Grécky minister zahraničia Nikos Dendias v pondelok kritizoval tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý v nedeľu Grécku nepriamo pohrozil balistickými raketami. Erdogan povedal, že jeho krajina sa nebude nečinne prizerať, pokiaľ sa Grécko neupokojí ohľadom svojej vojenskej prítomnosti na ostrovoch v Egejskom mori.
Ide o ďalšiu Erdoganovu ostrú rétoriku voči Grécku, ktorých dlhodobé spory sa podobne vyhrotili začiatkom septembra.
„Začali sme vyrábať naše vlastné balistické strely… Samozrejme, že z nich majú Gréci strach,“ povedal Erdogan v nedeľu v severotureckom meste Samsun. „Keď sa povie Tayfun, Gréci majú strach a hovoria: ‚(Tie strely) zasiahnu Atény‘. Áno, samozrejme že zasiahnu,“ dodal Erdogan s odkazom na balistickú strelu krátkeho doletu, ktorú jeho krajina otestovala v októbri.
Dopadla do Čierneho mora do vzdialenosti asi 560 kilometrov, čo je asi dvojnásobok doletu súčasného tureckého arzenálu, uviedol server Politico. Erdogan tiež vyhlásil, že Turecko nebude nečinne sedieť, pokiaľ sa Atény „neupokojia“ a pokiaľ budú kupovať zbrane, okrem iného z Ameriky, pre ostrovy v Egejskom mori.
„Je neprijateľné a všeobecne odsúdeniahodné, aby spojenecká krajina, člen NATO, hrozila Grécku raketovým útokom,“ povedal dnes minister Dendias pri príchode do Bruselu na schôdzku ministrov zahraničných vecí EÚ. „Tento ‚severokórejský‘ prístup sa nemôže a nesmie dostať do Severoatlantickej aliancie,“ dodal Dendias.
Grécko aj Turecko sú členmi NATO, ale ani v tejto aliancii nedokázali prekonať vzájomnú historickú nevraživosť. Niektoré grécke ostrovy v Egejskom mori sú veľmi blízko Turecka a obe krajiny sa dlhodobo vzájomne obviňujú z narušovania priestoru a porušovania medzinárodného práva, Turecko tiež kritizuje Atény za vojenskú prítomnosť na ostrovoch. Vzťahy krajín zhoršuje aj migrácia z Turecka do Grécka a prieskum ťažby vo východnom Stredomorí, okrem iného v oblasti Cypru, rozdeleného na grécku a tureckú časť.
Ďalšia Ukrajina?
Erdogan ostro vystupňoval rétoriku v súvislosti so sporom okolo ostrovov v Egejskom mori začiatkom septembra, keď vyhlásil, že Turecko môže „prísť náhle, pokojne v noci“. Neskôr uviedol, že Grécko sa Turecku nevyrovná politicky, ekonomicky ani vojensky. Túto agresívnu rétoriku vtedy okrem Atén kritizovala aj EÚ.
Grécke ministerstvo zahraničia vtedy okrem iného zaslalo listy do NATO, OSN aj EÚ, kde sa na Erdoganove výroky sťažovalo a žiadalo ich jasné odsúdenie. „Keď to neurobíme včas, alebo podceníme vážnosť problému, riskujeme, že budeme svedkami situácie podobnej tej, ktorá sa teraz odohráva v inej časti nášho kontinentu,“ napísal Dendias v listoch, podľa serveru Politico s odkazom na ruskú inváziu na Ukrajine.
Ankara požiadavku demilitarizácie ostrovov opiera o mierovú zmluvu z Lausanne z roku 1923, v ktorej boli niektoré ostrovy vo východnej časti Egejského mora vyhlásené za demilitarizovanú zónu. Grécko tvrdí, že príslušnú časť z Lausanneskej zmluvy zrušila medzinárodná dohoda z Montreaux z roku 1936 upravujúca režim preplávania vojnových lodí úžinami Bospor a Dardanely.
Minulý týždeň aj turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu pohrozil Grécku, že Ankara „prijme potrebné opatrenia, legálne aj pozemné, pokiaľ Atény neprestanú s vyzbrojovaním ostrovov.
Podľa neho Grécko „nechce mier“, keď pokračuje s vojenskou prítomnosťou na ostrovoch, ktoré majú byť podľa neho demilitarizované. Grécko argumentuje tým, že musí byť pripravené sa brániť proti prípadnému útoku Turecka, ktoré má oproti ostrovom na západnom pobreží veľký vojenský arzenál./agentury/
X X X
Šéfov diplomacie šokuje korupčný škandál Katargate
Belgické vyšetrovanie údajnej korupcie v Európskom parlamente (EP) je veľmi znepokojujúce. Povedal to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v reakcii na razie a zatýkanie európskych predstaviteľov v súvislosti s podozrením, že prijímali peniaze a drahé dary od Kataru.
Podpredsedníčka Európskeho parlamentu Eva Kailiová má na krku veľkú úplatkársku aféru.
Írsky minister zahraničných vecí Simon Coveney uviedol, že kauza je pre inštitúciu škodlivá. Podľa šéfky nemeckej diplomacie Annaleny Baerbockovej záležitosť ohrozuje dôveryhodnosť EÚ. Predsedníčka EP Roberta Metsolová vyhlásila, že údajné podplácanie cudzou krajinou je útokom na demokraciu.
Belgická polícia v rámci vyšetrovania podozrenia z prania špinavých peňazí a korupcie, do ktorého sú zapletení členovia EP a Katar, prehľadala 16 domov, zhabala 600-tisíc eur a zatkla niekoľko ľudí. Vo väzbe zostávajú štyria zo šiestich zadržaných. Prokuratúra ich obvinila z účasti v zločineckej organizácii.
Belgickí vyšetrovatelia v pondelok prehľadali kancelárie europarlamentu. Belgická prokuratúra spresnila, že cieľom prehliadky priestorov EP v Bruseli bolo zaistenie elektronických dát desiatich zamestnancov parlamentu.
Kailiovej zmrazili v Grécku majetok
Medzi obvinenými je podpredsedníčka EP Eva Kailiová, ktorú predsedníčka parlamentu Roberta Metsolaová zbavila v sobotu jej právomocí. Gréckej političke už tiež pozastavila členstvo sociálnodemokratická frakcia v Európskom parlamente a zo svojich radov ju vylúčila aj jej grécka domovská strana PASOK.
Grécky úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí oznámil, že zmrazil všetok majetok Kailiovej, opatrenie sa vzťahuje aj na jej príbuzných. Vo väzbe zostávajú aj partner Kailiovej Francesco Giorgi, bývalý taliansky europoslanec Pier Antonio Panzeri a jeden bruselský lobista.
„Iste, tá správa je veľmi znepokojujúca,“ povedal Borrell. „Čelíme niektorým udalostiam, niektorým skutočnostiam, ktoré ma ako bývalého predsedu EP určite tiež znepokojujú,“ dodal.
„Je to škodlivé. Je to škandál, o ktorom musíme odhaliť pravdu, aby sme zaistili, že sa to nebude opakovať,“ podčiarkol šéf írskej diplomacie Coveney.
Podľa nemeckej ministerky Baerbockovej je pre údajnú korupciu ohrozená dôveryhodnosť EÚ: „Ide o skutočne neuveriteľný prípad, ktorý musí byť teraz jednoznačne a s plnou silou zákona objasnený, pretože v stávke je tiež, a predovšetkým, dôveryhodnosť Európy.“ „Akákoľvek korupcia je úplne neprijateľná a som rád, že belgická polícia je schopná proti nej zakročiť,“ poznamenal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. (Šéfovia diplomacie sa vyjadrili v Bruseli, kde mali v pondelok spoločné rokovanie.)
Podľa Metsolovej v korupčnej kauze známej aj ako Katargate jej aktéri napojení na autokratické tretie krajiny údajne využili mimovládne organizácie, odbory, jednotlivcov, asistentov a poslancov Európskeho parlamentu, aby ovplyvňovali dianie v EP. „Ich zlomyseľné plány zlyhali,“ uviedla v pondelok v Štrasburgu počas svojho prejavu.
Poznamenala súčasne, že vždy sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní podstúpiť riziko pre to, aby získali „tašku plnú peňazí“. Podstatné podľa nej však je, aby títo ľudia pochopili, že za svoje činy sa budú zodpovedať v plnom rozsahu, ako sa to stalo aj v tomto prípade. „Korupcia nemôže zvíťaziť,“ vyhlásila Metsolová.
Peniaze od katarských záujmových skupín
Prokurátori uviedli, že už niekoľko mesiacov mali podozrenie, že štát z Perzského zálivu sa snaží ovplyvňovať rozhodovanie v Bruseli. Štyri zadržaní čelia obvineniu, že prijali dary a peniaze od katarských záujmových skupín, aby ovplyvnili politické rozhodnutia v období pred organizovaním majstrovstiev sveta vo futbale v Katare. Predstavitelia tohto štátu medzitým označili informácie o svojom zapojení do korupčnej kauzy za vážnu dezinformáciu.
Väčšina zadržaných a vyšetrovaných má blízko k Pokrokovej aliancii socialistov a demokratov (S&D), čo je druhá najväčšia frakcia v EP.
Čelní predstavitelia EP už nejaký čas spolupracovali s belgickou políciou na prísne tajnom vyšetrovaní vedenom prokurátorom Michelom Claisom. „Okrem iného dali zelenú na uzavretie niekoľkých parlamentných kancelárií a zhromažďovanie dôkazov,“ napísal server Politico.
