Hegerova vláda čelí odvolávaniu. Poslanci parlamentu ukončili rokovací deň. Od poobedia rokovali o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Návrh odôvodnil líder SaS Richard Sulík. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) argumenty opozície odmietol. Do diskusie sa prihlásilo 14 poslancov písomne, traja za poslanecký klub. Na rad sa zatiaľ nedostali, diskusii dominovali vyjadrenia ministrov. Pokračovať by v nej mali v piatok ráno.
osud Hegerovej vlády aktuálne závisí na hlasoch siedmich poslancov vrátane troch poslancov okolo Tomáša Tarabu, v hre sú štyri scenáre
odvolávanie sa sa začalo krátko po druhej, premiér Eduard Heger pripomenul liberálom pád vlády Ivety Radičovej a uviedol, že až po hlasovaní prejdú na druhú stranu
Sulík vymenoval 8 hlavných dôvodov, prečo sa rozhodli vládu odvolať
hlasovať by sa predbežne malo v utorok 13. decembra
Peter Pčolinský (Sme rodina) mal na koaličnej rade predložiť návrh na predčasné voľby, ktoré by sa konali v septembri
X X X
Poslanci parlamentu ukončili rokovací deň. Od poobedia rokovali o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Návrh odôvodnil líder SaS Richard Sulík. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) argumenty opozície odmietol. Do diskusie sa prihlásilo 14 poslancov písomne, traja za poslanecký klub. Na rad sa zatiaľ nedostali, diskusii dominovali vyjadrenia ministrov. Pokračovať by v nej mali v piatok ráno od 9.00 h.
X X X
Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) vyhlásila, že SaS odvoláva vládu Eduarda Hegera za svoju vlastnú nečinnosť. Počas diskusie pripomenula, že SaS bola súčasťou koalície a jej aktuálne konanie označila za pľuvanec do tváre slušným ľuďom na Slovensku a za pokrytectvo. „Tiež ste mali zodpovednosť, mali ste moc a mohli ste pracovať. Teraz za vašu vlastnú nečinnosť odvolávate vládu Eduarda Hegera. Pokrytectvo vždy bolo najväčším nepriateľom ľudských práv,“ zdôraznila Remišová.
X X X
Prečítajte si osem hlavných dôvodov SaS, pre ktoré sa rozhodli vládu odvolať. Počas predloženia návrhu ich prezentoval Richard Sulík.
Táto vláda nie je schopná usporiadaného vládnutia.„Ono je to vláda Eduarda Hegera na papieri, ale v skutočnosti je to vláda Igora Matoviča a Borisa Kollára. Chaos, ktorý je posledné mesiace úplne zrejmý, všetci to vidíme, je obrovský,“ povedal.
Koalícia a vláda nevedia zorganizovať samých seba.„Neefektívne rokovania, legendárne dvojhodinové tlačovky so zmätočnými závermi vedú k chaosu nielen v parlamente, ale aj v legislatíve,“ uviedol líder SaS.
Nemohúcnosť hnutia OĽaNO odfiltrovať zlé a veľmi zlé nápady Igora Matoviča.„Predtým sme to robili my na vláde. Teraz sa to po našom odchode presunulo do parlamentu,“ povedal Sulík. Miesto slova odchod povedal najprv obchod, na čo sa ozval veľký potlesk z radov OĽaNO. „To bolo dobré Riško,“ kričal Pročko.
Charakteristickou črtou lídrov súčasnej koalície Matoviča a Kollára, ale aj Eduarda Hegera je nechať veci vyhniť, opakovane odsunúť a potom na poslednú chvíľu a pod veľkým tlakom ich prijímať. „Presne takto sa nesmie a nemá vládnuť,“ povedal.
Absolútny dešpekt pred pravidlami.„Koľkokrát sme kritizoval Smer v minulých obdobiach, že nerešpektujú pravidlá, ale dnes je to ďaleko horšie,“ kritizoval Sulík s tým, že je pravidelne porušovaný okrem iného aj rokovací poriadok či obchádzanie medzirezortného pripomienkového konania.
Problémom je aj nadmerný počet skrátených legislatívnych konaní.„Počet skrátených legislatívych konaní, ktoré sme spolu s OĽaNO počas vlád Smeru kritizovali, je dnes štyrikrát väčší, 103 namiesto 28,“ znel ďalší dôvod.
Neschopnosť kompromisu a neschopnosť hľadať najlepšie riešenia.„Pozrime sa, čo sa stalo s lekármi. Najprv nič, žiaden kompromis a potom to bolo o stovky miliónov drahšie.“
Zneužívanie funkcie ministra financiína osobnú pomstu a osobné ťaženie./agentury/
X X X
Si navštívil Saudskú Arábiu. Rokovať má hlavne o energetike
Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestoval v stredu do Saudskej Arábie. Trojdňová návšteva by sa mala zameriavať na väzby v oblasti energetiky.
Si Ťin-pching má rokovať so saudskoarabským kráľom Salmánom, korunným princom Muhammadom bin Salmánom a zúčastní sa aj na summite šesťčlennej Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu, či na ďalšom summite krajín z tejto oblasti.
Ide o tretiu zahraničnú cestu čínskeho prezidenta od začiatku pandémie koronavírusu. Na návšteve Saudskej Arábie je po prvý raz od roku 2016. Čína je najväčším odberateľom ropy od Saudskej Arábie a obe krajiny pravdepodobne chcú v období hospodárskeho chaosu a geopolitickej prestavby prehĺbiť svoje vzťahy.
Saudskoarabský minister energetiky princ Abdulaziz bin Salmán v stredu povedal, že jeho krajina „zostane dôveryhodným a spoľahlivým partnerom Číny“ na svetovom trhu s ropou.
Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby uviedol, že Saudská Arábia je aj naďalej kľúčovým spojencom USA. Upozornil však na „vplyv, ktorý si chce Čína získať po celom svete“.
Oficiálna tlačová agentúra SPA uviedla, že do Saudskej Arábie v rokoch 2005–2020 smerovalo viac než 20 percent čínskych investícií v arabských krajinách, čo je najviac v tomto regióne. Trhy s ropou sú v bilaterálnych rozhovoroch medzi oboma krajinami kľúčové najmä v spojitosti s nestabilitou na trhoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu/agentury/
X X x
Káčer, Naď aj Hirman navštívili Kyjev, prijal ich Zelenský. SR poskytne Ukrajine tzv. zimný balík
Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer vo štvrtok spolu s ministrom obrany Jaroslavom Naďom a ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom navštívil Kyjev. Káčer Ukrajinu uistil o pokračujúcej politickej, diplomatickej, vojenskej, finančnej aj humanitárnej podpore zo strany Slovenska.
Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer (tretí sprava) spolu s ministrom obrany Jaroslavom Naďom počas návštevy Kyjeva, 8. decembra 2022
Ako rezort zahraničia informoval v tlačovej správe, v Kyjeve prijal trojicu ministrov ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, prvý podpredseda Najvyššej rady Ukrajiny Oleksandr Kornienko, pričom rokovali tiež s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhaľom a svojimi rezortnými partnermi.
„Do Kyjeva sme neprišli s prázdnymi rukami. Chceme, aby Ukrajina vydržala počas nadchádzajúceho zimného obdobia, preto jej Slovensko poskytne generátory, teplovzdušné ohrievače, ako aj materiál na opravu poškodenej energetickej infraštruktúry, tiež prikrývky, vankúše či lekárničky,” povedal Káčer.
Slovensko, ktoré patrí medzi najväčších poskytovateľov pomoci Ukrajine, je pripravené pomáhať aj pri obnove zničených miest a rekonštrukcii fabrík, teplární či dopravnej infraštruktúry.
Rozsah škôd, ktoré brutálna ruská agresia spôsobila, označil Káčer za enormný. Osobne sa o ničivých dôsledkoch krokov Moskvy presvedčili ministri v meste Irpiň v Kyjevskej oblasti.
Káčer prirovnal Putinovu vojnu k Hitlerovmu útoku.
„Aj takto budeme naďalej podporovať suverénnu a nezávislú Ukrajinu v jej medzinárodne uznaných hraniciach. Podmienky na ukončenie Ruskom vedenej vojny musí stanoviť Ukrajina a ukrajinské vedenie ich už viackrát verejne a jasne formulovalo. Kľúčové je ukončenie všetkých vojenských aktivít a stiahnutie všetkých ruských vojsk a predstaviteľov okupačnej správy z celého ukrajinského územia. Následne sa začne proces vyšetrovania a spravodlivého potrestania všetkých páchateľov násilností a vojnových zločinov, ktorých sa Rusko na Ukrajine dopustilo,“ vyhlásil Káčer po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Dmytrom Kulebom.
Spoločne si tiež uctili pamiatku padlých počas ruskej agresie položením kytíc k Múru obetí vojny v Kyjeve. Šéfovia diplomacií podpísali memorandum o porozumení medzi oboma rezortmi diplomacie, ktorého cieľom je zintenzívniť dvojstrannú spoluprácu.
Zimný balík pomoci
Podľa ministra obrany Naďa Slovensko poskytne Ukrajine tzv. zimný balík pomoci v hodnote približne 800-tisíc eur. Priblížil, že balík pomoci obsahuje materiálové vybavenie v podobe benzínových generátorov, zimnej výstroje, elektrocentrál a transformátorov, materiál pre teplárenstvo a potravinové dávky.
