovnako nebezpečné ako tie v USA“, dodal Borrell zrejme v narážke na prezidentskom súboji, v ktorom v roku 2016 zvíťazil Donald Trump. Ten chce na najvyššiu funkciu budúci rok kandidovať znova./agentury/

X X X

SANEP o dôveryhodnosti politikov v decembri: Pellegrinimu narástla popularita viac ako iným

 Najdôveryhodnejším politikom je podľa aktuálneho decembrového prieskumu spoločnosti SANEP predseda Hlasu Peter Pellegrini.

 Najdôveryhodnejším politikom je podľa aktuálneho prieskumu spoločnosti SANEP predseda Hlasu Peter Pellegrini. Dôveruje mu 40 percent opýtaných, nedôveruje 49. Pellegrini si oproti koncu októbra polepšil o šesť percent.

Lídrovi strany Smer a súčasnému predsedovi vlády Robertovi Ficovi teraz vyjadrilo dôveru 37 percent a nedôveru 50 percent respondentov. Fica nasleduje prezidentka Zuzana Čaputová s dôverou 29 percent a nedôverou 57 percent. Zatiaľ čo si Robert Fico oproti konci októbra polepšil o tri percenta, prezidentka Zuzana Čaputová si polepšila len o percentá dve.

Osemnásťpercentnú dôveru má teraz predseda SNS Andrej Danko, nedôveruje mu 64 percent opýtaných. Dôvere 17 percent sa teší v súčasnej dobe predseda KDH Milan Majerský, nedôveruje mu 59 percent opýtaných.

Šéfovi Sme rodina Borisovi Kollárovi teraz dôveruje pätnásť percent opýtaných, nedôveruje mu 65 percent.

Dôveru 14 percent má líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, nedôveruje mu 64 percent opýtaných. Šimečka si oproti koncu októbra o o tri percenta polepšil.

 Trinásťpercentnú dôveru má šéf SaS Richard Sulík, nedôveruje mu 66 percent opýtaných. Rovnakú trinásťpercentnú dôveru ako Sulík mal v druhej polovici decembra predseda hnutia Republika Milan Uhrík, nedôveruje mu 65 percent voličov.

Deväťpercentnú dôveru získal predseda hnutie Slovensko (predtým OĽANO) Igor Matovič, nedôveruje mu 72 percent opýtaných. Dôveru 8 percent má šéf Demokratov Jaroslav Naď, nedôveruje mu 69 percent opýtaných. Predsedovi ĽSNS Marianu Kotlebovi dôverujú štyri percentá opýtaných, nedôveruje mu 73 percent opýtaných. Trojpercentnú dôveru ma predsedníčka politickej strany Za ľudí Veronika Remišová, nedôveruje jej 63 percent opýtaných.

Najnižšiu dvojpercentnú dôveru ma teraz predseda strany Aliancia – Szövetség Krisztián Forró, nedôveruje mu 71 percent opýtaných.

 Exkluzívny prieskum spoločnosti SANEP pre televíziu ta3 bol uskutočnený v dňoch 13. – 19. decembra 2023. Zber dát sa realizoval pomocou techniky CAWI na vybranej skupine v súhrne 1 578 opýtaných, ktorí predstavujú reprezentatívnu vzorku obyvateľov Slovenskej republiky vo veku 18+ rokov.

Štatistická chyba u uvedenej skupiny obyvateľov sa pohybuje v rozmedzí ±1,5 %. Aktuálny prieskum vychádza iba z hlasov 68,1 % respondentov, ktorí predstavujú vzorku rozhodnutých voličov. Všetky uvedené výsledky a modely sú platné iba v daný okamih zberu dát./agentury/

X X X

Kmotrík zhodnotil rok: Plníme ciele, negatívum návštevnosť. A aké prekvapenie chystá Slovan v budúcom roku?

Po šiestykrát za sebou sa stal víťazom jesennej časti Niké ligy, po druhýkrát v rade si zahrá vo vyraďovacej časti európskych pohár. Napriek športovým úspechom nevládne vo vedení Slovana Bratislava absolútna spokojnosť.

Ivan Kmotrík mladší, generálny riaditeľ futbalového Slovana.

Rok 2023 a najmä jeho jesennú časť zhodnotil v rozhovore pre klubový web generálny riaditeľ belasých Ivan Kmotrík mladší.