EP mal tento týždeň hlasovať o návrhu na predĺženie bezvízového styku s EÚ pre Kuvajt, Katar, Omán a Ekvádor. Niektorí zákonodarcovia teraz navrhli, aby rozprava a hlasovanie boli odložené./agentury/
X X X
Čaputová sa na Cypre stretla so slovenskými vojakmi a policajtmi
Prezidentka SR Zuzana Čaputová navštívila v pondelok na Cypre slovenských vojakov a policajtov, ktorí tam slúžia v rámci mierovej misie Organizácie Spojených národov (OSN). Na Cypre sa stretla aj s tamojším prezidentom Nikosom Anastasiadisom, informuje TASR.
Čaputová po stretnutí so slovenskými vojakmi a policajtmi napísala na sociálnej sieti, že je na nich „veľmi hrdá“. Pred Vianocami ich podľa vlastných slov navštívila priamo v sektore, kde pôsobia.
„Prišla som ich pozdraviť a dozvedieť sa z prvej ruky, čím žijú a ako sa majú. Priniesli sme aj darčeky zo Slovenska, aby chute a vône Slovenska mali prítomné počas Vianoc aj ďaleko od domova,“ uviedla v príspevku.
Prezidentka dodala, že na Cypre zo všetkých strán vrátane z úst prezidenta Anastasiadisa počúvala na slovenských vojakov a policajtov pochvalné slová o ich profesionalite, zručnosti a užitočnosti pre celú misiu OSN.
S cyperským prezidentom hovorila Čaputová tiež o bezpečnostnej situácii v regióne, ale aj o vojne na Ukrajine. „S Cyprom máme dobré vzťahy, ktoré môžeme v oblasti inovácií či zelenej tranzície ďalej prehlbovať,“ uzavrela prezidentka./agentury/
X X X
Poľský prezident Andrzej Duda povedal, že krajiny NATO môžu Rusku zaručiť, že sa k nemu nebudú správať tak, ako sa ono správa k Ukrajine, informuje TASR. Duda takýmto spôsobom podľa stanice Sky News reagoval v pondelok na nedávne slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý začiatkom decembra naznačil, že v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine bude potrebné dať Rusku bezpečnostné záruky.
„To, čo sme my, ako čestní ľudia, politici, členovia NATO, schopní Rusku zaručiť, je, že Rusku nikto nespraví to, čo ono robí svojim susedom,“ povedal poľský prezident na konferencii v Berlíne.
Macron si vyslúžil kritiku za svoje nedávne vyjadrenie v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1. Povedal v ňom, že Európa musí pripraviť svoju budúcu bezpečnostnú architektúru.
„To znamená, že jedným zo základných bodov, ktorým sa musíme venovať – ako vždy hovoril prezident Putin – je strach (Moskvy), že NATO príde až k jej dverám a rozmiestni zbrane, ktoré by mohli ohroziť Rusko… Táto téma bude súčasťou rokovaní o mieri, takže sa musíme pripraviť na to, čo sme ochotní urobiť, ako ochránime našich spojencov a členské štáty a ako poskytnúť Rusku záruky, keď sa vráti k rokovaciemu stolu,“ dodal francúzsky prezident.
X X X
Rusko používa na útoky na ukrajinské ciele rakety, ktoré mu v 90. rokoch minulého storočia odovzdala sama Ukrajina. Malo ich zneškodniť výmenou za bezpečnostné záruky. V pondelok to uviedli ukrajinskí predstavitelia. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.
Britská televízia už pred niekoľkými týždňami priniesla informáciu o tom, že ruským jednotkám sa značne znižujú zásoby munície, preto sa musia uchyľovať k alternatívnym opatreniam. Používajú aj rakety vyrobené v 70. rokoch minulého storočia určené na jadrové útoky. Odstránili z nich však jadrové hlavice a pridali balast, aby zamaskovali, o aké rakety ide.
Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že tieto strely majú zamestnať protivzdušnú obranu Ukrajiny, aby tak Rusi mohli účinnejšie útočiť modernejšími zbraňami. Podľa najnovších zistení však tieto rakety zo sovietskej éry pôvodne patrili práve Ukrajine, proti ktorej ich teraz ruská armáda používa. Ide o podzvukové strely s plochou dráhou letu Ch-55, ktoré Ukrajina odovzdala Rusku v rámci Budapeštianskeho memoranda. Ukrajina mala vtedy tretí najväčší jadrový arzenál na svete, ktorý malo Rusko zneškodniť a poskytnúť jej za to bezpečnostné záruky.
„Ukrajina odovzdala všetky balistické strely, ako aj strategické bombardéry Tu-160 a Tu-95. A teraz ich (Rusi) používajú proti nám. Mali sme ich dať radšej Spojeným štátom,“ uviedol šéf ukrajinskej rozviedky Vadym Skibickyj.
Sky News pripomína, že podpisom Budapeštianskeho memoranda 5. decembra 1994 Rusko, Británia a USA poskytli bezpečnostné záruky trom bývalým sovietskym republikám – Ukrajine, Kazachstanu a Bielorusku – výmenou za vzdanie sa všetkých jadrových zbraní zo sovietskej éry, ktoré boli rozmiestnené na ich území.
X X X
Kľúčový deň pre Hegerovu vládu, rozhodne jeden hlas. Je otázne, či to bude Čepček, alebo Vorobelová
Ani po troch dňoch rozpravy nie je isté, či vláda padne, alebo nie. Koalícia má istú podporu 73 poslancov, za pád vlády bude zrejme 75 poslancov vrátane troch nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu. Martin Borguľa (Sme rodina) svoje rozhodnutie nezmení a aj keď sa pre chorobu na rozprave nezúčastnil, na hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde v utorok príde.
O osude menšinovej vlády Eduarda Hegera zrejme rozhodnú hlasy Slavěny Vorobelovej alebo Martina Čepčeka.
„Všetko platí tak, ako som napísal v statuse a na hlasovanie, samozrejme, prídem,“ povedal deň pred hlasovaním pre Pravdu. Jeho podmienku, ktorou je odchod ministra vnútra Romana Mikulca, totiž nesplnili. Osud kabinetu premiéra Eduarda Hegera, ktorý odmietol odvolať Mikulca i ministra financií Igora Matoviča, tak visí na hlase Slavěny Vorobelovej, ktorá v parlamente nahradila Mariana Kotlebu, alebo bývalého poslanca OĽaNO Martina Čepčeka.
76 poslancov by bolo, ale musia prísť
Zo siedmich nerozhodných nezaradených poslancov sme cez víkend spoznali postoj jediného poslanca strany Spolu, ktorá preferenčne nedosahuje ani jedno percento, Miroslava Kollára. Vládu sa rozhodol podržať. Napriek tomu, že mu viacerí vyčítali vplyv Mikuláša Dzurindu či Eduarda Hegera, ktorí na sneme Spolu vystúpili, sa podľa jeho slov rozhodol sám. Jeho kolega Tomáš Valášek, ktorý v parlamente po odchode zo strany Za ľudí zastupuje Progresívne Slovensko, bude, naopak, hlasovať za pád vlády a názor neplánuje zmeniť.
Veľkou parlamentnou „záhadou“ ostáva postoj Vorobelovej. Tá sa má vyjadriť ráno pred hlasovaním na sociálnej sieti. „Vzhľadom na to, čo sa deje, tak nebudem zatiaľ svoje rozhodnutie komunikovať verejne. Nerada by som bola zastrašovaná z jednej či druhej strany,“ povedala pre Pravdu. V koalícii v pondelok prevládal názor, že existuje 76 poslancov, ktorí budú hlasovať za pád vlády.
Ak by sa tak malo stať, v pléne by museli byť všetci poslanci SaS, Smeru, Hlasu a ĽS NS. Za pád vlády by museli hlasovať aj Tomáš Taraba, Štefan Kuffa, Filip Kuffa a aj Valášek a nakoniec Vorobelová. Postoj Štefana Kuffu je však stále otázny. Ide o človeka dlhé roky blízkeho lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, ktorý ho opakovane podržal aj pri odvolávaní.
Naopak, jeho syn Filip Kuffa viackrát na kľúčových hlasovaniach chýbal. V kuloároch sa však šepká aj o možnosti, že by do pléna netrafili všetci poslanci SaS, čo by bolo fiasko vzhľadom na to, že sami návrh podali.
15 minút slávy pre Slavěnu
Bývalý poslanec OĽaNO Martin Čepček ešte stále nevie, ako bude hlasovať. Rozhodnúť sa plánuje v poslednej chvíli. V parlamente je jeho novela o zdanení hazardu, pokiaľ by mu prešla, nie je vylúčené, že vládu podporí. Pozornosť sa však aktuálne sústredí na poslankyňu Vorobelovú. Kto je vlastne náhradníčka Mariana Kotlebu? Slavěna Vorobelová bola do roku 2020 predsedníčkou mimoparlamentnej strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti (NK/NEKA), ktorú v roku 2014 založil bývalý politik HZDS Sergej Kozlík.