„Okrem toho tiež odmínovacie komplety Božena v hodnote 1,8 milióna eur, balistické vesty v hodnote 1,2 milióna eur a ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote približne 6,3 milióna eur,“ napísal Naď na sociálnej sieti.
„Od začiatku ruskej invázie venovala Slovenská republika Ukrajine pomoc v celkovej hodnote, vrátane tohto balíka, približne 167,8 milióna eur. Súčasťou slovenskej pomoci bol okrem systému protivzdušnej obrany S-300 už aj odmínovací systém Božena, päť vrtuľníkov, munícia, palivo či ručné zbrane,“ povedal minister.
Doplnil, že ďalším projektom pomoci bolo darovanie 30 bojových vozidiel pechoty BVP-1, za ktoré Slovensko získa od Nemcov 15 bojových tankov Leopard 2A4./agentury/
X X X
Finančný trh je pre Slovákov komplikovaný, od finančných poradcov chcú zrozumiteľné informácie
Podľa prieskumu spoločnosti Prosight, zameranom na vnímanie finančného trhu a poradcov, je pre Slovákov finančný trh neprehľadný a komplikovaný. Od finančných poradcov chcú okrem výnosu aj to, aby ich vzdelávali a vysvetľovali im finančné produkty. Chcú rozumieť, kam, a prečo idú ich peniaze.
Ľudia majú pocit, že finančný trh je komplikovaný, produktov je v súčasnosti na trhu veľa, spoločností, ktoré ich ponúkajú, tiež. Nevyznajú sa a v konečnom dôsledku sa im ani nechce vo svete financií orientovať. Vyplýva to z výsledkov výskumu na zložke tisíc respondentov vo veku 18 – 60 rokov, ktorý realizovala spoločnosť Prosight v spolupráci s agentúrou Mindshare Slovakia a výskumnou pracovníčkou Máriou Friedmannovou.
Ľudia majú pocit, že ich chcú oklamať
Slováci podľa prieskumu túžia po tom, aby im niekto, komu veria, svet financií vysvetlil, prípadne zjednodušil, aby mu pochopili a nemuseli si hľadať informácie a vzdelávať sa v tomto okruhu sami.
„Keď si treba zaobstarať nejaký finančný produkt, všetko je otravné, stále mám pocit, že ma niekto ide oklamať, nemám k tomu dôveru, ani tomu nerozumiem. Nechce sa mi to študovať, nie je to pre mňa zaujímavé, skôr mám pocit, že musím,“ hovorí, o tom ako vníma finančný trh jeden z respondentov.
Viac veria finančným poradcom v bankách
Dôvera je dôležitá v každom medziľudskom vzťahu. Ak ide o naše financie, sme o niečo obozretnejší. Ľudia ešte stále vnímajú finančných poradcov ako nedôveryhodných kvôli konfliktu záujmov. Nedôvera pramení z toho, že klienti nerozumejú, prečo by im mali poradcovia, čo najlepšie poradiť, ak sú ohodnotení na základe provízií.
Banky majú výhodu, ľudia sú ich klientom, a tak vedia ponúkať svoje produkty pri každej návšteve, či telefonicky. S bankou už majú ľudia svoje skúsenosti, dôverujú jej ako inštitúcii. Ľudia sa na trhu ale nevyznajú, preto si neuvedomujú, že banky im ponúknu len to, čo majú vo svojom portfóliu. Nikdy im neukážu najvýhodnejšiu ponuku, lebo by to znamenalo, že im musia ukázať aj produkty konkurencie. Finančný poradca naopak dokáže predstaviť produkty viacerých bánk, poisťovní a vybrať tú najvýhodnejšiu na mieru pre klienta.
Dôveru si vedia získať aj finanční poradcovia mimo banky, ak finančný poradca urobí dobrý prvý dojem a klient je s finančným produktom spokojný. Vtedy sa dôvera buduje rýchlo a ľudia mu zostanú verní. Vyhráva teda pozitívna prvá skúsenosť.
Štyri znaky dôvery vo finančných poradcov
Odbornosť– vie detailne vysvetľovať, zhodnotiť, porovnať rôzne produkty a jasne odpovedá na otázky bez toho, aby si musel niečo ešte doštudovať.
Záujem a integrita– počúva vaše požiadavky, odpovedá na vaše otázky, je nápomocný, zaujíma sa, čo chcete dosiahnuť so svojimi financiami, aké sú vaše možnosti a hľadá riešenia priamo pre vás. Ak sa niečo na trhu mení, myslí na vás a ozve sa vám, aby ste boli informovaní o zmenách.
Jazyk– priateľsky, ľudsky a hlavne zrozumiteľne. Tak by mal s vami komunikovať poradca, prehnané sebavedomie či istota vzbudzuje nedôveru. Ľudia chcú, aby im produkty, ktoré ponúka, vedel ľudsky a zrozumiteľne vysvetliť a aby sa zaujímal o ich osobnú situáciu.
Špecializácia– najviac dôverujú tým, ktorí sa špecializujú na určité produkty, oblasť a neriešia všetko naraz.
Z kvalitatívnych výskumov vyplynulo, že ak majú ľudia s finančným poradcom dobrú prvú skúsenosť, ostávajú s ním riešiť aj všetko ostatné ohľadom ich financií. Toto platí v prípade, že sa im poradca pravidelne pripomína a ozýva, prípadne ich upozorňuje, ak sa na trhu naskytne nejaká príležitosť, lepšia ponuka.
„Mám teraz zopár finančných poradcov, jeden sa stará o poistky majetku a auta, ďalšia o nehnuteľnosti a investície a jeden o životné poistenia. Všetkých poznám najmenej 15 rokov,“ hovorí v prieskume jeden z respondentov, ktorý je ukážkovým príkladom toho, že pri kvalitných službách ľudia zostávajú verní roky.
Vysvetlime si to na príklade poistenia. Pán Novák si založil životné poistenie u svojho finančného poradcu, keď mal 26 rokov a bral si hypotéku na byt. Poradca mu vybavil nielen životné poistenie, ale aj poistenie nehnuteľnosti a auta. Ako 28-ročný sa pán Novák oženil, jeho žena nemala založenú životnú poistku, a tak sa ozval svojmu poradcovi, s ktorým mal dobrú prvú skúsenosť a založila sa poistka aj pre jeho manželku a čerstvo narodené dieťa. Všetky poistenia má pán Novák pod jednou strechou a môže sa spoľahnúť, že v prípade lepšej ponuky, sa mu jeho poradca ozve sám.
Odkiaľ čerpajú ľudia informácie o finančnom trhu?
Internet, Stránka spoločnosti, ktorá ponúka finančné produkty, Dojem, Informácie od známych a rodiny, Blogy a podcasty
V prieskume vyhráva najmä internet, ľudia si dnes všetko hľadajú v online svete, listujú stránky spoločností, používajú rôzne porovnávače. Ako zdroj informácií považujú aj vlastný dojem zo zamestnancov či poradcov pri prvom stretnutí, prípadne rozhovory a odporúčania známych a rodiny. Blogy a noviny sami o sebe nečítajú, ale ak si robia prehľad na internete, prečítajú si aj články, prípadne počúvajú podcasty, ktorým v posledných rokoch narástla popularita.
Čo je pre klientov najdôležitejšie pri výbere produktu?
Podľa výsledkov prieskumu je pre Slovákov pri výbere finančného produktu a sprostredkovateľa najdôležitejších týchto 5 faktorov:
Podmienky/cena produktu, Spoľahlivosť produktu, služby a sprostredkovateľa, Kvalita a odbornosť personálu, Možnosti prispôsobenia produktu svojim potrebám, Komplexnosť ponuky – možnosť mať viacero produktov pod jednou strechou
Z prieskumu vyplýva, že ľudia sú pri nákupoch a výbere finančných produktov obozretní. S finančnými poradcami si potrebujú najprv vybudovať dôveru . Klienti potrebujú vidieť, že poradcovia svojmu oboru naozaj rozumejú a vedia zrozumiteľne vysvetliť zložitý finančný trh a produkty aj im. Ak to dokážu, po prvej dobrej skúsenosti väčšinou zostávajú verní jednému poradcovi, spoločnosti./agentury/
X X X
Známemu farmárovi Oravcovi zaistili majetok. Je podozrivý z miliónových podvodov
František Oravec sa neúspešne snažil vstúpiť aj do vysokej politiky. So svojou stranou Máme toho dosť sa však nedostal do parlamentu.
Keď pred štyrmi rokmi začali nahnevaní farmári okupovať Bratislavu v dôsledku prevalenia obrovských káuz v rezorte pôdohospodárstva, do ich čela sa postavil medzi inými aj František Oravec.
Nahnevaní poľnohospodári nakoniec dosiahli to, že v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) sa začali vyšetrovať a odhaľovať dlhoročné korupčné praktiky. Tie nakoniec viedli ku kauze Dobytkár, za ktorú už stoja pred súdom viacerí obvinení vrátane oligarchov Norberta Bödöra a Martina Kvietika či bývalého šéfa PPA Juraja Kožucha.
Karta sa obrátila
Dnes je však z miliónových podvodov obvinený aj Oravec, ktorému navyše podľa informácií Aktuality.sk prokuratúra zaistila aj majetok. Podľa vyšetrovateľov mal známy farmár spáchať zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v jednočinnom súbehu s pokračujúcim obzvlášť závažným zločinom subvenčného podvodu.
