Západ má na Ukrajine svoje plány, hovoril pred ruským veľvyslancom. Fico využil oslavy oslobodenia Bratislavy aj na to, aby hovoril „o mieri“ a kritizoval Západ, že predlžuje vojnu, pretože má na Ukrajine politické ciele. Premiér Robert Fico počas osláv oslobodenia Bratislavy na Slavíne kritizoval veľvyslancov Európskej únie za neúčasť na podujatí. Naopak za účasť poďakoval veľvyslancom Ruska, Bieloruska, Kazachstanu a Azerbajdžanu.
„Vyslovujem veľkú ľútosť, že neprišiel ani jeden z pozvaných veľvyslancov krajín Európskej únie. Chcem povedať tu na tomto mieste, že tu je 6845 hrobov mladých ľudí. Ľudí, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy (…) Ale to, že z nejakých iracionálnych dôvodov odmietajú sem prísť predstavitelia iných štátov považujem za prejav neúcty a nerešpektu k vojakom Červenej armády, ktorí sú pochovaní na tomto slávnom cintoríne,“ povedal Fico v úvode prejavu na bratislavskom Slavíne. V dave vedľa pamätníka viala ruská vlajka.
Nešlo o jedinú kritiku západných spojencov. Fico tiež dával vojnu na Ukrajine za vinu Západu a Európsku úniu nazval vojenskou organizáciou.
Aktuality.sk kontaktovali ambasády členských krajín EÚ a Spojených štátov so žiadosťou o stanovisko. V prípade odpovede budeme článok aktualizovať. Ukrajinskí diplomati si však obete oslobodzovania Bratislavy pripomenuli samostatne.
„Toto víťazstvo bolo dôležitým krokom na ceste k konečnému oslobodzovaniu Európy. Teraz, keď Ukrajina bojuje proti ruskému agresorovi, bojuje za svoju slobodu a nezávislosť, spomíname na výkon našich predkov a veríme, že tak ako pred 79 rokmi ukrajinský ľud spolu so skutočnými spojencami porazí cynického nepriateľa a dosiahne očakávané víťazstvo. Sláva Ukrajine!“ napísali na Facebooku.
Snažia sa klamať o vojne
V prejave Fico špekuloval nad tým, že sú v súčasnosti snahy spochybňovať úlohu bývalého Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne, čo dal za vinu médiám a mimovládnym organizáciám. „Tlačí sa nám to pomaly do škôl,“ pokračoval s tým, že Slavín je slovenskou Sochou slobody a treba si pri ňom „hovoriť pravdu o druhej svetovej vojne“.
„To my máme teraz zatvoriť oči a tváriť sa, že to nebolo 26 miliónov obetí obyvateľov bývalého Sovietskeho zväzu a z toho 17 miiónov civilistov? Veď to bolo výsledkom politiky vyhubovania Slovanov. Politiky bez akejkoľvek zodpovednosti za vojnové zločiny, ktoré boli páchané. To nad týmto máme my zatvárať oči? Odpovedám veľmi jasne: ‚Nikdy‘,“ povedal Fico po tom, ako odsúdil západných veľvyslancov, že sa na vládnych oslavách nezúčastnili.
Fico využil oslavy oslobodenia Bratislavy aj na to, aby hovoril „o mieri“. Podľa neho všetkých trápia „rôzne vojnové konflikty“ na svete a aj ten, ktorý je na Ukrajine, „ale, prosím, uvedomme si, do akej situácie sa dostávame, ako na seba naráža vojenská realita a plány a ciele politické, ktoré prichádzajú zo Západu“.
Fico: EÚ nemôže byť vojenskou organizáciou
Fico ďalej v prejave pokračoval v obviňovaní Západu z predlžovania konfliktu. „Vojenská realita je veľmi jasná. Je dnes veľmi evidentné, že Ukrajine sa vojensky nedarí a na druhej strane sú politické plány a ciele, že nie je možné v žiadnom prípade dopustiť, aby jedna z týchto strán, v tomto prípade Ruská federácia, bola úspešná,“ uviedol a začal apelovať na mier.
„Obraciam sa na všetkých prítomných. Určite sa na mňa nebude hnevať ani pán veľvyslanec Ruskej federácie ani nikto iný, ak poviem, že si želáme mier zbraní, želáme si, čo najskôr zastaviť všetky vojenské operácie,“ skonštatoval spolu s prosbou, aby EÚ zohrala aktívnejšiu úlohu pri sprostredkovaní „dobrého a čestného mieru, pre obe strany“.
„Nemôže byť Európska únia vojnovou organizáciou, ktorá podporuje vojnu. Veď predsa bola založená na princípoch mieru,“ doplnil Fico.
Danko o mieri
„Mier musí byť posolstvom, mier musí byť slovom, ktoré budeme opäť učiť vyslovovať naše deti,“ prihovára sa Andrej Danko zhromaždeným pri Slavíne. Navrhuje púšťať deťom filmy z II. svetovej vojny, kde bolo podľa jeho slov jasné, kto je dobrý a zlý, aktuality.sk
X X X
Slovensko si pozorne vypočuje návrhy oboch kandidátov na šéfa Aliancie, vyhlásil Juraj Blanár
Šéf diplomacie upozornil, že krajiny strednej a východnej Európy nemali relevantného kandidáta, až kým svoju kandidatúru oficiálne nepredložil rumunský prezident.
Slovensko si chce vypočuť návrhy oboch kandidátov na post generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie, uviedol vo štvrtok minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Naznačil, že krajinu bude zaujímať, ako chcú pokryť bezpečnostné otázky krajín východného krídla NATO, a aj to, ako by riešili chýbajúcu protivzdušnú obranu Slovenska, informuje spravodajca TASR.
Blanár po skončení dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO potvrdil, že o nástupníctve po Jensovi Stoltenbergovi ministri medzi sebou hovorili. V hre sú dve mená – končiaci holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorého mandát skončí koncom tohto roka.
Viac empatie k východnému krídlu NATO
Minister upozornil, že Slovensko vždy k voľbe šéfa Aliancie pristupovalo konštruktívne a chce tak robiť aj teraz.
Priznal však, že očakával trochu viac empatie zo strany relevantných kandidátov k požiadavkám krajín východného krídla NATO. Aj preto, že ak je dnes niekto veľmi vystavený hrozbám vojny v susedstve, tak sú to krajiny Bukureštskej deviatky (B9). Dodal, že Slovensko v tejto pozícii, ktorú presadzujú aj Maďarsko a Rumunsko, podporilo i susedné Poľsko, hoci poľská vláda už vyjadrila podporu Ruttemu. S podporou holandského premiéra sa netají ani Česká republika.
„Tie krajiny priamo susedia s Ukrajinou, kde konflikt prebieha, a preto sme očakávali, že sa bude viac diskutovať o našich záujmoch,“ vysvetlil Blanár.
Upozornil, že krajiny strednej a východnej Európy nemali relevantného kandidáta, až kým svoju kandidatúru oficiálne nepredložil rumunský prezident.
„Naša pozícia je jasná. Chceme počuť, ako títo dvaja kandidáti chcú zahrnúť naše záujmy, východného krídla, do vedenia NATO. Pre nás je veľmi dôležitá téma vzdušnej obrany,“ opísal situáciu.
Bez ochrany vzdušného priestoru
Blanár pripomenul, že Slovensko od 1. apríla, po odchode talianskej protivzdušnej batérie, zostalo bez ochrany svojho vzdušného priestoru.
„Chceme počuť, ako to chce riešiť budúce vedenie. A je to jedno či už to bude z úrovne NATO, alebo to bude na bilaterálnej úrovni s Holandskom, za ktoré kandiduje Rutte, lebo jedna z tých batérií bola aj z Holandska. Očakávame, že dôjde k nejakej dohode, a sme pripravení podporiť kandidatúru tak, aby toto rozhodnutie bolo možné prijať ešte pred summitom NATO vo Washingtone,“ povedal Blanár.
Spresnil, že vláda SR vyhodnocuje stretnutia premiéra Roberta Fica, ktoré mal v tejto súvislosti s Markom Ruttem aj s Klausom Iohannisom, aktuality.sk
X X X
Po strete s medveďom má lesník zlomené rebrá i poranenú chrbticu. Pellegrini zvolá mimoriadne parlament
Poranenie hrudníka, zlomeninu rebier a úraz chrbtice utrpel vo štvrtok po strete s medveďom na Liptove 35-ročný muž, potvrdila hovorkyňa záchranárov Petra Klimešová a Kristína Bocková zo Štátnej ochrany prírody SR. Na tento incident zareagoval aj šéf parlamentu Peter Pellegrini, ktorý na utorok zvolá Národnú radu SR kvôli schváleniu ústavného zákona o regulácii medveďa.
„Po včerajšom útoku medveďa skončil 35-ročný lesník na Liptove s ťažkými zraneniami v nemocnici. S ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom sme sa minulý týždeň jasne dohodli, že ak sa útoky šeliem budú opakovať, zvolám mimoriadnu schôdzu parlamentu kvôli schváleniu ústavného zákona o regulácii medveďa. Už nie je na čo čakať. Štát musí v prvom rade chrániť zdravie životy ľudí, až potom šeliem. V utorok preto mimoriadne zasadne Národná rada Slovenskej republiky a pevne verím, že tento zákon schválime,“ uviedol šéf parlamentu na sociálnej sieti.
