Ľuďom sa žije ťažšie. Rúti sa nemecké hospodárstvo do záhuby? To, že najväčšia európska ekonomika zápasí s vážnymi problémami, nie je nič nové, no z USA teraz prichádzajú prognózy, ktoré jej budúcnosť vidia naozaj čierno. Až tak, že hovoria o konci Nemecka. Jeho hospodárstvu majú zlomiť väzy problémy s energiami, rozpočtová kríza a nepriaznivý demografický vývoj. Nedávno na to upozornil prestížny nemecký časopis Focus.

Aj vo vianočnom čase vládne v Nemecku pochmúrnejšia ekonomická nálada. V amerických médiách podľa neho prevládajú negatívne hodnotenia, ktoré nemeckú ekonomiku predstavujú ako odstrašujúci príklad pre iné krajiny.

Magazín sa odvoláva najmä na vyhlásenia uznávaného geopolitického analytika Petra Zeihana. Ten o katastrofálnom vývoji v Nemecku rozpráva už celé mesiace a tejto vyspelej ekonomike dokonca v najbližších desaťročiach predpovedá zánik.

Posledný klinec do rakvy

„Nemecko nečaká svetlá budúcnosť. Ku kolapsu ho v priebehu 20–30 rokov privedú tri neriešiteľné problémy,“ naznačil Zeihan v správe, z ktorej citujú americké médiá.

Ako prvý dôvod uviedol to, že Nemci si za obchodných partnerov „naivne“ vybrali dvoch najhorších – Rusko a Čínu. Prerušenie vzťahov s nimi bolo vraj správne, ale spôsobilo veľké škody, a všetko, čo si od týchto obchodných stykov sľubovali, stroskotalo.

Ako druhý faktor menoval Zeihan nepriaznivý demografický vývoj. V Nemecku už teraz chýbajú státisíce zamestnancov v rôznych profesiách a situácia sa bude ešte zhoršovať. Vysokokvalifikovaní pracovníci totiž starnú a priemyselnú základňu nemeckého hospodárstva tak už nebude mať kto podporiť.

V podobnej situácii je údajne i Japonsko, no tam sa problém podarilo zmierniť, pretože ho začali riešiť už pred desaťročiami.

 Posledným dôvodom, prečo Nemecku hrozí kolaps, je podľa analytika neprezieravá politika v oblasti energií. Zatvorenie jadrových elektrární a lipnutie na „zelených riešeniach“ malo za následok, že chýbajúcu energiu treba nahrádzať z iných zdrojov, s čím je veľký problém.

„Bez ohľadu na to, z akého uhla sa na Nemecko pozriete, je kombinácia všetkých týchto faktorov rozsudkom smrti. Aj keď rozhodnutie Nemcov odolať ruskému vydieraniu na začiatku vojny na Ukrajine bolo z morálneho hľadiska správne, možno si tým zatĺkli posledný klinec do rakvy,“ zhrnul Zeihan, ktorého nová kniha The End of the World Is Just the Beginning (Koniec sveta je len začiatok) sa stala bestsellerom.

„Je úplne vylúčené, aby mal nemecký systém ešte nejakú budúcnosť,“ zhodnotil a varoval, že koniec Nemecka sa blíži. „Väčšina z nás ho asi ešte zažije,“ odhadol analytik.

Rozpočtová kríza

Zeihan nie je jediný, kto sa na nemeckú ekonomiku pozerá s pesimizmom. „Z blata do kaluže – zlá situácia v Nemecku sa ešte zhoršuje,“ skonštatoval napríklad americký denník Wall Street Journal.

V článku sa zameral hlavne na rozpočtovú krízu, ktorej dnes spolková republika čelí. Nemecký ústavný súd totiž v polovici novembra rozhodol, že vláda porušila dlhové pravidlá, keď nevyužitých 60 miliárd eur určených na podporu ekonomiky počas pandémie koronavírusu presunula do klimatického fondu.

 Rozsudok spôsobil výpadok na strane plánovaných výdavkov, takže vláda musí prekopať rozpočet na budúci rok a zaplátať dieru vo výške 17 miliárd eur. Koalícia troch strán pod vedením kancelára Olafa Scholza sa však dlho nevedela dohodnúť na tom, odkiaľ na to vziať.

Scholzovi sociálni demokrati (SPD) a strana Zelení uvažovali nad tým, že by vyhlásili núdzový stav, opäť uvoľnili dlhovú brzdu a do rozpočtu naliali peniaze z ďalších úverov. Uzákonená dlhová brzda vláde umožňuje vytvárať každý rok nové dlhy len do výšky 0,35 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a liberáli z koaličnej strany FDP s uvoľnením opatrení nesúhlasili.

„Radšej nové voľby ako nové dlhy,“ vyhlásili a pohrozili, že ak sa ich partneri pokúsia dlhovú brzdu porušiť, vystúpia z vlády. Prípravu rozpočtu má pritom na starosti práve predseda FDP – minister financií Christian Lindner.

 Kappeler

Predseda Slobodnej demokratickej strany (FDP) Christian Lindner, ktorý je aj spolkovým ministrom financií.

Podľa denníka Wall Street Journal môže za rozpočtovú krízu v Nemecku predovšetkým tvrdošijné presadzovanie environmentálnej politiky. To, že bezhlavé sledovanie „zelených cieľov“ môže vyústiť do politickej krízy, vníma ako výstrahu pre ostatné štáty.

Sťažené životné podmienky

Nič dobré neveští Nemecku ani spravodajská agentúra Reuters. „Rozpočtová kríza ochromí nemeckú ekonomiku na dlhé roky,“ uviedla. V podobnom duchu sa vyjadrila i americká stanica ABC News, podľa ktorej bude musieť Nemecko šetriť, čo ho ešte väčšmi oslabí.

 Spravodajský kanál však zároveň pripomenul, že zadlžovanie Nemecka netreba ani zveličovať. Dlh spolkovej republiky síce dosiahol 66 percent HDP, ale aj tak ide o najlepší výsledok zo všetkých členských štátov G7 (skupina najvyspelejších ekonomík sveta).

Na porovnanie: dlh Veľkej Británie sa vyšplhal na 102 percent, USA na 121, Talianska na 144 a Japonska dokonca na 260 percent HDP.

Uznávaný britský ekonóm David Marsh tvrdí, že ďalší vývoj v Nemecku sa nedá spoľahlivo odhadnúť. „Koniec nemeckého hospodárstva ohlasovali už veľakrát v minulosti, no Nemecku sa zakaždým podarilo postaviť znova na nohy. Tentoraz by to však mohlo byť trochu inak,“ poznamenal v britskom denníku Guardian.

Životné podmienky v Nemecku

Na pracovnom trhu chýba vyše 500-tisíc zamestnancov. Priemerný hrubý mesačný plat v Nemecku dosahuje vyše 4 420 eur (asi 2 800 eur v čistom). Výška priemerného dôchodku je 1 152 eur. Domácnosť s jedným členom dá na potraviny priemerne 234 eur mesačne, dvojčlenná domácnosť 435 eur.

Bývanie je čoraz nedostupnejšie, v krajine chýba takmer 700-tisíc bytov. Až 58 percent ľudí býva v prenajatých nehnuteľnostiach, za prenajatý byt platili vlani priemerne 600 eur mesačne bez energií. Odhaduje sa, že asi 50-tisíc bezdomovcov žije na ulici

20,9 percenta obyvateľov ohrozuje chudoba. 5,5 milióna ľudí si vlani pre nedostatok peňazí nemohlo dostatočne vykúriť domácnosť. V minulých rokoch zaniklo v Nemecku asi 300 nemocníc, mnohým klinikám hrozí insolvencia. V krajine chýba zhruba 15-tisíc lekárov, viac ako pätina doktorov má vyše 60 rokov

Ďalší vývoj nemeckej ekonomiky zostáva preto nejasný. Pravda je, že životné podmienky v krajine sa zhoršujú. Chýbajú pracovné sily, ľudí trápi zdražovanie, problémy s nedostupným bývaním aj so zdravotníctvom.

V médiách pribúdajú príbehy rodín, ktoré majú problém vyžiť zo zarobených peňazí, takže sa ocitajú na hranici chudoby. Na druhej strane zaznieva kritika na príliš štedré sociálne dávky.

To všetko sa odráža na klesajúcej popularite spolkovej vlády a kancelára. Zatiaľ čo sa podpora SPD a Zelených v prieskumoch prepadla na 15 percent, obľuba opozičných subjektov stúpa.

Kresťanské strany CDU/CSU by volilo až 31 percent opýtaných a pravicovoextré­mistickú Alternatívu pre Nemecko (AfD) 22 percent. Kroky Scholzovej vlády pritom schvaľuje už len 35 percent respondentov./agentury/

X X X

Zamestnanca ukrajinského ministerstva obrany zatkli pre obvinenie z rozsiahleho podvodu pri nákupe munície

Svojím konaním mal údajne spôsobiť štátu ujmu vo výške takmer 40 miliónov dolárov.

Úrady už v piatok zverejnili zábery dôkazového materiálu a fotografiu obvineného muža s rozostrenou tvárou. V prípade usvedčenia mu hrozí až 15 rokov väzenia, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie prokuratúry v Kyjeve.

Tento zamestnanec ministerstva podľa zistení prokuratúry uzavrel nevýhodný kontrakt na nákup munície. Náklady na jej dovezenie cez sprostredkovateľskú firmu boli pritom o zhruba 30 percent vyššie, než by boli pri priamom nákupe od výrobcu. Dlhšie boli aj dodacie doby.

Prokuratúra vykonala prehliadky v mužovej kancelárii aj mieste bydliska, počas ktorých sa podľa nej podarilo získať usvedčujúce dôkazy. Vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje, zatiaľ čo ministerstvo podniká kroky v záujme vrátania zdefraudovaných prostriedkov.

V septembri bol odvolaný minister obrany Olexij Reznikov, ktorý túto funkciu zastával takmer dva roky. Stalo sa tak po sérií korupčných a ďalších škandálov v rezorte obrany. Voči samotnému Reznikovovi však žiadne obvinenia vznesené neboli.

Zintenzívnenie boja proti korupcií je jednou z kľúčových podmienok EÚ pre pokrok v prístupových rozhovoroch s Ukrajinou, ktorej prezident Volodymyr Zelenskyj zrealizoval už viacero protikorupčných kampaní, aktuality.sk

X X X

 Končí sa blokáda na hraniciach Poľska a Ukrajiny? Kyjev je optimistický, otázne je, či to správne pochopil

Ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková uviedla, že poľskí vodiči kamiónov uvoľnili blokádu hraničného priechodu Medyka-Šehyni po týždňoch protestov proti konkurencii z Ukrajiny. Napísala to agentúra Reuters, ktorá však predtým informovala, že protest na uvedenom prechode prerušujú poľskí poľnohospodári, zatiaľ čo dopravcovia ohlásili vystupňovanie svojej širšej blokády.

 Takto blokovali hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod na začiatku decembra 2023 slovenskí kamionisti.

