Maďarsko bude blokovať ďalšiu časť vojenskej pomoci Európskej únie Ukrajine a nové sankcie proti Rusku, kým Kyjev nevyradí maďarskú banku OTP zo svojho zoznamu sponzorov vojny. Uviedol to dnes maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó podľa agentúry Reuters.

Maďarský premiér Viktor Orbán v nedeľu 30. apríla 2023 na omši vedenej pápežom Františkom na námestí Lajosa Kossutha v Budapešti.

Maďarsko neschválilo vyplatenie ďalšej tranže vojenskej podpory pre Ukrajinu poskytovanej v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF), potvrdila v utorok Reuters tlačová služba vlády.

Talianska agentúra ANSA predtým s odvolaním sa na nemenovaný zdroj napísala, že Maďarsko nečakane zablokovalo ôsmu tranžu vojenskej pomoci vo výške 500 miliónov eur. Táto pomoc by mala byť Kyjevu poskytnutá budúci pondelok, napísala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Prístup Budapešti kritizoval český prezident Petr Pavel.

 Úniová pomoc sa poskytuje z fondu zriadeného v roku 2021 a nazvaného Európsky mierový nástroj (EPF). Tento mimorozpočtový prostriedok má posilniť schopnosť EÚ predchádzať konfliktom a zaistiť mier a medzinárodnú bezpečnosť.

Banka z Ruska neodišla

Szijjártó už skôr hrozil zablokovať prijatie nových sankcií kvôli „škandalóznemu“ a „neprijateľnému“ rozhodnutiu ukrajinských úradov zaradiť banku OTP na zoznam medzinárodných sponzorov vojny Ruska proti Ukrajine, pretože táto banka neukončila svoje pôsobenie v Rusku. To Kyjev vníma ako podporu ruskej agresie, píše ukrajinská agentúra Unian.

 OTP v Rusku patrí medzi 50 najväčších bánk v krajine a v mnohých segmentoch patrí medzi lídrov trhu. Banka tiež poskytuje výhodné úvery ruským vojakom, ktorí zabíjajú Ukrajincov, a umožňuje im odklad splácania pôžičiek, napísal Unian. Pripomenul, že na zozname figuruje aj rakúska banková skupina Raiffeisen Bank International.

V utorok tlačová služba maďarskej vlády poskytla Reuters odlišné vysvetlenie. „Maďarsko nesúhlasí s tým, aby EÚ spolu s ďalšími existujúcimi nástrojmi využívala EPF iba pre Ukrajinu, pretože to neumožňuje poslať dostatočné finančné prostriedky na presadzovanie záujmov EÚ v iných oblastiach,“ uviedla tlačová služba maďarskej vlády.

Balkán či Afrika

Úniové prostriedky by podľa Budapešti mohli byť použité na Balkáne či v severnej Afrike. „Pre maďarskú vládu je kľúčové, aby sa tieto otázky vyjasnili, a preto neschválila vyplatenie ďalšej tranže z EPF,“ dodal hovorca.

 Český prezident Pavel novinárom v reakcii na postup Maďarska povedal, že jeho podrobnosti nepozná, ale „každopádne to považuje za problematické správanie, ktoré by člen NATO a Európskej únie robiť nemal“.

EÚ zatiaľ v rámci EPF poskytla Ukrajine vojenskú podporu v celkovej výške približne 3,6 miliardy eur. Maďarsko, ktoré je členom EÚ a tiež NATO, odmietlo poskytnúť akékoľvek zbrane a vojenskú techniku susednej Ukrajine. Maďarsko tiež opakovane kritizovalo sankcie EÚ proti Rusku, ktorých prijatie musí jednomyseľne schvaľovať všetkých 27 členských krajín EÚ; nakoniec ale Budapešť všetky doteraz dohodnuté opatrenia podporila.

 Vybrali sme 15 krajín, ktoré dovážajú najviac ropy, plynu či uhlia z Ruska.

Reuters pripomenul spory Budapešti s Bruselom, ktorý pozastavil výplatu peňazí z úniového fondu na obnovu ekonomiky po pandémii, kým maďarská vláda nepodnikne kroky na zabezpečenie nezávislosti maďarského súdnictva a na boj proti korupcii. Premiér Viktor Orbán, ktorý je pri moci nepretržite od roku 2010, sa stretol s EÚ a jej výkonnou zložkou, Európskou komisiou, kvôli obmedzovaniu práv migrantov a tiež kvôli sprísneniu štátnej kontroly nad mimovládnymi organizáciami, vysokými školami, médiami a súdmi./

X X X

Patriot – Kinžal: Remíza v súboji supezbraní?

 Zostrelili Ukrajinci nad Kyjevom šesť rakiet, ktoré Moskva vydáva za zázračnú a nezničiteľnú zbraň? Alebo, naopak, zlikvidovala ruská superstrela Kinžal podobne ospevovaný americký komplex protivzdušnej obrany Patriot? Ktorá zo znepriatelených strán hovorí pravdu a ktorá klame? Alebo si obe skutočnosť čiastočne upravujú podľa vlastnej potreby…

 Obe potrebujú propagandu úspechu na povzbudenie bojovej morálky pred črtajúcou sa rozhodujúcou fázou vojny. A tiež kalkulujú, ako majú nasadzovať najvzácnejšie kusy zo svojho arzenálu.

Čo kto tvrdí?

Po noci na utorok, ktorá bola v ukrajinskej metropole jednou z najrušnejších za bezmála pätnásť mesiacov od začiatku ruskej agresie, sa Kyjev i Moskva pochválili svojimi mimoriadnymi úspechmi. Ukrajinci tvrdia, že zostrelili všetkých 18 rakiet, ktoré na ich metropolu vypálili Rusi, vrátane nadzvukových striel Kinžal.

 Túto pýchu ruského vojensko-priemyselného komplexu, pomenovanú po dýke s obojstranným ostrím, ukrajinská protivzdušná obrana podľa vlastného tvrdenia úspešne zachytila už pred desiatimi dňami. Podarilo sa jej to vraj vďaka komplexu protivzdušnej obrany Patriot, ktorý Washington dodal Kyjevu minulý mesiac. Tentoraz sa však údajne podarilo trafiť až šesť týchto hypersonických rakiet, o ktorých šéf Kremľa s obľubou hovorí, že na ne neexistuje protizbraň.

Oslepili Patriot?

Moskva dianie popisuje úplne inak. Na Kyjev vraj vypálila jediný Kinžal, ktorému sa podarilo vyradiť Patriot. „Nevypustili sme toľko Kinžalov, koľko vraj zakaždým svojimi vyhláseniami zostrelia,“ citovala agentúra RIA Novosti ruského ministra obrany Sergeja Šojgua.

Ruskú verziu pre denník Komsomolskaja pravda popísal vojenský expert Viktor Baranec. „Vpredu na ciele šli naše drony Geraň. Zachytili ich americké radary, ktoré tak prezradili svoje pozície. Ďalej leteli protiradarové strely, ktoré zničili lokátory. A potom leteli rakety Kalibre a Kinžale na už oslepený Patriot a ďalšie ciele,“ hovorí podplukovník v zálohe, ktorý zhodne s ruským ministerstvom obrany tvrdí, že Moskva minula len jediný Kaliber.

Putinova superzbraň

Raketa Sarmat – v kódovaní NATO označovaná ako Satan 2 – patrí podľa ruského prezidenta Vladimira Putina do generácie „neporaziteľných“ zbraní spolu s hypersonickými strelami Kinžal a Avangard.

Kyjev poprel, že by prišiel o jeden z najpokročilejších systémov protivzdušnej obrany. „Nebojte sa o osud Patriotov,“ citoval hovorcu vzdušných síl Jurija Ihnata denník Ukrajinská pravda. „Z technického hľadiska je Patriot komplex, batéria, divízia, systém, každý ho nazýva inak,“ vysvetlil s tým, že okrem radaru má až osem odpaľovacích zariadení. „Čiže je nemožné zničiť tento systém nejakým Kinžalom. Ponechajme to, čo hovoria v ich propagandistickom archíve,“ dodal a k slovám hovorcu ruského ministerstva obrany Igora Konašenkova sa odmietol vyjadriť.

„Klamára Konašenkova, ktorý osemkrát zničil celú zostavu nášho letectva, nekomentujeme. Keby sme mali toľko lietadiel, koľko ich ‚zničil‘, asi by sme už dávno zvíťazili,“ poznamenal sarkasticky Ihnat.

 To, že Patriot sa nedá zničiť jednou strelou Kinžal, tvrdí aj ukrajinský vojenský expert Roman Svitan. „Patriot je komplex. Skladá sa z riadiaceho vozidla, radaru a ôsmich odpaľovacích zariadení, z ktorých každé má štyri rakety. Celkový počet vozidiel je teda desať. A týchto desať bodov môže byť rozptýlených nejakých desať až dvadsať kilometrov od seba,“ citoval portál rádia Echo plukovníka letectva, podľa ktorého Patriot naďalej zostáva funkčný, o čom sa Rusi presvedčia, ak si na Kyjev risknú vypáliť ďalšie vzácne strely, akých majú v arzenáli len niekoľko desiatok.

Kupola brzdí Putina

Rusku na vyradení Patriotov, ktoré bránia nebo nad ukrajinskou metropolou, mimoriadne záleží, keďže si od neho sľubujú oslabenie protivníka pred jeho chystanou protiofenzívou.

„Dôvod pokusov o prerazenie leteckej kupoly nad Kyjevom je zrejmý,“ napísala pre denník Novaja gazeta Evropa renomovaná komentátorka Julia Latyninová. „Existencia tejto kupoly uzatvára Putinovi posledné možnosti, ako reagovať na úspešnú ukrajinskú ofenzívu. Konkrétne stráca šancu na ‚úder na centrá prijatia rozhodnutí‘, ktorým celý čas strašili kremeľskí stratégovia a propagandisti,“ dodala./agentury/

X X X

Rusko a Bielorusko sa po 28 rokoch vrátili ku kontrolám na spoločnej hranici

Ľudskoprávni aktivisti sas domnievajú, že hraničné kontroly sú zamerané na Rusov, ktorí sa snažia vyhnúť mobilizácii do ruskej armády.

Bielorusko čiastočne obnovilo kontroly na hraniciach so susedným Ruskom, uviedol v stredu bieloruský minister zahraničných vecí Siarhej Alejnik.

Agentúra AFP vo svojej správe dodala, že je to prvýkrát po 28 rokoch, čo sa na 1239 kilometrov dlhej bielorusko-ruskej hranici začali opäť vykonávať kontroly. Začalo sa s nimi ešte 5. mája, ale bieloruské orgány sa k tomuto vývoju vyjadrili až v stredu.

Podľa šéfa bieloruskej diplomacie kontroly osôb prekračujúcich bielorusko-ruské hranice vykonávajú bieloruskí pohraničníci v úzkej spolupráci so svojimi ruskými kolegami.

Deklaroval tiež, že „v skutočnosti nejde o kontrolu, skôr o monitorovanie situácie na hraniciach.“ Dodal, že cieľom zavedenia hraničných kontrol je zabrániť vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín do Bieloruska pred implementáciou medzivládnej dohody o vzájomnom uznávaní víz.

Ľudskoprávni aktivisti sa však domnievajú, že hraničné kontroly sú zamerané na Rusov, ktorí sa snažia vyhnúť mobilizácii do ruskej armády.

AFP pripomenula, že v Rusku sa zavádza digitálny systém oznamovania brannej povinnosti a každá osoba, ktorej bol povolávací rozkaz doručený elektronicky, má povinnosť dostaviť sa na príslušnú vojenskú správu. Dovtedy má takýto občan zákaz opustiť územie krajiny.

Po tom, ako ruská armáda 24. februára 2022 rozpútala vojnu proti Ukrajine, ušli do Bieloruska alebo cez Bielorusko ďalej na západ tisíce Rusov, ktorí sa takto chceli vyhnúť mobilizácii i perzekúciám pre svoje politické názory alebo nesúhlas s vojnou na Ukrajine.

Pavel Sapelka z bieloruského centra pre ľudské práva Viasna podľa AFP na margo vzniknutej situácie uviedol, že Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko „reaguje na akékoľvek hrozby, vrátane sabotáže, zvýšenou kontrolou, čo je výhodné aj pre Rusko, ktoré sa snaží obmedziť možnosti pre útek z krajiny tým, ktorí sa snažia vyhnúť mobilizácii a účasti vo vojne s Ukrajinou“, aktuality.sk

X X X

Výmena šéfa SIS? Koalícia sa rozpadla a bývalí partneri sa už torpédujú

V Slovenskej informačnej službe (SIS) vraj viackrát zlyhali. To sú podľa exministerky Veroniky Remišovej dôvody na to, aby bol šéf SIS Michal Aláč odvolaný. Ako príklady uviedla zlyhanie služby v prípade vrážd v Teplárni či “únik” tajnej správy, ktorú čítali poslanci v parlamente.

Veronika Remišová vyzvala prezidentku a nového premiéra, aby vymenili šéfa SIS Michala Aláča.

 Aláča do funkcie navrhnlo hnutie Sme rodina. To bolo spolu s Remišovej stranou Za ľudí v bývalej koalícii. Mŕtvola rozpadnutej vlády ešte nevychladla a už sa bývalí partneri naplno žerú. “Strana Za ľudí vyzýva prezidentku Zuzanu Čaputovú a jej vládu, aby vymenila vedenie tajnej služby. Mala by to byť úloha na jednom z prvých zasadaní novej vlády pani prezidentky,” tvrdí strana v oficiálnej správe, ktorú rozoslala médiám.

“Už viackrát sa ukázalo, že tajná služba, ktorá by mala napomáhať v boji proti organizovanému zločinu a trestnej činnosti ohrozujúcej SR, nie vždy túto úlohu riadne plní a vyšetrovanie orgánov činných v trestnom konaní systematicky spochybňuje,” zdôvodňuje výzvu Remišová. A ako príklad udáva “uniknutú” správu SIS, ktorá sa čítala v Národnej rade, alebo zlyhanie tajnej služby v prípade vraždy v Teplárni.