K zranenému lesníkovi vyslali ráno do Liptovskej Sielnice ambulanciu rýchlej zdravotnej pomoci. „Záchranári muža po prvotnom ošetrení transportovali do nemocnice v Liptovskom Mikuláši,“ dodala Klimešová.
Zranený muž je lesný pracovník. Štátni ochranári konkretizovali, že k stretu došlo v katastri Kvačian v okrese Liptovský Mikuláš. „Bežiaci medveď narazil do lesníka na úzkom lesnom chodníku v svahovitom teréne s hustým bukovým porastom. Mladý 35-ročný muž po náraze spadol a utrpel zranenia,“ priblížila Bocková s tým, že na odplašenie medveďa v sebaobrane tri razy výstražne vystrelil.
Zásahový tím pre medveďa hnedého v spolupráci s políciou vykonal obhliadku lokality. Miesto incidentu podľa ŠOP nie je v blízkosti intravilánu, ale ide o hustý lesný porast nachádzajúci sa približne 300 metrov nad cestou medzi obcami Liptovské Matiašovce a Huty. „Medveď nebol postrelený,“ uzavrela Bocková.
Polícia vo štvrtok tiež upozornila na na výskyt medveďov v okrese Prievidza. V tejto súvislosti vyzýva ľudí na opatrnosť. Informovala o tom vo štvrtok na sociálnej sieti.
Policajti pripomenuli, že v súvislosti s príchodom teplejšieho počasia sa naše najväčšie šelmy začínajú prebúdzať. „V okrese Prievidza v blízkosti obce Kľačno bol v poslednom období zaznamenaný pohyb viacerých medveďov, skončil sa bez napadnutia,“ priblížili policajti.
Polícia v tejto súvislosti žiada občanov, aby boli opatrní a prechádzku do prírody v tejto oblasti si radšej rozmysleli. „V prípade potreby nás neváhajte kontaktovať na čísle 158,“ vyzvala polícia.
Na výskyt medvedice upozorňuje aj obec Vikartovce v Popradskom okrese. Ako informuje na svojej internetovej stránke, jej pohyb zaznamenal obyvateľ obce v stredu v popoludňajších hodinách v lokalite nazývanej Lúčna, teda nad starou pílou.
Pred troma dňami bol nahlásený pohyb medveďa aj pri ďalšej podtatranskej obci, Gánovciach. Konkrétne išlo o lokalitu Kožuchovský lesík./agentury/
X X X
Masaker v Baskicku. Favoriti vleteli do betónovej priekopy. Dvojnásobný víťaz Tour skončil na nosidlách
Hororová nehoda sa udiala počas štvrtkovej 4. etapy cyklistických pretekov Okolo Baskicka. Vo vysokej rýchlosti skončilo hneď niekoľko favoritov v betónovej priekope. Ťažké zranenia zrejme utrpel aj dvojnásobný víťaz Tour de France Jonas Vingegaard.
Na tvrdý doplatil na Okolo Baskicka už druhý deň za sebou aj slovinský cyklista Primož Roglič. Jedným z prvých, ktorý sa šmykli na pravotočivej zákrute bol aj Remco Evenepoel. Líder Soudal – Quick-Step sa dokázal vyhnúť betónovej priekope, namiesto toho sa kotúľal po tráve medzi stromami.
Súčasťou hromadného pádu boli aj celkový líder podujatia Slovinec Primož Roglič, Belgičan Remco Evenepoel a Dán Jonas Vingegaard. Pozrite si hororový pád:
Roglič a Vinegaard dopadli tvrdo na zem pri betónovej priekope, Evenepoel skončil v lese a spomedzi stromov vyšiel krvavý s podozrením na zlomeninu kľúčnej kosti. Roglič sa pozviechal no na podujatí už pokračovať nebude.
Vingegaard zostával dlho nehybne ležať na zemi. Hoci bol dvojnásobný víťaz Tour de France pri vedomí, museli ho naložiť na nosidlá s kyslíkovou maskou a previezť do nemocnice rovnako ako Evenepoela.
Preteky pre vyťaženosť všetkých lekárov neutralizovali. Napokon padlo rozhodnutie, že vedúca šesťčlenná skupinka bude bojovať o etapové víťazstvo a pelotón pôjde voľným tempom do cieľa.
Z etapového víťazstva sa tešil Meintjes, druhý skončil Novozélanďan Reuben Thompson a tretí Čech Karel Vacek. Všetkým cyklistom, ktorí prišli do cieľa, započítali do klasifikácie rovnaký čas./agentury/
X X X
Nečakaný zásah hlboko v Rusku značí obrat v schopnostiach Ukrajiny. Čím zaútočili v tyle nepriateľa?
Ukrajina pokračuje v nebezpečných a efektívnych úderoch na ruské strategické odvetvia na území Ruska. Presné bezpilotné nálety ostro eskalujú a začínajú mať dopad na samotných Rusov. Explózie a dopad vojny pocítili obyvatelia v ruskom Tatársku, viac ako 1300 kilometrov od ukrajinskej hranice.
Ukrajinské bezpilotné lietadlo si to namierilo opäť na rafinériu aj na továreň na výrobu iránskych dronov Šáhid 136. Zdá sa, že Ukrajina vybavila ľahké lietadlá typu Cessna alebo Aeroprakt A-22 autonómne diaľkové ovládanie, nabalila ich výbušninami a aspoň jedno z nich preletelo stovky kilometrov, aby zasiahlo ruskú továreň v Jelabuga, uviedol magazín Forbes.
Klasické lietadlo Cessna 172 dokáže uniesť približne poltónový náklad až do vzdialenosti 1100 kilometrov. Okrem toho, že je dron na báze ľahkého lietadla lacný, jednoduchý a spoľahlivý, má aj tú výhodu, že je neviditeľný. Nie vďaka high-tech tvarovaniu a povrchovej úprave, ale tým, že sú ‚neškodné‘, doplnil Forbes.
Video zachytávajúce situáciu po utorkovom útoku v priemyselnom areáli naznačuje, že išlo zrejme o stroj na báze lietadla Aeroprakt A-22, píše Forbes. To je dvojmiestne športové jednovrtuľové lietadlo, ktoré sa vyrába na Ukrajine. Výroba jedného kusu je približne 90-tisíc dolárov, uviedol magazín.
Lietadlo je len o niečo drahšie ako americká protitanková strela Javelin. Ako Ukrajinci lietadlo upravili na bezpilotné, nie je podľa magazínu zrejmé. Časopis pripomína, že americké letectvo v roku 2019 premenilo na autonómny stroj ľahkú Cessnu 206 z roku 1968.
Šokujúce zábery z presného útoku malého lietadla natočili Rusi z okolia. Niektorí tamojší predstavitelia tvrdia, že dron, podobný americkému lietadlu Cessna 152, priletel z bližšieho Kazachstanu. V auguste 2023 uviedol portál Rádio Slobodná Európa, že v továrni v meste Jelabuga nútene vyrábajú študenti vojenské drony v rámci výučby.
Útok bezpilotnými lietadlami na priemyselné zariadenia v ruskej Tatárskej republike predstavuje podstatný obrat v schopnostiach Kyjeva viesť útoky na veľké vzdialenosti hlboko na území Ruska, uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v súvislosti s ukrajinským útokom na závod na montáž dronov v meste Jelabuga a na rafinériu v Nižnekamsku.
Ukrajinskí inžinieri vyvinuli najmenej 16 rôznych typov bezpilotných lietadiel schopných preletieť veľké vzdialenosti a tým zasahovať hlboko na ruskom území. „Vzdialenosť cieľov od ukrajinských hraníc predstavuje významný posun v preukázanej schopnosti Ukrajiny viesť útoky na tyl Ruska,“ konštatoval ISW. Podľa inštitútu takéto ukrajinské údery sú nevyhnutnou súčasťou ukrajinskej kampane na degradáciu priemyslu, ktorý zásobuje ruskú armádu.
Neprestávajúce nálety ukrajinských dronov, ktoré mierili na viac ako tucet rafinérií a skladov v západnom Rusku, dočasne znížilo kapacitu ruských rafinérií približne o 12 percent. A to má dominový efekt na ceny palív pre ruských motoristov, píše Forbes./agentury/
X X X
Fico sudcovi Najvyššieho súdu: Ja byť pánom Klimentom, zbalím sa už dnes
Premiér spolu s poslancom Tiborom Gašparom avizuje kroky voči sudcom Najvyššieho súdu a Špecializovaného trestného súdu. Opakujúce sa verejné ataky na sudcov pre ich rozhodovaciu činnosť, a to aj na sudcov Najvyššieho súdu SR považuje predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta za neprípustné a mimoriadne nebezpečné.
„Ja byť pánom Klimentom (predsedom senátu Najvyššieho súdu SR, pozn. red.), tak sa zbalím už dnes. Pravdepodobne si potrebuje prejsť všetky legálne demokratické procedúry, ktoré predpokladá náš právny poriadok,“ povedal dnes počas kontrolného dňa na ministerstve spravodlivosti premiér Robert Fico na adresu sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta.
Ten je predsedom senátu 5T, ktorý v rokoch 2020 až 2023 rozhodoval o väzbách pre ľudí obvinených vo veľkých kauzách. „Považujem vyhlásenie predsedu vlády ako aj poslanca Gašpara, ktorý je trestne stíhaný, za priamy, ničím nepodložený útok na nezávislosť súdnej moci,“ reagoval sudca Kliment. „Neviem o tom, že by v inom štáte Európskej únie označili politici, ktorí vládnu, sudcov Najvyššieho súdu, bez právoplatných súdnych rozhodnutí, za súčasť zločineckej skupiny,“ reagoval pre Denník N sudca Kliment.
