Balansujú na hrane priamej vojny. Spojené štáty a NATO sú posadnuté strategickou porážkou Ruska, uviedol dnes podľa agentúry TASS šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. „Spojené štáty a ich satelity (spojenci) v NATO sú stále posadnuté myšlienkou spôsobiť Rusku ‚strategickú porážku‘. (…) Západ zároveň nebezpečne balansuje na hrane priameho vojenského stretu medzi jadrovými mocnosťami, ktorý by sprevádzali katastrofické následky,“ uviedol šéf ruskej diplomacie.

Po americkej pomoci Rusi pritvrdili. Chcú, aby Ukrajina plakala, vidia sa až v Kyjeve

Ruskí politici i komentátori tvrdia, že nový obrovský balík pomoci USA pre Ukrajinu nijako neovplyvní snahu ich armády dosiahnuť veľké územné zisky v napadnutom štáte. Kým v Kyjeve hovoria, že podpora, ktorú schválila dolná komora amerického Kongresu, výrazne pomôže v obrane proti agresorovi, naopak, v Moskve ju označujú za zbytočný krok, ktorý síce predĺži boje na fronte, ale ruským vojakom nezabráni zvíťaziť.

Ukrajinský vojak počas paľby delostrelectva. Rusko tvrdí, že nový veľký balík americkej pomoci pre Ukrajinu ho nijako neodradí od dosiahnutia cieľov, ktoré si sľubuje po vpáde svojich vojsk na územie susedného štátu vo februári 2022.

Maria Zacharovová reagovala rýchlo ako jedna z prvých. „Vojenská pomoc kyjevskému režimu je priame financovanie teroristickej činnosti,“ citovala agentúra Interfax hovorkyňu rezortu diplomacie. V duchu kremeľskej propagandy nehovorila o Ukrajine ako o štáte, ale zmienila sa o existencii režimu v Kyjeve, ktorý Moskve kole oči.

 Exprezident Dmitrij Medvedev, ktorý je známy ostrými slovnými útokmi nielen na adresu Ukrajiny, ale aj jej spojencov, zostal verný tónu svojej rétoriky. „Rusko zvíťazí nehľadiac na 61 miliárd krvavých dolárov. Sila a pravda stojí za nami,“ napísal na sociálnej sieti Telegram. Pokračoval, že nepochyboval o tom, že americká Snemovňa reprezentantov schváli pomoc pre ukrajinskú armádu. „Bolo to hlasovanie bastardov za predĺženie občianskej vojny rozdeleného národa našej kedysi jednotnej krajiny, za maximálne zvýšenie počtu obetí tejto vojny,“ uviedol Medvedev, ktorí zastáva funkciu podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie.

Medvedev fakticky spochybnil samostatnosť celej Ukrajiny, keď sa zmienil o „vojne rozdeleného národa“. Američanov dokonca zaželal, aby ich zachvátila občianska vojna, ktorá dopadne horšie ako vojna Severu proti Juhu na ich území v 19. storočí. „Nakoniec povedie k neslávnemu rozpadu podlého impéria zla 21. storočia,“ uzavrel Medvedev.

 Podpredseda hornej komory parlamentu a šéf jej zahraničného výboru Konstantin Kosačov je presvedčený, že americká pomoc bude mať jedine za následok ďalšie tisíce mŕtvych na ukrajinskej strane. Tvrdí, že Západ ich financovaním armády prezidenta Volodymyra Zelenského posiela zomierať na front, za čím vidí geopolitické a záujmy protiruských mocností. „Americký balík takzvanej pomoci je predovšetkým podpora pre vojensko-priemyselný komplex USA,“ napísal Kosačov na Telegrame.

 Agentúra RIA-Novosti zverejnila text svojho komentátora Davida Narmandiju, ktorý označil titulkom Plač, Ukrajina, tebe dali peniaze: „Reč o Ukrajine už dávno nie je o víťazstve alebo o porážke v konflikte s Ruskom. Otázka spočíva jedine v tom, koľko Ukrajincov ešte stihne zomrieť, než sa udeje to, čo je nevyhnutné. Washington nie je pripravený vydať Ukrajinu Moskve v životaschopnom stave, chápe však, že ju bude musieť vydať. Preto teraz Biely dom potrebuje urobiť všetko, aby predĺžil konflikt. Čím viac Ukrajincov padne na fronte, o to menej z nich sa stane Rusmi. Čím viac bude Ukrajina spustošená, tým menej úžitku Rusku prinesie.“

Narmandija sa ešte posmešne vyjadril o politikoch na Ukrajine, ktorí hovoria, že ich vlasť vstúpi do dejín, čím majú na mysli to, že sa ubránia ruskej invázii: „Treba s nimi súhlasiť. Generácie detí v školách na celom svete sa budú učiť o krajine, ktorá mala obrovský potenciál, ale zahynula, brániac cudzie záujmy zabalené do čipkovaných nohavičiek Európskej únie.“

Vojenský bloger Alexandr Koc veští Ukrajincom tiež, že v boji s Rusmi nakoniec neuspejú, a jedine im pribudnú ďalšie pomníky na cintorínoch. Predpovedá, že budú musieť stále znižovať vekovú hranicu mobilizácie: „Klesne na 23 rokov, na 20 rokov…,“ napísal. Varoval ich, že kým tancujú okolo miliárd amerických dolárov, v skutočnosti sa môžu pripraviť na zánik celého svojho národa./agentury/

X X X

Spojené štáty a NATO sú posadnuté strategickou porážkou Ruska, uviedol dnes podľa agentúry TASS šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. „Spojené štáty a ich satelity (spojenci) v NATO sú stále posadnuté myšlienkou spôsobiť Rusku ‚strategickú porážku‘. (…) Západ zároveň nebezpečne balansuje na hrane priameho vojenského stretu medzi jadrovými mocnosťami, ktorý by sprevádzali katastrofické následky,“ uviedol šéf ruskej diplomacie.

 Demonštrácia na podporu estónskeho vojenského strategického plánu pre Ukrajinu na Staromestskom námestí v Prahe, Česká republika, 21. apríla 2024.

X X X

 Britský premiér Rishi Sunak a generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg navštívia v utorok Poľsko, oznámil v pondelok poľský premiér Donald Tusk.

Tusk priblížil, že v utorok je naplánované krátke stretnutie s britskými vojakmi v Poľsku. Následné rokovania v jeho sídle budú zamerané predovšetkým na bezpečnosť. „Je to ďalší krok v mojej misii posilniť pozíciu Poľska v súvislosti s bezpečnostnou politikou,“ povedal Tusk.

„Som odhodlaný lepšie koordinovať spoluprácu s našimi spojencami, predovšetkým s tými, s ktorými spolupracujeme na praktickej úrovní – s Britmi a Škandinávcami a krajinami nášho regiónu,“ uviedol Tusk.

Dodal, že takáto spolupráca je očividná pri projektoch, ako je iniciatíva európskeho systému protiraketovej obrany, ktorá si vyžaduje veľa práce vzhľadom aj na niekedy protichodné záujmy rôznych krajín. Podľa Tuska je však dnes Poľsko krajinou v Európe, ktorú je počuť.

X X X

Ruský vojenský súd v pondelok odsúdil v neprítomnosti na šesť rokov odňatia slobody za „ospravedlňovanie terorizmu“ Američana Andyho Stonea, hovorcu spoločnosti Meta.

Do značnej miery symbolický rozsudok prišiel niekoľko mesiacov po tom, ako Moskva zaradila Stonea na zoznam hľadaných osôb. Sudca Roman Kiforenko povedal, že trest začne plynúť, keď Stone vstúpi na ruské územie alebo bude vydaný do Ruska.

Trest sa týka príspevku Andyho Stonea z marca 2022, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V ňom uviedol, že Facebook nebude trestať používateľov vyzývajúcich na násilie proti ruským silám.

Stone vtedy informoval, že Meta, materská spoločnosť platforiem Facebook a Instagram, „dočasne povolila formy politického prejavu, ktoré by za normálnych okolností porušovali pravidlá“ oboch sociálnych sietí, pripomenula AFP. „Stále nedovoľujeme výzvy na násilie voči ruským civilistom,“ napísal vtedy v príspevku.

Nick Clegg, prezident Mety pre globálne záležitosti, v tom čase spresnil, že táto politika sa bude uplatňovať len na Ukrajine. Dodal, že toto rozhodnutie bolo prijaté za „mimoriadnych a bezprecedentných okolností“ a jeho cieľom je chrániť „slobodu slova ľudí ako prejavu sebaobrany“.

Rusko krátko po spustení invázie na Ukrajinu zakázalo vstup do krajiny riaditeľovi spoločnosti Meta Markovi Zuckerbergovi.

X X X

 Nórsko poskytne Ukrajine novú pomoc vrátane financií na zlepšenie protivzdušnej obrany krajiny. Povedal to pre nórsku televíziu TV2 nórsky premiér Jonas Gahr Støre. Predseda nórskej vlády uviedol, že pre ukrajinskú protivzdušnú obranu Oslo nasmeruje „značné sumy“, nešpecifikoval však konkrétny objem financií. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

„Je to drahé, ale zachovanie mieru a slobody stojí peniaze. Najvyššiu cenu platí Ukrajina a Ukrajinci,“ poznamenal Støre.

Všetky sľúbené stíhačky F-16 Kodaň Ukrajine dodá, povedal dánsky veľvyslanec na Ukrajine Ole Egberg Mikkelsen v rozhovore pre kanál My sme Ukrajina na platforme YouTube. Mikkelsen poznamenal, že Dánsko niektoré svoje stroje F-16 dodá Argentíne, ale Ukrajina sľúbený počet stíhačiek dostane. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Dánsko vyraďuje celú svoju flotilu strojov F-16, pretože dostáva novú generáciu stíhačiek F-35. Vo februári dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen vyhlásil, že jeho krajina naplno pracuje na tom, aby prvé stíhačky F-16 Kyjivu dodala počas tohto leta.

X X X

 Zbierka Munícia pre Ukrajinu pondelkové ráno prekonala hranicu troch miliónov eur. Slováci tým jasne ukázali, že Ficova vláda ich nereprezentuje. Povedal to na tlačovej besede predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling. Podľa neho obyvatelia Slovenska vedia, že je správne pomáhať slabším a postaviť sa na odpor agresorovi. Pomáhajú tým nielen našim susedom, ale aj nám samotným.

x X X

  Súd v Moskve v pondelok odsúdil 38-ročného muža na päť rokov verejnoprospešných prác za jeho výroky v pouličnej ankete pre spravodajcu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL). Muž bol uznaný za vinného za šírenie ‚dezinformácií‘ o ruskej armáde a neskôr obžaloba rozšírila aj o motív nenávisti. Prokurátor preňho žiadal 5,5 roka väzenia.

Ako informovala britská stanica BBC, odsúdený Jurij Kochovec v lete roku 2022 pred kamerou RFE/RL povedal, že za rozpútanie vojny na Ukrajine je zodpovedné Rusko a že ruské vedenie ju musí aj zastaviť. Kochovec vyjadril presvedčenie, že následne dôjde aj k uvoľneniu vo vzťahoch Ruska s alianciou NATO a so všetkými ostatnými krajinami.

V rozhovore spomenul aj udalosti v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde sa po ústupe ruských jednotiek na jar 2022 našli na uliciach postrieľaní ľudia i masové hroby.

„Naša vláda hovorí, že chce bojovať proti nacionalistom, ale bombarduje nákupné centrá v Buči, naši vojaci z Buriatska a Dagestanu strieľali civilistov – úplne bez dôvodu,“ vyhlásil Kochovec.

Svedkom v kauze bol náhodný okoloidúci, ktorý pred súdom vypovedal, že bol pobúrený Kachovcovými výrokmi v rozhovore pre RFE/RL.

 X X X

Úspech slovenskej zbierky, na ktorej sú už viac ako 3 milióny eur, na muníciu pre Ukrajinu, zneužili podvodníci. Vytvorili vizuálne podobnú webovú stránku a v názve zmenili iba jedno písmeno.

„Upozorňujeme, že stránka municiEpreukra­jinu je pokus o podvod a dištancujeme sa od nej. Zneužili náš vizuál, logo aj texty. Táto podvodná stránka nemá s nami nič spoločne. Názov stránky je takmer identický originálu, rozdiel je iba v 1 písmene,“ píše iniciatíva Mier Ukrajine.

Ako ďalej uviedli organizátori zbierky, podávajú trestné oznámenie na políciu a obracajú sa na expertov, aby pomohli zistiť pozadie podvodného webu.

 X X X

 Španielsko a Grécko čelia tlaku spojencov, aby odovzdali Ukrajine svoje systémy protivzdušnej obrany Patriot či S-300. Píše to dnes denník Financial Times (FT). Podľa spojencov v EÚ a NATO nie sú tieto juhoeurópske krajiny priamo ohrozené a tak by sa mohli vzdať niektorých zariadení v prospech napadnutej krajiny, ktorá sa bráni silnejúcim ruským úderom zo vzduchu.

Na odovzdanie moderných systémov protivzdušnej obrany podľa denníka vyzvali gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa a šéfa španielskej vlády Pedra Sáncheza ostatní premiéri a prezidenti členských krajín EÚ. Stalo sa tak minulý týždeň v osobných rozhovoroch na summite v Bruseli, povedali listu nemenované zdroje. „Sú tu krajiny, ktoré, po pravde povedané, bezprostredne nepotrebujú svoje systémy protivzdušnej ochrany,“ poznamenal podľa FT jeden z európskych diplomatov.

Grécko už skôr odmietlo odovzdať Ukrajine svoj systém S-300. Španielska armáda má vo výzbroji systémy Patriot americkej výroby. Ukrajine však darovala staršie zbrane typu Hawk či Aspide.

 X X X

Ruskí vojaci dobyli ukrajinskú dedinu Novomychajlivka na východe Ukrajiny, uviedlo dnes ruské ministerstvo obrany. Ukrajinská armáda sa k tomu zatiaľ nevyjadrila, tamojší generálny štáb ale v rannom hlásení o situácii na bojisku uviedol, že sily Kyjeva naďalej odrážajú ruské pokusy o postup pri tejto dedine.

Novomychajlivka leží asi 30 kilometrov juhozápadne od Donecka a neďaleko Vuhledaru, mesta na rozhraní južného a východného frontu, ktoré sa Rusko snaží dobyť už posledné dva roky, podotkla agentúra AFP.

„Invázne sily sa v tejto oblasti pokúsili preraziť ukrajinskú obranu 23-krát,“ napísal generálny štáb dnes ráno k situácii na fronte v okolí Novomychajlivky. O prelome ruských jednotiek sa nezmieňuje.

