Česi firmu považujú za práčku peňazí. Stali sme sa obeťou korupčného škandálu na Ukrajine, tvrdia majitelia slovenskej akciovky Sevotech zo Starej Turej. Firma sa pred dvoma rokmi zapojila do takmer 40-miliónovej zákazky dodávky munície pre ukrajinskú armádu. Zabezpečila nákup, dnes však spláca náklady na uskladnenie tovaru. Ukrajinská vláda podľa nej totiž nechce prebrať tisíce mín, ktoré nutne potrebujú vojaci na frontovej línii.

Organizátori tejto zákazky sa na Ukrajine totiž ocitli v centre obrovského korupčného škandálu a čelia obvineniam zo sprenevery štátnych peňazí. Ukrajinské médiá označujú slovenskú firmu za práčku peňazí a súčasť celej korupčnej schémy. Majitelia slovenskej spoločnosti sa však bránia, že svoje záväzky splnili a všetky financie išli na nákup mín. Prípad má riešiť aj slovenská polícia.

Slovenská spoločnosť Sevotech pomohla Ukrajincom s vojenským nákupom, dnes čelí problémom

Kým ukrajinskí vojaci trpia nedostatkom mín a granátov, tisíce kusov munície určených pre armádu brániaceho sa štátu uviazli v skladoch na Slovensku. Muníciu nakúpila, doviezla a uskladnila slovenská firma Sevotech. Jej vedenie a majitelia, Slovák Ján Hodermarský a Ukrajinec Oleksii Khoroshaiev (slovensky Oleksij Chorošajev) tvrdia, že ukrajinské ministerstvo obrany záujem o míny nemá a to aj napriek tomu, že ich nákup uhradilo ešte v roku 2022. Nejde pritom o drobné, Sevotech na zabezpečenie zákazky dostal viac ako 10 miliónov eur.

Podozrivý reťazec

Na jeseň 2022 ukrajinské ministerstvo obrany vypísalo zákazku v prepočte zhruba za 37 miliónov eur na muníciu do mínometov. Zmluvu podpísalo s ukrajinskou súkromnou spoločnosťou Ľvovský Arsenal, ktorá mala v zahraničí kúpiť 40-tisíc kusov delostreleckých granátov kalibru 120 milimetrov a 60-tisíc delostreleckých granátov kalibru 82 milimetrov. Ľvovský Arsenal na to dostal z ukrajinského rozpočtu aj preddavok, a to až vo výške 97 percent z celkovej sumy, necelých 37 miliónov eur. Firma sa zaviazala dodať zbrane do dvoch mesiacov, teda do konca roka 2022.

Pomôcť s nákupom sa prihlásila slovenská spoločnosť Sevotech, ktorá granáty nevyrába, no pre Ukrajincov dohodla výrobu u chorvátskeho dodávateľa Elmech. Aby sa proces rozbehol, Ľvovský Arsenal mal poslať zálohovú platbu vo výške 50 percent zo sumy zákazky a chorvátska zbrojovka by ihneď spustila výrobu munície, popisuje pre Pravdu udalosti z roku 2022 generálny riaditeľ Sevotechu Hodermarský. Situácia sa však nevyvíjala podľa plánu.

 „Chorvátsky partner požadoval minimálne 50-percentnú predplatbu, ktorá sa, bohužiaľ, do dnešného dňa neuhradila. Nikto nevie, prečo ukrajinský partner zaplatil len 30 percent sumy. Aj to bol dôvod na odstúpenie od zmluvy,” tvrdí podnikateľ. Pokiaľ by sa boli dodržali podmienky zmluvy, všetko mohlo byť dodané bez problémov, hovorí Hodermarský. Sme totiž v období, keď dopyt po munícií narastá a je jej nedostatok.