Sme rodina to nechce komentovať

Remišová prízvukuje, že viackrát apelovala na bývalého premiéra Eduarda Hegera, aby výmenu na poste šéfa SIS urobil. “Nebudem to komentovať, len na margo tej výzvy chcem povedať, že to bola práve SIS, ktorá identifikovala páchateľa vraždy v Teplárni,” reaguje podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak. Aláč vystriedal na poste riaditeľa informačnej služby Vladimíra Pčolinského, po tom, čo ho zadržala a obvinila NAKA.

Ódor: Budeme o tom diskutovať

“Téma výmeny šéfa Slovenskej informačnej služby je otvorená,” povedal po prvom rokovaní novej vlády premiér Ľudovít Ódor. „Ešte som ani len nestihol navštíviť ministra vnútra. Nejaké kompetencie tam má pani prezidentka, takže budeme o tejto možnosti diskutovať,“ dodal s tým, že sa zatiaľ nestretol ani s aktuálnym riaditeľom SIS Aláčom.

Pri ďalších personálnych výmenách, napríklad pri šéfovi Pôdohospodárskej platobnej agentúry alebo policajnom prezidentovi, dal predseda vlády ministrom voľnú ruku. Ako skonštatoval, ministri potrebujú na kľúčových pozíciách ľudí, ktorým dôverujú. „Každý minister teraz zvažuje, koho si ponechá, kde donesie svojho vlastného človeka,“ načrtol Ódor s tým, že bude mať právo veta./agentury/

X X X

Poliaci zrušili názov Kaliningrad. Od ruských hraníc ho delí 400 kilometrov

Poľsko má s Ruskom svoje skúsenosti.

Česi v reakcii na vojnu, ktorú rozpútal Vladimir Putin, zo žartu navrhli pripojiť Kaliningrad k Česku. Križiaci ho totiž založili na počesť českého kráľa Přemysla Otakara II. Poliaci zase „brnkli Rusom na nervy“ iným spôsobom. Viac vo videu.

Keby sa Ukrajincom nepodarilo odraziť útok Vladimira Putina, dnes by Slovensko už hraničilo s Ruskom. Pohraničie by sa ocitlo na dostrel ruských rakiet či diel. Vďaka húževnatosti našich východných susedov všetko dopadlo inak a pre východoslovenský región sa otvára šanca na nevídaný rozmach. Aké poklady ukrýva východ a čo sa stane napríklad s fenoménom, akým bolo neslávne známe pašeráctvo, sa dočítate v knihe Stanislavy Harkotovej Hranica, aktuality.sk

Výmena šéfa SIS: Podľa premiéra otvorená, podľa iných nevyhnutná

Ak mal Vladimír Mečiar svojho Ivana Lexu, Robert Fico Jána Valka či Mikuláš Dzurinda svojho Ladislava Pittnera, aj Ľudovít Ódor by mal mať „svojho“ šéfa tajnej služby.

Volajú po tom nielen politici, ale aj sektor. Dôvodom má byť nevyhnutná dôvera v rozhodujúcom čase pred voľbami

 „Nesprávne fungovanie tajnej služby môže prispieť k destabilizácii krajiny a môže to ovplyvniť nielen vyšetrovanie citlivých káuz, ale aj priebeh samotných volieb,“ tvrdí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.

A ak Smer rodina Borisa Kollára, ktorá je za nomináciou súčasného vedenia tajných, hovorí o profesionalite súčasnej SIS, nový premiér Ľudovít Ódor nehovorí výmenie nie. „Budeme o tejto možnosti diskutovať,“ povedal po prvom zasadnutí svojho kabinetu.

Čo je za pochybnosťami k SIS a v čom je dôležitý tandem premiér – šéf tajných? Odpovede nájdete práve v dnešnom podcaste.

Budete počuť politikov Juraja Krúpu a Milana Krajniaka, nového premiéra a jeho ministra vnútra Ivana Šimka. A tiež Zuzanu Petkovú, politológa Radoslava Štefančíka a Petra Bárdyho, šéfredaktora a politického komentátora, aktuality.sk

X X X

Šéfa Slovenskej pospolitosti Škrabáka vinia z extrémizmu. Pred súdom sa bráni folklórom

Rečnil na pochodoch krajnej pravice, uctieval Tisa. Symboly na tričkách teraz vysvetľuje ľudovým umením a články a knihy, ktoré mu obžaloba vyčíta ako extrémistické, štúdiom a záujmom novinára.

Rozsudok v prípade z extrémizmu obžalovaného šéfa Slovenskej pospolitosti Jakuba Škrabáka zatiaľ nepadol. Pojednávanie bude pokračovať 24. júla, keď by sa mal pred súd dostaviť znalec na politický extrémizmus, historik Matej Medvecký.

Sudca Marián Mačura od neho očakáva, že jasne povie, či sú symboly, ktoré Škrabák šíril na tričkách, mikinách či iných predmetoch, extrémistické alebo nie.

Obžaloba totiž Škrabáka viní práve z výroby, rozširovania a prechovávania extrémistických materiálov.

Pre každý symbol mal vlastné vysvetlenie

Spornými sú symbol prekrížených valašiek v kruhu s vpísaným číslom 1488 aj symbol kolovratu. V prvom vidia odborníci na extrémizmus neonacistický kryptogram 14 88, kde 14 odkazuje na štrnásťslovné rasistické heslo teroristu Davida Lanea a 88 na skratku pozdravu Heil Hitler, keď sa 8 vysvetľuje ako H, ôsme písmeno abecedy. V druhom zase osemramenný hákový kríž používaný v prostredí ruských a širšie slovanských neonacistov.

Škrabák však aj dnes sudcovi vysvetľoval, že pri čísle 1488 v konkrétnej symbolike vychádzal „z estetiky hardcoreovej komunity a že sa nečíta v kruhu ako 1488, ale zhora dole ako 1848″.

Pri kolovrate odkazoval na slovanský a slovenský folklór a ľudové umenie.

Runu Algiz, alebo, ako ju nazývali nemeckí nacisti Lebensrune – runu života, vyobrazenú v štíte zase vysvetľoval ako symbol obrany, ktorý predávajú ako prívesky rôzne obchody a zlatníctva.

Škrabák súdu odovzdal aj kópiu zmluvy, ktorá má dokazovať, že sa venuje žurnalistike. Keď sa ho sudca pýtal, k čomu smeruje, odpovedal: „Je to doklad, že veci, ktoré sú mi vytýkané ako extrémistický materiál, slúžili na štúdium, alebo aby som sa v danej veci informoval. Napríklad knihy, časopisy…“

Keď sme mu po pojednávaní chceli položiť niekoľko otázok, zastavil nás s tým, že „sa vyjadrí až po rozsudku“. Zopakoval len, že „predložil niekoľko dôkazov, ktoré posúdi súd.“

Do telefónu sa zdravil Na stráž!

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák čítal v stredu na súde časti z prepisov telefonických rozhovorov Škrabáka s rôznymi ľuďmi z jeho komunity. V jednom sa Škrabák a ten, s kým volá, hneď v úvode zdravia „Na stráž!“, ide pritom o pozdrav spájaný predovšetkým s Hlinkovou gardou za Slovenského štátu.

Členovia Slovenskej pospolitosti boli známi, že nosili odev nápadne sa ponášajúci na uniformu Hlinkovej gardy.

Škrabák sa v minulosti nijako netajil svojím obdivom k prezidentovi vojnového štátu Jozefovi Tisovi, fotografie, keď sa s ďalšími členmi Slovenskej pospolitosti schádzali pri jeho hrobe, sú aj dnes dohladateľné na internete. Rovnako ako tie z Pochodov za samostatné Slovensko, ktorých sa zúčastňovali sympatizanti Slovenského štátu a rôzne nacionalistické a krajne pravicové skupiny.

Škrabák bol v minulosti spolu s Marianom Kotlebom aj súčasťou ultranacionalistickej strany Slovenská pospolitosť – NS. Stranu však v roku 2006 súd rozpustil pre jej protiústavný program.

Pod názvom Slovenská pospolitosť ďalej pôsobilo len občianske združenie, ktorého šéfom sa časom stal Škrabák. Ich cesty s Kotlebom sa rozišli.

Škrabák počas jedného z telefonátov, z ktorých citoval prokurátor, hovorí aj o príprave tlačených materiálov, ktoré spája s „SP-čkom“, teda so Slovenskou pospolitosťou. Okrem iného zaznie aj vyjadrenie na adresu straníckej tlačoviny Kotlebovcov – ĽS NS: „Naše Slovensko – to je bulvár, čo vydávajú kotlebovci, to je nič.“

Cez telefón sa Škrabák rozprával aj s kontroverzným spevákom Jaroslavom Pagáčom alias Rebornom, ktorý mu hovorí, že bol vypovedať.

Spevák opisuje, ako sa ho pýtali na kapely, na spoluprácu so Škrabákom, aj to, ako sa snažil hájiť, že on sa za rasistu nepovažuje a že aj hudobne je to „preňho pohanské a mytologické, nie politické.“

Túto argumentáciu neskôr použil spevák aj na súdoch, keď tvrdil, že nešíril extrémistické, ale pohanské symboly.

Pagáča špecializovaný trestný súd v máji neprávoplatne oslobodil spod obžaloby po tom, čo prvotný verdikt tohto súdu s trestom štyri roky nepodmienečne Najvyšší súd SR zrušil a vrátil na nové prejednanie.

Ako slabina na strane obžaloby sa ukázalo, že znalci nevedeli symboly nazvať jednoznačne extrémistickými, používajú sa totiž aj v iných kontextoch.

„Pri posudzovaní, či ide o extrémistický materiál, musí byť jednoznačne preukázané, že o takýto druh materiálu ide objektívne, a to primárne bez ohľadu na osobnostný profil osoby, ktorá takýmto materiálom disponuje,“ argumentoval Najvyšší súd, v súlade s ktorým napokon v druhom Pagáčovom procese rozhodol aj sudca Peter Pulman.

Prokurátor, ktorý bol presvedčený, že Pagáč použil pohanstvo a mytológiu len ako „zásterku“, sa odvolal.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade Pagáča alias Reborna niekoľkokrát spomínal aj sudca Mačura v Škrabákovom prípade. Prokurátor Hrivnák zatiaľ priebeh pojednávania nechcel komentovať. „Nepredbiehajme a počkajme si, čo k tomu povie znalec,“ reagoval, aktuality.sk

X X X

Personálne zmeny na zdravotníctve: Končí štátna tajomníčka Dunajová Družkovská, ktorá pred časom podávala demisiu

Minister zdravotníctva Michal Palkovič siahal pri personálnych nomináciách po ľuďoch z vnútra rezortu. Demisiu do Prezidentského paláca doručila pred mesiacom, ale na ministerstve zdravotníctva končí definitívne ako štátna tajomníčka až teraz.

Lenku Dunajovú Družkovskú odvoláva z funkcie nová úradnícka vláda, na návrh ministra zdravotníctva Michala Palkoviča.

Na pozícií štátnej tajomníčky skončí 19. mája. Z rezortu odchádza úplne.

Novou štátnou tajomníčkou bude Monika Jankechová, ktorá doteraz pôsobila na ministerstve, kde mala na starosti agendu vzdelávania.

Palkovič zároveň urobil aj dalšiu personálnu zmenu. Generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Palaja vymení Michal Belák.

 Plán obnovy

Dunajová Družkovská v polovici apríla podala demisiu do Prezidentského paláca a následne svoje rozhodnutie odísť z ministerstva zverejnila na sociálnej sieti.

„Môj krok mi umožní slobodne realizovať ďalšie kroky a povinnosti vyplývajúce zo zákona v súvislosti so zisteniami, ktoré som získala počas viac ako ročného pôsobenia v pozícii štátnej tajomníčky. Nikdy som nebola a dodnes nie som ochotná pre dosiahnutie väčšieho dobra akceptovať menšie zlo,” napísala. O aké zistenia ide, bližšie nekomentovala, no išlo o Plán obnovy.

O uvoľnenie z funkcie požiadala po tom, čo na tlačovej konferencii vtedajší, poverený premiér Eduard Heger potvrdil, že so siedmimi nemocnicami, ktoré uspeli v pláne obnovy ešte za ministra Vladimíra Lengvarského, podpíšu zmluvu. Pri ôsmej nemocnici, nemocnici v Čadci mali ešte preverovať dátumy.

Svoje zistenia ohľadom výzvy pre nemocnice Dunajová Družkovská nekomentovala ani po tom, ako podala trestné oznámenie. A to s odôvodnením, že nechce mariť vyšetrovanie.

Na ministerstve aj napriek podanej demisii ďalej pôsobila. Podľa dohody mala zotrvať, kým sa za ňu nenájde náhrada.

Reakcia extajomníčky

„Po zmene vlády ma pán minister požiadal o zotrvanie vo funkcii, s čím som súhlasila, najmä pre veľmi korektný a profesionálny prístup nového ministra a zároveň aj z dôvodu dokončenia rozpracovaných projektov,” vysvetluje Dunajová Družkovská.

Hovorí, že po včerajšej návšteve predstavitelov vlady však vycítila, že jej ďalšie pôsobenie v rezorte nie je zo strany vedenia vládneho kabinetu žiadúce.

„Preto som pána ministra požiadala, aby na dnešné rokovanie vlady predložil návrh na moje uvoľnenie z funkcie. Vnímam, že tlak na môj odchod súvisí s plánom obnovy a trestným oznámením. Som presvedčená, že mojím odchodom sa eliminuje priestor na vytváranie akýchkoľvek politických tlakov na moju osobu,” uviedla.

Chcel výmenu

Dunajová Družkovská pred príchodom na ministerstvo pracovala ako zdravotná sestra a neskôr ako námestníčka pre ošetrovateľstvo v trenčianskej nemocnici.

Štátnou tajomníčkou sa stala v januári minulého roka, za ministra Lengvarského. Keď sa jej médiá pýtali, od koho dostala ponuku, hovorila, že išlo o politickú ponuku zo strany OĽaNO a aj ponuku z prostredia ministerstva.

Lengvarského človekom ale nebola. Ukazovalo sa to aj v praxi, keď mala byť údaje odstrihnutá od niektorých informácií.