X X X

Poľsko by podľa prezidenta Andrzeja Dudu bolo ochotné nechať spojencov z NATO, aby na jeho území rozmiestnili jadrové zbrane. Duda to povedal v rozhovore s denníkom Fakt počas cesty do Spojených štátov a Kanady.

X X X

 Situácia na frontovej línii na Ukrajine sa v nasledujúcich týždňoch bude pravdepodobne neustále zhoršovať. Tvrdí to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov v pondelňajšom rozhovore pre ukrajinskú verziu stanice BBC.

X X X

  V balíku 61-miliardovej pomoci pre Kyjev budú aj nebezpečné taktické rakety ATACMS, prezradil americký senátor Mark Warner v rozhovore pre televíziu CBS. Už niekoľkokrát podkúrili Rusom.

 X X X

Nový americký balík na podporu Ukrajiny nijako nezmení situáciu na fronte, kde si ruské vojská vylepšujú pozície, uviedol dnes podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Reagoval tým na sobotňajšie hlasovanie v americkej Snemovni reprezentantov, ktorá po mesiacoch rokovania prijala balík pomoci Ukrajine vo výške necelých 61 miliárd dolárov.

„V zásade to situáciu na bojisku nezmení. Ruské sily zapojené do špeciálnej vojenskej operácie zlepšujú svoje pozície,“ uviedol Peskov a použil pri tom oficiálny názov Moskvy pre jej vojenskú inváziu. „Dynamika (na fronte) je všetkým úplne jasná. Zbrane, ktoré budú za tieto peniaze dodané, k zmene dynamiky nepovedú,“ dodal hovorca.

 X X X

Ruské sily pravdepodobne získali pozície v okolí ukrajinskej obce Bohdanivka v Doneckej oblasti tri kilometre severovýchodne od mesta Časiv Jar. Uviedol to v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Tvrdenie Moskvy, že Rusi Bohdanivku úplne dobyli, však podľa ISW nie je potvrdené. Podľa analýzy inštitútu neexistuje žiadne vizuálne potvrdenie, že dedina je úplne pod ruskou kontrolou a aj niektoré prokremeľské zdroje hlásili, že ukrajinské sily sa stále držia na severe a severozápade obce. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Okrajové časti mesta Časiv Jar boli pred rokom prakticky zničené, nie sú tam žiadne silné opevnenia,“ povedal dôstojník ukrajinskej Národnej gardy Volodymyr Černiak. „Teraz, keď sa ruskej armáde podarilo získať pozíciu v oblasti Bohdanivky, presunuli tam všetky možné zdroje a dobre sa zakopali,“ dodal.

 X X X

Spojené štáty a NATO sú posadnuté strategickou porážkou Ruska, uviedol dnes podľa agentúry TASS šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Vo vyhlásení na moskovskej konferencii o nešírení jadrových zbraní Západ obvinil, že sa v súvislosti s podporou Ukrajiny snaží o vyvolanie priamej konfrontácie medzi jadrovými mocnosťami.

Ruské vojská pred viac ako dvoma rokmi vtrhli na Ukrajinu, čím rozpútali najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Lavrov a ďalší najvyšší ruskí predstavitelia opakovane kritizujú Západ, ktorý Kyjevu pomáha, poskytuje finančnú, humanitárnu aj vojenskú pomoc, a západné krajiny vinia z rozdúchania konfliktu.

 Washington a jeho spojenci naopak uvádzajú, že pomáhajú Kyjevu brániť jeho územie a zvrchovanosť a že je to práve Rusko, kto zhoršuje napätie medzi Východom a Západom. Okrem samotnej vojenskej agresie okrem iného aj tým, že opakovane vydáva vyhlásenia varujúce pred nebezpečenstvom jadrového konfliktu. O stiahnutí svojich inváznych a okupačných síl z Ukrajiny Moskva rokovať odmieta.

„Spojené štáty a ich satelity (spojenci) v NATO sú stále posadnuté myšlienkou spôsobiť Rusku ‚strategickú porážku‘. (…) Západ zároveň nebezpečne balansuje na hrane priameho vojenského stretu medzi jadrovými mocnosťami, ktorý by sprevádzali katastrofické následky,“ uviedol šéf ruskej diplomacie.

Lavrov na konferencii tiež obvinil trojicu západných jadrových štátov, že sú hlavnými iniciátormi „rôznych provokatívnych krokov“. O aké kroky ide, ruský minister zahraničia nezmienil. Agentúra Reuters podotkla, že jadrovými mocnosťami podporujúcimi Kyjev sú Spojené štáty, Británia a Francúzsko, ktoré všetky posielajú Ukrajine vojenskú a finančnú pomoc.

X X X

Traja ľudia dnes zomreli a dvaja utrpeli zranenia v dôsledku rozsiahleho požiaru v strojárskom podniku vo Voroneži na západe Ruska. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo pre mimoriadne situácie. Čo bolo príčinou požiaru, nie je jasné.

Portál mash.ru píše, že horelo v skladoch. Z podniku Enikmaš-V záchranári evakuovali zamestnancov a pre nebezpečenstvo výbuchu odtiaľ tiež vyviezli štyri nádoby s propanbutánom a jednu s kyslíkom.

Enikmaš-V vyrába rôzne kovoobrábacie stroje aj samostatné dielce a súčiastky. Voronež sa nachádza približne 220 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.

X X X

Rusko má teraz všetky dôvody na to, aby skonfiškovalo majetky Západu, vyhlásil v pondelok predseda dolnej komory ruského parlamentu – Štátnej Dumy – Vjačeslav Volodin. Reagoval tak na schválenie zákona americkou Snemovňou reprezentantov, ktorý umožní vláde zhabať zmrazené ruské aktíva v USA a poslať ich Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Členovia snemovne hlasovali o troch návrhoch zákonov vyčleňujúcich celkovo vyše 95 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, Izraelu a spojencom USA v indo-tichomorskom regióne. Prijali ich spolu so zákonom týkajúcim sa priorít zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti.

Rusko „má teraz všetky dôvody prijímať symetrické rozhodnutia vo vzťahu k zahraničným aktívam,“ uviedol Volodin. Dodal, že v zahraničí je zmrazených približne 280 miliárd dolárov ruských aktív, pričom iba päť až šesť miliárd je v USA, zatiaľ čo v Európskej únii približne 224 miliárd dolárov.

 X X X

 Šéf európskeho výboru nemeckého parlamentu Anton Hofreiter nevylučuje možnosť, že balík vojenskej pomoci Ukrajine, ktorý schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu, môže byť posledným takým balíkom zo strany Washingtonu. „Možno je to posledný balík pomoci zo strany USA na veľmi dlhé obdobie alebo dokonca úplne posledný,“ povedal predseda európskeho výboru Bundestagu pre mediálnu skupinu Funke. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Hofreiter dodal, že americká podpora Ukrajine sa stala príliš neistá vzhľadom na to, ako dlho bolo schvaľovanie ostatného balíka v slepej uličke. „My Európania musíme pre Ukrajinu robiť oveľa viac,“ poznamenal.

X X X

Britský premiér Rishi Sunak a generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg navštívia v utorok Poľsko, oznámil v pondelok poľský premiér Donald Tusk.

Tusk priblížil, že v utorok je naplánované krátke stretnutie s britskými vojakmi v Poľsku. Následné rokovania v jeho sídle budú zamerané predovšetkým na bezpečnosť. „Je to ďalší krok v mojej misii posilniť pozíciu Poľska v súvislosti s bezpečnostnou politikou,“ povedal Tusk.

„Som odhodlaný lepšie koordinovať spoluprácu s našimi spojencami, predovšetkým s tými, s ktorými spolupracujeme na praktickej úrovní – s Britmi a Škandinávcami a krajinami nášho regiónu,“ uviedol Tusk.

Dodal, že takáto spolupráca je očividná pri projektoch, ako je iniciatíva európskeho systému protiraketovej obrany, ktorá si vyžaduje veľa práce vzhľadom aj na niekedy protichodné záujmy rôznych krajín. Podľa Tuska je však dnes Poľsko krajinou v Európe, ktorú je počuť.

X X X

Ruský vojenský súd v pondelok odsúdil v neprítomnosti na šesť rokov odňatia slobody za „ospravedlňovanie terorizmu“ Američana Andyho Stonea, hovorcu spoločnosti Meta.

Do značnej miery symbolický rozsudok prišiel niekoľko mesiacov po tom, ako Moskva zaradila Stonea na zoznam hľadaných osôb. Sudca Roman Kiforenko povedal, že trest začne plynúť, keď Stone vstúpi na ruské územie alebo bude vydaný do Ruska.

Trest sa týka príspevku Andyho Stonea z marca 2022, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V ňom uviedol, že Facebook nebude trestať používateľov vyzývajúcich na násilie proti ruským silám.

Stone vtedy informoval, že Meta, materská spoločnosť platforiem Facebook a Instagram, „dočasne povolila formy politického prejavu, ktoré by za normálnych okolností porušovali pravidlá“ oboch sociálnych sietí, pripomenula AFP. „Stále nedovoľujeme výzvy na násilie voči ruským civilistom,“ napísal vtedy v príspevku.

Nick Clegg, prezident Mety pre globálne záležitosti, v tom čase spresnil, že táto politika sa bude uplatňovať len na Ukrajine. Dodal, že toto rozhodnutie bolo prijaté za „mimoriadnych a bezprecedentných okolností“ a jeho cieľom je chrániť „slobodu slova ľudí ako prejavu sebaobrany“.

Rusko krátko po spustení invázie na Ukrajinu zakázalo vstup do krajiny riaditeľovi spoločnosti Meta Markovi Zuckerbergovi.

X X X

Hrdá a slušná, nie transsexuálna, hovorí o slovenskej kultúre Fico. Šimkovičová tvrdí, že rezort čelí útokom

Slovenská, hrdá, slušná a nie zvrhlá a transsexuálna – takto si slovenskú kultúru predstavuje kabinet Roberta Fica. Premiér Robert Fico (Smer) v pondelok pokračoval v línii pracovných stretnutí po jednotlivých rezortoch a v pondelok zavítal aj za ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (nom. SNS). Hovorca ministerky na úvod zdôraznil, že ide len o tlačové vyhlásenie a novinárske otázky vopred zamietol.

X X X 

Šimkovičová hovorila o útokoch na jej rezort. „Hovoria, že sme nekompetentní a neprofesionálni,“ upozornila. Generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala dementoval, že rezort chce zoštátniť kaštieľ v Budmericiah a odmieta, že by sa chystal na post riaditeľ zatiaľ ešte RTVS. Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STaR) prerokuje vláda na stredajšom výjazdovom rokovaní v Dolnej Krupej.

Šimkovičová informovala tiež, že ministerstvo plánuje v najbližších dňoch otvoriť aj otázku financovania cirkví, Matice Slovenskej či národnostných menšín. Matica má k tohtoročnému rozpočtu získať od štátu o pol milióna eur navyše. Od budúceho mesiaca chce rezort podporiť vstup Slovenka do EÚ, oslavy Cyrila a Metoda na Devíne či zvrchovanosť Slovenska. V auguste plánuje 80 výročie SNP v Banskej Bystrici, dni kroja a následne v septembri oslávi republika výročie dňa Ústavy SR. Výkladnou skriňou rezortu má byť júlový festival Východná.

„Prečo je dnes ministerstvo kultúry a ministerka predmetom nevyberaných útokov, prečo si vybrali ministerstvo za cieľ a ohadzujú ho všetkou možnou špinou? Je to preto, lebo robí to, čo predpisuje programové vyhlásenie vlády,“ ozrejmil Fico. Upozornil, že rezort chce a „bude presadzovať slovenskú národnú kultúru. „Dobrú, poctivú slušnú a nie zvrhlú a transsexuálnu,“ spresnil premiér.

 Zároveň sa odkázal na tradície a históriu. To, ako má vyzerať kultúra, je podľa neho obsiahnuté v preambule. Podľa Fica na ministerku útočia „duchovní bezdomovci, nekultúrni ľudia, ktorí netušia na čom je Slovensko postavené“ a má preto plnú podporu premiéra, uviedol Fico a s úsmevom sa otočil na ministerku. Premiér taktiež spochybnil, či je kultúrne, keď umelci počas vystúpení používajú často vulgarizmy. „Takto si nepredstavujeme slovenskú národnú kultúru,“ povedal Fico a skritizoval „kultúru zvrhlosti“.

Ministerka Šimkovičová už od volieb čelila viacerým kauzám a mnohé jej rozhodnutia pobúrili nielen kultúrnu obec. V januári petíciu za jej odstúpenie podpísalo takmer 190-tisíc ľudí – ministerka však spochybnila pravosť podpisov aj proces, akým pribúdali, napríklad, že veľké objemy podpisov pribudli v nočných hodinách. Teraz má v rukách budúcnosť slovenskej televízie a rozhlasu a Fondu na podporu umenia (FPU). Kým novela fondu je momentálne v parlamente, návrh na „zoštátnenie“ verejnoprávnej televízie ministerka avizovala predložiť na stredajšie rokovanie vlády. Fico sa vyjadril, že verí, že sa návrh podarí schváliť a následne prídu zásadné personálne zmeny.

 Podpredseda parlamentu Michal Šimečka (PS) ministerke odkázal, že umenie sa nedelí na „národné“, „protislovenské“, „transsexuálne“ či „zvrhlé“. „Ostro odmietam útoky Roberta Fica na kultúrnu obec na Slovensku. Umenie sa nedelí na „národné“, „protislovenské“, „transsexuálne“ či „zvrhlé“. Urážať z pozície moci špičkových slovenských umelcov a umelkyne len preto, že kritizujú očividnú neschopnosť ministerky Šimkovičovej, alebo inak vyjadrujú svoj slobodný názor, je absolútne cez čiaru. Je to návrat do hlbokého mečiarizmu,“ napísal v stanovisku.

Nedôvera v ministerku

Ministerka kultúry však zatiaľ s dôverou voličov veľmi nepresvedčila. Podľa víkendového prieskumu dôveryhodnosti členov vládneho kabinetu od agentúry FOCUS pre televíziu Markíza dôveruje Šimkovičovej najmenej ľudí. V prieskume jej vyslovilo nedôveru 65 percent ľudí, za ňou nasleduje premiér Fico so 64 percentami nedôvery a minister obrany Robert Kaliňák s 63 percentnou nedôverou. Šimkovičová to nemá ľahké ani u voličov koalície, pretože šéfke rezortu kultúry nedôveruje 30 percent voličov Smeru, rovná tretina voličov SNS a až 48 percent prívržencov Hlasu. Zber dát prebiehal od 28. marca do 2. apríla na vzorke 1015 respondentov.