Parova väzba bola nezákonná
Fico pripomenul tiež prípad svojho poradcu a známeho advokáta Mareka Paru, ktorý strávil vo väzbe niekoľko týždňov pre obvinenie v kauze Kaifáš. Ústavný súd v jeho prípade nedávno konštatoval, že ho Najvyšší súd poslal do väzby protiprávne.
„Marek Para bol zatvorený na základe rozhodnutia, ktoré bolo Ústavným súdom označené za protiústavné. Matovičov človek na Najvyššom súde kádroval hlava-nehlava a nezákonne,“ vyhlásil Fico. Spisy na Najvyššom súde rozdeľuje elektronická podateľňa. Premiér má však pochybnosti.
„Musíme sa pozrieť na prideľovanie vecí. Ako je možné, že vo všetkých najexponovanejších veciach to bol Klimentov senát, ktorý takto kádroval a zatváral ľudí?“ dodal. Rovnaký senát v minulosti rozhodoval aj o väzbe Roberta Kaliňáka, keď bol obvinený v kauze Súmrak. V jeho prípade však dôvody na väzobné stíhanie nevidel a rozhodol o jeho prepustení na slobodu.
„Naďalej trváme na tom, že tu bola v rokoch 2020 až 2023 organizovaná skupina policajtov NAKA, prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a, žiaľ, aj niektorých sudcov na Najvyššom súde a Špecializovanom trestnom súde. Robili rozhodnutia, ktoré narážajú na Ústavný súd,“ povedal premiér. Špeciálna prokuratúra je zrušená po novele Trestného poriadku z dielne vládnej koalície, NAKA sa má výrazne okresať, na pôde rezortu spravodlivosti sa premiér rozhodol venovať sudcom.
Šikuta: Ataky na sudcov sú nebezpečné
Na dnešné vyjadrenia politikov reagoval predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta. Podľa jeho slov sú opakujúce sa verejné ataky na sudcov pre ich rozhodovaciu činnosť, a to aj na sudcov Najvyššieho súdu SR neprípustné a mimoriadne nebezpečné.
„Pri verejných vyhláseniach spôsobilých poškodiť meno celého súdu a sudcovského stavu preto vyzýva na zdržanlivosť. Opätovne pripomína, že v prípade, že ktokoľvek disponuje dôkazmi o nezákonnom konaní, a to aj konaní sudcu, mal by postupovať v zmysle zákona, a teda oznámiť tieto okolnosti OČTK,“ priblížila hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová vyjadrenie Šikutu.
Hrozí sudcom disciplinárne stíhanie?
Fico spolu s poslancom Smeru a šéfom brannobezpečnostného výboru Tiborom Gašparom ohlásili kroky v súvislosti so sudcami Najvyššieho súdu a Špecializovaného trestného súdu.
„Je našou povinnosťou využívať všetky možnosti. Pokiaľ ide o disciplinárne konanie, je to právomoc Najvyššieho správneho súdu. Budú to poslanci a ďalšie subjekty, ktoré musia spustiť celý rad návrhov na začatie disciplinárnych konaní voči niektorým ľuďom,“ avizuje premiér. Oprávneným subjektom by v tomto prípade mohli byť minister spravodlivosti, predseda súdnej rady, predseda daného súdu alebo sudcovská rada daného súdu, aktuality.sk
X X X
Francúzska vláda vyšetruje zbitie školáčky jej rovesníkmi
Zadržaní sú podozriví z pokusu o vraždu maloletej osoby.
Francúzska vláda vo štvrtok začala vyšetrovanie brutálneho útoku na 13-ročné dievča. Z bitky sú podozriví traja tínedžeri. Útok sa odohral v utorok v blízkosti školy na jednom z predmestí juhofrancúzskeho mesta Montpellier. Vážne zranenú školáčku na nejaký čas lekári uviedli do umelého spánku, informovala agentúra AFP.
V súvislosti s podozrením zo spáchania útoku boli zadržané tri osoby vo veku 14-15 rokov, medzi nimi aj dievča, ktoré navštevovalo rovnakú školu ako obeť. Zadržaní sú podozriví z pokusu o vraždu maloletej osoby.
Incident v Montpellier sa odohral v čase zvýšeného napätia po tom, ako boli viacerým francúzskym školám prostredníctvom interného systému zasielania správ odoslané desiatky správ s hrozbou útokov.
Matka obete: Dcéra bola šikanovaná
Ministerka školstva Nicole Belloubetová nariadila inšpekčnej službe vyšetriť okolnosti útoku.
Matka obete v rozhovoroch pre médiá uviedla, že jej dcéra Samara bola dva a pol roka šikanovaná spolužiačkou – údajne za svoje správanie, obliekanie, mejkap i účes, ktoré bolo považované za neislamské. Medzičasom už zadržanú dcérinu spolužiačku obvinila, že bola iniciátorkou útoku. Dodala, že táto žiačka, ktorá podľa jej slov chodí „zahalená“, bola v júni 2023 na dva dni vylúčená zo školy – po tom, čo na sociálnych sieťach zverejnila Samarinu fotografiu s výzvou na jej znásilnenie.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril Samare podporu, ale vyzval na opatrnosť pri vyvodzovaní záverov o okolnostiach útoku, aktuality.sk
X X X
Dánsko čiastočne uzavrelo pre poruchu rakety na vojenskej lodi vzdušný priestor aj more
K technickej poruche došlo počas predpísaného testu systému na lodi, kotviacej v domovskej námornej základni Korsör.
Dánsko čiastočne uzavrelo pre poruchu zbraňového systému na vojenskom plavidle leteckú a lodnú dopravu v krajine. S odvolaním sa na spravodajstvo agentúr AP a DPA o tom vo štvrtok informuje TASR. Na palube fregaty Niels Juel sa do pohotovostného režimu aktivoval pohon raketovej protilodnej strely Harpoon a podľa informácií dánskeho ministerstva obrany v súčasnosti nie je možné ho vypnúť.
K technickej poruche došlo počas predpísaného testu systému na lodi, kotviacej v domovskej námornej základni Korsör. Kým privolaní špecialisti problém neodstránia, „existuje riziko, že sa raketa náhodne odpáli a odletí na vzdialenosť niekoľkých kilometrov od plavidla“, varovalo ministerstvo. Zároveň však dodalo, že sa „oživil“ iba raketový motor strely Harpoon a výbuch jej bojovej hlavice nehrozí.
Zóna ohrozenia má dĺžku päť až sedem kilometrov od námornej základe a siaha do výšky približne jedného kilometra nad hladinou mora. Lodná doprava dostala inštrukcie vyhnúť sa oblasti a vzdušný priestor nad ňou uzatvorili. Neďalekému mostu cez prieliv Veľký Belt a cestnej ani železničnej doprave na ňom však podľa úradov nič nehrozí.
Podobný incident sa v Dánsku stal v roku 1982, keď sa počas cvičenia na mori náhodne odpálila z vojenskej lode raketa. V malej výške odletela do vzdialenosti 34 kilometrov, kde následne explodovala. Tlaková vlna spôsobená výbuchom zničila štyri neďaleké neobývané letné chaty a menšie škody spôsobila na ďalších 130 budovách v okolí. Nikto sa nezranil, aktuality.sk
X X X
Vo veku 94 rokov zomrela britská novinárka Hella Picková
Picková bola považovaná za priekopníčku v oblasti žurnalistiky, najmä v oblasti zahraničnopolitického spravodajstva.
Legendárna britská novinárka rakúskeho pôvodu Hella Picková zomrela vo veku 94 rokov v Londýne. Picková bola najúspešnejšou britskou zahraničnou spravodajkyňou v dobe, keď ešte boli predsudky voči ženám v žurnalistike veľmi silné. Počas 60 rokov svojej kariéry spravodajsky pokrývala väčšinu významných udalostí svetových dejín.
Podľa agentúry DPA správu o úmrtí Pickovej zverejnila vo štvrtok rakúske vydavateľstvo Czernin Verlag, ktoré sa odvolalo na Pickovej najbližších priateľov.
Picková sa narodila vo Viedni a musela utiecť pred národnými socialistami do Anglicka, kde urobila kariéru ako odborníčka na zahraničné záležitosti a ako dlhoročná novinárka a spravodajkyňa denníka The Guardian informovala o udalostiach, ktoré zmenili svet.
Priekopníčka žurnalistiky
Bola považovaná za priekopníčku v oblasti žurnalistiky, najmä v oblasti zahraničnopolitického spravodajstva. Informovala o kubánskej raketovej kríze v roku 1962 i o atentáte na amerického prezidenta Johna F. Kennedyho, ako aj o odstúpení Richarda Nixona, konci studenej vojny či o páde Sovietskeho zväzu. Jej posledný článok – o vojne v Pásme Gazy – bol uverejnený v januári.
V roku 1996 Picková vydala životopis lovca nacistov Simona Wiesenthala a jej autobiografia Invisible Walls (Neviditeľné steny) vyšla v roku 2021. Okrem iných vyznamenaní jej bol udelený aj Zlatý čestný krížRakúskej republiky a bola držiteľkou Radu Britského impéria.