Bola s ním však pri dôležitých rokovaniach s lekárskymi odborármi, v čase hromadných výpovedí. Riešila s ním aj zvyšovanie platov zdravotníkov.

Na ministerstve mala pod sebou sekciu zdravia.

Podľa dokumentov, ktoré majú Aktuality.sk, chcel Lengvraský ju ale aj šéfa služobného úradu Palaja koncom minulého roka vymeniť. Návrh na odvolanie dával na vládu v druhej polovici decembra, ale poverený premiér Eduard Heger ho ani najbližšie týždne a mesiace nezaradil na rokovanie.

„Je vo výhradnej kompetencii predsedu vlády rozhodovať o tom, ktorý materiál bude zaradený na rokovanie vlády a v akom časovom horizonte. Spravidla sa o materiáloch nerokuje hneď po doručení príslušným rezortom na Úrad vlády SR, čo sa stalo aj v tomto prípade a nejde o žiadnu neštandardnú situáciu,” tvrdil ešte v polovici marca hovorca premiéra Matej Neumann.

Zvnútra rezortu

Minister Palkovič pri nových nomináciách volil ľudí výlučne z vnútra ministerstva zdravotníctva.

Jankechová na rezorte doposiaľ pracovala na Odbore zdravotníckeho vzdelávania a pôsobila aj na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Belák bol podľa zverejneného životopisu doteraz vedúcim Oddelenia vládnej a parlamentnej agendy.

Obaja sa svojich funkcií ujmú vo štvrtok 18. mája.

Voľná ešte zostáva jedna stolička – pre druhého štátneho tajemníka, aktuality.sk

X X X

Kyjev po predĺžení obilnej dohody vyjadril vďačnosť OSN a Turecku

Kyjev obviňuje Moskvu z blokovania lodí tým, že ich odmieta zaregistrovať a vykonáva zdĺhavé kontroly.

Kyjev sa v stredu poďakoval OSN a Turecku po tom, čo turecký prezident Recep Tayyip Erdoga oznámil predĺženie platnosti dohody o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more na svetové trhy o ďalšie dva mesiace. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Čiernomorská obilná iniciatíva bola odblokovaná a je naďalej v platnosti“ do 18. júla, uviedol na Twitteri ukrajinský minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov. Ako povedal, Kyjev je „vďačný našim partnerom“ za ich úsilie pri „zaistení potravinovej bezpečnosti“.

„Vítame pokračovanie tejto iniciatívy, avšak zdôrazňujeme, že musí fungovať efektívne,“ povedal Kubrakov v ďalšom vyhlásení. „Je potrebné odstrániť problémy, ktoré Rusko vytvára už niekoľko mesiacov,“ zdôraznil.

AFP pripomína, že Kyjev obviňuje Moskvu z blokovania lodí tým, že ich odmieta zaregistrovať a vykonáva zdĺhavé kontroly. Kubrakov v tejto súvislosti uviedol, že „takmer 70 plavidiel v súčasnosti stále čaká v tureckých teritoriálnych vodách“, pričom „90 percent z nich je pripravených doručiť produkty našich poľnohospodárov do sveta“.

Turecko a OSN sprostredkovali predmetnú dohodu medzi Kyjevom a Moskvou v júli 2022. Dohoda umožnila vznik bezpečných koridorov na export ukrajinského obilia s cieľom zmierniť svetovú potravinovú krízu, ktorá bola dôsledkom ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, aktuality.sk

X X X

Rusko súhlasilo s predĺžením platnosti obilnej dohody

Rusko súhlasilo s predĺžením platnosti dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more o dva mesiace.

V stredu to oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Platnosť dohody mala vypršať vo štvrtok. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.

„Vďaka úsiliu našej krajiny, s podporou našich ruských priateľov a prispením našich ukrajinských priateľov bolo rozhodnuté o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody o dva mesiace,“ vyhlásil Erdogan.

AP konštatuje, že tento krok prospeje predovšetkým krajinám z Afriky, Blízkeho východu a Ázie, ktoré sa spoliehajú na dodávky ukrajinskej pšenice, jačmeňa, rastlinného oleja a ďalších cenovo dostupných potravinových produktov.

Dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more sprostredkovalo medzi Ruskom a Ukrajinou vlani v júli Turecko a OSN. Dohoda pomohla znížiť ceny potravín vo svete, ktoré stúpli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V rámci dohody sa z Ukrajiny vyviezlo už viac než 30 miliónov ton obilia a poľnohospodárskych produktov.

Moskva vlani v novembri súhlasila s predĺžením dohody o 120 dní, v marci odobrila predĺženie iba o 60 dní. Až dosiaľ Moskva namietala voči predĺženiu dohody po 18. máji a žiadala odstránenie prekážok, ktoré bránia vývozu obilia a hnojív z Ruska.

Z Ukrajiny v stredu vyplávala posledná loď, na ktorú sa vzťahuje súčasná dohoda. Podľa údajov OSN plavidlo DSM Capella s 30-tisíc tonami kukurice z Čornomorska smeruje do Turecka, aktuality.sk

X X X

Personálne zmeny na zdravotníctve: Končí štátna tajomníčka Dunajová Družkovská, ktorá pred časom podávala demisiu

Minister zdravotníctva Michal Palkovič siahal pri personálnych nomináciách po ľuďoch z vnútra rezortu.

Demisiu do Prezidentského paláca doručila pred mesiacom, ale na ministerstve zdravotníctva končí definitívne ako štátna tajomníčka až teraz. Lenku Dunajovú Družkovskú odvoláva z funkcie nová úradnícka vláda, na návrh ministra zdravotníctva Michala Palkoviča.

Na pozícií štátnej tajomníčky skončí 19. mája. Z rezortu odchádza úplne.

Novou štátnou tajomníčkou bude Monika Jankechová, ktorá doteraz pôsobila na ministerstve, kde mala na starosti agendu vzdelávania.

Palkovič zároveň urobil aj dalšiu personálnu zmenu. Generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Palaja vymení Michal Belák.

 Plán obnovy

Dunajová Družkovská v polovici apríla podala demisiu do Prezidentského paláca a následne svoje rozhodnutie odísť z ministerstva zverejnila na sociálnej sieti.

„Môj krok mi umožní slobodne realizovať ďalšie kroky a povinnosti vyplývajúce zo zákona v súvislosti so zisteniami, ktoré som získala počas viac ako ročného pôsobenia v pozícii štátnej tajomníčky. Nikdy som nebola a dodnes nie som ochotná pre dosiahnutie väčšieho dobra akceptovať menšie zlo,” napísala. O aké zistenia ide, bližšie nekomentovala, no išlo o Plán obnovy.

O uvoľnenie z funkcie požiadala po tom, čo na tlačovej konferencii vtedajší, poverený premiér Eduard Heger potvrdil, že so siedmimi nemocnicami, ktoré uspeli v pláne obnovy ešte za ministra Vladimíra Lengvarského, podpíšu zmluvu. Pri ôsmej nemocnici, nemocnici v Čadci mali ešte preverovať dátumy.

Svoje zistenia ohľadom výzvy pre nemocnice Dunajová Družkovská nekomentovala ani po tom, ako podala trestné oznámenie. A to s odôvodnením, že nechce mariť vyšetrovanie.

Na ministerstve aj napriek podanej demisii ďalej pôsobila. Podľa dohody mala zotrvať, kým sa za ňu nenájde náhrada.

Reakcia extajomníčky

„Po zmene vlády ma pán minister požiadal o zotrvanie vo funkcii, s čím som súhlasila, najmä pre veľmi korektný a profesionálny prístup nového ministra a zároveň aj z dôvodu dokončenia rozpracovaných projektov,” vysvetluje Dunajová Družkovská.

Hovorí, že po včerajšej návšteve predstavitelov vlady však vycítila, že jej ďalšie pôsobenie v rezorte nie je zo strany vedenia vládneho kabinetu žiadúce.

„Preto som pána ministra požiadala, aby na dnešné rokovanie vlady predložil návrh na moje uvoľnenie z funkcie. Vnímam, že tlak na môj odchod súvisí s plánom obnovy a trestným oznámením. Som presvedčená, že mojím odchodom sa eliminuje priestor na vytváranie akýchkoľvek politických tlakov na moju osobu,” uviedla.

Chcel výmenu

Dunajová Družkovská pred príchodom na ministerstvo pracovala ako zdravotná sestra a neskôr ako námestníčka pre ošetrovateľstvo v trenčianskej nemocnici.

Štátnou tajomníčkou sa stala v januári minulého roka, za ministra Lengvarského. Keď sa jej médiá pýtali, od koho dostala ponuku, hovorila, že išlo o politickú ponuku zo strany OĽaNO a aj ponuku z prostredia ministerstva.

Lengvarského človekom ale nebola. Ukazovalo sa to aj v praxi, keď mala byť údaje odstrihnutá od niektorých informácií.

Bola s ním však pri dôležitých rokovaniach s lekárskymi odborármi, v čase hromadných výpovedí. Riešila s ním aj zvyšovanie platov zdravotníkov.

Na ministerstve mala pod sebou sekciu zdravia.

Podľa dokumentov, ktoré majú Aktuality.sk, chcel Lengvraský ju ale aj šéfa služobného úradu Palaja koncom minulého roka vymeniť. Návrh na odvolanie dával na vládu v druhej polovici decembra, ale poverený premiér Eduard Heger ho ani najbližšie týždne a mesiace nezaradil na rokovanie.

„Je vo výhradnej kompetencii predsedu vlády rozhodovať o tom, ktorý materiál bude zaradený na rokovanie vlády a v akom časovom horizonte. Spravidla sa o materiáloch nerokuje hneď po doručení príslušným rezortom na Úrad vlády SR, čo sa stalo aj v tomto prípade a nejde o žiadnu neštandardnú situáciu,” tvrdil ešte v polovici marca hovorca premiéra Matej Neumann.

Zvnútra rezortu

Minister Palkovič pri nových nomináciách volil ľudí výlučne z vnútra ministerstva zdravotníctva.

Jankechová na rezorte doposiaľ pracovala na Odbore zdravotníckeho vzdelávania a pôsobila aj na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Belák bol podľa zverejneného životopisu doteraz vedúcim Oddelenia vládnej a parlamentnej agendy.

Obaja sa svojich funkcií ujmú vo štvrtok 18. mája. Voľná ešte zostáva jedna stolička – pre druhého štátneho tajemníka, aktuality.sk

X X X

O stíhačkách F-16 pre Ukrajinu musia rozhodnúť USA, tvrdia Briti a Nemci

Spojené kráľovstvo teraz nedisponuje nijakými stíhačkami F-16.

Akékoľvek rozhodnutie ohľadom dodávok stíhačiek F-16 Ukrajine bude závisieť od Spojených štátov. Povedal to v stredu v Berlíne britský minister obrany Ben Wallace po stretnutí so svojím nemeckým rezortným partnerom Borisom Pistoriusom. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Hoci Británia a Holandsko v utorok večer na summite Rady Európy (RE) na Islande ohlásili zámer vybudovať medzinárodnú koalíciu, ktorej cieľom bude pomôcť Ukrajine získať stíhačky F-16, „záleží na Bielom dome…, aby rozhodol, či budú môcť byť stíhačky F-16 doručené“ ukrajinským silám, povedal Pistorius.

Wallace na tlačovej konferencii poukázal na to, že Spojené kráľovstvo nedisponuje nijakými stíhačkami F-16 a zdôraznil tiež, že neplánuje Kyjevu poslať žiadne zo svojich stíhacích lietadiel Typhoon. „Čím môžeme prispieť, je výcvik a podpora a to zopakujem, s obmedzeniami, pretože nemáme pilotov F-16,“ podotkol.

Dodal však, že Londýn môže napriek tomu umožniť iným krajinám, aby Ukrajine dodali stíhačky či iné vojenské vybavenie. „Ak sa na nás obráti akákoľvek krajina a povie, že chceme dať tanky Ukrajine… pomôžeme s týmto procesom,“ uviedol.

Pistorius uviedol, že ani Nemecko nemôže v možnej medzinárodnej koalícii „zohrávať aktívnu rolu“, pretože nemá „kapacity na výcvik, súvisiace spôsobilosti ani lietadlá“. Nemecký kancelár Olaf Scholz vyjadril v tejto otázke tiež zdržanlivý postoj. Berlín podľa jeho slov nemá v pláne prispieť do dodávok lietadiel F-16 Ukrajine.

Holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra v stredu uviedol, že zatiaľ nenastal pokrok, čo sa týka medzinárodných rozhovorov o vytvorení spomínanej koalície. „Dosiaľ sme nedosiahli riešenie,“ citoval jeho slová denník The Guardian, aktuality.sk

X X X

Europoslanci v ankete: Prichádza viac nezmyslov z Bruselu či skôr z Bratislavy?

Európska únia bola postavená na unikátnych hodnotách. Stojí na nich však aj naďalej, alebo je dnes už iná? Je „diktát Bruselu“ len zbabelé zaklínadlo alebo naozaj dochádza k pretláčaniu zásadných rozhodnutí proti vôli občanov? Prečo sa EÚ Slovákom čoraz viac vzďaľuje, a čo proti tomu robiť, odpovedajú v DEMDIS ankete slovenskí europoslanci Lucia Ďuriš Nicholsonová, Martin Hojsík, Milan Uhrík, Miriam Lexmann a Michal Šimečka.

EÚ vznikla predovšetkým ako mierový projekt, ktorý stojí na unikátnych hodnotách – rovnosti príležitostí, dôvere, solidárnosti, slobode, demokracie a mieru, pripomína podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka.

„Tento pôvodný zámer sa však v priebehu rokov dosť výrazne zmenil a Európska únia, ktorú vidíme dnes, je iná ako únia, do ktorej sme vstupovali,“ oponuje europoslanec Milan Uhrík.

„Únia je moloch, to treba priznať. Hýbe sa pomaly, často rieši témy, ktoré sa môžu zdať odstrihnuté od reality,“ uznáva aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Môžeme ale skutočne hovoriť o „diktáte Bruselu“?

Kým Uhrík takúto kritiku únie považuje za prirodzenú reakciu občanov voči nastupujúcemu trendu európskej legislatívy idúcej proti zdravému rozumu, Nicholsonová upozorňuje, že tie najväčšie nezmysly prichádzajú od našich vlastných politikov a úradníkov. „Vlastnú neschopnosť len zbabelo zakrývajú za zaklínadlo: Za všetko môže Brusel.”