 Budúcnosť FPU

V parlamente sa v týchto dňoch rozhoduje o budúcnosti Fondu na podporu umenia (FPU). Poslanci rokujú o návrhu novely zákona s pozmeňovacím návrhom Romana Michelka (SNS), ktorý by v prípade schválenia s účinnosťou od 1. júna zásadne zmenil fungovanie fondu.

Minulý týždeň v utorok návrh na ovládnutie FPU schválili poslanci na parlamentnom kultúrnom výbore. Tento krok však nezostal bez odozvy a vyše 130 odborníkov, teda takmer polovica členstva komisií, v stredu podvečer odoslala do Národnej rady svoje vyhlásenie, v ktorom vyjadrujú nesúhlas s plánovanými zmenami. „Odmietame robiť odborné alibi rozhodnutiam Rady a akceptovať úlohu bezmocného komparzu,“ stojí vo vyhlásení.

Ak návrh zákona v tomto znení prejde, odmietajú pokračovať vo vykonávaní svojich funkcií. To s najväčšou pravdepodobnosťou povedie ku kolapsu FPU, keďže odíde takmer polovica členov a členiek komisií, ktoré by mali priebežne zasadať a rozhodovať o aktuálnych žiadostiach. „Pozmeňujúci návrh poslanca Michelka je pre nás neakceptovateľný a nezlučiteľný s naším ďalším pôsobením v odborných komisiách FPU,“ píšu vo vyhlásení.

Zákon je momentálne v druhom čítaní. Novela chce, aby odborné hodnotiace komisie v jednotlivých oblastiach podpornej činnosti FPU mali status poradného orgánu, na ktorého stanovisko rada prihliada, no nie je pre ňu záväzné. SNS taktiež presadzuje, aby sa zvýšil počet členov rady z deviatich na 13, pričom sa toto číslo dosiahne navýšením počtu členov rady, ktorých nominuje bez návrhu rezort kultúry. Opozičným poslancom prekáža najmä spôsob rozhodovania o podpore jednotlivých projektov a zmeny v rozhodovaní o zložení rady fondu. Predkladateľ legislatívnej úpravy Michelko skonštatoval, že chyby v systéme chcú opraviť spôsobom, ktorý aktuálne považujú za najlepší.

„My sme vedeli, kde je problém, pomenovali sme problém a chceme to riešiť spôsobom, ktorý sa nám nateraz zdá ako najlepší,“ uviedol Michelko na margo novely. Odmieta vyjadrenia o snahe ovládnuť fond a podporu kultúry. Považuje za dehonestujúce hovoriť o nominantoch Ministerstva kultúry SR ako o nezorientovaných, pretože sa podľa neho kultúre venujú roky. „Neexistuje väčšia katastrofa, ako dať nekompetentného človeka na vysoko odborný úrad,“ poznamenal. Podčiarkol, že zodpovednosť za prípadnú nekompetentnosť nominanta bude niesť ten, kto ho do funkcie navrhne./agenturyú

X X X

Vychádzajúca hviezda českej politiky zhasne za mrežami. Súd potvrdil, že exposlanec znásilnil ženy

Mnohí mu predpovedali sľubnú politickú kariéru, zničil si ju sám násilím spáchanom na ženách. Keď Dominika Feriho pred desiatimi rokmi zvolili za člena Poslaneckej snemovne, mal ešte len 21 rokov. Bol to vekový rekord v ére samostatnej Českej republiky: stal sa vôbec najmladším poslancom. Po nádejnom začiatku však o niekoľko rokov prišiel jeho predčasný koniec na politickej scéne. Objavili sa závažné podozrenia, že Feri si opakovane vynútil sex. Po podaní obžaloby sa stiahol z politiky s tým, že je odhodlaný očistiť svoje meno. Nepodarilo sa mu to. Pôjde do väzenia.

Prvostupňový súd vlani na jeseň poslal Feriho na tri roky do väzenia. Rozsudok bol neprávoplatný, mohol sa odvolať, čo využil. Mestský súd teraz rozhodoval, či potvrdí verdikt súdu nižšej inštancie alebo ho oslobodí spod obžaloby, prípadne či vráti prípad na opakované pojednávanie.

Feri trval na tom, že je nevinný, hovoril, že mladé ženy klamú o znásilnení. Mestský súd však jeho tvrdeniu neuveril. Potvrdil, že dve ženy znásilnil a v treťom prípade išlo o pokus o vynútený sex. Súd sa stotožnil s prvostupňovým rozsudkom, podľa ktorého si Feri musí odpykať tri roky za mrežami. „Sú zároveň zvýšil odškodnenie obetiam, čo požadovala ich právna zástupkyňa. Prvej žene má zaplatiť 300-tisíc českých korún, ďalšej 150-tisíc plus 33-tisíc za psychoterapiu a tretej 60-tisíc,“ informoval server iDNES. Dokopy to v prepočte vychádza na 9600 eur.

Feri, ktorý bol politik strany TOP 09, svojho času zaujal aj v zahraničí. Napríklad nemecký denník Die Welt o ho označil nádejného proeurópskeho politika. Feri, ktorý má matku Češku a z otcovej strany zdedil etiópsku krv, sa ocitol vo veľmi nepríjemnej situácii v roku 2021, keď sa na sociálnych sieťach začalo jeho meno spájať so sexuálnym nátlakom na študentky. Viaceré ženy ho obviňovali, že ich prinútil k pohlavnému styku. Išlo o prípady, ktoré sa podľa nich stali v rokoch 2015 – 2020.

Súd v lehote 30 dní doručí Ferimu písomnú výzvu, aby nastúpil do výkonu trestu. Odsúdený môže ešte využiť mimoriadne dovolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Čo sa týka sexu so študentkami, Feri tvrdil, že ak niekedy došlo k pohlavnému styku s nimi, zakaždým to bolo s obojstranným súhlasom. Podľa prokuratúry to však vyzeralo úplne naopak. „Obete sa nachádzali v stave bezbrannosti, až sa podvolili či takpovediac zamrzli,“ citoval server Novinky z vyhlásenia obžaloby.

Vyšší trest Ferimu nehrozil počas odvolacieho konania, pretože prokurátor po verdikte prvostupňovej justičnej inštancie súhlasil s tromi rokmi väzenia. S rozhodnutím Mestského súdu v Prahe sa exposlanec zmieril: „Sme v právnom štáte a rešpektujem rozsudok, aj keď s ním nesúhlasím,“ citovala ho Česká televízia./agentury/

X X X

Národniari navrhnú Harabina za člena Súdnej rady. Harabin: oslovil ma Andrej Danko

Slovenská národná strana (SNS) navrhne za člena Súdnej rady SR exministra spravodlivosti a niekoľkonásobného kandidáta za prezidenta Štefana Harabina. Informoval o tom poslanec Rudolf Huliak (SNS) na sociálnej sieti.

„Dnes ráno ma oslovil pán predseda Andrej Danko, či by mohli dať návrh na moju kandidatúru a ja som povedal, že áno,“ reagoval podľa portálu Aktuality.sk Harabin.

Súdna rada SR je ústavný orgán tvorený 18 členmi vrátane predsedu a podpredsedu. Jedného člena volia sudcovia NS SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Osem členov z radov sudcov volia sudcovia ostatných súdov. Po troch členov dodávajú Národná rada SR, prezident a vláda.

„Úvahy o nominácii Štefana Harabina do Súdnej rady dokazujú, že táto vládna koalícia úplne stratila mieru,“ komentovala poslankyňa NR SR za PS, Zuzana Števulová. „Harabinizácia justície je dnes už synonymom pre najtemnejšie obdobie, ktoré sme v moderných dejinách Slovenska v justícii zažili. Tieto časy sa už nikdy nesmú vrátiť. Koalícia by mala prestať hazardovať s dôverou ľudí v súdnictvo a spravodlivosť, ktorá je už beztak nízka,“ dodala.

Návrh Štefana Harabina na post člena Súdnej rady SR je podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) dôkaz kšeftovania koalície a ďalší krok k deštrukcii právneho štátu.

„Štefan Harabin nemá na poste člena Súdnej rady SR čo hľadať. Jeho nominácia by bola v právnom štáte absolútne neakceptovateľná. Potvrdzuje sa však, že podpora SNS v prípade Petra Pellegriniho v kandidatúre za prezidenta nebola zadarmo. Kšefty a obsadzovanie štátnych funkcií sú totiž prioritným záujmom tejto vlády. Až potom sú to ľudia, drahé ceny benzínu, zrušené zubné benefity či ceny potravín,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.

 „Úvaha o Štefanovi Harabinovi ako o členovi Súdnej rady je prihlásenie sa k úplnej deštrukcii právneho štátu spojenej so šikanou všetkých, ktorým, naopak, na demokracii a právnom štáte záleží. Majme v živej pamäti, čoho všetkého bol Štefan Harabin schopný ako minister spravodlivosti, predseda Súdnej rady SR či predseda Najvyššieho súdu SR. Keď povýšil vždy svoje záujmy nad zákon. Ukážkovým príkladom je nevpustenie kontroly na Najvyšší súd SR, za čo bol aj disciplinárne potrestaný,“ doplnila tímlíderka SaS pre spravodlivosť Mária Kolíková.

Na návrh reagoval aj exminister spravodlivosti a podpredseda Kresťanskodemo­kratického hnutia Viliam Karas, ktorý jeho nomináciu považuje „za zlý vtip“. „Škody, ktoré Harabin v celej justícii spravil, rátame dodnes. Návrat do týchto čias je neprípustný,“ uviedol./agentury/

X X X

Kauza Tipos: Súd s bývalým šéfom štátnej lotérie oddialili. Pomohla mu trestná novela

Bývalý nominant Smeru vo vedení Tiposu Ján Barczi na súd neprišiel. Stíhajú ho za zvláštne zamestnávanie záhadného poradcu. Vďaka zmenám trestného poriadku sa začiatok procesu oddialil o ďalšie mesiace.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Exšéf Tiposu Ján Barczi je podozrivý z toho, že naoko zamestnával svojho poradcu, ktorý sa však v štátnej akciovke ani neukazoval. Dostával plat 3-tisíc eur mesačne, no polícia a prokuratúra jeho prínos v lotériovej spoločnosti spochybňujú.

Údajný poradca Milan Čuba pôsobil v Tipose od apríla 2017 a odchod ohlásil e-mailom v novembri 2019, presne v deň, keď polícia urobila v stávkovej spoločnosti raziu.

Za viac ako dvojročné pôsobenie tento poradca zarobil vyše 100-tisíc eur, ďalších zhruba 60-tisíc eur Tipos zaplatil ako výdavky spojené s pôsobením zamestnanca.

V pondelok sa mali obaja muži postaviť pred súd. Barczi je stíhaný za porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, keďže Tiposu mala vzniknúť škoda viac ako 160-tisíc eur. Ide o 100-percentnú akciovku štátu, a preto všetky vzniknuté škody spôsobujú škrt v štátnej pokladnici.

Bývalý nominant Smeru Ján Barczi na hlavné pojednávanie neprišiel.

Na lavici obžalovaných sa ocitol aj spomínaný exporadca Milan Čuba. Podľa obžaloby totiž v priebehu vyšetrovania podsunul polícii falošné dôkazy o tom, že v Tipose pracoval. Stíhaný je za krivú výpoveď a marenie spravodlivosti. Barczi aj Čuba obvinenia odmietajú.

Exporadca: pracoval som ťažšie ako vy

Na pondelkový termín hlavného pojednávania prišiel iba druhý stíhaný muž Milan Čuba. Odmietol uzavrieť dohodu o vine a treste a rovnako ako exšéf Tiposu, aj on navrhol sudcovi obžalobu neprijať.

Pondelkové hlavné pojednávanie tak trvalo len niekoľko minút. Bývalý poradca trvá na tom, že pre štátnu akciovku riadne pracoval.

„Pracoval som tam ťažšie ako vy.” Dodal, že bolo úlohou generálneho riaditeľa Tiposu, aby preukázal jeho pracovné aktivity. „Neotravujte ma,” ukončil rozhovor a zo súdu odišiel.

Počas vyšetrovania však chcel Čuba polícii dokázať, že v lotériovej spoločnosti pracoval a doložil aj rôzne dokumenty. Vyšetrovateľ ich však považoval za sfalšované a pozmenené a bývalého poradcu riaditeľa následne obvinil z krivej výpovede a marenia spravodlivosti. Čubovi v tomto prípade hrozí podľa zákona tri až päť rokov.

Získali čas

Prokurátor podal obžalobu na súd ešte v júni 2022 a po necelých dvoch rokoch sa dnes malo začať hlavné pojednávanie. Vďaka novele trestného poriadku, ktorú nedávno schválila koalícia Smer, Hlas a SNS, sa napokon dvojici obžalovaných podarilo oddialiť začiatok súdneho procesu.

Podľa nových pravidiel totiž obhajcovia obžalovaných využili novú možnosť a sudcovi navrhli, aby obžalobu neprijal. Sudca Mestského súdu Bratislava I Roman Fitt potvrdil, že takéto podania prišli minulý týždeň a potrebuje sa s nimi oboznámiť. Akokoľvek sudca rozhodne, teda či obžalobu prijme, alebo nie, strany v konaní voči rozhodnutiu ešte môžu podať sťažnosť a vec bude musieť preskúmať krajský súd.

„Podanie je na niekoľkých stranách formátu A4, je nutné sa s podaním oboznámiť a následne rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné riadne doručiť procesným stranám. V prípade podania sťažnosti bude následne vec predložená na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie,” skonštatoval sudca Fitt a hlavné pojednávanie odročil na 2. septembra 2024. Teda o viac ako štyri mesiace.

„Návrh na odmietnutie obžaloby bol podaný z dôvodu existencie závažných procesných chýb prípravného konania, najmä porušenia základných zásad trestného konania vrátane zákazu sebaobviňovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní,” reagoval Barcziho obhajca Milan Cibík na otázky, prečo sudcovi navrhli obžalobu neprijať.

Na ako dlho sa prípad natiahne, nie je ešte isté. Odvolací súd, v tomto prípade Krajský súd v Bratislave, totiž nemá žiadnu lehotu, ako rýchlo musí o sťažnosti rozhodnúť.

Vypočujú zamestnankyne

Na podozrivé pôsobenie „fantómovho poradcu“ upozornili Aktuality.sk prvýkrát na jar 2019. Prívlastok fantómový používame práve preto, že ani vtedajší zamestnanci akciovky svojho kolegu nepoznali. Súd na septembrové pojednávanie predvolal sekretárky z Tiposu.

