Hokejista ČR Hašek politikom, lebo len šašek? Čína uvítá riešenie krízy Ukrajiny Francií. V Paríži podpálili Macronovu reštauráciu

Médiá reagujú na možný vstup legendy do politiky. Do dvoch rokov by som sa chcel dostať do politiky. V rozhovore pre český portál iDnes.cz to uviedol bývalý hokejový brankár Dominik Hašek s tým, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine je nebezpečenstvo podobné ako v 30. rokoch minulého storočia.

 „O to viac chcem byť prospešný,“ hovorí zlatý gólman z Nagana. Legendárny „Dominátor“ sa po ruskej invázii na Ukrajinu stal jedným z hlasných kritikov českých i slovenských športovcov pôsobiacich v Rusku. Je tiež proti štartu ruských reprezentantov na medzinárodných súťažiach.

„Áno, o vstupe do politiky premýšľam. Pravdepodobne o to budem mať záujem v najbližšom období,“ povedal Hašek v rozhovore pre iDnes. Neskôr špecifikoval, že by sa chcel začať politicky angažovať do roka či dvoch. „Chcem mať možnosť viac ovplyvňovať smerovanie našej krajiny a život v nej,“ dodal bývalý profesionálny športovec.

„Myslel som na to už skôr, ale teraz, keď je nebezpečenstvo podobné ako v 30. rokoch minulého storočia, chcem byť o to viac prospešný. Som presvedčený, že by ma to aj napĺňalo,“ myslí si zlatý medailista z olympijských hier v Nagane.

Zatiaľ sa vraj nerozhodol, za akú stranu či hnutie by kandidoval. „Momentálne sa cítim ako nezávislý,“ konštatoval.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa stal Hašek jedným z kritikov štartu ruských športovcov na medzinárodných súťažiach. Ostro sa vymedzil aj proti nedávnym slovám bývalého českého moderného päťbojára Davida Svobodu ohľadom vojny na Ukrajine.

Postúpia Slováci na MS v Rige do štvrťfinále?

Podľa Haška tým podporil ruskú propagandu vojny, zabíjania a zločinov vrátane genocídy na ukrajinských deťoch.

„Na Ukrajine umierajú ľudia. A nie po jednotkách, ale po tisícoch a možno aj desaťtisícoch. Chcem, aby sa to skončilo a aby sa hranice vrátili tam, kde boli pred obsadením Krymu. A hlavne, aby sa to neprenieslo k nám,“ povedal v rozhovore Dominátor.

Haškovi prekáža aj pôsobenie českých a slovenských športovcov v Rusku. V minulosti kritizoval napríklad hokejového útočníka Dmitrija Jaškina za to, že aj po invázii na Ukrajinu si stále oblieka dres ruského SKA Petrohrad. Viní však predovšetkým českých politikov, že nepredstavili zákon, ktorým by športovcom štart v Rusku zakázal.

„Odsudzujem za to v prvom rade našich zákonodarcov, že ten zákon ani po viac ako 400 dňoch vojny nepripravili. Kvôli tomu naši občania legálne podporujú ruský režim a vojnu,“ uviedol Hašek. „Toto nemôžem našim senátorom a poslancom odpustiť. A budem ich za to vždy kritizovať.“

Do úst si vzal aj slovenských hokejistov v KHL. Nepriamo kritizoval aj svojho kamaráta Miroslava Šatana, dnes prezidenta slovenského hokeja, že otáľa z rozhodnutím o Slovákoch v KHL a ich účasti na MS v Rige.

Pred pár dňami sa zasa obul do legendárneho Igora Libu za slová, že majstrovstvá sveta bez Ruska nie sú žiadnymi majstrovstvami sve­ta.

 Hašek sa pustil aj do športových súťaží, ktoré umožňujú ruským športovcom štartovať, ako napríklad NHL alebo tenisové asociácie. Podľa neho americká hokejová liga prispieva k predlžovani­u vojny.

„Budem robiť všetko pre to, aby za to NHL raz zaplatila miliardy dolárov na obnovu Ukrajiny,“ dodal zlatý brankár s tým, že urobí všetko pre to, aby súčasné vedenie profiligy skončilo./agentury/

X X X

Čínsky prezident Si Ťin-pching povedal francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že nie je v nikoho záujme, aby sa vojna na Ukrajine predlžovala. Uviedli to čínske štátne médiá v piatok večer v správe o stretnutí oboch lídrov, píšu televízie CNN a Sky News.

„Je v záujme všetkých zainteresovaných strán a celého sveta čo najskôr dosiahnuť prímerie a ukončenie vojny,“ uvádza sa vo vyhlásení. Čínsky líder dodal, že politické riešenie je jedinou „správnou cestou“. Čína podľa vyhlásenia uvíta, ak Francúzsko predstaví konkrétne návrhy na politické riešenie ukrajinskej krízy, pričom podporí Paríž a je pripravená zohrať konštruktívnu ú­lohu.

Čínsky prezident Si Ťin-pching (vpravo) a francúzsky prezident Emmanuel Macron počas čajového ceremoniálu v čínskom meste Kuang-čou 7. apríla 2023.

X X X

Francúzsko a Čína odmietajú ozbrojené útoky proti jadrovým zariadeniam a chcú predísť pretekom v zbrojení.

Krajiny to dnes uviedli v spoločnom vyhlásení svojich prezidentov Emmanuela Macrona a Si Ťin-pchinga. Bez toho, aby vymenovali Rusko, apelujú na rešpektovanie medzinárodných humanitárnych dohovorov a chcú napnúť všetky sily k obnove mieru na Ukrajine. Deväťstranový dokument s 51 bodmi detailne pojednáva aj o spoločných francúzsko-čínskych plánoch a záujmoch v priemysle, vzdelávaní, ochrane životného prostredia alebo kultúre. Paríž dokument zverejnil na záver Macronovej trojdňovej návštevy Číny.

„Obe strany podporujú všetko úsilie o obnovenie mieru na Ukrajine na základe medzinárodného práva a cieľov a zásad Charty OSN,“ uvádzajú diplomati vo vyhlásení, v ktorom tiež zdôrazňujú svoju úlohu stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Oba štáty tiež podporujú Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) v jej úsilí o zaistenie bezpečnosti ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne.

X X X

Jedinou správnou cestou k ukončeniu konfliktu na Ukrajine je politická dohoda, povedal po dnešnom stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom čínsky prezident Si Ťin-pching. Pri večeri v Kantone tiež uviedol, že všetky strany musia pristúpiť na kompromis, aby takáto dohoda vôbec bola možná. S odkazom na oznámenie čínskeho ministerstva zahraničia o tom informovala agentúra Reuters.

Macron je v Číne od stredy. Hlavnými témami sú pre neho zlepšenie diplomatických vzťahov oboch krajín, posilnenie podnikateľských väzieb, ale aj vojna na Ukrajine. Spoločne so šéfkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou sa snažili presvedčiť čínskeho prezidenta, aby sa ohľadom vojny na Ukrajine postavil na stranu Európy a vyvinul tlak na svojho spojenca, ruského prezidenta Vladimíra Putina.