Dopravcovia blokujú prevádzku na veľkých hraničných priechodoch s Ukrajinou od 6. novembra a požadujú od Európskej únie, aby obnovila pre ukrajinské spoločnosti povinné povolenia pre činnosť v únii. Ku koncu novembra sa k nim na prechode Medyka pridali poľnohospodári, ktorým sa nepáči pokles cien poľnohospodárskych produktov v dôsledku dovozu ukrajinského obilia a požadujú štátnu pomoc.

Jeden z lídrov poľnohospodárskeho protestu Roman Kondrów podľa poľskej agentúry PAP po rokovaní s ministrom poľnohospodárstva Czesławom Siekierskim avizoval, že farmári v nedeľu protest na prechode Medyka prerušia, a to asi na desať dní.

„Dôležité zlepšenie situácie na západnej hranici,“ vyhlásila potom ukrajinská ministerka Svyrydenková. Podľa Reuters však hovorila o zastavení protestu dopravcov, nie poľnohospodárov.

Zástupkyňa vodičov kamiónov Edyta Ozygałaová medzitým Reuters oznámila, že vodiči na hranici zostanú aj počas sviatkov a chcú po novom cez blokády púšťať len jeden komerčný kamión každé tri hodiny oproti doterajším trom vozidlám každú hodinu. „Stupňujeme protest,“ povedala Ozygałaová, pričom dodala, že dodávky humanitárnej pomoci a vojenského vybavenia na Ukrajinu nie sú zastavované.

Poľsko sa po minuloročnej ruskej invázii stalo jedným z najvýraznejších spojencov Ukrajiny, aktuálne protesty a súvisiace spory ohľadom dovozu ukrajinského obilia však vniesli do vzájomných vzťahov napätie. Nová poľská vláda dúfa, že blokádu hraničných priechodov sa podarí ukončiť do konca roka. Kamióny teraz pri hranici čakajú aj niekoľko dní./agentury/

X X X

Bývalý Trumpov právnik Rudy Giuliani vyhlásil osobný bankrot po príkaze zaplatiť 148 miliónov dolárov

Stalo sa to pár dní po tom, čo dostal príkaz zaplatiť 148 miliónov dolárov dvom úradníčkam volebných komisií v štáte Georgia. Tie krivo obvinil z podvodu po prehre Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v roku 2020.

Ako informovala agentúra AFP, v podaní na americkom konkurznom súde v New Yorku Giuliani uviedol, že má pasíva medzi 100 až 500 miliónmi dolárov a aktíva od jedného do 10 miliónov dolárov.

Najvyšší dlh – 149 miliónov dolárov – Giulianimu vznikol na základe rozhodnutia federálnej poroty vo Washingtone z 15. decembra. Ide o odškodné Ruby Freemanovej a jej dcére Wandrei „Shaye“ Mossovej za opakované nepravdivé tvrdenia, že sa v roku 2020 ako členky volebnej komisie podieľali na volebných podvodoch.

Obe ženy pred súdom žiadali satisfakciu za morálnu ujmu, ktorú utrpeli kvôli „klamstvám Rudyho Giulianiho“.

Na základe videa, na ktorom matka a jej dcéra pri sčítavaní hlasovacích lístkov podávajú malý predmet totiž Giuliani tvrdil, že si podali USB kľúč – „ako keď sa odovzdávajú dávky heroínu alebo kokaínu“ -, aby mohli sfalšovať výsledky hlasovania. Ukázalo sa, že nešlo o USB kľúč, ale o mentolový cukrík.

Giulianiho hovorca informoval, že vyhlásenie bankrotu jeho mandantovi poskytne čas na odvolanie sa proti pokute vo výške 148 miliónov dolárov a zabezpečí, aby sa s ostatnými veriteľmi zaobchádzalo spravodlivo.

Medzi veriteľov, ktorých Rudy Giuliani uviedol vo svojom vyhlásení o osobnom bankrote, patrí okrem iných aj Federálna daňová služba (IRS) a štát New York (oddelenie daní a financií NYS), ktorým dlhuje milióny dolárov v kumulovaných dlhoch.

S Giulianim sa súdi aj syn súčasného prezidenta USA Hunter Biden. V roku 2020, v snahe očierniť Joea Bidena pred voľbami, dali Giuliani a Trumpovi spojenci do obehu údaje z notebooku, ktorý Hunter Biden zabudol v opravovni počítačov v štáte Delaware. Hunter Biden následne Giulianiho žaloval za počítačový podvod, ktorého sa dopustil neoprávneným prístupom k osobným údajom v jeho počítači.

Giuliani je celosvetovo uznávaný za zvládanie následkov útokov z 11. septembra 2001 i za svoje pôsobenie na poste prokurátora proti mafii v New Yorku. Trumpovi však pomáhal pri útokoch na politických súperov, obhajoval jeho konanie a správanie a opakoval aj jeho konšpirácie – najmä pokiaľ ide o údajné podvody vo volbách, aktuality.sk

X X X

Chýbajú šoféri, pekári aj železničiari. Masové odchody do predčasnej penzie ohrozujú chod štátu, varujú zamestnávatelia

Čoraz viac ľudí sa z práce ponáhľa na predčasný dôchodok. Lákajú ich „výhodné penzie“, no zamestnávatelia z viacerých odvetví varujú, že im vinou odlevu zamestnancov hrozí kolaps. Napríklad niektoré pekárne už teraz začali obmedzovať výrobu či prijímanie nových objednávok. Pred veľkým problémom stoja aj dopravcovia, počty vodičov kamiónov a autobusov totiž prudko klesajú. Firmy upozorňujú, že môže byť ohrozené fungovanie kľúčových sektorov a ministerstvo práce už avizuje, že hľadá riešenia.

 Za problémami stojí zmena v možnosti odchodu do predčasného dôchodku z dielne bývalého ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Od tohtoročného januára totiž môže o predčasný starobný dôchodok požiadať každý, kto odpracoval aspoň 40 rokov. To, že majú zamestnanci o túto možnosť skutočne veľký záujem, potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa, ktorá už začiatkom novembra pre nápor klientov predĺžila otváracie hodiny svojich pobočiek.

Poisťovňa priblížila, že s blížiacim sa koncom roka počet záujemcov o odchod na predčasný dôchodok výrazne rastie. „Sociálna poisťovňa priznala od januára do novembra 2023 15 734 predčasných dôchodkov. Na porovnanie, v roku 2022 sme v rovnakom období od januára do novembra evidovali 11 727 novopriz­naných predčasných starobných dôchodkov, poisťovňa dokumentuje rýchlo rastúce žiadosti o predčasný dôchodok,“ povedal pre Pravdu hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. Celkovo sa počet žiadostí o predčasný dôchodok medziročne zvýšil zhruba o tretinu.

 Zatiaľ čo v tomto roku iba za prvých 11 mesiacov tohto roka odišlo do predčasného dôchodku takmer 16-tisíc ľudí, za predchádzajúce roky bolo toto číslo podstatne nižšie. Napríklad v roku 2019 išlo len o niečo viac ako 11-tisíc ľudí, nasledujúce dva roky sa toto číslo držalo okolo čísla 12-tisíc.

Rezort práce pod vedením ministra Erika Tomáša (Hlas) považuje súčasný stav za alarmujúci, a preto zdôrazňuje, že chystá riešenie v podobe zmeny legislatívy. Ministerstvo ho chce predložiť v skrátenom legislatívnom konaní už na januárovej schôdzi parlamentu. „Išlo o politické rozhodnutie bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka, ktorý ho navyše presadil do ústavy. Akákoľvek zmena v tejto oblasti by si teda vyžadovala ústavnú väčšinu v parlamente,“ pripomenul rezort práce.

Problémy sú takmer všade

Vlna predčasných odchodov do penzie pritom už teraz spôsobuje výrazné problémy zamestnávateľom, ktorí varujú pred možným kolapsom či nedostatkom svojich výrobkov na trhu. „Viacerí slovenskí zamestnávatelia majú obrovské problémy, ktoré im spôsobil masívny odchod zamestnancov do predčasného starobného dôchodku v závere roka 2023. Deje sa tak naprieč všetkými sektormi,“ skonštatovala pre Pravdu hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.

Na komplikácie upozorňujú aj zamestnávatelia, ktorí sú združení v Republikovej únii zamestnávateľov. Počítajú totiž s tým, že okrem spomínaných tisícok ľudí, ktorí už o odchod do predčasného dôchodku tento rok požiadali, pribudnú ďalšie tisícky žiadostí aj v budúcom roku. „Nárazový odchod pracovníkov môže ohroziť fungovanie kľúčových sektorov, ako sú zdravotníctvo, doprava či potravinárstvo. V dôsledku masívneho výpadku zamestnancov tak môže byť narušená stabilita výroby tovarov či poskytovania služieb,“ zdôraznila pre Pravdu hovorkyňa únie Petra Podhorcová.

 Únia zamestnávateľov zdôrazňuje, že rýchle nahradenie zamestnancov, ktorí sú súčasťou kritickej infraštruktúry, je s ohľadom na ich prax a odbornosť zložité. „Ide o pozície, ktoré sú nevyhnutné pre chod štátu – o železničiarov, šoférov, pekárov, chovateľov zvierat a podobne. Hovoríme o desiatkach tisíc zamestnancoch, ktorí sú motivovaní odísť do predčasného starobného dôchodku,“ sumarizuje Podhorcová pozície, v ktorých môžu nastať výrazné problémy.

Medzi prvými, ktorým nová možnosť odchodu do dôchodku v posledných mesiacoch roka priniesla problémy, boli práve aj spomínaní pekári. Tí upozorňujú na to, že v období pred Vianocami, keď je dopyt po pekárenských výrobkoch niekoľkonásobne vyšší ako počas zvyšku roka, môže dôjsť k výpadku pekárskych a cukrárskych výrobkov na pultoch obchodov.

„Nedostatok pracovníkov z dôvodu zhoršujúcej sa chorobnosti prakticky vo všetkých regiónoch Slovenska a zvyšujúci sa počet predčasných odchodov do dôchodku, ovplyvnili počty zamestnancov už do tej miery, že viaceré prevádzky museli pristúpiť k obmedzeniu produkcie,“ informoval v tejto súvislosti predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.

Pekárne, ktoré sú najväčším sektorom v rámci potravinárskeho priemyslu na Slovensku, ktorý zamestnáva vyše 12-tisíc ľudí vo všetkých regiónoch, začali zaznamenávať veľké množstvo žiadostí o odchod do predčasného dôchodku. Podľa Lapšanského pritom môžu v rámci celého pekárskeho sektora odísť do predčasnej starobnej penzie až štyri percentá zamestnancov. Toto číslo už môže zamávať nielen firmami samotnými, ale rovnako aj dostupnosťou produktov, na ktoré sme v obchodoch dlhodobo zvyknutí.