Oravec mal spáchať tri skutky, pričom sa mal obohatiť o milióny eur. Dva prípady sa týkajú agrodotácií – projektových podpôr z roku 2010. Požiadal totiž o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov (NFP) v rámci programu rozvoja vidieka. Peniaze boli určené na vybudovanie agroturistických areálov, konkrétne išlo o dva penzióny. Jeden sa nachádza v obci Haniska pri Košiciach a druhý v dedine Gyňov (okres Košice-okolie), kde má aj trvalé bydlisko.
Na oba penzióny dostal poľnohospodár z európskych financií dokopy takmer milión eur.
„Ako povinné prílohy projektov v rámci žiadostí o poskytnutie NFP boli predložené nesprávne doklady týkajúce sa výberu dodávateľov stavebných prác a tovarov, pretože aj keď ich výber formálne vykonaný bol, cenové ponuky uchádzačov mali byť zámerne koordinované tak, aby sa víťaznou cenovou ponukou stala ponuka vopred určenej spoločnosti,“ uvádza vyšetrovateľ.
V praxi to znamená, že Oravec mal zmanipulovať výberové konania pri výstavbe penziónov, aby zákazku dostala vopred určená firma. Ide o spoločnosť Seina, ktorej konateľkou v tom čase bola Kamila Csupková. Tá je v tomto prípade tiež obvinená.
Podobne zmanipuloval výberové konanie pri výstavbe vinárstiev z eurofondov aj samozvaný kráľ Tokaja Štefan Duč, ktorého súdy už poslali do väzenia na 11 rokov.
Zmanipulovaná súťaž na elektráreň
Tretí skutok súvisí so žiadosťou spadajúcou tiež do roku 2010, avšak tá sa týka operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. V rámci neho dostal Oravec 2,5-miliónovú dotáciu na výstavbu malej vodnej elektrárne Gyňov, ktorá mala vyrásť na rieke Hornád.
Vyšetrovatelia zistili, že aj v tomto prípade Oravec nezrealizoval transparentnú verejnú súťaž na dodávateľa stavebných prác. Vďaka manipulácii sa víťazom stala eseročka Aqua Energy Gyňov, za ktorou stála už spomínaná Csupková.
Obom teraz hrozí v prípade obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu 10 až 15 rokov odňatia slobody.
Podľa Františka Oravca ide o umelo vykonštruovanú kauzu, keďže proti jednej finančnej skupine v nedávnej minulosti vyhral 106 občianskoprávnych, trestnoprávnych a exekučných konaní.
„Celé obvinenie je postavené na výpovedi jediného svedka, ktorý je absolútne prepojený na finančnú skupinu. V môj prospech vypovedalo vyše 20 svedkov. V rozpore so zákonom vyšetrovateľ výpovede 15 svedkov nezahrnul do spisu, lebo by sa vyšetrovateľovi nehodili do jeho konceptu,“ hovorí Oravec.
Ako ďalej dodáva, o neobjektívnosti vyšetrovania má svedčiť aj fakt, že pred vznesením obvinenia nedostal možnosť vypovedať a v tejto záležitosti nevypovedal dodnes.
Sťažnosti v Bruseli
Obvineného farmára sa nedávno zastávala aj bývalá riaditeľka sekcie prevencie proti korupcii a protispoločenskej činnosti v PPA Zuzana Šubová. Tá totiž potom, ako musela odísť z agentúry, poukázala na prepojenie jedného z popredných pracovníkov PPA Juraja Kadnára s finančnou skupinou Slavia Capital. Práve majoritný vlastník tejto finančnej skupiny Martin Kvietik je hlavným protagonistom v obrovskej korupčnej kauze Dobytkár.
Šubová okrem iného tvrdila, že Oravec bol v inom prípade nepreplatenia priamych poľnohospodárskych dotácií v práve.
Oravca v minulosti spájali viaceré médiá aj s bývalým ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským, na ktorého mal mať vplyv. Výsledkom mala byť nominácia Jaroslava Jánoša na šéfa PPA. V minulosti s týmto farmárom spolupracoval aj bývalý štátny tajomník za čias Mičovského Andrej Gajdoš.
Ten sa priznal, že mu robil poradenstvo, avšak to nemalo súvis s prípadmi, z ktorých je teraz farmár obvinený.
„S pánom Oravcom som v minulosti riešil problematiku krátenia priamych platieb. Spoznali sme sa osobne v čase, keď som nastupoval na ministerstvo. Projektové podpory sme však nikdy spolu neriešili,“ uviedol Gajdoš.
Skupina poľnohospodárov okolo obvineného Oravca sa nedávno bola sťažovať až v Bruseli. Na pôde Európskej komisie predniesli viacero svojich údajných zistení, čo sa má diať v PPA. Komisia totiž po prevalení kauzy Dobytkár veľmi citlivo vníma každé podozrenie z nekalej činnosti. Zástupcovia komisie mali následne tieto podozrenia preveriť. Oficiálne sa nám ani po vyše týždni nepodarilo získať od Bruselu stanovisko k tomuto prípadu, avšak podľa našich informácií nemali zistiť žiadne závažné skutočnosti, aktuality.sk
X X X
Štát úplne prekopal vlakové spojev SR. Nový grafikon sa dotkne státisícov ľudí (prehľad zmien od nedele)
Revolučné zmeny, ktoré vyvolali u časti obyvateľov vlnu nevôle. Tak by sa dala opísať reforma vlakové grafikonu. Nový cestovný poriadok bude platiť už od nedele 11. decembra.
Rezort dopravy spolu s ministerstvom financií pozbierali údaje o jazdách vlakom. Na základe ich analýzy potom prepracovali celý cestovný poriadok. Určili si, kde na Slovensku bude železnica tvoriť kostru, kde bude nosným dopravným systémom, a tam sa ju snažili významne posilniť a zatraktívniť.
Výsledkom je, že 12 percent cestujúcich pôjde vďaka reforme priemerne o 15 minút vlakom rýchlejšie. Pre 82 percent cestujúcich sa nič nezmení a šesť percent cestujúcich pôjde o vyše 12 minút pomalšie.
Cieľom grafikonu je podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nom. Sme rodina) zrýchliť diaľkovú dopravu a zvýšiť objem regionálnej dopravy. „Naším dlhodobým cieľom je podporovať železničnú dopravu, ktorá je jediná dlhodobo udržateľná forma dopravy. Chceme vytvoriť potenciál, aby objem železničnej dopravy mohol rásť,“ vyhlásil.
Denník Pravda pripravil o novom grafikone sériu najdôležitejších informácií
1. Z Bratislavy do Košíc sa ušetrí 24 minút
Asi najvýraznejšie zmeny nastanú na severnej trase Bratislava – Žilina – Košice, ktorá sa skráti o 24 minút. Týka sa to takzvaných „šesťstovkových” vlakov, kde dôjde k zrušeniu zastavovania rýchlika v staniciach Leopoldov, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom a Trenčianska Teplá.
Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze zistili, že z nástupnej stanice na severe a východe Slovenska až 87 percent cestujúcich, teda takmer 300-tisíc ľudí, ide až do staníc Trnava či Bratislava. Vyše 45-tisíc cestujúcich, čo je 13 percent, vystupuje na zastávkach Nové Mesto nad Váhom, Piešťany či Leopoldov. Rozhodli sa preto zrušiť zastavovanie diaľkových rýchlikov na týchto staniciach a zabezpečiť ich obsluhu pridaním nových regionálnych rýchlikov na trase Bratislava – Trenčín.
Ako náhrada za zrušenie diaľkových rýchlikov pribudne na Považí 30 percent vlakov oproti súčasnosti. Pôvodne mali zrušiť aj stanicu v Margecanoch. Odpor miestnych a tisíce ľudí podpísaných pod petíciu nakoniec zapríčinili, že diaľkové rýchliky budú zastavovať aj tam.
Úspora pre drvivú väčšinu cestujúcich tak bude od 11 až do 24 minút. Zmena sa dotkne negatívne iba pár percent cestujúcich, ktorí budú musieť raz prestúpiť a stratia od 5 do 9 minút. Napríklad aj preto, že po novom bude regionálny rýchlik na trase Bratislava – Žilina a späť zastavovať napríklad v Brestovanoch či v Pezinku. Nie je jasné, prečo Pezinok, ktorý je od Bratislavy vzdialený len 21 kilometrov, bude obsluhovaný rýchlikom, a nie prímestskou dopravou.
2. Na strednom Slovensku pôjdu vlaky dlhšie
Niektoré úseky trate úseku medzi Levicami a Zvolenom sú v havarijnom stave. V súčasnosti tu vlaky pravidelne meškajú aj desiatky minút. Tu pôjdu rýchliky po novom o 20 minút dlhšie, pretože sa do oficiálneho času cesty započíta pravidelné meškanie.
„Po novom sa tieto cestovné časy zreálňujú. Rýchlik Bratislava – Zvolen, ktorý bežne mešká okolo polhodiny, pôjde po novom síce o 20 minút pomalšie, do cieľovej stanice príde však včas, nie s meškaním,“ vysvetlil Rastislav Farkaš, analytik z Útvaru hodnoty za peniaze.