Peniaze však z Ukrajiny neprišli ani po niekoľkých mesiacoch, chorvátska zbrojovka zo zmluvy vycúvala, Sevotech preto pre obchod začal hľadať iného partnera. Tým sa stala ďalšia chorvátska spoločnosť WDG, ktorú vlastní rodina tamojších obchodníkov so zbraňami, Zubakovci. Aj nový partner požadoval predplatbu vo výške minimálne 50 percent od sumy nákupu. „Táto požiadavka nebola opäť splnená zo strany Ľvovského Arsenalu,” konštatujú majitelia Sevotechu.

Hoci ide o udalosti z roku 2022, dodnes sa na Ukrajinu nedostal ani jeden granát z tejto zákazky. Podľa ukrajinských médií išlo od začiatku o podvod. Organizátori zákazky – bývalý zástupca ministra obrany a konateľ Ľvovského Arsenalu – dnes čelia obvineniam zo sprenevery štátnych peňazí. Český portál Seznam Správy zároveň upozorňuje, že peniaze od Ľvovského Arsenalu cez slovenskú akciovku doputovali na účet zástupcov firmy WDG v pražskej Podnikateľskej družstevnej záložni a odtiaľ následne zmizli. Chorvátski obchodníci so zbraňami vraj časť sumy vybrali v hotovosti, zhruba 4,5 milióna eur zo záložne odniesli v taškách, píše Seznam.

Ukrajinské médiá spochybňujú aj slovenskú časť nákupnej schémy. Poukazujú na fakt, že takmer tretina peňazí zostala na účtoch Sevotechu, ako aj na to, že v dozornej rade slovenskej firmy pôsobil vplyvný Ukrajinec, ktorý doma figuruje vo veľkých korupčných kauzách. Spomínajú, že Sevotech nesplnil záväzky z ďalšej zmluvy s Ukrajinou, podľa ktorej mal ešte do leta 2022 pre susedov nakúpiť 17-tisíc kusov prilieb a nepriestrelných viest za 13 miliónov eur. Slovenská firma tak podľa ukrajinských investigatívnych novinárov je len súčasťou rozsiahlej korupčnej schémy, ktorá pripravila štát o milióny eur.

Munícia čaká na prevzatie

Pravda zisťovala situáciu priamo od majiteľov spoločnosti Sevotech. Firmu pred takmer 30 rokmi založil bývalý vojak Hodermarský, v roku 2022 polovičný podiel na nej odkúpil Chorošajev, ktorý pred príchodom na Slovensko pôsobil vo vysokej funkcii v Ukroboronprome, teda najväčšej ukrajinskej štátnej zbrojovke. Preto slovenská firma mala prehľad v informáciách o tom, aké tovary ukrajinská armáda potrebuje. Tak sa dostala aj k zmluve so Ľvovským Arsenalom.

„Ani jeden cent z tých peňazí, čo nám prišli na účty, sa nestratil. Zabezpečili sme všetko, čo bolo potrebné i napriek mnohým byrokratickým prekážkam a nepochopiteľným krokom ukrajinských partnerov,” hovorí pre Pravdu riaditeľ Sevotechu Hodermarský. Dopĺňa, že koncom vlaňajšej jesene ukrajinská strana mala splniť dve úlohy – vykonať kontrolu a zabezpečiť dovoz munície. Napriek prísľubom sa nič z toho nevykonalo. „Dovoz mala zabezpečiť poverená rumunská spoločnosť. Bohužiaľ, nedokázala vybaviť potrebné transportné dokumenty. Rozhodli sme sa konať na vlastnú päsť a doviesť muníciu sami,” pokračuje. Vyzvali sme Arsenal, že prvá várka tovaru je tu a je potrebné muníciu prevziať. Odovzdali sme kompletnú dokumentáciu vrátane listu kvality. So skladom nám pomohla slovenská spoločnosť, lebo aj s uskladnením tovaru boli starosti, hovorí generálny riaditeľ.