Podľa europoslanca Martina Hojsíka je pochopiteľné, že sa ľuďom nepáčia všetky zákony prichádzajúce z EÚ. „Sú však výsledkom rozhodovania demokraticky zvolených zástupcov vrátane našej vlády, a tak nejaký diktát naozaj nezodpovedá realite,“ zdôraznil Hojsík.

Europoslankyňa Miriam Lexmann si však tiež myslí, že základy EÚ naozaj podkopáva nežiaduci trend – vstupovanie do výlučných kompetencií členských štátov.

„Stále však ide o to, do akej miery chceme byť aktívni alebo sa chceme iba viezť,“ upozorňuje Lexmann a pýta sa: Znie náš slovenský hlas v Bruseli dostatočne razantne?

Slovenskí europoslanci odpovedali v DEMDIS ankete k práve prebiehajúcej digitálnej diskusii na tieto tri otázky:

Čo si najviac ceníte na našom členstve v EÚ? A prevažujú plusy nad mínusmi?

Prečo si toľko ľudí myslí, že EÚ je len o diktáte Bruselu?

Čo môžeme robiť pre to, aby sme sa v Európe necítili cudzincami?

Michal Šimečka, podpredseda Európskeho parlamentu (ako kandidát PS-Spolu)

 Európska únia je – napriek všetkým svojim chybám a nedokonalostiam – jedinečným projektom rovnocenných príležitostí a dôvery, v ktorom väčší myslia na menších. To sa ukázalo počas mnohých kríz, ktorým sme spoločne v EÚ čelili. EÚ je aj solidárnym projektom, v ktorom silnejší ťahajú slabších, čo jasne vidíme aj pri pláne obnovy a eurofondoch.

Ale predovšetkým, EÚ vznikla ako mierový projekt, v ktorom si členské štáty navzájom dôverujú a v ktorom takmer polmiliarda občanov EÚ žije v mieri, čo vôbec nie je také automatické, ako sa nám uplynulé roky mohlo javiť.

Na našom členstve v EÚ si preto najviac vážim tieto unikátne hodnoty, na ktorých stojí – rovnosť príležitostí, dôveru, solidárnosť, slobodu, demokraciu a mier.

Neexistuje jedna správna odpoveď, prečo časť spoločnosti v EÚ verí príbehu o bruselskom diktáte. Môže byť za tým kombinácia faktorov v podobe nedostatočného vzdelávania o EÚ, kvalitnej verejnej debaty, zneužívania a osočovania EÚ domácou politickou scénou na zakrývanie vlastných chýb, aktívneho šírenia dezinformácií o EÚ časťou politického spektra a tretími krajinami, ako aj robustnosť európskych inštitúcií, ich komplikované rozhodovacie procesy a absencia známych tvárí, ktoré by EÚ stelesňovali.

EÚ je ale spoločným demokratickým projektom, v ktorom starší dávajú priestor mladším a väčší menším. Dôkazom toho je už len samotný Európsky parlament, v ktorom majú pomerovo viac mandátov europoslancov menšie krajiny.

Nehovoriac o tom, že na všetkých rozhodnutiach EÚ sa Slovensko plnoprávne podieľa – v rade má Slovensko jeden hlas, tak ako každá ďalšia krajina EÚ, v komisii máme rovnako jedného komisára ako všetky členské štáty.

Pocit bezpečia je jedným zo základných pilierov domova. Realita je taká, že členstvo v EÚ našu bezpečnosť vo všetkých ohľadoch, naopak, posilňuje a umocňuje. Každý, kto sa cíti cudzincom v Európe, si môže položiť otázku, či má Slovensko dnes mieru bezpečia svojich obyvateľov na nižšej úrovni než napríklad Ukrajina, Moldavsko alebo Gruzínsko, ktoré zápasia o integritu vlastných hraníc. Áno, sú európske smernice a normy, ktoré komplikujú život slovenským firmám a občanom a môžu pôsobiť tak, že sa v EÚ cítime viac cudzincami ako domácimi. Podobne ale komplikujú mnohé „slovenské“ zákony – a tých je oveľa viac. Sme teda cudzincami aj vo vlastnej krajine?

Milan Uhrík, europoslanec (ako kandidát ĽS NS)

Do Európskej únie sme vstupovali preto, aby sme mohli slobodne cestovať a obchodovať. Pozitíva teda vidím najmä v myšlienkach, ktoré boli pôvodným zámerom pri vytváraní Európskej únie. Prístup k európskemu trhu, ekonomická spolupráca krajín, príležitosti pre podnikateľov aj pre študentov. Tento pôvodný zámer sa však v priebehu rokov dosť výrazne zmenil a Európska únia, ktorú vidíme dnes, je iná ako únia, do ktorej sme vstupovali.

Najmä v poslednom desaťročí vnímam snahy o odoberanie národných kompetencií, o určovanie toho, ako má vyzerať rodina, koľko imigrantov máme prijať, ako máme žiť, čo máme jesť a koho máme obdivovať či nenávidieť. Ak chcú ísť bruselskí byrokrati touto cestou, tak sa obávam, že mínusov bude pribúdať. Napokon, vidíme, že čoraz viac štátom začína ten bruselský centralizmus vážne prekážať. Myslím, že odstredivé tendencie štátov od Bruselu budú teda pokračovať.

Ide o racionálnu a prirodzenú reakciu občanov, ktorí sledujú trend európskych inštitúcií. Občanov, ktorí pozorujú legislatívne iniciatívy, rétoriku komisárov, europoslancov a nápady, ktoré nemajú nič spoločné so zdravým rozumom.

Ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok nepohne. Ľudia sú oveľa informovanejší a nenechajú sa opiť rožkom. Vidia ten rozdiel medzi realitou a tým, čo je deklarované kampaňami v masmédiách. Nepáči sa im, že niekto im tu chce vnútiť migrantov, LGBT agendu do škôl, 72 pohlaví, hmyz do jedla, limitovať im slobodu prejavu a obmedzovať dostupnosť klasických áut.

Pri takto zásadnom pretláčaní rozhodnutí proti vôli občanov nepomáha už ani vytrvalá „mediálna masáž“ cez mainstreamové médiá, ašpirantov na bruselské stoličky a mimovládnych aktivistov, ktorí rečnia len o pozitívach a výhodách. To je len jedna strana mince. Propaganda nestačí a nikdy stačiť nebude.

Tézu o tom, že Slováci by sa mali cítiť viac Európanmi využívajú často najmä probruselskí aktivisti. Ide o istú formu psychologickej manipulácie – musíš byť probruselský, lebo inak si považovaný za kohosi, kto sa Európe odsudzuje. Ale také čierno-biele to, samozrejme, nie je. Každý členský štát má právo obhajovať svoj národný záujem a má právo rozlišovať medzi dobrými a hlúpymi nápadmi. Hovorme otvorene a slobodne, čo si myslíme a aký je náš názor. Práve sloboda myslenia a diskusie, súťaž názorov a nápadov bolo to, čo sme na Západe vždy obdivovali a vďaka čomu aj Európa napredovala. V slobodnej spoločnosti sa napokon bude každý cítiť oveľa viac doma.

Lucia Ďuriš Nicholsonová, europoslankyňa (ako kandidátka SaS)

 Lucia Ďuriš Nicholsonová

EÚ má svoje nedostatky, vidím ich zvnútra a ako europoslankyňa ich vnímam citlivejšie ako predtým z Národnej rady. Únia je moloch, to treba priznať. Hýbe sa pomaly, často rieši témy, ktoré sa môžu zdať odstrihnuté od reality.

Jednoznačne však plusy prevažujú nad mínusmi. Vyberiem len pár konkrétnych dobrých vecí, ktoré sa únii daria. Prijímame dôležitú legislatívu v boji proti klimatickým zmenám, rovnako aj pomoc ľuďom a firmám pri prechode na zelené energie. Budujeme európsky priestor pre zdravotnícke údaje, aby výskum a inovácie napredovali ešte rýchlejšie a aby mali pacienti jednoduchší prístup k svojej dokumentácii, ak konzultujú s lekármi vo viacerých krajinách.

Bez EÚ by sme si ako krajina v mnohých oblastiach neporadili. Našej spravodlivosti často otvára oči až Európsky súd. Slovensko má tiež obmedzené zdroje verejných financií a jeho rozvoj je z veľkej časti dotovaný financiami z únie.

Zásadná otázka pre všetkých kritikov EÚ je táto: Aký život by sme mali my a naše deti, keby sme do EÚ pred tými 19 rokmi nevstúpili? Pozrite sa, čo sa aktuálne deje v slovenskom parlamente a aké návrhy majú poslanci na stole. Tie najväčšie nezmysly prichádzajú od našich politikov a našich úradníkov, ktorí len vlastnú neschopnosť zbabelo zakrývajú za zaklínadlo: Za všetko môže Brusel. Prečo to na ľudí funguje? Neviem. Je to hlúposť. Za všetko si môžeme sami, lebo volíme podpriemerných politikov bez vízie.

Niekedy mám pocit, že sa mnohí ľudia cítia cudzincami skôr na Slovensku ako v Európe. Aby sme sa cudzincami v EÚ necítili, môžeme sa správať ako Európania. Dodržiavať pravidlá. Súťažiť, porovnávať sa s najlepšími. Môžeme tiež začať čerpať eurofondy na rozvoj regiónov a nie na projekty bez prínosu, narýchlo napísané, aby sadli do okruhu výziev vymyslených v Bratislave. Môžeme čerpať z Európy to dobré, odkukať riešenia, ktoré u nás môžu fungovať. Môžeme tiež podporovať talenty, ako to robia iné krajiny. Tie talenty potom vymyslia riešenia, ktoré budú chcieť naši partneri odkukať. Musíme mať otvorené hlavy, učiť sa od najlepších. Učiť sa a vrátiť sa ako Európania na Slovensko, kde sa nebudeme cítiť cudzincami.

Martin Hojsík, europoslanec (ako kandidát PS-Spolu)

 Martin Hojsík

Slobodu, bezpečnosť, prosperitu a ochranu prírody. Sme rovnoprávnymi členmi demokratického spoločenstva, a tak aj Slovensko je vlastne na svetovej scéne veľmocou. Spolurozhodujeme o tom, kam bude smerovať celá Európa a máme tak možnosť lepšie ochrániť naše záujmy. Ťažko by sme ako Slovensko povedali výrobcom elektroniky, aby v počítačoch nepoužívali toxické látky. Ako únia sme to spravili.

Vďaka EÚ máme lepšiu ochranu vody či ovzdušia pred znečistením. Nie EÚ obmedzuje účasť verejnosti na rozhodovaní, ale chaos a koalícia na podporu developerov v NR SR. A to nehovorím o podpore na rozvoj Slovenska, ktorú nám dávajú bohatšie krajiny EÚ. To, že ju nedokážeme využiť, je žiaľ vina slovenských vlád, nie EÚ. Nehovorím o voľnosti v cestovaní, študovaní a pracovaní v iných krajinách EÚ. O väčšom trhu pre našich podnikateľov.

Je úplne legitímne a v poriadku, že sa ľuďom nepáčia všetky zákony, s ktorými EÚ prichádza. Sú však výsledkom rozhodovania demokraticky zvolených zástupcov vrátane našej vlády, a tak nejaký diktát naozaj nezodpovedá realite.

Európske zákony schvaľuje spoločne Európsky parlament a rada, teda vlády členských štátov vrátane tej slovenskej. Na Slovensku majú občas aj ministri tendenciu sa vyhovárať na Brusel. Hovoriť o diktáte pri veciach, za ktoré sami hlasovali. Je to však obyčajný populizmus a alibizmus, ktorému častokrát ľudia podliehajú bez toho, aby o fungovaní Európskej únie vôbec niečo chceli vedieť.

Uvedomiť si, že nie sme cudzincami. To je podľa mňa kľúčové. Sme plnohodnotnými členmi Európskej únie, nie cudzinci. Tak sa cítiť rozhodne nemáme. Využiť možnosti, ktoré nám členstvo v Európskej únii ponúka na uvedomenie si toho, čo nás robí Európanmi. Vyjdite z komfortnej zóny, využite voľnosť pohybu, spoznajte nielen zaujímavých a inšpiratívnych Európanov, ale aj európsku históriu, kultúru, naše podobnosti a odlišnosti. Sme zjednotení v rozmanitosti a to nás robí Európanmi a nie cudzincami.

Miriam Lexmann, europoslankyňa (ako kandidátka KDH)

 Miriam Lexmann

Už 19 rokov sme plnohodnotným členom európskeho mierového projektu, vďaka ktorému benefitujeme zo slobodného pohybu, vzájomnej pomoci, či z veľkého množstva príležitostí na podnikanie, štúdium, medzinárodnú spoluprácu. Tieto benefity majú svoj základ v princípoch, ktoré vložili otcovia zakladatelia do DNA európskeho integračného projektu. Sú to princípy solidarity a subsidiarity.

To, či prevážia plusy, alebo mínusy, závisí aj od toho, do akej miery rešpektujeme tieto základné princípy. Keď sa sústredíme na primárnu úlohu EÚ – ochrana ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, efektívne riešenia pre spoločný trh, ekonomickú stabilitu, bezpečnosť a odolnosť v čase kríz či hybridných hrozieb – vtedy to bude prinášať dobré výsledky. Naopak, čo podkopáva základy EÚ, je porušovanie princípu subsidiarity, a teda výlučných kompetencií členských štátov. Na tento nežiaduci trend dlhodobo upozorňujem.

Žiaľ, tu doplácame na neinformovanosť a často na náš vlastný nezáujem o aktívnu spoluúčasť. V tomto kontexte sa darí obľúbenej populistickej mantre o „diktáte Bruselu“. Každý z 27 členských štátov má pritom v zásadných otázkach o smerovaní EÚ úplne rovnaký hlas. Samozrejme, namieste je otázka, či náš slovenský hlas znie v Bruseli dostatočne razantne. Je dôležité, aby sme sa sami zamysleli nad tým, do akej miery Slovensko aktívne prispieva k vytváraniu vízie pre budúcnosť EÚ. Nastavujeme únii zrkadlo, keď si neplní či prekračuje svoje právomoci?