„Závery vyšetrovania jednoznačne preukazujú, že obvinený dodatočne nevyrábal žiadne materiály a ani nedokladal dodatočne dôkazy do trestného konania,“ napísal v júni 2022 Čubov obhajca Martin Šulva. Odvolal sa na zmluvu medzi zamestnancom a Tiposom a na závery kontroly rezortu financií.

Je pravdou, že ministerstvo financií už v minulosti preverovalo dianie v Tipose. Stalo sa tak po sérii článkov Aktuality.sk, kde sme upozornili na deravý systém, prelievanie peňazí cez hráčske kontá a aj na čudné praktiky riaditeľa či záhadného poradcu.

Zo záverov kontroly ale vyplýva, že bola do veľkej miery formálna a na nič závažné v súvislosti s poradcom neprišli. Aby vtedajšie vedenie Tiposu na čele s Barczim vtedy dokázalo kontrolnej skupine, že poradca naozaj pracuje, odovzdalo kontrolórom materiály, ku ktorým sa vraj poradca vyjadroval. Na dokumentoch boli texty zo zasadnutí správnej rady a pri nich rukou dopísané strohé slová ako „odporúčam“ alebo podpisová pečiatka. Riaditeľ Tiposu tým chcel kontrolórom dokázať, že takto mu poradca pripomienkoval materiály. Polícia sa k dokumentom dostala a nechala si spraviť písmoznalecké posudky.

Jediné zistenia kontrolnej skupiny ministerstva financií v súvislosti s Čubom boli tie, že ak chodil do terénu monitorovať situáciu v zazmluvnených prevádzkach s Tiposom, nemal vyplnené cestovné príkazy a štátna akciovka mu neuhradila cestovné. „Dochádzka je riadne vedená, vykazuje znaky formálnosti,“ skonštatovala záverečná správa z kontroly.

Kontakty na Andreja Danka

Čuba v minulosti na výsluchu pred políciou priznal, že tip na pracovné miesto v Tipose dostal od šéfa SNS. „Bol to predseda Národnej rady Andrej Danko,“ mal povedať dnes už bývalý poradca štátnej akciovky.

Keď sme sa v minulosti pýtali Andreja Danka na jeho prepojenia s poradcom v Tipose, odmietol sa vyjadriť.

Záhadný poradca Čuba v minulosti pre Aktuality.sk a neskôr aj polícii opisoval svoje pôsobenie tak, že plnil pokyny generálneho riaditeľa. Mohol pracovať kedykoľvek a z domu. Ako svoju hlavnú aktivitu označil takzvaný „mystery shopping”, v doslovnom preklade tajné nakupovanie.

„Mystery shopping je spontánna reakcia klienta pri zhliadnutí loga alebo brandingu danej firmy,“ vysvetľoval Čuba s tým, že vlastne pozoroval bežných ľudí ako reagujú na značku či produkty štátnej lotérie. Túto prácu vraj robil všade, kam chodieval – na poštách či na prevádzkach, kde sa predávali tikety Tiposu. Na túto činnosť ho mal vyškoliť sám generálny riaditeľ.

Do roku 2019 mal Čuba len stredné odborné vzdelanie ako strojár, plynár a energetik. Až potom si dorobil prvý stupeň vysokej školy manažmentu.

Neskorší nástupca vo vedení Tiposu Martin Bohoš v dávnejšom rozhovore povedal, že on osobne Čubu v práci nikdy nestretol. O podobných metódach výskumu v Tipose či o záznamoch z činnosti „mystery shoppingu” nebola žiadna evidencia. „Sú to úplné nezmysly,“ okomentoval údajné aktivity poradcu Bohoš.

Hrozia mu roky za mrežami

Bývalému riaditeľovi Tiposu Barczimu hrozí podľa aktuálnej platnej úpravy 10 až 15 rokov za mrežami. Ako bývalý predseda predstavenstva a štatutár spoločnosti ručil svojím majetkom. V prípade potvrdenia vzniknutej škody by si mohol Tipos vymáhať škodu práve od neho.

Ján Barczi spolu s exkolegom z IT oddelenia Milošom Prelecom však čelia aj ďalšiemu závažnému obvineniu. Podľa doterajších zistení polície mala skupina hráčov zneužívať štátnu lotériovú spoločnosť ako práčku peňazí. Exfunkcionár a šéf odboru sú obvinení z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Prokurátor Vasiľ Špirko koncom roka 2019 spresnil, že manažéri Tiposu „neoznámili alebo nenahlásili skutočnosti, že iný spáchal trestný čin, respektíve neoznámili neobvyklú obchodnú operáciu.”

Prípad sa stále vyšetruje, obaja obvinení nezákonné praktiky popierajú, aktuality.sk

X X X

Štefan Harabin o súdnej rade: Volal mi Andrej Danko, nomináciu som prijal

Justícia je podľa bývalého ministra spravodlivosti a šéfa Najvyššieho súdu v rozklade, a preto sa rozhodol vrátiť do súdnej rady.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Exminister spravodlivosti, bývalý šéf Najvyššieho súdu aj súdnej rady a neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabin bude kandidátom národniarov na člena Súdnej rady SR. Pre Aktuality.sk potvrdil, že s nomináciou súhlasil. „Dnes ráno ma oslovil pán predseda Andrej Danko, či by mohli dať návrh na moju kandidatúru a ja som povedal, že áno,“ reagoval Harabin. O tom, že je neúspešný kandidát na prezidenta nominantom SNS do súdnej rady, informoval na sociálnej sieti poslanec Rudolf Huliak.

Na otázku, či má Harabin ambíciu stať sa po Jánovi Mazákovi aj predsedom súdnej rady reagoval, že sa takými vecami teraz nezaoberá. „Ja som nikdy neurobil žiadnu iniciatívu ani aktivitu, aby som sa stal predsedom súdnej rady, ministrom, alebo podpredsedom vlády. Vždy som takéto ponuky skôr odmietal,“ dodal.

Motiváciou stať sa členom súdnej rady bolo podľa Harabina pojednávanie s vojakom obžalovaným zo zločinu neuposlúchnutia rozkazu. Tam vraj videl, v akom rozklade je justícia. „Nie je možné byť k tomu rozkladu ľahostajný,“ komentoval.

Súdnej rade šéfoval už dvakrát

Nominantmi parlamentu v súdnej rade sú dnes Ján Mazák a Andrej Majerník. Koalícia už avizovala, že sa ich chystá vymeniť. Harabin bol v minulosti predsedom súdnej rady hneď dvakrát. V minulosti bola totiž funkcia spojená s postom predsedu Najvyššieho súdu, ktorý zastával. Denník N pripomenul, že Harabin viedol súdnu radu od roku 2001, keď vznikla, a to do roku 2003. V tom čase bol aj predsedom Najvyššieho súdu.

Neskôr sa ako nominant ĽS-HZDS stal ministrom spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica. Už vtedy sa snažil o zrušenie špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry. Na Najvyšší súd sa zasa vrátil ako predseda a šéf súdnej rady v rokoch 2009 až 2014. Potom Smer presadil novelu, ktorá funkcie presedu Najvyššieho súdu a šéfa súdnej rady oddelila.

Podpredseda KDH Viliam Karas označil nomináciu Štefana Harabina za člena súdnej rady za zlý vtip. „Škody, ktoré Harabin v celej justícii spravil, rátame dodnes. Návrat do týchto čias je neprípustný,“ uviedol v reakcii.

Harabin pred súdom

Súdna rada má 18 členov. Sú nimi predseda súdnej rady a ďalší jej členovia. Podľa zákona môže byť členom súdnej rady ustanoveným Národnou radou Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky len osoba, ktorá je bezúhonná. Má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Národná rada, prezident a vláda ustanovia za člena súdnej rady osobu, ktorá nie je sudcom.

Bývalý predseda Najvyššieho súdu čelí obžalobe pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a prečin schvaľovania trestného činu. Harabin podľa obžaloby svojím príspevkom na sociálnej sieti schvaľoval ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, aktuality.sk

X X X

Slováci našli liek na vysoké ceny zubárov: Za lacnejšími zákrokmi jazdia do Srbska. Koľko ich stojí implantát či strojček?

Na Slovensku by si opravu zubov nemohli dovoliť alebo by za ňu zaplatili dva- až trikrát viac. Reč je o Slovákoch, ktorí cestujú za zubnou turistikou za hranice. Kým v minulosti to boli obce neďaleko slovensko-ukrajinských hraníc alebo maďarský Mosonmagyaróvár, dnes sú v kurze srbská obec Kysáč a mestá Nový Sad či Báčsky Petrovec. Pacienti zo Slovenska sem jazdia k stomatológom, ktorí sú potomkovia pred storočiami presídlených Slovákov, doteraz hovoria slovenčinou a zachovávajú tu slovenské zvyky. Ich ceny sú pre našincov výhodnejšie. Oprava chrupu mimo Slovenska sa im stále vyplatí aj keď majú zaplatiť ubytovanie a pohonné hmoty. Koľko stojí plomba, implantát či korunka sme zisťovali priamo v srbskom Kysáči.

Do Kysáča, ktorý sa nachádza vo Vojvodinskom kraji, sme vyrazili v spoločnosti trojčlennej posádky v pondelok krátko popoludní z pumpy neďaleko bratislavských Zlatých pieskov. Pre Leu, Marínu a Janu to bola prvá zastávka po necelej hodine cesty. Vyrážali z Nového Mesta nad Váhom a pred sebou mali ešte päť hodín v aute. Rýchla káva, toaleta, kontrolná otázka „máš občiansky?“ a vydali sme sa na diaľnicu. Najbližšia zastávka s krátkym strečingom nôh nasledovala až na maďarskej diaľnici. Inak plynulú premávku narušili až popoludňajšie špičky pred Budapešťou.

Po rýchlom oťukaní sa prišli na reč nielen vtipné historky, ale aj samotný dôvod návštevy. „Poistili ste sa? Cestujeme mimo Európskej únie,“ pripomenula Marína. Po vyplnení online poistenia sa o zuboch najskôr rozrozprávala Jana. Zubárov nemala rada od detstva a lekári si ju pamätali ako „tú, ktorá robí v ambulancii cirkus“. V utorok o 10.00 ju čakalo trhanie troch zubov a výmena zubnej náhrady. So stomatológmi nemala dobré skúsenosti, zlé spomienky má najmä na časy, kedy bola ešte dieťa.

„Nikdy mi nepovedali, čo ma čaká, bála som sa,“ priznala medzi rečou s tým, že za dekády vystriedala viac ako troch zubných lekárov. „Dnes je situácia iná. Doktorka Ana mi vždy povie, ako veľmi to môže bolieť, čo sa chystá robiť, aká bude približne cena. Aj preto so mnou cestuje moja dcéra Lea,“ vysvetľovala. Jana cestuje za zubnou turistikou už rok a pol. Keď sa jej po prvých termínoch lekárka Ana Meši osvedčila, vzala k nej aj svoju dcéru, ktorá túžila po rovnom dvojrade bielych perličiek. Ak by mala Jana platiť za opravu svojho chrupu a dcérinho fixného strojčeka, matka samoživiteľka by musela investovať tisíce eur.

Marína sa sústredí ticho na cestu. Z času na času zahreší, keď ju obieha rakúsky vodič Porsche alebo ju v ľavom jazdnom pruhu brzdí vodič dodávky. Do Kysáča začal pred rokmi cestovať za zubnou turistikou jej otec, dovtedy mal strach z bielych plášťov. Dobrú recenziu na slovenské zubárky neďaleko Nového Sadu dal Maríne a Jane práve on. Do Srbska síce chodil každé štyri mesiace viac ako dva roky, no dnes je majiteľom vynoveného chrupu a odporúčania posúva ďalej. Jeho nové hryzáky, očné zuby a stoličky sa dnes vynímajú aj na facebookovej stránke kysáčskej lekárky. „Pozri, toto robila tatovi,“ ukazuje na fotke z Facebooku Marína počas poslednej zastávky pred hranicami.

Navigácia Sygic nás posiela k menšiemu z dvoch hraničných priechodov. Tesne pred Röszke-Horgoš pacientky takmer zborovo skríknu: „Dáta!“. Hoci viac ako 6,5-miliónové Srbsko požiadalo o členstvo v Európskej únii už v roku 2009, doteraz jej súčasťou nie je. Výhoda, ktorú majú krajiny v spoločenstve, teda rovnaké ceny za volanie, sms správy či mobilné dáta, tak absentuje.

 Po dvoch kontrolách občianskych preukazov – jednej u maďarskej colníčky a druhej u srbskej, sa pomaly rozbiehame ďalej od hraníc. Po hodine na takmer prázdnej diaľnici sa čierna Škoda Octavia menom Hermióna, blíži ku Kysáču. „Tento most tu naposledy nebol,“ hovorí Lea, ktorá sem jazdí každé štyri mesiace na výmenu „drôtika a gumičiek“ na fixný strojček.

V reštaurácii vedľa rodinného domu prerobeného na apartmán nás čaká zväzok kľúčov. Po rýchlom ubytovaní sa, ktoré nás stojí na noc pätnásť eur a nachádza sa len osem domov od zubnej ordinácie, začína byť posádka hladná a tak smerujeme k miestnemu podniku. Odor grilovaného mäsa a čevapčiči sa šíri až ku kostolu. Čašníčka prináša po chvíli na stôl obrovský tanier s haldou jedla údajne pre troch. „Moja posledná večera, musím sa najesť, zajtra budem jesť len kaše,“ hovorí Jana. Večera s nápojmi vyšla trojicu v prepočte asi dvadsať eur, teda necelých sedem eur. Zo zvyšku, ktorý zostal na tanieri, by sa pokojne najedol ešte jeden ďalší človek. Aj neskôr sa ukázalo, že srbské reštaurácie surovinami nešetria.

 Lacnejšie strojčeky aj plomby

Po bohatých raňajkách kráčame v utorok ráno krátko pred desiatou k stomatologickej ambulancii doktorky Any Meši. Lei, Maríne a Jane sú tieto priestory dobre známe a suverénne vstúpia do čakárne. Automaticky ich pripojí k sieti Wi-Fi. Zrak nám padne na konferenčný stolík v čakárni s množstvom letákov. Jeden z nich pozýva na zubnú turistiku v Srbsku. Dovtedy sme si mysleli, že je to len zľudovené pomenovanie, no zdá sa, že ide o premyslený marketingový ťah. Okrem opravy zubov za „výhodné ceny“ totiž lekári lákajú aj na skvelé turistické lokality v okolí s ubytovaním a prepravou.

Marínu, ktorá sa pre fixný strojček rozhodla až v tridsiatke, síce čaká zákrok až popoludní, ale chcela zistiť informácie pre kamarátov a tiež podporiť Janu, ktorá si medzičasom sadla do kresla. „Tieto fialové steny ma upokojujú,“ poznamená Marína kým čakáme na Anu, ako ju pacientky familiárne volajú.