 V sklade na Slovensku má Sevotech uložených tritisíc 82-milimetrových granátov, ktoré boli kúpené pre ukrajinskú armádu. Ďalších štyritisíc kusov je uskladnených za hranicami Slovenska a Sevotech vie zorganizovať ich dovoz hneď po tom, čo Ukrajinci prevezmú prvú várku munície.

Meškanie s dodaním nepriestrelných viest sa rieši, vyvracia ďalej pochybenia Hodermarský, podľa ktorého by v priebehu najbližších týždňov malo dôjsť k náprave. Generálny riaditeľ nesúhlasí tiež s poznámkou, že zákazku na muníciu mohol ovplyvniť kontroverzný Ukrajinec, ktorý bol pár mesiacov členom dozornej rady spoločnosti: „On tu ani nebol, ani nepracoval, bol to len zápis a výmaz. Možno ukrajinská strana potrebovala niekoho, aby dozeral na veci. Ale reálne sme ho ani nevideli a nebola mu vyplatená žiadna odmena.”

„Tvrdenia, že peniaze sa minulý na iný účel, sú nezmyslom. Koncom roka 2023 prišiel podnet na prešetrenie z Ukrajiny, či sa finančné prostriedky ozaj nestratili. V januári predložil generálny riaditeľ na polícii všetky potrebné dokumenty ohľadne uvedenej akcie. Dokonca tu bol aj sám prokurátor z ukrajinskej generálnej prokuratúry. Opäť sa mu predložili všetky potrebné dokumenty. Úprimne chceme pomôcť brániacej sa krajine, vieme, ako veľmi potrebujú našu pomoc a pomoc z celej Európy. Naša spoločnosť sa maximálne snažila dodať aspoň tretinu tovaru,” vysvetľuje ďalej Hodermarský.

Foto: Robert Huttner

Sídlo spoločnosti Sevotech v Beckove

Pripomína, že ide o cezhraničný obchod, ktorý si vyžaduje povolenia a certifikáty od každej jednej krajiny, cez územie ktorej munícia sa preváža. Treba zabezpečiť aj špeciálne vozidlá, ktoré budú spĺňať bezpečnostné podmienky na transport vojenského materiálu. Keď sú do nákupu zapojené aj štáty mimo Európskej únie, je s procesom spojených viacero administratívnych činností. Z tohto dôvodu sa využívajú služby špeciálnych brokerov a náklady na túto činnosť nie sú malé.

Pravda oslovila políciu SR s otázkou, v rámci akého vyšetrovania kontaktovala majiteľov Sevotechu a tiež, či koná samostatne, alebo v spolupráci s ďalšími krajinami. Prezídium Policajného zboru ich po preverení otázok presmerovalo na Kriminálny úrad Finančnej správy. Daňoví kriminalisti zatiaľ na otázky Pravdy nereagovali, o ich odpovede budeme článok aktualizovať. Ukrajinská generálna prokuratúra do uzávierky nereagovala na otázky Pravdy o tom, aký status má slovenská firma v rámci vyšetrovania korupčného škandálu s ukrajinskou muníciou.

Zvláštny postup Ukrajincov

Kým Ukrajinci tvrdia, že problémom sú európske firmy, lebo peniaze zmizli z ich účtov, Sevotech poukazuje prstom na Ľvovský Arsenal, ktorý ako prvý prestal riadne dodržiavať zmluvné podmienky. Je pritom neobvyklé, že štátna obranná zákazka sa počas vojny zadávala cez súkromnú spoločnosť. Ukrajinský spolumajiteľ slovenskej firmy Chorošajev vysvetľuje, že dôvodov tohto postupu môže byť viacero. Netreba zabúdať na to, že nie všetky krajiny a výrobcovia zbraní súhlasia spolupracovať priamo s Ukrajinou.