Príkladom je nedávne rozporuplné obhajovanie záujmu slovenských občanov v otázke zákazu spaľovacích motorov, ktorého pachuť je symbolom aktuálnej politickej kultúry na Slovensku. Naopak, v niektorých oblastiach, ako je napríklad legislatívna úprava dôveryhodnej umelej inteligencie, je, prirodzene, efektívnejší spoločný európsky postup. Stále však ide o to, do akej miery chceme byť aktívni alebo sa chceme iba viezť.

Keď si odpovieme pozitívne, že chceme byť naozaj aktívni, nebudeme cítiť vzdialenosť. Z vlastnej skúsenosti viem, že Slováci sa v EÚ cítia ako doma. Veľké množstvo študentov využíva program Erasmus, aj starší ľudia neraz študujú cudzie jazyky, navštevujú európske metropoly. Podnikatelia zasa benefitujú zo slobodného pohybu tovaru a služieb, naša ekonomika je orientovaná na export a vďaka EÚ sme dôveryhodným partnerom pre celý svet.

Avšak chápem, že sú i takí, ktorí môžu pociťovať nedôveru či strach z „cudzieho“. Stačí sa ísť v rámci Schengenu pozrieť za hranice a človek vidí, že základom EÚ a tým, čo nás spája, je sloboda a demokracia. Tu nás však zaväzuje aj naša minulosť, aby sme poukazovali na zlyhávania či nedostatočnú ochranu slobody, čo sa ľahko môže otočiť proti človeku – potom by sme sa v EÚ cítili cudzincami všetci.

Čo si myslíte vy? Prečo (ne)chceme byť v Európe cudzincami?

Zapojte sa do diskusie na tému, ktorá sa týka nás všetkých – aktívnych občanov, Slovákov a Európanov.

Keď zahlasujete za sedem komentárov, budete zoskupení spolu s ostatnými v názorových skupinách.

Ďakujeme, že diskutujete slušne!

X X X

Kuleba na schôdzke s čínskym veľvyslancom zdôraznil územnú celistvosť Ukrajiny

Ukrajinská a čínska strana sa počas rokovaní zhodli aj na „zintenzívnení dialógu o kľúčových otázkach”.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba počas schôdzky s osobitným čínskym vyslancom, ktorý pricestoval do Kyjeva, zdôraznil kľúčový význam zachovania suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Ukrajinská vláda podľa neho neakceptuje žiadne mierové návrhy, ktoré by zahŕňali stratu ukrajinských území, informuje agentúra AFP.

Na dvojdňovú návštevu Kyjeva pricestoval v utorok osobitný predstaviteľ čínskeho ministerstva zahraničných vecí pre eurázijské záležitosti Li Chuej. Témou jeho rokovaní boli snahy o politické riešenie situácie na Ukrajine.

Dmytro Kuleba čínskemu vyslancovi „detailne vysvetlil princípy obnovenia stabilného a spravodlivého mieru založeného na rešpektovaní suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny,“ uvádza sa v stredajšom vyhlásení rezortu diplomacie v Kyjeve.

Kuleba v tejto súvislosti zdôraznil, že „Ukrajina neakceptuje žiadne návrhy, ktoré by znamenali stratu jej území alebo zmrazenie konfliktu“.

Ukrajinský minister zároveň vyzdvihol „dôležitosť“ sprostredkovateľského úsilia Číny, napríklad v otázke tzv. čiernomorskej obilnej dohody i v oblasti jadrovej bezpečnosti.

Ukrajinská a čínska strana sa počas rokovaní zhodli aj na „zintenzívnení dialógu o kľúčových otázkach”.

Čína udržiava úzke vzťahy s Ruskom, avšak v konflikte na Ukrajine sa snaží zaujať neutrálnu pozíciu sprostredkovateľa medzi Moskvou a Kyjevom.

Li Chuej je najvyššie postaveným čínskym diplomatom, ktorý Ukrajinu navštívil od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. V rokoch 2009 – 2019 bol čínskym veľvyslancom v Rusku. Po Ukrajine Li Chuej navštívi Poľsko, Francúzsko, Nemecko a Rusko.

Čínsky prezident Si Ťin-pching v apríli — prvýkrát od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu — telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Si Ťin-pching, ktorý v marci navštívil Moskvu, čelí kritike za to, že odmieta odsúdiť ruskú inváziu. Spojené štáty dokonca pred časom obvinili Peking, že zvažuje vývoz zbraní do Ruska, čo Čína popiera, aktuality.sk

X X X

Ranč pri Žiline nemal povolenia, dvoch levov už usmrtili

 Ranč nemal byť prevádzkovaný, chovateľ nemal vydané rozhodnutie na chov, držbu nebezpečných živočíchov ani na ich vystavovanie, konštatujú štátni veterinári.

Ranč pri Žiline, kde za doposiaľ neobjasnených príčin došlo v utorok 16. mája k úmrtiu chovateľa nebezpečných šeliem, fungoval niekoľko rokov bez povolenia štátnych veterinárov.

Dve šelmy, ktoré boli vo voliére v bezprostrednom kontakte s telom mŕtveho chovateľa, polícia nechala usmrtiť.

O tom, čo bude s ostatnými zvieratami z ranča, štátni veterinári ešte nerozhodli.

Dve šelmy z voliéry usmrtili

Oznámenie o tom, že v mestskej časti Kysuckého Nového Mesta Oškerda sa ošetrovateľ nevrátil z výbehu exotických šeliem, dostala polícia v utorok. Na miesto okamžite vyslali všetky dostupné sily, spolu s nimi zasahovali na mieste veterinári aj záchranári.

„Telo napadnutého človeka sa nachádzalo vo voliére spolu so šelmami. Aby bolo možné sa k telu dostať, RVPS Žilina kontaktovala dvoch súkromných veterinárnych lekárov za účelom sedácie zvierat. Tí spolu so zástupcami policajného zboru vykonali obhliadku okolo kotercov, kde sa šelmy nachádzali. Zástupcovia Policajného zboru privolali špeciálny tím a rozhodli o riešení situácie v režime svojich právomocí, to jest o usmrtení zvierat, pretože tie sa nachádzali vo voliére v bezprostrednom kontakte s telom,“ uviedol tlačový odbor ministerstva pôdohospodárstva, pod ktoré patrí aj Štátna veterinárna a potravinová správa.

Usmrtený mal byť lev a levica, o osude ďalších zvierat z ranča štátni veterinári ešte nerozhodli.

Ranč nemal povolenie

Od marca 2022 je na Slovensku držba mačkovitých šeliem, medveďov a primátov v súkromných chovoch zakázaná. Zákaz sa však nevzťahuje na jedince držané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákazu, tie si držitelia mohli ponechať na dožitie.

To je aj prípad Ranča pri Žiline, ktorý nadobudol šelmy ešte pred zákazom. Podľa novely z marca 2022 sa zákaz nevzťahuje ani na exemplár nadobudnutý vlastným odchovom na území Slovenska od 1. februára 2022 do 31. októbra 2022. Faktom však je, že majiteľ ranča prevádzkoval zariadenie bez povolení.

Posledné povolenie na chov a držanie nebezpečných živočíchov zariadeniu vypršalo ešte v roku 2019, odvtedy sa majiteľ snažil od regionálnych veterinárov získať povolenie na ďalšie fungovanie. Neúspešne. Žiadosti mu zamietali, pretože zariadenie nespĺňalo podmienky pre chov nebezpečných druhov zvierat. Štátni veterinári to konštatovali aj po poslednej kontrole, ktorú v zariadení vykonali v auguste 2021. Tvrdili, že plocha výbehov nebola dostatočná pre počet chovaných šeliem.

Preverujú, kto nesie zodpovednosť

Majiteľ ranča choval v roku 2016 dvoch levov, dvoch tigrov a dve tigríčatá, v roku 2019 tam veterinári našli osem levov a jedenásť tigrov.

„To, kto (okrem chovateľa) nesie zodpovednosť za prevádzkovanie ranču bez povolenia od ŠVPS sa momentálne preveruje. Pretože ranč nemal byť prevádzkovaný, chovateľ nemal vydané rozhodnutie na chov a držbu nebezpečných živočíchov ani na ich vystavovanie,“ reaguje ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré patrí aj Štátna veterinárna a potravinová správa.

Podľa vyjadrenia rezortu sú podobné prípady vo všeobecnosti veľmi zdĺhavo a ťažko riešiteľné, pretože v prípade zhabania musia byť takéto šelmy umiestnené v špeciálnom zariadení a starostlivosť o ne si vyžaduje množstvo priestoru, ako aj ľudských a finančných zdrojov. S podobnými problémami sa stretávajú aj ostatné európske krajiny.

Pokutovali len raz

Reginálni veterinári pokutovali Ranč pri Žiline len raz, bolo to v roku 2019 a pokuta bola vo výške 2 000 eur. „Začalo sa aj ďalšie správne konanie o uložení pokuty, keďže prevádzkovateľ chová šelmy bez schválenia zariadenia na chov nebezpečných živočíchov a ich vystavovanie,“ dopĺňa agrorezort.

Keďže ide o veľké mačkovité šelmy, s ktorými sa dlhodobo nelegálne obchoduje, ich chov musí spĺňať pravidlá Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES).

Zariadenie preto v priebehu posledných deviatich rokov kontrolovali aj žilinskí inšpektori životného prostredia, porušenie týchto pravidiel však nenašli. V roku 2014 mu dali pokutu len za používanie „zoo“ v názve.

Nelegálny obchod s tigrami

Zatiaľ čo sa v roku 2020 Ranču pri Žiline nedarilo získať od úradov povolenie na chov nebezpečných zvierat, medzinárodný tím investigatívnych novinárov zistil, že môže byť zapojený do nelegálneho obchodu s tigrami.

Majiteľ ranča Jozef Bajánek sa vtedy investigatívcom v utajení priznal, že chová, množí a predáva tigre. Tie potom putujú do Čiech, kde sa z nich vyrába bujón, využívaný v tradičnej ázijskej medicíne. Biznis je podľa novinárov výhodnejší ako biznis s kokaínom.

Skupinu ľudí, ktorá chovala, predávala, zabíjala a varila tigre a vyrábala tradičnú čínsku medicínu sa podarilo odhaliť českým colníkom a inšpektorom životného prostredia CITES vďaka akcii na pražskom letisku. Išlo o známu akciu Berousek, ktorá Českom otriasla pred 5 rokmi, aktuality.sk

X X X

Počet Kazachov, podľa ktorých Rusko možno napadne ich krajinu, sa zdvojnásobil

Počet ľudí, ktorí si myslia, že Rusko možno vpadne do Kazachstanu, stúpol na 15 percent.

Počet Kazachov, ktorí si myslia, že susedné Rusko možno napadne ich vlasť, sa za posledných šesť mesiacov zdvojnásobil. Vyplýva to z kazašského prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky boli zverejnené v stredu a citovala ich tlačová agentúra Reuters či portál britského denníka The Guardian.

Postsovietska stredoázijská krajina s 20 miliónmi obyvateľov má s Moskvou blízke historické, ekonomické a bezpečnostné vzťahy. V ukrajinskom konflikte si však zachováva neutralitu a odmieta uznať ruskú anexiu častí ukrajinského územia.

Podľa prieskumu takmer 60 percent opýtaných má k tejto vojne neutrálny postoj; 12,8 percenta podporuje Rusko a 21,1 percenta Ukrajinu. Podobné údaje priniesol aj prieskum z vlaňajšieho decembra.

Avšak počet ľudí, ktorí si myslia, že Rusko možno vpadne do Kazachstanu, stúpol na 15 percent oproti 8,3 percenta v predchádzajúcom prieskume.

Takmer tretina opýtaných uviedla, že ich vnímanie Ruska vojna zhoršila, vyše polovica odpovedala, že sa nezmenilo, a iba u 4,7 percenta respondentov sa vnímanie Ruska zlepšilo, aktuality.sk

X X X

Slováci majú milión investičných sporení. Môžete sa k nim pridať aj vy?

Zozbierali sme pre vás niekoľko mylných predstáv o investičnom sporení a našli na ne správne odpovede. Pomôžu vám zistiť, ako si nasporiť na lepšiu budúcnosť.

 NESPRÁVNE Na investičné sporenie si môžem posielať iba väčšie čiastky, napríklad odmeny. Na klasické sporenie k účtu aj menšie vždy, keď niečo ušetrím z výplaty.

SPRÁVNE Sporenie na sporiaci účet je krátkodobé sporenie, väčšinou len s minimálnym alebo žiadnym úrokom. Investičné sporenie je určené na dlhodobé sporenie, ktoré peniazom dodáva výnosový potenciál. Ten závisí od výkonnosti zvoleného podielového fondu. Väčšinou ide o sporenie na niečo väčšie do budúcnosti, ako je štúdium dieťaťa, väčšia plánovaná rekonštrukcia alebo aj vysnívaná dovolenka. Výška potenciálneho výnosu z investičného sporenia závisí od typu podielového fondu a situácie na trhoch počas sporenia, ako aj v čase jeho ukončenia.

NESPRÁVNE Investovať sa dá iba jednorazovo, minimálne 500 eur.

SPRÁVNE Na investičné sporenie si môžem odkladať aj menšie sumy, pokojne iba 20 eur mesačne. Výšku pravidelnej sumy si môže každý nastaviť podľa toho, koľko si môže dovoliť na základe svojich príjmov a výdavkov. Pri investičnom sporení je dôležité, aby sporiteľ myslel na cieľovú sumu, ktorú si chce nasporiť, v akom časovom horizonte a aby sporenie predčasne neukončil.

NESPRÁVNE Najlepšie je investovať do veľkej celosvetovo pôsobiacej firmy.

SPRÁVNE Bežný investor by mal uprednostniť výber podielového fondu investujúceho do akcií mnohých firiem z rôznych regiónov alebo sektorov. Úspech podielových fondov spočíva v tom, že ich nastavenie nespolieha iba na jednu kartu. Vďaka princípu kolektívneho investovania sa tak aj bežný investor s malou sumou vie dostať k profesionálne riadeným investičným portfóliám vyskladaným z hlavných svetových investičných aktív.

