Holjenčík sa vracia na čelo ÚRSO. Na domov dôchodcov požičala 1,8 milióna eur štátna banka. Vo Francii zadržali desiatky podozrivých zo sexuálneho zneužívania detí. Zomrel herec Županič. Skromné príplatky majú aj chorvátski poslanci

 Podľa súdu vyberal státisíce z účtu firmy, s ktorou vraj nič nemal. Jozef Holjenčík v minulosti radil energetickým firmám, ako zvýšiť ceny energií, a musel skončiť v pozícii šéfa ÚRSO. Syn Jozefa Holjenčíka riadi domov seniorov v oravskej obci Lokca, ktorý stojí na otcových pozemkoch. Domov postavila firma, ktorá zbohatla aj na špekulatívnom raste cien energií a v minulosti patrila Holjenčíkovi staršiemu, vtedajšiemu šéfovi úradu na reguláciu cien.

Ani do očí bijúca kauza, ktorú potvrdil súd, nebráni koalícii vrátiť tohto muža do kresla šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V tejto funkcii už desať rokov pôsobil a odišiel s veľkou hanbou.

Počas tretej Ficovej vlády zosadil Holjenčíka z trónu cenového regulátora predseda SNS Andrej Danko. Teraz neposkytol žiadny komentár, či považuje Holjenčíka za vhodného nominanta na šéfa ÚRSO. Mlčí.

Novopečený šéf ÚRSO zas mlčí o svojej kauze. Nevysvetľuje ju, nechce ju ani komentovať.

Zvýšil ceny energií

Vláda v pondelok odvolala doterajšieho predsedu ÚRSO Andreja Jurisa, na ktorého v ostatných dňoch nenašiel premiér Robert Fico pekného slova. „Keby som pána Jurisa teraz chytil, tak ho zaškrtím vlastnými rukami,“ vyhlásil v Sobotných dialógoch RTVS. Úrad totiž ešte pod vedením tohto nominanta bývalej vlády vydal cenové rozhodnutie pre SPP na budúci rok, ktoré počítalo s navýšením cien plynu o 94 percent.

V stredu už Ficov kabinet našiel Jurisovho nástupcu, staronového predsedu Jozefa Holjenčíka. Ten bol v predsedom úradu v rokoch 2007 až 2017 a krk mu zlomila vtedajšia kauza rastu cien energií.

Paradoxom je, že Holjenčík nahradil na čele ÚRSO Andreja Jurisa odvolaného za schválenie rastu cien plynu.

Holjenčík musel odísť práve pre zvýšenie cien energií. Išlo dokonca o jeho vlastný špekulatívny príspevok k rastu cien, keďže pokútnym spôsobom radil energetickým firmám, ako si preceniť aktíva tak, aby mohli zdvihnúť ceny. Energetikom odporúčal, aby na precenenie využili služby jeho bývalej znaleckej firmy JHS.

Nahrávka ho usvedčovala z toho, že energetikom radil, aby precenili už odpísaný majetok, začali ho odpisovať znova a toto zvýšenie premietli do cien energií.

Bývalá Holjenčíkova firma JHS mala za Holjenčíkovho šéfovania ÚRSO tržby viac ako tri milióny eur a jej zisk po zdanení dosahoval takmer milión. Po jeho odchode z funkcie tržby firmy šesťnásobne klesli.

Biely kôň nemal ani na výživné

K firme JHS sa Holjenčík počas šéfovania v ÚRSO nepriznával. V roku svojho nástupu do funkcie ju prepísal na zamestnanca firmy Františka Kossoňa. V roku 2012 zmenila majiteľa znovu – firmu, ktorá v tom roku utŕžila šesť miliónov eur, Kossoň predal istém Štefanovi Vargovi za tisícinu hodnoty jej tržieb, teda za sumu 6639 eur. Tieto fakty sa podarilo zistiť náhodne, odhalil ho spor o výživné (autor článkiu o tom publikoval blog ešte pre Nadáciu Zastavme korupciu) Kossoňa, ktorý nevládal splácať výživné na dieťa, matka jeho dieťata upodozrievala, že firmu predal špekulatívne, aby výživné nemusel platiť. Rozsudok však skôr naznačoval, že Kossoň, ktorý firmu po Holjenčíkovi prebral, ju nikdy skutočne nevlastnil.

Meno Františka Kossoňa je napriek viacerým zmenám vo firme aktuálne aj dnes. Po predaji firmy Štefanovi Vargovi a jej vymazaní z protischránkového registra súdom, ktorý neuveril, že Varga je skutočným vlastníkom firmy, je dnes opäť majiteľom firmy František Kossoň. Muž, ktorý neplatil ani len výživné. Firma JHS po vymazaní z registra nemohla čerpať štátne zákazky, ale od roku 2022 opäť môže zarábať na štáte.

Peniaze sa minuli

Keď Okresný súd v Žiline v roku 2019 preveroval, či je vlastníkom firmy skutočne Štefan Varga, ako bolo uvedené v registri partnerov verejného sektora (nazývanom aj protischránkový register), súd spovedal viacero ľudí vrátane údajného majiteľa Vargu. Ten dostal od spoločnosti státisíce eur ako dividendy spoločníka, súdu sa však nepodarilo zistiť nič o tom, ako s peniazmi naložil. „Tieto finančné prostriedky sa podľa jeho vyjadrenia minuli,“ uvádza sa v súdnom rozhodnutí.

Vyberanie státisícov z bankomatu

Hoci Holjenčík nebol po roku 2007 spoločníkom ani konateľom JHS, mal právo vyberať si peniaze z jej účtov. Firma to zdôvodňovala tvrdením, že Holjenčík firme požičal, súd to však nepovažoval za dôveryhodnú odpoveď. Obrovské množstvo peňazí z firmy JHS pritom neodišlo cez bankové prevody, ale cez výbery v hotovosti.

„V roku 2012 realizoval M.. G. L. výbery v sume XXX.XXX,XX eur,“ uvádza sa v súdnom rozhodnutí, pričom skratka M.. G. L. označuje Jozefa Holjenčíka.

 Jedným z najzávažnejších zistení súdu pri preverovaní, kto je skutočným vlastníkom firmy JHS, bola výstavba veľkého zariadenia pre seniorov v obci Lokca, z ktorej Holjenčík pochádza.

JHS do tohto zariadenia investovala 2,3 milióna eur a postavila ho priamo na pozemkoch šéfa ÚRSO. Náležitosti nájomnej zmluvy medzi JHS a Holjenčíkom pritom nie sú známe.

Okrem toho, že zariadenie sa nachádza priamo na Holjenčíkových parcelách, domov seniorov v budove JHS prevádzkuje neziskovka, ktorej šéfom správnej rady je Holjenčíkov syn. Ďalšími dvoma členmi správnej rady sú dnešný údajný majiteľ JHS František Kossoň a Erika Holjenčíková. Výkonným riaditeľom zariadenia bol bývalý podpredseda ÚRSOMiroslav Čelinský, ktorého vymenoval Holjenčík.

„Súd nepochybuje o tom, že uvedené miesto pre Dom sociálnych služieb v Lokci bolo vybrané v súčinnosti s M.. G. L. (Holjenčík, pozn. red.) a že sa jedná o projekt, ktorý je realizovaný v jeho záujme,“ uviedol v rozhodnutí žilinský súd.

Firme JHS na vybudovanie domova dôchodcov požičala 1,8 milióna eur štátna Slovenská záručná a rozvojová banka.

 Zarábal aj na štáte

Firma JHS je znalecká organizácia. Podľa zoznamu znalcov združuje až 43 znalcov, ktorí sa venujú znaleckým posudkom od klientov.

JHS bola terčom kritiky za to, že poskytoval služby energetickým podnikom v súkromnom vlastníctve. Ale najmä, JHS v minulosti čerpala aj prostriedky priamo od štátu. Napríklad v roku 2012 získala zákazku od Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) na takmer 360-tisíc eur, v roku 2015 zasa získala zmluvu na technický audit Vodohospodárskej výstavby za 294-tisíc eur.

Faktom je, že v oboch prípadoch ide o firmy, ktoré vyrábajú aj elektrickú energiu. ŽSR v minulosti verejnosti sprístupnili analýzu, ktorú im JHS vypracovala. Vodohospodári ju však nikdy neukázali.