„Na Slovensku som zaplatila v roku 2021 za opravu zubného kazu a bielu plombu 90 eur. Po dvoch týždňoch sa mi zlomila,“ opisuje Marína. Keď jej v auguste toho istého roku zubárka v Novom Meste nad Váhom zistila 15 kazov, voľné termíny mala až na marec. „Povedala som si, že nemôžem toľko čakať. Do Srbska som vycestovala prvýkrát 17. novembra 2021. Sedem kazov mi opravili v Kysáči v priebehu troch dní. Naposledy som za maličký kaz na očnom zube dokonca ani neplatila,“ pokračovala s tým, že popri návštevách ambulancie si stihla pozrieť Belehrad aj Nový Sad.

Približné ceny zubných strojčekov na Slovensku

snímateľný strojček: od 450 eurm, kovový fixný strojček: 2 000 – 3 000 eur, keramický fixný strojček: 3 500 – 4 000 eur, takzvaný neviditeľný strojček: 3 500 – 5 000 eur

Fixný kovový strojček vyšiel Marínu u Any na 1400 eur, rovnakú sumu zaplatila aj Lea. „Platila som ho na dvakrát. Na začiatku 700 eur, druhú polovicu až po roku. Keď mi odpadne zámok alebo gumička, nič viac už platiť nemusím,“ hovorí s tým, že i keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, po zohľadnení nákladov na ubytovanie, stravu a dopravu ide stále o výhodnejšiu sumu, ako by nechala u zubárov na Slovensku.

„Moja teta, ktorá žije v Amerike, chodí zase k zubárovi do Piešťan. V meste patrí síce k najdrahším, no stále sa jej oplatí viac ako v zámorí. V USA by sa nedoplatila. Inú skúsenosť má zase moja sestra, ktorá žije v kanadskom Vancouveri. Jej partner má v rámci zamestnania benefity, ktoré zahŕňajú stomatologickú starostlivosť pre celú rodinu, teda aj pre sestru a syna,“ podotkla.

Keď sa Marína poinformuje, prihovoríme sa lekárke. „Vás nepoznám, prišli ste na zuby?“ pýta sa, no vysvetlíme jej, že cestu sme sem merali z iného dôvodu. „Samozrejme, odpoviem vám na otázky,“ sľúbi sa Ana a ospravedlňuje sa za svoju slovenčinu, ktorej však dobre rozumieť.

 Čo sa skrýva za nízkymi cenami?

Cenníky zubárov v Kysáči sú v porovnaní s tými slovenskými výrazne nižšie a potvrdzujú, že Slovákom sa sem za zubárskou turistikou oplatí dochádzať. Štatistický úrad Slovenskej republiky priniesol začiatkom roka informáciu, že vlani ceny stomatologických zákrokov vzrástli o 19,3 percenta, teda takmer o pätinu. Hlbšie do vreciek museli siahnuť nielen pacienti na Slovensku, ale aj samotní zubári. V dôsledku pandémie, inflácie a tiež vojny na Ukrajine im totiž narástli výdavky na prevádzku ambulancie.

Slovenskí stomatológovia zaplatia viac za prenájom priestorov a energie, no aj zubný materiál či platy zamestnancov. Kým v bratislavskej Rači vyjde zubárku Martinu, s ktorou sme komunikovali pred časom, prenájom priestorov po novom 3250 eur (predtým 2972 eur), stomatologička v Kysáči platí už roky mesačne v prepočte 200 eur. No aj ona priznáva, že ceny museli od pandémie jemne zvýšiť. Odrazil sa v nich drahší materiál, protetická zubná technika, drahšie sú aj energie a nástroje. „Ceny sme zdvihli tak, aby sme mohli poskytnúť naše intervencie väčšine pacientov vzhľadom na možnosť zaplatenia u nás,“ uviedla pre Pravdu.

Slovenskí zubári museli v posledných rokoch ceny zákrokov zdvihnúť, svoje cenníky nám pre porovnanie poskytla stomatologička Martina z bratislavskej Ra­če.

Nárast cien bol podľa Any len mierne viditeľný pri plombách. „V tejto obci pracujem 14 rokov, predtým som pracovala 17 rokov v druhej obci. Za tých 14 rokov poskočili ceny protetických náhrad. Najviac kovovo-keramických koruniek a potom trochu akrylové protézy. Keďže ich používajú hlavne starší ľudia, penzisti, tam sme obozretní čo sa týka hranice cien. Musíme myslieť na tieto skupiny, pretože najviac pacientov máme odtiaľto,“ vysvetlila.

Slovenských pacientov zo Slovenska má, no ako hovorí, nie je ich až tak veľa. Pozitívne referencie sa šíria veľmi rýchlo a Slováci jej služby odporúčajú ďalej. „Keď už bol niekto u nás, poslal nám sem svojich známych,“ hovorí s tým, že do roka ich príde na zubnú turistiku dvadsať až tridsať, no sú ordinácie, do ktorých chodí oveľa viac našincov. „Tí, ktorí prídu prvý raz obyčajne potrebujú viackrát prísť kvôli príprave aj zákrokom, takže ich návštevy sa opakujú. Málokedy sa stane, že prídu len raz,“ pokračuje.

Najčastejšie jej služby využívajú pacienti s takzvanou parciálnou bezzubosťou, ktorí potrebujú protetické náhrady. „Nerobíme nič „na hneď“, pretože to prináša riziko. Pacient je tu, tak sa urobí implantát, po troch mesiacoch príde na rad prvá integrácia, potom je možné zatváranie s náhradami,“ opisuje s tým, že zo Slovenska k nej cestujú aj záujemcovia o fixné strojčeky. „Do ambulancie k nám pravidelne prichádza kolegyňa z Nového Sadu, ktorá sa zaoberá čeľustnou ortopédiou. Chodia k nám pacienti zo Slovenska a tiež naša mládež, ktorá študuje na Slovensku a zostala tam. Väčšina si sem chodí urobiť strojčeky,“ pokračuje.

 Anini pacienti zo Slovenska podľa nej otvorene priznávajú, že ich do Srbska láka cena a tiež možnosť dohodnúť si vopred termín, ktorí si prajú. Vychádza im v ústrety. „Hovoria o tom, že by ich to stálo viacej (na Slovensku, poz. red.), a preto sa rozhodli prísť. Niekto si to prepočíta a nevyplatí sa mu to. Niektorí sem zase chodia k príbuzným, tak sem chodia na kontroly. Skúsenosti sú rozličné,“ uzatvára.

Keď Anu navštívime po druhýkrát, spontánne sa rozhovorí o ďalších dôvodoch, ktoré rozhodujú o nízkych cenách. Jedným z nich je množstvo absolventov, ktorí každoročne v Srbsku ukončia štúdium stomatológie. Veď len v päťtisícovej obci pôsobia štyri zubné ordinácie. Ana vysvetľuje, že ak konkurenčný alebo nový zubár zníži cenu a ona nechce prísť o pacientov, musí sa jeho cenám prispôsobiť, no zároveň neznižovať latku kvality.

 Najväčší trhák? Implantáty a korunky

Zubárka Marina Francisti ordinuje neďaleko Any. Ich ambulancie sa nachádzajú na rovnakej ulici asi 500 metrov od seba. Nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádzajú okrem ambulancie aj dva apartmány, Marina s krátkym i v mene vlastní. Keď jej spomenieme, že ceny nájmov sa v Bratislave pohybujú v tisíckach, podotýka, že to nemožno porovnávať. „Nie je adekvátne porovnávať Bratislavu s Kysáčom. Kysáč je predsa malá dedinka v blízkosti Nového Sadu. Myslím si, že v Belehrade, čiže v hlavnom meste Srbska, je tiež podobná situácia. Konkrétne v Kysáči nie sú také vysoké nájmy. Moja ambulancia je mojím majetkom, takže náklady nemáme,“ priblížila Pravde.

Na margo drahších zubárov na Slovensku reagovala, že ceny za niektoré zákroky v Srbsku vzrástli, iné nie. Aj jej ceny vzrástli, no také zdraženie ako na Slovensku nezaznamenala. Vyššie náklady sa prejavili v jej prípade najmä na cenách energií.

„Od kedy ordinujem sa napríklad zvýšila cena za protetiku, z materiálov zdraželi aj kov a keramika. Výplne zostali na rovnakej úrovni a tiež anestézie. Implantáty tiež nezdvíhali svoju cenu. Aké boli ceny predtým neviem, keďže som neordinovala. Možno sa tie ceny menili v minulosti, ale v tomto období nie. Čo sa týka tej protetiky, tam sme aj my zdvihli ceny,“ spresnila lekárka, ktorá ordinuje štyri roky. V ambulancii má tri kreslá, Ana dve. U Mariny pracujú siedmi zdravotníci – štyria stomatológovia a tri sestričky.

 „Máme všetko čo patrí k stomatológii, aby to bolo rýchlejšie. V Kysáči máme aj zubnú techniku. Máme dvoch externých chirurgov, s ktorými spolupracujeme. Máme ortodontkyňu, ktorá sa zaoberá strojčekmi,“ priblížila s tým, že v Kysáči pracujú s pacientmi zo Slovenska ešte dve ďalšie ambulancie. „Jedna klinika by to všetko nezvládla. Každý má pravdepodobne nejaký diel Slovenska, odkiaľ mu ľudia chodia,“ hovorí.

Merať cestu do Srbska kvôli oprave jedného zubného kazu by sa nevyplatilo, najviac Slovákov sem jazdí za väčšími zákrokmi a s náročnejšími diagnózami. „Najčastejšie je to paradentóza. Ľudia potrebujú implantáty, korunky, všeobecne protetiku – mobilnú aj fixnú. Chodia nám, ale nie tak často, aj ortodontickí pacienti,“ opísala Marina s tým, že pri strojčekoch trvá liečba do dvoch rokov. „Kontroly s výmenou elementov na strojčekoch si dohadujeme zvyčajne na soboty. Hľadíme na to, aby to nebolo príliš často, pacienti sem chodia asi každé tri až štyri mesiace. Za tri- až štyrikrát menšiu cenu sa im dajú zuby do poriadku. Hovoria, že sa im vyplatí chodiť aj tu pobudnúť deň-dva počas kontrol a majú finančný benefit,“ pokračuje kysáčska stomatologička.

Pacientom sa rovnako ako Ana snaží zabezpečiť kompletný servis – od stomatológie, ubytovania až po dopravu. „Chodí nám sem veľa Slovákov aj z diaspóry zo Švajčiarska. Po nich chodíme na letisko. Snažíme sa im to zjednodušiť,“ rozpráva. Keď zadáme správne slová do vyhľadávača na sociálnej sieti, objaví sa množstvo príspevkov ponúkajúcich dopravu. Niektorí naopak, transport len hľadajú.

Marína pred štartom z Nového Mesta nad Váhom natankovala naftu za 80 eur, pred odchodom zo Srbska za 75 eur. Keďže sme sa v aute tam aj späť viezli štyri a neminuli sme celú nádrž, pohonné hmoty nás vyšli na hlavu necelých 28 eur. Za mýto sme v Maďarsku zaplatili 20 eur a v Srbsku šesť eur, teda šesť eur a 50 centov na osobu. Dokopy cesta vyšla jednu turistku 34,5 eura.

Porovnali sme ceny vybraných zákrokov v Kysáči, Novom Meste nad Váhom a v hlavnom meste.

Suma, ktorú pacient uhrádza, ak v predchádzajúcom roku absolvoval zubnú prehliadku.

Koľko zaplatil pacient v Bratislave za tri plomby?

Aj pacient Matej navštívil vo štvrtok zubného lekára, ale na Slovensku. Pre porovnanie, za opravu troch zubných kazov v jednej z bratislavských zubných ambulancií zaplatil 421 eur, pričom navštevuje stomatológa, ktorý má zmluvy s poisťovňami. Ako však priznal, vlani neabsolvoval zubnú prehliadku a tak si sumu musel uhradiť v plnej výške. „Očakával som, že finálna suma za tri biele fotokompozitné plomby nebude nízka, no že prekročí štyristo eur ma zaskočilo,“ uviedol pre Pravdu.

Ak by Matej potreboval nový implantát na rovnakej klinike v Bratislave by ho to stálo 790 až 1190 eur, na jednej z kliník v Novom Meste nad Váhom by to zase bolo od 650 eur. V Kysáči sa cena implantátu začína na 400 eurách.

 Koľko ich vyšla cesta a ubytovanie

Jana hovorí, že ak si zráta všetky výdavky, vždy je suma nižšia ako tá, ktorú by nechala za dverami ambulancie na Slovensku. Do Kysáča ju lákajú nižšie sumy v cenníkoch, ktoré lekári automaticky prepočítavajú na eurá, ale aj prístup. V utorok popoludní v Kysáči podstúpila kvôli paradentóze trhanie troch spodných zubov. „Okrem toho mi ešte rezali nad hornou perou, kde mi uvoľňovali kožu, aby získali trochu viac priestoru na vrchné zuby. Mám po rázštepe, takže mám dosť komplikovanú sánku. Všetky zákroky mi stomatológovia spravili v priebehu dvoch dní,“ priblížila. Počas predchádzajúcich návštev jej odstraňovali starú korunku, vytrhali jej osem zubov a urobili odtlačky pre náhradu. Pri takom rozsahu zákrokov, aké má za sebou Jana, by ceny na Slovensku boli podstate vyššie. Pred prvou cestou do Srbska si ich výšky zisťovala u svojej lekárky na Považí.

„Keď som sa bola pýtať na stiahnutie starej korunky a vytrhanie zubov na vrchnej čeľusti a nové zuby, tak mi lekárka na Slovensku pred dvomi rokmi povedala, že by ma to vyšlo 1500 až 2000 eur. V Kysáči som zaplatila za to 680 eur. Ďalšie zákroky som už na Slovensku nezisťovala, ale za vytrhnutie troch zubov, za chirurgický zákrok (100 eur) a úpravu spodnej čeľuste mostíku, lebo mi dodali zuby, ktoré mi museli vytrhnúť, som zaplatila 260 eur,“ ozrejmila. Nárast cien za zákroky v Srbsku si síce všimla, no stále sú popri cenách na Slovensku podľa nej zanedbateľné. Pri prvom trhaní zubu zaplatila 25 eur a teraz 31 eur.

Citeľný rozdiel v porovnaní so Slovenskom sme si všimli aj na účtenke za raňajky či večeru v reštaurácii neďaleko ubytovania v Kysáči. Keď sa nášmu stolu prihovorí čašník a zistí, že trojica pochádza z Nového Mesta nad Váhom, okamžite ukáže dvojrad zdravo vyzerajúcich zubov. Mesto na Považí mu je dobre známe, v apríli tam hrali s kysáčskym ochotníckym divadlom na Festivale Aničky Jurkovičovej. Optimizmus a milý prístup Slovákov v Kysáči pôsobí v porovnaní s pochmúrne naladeným povolebným Slovenskom osviežujúco.