Picková: Musíte mať zvedavú myseľ
Picková sa narodila vo Viedni v roku 1927 a svoje rané detstvo prežila v prostredí, ktoré opísala ako „veľmi konvenčné prostredie strednej triedy“. Po tom, čo nacisti v roku 1938 anektovali Rakúsko a útoky na Židov prudko vzrástli, sa jej matka rozhodla poslať ju vlakom v rámci záchrannej akcie Kindertransport do Spojeného kráľovstva.
Jej prvým novinárskym pôsobiskom bol časopis West Africa. Neskôr začala pracovať na voľnej nohe pre denník The Guardian. V roku 1962 bola prijatá do redakcie ako korešpondentka OSN a v polovici 90. rokov ju opúšťala z postu editorky pre oblasť diplomacie.
Vzhľadom na dĺžku svojej kariéry dokázala posúdiť, ako žurnalistiku zmenili technológie. „Dnešný svet žurnalistiky má len veľmi málo spoločného s tým, v ktorom som začínala. Ale stále potrebujete, aby vám ľudia dôverovali, musíte mať zvedavú myseľ a dobrý radar na priority,“ připomínala, aktuality.sk
X X X
Anna Bubeníková z Gorily si pripísala ďalší milión eur. O pôvode ziskov mlčí
Zisky družstva bývalej vysokopostavenej štátnej úradníčky sa síce pred dvoma rokmi prepadli, ale už sú opäť hore a dosahujú rekordnú hranicu sedemciferného čísla.
Bývalá šéfka Fondu národného majetku a jedna z hlavných postáv známej kauzy Gorila Anna Bubeníková mávala pred pár rokmi rozprávkové zisky, zrejme z realitného biznisu. Pred dvoma rokmi akoby prameň jej peňazí vyschol, ale už je zasa späť. Za uplynulý rok zarobilo jej realitné družstvo, cez ktoré podniká, ďalší milión eur.
Nejasné zostáva, z akých zdrojov tieto jej vysoké príjmy pochádzajú. Nekomentuje ich ani Bubeníkovej zamestnávateľ, ktorým je developerská spoločnosť Corwin.
Anna Bubeníková v spise Gorila
Spis Gorila je spravodajský prepis odpočúvania v byte na Vazovovej ulici, kam chodieval vtedajší partner skupiny Penta Jaroslav Haščák s vplyvnými politikmi a úradníkmi. Mali sa tam riešiť privatizácie štátneho majetku a často aj provízie pre štátnych funkcionárov.
Jednou z hlavných postáv v kauze Gorila bola Anna Bubeníková, vtedajšia šéfka výkonného výboru Fondu národného majetku, pod ktorý spadalo množstvo privatizovaných podnikov.
„Iniciátorkou a realizátorkou doprivatizácie zvyšných balíkov akcií rozvodných podnikov bola Bubeníková. Haščák chcel preto 2 mil. EUR rozdeliť medzi Annu Bubeníkovu, Jozefa Juricu (riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM) a ministra hospodárstva Jirka Malchárka,“ uvádza spis Gorila o privatizácii energetických podnikov štátu.
Predtým 800-tisíc, teraz milión
Meno bývalej vysokej štátnej úradníčky po odchode z verejných funkcií figuruje podľa obchodného registra len v jednej spoločnosti, ktorá má podnikateľskú podobu družstva. Anna Bubeníková je jedinou konečnou užívateľkou výhod Realitného investičného družstva, ktoré má 10-percentný podiel v projektoch developerskej skupiny Corwin.
Aktuality.sk v minulosti odhalili, že už v roku 2019 malo jej družstvo ročný zisk 800-tisíc eur. Po ďalších dvoch rokoch – opäť so ziskami nad 800-tisíc eur a 600-tisíc eur – sa v roku 2022 zdalo, že vysokým ziskom je koniec. Bubeníkovej družstvo si vtedy pripísalo výnos „iba“ vo výške 93-tisíc eur.
O rok neskôr čistý zisk jej spoločnosti opäť vystrelil hore – za rok 2023 družstvo zarobilo presne 1 016 209 eur. Anna Bubeníkova doposiaľ nikdy nepriblížila, z čoho zisky pochádzajú, či koľko svojich peňazí investovala do Corwinu. Pred troma rokmi, keď sa tejto téme Aktuality.sk venovali prvý raz, jej advokát na naše otázky vôbec neodpovedal. Vlani sa Anna Bubeníková vyjadrila, že s novinármi nekomunikuje. No a teraz nám k aktuálnemu finančnému vývoju vo svojom družstve neposkytla žiadne stanovisko.
Advokáta nahradil finančný šéf Corwinu
Podobný posotoj k našim otázkam zaujala aj developerská firma Corwin. Táto skupina má pritom dnes ešte o krok bližšie k Bubeníkovej ako v minulosti. Pôvodne bol konateľom jej družstva advokát Milan Hrbek, dnes túto pozíciu zastáva Róbert Mitterpach, ktorý je zároveň finančným riaditeľom skupiny Corwin.
„Spoločnosti Corwin neprináleží komentovať informácie o interných dôvodoch zmien v štatutárnych orgánoch iných firiem,“ reagoval hovorca Corwinu Michal Hájek na otázku k tejto zmene v orgánoch Bubeníkovej družstva. Rovnakou formulkou odpovedal aj na otázku, či Bubeníkovej zisk pochádza z realitných projektov Corwinu.
Už v minulosti v Corwine nechceli prezradiť, koľko Bubeníková do firmy investovala. Pôvod peňazí, ktoré do skupiny priniesla, nepreverovali. „Nie, keďže k žiadnej hotovostnej platbe za podiel nedošlo, nebol na to dôvod,“ odpovedal v roku 2021 Hájek. Vtedy upozornil, že partneri vkladajú všetky financie do projektov len formou bankového prevodu, teda nie hotovostne.
Hájek spresnil len to, že Bubeníkovej investícia nijako nevybočovala z obvyklých súm, ktoré do spoločnosti investovali ďalší partneri. „Medzi investormi bola aj pani Bubeníková, rovnako ako aj iní zamestnanci spoločnosti. Výška jej investície pritom neprevyšovala sumu, aká je v takomto prípade obvyklá aj u iných ľudí, ktorí takýmto spôsobom prejavia svoju dôveru v konkrétny projekt,“ uviedol hovorca Corwinu pred troma rokmi.
Obvinená v kauze Gorila
Národná kriminálna agentúra v roku 2022 prvý raz obvinila Annu Bubeníkovú, ako aj Jaroslava Haščáka a Jirka Malchárka zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Bubeníková nám vtedy reakciu na obvinenie neposkytla, nevyjadrila sa k nemu ani skupina Corwin. „Spomínané skutočnosti nebudeme až do skončenia konania žiadnym spôsobom komentovať,“ uviedol po obvinení Bubeníkovej Hájek, aktuality.sk
X X X
Robert Fico sudcovi Najvyššieho súdu: Ja byť pánom Klimentom, zbalím sa už dnes
Premiér spolu s poslancom Tiborom Gašparom avizuje kroky voči sudcom Najvyššieho súdu a Špecializovaného trestného súdu. Opakujúce sa verejné ataky na sudcov pre ich rozhodovaciu činnosť, a to aj na sudcov Najvyššieho súdu SR považuje predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta za neprípustné a mimoriadne nebezpečné.
„Ja byť pánom Klimentom (predsedom senátu Najvyššieho súdu SR, pozn. red.), tak sa zbalím už dnes. Pravdepodobne si potrebuje prejsť všetky legálne demokratické procedúry, ktoré predpokladá náš právny poriadok,“ povedal dnes počas kontrolného dňa na ministerstve spravodlivosti premiér Robert Fico na adresu sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta.
Ten je predsedom senátu 5T, ktorý v rokoch 2020 až 2023 rozhodoval o väzbách pre ľudí obvinených vo veľkých kauzách. „Považujem vyhlásenie predsedu vlády ako aj poslanca Gašpara, ktorý je trestne stíhaný, za priamy, ničím nepodložený útok na nezávislosť súdnej moci,“ reagoval sudca Kliment. „Neviem o tom, že by v inom štáte Európskej únie označili politici, ktorí vládnu, sudcov Najvyššieho súdu, bez právoplatných súdnych rozhodnutí, za súčasť zločineckej skupiny,“ reagoval pre Denník N sudca Kliment.
Parova väzba bola nezákonná
Fico pripomenul tiež prípad svojho poradcu a známeho advokáta Mareka Paru, ktorý strávil vo väzbe niekoľko týždňov pre obvinenie v kauze Kaifáš. Ústavný súd v jeho prípade nedávno konštatoval, že ho Najvyšší súd poslal do väzby protiprávne.
„Marek Para bol zatvorený na základe rozhodnutia, ktoré bolo Ústavným súdom označené za protiústavné. Matovičov človek na Najvyššom súde kádroval hlava-nehlava a nezákonne,“ vyhlásil Fico. Spisy na Najvyššom súde rozdeľuje elektronická podateľňa. Premiér má však pochybnosti.
„Musíme sa pozrieť na prideľovanie vecí. Ako je možné, že vo všetkých najexponovanejších veciach to bol Klimentov senát, ktorý takto kádroval a zatváral ľudí?“ dodal. Rovnaký senát v minulosti rozhodoval aj o väzbe Roberta Kaliňáka, keď bol obvinený v kauze Súmrak. V jeho prípade však dôvody na väzobné stíhanie nevidel a rozhodol o jeho prepustení na slobodu.