JHS v minulosti zarábala desaťtisíce eur aj na posudkoch pre políciu. Tie sa týkali najmä káuz v oblasti energetiky, časť z nich napríklad kauzy Gorila.

Preč ho poslal Danko

Napriek tomu, že Holjenčík lietal vo vážnej kauze, jeho odchod z pozície predsedu ÚRSO sa v roku 2017 nerodil ľahko. Premiér Robert Fico ho najprv podržal. Keď silneli hlasy volajúce po jeho odvolaní, Fico tvrdil, že ÚRSO musí najskôr vyriešiť problém s vysokými zálohovým platbami za elektrinu, ktoré dostali odberatelia.

Koaliční partneri boli tvrdší. Vtedajši predseda Mosta-Híd Béla Bugár vyzval Holjenčíka na odchod po tom, ako odmietol prísť do Národnej rady a vysvetliť svoju kauzu, čo zdôvodnil nezávislosťou ÚRSO.

„Cynizmus, bezcharakternosť, neviem, ako to nazvať,“ komentoval Holjenčíkovo rozhodnutie Andrej Danko. Práve Danko presadzoval parlamentné riešenie, teda aby poslanci uznesením vyzvali vládu k odvolaniu Holjenčíka. Danko to podporoval napriek tomu, že Fico s odvolaním šéfa ÚRSO nesúhlasil.

Keďže predseda národniarov je teraz súčasťou vládnej koalície, ktorá opäť Holjenčíka vrátila na post predsedu ÚRSO, obrátili sme sa naňho s otázkami, či zmenil názor na tohto kontroverzného úradníka. „Asi viete moju odpoveď, pekný deň,“ poznamenal Andrej Danko a nič viac už nedodal.

Holjenčík nekomentuje

Jozef Holjenčík sa k otázkam na domov dôchodcov v Lokci, nájomnej zmluve s JHS a prepojeniam s firmou JHS nechcel vyjadriť.

„Ja už som k tomu povedal všetko, možno pred piatimi rokmi. To je všetko,“ odvetil Holjenčík a zložil telefón.

Aktuality.sk zastihli Holjenčíka na telefónnom čísle, ktoré je už minimálne šesť rokov zverejnené ako kontakt znaleckej organizácie JHS na stránke ministerstva spravodlivosti.

V roku 2019 zhodu čísel vysvetľovala pred súdom firma JHS ako chybu, ktorej dôvod nepozná. „Uvedené sa javí ako nezmysel. Je teda zrejmé, že tvrdenie partnera verejného sektora (JHS) o omyle nemôže byť súdom považované za pravdivé. Súd preto nemá pochybnosť o tom, že kontaktnou osobou partnera verejného sektora (JHS) vo veciach spojených s činnosťou znaleckej organizácie JHS, s. r. o., bol dlhodobo M..G. L. (Holjenčík, pozn. red.) a tento stav nepochybne trval aj v čase začatia tohto konania,“ uviedol súd k označeniu zhody čísel za chybu. Po štyroch rokoch si JHS stále uvádza rovnaký telefonický kontakt, aktuality.sk

X X X

 Francúzi zadržali desiatky podozrivých zo sexuálneho zneužívania detí

Všetci zadržaní sú muži a ich vek sa pohybuje od 30 do vyše 60 rokov. Francúzska polícia podnikla tento týždeň rozsiahly záťah proti osobám podozrivým zo sexuálneho zneužívania detí. Akcia sa uskutočnila v 53 zo 101 departementov v kontinentálnom Francúzsku i v zámorí a polícia počas nej zadržala 80 osôb. S odvolaním sa na vyhlásenie komisára Quentina Bevana o tom v sobotu informovala agentúra AFP.

Typický profil páchateľa neexistuje

Všetci zadržaní sú muži a ich vek sa pohybuje od 30 do vyše 60 rokov. Pochádzajú z rôzneho sociálneho prostredia: je medzi nimi poslanec miestneho zastupiteľstva, dvaja učitelia, tréneri, animátor v centre pre deti so zdravotným znevýhodnením, ale aj osoba poberajúca sociálne dávky. Bevan na margo toho uviedol, že „neexistuje žiadny typický profil páchateľa sexuálnych trestných činov“.

Polícia pri pátraní odhalila v počítačoch alebo na pevných diskoch „viac ako 100.000″ videí a fotografií.

Niektoré boli „extrémne násilné“ a zahŕňali „sexuálne činy na bábätkách alebo deťoch, ktoré boli sexuálne zneužívané zvieratami,“ spresnil Bevan s tým, že „je to ten najhorší druh podlosti“.

Priznali sa

Všetci podozriví sa k činom, ktoré sa im kládli za vinu, priznali, aj keď niektorí sa ich snažili bagatelizovať alebo popierať svoju zodpovednosť.

Podľa Bevana niektorí zo zadržaných boli v čase, keď k nim prišla polícia, „v procese ničenia svojich počítačov kladivami“.

Z 51 mužov predvedených pred vyšetrujúceho sudcu ich vo väzbe skončili trinásti. Na ďalších 38 bol uvalený súdny dohľad, ale boli prepustení na slobodu až do ďalšieho preskúmania dôkazov.

Vyšetrovanie prípadu pokračuje, uviedlo vo vyhlásení ministerstvo vnútra.

Podľa televízie BFM ide o jednu z najväčších policajných operácií, aké sa kedy vo Francúzsku uskutočnili, aktuality.sk

X X X

 Česi sa neprestávajú čudovať počínaniu ministerky Šimkovičovej

V tomto prehľade sa okrem témy z titulku dozviete aj o zrušení prejavu Volodymyra Zelenského k americkému Senátu, či vzostupe AFD vo východnej časti Nemecka. No a končiť budeme návštevou iránskeho prezidenta Raisího v Putinovom Rusku.

 Český web Novinky.cz uverejnil na svojich stránkach článok s titulkom „Slovenská ministerka naďalej udivuje. Peniaze na boj s dezinformáciami dá radšej na opravu strechy“.

Článok opisuje rozhodnutie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorá sa rozhodla presmerovať 400 000 eur určených na boj proti dezinformáciám a hoaxom na opravu strechy Slovenskej filharmónie a prevádzku Univerzitnej knižnice v Bratislave. Český web pripomína, že sama Šimkovičová pracovala v minulosti v televízii Slovan, ktorá bola označovaná za dezinformačnú.

Ministerka tvrdí, že peniaze plánované na boj proti dezinformáciám a hoaxom nie je možné využiť na tento účel z časových dôvodov, lebo ich využitie je obmedzené na rok 2023. Ministerka však už nehovorí o tom, že kvôli presmerovaniu peňazí sa musia rušiť akcie, ktoré boli na boj proti dezinformáciam a hoaxom naplánované a mali sa uskutočniť práve do konca roka. Dotačný program na tieto akcie pridelila Silvia Hroncová, predchodkyňa ministreky Šimkovičovej.

Kvôli presmerovaniu peňazí Šimkovičovou muselo zrušiť svoju akciu napríklad Divadelné centrum v Martine, ktoré chcelo za prostriedky z dotácií odohrať inscenáciu Pavučina lží pre stredoškolákov. Po uvedení inscenácie bolo naplánovaných dvadsať diskusných programov, ktoré mali stredoškolákov pripraviť na výskyt hoaxov a dezinformácií. Tie sa teraz museli taktiež zrušiť.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok zrušil svoj plánovaný online prejav k Senátu USA. Podľa ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova sa tak stalo kvôli náhlej zmene vojenskej situácie na Ukrajine, uvádza Ukrajinská Pravda. Umerov taktiež uviedol, že Zelenskyj svoj prejav prednesie „najskôr, ako to bude možné“.

Zelenskyj mal v prejave vyzvať Republikánov, aby schválili ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Republikáni odmietajú podporiť zákon navrhnutý prezidentom USA Joeom Bidenom o vojenskej pomoci pre Ukrajinu a Izrael, pokiaľ nebude jeho súčasťou aj finančná podpora pre posilnenie zelenej hranice s Mexikom. Republikáni požadujú aj sprísnenie migračnej politiky a podmieňujú ním schválenie pomoci vo výške 61 miliárd dolárov pre Ukrajinu.

Ak Republikáni nezmenia svoj názor, koncom roka dôjdu peniaze na ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny, ktorá ich potrebuje na obranu pred ruskými agresormi. Vo štvrtkovom hlasovaní Bidenov zákon každopádne odmietli.