 Čínsky prezident v marci absolvoval trojdňovú štátnu návštevu Moskvy a Peking v uplynulých týždňoch predstavil vlastný mierový plán pre Ukrajinu. Mnoho západných krajín je ale vzhľadom na tesné vzťahy Číny a Ruska k návrhu Pekingu skeptické. Čínsky prezident tiež zatiaľ priamo nehovoril ani s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého krajina sa ruskej agresii bráni už dlhšie ako rok.

X X X

 Francúzsky prezident Emmanuel Macron študentov prestížnej čínskej univerzity v meste Kanton vyzval, aby používali kritické myslenie. S tisíckou vysokoškolákov hovoril aj o vojne na Ukrajine a o snahe Ruska susednú krajinu „kolonizovať“. Snaha o mier na Ukrajine bola ústredným motívom Macronovej trojdňovej návštevy Číny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok 7. apríla 2023 navštívil Sunjatsenovu univerzitu v Kantone v Číne.

Rusko je „štát, ktorý sa rozhodol kolonizovať svojho suseda, nerešpektovať pravidlá, použiť proti nej svoje zbrane, napadnúť ju,“ povedal Macron. „Táto vojna je zjavným porušením medzinárodného práva,“ dodal v priestoroch školy, ktorá má uzavreté partnerstvo s 24 vysokými školami vo Francúzsku, vrátane Ecole Nationale d’Administration (ENA), ktorú vyštudovali mnohí francúzski politici a diplomati.

Macron odpovedal na tri otázky z publika, kládol dôraz na kritické myslenie, ktorý podľa neho nie je nástrojom kritiky, ale možnosťou ako sa stať „slobodným racionálnym jedincom“. „Je to to, čo vám dáva určitú formu nezávislosti a znamená, že ste schopní posúdiť a niekedy rozlíšiť medzi pravdivým a nepravdivým, dať si veci do súvislostí a mať odstup od toho, čo je vám predkladané,“ uviedol Macron.

X X X

 Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva navrhol Ukrajine, aby sa vzdala Krymského polostrova v prospech Ruska a začala tak mierové rokovania. Kyjev tento návrh odmietol, informuje agentúra AFP.

Lula tak predstavil svoj návrh na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu, o ktorom má budúci týždeň diskutovať počas návštevy Číny. Peking nedávno taktiež predložil svoj mierový plán.

Brazílsky prezident zároveň navrhuje vytvorenie skupiny krajín, ktoré by boli sprostredkovateľmi vo vojne na Ukrajine. Podľa jeho slov by takáto skupina mohla vzniknúť po tom, ako absolvuje návštevu Číny.

„Neexistuje žiadny právny, politický ani morálny dôvod, ktorý by nás oprávňoval odovzdať čo i len centimeter ukrajinskej pôdy,“ uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko na sociálnej sieti.

„Akékoľvek sprostredkovateľské úsilie o obnovenie mieru na Ukrajine by malo byť založené na rešpektovaní suverenity a úplnom obnovení územnej celistvosti Ukrajiny,“ dodal./agentury

X X X

Obžaloba proti Trumpovi Američanov rozdeľuje

Obžaloba Donalda Trumpa zvýšila jeho šance v republikánskej nominácii pre prezidentské voľby v roku 2024.

Výsledky prieskumu verejnej mienky ukazujú rozdelenie americkej spoločnosti na dve polovice. TASR informuje podľa agentúry Reuters. Prieskum spoločnosti Ipsos sa uskutočnil v stredu a vo štvrtok. V utorok Trumpa prokurátori v New Yorku obvinili z 34 trestných činov falšovania obchodných záznamov.

Podľa výsledkov 49 percent Američanov považuje za správne, aby prokurátori začali prvý trestný prípad proti prezidentovi alebo exprezidentovi USA.

Záleží to ale na politickej orientácii. Približne 84 percent samooznačených demokratov považuje obžalobu za opodstatnenú, v prípade republikánov to bolo 16 percent.

O tom, že niektoré orgány činné v trestnom konaní pracujú na delegitimizácii Trumpa je presvedčených 76 percent republikánov v porovnaní s 34 percentami demokratov.

Asi 51 percent respondentov, ale len 18 percent republikánov uviedlo, že obvinenia by mali diskvalifikovať Trumpa z opätovného uchádzania sa o prezidentský úrad.

U približne 40 percent republikánov sa zvýšila šanca, že Trumpa budú voliť, u 12 percent sa šanca zmenšila. Pre 38 percent to nemalo žiadny vplyv.

Trumpa pri republikánskej nominácii preferuje 58 percent republikánov. V prieskume Reuters/Ipsos zverejnenom v pondelok to bolo 48 percent. Guvernér Floridy Ron DeSantis, ktorý kandidatúru ešte neoznámil, bol na druhom mieste s 21 percentami. Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1 004 ľudí, aktuality.sk

X X X

Lavrov: Mier na Ukrajine? Áno, keď bude svetový poriadok podľa Ruska

 Mierové rozhovory o Ukrajine budú možné iba vtedy, ak ich cieľom bude nastolenie nového svetového poriadku bez nadvlády Spojených štátov. Podľa agentúry AFP to pri návšteve Ankary uviedol šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Jeho turecký náprotivok Mevlüt Çavuşoglu vyjadril obavu, že boje na Ukrajine na jar ešte zosilnejú.

 Sergej Lavrov

„Rokovania sa môžu konať iba na základe zohľadnenia ruských záujmov,“ povedal Lavrov po rokovaní s Çavuşogluom. „Na týchto princípoch bude nový svetový poriadok založený,“ dodal ruský minister zahraničia.

Çavuşoglu vyhlásil, že Turecko bude pokračovať v úsilí o ukončenie vojny pomocou vyjednávania. V kontexte správ o chystanej protiofenzíve Ukrajiny súčasne vyjadril obavy, že boje na Ukrajine sa ešte zintenzívnia, uviedla agentúra Reuters.

 Lavrov v Ankare tiež pohrozil, že sa Moskva prestane riadiť dohodou umožňujúcou vývoz ukrajinského obilia, ak Západ bude ďalej klásť prekážky vývozu ruských hnojív a potravín. Podľa neho je vývoz obilia a hnojív z Ruska obmedzovaný tým, že nemá dostatočný prístup k poisteniu a platobnému systému SWIFT. Tie európske štáty, ktoré majú prebytok ukrajinského obilia, Lavrov potom vyzval, aby časť tohto obilia darovali chudobným krajinám.