Keď sa zastavíme v Kultúrnom centre Kysáč, kam sa ideme pozrieť ako bežní turisti, privítajú nás nová zamestnankyňa Sandra, fotograf Pavel Surový a scénograf ochotníckeho divadla Ondrej Srnka. Ochotne nás prevedú centrom, poukazujú fotografie krojovaných dievčat, porozprávajú nám na čom pracujú. Nás sa na oplátku spýtajú, či sme prišli na zubnú turistiku. Odhadnúť Slováka, ktorý k nim prichádza na opravu chrupu a toho, ktorý do Kysáča cestuje za rodinou, už vedia./agentury/

X X X

Šimkovičová zverejnila zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, názov mení na STVR. RTVS porušuje ľudské práva, tvrdí Fico

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová predložila dlhoočakávaný zákon o rozdelení RTVS. Napriek kritizovaným zmenám však chce podporovať kvalitnú pôvodnú slovenskú televíznu a rozhlasovú tvorbu. „Za týmto účelom vláda presadí právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie – Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas,“ spomína sa v materiáli, ktorý predložil rezort kultúry do Legislatívnej rady vlády.

 S RTVS skončí aj jej súčasné vedenie. Namiesto toho vznikne Slovenská televízia a rozhlas. Oproti pôvodnému zámeru ministerstvo kultúry neráta s vytvorením nového orgánu – programovej rady. Z návrhu tiež vypadla možnosť odvolania generálneho riaditeľa bez udania dôvodu. Toho bude po novom vyberať deväťčlenná rada.

Premiér Robert Fico po kontrolnom dni na ministerstve kultúry vyhlásil, že RTVS porušuje ľudské práva ľudí. „Táto televízia začína vykazovať straty, prestala byť objektívna. S plnou vážnosťou dnes môžeme povedať, že RTVS porušuje ľudské práva a potrebuje nový zákon a nové vedenie,“ povedal Fico.

Návrh zákona neprináša formálne rozdelenie týchto dvoch inštitúcií, vytvára však podmienky na ich samostatný rozvoj s ich špecifikami, prináša vyššiu mieru odpolitizovania procesov pri voľbe generálneho riaditeľa inštitúcie, kreovaní rady Slovenskej televízie a rozhlasu (ďalej len „STVR“). Pôvodný zámer bol, že sa inštitúcia bude volať STaR.

Na nezávislosť bude dohliadať etická komisia. Šimkovičová sa pritom odvoláva na Akt o slobode médií, podľa ktorého by „mali verejnoprávne médiá podporovať pluralitu médií, hospodársku súťaž, v mediálnom sektore vytvárať širokú škálu obsahu, ktorý zodpovedá rôznym záujmom, perspektívam a demografii a ponúkať alternatívne pohľady a programové možnosti.“

„Verejnoprávnym médiám v SR sa však túto úlohu práve pre ich unifikáciu v tvorbe, spravodajstve a publicistike plniť nedarí, názorovo splynuli s komerčným prostredím. Z dlhodobých prieskumov verejnej mienky rôznych agentúr je zrejmé, že dôsledku neobjektívneho podávania správ verejnoprávnych i súkromných médií sa občania prikláňajú k alternatívnymi zdrojom informácií, najmä tým, ktoré sú dostupné na online platformách,“ podotkol vládny materiál a preto sa návrhom zákona sa navrhuje zriadiť poradný orgán rady – etickú komisiu.

Etická komisia bude dohliadať na dodržiavanie etických noriem novinárskej práce v STVR a zároveň navrhovať príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto etických noriem.

Súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska podľa ministerstva kultúry degraduje štátotvorný (slovenský) národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku „slovenský“, „slovenská“ (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho). „V súčasnosti používané logo tejto inštitúcie navyše z názvu úplne anulovalo Slovensko nahradením písmena S (označujúceho Slovensko) dvojbodkou,“ vysvetľuje rezort prečo sa rozhodol pre názov Slovenská televízia a rozhlas.

Návrh zákona sa odvoláva na to, že rešpektuje zrušenie koncesionárskych poplatkov v roku 2023 a tiež úplné financovanie zo štátneho rozpočtu pričom sa podľa návrhu zavádza dôslednejšia kontrola narábania s pridelenými finančnými prostriedkami. Šimkovičová to chce docieliť vďaka odborníkom, ktorí budú nominovaní Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrhom zákona sa navrhuje zriadiť poradný orgán rady, ktorým bude etická komisia. Jej úlohou bude zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu programových pracovníkov, ďalších tvorivých pracovníkov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a rozhlasu a iných etických princípov zamestnancami Slovenskej televízie a rozhlasu a externými spolupracovníkmi Slovenskej televízie a rozhlasu pri výkone ich činnosti a navrhovať príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť ich dodržiavanie.

„Rada Rozhlasu a televízie Slovenska sa zrušuje a funkčné obdobie všetkých jej členov zaniká ku dňu účinnosti zákona,“ spomína sa v materiáli. Taktiež sa zavádza, že funkcia generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska zaniká ku dňu účinnosti tohto zákona a nového zástupcu navrhne predseda národnej rady – aktuálne ním je Peter Žiga (Hlas). Zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia, teda aktuálny riaditeľ Ľuboš Machaj by mal skončiť vo chvíli, kedy zákon zariadia do Zbierky zákonov. Vláda chce zmeny presadiť v skrátenom legislatívnom konaní na aktuálnej schôdzi parlamentu. Najskôr však zmeny musí odobriť vláda.

Nové zloženie rady

Rada televízie bude mať deväť členov. Štyroch členov rady vymenúva a odvoláva ministerka kultúry z toho troch členov rady vymenúva a odvoláva bez návrhu z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií a jedného člena rady vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií Slovenskej republiky z radov odborníkov v oblasti ekonómie.

Členovia rady podľa tohto odseku sa vymenúvajú na základe výsledkov výberového konania. Na výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu. )

Piatich členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov; členov rady volí z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady tak.

Generálneho riaditeľa volí rada na základe verejného vypočutia prihlásených.

Premiér verí, že zákon vládou v stredu prejde. „Bude väčší priestor na prezentáciu toho, čo vláda robí,“ povedal Fico na tlačovke. Verejnoprávnu televíziu opäť obvinil zo zaujatosti. Fico tiež vyhlásil, že v spoločnosti sa vytvára pocit, že generálny riaditeľ verejnoprávnej televízie Ľuboš Machaj či moderátori politických relácií sú nenahraditeľní, podobne ako to bolo v prípade špeciálnej prokuratúry.

Ministerka chce zlepšiť súčasný stav a priblíženie sa k objektívnosti vysielania. „Podľa nich vysielacia verejnoprávna inštitúcia nenapĺňa svoje verejnoprávne poslanie a tieto základné atribúty verejnoprávnosti opustila,“ ozrejmuje materiál.

Televízia a rozhlas sa spojili v roku 2011, no novému vedeniu rezortu kultúry prekáža, že sa publicistika v slovenskej televízii a slovenskom rozhlase sa stali zjednotením do RTVS postupne iba príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií, pričom sa často nevyhýbajú ani bulvárnemu spracovaniu tém, vrátane osobných napádaní. „Ich verejnoprávny charakter a objektívnosť neochránil ani výber koncesionárskych poplatkov, formálne prezentovaný ako účasť verejnosti zabezpečujúci nezávislosť televízneho a rozhlasového vysielania,“ zdôrazňuje sa vo vládnom materiáli.

Štát taktiež vyhradil miesto pre hymnu. „Slovenská televízia a rozhlas zaradí každý deň do vysielania každej televíznej programovej služby a rozhlasovej programovej služby v čase od 23:30 hodiny do 00:30 hodiny štátnu hymnu Slovenskej republiky tak, aby hranie štátnej hymny Slovenskej republiky bolo predelom medzi zložkami programovej služby a nebolo súčasťou mediálnej komerčnej komunikácie a ani nenasledovalo bezprostredne pred ňou alebo po nej,“ spomína rezort./agentury/

X X X

My sme nešli od nuly, my sme išli z mínusu, hovorí Vladimír Králik o transformácii družstva Bošáca

 Kormidlo poľnohospodárskeho družstva Bošáca prevzal Vladimír Králik v roku 2010, po tom, čo predchádzajúci predseda odišiel do dôchodku. Keď zvažoval svoj nástup do funkcie, “11 z 10 známych” ho od takého kroku odhováralo.

Družstvo bolo v úpadku, s 34 zamestnancami obhospodarovali 1500 ha zeme a starali sa o 60 prasníc, 200 dojníc a okolo 250 kusov mladého hovädzieho dobytka. Akčný gazda však družstvo prebral k životu a odvtedy sa zmenilo na nepoznanie. Vďaka radám od starého otca sa pustil do technologických inovácií, s ktorými družstvo stabilne prekvitá a v mnohých ohľadoch je sebestačné.

X Ako si spomínate na svoje predsedovské začiatky?

Podnik bol v dezolátnom stave. Proste tu nebolo na naftu, elektrinu. Keď odišli elektromotory na miešanie mlieka a v pokladni neboli peniaze, utekal som domov, zobral 320 eur a bežal som kúpiť motor, aby sa mlieko nepokazilo. Takže vravím, tu človek zažil také veci, že si to trošku inak váži, ako keď príde niekde do rozbehnutého podniku, ktorý funguje, prekvitá a len udržuje alebo niečo zlepší, niečo vymyslí. My nie že sme išli od nuly, my sme išli z mínusu.

 V družstve máte teraz množstvo výrobných činností náročných na energie, čo je okrem vysokej uhlíkovej stopy dnes aj nemalá finančná záťaž. Ako sa snažíte znižovať toto bremeno?

Môj starý otec hovorieval: “Chlapče, vždy sa snaž odrezávať kolieska, čo sa krútia, lebo tie stoja peniaze. Elektrina krúti koliesko, plyn krúti koliesko, takisto voda a teplo.” Začali sme teda s kolieskami. Ako prvé sme kúpili kotol na pelety, aby sme odstavili jeden plynový. Potom sme spravili veľký investičný projekt, asi za milión eur, pri rekonštrukcii čistiacej linky na zrno. S financovaním nám pomáhala Pôdohospodárska Platobná Agentúra a VÚB. Pri čistení úrody z pšenice, kukurice a hlavne repky olejnej sme začali ďalej spracovávať všetok odpad, plevy a podobne. Robíme si z neho vlastné peletky a nimi kŕmime dva vlastné kotle. Kedysi sme mali 12 plynových kotlov, dnes sú plynové už len dva, vykurujú iba administratívnu budovu a bitúnok.

X Ako ste sa pustili do ďalších koliesok?

Vodu ohrievame slniečkom. Či už na bitúnku, či na farme dojníc je veľká spotreba teplej vody na umývanie a tip top hygienu. Všade tam, kde bol veľký odber teplej vody, sme dali na strechy solárne kolektory. Okrem toho sme v roku 2023 spustili fotovoltickú elektráreň, na 100 kilowattov. Máme aj vlastné úložisko energie, batérie naakumulujú 110 kW. Takto si vieme vykryť asi 25 až 30 % spotreby a naozaj nám to výrazne pomáha.Tento projekt sme robili cez Ministerstvo životného prostredia a financovali cez VÚB. Pri zvýšených cenách elektriny by bol náš ročný účet bez tohto projektu okolo 240 tisíc eur.

X Keď sa púšťate do inovatívnych projektov, držíte sa vlastných plánov, alebo ich prispôsobujete aktuálnym výzvam? Čo alebo kto vám dodáva najviac odvahy do udržateľných inovácií?

Zase môj starý otec. Hovorieval, že vodu treba chytať, keď prší, lebo keď bude modrá obloha, nebudete mať čo chytať. Skrátka treba robiť vtedy, keď treba. Prispôsobovali sme sa vývoju. Prvý bod bol udržať chov ošípaných. Spravili sme bitúnok. Potom predajne, výrobu a spracovanie mäsa. Takže ono to išlo postupne ruka v ruke, aby sme zvládli živočíšnu výrobu a aj tie ostatné výroby, aby sa čo najviac dopĺňali.

 X Čo by ste spätne spravili inak? Z čoho ste sa najviac poučili?

Zásadné asi nič. Človeka teší, keď to tu funguje, keď sú ľudia hrdí na svoju prácu a zákazníci spokojní s výrobkami. Že vidíte charakter krajiny, keď sa podnik snaží robiť naozaj dobré veci. Že fungujú vzťahy s obcou, s organizáciami, ktoré sú tu aktívne. Že tu vniká istý patriotizmus, patričná hrdosť. Teší ma, že väčšina zamestnancov je hrdá, že nosí logo PD Bošáca. Treba ísť príkladom a bodaj by takýchto podnikov bolo viac. A poučil som sa, že môžem mať vymyslených x projektov – spracovanie mlieka, včely, pekáreň, ale nie všetky sa dajú hneď spraviť, na všetko treba ďalších ľudí a každý takýto projekt musí mať svojho pána a svoj čas.

 X Aký projekt chystáte najnovšie?

Cesnak. Doteraz sme ho dorábali na 2 hektároch, ale od jesene chceme ísť na 10-12. Budeme mať celú linku na spracovanie cesnaku – od sadenia, balenia, čistenia, morenia, a tak ďalej, a budeme si robiť vlastné osivá. Chce to investíciu okolo 200 tisíc eur, aj tento projekt budeme určite financovať cez VÚB. Teraz asi 30 % úrody predáme a 70 % používame do našich mäsových výrobkov. Zvykli sme do nich kupovať aj cesnakové pasty alebo bežný cesnak na trhu, keď sa náš minul. No neviete si predstaviť tie diametrálne rozdiely v chuti a vôni dovážaného cesnaku! Tak sme si povedali, že naše regionálne výrobky budú naozaj bošácke, vrátane cesnaku, aktuality.sk

X X X

Minister Tomáš rozbehol dotácie na zamestnávanie mladých. Potrebuje to trh práce alebo ide len o míňanie peňazí? (panel expertov)

Štát počas prvého pol roka preplatí až 90 percent mzdových nákladov na zamestnanca.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

„Právo na prvé zamestnanie.“ S týmto mottom rozbehol minister práce Erik Tomáš nový projekt, ktorý má podporiť a zafinancovať vytváranie pracovných miest z verejných financií. Aktuálne je pritom na slovenskom trhu nedostatok zamestnancov.