Nepriaznivá situácia sužuje aj agropotravinársky sektor, v ktorom už aj bez komplikácií spôsobených aktuálnym stavom roky chýbajú zamestnanci. „Napríklad hydinári odhadujú, že do predčasného dôchodku im môže odísť až 10 percent súčasných zamestnancov, čo je vzhľadom na spomenuté problémy s pracovnou silou mimoriadne vysoké percento,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Okrem spomínaných hydinárov majú podľa nej problémy ďalšie oblasti agropotravinárstva u nás. Ide napríklad o pracovníkov v živočíšnej výrobe – najmä pri chove hospodárskych zvierat.

Odchod ľudí do predčasnej penzie trápi aj šoférov za volantom kamiónov a autobusov. Združenie Česmad Slovakia, do ktorého patria najväčšie tuzemské prepravné firmy, tvrdí, že predčasný odchod do dôchodku si vybralo 8 až 9 percent zamestnancov v tomto segmente. V praxi tak každý 10 až 11 šofér radšej odíde do dôchodku, hoci ho bude mať o niečo menší, ako by mal pracovať a ísť do penzie v riadnom termíne.

  Podľa prezidenta združenia dopravcov Pavla Piešťanského im tento rok odíde celkovo tri až päťtisíc vodičov. „Na začiatku roka chýbalo na Slovensku takmer 12-tisíc vodičov nákladných vozidiel a autobusov. Do predčasného dôchodku odišlo vyše tisícky vodičov, najviac v autobusovej doprave,“ hovorí Piešťanský. Konštatuje, že ak štát už raz vytvoril podmienky, v rámci ktorých sa vodičom oplatí do predčasnej penzie odchádzať, dopravcovia s tým budú bojovať len ťažko.

Ľudí lákajú „výhodné penzie“

Do armády desiatok tisíc ľudí, ktorí dlhodobo chýbajú na trhu práce, sa tak počnúc januárom tohto roka pridávajú tisícky predčasných dôchodcov. Základný problém s odchodom do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch pritom spočíva v tom, že ten, kto oň žiada, nemôže ku dňu podania svojej žiadosti pracovať a ani vykonávať živnosť.

Problémom je, že poberatelia predčasných starobných dôchodkov môžu pracovať len do sumy 200 eur a ako bežní dôchodcovia môžu začať pracovať až vtedy, keď dosiahnu svoj riadny dôchodkový vek. Pre lepšiu predstavu, podľa čísel zo Sociálnej poisťovne k septembru tohto roka pracovalo približne 1 132 poberateľov predčasného dôchodku a asi 154-tisíc poberateľov riadneho starobného dôchodku.

Zamestnávateľom tiež prekáža, že nevedia dopredu predikovať, kedy konkrétnemu zamestnancovi vznikne nárok na tento typ predčasného dôchodku. Firmy totiž nemajú informácie o počte odpracovaných rokov svojich zamestnancov, a tak sa na ich prípadný odchod do predčasnej penzie nedokážu adekvátne pripraviť. „Túto informáciu často nevedia povedať ani samotní zamestnanci, ktorí musia najskôr kontaktovať príslušnú sociálnu poisťovňu,“ opisuje situáciu zväz zamestnávateľov.

 Podľa firiem láka zamestnancov najmä predstava, že odchod do predčasného dôchodku ešte tento rok pre nich bude výhodný. V skutočnosti to tak nemusí byť a hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr v nedávnom rozhovore pre Pravdu zdôraznil, že výhodnosť sa môže líšiť prípad od prípadu. Každý kariérny život je totiž jedinečný.

Do hry vstupuje viacero faktorov a to, čo ľudí na možnosti odchodu do predčasnej penzie môže skutočne lákať, je napríklad dvojnásobná valorizácia dôchodkov, ktorá tento rok prebehla. Prvýkrát boli dôchodky valorizované v januári tohto roka o 11,8 percenta, v druhom prípade išlo o mimoriadnu valorizáciu o 10,6 percenta od 1. júla.

Človek, ktorý stihol o predčasný dôchodok požiadať ešte do konca tohto roka, tak dostal, resp. dostane, k priznanému dôchodku obe valorizácie automaticky a vzťahovať sa naňho bude aj valorizácia vo výške 3,6 percenta od januára 2024. Čo sa týka samotnej predpokladanej výšky priemerného predčasného dôchodku, tá je podľa Kontúra v súčasnosti na úrovni 705 eur. Pre porovnanie, priemerná výška starobnej penzie je v súčasnosti skoro 650 eur. Skutočnú výšku svojej predčasnej penzie sa však človek od Sociálnej poisťovne dozvie až potom, ako podá žiadosť o predčasný dôchodok.

Predčasné dôchodky však pre potenciálneho starobného penzistu neprinášajú len výhodu v podobe skoršej možnosti oddychu po desiatkach odpracovaných rokov. Za každý mesiac, ktorý odíde do dôchodku ešte pre dosiahnutím riadneho dôchodkového veku, sa mu z dôchodku v tomto prípade odrátava 0,3 percenta. Za rok tak približne príde o štyri percentá z dôchodkovej dávky. Ministerstvo práce preto žiadateľov o tento druh predčasného dôchodku upozorňuje, že ide už o navždy krátený dôchodok. V súvislosti s aktuálnou vlnou žiadostí o predčasný dôchodok sa však špekuluje, že by toto percento mohlo stúpnuť.

 Podobný scenár sa týka aj ľudí, ktorí využijú možnosť odchodu do dôchodku dva roky pred dosiahnutím svojho riadneho dôchodkového veku. V tomto prípade sa im však každý mesiac zo sumy dôchodku odrátava 0,5 percenta a ročne tak môžu prísť až o takmer šesť percent z dôchodku. V oboch prípadoch však musí byt splnená rovnaká podmienka – výpočet predčasného starobného dôchodku musí byť vyšší ako 1,6-násobok životného minima. Podľa Kontúra je táto suma od prvého júna tohto roka orientačne na úrovni viac ako 430 eur./agentury/

X X X

Choďte na front vy, odkázali Putinovi matky a manželky mobilizovaných

Manželky a matky mobilizovaných ruských vojakov navrhli šéfovi Kremľa, aby sám položil život v boji. Po prvý raz Vladimira Putina priamo vyzvali, aby zastavil vojnu proti Ukrajine alebo išiel na front padnúť namiesto ich manželov a synov.

 Žena hovorí do mobilu pri pouličnej výstave vojnových fotografií v Petrohrade. Na veľkoplošnej snímke za ňou sa píše: „Vlasť, ktorú bránime“.

Výzvu zverejnili na telegramovom kanáli Cesta domov.

„Vladimir Vladimirovič, k čomu ste doviedli ľudí? Nám Rusom pod vaším vedením nezostala žiadna nádej. Ukončite ŠVO (špeciálnu vojenskú operáciu, ako agresiu proti Ukrajine označuje Kremeľ – pozn. red.), sadnite si za rokovací stôl. Aká že, do čertovej matere, denacifikácia a demilitarizácia? Rozumiete vy sám, čo hovoríte? Zakaždým, keď vyslovujete tieto slová, ľudia hynú. Nechajte nás pokojne žiť! Alebo choďte sám na front a sám zomrite,“ dodali manželky a matky mobilizovaných vo svojej výzve.

 K odkazu adresovanému hlave štátu pripojili aj deväťminútové video, v ktorom Alexandr z Voroneža, ako sa 27-ročný muž vo vojenskej uniforme predstavil, tiež vyzýva na ukončenie vojny.

Alexandr, ktorý na ukrajinských bojiskách strávil už bezmála rok, hovorí, že mobilizovaní sú unavení, trpia neliečenými zdravotnými problémami a prakticky nedostávajú voľno. Velitelia ich iba zriedka púšťajú domov na dovolenku, na ktorú by oficiálne mali mať nárok.

„Väčšina mobilizovaných chce mier, väčšina občanov ho chce rovnako ako mobilizovaní. A mobilizovaní ho chcú asi 100-krát viac ako obyčajní civilisti,“ hovorí Alexandr.

 Telegramový kanál manželiek a matiek mobilizovaných Cesta domov so stovkami aktivistiek v desiatkach ruských miest má 35-tisíc abonentov. Spočiatku nešíril žiadne protivojnové nálady. Príbuzní mobilizovaných podporovali Putinovu inváziu, požadovali však spravodlivú rotáciu, aby ich blízkych, ktorých odviedli v rámci čiastočnej mobilizácie od jesene minulého roka, nahradili čerstvé sily. To, že tento týždeň prvý raz vyzvali šéfa Kremľa, aby vojnu ukončil, podľa portálu Agenstvo.Novosti svedčí o ich radikalizácii.

Putin, ktorého v marci čakajú prezidentské voľby, podľa expertov dovtedy ďalšiu vlnu nepopulárnej mobilizácie určite nevyhlási. Velitelia rezervistom na bojiskách hovoria, že do civilu ich pustia, až keď sa vojna skončí.

Mnohí z 300-tisíc mobilizovaných sa však konca vojny nedožijú. O výške strát v ich radoch, čo je prísne strážené tajomstvo, sa minulý týždeň preriekol sám Putin. Prezident uviedol, že v bojovej zóne zostáva stále 244-tisíc mobilizovaných, pričom do civilu z dôvodu dosiahnutia vekového limitu, zo zdravotných alebo iných dôvodov bolo prepustených 41-tisíc osôb. Z tejto bilancie vyplýva, že 15-tisíc rezervistov, ktorí nie sú na fronte a ani ich neprepustili do civilu, je s najväčšou pravdepodobnosťou mŕtvych. Znamenalo by to, že z tristotisíc mobilizovaných už každý dvadsiaty padol./agentury/

X X X

Izrael zadržal v Pásme Gazy za minulý týždeň cez 200 členov Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu

Zadržaní členovia palestínskych militantných skupín boli prevezení do Izraela na výsluch, informovali izraelské obranné sily (IDF).

V sobotu izraelská armáda uviedla, že niektorí militanti sa vzdali dobrovoľne a v súvislosti s fotografiami zverejnenými v médiách potvrdila, že zadržaným osobám prikázala, aby sa vyzliekli do spodného prádla. Vysvetlila, že tento postup bol nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby zadržaní militanti nemali pri sebe ukryté výbušniny. Dodala, že tak konala v súlade s medzinárodným právom.

IDF tiež v sobotu informovali, že desiatky militantov Hamasu zahynuli v Pásme Gazy pri izraelskom ostreľovaní budovy, v ktorej sa skrývali. Izraelská armáda hlásila aj zničenie ďalších budov využívaných Hamasom.

Izraelské sily našli podľa armády v jasliach na juhu Pásma Gazy ukryté výbušniny a rakety. DPA napísala, že toto tvrdenie nedokáže nezávisle overiť.

Vojna v Gaze sa začala koordinovaným útokom Hamasu na Izrael zo 7. októbra. Izrael reagoval rozsiahlou pozemnou a vzdušnou ofenzívou na Pásmo Gazy. Ocitol sa však pod stupňujúcim sa medzinárodným nátlakom v súvislosti s katastrofálnou humanitárnou situáciou v tejto palestínskej enkláve.