Turecko, ktoré je členom NATO, sa vo viac ako 13 mesiacov trvajúcej vojne na Ukrajine stavia do úlohy prostredníka medzi Kyjevom a Moskvou. Takzvaná obilná dohoda, ktorú Ankara a OSN sprostredkovali s Ruskom a Ukrajinou vlani v júli, má za cieľ bojovať proti globálnej potravinovej kríze. Tú zhoršila ruská invázia na Ukrajinu vlani vo februári a ruská blokáda ukrajinských čiernomorských prístavov. V marci Moskva oznámila jej predĺženie o ďalších 60 dní, hoci Ankara a Kyjev naliehali na predĺženie o 120 dní./agentury/

X X X

Vyšetrovatelia obvinili v Rusku zadržaného novinára Gershkovicha zo špionáže

 Ruskí vyšetrovatelia obvinili novinárov amerického denníka The Wall Street Journal (WSJ) Evana Gershkovicha zo špionáže. S odvolaním sa na svoj zdroj to uviedla agentúra Interfax.

 Reportéra The Wall Street Journal Evana Gershkovicha eskortujú z Lefortovského súdu v Moskve vo štvrtok 30. marca 2023.

Novinár podľa agentúry TASS všetky obvinenia kategoricky odmietol a uviedol, že sa v krajine zaoberal iba novinárskou činnosťou. „Gershkovich bol obvinený,“ informoval Interfax. Ako agentúra doplnila, ide o obvinenie zo špionáže podľa článku 276 zákonníka Ruskej federácie.

Gershkovichovo zadržanie na konci marca oznámila ruská tajná služba FSB. Tá uviedla, že Američana zadržala v Jekaterinburgu na Urale pri pokuse získať tajné informácie, a začala proti nemu trestné stíhanie. Podľa FSB Gershkovich zhromažďoval pre americkú stranu informácie o vojensko-priemyselnom odvetví v Rusku, ktoré predstavovali štátne tajomstvo. Hrozí mu až 20 rokov vo väzení.

Novinár aj WSJ obvinenia zo špionáže už skôr odmietli ako úplne nepodložené. Súd následne Gershkovicha poslal do moskovskej väzobnej väznice Lefortovo.

Medzi Moskvou a Západom vládne zvýšené napätie od vlaňajšieho vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Kremeľ po invázii zosilnil represie proti opozícii aj novinárom a tvrdo zakročil proti všetkým, ktorí sa verejne odchýlia od jeho oficiálneho výkladu udalostí./agentury/

X X X

Fico to so špinavcami a zvieratami opäť prestrelil. Čurillovci nejdú po krku Smeru, ale zločincom

 Odmietnutie obžaloby na Roberta Kaliňáka a Jozefa Brhela, kauza okolo Romana Mikulca a utajovaných skutočností, prvé verejné vystúpenie vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu, odchod poslancov zo Za ľudí a vstup Fínska do NATO. Aj to sú témy komentovaného prehľadu politicko-spoločenských udalostí týždňa s Mariánom Repom.

 Súd kvôli procesným chybám neprijal obžalobu na Roberta Kaliňáka a Jozefa Brhela. Ide o amaterizmus polície a špeciálnej prokuratúry, alebo o hru na mačku a myš, ktorej sa súd nechcel zúčastniť? S pomaly sa blížiacim termínom predčasných volieb, poriadne prituhuje a nemyslíme tým mrazivé aprílové počasie. Politici a bezpečnostné zložky sa zaoberajú novou kauzou týkajúcou sa ministra vnútra Romana Mikulca, ktorú spustil Národný bezpečnostný úrad. Viacerí však za ňou vidia iné zámery a považujú ju za nový front vojny v polícii.

Prvé verejné vystúpenie vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu, spolu s medializovanými nezostrihanými nahrávkami, však ukázalo, že nemusí mať vždy pravdu ten kto najhlasnejšie kričí, ale ten kto napokon ukáže dôkazy. V tohto týždňovom politicko-spoločenskom komentovanom prehľade sa tiež budeme venovať vstupu Fínska do NATO./agentury/

X X X

V Bratislave smetiarske auto zlisovalo muža

 Polícia vyšetruje v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí prípad smrti 50-ročného muža, ktorého zlisovalo smetiarske auto. Záchranné zložky vyslobodzujú na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí zo smetiarskeho auta mŕtve telo muža v piatok 7. apríla 2023.

Podľa webu noviny.sk k nešťastiu došlo v piatok okolo šiestej hodiny ráno.V tejto chvíli nie je jasné, ako sa muž do smetiarskeho auta dostal a či bol nažive alebo už mŕtvy, keď mu lis spôsobil devastačné poranenia.

Telo muža bolo v lise zaseknuté a vyslobodzovať ho museli hasiči spolu s technikmi. „Policajti miesto opáskovali a zháňajú kamerové záznamy z okolitých budov a námestia,“ dodáva web.

„Muž doposiaľ neznámej totožnosti sa mal nachádzať v smetnej nádobe, ktorá bola vysypaná a následne jej obsah zlisovaný vo vozidle. Zo strany povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I bude v tejto súvislosti začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia,“ informuje bratislavská polícia na sociálnej sieti.

 Ako uviedla spoločnosť OLO na svojom webe, zamestnanci vykonávali štandardne odvoz zmesového komunálneho odpadu. Posádka až po presune kontajnerov k zberovému vozidlu a vysypaní obsahu zistila, že sa do lisovacej časti vozidla okrem odpadu dostala aj osoba. Aj napriek okamžitej reakcii zamestnancov OLO, ktorí zastavili lis a zavolali všetky potrebné záchranné zložky, muž utrpel zranenia, ktorým podľahol.

„Táto smutná udalosť nás zasiahla a nesmierne nás mrzí. Za nás všetkých v OLO vyjadrujeme úprimnú sústrasť,“ uviedol predseda predstavenstva OLO Ivan Sokáč a doplnil, že najmä v chladných mesiacoch sa môže stať, že sa ľudia bez domova skrývajú v zberných nádobách. „Budeme hľadať cesty, ako takýmto mimoriadnym situáciám v budúcnosti predchádzať,“ dodal Sokáč./agentury/

X X X

Macron pred študentmi čínskej univerzity vyzdvihol kritické myslenie

Kritické myslenie je rovnako dôležité ako prístup k vedomostiam. To z vás robí slobodného a emancipovaného jednotlivca, povedal Macron pred študentmi.

Francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona privítal v piatok na elitnej univerzite v južnej Číne veľký dav študentov. Na stretnutí odpovedal na ich otázky a vyzdvihol kritické myslenie – v krajine s prísnou kontrolou médií a politiky, napísala agentúra Reuters, od ktorej TASR informácie prevzala.

Macron v závere svojej trojdňovej návštevy Číny cestoval do Kantonu, prístavného mesta, ktoré podľa jeho kancelárie symbolizuje otvorenosť tejto krajiny svetu. Po príchode do areálu Sunjatsenovej univerzity študenti kričali jeho meno, podávali si s ním ruky a fotografovali sa s ním telefónmi.

Francúzsky líder v úvodnom príhovore v tamojšej telocvični zopakoval jasný postoj voči Rusku, ktorý deň predtým vyjadril čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi. „Je to krajina, ktorá sa rozhodne kolonizovať suseda, porušiť pravidlá, nasadiť zbrane a podniknúť inváziu,“ vyhlásil.