 Časopis Spiegel si zadal prieskum volebnej podpory na východe Nemecka, kde sa v troch spolkových krajinách budú v roku 2024 konať komunálne voľby. Podľa prieskumu sa v bývalej NDR teší najväčšej obľube pravicovo extrémistická AFD, ktorú by volilo 32 percent voličov. AFD tak neuškodil ani dohľad Úradu pre ochranu ústavy či množiace sa úvahy o zákaze strany. CDU skončila s veľkým odstupom na druhom mieste, hlas by jej odovzdalo 24 percent voličov.

Strany nemeckej vládnej koalície utrpeli v prieskume debakel, SPD by v v bývalej NDR volilo len 12 percent voličov, Zelených 9 percent a FDP štyri percentá. Komunistická Die Linke by získala 9 percent.

Prieskum je dôležitý z toho dôvodu, že v roku 2024 sa budú konať krajinské voľby v Sasku, Durínsku a Brandebursku, ktoré sa nachádzajú v bývalej NDR. Doteraz v žiadnych krajinské voľbách v Nemecku sa AFD nestala najsilnejšou stranou a nezostavovala krajinskú vládu. Prieskum ukazuje, že sa to v roku 2024 môže zmeniť.

 Iránsky prezident Ebrahím Raisí navštívil vo štvrtok Moskvu, kde ho prijal ruský prezident Vladimír Putin. USA sa obávajú, že obaja lídri sa dohodnú na prehĺbení spolupráce vo vojenských otázkach. Irán dodáva Rusku drony, ktorými Moskva útočí na Ukrajinu, existuje obava, že Teherán začne dodávať Moskve aj svoje balistické rakety.

Oficiálne je však návšteva zameraná na otázky Blízkeho Východu a vojenského konfliktu medzi Izraelom a Hamásom, uvádza Euractiv.com. Raisí označil útokyn Izraela na pásmo Gazy za „genocídu“ Putin zas tvrdil, že sa neubráni slzám, keď vidí palestínske deti zranené Izraelom. Rusko pritom pravidelne podniká útoky proti ukrajinským civilistom, v ktorých zomierajú aj ukrajinské deti, aktuality.sk

X X X

 Zomrel herec Ladislav Županič, daboval Dočolomanského, Eastwooda či Mela Gibsona

Vo veku 80 rokov zomrel v sobotu český herec a dabér Ladislav Županič. Podľa webových Noviniek.cz skonal vo vinohradskej nemocnici v Prahe. Český herec bol držiteľom Ceny Thálie za celoživotné herecko-spevácke majstrovstvo. Medzi jeho najznámejšie filmy patria Vesničko má středisková, Kamarád do deště, oba diely rozprávky Princezna ze Mlejna alebo relatívne nedávny Příběh kmotra.

 Ve veku 80 rokov zomrel herec a dabér Ladislav Županič (na snímke z roku 2016). Bol držiteľom ceny Thálie za celoživotné herecko-spevácke majstrovstvo.

„Herecká asociácia Vás bohužiaľ musí informovať o smutnej správe, ktorá nás veľmi zasiahla. Podľa informácií rodiny dnes náhle zomrel kolega, skvelý herec, dabér, pred časom aj riaditeľ Hudobného divadla Karlín, nositeľ Ceny Thálie, pán Ladislav Županič. České herectvo tak opustila veľká osobnosť,“ uviedla na sociálnych sieťach Herecká asociácia.

„Práve mi to napísal v správe známy, som z toho úplne v šoku. Poznala som ho ako riaditeľa karlínskeho divadla, tam sme spolu tiež hrali v krásnych hrách. Bol to práve on, kto mi dal veľa príležitostí. Budem naňho spomínať ako na krásneho človeka, ktorý miloval ľudí,“ povedala herečka Kateřina Brožová.

Županiča poznajú divadelní, filmoví a televízni diváci všetkých generácií, jeho hlas zase milovníci snímok s Clintom Eastwoodom, Paulom Hoganom či Melom Gibsonom. Zanedbateľné nie je ani jeho desaťročné pôsobenie na čele karlínskeho divadla. Županič sa narodil v Prostějove v roku 1943. Po absolvovaní brnianskej Janáčkovej akadémie múzických umení (JAMU) v roku 1964 začal pôsobiť v divadle malých foriem Paravan. Po krátkom angažmáne v Armádnom zbore Víta Nejedlého nastúpil v roku 1970 do Hudobného divadla Karlín, ktorému neskôr i šéfoval.

Vo filme sa na začiatku kariéry mihol v Noci na Karlštejne, v Tajomstve hradu v Karpatoch nadaboval Michala Dočolomanského. Medzi jeho najznámejšie filmy patria Vesničko má středisková, Kamarád do deště, oba diely rozprávky Princezna ze Mlejna alebo relatívne nedávny Příběh kmotra.

V televízii sa objavil napríklad v seriáloch Arabela, Chlapci a chlapi, Zdivočelá země či Okresní přebor.

V roku 2015 získal Cenu Thálie za celoživotnú prácu v odbore muzikál-opereta. Bol trikrát ženatý, jeho druhá manželka bola herečka Jana Drbohlavová, ktorá zomrela v roku 2019./agentury/

X X X

Stovky Gruzíncov sa zhromaždili na podporu EÚ pred rozhodnutím o kandidatúre

 Lídri EÚ budú rokovať o udelení štatútu kandidátskej krajiny Gruzínsku aj o otvorení prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom 14. a 15. decembra.

Stovky Gruzíncov sa v sobotu zhromaždili v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi, aby podporili smerovanie svojej krajiny k členstvu v Európskej únii. Urobili tak pritom necelý týždeň pred očakávaným rozhodnutím lídrov EÚ o udelení štatútu kandidátskej krajiny Gruzínsku. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

„Jednotnosť Gruzíncov má pri našej ceste do EÚ rozhodujúci význam. Musíme ju opäť preukázať a zabezpečiť, že náš hlas bude vypočutý,“ uviedli vo svojom vyhlásení mimovládne gruzínske organizácie, ktoré zhromaždenie zorganizovali.

Účastníci demonštrácie pochodovali po tbiliskej Rustaveliho triede, pričom mávali gruzínskymi a európskymi vlajkami. Na podujatí sa na Európskom námestí zúčastnila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová. Demonštranti na tomto námestí rozvinuli 33 metrov dlhú a 22 metrov širokú vlajku EÚ, pričom organizátori ju označili za „najväčšiu na svete“.

„Som si istá, že nám udelia kandidatúru do EÚ, pretože my Gruzínci patríme do Európy,“ povedala pre AFP jedna z účastníčok zhromaždenia, zatiaľ čo ďalší z nich uviedol: „Ide o návrat Gruzínska domov. Ahoj, Európa – zbohom, Rusko.“

Lídri EÚ budú rokovať o udelení štatútu kandidátskej krajiny Gruzínsku aj o otvorení prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom 14. a 15. decembra.

Gruzínsko požiadalo o členstvo v EÚ spolu s Ukrajinou a Moldavskom po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu.

EÚ udelila kandidátsky štatút Ukrajine a Moldavsku vlani v júni, ale Gruzínsko vtedy vyzvala na justičné a volebné reformy, zlepšenie slobody médií a obmedzenie moci oligarchov.

Európska komisia (EK) odporučila lídrom EÚ udeliť Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny v novembri. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vtedy uviedla, že odporúčanie Bruselu prichádza aj s upozornením, aby gruzínska vláda podnikla reformné kroky, „ktoré odzrkadľujú nefalšovanú túžbu prevažnej väčšiny gruzínskych občanov začleniť sa do EÚ“.

Členstvo v EÚ a NATO je zakotvené v ústave Gruzínska a podporuje ho podľa prieskumov verejnej mienky vyše 80 percent obyvatelstva, aktuality.sk

X X X

Ukrajina odmieta konanie ruských prezidentských volieb na okupovaných územiach

Ruské úrady plánujú zorganizovať hlasovanie vo voľbách ruského prezidenta aj v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej i Chersonskej oblasti, ako aj na Krymskom polostrove.

Ukrajina v sobotu ostro odsúdila plány Ruska usporiadať na jar budúceho roku voľby prezidenta Ruskej federácie aj na okupovaných územiach Ukrajiny,

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry AP označilo plánované voľby za „nulitné, neplatné“ a varovalo, že všetci medzinárodní pozorovatelia vyslaní na ich monitorovanie budú „čeliť trestnej zodpovednosti“.