Nová poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Slavěna Vorobelová (ĽSNS) skladá poslanecký sľub počas rokovania 65. schôdze parlamentu 26. apríla 2022 v Bratislave
V prezidentských voľbách podporovali Štefana Harabina. Od októbra je jej predsedom Rudolf Huliak, ktorý sa v supervoľbách uchádzal aj o post banskobystrického župana. Pred voľbami v roku 2020 strana vstúpila de facto do volebnej päťkoalície s ĽS NS, no v parlamentne nezískala ani jeden mandát. Situácia sa zmenila po tom, čo lídra ĽS NS Kotlebu uznal Najvyšší súd nanovo za vinného v kauze šekov a uložil mu podmienečný trest. Jeho odchodom zanikol klub ĽS NS. Vorobelová nastúpila ako jeho náhradníčka, no súčasťou klubu ĽS NS sa nestala.
Začínala ako regionálna politička v Humennom a bola hovorkyňou Jany Vaľovej v čase, keď bola poslankyňa Smeru primátorkou, ich vzťah však ochladol. V čase, keď bol ministrom práce Ján Richter, ju prepustili z Národného inšpektorátu práce, kde viedla kanceláriu riaditeľa. Dôvodom bolo, že upozornila na kauzu v Richterovom rezorte.
Vorobelová prezentuje svoje názory na sociálnej sieti, ale aj na svojej stránke. „Washington zjavne už svojich nominantov informoval, ako sa majú zachovať, no z Kremľa noty neprišli a ani neprídu! Nikto na ne totiž ani nečaká!“ napísala na sociálnej sieti v nedeľu. Podľa jej statusov má názorovo blízko k extrémistom z Republiky či ĽS NS. Samu seba označila za konzervatívnu ženu. O prezidentke hovorí ako o pofidérnej Slovenke a o Ukrajincoch ako o banderovcoch.
Parlamentné počty
PROTI odvolaniu (73)
OĽaNO (47 vrátane členov ODP), Za ľudí (3), Sme rodina (19), Martin Klus (nezaradený, ex SaS), Katarína Hatráková (ex OĽaNO), Ján Mičovský (ex OĽaNO), Miroslav Kollár (Spolu)
ZA odvolanie (75)
SaS (20 poslancov)Hlas (11 poslancov), Smer (27 poslancov), ĽS NS (7), Republika (5) Tomáš Valášek (nezaradený, PS), Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa (nezaradení, Život-NS), Martin Borguľa (Sme rodina)
Nerozhodnutí poslanci (2)
Slavěna Vorobelová (nezaradená, v NR SR nahradila Mariana Kotlebu), Martin Čepček (nezaradený, ex OĽaNO)
„Celé mi to pripadá ako prieskum reakcie voličov SaS, Hlasu-SD a Progresívneho Slovenska na ich prípadnú budúcu spoluprácu. Očividne sa tieto tri donedávna nepriateľské strany začali zbližovať a tieto ich zásnuby v podobe odvolávania Hegerovej vlády by sa aj s pomocou progresívnej Čaputovej v prípade úspešného odvolania mohli pretaviť do ich liberálneho manželstva,“ napísala Vorobelová pred niekoľkými dňami.
Koaliční poslanci nevedia, ako sa zachová. Viacerí predpokladajú, že bude hlasovať za pád vlády, no jej vyjadrenia nenaznačovali ani jednu, ani druhú možnosť. Jej postoj je nejasný aj preto, že pri odvolávaní Igora Matoviča a Romana Mikulca hlasovala za, no viacero vládnych návrhov podporila. „Avšak to neznamená, že teraz bijem jednu bandu s Matovičom alebo Kollárom. Taktiež som odmietla robiť poskoka Sulíkovi v prípade jeho obštrukcií,“ píše na Facebooku. Generálneho prokurátora Maroša Žilinku podržala vrátane jeho názoru na zmenu paragrafu 363. Ak by sa však Vorobelová rozhodla vládu podporiť, rozhodnúť by teoreticky mohol aj hlas poslanca Čepčeka.
Myslíte si, že padne vláda Eduarda Hegera?
Nasrdený premiér Heger
Rozpravu poslanci ukončili po troch dňoch. V rozprave padlo mnoho invektív a roztržka bola citeľná najmä medzi liberálmi a poslancami OĽaNO. Do Richarda Sulíka sa v pondelok obul aj šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO). „Richard, kto sa koordinuje s Robertom Ficom, kto ho pozýva na ministerstvo hospodárstva konzultovať ceny energií. Stretol si sa s Kočnerom, s Kotlebom tajne, stretol si sa s Ficom, ktorého si osobne pozval na ministerstvo. Ja ti nenadávam, hovorím, čo robíš.“ Sulík sa nahnevane postavil a odišiel zo sály. „Vidíte, ako to vyzerá? Na konkrétnu, vecnú kritiku dostanem osobné invektívy,“ povedal. „Znižujete úroveň slovenského parlamentu,“ dodal. „Ty si podržtaška Igora Matoviča,“ reagovala Jana Bittó Cigániková na Kremského.
Líder SaS Sulík v úvodnom vystúpení vo štvrtok pomenoval osem dôvodov, prečo sa SaS rozhodla vládu odvolať. Premiér a koalícia apelovali najmä na ich spoločný boj proti mafii a pripomínali pád vlády Ivety Radičovej. Podľa Márie Kolíkovej je vláda protikorupčná len do takej miery, do akej jej to dovolí predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. „A to je teda veľmi málo,“ povedala. Líder Smeru Robert Fico povedal, že sa bude „s kolou a pukancami“ prizerať pádu vlády.
Medzi poslednými vystúpil premiér Eduard Heger. Kým jeho štvrtkový prejav bol priam nostalgický, v pondelok poobede bol o niečo ostrejší. Svoju pozornosť obrátil na liberálov. „To, čo sa tu udialo za posledné dva alebo tri dni, je splnený sen Fica a Pellegriniho, lebo čo sme tu pozorovali, boli len na seba útočiaci demokrati. Toto ste chceli, kolegovia z SaS?“ pýtal sa. Hlasovanie o vláde bude podľa Hegera znova hlasovaním o charaktere štátu. „Demokrati to vtedy nezvládli a zaplatili za to tú najvyššiu daň,“ povedal o páde vlády Ivety Radičovej.
Rokovania pokračovali aj v pondelok. Či bude potrebné riešiť, ako ďalej, alebo bude pokračovať menšinová vláda vo vegetatívnom stave, uvidíme po utorkovom hlasovaní. Ak by vláda padla, Boris Kollár preruší schôdzu a zvolá poslanecké grémium. Sme rodina sa už viackrát vyjadrila, že v takom prípade bude presadzovať predčasné voľby./agentury/
X X X
Najväčšiu averziu voči utečencom z Ukrajiny majú z krajín V4 Slováci
Obyvatelia Slovenska majú z krajín Višegrádskej štvorky (V4), do ktorej patrí aj Česko, Maďarsko a Poľsko, najväčšiu averziu voči ukrajinským utečencom.
Ukázal to prieskum, ktorého výsledky v pondelok agentúre ČTK poskytla mimovládna organizácia Globsec. Výrazná väčšina Čechov a Poliakov sa domnieva, že zodpovedným za začatie vojny na Ukrajine je Rusko, na Slovensku a Maďarsku má tento názor menej ako polovica obyvateľov.
Slovensko je v rámci V4 jedinou krajinou, kde väčšina obyvateľov (52 percent) zastáva negatívny názor na ľudí, ktorí z Ukrajiny utekajú pred vojnou. Prieskum ukázal, že najmenej negatívne vnímajú ukrajinských utečencov obyvatelia Poľska (11 percent), Maďarska (15 percent) a potom Česka (25 percent).
Patrik Szicherle, jeden z autorov prieskumu, upozornil, že jedným z kľúčových faktorov negatívneho vnímania ukrajinských utečencov na Slovensku sú obavy obyvateľov z toho, že pomoc zhorší ekonomickú situáciu na Slovensku.
Kladný postoj k utečencom z Ukrajiny majú hlavne Poliaci (85 percent obyvateľstva), na ďalších miestach boli Maďari (82 percent), Česi (73 percent) a až na poslednom mieste s odstupom obyvatelia Slovenska, kde pozitívny názor na utečencov z Ukrajiny vyslovilo len 42 percent respondentov.
Za najmenej výhodnú formu pomoci utečencom z Ukrajiny označila väčšina obyvateľov krajín V4 poskytovanie bezplatných jazykových kurzov či bezplatného alebo dotovaného ubytovania.
Podľa Globsecu na konci novembra bolo v Poľsku registrovaných 1,5 milióna utečencov z Ukrajiny, v Česku takmer pol milióna, na Slovensku 100-tisíc a Maďarsku 31-tisíc osôb.
Zatiaľ čo až 84 percent respondentov z Poľska a 72 percent z Česka uviedlo, že za začatie vojny na Ukrajine je zodpovedné Rusko, v Maďarsku a na Slovensku tento názor zastávalo zhodne 43 percent ľudí. Na Slovensku až 39 percent obyvateľov viní z konfliktu na Ukrajine Spojené štáty a NATO.
Samotný prieskum pre Globsec vykonala agentúra Focus, ktorá v každej z krajín V4 oslovila tisíc respondentov./agentury/
X X X
Tok ruskej ropy po mori do Európy sa zastavil. Tankery naložené ropou zmenili kurz
Európska únia (EÚ) od 5. decembra zakázala dovoz ruskej ropy po mori. Tým sa Moskve uzavrel jej najbližší trh, ktorý ešte začiatkom roka odoberal zhruba polovicu dodávok tankermi. Moskva tak presmerovala svoje dodávky do Ázie.