Po otázke študenta, aké zručnosti sú podľa neho potrebné pre svetlú budúcnosť, Macron spomenul vedomosti, kritické myslenie a sebavedomie.

„Kritické myslenie je rovnako dôležité ako prístup k vedomostiam. To z vás robí slobodného a emancipovaného jednotlivca,“ povedal pred asi 1000 študentmi. Bez kritického myslenia by podľa neho jednotlivec „nevedel, čo robiť s vedomosťami, a bol by jednoducho obeťou propagandy“.

Francúzskeho prezidenta sa tiež pýtali, čo si myslí o populárnom novom chatbote ChatGPT a umelej inteligencii. Reagoval, že sa jej netreba báť, no svet by mal zaistiť, že túto technológiu vlády nepoužijú na zvýšenie kontroly nad spoločnosťou, aktuality.sk

X X X

Kto môže za koniec lacnejšieho tankovania? Odborníci ukazujú na jasného vinníka

Zdá sa, že lacnejšiemu benzínu je koniec. Pohonné hmoty majú ďalej zdražovať. Benzín prestal zlacňovať. Jeho zdražovanie – na ktoré nadviaže aj zdražovanie nafty – má na svedomí kartel OPEC+, ktorý nečakane rozhodol razantne znížiť svoju ťažbu ropy. Zhodujú sa na tom odborníci.

Ceny pohonných hmôt sa v predchádzajúcom týždni vyvíjali zmiešane, konštatuje ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Kým ceny nafty klesli v porovnaní so situáciou v predchádzajúcich siedmych dňoch, tak ceny benzínov išli hore.

„Nafta zlacnela o 0,023 eura, respektíve o -1,51%. Reflektovala tak situáciu na európskom komoditnom trhu s ropnými derivátmi. Tento ropný produkt v danom týždni na burze klesol v eurovom vyjadrení o -2,6%. Za aktuálny týždeň, k dnešnému dňu, však cena v európskom referenčnom bode Antwerpy / Rotterdam / Amsterdam narástla už o +2,2% (medzitýždenne v EUR),“ upozornil.

Pripomenul tiež, že zhruba na konci marca dosiahla cena nafty najnižšiu úroveň od konca januára 2022, teda za posledných 14 mesiacov.

Aprílový rast

Po odrazení od dna na úrovni zhruba 700 eur za metrickú tonu začala v apríli postupne rásť.

„Trh bude momentálne vyhodnocovať stav zásob na európskom trhu. Rozhodnutie skupiny OPEC+ obmedziť ťažbu základnej komodity, teda ropy, však nahráva scenáru zvýšenia ceny v ďalších dňoch až týždňoch. Tento pohyb dokáže momentálne silnejšie euro kompenzovať iba čiastočne, avšak vďaka aj za to,“ uviedol ekonóm.

Rozhodnutie skupiny OPEC+ obmedziť ťažbu ropy sa podľa jeho slov prejavuje aj na raste cien čierneho zlata a následne cien benzínov.

„Iba od konca marca k dnešnému dňu vzrástla cena čierneho zlata v eurovom vyjadrení (teda skorigovaný rast o efekt silnejšej spoločnej meny) o +6,2%. Za posledné dva týždne od dosiahnutia najnižšej úrovne od 20. decembra 2021 tento rast ceny severomorskej ropy Brent dosiahol už +15,6%. Takmer na konci vykurovacej sezóny a pred rozbehom motoristickej sezóny, je teda značná pravdepodobnosť rastu cien pohonných hmôt, uzavrel Gábriš.

Počas nasledujúcich dvoch až troch týždňov stúpnu ceny pohonných látok s tým, že prvé zdražovanie sa očakáva ešte do Veľkej noci. Nedávno to potvrdil aj analytik spoločnosti XTB Lukáš Lipovský. Najhorší možný scenár počíta podľa neho s finančným stropom na úrovni 1,7 eura za liter.

Krok OPEC-u

Kľúčoví tradiční ťažiari ropy na čele so Saudskou Arábiou podľa českého ekonóma Lukáša Kovandu šokovali trhy, keď v nedeľu nečakane rozhodli o významnom znížení objemu svojej ťažby. OPEC+ zoskupuje tieto krajiny spolu s Ruskom.

Od mája tak zo svetového trhu zmizne podľa neho 1,1 milióna barelov denne, s čim sa do nedele vôbec nepočítalo.

„Od júla potom ubudne dokonca 1,6 milióna barelov. To preto, že Rusko predĺži platnosť svojho vlastného obmedzenia ťažby, o pol milióna barelov denne, ktoré uviedlo už v marci v reakcii na západné sankcie ropy a ropných produktov, ktoré vyváža námornou cestou,“ domnieva sa.

„Moc OPEC-u ovplyvňovať svetovú cenu ropy v poslednom čase rastie, pretože spomaľuje vzostup produkcie bridličných ťažiarov v Severnej Amerike. Tí až donedávna predstavovali nebezpečnejšieho rivala zoskupenia OPEC+, než dnes. Každé obmedzenie ťažby zo strany tradičných ťažiarov totiž mohli využiť na navýšenie svojej produkcie a na získanie trhového podielu na ich úkor,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Rusko: Zadržaného amerického novinára oficiálne obvinili zo špionáže

Zadržanie novinára Gershkovicha vyvolalo protestné reakcie mediálnych organizácií a ľudskoprávnych skupín.

Amerického novinára Evana Gershkovicha zadržaného v Rusku oficiálne obvinili zo špionáže, čo spravodajca denníka Wall Street Journal (WSJ) dôrazne poprel. S odvolaním sa na piatkové správy ruských médií o tom informovali agentúry AFP a AP, od ktorých TASR správu prevzala.

Vyšetrovatelia Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) vzniesli voči Gershkovichovi obvinenia zo špionážnej činnosti v záujme Spojených štátov, uviedli podľa ruských tlačových agentúr zdroje z bezpečnostných zložiek.

Gershkovich to podľa nich kategoricky odmietol s tým, že v Rusku sa venuje novinárskej činnosti. Zdroje bližšie podrobnosti neposkytli, keďže prípad je klasifikovaný ako utajený.

Zadržanie Gershkovicha vyvolalo protestné reakcie mediálnych organizácií, ľudskoprávnych skupín i vládnych predstaviteľov vo Washingtone, napísala AFP, podľa ktorej ide o ďalšie vystupňovanie zákroku Moskvy voči médiám.

K zatknutiu došlo tiež v čase, keď sú vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom vážne narušené vzhľadom na inváziu Ruska na Ukrajine. Washington okrem toho dlho obviňuje Moskvu, že svojvoľne zatýka občanov USA, aby dosiahla prepustenie zadržaných Rusov.

Americký prezident Joe Biden vyzval na prepustenie Gershkovicha. Biely dom označil obvinenia voči nemu za absurdné. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že je „zbytočné“ vyvíjať v tejto veci na Moskvu tlak.

Ruské orgány zadržali Gershkovicha (31) v Jekaterinburgu 29. marca. Je prvým americkým novinárom od studenej vojny, ktorého zatkli za údajnú špionáž, približuje AP, aktuality.sk

X X X

Prispela pandémia k aktívnejšiemu životnému štýlu Slovákov?