Redakcia Aktuality.sk sa preto obrátila na odborníkov, aby zhodnotili prínos tohto projektu, ktorý nás bude stáť niekoľko miliónov eur. Odborníci odpovedali na nasledujúce otázky

Považujete takéto programy v rámci aktívnej politiky trhu práce za vhodné v čase, keď nezamestnanosť dosahuje relatívne veľmi nízke hodnoty?

Pri podobných projektoch v minulosti využívali napríklad dotácie na mladých exekútori alebo boli rovno zneužívané rôznymi podnikateľmi. Nemali by sa tieto peniaze radšej minúť iným spôsobom?

Ktoré opatrenia v rámci trhu práce považujete za najvhodnejšie, ktoré by pomohli slovenskej ekonomike v súčasnosti?

Ktoré projekty na podporu trhu práce z minulosti považujete za úspešné?

Martin Kahanec, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce

Aj keď nezamestnanosť dosahuje historicky nízke úrovne, existujú stále skupiny mladých ľudí a ľudí dlhodobo evidovaných na úradoch práce, ktoré majú sťažený prístup na trh práce. Preto programy cielené na ich zamestnávanie môžu byť prospešné. Takéto programy môžu napríklad poskytnúť mladým ľuďom príležitosť na získanie pracovných skúseností potrebných na vstup na trh práce.

Je dôležité, aby takéto programy boli riadne monitorované a hodnotené, aby sa minimalizovala možnosť zneužitia finančných prostriedkov. Kľúčovými predpokladmi na to je, aby všetky programy mali zabudované funkčné kontrolné mechanizmy vrátane spätnej kontroly Národným kontrolným úradom a aby v prípade porušenia zákona mali orgány činné v trestnom konaní rozviazané ruky.

Vo všeobecnosti sú najvhodnejšie iniciatívy zamerané na zlepšenie prístupu mladých ľudí na trh práce prostredníctvom poskytovania odbornej prípravy, stáží a podporných programov na zamestnávanie mladých absolventov. Taktiež je dôležité investovať do opatrení, ktoré podporia rozvoj kvalifikácií a zručností zamestnancov, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť na trhu práce, a to najmä s dôrazom na zamestnancov s rôznymi znevýhodneniami. Absolútne kľúčové je tieto programy analyticky vyhodnocovať a vylepšovať podľa výsledkov hodnotenia.

Napríklad niektoré programy odbornej prípravy a priamej podpory zamestnávania sa ukazovali ako úspešnejšie než iné, avšak často nemáme hodnotiace analýzy, ktoré by nám umožnili vyhodnotiť, do akej miery mali skutočne merateľný efekt oproti situácii, keď by sme ich neimplementovali, ako aj s ohľadom na vynaložené prostriedky.

Michal Lehuta, makroekonóm VÚB

Miera nezamestnanosti mladých do 25 rokov je na Slovensku napriek silnému trhu práce po pandémii stále mierne zvýšená, keď vo februári podľa Eurostatu dosiahla 18,8 percenta (priemer EÚ bol 14,8 percenta). Demografická situácia, teda fakt, že šesťdesiatnikov máme viac ako dvadsiatnikov, a teda z trhu práce každý rok viac ľudí odchádza do dôchodku, ako naň prichádza zo škôl, však mladým v zamestnávaní praje, firmy reportujú veľký nedostatok voľných pracovných síl.

Nie som si istý, či tieto spomínané dotácie nie sú naviazané na nejakú politiku EÚ, je preto teoreticky možné, že naša vláda tieto zdroje ani nemôže veľmi využiť na niečo iné. Slovensku by podľa nás prospeli skôr opatrenia podporujúce tvorbu nových pracovných miest a tiež ponuku nových pracovných síl (zo zahraničia, zo starších ročníkov, z radov žien, z menšín) a so znalosťami a zručnosťami žiadanými na trhu práce, nie ďalšia neadresná dotácia zamestnanosti. Ide napríklad o kvalitnejšie podnikateľské prostredie vrátane istoty fungovania právneho štátu, prispôsobovanie vzdelávania potrebám trhu práce, sprísnenie predčasného odchodu do dôchodku, budovanie jaslí a škôlok či boj s diskrimináciou pri zamestnávaní príslušníkov rómskej menšiny.

Ján Košč, ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov SR

V kontexte aktívnych politík na trhu práce programy ako Právo na prvé zamestnanie, ktoré sa zameriavajú na podporu zamestnanosti mladých ľudí, môžu byť veľmi užitočné, a to aj v čase, keď nezamestnanosť dosahuje relatívne nízke hodnoty. Význam takýchto programov spočíva nielen v znižovaní nezamestnanosti, ale aj v zaisťovaní, že mladí ľudia získavajú relevantné pracovné skúsenosti, ktoré môžu zvýšiť ich konkurencieschopnosť na trhu práce. To je obzvlášť dôležité v situácii, keď mladí ľudia často čelia vyšším mieram nezamestnanosti a nedostatku príležitostí, čo môže mať dlhodobý vplyv na ich kariérny a ekonomický vývoj. A pomôže to aj ekonomike, aj firmám, ktoré hlásia nedostatok zamestnancov.

Každé opatrenie sa môže nejakým spôsobom zneužiť, videli sme to napríklad aj pri pomoci firmám počas pandémie. Neznamená to však, že ak tam je riziko zneužitia, tak radšej nerobme nič. V tomto ohľade by bolo vhodné implementovať prísnejšie kontrolné mechanizmy a auditové procesy, ktoré by minimalizovali riziko zneužitia a zároveň zefektívňovali využitie verejných prostriedkov. Verím, že príslušné inštitúcie na základe minulých nezrovnalostí prijali opatrenia, aby k tomu nedochádzalo.

Pokiaľ ide o najvhodnejšie opatrenia v rámci trhu práce na podporu slovenskej ekonomiky, domnievam sa, že by sme mali klásť dôraz na investície do vzdelávania a odbornej prípravy. Významné by bolo tiež zamerať sa na podporu inovácií a digitálnej transformácie, čo by mohlo pomôcť zvýšiť produktivitu a konkurencieschopnosť ekonomiky. Tu narážame na problém dlhodobo nízkych firemných investícií do výskumu a vývoja. V tejto súvislosti je tiež kľúčové podporovať sektory s vysokou pridanou hodnotou a podnecovať vznik kvalitných pracovných miest, ktoré sú udržateľné a bezpečné.

Napríklad projekty zamerané na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily (celoživotné vzdelávanie), ktoré pomohli mnohým ľuďom nájsť nové príležitosti v dynamicky sa meniacom hospodárskom prostredí. Takéto iniciatívy nielenže zvyšujú flexibilitu pracovnej sily, ale tiež prispievajú k lepšej adaptácii na meniace sa ekonomické podmienky. Ale aj tu ešte máme čo doháňať. V rámci strategického prístupu by sme teda mali klásť dôraz na celostný pohľad na ekonomiku, kde sú aktívne politiky trhu práce súčasťou širšieho balíka opatrení, zahŕňajúceho vzdelávanie, inovácie a infraštruktúru, aktuality.sk

X X X

Fico by sa mal zo seba poučiť a Blanár sa ním inšpirovať

Robert Fico vykonal správny ťah na európskej šachovnici: vyhlásil, že Slovensko znovu navrhne Maroša Šefčoviča do bruselskej exekutívy. Členom Európskej komisie je nepretržite od jesene 2009 a tamojšie politické prostredie pozná o to viac, že od roku 2004 šéfoval slovenskej diplomatickej misii pri EÚ.

Keď týždenník Politico v novembri minulého roku označil Šefčoviča za šiesteho najvplyvnejšieho Európana, ktorý sa môže podieľať na rozhodovaní o dianí na kontinente, vôbec sa nemýlil. A je nielen šikovný, ale má aj charizmu, čo je pridaná hodnota počas vyjednávania za zatvorenými dverami. Napríklad keď sa pred niekoľkými rokmi Rusi a Ukrajinci hádali o preprave plynu, pri rokovacom stole ich dokázal nasmerovať k takej dohode, že ani jedna strana neodchádzala s pocitom neúspechu.

Eurokomisári síce nepresadzujú národné záujmy (zastupujú celú európsku dvadsaťsedmičku), ale pochopiteľne, že v zákulisí Šefčovič môže ísť aj poruke Slovensku. Mimochodom, svojho času mal veľký vplyv na Fica, aby nezišiel z cesty, ktorá republiku priviedla k výmene koruny za euro.

Je dôležité, aby sa premiér spoliehal na špičkových diplomatov aj vtedy, keď vláda schvaľuje návrhy na nových veľvyslancov, ktoré predkladá minister zahraničných vecí. Prvýkrát v ére Ficovho vládnutia je zmenená situácia: prvý raz riadi rezort diplomacie straník. Juraj Blanár zo Smeru. Doteraz sa Fico spoliehal len na nestraníkov Jána Kubiša a Miroslava Lajčáka, ďalších dvoch topdiplomatov kalibru Šefčoviča.

Keď Fico v júni 2006 vytváral svoju prvú koaličnú vládu, oslovil Kubiša. Vypočul si od neho tri podmienky: nijaké čudné politické nominácie veľvyslancov, zahraničnú politiku bude tvoriť rezort diplomacie a keby dostal v budúcnosti zaujímavú ponuku zo zahraničia, premiér pochopí jeho demisiu. Keď Kubiš v januári 2009 odchádzal do Ženevy na post šéfa Hospodárskej komisie OSN pre Európu, Fico to vnímal s nevôľou. Pochopiteľne, lebo mu z ruky vypadol diplomatický tromf. Aj preto, keď už iná Ficova vláda na jar 2016 navrhovala slovenského kandidáta na generálneho tajomníka OSN, Kubiš nemohol rátať s podporou, nomináciu získal vtedajší šéf diplomacie Lajčák. Toto je však len malá zaujímavosť zo zákulisia; podstatné bolo to, či Fico rešpektoval prvé dve Kubišove podmienky.

Už vtedy si neodpustil zbytočnú kritiku na adresu NATO, ale svojmu ministrovi nechal v zahraničnej politike voľnú ruku. (Samozrejme, že Kubiš sa musel venovať v debatách so spojencami aj zahladeniu niektorých slovných prešľapov Fica.) Do výberu veľvyslancov premiér nijako nezasahoval, dodržal svoj sľub, ktorý mu dal medzi štyrmi očami. Vyskytla sa len jediná do očí bijúca výnimka, keď sa rozhodol postarať o Františka Kašického, ktorý v januári 2008 musel odísť z funkcie ministra obrany pre predražený tender. Fico mu umožnil stať sa šéfom slovenskej diplomatickej misie pri NATO v Bruseli. Ambasády ako stranícke trafiky však nerozdával; napriek tomu, že záujemcov sa hlásilo nemálo.

Lajčák sa po Kubišovi dlho neohrial na pozícii ministra, lebo v júli 2010 prevzala moc pravicová vláda na čele s Ivetou Radičovou. Kým na nominácie veľvyslancov počas fungovania Kubiša by si teraz mal Fico spomenúť a vtedajším obdobím by sa mal inšpirovať aj Blanár, naopak, konanie Mikuláša Dzurindu na poste ministra od leta 2010 do jari 2012 vyzerá ako odstrašujúci príklad.

Bývalý dvojnásobný premiér, ktorý pomohol odstrániť mečiarizmus a aj za cenu ťažkých reforiem mu môže byť Slovensko vďačné, že ho priviedol do EÚ i do NATO, svoju novú misiu nezvládol. Perlička na úvod: jedna z prvých vecí, ktoré urobil, bola tá, že požiadal, aby mu pridelili vládnu limuzínu, v ktorej sa vozil Fico… Pod vedením Dzurindu ministerstvo vyzeralo ako stranícka bunka jeho SDKÚ. S personálnymi čistkami. A priveľa času trávil v centrále SDKÚ namiesto toho, aby sa venoval práci ministra. Nástupné návštevy nových veľvyslancov akreditovaných na Slovensku prenechával svojmu štátnemu tajomníkovi, pretože dvojnásobný expremiér nebude predsa strácať čas s poslíčkami iných krajín…

Čo sa týka personálnej politiky, hľadali sa vtedy akékoľvek dôvody, ktorými by sa dalo zdôvodniť predčasné stiahnutie „nepohodlných“ slovenských ambasádorov. Jednému z nich napríklad našli tento „ťažký hriech“: z hlavného mesta šoféroval k morskému pobrežiu a späť dlhší čas, ako je povolený limit strávený pri volante. Ambasádor pritom necestoval na výlet, ale na pohreb plavčíkov, ktorí zomreli, keď sa snažili zachrániť topiacich sa opitých slovenských dovolenkárov.

Keď sa po páde vlády Radičovej vrátil Lajčák na jar 2012 na čelo ministerstva, rezort sa zase uberal normálnym smerom. Tento kurz (zvlášť, keď máme na mysli výber nových veľvyslancov) sa zachoval aj počas šéfovania Ivana Korčoka a krátkeho pôsobenia Rastislava Káčera.

Štvrtá Ficova vláda, ktorá je pri moci od októbra minulého roku, zatiaľ nijakého veľvyslanca nevymenila. Poruke je fráza – nechajme sa prekvapiť. Blanár však nesmie postupovať ako podaktorí súčasní ministri, čo do štátnych orgánov a inštitúcií dosadili niektorých ľudí výlučne na základe straníckeho trička, nehovoriac v niektorých prípadoch o neokrôchanom spôsobe, ako zmeny vykonali.

Chystajú sa aj nepríjemné prekvapenia? Dáva si Fico s Blanárom načas preto, že predpokladajú, že niektorých nominantov by odmietla vymenovať dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová? Ak áno, bude to test pre jej nástupcu v Grasalkovičovom paláci Petra Pellegriniho. Nateraz je však bezpredmetné špekulovať, dôležité je, aby ambasády riadili tí, čo sa naozaj vyznajú v diplomacii.

Mnohí slovenskí diplomati odovzdávali svoj hlas vo voľbách už aj v minulosti stranám, ktoré netvoria terajšiu koaličnú vládu. A nijako ich neovplyvnilo (hovorme konkrétne o veľvyslancoch s takouto politickou orientáciou), že vládol Fico. Slúžili totiž záujmom Slovenska, čo napríklad platilo aj o Korčokovi, keď bol počas Ficovho vládnutia veľvyslancom pri EÚ a neskôr pôsobil ako splnomocnenec vlády pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Kvalitná diplomacia v zahraničí je súčasťou štátnosti. A bez špičkových veľvyslancov, nie so straníckymi nominantmi, ktorí doteraz ako-tak pričuchli k zahraničnej politike, by takú diplomaciu Fico s Blanárom nedokázali uskutočňovať. Zostáva dúfať, že si to obaja uvedomujú./agentury/

X X X

Banská Bystrica chce hazard zakázať úplne. Firmy tvrdia, že vytvára monopol pre jediné kasíno

Primátor Ján Nosko dohady o účelovosti návrhu odmieta, rovnako aj prevádzkovateľ kasína, ktoré má na rozdiel od konkurencie licenciu platnú až do roku 2028.