Izrael trvá na tom, že za masové civilné obete v Gaze aj nepriaznivú humanitárnu situáciu je zodpovedný Hamas, ktorý využíva Palestínčanov ako živé štíty a má základne alebo sklady v areáloch nemocníc, škôl a zariadení OSN. Hamas to popiera, aktuality.sk

X X X

Politika či otázky o deťoch. Ako sa pri vianočnom stole vyhnúť nepríjemným témam

Komunikácia s rodičmi, ktorí sa pýtajú na vnúčatá, či s príbuznými, ktorí sa chcú za každú cenu hádať o politike, je na programe v mnohých slovenských domácnostiach.

Prvoradý by pre nás mal byť náš komfort. Ak sú nám otázky o vzťahoch, sobášoch či deťoch nepríjemné, mali by sme to rodine či známym naznačiť. Nie každý však pochopí, že prestrelil. Vtedy je na mieste konverzáciu opustiť, hovorí psychológ a vedúci Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV Peter HALAMA.

X Na Vianoce sa stretávajú rodinní príbuzní, ktorí sa nevideli aj celé mesiace. Pri stole teda padajú rôzne otázky o súkromí – príjemnejšie aj tie menej príjemné. Zároveň nie všetci majú rovnaké názory a postoje. Aké prípady môžu nastať?

Zvyčajne je to tak, že ak máme niekoho radi a dlho sme ho nevideli, na stretnutie sa tešíme. Chceme sa dozvedieť, čo zažil, ako sa má a čo prežíva. Za normálnych okolností sa teda netreba špeciálne pripravovať – čaká nás niečo pozitívne a budeme si mať veľa čo povedať.

Na druhej strane, ak je to človek, s ktorým nemáme rovnaké názory, vieme, že sa nezhodneme v dôležitých témach, je to náročnejšie. O to viac, ak máme skúsenosť, že sa s ním dostaneme do konfliktu. Vtedy môžeme byť skutočne v strese a mať obavy, či sa to zasa neskončí nejakou hádkou. V prvom rade si treba povedať, čo očakávame od stretnutia.

X Aké môžu byť očakávania?

Či je to viac-menej formálne stretnutie s príbuznými, ktorých vídam raz za čas a chcem, aby to prebehlo v pokoji a nezasiahlo to mňa ani ich. Aby som neodchádzal zo stretnutia nahnevaný a rozrušený. Alebo sú to ľudia, ktorí sú mi blízki, chcem sa s nimi stretnúť a vzájomne prežiť nejakú tú blízkosť. Vtedy sú očakávanie väčšie.

V prvom prípade chcem stretnutie formálne zvládnuť, v druhom sa chcem človeku viac priblížiť a stretnúť sa s ním na ľudskej úrovni. Je dobré povedať si toto na začiatku.

X Čo v prípade prvej z možností – keď sa naozaj stretávame s ľuďmi, s ktorými máme rôzne politické názory? Vieme, že slovenská spoločnosť je v súčasnosti mimoriadne polarizovaná.

Áno, naša spoločnosť je skutočne momentálne dosť rozpoltená, vidia to sociológovia aj psychológovia. Kedysi, aj keď mali ľudia rôzne názory pri nie až takej silnej rozpoltenosti, dokázali o nich nejakým spôsobom komunikovať bez toho, aby došlo k extrémnym stretom. Dnes sú póly veľmi ďaleko od seba a dokážu sa k sebe priblížiť len málokedy. Prejavuje sa to aj v rodinách.

Niekedy ide človek skutočne na návštevu s nechuťou, lebo vie, že daní členovia rodiny prezentujú svoje názory a je medzi nimi veľká priepasť. Udržať to na rozumnej úrovni je potom oveľa ťažšie.

 Možno to niekto zvládne. Ale môže sa potom cítiť, že nie je dostatočne autentický a popiera sám seba. Je niekedy dobré sa dohodnúť vopred, že sa budeme baviť o iných témach, ako je napríklad politika. Vopred si môžeme pripraviť nejaké témy, na ktoré sa budeme pýtať a ktoré nie sú také citlivé.

Ďalšou možnosťou je poprosiť tretiu stranu, nejakého ďalšieho príbuzného, aby danému človeku povedal, aby nevyťahoval politiku. V niektorých rodinách to funguje. Ale sú aj ľudia, na ktorých nefunguje nič a potrebujú si povedať svoje. Je to potom na nás, či sa do konverzácie zapojíme, alebo ju budeme sledovať z diaľky, alebo sa napríklad pokúsime vstúpiť inou témou a zamerať pozornosť na ňu.

X Čiže znamená to smerovať konverzáciu k nejakým „nevýbušným“ témam?

Sú to akoby záležitosti bežného praktického života – ako sa darí, ako sa majú deti, ako idú práce okolo domu. Je to o tvorivosti. Každý žijeme v inom prostredí, kontexte a máme iné témy, ktoré sú nám blízke. Pre niekoho je niečo konfliktná téma, pre iného nie.

Politické názory sú jedna z tém konverzácií na návštevách. Ďalšou sú citlivé až intímne otázky, ktoré zaznievajú z úst zvedavých rodičov či starých rodičov, ktorí si často neuvedomujú, čo nimi môžu spôsobiť. Ako reagovať na otázky o vzťahoch, svadbách či deťoch?

Sú to také ťažké situácie. Odpoveď je viazaná na to, aký mám s daným človekom vzťah. Ak je otvorený, jednoducho môžem povedať, že je to pre mňa bolestivá téma a nechcem sa o tom zhovárať. Prípadne, že sa mi v živote stalo niečo, čo z nej robí bolestivú tému, som na ňu citlivý a podobne. Zároveň naznačím, že by som bol rád, ak by to rešpektoval. Mnohí ľudia toto dokážu pochopiť a ďalej tému nerozvíjajú.

X Čo ľudia, s ktorými sa nechceme deliť o takéto informácie?

V takom prípade by bolo najlepšie zvládnuť to nejako formálne – odmietnuť otázku, prípadne odpovedať nejakým vtipom. Alebo povedať niečo v zmysle, že deti, svadba – to sú otázky, ktoré ma teraz nezaujímajú alebo ich teraz neriešim. Urobiť si žart, samozrejme, znamená, že som nad vecou a mám to v sebe spracované. Nie každý to vie.

Niekedy je problematické, že sa nás pýta niekto, kto je pre nás autoritou. Je to náročné, no aj vtedy je dobré nájsť v sebe asertivitu a dotyčnému primeraným spôsobom odpovedať v slušnej rovine, že nechceme tému rozoberať.

X Môžeme naraziť aj na ľudí, ktorí si nedajú povedať a pýtajú sa ďalej. Čo s nimi?

Áno, existujú ľudia, ktorí nie sú veľmi empatickí a v diskusii chcú pokračovať a nepočúvajú nás. Vtedy je dobré to zdôrazniť alebo využiť autoritu nejakého iného prítomného človeka. Alebo jednoducho situáciu opustiť.

X Poďme sa na to pozrieť z opačnej strany – čo môžeme blízkym nechcene týmito otázkami spôsobiť?

Nikdy nevieme, čo človek prežíva, ak sa s ním vídame sporadicky, raz za čas. Väčšinou, ak ste s niekým dennodenne, tak sa takéto veci nemusíte pýtať. Ale ak sa navštevujete raz za pár týždňov či mesiacov, nemáte prehľad o jeho živote. Práve ľudia, ktorých stretávame raz za čas, sa často pýtajú tieto otázky.

Napríklad u zosobášených ľudí je tendencia pýtať sa na dieťa. Treba si uvedomiť, že môžu byť rôzne situácie. Môžu to mať vyriešené tak, že deti momentálne nechcú. Ale môže to byť aj prípad, že niekto by už dieťa chcel, ale nedarí sa mu počať, má zdravotné problémy a podobne. Tou otázkou ho môžeme skutočne raniť alebo dostať do veľmi zapeklitej situácie.

Čiže nejde o nevinnú otázku, ako ju mnohí vnímajú.

Treba si naozaj uvedomiť, že ona taká nevinná nie je. Najmä vtedy, ak to druhá strana vníma citlivo. Je dobré prestať, ak si všimneme, že sme človeka tou otázkou nejako vykoľajili. Vtedy je dobré zmeniť tému. Najjednoduchšie je však nepýtať sa otázky, ktoré môžu niesť takéto potenciálne riziko.

Platí to aj pre otázky typu: Kedy sa oženíš? Kedy si nájdeš priateľa? Nevieme, či človek v sebe nerieši smútok z toho, že je sám a nedarí sa mu nikoho nájsť. Hlavne u staršej generácie sú tieto otázky súčasťou bežnej komunikácie, no môžu byť skutočne citlivé.

Hovorili sme o tom, aké témy riešiť, ak nechceme hovoriť o politike. Na čo sa teda pýtať, ak nechceme klásť nepríjemné otázky?

Vždy sa závisí od toho kontextu. Ale ako som už povedal, otázky z bežného praktického života. Ak niekto prichádza z iného mesta, môžem sa spýtať, ako sa mu tam žije a akú má prácu. Prípadne, čo je cieľom jeho práce, aké majú projekty. Ak je to pár, tak sa môžeme skúsiť spýtať, ako sa zoznámili, kde bývajú.

Samozrejme, každá otázka má potenciál byť citlivá. Napríklad ak sa niekoho spýtam, ako sa mu darí v práci a on v nej práve zlyháva a podobne. Ale určite je to oveľa menšia pravdepodobnosť ako v prípade vyššie opísaných. Ak sme empatickí, tak z reakcie to môžeme vytušiť.

A ak sa už nedá inak, tak možno rozprávať o nejakom treťom človeku, ktorý tam nie je. I keď to môže zvádzať k nejakému negatívnemu ohováraniu. Ak sa to však deje v nejakých slušných medziach, tak je to v poriadku.

Vianoce sú pre niektorých ľudí obdobím stresu. Chcú mať všetko dokonale upratané, vyzdobené, pripravené. Musí byť napečené, navarené. Ako sa popasovať s takýmito pocitmi a užiť si sviatky v pokoji a pohode?

Stres máme vtedy, keď požiadavky okolia prekračujú naše schopnosti. To je teoretická poučka. Má aj svoj význam. Keď máme stres z Vianoc, tak nás pravdepodobne dobiehajú požiadavky týchto sviatkov – všetko musí byť dokonalé, musíme nakúpiť najlepšie darčeky, prekvapiť nimi. Väčšinou si človek stres vytvára tým, že počúva tieto požiadavky a nejakým spôsobom sa s nimi stotožňuje.

Nehovorím, že nie je pekné mať doma čisto a super atmosféru. Je však otázkou, do akej miery nám to zlepšuje alebo zhoršuje život. Či necítime prílišný stres. Je dobré si povedať, čo od Vianoc očakávame. Pre niektorých je vrcholom exkluzívny darček a necítili by sa dobre, keby ho niekomu nedali. Na druhej strane, väčšina ľudí od Vianoc očakáva, že bude mať pohodu. V takom prípade si treba povedať, ktoré nároky som ochotný plniť a ktoré nie. Urobiť si jednoducho zoznam priorít. Ak mám rád venčeky, upečiem si tie. Nemusím robiť sto ďalších koláčov.