„Naďalej trváme na tom, že tu bola v rokoch 2020 až 2023 organizovaná skupina policajtov NAKA, prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a, žiaľ, aj niektorých sudcov na Najvyššom súde a Špecializovanom trestnom súde. Robili rozhodnutia, ktoré narážajú na Ústavný súd,“ povedal premiér. Špeciálna prokuratúra je zrušená po novele Trestného poriadku z dielne vládnej koalície, NAKA sa má výrazne okresať, na pôde rezortu spravodlivosti sa premiér rozhodol venovať sudcom.
Šikuta: Ataky na sudcov sú nebezpečné
Na dnešné vyjadrenia politikov reagoval predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta. Podľa jeho slov sú opakujúce sa verejné ataky na sudcov pre ich rozhodovaciu činnosť, a to aj na sudcov Najvyššieho súdu SR neprípustné a mimoriadne nebezpečné.
„Pri verejných vyhláseniach spôsobilých poškodiť meno celého súdu a sudcovského stavu preto vyzýva na zdržanlivosť. Opätovne pripomína, že v prípade, že ktokoľvek disponuje dôkazmi o nezákonnom konaní, a to aj konaní sudcu, mal by postupovať v zmysle zákona, a teda oznámiť tieto okolnosti OČTK,“ priblížila hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová vyjadrenie Šikutu.
Hrozí sudcom disciplinárne stíhanie?
Fico spolu s poslancom Smeru a šéfom brannobezpečnostného výboru Tiborom Gašparom ohlásili kroky v súvislosti so sudcami Najvyššieho súdu a Špecializovaného trestného súdu.
„Je našou povinnosťou využívať všetky možnosti. Pokiaľ ide o disciplinárne konanie, je to právomoc Najvyššieho správneho súdu. Budú to poslanci a ďalšie subjekty, ktoré musia spustiť celý rad návrhov na začatie disciplinárnych konaní voči niektorým ľuďom,“ avizuje premiér. Oprávneným subjektom by v tomto prípade mohli byť minister spravodlivosti, predseda súdnej rady, predseda daného súdu alebo sudcovská rada daného súdu, aktuality.sk
X X X
NATO nehodlá vyslať vojakov na Ukrajinu, pomáha jej pri sebaobrane, vyhlásil Jens Stoltenberg
NATO sa usiluje budovať aj spoluprácu s partnermi v indo-tichomorskom regióne, priblížil Stoltenberg.
NATO neplánuje vyslať svojich vojakov na Ukrajinu a nie je stranou tamojšieho konfliktu. Kyjev však podporuje v jeho práve na sebaobranu, uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
„Nemáme plány mať vojakov NATO vnútri Ukrajiny, neobjavili sa žiadne žiadosti v tomto smere,“ povedal Stoltenberg novinárom po dvojdňových rozhovoroch ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO.
„Ukrajina však žiada o vybavenie, muníciu, zbrane, a my jej to poskytujeme. To nerobí zo spojencov (z NATO) stranu konfliktu, Ukrajinu podporujeme pri presadzovaní jej práva na sebaobranu,“ zdôraznil.
Stoltenberg na tlačovej konferencii tiež povedal, že spojenci z NATO sa dohodli, že „sa pozrú do svojich zásob“, či v nich nenájdu ďalšie systémy protivzdušnej obrany, ktoré by mohli dodať Ukrajine, informovala agentúra AFP.
Miliardová pomoc pre Ukrajinu
Ministri sa stretli v Bruseli pri príležitosti 75. výročia založenia NATO. Ešte v stredu súhlasili s tým, že budú pracovať na Stoltenbergovom návrhu vytvorenia fondu, ktorým by v najbližších piatich rokoch poskytli Ukrajine vojenskú pomoc za 100 miliárd dolárov. Generálny tajomník presadzuje aj priamejšiu účasť NATO na koordinácii dodávok vojenského vybavenia Kyjevu.
Definitívne rozhodnutie o tomto pláne má padnúť na júlovom summite Aliancie vo Washingtone. Dovtedy však spojenci musia vyriešiť mnoho otázok týkajúcich sa financovania a toho, ako ďaleko sú ochotní zájsť, konštatovala AFP.
Stoltenberg: Čo sa stane v Tichomorí, je dôležité pre Európu
Stoltenberg okrem toho priblížil, že NATO sa vzhľadom na globálne hrozby pre bezpečnosť zo strany krajín ako Čína a Severná Kórea usiluje budovať spoluprácu s partnermi v indo-tichomorskom regióne.
Ministri Aliancie hovorili so zástupcami Austrálie, Japonska, Nového Zélandu a Južnej Kórey o tom, ako by mohli spoločne posilniť obranu pred hybridnými hrozbami a kybernetickými útokmi. Témou bola aj spoluprácu pri zbrojárskej výrobe.
„Naša bezpečnosť je prepojená. Čo sa stane v Tichomorí, je dôležité pre Európu, a čo sa stane v Európe, je dôležité pre Pacifik,“ citovala Stoltenberga agentúra DPA. Politici z indo-tichomorského regiónu podľa nej rovnako upozornili, že to, čo sa v súčasnosti deje na Ukrajine, sa môže neskôr odohrať v Juhočínskom mori, aktuality.sk
X X X
Mierová EÚ zmutovala na vojnovú úniu. Nikto ju nebude brať vážne (názor Janisa Varufakisa)
Chýbajú mi časy, keď proeurópania oslavovali EÚ ako projekt, ktorý má zbúrať hranice a podporovať otvorenosť, odlišnosť a toleranciu. Tá Európa je minulosťou. Je zničená a na ústupe.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Janis Varufakis je bývalý grécky minister financií.
Európa sa zmenila na nepoznanie. Zástancovia európskej jednoty oslavovali Európsku úniu ako mierový projekt, ktorý stavia proti sebe kozmopolitizmus a nacionalizmus. Ten sa, povedané dramatickými slovami francúzskeho prezidenta Françoisa Mitterranda, ktoré vyslovil v roku 1995, „rovná vojne“.
Už dávno predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu, sa však európska vízia mierovej cesty k spoločnej prosperite začala rúcať. Ruská invázia len urýchlila mutáciu EÚ na niečo oveľa škaredšie.
Džungľa za hranicami Európy
Josep Borrell, šéf zahraničných vecí EÚ, naznačil posun od kozmopolitizmu k etno-regionalizmu, keď opísal EÚ ako krásnu „záhradu“, ktorú ohrozuje neeurópska „džungľa“ číhajúca za jej hranicami.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a predseda Európskej rady Charles Michel nedávno vyzvali Európanov, aby sa nielen pripravili na vojnu, ale najmä na to, že hospodársky rast a technologický pokrok EÚ zabezpečí zbrojársky priemysel. Keďže sa im nepodarilo presvedčiť Nemecko a takzvané úsporné štáty, že EÚ potrebuje riadnu fiškálnu úniu, ich zúfalým plánom B je teraz argumentovať vojnovou úniou.
Ide o kľúčový moment v pohnutých dejinách EÚ. Ak neberieme do úvahy hlasnú menšinu euroskeptikov, hlavný rozdiel v názoroch proeurópskych politických síl sa týkal toho, či by kontinentálna konsolidácia mala prebiehať hamiltonovským spôsobom (mutualizácia dlhu, ktorá urýchli vznik riadnej federácie), alebo pôvodným medzivládnym spôsobom (postupná integrácia trhu).
Vlády v prebytkových ekonomikách uprednostňovali druhú možnosť, zatiaľ čo predstavitelia deficitných ekonomík sa pochopiteľne prikláňali k hamiltonovskému riešeniu, ktoré sa tak natrvalo dostalo nabok.
To najhoršie z oboch svetov
Kríza eura odhalila, že nie je možné pokračovať v predstieraní, že dlhy, banky a dane môžu byť národné, kým mena je nadnárodná a trhy integrované. Žiaľ, EÚ sa rozhodla urobiť minimum potrebné na záchranu eura a dopadlo to tým najhorším z oboch svetov.
Mimoriadne neefektívnou kvázi fiškálnou úniou (ktorej chýba riadny nástroj štátneho dlhu, ako sú americké štátne dlhopisy) a s Európskou centrálnou bankou, ktorá je nútená opakovane porušovať svoju chartu (skrývajúc sa za čoraz kreatívnejšie zdôvodnenia). A čo je azda najhoršie, nestabilný politický proces, ktorý rozdeľuje spoločné peniaze a spoločné bremená, nemá ani štipku demokratickej legitimity.
Niektorí z nás desaťročia viedli kampaň za európsky zelený nový údel. Keďže federácia je v blízkej budúcnosti neuskutočniteľná, navrhli sme spôsoby, ako simulovať federálne dlhové nástroje (napríklad eurobondy emitované ECB), pomocou ktorých by sa prostredníctvom Európskej investičnej banky vytvoril investičný fond zelenej energie, technológií a prechodu na nový trh v minimálnej výške 500 miliárd eur ročne.
Namiesto toho rozhodovacie orgány EÚ prijali iluzórne alternatívy, ako napríklad Junckerov plán odsúdený na zlyhanie, a počas pandémie fond obnovy, ktorý vytvoril spoločný dlh bez dobrého dôvodu.