BANSKÁ BYSTRICA: V Banskej Bystrici chcú prevádzku herní a kasín na území mesta zakázať úplne. Na základe súčasných pravidiel spred troch rokov nemôžu takéto zariadenia fungovať vo vzdialenosti menej ako päťsto metrov od škôl, sociálnych zariadení, či miest, kde sa liečia patologickí hráči. O tom, či absolútny zákaz hazardu prejde, budú banskobystrickí poslanci rozhodovať už v utorok (23. 4.).

Prevádzkovatelia nesúhlasia

Kým primátor Ján Nosko (nezávislý, s podporou viacerých strán) presadzuje zrušenie hazardu na území mesta bez akejkoľvek výnimky argumentujúc negatívnymi sociálnymi a zdravotnými dôsledkami, prevádzkovatelia herní svoje podnikanie bránia.

Upozornili, že, ak navrhované všeobecne záväzné nariadenie prejde, samospráva na ďalšie viac ako štyri roky zvýhodní jedinú spoločnosť, ktorá prevádzkuje kasíno v miestnom obchodnom centre s licenciou platnou do konca roka 2028. Všetkým ostatným prevádzkovateľom herní pritom vyprší platnosť licencií v tomto roku, väčšinou v auguste.

„Jediné kasíno sa tak dostane do postavenia monopolu. Mesto pritom vydalo súhlasné stanovisko k vydaniu licencie len tejto spoločnosti s vyjadrením, že prevádzka nie je v rozpore s verejným záujmom, kým žiadosti iných zamietlo s argumentom, že do budúcna nemá záujem podporovať hazard v meste,“ povedala Aktualitám Dominika Hlobenová, hovorkyňa Asociácie zábavy a hier.

Jeden z prevádzkovateľov zašiel v pripomienkach zverejneného nariadenia ešte ďalej. „Návrh zabezpečuje jedinému prevádzkovatel’ovi kasína na území mesta bezkonkurenčné postavenie a monopolné podnikanie v hazardných hrách. Naša spoločnosť získala informácie, ktoré nasvedčujú tomu, že za predložením návrhu VZN a jeho schválením je možné vidieť korupčné konanie viacerých osôb,“ píše v stanovisku spoločnosť Game world so sídlom v Dunajskej Strede. Zvažuje podnety na Protimonopolný úrad, Úrad pre reguláciu hazardných hier i na prokuratúru.

Mesto k zákazu smeruje už dlhšie

Radnica argumentuje, že už niekoľko rokov sa snažila, aby k vydávaniu nových licencií na päť rokov nedochádzalo. Za posledné roky herní v Banskej Bystrici skutočne ubudlo.

Zatiaľ čo v roku 2019 bolo na území mesta 25 herní a kasín, v roku 2024 je to desať herní a jedno kasíno. Vlani bol príjem z hazardu do mestskej kasy takmer 216-tisíc eur, pri prevádzke jediného kasína by to bolo približne 50-tisíc eur ročne.

„Nesúhlasíme s tvrdením, že vytvárame pre jedného prevádzkovateľa monopol,“ odpovedá na výčitky hovorkyňa mesta Zdenka Marhefková. Zároveň potvrdzuje, že mesto v roku 2023 pre prevádzkovateľa kasína súhlasné stanovisko vydalo. Aktuality ho majú k dispozícii.

„V prípade subjektu Casino Respect mesto reagovalo na žiadosť v čase, keď mu do skončenia platnosti licencie ostávali dva roky. Poverený zamestnanec mal za to, že prevádzkovateľ žiada o vyjadrenie súhlasu a súladu k licencii platnej do marca 2025, rozhodne nie ako vyjadrenie, ktoré je podmienkou pre udelenie novej licencie,“ opisuje.

So žiadosťou o preverenie zákonnosti celého procesu sa chce mesto obrátiť na Generálnu prokuratúru. „Domnievame sa, že Úrad pre reguláciu hazardných hier nekonal v súlade so zákonom aj v tom, že nám bezodkladne po nadobudnutí rozhodnutia o novej licencii nezaslal túto skutočnosť na vedomie,“ vysvetľuje Marhefková.

Úrad podľa jej slov pritom dlhodobo vnímal snahu mesta o úplné vytlačenie hazardných hier z jeho územia.

Prevádzkovateľ kasína: Nebolo to účelové

Samotný prevádzkovateľ kasína rovnako nesúhlasí, že by zrušením pôvodnej licencie ešte pred jej skončením a žiadosťou o novú zaviedol úradníkov na radnici.

„V žiadosti bol jasne napísaný konkrétny paragraf. Nešlo o žiadnu vypočítavosť alebo účelovosť v súvislosti s Banskou Bystricou, v tom čase sme žiadali o novú licenciu vo viacerých mestách,“ tvrdí Juraj Štefanov, spoločník a zároveň konateľ vo firme Casino Respect so sídlom v Humennom.

Ani jeho podnikaniu nevyhovuje plánovaný zákaz hazardu na území krajského mesta, v kasíne podľa jeho slov pracuje takmer tridsať ľudí. „Nesúhlasím s návrhom, nechcem tu podnikať len tri a pol roka, ale aj v nasledujúcom období.“

Odmieta však kritiku konkurencie, že ak by zákaz prešiel, monopol pre kasíno by bol nejakou výnimkou. Aj iní mali podľa neho žiadať o novú licenciu skôr. „Rovnaká situácia nastala napríklad pred pár rokmi v Nitre, keď po zákaze hazardu zostalo jedno kasíno, ktoré funguje dodnes. Takže v Banskej Bystrici nevzniká žiadny precedens,“ tvrdí.

Majú viacero otázok

Ako utorňajšie hlasovanie dopadne, je otázne, podľa informácií Aktualít sa na zastupiteľstvo chystajú aj zástupcovia hazardného biznisu.

Poslanci, ktorí šli do volieb s primátorom Noskom, zrejme zmenu podporia, v prípade ďalších možno skôr hádať.

„Poslanecký klub ´Bystrica má na viac´ podporuje zákaz hazardu, avšak pri predloženom návrhu VZN sa vynára viacero otázok,“ komentuje napríklad nezávislá poslankyňa Diana Javorčíková, ktorá kandidovala v posledných primátorských voľbách proti Noskovi. Ten je ako predkladateľ návrhu podľa nej zodpovedný aj za súlad či nesúlad so zákonmi, i s tým o ochrane hospodárskej súťaže.

Pripomína kladné vyjadrenie mesta pre Casino Respekt z marca 2023, na základe ktorého získala firma licenciu na ďalších päť rokov. Tvrdí, že v stanovisku sa dá nájsť viacero nepravdivých tvrdení. „Napríklad, že kasíno sa nachádza mimo hlavných ťahov osobnej dopravy a MHD,“ hovorí. Obchodné centrum, v ktorom kasíno pôsobí, sa nachádza na vyťaženej križovatke v centre s viacerými zastávkami MHD aj prímestskej dopravy.

Ako budú členovia jedného z menej početných klubov hlasovať, však Javorčíková priamo nepovedala.

V Nitre si zákaz pochvaľujú, kasína v okolí sú stále

V krajskej Nitre schválili tamojší poslanci úplný zákaz hazardu už v decembri 2020. Aj v tomto meste však ostalo v prevádzke kasíno, ktoré získalo novú licenciu na päť rokov krátko pred prijatím VZN. „Pred zákazom hazardu sme tu mali 44 herní, ktoré skončili veľmi rýchlo po zavedení zákazu hazardu, a dve kasína. Z nich jedno – v obchodnom dome – si licenciu vybavilo na poslednú chvíľu. Skončí mu koncom aktuálneho mája,“ potvrdzuje hovorca mesta Tomáš Holúbek a dodáva, že zhruba dva roky malo v Nitre monopol.

O päť týždňov tak nebude v meste žiadne kasíno ani herňa. „Vieme však o tom, že neďaleko Nitry sú iné kasína, no nie na území mesta, a preto ich nevieme regulovať. Riešiť si ich musia samosprávy, na území ktorých sa nachádzajú.“

Zákaz hazardu hodnotí ako dobrý krok. „Osvedčil sa a neoľutovali sme ho, pretože obyvateľom Nitry priniesol iba pozitívne veci. Herne a kasína nahradili predajňa potravín alebo kaviareň v centre mesta, na sídlisku Chrenová zase vzniklo fitnes centrum. Okrem nich máme dnes na mieste pôvodných herní a kasín napríklad kočíkové centrum, pekáreň, drogériu či cestovnú kanceláriu.“

V niektorých lokalitách postupne vymizli aj problémy s hlukom a výtržníctvom. Nitra sa podľa jej hovorcu dokázala vysporiadať tiež s výpadkami v príjmovej časti rozpočtu. „Žiadne peniaze v rozpočte mesta nestoja za zničené ľudské osudy.“, aktuality.sk

X X X

Veľká akcia v Grécku. V reakcii na smrť policajta zatkli desiatky chuligánov

Grécka polícia v pondelok zatkla viac ako 50 ľudí podozrivých zo zapojenia sa do aktivít organizovaných chuligánskych gangov.

Tie majú na svedomí výtržnosti na volejbalovom zápase medzi Olympiakosom Pireus a Panathinaikosom Atény v decembri minulého roka, po ktorom zomrel policajt. Tridsaťjedenročný Giorgos Lyggeridis podľahol v nemocnici zraneniam po zásahu svetlicou.

Miestne úrady vtedy zatkli 18-ročného mladíka za údajné hodenie svetlice. Pondelňajšia veľká razia bola snahou potlačiť organizované skupiny chuligánov na futbalových, volejbalových a basketbalových zápasoch v Grécku.

Po smrti policajta vláda uzavrela štadióny na dva mesiace. V súčasnosti platia v krajine nové pravidlá, podľa ktorých musia futbaloví priaznivci pred zakúpením vstupenky na stretnutia zaregistrovať svoju totožnosť. Informovala agentúra dpa.aktuality.sk

X X X

Ruský kapitál v maďarskom veľkoklube. Ferencváros šokuje menom hlavného sponzora

  Najslávnejší maďarský futbalový klub Ferencváros Budapešť si v nedeľu v predstihu zabezpečil cez víkend zisk majstrovského titulu po bezgólovej remíze s Várdou. Pri tej príležitosti informovali maďarské médiá o nečakanom spojení s ruským gigantom.

 Telekom na dresoch maďarského Ferencvárosu by mal nahradiť názov ruského plynárenského giganta.

Novým hlavným sponzorom Ferencvárosu Budapešť sa má od budúcej sezóny stať ruský plynárenský gigant Gazprom. Podľa Blikku sa tak môže staronový maďarský majster tešiť na miliardy forintov do klubového rozpočtu.

Gazprom je najväčšou spoločnosťou na svete ťažiacou zemný plyn. Ruská firma bola donedávna sponzorom nemeckého klubu Schalko 04 a patrila tiež medzi významných partnerov Európskej futbalovej únie a Ligy majstrov. Po ruskej invázii na Ukrajinu však bundesligový klub a UEFA zmluvy s Gazpromom ukončili.

 Jediným futbalovým tímom, ktorý zostal verený logu Gazpromu na dresoch, zostala Crvena Zvezda Belehrad. Podľa Blikku dotuje rozpočet srbského tímu každú sezónou sumou päť miliónov. Čiastka pre Ferencváros by podľa neoficiálnych zdrojov mala byť ešte vyššia.

Peniaze od Gazpromu môžu znamenať pre Ferencváros výrazné zmeny. Napríklad Schalke 04 získalo po vstupe ruskej spoločnosti ikonu Realu Madrid Raúla Gonzáleza Blanca. Blikk informoval, že ruské prostriedky môže znamenať príchod minimálne jedného hráča zvučného mena na štadión Fradi na ulici Üllői.

 Ročný rozpočet Ferenvárosu tak v nasledujúcej sezóne s istotou presiahne 50 miliónov eur. Len pre porovnanie, bratislavský Slovan pracuje ročne s čiastkou približne 25 miliónov. Blikk pripomína, že v sezóne 2022/23 disponoval budapeštiansky tím rozpočtom na úrovni 17,2 miliardy forintov (43,6 milióna eur).

Športový ekonóm Gábor Szabados sa pre maďarské médiá vyjadril, že neverí, že vedenie Ferencvárosu minie peniaze od Gazpromu na nákup jediného hviezdneho futbalistu, ale získa viacero kvalitných hráčov. Podľa neho sa klub nevyhne ani ostrej kritike v súvislosti so spoluprácou s ruským Gazpromom./agentury/

X X X

Nespokojnosť trénera a predčasný koniec? Francúzsky L’Equipe referuje, že PSG hľadá náhradu za Škriniar

Kapitán futbalovej reprezentácie Milan Škriniar pomaly uzatvára prvú sezónu v parížskom Saint-Germain. Môže však mať nevídanú pointu.

 Dvadsaťdeväťročný stopér prišiel zadarmo z Interu Miláno. Do sezóny vstúpil výborne, ale na začiatku roka 2024 si zranil členok.

Postupne zbiera ligové minúty, ale tréner Luís Enrique uprednosťnuje mladého Brazílčana Lucasa Beralda. Dvadsaťročný stopér prišiel v januárovom prestupovom období zo Sao Paula za 20 miliónov eur.

„Škriniar prišiel o tri mesiace zápasovej praxe kvôli zranenému členku a jeho návrat do zostavy je naďalej komplikovaný.

Príchod Beralda znamená, že Slováka vidíme v zostave Luisa Enriqueho menej a menej,“ píše francúzsky denník L’Equipe.

 

Novinár Loic Tanzi, ktorý sa dianiu v PSG venuje navyše prišiel s informáciou, že trénerský tím nie je s aktuálnou situáciou spokojný.

„Povráva sa, že tréneri nie sú spokojní s jeho výkonmi v tejto sezóne. Škriniar bude mať v posledných zápasoch čo dokazovať.

Navyše, vedenie parížskeho klubu začalo hľadať nového stopéra, ktorý by mohol prísť pred nasledujúcou sezónou.

Ide o prvotriedneho obrancu, pripraveného naskočiť do najnáročnejších stretnutí,“ napísal Tanzi.

Škriniara trápilo vážne zranenie aj v predošlej sezóne, kedy ho trápili bolesti chrbta. Kvôli nim vynechal druhú polovicu ročníku, vrátane finále Ligy majstrov./agentury/