Poslanci hornej komory ruského Federálneho zhromaždenia – Rady federácie – vo štvrtok určili, že prezidentské voľby v Rusku sa uskutočnia 17. marca 2024. V piatok Ústredná volebná komisia drvivou väčšinou hlasov prijala uznesenie, že hlasovanie bude trvať tri dni – od 15. do 17. marca.

Zavrieť reklamu

Jednoznačným favoritom prezidentských volieb v Rusku je doterajší šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorý svoju opätovnú kandidatúru oznámil v piatok.

Agentúra AP pripomenula, že je takmer isté, že Putin voľby vyhrá a predĺži svoju represívnu kontrolu nad Ruskom najmenej o ďalších šesť rokov – do roku 2030.

Ruské úrady plánujú zorganizovať hlasovanie vo voľbách ruského prezidenta aj v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej i Chersonskej oblasti – na územiach na východe a juhu Ukrajiny, ktoré Moskva nelegálne anektovala v septembri minulého roka, no plne ich nekontroluje. Hlasovanie sa uskutoční i na Krymskom polostrove, ktorý Rusko nezákonne anektovalo ešte v roku 2014.

Vyhlásenie prezidentských volieb na týchto ukrajinských územiach nasleduje po voľbách do parlamentov zriadených Ruskom, ktoré sa konali v septembri. Kyjev a Západ tieto hlasovania odsúdili ako podvod.

„Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby rezolútne odsúdilo zámer Ruska usporiadať prezidentské voľby na okupovaných ukrajinských územiach a uvalilo sankcie na tých, ktorí sú zapojení do ich organizácie a konania,“ uviedlo vo svojom vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, informovala v sobotu agentúra AP, aktuality.sk

X X X

 V Prahe sa konal pohreb kniežaťa Schwarzenberga. Zúčastnila sa na ňom aj Čaputová

S Karlom Schwarzenbergom odchádza veľká osobnosť moderných dejín, výnimočný politik, intelektuál aj obratný diplomat. Na poslednej rozlúčke s bývalým ministrom zahraničných vecí ČR, poslancom a senátorom to v sobotu povedal český prezident Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

 Odkaz Schwarzenberga vidí v dôraze na ľudskosť, láskavosť a vôľu na pochopenie človeka a tiež v zodpovednosti k českej krajine. Pavel vyzdvihol aj jeho schopnosť spájať a viesť dialóg. „Bol svorkou medzi tradíciou a otvorenosťou k novému bez predsudkov. Bol človekom, okolo ktorého sa schádzali ľudia všetkých generácií a mnohých názorov, a všetci uňho nachádzali pochopenie,“ zdôraznil Pavel.

Kňaz Tomáš Halík v kázni vyhlásil, že Schwarzenberg bol vychovávateľom súčasnej českej spoločnosti a verejného života.

„Spájal v sebe to, čo sa mnohým zdalo ako nespojiteľné – prirodzenú noblesu aristokrata s hlbokou demokratickosťou a skutočnou ľudovosťou. Bol človekom, ktorý sa nad nikoho nepovyšoval,“ opísal zosnulého Halík.

Pripomenul, že rodina Schwarzenberga bola počas nacizmu aj komunizmu vystavená šikanám a krivdám a musela opustiť rodnú krajinu. Keď sa knieža po nežnej revolúcii vrátil do vlasti, pribudla mu podľa Halíka úloha šľachtiteľa nastupujúcej garnitúry. Reprezentoval skúsenosť, rozvážnosť či noblesu. „Na Karlovi mohli všetci vidieť, čo znamená slovo džentlmen,“ dodal.

Na poslednú rozlúčku s kniežaťom prišli na Pražský hrad i ďalšie šľachtické rodiny vrátane monackého kniežaťa Alberta, veľkovojvodu Henricha Luxemburského či lichtenštajnského princa. Prítomná bola aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Po skončení zádušnej omše vyniesla rakvu kniežaťa z katedrály hradná stráž, pričom zaznela Schwarzenbergova obľúbená pieseň „Narodil sa Kristus Pán“. Následných 34 úderov zvonu pripomenulo 34 rokov slobodnej republiky./agentury/

X X X

Ostré slová kazateľa Halíka na pohrebe kniežaťa Schwarzenberga: Populisti, demagógovia a šovinisti vyliezajú z temnôt

 Na Karlovi Schwarzenbergovi mohli všetci vidieť, čo znamená slovo gentleman, tvrdí teológ Tomáš Halík. Podľa jeho slov zosnulý štátnik celkom integrálne spájal v sebe prirodzenú noblesu aristokrata s hlbokou demokratickosťou a skutočnou ľudovosťou, čo mnohí považovali za nespojiteľné.

Na dnešnom pohrebe Karla Schwarzenberga v Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade český teológ a mysliteľ Tomáš Halík upozornil na nebezpečenstvo rozpadu spoločnosti, ktoré je stále hrozivejšie:

„Vidíme to vo svete i v Európe, aj v našom blízkom susedstve i u nás doma, ako populisti, demagógovia a šovininsti teraz vyliezajú z temnôt ako mloky v prorockom románe Karla Čapka a zdvíhajú svoje hlavy.“

Koho konkrétne mal Halík pod mlokmi na mysli, neuviedol. Aj na Slovensku sú však politici, ktorí sú známi výrokmi o potrebe vystúpenia z EÚ a NATO a inklinovaní k autokraciám ako Rusko a Čína.

Kazateľ zdôraznil, že Karel Schwarzenberg celoživotne čelil tým, ktorí by chceli vytrhnúť český národ z rodiny zjednocujúcej sa Európy a spôsobiť tak morálnu, politickú a kultúrnu i hospodársku samovraždu Českej republiky (ČR).

Videl to skôr ako iní

Podľa kňaza pražskej Akademickej farnosti Najsvätejšieho Salvátora zosnulý aristokrat videl skôr ako iní, že členstvo ČR v Európskej únii a NATO je pre našich západných susedov životnou nevyhnutnosťou – hlavným národným záujmom.

„Bol človekom spájajúcim veľké hodnoty, ktoré boli často v protiklade. Ukázal nám všetkým, aké nesmierne dôležité je spojenie češstva a európanstva, vlastenectva a svetovosti. Ukázal nám rýdze vlastenectvo bez akýkejkoľvek páchnucej prímesi – nacionalizmu, jedovatého národného sebectva, bez akéhokoľvek zápecníctva a obmedzenosti.“

Halík by bol najradšej, ak by Schwarzengergovi prirástol prívlastok vychovávateľ: „Myslím si, že by Karel Schwarzenberg mal vojsť do našej historickej pamäte ako vychovávateľ súdobej českej spoločnosti, vychovávateľ šľachetnosti. Tento český šťachtic bol šľachtiteľom nášho verejného života.“

 Šikany a krivdy totalitných režimov

Ako veľké pozitívum aristokratickej výchovy Halík vyzdvihol jej smerovanie k zodpovednosti za všetko zdedené a zverené, výchovu k vernosti duchovným a morálnym hodnotám rodovej tradície.

Halík poznamenal, že zosnulého vychoval k vlastenectvu predovšetkým jeho otec – historik a hlavný autor dokumentu, ktorým sa česká šľachta statočne prihlásila k vernosti českému národu a československej štátnosti v dobe nacistického ohrozenia a ktorý sa zúčastnil protinacistického odboja, Karel Schwarzenberg.

Pripomenul, že rodina šľachtica bola vystavené šikanám a krivdám zo strany nacistického i komunistického režimu. Krátko po vojne museli Schwarzenbergovci opustiť milovanú vlasť.

Keď sa po páde komunizmu mohol Karel Schwarzenberg vrátiť do vlasti, predstavoval sa ako lesník a hostinský – teda ako ten, kto sa stará o krásu a zdravie prírodného životného prostredia a ten, ktorý zabezpečuje, aby ľuďom bolo spolu dobre.

Šľachtiteľ ponovembrovej garnitúry

„Karel Schwarzenberg sa stal šľachtiteľom nastupujúcej garnitúry demokratických správcov verejného života. Mnohí z nich sa zo subkultúry disentov na okraji vtedajšiej spoločnosi ocitli nečakane rýchlo v celkom novej životnej situácii,“ pripomenul Halík.