S výnimkou malého množstva ropy dodaného do Bulharska sa námorné toky ruskej ropy do bloku zastavili. A flotila ruských tankerov zamierila cez Suezský prieplav do Indie a Číny.
Dodávky ruskej ropy do ázijských krajín v týždni do 9. decembra vzrástli na viac ako 3 milióny barelov (1 barel = 159 litrov) denne, čo predstavuje 89 % všetkej ropy odoslanej z ruských prístavov počas týždňa.
Viac ako polovica ruskej ropy naloženej v prístavoch v Baltskom a Čiernom mori a tiež v Arktíde smeruje do Suezského prieplavu na lodiach, ktoré nemajú žiadne konečné miesto určenia. Nie je jasné, či bola všetka táto ropa predaná, alebo či náklad smeruje do regiónu v nádeji, že bude predaný skôr, ako dorazí.
Moskva pohrozila odvetou za zákaz a cenový strop v EÚ na ruskú ropu prepravovanú po mori, ktorý sa týka aj služieb s tým spojených vrátane poistenia. Ale je hrozba, že odmietne dodávky krajinám, ktoré zavádzajú strop, je prázdnym gestom, pretože tieto štáty už zakázali dovoz ruskej ropy.
Zastavenie dodávok ropovodmi, čo je ďalšia možnosť, o ktorej Kremeľ uvažuje, by poškodilo krajiny, ako sú Slovensko, Maďarsko a Česká republika. Ale hralo by do karát ďalším štátom bloku, ktoré hľadajú spôsoby, ako úplne zastaviť dovoz ruskej ropy do konca roka.
Objem ropy na plavidlách smerujúcich do Číny, Indie a Turecka, teda troch krajín, ktoré sa ukázali ako najväčší nákupcovia komodity z Ruska, plus množstvá na lodiach, ktoré ešte nezverejnili konečné miesto určenia, vyskočil za štyri týždne do 9. decembra na priemerných 2,73 milióna barelov denne. To je viac ako štvornásobok objemu prepraveného počas štyroch týždňov bezprostredne pred ruskou inváziou na Ukrajinu koncom februára.
Tankery prevážajúce ruskú ropu sú čoraz ostražitejšie, pokiaľ ide o ich konečné destinácie. Objem ropy na plavidlách, ktoré opúšťajú Baltské more a uvádzajú ako svoju ďalšiu destináciu egyptský prístav Port Said alebo Suezský prieplav, vyskočil na 890.000 barelov denne. Je pravdepodobné, že mnohé z týchto plavidiel po prechode cez prieplav zamieria do indických prístavov. Ale aj dodávky do Spojených arabských emirátov sú čoraz bežnejšie.
V prvom týždni po nadobudnutí platnosti zákazu EÚ celkové objemy ropy prepravené z Ruska tankermi vyskočili o 468.000 barelov denne na 3,45 milióna barelov, pričom vzrástol aj štvortýždňový priemer, ktorý nepodlieha takým výkyvom ako týždňové údaje.
Na druhej strane, vývoz po mori ropy do Európy klesol za štyri týždne do 9. decembra len na 215.000 barelov denne, pričom Bulharsko bolo jedinou európskou krajinou, ktorá v predchádzajúcich troch týždňoch odobralo ruskú ropu. Tieto čísla nezahŕňajú dodávky do Turecka.
Objem prepravy z Ruska do severnej Európy klesol za 28 dní do 9. decembra na v priemere 48.000 barelov/deň, pričom v posledných troch z týchto 4 týždňov sa do regiónu nedostali žiadne zásielky.
Vývoz do stredomorských krajín sa znížil v priebehu štyroch týždňov do 9. decembra na 162.000 barelov denne. Turecko bolo jedinou destináciou pre ruskú ropu smerujúcu cez Stredozemné more. A hoci dodávky Turecku v sledovanom období klesli na najnižšiu úroveň od júla a boli polovičné oproti začiatku novembra, zostávajú viac ako dvojnásobné v porovnaní s obdobím pred vojnou na Ukrajine. Očakáva sa, že Turecko bude aj naďalej dôležitou destináciou pre ruskú ropu./agentury/
X X X
Boli sme pri Orbánovom plote: Je hrozivý, zväčšil sa a strážia ho aj Slováci. Ale migrantov nezastaví (reportáž z hranice)
Maďarská hranica so Srbskom, na ktorej sa nachádza plot proti migrantomZdroj: David Ištok/Aktuality.sk
Orbánov plot stál viac ako miliardu eur, no Európa mu ho nepreplatí. Je to jeho nástroj propagandy. Obrovská oplotená brána zvrchu opásaná ostnatým zakrúteným drôtom sa otvára neochotne a slovenské policajné auto sa cez ňu vopchá len s maličkou, maximálne polmetrovou rezervou.
„Môžeš, vpravo máš ešte par centimetrov, poď poď poď,“ vyzýva z miesta spolujazdca slovenský policajt svojho kolegu, ktorý v tej chvíli sedí za volantom a naviguje dodávku so slovenskými policajnými znakmi.
O pár sekúnd skončíme v akejsi priekope, ktorá má po šírke asi sedem metrov no po dĺžke až 170 kilometrov.
Pôsobí to ako zákop, ako dlhočizný pás zeme, ktorý pamätníkom môže pripomínať hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom za čias studenej vojny. Iným zase niečo, čo vyzerá ako ostro strážená hranica na americkej základni Guantánamo na Kube. Ničoho sa nechytáme, boli sme varovaní – mohol by nás potriasť prúd.
Plot na hranici medzi Maďarskom a Srbskom tu stojí už bezmála sedem rokov. Maďarský premiér Viktor Orbán ho dal postaviť v reakcii na migračnú krízu v roku 2015 a projekt prezentoval ako hrádzu proti ilegálnym migrantom putujúcimi cez jeho krajinu ďalej do západnej Európy.
Vyzerá to tak, a hovoria to aj čísla, že Orbánov plot je síce efektný, ale zďaleka nie efektívny.
Plot strážia aj Slováci
Stále sa nachádzame na území Maďarska, no zároveň akoby uprostred zóny nikoho. Z jednej strany bližšie k Maďarsku je štvormetrový plot opásaný stočenými kruhmi ostatného drôtu, no oproti nemu zo srbskej strany je ešte oveľa hrozivejšia bariéra. Tá má byť kľúčová.
Je vyššia o celý meter, namiesto ostňov je opásaná žiletkami a akoby to nestačilo, zo zeme sa tiahnu aj hrubokánske drôty nabité elektrickým prúdom. Ak by sme sa ich dotkli, potrasie nás.
Slávny maďarský plot, ktorý je dielom premiéra Viktora Orbána, dnes na hranici so Srbskom nielen stále stojí, ale je ešte opevnenejší, ako v roku 2015. Presne vtedy ho dala vláda v Budapešti postaviť s cieľom ochrániť schengenskú hranicu pred utečeneckou vlnou.
Dnes podobnú migračnú krízu zažíva Európa opäť. No ani plot, akokoľvek vysoký, odstrašujúci a čoraz stráženejší, nezabráni migrantom dostať sa na Západ. Dnes maďarskú hranicu pomáhajú strážiť aj slovenskí policajti.
Mŕtva maďarská dedinka
Dedinka Dávod na samom juhu Maďarska a na hranici so Srbskom pôsobí, akoby sa v nej zastavil život. Odstavené zhrdzavené traktory lemujúce tamojšie cesty striedajú schátrané poľnohospodárske statky, pravdepodobne ako pozostatok komunistických jednotných roľníckych družstiev. Tu a tam sa po dedinke prejde babička na bicykli, či z miestnej krčmy vybehne opitý štamgast. Inak je tu prázdno.
Nie je to len upršaným decembrovým počasím, dedinka by pôsobila pochmúrne aj v krásnom letnom počasí. Napriek tomu státisíce utečencov dúfajú, že sa im podarí dostať práve do Dávodu.
Dávod je dnes jedným z hlavných bodov, kde Maďari zachytávajú migrantov na takzvanej balkánskej trasie. Ktovie, či by sem zavítali, ak by dedinku mali možnosť spoznať a vedeli, čo ich tu čaká.
Okrem hrozby zatknutia či vyhostenia aj neistá možnosť, že po prekonaní hrozivého plotu ich aj tak nepošlú naspäť do Srbska. Podľa oficiálnej maďarskej politiky je totiž Srbsko bezpečnou krajinou.
Slovákom velia Maďari
V Dávode pôsobí aj kontingent 40-tich slovenských policajtov. Prišli sem, aby maďarským kolegom pomáhali strážiť schengenskú hranicu. Sú tu už dva mesiace a tesne pred Vianocami sa vracajú domov.
Práve trasa vedúca zo Srbska cez Maďarsko a ďalej na Slovensko, do Rakúska a Česka je dnes pre prevádzačov aj migrantov jednou z hlavných, akými putujú ďalej na Západ.
„Keď migranti prekonajú tento plot, väčšinou sa skrývajú,“ hovorí nám veliteľ slovenského kontingentu, nadporučík Marián Mitro. V minulosti pôsobil aj v Severom Macedónsku či Grécku ale nevidí veľký rozdiel medzi svojimi predošlými pôsobiskami. Maximálne v mentalite tunajších policajtov, ktorých hodnotí ako priateľskejších ale najmä organizovanejších. No hoci Slováci pôsobia v Dávode oficiálne ako policajná stráž, v skutočnosti majú všetko pod palcom ich maďarskí kolegovia a sami nemôžu zasahovať.