NESPRÁVNE Investované peniaze môžem vybrať najskôr po 10 rokoch sporenia, čo je dosť nevýhodné.

SPRÁVNE To, kedy môžete siahnuť po nasporených peniazoch záleží od typu podielového fondu či investície. Každý podielový fond má svoj minimálny investičný horizont, väčšina začína na piatich rokoch. Pri rozhodovaní o predčasnom výbere treba zvážiť, či sa na investíciu v danom čase nevzťahuje výstupný poplatok. Najmä dynamické investície (s väčším podielom akcií) majú dlhší časový horizont, ktorý je dobré dodržať. Pri rozhodovaní sa o výbere nasporených peňazí je vhodné držať sa jedného z pravidiel úspešného investora – nevyberajte peniaze, keď je hodnota investície v poklese.

NESPRÁVNE Môžem prísť o všetko a stratiť všetky nasporené peniaze.

SPRÁVNE Pri investovaní a sporení do podielových fondov fatálne riziko straty všetkých peňazí nehrozí. Hodnota investície môže rásť a inokedy klesať. Pozitívnych, rastových, období je na finančných trhoch našťastie viac ako tých negatívnych. V takom prípade jednoducho treba toto obdobie vydržať a počkať, kým sa trhy zase vrátia do zelených čísiel.

NESPRÁVNE Investičné sporenie si viem založiť len cez nezávislého finančného poradcu.

SPRÁVNE V niektorých bankách je možné založiť si investičné sporenie aj cez internet banking alebo dokonca aj cez mobilnú aplikáciu. Investovanie už dávno nie je len pre bohatých finančných žralokov. V Tatra banke si môžete otvoriť Investičné sporenie^TB aj na pár klikov cez jej mobilnú aplikáciu, a to nie len jedno, ale aj viac sporení na rôzne účely a ciele. Navyše, teraz môžete súťažiť s novým Investičným sporením^TB od Tatra banky aj o výhru 300 eur.

 Upozornenie:

S investíciou do podielového fondu je spojené aj riziko a doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Štatút, predajný prospekt a dokument s kľúčovými informáciami podielového fondu sú k dispozícii v pobočkách Tatra banky, a. s. v slovenskom jazyku./agentury/

X X X

Pezinská firma pochybila pri dotáciách, peniaze musí vrátiť štátu. Napriek tomu dostala miliónový kšeft na Lešti

Pezinská spoločnosť Hyca dostala v roku 2017 investičnú pomoc od ministerstva hospodárstva na realizáciu projektu v Rimavskej Sobote. Kontrolóri však odhalili závažné nedostatky a eseročka ju musí štátu vrátiť.

Rok 2016. Tržby slovenskej stavebnej spoločnosti Hyca rok čo rok rastú a strojársky trh sa rozvíja. Firma sa preto rozhodne navýšiť výrobné kapacity. V Rimavskej Sobote, ktorá sa dlhodobo drží na nelichotivej prvej priečke miest s najvyššou nezamestnanosťou, chce vybudovať novú prevádzku na výrobu valníkov, kontajnerov a nadstavieb. Hyca plánuje do projektu, ktorý má vytvoriť 20 nových pracovných miest, investovať 1,2 milióna eur.

O rok neskôr podáva pomocnú ruku firme aj štát, ktorý jej na zámer prispieva dotáciou vo výške 660-tisíc eur. Z toho 420-tisíc eur má firma využiť na obstaranie hmotného a nehmotného majetku a zvyšných 240-tisíc eur na vytvorenie nových pracovných miest.

Ako však vyplýva z rozhodnutia podpísaného bývalým šéfom rezortu hospodárstva Karlom Hirmanom, z veľkolepého zámeru nakoniec nič nebude. Štát totiž investičnú pomoc zrušil a firme nariadil vrátiť takmer 290-tisíc eur, ktoré už stihla vyčerpať. „Pri výkone finančnej kontroly boli u prijímateľa zistené závažné nedostatky s vplyvom na podmienky, za ktorých bola prijímateľovi poskytnutá investičná pomoc,“ konštatuje rezort v rozhodnutí.

Zavážilo jedno percento

Za najzávažnejšie pochybenie označila inšpekcia fakt, že firma neobstarala nové výrobné a technologické zariadenia v hodnote najmenej 30 percent z celkovej hodnoty obstaraného majetku. „Prijímateľ obstaral dlhodobý hmotný majetok vo forme nových výrobných a technologických zariadení iba vo výške 28,18 percenta, čo je považované za závažné porušenie podmienok, za ktorých bola prijímateľovi poskytnutá investičná pomoc,“ ozrejmilo ministerstvo. Dodáva, že eseročka sa tým dopustila nepovolenej zmeny v zámere.

Firma k zrušeniu investičnej pomoci uviedla, že rozhodnutie ministerstva rešpektuje. Pre Aktuality.sk však ozrejmila aj svoj uhol pohľadu a dôvody, pre ktoré sa jej projekt nepodarilo zrealizovať. Ako uvádza, v roku 2017, keď jej štát odklepol dotáciu, mala stále dobré vyhliadky na rast, expanziu a odbyt svojich výrobkov.

„Následne pri príprave celého projektu a jeho vysokom finančnom náklade udrel covid, ktorý nikto nečakal a zmenil celý priebeh projektu,“ uviedla firma, ktorej tržby v tom čase, teda okolo roku 2020, klesli o vyše 40 percent.

„Tento pokles bol fatálny na udržanie základnej finančnej likvidity firmy, ako aj vyplácanie miezd a splácanie úverov,“ dodáva. Expanzia firmy sa v dôsledku týchto skutočností stala pre firmu nereálnou a všetky aktivity sústredila na svoju záchranu.

Sumu vracia v splátkach

Firma sa podľa vlastných slov nedokázala z dôsledkov pandémie spamätať ani v nasledujúcich rokoch. „Nevedeli sme sa dostať na tržby, ktoré by nám umožnili zvládnuť taký náročný projekt, aj keď sme urobili maximum, aby sme sa pokúsili naplniť plány a ciele projektu určené pred covidom,“ uvádzajú strojári.

Firma napriek okolnostiam prijala do prevádzky 17 nových zamestnancov, no ďalších už prijať nedokázala. „Straty na udržanie fabriky bez zákaziek sa každý mesiac kumulovali a ani zďaleka nepokryli náklady na chod prevádzky. Následkom neudržateľnosti plnenia celého projektu a formálnych nesplnení všetkých cieľov sme nedokázali pokračovať ďalej, čím sme nesplnili podmienky pomoci v danej lehote,“ dodáva firma. Aktuálne tak rezortu spláca takmer 300-tisíc eur spolu s úrokmi.

Z rozhodnutia ministerstva hospodárstva o zrušení investičnej pomoci vyplýva, že Hyca nemala problémy len s obstaraním strojov. V období, keď sa snažila zrealizovať projekt v Rimavskej Sobote, podľa inšpekcie prideľovala zákazky dodávateľom, ktorí neboli oprávnení ich realizovať. Následne mala predmet fakturácie účelovo meniť, a to z dôvodu zabezpečenia plnenia vyššie spomenutej podmienky o minimálnom percente nových obstaraných strojov.

Trojmiliónová zákazka

Zvláštne „čachrovanie“ s predmetom podnikania si tak Hyca vyskúšala už z oboch strán – z pozície objednávateľa i dodávateľa. Pred pár mesiacmi totiž pezinská firma dostala zákazku od ministerstva obrany na dodávku stravy pre vojakov NATO, ktorí sa usadili v novovytvorenom kontajnerovom mestečku na Lešti.

Hlasným kritikom rozhodnutia rezortu prideliť kšeft eseročke Hyca bol od začiatku podpredseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Dôvodom je, že strojárska firma rozšírila svoj predmet podnikania o výdaj stravy len šesť dní predtým, ako podpísala zmluvu s výcvikovým strediskom Lešť za vyše tri milióny eur.

Firma, ktorá je od roku 2019 aj partnerom verejného sektora, však tvrdí, že sa riadne zapojila do verejného obstarávania a v tom, že svoj predmet podnikania rozšírila „na poslednú chvíľu“, nevidí nič zlé. „Právnické osoby už zapísané do obchodného registra môžu začať podnikať a vykonávať danú činnosť už v deň ohlásenia živnosti,“ okomentovala firma Eštokovu kritiku.

Aktuality.sk oslovili s otázkami o spolupráci s firmou, ktorá porušila finančnú disciplínu pri realizácii projektu v Rimavskej Sobote, aj ministerstvo obrany. „Pokiaľ spoločnosť spĺňa podmienky verejného obstarávania a nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní súdom, alebo Úradom pre verejné obstarávanie, rezort obrany takúto spoločnosť nemôže vyradiť z verejného obstarávania. Okrem toho, ak spolupráca prebieha korektne, nemáme dôvod priebežne zisťovať o spoločnosti informácie obdobné tým, ktoré uvádzate,“ odkázala hovorkyňa rezortu Mária Precner. Dodala, že spolupráca s firmou na projekte na Lešti prebehla v poriadku.

Všestranná firma

Minimálne za zmienku stojí aj fakt, že okrem výdaja stravy pribudlo v ten istý deň, teda 23. septembra 2022, do portfólia firmy aj 16 ďalších činností z rôznych oblastí – od organizácie športových podujatí cez finančný lízing až po čistiace a upratovacie služby či výskum a vývoj v oblasti prírodných, technických, spoločenských a humanitných vied.

Firma však tvrdí, že hľadá nové možnosti v službách, pretože trh strojárenskej výroby, nákladných vozidiel a nadstavieb sa mení. „Ak vieme spojiť manažérske schopnosti a znalosti, budeme sa aj naďalej snažiť hľadať priestor v spájaní služieb a projektového riadenia. Musíme vytvárať nové divízie našej spoločnosti, inak by sme neprežili. Doba sa mení a my sa musíme meniť s ňou,“ dodala spoločnosť Hyca, aktuality.sk

X X X

Pri Jadrane sa idú porátať s párty výtržníkmi: Pozrite si, za aké prehrešky vám naparia mastné pokuty

Dovolenkárov, ktorí sa nevedia slušne správať, už majú plné zuby.

Mestskí poslanci v Splite majú vo štvrtok schváliť opatrenia k verejnému poriadku na tomto mieste. V Splite sú pritom ako doma aj mnohí slovenskí návštevníci.

Portál Svobodna Dalmacija informuje, že po štvrtkovom schválení reštrikcií by mali v Splite „konečne skoncovať s nevhodným správaním najmä mladých turistov, ktorí narúšajú svojím konaním pokoj občanov najmä počas letnej sezóny“.

„Poslanci majú v úmysle zakázať značné množstvo nevhodného konania, z ktorého sme dennodenne znechutení,“ pokračujú noviny.

Ak tieto nariadenia v zastupiteľstve schvália, bude zakázané požívať alkoholické nápoje na verejných priestranstvách do 100 metrov od škôl a škôlok v celom meste a v chránenej zóne – ide o historické centrum Splitu, s výnimkou vyhradených plôch.

Ďalšie priestupky

Zákaz pitia alkoholu v spomínaných lokalitách nebude platiť počas mestských podujatí.

Ďalej má byť zakázané zvracať a vykonávať potrebu na verejných priestranstvách. Dovolené nebude ani spanie v parkoch, trávnikoch, námestiach, parkoviskách a iných priestoroch.

Na schodiskách alebo na plochách verejného priestranstva v takzvanej Zóne A už nedovolia konzumovať jedlo alebo nápoje, ktorých konzumácia by viedla k jeho znečisteniu alebo poškodeniu. Neodpustia vám ani zdržiavanie sa pred stravovacími zariadeniami po ich zatvorení.

Pokuty v stovkách eur

„Rozhodnutie tiež stanovuje, že v čase od 14.00 do 17.00 a od 22.00 do 7.00 h sa v obytných, obchodných a iných budovách nesmú vykonávať žiadne stavebné práce, ktoré spôsobujú hluk,“ vymenovávala ďalej možné zákazy Svobodna Dalmacija.

Na všetko majú dohliadať miestni strážcovia verejného poriadku a príslušníci policajného zboru.

Všetky spomínané priestupky budú pokutované sumou 300 eur, okrem spania na verejných priestranstvách a práce vo vnútri budovy, za ktoré bude výška pokuty znížená na polovicu, teda na 150 eur, aktuality.sk

X X X

Digitálny žiak: prvých 20-tisíc žiakov získa príspevok na notebook alebo tablet už v najbližších dňoch

O digitálny príspevok na nákup nového notebooku, tabletu alebo all-in-one počítača je medzi žiakmi základných a stredných škôl obrovský záujem. Už tento mesiac bude môcť v rámci projektu Digitálny žiak využiť príspevok 350 eur na nákup nového digitálneho zariadenia až 20-tisíc žiakov. Spoločný projekt Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) a Digitálnej koalície sa tak posúva do svojej rozhodujúcej fázy.

 „Pred dvoma mesiacmi sme spolu s Digitálnou koalíciou spustili projekt Digitálny žiak. Vďaka tejto unikátnej schéme podpory žiakov základných a stredných škôl dostane viac ako 152 000 školákov príspevok z eurofondov na nákup výpočtovej techniky, ktorú potrebujú pri svojom vzdelávaní. Najlepším dôkazom zmysluplnosti tohto projektu je obrovský záujem o digitálny príspevok – do dnešného dňa sa do projektu prihlásilo už viac ako 52 000 žiakov. Uplynulý týždeň sa projekt posunul do ďalšej fázy. Prvým stovkám žiakov stredných škôl už prišli overovacie kódy, vďaka ktorým si vo vybraných predajniach môžu uplatniť príspevok 350 eur pri kúpe svojho digitálneho zariadenia,“ uviedla ministerka informatizácie Veronika Remišová.

V ostrej fáze projektu, ktorú Digitálna koalícia spustí do konca mája, získa svoje overovacie kódy ďalších 20-tisíc žiakov. Tí si svoje zariadenia budú môcť vyzdvihnúť vo viac ako 500 predajniach po celom Slovensku.