„Na Karlovi Schwarzenbergovi mohli všetci vidieť, čo znamená slovo gentleman. Nebol povýšeným mentorom, skôr diskrétnym inšpirátorom,“ pokračoval akademický kazateľ. Podľa jeho slov šľachtic vychovával predovšetkým vlastným osobným príkladom.

Halík ocenil, že zosnulý aristokrat bol blízky ľuďom a nad nikoho sa nepovyšoval. „Zároveň táto ľudovosť a ľudskosť bola bez akéhokoľvek populizmu, vulgárnosti a buranstva,“ vyzdvihol teológ osobnosť zosnulého kniežaťa. Ak aj siahol po ostrom slove, podľa Halíka v tom nikdy nebola nízkosť.

Za pozoruhodné označil, ako Schwarzenberg dokázal mať aj vo vysokom veku blízko k mladým ľuďom. „Bol človekom znamenitého humoru,“ pripomenul Halík jednu z vlastností štátnika.

Na zádušnej omši za Karla Schwarzenberga kázal na prianie zesnulého, aktuality.sk

X X X

Saková o novom šéfovi ÚRSO: Nenominovala som ho ja, ale koaličné strany

Ministerka hospodárstva SR a podpredsedníčka strany Hlas-SD Denisa Saková v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy uviedla, že nového šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka nenominovala ona, ale koaličné strany. Podľa nej si však Holjenčík zaslúži druhú šancu.

 „Keďže sme odvolali Andreja Jurisa, situáciu bolo treba riešiť. Museli sme dať na čelo úradu niekoho, kto bude od prvého dňa vedieť, čo robí,“ povedala Saková. Jej oponent, podpredseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti Jozef Hajko (KDH) kritizoval minulosť Holjenčíka, keď už na čele ÚRSO bol. Mal podľa neho problémy s dotáciami pre firmy, ktoré produkovali elektrinu z obnoviteľných zdrojov.

„Nominácia šéfa ÚRSO je vždy politická. Keby sme boli vo vláde, urobíme to ináč. Nechajme však priestor Holjenčíkovi, ako sa bude správať,“ uviedol Hajko a dodal, že nezáleží na tom, s akými cenami príde ÚRSO, pretože ceny energií nastavuje vláda.

 Saková pripomenula, že ceny energií sa meniť nebudú a budú na úrovni roka 2023. Bola to podľa nej jedna z hlavných priorít vlády. Hajko si však myslí, že pomoc pre ľudí by mala byť adresná.

„Vyznieva to ako plnenie populistických predvolebných sľubov. Táto vláda zastropovala ceny plynu na rovnakej úrovni ako tá predchádzajúca. Ale raz ceny budú musieť skokovo narásť,“ vyjadril sa Hajko. Saková však uviedla, že vláda nemala dostatok času, ani dát na to, aby pripravila adresnú pomoc.

Diskutujúci sa dotkli aj témy balíka opatrení na konsolidáciu verejných financií, a to konkrétne zvýšených zdravotných odvodov pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tzv. samoplatiteľov. .

„Verejné financie sú v katastrofálnom stave a je potrebné s nimi niečo urobiť. Koaličné rady schválili 18 opatrení, z toho jedno sa týka zvýšenia o 1 % pri zdravotných odvodoch. Spôsobí to približne nárast odvodov o 166 eur na zamestnanca ročne,“ povedala Saková s tým, že zdravotníctvo je v zlom stave a toto opatrenie mu môže priniesť 360 miliónov eur.

Hajko varoval pred tým, že opatrenie môže poškodiť podnikateľov. Je podľa neho potrebné verejné financie konsolidovať, no vláda to nerobí v tých správnych oblastiach. „Návrhy zákonov sa schvaľujú v skrátenom legislatívnom konaní. V jednom návrhu bolo predstavených 18 opatrení. Podnikateľské prostredie bude trpieť,“ dodal Hajko s tým, že každá firma bude musieť zaplatiť minimálnu daň bez ohľadu na jej hospodársky výsledok./agentury/

X X X

V Moldave nad Bodvou budú opäť miestne občianske hliadky

Mesto získalo dotáciu vo výške takmer 495-tisíc eur.

MOLDAVA NAD BODVOU: V uliciach Moldavy nad Bodvou by od januára budúceho roka opäť mali byť hliadky miestnej občianskej a preventívnej služby (MOPS). Mesto uspelo so svojou žiadosťou a na tento účel tak získalo dotáciu vo výške takmer 495-tisíc eur. Pre TASR to potvrdila jeho hovorkyňa Jana Kovácsová.

MOPS sa podľa jej slov osvedčila aj v minulosti. V osemčlennom zložení fungovala od septembra 2021 do konca marca tohto roka. Po novom by mala mať 12 členov, z toho desať z marginalizovanej rómskej komunity a dvaja by mali byť z majority. V celkovom počte by mali byť aj dve ženy.

„Hodnotíme pozitívne, že nám bola schválená kompletná žiadosť. V nových hliadkach má mesto záujem zamestnať aj ženy, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na rodičov detí, ktoré si neplnia povinnú školskú dochádzku. Predpokladom je, že budú súčinné aj na miestnej poliklinike, hlavne pri pediatrických ambulanciách, kde sa v exponovaných časoch zdržiava viacej ľudí,“ spresnila prednostka mestského úradu Klára Vranaiová.

Hliadky MOPS sú v meste podľa radnice prospešné, pričom aj pri obmedzených kompetenciách posilňovali prácu mestskej polície, ktorá sa tak mohla viac venovať intenzívnejšiemu hliadkovaniu a zásahom tam, kde si to situácia vyžadovala.

„Ich náplňou práce bol dohľad a kontrola nad dodržiavaním verejného poriadku a čistoty v meste, ochrana súkromného majetku, ako aj majetku vo vlastníctve mesta, dohľad nad bezpečnosťou počas vývozu komunálneho odpadu, dohľad pri základných školách, hlavne pri odchode žiakov, nastupovanie do autobusov, prechádzanie cez cestu a podobne,“ spresnilo mesto.

Doposiaľ sa podľa neho MOPS najviac osvedčila pri hliadkovaní v rómskej osade, čo malo preventívny charakter. Prispela aj k eliminovaniu vzniku čiernych skládok v menej frekventovaných lokalitách, či regulovala neprístojné správanie v priestoroch polikliniky najmä počas očkovania proti žltačke. Okrem iného zamedzovala aj tomu, aby deti kládli kamene na Budulovskú cestu, čo ohrozovalo vodičov, aktuality.sk

X X X

 Bitcoin prudko rastie a zlato je dokonca na historických maximách

Posledný vývoj v americkej ekonomike spôsobuje, že rastú ceny kryptomien, ale aj zlata. Za rastom oboch aktív však stoja podobné dôvody.

Úrokové sadzby sú zrejme najdôležitejším faktorom, pomocou ktorého centrálne banky ovplyvňujú dianie v ekonomikách. Okrem toho výška úrokových sadzieb výrazne ovplyvňuje aj ceny mnohých aktív na trhu, od akcií cez kryptomeny až po zlato.

Práve zmeny, ktoré pri očakávaniach v tejto oblasti nastali v poslednej dobe spôsobili, že mnoho zo spomínaných aktív zažilo veľmi výrazný rast. V podstate už koncom minulého týždňa začal pekne rásť kryptomenový trh, v raste pokračoval aj v priebehu víkendu a následne na rast nadviazal aj v priebehu týždňa. Za posledných zhruba 7 dní cena Bitcoinu vzrástla asi o 16 % na zhruba 44 000 USD.

Vrchol bitcoinu

Vývoj na trhu s kryptomenami bol posledné roky veľmi zaujímavý. Bitcoin svoje cenové maximá dosiahol koncom roka 2021, kedy jeho hodnota dosiahla takmer 70 000 USD. Situácia vo svete sa ale v roku 2022 začala výrazne zhoršovať. Prišla vlna inflácie, centrálne banky zvyšovali úrokové sadzby a ľudia mali menej voľných peňazí na investovanie.

Súčasne tiež rástli dlhopisové výnosy, takže iné aktíva, ako napríklad akcie či kryptomeny, sa stávali v porovnaní s nimi menej zaujímavé. Kryptomenový trh nasledujúce kvartály výrazne klesal a Bitcoin dosiahol svoje lokálne minimá zhruba pred rokom na úrovni okolo 16 000 USD. Odvtedy sa však situácia vo svete postupne mení k lepšiemu a kryptomenový trh rastie.