Takže nenechať sa strhnúť tým, že chcem, aby napríklad deti, ktoré tu dlho neboli, mali všetko dokonalé a nič im nechýbalo…

Áno, na druhej strane sú ľudia, ktorí to inak nevedia. Mohli by sme ich definovať ako perfekcionistov. Netúžia po tom, aby boli Vianoce pekné, pohodové. Chcú, aby boli perfektné. Je to komplikované, pretože toto potom môžu prenášať aj na iných v blízkej rodine. Treba si nastaviť hranice a povedať si, že chcem mať toto takto a toto nechcem. Namiesto toho sa budem tešiť, že prišli deti, rodina a bude vianočná pohoda. Niekedy sú však nároky rodiny veľké – musíte prísť vtedy a vtedy, pretože inak sa to neráta.

S týmto zápasia najmä mladé rodiny, ktoré majú napríklad príbuzných v rozličných kútoch Slovenska. Často tak vianočné sviatky precestujú, hoci túžia po domácej pohode a vlastnom prežití sviatkov. Ako vykľučkovať z takýchto zvykov?

To je tiež ťažké. Vždy si treba povedať, čo je pre mňa dôležité a naučiť aj príbuzných, že to takto nebude, ale bude to inak. Napríklad že už mám deti a chcem s nimi stráviť Vianoce. Pri stretnutiach s blízkymi je to vždy o tom, či sa s nimi naozaj chceme stretnúť, alebo len chceme, aby bola rodina spokojná. Ak to vyhovuje druhej strane a ja som v strese, tak je namieste pýtať sa, či mi to za to stojí. Niekomu áno, niekomu nie. Niekto to zvládne práve kvôli rodine.

Treba si však aj sám pripomínať, že aj ja mám nejaké potreby, ktoré by mali byť brané do úvahy. Nikto iný nevie, čo vy potrebujete, aby ste sa cítili dobre. Niekedy to môže znamenať aj to, že sa návšteva posunie alebo rozdelí. Sú rôzne situácie, niekto má rodiča, ktorý žije sám a cíti väčšiu povinnosť navštíviť ho. Základom však je, aby ste boli v pohode, lebo ak nebudete, ani stretnutie nebude pohodové.

X Medzi nami žijú aj ľudia, ktorí nemajú radi Vianoce a každoročne ich doslova pretrpia. Možno majú s nimi spojenú nejakú traumu. Čo im pomôže zvládnuť dni, keď odvšadiaľ počuť vianočnú hudbu, vidieť opulentnú výzdobu v obchodných centrách či rozprávky v televízii?

Áno, existujú ľudia, v ktorých Vianoce vyvolávajú úzkosť. Možno je to vplyvom zlej skúsenosti, traumy z detstva alebo sú osamelí. Ak by som sa stretol s takým človekom, asi by som sa ho spýtal, či vie, prečo má z Vianoc úzkosť. Či je to pre spomenutú traumu, alebo je to neustálym stresom. Od toho sa dá odraziť a pokúsiť sa to riešiť.

Ak je to naozaj nejaká stresová situácia doma, je dobré komunikovať s blízkymi a povedať im, že by som aj prišiel, ale toto nezvládam. Alebo že prídem v čase, keď tam nebude človek, ktorého nechcem stretnúť.

X Čo ak sa naozaj chcú odstrihnúť od všetkého vianočného?

Tu je určite dobrou voľbou urobiť si nejaký príjemný čas. Veľa ľudí cez Vianoce cestuje. Niekto robí napríklad šport, aktivity v prírode. Jednoducho čokoľvek, čo nás teší. Áno, niektorí rodinní príslušníci sa na to môžu pozerať negatívne, ale je to otázka nastavenia. Treba si sám povedať, čo je pre mňa dôležité – či to, aby boli spokojní všetci ostatní, alebo aby som sa ja cítil naozaj dobre.

X Vianoce ubehnú ako voda. Tešíme sa na ne niekoľko týždňov, veríme, že si oddýchneme a zrazu je január a sme naspäť v pracovnom a školskom kolotoči. Iné sviatky či voľno sú v nedohľadne. Ako sa vyrovnať s novoročným nástupom do práce?

Je to kolobeh ľudského prežívania. Je na tom založený celý princíp bežných dní a sviatkov. V bežných dňoch sa cítime bežnejšie, možno menej naplnene. Počas sviatkov zasa cítime väčšie naplnenie. Netreba to brať ako tragédiu. Sú dni, keď sme hore a keď sme dole. Ak máme pocit, že je tých bežných dní veľa, môžeme si špeciálne dni alebo také vlastné sviatky vytvoriť. Sú rodiny, ktoré chodia v januári na lyžovačky. Môžeme si jednoducho nastaviť nejaký cieľ, aby sme sa mali na čo tešiť.

Ak to však nie je iba taká bežná nostalgia za Vianocami, možno je namieste hľadať príčinu, prečo sa tak cítim, a možno aj vyhľadať nejakého odborníka. Vďaka tomu možno sami zistíme, čo sa s nami deje, a odpovieme si na otázku, prečo nevieme žiť bežný život a prečo tak mimo sviatkov upadáme do nepohody. Netreba sa báť spoznávať svoje emócie, ale snažiť sa im porozumieť., aktuality.sk

X X X

Rektorom Akadémie Policajného zboru by sa mohol stať Stanislav Šišulák, návrh na vymenovanie je u prezidentky

Nomináciu potvrdil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). „Čoskoro už by sa to malo stať. Uvidíme, ako sa k tomu pani prezidentka postaví,“ povedal k vymenovaniu nového rektora minister v rozhovore pre TASR.

Stanislav Šišulák je podľa informácií z webu univerzity prorektorom pre pedagogickú činnosť. Návrh na jeho vymenovanie už prerokoval akademický senát.

Miesto rektora policajnej akadémie sa uvoľnilo po odvolaní Lucie Kurilovskej, súčasnej štátnej tajomníčky Ministerstva vnútra SR, ktorá skončila v súvislosti s kauzou postrelenej študentky. Vedením školy je dočasne poverený prorektor Michal Marko.

Návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora po predchádzajúcom vyjadrení senátu predkladá minister vnútra prezidentovi, aktuality.sk

X X X

Dôvodom zlých výsledkov 15-ročných žiakov v testovaní PISA bola aj pandémia, tvrdí Tomáš Drucker

Za veľký problém považuje Drucker jazykovú gramotnosť, deti podľa neho často nevedia pochopiť písaný text.

Pre TASR to uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu Tomáš Drucker (Hlas-SD). „V dôsledku COVID-19 boli nielen na Slovensku, ale aj v ostatných OECD krajinách pozatvárané školy, dištančné vzdelávanie a tak ďalej. Všeobecne sa zhoršil priemer na výsledky vo všetkých krajinách, ale Slovensko si oproti ostatným krajinám pohoršilo ešte viac,“ skonštatoval.

Nedostatočná jazyková gramotnosť detí podľa neho môže mať nadväznosť aj na horšie výsledky v matematike či finančnej gramotnosti. Upozornil, že to považuje za vážne varovanie pre budúcnosť, pretože dnešné deti, ktoré sa budú uplatňovať na trhu práce, musia byť pripravené na veľké zmeny. Dynamika zmien bude podľa jeho slov ešte väčšia ako doteraz a deti, ktoré chcú byť v budúcnosti úspešné, musia byť na to pripravené.

„Musia mať otvorenú myseľ, musia byť agilné a zvedavé. To všetko je dôležité, aby sa v nich povzbudzovalo v rannom štádiu vzdelávania, teda v základnom školstve,“ zdôraznil. Na Slovensku sa na testovaní globálnych kompetencií zúčastnilo vyše 5800 15-ročných žiakov všetkých typov škôl. Konalo sa na 292 školách, aktuality.sk

X X X

Kultové miesta: Starý pľac v Košiciach, či „Domonkos tér“. Pozrite sa, ako vyzeral kedysi

 Láka predajcov aj umelcov. Viac ako 150 rokov dýcha človečinou aj zaujímavou históriou.

KOŠICE: Skôr narodení Košičania idú na „Starý pľac“, mladší na trh na Dominikánskom námestí. Stretávajú a stretávali sa tam celé generácie Košičanov. Nachádza sa len pár metrov od Hlavnej ulice. Slúži na predaj ovocia, zeleniny, kvetov, priesad, včelích produktov, vlastných po domácky vyrobených predmetov z dreva či prútia. Predávať tam chodia drobní pestovatelia z okolitých obcí, predajcovia či remeselníci. Pre Košičanov je to „genius loci“miesto s charakteristickou, neopakovateľnou atmosférou.

 Trhovisko na Dominikánskom námestí je ohraničené z jednej strany Mäsiarskou ulicou a končí pri Vrátnej a Hradbovej ulici, kde bol v minulosti Blší trh. Zriaďovateľom a správcom trhoviska je mestská časť Košice–Staré Mesto. Kým v minulosti slúžilo iba farmárom a trhovníkom, staromestská radnica na ňom začala usporadúvať rôzne podujatia, ktorými žije aj počas víkendov.

Romantické námestíčko s tržnicou a kaviarňami má atmosféru, ale aj zaujímavú históriu. Návštevníci tam nájdu najstarší kostol v Košiciach, ktorého veža je vyššia ako na Dóme svätej Alžbety a zistia, ako mesto rástlo. Zároveň netušia, že Trojičný stĺp tam presťahovali len pred niečo viac ako sto rokmi a nachádza sa tam aj kúsok pražskej dlažby.

Na plátnach maliarov

Obľúbené trhovisko si bez jeho návštevy väčšina Košičanov nevie predstaviť ani len týždeň. Nebolo to však vždy, pretože neslúžilo stále pre predaj zeleniny, ovocia či kvetov. V tejto časti mesta boli trhy až po roku 1870.

V roku 1899 mestská rada rozdelila trhy v Košiciach. Dominikánske námestie bolo určené na predaj mäsa. Napríklad na Námestí slobody medzi Urbanovou vežou a parkom mohli byť predajcovia chleba alebo slaniny, na Kasárenskom námestí sa zasa predávali čistené okrídlené zvieratá, maslo, vajcia, ale aj prasce či tvaroh.

 Priestory južne a západne od kostola a kláštora sa v najstarších písomnostiach spomínajú ako „hintter der Kloster“ (za kláštorom). Až na plánoch z konca 18. storočia sa nazýva „Dominicaner Platz“ (Námestie dominikánov), od roku 1867 sa uvádza maďarský ekvivalent „Domonkos tér“. Názov námestia sa zmenil v roku 1951, keď ho pomenovali Dimitrovovo námestie podľa bulharského komunistického vodcu Georgi Dimitrova. V roku 1990 oficiálne vrátili námestiu historický názov.

Atmosféra trhov zaujala aj košických maliarov. V zbierkach Východoslovenskej galérie sa nachádza obraz Eugena Krona, datovaný v roku 1924 či Ľudovíta Felda z roku 1943.