„Plníme predsezónne ciele – kvalifikovali sme sa do skupinovej fázy európskeho pohára a postúpili sme do jarného play-off. V Niké lige sme prví a teda na dobrej ceste za splnením hlavného cieľa v podobe titulu,“ skonštatoval Kmotrík.

No napriek vydareným výsledkom v lige aj pohárovej Európe sa vedenie stále borí s nedostatočným diváckym záujmom najmä na zápasoch najvyššej slovenskej súťaže.

 „Klub i mužstvo by si za celý rok zaslúžili na zápasoch s Ľubľanou a Dunajskou Stredou krajšiu rozlúčku pred väčšou kulisou.“ Na posledný zápas skupiny konferenčnej ligy so slovinským majstrom prišlo na tribúny Tehelného poľa 14 387 divákov, na záverečné kolo jesennej časti Niké ligy to bolo 4 789 fanúšikov.

„Toto vnímam ako negatívum jesennej časti, pretože napriek športovo úspešnému úspešnému obdobiu nás naďalej trápi návštevnosť na lige. Aj my sami musíme uvažovať, prečo to tak je, a pracovať, aby sme to zmenili,“ uviedol generálny riaditeľ.

Pred týždňom žrebovanie vo švajčiarskom Nyone rozhodlo, že súperom Slovana v play off o osemfinále konferenčnej ligy bude vo februári rakúsky vicemajster Sturm Graz. Šéf klubu priznal, že súper má kvalitný tím a dôležité bude podľa neho zvládnuť prvý duel v Rakúsku.

„Vnímam ako výhodu, že odvetu hráme doma, pretože vieme, ako dokážeme na Tehelnom poli zahrať, keď máme plno. Myslím si, že rozhodnúť môžu detaily.“

 V končiacom sa roku spustil Slovan pre svojich priaznivcov nový e-shop s klubovými výrobkami. A v tom nasledujúcom by sa mali dočkať aj toľko očakávaného kamenného obchodu so suvenírmi. „Úrobím všetko pre to, aby bol dokončený a otvorený v čo najkratšom čase.“

Podľa Kmotríka sú dodacie lehoty na všetky náležitosti potrebné pre otvorenie fanshopu dlhé a klub sa snaží určité náležitosti optimalizovať, aby jeho otvorenie urýchlil.

„Viem sľúbiť, že začiatkom budúceho roka predstavíme verejnosti koncept fanshopu, aby ľudia vedeli a videli, na čo sa môžu tešiť,“ vysvetlil s tým, že následne priblížia harmonogram prác aj dátum otvorenia klubového obchodu.

Ďalšou novinkou bude zavedenie systému CRM (riadenie vzťahov so zákazníkmi), ktorý má pomôcť k efektívnejšiemu cieleniu na konkrétnych fanúšikov.

 „Zároveň dá fanúšikovi možnosť spätnej väzby, čím si bude môcť vytvoriť užší vzťah s klubom,“ prezradil Kmotrík s vierou, že aj tento systém by mal do budúcna pomôcť pri snahe zvýšiť návštevnosť najmä na ligových zápasoch. Pre zaujímavosť, najviac ľudí prišlo počas jesene na ligový duel proti Trenčínu – 6283 divákov.

V súvislosti s chystanými pohybmi v kádri generálny riaditeľ iba zopakoval známe informácie, že útočníkovi Malikovi Abubakarimu sa končí hosťovanie a klub sa s ním v posledný deň roka oficiálne rozlúči.

V súvislosti s možným odchodom najlepšieho strelca tímu Aleksandara Čavriča potvrdil, že na Slovan prichádzajú ponuky, ktoré začínajú byť zaujímavé.

 „Celé to musí dávať zmysel pre všetky strany. S Čavričom máme platný kontrakt ešte na 1,5 roka. Otvorených je viacero alternatív, nie sme tlačení k múru. Môže sa stať, že zostane, predĺžime kontrakt na dlhšie obdobie, alebo aj to, že prestúpi.“ Kmotrík nedávno pre Športweb uviedol, že oficiálne evidujú na Čavriča tri ponuky: z Európy, z krajiny Blízkeho Východu a z Číny.

Na záver Kmotrík zdôraznil, že cieľom vedenia je, aby bol káder Slovana silný aj budúce leto a udržal si svoju kvalitu. „Využijem všetky možnosti, ako dobre poskladať mužstvo aj smerom k budúcnosti. Toho sa priamo týka aj omladenie mužstva a medzi cieľmi je mať v Slovane hráčov s potenciálom zaujímavého predaja,“ dodal Kmotrík./agentury/