„Vlády jednotlivých štátov majú problém s tým, že zbrane vyrobené u nich sa predávajú ukrajinskej vláde, také štáty sú aj v EÚ. Dodávka munície je citlivá téma,” zdôrazňuje pre Pravdu Chorošajev. Hovorí, že aj povolenia na prepravu sa vybavujú zdĺhavo. Nebol problém s Bulharskom, Rumunskom a ani so Slovenskom. Sú krajiny, ktorým to trvá aj mesiac. O ktoré krajiny ide, nechcel konkretizovať.

Majiteľov Sevotechu navyše prekvapuje postup ukrajinskej vlády, ktorá podľa nich nepodnikla žiadne kroky pre to, aby munícia dorazila na územie krajiny. Najprv úradníci tamojšieho rezortu obrany dali ruky preč od transportu granátov na Ukrajinu a celá činnosť ostala na pleciach slovenskej firmy. Keď už sme tých tritisíc kusov doviezli na Slovensko, zlyhala komunikácia. Na výzvy na odvoz munície prestal reagovať Ľvovský Arsenal. „Osobne sme oslovili samotnú kanceláriu prezidenta Ukrajiny, ministerstvo obrany Ukrajiny, Národnú radu Ukrajiny a všetky bezpečnostné zložky s tým, že potrebujeme pomôcť s dovezenou muníciou. Na naše prekvapenie sa problém stále nevyriešil,” rozpráva s prekvapením Hodermarský.

 Pravda oslovila so žiadosťou o reakciu ukrajinské ministerstvo obrany. O stanovisko rezortu správu budeme aktualizovať. Na výzvy majiteľov Sevotechu zverejnené v ukrajinských médiách tamojšie ministerstvo ofenzívy nereagovalo.

Na tom, že predstavitelia spoločnosti Ľvovský Arsenal nekomunikujú, nie je nič prekvapivé. Konateľ firmy Jurij Zbitnev je momentálne obvinený a od februára je v domácom väzení. Má tiež zákaz komunikovať s určitými osobami, ktoré boli do zákazky zapojené a môžu ovplyvniť vyšetrovanie trestného činu. Obvinený je aj bývalý zástupca ukrajinského ministra obrany Aleksandr Lijev, ktorý podpísal s Arsenalom kontroverznú zákazku za milióny eur. Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) tvrdí, že v prípade je aj tretí podozrivý, ktorým má byť zahraničný občan zapojený do zákazky. Jeho meno ani štátnu príslušnosť SBU však nepriblížila. Ak súd uzná obvinených zo sprenevery štátnych peniaze za vinných, na Ukrajine im hrozí trest odňatia slobody na 12 rokov./aktuality.sk/

X X X

Nestačia na Rusov. Americké drony sú sklamanie, hodnotia ukrajinskí vojaci

 Spoločnosť z kalifornského Silicon Valley povolala do boja na Ukrajinu stovky svojich najlepších bezpilotných lietadiel, na boj proti Rusom. Technológia vôbec nesplnila očakávania. Drony sa kvôli ruským systémom elektronického boja neustále odkláňali od kurzu a strácali sa. Ukrajinskí obrancovia o nich navyše tvrdia, že sú drahé a poruchové. Firma teraz pracuje na ich vylepšení.

V reálnom boji sa neosvedčila väčšina malých dronov začínajúcich amerických podnikov, tvrdí portál iDNES.cz, ktorý sa odvoláva na informácie denníka The Wall Street Journal (WSJ). To zmarilo nielen ich nádeje, že im testovanie vo vojnových podmienkach prinesie vyššie predaje, ale rovnako je to zlá správa pre Pentagón. Ministerstvo obrany USA potrebuje spoľahlivé dodávky tisícov malých dronov.

Ani dva roky po ruskej agresii na Ukrajinu nie sú americké firmy významne prítomné v historicky prvej vojne, kde bezpilotné lietadlá hrajú rozhodujúcu úlohu, pripomína portál. Drony vyrobené v USA sú drahé, poruchové a zložité na opravu, zhodli sa podľa denníka WSJ nemenovaní ukrajinskí vojaci a vládni predstavitelia rovnako ako bývalí americkí armádni predstavitelia.