 Jeden z domov začiatkom 18. storočia patril sochárovi a tvorcovi súsošia Immaculaty Šimonovi Grimmingovi. Narodil sa tam aj významný maliar Leopold Horovitz. Jeho matka síce žila v Rozhanovciach, no bola v Košiciach na trhu a počas náhleho pôrodu jej poskytli izbu v jednom dome na Dominikánskom námestí.

Preberali klebety

„Moja mama chodievala na pľac každú sobotu. Vedeli sme, že skôr ako o 4 až 5 hodín sa nevráti. Pozbierala všetky klebety, kúpila živú sliepku, ktorú potom doma babička podrezala a ošklbala. Na nedeľný obed,“ spomína Košičanka Jana Matejíčková.

Bolo to v 70-tych rokoch minulého storočia a Janina mamka priniesla z trhu aj domáce vajíčka, domácu smotanu, sem tam aj domácu klobásu.

 „Ak som s ňou šla na pľac, vravievala mi, aby som nikdy nenakupovala od tých bližšie k Hlavnej ulici, lebo to sú vraj ´kofy´, ktoré len skupujú od iných a potom drahšie predávajú. Ako dnešný predajcovia zeleniny, čo ju kupujú vo veľkoskladoch. Nakupovali sme od ženičiek v ´kydľoch´, od tých čo do mesta prichádzali z dedín. Na každom rohu sa mama pristavila s niekým na kus reči, občas si aj niekde zasadli na kávu či na pohárik. Nesmierne som sa pritom nudila, ale pre nich – starých Košičanov, to bol nezameniteľný sobotný rituál,“ doplní.

Domov jej mama prichádzala až okolo obeda a to nasledoval ďalší rituál. Novinky totiž referovala svojej mame, ktorej nohy neslúžili a sama na pľac už nemohla.

„Popri tom vyhodnotili aj samotný nákup, či v smotane nie je múka a či sliepka je ´stará kura´ dobrá na polievku, či nejaké mláďa, z ktorého dobrá polievka nebude. To sa dalo spoznať, až keď tá chudinka už postrádala hlavu aj perie.

Starožitníci, knihomoli aj umelci

V minulosti trhy na Dominikánskom námestí patrili predajcom počas týždňa do skorého popoludnia počas celého týždňa a v sobotu. Potom sa priestor vyprázdnil.

Mestská časť tam pred niekoľkými rokmi začala usporadúvať veľkonočné trhy. Neskôr ponúkla návštevníkom námestia možnosť ochutnať „Starý pľac“ počas Staromestského kultúrneho leta sériou kultúrno – spoločenských podujatí.

„Roky spája osudy predajcov, remeselníkov, farmárov a kvetinárov s návštevníkmi, čím vytvára takú malú veľkú komunitu v srdci Košíc. Radi by sme oživili tradíciu živej kultúry na tomto námestí.,“ povedal Igor Petrovčik, starosta Mestskej časti Košice – Staré Mesto.

 Samospráva tam pozvala šéfkuchárov zo slovenských aj medzinárodných kuchárskych organizácií, usporiadal sa tam aj špeciálny mini rybací trh, ktorý ponúkal okrem rybacích špecialít aj plody mora. Koná sa tam aj Staromestská burza starožitností a kuriozít, mení sa aj na knižný trh, určený k stretávaniu sa milovníkov kníh s cieľom predaja, kúpy, darovania či výmeny.

V septembri 2023 každú stredu popoludní sa deti i tínedžeri mohli premeniť na predavačov a ponúknuť hračky, knihy, školské potreby, obuv, či módne kúsky ostatným. Konajú sa tam aj koncerty, vystúpili tam napríklad aj Lukáš Adamec či Kandráčovci. Len nedávno sa tam konala Staromestská zabíjačka v rámci Vianočných trhov.

Starší aj vyšší ako Dóm

Na Dominikánskom námestí sa nachádza najstarší doteraz zachovaný kostol v Košiciach. Postavený bol okolo roku 1290. Dóm sv. Alžbety bol dokončený až v roku 1508. Jeho pravý názov je Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Po požiari v roku 1556 slúžil polstoročie ako mestský sklad potravín. Kostol bol istý čas aj smetiskom, stokou a potom skladom obilia, potom Dominikáni zmodernizovali, zväčšili okná, zriadili sakristiu a vybudovali organový chór.

 Ďalší požiar kostol postihol v roku 1846. I keď požiar vypukol na opačnej strane mesta na Čermeľskej ceste, víchrica poznášala letiace horiace šindle až na kostol dominikánov. Poškodilo to vežu a tri zvony, zhorelo veľa vzácnych kníh.

Počas Uhorskej revolúcie za rakúsko-uhorské vyrovnanie v rokoch 1848 až 1849 si ruské vojsko násilím privlastnilo kostol a urobilo v ňom sklad potravín.

„V 70-tych rokoch minulého storočia objavili pamiatkari na strope trhliny. V roku 1982 postavili lešenie a začali rekonštruovať. Prišli na to, že niektoré praskliny sú nepravé, čiže len namaľované, aby kostol vyzeral ešte starší, než je,“ opísal jednu zo zaujímavosti turisticky sprievodca a popularizátor Košíc Milan Kolcun.

V podzemí sú pivnice s kryptami, do ktorých sa pochovávalo až do 18. storočia. Počas 2. svetovej vojny tam zas mnísi ukrývali antifašistov a Židov.

 V roku 1903 zvýšili vežu kostola na 68 metrov, takže bola o deväť metrov vyššia ako severná veža Dómu sv. Alžbety.

Dominikánsky kostol Nanebovzatia Panny Márie je od roku 2017 duchovne pričlenený k pápežskej bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Dekrétom o tom rozhodol kardinál Santos Abril y Castelló. Pútnici môžu pritom v košickom kostole získať milosti, podobne ako v hlavnej mariánskej bazilike v Ríme.

Premiestnili stĺp

V susedstve Dominikánskeho kostola stojí stĺp svätej Trojice. Na námestí nie je dlho, aj keď ho vytvorili v roku 1722. Trojičný stĺp stál na rohu dnešnej Južnej triedy (vtedy Peštianskej triede) a Skladnej ulice.

Prekážal by v jazde električkám a mešťanostovia sa obávali, že následkom verejnej premávky sa zničí. Najprv ho presunuli o niekoľko metrov ďalej od koľají. Pre Dominikánske námestie sa mesto nakoniec odhodlalo až v roku 1929.

 Súsošie predstavuje sediaceho Boha Otca, ktorý v lone drží oba konce priečneho ramena kríža, s ukrižovaným korpusom Krista. Holubica, symbol Ducha Svätého — je pri nohách Stvoriteľa.

V rokoch 1982 až 1984 bolo čiastočne zvetrané kamenné súsošie demontované, konzervované a umiestnené do Východoslovenského múzea v Košiciach a na jeho mieste je vystavená verná kópia.

Ukrytá studňa

Studňu objavili v apríli 1998 počas archeologického výskumu v súvislosti s rekonštrukciou Dominikánskeho námestia.

„Studňa sa nachádzala 0,3 m od povrchu terénu, ktorý tu tvoril asfalt. V hĺbke cca 3 m od povrchu studne sa v jej vnútri našiel plochý kameň – fylit, ktorý mohol byť časťou poklopu studne,“ napísala Marcela Ďurišová v zborníku Archeologické nálezy v uliciach Košíc – studne.

Problematické je datovanie vzniku studne. Murivo siahalo temer po podkladovú vrstvu betónu a to by mohlo naznačovať, že k výstavbe objektu došlo v novoveku.

 „Jej výstavba mohla súvisieť s čiastočným zastavaním Dominikánskeho námestia, resp. s vybudovaním prístavieb k ohradovému múru dominikánskeho kláštora, ktoré sú datované do obdobia po roku 1781.“

Doba, v ktorej bola studňa postavená na Dominikánskom námestí, sa nedá podľa Ďurišovej exaktne určiť. Dá sa len predpokladať, že k jej výstavbe došlo pravdepodobne po roku 1781, kedy boli pristavané domy k múru ohrady dominikánskeho kláštora.

Armádne kino

V rohu pri kostole je aj kultúrny stánok. Prior rádu Mikuláš Lexman, predstavený kláštora a riaditeľ spolku bratstva sv. Ruženca stal za výstavbou kultúrneho domu Veritas, ktorý otvorili v roku 1935. Pôvodne ho postavili ako Ružencovú sieň, no budova slúžila aj ako kultúrny dom, divadelná sála a kinosála.

Lexman až do roku 1950 organizoval vo Veritase osvetovú činnosť. V roku 1950 štát odňal dominikánom kláštor a z kultúrnej sály Veritas sa stalo posádkové kino Dukla. Ako jediná patrila pod Vojenskú správu mesta Košice. Dôsledkom toho sa v kine Dukla každoročne organizovali Dni armádneho filmu, ktoré od roku 1968 organizovala Mestská vojenská správa v Košiciach.

 Po ukončení činnosti kino Dukla v roku 1973 prevzala a prevádzkovala armáda ako kultúrnospoločenské zriadenie pre vlastné účely.

Bolo aj obdobie, keď sa v kine Dukla nepremietali iba vojenské filmy. Istý čas tam bol aj filmový klub, kde boli premietané filmy svetovej kinematografie. Dominikáni v roku 1990 získali späť kostol, kultúrnu sálu i kláštor.

Mesto rástlo

Košice boli v minulosti nižšie, ako v súčasnosti. Ako vyrástli, je vidieť práve na Dominikánskom kostole. Počas výskumu a rekonštrukcii námestia odkryli jeho pôvodný vchod. Dominikánsky kostol je najstaršou stavbou v Košiciach, stojí už od roku 1290.

„Pre rekonštrukcii susedného námestia odkryli stredoveký vchod. Ten je v hĺbke zhruba 1,5 až takmer 2 metre,“ prezradil turistický sprievodca Milan Kolcun.

 „Výskum odkryl pôvodne gotický portál na južnej strane kostola. Úroveň terénu v čase budovania dominikánskeho kostola sa nachádza 220 cm pod dnešným terénom. Prah portálu bol asi 30 cm nad úrovňou terénu. V období reformácie, v čase, kedy už bola časť portálu značne ponorená do terénu, bol vstup vyriešený schodiskom. V období barokovej prestavby v roku 1701 až 1741 bol stredoveký portál zamurovaný a bol vytvorený nový vstup.“ – píšu Marcela Ďurišová a Marián Uličný v dokumente záchranného výskumu na Dominikánskom námestí.

 Turistický sprievodca Kolcun poznamenal, že v meste je viacero lokalít, kde je možné vidieť, ako narástli Košice. Nie všetky sú však podľa neho prístupné verejnosti.

Dlažba z Prahy

Na námestí sa nachádza viacero kaviarní či reštaurácia aj hotel. Nachádza sa tam aj pivovar Golem, ktorý je najstarším na východnom Slovensku. V roku 2002 ho so spoločníkom otvorila stavebná inžinierka Beáta Murková a je jediná žena na Slovensku, ktorá šéfuje pivovaru.