Keď sa ho pýtame, ako sa dá prekonať takýto ostro strážený plot, navyše opásaný takzvanými žiletkovými osťnami, odpovedá, že jednoducho rebríkmi. No ani tie nestačia.
Aby ste prekonali na vrchu postavenú bariéru, potrebujete aj šťastie, odvahu a niečo, čo vám zabráni, aby ste neskončili dorezaní v nemocnici.
Vrch plotu, ten zo srbskej strany, je opásaný žiletkami a je navrhnutý špeciálne tak, aby uniesol len váhu maximálne 40 kilogramov. Ak sa vám aj podarí vyštverať sa päť metrov hore, v lepšom prípade zostanete dokrvavení visieť na plote, v tom horšom sa prepadnete na zem a hrozia vám ďalšie zranenia.
Mitro tvrdí, že tragické prípady tu počas dvoch mesiacov ešte nezaznamenali.
Slovákov považovali za migrantov
No raz si Mitra Maďari v Dávode sami poplietli s migrantom. Slovenský veliteľ bol vtedy mimo služby no od kolegov dostali hlásenie, že po dedine sa pohybujú dvaja migranti. Jedného dolapili, druhý sa však snažil ukryť v záhrade miestnej Maďarky. Keď sa ho Mitro snažil dolapiť, miestna obyvateľka si ho poplietla s utečencom a začala po ňom kričať.
„Problém bol, že si myslela, že my sme tí migranti,“ hovorí s úsmevom ale vysvetľuje: „Keď zadržíme migrantov, postupujeme podľa pokynov maďarského kolegu, pretože on je veliteľom tejto hliadky a on koordinuje celú činnosť.“
Plot nezabráni ničomu a pomáha pašerákom
No ani plot, akokoľvek hrozivo pôsobiaci, nedokáže brániť ilegálnej migrácii. Keď sa ho dotknete a potrasie vás prúd, z priľahlých megafónov sa okamžite ozve hláška v niekoľkých jazykoch o tom, čo máte robiť.
„Vráťte sa späť a o azyl môžete požiadať v Srbsku,“ zakričí megafón, keď si ho skúšobne dáme pustiť od ochotného maďarského kolegu. Nemusíme sa dotknúť drôtov nabitých elektrinou, ide to aj bez toho – maďarský kolega radšej zavolá veliteľom. Hláška znie v angličtine a potom v ďalších jazykoch, napríklad urdu či arabčine. No megafón zjavne hapruje, počujeme len nezrozumiteľnú reč, ktorá každú sekundu vypadáva.
Migranti aj tak prichádzajú
Maďari považujú Srbsko za bezpečnú krajinu a keď tam migranti skončia, majú tam podľa nich aj zostať.
Brutálny, odstrašujúci ale stále neúčinný plot v minulosti kritizovala aj Európska únia. Ako ukazujú čísla ilegálnych prechodov hraníc, ani plot na hranici Maďarska a Srbska nezabráni migrantom v snahe dostať sa do Európy.
Čísla z posledného meraného mesiaca, teda z augusta ukazujú, že počet nových žiadateľov o azyl prvýkrát dosiahol údaje z polovice roka 2016, keď migračná kríza začala ustupovať.
V auguste počet žiadostí prekročil číslo 84-tisíc, čo je viac ako v októbri 2016, keď ich krivka začala klesať. Vidieť to aj na nasledujúcom grafe:
Odstrašujúcu plot má aj ďalšie negatíva – pre migrantov z Afganistanu, ktorý ovláda brutálny Taliban, či z iných diktatúr, to znamená zvýšené náklady. Na cestu do Európy sa im často musí skladať celá rodina a podľa odhadov to všetko stojí tisícky dolárov.
Väčšinu z týchto peňazí si zoberú prevádzači, ktorí údajne za všetko berú aj 10-tisíc dolárov.
Srbi chcú do Únie a čo s plotom?
Maďari už zažili incident, kedy prevádzačov naháňali na ceste do Budapešti a padla aj streľba. Miestni obyvatelia na srbskej strane podľa našich informácií zachytili aj správy, že prevádzači sa často ukrývajú v lesoch a sú ozbrojení a boja sa tam chodiť.
Ak mal maďarský plot zastaviť migráciu do Európy, už z čísel vidieť, že sa mu to nepodarilo. Maďarský premiér Viktor Orbán už dávnejšie žiada od Európskej únie, aby mu na plot prispela finančne, no tá sa na to nechystá.
Čo bude s plotom, ktorý pripomína železnú oponu, po prípadnom vstupe do Srbska do Európskej únie, takisto Maďarsko nepovedalo. Projekt odhadovaný za 1,5 miliardy eur je tak, zdá sa, len Orbánovým propagandistickým nástrojom, ako bojuje proti ilegálnej migrácii, ktorú sa mu aj tak nepodarilo zastaviť.
Mimochodom, drvivá väčšina migrantov tak či tak po prekonaní plotu a zaplatení prevádzačom okamžite opúšťa Maďarsko a smeruje ďalej na západ, aktuality.sk
X X X
V hodine dvanástej? Naď sfinalizoval nákup vojenskej techniky za 1,7 miliardy eur
Len deň pred možným pádom vlády ministerstvo obrany uzavrelo zmluvu so Švédskom na nákup 152 pásových transportérov za 1,68 miliardy eur. Vozidlá budú tvoriť základ pozemných síl.
„Štátny tajomník rezortu obrany Marian Majer v pondelok vycestoval do Švédskeho kráľovstva, kde so svojím náprotivkom, Petrom Sandwallom podpisom medzivládnej dohody potvrdili akvizíciu 152 kusov pásových obrnených vozidiel CV90 MkIV s 35 mm kanónom. Prvé kusy tejto vojenskej techniky pre OS SR budú dodané v roku 2025, pričom postupne nahradia až polstoročnú dosluhujúcu techniku pozemných síl,“ informovalo ministerstvo obrany.
Súčasťou tejto veľkej dodávky zbraní je aj zapojenie slovenského obranného priemyslu, ktorý by sa mal podieľať na výrobe minimálne 40 percentami. Preto boli spolu s medzivládnou dohodou podpísané aj ďalšie zmluvy medzi švédskym výrobcom – spoločnosťou BAE Systems, a je primárnym partnerom – štátnou firmou ZTS – Špeciál.
„Švédske vozidlá CV-90 spĺňajú požiadavky Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dnešným dňom sme teda posunuli nielen spoluprácu medzi ozbrojenými silami, ale aj medzi našimi krajinami na vyššiu úroveň. Teší ma, že modernizácia našej armády postupuje za ostatné dva roky tempom, aké tu nebolo desiatky rokov,” uviedol po podpisovom ceremoniáli štátny tajomník rezortu obrany Marian Majer.
Vyrokovali aj možnú zľavu
„Ide o dôležitý krok k modernizácii našich ozbrojených síl a zvyšovaniu obranyschopnosti Slovenskej republiky. Zároveň ide konečne o reálny posun k vybudovaniu ťažkej mechanizovanej brigády, ktorý Slovensku vyplýva v zmysle medzinárodných záväzkov voči kolektívnej obrane NATO. V neposlednom rade sme zabezpečili významný a dlhodobý profit pre desiatky spoločností slovenského obranného priemyslu. Presne tak, ako sme to sľúbili,” dodal Majer.
Rovnaký kontrakt by navyše rado uzavrelo aj Česko. Česká vláda v lete informovala, že začala jednať so Švédskym kráľovstvom o nákupe pásových bojových vozidiel pechoty. Získať by ich chceli až 210. „Vláda rozhodla o zrušení tendru na nákup pásových bojových vozidiel pechoty a poverila ministerku obrany Janu Černochovú, aby zahájila jednanie so švédskou vládou o obstaraní vozidiel CV90,“ informovalo ešte v júli ministerstvo obrany Českej republiky na sociálnej sieti.
Slovenské ministerstvo obrany to vníma ako výhodu. Tvrdí, že obstaranie transportérov Českom môže mať pozitívny vplyv aj na konečnú cenu slovenského kontraktu. „Súčasťou kontraktu je aj klauzula odkazujúca na možnú zmenu finálnej sumy v zmysle množstevnej zľavy,“ uviedol šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v nadväznosti na dohodu o spolupráci pri obstaraní a prevádzkovaní pásových bojových obrnených vozidiel, ktorú podpísali s českou ministerkou obrany Janou Černochovou v auguste tohto roka.
Najlepšie vo všetkom
Tender na obstaranie nových pásových obrnených transportérov oznámilo slovenské ministerstvo obrany ešte vlani na jeseň. Niekoľko mesiacov prebiehalo vyhodnocovanie zaslaných ponúk od výrobcov a napokon uspeli Švédi, ktorí podľa ministerstva obrany predložilo najvýhodnejšiu ponuku. Tá navyše obstála najlepšie vo všetkých hodnotených kategóriách.
„Zhrnutím všetkých dostupných podkladov sa švédska ponuka s vozidlami CV9030 a CV9035 od výrobcu BAE Hägglunds AB javí ako ponuka, ktorá v najväčšej miere spĺňa požiadavky Ozbrojených síl na pásové bojové obrnené vozidlo. Vozidlo spĺňa všetky požadované technické parametre, vrátane tých, ktoré boli stanovené ako kľúčové/prioritné z hľadiska použitia pre potreby Ozbrojených síl,“ uviedlo slovenské ministerstvo obrany v štúdii uskutočniteľnosti.