„Všeobecná povesť všetkých tried amerických dronov na Ukrajine je, že nefungujú tak dobre ako iné systémy. Náš dron sa v prvej línii ukázal ako nie príliš úspešná platforma,“ povedal riaditeľ spoločnosti Skydio Adam Bry.

 Ukrajinskí predstavitelia hodnotia drony ako krehké a neschopné prekonať ruské technológie elektronického boja. Obrancovia sa preto obrátili na lacnejšiu čínsku produkciu – využíva hotové drony, najčastejšie od spoločnosti DJI. Mnohé americké komerčné drony stoja o desaťtisíce tisíc dolárov viac ako čínske modely.

Ukrajina rozvinula domácu výrobu, ktorá sa spolieha na čínske komponenty a vyrába si státisíce malých dronov. Okrem toho vyrába väčšie drony, ktoré môžu zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území. „Ukrajina už vyrába 90 percent toho, čo potrebuje,“ uviedlo vo februári ministerstvo pre digitálnu transformáciu.

 Drony lietajúce z pohľadu prvej osoby (FPV) sú lacné na výrobu a môžu presne nalietavať na ciele. Majú schopnosť ničiť oveľa drahšie vojenské vybavenie. Podľa ministra strategického priemyslu Oleksandra Kamyšina Ukrajina v decembri minulého roka vyrobila 50-tisíc bezpilotných lietadiel FPV, pričom uviedol, že cieľom Ukrajiny je masívne zvýšiť produkciu bezpilotných lietadiel na desaťtisíce mesačne.

Tento typ bezpilotného lietadla zlikvidoval viac ako dve tretiny ruských tankov, ktoré ukrajinská armáda v ostatných mesiacoch zničila, píše Kyiv Independent s odvolaním sa na predstaviteľa Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). To podľa neho možno naznačuje zvýšené spoliehanie sa na bezpilotné lietadlá uprostred kritickej situácie Ukrajiny s nedostatkom munície./agentury/

X X X

Orbán kritizuje reformu migračných pravidiel EÚ

Migračný pakt je ďalším klincom do rakvy Európskej únie, uviedol maďarský premiér Viktor Orbán na sociálnej sieti X.

Reforma azylových a migračných pravidiel Európskej únie, ktorú v stredu schválil Európsky parlament, je „ďalším klincom do rakvy“ eurobloku. Napísal to na sociálnej sieti X maďarský premiér Viktor Orbán.

„Migračný pakt je ďalším klincom do rakvy Európskej únie. Jednota je mŕtva, bezpečné hranice už neexistujú. Maďarsko sa nikdy nepoddá masovému migračnému šialenstvu. Potrebujeme zmenu v Bruseli, aby sme zastavili migráciu,“ dodal Orbán.

Európsky parlament (EP) v stredu hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. Po rokoch diskusií a sporov tak poslanci schválili dohodnutý kompromis, ktorý výrazne sprísni súčasné predpisy týkajúce sa migrácie do EÚ.

Europoslanci schválili desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri, aktuality.sk

X X X

Nemecko a Grécko označili schválenie reformy azylového systému EÚ za historické

Opatrenia schválené v balíku vstúpia do platnosti v roku 2026. Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz označil v stredu schválenie reformy azylového systému EÚ Európskym parlamentom (EP) za historický a nevyhnutý krok. Grécky minister pre migráciu Dimitris Kairidis hovorí o historickom dni, zatiaľ čo podľa Talianska ide o najlepší možný kompromis. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Je to veľký prelom a veľmi dôležitý krok smerom k spoločnému, a tým aj účinnejšiemu, spravovaniu migračných výziev súčasnosti,“ uviedol Kairidis. Grécko je jednou z krajín, ktoré najviac zasahujú narastajúce počty nezákonných migrantov prichádzajúcich na jeho územie.