Na internete sa už nakupuje doslova všetko. Už niekoľko rokov nadpriemerne rastie aj online predaj športových potrieb. Prispela k tomu nepochybne pandémia, počas ktorej sa mnoho ľudí začalo aktívnejšie venovať domácim tréningom. Aktuálne zažívajú boom výživové doplnky ako proteíny či kreatín. Vyplýva to z dát Heureky, najväčšieho nákupného poradcu v regióne.

 Pandémia zmenila náš svet, osobné kontakty šli do úzadia a mnohí pracovali z domu. Svet sa síce spomalil, no potreba hýbať sa naopak rástla. Keďže boli zatvorené športoviská a fitness centrá, nákup športového vybavenia rýchlo rástol. Išlo najmä s nákup činiek, kolieskových korčulí, bežeckých pásov či trampolín. Narástol aj predaj bicyklov, ktoré sa dokonca z dôvodu výpadkov v dodávateľských reťazcoch stávali nedostupnými. Zákazníci tak nekupovali bicykle, ktoré chcú, ale tie, ktoré boli k dispozícii.

V roku 2021, keď došlo k uzavretiu lyžiarskych stredísk, doslova vystrelil predaj bežeckých lyží či snežníc, vysoký rast si zachovali aj trekingové palice a elektrické bicykle. “Práve elektrické bicykle priťahujú k cyklistike novú skupinu tých, pre ktorých by boli dlhé výlety na bicykli kondične problematické”, hovorí Jan Mayer, výkonný riaditeľ nákupného poradcu Heureka.sk, najpopulárnejšieho nákupného radcu a cenového porovnávača u nás.

V MINULOM ROKU „VYSTRELILI“ NAJMÄ VÝŽIVOVÉ DOPLNKY

Neistota, výrazná inflácia a riziko energetickej krízy mali za následok celkový prepad predaja a odkladanie nákupov. Aj samotné športové vybavenie, ktoré sme si v minulých rokoch nakúpili, nám bude slúžiť niekoľko rokov, a preto bol pokles predaja mnohých kategórií očakávaný. Veľmi výrazne však narástol predaj turistických ruksakov a výživových doplnkov, ktorých popularita rastie v celom regióne strednej a východnej Európy.

ŠPORTOVÉ VÝŽIVOVÉ DOPLNKY VYHĽADÁVAJÚ AJ REKREAČNÍ ŠPORTOVCI

Okolo výživových doplnkov panuje množstvo mýtov. Pravdou však je, že sa stali bežnou súčasťou života aktívnych ľudí, ktorí nie sú profesionálni športovci. Ako si však správne vybrať a dobre nakúpiť? Rovnako ako pri iných produktoch je dobré byť obozretný v prípade mimoriadne nízkej ceny. Ak len hľadáte vhodný produkt, je dobré pozrieť si ponuku na Heureke. Najpopulárnejšie produkty reprezentujú preferencie spotrebiteľov a nie odporúčanie e-shopu.

Veľkým prínosom je graf Vývoj ceny a funkcia Nastaviť stráženie ceny. Vďaka nim viete, aké sú najnižšie ceny a využijete cenovo výhodnejšie nákupy počas roka. Rovnako odporúčame vyberať z ponuky e-shopov s certifikátom Overené zákazníkmi, ktorý dostávajú na základe hodnotenia nakupujúcimi. Certifikát vyjadruje aktuálnu kvalitu e‑shopov a vďaka tomu vždy spoznáte, ktorý e‑shop poskytuje svojim zákazníkom skvelé služby. Získate tak vyššiu garanciu kvality ako e-shopy, ktoré nie sú zapojené do tohto programu./agentury/

X X X

Švajčiarskí klimatickí aktivisti zablokovali dopravu v alpskom tuneli

Polícia aktivistov zadržala. Chceli vyzvať vládu na okamžité prijatie opatrení proti klimatickej zmene.

Environmentálni aktivisti v piatok vo Švajčiarsku v čase rušnej cestnej premávky zablokovali tunel pod Alpami, aby tak vyzvali vládu na okamžité prijatie opatrení proti klimatickej zmene. TASR prevzala správu z agentúr Reuters a AFP.

Aktivisti zo skupiny Renovate Switzerland sa približne o 10.00 h prilepili k vozovke pri severnom vstupe do Gotthardského tunela. Na mieste zasahovala polícia, ktorá zadržala skupinu šiestich aktivistov vo veku od 19 do 60 rokov.

Tento 17-kilometrový tunel spája sever Švajčiarska s Talianskom. Protest sa konal na začiatku veľkonočných sviatkov – v období, ktoré je na švajčiarskych cestách zvyčajne veľmi rušné.

Tunel bol znovu spojazdnený okolo 11.00 h. Na mieste sa v dôsledku protestu vytvorili takmer 19-kilometrové kolóny.

„Je to výzva pre našich spoluobčanov. Požadujme spoločne, aby švajčiarska vláda konečne vyhlásila stav klimatickej núdze,“ napísali aktivisti z Renovate Switzerland na sociálnej sieti. Dodali, že žiadajú vládu, aby klimatickú zmenu brala vážne a do roku 2035 zrenovovala budovy v krajine.

Švajčiarsko sa v súčasnosti nadpriemerne otepľuje a jeho ľadovce sa rýchlo topia. Tamojšia vláda chce v reakcii na túto skutočnosť investovať 4,1 miliardy švajčiarskych frankov do renovácie budov, modernizácie dopravnej infraštruktúry a ďalších opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov, píše Reuters, aktuality.sk

X X X

Demonštranti v Paríži podpálili Macronovu obľúbenú reštauráciu

Najväčší protest sa konal vo štvrtok v Paríži a francúzske úrady odhadli počet jeho účastníkov na približne 57 000.

Demonštranti protestujúci proti dôchodkovej reforme vo Francúzsku podpálili vo štvrtok v Paríži jednu z obľúbených reštaurácií prezidenta Emmanuela Macrona. V priebehu štvrtka však vyšlo do ulíc po celom Francúzsku len 570 000 ľudí, čo je výrazne menej než počas predchádzajúcich vĺn protestov, informuje TASR, čerpajúc zo správ agentúry AFP.

Odborári však napriek tomu ešte vo štvrtok večer oznámili, že ďalší, v poradí už 12. deň celonárodných štrajkov a protestov, sa uskutoční 13. apríla.

Najväčší protest prebehol vo štvrtok v Paríži a francúzske úrady odhadli počet jeho účastníkov na približne 57 000, uviedlo ministerstvo vnútra. Počas predchádzajúcej veľkej vlny protestov 28. marca úrady napočítali po celej krajine 740 000 demonštrantov, z toho 93 000 vo francúzskej metropole.

Odhady odborárov, ktorí protesty a štrajky koordinujú, bývajú spravidla výrazne vyššie. Podľa ich tvrdení sa do štvrtkových protestov zapojili takmer dva milióny ľudí, z toho zhruba 400 000 v Paríži.