„Najlepšie bojové vozidlo pechoty na svete,“ reagoval generálny riaditeľ BAE Systems Hägglunds Tommy Gustafsson-Rask na otázku Pravdy, čo Slovensko kúpou CV90 získa. „Bude disponovať schopnosťami moderných bojových vozidiel pechoty, so systémami aktívnej ochrany, s modernými senzormi s dobrou úrovňou ochrany pre vojakov,“ vysvetlil Gustafsson-Rask v nedávnom rozhovore pre Pravdu.
Podobne ako Češi, aj slovenské ozbrojené sily ocenili odskúšanosť tohto vozidla. „Výhodou týchto vozidiel je aj fakt, že väčšina súčasných užívateľov a zároveň členov klubu CV90 neustále zlepšuje a vyvíja nové technologické riešenia subsystémov,“ vysvetlilo svoj výber ministerstvo.
Transportérov CV90 už bolo vyrobených viac ako 1300. Okrem Švédska ich používa aj Nórsko, Fínsko, Švajčiarsko, Dánsko, Holandsko a Estónsko. Tri z týchto krajín so svojimi transportérmi roky pôsobili aj v Afganistane či africkej Libérii.
Za 152 kusov pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel (PBOV a POV) chce slovenská vláda zaplatiť necelých 1,7 miliardy eur. Spolu so 76 kusmi fínskych osemkolesových transportérov Patria AMVXP v hodnote 447 miliónov eur majú pásové obrnené vozidlá tvoriť základ pozemných síl.
„Zhrnutím všetkých dostupných podkladov sa švédska ponuka s vozidlami CV9030 a CV9035 od výrobcu BAE Hägglunds AB javí ako ponuka, ktorá v najväčšej miere spĺňa požiadavky Ozbrojených síl na pásové bojové obrnené vozidlo. Vozidlo spĺňa všetky požadované technické parametre, vrátane tých, ktoré boli stanovené ako kľúčové/prioritné z hľadiska použitia pre potreby Ozbrojených síl,“ uvádza ministerstvo obrany v štúdii uskutočniteľnosti.
„Výhodou týchto vozidiel je aj fakt, že väčšina súčasných užívateľov a zároveň členov klubu CV90 neustále zlepšuje a vyvíja nové technologické riešenia subsystémov,“ uvádza ministerstvo. Tieto skutočnosti ponúkajú široký záber možností pri špecifikácii podsystémov a stanovovania najefektívnejších a ekonomicky najvýhodnejších riešení.
„Vozidlo svojimi technologickými parametrami vytvára rezervu výkonu pre zaťažovanie konštrukcie pre ostatné požadované varianty vozidiel a v dohľadnej dobe by nebolo nutné zásadne meniť výkonové parametre. Ponuka švédskej strany s 30 mm kanónom bola zároveň vyhodnotená na prvom mieste v bodovom hodnotení všetkých jednotlivých častí,“ vysvetľuje rezort obrany.
Celkové predpokladané náklady na obstaranie PBOV a POV v prvej fáze s odhadovanými nákladmi na infraštruktúru v sume 35 miliónov eur sú v závislosti od vybranej ponuky v rozmedzí od 1 669 093 939 eur s DPH do 1 854 089 739 eur s DPH./agentury/
X X X
NAKA zadržala bývalých členov zásahového komanda
Na viacerých miestach Slovenska dnes od rána zasahovali elitní policajti. V putách mala skončiť viac ako desiatka osôb.
Informuje o tom startitup.sk. Medzi zadržanými majú byť aj bývalí členovia zásahového komanda Kriminálneho úradu finančnej správy na čele s bývalým šéfom zásahovej jednotky.
„Môžeme potvrdiť, že v súčinnosti sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly FS a NAKA došlo dnes k zadržaniu 4 ozbrojených príslušníkov FS a jedného zamestnanca vo verejnom záujme a 2 ďalších civilných osôb. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie nemôžeme nateraz poskytovať bližšie informácie,“ uviedla pre Aktuality.sk hovorkyňa finančnej správy Martina Rybanská.
Akcia má súvisieť aj so zbraňami.
„Vzhľadom na prebiehajúce prvotné úkony a štádium trestného konania v tejto chvíli nie je možné poskytnúť podrobnejšie informácie. Urobíme tak ihneď, ako to procesná situácia dovolí,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová, aktuality.sk
X X X
Panel expertov: Globálnu ekonomiku ohrozuje obrovský skrytý dlh, ktorý neustále narastá
Banka pre medzinárodné zúčtovanie vo svojej najnovšej analýze poukázala na megabublinu, ktorá sa za posledných pár rokov výrazne nafúkla.
Finančné trhy ohrozuje obrovský skrytý dlh, ktorý za posledné roky výrazne narástol. Upozornila na to Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vo svojej pravidelnej kvartálnej správe.
Podľa banky, ktorú ekonómovia často označujú ako matku všetkých centrálnych bánk, FX swapy (forexové swapy) v polovici tohto roka presiahli úroveň 97 biliónov dolárov. Za vyše päť rokov objem týchto finačných derivátov narástol o 30 biliónov dolárov, aktualit.sk
X X X
Chorváti bijú na poplach. Argentínčania plánujú v semifinále veľkú špinavosť
Traja argentínski futbalisti vraj dostali pokyn, aby v semifinále majstrovstiev sveta v Katare vyprovokovali chorvátskych hráčov, informuje chorvátsky web Sportske Novosti. Podľa novinárov sa Argentínčania zamerali na troch súperových hráčov a budú ich chcieť vyviesť z rovnováhy.
Po postupe Argentíny do semifinále sa tím Lionela Scaloniho ocitol pod paľbou kritiky. Vyčíta sa mu správanie k súperom. Svet totiž pred pár dňami obletela fotografia, na ktorej sa argentínski hráči po poslednom pokutovom kope obracajú k Holanďanom a posmievajú sa im.
Paredes dokonca počas zápasu po faule na súpera odkopol prudkú loptu smerom k holandskej lavičke. Počas rozhovoru sa Messi obrátil na Wouta Weghorsta so slovami „Na čo čumíš? Strať sa, hlupák.“ Pre niekoho môže byť ospravedlnením, že aj Holanďania provokovali súperov, no nič to nemení na fakte, že Argentínčania ukázali nemalú nefutbalovosť.
V semifinále narazia na Chorvátsko a tamojšie médiá sa obávajú, že Argentínčania sa opäť uchýlia k špinavým trikom. Portál Sportske Novosti tvrdí, že Argentína má „špinavý plán“. Novinári píšu, že jeden z dôležitých argentínskych hráčov mal svojim kolegom prezradiť, že dostali pokyny na provokovanie Chorvátov.
Argentínčania si údajne myslia, že Chorvátov ľahko rozhodia, viacerí hráči majú podľa nich „slabé nervy“. Spomínaný argentínsky hráč vraj uviedol, že najneskôr po hodine hry bude jeden z Chorvátov vylúčený, prípadne Argentína strelí dva góly.
Novinári tvrdia, že celá vec sa už dostala k Zlatkovi Dalićovi. Argentínčania si mali vytipovať troch Chorvátov najviac náchylných na provokácie.
„Niet sa čomu čudovať, ale je to na škodu, ak sa chce niekto takto dostať do finále MS. Nie je ľahké odolať a zachovať si chladnú hlavu, no Chorváti musia zostať sústredení a pochopiť všetko, čo sa v boji odohráva. Samozrejme nás zaujíma aj to, ako sa bude správať rozhodca,“ čítame v texte./agentury/
X X X
Káčer: Slovensko je pripravené odovzdať Ukrajine stíhačky MiG-29
Slovensko je pripravené odovzdať Ukrajine stíhacie lietadlá Mig-29. Agentúre Interfax-Ukrajina to povedal slovenský minister zahraničia Rastislav Káčer, podľa ktorého trojica slovenských ministrov minulý týždeň túto problematiku v Kyjeve prebrala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Káčer tiež uviedol, že na Slovensku sa opravárenská základňa pre poškodenú ukrajinskú vojenskú techniku.
„Stroje Mig- 29 sme vám ešte neodovzdali. Ale sme pripravení tak urobiť. S našimi partnermi v NATO rokujeme o tom, ako to urobiť,“ povedal v rozhovore s ukrajinskou tlačovou agentúrou Káčer. „Myslím, že v najbližších týždňoch príde na Slovensko ukrajinská delegácia a my budeme spoločne s našimi americkými priateľmi pracovať na tom, aby sa to stalo skutočnosťou,“ dodal minister. Podrobnosti nechcel prezradiť, aby proces neohrozil.
Bratislava sa po februárovom začatí ruskej invázie na Ukrajinu rozhodla predčasne ukončiť prevádzku stíhačiek MiG-29 zo sovietskej éry; nahradiť ich chce adekvátnymi západnými strojmi. Slovenský vzdušný priestor od septembra pomáhajú chrániť Česko a Poľsko. Slovenský minister obrany Jaroslav Naď už skôr uviedol, že Bratislava je pripravená odovzdať Ukrajine desiatku svojich stíhačiek Mig-29, ak za ne dostane zodpovedajúcu náhradu.
Káčer poznamenal, že posledný schválený balík slovenskej vojenskej pomoci Ukrajine zahŕňa niekoľko tisíc rakiet pre lietadlá Mig-29, muníciu, teplé oblečenie pre vojakov alebo potraviny.