 Pivovar bol vytvorený ako nostalgická spomienka a inšpiráciou bola legendárna krčma U Zlatého tygra. Pri zariaďovaní pomáhal aj český architekt a herec David Vávra, ktorý priniesol v batohu z Prahy dlažobné kocky.

Takto naň naďabil aj Bolek Polívka, ktorý je jeho pravidelným návštevníkom. Do Golema aj režisér Zdeněk Troška, bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, či prezident Rudolf Schuster.

V blízkosti studne a neďaleko kostola v minulosti bola aj socha Mnícha, ktorú vytvoril v roku 2001 architekt Oleg Šuk. Na námestí stál od roku 2002 a po piatich rokoch skončil v depozite./agentury/

X X X

Podvodník sa prilepil na seniora, vytiahol z neho 450-tisíc eur

Takmer 450 000 eur vylákal od 72-ročného seniora 48-ročný muž z okresu Nové Mesto nad Váhom. Polícia ho obvinila z podvodu. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na desať až 15 rokov. Na sociálnej sieti o tom v sobotu informovala trenčianska krajská polícia.

 Muž od seniora vylákal peniaze pod rôznymi zámienkami. Časť sumy mala byť pôžička, ktorá mala najskôr slúžiť na úhradu nákladov liečby a následne pohrebu páchateľovho otca.

„Neskôr pod rôznymi zámienkami opätovne vylákal od poškodeného finančné prostriedky na úhradu nákladov opravy a následného predaja jeho rodinného domu. Poškodenému tvrdil, že predajom domu mu chce dlh splatiť,“ uviedli policajti.

Páchateľ počas obdobia viac ako štyroch rokov poškodenému predkladal sfalšované listiny, e-mailové komunikácie neexistujúcich osôb vystupujúcich v mene bankových inštitúcií, notárskych úradov a vymyslených štátnych orgánov. Tie mali vypovedať o rôznych blokáciách na predaj uvedeného rodinného domu.

„Poškodený mu sumu 449 992 eur poskytol v 104 splátkach v hotovosti aj prevodmi na bankové účty,“ dodala polícia./agentury/

X X X

Herečkou v Amerike? Katarína Morháčová uspela. Začala v bare a popri hraní mala dve brigády, dnes sa už o zajtrajšok nebojí

Je ako koncentrovaná energia. Bolo to zrejmé od prvého momentu, čo zavítala do redakcie Pravdy. Herečka Katarína Morháčová možno nie je domácemu divákovi známa, ale podarilo sa jej presadiť za veľkou mlákou.

 Rodáčka z Bratislavy, ktorá vyrastala v Banskej Bystrici, vždy snívala o herectve. K realizácii jej sna jej tak trochu pomohla láska (aj odchod do Ameriky), práve tam začala študovať v rámci programu na American Repertory Theater (A.R.T.) v Bostone, odkiaľ pokračovala v štúdiu herectva na spriaznenej škole v Moskve.

Prvé roky vraj bojovala s nálepkou európskej herečky. „Mala som prízvuk. Na začiatku som bola veľmi často obsadzovaná ako východoeurópanka. Najprv, bohužiaľ, ako prostitútka, aupairka alebo mama, ktorá sa bojí o svoje deti. Až po pár rokoch, keď som sa sústredila na zdokonalenie jazyka, makala som na mojom akcente v angličtine a dnes už viem veľmi dobre medzi Američanov zapadnúť. Síce na Američanku nevyzerám – aj mi povedal jeden známy režisér, že ja Američanku hrať nikdy nebudem – ale teraz už sú to role Španielok, Talianok alebo napríklad izraelských žien,“ prezradila v Ide o nás Katarína Morháčová.

 Morháčová si zahrala v seriáli The Knick režiséra Stevena Soderbergha, v ktorom získala rolu priamo ušitú na mieru od režiséra a scenáristu v jednom. Objavila sa v seriáloch ako Zákon a poriadok, Big Dogs či v komédii steamovacej platformy Amazon Married Life alebo aktuálne v americkom seriáli For all mankind na Apple TV a vo filme Ambrosio na Netflixe. Slovenskí diváci ju mohli vidieť v Druhej šanci, ale objaví sa aj v novej komédii Ideme na teambuidling.

 Hoci má na konte množstvo projektov v televízii a filme, srdcovkou Kataríny je divadlo. „Keby sa dalo z divadla vyžiť, trávila by som tam omnoho viac času,“ vyhlásila s úsmevom v relácii Ide o nás Katarína Morháčová. Dodala však, že za posledné roky sa scenáre v televízii tak zlepšili, že herec má omnoho lepšie príležitosti tam.

V Amerike začínala skoro ako každý herec či herečka. Musela si privyrábať. Okrem hrania mala dve brigády, pracovala v bare aj ako asistentka. „Dnes už som v bode, kedy sa finančne nemusím obávať o zajtrajšok, ale som si aj vedomá toho, že v mojom povolaní nikdy neviete, čo bude zajtra. Verím, že človek by mal mať viac zdrojov príjmu,“ komentovala Morháčová, ktorá ozrejmila aj to, čo s jej životom urobila pandémia covidu či herecký štrajk, ktorý trval niekoľko mesiacov.

Katarína sa rada na Slovensko vracia a posledné mesiace trávila na striedačku v Prahe aj v Bratislave. V porovnaní krajín a života má však voči rodnej krajine aj výhrady. Aké? Aj to sa dozviete v našom rozhovore, kde sme rozobrali naozaj množstvo tém. Vypočuť si ho môžete aj ako podcast./agentury/

X X X

Prelom? Teplo z odpadu sa dá použiť na ohrev vody. Byty tak môžu byť úplne sebestačné

Rekuperácia tepla z kanalizačnej vody a odpadového vzduchu predstavuje jeden z najlepších spôsobov šetrenia energií.

Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, koľko teplej vody denne vypúšťate do kanalizácie? Sprchovanie, umývanie rúk a kuchynského riadu… Pri všetkých týchto činnostiach spotrebujete vodu, ktorá sa však predtým musela zohriať, na čo sa spotrebovalo nemalé množstvo primárnej energie. Tá však nie je zadarmo a niekto ju musí zaplatiť.

Priemerná domácnosť dnes bežne na teplú vodu minie podobnú sumu ako na kúrenie. Teplá voda nám pritom poslúži len krátkodobo. Potom bez úžitku odteká preč. Pritom na výstupe má stále pomerne vysokú teplotu, ktorá sa pri putovaní do mestskej čističky odpadových vôd jednoducho odovzdá okoliu bez úžitku. V skutočnosti tak ide o obrovské plytvanie energiou i financiami.

„Zaoberáme sa drobnými tepelnými mostami, prekladmi okien, škárami a tak ďalej, no všetko je to v obalových konštrukciách. Avšak obrovský únik tepla z teplej i studenej vody, teda kanalizácie, plus vetracieho vzduchu, je v bytových domoch v podstate neriešená. Takže sme sa tomuto začali venovať,“ zdôvodňuje význam rekuperácie tepla z odpadovej vody a vzduchu v rozhovore pre Živé.sk autor myšlienky Ján Šmelík.

Nadšenci z Košíc vymysleli riešenie, ktoré už reálne funguje v niekoľkých bytových domoch na Slovensku. V prvej fáze svojou rekuperáciou dokázali pilotnému bytovému domu zabezpečiť viac ako 80 % dodávky teplej vody. Technológiu však ďalej optimalizovali až do stavu, že do bytového domu od centrálneho dodávateľa tepla už niekoľko rokov neprišla žiadna teplá voda. Pokiaľ teda ide o teplú vodu, bytovka sa stala úplne sebestačnou.

Účelné využívanie energie

Ako je však možné len cirkuláciou tepla, ktoré teplá voda prinesie do objektu stále dookola, dodávať všetku teplú vodu a netreba ju už nijako dopĺňať iným zdrojom? „Studená voda sa nám ohrieva odoberaním tepla z vykurovania a z priestoru. Z okolitého priestoru sa nám voda ohrieva zhruba na tých 18 až 20 °C a zmiešaná s teplou vodou prichádza naspäť do kanalizácie, kde toto teplo dochladíme. Keď sme schopní dochladiť kanalizačnú vodu na úroveň zhruba 10 °C, tak už vieme zabezpečiť 100 % dodávku teplej vody. A to vrátane tepelných strát, aj cirkulácie teplej vody a tak ďalej,“ vysvetľuje Šmelík.

Nie je to však úplne zadarmo. Technológia funguje na princípe tepelného čerpadla, ktoré vždy spotrebuje nejakú elektrickú energiu. Okrem toho treba systém aj pravidelne udržiavať. Takéto riešenie je však stále výrazne efektívnejšie ako centrálny zdroj tepla a dokonca môže podporiť aj samotné vykurovanie domácností.

Systém pritom nemá negatívne dopady na kanalizačnú sieť. Práve naopak – zbytočne sa neprehrieva, takže eliminuje rozvoj flóry a fauny sa v nej. „A ešte taká perlička je, že práve pri spomínanom projekte mali veľké problémy s potkanmi, diery okolo objektu boli obrovské. Ich hniezda boli vždy prepojené s kanalizačnou sústavou. Museli sme vymieňať plastové mriežky za také, ktoré boli z nehrdzavejúcej ocele, pretože ich prehrýzli. No po spustení do prevádzky sa potkany stratili. Odišli zrejme k inému objektu, kde je kanalizácia teplejšia,“ spomína skúsený technik.

Viac sa o spomínanom systéme rekuperácie odpadovej vody dočítate v rozhovore. Dozviete sa tu napríklad aj to, koľko energie sa bytovému domu podarilo so systémom rekuperácie ušetriť, alebo, ako možno podobným spôsobom využiť teplo z odpadového vzduchu, aktuality.sk

X X X

Bývalý agent tvrdí, že Aljaška pod zemou ukrýva čiernu pyramídu: Je väčšia ako stavby v Gíze

Nachádza sa na Aljaške pyramída?

Podľa bývalého agenta kontrarozviedky Douga Mutschlera leží hlboko pod zemou aljašskej divočiny obrovská čierna pyramída, ktorá je ukrytá v prísne tajnom vládnom zariadení. Hoci nikdy nemal v úmysle objaviť údajnú strašidelnú stavbu, na september 1989 nikdy nezabudne.

Bývalý agent tvrdí, že Aljaška pod zemou ukrýva čiernu pyramídu: Je väčšia ako stavby v Gíze

Podľa bývalého agenta kontrarozviedky Douga Mutschlera leží hlboko pod zemou aljašskej divočiny obrovská čierna pyramída, ktorá je ukrytá v prísne tajnom vládnom zariadení. Hoci nikdy nemal v úmysle objaviť údajnú strašidelnú stavbu, na september 1989 nikdy nezabudne.