Kryptomenám v poslednej dobe pomáha hneď niekoľko vecí. Prvou z nich je to, že sa bitcoin pomaly blíži k takzvanému halvingu. Pri ňom sa spomalí tempo pribúdania nových bitcoinov do obehu na polovicu, čo v minulosti predznamenávalo rast cien kryptomien. Druhým dôvodom je to, že by sme sa už začiatkom budúceho roka mohli dozvedieť, či americké regulačné orgány schvália hneď niekoľko spotových bitcoinových ETF.

Ak by sa to naozaj stalo, mohlo by to do trhu priniesť nové finančné prostriedky. Už pred rokmi totiž predstavitelia niektorých bánk a fondov hovorili, že ich veľkí klienti požadujú nejaké možnosti investovania do kryptomien, avšak bránia im v tom rôzne legislatívne či praktické obmedzenia.

Skoršie znižovanie úrokov

Okrem toho kryptomenám pomáhajú v poslednej dobe aj meniace sa očakávania v oblasti úrokových sadzieb. Ešte zhruba pred mesiacom trh očakával, že do konca budúceho roka sadzby klesnú 3- alebo 4-krát. Posledné dáta, ktoré chodia z americkej ekonomiky však ukazujú, že boj s infláciou je úspešný a centrálna banka nebude mať dôvod sadzby ďalej zvyšovať a bude ich pravdepodobne znižovať skôr a viac, ako sa pôvodne čakalo.

Trh teda momentálne očakáva, že sadzby do konca budúceho roka klesnú až päťkrát. Tieto očakávania oslabujú americký dolár, ktorý tiež pomáha k rastu aktív, ktorých cena je vyjadrená v dolároch. Okrem kryptomien sa dobre darilo aj zlatu. Jeho cena dosiahla začiatkom minulého týždňa úroveň okolo 2140 USD, čo predstavuje historicky najvyššie hodnoty.

Neistota vo svete

Zlatu pomáhajú v raste všetky vyššie spomínané faktory a okrem toho aj aktuálne rastúce geopolitické napätie vo svete. Zlato je totiž považované za bezpečný prístav, do ktorého investori presúvajú svoje peniaze keď očakávajú problémy vo svete.

Práve z tohto dôvodu dosiahlo zlato predchádzajúce maximá v roku 2020 po príchode covidu. Momentálne je však geopolitických rizík vo svete tiež stále dosť. Vojna na Ukrajine stále trvá, do toho sa pridal konflikt v Izraeli a dlhodobo tiež rastie napätie USA a Číny. Zlatu teda tiež pomáhajú aj tieto udalosti, aj keď jeho cena po dosiahnutí maxím skorigovala na nižšie hodnoty, aktuality.sk

X X X

Sú slovenskí poslanci najväčší papaláši? Estónski kolegovia im môžu závidieť, nemeckým by sa ich výhody zdali smiešne

Poslanci Národnej rady (NR SR) majú v porovnaní s väčšinou Slovákov nadpriemerne dobré pracovné podmienky. Zákon im určuje vysoký plat, nárok na bezplatné ubytovanie a zo štátneho rozpočtu sa uhrádza mzda aj ich asistentom. Po skončení výkonu mandátu navyše dostanú aj “zlatý padák“. Namieste je teda otázka, či takto dobre nastavené podmienky majú poslanci na celom svete, alebo Slovensko je v tejto veci akýsi unikát.

 Poslanci Národnej rady zvolení v septembrových voľbách by už mali dostať svoje prvé platy v deviatom volebnom období. Na výplatnej páske im má svietiť hrubá mzda vo výške 3 912 eur. K tomu patrí ešte nezdaniteľný príplatok na výdavky, ktoré súvisia s výkonom funkcie. Volá sa to paušálna náhrada a jej výška je tento rok stanovená na 2 348 eur pre poslancov z Bratislavského kraja, zákonodarca z iného regiónu dostane o necelých tristo eur viac.

Členovia parlamentu okrem toho majú zadarmo plne vybavenú kanceláriu v priestoroch NR SR, možnosť zamestnať si až troch asistentov, na ktorých náhrady sú hradené z rozpočtu, a tiež majú nárok na bezplatné ubytovanie v prípade, že do práce dochádzajú z iného mesta. Poslanci majú k dispozícii aj garáž priamo v budove parlamentu, teda nemajú problém s parkovaním, ktorý trápi mnohých Bratislavčanov. Na domáce pomery sú takéto výhody viac ako atraktívne. A ako sú na tom poslanci v iných krajinách?

Témou sa zaoberal aj Parlamentný inštitút Kancelárie Národnej rady SR, ktorý zanalyzoval platové podmienky a pracovné benefity zákonodarcov v jedenástich európskych krajinách. Kým platový systém je vo všetkých krajinách nastavený podľa viac-menej podobných princípov, ďalšie podmienky práce poslancov parlamentov sú v zásade odlišné. Hlavné rozdiely si možno všimnúť práve pri položke paušálne náhrady.

 Na Slovensku poslanci tento príplatok dostanú automaticky a na čo ho minú, nemusia ani dokladovať. Podľa zákona sú tieto diéty určené na hradenie výdavkov spojených s výkonom poslaneckej funkcie. Poslanci strany SaS napríklad z nich hradia náklady na služobné cesty. Členovia Smeru ich tiež míňajú na úhradu cestovných nákladov, na stravovanie či na nocľažné.

Poslanci českej snemovne majú systém nastavený ešte štedrejšie. Zo štátnych peňazí majú hradené výdavky na reprezentačné účely a výdavky na stravovanie pri tuzemských cestách, prislúcha na to paušálna náhrada vo výške 16 percent platovej základne, tento rok ide o sumu okolo 620 eur. Okrem toho majú nárok na viacúčelové paušálne náhrady podľa vzdialenosti obce, v ktorej má poslanec trvalý pobyt, ide o sumy od 1 500 eur až do 2 300 eur. Čím ďalej od Prahy člen snemovne býva, tým väčšiu náhradu dostane. Ďalších tisíc eur má na zaplatenie odborných a administratívnych prác – výdavky však musí zdokladovať.

Náhrady sú na zriadenie kancelárie vo volebnom kraji. Štát tu zaplatí nájom priestorov, poskytne okolo 200 eur na nábytok a vybavenie a každý mesiac prispeje na výdavky na telekomunikačne služby a kancelárske potreby sumou do 300 eur. Radovému poslancovi patrí aj naturálne plnenie v podobe ubytovania. Ak nevyužije priamo byty ponúkané Poslaneckou snemovňou, má právo na vyhľadanie vlastného prenájmu. Za takýto prenájom mu patrí aj náhrada výdavkov, maximálne však do 850 eur mesačne.

 Poslanci fínskeho parlamentu síce majú dvojnásobne vyšší plat oproti slovenským kolegom, no dostávajú nižšie paušálne náhrady. Tie sa pohybujú v sumách od 987 do 1 809 eur a platí tu princíp podobný českému. Teda čím ďalej od hlavného mesta poslanec býva, tým väčšiu kompenzáciu dostane. Pritom nemusia tieto peniaze míňať na kupovanie lístkov, podľa fínskych zákonov zákonodarcovia môžu bezplatne používať prostriedky osobnej železničnej dopravy, štát im tiež uhrádza výdavky na leteckú dopravu a taxislužby v metropolitnej časti Helsiniek.

V Grécku existuje viacero druhov paušálnych náhrad. Okrem štandardného príspevku od 660 do 830 eur mesačne majú aj cielene zamerané na kompenzovanie určitých typov nákladov. Z rozpočtu sa im uhrádzajú náklady na bývanie v Aténach, na prenájom bytu dostanú tisíc eur mesačne, ak prespávajú v hoteli, dostanú o 200 eur viac. Ďalších 900 eur mesačne môžu minúť na poštové služby.

 Grécki poslanci 28. mája 2023 zložili prísahu. Už deň na to ale zákonodarcovia parlament zvolený 21. mája rozpustili.