„Reforma spoločného európskeho azylového systému predstavuje solidaritu medzi európskymi krajinami,“ uviedol Scholz. „Ohraničuje nezákonnú migráciu a konečne zmierňuje záťaž na tie krajiny, ktoré sú obzvlášť zaťažené,“ dodal.

„Spolu s ďalšími členskými štátmi EÚ sme našli najlepší možný kompromis, ktorý zohľadňuje prioritné potreby Talianska,“ uviedol vo vyhlásení taliansky minister vnútra Matteo Piantedosi, ktorého krajina patrí medzi najviac vystavené migračnému tlaku.

Opatrenia schválené v balíku vstúpia do platnosti v roku 2026 po tom, ako Európska komisia v najbližších mesiacoch určí spôsob ich zavádzania do praxe, píše AFP. Reforma zahŕňa okrem iného nové strediská na hraniciach, kde migrantov zadržia do spracovania ich žiadostí o azyl, a takisto urýchlenie deportácie zamietnutých.

Členské štáty EÚ budú mať takisto povinnosť pomôcť krajinám v „prvej línii“ ako Taliansko a Grécko, a to buď prijatím žiadateľov o azyl, alebo finančnými príspevkami či poskytovaním prevádzkovej a technickej podpory, aktuality.sk

X X X

Lukašenko sa teší zo svojej prvej kozmonautky. Prečo ju Putin do vesmíru pustil zadarmo?

Šéf Kremľa zariadil bieloruskému tyranovi bezplatnú reklamu stovky kilometrov nad Zemou. Vladimir Putin umožnil Alexandrovi Lukašenkovi, aby poslal do vesmíru prvú Bielorusku. Historické prvenstvo patrí 33-ročnej Maryne Vasileuskej. Sympatická rodáčka z Minsku, ktorá pracuje ako letecká inštruktorka a letuška, sa môže radovať o to viac, že pred ňou sa v ére samostatného štátu nepozrel do kozmu nijaký muž s bieloruským občianstvom (v období Sovietskeho zväzu boli dvaja kozmonauti narodení v Bielorusku).

Lukašenko využil jej let na to, aby svojim obyvateľom zdôraznil, že ich krajina sa zaradila medzi vesmírne mocnosti. Samozrejme, že nezabudol zdôrazňovať, že on bol ten, kto vesmírnu cestu vybavil.

Vasileuská strávila v kozme presne 13 dní, 18 hodín a 40 minút (ruská vesmírna loď Sojuz-MS 25 s trojčlennou posádkou odštartovala z kazašského kozmodrómu v Bajkonure 23. marca). Lukašenko s ňou nadviazal videorozhovor 19. marca, čo bolo dva dni pred plánovaným odletom. Pre technické problémy však museli štart posunúť o necelých 48 hodín. Po boku Vasileuskej sa rozprával s Lukašenkom aj ďalší člen posádky: 52-ročný Oleg Novickij, bieloruský rodák s ruským občianstvom.

 Lukašenko bol napríklad zvedavý, či sa dobre dohovoria všetci členovia trojčlenného tímu. „Nehovorí zle po rusky – tak ako my po anglicky,“ poznamenal Novickij o 52-ročnej Američanke Tracy Dysonovej. Spoločne zamierili na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (známa pod anglickou skratkou ISS), ktorej výška obežnej dráhy je zhruba 400 kilometrov. Ide o jednu z dvoch trvalo obývaných staníc v kozme (druhou je čínska). Využívanie ISS patrí medzi jeden z mála spoločných projektov, od ktorého Moskva a Washington nedali ruky preč po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu.

Pre malú krajinu, ktorej chýba bohatstvo, ako je Bielorusko, by bolo asi drahým luxusom zaplatiť obrovské peniaze za dva týždne výletu do vesmíru pre jednu osobu. Lukašenkovi sa to podarilo vybaviť zadarmo, ako vyplýva z informácie na webovej stránke bieloruského lídra: „Putin je náš chlapík… Nešetria (Rusi) žiadne peniaze, aby nás podporili ako vesmírny štát. Vyrovnáme si s nimi účty v iných oblastiach. Máme silný podnik, ktorý vyrába satelity, a to aj v záujme Ruska,“ ozrejmil Vasileuskej a Novickému.