3. Menej vlakov v Bernolákove
Zmeny nastanú aj na takzvanej južnej trase rýchlika Bratislava – Nové Zámky, ktorá zasiahne aj menšie obce v okolí Bratislavy. Problémom je podľa ÚHP to, že v súčasnosti jazdia vlaky z Bratislavy do Senca preplnené a v nepravidelných intervaloch. „Väčšina vlakov dnes vychádza z rôznych staníc v Bratislave a jazdí až do Nových Zámkov, kam prichádzajú takmer prázdne,“ píšu štátni analytici.
Vďaka novému grafikonu budú vlaky jazdiť podľa pravidelného intervalu. Regionálne expresy z Nových Zámkov jazdiace raz za hodinu nebudú zastavovať medzi Galantou a Bratislavou. Počet vlakov so zastávkou v Bernolákove bude menší. Na druhej strane od Nových Zámkov pôjdu cestujúci do Bratislavy rýchlejšie o 12 minút. Na úseku Bratislava – Galanta bude zavedený denný hodinový interval osobnými vlakmi. V rannej a v poobednej špičke cez pracovné dni bude zahustená doprava na 30-minútové intervaly. Na južnej trase sa ruší spoj medzi Sencom a stanicou v bratislavskej Petržalke.
4. Víkendový režim vlakov
Generálny riaditeľ sekcie stratégie dopravy ministerstva dopravy Rastislav Cenký upozornil na to, že na Slovensku sú aj oblasti, kde železnica netvorí nosný systém. Tam sa železničnú dopravu snažili ponechať aspoň vo víkendových režimoch. Medzi také trate patrí napríklad Tisovec – Brezno, Studený Potok – Tatranská Lomnica alebo Banská Štiavnica – Hronská Dúbrava. „Sú to trate, kde vlaky využívalo denne menej ako 400 cestujúcich. Tu budú mať vlaky turistický charakter,“ dodal Cenký.
5. Provizórium spôsobí škrty
Ak nebude schválený štátny rozpočet na rok 2023 a štát pôjde do provizória, bude to znamenať pre železnice škrty v spojoch. Rozpočet počíta v roku 2023 s výdavkami zhruba 450 miliónov eur na osobnú železničnú dopravu. „Ak nebude schválený štátny rozpočet a pôjdeme do tzv. rozpočtového provizória, na dopravu vo verejnom záujme bolo na rok 2023 plánovaných 302 miliónov,“ upozornil Doležal.
Výdavky v železničnej osobnej doprave by v takom prípade klesli o 150 miliónov eur. Výkony by sa v takom prípade znížili o polovicu a terajší grafikon by museli upraviť. „Nechcem strašiť, ale ak neprejde rozpočet, pristúpime ku krízovému scenáru a ku skráteniu výkonu vlakov,“ dodal Doležal./agentury/
X X X
Slovákovi ukradli v zahraničí mobil. Mal PIN kód 0000, na karte mu prevolali 5-tisíc eur
Operátor klientovi ponúkol zľavu. Zákazníkom odkazuje, aby boli opatrnejší.
Slovákovi v Taliansku ukradli veci aj iPhone. Zákazník si neuvedomil, že jeho karta sa dá poľahky zneužiť. S nahlásením sa neponáhľal. SIM kartu stihli zneužiť podvodníci na volania do zahraničia. Celkovo prevolali tisícky eur. Orange klientovi ponúkol väčšiu zľavu na faktúru.
Zákazníka slovenského Orangeu prednedávnom okradli počas návštevy Talianska. Okrem jeho vecí mu vzali aj mobil. Ten sa dostal do rúk ľudí, ktorí ho zneužili a zrealizovali cezeň množstvo telefonátov do zahraničia.
Výsledkom je účet vo výške niekoľko tisíc eur. Provider klientovi znížil výslednú faktúru na polovicu, no nedoplatok ostal napriek tomu obrovský.
Redakcia Živé.sk prináša prípad Slováka, ktorý pre súhru viacerých nešťastných faktorov bude musieť uhradiť 2,5-tisícovú faktúru za cudzie volania.
Čo sa stalo
Začiatkom minulého týždňa sa na sociálnej sieti objavil príspevok muža, ktorý popísal, ako jeho syna okradli v zahraničí. Podľa jeho slov mu vzali aj iPhone, na ktorom využíval paušál od Orangeu.
Najskôr sa sťažoval na to, že aj keď prípad operátorovi nahlásili deň po krádeži, ten vraj nechcel kartu hneď zablokovať. Údajne ho neupozornil ani na to, že sa z karty vykonávajú početné telefonáty do Srbska. Orange mal ale potom zablokovať aj SIM ďalších členov rodiny – pravdepodobne ako ochranu pred ďalšou spotrebou, k čomu môže operátor pristúpiť.
Zákazník po nahlásení ukradnutých vecí strávil niekoľko hodín na polícii v Taliansku, medzitým sa mali realizovať drahé konferenčné hovory do Srbska.
„Synak bude mať príučku a bude si to splácať,“ popísal pre Živé.sk otec poškodeného.
Účet za tisícky eur
Od operátora neskôr dokonca prišlo upozornenie o tom, že na predmetnom paušále boli spotrebované služby za 50-tisíc eur. Podľa Orangeu však napokon išlo iba o chybu a reálne mala byť uvedená suma 5-tisíc eur.
„Na predmetnej SIM karte evidujeme spotrebu viac ako 5-tisíc eur. So zákazníkom sme v kontakte, snažíme sa mu vyjsť v ústrety a nájsť uspokojivé riešenie. Je pravda, že v prvom liste sme mu poslali mylnú informáciu o výške zálohy, čo bola chyba, ktorú sme nedopatrením spravili,“ vysvetlila našej redakcii hovorkyňa Orangeu Alexandra Piskunová. Za zle uvedenú sumu sa operátor klientovi ospravedlnil.
Orange odmieta, že by po nahlásení odmietol SIM kartu zablokovať. Naopak, hovorí, že to urobil okamžite po nahlásení. Chybou podľa neho bolo, že to klient oznámil po viac ako 24 hodinách a medzitým prišlo k zneužitiu karty.
„V prípade krádeže telefónu zákazníkom vždy odporúčame, aby túto skutočnosť bezodkladne a okamžite nahlásili svojmu operátorovi a svoju SIM kartu si dali zablokovať, aby predišli akémukoľvek jej zneužitiu. V tomto prípade, žiaľ, zákazník krádež oznámil až neskôr a jeho SIM karta bola zneužitá,“ vysvetľuje zástupkyňa Orangeu.
Operátor ponúkol 50 percentnú zľavu
Otec poškodeného Slováka spresnil, že im Orange ponúkol 50-percentnú zľavu na vystavenú faktúru, čo potvrdil aj operátor.
„Pokiaľ by to zákazník urobil okamžite, nič takéto sa nestane,“ opäť zdôrazňuje Piskunová. Zákazník tak má zaplatiť približne 2 500 eur za telefonáty zo Srbska, ktoré vykonali zahraniční podvodníci.
Problémom je najmä to, že ide o hovory do krajiny, ktorá nepatrí do Európskej únie a za minútu hovoru si Orange účtuje 2,75 eura. Operátor musí tiež za tieto hovory zaplatiť roamingovým partnerom.
Koľko si operátori reálne platia medzi sebou, samozrejme, nepoznáme. Firma sa podľa vlastných slov snažila dohodnúť čo najnižšiu úhradu pre zahraničného prevádzkovateľa.
PIN? Štyri nuly
Okrem neskorého nahlásenia prípadu bol problém aj v tom, že si zákazník neuvedomil, že jeho karta môže byť zneužitá. Počítal s tým, že stačí mať zabezpečený samotný mobil.
„Bohužiaľ, ten kód bol štyri nuly, ale myslel si, že má perfektné zabezpečenie na telefóne,“ potvrdzuje otec poškodeného, aktuality.sk
X X X
Vyššie príplatky za soboty, nedele a nočné. Potravinári rozčarovaní, firmy tiež. O koľko sa môže zvýšiť výplata?
Zamestnanci sa môžu tešiť z vyšších miezd. Desaťtisíce až státisíce pracujúcich si prilepšia na príplatkoch za prácu cez sviatky, víkendy či v noci. Dohodli sa na tom predkladatelia a opoziční poslanci Smeru Martin Nemky a Boris Susko s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a koalíciou. Národná rada v stredu tieto zmeny schválila v novele Zákonníka práce. Príplatky k mzde sa tak „rozmrazia“ a nadviažu sa na minimálnu mzdu. Právna norma má nadobudnúť účinnosť 1. júna 2023. Za návrh hlasovalo 110 zo 137 prítomných poslancov.
Zmeny v opozičnom návrhu tiež nastali v tom, že zamestnávateľom dajú pol roka na prípravu k pridaniu na príplatkoch. Pôvodne to malo platiť už od 1. januára 2023. Výpočet minimálnej mzdy sa však meniť nateraz nebude. Pôvodne chceli poslanci zvýšiť sumy minimálky za jej vyššie stupne.
Pre zamestnancov je to dobrá správa, no zamestnávatelia sa hnevajú. Stále bojujú s vysokými cenami vstupov a energií. Mnoho z nich navýšenie nákladov môže zruinovať. „Viem vám garantovať, že to bolo prejednané s odbormi a ony nás podporia,“ uviedol v parlamente navrhovateľ Martin Nemky. V praxi si tak napríklad za dve osemhodinové šichty v sobotu a v nedeľu polepší zamestnanec zhruba o 10,60 eura. Ak odpracuje napríklad desať osemhodinových nočných zmien, polepší si o 14,4 eura.