Ukrajinskej agentúre minister tiež povedal, že na Slovensku sa otvára opravárenská základňa pre poškodenú ukrajinskú vojenskú techniku, ktorá po oprave poputuje späť na Ukrajinu. O tom, že sa Česko, Slovensko, Maďarsko a Poľsko chcú angažovať v oprave ukrajinskej vojenskej techniky hovoril Naď už v septembri po stretnutí so svojimi náprotivkami z krajín V4.
Ukrajinu minulý týždeň navštívili traja slovenskí ministri vrátane Káčera, ktorí v Kyjeve oznámili ďalšiu vojenskú i humanitárnu pomoc krajine, ktorá sa už viac ako deväť mesiacov bráni ruskej vojenskej agresii.
Žiadne rozhodnutie o stíhačkách MiG-29 zatiaľ nepadlo
Žiadne rozhodnutie o uzemnených stíhačkách MiG-29 zatiaľ nepadlo, uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
„Na stanovisku ministerstva obrany sa nič nezmenilo. Stále platí, že so spojencami ďalej rokujeme, čo s uzemnenými migmi, žiadne rozhodnutie však doposiaľ nepadlo. V prípade akejkoľvek zmeny budeme, tak ako doteraz, o všetkom včas informovať,“ skonštatovala hovorkyňa rezortu obrany.
X V Michalovciach spustili prevádzku na opravu ukrajinskej vojenskej techniky
V priestoroch vojenského útvaru Ozbrojených síl (OS) SR v Michalovciach v pondelok za účasti slovenskej a nemeckej generality oficiálne spustili prevádzku na opravu ukrajinskej vojenskej techniky. V prevádzke bude pôsobiť do šesť nemeckých technikov, ktorí budú opravovať techniku západného pôvodu, napríklad húfnice a protilietadlové systémy.
Financovanie opráv zabezpečuje nemecká strana, Slovensko poskytuje prostredníctvom OS SR priestor a prístup k elektrine a vode, informovala hovorkyňa rezortu obrany.
X Aké zbrane pre Ukrajinu budú opravovať?
Ako vyzdvihol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), aj týmto spôsobom potvrdzuje Slovensko svoj neochvejný postoj podpory Ukrajiny počas jej boja proti ruskej agresii, keďže opravy poškodenej techniky sú kľúčovým elementom. „Slovenská republika preto využila svoju strategickú polohu a dostupné priestory, čím poskytla ďalšiu pomoc susedovi a zároveň prehĺbila bilaterálnu spoluprácu s Nemeckom,“ uviedol. Ako vysvetlil, s opravami súvisí možnosť na prehĺbenie vzťahov v oblasti opráv techniky vyrábanej nemeckými spoločnosťami, napríklad aj tankov Leopard, ktoré budú vo verzii 2A4 postupne dodávané na Slovensko.
Prevádzka na opravu ukrajinskej techniky v Michalovciach vznikla na základe memoranda o porozumení s federálnym ministerstvom obrany Nemeckej spolkovej republiky. Nateraz sa podľa hovorkyne predpokladá prevádzka opravárenských kapacít v horizonte jedného roka, pričom ďalšie rozhodnutia budú závisieť od vývoja situácie na Ukrajine./agentury/
X X X
Bývalý daňový kriminalista si mal pýtať desaťtisíce eur ako úplatky. Do väzby nešiel
U Štefana Palatického sudca našiel dôvod väzby, ponechal ho však na slobode pod dohľadom úradníka. Podľa textu obinenia, uvedeného v návrhu na väzbu, mal získať zneužitím funkcie viaceré úplatky za desiatky tisíc eur.
Po exšéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi, ktorý je obvinený vo viacerých korupčných prípadoch a momentálne spolupracuje s políciou, sa do hľadáčika orgánov činných v trestnom konaní dostal ďalší muž z kriminalistického úradu daniarov.
Bývalý kontroverzný príslušník daňových kriminalistov Štefan Palatický je obvinený zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prijímania úplatku. Z pozície svojej funkcie príslušníka Kriminálneho úradu Finančnej správy (KÚFS) si mal – podľa vzneseného obvinenia – od viacerých osôb pýtať úplatky za pomoc s ich trestnými konaniami.
Úplatky 40-tisíc eur
Podľa návrhu na väzbu je Palatický obvinený z vylákania úplatku 40-tisíc eur od podnikateľa, ktorého mal vypaľovať s poukazom na to, aké problémy mu zo svojej pozície vie spôsobiť. S podnikateľom mal komunikovať osobne a prostredníctvom šifrovanej aplikácie Threema.
V návrhu sa uvádza, že Palatický od podnikateľa na stretnutí v Česku žiadal „založenie a obsadenie 8 obchodných spoločností za účelom nadmerných odpočtov DPH, ktoré bude riadiť Štefan Palatický ako protislužbu za spriaznené úkony vo vyšetrovacom spise (…)“. To však podnikateľ odmietol.
Ako alternatívu následne Palatický prostredníctvom inej osoby navrhol inú protihodnotu – úplatok 40-tisíc eur, s čím už podnikateľ súhlasil a v priebehu leta 2020 mal Palatickému úplatok vyplatiť v hotovosti. Následne bol podnikateľ v kauze podozrení jeho firmy vypočutý osobne Palatickým. „Odpovede boli pozmenené vyšetrovateľom Štefanom Palatickým tak, aby vyviňovali, alebo rozplynuli možné podozrenie,“ uvádza návrh na vzatie do väzby.
Ďalší 40-tisícový úplatok mal Palatický získať od ďalšej kontroverznej osoby – otca muža obvineného z drogovej trestnej činnosti – za zisťovanie informácií z policajného prostredia.
Súd mu nahradil väzbu
V sobotu súd rozhodoval o väzbe Palatického spoločne s ďalším mužom, ktorý mal Palatickému pomáhať v trestnej činnosti.
„U obvineného Š.P. konštatoval, že je u neho daný dôvod preventívnej väzby. Jeho väzbu však nahradil písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka s primeranými povinnosťami a obmedzeniami, a preto ho ponechal na slobode,“ uviedla hovorkyňa špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková.
O druhého obvineného súd nenašiel dôvody na vzatie do väzby.
Kandidát na starostu aj šéfa SPF
Palatický bol roky zamestnancom KÚFSu pod vedením Ľudovíta Makóa, no na KÚFS prišiel ešte pred Makóom. V úrade skončil až v priebehu tohto roka. Jeho ambície viedli aj k ďalším funkciám – kandidoval v tohtoročných voľbách na starostu obce Svätoplukovo, minulý rok sa zasa snažil stať šéfom Slovenského pozemkového fondu. Ani jeden z týchto plánov mu však nevyšiel, aktuality.sk
X X X
Ak Messi získa titul, bude viac ako prezident, vraví Baéz. Slovensko si vraj zamiloval
Žiť v koži Argentínčana musí byť v tieto dni špeciálne, veď jednu z najfutbalovejších krajín sveta delia od zisku titulu už iba dve víťazstvá. Aldo Baéz (34), rodák z Buenos Aires, strávil prakticky celú kariéru na Slovensku. Jeho novým domovom je Trenčín, no srdce zostáva modro-biele.
V utorok večer bude biť v obrovskom tempe – futbalovom prestissime. „Práve som zliezol z kolobežky, ruky mi idú odpadnúť, ale poďme na to,“ zasmial sa 34-ročný stredopoliar druholigového Šamorína, keď sme ho vyzvali na rozhovor.
X Ako dobre by vám teraz bolo doma v Argentíne, žiadna zima, žiadny mráz…
Ale čoby, veď je december a k nemu patrí zima i sneh. Mám tri deti a som tu už vlastne doma. Aj Vianoce sú tu o niečo krajšie. Rozprávkovejšie.
X Keď sa dnes opýtame Argentínčana, ako sa má, môže odpovedať aj inak, ako „dobre“?
Poviem len jedno slovo: pokora. Všetko je zatiaľ dobré, ale čaká nás veľmi ťažký zápas. Proti Chorvátom to bude masaker.
X Máte informácie, ako to momentálne vyzerá v Argentíne?
V tejto chvíli veselo. Doma mám súrodencov, po každom zápase mi posielajú videá, takže viem, čo sa tam deje. Ulice sú plné, ľudia sa zabávajú. Človek má pocit, akoby sme už vyhrali. Atmosféra sa hádam ani nedá opísať. Dnes nenájdete jediného Argentínčana, ktorý by neriešil futbal.
X Nie je vám ľúto, že tieto pocity nezdieľate spolu s krajanmi?
Štvrťfinálový zápas proti Holandsku sme sledovali u svokrovcov. Prišiel aj švagor a všetci si to užili takmer ako ja. Kričali sme, objímali sa, bola to veľmi dobrá spoločnosť. Dostal som sa do rodiny, ktorá má rada futbal. Vždy fandili Juhoameričanom. Keď hralo Chorvátsko s Brazíliou, ja som bol na strane Modriča a spol., ale oni to viac priali Neymarovi.
X Vari ste sa báli, že Argentíne sa v semifinále do cesty postaví veľký rival?
O to nejde, v tejto fáze už nie je ľahký súper. Ale som Argentínčan a preto nikdy nebudem fandiť Brazílii (smiech). Nech hrá s kýmkoľvek, trebárs aj s Nemšovou.
X Na začiatku turnaja to ani s Argentínou nevyzeralo ružovo…
Prehra so Saudmi ma šokovala, priznávam, bol som nervózny, lebo Poliaci i Mexičania sú silní. Našťastie to dobre dopadlo, úvodná prehra možno mužstvu napokon pomohla.