 Naozaj sa Putin zachoval tak veľkoryso? Nechcel, aby sa mu Lukašenko revanšoval, alebo to nebol darček už za vykonanú službu? Ak sa dá veriť slovám bieloruského autoritárskeho prezidenta, tak samotná myšlienka nevznikla v jeho hlave. Keď pred dvomi týždňami prišiel preveriť ochranu hraníc s Litvou, zmienil sa aj o lete prvej Bielorusky. Povedal, že poslať ženu do kozmu bol nápad Dmitrija Rogozina, niekdajšieho šéfa štátnej spoločnosti Roskosmos. Funkciu riaditeľa tejto vládnej agentúry, ktorá zodpovedá za ruský vesmírny program, zastával od mája 2018 do júla 2022, čiže v období, keď Putin plánoval inváziu na Ukrajinu alebo jeho armáda na jej územie už prenikla.

Lukašenka nadchla ponuka od Rogozina a zdôraznil, že Putin poskytol peniaze zo štátneho rozpočtu. Poukázal pritom na skutočnosť, že výcvik a let Vasileuskej vyšiel zhruba na 70 miliónov dolárov. Jednu položku však zrejme predsa len uhradilo Bielorusko. Naznačujú to slová bieloruského propagandistu Jurija Voskresenského v rozhovore pre televíziu STV: „Skafander vyrobený pre Vasileuskú stojí 800-tisíc bieloruských rubľov, čo je cena piatich jednoizbových bytov v Minsku. Ale jej let patrí do rovnakej kategórie ako olympiáda. Umožnil Bielorusku vstúpiť do klubu štátov-velikánov.“

 Vráťme sa k Lukašenkovi s Rogozinom. Prezident sa o vízii prvého letu bieloruskej ženy do vesmíru zmienil v lete 2022. Bolo to len niekoľko mesiacov od ruského vpádu na Ukrajinu, čiže by dávalo logiku, že Rogozin mu dal návrh niekedy v prvej polovici toho roku. V takom prípade mohlo ísť o odplatu Kremľa za to, že Lukašenko vo februári 2022 umožnil ruským vojakom zaútočiť proti Ukrajine zo svojho teritória; bonus k pokračujúcim dodávkam plynu a ropy z Ruska za lacné ceny. Mimochodom, ešte v roku 2021 Lukašenko zdôrazňoval, že Rusi nikdy nenapadnú Ukrajincov z bieloruského územia.

Po pristátí Vasileuskej na zemskom povrchu Lukašenko podpísal dekrét, ktorým zriadil štatút kozmonauta. Budúcim výletníkom do vesmíru (a samozrejme, že už aj jej) garantuje rôzne výhody. Je medzi nimi napríklad štátna pomoc pri výstavbe domu. Kozmonautom sa na druhej strane nariaďuje, aby sa správali ako vzorní občania a zúčastňovali sa politicko-spoločenského života. V ponímaní Lukašenka ide o to, aby slúžili cieľom jeho propagandy.

 Vasileuská sa zachovala oddane už počas pobytu na ISS. „Projekt sa uskutočnil vďaka osobnej účasti prezidenta našej krajiny Alexandra Grigorieviča Lukašenka. Starostlivosť hlavy štátu cítim stále a veľmi mi to vo vesmíre pomáha,“ citoval ju server Naša niva.