Pre lepšiu orientáciu, v roku 2022 bol príplatok za prácu v noci 1,43 eura po novom bude 1,61 eura. Za prácu v sobotu sa príspevok z 1,79 eura zdvihne na 2,01 eura a za nedeľu sa príspevok zvýši z pôvodných 3,58 eura na 4,02 eura.
Príklady
Zamestnanec za 2 osemhodinové pracovné zmeny odpracované v sobotu v jednom mesiaci v roku 2023 dostane o 3,54 eur viac.
Zamestnanec za 2 osemhodinové pracovné zmeny odpracované v nedeľu v jednom mesiaci v roku 2023 dostane o 7,09 eur viac.
Zamestnanec za 10 osemhodinových pracovných zmien odpracovaných v noci v jednom mesiaci v roku 2023 dostane o 14,4 eur viac
Každý zamestnanec má podľa Zákonníka práce nárok na peniaze navyše, pokiaľ pracuje v noci, má sťažené podmienky, pracuje cez víkend alebo cez sviatok. Tieto príplatky sa nadviažu na minimálnu mzdu. Ak tá porastie, porastú aj príplatky.
Ako sa zvýšia príplatky v sobotu
Výška príplatku za prácu v sobotu bude najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
U zamestnávateľa, u ktorého sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, sa zvýši najmenej o 45 % minimálnej mzdy za hodinu.
Ako sa zvýšia príplatky v nedeľu
Výška príplatku za prácu v nedeľu bude najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
U zamestnávateľa, u ktorého sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, sa zvýši najmenej o 90 % minimálnej mzdy za hodinu.
Ako sa zvýšia príplatky za nočnú
Výška príplatku za prácu v nedeľu bude najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy.
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná, môže byť hranica nižšia, no najmenej 35 % minimálnej mzdy za hodinu.
Ako sa zvýšia ostatné príplatky
Za sťažený výkon práce sa príplatky zvýšia najmenej vo výške 20 % minimálnej mzdy za hodinu.
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa príplatky zvýšia vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu.
Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa príplatky za prácu vo sviatok zvýšia najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.
Šeliga: Je to kompromis
Príplatok za prácu v sobotu sa zvýši minimálne o 50 percent minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej aby bola vo výške 45 percent minimálky za hodinu. Okrem iného sa príplatok za nedeľu zvýši na najmenej v sume 100 percent minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej na 90 percent minimálnej mzdy za hodinu. Zamestnanec tak za dve osemhodinové pracovné zmeny odpracované v sobotu v jednom mesiaci v roku 2023 dostane namiesto súčasných 28,64 eura, nové mzdové zvýhodnenie vo výške 32,18 eura, uviedol pre Pravdu Pavol Daubner, partner advokátskej kancelárie Vojčík & Partners.
Ďalej vypočítal, že za hodinu práce vykonanej v nedeľu si zamestnanec prilepší o 4,023 eura, namiesto súčasných pevne určených 3,58 eura. V prípade vykonávania práce v nedeľu v rozsahu celkovo 16 hodín v jednom mesiaci v roku 2023 by rozdiel v zamestnancovej mesačnej mzde predstavoval sumu 7,09 eura oproti súčasnému stavu.
Ak by ale zamestnanec odpracoval v jednom mesiaci v budúcom roku napríklad päť osemhodinových nočných zmien, mzdové zvýhodnenie za vykonanú nočnú prácu by po novom mohlo predstavovať sumu 64,36 eura. To je o vyše sedem eur viac, ako je v súčasnosti.
Návrh podporil aj koaličný poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí). „Vítam to, že aj po rokovaní s Krajniakom sa podarilo dostať na stôl kompromis, že vypustia zóny minimálnej mzdy. Čas na rozmrazenie príplatkov bude pol roka, zamestnávatelia majú teda pol roka na to, aby sa pripravili,“ uviedol. Vraví, že rozumie podnikateľom, ktorí nebudú príliš spokojní.
Poslanec Smeru a exminister práce Ján Richter hovorí, že tých pár eur zamestnávatelia ustoja. „Skutočne to nie sú žiadne prostriedky a peniaze, ktoré majú niekoho zruinovať,“ zdôraznil. Strana eviduje aj požiadavky pekárov, ktorými sa plánuje zaoberať. Richter dodal, že ľudia si za prácu v neštandardnom čase jednoducho zaslúžia dostať viac a v budúcom roku aj viac dostanú.
Odbory sú spokojné, SaS nie
Po tom, čo sa historicky prvýkrát podarilo Konfederácii odborových zväzov dohodnúť so zamestnávateľmi a so štátom na navýšení minimálnej mzdy na 700 eur, sa znova teší rozmrazeniu príplatkov.
Schválené „rozmrazenie“ mzdových zvýhodnení novelou Zákonníka práce je podľa konfederácie len návratom k úprave, ktorá bola už niekoľko rokov predtým uplatňovaná. „Preto návrat k právnej úprave, ktorá platila do roku 2020, vnímame v súčasnej situácii najmä extrémneho rastu cien ako cestu k zvýšeniu príjmu, a tým pádom aj životnej úrovne zamestnancov a ich rodín,“ uviedli odborári v reakcii. Saske sa návrh až tak nepozdáva, Ján Oravec tvrdí, že je nedomyslený a v konečnom dôsledku môže zamestnancom aj uškodiť. „Ak sa zamestnávateľ rozhodne, že už nie je rentabilné mať prevádzku cez víkend alebo v noci, stráca zamestnanec príležitosť zarobiť si tento extra príjem a má vyšší príplatok, ale z nuly,“ upozornil Oravec.
Možné obmedzenie fungovania niektorých prevádzok podľa poslanca zníži aj dostupnosť služieb. Druhým efektom bude zvýšenie nákladov na výrobu napríklad pekárenských výrobkov, ktoré firmy prenesú do ich ceny. Poslanec zo SaS označil rozmrazenie príplatkov za podraz voči zamestnávateľom. „Súčasťou dohody sociálnych partnerov bolo aj to, že odbory nebudú otvárať tému zvyšovania príplatkov,“ reagoval tak na zvýšenie minimálnej mzdy na rok 2023. Celkové výdavky na zamestnancov sú podľa neho už v súčasnosti na vyššej úrovni ako napríklad v Česku a Poľsku a rozmrazením výšky príplatkov sa tak konkurencieschopnosť slovenských zamestnávateľov ešte viac oslabí.
Potravinári sú rozčarovaní
Zamestnávatelia však protestujú proti vyšším príplatkom. Dusia ich vysoké účty za energie a teraz im štát prikáže viac platiť aj na zamestnancov. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) už niekoľko týždňov verejne upozorňuje na nedostatky poslaneckého návrhu z dielne Smeru. Sporne vnímajú predovšetkým to, že navrhované rozmrazenie mzdových príplatkov prešlo v parlamente v časoch extrémnej inflačnej a energetickej krízy.
Sektor hotelierov tiež kritizuje prijatie novely Zákonníka práce. Upozorňuje, že rozmrazenie mzdových príplatkov bude stop pre množstvo prevádzok. „Je absurdné, že v súčasnom období extrémneho zvyšovania nákladov majú zamestnávateľom takýmto spôsobom skokovo rásť ďalšie výdavky. Zmena zákona azda najvýraznejšie zasiahne práve do činnosti prevádzok v cestovnom ruchu, pre ktoré je typická práve práca počas víkendov a sviatkov, keď je dopyt zo strany zákazníkov vyšší. Mnohé prevádzky už dnes nedokážu preniesť zvýšené náklady spôsobené infláciou do cien svojich služieb, pretože by boli nepredajné. Práve to je jeden z dôvodov, prečo mzdy v gastrosektore ako jedinom odvetví stagnujú a nerastú,“ vysvetľuje prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.
Potravinárska komora Slovenska, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská aliancia moderného obchodu a Zväz obchodu sú zo zmien rozčarovaní. Tvrdia, že predseda parlamentu im dal osobne sľub, že sa príplatky rozmrazovať nebudú. Upozorňujú, že vyššie príplatky nie utlmia infláciu, práve naopak – ešte ju zvýšia. „Schválenie novely Zákonníka práce povedie k ďalšiemu zvýšeniu cien najmä základných potravín. Tým, že bude musieť dôjsť k zvýšeniu výšky príplatkov k mzde, tak v prvovýrobe, spracovaní aj predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov je dôvodné predpokladať rast cien pekárskych výrobkov, zeleniny, mäsa, mlieka, vajec, ale aj ďalších výrobkov,“ kritizujú potravinári./agentury/
X X X
Vražda zabijaka Niguta je na súde. Údajný objednávateľ sa bráni, že s mafiou nič nemal
Na súde v Banskej Bystrici sa začalo pojednávanie v kauze vraždy mafiánskeho kata Niguta. Údajný objednávateľ sa bráni, že hoci Niguta zamestnával, s mafiánmi nič nemal. Vykonávateľ zase namieta, že nešlo o úkladnú vraždu, ale o nutnú obranu.
Dvaja muži, ktorí stoja pred súdom pre podozrenie z úkladnej vraždy mafiánskeho zabijaka Róberta Niguta a neúspešného pokusu o vraždu podnikateľa Mariana Kakalejčíka, svoju vinu popierajú. K obom skutkom malo dôjsť ešte v roku 2013.