Nové lieky v starom balení
Preto je ekonomika EÚ pokazená a nemecký obchodný model, ktorý bol kedysi jeho srdcom, rýchlo upadá. Tým, že si EÚ zvolila stratégiu vrabca v hrsti (ani fiškálnu úniu, ani oddelené dlhy a aktíva centrálnych bánk), odsúdila sa na dve desaťročia minimálnych investícií.
Preto sa jej nepodarilo rozvinúť technológie, ktoré Európa potrebuje: zelené technológie (ktoré by Európe umožnili odpojiť sa od lacného plynu ruského prezidenta Vladimira Putina za podmienok, ktoré si sama stanoví) a cloudový kapitál.
Spojené štáty a Čína, ktoré si v súčasnosti monopolizujú cloudový kapitál ako nový nástroj akumulácie bohatstva, tiež uvrhli na Európu novú studenú vojnu, ktorá má katastrofálne dôsledky pre prístup nemeckého priemyslu na čínske vývozné trhy.
Európania, ktorí majú moc, si, žiaľ, odmietajú uvedomiť, aký je obchodný model EÚ nefunkčný, alebo aké zbytočné môžu byť staré lieky v novom balení. Nemecko napríklad opäť uvažuje o dotáciách na energie financovaných z daní a o nových mzdových obmedzeniach na podporu konkurencieschopnosti.
Skutočný problém Európy
Táto diskusia je nebezpečným odvádzaním pozornosť od skutočného problému Európy: nemecký priemyselný kapitál už nehromadí prebytky, z ktorých by mohol financovať energetické dotácie pre upadajúce odvetvia.
Žiadne obmedzenie miezd (aké kedysi uskutočnil vtedajší kancelár Gerhard Schröder) tak už nezvýši konkurencieschopnosť automobilového priemyslu, ktorý nie je schopný vyrábať batériové technológie alebo algoritmy, ktoré výrobcom moderných elektrických vozidiel prinášajú novú podstatnú hodnotu.
Čo teraz? Zdá sa, že Michel vytiahol zo smetiska nedávnych európskych dejín naše návrhy na eurobondy a na oživenie Európskej investičnej banky. Nenavrhuje však použiť nové úvery na financovanie zelených technológií alebo cloudového kapitálu, ale na nový zbrojný priemysel, ktorý bude podľa jeho slov „silným nástrojom na posilnenie našej technologickej, inovačnej a priemyselnej základne“.
Kráľovstvo raketometov
Môže to Michel myslieť vážne? Ako bude Európska investičná banka splácať svoje úvery obrannému priemyslu, ktorý je zo svojej podstaty neproduktívny? Čo sa stane, keď budú naše sklady plné munície a rakiet? Investičné nadšenie, ktoré predpovedá Michel, alebo Európa bude musieť nájsť spôsob ako zásoby vyčerpať. Inými slovami, bude potrebovať nové vojny.
Rozumní Európania by sa preto mali modliť, aby Michelov plán dopadol ako ten Junckerov. Neschopnosť EÚ sa zrazu stala poslednou nádejou mierumilovných Európanov. Chýbajú mi časy, keď proeurópania oslavovali EÚ, hoci pokrytecky, ako projekt, ktorý má zbúrať hranice a podporovať otvorenosť, odlišnosť a toleranciu.
Tá Európa je minulosťou. Je zničená, na úplnom ústupe. Ujala sa nová ideológia. Namiesto rozmanitej demokratickej federácie, ktorá oslovuje národy za jej hranicami, si predstavuje biele kresťanské kráľovstvo obkolesené drahými raketometmi a vysokými elektrickými plotmi. Je to Európa, na ktorú mladí ľudia nemôžu byť hrdí a ktorú zvyšok sveta nebude brať vážne.
X X X
NATO nehodlá vyslať vojakov na Ukrajinu, pomáha jej pri sebaobrane, vyhlásil Jens Stoltenberg
NATO sa usiluje budovať aj spoluprácu s partnermi v indo-tichomorskom regióne, priblížil Stoltenberg.
NATO neplánuje vyslať svojich vojakov na Ukrajinu a nie je stranou tamojšieho konfliktu. Kyjev však podporuje v jeho práve na sebaobranu, uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
„Nemáme plány mať vojakov NATO vnútri Ukrajiny, neobjavili sa žiadne žiadosti v tomto smere,“ povedal Stoltenberg novinárom po dvojdňových rozhovoroch ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO.
„Ukrajina však žiada o vybavenie, muníciu, zbrane, a my jej to poskytujeme. To nerobí zo spojencov (z NATO) stranu konfliktu, Ukrajinu podporujeme pri presadzovaní jej práva na sebaobranu,“ zdôraznil.
Stoltenberg na tlačovej konferencii tiež povedal, že spojenci z NATO sa dohodli, že „sa pozrú do svojich zásob“, či v nich nenájdu ďalšie systémy protivzdušnej obrany, ktoré by mohli dodať Ukrajine, informovala agentúra AFP.
Miliardová pomoc pre Ukrajinu
Ministri sa stretli v Bruseli pri príležitosti 75. výročia založenia NATO. Ešte v stredu súhlasili s tým, že budú pracovať na Stoltenbergovom návrhu vytvorenia fondu, ktorým by v najbližších piatich rokoch poskytli Ukrajine vojenskú pomoc za 100 miliárd dolárov. Generálny tajomník presadzuje aj priamejšiu účasť NATO na koordinácii dodávok vojenského vybavenia Kyjevu.
Definitívne rozhodnutie o tomto pláne má padnúť na júlovom summite Aliancie vo Washingtone. Dovtedy však spojenci musia vyriešiť mnoho otázok týkajúcich sa financovania a toho, ako ďaleko sú ochotní zájsť, konštatovala AFP.
Stoltenberg: Čo sa stane v Tichomorí, je dôležité pre Európu
Stoltenberg okrem toho priblížil, že NATO sa vzhľadom na globálne hrozby pre bezpečnosť zo strany krajín ako Čína a Severná Kórea usiluje budovať spoluprácu s partnermi v indo-tichomorskom regióne.
Ministri Aliancie hovorili so zástupcami Austrálie, Japonska, Nového Zélandu a Južnej Kórey o tom, ako by mohli spoločne posilniť obranu pred hybridnými hrozbami a kybernetickými útokmi. Témou bola aj spoluprácu pri zbrojárskej výrobe.
„Naša bezpečnosť je prepojená. Čo sa stane v Tichomorí, je dôležité pre Európu, a čo sa stane v Európe, je dôležité pre Pacifik,“ citovala Stoltenberga agentúra DPA. Politici z indo-tichomorského regiónu podľa nej rovnako upozornili, že to, čo sa v súčasnosti deje na Ukrajine, sa môže neskôr odohrať v Juhočínskom mori, aktuality.sk
X X X
Dolinková ustupuje národniarom pred medicínskou praxou. Namiesto pomoci trans ľudí čaká kastrácia
Posledný deň v úrade bol pre bývalého ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) rušný. S rezortom sa rozlúčil podpísaním medicínskych štandardov pre transrodových ľudí. Zmena na jednej strane Slovensko mierne priblížila vyspelejším zahraničným štátom, na druhej však rozvírila konzervatívne politické vody. O pár mesiacov neskôr tak prišiel krok vzad. Nové vedenie ministerstva pod taktovkou Zuzany Dolinkovej (Hlas) dalo štandardom stopku, pretože pomoc trans ľuďom narazila na politický odpor vládnych partnerov. A to aj napriek nesúhlasu medicínskych špičiek.
„Ministerstvo zdravotníctva s účinnosťou od 3. apríla 2024 ruší Štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom. Dôvody vyplývajú z aplikačnej a procesnej praxe, a to v štádiu po vykonaní všetkých medicínskych intervencií, ktoré jednoznačne potvrdia diagnózu transsexualizmus a stotožnenie pacienta so želaným pohlavím,“ ozrejmilo ministerstvo zdravotníctva.
Občianske združenie Saplinq, ktoré sa zasadzuje za ľudské práva transrodových ľudí a dlhodobo upozorňuje na kritický stav nedostupnosti trans špecifickej zdravotnej starostlivosti, ako aj na svojvoľný postup matrík v rozpore so zákonom, označuje zrušenie diagnostických štandardov pre medicínsku tranzíciu za formu volebnej korupcie.
„Ministerstvo zdravotníctva hazarduje so životmi transrodových ľudí,“ zdôrazňujú. Zároveň upozornili, že tento krok len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami v reakcii na politické tlaky vo vnútri vládnej koalície vnímajú ako volebnú korupciu a ako kupčenie s politickou podporou pred prezidentskými voľbami.
Čo bude znamenať zrušenie diagnostických štandardov znamenať v praxi podľa Saplinq
povzbudí to svojvoľný postup na matričných úradoch a odmietanie žiadostí o administratívny prepis rodu v rozpore so Zákonom o rodnom čísle,
ohrozí to dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou,
naruší to jednotnosť postupov v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou
hrozí, že sa bude opäť rozmáhať prax vynucovania kastrácií a sterilizácií ako podmienky pre právnu tranzíciu, čo je hrubým porušením práva na telesnú integritu transrodových ľudí
Podľa riaditeľa občianskeho združenia Róberta Furiela by malo ministerstvo zdravotníctva urýchlene obnoviť platnosť diagnostických štandardov aj odborného usmernenia, alebo zabezpečiť urgentné vypracovanie nových štandardov a usmernenia v súlade s Medzinárodnou klasifikáciou chorôb č. 11 Svetovej zdravotníckej organizácie.