Radikálni demonštranti počas štvrtkových zrážok s políciou podpálili markízu reštaurácie La Rotonde v parížskej štvrti Montparnasse, ktorú obľubuje Emmanuel Macron. Plamene sa najskôr svojpomocne pokúšal personál, ale napokon ho museli likvidovať hasiči. V tomto podniku Macron usporiadal oslavu po svojom víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2017. Prezident tam s obľubou chodieva aj so svojou manželkou Brigitte.

Podľa svedectva reportéra AFP na reštauráciu, ktorú chránil kordón príslušníkov poriadkovej polície, zaútočila kameňmi a svetlicami skupina mužov oblečených v čiernom. Od jednej zo svetlíc sa vznietila vonkajšia látková markíza.

Reštaurácia La Rotonde sa stala terčom podobných útokov už aj v minulosti práve pre jej spojitosť s Emmanuelom Macronom.

Doteraz najpočetnejšie protesty sa podľa francúzskych úradov uskutočnili 7. marca, keď sa na nich zúčastnilo vyše 1,2 milióna ľudí.

Protesty začali častejšie nadobúdať násilný charakter najmä po tom, ako sa francúzska vláda rozhodla aktivovať článok francúzskej ústavy, ktorý umožnil presadiť reformu bez hlasovania v dolnej komore parlamentu.

Celé Francúzsko v súčasnosti čaká na rozhodnutie ústavného súdu o platnosti zákona o dôchodkovej reforme, ktoré bude vynesené 14. apríla. Súd má právomoc celý zákon buď zrušiť, alebo z neho vyškrtnúť niektoré časti. Reforma okrem iného zvyšuje dôchodkový vek zo 62 na 64 rokov.

Skutočnosť, že sa Macron rozhodol presadiť reformu napriek odporu veľkej časti verejnosti, viedla k poklesu jeho popularity. Z nespokojnosti Francúzov podľa prieskumov najviac profituje krajne pravicová politička Marine Le Penová, ktorú Macron porazil vo vlaňajších prezidentských volbách, aktuality.sk

X X X

Tesla znižuje ceny vozidiel v USA

Tesla si dala tento rok za cieľ dodať zákazníkom 1,8 milióna áut.

Americký výrobca elektromobilov Tesla znižuje ceny svojich vozidiel na domácom trhu o 2 % až takmer 6 % v snahe prilákať viac kupujúcich v čase, keď úrokové sadzby rastú. Oznámenie sa objavilo v piatok na webovej stránke spoločnosti. TASR o tom informuje na základe správ AP a Reuters.

V poradí piate takéto zníženie cien na najväčšom trhu spoločnosti Tesla od začiatku roka prichádza v čase, keď sa USA pripravujú na prijatie prísnejších noriem tento mesiac. Očakáva sa, že obmedzia daňové úľavy na elektromobily.

Tesla znížila ceny oboch verzií svojho sedanu Model 3 o 1000 USD (916,17 eura) a crossoveru Model Y o 2000 USD. A znížila tiež ceny oboch verzií svojho drahšieho Modelu S a Modelu X o 5000 USD.

Niektorí analytici, ktorí očakávali ďalšie znižovanie cien, vyjadrili obavy, že by to mohlo ohroziť ziskové marže Tesly.

Automobilka tento týždeň oznámila nárast dodávok v 1. štvrťroku len o 4 % na 423.000 vozidiel v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom po znížení cien v Spojených štátoch, Číne a na ďalších trhoch, aby podporila dopyt.

Tesla si dala tento rok za cieľ dodať zákazníkom 1,8 milióna áut. Od začiatku roka znížila cenu svojho základného Modelu 3 o kumulatívnych 11 % a základného Modelu Y o 20 %,aktuality.sk

X X X

Blatnica, dedina z filmov a s históriou olejkárov, kúpila pamiatky. Chce v nich múzeá

 Siakeľovci tu pred sto rokmi nakrúcali Jánošíka, Uher Dolinu. Blatnica kúpila pamiatky, ktoré by inak pravdepodobne schátrali.

BLATNICA/TURIEC: Blatnica, nachádzajúca sa pod gotickým hradom s rovnakým menom, je vstupnou bránou do Blatnickej a Gaderskej doliny, hlboko zarezaných do vápencových a dolomitových hornín Veľkej Fatry.

Jedny z najkrajších fatranských dolín pre svoju peknotu poslúžili ako exteriérové kulisy viacerým slovenským filmom. A kým v iných slovenských dedinách pod kopcami na človeka číhajú farebné murované socialistické domy zo 70-tych rokov, vstup z dolín do dediny nepredstavuje tak veľký vizuálny šok. Popri ceste sa šinú starobylé domy olejkárov s klenutými bránami a murovanými sýpkami.

Do depozitu kvôli hube

Asi nemohlo byť idylickejšieho miesta ako Blatnica, s celou tou prírodnou scenériou naokolo a špecifickou zachovanou architektúrou, kde situovali múzeum tvorby národného umelca, významného československého fotografa, režiséra, folkloristu, hudobného vedca či zberateľa ľudových piesní, akým bol Karel Plicka.

Plickovo Slovensko zachytáva na fotografiách tú malebnosť, ktorú dodnes pripisujeme krajine pod Tatrami. Jasné portréty tancujúcich diev, chlapci s trojprackovými valašskými opaskami, ženy v krojoch pred kostolom, stepy sena na lánoch vinúcich sa polí. Plicka chudobu a biedu postavil do kontrastu s jedinečnosťou prostého ľudu, rozmanitosťou dedinských krojov a vierou v život hoci v ťažkých podmienkach.

No múzeum tohto národného umelca, ktoré v Blatnici ľudia navštevovali, už nefunguje. Prónayovská kúria, v ktorej sa výstava nachádzala, bola v zlom stave, napadnutá drevokaznou hubou a tak si Slovenské národné múzeum Plickovo dielo odnieslo do depozitu v Martine.

Od filmovej minulosti po múzeum

V ošumelej kúrii so zaprášenými stenami, pavučinami v rohoch, obitými múrmi a bez podlahy ostalo zopár vitrín s duplikátmi a replikami fotografií.

Ešte v horšom stave je hneď oproti budova kaštieľa, ktorý taktiež patril rodine Prónayovcov, neskôr ho spravovalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby. Hoci sa Plickova expozícia do Blatnice už pravdepodobne nevráti, aspoň nie v takom rozsahu, príbeh kúrie a kaštieľa môže ešte prekvapiť. Aj keď pôvodne obe budovy skončili ako prebytočný majetok ministerstva kultúry, obec o ne prejavila vážny záujem a po rokoch rokovania ich získala do vlastníctva.