Jedným z obžalovaných je galantský podnikateľ Radovan Varga, v oboch prípadoch mal byť objednávateľom. Ladislav Alföldi mal Niguta priamo zavraždiť.
Prvého na súd do Banskej Bystrice priviezla eskorta z väzby, druhého z väzenia, kde si odpykáva 25-ročný trest za iné vraždy. Obom v prípade dokázania viny hrozia v tomto prípade mimoriadne tresty – 25 rokov až doživotie.
Varga ako objednávateľ
Prokurátor prečítal, ako si mal Varga objednať vraždu Kakalejčíka, s ktorým sa poznali roky a ktorý mu mal pomáhať s podvodom pri vážení šrotu, keď ho gelnický podnikateľ vozil na predaj do železiarní.
Motívom malo byť 400-tisíc eur, ktoré žiadal Kakalejčík za spoločné „kšefty“ vyplatiť od Vargu.
Deviateho augusta 2013 sa Nigut podľa obžaloby neúspešne pokúsil o vraždu Kakalejčíka v lokalite Jahodná pri Košiciach. Strieľal naňho zo samopalu z BMW, keď plánovaná obeť šoférovala iné auto. Hoci ho trafil do hrude aj tváre, Kakalejčíkovi sa podarilo ujsť do lesa.
Nigut na mieste nechal komplica – šoféra, a ušiel. Následne sa ukrýval, nejaký čas zrejme aj v Maďarsku. Pomáhať mu mal František Dora mladší, ktorého nedávno odsúdili spolu s jeho otcom, niekdajším starostom Dolného Chotára v okrese Dunajská Streda na 25 rokov za iné zločiny.
Vargu s Dorom mladším spájali nelegálne obchody. Niekoľko mesiacov po Nigutovej zbabranej akcii sa mal podnikateľ stretnúť s ním a Alföldim a objednať si vraždu mafiána.
Udiala sa tak, že Niguta doviezli z Maďarska, kde sa mal skrývať, na Slovensko, konkrétne k zadnej bráne rodinného domu Doru ml. v obci Čierny Brod v okrese Galanta.
Podľa obžaloby mal Alföldi vystúpiť pod zámienkou, že niečo potrebuje z kufra. Následne zozadu cez sedadlo na Niguta viackrát vystrelil. Auto zaparkovali v garáži, mŕtveho muža vyzliekli a telo zabalili do fólie. Potom ho previezli na pozemok v obci Dolný Chotár, kde s bagrom vyhĺbili jamu a zakopali ho.
Našli Nigutov hrob
„Dôkazy sa podarilo zabezpečiť až v posednom období, preto to trvalo tak dlho. Bez dôkazov nemôžeme nikoho obžalovať,“ povedal vo štvrtok prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
Narážal na skutočnosť, že pozostatky Niguta objavili v polovici júla tohto roku v katastri Dolného Chotára. Analýza DNA potvrdila, že ide skutočne o telo obávaného mafiána.
Polícia, aj v spolupráci s Interpolom, pátrala po zločincovi deväť rokov. V neprítomnosti ho na Slovensku odsúdili na doživotie, predpokladajúc, že je na úteku. On však už v tom čase ležal v hrobe.
Miesto, kde je pochovaný člen východoslovenského zločineckého gangu Róberta Okoličányho, mal prezradiť práve Alföldi, ktorý začal s políciou spolupracovať.
Proti Vargovi však svedčia aj František Dora mladší a Juraj Bugár, člen skupiny sátorovcov, v minulosti pôsobiacich najmä v Dunajskej Strede a na juhu Slovenska. Aj títo dvaja muži boli pôvodne obžalovaní v prípade Nigutovej vraždy. Prokurátor potvrdil, že s políciou spolupracujú a sú vyčlenení na samostatné konanie.
Vedel, že „sa zamotal“
Varga sa pred súdom bránil, že nemal dôvod si objednávať vraždu Kakalejčíka, a teda ani Nigutovu.
Peňazí mal podľa vlastných slov dosť a o jeho dlhu voči Kakalejčíkovi vedelo viacero ľudí. Priznával minulú ekonomickú kriminalitu, no podiel na vražde odmietol.
„Nie som žiadny vrah, nikoho som nezabil, nikoho som zabiť nedal,“ tvrdil. Pred súdom čítal z rukou písaných poznámok.
Niguta však poznal. Na jeseň 2012 ho zamestnal u seba vo firme, krátko po tom, ako mafiána prepustili z basy. Násilník preňho pracoval na stavbách, bol podľa neho pracant, no časom mal problém s drogami a začal byť agresívny. „Nikto s ním nechcel robiť,“ vysvetľoval Varga, prečo sa s ním rozlúčil.
Hovoril aj o tom, že zamestnával viacerých bývalých odsúdených. Videl ich ako spoľahlivých, keďže mali problém nájsť si inú prácu.
„Mňa nezaujímalo, kde on chodí mimo práce a čo robí. Nepoznal som jeho rodinu, ani nikoho z jeho skupiny, ja som bol šrotár, ja som žiadnych mafiánov nepoznal,“ tvrdil pred súdom. To, že bol Nigut na jeho oslavách narodenín či na oslave Doru mladšieho zdôvodňoval zhodou okolností, či tým, že jednoducho „prišiel bez pozvania“.
Dora mladší mu vraj o vražde Niguta povedal pri jednom z ich stretnutí a chcel od neho peniaze. „Povedal mi, že Laco Alföldi sa pochytil s Nigutom a zabil ho. Keď mi to hovoril, škeril sa pritom nenormálne. Neviem, čo čakal,“ opisoval svoju verziu Varga. Zároveň však vedel „že sa zamotal“.
Pred senátom sudcu Michala Trubana sa vo štvrtok bránil, že Dora mladší z neho „urobil objednávateľa,“ a sám chce v prípade figurovať ako sprostredkovateľ, „aby sa vyhol doživotiu“.
Alföldi hovorí o nutnej obrane
Aj Alföldi na začiatku pojednávania vyhlásil, že sa cíti nevinný. Tak, ako skutok opísala obžaloba, sa podľa neho nestal. „Obžalovaný detailne opísal, ako došlo k usmrteniu Róberta Niguta, preto obhajobu zarazilo, že je naďalej posudzovaný ako úkladná vražda,“ reagovala Alföldiho obhajoba.
„Jednoznačne preukážeme, že skutok nie je trestným činom úkladnej vraždy, ale že boli naplnené všetky okolnosti nutnej obrany,“ avizovala.
Pojednávanie bude na Špecializovanom trestnom trestnom súde pokračovať aj v piatok, aktuality.sk
X X X
Obvinený exšéf VšZP Forai je „známa firma“. Viac ako reformy ho preslávila teta Anka
Vyšetrovateľ NAKA obvinil bývalého šéfa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Marcela Foraia z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku spáchaného formou spolupáchateľstva, nie je stíhaný väzobne. „V predmetnej veci naďalej prebiehajú procesné úkony, preto v súčasnosti nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ uviedol vedúci oddelenia komunikácie Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. Kto bol Marcel Forai v minulosti a aké bolo jeho pôsobenie na jednom z najvplyvnejších postov v zdravotníctve?
Forai stál na čele štátnej zdravotnej poisťovne viac ako tri roky počas druhej vlády Roberta Fica. Pod palcom mal tak zdravie 2,9 milióna ľudí, teda približne dve tretiny trhu. Forai sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom poisťovne v apríli 2012 po tom, ako 19. apríla odstúpilo celé predstavenstvo VšZP vrátane vtedajšieho šéfa Mariána Faktora.
Nový šéf VšZP v poisťovni pôsobil od roku 2009. Zastával napríklad post šéfa košickej pobočky poisťovne v čase, keď bola riaditeľkou VšZP Zuzana Zvolenská. Tá ho neskôr už ako ministerka zdravotníctva vymenovala na čelo štátnej inštitúcie. Okrem toho Forai v minulosti pôsobil aj na poste šéfa krajskej pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pracoval tiež v štátnej Spoločnej zdravotnej poisťovni.
Počas svojho vedenia poisťovne pôsobil relatívne nenápadne. Inicioval len málo zmien. Po nástupe do funkcie napríklad ohlásil, že chce, aby ceny za operáciu, ktoré nemocnice účtujú, boli rovnaké pre všetky zdravotné poisťovne. „Zaviedli sme filozofiu, že ak VšZP platí najviac, mali by rovnakú sumu za mernú jednotku, to je za ukončenú hospitalizáciu, za operáciu žlčníka, či pôrod platiť aj súkromné zdravotné poisťovne. Je to teraz naopak, my sme tí, ktorí robíme cenotvorbu a chceme, aby všetky zdravotné poisťovne platili rovnako za mernú jednotku aj preto, že nemocnice nám predkladajú kalkuláciu nákladov rovnakú pre všetkých,” argumentoval.
Zaviedol však napríklad bonusy za operácie, ktoré fungovali systémom, že nemocnice dostávali viac peňazí za viac odvedených operácií. Cieľom bolo zníženie čakacích dôb na operácie, pretože VšZP ich mala najdlhšie.
Paškov človek
Viac ako vlastnými iniciatívami vo vedení poisťovne sa exšéf VšZP preslávil kauzami okolo svojho majetku a konexií. Už v čase nástupu do funkcie riaditeľa sa o ňom hovorilo ako o “Paškovom človeku”.