„Ak tak neurobí, ohrozuje tým dostupnosť život zachraňujúcej zdravotnej starostlivosti, čo môže mať vážne následky pre fyzické i duševné zdravie transrodových ľudí,“ upozornil Furiel.
Proti zrušeniu diagnostických štandardov pre medicínsku tranzíciu sa vyhranila aj Slovenská psychiatrická spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorá pohrozila, že ak takto bude Ministerstvo zdravotníctva ustupovať ideológii pred odbornosťou, experti a expertky nebudú ďalej s rezortom spolupracovať.
Jeden krok vpred
Pri Lengvarskom išlo o usmernenie, podľa ktorého môžu transrodoví ľudia podstúpiť tranzíciu a v občianskom preukaze si môžu dať zapísať iné pohlavie aj bez chirurgického zákroku. To bola jedna z požiadaviek LGBTI+ iniciatív po teroristickej vražde na Zámockej.
Metodické usmernenie ministerstva zdravotníctva malo ukončiť nútené kastrácie a zaviesť jednotný rámec pre medicínsku tranzíciu. To podpísal exminister zdravotníctva Lengvarský ešte na jar 2023.
Predchádzala mu niekoľkoročná práca lekárov a lekárok a na základe odborného konsenzu. Pre politické tlaky a zásah expremiéra Eduarda Hegera ho nasledujúci minister zdravotníctva Michal Palkovič nakoniec pozastavil, čo spôsobilo niekoľko mesiacov právnej neistoty a praktických problémov transrodových ľudí na matrikách pri zmene dokladov. Usmernenie bolo vypracované pre zdravotníckych pracovníkov, ako majú postupovať, aby človek mohol ísť na matriku s papierom a zmeniť si pohlavie. To bol podľa Lengvarského výstup usmernenia.
„Nič sa nemenilo v medicíne, nič v zákonoch, len to, že sa uľahčí život zdravotníkom a hlavne pacientom s konkrétnou diagnózou. Tí ľudia museli chodiť z bodu A do bodu B, a buď sa našiel psychiater, ktorý mal odvahu a papier podpísal. Podobne chodievali s papiermi na matriku a tiež buď sa taký, čo papier podpísal, našiel, alebo nenašiel,“ dodal Lengvarský v rozhovore pre Pravdu.
Proces tranzície na Slovensku
Podľa portálu Slovensko.sk síce proces tranzície nie je právne definovaný, ale portál uvádza niekoľko krokov:
stanovenie diagnózy lekárom či lekárkou podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb, nasleduje proces rozhodovania a vyslovenie súhlasu osoby so začatím terapeutického procesu, „real life experience, real life test“ – osoba začne žiť v role opačného pohlavia, hormonálna terapia
nútený operačný zákrok odstránenia maternice a vaječníkov u žien a odstránenia semenníkov u mužov, dobrovoľná rekonštrukcia hrudníka a genitálna rekonštrukcia, úradné potvrdenie zmeny pohlavia a vydanie nových dokladov
Dva kroky vzad
Po predčasných parlamentných voľbách ustúpila ministerka Dolinková tlaku koaličného partnera. „Ministerstvo zdravotníctva SR na žiadosť koaličného partnera SNS zruší platnosť odborného usmernenia na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti k zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike,“ uviedol rezort v novembri s tým, že k zrušeniu pristúpi v záujme deklarovania stability vládnej koalície. Problematiku chcela komplexne a odborne riešiť v rámci prijatia novej medzinárodnej klasifikácie chorôb.
Nakoniec sa tak nestalo. „Je potrebné zdôrazniť, že sa plne stotožňujeme s odborným obsahom tohto štandardného postupu, za ktorým stojí obrovský tím profesionálov s dlhoročnou praxou pri starostlivosti o dospelé osoby s transsexualizmom,“ uviedla Dolinková.
Rezort zdravotníctva argumentuje, že pristúpil k zrušeniu tohto štandardného postupu, pretože má značný etický a celospoločenský dopad.
„V tejto súvislosti máme za to, že prijatie štandardu nebolo dostatočne spoločnosti komunikované a zdôvodnené, z čoho vyplývajú množiace sa problémy a podnety jeho implementácie,“ ozrejmil diplomaticky tlačový odbor rezortu. Nezrovnalosti podľa nich spôsobujú administratívno-technické postupy, ktoré vedú k administratívnej zmene pohlavia na matrike podľa príslušných právnych noriem.
„Taktiež považujeme za veľmi dôležité zdôrazniť skutočnosť, že uvedený štandardný postup sa nikdy nevzťahoval na detskú populáciu, nakoľko na túto vekovú kategóriu je nevyhnutné pozerať sa s osobitným zreteľom. Štandardný postup bol určený výhradne pre osoby staršie ako 18 rokov,“ ozrejmil rezort za ministerku.
Tranzícia v Európe
Od 1. januára 2022 je možné vo Švajčiarsku zmeniť rod bez hormonálnej terapie, medicínskej diagnózy či hodnotenia alebo iných byrokratických krokov.
Írsko, Belgicko, Portugalsko a Nórsko patria medzi európske štáty s rovnakými podmienkami. Dánsko, Grécko a Francúzsko patria medzi štáty, kde nie sú nutné medicínske precedúry vrátane operácie, sterilizácie a psychiatrického hodnotenia.
V susednom Česku sa podmieňuje právna tranzícia získaním diagnózy rodového nesúladu, podstúpením operatívneho zákroku, ktorý vedie k trvalému znemožneniu reprodukčnej funkcie človeka (odstránenie semenníkov/va¬ječníkov). Teda nútenou kastráciou/sterilizáciou a rozvodom, resp. ukončením registrovaného partnerstva.
V Rakúsku nie je chirurgický zákrok podmienkou pri zmene pohlavia. Právnu tranzíciu podmieňujú získaním posudku od psychiatra/psycho¬terapeuta, alebo klinického psychológa.
Hazard so životmi
Občianske združenie Saplinq zdôraznilo, že zrušenie posledného odborného dokumentu, ktorý upravoval proces medicínskej tranzície, Ministerstvo zdravotníctva nebezpečne hazarduje so životmi transrodových ľudí.
„Argumenty ministerstva zdravotníctva, že zrušenie diagnostických štandardov a pred tým odborného usmernenia k medicínskej tranzícii bolo riešením „problémov v praxi na matrikách“ sú hrubými zavádzaním,“ uviedol Róbert Furiel, riaditeľ organizácie Saplinq. Diagnostické štandardy a odborné usmernenie ministerstva sú podľa neho výlučne odborné dokumenty určené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a nie sú smerodajné pre matričné úrady.
„Tie sa majú riadiť Zákonom o rodnom čísle, ktorý nijako neadresuje medicínsku časť tranzície, pretože tá nie je v kompetencii tohto zákona ani matričných úradov. Matričné úrady preto nemajú právomoc analyzovať kedy je medicínska tranzícia ukončená a čo má byť obsahom lekárskeho potvrdenia pre matričné úrady. V skutočnosti sú “problémy v praxi na matrikách” porušovaním Zákona o rodnom čísle,“ ozrejmil.
Je presvedčený, že ak chcelo ministerstvo vyriešiť problém svojvoľného postupu niektorých matrík a odmietania žiadostí o právnu tranzíciu či jej podmieňovanie kástraciami a sterilizáciami, malo žiadať od ministerstva vnútra, aby vydalo usmernenie pre matričné úrady, aby sa riadili Zákonom o rodnom čísle a v praxi ho dodržiavali.
„Na to Ministerstvo vnútra vyzval ešte vlani v júni aj Výbor pre práva LGBTI+ ľudí na MS SR. Ministerstvo vnútra výzvu Výboru nenaplnilo a nechalo matričné úrady niekoľko mesiacov konať v rozpore so zákonom,“ skonštatoval Furiel./agentury/
X X X
Mierová EÚ zmutovala na vojnovú úniu. Nikto ju nebude brať vážne (názor Janisa Varufakisa)
Chýbajú mi časy, keď proeurópania oslavovali EÚ ako projekt, ktorý má zbúrať hranice a podporovať otvorenosť, odlišnosť a toleranciu. Tá Európa je minulosťou. Je zničená a na ústupe.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Janis Varufakis je bývalý grécky minister financií.
Európa sa zmenila na nepoznanie. Zástancovia európskej jednoty oslavovali Európsku úniu ako mierový projekt, ktorý stavia proti sebe kozmopolitizmus a nacionalizmus. Ten sa, povedané dramatickými slovami francúzskeho prezidenta Françoisa Mitterranda, ktoré vyslovil v roku 1995, „rovná vojne“.
Už dávno predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu, sa však európska vízia mierovej cesty k spoločnej prosperite začala rúcať. Ruská invázia len urýchlila mutáciu EÚ na niečo oveľa škaredšie.
Džungľa za hranicami Európy
Josep Borrell, šéf zahraničných vecí EÚ, naznačil posun od kozmopolitizmu k etno-regionalizmu, keď opísal EÚ ako krásnu „záhradu“, ktorú ohrozuje neeurópska „džungľa“ číhajúca za jej hranicami.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a predseda Európskej rady Charles Michel nedávno vyzvali Európanov, aby sa nielen pripravili na vojnu, ale najmä na to, že hospodársky rast a technologický pokrok EÚ zabezpečí zbrojársky priemysel. Keďže sa im nepodarilo presvedčiť Nemecko a takzvané úsporné štáty, že EÚ potrebuje riadnu fiškálnu úniu, ich zúfalým plánom B je teraz argumentovať vojnovou úniou.