Špecialista na špionáž a terorizmus bol vtedy vyslaný na predmestie Anchorage na Aljaške. V teréne sa musel zorientovať, preto si so sebou vzal aj starú mapu. Keď ju otvoril, všimol si biele miesto s nápisom: „Táto oblasť doteraz nebola preskúmaná.“ Agenta to prekvapilo, pretože lokalita bola zakreslená do najmenších detailov, uvádza portál DailyStar.

Správu chceli pred verejnosťou utajiť

O niekoľko rokov neskôr (1992) Čína spustila svoj doteraz najväčší podzemný jadrový výbuch, ktorý bol 70-násobkom výbušnej sily atómovej bomby zhodenej na Hirošimu. Nárazové vlny údajne pociťovali až na Aljaške a zachytilo ich aj zariadenie na analýzu zemetrasenia. Na týchto zariadeniach sa vtedy objavila aj obrovská podzemná pyramída. Správa sa rýchlo šírila a dostala sa aj do televízie. Bývalý agent si spomenul na to, čo o náleze povedal televízny moderátor: „Na Aljaške bola nájdená pyramída väčšia ako v Gíze a zatienila ju o takmer 21 metrov.“ Muža ešte viac šokovalo, že poloha pyramídy korešpondovala s vybielenou oblasťou na mape.

Nasledujúci večer netrpezlivo čakal na ďalšie správy, ktoré ale nikdy neprišli. Zamieril preto na stanicu NBC, aby redaktorov poprosil, či by mu dali kópiu správy. Vedúci dramaturg však poprel, že ju vysielali. Jeho rozhovor si vypočul jeden reportér, ktorý vzal Douga nabok a povedal mu, že kazety s nahrávkami vzali dvaja chlapi. V tej chvíli si uvedomil jednu vec – niekto sa snažil túto správu ukryť pred verejnosťou. Uplynul rok, no Doug stále premýšľal nad tým, čo sa vlastne stalo. V roku 1993 podnikol cestu do Marylandu do vojenského archívu.

Archivár o tomto prípade vedel a Douga zaviedol do miestnosti, kde sa nachádzali zredigované dokumenty. Práve tam uvidel zložku Aljaška, ktorú vytiahol a chcel ju študovať. Po chvíli ale prišli dvaja muži a povedali mu, že na niečo také nemá oprávnenie. Vzali mu z rúk dokumenty a Doug si myslel, že sa nikdy nedozvie pravdu. Po takmer 20 rokoch požiadal o pomoc ocenenú dokumentaristku a investigatívnu novinárku Lindu Moulton Howe, ktorá získala ocenenie Emmy. Preslávila sa svojou prácou ufologičky a zástankyne množstva konšpiračných teórií.

 Lindu príbeh zaujal a začala volať každému, kto by mohol vedieť niečo o obrovskej pyramíde a kto by mohol podložiť Dougove divoké teórie. Kontaktoval ju jeden neznámy z východného pobrežia a povedal jej, že na Aljaške bola pod zemou obrovská pyramída a o jej veku nikto nič nevie. Nazval ju „Temnou pyramídou“ a povedal, že bola vyrobená z pevného čierneho kameňa a je asi 170 metrov vysoká. Tieto opisy konečne ponúkli Dougovi nádej, že pyramída naozaj existuje. Napriek tvrdeniam sa záhadná štruktúra nikdy nenašla, aktuality.sk

X X X

Vyfajčil som 700 cigariet za deň. Víťaz Tour Ullrich opísal, ako sa z čistokrvného koňa stal sedliacky

 Nemecký cyklistický hriešnik sa nedávno v rámci dokumentu Jan Ullrich-The Hunter priznal, že dopoval. Spomenul však aj ďalšie šialené historky na hranici zdravého rozumu.

 Legendárny Jan Ullrich pretekal počas rokov 1995 až 2006 a najväčším úspechom jeho kariéry bolo víťazstvo na slávnej Tour de France v roku 1997.

Aj keď Nemcov pozitívny vzťah k dopingu bol dlhé roky verejným tajomstvom, v dokumente o jeho kariére zaznelo okrem priznania aj mnoho iných historiek z temného obdobia cyklistovho života. Spomínal na časy, keď sa po relatívne pokojnom období vrátil ku svojim nerestiam.

 „Deväť mesiacov som nepil, ale jedného dňa som si dal pohárik a po chvíli som sa neovládol. Z vína som prešiel na whisky. Najprv pohár denne, potom dva, každý týždeň som bol ospalý. Ako vrcholový športovec som mohol tlačiť svoje telo do extrémov.

To mi umožnilo vyhrať Tour, ale aj skúšať iné cesty. Bol som schopný piť viac whisky a šnupať stále viac a viac kokaínu. Mnoho ľudí by spáchalo samovraždu, ale moje telo to vydržalo,“ konštatuje päťdesiatročný Ne­mec.

Došlo to tak ďaleko, že si sám sebe dával iracionálne výzvy. „Vymýšľal som si ich sám. Raz som chcel vytvoriť svetový rekord, tak som počas jedného dňa vyfajčil viac ako 700 cigariet. Ako som to zvládol, to je aj pre mňa záhadou.“

 Ťažké časy nastali, keď si uvedomil, že najlepšie roky už má za sebou. „V roku 2006 som už nepatril medzi favoritov Tour de France. Z čistokrvného koňa sa stal sedliacky. Bolo to ťažké a stále to bolí.

Vytvoril som si problémy z mojich chýb a slabostí. Bol som na vrchole, prepadol som sa až do pekla a teraz sa snažím udržať niekde medzi.“

Najväčší strach zažil pred piatimi rokmi. „V roku 2018 som bol v ťažkých depresiách. Ako cyklista som sa trápil, no po kariére to trápenie pokračovalo nesprávnym smerom.

Vtedy som bol na tom tak zle, ako len môže byť ľudská bytosť po fyzickej i psychickej stránke. Ďalšou fázou by bola smrť,“ opísal najhoršie obdobie života./agentury/

X X X

Kamenický: Rútime sa na útes a kormidlujeme Titanik, aby sme nenarazili

 Za jeden mesiac musíme urobiť na ministerstve financií to, čo iní ministri financií robia sedem mesiacov, povedal minister Ladislav Kamenický v relácii Ide o pravdu.

 Vysoký deficit ako účet občanom vystavili podľa Kamenického Igor Matovič a Eduard Heger. Rast deficitu na rok 2023 bol taký enormný, že s týmto máme obrovské problémy, povedal. „Už aj na rok 2024, vzhľadom na smršť, ktorá bola v parlamente, nám zanechali deficit takmer deväť miliárd eur,“ uviedol Kamenický. Musíme urobiť opatrenia približne za dve miliardy eur, tvrdí.

Bude rásť aj dlh Slovenska, keďže každoročný deficit sa prelieva do dlhu. Predpokladá postupnú konsolidáciu, dlh by mal vrcholiť na úrovni 61 až 62 % hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2027 by sa mala situácia otočiť a dlh v percentuálnom vyjadrení voči HDP začne klesať.

„Deficit, ktorý bol poslaný do Bruselu – a to som neposielal ja, ale pán (exminister Michal) Horváth predtým ako sme robili akýkoľvek konsolidačný balíček, bol okolo osem a pol miliardy eur, bez akéhokoľvek zásahu novej vlády, to nám nikto nemôže nalepiť,“ dodal k stavu verejných financií.

Konsolidačný balíček zvyšuje štátu príjmy, ale plánuje štát aj šetriť? Aké nové dane môžu pribudnúť a kedy? Čo môže použiť z balíčka opatrení, ktoré má v šuflíku ministerstvo financií? Prečo nebude valorizácia platov úradníkov? Čo znamená nárast počtu osôb v štátnej správe a samospráve? Čo bude s cenami potravín? Ako to bude s výdavkovými limitmi? Pozrite si reláciu Ide o pravdu.

Poznámka: Relácia bola nahrávaná pred prijatím štátneho rozpočtu na rok 2024./agentury/

X X  X

Mooreová a Gaticová môžu byť kľudné, očistili ich spod dopingových obvinení

Britskú tenistku Taru Mooreovú a Čiľanku Barbaru Gaticovú v sobotu zbavili obvinení z dopingu. Vyšetrovatelia rozhodli, že ich pozitívne testy na steroidy pochádzali z kontaminovaného mäsa, ktoré zjedli počas súťaže v Kolumbii. Informovala o tom Medzinárodná agentúra pre integritu tenisu (ITIA).

Obe tenistky dočasne suspendovali po tom, čo mali vzorky z turnaja WTA v Bogote v apríli 2022 pozitívne na boldenón. Vzorka Mooreovej obsahovala aj nandrolón. ITIA uviedla, že nezávislá porota rozhodla, že hráčky nedopovali úmyselne a preto sa na nich nevzťahuje zákaz činnosti. Vyšetrovatelia zistili, že zdrojom zakázaných látok bolo kontaminované mäso, ktoré hráčky skonzumovali deň pred odberom vzoriek, aktulity.sk

X X X

Superliga dostala rázne nie z Talianska

Vedenie talianskeho futbalového klubu AC Fiorentina sa postavilo proti spusteniu Superligy. Podľa nich by tento projekt bol veľká hrozba pre domáce ligy na mnohých úrovniach.

„Pokiaľ ide o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora o navrhovanej Superlige, stanovisko ACF Fiorentina je také, že sme si vedomí toho, že bude trvať určitý čas, kým sa definitívne objasnia a zverejnia všetky podrobnosti týkajúce sa žiadostí o takúto ligu. Ale veríme, že spustenie novej súťaže, ako to organizátori zamýšľali, bude veľkou hrozbou pre domáce ligy na mnohých úrovniach.

Talianske futbalové hnutie, vrátane čoraz menej chránených mládežníckych akadémií, ktoré milujú mnohí fanúšikovia, by tento nový turnaj hlboko poškodil. Zdá sa, že niektoré kluby, v niektorých prípadoch s obrovskými dlhmi a finančnými ťažkosťami, plánujú nové súťaže len preto, aby mohli splatiť svoje dlhy a zväčšiť priepasť medzi ostatnými klubmi, ktoré majú svoje financie v poriadku.

Šport je krásny, ak je súťaživosť zdravá, ak majú účastníci potenciálne rovnaké šance na víťazstvo a ak sú pravidlá pre všetkých rovnaké. Preto Fiorentina, ako aj prezident Rocco Commisso v uplynulých rokoch pri viac ako jednej príležitosti zopakoval, že je úplne proti akejkoľvek inej súťaži, ako sú tie, ktoré uznávajú FIGC, UEFA a FIFA,“ uvádza sa na webe klubu.

Promotéri Superligy vo štvrtok oznámili plány pokračovať v projekte po tom, čo najvyšší súd Európskej únie rozhodol, že UEFA použila nezákonnú taktiku na potlačenie predchádzajúceho projektu spusteného v apríli 2021.

Kluby v celej Európe zopakovali svoju neochotu pripojiť sa k novej súťaži. Projekt podporuje spoločnosť A22 Sports Management a presadzujú ho najmä španielske tímy Real Madrid a Barcelona, aktuality.sk