Okrem toho poslanci, ktorí majú trvalý pobyt mimo Atén, majú nárok na zaplatenie spätnej letenky, ak majú v blízkosti bydliska letisko s priamou linkou do gréckej metropoly. Za rok však môžu dostať zaplatených najviac 52 spätných leteniek. Ak do práce dochádzajú autom, majú nárok na uhradenie pohonných hmôt každý mesiac vo výške až do 648 eur. Poslanci tiež majú nárok na asistentov. Zamestnať síce môžu až piatich, no musia splniť podmienku, že dvaja z nich budú odborníci v konkrétnej oblasti.

Kancelária maďarského parlamentu každému poslancovi zaplatí účty za mobil, internet a pridelí palivovú kartu. Kredit na nej je dopĺňaný každý mesiac a jeho výška sa určuje v závislosti od vzdialenosti bydliska poslanca od Budapešti. Regionálni politici tiež majú právo na bezplatné ubytovanie, diéty a kompenzáciu ďalších pracovných nákladov. Ich sumy však treba potvrdiť blokmi. Kancelária zabezpečí poslancovi aj vybavenú kanceláriu v budove parlamentu na nábreží Dunaja a v prípade potreby zaplatí prevádzku ďalšej kancelárie mimo priestorov parlamentu. Výdavky na ňu však nesmú presiahnuť 2 700 eur za mesiac.

Skromné príplatky

Paušálne náhrady estónskych zákonodarcov patria k tým najnižším, z rozpočtu sa im vykompenzujú služobné výdavky do výšky 1 624 eur za mesiac. Z toho môžu hradiť náklady na dopravu, poštovné, cestovné, kancelárske potreby, školenia, reprezentáciu a pohostenie, preklady a tlmočenie, zhotovenie štúdií a znaleckých posudkov. Poslancovi okrem toho patrí náhrada za bývanie, výška príplatku však nesmie presiahnuť 20 percent platu poslanca, teda 1 100 eur.

Skromné príplatky majú aj chorvátski poslanci, zákon im prideľuje diéty za služobné cesty vo výške okolo 200 eur. Ďalšie paušálne náhrady v súvislosti s ubytovaním a cestovaním sa pohybujú v sumách 66 až 332 eur mesačne. Poslanci majú nárok na vybavenú kanceláriu v priestoroch parlamentu, ale nárok na asistenta nemajú. Členovia chorvátskeho parlamentu dostávajú aj skromný plat, okolo 2 700 eur.

V Litve sú paušálne náhrady tiež cielené na uhrádzanie určitých služieb. Poslanci majú nárok na paušálne náhrady vo výške 1 332 eur, ktoré sa poskytujú na pokrytie telekomunikačných a dopravných služieb, ako aj nákladov na kancelárske potreby. Na výkon odborných úloh parlament poskytne asistentov a uhradí ich plat, no kanceláriu si poslanec musí zriadiť sám.

Ani Portugalsko nie je k svojim zákonodarcom príliš štedré. Poslancovi navyše zaplatia len výdavky na cestovanie z regiónu, kde býva, do práce. Zato majú nárok na príplatok za účasť na rokovacích dňoch parlamentu a schôdzach výborov. Okrem toho poslancom portugalského parlamentu každý rok patrí 13. a 14. plat.

 Najlepšie podmienky

Nečudo, že najlepšie podmienky na výkon mandátu majú členovia nemeckého Bundestagu. K platu v sume necelých 11-tisíc eur prislúcha paušálna náhrada až do výšky 4 725 eur. Z tejto sumy si hradia výdavky na bývanie, cestovanie, tlmočenie a prevádzku poslaneckej kancelárie mimo hlavného mesta. Železničnou dopravou po celom Nemecku poslanci cestujú zadarmo. K dispozícii majú aj ročný rozpočet na nákup techniky do kancelárie a hradenie faktúr za rôzne administratívne služby. Uplatniť si môžu len preukázateľné výdavky. Šetriť nemusia ani na asistentoch, na ich platy môžu mesačne minúť až 23-tisíc eur.

Ďalšou výhodou je, že poslanci Bundestagu môžu popri poslaneckej funkcii zarábať aj inde, v tomto prípade však prídu o polovicu mzdy v parlamente. Po skončení mandátu majú nemeckí zákonodarcovia nárok na odmenu vo výške mesačného platu, ktorá sa vypláca za každý rok pôsobenia v parlamente. Najskúsenejší poslanci sa tak môžu uživiť až 18 mesiacov po odchode z Bundestagu.

Aj v Rakúsku poslanci dostanú k platu niečo navyše. Každý rok totiž majú nárok na 13. a 14. plat. Kancelária parlamentu tiež uhradí výdavky na cestovanie a ubytovanie či kancelárske vybavenie. Maximálna výška náhrad je stanovená na 3 226 eur na mesiac a všetky náklady majú byť skutočne vydokladované. Ďalší rozpočet majú na služby asistentov. Ich počet zákon neurčuje, no poslanec nemôže za rok minúť na zamestnávanie pomocnej sily viac ako 69-tisíc eur./agentury/

 X X X

 Úrad špeciálnej prokuratúry – vec politická! Pobabre Smer aj tretie prezidentské voľby?

Zriadenie špeciálnej prokuratúry aj špecializovaného trestného súdu bola vec politická. A to do slova a do písmena. Bola odpoveďou, ako sa vyrovnať s neuveriteľným množstvom škandálov Mečiarových vlád.

 S ich flagrantným krivením právneho systému, s netransparentnou privatizáciou, so zneužívaním štátu či priam s privatizáciou SIS. Tak vznikala „slovenská kapitálová vrstva“, akýsi slovenský variant Klausovej „šokovej terapie“: a táto Húskova v teórii dobre vyzerajúca slovenská inovácia sa v praktickej politike zmenila na najväčšiu redistribúciu bohatstva a vlastníckych vzťahov v našej histórii.

A keď raz svetový génius Václav Klaus, pomýšľajúci na nobelovku, vyslovil tézu o neexistencii špinavých peňazí, nebolo ani dôvodu, prečo by si nemal niečo podobné myslieť Mečiar a spol. Kde nie sú „špinavé peniaze“, tam nie je ani ich „pranie“, ani korupcia, podplácanie, nelegálne prerozdeľovanie či daňové podvodníctvo. Klaus mal však horlivých pokračovateľov nielen v národnom variante, ale aj vo svetovo uvažujúcich reformátoroch miklošovského razenia, pre ktorých pôsobenie na globálnych trhoch tiež nemalo obmedzenie a čo sa prerozdeľovalo na svetových trhoch, už nemalo tú príchuť zápecníctva. Ale kradnutie, vykrádanie či rozkrádanie to bolo rovnaké.

A veru, keď sme zakladali Smer, tak nás hŕstka nadšencov mala predstavu, že práve tomuto treba urobiť koniec. Aj sme vymysleli heslo: „Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu“. A predstavovali sme si veľký očistný program práve od vytvárania a prania tých „špinavých peňazí“. Nebudem tu rozoberať, ako sa z tejto idey stala utópia…

Novátor Lipšic

Ale v čase, keď Smer bol práve prvý rok v parlamente, nadšený mladý moralista Daniel Lipšic presadil zákon o Špecializovanom trestnom súde a Úrade špeciálnej prokuratúry (ktorá mala plniť úlohy práve v rozsahu kompetencií špeciálneho súdu…). Lipšic bol vtedy mladučký minister spravodlivosti v Dzurindovej vláde. Ale za KDH. Nabitý energiou a nadšením pre novoty: a keďže v tom čase bola spoločnosť rozčarovaná, ba až zlostná z podozrení na kriminálne rozkrádanie práve tých najvyšších v riadení štátu a jednoznačne vládlo presvedčenie o ich „nedotknuteľnosti“, mladý novátor si nenechal ujsť príležitosť. Presadil zákon o vzniku týchto špecializovaných inštitúcií na boj proti kriminalite tých najvyššie postavených. Ak si dobre pamätám, hlasoval som za zákon aj ja, a myslím, že aj Smer ako celok. (Logicky, po prvé – taká v tomto období vládla v Smere nálada a, samozrejme, nikto ešte nemal maslo na hlave či špinu za nechtami. To mali tí „druhí“, a tak sa nich treba pozrieť… Iba do kontextu tohto politického aktivizmu: väčšina odbornej verejnosti, stavovských sudcovských a prokurátorských organizácií bola proti…)

Je neprehliadnuteľné, že so zrušením Lipšica aj úradu sa ponáhľa Smer. Na celej akcii je však zarážajúca rýchlosť: prečo to má byť do mesiaca? Prečo skráteným legislatívnym procesom? Uvedomujú si v Smere, že tým definitívne potvrdzujú práve politicky, že majú maslo na hlave? Ten dojem už nezmažú ničím!