Ide o kľúčový moment v pohnutých dejinách EÚ. Ak neberieme do úvahy hlasnú menšinu euroskeptikov, hlavný rozdiel v názoroch proeurópskych politických síl sa týkal toho, či by kontinentálna konsolidácia mala prebiehať hamiltonovským spôsobom (mutualizácia dlhu, ktorá urýchli vznik riadnej federácie), alebo pôvodným medzivládnym spôsobom (postupná integrácia trhu).
Vlády v prebytkových ekonomikách uprednostňovali druhú možnosť, zatiaľ čo predstavitelia deficitných ekonomík sa pochopiteľne prikláňali k hamiltonovskému riešeniu, ktoré sa tak natrvalo dostalo nabok.
To najhoršie z oboch svetov
Kríza eura odhalila, že nie je možné pokračovať v predstieraní, že dlhy, banky a dane môžu byť národné, kým mena je nadnárodná a trhy integrované. Žiaľ, EÚ sa rozhodla urobiť minimum potrebné na záchranu eura a dopadlo to tým najhorším z oboch svetov.
Mimoriadne neefektívnou kvázi fiškálnou úniou (ktorej chýba riadny nástroj štátneho dlhu, ako sú americké štátne dlhopisy) a s Európskou centrálnou bankou, ktorá je nútená opakovane porušovať svoju chartu (skrývajúc sa za čoraz kreatívnejšie zdôvodnenia). A čo je azda najhoršie, nestabilný politický proces, ktorý rozdeľuje spoločné peniaze a spoločné bremená, nemá ani štipku demokratickej legitimity.
Niektorí z nás desaťročia viedli kampaň za európsky zelený nový údel. Keďže federácia je v blízkej budúcnosti neuskutočniteľná, navrhli sme spôsoby, ako simulovať federálne dlhové nástroje (napríklad eurobondy emitované ECB), pomocou ktorých by sa prostredníctvom Európskej investičnej banky vytvoril investičný fond zelenej energie, technológií a prechodu na nový trh v minimálnej výške 500 miliárd eur ročne.
Namiesto toho rozhodovacie orgány EÚ prijali iluzórne alternatívy, ako napríklad Junckerov plán odsúdený na zlyhanie, a počas pandémie fond obnovy, ktorý vytvoril spoločný dlh bez dobrého dôvodu.
Nové lieky v starom balení
Preto je ekonomika EÚ pokazená a nemecký obchodný model, ktorý bol kedysi jeho srdcom, rýchlo upadá. Tým, že si EÚ zvolila stratégiu vrabca v hrsti (ani fiškálnu úniu, ani oddelené dlhy a aktíva centrálnych bánk), odsúdila sa na dve desaťročia minimálnych investícií.
Preto sa jej nepodarilo rozvinúť technológie, ktoré Európa potrebuje: zelené technológie (ktoré by Európe umožnili odpojiť sa od lacného plynu ruského prezidenta Vladimira Putina za podmienok, ktoré si sama stanoví) a cloudový kapitál.
Spojené štáty a Čína, ktoré si v súčasnosti monopolizujú cloudový kapitál ako nový nástroj akumulácie bohatstva, tiež uvrhli na Európu novú studenú vojnu, ktorá má katastrofálne dôsledky pre prístup nemeckého priemyslu na čínske vývozné trhy.
Európania, ktorí majú moc, si, žiaľ, odmietajú uvedomiť, aký je obchodný model EÚ nefunkčný, alebo aké zbytočné môžu byť staré lieky v novom balení. Nemecko napríklad opäť uvažuje o dotáciách na energie financovaných z daní a o nových mzdových obmedzeniach na podporu konkurencieschopnosti.
Skutočný problém Európy
Táto diskusia je nebezpečným odvádzaním pozornosť od skutočného problému Európy: nemecký priemyselný kapitál už nehromadí prebytky, z ktorých by mohol financovať energetické dotácie pre upadajúce odvetvia.
Žiadne obmedzenie miezd (aké kedysi uskutočnil vtedajší kancelár Gerhard Schröder) tak už nezvýši konkurencieschopnosť automobilového priemyslu, ktorý nie je schopný vyrábať batériové technológie alebo algoritmy, ktoré výrobcom moderných elektrických vozidiel prinášajú novú podstatnú hodnotu.
Čo teraz? Zdá sa, že Michel vytiahol zo smetiska nedávnych európskych dejín naše návrhy na eurobondy a na oživenie Európskej investičnej banky. Nenavrhuje však použiť nové úvery na financovanie zelených technológií alebo cloudového kapitálu, ale na nový zbrojný priemysel, ktorý bude podľa jeho slov „silným nástrojom na posilnenie našej technologickej, inovačnej a priemyselnej základne“.
Kráľovstvo raketometov
Môže to Michel myslieť vážne? Ako bude Európska investičná banka splácať svoje úvery obrannému priemyslu, ktorý je zo svojej podstaty neproduktívny? Čo sa stane, keď budú naše sklady plné munície a rakiet? Investičné nadšenie, ktoré predpovedá Michel, alebo Európa bude musieť nájsť spôsob ako zásoby vyčerpať. Inými slovami, bude potrebovať nové vojny.
Rozumní Európania by sa preto mali modliť, aby Michelov plán dopadol ako ten Junckerov. Neschopnosť EÚ sa zrazu stala poslednou nádejou mierumilovných Európanov. Chýbajú mi časy, keď proeurópania oslavovali EÚ, hoci pokrytecky, ako projekt, ktorý má zbúrať hranice a podporovať otvorenosť, odlišnosť a toleranciu.
Tá Európa je minulosťou. Je zničená, na úplnom ústupe. Ujala sa nová ideológia. Namiesto rozmanitej demokratickej federácie, ktorá oslovuje národy za jej hranicami, si predstavuje biele kresťanské kráľovstvo obkolesené drahými raketometmi a vysokými elektrickými plotmi. Je to Európa, na ktorú mladí ľudia nemôžu byť hrdí a ktorú zvyšok sveta nebude brať vážne, aktuality.sk
X X X
Šimkovičová hovorila o hackerskom útoku a manipulácii. Polícia odmietla jej trestné oznámenie na petičiarov
Vo veci trestného oznámenia Ministerstva kultúry (MK) SR, ktoré sa týkalo otvorenej výzvy za odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) padlo rozhodnutie.
Ako pre agentúru SITA uviedla Gabriela Kováčová z Krajskej prokuratúry v Bratislave, poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto – stred trestné oznámenie odmietol, „nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania“. Kováčová podotkla, že uznesenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Pripomenula tiež, že oznamovateľom bol generálny tajomník služobného úradu MK SR Lukáš Machala a trestné oznámenie sa týkalo podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného prístupu do počítačového systému, a to v súvislosti s podozrením na manipuláciu s hlasmi a podpismi v elektronickej petícii za odvolanie ministerky Šimkovičovej.
Otvorenú výzvu na portáli petície.com spustili zástupcovia kultúrnej obce, ktorí požadovali okamžité odstúpenie ministerky kultúry Šimkovičovej. Kritizovali viaceré kroky ministerstva i avizované zámery. Pod výzvu sa podpísalo takmer 190-tisíc osôb. Rezort kultúry podal pre výzvu za odstúpenie ministerky trestné oznámenie. Ako informoval hovorca MK SR Pavol Čorba, trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR podali z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného prístupu do počítačového systému, sabotáže, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, poškodzovania cudzích práv a ďalších možných súvisiacich trestných činov. Ministerstvo tiež spochybnilo autenticitu a počet podpisov, vyslovilo názor, že petícia je cielene manipulovaná./agentury/
X X X
Zapálené kontajnery, zranení policajti. Násilie po futbalovom zápase v Chorvátsku
Futbalisti Hajduku Split privítali v stredu večer v rámci semifinále domáceho pohára Dinamo Záhreb. Mužstvo z chorvátskeho hlavného mesta zvíťazili nad Hajdukom najtesnejším rozdielom 1:0 a zopakovalo tým výsledok so sobotného ligového zápasu. Fanúšikom následne došla trpezlivosť vtrhli na štadión.
Domáci fanúšikovia nestrávili ďalšiu prehru svojho Hajduku Split.
Hajduk Split nezažíva v poslednej dobe práve najlepšie obdobie. Jeden z favoritov na zisk majstrovského titulu získal z posledných štyroch zápasov iba jeden bod a slabá forma sa výrazne odrazila aj na nálade fanúšikov.
Tí po skončení zápasu vbehli na ihrisko, kde došlo k ich konfrontácii s ťažkoodencami. Nepokoje sa následne presunuli aj mimo brány štadióna do okolitých ulíc.
Nostiach priniesol chorvátsky denník Gol na základe tlačovej správy vydanej Chorvátskym futbalovým zväzom. „Chorvátsky futbalový zväz vždy dôrazne odsudzuje akúkoľvek formu násilia na futbalových štadiónoch a vyzývame všetkých hráčov vo futbale aj mimo neho, aby prejavili nulovú toleranciu voči takému správaniu,“ píše sa vo vyhlásení.
Pri nepokojoch, ktoré vyústili až do zapálenia kontajnerov v okolí štadióna, bolo celkovo zadržaných 51 fanúšikov Splitu a zranených osem policajtov./agentury/