X Aj na MS 1990 v Taliansku prehrala Argentína úvodný duel s Kamerunom 0:1…
Stop, prosím, už nepokračujte, toto sa nesmie povedať nahlas, lebo všetci vedia, ako sa to napokon skončilo (Argentína prehrala vo finále s Nemeckom 0:1, pozn. red.). Radšej na to nemyslím. Hovorí sa, že zlý začiatok, šťastný koniec, tentoraz by to mohlo byť takto.
Penaltový rozstrel s Holandskom pred pár dňami ste si užili?
Boli to nervy, ale veril som nášmu brankárovi. Celý zápas som stál, ani raz som si nesadol. Doma sme sa rozprávali, či by som si postavil loptu na biely bod – viete, tu nekopete iba za klub, ale za celý národ. Za Argentínu. Išiel by som.
X Mimochodom, videli ste niekedy Lionela Messiho takého nervózneho ako po stretnutí s Holandskom?
Najprv som netušil, čo sa vlastne stalo, prečo takto reaguje, potom som si však pozrel argentínske webové stránky, dosť ho provokovali. Aj tréner Van Gaal bol osobný. Preto aj to argentínske posmievanie sa po zápase.
X Aká silná by bola Argentína bez Messiho?
Ťažko povedať. Momentálne má Leo výbornú formu. Drie pre mužstvo, ťažko nájdete podobného hráča. Opravujem – taký vlastne neexistuje. Celá Argentína mu želá titul, pre krajinu spravil ohromne veľa, hádam sa mu to v Katare podarí.
X Má dnes v krajine väčší vplyv ako súčasný prezident?
(smiech) Diego Maradona ho kedysi mal. Aj Messi je obrovská osobnosť, ak by domov priviezol titul, prezident sa mu určite nevyrovná. Možno bude znamenať aj viac ako Maradona.
X To sa dá?
Pre mňa je o jeden krôčik vpred. Messiho kariéru som zažil, celý život ho sledujem, žiaľ, Diega som nemal možnosť vidieť. Som Argentínčan, viem, čo pre krajinu znamená Maradona, tiež ho milujem, ale súdim len podľa toho, čo som videl.
X Váš dlhoročný spoluhráč z Trenčína David Depetris nám pred šampionátom tvrdil, že aj keby Argentína vyhrala, Messi nikdy nebude taký populárny ako Maradona…
Bola to iná doba. Maradona bol bojovník nielen na ihrisku, ale aj mimo ihriska, nikdy si nedával servítku pred ústa, vždy povedal nahlas to, čo si myslí. Leo je iný, nič nekomentuje, je to diplomat, ktorý sa venuje iba futbalu. Ťažko sa preto porovnávajú.
X Čakajú Messiho dva najdôležitejšie zápasy v kariére?
Nielen Messiho, v mužstve je viacero hráčov, pre ktorých je šampionát v Katare poslednou príležitosťou. Už teraz som nervózny, počas stretnutia s Holandskom prišla za mnou manželka a vravela, že nikdy ma takého nezažila. Veľmi im verím, zároveň to nechcem zakríknuť.
X Nestraší vás, že Chorváti vyradili Brazíliu?
Fú, veľmi ťažký súper, silní borci. Bojovali ako levy. Je to futbalová krajina so skvelými futbalistami, ktorí hrajú ako tím. Modrič je pre Chorvátov niečo ako Messi pre nás, v Reale Madrid vyhral všetko, čo sa dalo. Elegantný chlapík, niečo ako Federer v tenise. Naposledy nás v Rusku Chorváti zdolali 3:0, teraz očakávam, že to bude vyrovnané.
X Mimochodom, viete si predstaviť, že by Messi zostal na striedačke tak ako Portugalčan Cristiano Ronaldo?
U nás by niečo také tréner vo funkcii neprežil, v momente by ho odvolali. Krajina by sa vzbúrila. Nepochopil som, čo spravili Ronaldovi, veľmi mi ho bolo ľúto. Hráč jeho rangu si nezaslúžil podobný koniec. Už len kvôli menu by mal hrať v základnej zostave.
x Ak teda Argentína získa titul, bude už definitívne, že Messi je lepší ako Ronaldo?
Už teraz je. Cristiano je skvelý, veľa urobil pre futbal, ale pre mňa je dávno Messi lepší. Navzájom sa hnali vpred, ako veľká trojka v tenise, no kráľ je iba jeden.
x Ak by to Argentíne napokon nevyšlo, budú vôbec v krajine Vianoce?
(smiech) Ale áno. Národ vidí, ako tím bojuje, ako sa snaží a ide až na doraz. Mužstvo má víťaznú mentalitu. Nemáme sa čoho báť. Ak by to aj nevyšlo, stále platí, že je to iba futbal: raz vyhráš, inokedy prehráš.
x Ale tohtoročný vianočný darček ste si už vybrali…
Samozrejme. Ale nahlas to radšej nepoviem.
x Tak inak – koľko dní budete oslavovať, ak sa to podarí?
Nie dni, ale roky. To sú veci, ktoré sa môžu stať raz za život. Neviem, či Slováci dokážu pochopiť, čo by to pre nás znamenalo. Je to azda aj desaťkrát viac, ako hokejový ošiaľ pod Tatrami. Do Kataru cestovali desiatky tisíc Argentínčanov, mnohí radšej nebudú mať čo jesť, len aby boli s tímom. Futbal je pre nich všetkým.
X Messi, Tévez, Di Maria, to všetko sú chlapci, ktorí vzišli zo skromných pomerov a dostali sa na výslnie. Ako ste začínali vy?
Tak, ako každý, nebolo to jednoduché. Ustavičné cestovanie vlakom, autobusom. Tiež som si preskákal. Keď som potom prišiel na Slovensko, chcel som rodičom oplatiť to, čo pre mňa celý čas robili.
X Podarilo sa vám to?
Našťastie áno. Aj teraz sa im snažím pomôcť, mamina občas chodí aj na Slovensko, žiaľ, otec je už v nebi. Je tu iný život ako v Argentíne, tunajší ľudia by si mali viac vážiť to, čo majú. Slovensko je krásna krajina. Som rád, že ma sem futbalová kariéra zaviedla. Futbal mi dal veľa, napríklad aj nový domov, mnohí iní skončili pri alkohole a drogách. Som šťastný človek./agentury/
X X X
SZĽH spoznal meno nového generálneho manažéra i náhradu za Handzuša
Uvoľnené miesto vo výkonnom výbore Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) po Michalovi Handzušovi zaujal Richard Pavlikovský. Delegáti o tom rozhodli na pondelňajšom kongrese, kde schválili budúcoročný finančný rozpočet a určili taktiež nového generálneho sekretára SZĽH Miroslava Laža.
„Veľmi si vážim mandát, ktorý som dnes dostal. Verím, že budem pri rozvoji hokeja a športu nápomocný naďalej. Urobím pre to maximum a teším sa na ďalšiu spoluprácu,“ uviedol na pondelkovej tlačovej konferencii Pavlikovský, ktorý obsadil post so ziskom nadpolovičnej väčšiny hlasov (175). Jeho predchodca odstúpil z funkcie v dôsledku rozhodnutia zväzu nezakázať hráčom z KHL reprezentovať Slovensko.
„Budem sa venovať rozvojovým témam a riešeniam, ktoré sa už realizujú. Chcem v maximálnej možnej miere spájať hokejové hnutie,“ doplnil Pavlikovský.
Zväz schválil rozpočet na rok 2023 v rovnakej výške tretíkrát za sebou. „Schválili sme rozpočet vo výške 9,8 milióna eur. Drvivá väčšina pôjde na rozvoj reprezentácií a stále navyšujeme množstvo peňazí, ktoré idú do mládeže. Vzhľadom na infláciu hľadáme priestor ako optimalizovať náklady a mať viac voľných peňazí. Pomáhajú nám aj partneri cez komerčné zdroje. Tí sú pre nás oporou,“ povedal k rozpočtu výkonný riaditeľ SZĽH Peter Kruľ.
nový generálny sekretár Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslav LažoZdroj: TASR
Nový generálny sekretár Lažo nastúpi do úradu od nového roka a prevezme ho po Ivanovi Pulkertovi. Momentálne pôsobí ako člen výkonného výboru, regionálny manažér zväzu pre bratislavský kraj a v klube Modré Krídla Slovan.
„Chcem poďakovať prezidentovi Šatanovi za dôveru, nerodilo sa to jednoducho. Pre mňa to bolo ťažké rozhodnutie, ale slovenská reprezentácia je to najdôležitejšie, čo máme,“ uviedol Lažo, ktorý sa po nástupe do funkcie vzdá svojich regionálnych aj klubových povinností.
Šatan ocenil na kongrese Cenou prezidenta SZĽH za rozvoj hokejovej infraštruktúry ôsmich zástupcov samospráv či súkromných investorov, ktorí sa podieľali na jej zveľadení.
„Veľmi sa tešíme, že nám za posledné tri roky pribudlo osem nových ľadových plôch, ktorými sa rozširujú možnosti na športovanie pre našu mládež. Ruka v ruke s tým ide aj zvyšovanie kvality práce s našou mládežou. Verím, že v nasledujúcich rokoch podporia rozvoj infraštruktúry aj ďalšie mestá,“ dodal na záver Šatan, aktuality.sk