Pavol Paška bol podpredsedom strany Smer– sociálna demokracia a bývalým predsedom parlamentu. O Paškovom vplyve a konexiách v zdravotníctve má písať napríklad aj spis Gorila. Forai povedal, že si s Paškom tyká. „Poznáme sa, sme Košičania. Stretávame sa na spoločenských akciách, kde sa pozdravíme, vieme o sebe,“ pripustil ešte v máji 2011 v rozhovore pre Sme.
Byt za 700-tisíc
Neskôr na jar 2014 vysvetľoval kúpu luxusného bytu v komplexe River Park v Bratislave.Týždenník Plus sedem dní upozornil, že Forai kúpil pred Vianocami v River Parku apartmán na deviatom poschodí, kde „sú byty vyššej kvality, s terasami a nádherným výhľadom“.
Návrh na začatie konania voči šéfovi poisťovne podal na rokovanie výboru jeho vtedajší predseda Viliam Novotný (SDKÚ-DS). Ako povedala hovorkyňa SDKÚ-DS Jana Zvončeková, podľa medializovaných informácií na liste vlastníctva Foraiovho bytu údajne nie je uvedené záložné právo banky, čo znamená, že byt mohol Forai platiť aj v hotovosti. Denník Pravda následne informoval, že podľa zverejnených cenníkov na internete mohol 4-izbový byt vyjsť na 700-tisíc eur.
„Pán Forai si musí byť vedomý skutočnosti, že pracuje v štátnej inštitúcii, a teda je povinný preukázať pôvod svojho majetku. Inak môže vzniknúť podozrenie, či nedošlo k zneužitiu funkcie na získavanie výhod. Znepokojuje ma, že pán Forai doteraz nevysvetlil, akým spôsobom tento byt získal,“ hovoril Novotný.
Napokon sa ukázalo, že Forai si mal v roku 2012 zobrať na byt v River Parku úver, ktorý však neuviedol v majetkovom priznaní. Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií mu za to udelil pokutu vo výške troch mesačných platov.
Osudná teta Anka
Na jeseň 2015 čelil Forai podozreniam z korupcie, na ktoré upozornil poslanec parlamentu Miroslav Beblavý zo Siete. Beblavý tvrdil, že šéf štátnej poisťovne Marcel Forai zneužil funkciu a porušil ústavný zákon o konflikte záujmov. Problémom malo byť 69 zmlúv, ktoré uzavrela VšZP so šiestimi spoločnosťami v hodnote 14 miliónov eur. „Všetky tieto zmluvy spája jedna vec. V spoločnostiach, ktoré VšZP takto zakontrahovala, bola buď konateľom alebo spoločníkom, v niektorých firmách aj konateľom, aj spoločníkom pánovi Foraiovi príbuzná a pravdepodobne nastrčená osoba 77-ročná Anna Sučková, rodená Foraiová,“ informoval Beblavý./agentury/
X X X
Vláda môže pokračovať, ak prejde rekonštrukciou, navrhuje Sulík. Heger prosí SaS, aby sa zastavila
Dnes sa v parlamente začalo odvolávanie vlády Eduarda Hegera. Hlasovanie by sa malo uskutočniť v utorok a rozhodovať bude každý jeden hlas.
Jedným z riešení súčasnej politickej situácie je podľa strany SaS rekonštrukcia vlády. Eduardovi Hegerovi a súčasnej koalícii to dnes navrhol Richard Sulík počas rozpravy v parlamente o odvolávaní vlády.
„Viem si predstaviť, že po zmysluplnej rekonštrukcii vlády dáme hlasy, aby bola tejto vláde vyslovená dôvera,“ povedal šéf SaS. Takýto scenár by podľa Sulíka mohol nastať, aj keď by poslanci kabinetu Eduarda Hegera vyslovili nedôveru.
V parlamente sa dnes o 14:00 začala rozprava mimoriadnej schôdze na vyslovenie nedôvery vláde, ktorú iniciovala strana SaS a podpísali sa pod ňu aj poslanci Hlasu-SD. Keďže nestihli vystúpiť všetci prihlásení poslanci, tak rokovanie bude pokračovať aj zajtra. Hlasovanie je naplánované na utorok o 11:00.
Aby vláda padla, muselo by kabinetu Eduarda Hegera vysloviť nedôveru minimálne 76 zákonodarcov. Opozícia môže rátať pravdepodobne so 75 poslancami. O vláde Eduarda Hegera preto rozhodnú traja nezadení poslanci Miroslav Kollár, Slavěna Vorobelová a Martin Čepček, ktorí ešte neoznámili, ako budú v utorok hlasovať.
Chaos, neschopnosť a hanba
Na začiatku schôdze vystúpil Richard Sulík a zdôvodňoval návrh na vyslovenie nedôvery vláde. „Ono je to vláda Eduarda Hegera len na papieri. V skutočnosti je to vláda Igora Matoviča a Borisa Kollára,“ uviedol Sulík. Premiérovi poslanci SaS počas celej rozpravy vyčítali servilnosť a popieranie reality.
Ďalej predseda SaS vytkol koalícii chaos pri vládnutí, neschopnosť prijímať včas riešenia kríz, nerešpektovanie legislatívnych pravidiel či hlasovanie s extrémistami. „Táto vláda Eduarda Hegera stratila našu dôveru. Chaos, neschopnosť a hanba sú slová, ktoré vystihujú vládnutie Igora Matoviča,“ pokračoval Sulík.
Rovnako skonštatoval, že hnutie OĽaNO už nie je protikorupčným hnutím, pretože akceptuje veto hnutia Sme rodina na zmenu paragrafu 363. Rovnako pripomenul, že Romana Tabák a Katarína Hatráková, ktoré prišli do parlamentu na kandidátke Obyčajných ľudí, hlasovali proti vydaniu Roberta Fica na väzobné stíhanie.
Strane SaS tiež prekáža, že vláda predložila do parlamentu rozpočet na poslednú chvíľu. Podľa liberálov je v návrhu rozpočtu rekordný deficit a nie sú v ňom takzvané výdavkové limity. Sulík tiež skritizoval ministra vnútra Romana Mikulca, podľa ktorého je migračná kríza na hraniciach s Českou republikou manažérskym zlyhaním.
Následne Sulík vymenoval možnosti, ktoré môžu nasledovať po odvolaní vlády Eduarda Hegera. Práve vtedy spomenul ako jednu z možností „zmysluplnú rekonštrukciu“ vlády. „Musíme niečo zmeniť a preto poslanci za SaS budú jednotne hlasovať v utorok za vyslovenie nedôvery tejto vláde,“ uzavrel.
Heger prosí SaS
Po Sulíkovi predstúpil pred poslancov Eduard Heger, ktorý apeloval na svojich bývalých koaličných partnerov z SaS, aby nezahlasovali za pád jeho vlády. Spojili by sa tak podľa neho s tými, „proti ktorým spolu bojovali“.
Podľa Hegera sa totiž po páde vlády a následných predčasných voľbách dostane k moci Robert Fico a Peter Pellegrini. „My máme na Slovensku bohaté skúsenosti, keď si demokrati zhodia vlastnú vládu. Vo voľbách prichádzajú nedemokratické a skorumpované strany. Preto vás prosím, zastavte to. Vaše hlasy rozhodnú,“ vyzval SaS Eduard Heger.
Sulíkovcom premiér pripomenul október 2011, keď SaS zahlasovala za pád vlády Ivety Radičovej. „Takisto ako teraz, sedel v opozičných laviciach Robert Fico a Peter Pellegrini a čakali, ako toto hlasovanie dopadne. Čakali na pád vlády, aby sa mohli vrátiť k moci. Ale dnes čakajú ešte trpezlivejšie, pretože čakajú na to, či budú môcť umlčať spravodlivosť,“ povedal v rozprave predseda vlády.
Zdôraznil, že Smer-SD sa pri následných predčasných voľbách v roku 2012 dostal k moci. Heger potom vymenoval kauzy, ktoré táto jednofarebná vláda Roberta Fica mala. „Práve v tomto období odovzdali celú Pôdohospodársku platobnú agentúr Kvietikovi a Bödörovi,“ doplnil.
Hegera prekvapilo, keď SaS oznámila, že chce odvolať jeho kabinet a zdôraznil, že budúci týždeň rozhodnú práve hlasy SaS. „Vaším hlasovaním prejdete na druhú stranu,“ dodal premiér.
Kollárov ohnivý prejav
Do rozpravy sa zapojil aj šéf hnutia Sme rodina a predseda parlamentu Boris Kollár. Podľa neho sa SaS opiera pri odvolávaní vlády o hlasy poslancov, ktorých nazývajú „fašistami“.
Rovnako sa mu nepáčilo, že SaS vyčíta vláde, že nedokázala pomôcť nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva a povedal, že práve SaS bola za zrušenie 13. dôchodkov, vlakov zadarmo či obedov zadarmo.
Kollár vytkol SaS, že odišla z vlády pre schválenie „rodinného balíka“ spolu s poslancami strany Život, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátke ĽSNS. „Že spolu s vami zahlasujú za pád tejto vlády to vám nevadí, ale keď sme dali 200 eur tým matkám s deťmi, to je veľmi zlé,“ kričal na poslancov SaS Kollár.