„Digitálne zručnosti sú nevyhnutným základom pre plné využitie všetkých príležitostí, ktoré dnešná, digitálna, doba ponúka. Žiaľ, aj napriek tomu dnes mnohí žiaci nemajú potrebné digitálne vybavenie vďaka ktorému by sa mohli plnohodnotne pripravovať na štúdium aj z domu a rozvíjať tak svoje digitálne zručnosti v maximálnej možnej miere. Veríme, že projekt pomôže zásadne zvýšiť dostupnosť digitálnych zariadení pre všetkých žiakov, bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádzajú. Rekordný záujem žiakov a rodičov potvrdzuje, že príspevok na nový, kvalitný notebook či tablet, predstavuje pre žiakov a domácnosti adresnú pomoc,“ dopĺňa predseda Digitálnej koalície, Mário Lelovský.

Príspevok v rámci projektu Digitálny žiak je určený pre žiakov základných a stredných škôl pochádzajúcich zo sociálne slabšieho prostredia a z domácností, ktoré neprekračujú 60% mediánu príjmu domácností na Slovensku. Nárok na príspevok majú aj všetci terajší prváci na stredných školách a žiaci piatych ročníkov na osemročných gymnáziách. O príspevok v hodnote 350 eur môžu žiaci a ich zákonní zástupcovia požiadať do konca júna.

Všetky potrebné informácie nájdete na: www.digitalnyziak.sk. K dispozícii sú aj pracovníci call centra na telefónnom čísle 02/32 28 44 66./agentury/

X X X

Ako sú Slováci spokojní s kvalitou života? Zaujímavé výsledky ukázal nový prieskum

 Spokojnosť obyvateľov Slovenska s kvalitou ich života v porovnaní s obdobím pred epidémiou choroby covid-19 klesla. Medzi rokmi 2018 a 2022 sa zhoršilo hodnotenie finančnej situácie, osobných vzťahov či pocitu osamelosti a šťastia.

Vyplýva to z výsledkov porovnania nálady Slovákov, ktoré zverejnil miestny štatistický úrad.

Vlani vysokú celkovú spokojnosť so životom vyjadrilo 22 percent obyvateľov krajiny, zatiaľ čo v roku 2018 to bolo 27,5 percenta. Podľa štatistikov s rastúcim vekom respondentov stúpal pesimizmus.

Počas štyroch rokov sa zhoršilo napríklad hodnotenie vlastnej finančnej situácie. Najvyššiu spokojnosť v tejto oblasti vyjadrila vlani necelá desatina opýtaných oproti 14,1 percenta v roku 2018. Najväčší prepad bol u obyvateľov Bratislavského kraja, kde je najvyššia životná úroveň zo všetkých regiónov krajiny. Podľa štatistikov stúpajúce náklady na život a rastúca inflácia mohla mať väčší vplyv práve na obyvateľstvo Bratislavy a okolia.

Výraznejšie klesla spokojnosť Slovákov s osobnými vzťahmi a mierne sa zhoršilo hodnotenie ohľadom pocitu osamelosti.

„Jedným z najzásadnejších vplyvov pandémie covidu-19 na spokojnosť s osobnými vzťahmi bolo obmedzenie kontaktov a sociálneho života. Ľudia sa museli izolovať od svojich blízkych, rodín a priateľov, aby sa minimalizovalo riziko šírenia vírusu. Táto izolácia mohla viesť k pocitu osamelosti a úzkosti, „uviedol Štatistický úrad.

Do zisťovania nálad obyvateľov sa na Slovensku, ktoré má 5,4 milióna obyvateľov, vlani zapojilo 5661 domácností a na otázky odpovedalo 11.561 ľudí starších ako 16 rokov.

Prieskum tiež ukázal, že výrazne klesol podiel obyvateľov Slovenska, ktorí navštívili kultúrne alebo športové podujatie. V tejto veci štatistiky porovnali vlaňajšie dáta so rovnakým prieskumom ešte z roku 2015. Podľa Štatistického úradu vývoj poznačili dopady šírenia koronavírusovej nákazy. Počas silných vĺn epidémie covidu-19 úrady v krajine zakázali konanie hromadných akcií. Vyplýva to z výsledkov porovnania nálady Slovákov, ktoré zverejnil miestny štatistický úrad.

Vlani vysokú celkovú spokojnosť so životom vyjadrilo 22 percent obyvateľov krajiny, zatiaľ čo v roku 2018 to bolo 27,5 percenta. Podľa štatistikov s rastúcim vekom respondentov stúpal pesimizmus.

Počas štyroch rokov sa zhoršilo napríklad hodnotenie vlastnej finančnej situácie. Najvyššiu spokojnosť v tejto oblasti vyjadrila vlani necelá desatina opýtaných oproti 14,1 percenta v roku 2018. Najväčší prepad bol u obyvateľov Bratislavského kraja, kde je najvyššia životná úroveň zo všetkých regiónov krajiny. Podľa štatistikov stúpajúce náklady na život a rastúca inflácia mohla mať väčší vplyv práve na obyvateľstvo Bratislavy a okolia.

 Výraznejšie klesla spokojnosť Slovákov s osobnými vzťahmi a mierne sa zhoršilo hodnotenie ohľadom pocitu osamelosti.

„Jedným z najzásadnejších vplyvov pandémie covidu-19 na spokojnosť s osobnými vzťahmi bolo obmedzenie kontaktov a sociálneho života. Ľudia sa museli izolovať od svojich blízkych, rodín a priateľov, aby sa minimalizovalo riziko šírenia vírusu. Táto izolácia mohla viesť k pocitu osamelosti a úzkosti, „uviedol Štatistický úrad.

Do zisťovania nálad obyvateľov sa na Slovensku, ktoré má 5,4 milióna obyvateľov, vlani zapojilo 5661 domácností a na otázky odpovedalo 11.561 ľudí starších ako 16 rokov.

Prieskum tiež ukázal, že výrazne klesol podiel obyvateľov Slovenska, ktorí navštívili kultúrne alebo športové podujatie. V tejto veci štatistiky porovnali vlaňajšie dáta so rovnakým prieskumom ešte z roku 2015. Podľa Štatistického úradu vývoj poznačili dopady šírenia koronavírusovej nákazy. Počas silných vĺn epidémie covidu-19 úrady v krajine zakázali konanie hromadných akcií./agentury/

X X X

Pod Ľuptákom hrať nebudeme! Jemu na nás nezáleží, položil už dva kluby, kritizujú Liptáci nového mecenáša

Klub MHk 32 Liptovský Mikuláš nedávno kúpila firma Róberta Ľuptáka, ktorá ponúkla na kúpu akcií sumu 151 200 eur. Hráčom sa však nový majiteľ, ktorý je známy kontroverziami, nepozdáva a odmietajú pod ním hrať.

 Róbert Ľupták bol v poslednej sezóne Tipos extraligy majiteľom Prešova.

„Ja som Mikulášan a žijem tu celý život, čiže všetko toto, čo sa tu deje vnímam a dosť negatívne to na mňa pôsobí. Všetci vieme, že to vyhral pán Ľupták. Ja osobne ho súdiť nemôžem, pretože osobne ho nepoznám, nikdy sme sa nestretli, ale hovoria za neho skutky a činy.

Vidím výsledky za jeho pôsobenia v Detve, kde položil klub, rovnako v Prešove klub vypadol z Tipos extraligy. Takému človeku podľa mňa na hokeji v Liptovskom Mikuláši nezáleží, neverím tomu,“ povedal pre klubovú stránku kapitán Martin Kriška.

 Podľa jeho slov za ním stojí väčšina jeho spoluhráčov, fanklub a dokonca aj sponzori. Tí mu vraj povedali, že na hokej v Mikuláš nedajú peniaze, keď tam bude majiteľom Ľupták.

„Nechápem, prečo sa sem pán Ľupták tiská, keď ho tu nik nechce a nie je tu vítaný. V Liptovskom Mikuláši mu sponzorsky nepomôže nik, okrem mesta, ktoré schvaľuje dotáciu na hokej každý rok.

Ak to naozaj pán Ľupták podpíše, tak aj keď mám platnú zmluvu ja pod ním hrať hokej v Liptovskom Mikuláši nebudem, to je moje konečné rozhodnutie,“ uviedol Kriška.

Nie všetci hrči podľa neho budú ochotní verejne vystúpiť.

„Sú to mladí chalani, majú mladé rodiny a je to ich živobytie. Nikto im to nezazlieva, boja sa, že prídu o prácu. Ja to beriem, ja už mám svoj vek a našťastie nie som závislý na hokeji,“ vyhlásil Kriška.

 Hokejista Trenčína Tibor Varga (vpravo) a hráč Liptovského Mikuláša Martin Kriška bojujú pri mantineli.

Odvahu vyjadriť svoj názor nabral aj jeho spoluhráč a brankár Michal Valent.

„Ja pána Ľupáka nechcem hodnotiť. Neviem dôvody, prečo sa zapojil do súťaže o mikulášsky klub. Určite pre klub a mesto to nie je dobré, že fanúšikovia to takto negatívne vnímajú.

Môže to priniesť problémy či už so sponzormi, ale aj v návštevnosti ľudí na zápasoch počas nastávajúceho ročníka. A hokej sa má v prvom rade robiť pre ľudí,“ uviedol Valent.

 Situáciu vníma čierno aj obranca mikulášskeho klubu Peter Novajovský.

„Túto situáciu vnímam veľmi čierno pre mikulášsky hokej. Všetci vieme akú minulosť a správanie má pán Ľupták, a to určite nie je reklama na hokej.

Po vyhlásení výsledkov súťaže v Liptovskom Mikuláši nastalo rozčarovanie nielen medzi hráčmi, ale aj medzi fanúšikmi a celkovo ľuďmi a silno pochybujem, že niekto zo sponzorov bude chcieť spolupracovať s týmto pánom. Pre mňa osobne je to veľké sklamanie.

Zmluvu som tu podpisoval na novú sezónu za pána Michalíka a trénera Bokroša a Hrnčára, lebo mám s nimi veľmi dobré a korektné vzťahy. Ale v prípade prevzatia klubu do rúk pána Ľuptáka si neviem predstaviť ďalej spoluprácu s mikulášskym klubom. Čo mi je ľúto, ale z morálneho hľadiska to pre mňa nie je možné,“ uviedol Novajovský.

X X X

Donna oslávila 50-ku, Kelly zverejnila ich spoločné zábery! Zatiaľ, čo jedna zbierala komplimenty, druhá zažila smršť kritiky

16. mája oslávila herečka Tori Spelling okrúhlu 50-ku.

 Jennie Garth a Tori Spelling ako Kelly a Donna v začiatkoch seriálu Beverly Hills 90210.

Na slávnu predstaviteľku Donny Martinovej zo seriálového hitu Beverly Hills 902 10 nezabudla ani jej kolegyňa, s ktorou ju dodnes spája výnimočné priateľstvo. Reč nie je o nikom inom ako o seriálovej Kelly Taylorovej, čiže herečke Jennie Garth. Tá sa cez okrúhlu 50-ku prehupla pred rokom v apríli.

Garth, ktorú na Instagrame sleduje milión fanúšikov, napísala svojej kamarátke želanie, v ktorom nezabudla spomenúť časy slávneho seriálu a ich postavy Kelly a Donny. Pridala aj dve fotografie, jednu aktuálnu a druhú spomienkovú (preklikať šipkou).

„Tori & Jennie alebo je to Donna & Kelly? Všetko najlepšie k narodeninám. Som taká rada, že máš konečne 50, cítila som sa bez teba osamelá. V mojich očiach budeme vždy tieto dve tínedžerky… Čo vysvetľuje, prečo sa vždy, keď sme spolu, správame presne takto,“ napísala k záberom okrem iného Garth.

 Zatiaľ, čo sa pri fotografiách začali množiť blahoželania, pribúdali aj komentáre na vzhľad dvoch herečiek od fanúšikov. Na adresu Kelly sa množili komplimenty, Donna si však musela prečítať nelichotivé odkazy upozorňujúce na jej neprirodzený vzhľad. Niektorí fanúšikovia však zasiahli a hejterov vyzvali, aby sa krotili, keďže išlo o blahoželanie k narodeninám: „Môžete, prosím, prestať urážať Tori. Má narodeniny. Ako by ste sa cítili, keby na vás ľudia začali takto útočiť potom, čo vaša priateľka zverejní narodeninovú fotku? Je to jej telo, jej tvár, jej voľba a nie je našou prácou, aby sme ju súdili.“

 Podobného blahoželia sa dočkala pred rokom Jennie Garth, ktorej k 50-ke vtedy Tori Spelling napísala: „Jennifer Eve Garth skutočne predstavuje človeka, pre ktorého je vek jednoducho iba číslo. Dnes si krajšia ako pred 30-timi rokmi. Si úžasne inšpiratívna žena. A taká skvelá mama. Určite si pre mňa mentorom v otázkach materstva. Veľmi ťa milujem. Si v tomto živote mojou sestrou.“

 Dvojicu spája priateľstvo od čias slávneho seriálu, dokonca sa už pár razy spojili aj pracovne… Napríklad v roku 2020 spustili podcast s názvom „9021OMG“, v ktorom ponúkali fanúšikom pohľad do zákulisia nakrúcania seriálu, na ktorom vyrástla celá jedna generácia. V roku 2023 zasa predstavili spoločnú kolekciu bytových doplnkov./sgentury/

X X X

Prešovským gymnazistom dlhuje 14-tisíc eur. Teraz sa pofidérna cestovka posiela do konkurzu

Spoločnosť Koge – cestovanie s geografmi sa posiela do konkurzu. Deje sa tak v čase, keď na odškodnenie vo výške tisícok eur za nerealizované zájazdy čaká viacero klientov a pohľadávky voči nej eviduje aj štát.

Žiaci Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove si v roku 2019 objednali poznávací výlet do Slovinska. Cestovnej kancelárii Koge – cestovanie s geografmi zaplatili zálohu vo výške 14-tisíc eur. Zájazd sa nakoniec pre pandémiu covidu neuskutočnil. Gymnázium očakávalo, že peniaze, ktoré zaplatilo 44 žiakov, im firma vráti. Ani po vyše troch rokoch sa tak však nestalo a aktuálne je na stole otázka, či sa ich ešte niekedy dočká.