Nepamätám si, že by tieto dva špecializované orgány podávali nejaké špeciálne výkony… Až do chvíle, keď sa ukázalo, že brzdou je práve hlava špeciálnej prokuratúry, ktorá sa teda aj podľa právoplatných súdnych rozhodnutí stala hlavou „špeciálnych“ kriminálnych činov. Veď aj príslušný pán dostal 12 rokov za mrežami.

V pýche a arogancii nová Matovičova vláda namiesto toho, aby novým šéfom spravila neutrálnu, uznávanú autoritu, zvolila do čela politicky i morálne doráňaného Lipšica. Sucho konštatujem, že na jeho pôsobení v tejto funkcii som osobne nenašiel žiadne vážne pochybenie. Ale že z funkcie bude musieť odísť tak či tak, bolo jasné od momentu, keď sa ukázalo, že bez Hlasu sa vláda urobiť nedá. Napokon, v tieto dni to pochopil aj Lipšic, ktorý sa síce na začiatku novej vlády prsil, že neodstúpi, ale teraz by chcel odstúpením úrad zachrániť. Nuž, neskoro.

Prečo ten chvat?

Je neprehliadnuteľné, že so zrušením Lipšica aj úradu sa ponáhľa Smer a osobitne Robert Fico. Jasne to napovedal jeho netradičný krok, keď avizoval nápadnú ochotu konzultovať zmenu s Európskou komisiou. (Mimochodom, z európskeho hľadiska je oveľa problematickejšie znižovanie trestných sadzieb za podvody a korupciu s európskymi peniazmi.) Premiér si prosto robí alibi. To, čo je však na celej akcii zarážajúce, je rýchlosť: prečo to má byť do mesiaca? Prečo skráteným legislatívnym procesom? Uvedomujú si v Smere, že tým definitívne potvrdzujú práve politicky, že majú maslo na hlave? Ten dojem už nezmažú ničím! Je u Lipšica nejaký konkrétny prípad, ktorý by mohol namočiť konkrétneho politika? Nič o takom nevieme. Nie je to len arogancia či politická krátkozrakosť?

A teda posledný momentík: ak niečo môže ohroziť víťazstvo Pellegriniho v prezidentských voľbách, je to práve tento chvat. Doteraz výrazne v prieskumoch viedol. Ale Korčokovi sa dostáva do rúk nečakaná zbraň: argument, že Smer a Fico nemôžu a nesmú ovládnuť všetky orgány moci. Prezident ako posledná bariéra tohto úsilia a poistka. Keby som chcel prehru Pellegriniho v prezidentských voľbách, nerobil by som to inak, ako to robí Šutaj Eštok s „čurilovcami“ a Fico s Úradom špeciálnej prokuratúry. Smer už takto pobabral dvoje prezidentské voľby: tie Ficove a aj tie Šefčovičove. Prekazí aj tie Pellegriniho?/agentury/

X X X

Tučné biele dievča. Vyvolená najdrahšieho Angličana čelí urážkam. Príbeh dvojice je inšpiratívny

Declan Rice v lete prestúpil z West Hamu do Arsenalu za 116 miliónov eur a stal sa najdrahším futbalistom anglickej histórie. Kým jemu sa v novom tíme darí, jeho partnerka sa kvôli vzhľadu stala terčom útoku.

 Rice sa okamžite po prestupe stal neoddeliteľnou súčasťou zostavy Arsenalu. V doterajšom priebehu sezóny strelil tri góly a zaznamenal aj dve asistencie. Fanúšikovia sú spokojní, no 24-ročného mladíka môžu trápiť problémy v súkromí.

Konkrétne: jeho partnerka Lauren Fryerová sa stala terčom útoku na sociálnej sieti, ktorý mieril na komentovanie je vzhľadu.

Ako informovali britské médiá, anonymný používateľ na Twitteri zverejnil fotografie Ricea a Fryerovej s nechutným komentárom o jeho priateľke.

 „Declan Rice je multimilionár, s atletickou postavou, vysoký 185 centimetrov, no uspokojil sa s tučným bielym dievčaťom. Ja už tomuto svetu nerozumiem!“ napísal anonym s tým, že po pár hodinách bol príspevok zmazaný.

Rice a Fryerová sú v citovom vzťahu už od stredoškolských čas a ich láska bola korunovaná minulý rok, keď sa im narodil syn Judd.

Declan Rice odolal rôznym celebritám, silikónovým kráskam a ženám pochybných mravov, ktoré viac či menej „poľujú“ po bohatých a slávnych futbalistoch z Premier League. Rice sa pritom odjakživa netajil láskou k Fyerovej. Na sociálnej sieti často zverejňoval zamilované básne, ktoré písal svojej priateľke.

Fryerová bola po futbalistovom boku od čias, keď ho nikto nepoznal a zarábal okolo 3-tisíc libier týždenne. Dnes Angličan írskeho pôvodu ročne zarobí takmer 13 miliónov a ostal nohami pevne na zemí. O nechutné komentáre sa nestará napriek tomu, že na ostrovoch sa téme médiá podrobne venovali.

Fanúšikovia Arsenalu stáli pri futbalistovi a jeho vyvolenej a spolu s poľutovania hodným príspevkom zanechávali komentáre podpory.

„Predstavte si, že by ste si vybrali životného partnera na základe spoločenských štandardov krásy. Ukazuje to, že máte malé mužské ego,“ bol jeden z komentárov. „Na tomto príspevku je toľko zlého, vymažte ho,“ želal si ďalší. To sa napokon aj stalo./agentury/

X X X

Ignoroval Djokovičove rekordy, teraz prehovoril. Čo povedal Federer na adresu srbskej jednotky?

Švajčiarsky tenisový fenomén Roger Federer je už viac ako rok na športovom dôchodku a odvtedy len zriedkavo komentuje dianie v športe, v ktorom je považovaný za jedného z najlepších.

 Novak Djokovič a Roger Federer počas rozlúčky Švajčiara s tenisovou kariérou na vlaňajšom Laver Cupe.

V tomto roku sa ani slovkom nezmienil a negratuloval Novakovi Djokovičovi k dostihnutiu jubilejného 400. týždňa na čele rebríčka ATP, ani k zisku rekordnej 24. grandslamovej trofeje po US Open v New Yorku.

Mnohí fanúšikovia si myslia, že je to kvôli skutočnosti, že srbská tenisová jednotka maže jeden historický zápis Federera za druhým.

Na sociálnej sieti sa však nedávno objavil rozhovor s Federerom, na ktorom mu moderátorka ukázala spoločnú fotografiu s Nadalom a Djokovičom zo Švajčiarovej vlaňajšej emotívnej rozlúčky na Laver Cupe. Následne prehodil pár slov o svojich najväčších súperoch.

„Sú to titáni tejto hry, som šťastný, že som proti nim hral 50-krát,“ povedal Federer. Následne nešetril pochvalnými slovami aj na adresu Djokoviča.

„Mám s nimi veľa spomienok, pekných zápasov a bitiek, odpovedal som mnohokrát na otázky o nich. Môžem povedať len tie najlepšie veci. Je skvelé, že som sa s nimi toľko delil o kurt, dúfam, že Rafa sa budúci rok vráti a Novak bude hrať tak dlho, ako bude chcieť, pretože je to dobré pre tenis.“

 Federer sa v minulosti viackrát priznal, že má omnoho lepší vzťah s Nadalom. Napríklad na začiatku Srbovej kariéry kritizoval Djokovičove časté prerušovania ich vzájomných zápasov. Zdalo sa, že odvtedy sa ich vzťah zlepšil, no ignorovanie srbových rekordov naznačovalo opak.

„Je pravda, že nemôžeme byť kamaráti, pretože s kamarátmi sa rozprávate o všetkom, o dobrom, o zlom, prezrádzate mu tajomstvá… So svojimi súpermi sa podľa mňa nemôžete cítiť pohodlne. Za posledných 15 rokov som častejšie videl Nadala a Federera viac ako svojich rodičov,“ uviedol Djokovič na margo najväčších tenisových rivalov v kariére./agentury/

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.