„Budovy sme chceli, pretože sú v centre obce a majú istú históriu. Blatnica je mimoriadne vyhľadávaná turistami, je tu hrad, sme vstupnou bránou do národného parku Veľká Fatra a v letnej sezóne máme počas dňa aj osemsto návštevníkov denne. Okrem ponuky turizmu, prechádzky po peknej dedine a prírode, by si turisti zaslúžili viac. Vznikla myšlienka vytvoriť v kúrii a kaštieli dva muzeálne priestory,“ vysvetľuje starosta obce Karol Čičmanec, ako chcú kúriu s kaštieľom využiť.

Blatnica je rodiskom dvoch významných osobností, bratov Jaroslava a Daniela Siakeľovcov, ktorí v roku 1921 ako Blatničania, vtedy už síce emigrujúci do Spojených štátov amerických, natočili vo svojej rodnej obci prvý hraný slovenský film Jánošík. Film patrí do prvej desiatky hraných filmov na svete, čo je na slovenské pomery unikát. Významný slovenský režisér Štefan Uher tu nakrúcal film Dolina. Z prevažnej časti sa tu natáčal aj celovečerný film Jánošík I. a II. režiséra Paľa Bielika z roku 1962. Tunajšia príroda bola výbornou exteriérovou kulisou aj pre Martina Ťapáka a jeho sfilmovanie Dobšinského rozprávky Plavčík a Vratko a ďalších filmov.

Po rozhovoroch so slovenským filmovým ústavom chcú v Blatnici vybudovať múzeum slovenskej kinematografie. Na Slovensku také múzeum ešte nie je. Umiestnili by ho do kaštieľa.

 Pamiatky splatia turisti

Starosta Čičmanec hovorí, že aj keď bolo ministerstvo naklonené tomu, že obec pamiatky chce, rokovania sa naťahovali kvôli sume. „Hľadali sme spôsob, ako by nám ich štát v medziach zákona mohol odpredať za čo najnižšiu sumu. Znalecký posudok určoval okolo 130-tisíc eur, napokon sme zaplatili 38-tisíc.“

Blatničania si na to zobrali štvorročný úver, podľa starostu so splácaním problém nebude, práve kvôli unikátnosti obce – splatia ho tak trochu turisti poplatkami na miestnom parkovisku. Obec ročne na parkovnom vyberie aj 60-tisíc eur. Letná sezóna je najsilnejšia, no ľudia to chodia do Blatnice celoročne – na hrad, ale aj na zimnú turistiku.

Kaštieľ s kúriou stoja hneď vedľa obecného úradu. Areál historických budov je zaujímavý polohou, má 12-tisíc štvorcových metrov, je oplotený, objekty sú zakonzervované a aspoň do nich nezateká. Popri ich oprave by tu obec chcela postaviť ešte prírodný amfiteáter, čo by miesto povýšilo na multikultúrny spoločenský priestor. Už v súčasnosti sa tu konajú rôzne obecné slávnosti.

Za čo najnižšiu kúpnu sumu bojovali preto, že pamiatky si vyžadujú vysokú investíciu. Starosta odhaduje tri až päť miliónov eur. „Určite na to musíme nájsť eurofondy. Žiadna obec by si nemohla dovoliť zainvestovať takú sumu z vlastného rozpočtu,“ hovorí. Prostriedky na rekonštrukciu a záchranu kultúrnych pamiatok sú vyčlenené aj v pláne obnovy. Obec sa môže uchádzať aj o takúto finančnú podporu.

 S olejmi z Turca do sveta

A keďže turčianskym aj celoslovenským fenoménom sú olejkári a šafraníci, ktorí obchodovali s liečivými olejmi od Poľska až po ruský Sibír či Turecko, druhú stálu muzeálnu expozíciu chcú v priestoroch kúrie venovať týmto obchodníkom z Turca.

Blatnica má niečo viac ako tisíc obyvateľov. Pri príchode do dediny človeka najviac upúta miestna architektúra pôvodných domov obchodníkov s liečivými olejmi. Ľudia si ich stále zveľaďujú, skrášľujú okolie. Všetky pôvodné stavby s klenutými bránami sú zapísané ako pamiatky, prevažne patria chalupárom. Tých je v Blatnici viac ako dvesto. Medzi olejkárskymi domami nájsť aj rodný dom filmárskych bratov Siakeľovcov.

Výroba liečivých olejov sa v Turci rozvinula už v 17. storočí. Úplné začiatky sa údajne mali diať v Kláštore pod Znievom, kde mali miestni mnísi skúsenosti s medicínou, a tak začali olejčeky vyrábať. Prvé boli z kosodreviny. Lisovaním, destilovaním a predajom olejov sa z dedín predhoria Veľkej Fatry najväčšmi živili obyvatelia Blatnice.

Do tejto domácej výroby a podomového obchodu s liečivými rastlinami, olejmi a rôznymi lekárnickými prípravkami, sa ojedinele zapájali aj obyvatelia dedín bývalej Trenčianskej, Oravskej a Liptovskej župy. Výroba a liečenie ľudí a zvierat nadväzuje na starú ľudovú medicínu, tá má však črty šarlatánstva s prvkami magického zariekania a zaklínania.

Nízka úroveň zdravotníctva v 18. storočí olejkárom poskytovala široké možnosti uplatnenia. Od podomového predaja sa olejkárstvo povýšilo na obchod, olejkári si postupne zadovážili koče a kone, tovar vozili do sveta dokonca na lodiach.

Oleje postupne predávali v Uhorsku, Sliezsku, Rusku, Sasku, Švédsku, susednom Rakúsku, Čechách, Poľsku, ale aj v Perzii a Turecku. No v sezóne, keď sa bolo doma treba starať o statky a polia, boli v Turci a potom zase šli do sveta, kde boli dve tretiny z roka.

Keďže veľa pendlovali, v cudzích krajinách za zinkasované peniaze nakupovali rôzne predmety a postupne sa z nich stávali obchodníci aj s iným tovarom. Znamená to tiež, že zahraničné materiály a veci nosili aj do Turca. Tiež sa na cestách učili jazyky, mnohí z nich vedeli dobre rusky. Olejkárske cesty zastavili až zmeny v zdravotníckej starostlivosti.

 Peniaze zostali na Sibíri

Starosta Karol Čičmanec sám pochádza z olejkárskeho rodu. Jeho praprastarý otec bol jedným z najvýznamnejších olejkárov z Blatnice, predajňu mal aj na Sibíri. V dedine stojí dom, ktorý je postavený na štýl tohto niekdajšieho sibírskeho obchodu.

„Praprastarý otec začínal s olejmi, no napokon vozil z Paríža na Sibír obleky, z Holandska strieborné gombíky, bižutériu, látku. Zlatokopom na Sibíri predával všetko. Oni mali peniaze, no na Sibíri za to nemali čo kúpiť,“ hovorí.

Jeho praprastarý otec mal majetok v hodnote milióna rubľov. „Keď v Rusku začala začiatkom 20. storočia revolúcia, peniaze mal v ruskej banke a ešte aj poistené v poisťovni. Skrachoval a prišiel o všetko. Stihol však zakopať zlato v hodnote tristotisíc rubľov pri obchode a myslel si, že sa pre to vráti. Kvôli rabovaniu a zabíjaniu ľudí sa tak už nestalo. Domov sa vracal s Československými légiami cez Vladivostok prezlečený za vojaka,“ rozpráva starosta vzácny príbeh svojho predka.