Počas rozpravy mal tlačovú besedu aj Robert Fico, podľa ktorého nechce SaS predčasné voľby a chce sa vrátiť do koalície. To v zápätí poprelo tlačovú oddelenie strany SaS s tým, že sa v tomto volebnom období do žiadne vlády nevráti, aktuality.sk
X X X
Kyjev odhaduje, že v ruskom zajatí je 20-tisíc ukrajinských vojakov a civilistov
V ruskom zajatí je približne 10-tisíc ukrajinských vojakov a zhruba rovnaký počet civilistov. Uviedol to vo štvrtok Oleksandr Kononenko, zástupca ukrajinského ombudsmana.
Kononenko tvrdí, že civilisti sú nelegálne zadržiavaní pre ich údajné napojenie na ukrajinskú armádu či štát ako vojnoví zajatci. „Toto je celkový počet osôb klasifikovaných ako ‚tých, ktorí zmizli za zvláštnych okolností‘, presné čísla však nemáme. Rusko neposkytlo prístup (k týmto údajom) Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK),“ priblížil Kononenko. Informuje o tom denník The Guardian.
MVČK vo štvrtok oznámil, že nedávno mu bol umožnený prístup k ukrajinským aj ruským vojnovým zajatcom. Doteraz mohol zajatecké tábory navštevovať len veľmi sporadicky.
MVČK podľa svojho vyhlásenia navštívil minulý týždeň ukrajinských aj ruských vojakov a „do konca mesiaca“ má naplánované aj ďalšie takéto návštevy. Počas návštev mohol skontrolovať stav zajatcov, ich prípadnú liečbu a informovať následne ich príbuzných. Delegáti MVČK zajatcom tiež porozdávali rôzne veci – najmä knihy, hygienické potreby, prikrývky a teplé oblečenie.
Oleh Kotenko, splnomocnenec ukrajinskej vlády pre nezvestné osoby ešte v júli odhadoval počet ukrajinských vojakov v ruskom zajatí na výrazne nižšie číslo – 7200. Kotenko vtedy dodal, že hoci o niektorých z nezvestných nie sú žiadne správy, Kyjev sa domnieval, že sú nažive a v zajatí, aktuality.sk
X X X
Komora lekárov v Maďarsku žiada prezidentku nepodpísať zákon o reforme
Maďarská lekárska komora (MOK) vyzvala vo štvrtok prezidentku Katalin Novákovú, aby nepodpísala balík zákonov reformy zdravotníctva, ktorý parlament schválil v stredu. Uviedol to server blikk.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Komora namieta, že nariadenia sú nepripravené, pričom návrhy a názory MOK predkladatelia novely zákona o zdravotníctve nezohľadnili. Podľa servera blikk.hu by novela preto mohla spôsobiť nedostatok lekárov, aký je na Slovensku.
O nespokojnosti lekárov svedčí prieskum MOK, v ktorom sa v uplynulých troch dňoch z 8000 oslovených lekárov 4500 vyjadrilo, že by na protest proti schválenej novele boli ochotní podať výpoveď. Blikk pripomína, že v Maďarsku pracuje podľa údajov Ústredného štatistického úradu (KSH) zhruba 40-tisíc lekárov.
„Keď sa pozrieme na to, že 2100 lekárov na Slovensku podaním výpovede dokázalo vybojovať vhodné podmienky, tak sa domnievame, že zámer 4500 domácich lekárov môže byť pádnym argumentom,“ povedal podpredseda MOK Péter Álmos, aktuality.sk
X X X
Preveria, či bezpečnostný systém môže špehovať prácu prokurátorov. Na riziko mali upozorniť technici
Softvérová firma sa zameriava na ochranu dát pred ich nechceným únikom.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic žiada generálneho prokurátora Maroša Žilinku o preverenie informácie, ktorá má pochádzať od IT technikov prokuratúry – v infraštruktúre inštitúcie údajne beží systém na nepretržitý monitoring akejkoľvek činnosti a práce každého prokurátora s počítačom. Informuje o tom Denník N.
„V tomto štádiu nechcem nič bližšie hovoriť,“ reagoval Lipšic pre médium s tým, že ide o vážne podozrenie a verí v rýchle vysvetlenie podozrení.
Vraj systémy bežia pomalšie
V infraštruktúre prokuratúry sa má konkrétne nachádzať riešenie od spoločnosti Safetica. Lipšic pre Denník N konštatoval, že treba preveriť, čo systém umožňuje.
„Či naozaj umožňuje skrínovať dokumenty na všetkých počítačoch vrátane počítačov prokurátorov európskej prokuratúry, ktorí už vôbec nepodliehajú generálnej prokuratúre,“ vyhlásil. Dodal, že v inštitúcii používajú iba služobné počítače.
Podľa Denníka N špeciálny prokurátor priamo v liste pre Žilinku popisuje, že všetky IT systémy sú od istého času výrazne spomalené.
Okrem toho má vraj k systému prístup i Slovenská informačná služba. „Takáto informácia zaznela v polohe, ktorá nie je potvrdená. Generálny prokurátor mi prisľúbil, že sa vecou intenzívne zaoberajú, komunikoval so mnou túto vec korektne. Treba to preveriť a ďalej tomu venovať pozornosť,“ uviedol Lipšic.
Aké produkty majú v portfóliu
Safetica poskytuje nasledovné bezpečnostné produkty:
Cloudový produkt Safetica NXTchráni organizáciu pred únikom dát: „Vyhodnocuje mieru rizika každej operácie a každého chráneného používateľa pomocou automatickej priebežnej analýzy toku citlivých údajov,“ popisuje tvorca. Riešenie má prezentovať nízku, strednú alebo vysokú mieru rizika udalostí, ktoré nastali, a upriamiť tak pozornosť na aktivity, ktoré vyžadujú rýchlu reakciu.
Safetica Onezabezpečuje dáta pred ľudskou chybou a záškodníckymi úmyslami. Identifikovať má problémy a aktívne zabraňovať únikom. Integruje sa do existujúceho bezpečnostného systému a poskytuje kontrolu nad neznámymi zariadeniami a zabezpečenie medzi koncovými bodmi siete. Všetky auditované incidenty a protokoly sa môžu automaticky posielať do riešení pre manažment bezpečnostných informácii a udalostí (SIEM). Pomôcť má s rozpoznaním nechceného alebo nepotrebného softvéru, cloudových služieb alebo hardvéru a periférnych zariadení, aktuality.sk
X X X
Operácia je pri sivom zákale jedinou možnosťou. Pacient za ňu môže získať odškodnenie zo životného poistenia
Katarakta alebo sivý zákal sa prejavuje postupnou stratou priehľadnosti šošovky oka. Medzi typické príznaky ochorenia patrí zhoršenie ostrosti videnia v podobe rozostrenia, dvojitého videnia, zníženia kontrastu až po praktickú slepotu. Zatiaľ jedinou cestou k uzdraveniu je chirurgická liečba. S kvalitným životným poistením v takom prípade získate aj odškodnenie.
Sivý zákal je vekom podmienené ochorenie, pri ktorom sú najohrozenejšou skupinou ľudia starší ako 65 rokov. Môže však byť aj vrodený, spôsobený úrazom, spojený s iným ochorením, či podmienený užívaním liekov. Navyše, toto ochorenie dnes zapríčiňuje približne 50 % prípadov slepoty na celom svete. Tou lepšou správou je, že diagnózu je možné riešiť operáciou, ktorá dokáže pacientovi prinavrátiť kvalitné videnie. „Zákrok nie je bolestivý. Trvá relatívne krátko, pre pacienta relatívne pohodlne, aj keď v skutočnosti ide o chirurgicky náročný zákrok, nakoľko sa operácia vykonáva cez rez v oku o veľkosti 2,1 mm a operačný priestor je veľký približne 4 × 4 × 2 mm,“ vysvetľuje MUDr. Pavol Veselý zo Združenia ambulantných očných lekárov.
Pomôže aj poistenie
Operácia katarakty sa dnes vykonáva ambulantne, a teda pacient po zákroku odchádza domov. Aj keď je liečba hradená zo zdravotného poistenia, chirurgický zákrok je možné si pripoistiť v rámci životného poistenia. Podľa údajov KOMUNÁLNEJ poisťovne je práve katarakta najčastejšie odškodňovaným chirurgickým zákrokom v poistení osôb. „Ak pacient absolvuje chirurgický zákrok, vyplatíme mu príslušné percento z dohodnutej poistnej sumy, pričom výška poistného plnenia bude odvodená z tabuľky oceňovania chirurgických zákrokov,“ hovorí Beata Vojtechová, riaditeľka úseku poistenia osôb KOMUNÁLNEJ poisťovne a dodáva: „Okrem katarakty patria medzi najčastejšie vyplatené chirurgické zákroky operácia žlčníka, hernia (pruh), pôrod cisárskym rezom a kyretáž. U detí je to najmä chirurgické odstránenie mandlí.“
Čím skôr, tým lepšie
Väčšina pacientov vyhľadáva ambulanciu očného lekára najčastejšie kvôli predpisu okuliarov. Odborníci však zdôrazňujú význam prevencie, ktorá pri včasnej diagnóze môže pomaly nastupujúcej chorobe doslova „vytrieť zrak“. „Veľa pacientov nás dnes navštevuje práve kvôli zhoršujúcemu sa zraku, čo môže spôsobovať rôzne ochorenia – zelený zákal, vekom podmienená degenerácia makuly, sivý zákal a mnohé iné. Na preventívnych prehliadkach sme schopní odhaliť ochorenie v začiatkoch a teda ho aj lepšie podchytiť či dokonca zastaviť,“ uzatvára MUDr. Veselý./agentury/