Cestovka sa totiž posiela do konkurzu. „Súd začína konkurzné konanie voči dlžníkovi Koge – cestovanie s geografmi,“ konštatuje v rozhodnutí sudca Okresného súdu Žilina Jaroslav Macek. Aktuality kontaktovali súčasnú konateľku firmy Miriam Považanovú, no tá s nami odmietla hovoriť. S bývalým konateľom Michalom Kovačicom sa nám napriek viacerým pokusom nepodarilo spojiť.

Vynárajú sa aj ďalšie prípady

Skúsenosť žiakov z Prešova sa na verejnosť dostala po odvysielaní reportáže na RTVS. O prípade následne informovali aj Aktuality, pričom po zverejnení článku sa našej redakcii ozvala aj ďalšia poškodená.

„Za neuskutočnený zájazd do Nórska nám Koge dlhuje 1 438 eur, zaplatili sme v predstihu celú sumu. V súčasnosti disponujeme platobným rozkazom od súdu v Ružomberku, ale prestávam veriť, že tie peniaze niekedy uvidíme,“ napísala nespokojná klientka Jana. Podľa jej slov sa s Kovačicom podobne ako ďalší poškodení nedokázala skontaktovať.

Nádej už stráca aj prešovské gymnázium. Učiteľka Zlata Dudová, ktorá mala na starosti organizáciu zájazdu, uviedla, že v snahe dostať sa k svojim peniazom sa škola už skôr obrátila na poisťovňu Kooperativa. Tá jej však v tom čase nevedela pomôcť, pretože firma sa ešte nenachádzala v úpadku. „Zajtra pôjdem znova do poisťovne aj so všetkými podkladmi. Uvidíme, či sa nám tentokrát podarí niečo vyriešiť,“ povedala Dudová po tom, čo sme ju kontaktovali s informáciou o začatom konkurznom konaní.

Učiteľka dodala, že štúdium tento rok ukončí aj posledná várka žiakov, ktorí mali v roku 2019 absolvovať zájazd. „Nechávajú mi na seba kontakty a čísla účtov, pre prípad, že by sa situáciu podarilo vyriešiť,“ uviedla.

Dlhuje aj štátu

Negatívne recenzie na cestovnú kanceláriu sa už od roku 2015 hromadili aj na cestovateľskom portáli dobrodruh.sk, kde zákazníci poukazovali najmä na zvláštne správanie sprievodcov či administratívne nezrovnalosti pri plánovaní zájazdov. Na problémy s vrátením peňazí za zrušené zájazdy upozornili viacerí klienti aj cez Google recenzie, ktoré však nie sú overované.

Klienti s chuťou cestovať nie sú jediní, ktorí čakajú na peniaze od ružomberskej spoločnosti. Firma podľa Finstatu dlhuje dokopy vyše 10-tisíc eur aj rôznym štátnym inštitúciám. Najväčšiu pohľadávku presahujúcu 2 500 eur voči nej eviduje Sociálna poisťovňa, sekeru má aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Vyše 5 600-eurový nedoplatok má zas cestovka voči Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Dobrou správou je, že počas konkurzu by sa zoznam veriteľov nemal ďalej rozširovať. Vyhlásenie konkurzu totiž okrem iného znamená aj to, že dlžník je povinný obmedziť svoju činnosť len na bežné právne úkony. Inými slovami, cestovka už nesmie predávať zájazdy.

Veritelia sa k peniazom nemusia dostať

Senior právnik z advokátskej kancelárie Kaduc & Partners Tomáš Mészáros poškodeným odporúča, aby svoje pohľadávky uplatnili v konkurznom konaní. Podľa jeho slov ide o najvhodnejšiu alternatívu, ktorá však nemusí nutne viesť k bezprostrednému uspokojeniu pohľadávky. „Žiaľ, ani dodržanie všetkých zákonných postupov nemusí garantovať úplné uspokojenie pohľadávky. Prax skôr poukazuje na to, že jednotlivé, najmä nezabezpečené pohľadávky sú uspokojované len čiastočne, a to pomerne podľa vzájomnej výšky k ostatným pohľadávkam,“ uvádza advokát.

Mészáros zároveň dodáva, že existujú odlišné režimy uspokojovania pohľadávok veriteľov, pričom niektoré majú prednosť, respektíve sa uspokojujú skôr. Ide napríklad o odmenu pre správcu konkurznej podstaty, pohľadávky na daniach a clách, odvody, nároky zamestnancov úpadcu či pohľadávky zabezpečených veriteľov.

Riaditeľ Liptovského múzea

Bývalý šéf cestovnej kancelárie Michal Kovačic bol ešte donedávna riaditeľom Liptovského múzea v Ružomberku, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj. Do vedenia umeleckej inštitúcie nastúpil 1. januára 2021, pričom podľa obchodného registra bol konateľom v cestovnej kancelárii do 2. júla toho istého roka.

Podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme vedúci zamestnanec v štátnej správe podnikať nesmie. Kovačic však v odpovedi pre Aktuality.sk uviedol, že spoločnosť prevádzkoval rok predtým, ako sa dostal na post riaditeľa múzea. Kraj tvrdil, že k prípadu zasadla disciplinárna komisia a tá skonštatovala, že k porušeniu zákona nedošlo.

V strede apríla napokon Žilinský samosprávny kraj odvolal Kovačica z funkcie riaditeľa múzea, pričom na poste mal skončiť k 21. aprílu tohto roka. Poslanci svoje rozhodnutie odôvodnili stratou dôvery. Do výberu nového riaditeľa mal byť funkciou poverený zamestnanec Liptovského múzea. Na oficiálnom webe kultúrnej inštitúcie je však ako riaditeľ stále uvedený Michal Kovačic, aktuality.sk

X X X

Práce študentov Strojníckej fakulty STU zaujali lídrov v priemysle

 JOBFORUM 2023 – veľtrh pracovných príležitostí na Strojníckej fakulte STU v Bratislave

Strojnícka fakulta STU v Bratislave poskytuje viac ako 80 rokov kvalitnú výučbu a vzdelávanie odborníkov pre popredné spoločnosti v priemysle. Absolventi práve tejto fakulty sú vo svojom odbore najžiadanejšími na trhu práce, ako vyhodnotil portál Profesia.sk. Dopyt po odborníkoch strojného inžinierstva je vysoký. Firmy potrebujú vývojových inžinierov, technológov, kvalitárov ale i konštruktérov či riaditeľov výroby. Budúcich kolegov hľadajú už počas štúdia, formou stáží, štipendií alebo ponukou spolupráce na záverečných prácach.

Študenti už počas štúdia riešia rôzne problematiky, ktoré priamo vychádzajú z praxe alebo vytvárajú konkrétne riešenia na odborné témy. Spätnú väzbu k svojim projektom získavajú okrem konzultácií aj prezentáciou na Študentskej vedeckej konferencii, ktorú každoročne organizuje Strojnícka fakulta STU v Bratislave. V rámci konferencie môžu študenti prezentovať svoju prácu odborným komisiám zloženým z pedagógov a odborníkov z praxe.

Bc. Dominik Brisuda sa vo svojej práci zaoberá analýzou statických a dynamických síl v robotických ramenách

Bc. Dominik Brisuda sa vo svojej práci zaoberá analýzou statických a dynamických síl v robotických ramenách

Dominik Brisuda sa vo svojej práci, ktorá bola ocenená cenou Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností, zaoberal analýzou statických a dynamických síl v robotických ramenách používaných najmä v priemysle. Cieľom práce bolo vytvoriť program v prostredí MATLAB, v ktorom si užívateľ zadefinuje požadovaného robota a neskôr pri zadaní pohybu ramena program vypočíta a vykreslí priebeh silových účinkov v kritických miestach.

Ako povedal Dominik, aj táto práca vychádza z požiadaviek praxe: „S mojim nadriadeným v práci sme si uvedomili, že by bolo vhodné kontrolovať robotické ramená aj z pohľadu dynamických zaťažujúcich síl. Využil som teda možnosť prepojiť riešenie mojej záverečnej diplomovej práce so skúsenosťami a odporúčaniami priamo z firmy kde pracujem. Výsledok mojej diplomovej práce môže firme priniesť veľký osoh pri výbere vhodného robota. Keď sa zistí, že robot má veľmi veľké zaťaženia, namiesto jedného sa môžu umiestniť na pracovisko dvaja, ktorí budú kolaboratívne pracovať. Z pohľadu konštruktérskej práce, aby vedeli konštruktéri spoľahlivo navrhovať efektory, gripre na konci zariadenia. Neskôr je možné prácu aj rozšíriť, z pohľadu únavy predvídať možné opotrebenia a zistiť ako predchádzať možným kolíziám.“

3D model koncepčného návrhu snehovej frézy od Bc. Andrei Poničanovej

Špeciálne ocenenie už niekoľko rokov udeľuje v rámci konferencie aj Slovenská asociácia strojných inžinierov.

„Výber práce pre cenu SASI bol veľmi ťažký. Úroveň všetkých prezentovaných prác na ŠVK bola veľmi vysoká. Napriek tomu som sa rozhodol oceniť prácu študentky Andrei Poničanovej, Koncepčný návrh snehovej frézy pre nakladač Valet150, vzhľadom na jej komplexný prístup riešenia, odbornú úroveň vypracovania a najmä vysoký aplikačný výstup pre prax,“ povedal prezident Slovenskej asociácie strojných inžinierov doc. Miloš Matúš.

“Diplomovú prácu som si vyberala so zámerom venovať sa prídavnému zariadeniu na vopred daný koncept stroja. Návrh snehovej frézy s vrhačom a jej adaptácie na rýchloupínač bol zrealizovaný prostredníctvom CAD systému. Pridanými hodnotami práce sú preskúmanie zóny zatienenia komína vodičovi a hydraulické riešenie pohonu častí snežnej frézy. V predchádzajúcich návrhoch musel vodič vystúpiť von z kabíny a prestaviť natočenie komína a sklápanie vrchnej klapky komína ručne – moje riešenie je plne hydraulická schéma,” uviedla Andrea.

Popularizácia techniky a štúdia strojárstva je jednou z kľúčových tém, na ktoré sa fakulta zameriava. Jedným z projektov, ktorý fakulta spustila je spolupráca na ročníkových projektoch so Strednou priemyselnou školou strojníckou na Fajnorovom nábreží v Bratislave. Fakulta sa rozhodla podporiť ročníkové projekty stredoškolákov konzultáciami priamo s vysokoškolskými učiteľmi. Konzultácie prebiehajú v odborných laboratóriách a učebniach. Pilotný ročník projektu zožal veľký úspech. Spolupráca bude pokračovať aj v ďalšom školskom roku.

X X X

Jozef Golonka: Zlato z Göteborgu bola len náhoda. Réway doplatil na to, že s ním nebola mama

 Bývalý československý hokejista Jozef Golonka oslávil začiatkom tohto roka 85 rokov. Pri tejto príležitosti ho na Českých hokejových hrách uviedli do Siene slávy českého hokeja. Medailista z majstrovstiev sveta a olympijských hier rád spomína na zlaté časy svojej kariéry.

„Po všetkých zraneniach, ktoré mám, som rád, že som tu. Keď ráno vstanem, hovorím si ‚daj si fernet alebo koňak’,” povedal Jozef Golonka v rozhovore pre hokej.cz.

Bývalý kapitán československej hokejovej reprezentácie priznal, že ma k hokeju našich susedov bližšie ako k slovenskému. Počas jeho kariéry mu pomohli najmä českí hráči, ktorí ho vzali do tímu a zvolili ho aj za kapitána. „Sledujem viac český hokej ako slovenský, pretože sa mi nepáči ako je na Slovensku veľký príliv zahraničných hráčov na úkor mladých,” priznal Jozef Golonka.

ZLATO Z GÖTEBORGU? NÁHODA!

Pozitívny vzťah nemá podľa jeho slov ani so Slovenským zväzom ľadového hokeja. Nielen on, ale celá staršia generácia hokejistov. Tvrdí, že podobné akcie, ako uvedenie do Siene slávy, sa na Slovensku nekonajú.

„Hovoria, že hokej na Slovensku začal v Göteborgu, kde sme náhodne vyhrali titul a navyše tam nikto nehral. Tam si nikto ani nespomenie. Hokej sa vraj hrá na Slovensku iba posledných 30 rokov. Nie je to pravda!” skonštatoval bývalý československý reprezentant.

Jozef Golonka prehovoril aj o spoločnej hokejovej lige Čechov a Slovákov: „Štyri tímy zo Slovenska a ďalšie z Česka. Mali by sme nových hráčov, boli by plné štadióny. Dúfam, že sa to uskutoční, bolo by to skvelé.”

 RÉWAY BOL NAJVÄČŠÍ TALENT

Slovenská aj česká reprezentácia majú na lavičke zahraničného hlavného trénera. Jozef Golonka sa netají tým, že je skôr zástanca domácich kormidelníkov. „Kanadská mentalita nemôže prísť na chuť tej slovenskej. Nechcem kritizovať úspechy trénerov, tím majú viesť uznávaní odborníci, ktorí majú vysokú školu a rozumejú teórii aj praxi. Taktiež musia rozumieť mentalite daného národa,” prezradil Jozef Golonka.

Najväčším talentom slovenskej histórie bol podľa jeho slov Martin Réway. „Bol talent vo všetkom, ale doplatil na to, že s ním nebola mama ako s Jágrom,” tvrdil Jozef Golonka a dodal: „Slafkovský je tiež talent, ale príliš ho oslavujú. Najprv to musí dokázať v NHL, ako to dokázali Pastrňák, Hossa či Hertl.”

 Počas kariéry získal dve bronzové a dve strieborné medaily na majstrovstvách sveta. Do zbierky pridal aj bronz a striebro z olympijských hier. V jeho zlatej ére však bol hokej úplne o niečom inom.

„Bol som dobrý kapitán, v dnešnej dobe to už hokejisti nezažijú. Pre nás bol vtedy divák hodnota. Dnes je pre hokejistov hodnota to, koľko zarábajú peňazí. Menia dres z jednej strany na druhú,” povzdychol si Jozef Golonka, aktuality.sk