Pokračuje tým, že nebyť fenoménu turčianskych olejkárov a šafraníkov, Martin by nikdy nebol centrom národnej kultúry. Olejkári mali peniaze, založili Tatrabanku, pretože ich potrebovali uložiť, zriadili tiež prvú muzeálnu spoločnosť. Svojimi peniazmi prispievali aj na vybudovanie Národného domu či Matice slovenskej.

 Potenciál

Starosta hovorí, že Blatnica má kvôli týmto dobovým udalostiam obrovský potenciál v oblasti cestovného ruchu, ktorý chcú zveľadením kaštieľa a kúrie ešte rozvinúť. Turistov môžu lákať aj na bohatú históriu kinematografie, k čomu má Karol Čičmanec ako vyštudovaný herec veľmi blízko. Sám viedol tunajšie ochotnícke divadlo – najstarší ochotnícky súbor v Turci.

Len na margo Siakeľovcov ešte dodáva, že vyvinuli prvý film a patent následne predali Kodaku. Na ten sa potom natáčali prvé hrané holywoodske filmy. V roku 2021 si v obci pripomínali storočnicu ich filmu Jánošík, v tomto roku si zasa pripomenú 30 rokov od úmrtia režiséra Štefana Uhera.

„Momentálne sme vo fáze obnovenia projektovej dokumentácie na kaštieľ ešte z čias, keď ho chcelo rekonštruovať Ústredie ľudovej umeleckej výroby. V prípade kúrie projekt neexistuje, tam ideme úplne od nuly,“ dodáva.

V múzeách chcú zaviesť aj vstupné, no neočakávajú, že by boli v zisku. „Ak by výber zo vstupného pokryl náklady na prevádzku, energie a personál, už to by bol veľký úspech. Tým, že máme príjmy z turizmu do obce a obecného rozpočtu, tak vieme, čo si môžeme dovoliť a čo nie.“

Prebrať objekty pod obec bolo jednou z vecí, ktoré chcel uskutočniť, keď sa pred piatimi rokmi uchádzal o post starostu. „Mal som pocit, že obci chýba viac elánu a energie. Baví ma, že je tu stále čo budovať,“ uzatvára, aktuality.sk

X X X

Vypínanie českých staníc pokračuje: Diváci tohto operátora si programy Primy nepozrú

 Ďalší televízny operátor vypol obľúbené české stanice z portfólia televízie Prima. Ďalší operátor pristúpil k vypnutiu staníc z portfólia Primy.

 Začiatkom februára sa začalo vypínanie ďalších českých staníc na Slovensku. Prvotný popud vyslali slovenské komerčné televízie a vyzvali operátorov, aby zastavili šírenie českých televízií na našom trhu. Tvrdia, že tým porušujú autorské práva, keďže české televízie nekupujú vysielacie práva pre slovenské územie a škodia tým záujmom komerčných staníc, ktoré vysielajú podobný obsah.

 Pôvodné požiadavky hovorili o tom, aby operátori poskytujúci televízne vysielanie blokovali vybrané programy, filmy a seriály, ktoré nemajú vyriešené vysielacie práva na našom území. Na televíznej obrazovke by zostalo svietiť iba oznámenie, že daný program nie je možné vysielať na Slovensku. V praxi to Slováci vidia, napríklad, vo vysielaní Nova International počas športových správ. Vybrané reportáže sú prekryté spomínaným oznamom a dostupný je iba zvuk.

Ako by to vyzeralo v praxi, keby vysielanie českých staníc bolo niekoľkokrát denne prerušované, si asi máloktorý divák vie predstaviť. Tohto názoru bol aj Orange a preto „problematické“ české televízie vypol úplne.

Ako prvý zareagoval Orange, ktorý koncom zimy vypol stanice Prima Cool, Prima Love, Prima Zoom, Prima Star, Prima Max, Prima Krimi, ale aj o ČT Šport, ČT Déčko/Art či spravodajskú CNN Prima News. Napokon sa začalo rokovanie o návrate aspoň CNN Prima News. Legálne je, podľa Primy a slovenských komerčných hráčov, šíriť iba mutáciu Prima Plus a práve CNN Prima News.

 K vypnutiu pristúpil ďalší operátor. Ako napísal portál Živé.sk, zákazníci Sweet.tv sa dočkali nečakaného spustenia aj hlavnej Primy, ktorá je roky na Slovensku vypnutá. Tento stav trval iba niekoľko dní a hlavný kanál Primy je vypnutý a spolu s ním aj ostatné tematické stanice Primy.

Kedy pristúpia k vypnutiu aj ostatní operátori nie je jasné. Je evidentné, že sa snažia tento proces, čo najviac zdržať, keďže české televízie sa na Slovensku tešia vysokej obľube, ale aj sledovanosti./agentury/

X X X

Voľný pád ruského rubľa. Putin už pripustil aj to, čo dlhé mesiace odmietal

Ruský rubeľ v piatok klesol na najnižšiu úroveň voči doláru za uplynulý rok. Dosiahol pritom hranicu 82 rubľov za dolár na moskovskej burze (MOEX). Rusko už viac ako rok čelí rozsiahlym sankciám Západu za inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

 Ruský vodca Vladimir Putin na ceremónii otvorenia nových farmaceutických výrobných zariadení v Kaliningradskej oblasti, Mordviansku a Petrohrade prostredníctvom videokonferencie z Moskvy vo štvrtok 30. marca 2023.

Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý donedávna tvrdil, že Moskva sankciám vo veľkej miere odoláva, minulý týždeň pripustil, že môžu mať pre jeho krajinu „negatívne“ dôsledky.

V piatok sa dolár na moskovskej burze (MOEX) o 9.40 SELČ predával za 82 rubľov. Naposledy bol kurz rubľa taký nízky v apríli minulého roka, dva mesiace po tom, čo Kremeľ spustil vojenskú operáciu na Ukrajine.

 Ruský minister financií Anton Siluanov v stredu (5. 4.) spojil oslabovanie rubľa s odlevom cudzej meny z Ruska.

„Tieto zmeny sú spojené s nárastom importu alebo so znížením exportných procedúr,“ povedal v rozhovore pre štátnu televíziu. Dodal, že kurz bol v uplynulých mesiacoch kolísavý.

Podľa Siluanova výmenný kurz „sa drží trhových princípov a pohybuje sa a mení so zmenou zahraničných ekonomických podmienok“. Rusko však môže počítať s prílevom hotovosti z vývozu energií, ktoré naďalej predáva na globálnom trhu.

„Je to signál, že do krajiny bude prichádzať viac cudzej meny, čo znamená, že kurz rubľa bude mať tendenciu sa posilňovať,“ povedal Siluanov.

Rusko uviedlo, že prispôsobuje svoju ekonomiku západným sankciám, pričom dúfa, že tento proces ukončí do roku 2024./agentury/

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.