Na druhej strane nemožno nijako zhadzovať Vasileuskú, čo sa týka toho, že sa stala vôbec prvou bieloruskou kozmonautkou. Vďačí za to jedine drine počas výcviku a fyzickej zdatnosti i psychickej odolnosti. Jej úspech vyzerá naozaj obdivuhodne: do výberu sa v decembri 2022 prihlásilo približne 6-tisíc záujemkýň. Najnáročnejším požiadavkám vyhovelo len šesť žien. Z nich zostali v máji 2023 už len dve, ktoré vedeli, že jedna z nich poletí do kozmu. Voľba nakoniec padla na Vasileuskú (29-ročná Anastasia Lenkovová bola v zálohe v prípade nepredvídateľných okolností)./agentury/

X X X

Erdogan vyjadril sústrasť vodcovi Hamasu Haníjovi za smrť jeho troch synov

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vyjadril sústrasť vodcovi hnutia Hamas Ismáílovi Haníjovi, ktorého traja synovia zahynuli pri izraelskom nálete v Pásme Gazy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Podľa televízie al-Džazíra sa nálet odohral neďaleko utečeneckého tábora aš-Šatí v blízkosti mesta Gaza, odkiaľ pochádza Haníja. Potvrdil, že obeťami sa stali jeho traja synovia Amír, Muhammad a Házim a ich niekoľko detí.

Politický vodca Hamasu obvinil Izrael, že jeho synov zabil v „duchu pomsty a vraždy“. Haníja v súčasnosti žije v exile v Katare.

Izraelská armáda neskôr potvrdila, že tento útok v Pásme Gazy vykonali jej jednotky.

Erdogan varoval Izrael, že bude braný na zodpovednosť za „zločiny proti ľudskosti“, informovala kancelária tureckého prezidenta na sociálnej sieti.

Turecký prezident udržiava priateľské vzťahy s Haníjom a patrí k najostrejším kritikom Izraela za jeho ťaženie v palestínskej enkláve. Vojna v Pásme Gazy vyvolal teroristický útok na juh Izraela 7. oktébra, ktoré si vyžiadal 1170 obetí, väčšinou civilistov. Dalších približne 250 rukojemníkov útočníci uniesli do pobrežnej enklávy.

Izrael v odvete spustil masívnu pozemnú a vzdušnú operáciu s cieľom zničiť Hamas. Doteraz v Pásme Gazy prišlo o život najmenej 33.500 ľudí, uvádza ministerstvo zdravotníctva riadené Hamasom.

K počtu obetí podľa Izraela výrazne prispieva Hamas, ktorý zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru a bojovníkov do civilných objektov, ako sú školy a nemocnice, alebo do ich blízkosti a palestínskych civilistov zneužíva ako ľudské štíty. Hamas, ktorý je mnohými krajinami sveta považovaný za teroristickú organizáciu, to popiera, aktuality.sk

X X X

Remišovej štátny IT projekt končí. Programátori sedeli bez práce a dostávali plný plat, strihať ich do práce chodil holič, tvrdí Raši

 Štátna akciovka Slovensko IT definitívne končí. Desiatkam špecialistov v informačných technológiách oznámili, že sa s nimi už v tomto projekte nepočíta. Koniec spoločnosti oznámil súčasný minister pre informatizáciu Richard Raši (Hlas).

Šéf rezortu pre informatizáciu tvrdí, že spoločnosť mala byť výkladná skriňa, ale namiesto toho je z nej potápajúci sa Titanic, ktorý kopí miliónové dlhy a vyplácali si tam státisícové odmeny.

„Firma dokázala platiť barbera v objeme tisíc eur za to, aby chodil zamestnancov do spoločnosti strihať,“ vyhlásil Raši na tlačovej konferencii. Upozornil tiež na to, že programátori mesiace sedeli bez práce a dostávali plat. Podľa neho, keď dostali zákazku na výrobu stránky, dali si ju vyrobiť v inej firme.

Výsledky štátnej firmy Slovensko IT (od roku 2020 až po 1. polrok 2023)

7 miliónov eur – náklady štátu na založenie a fungovanie Slovensko IT. V prvých dvoch rokoch podnik zaknihoval stratu 3,89 milióna eur, firma nemala zabezpečené zákazky a neboli prijímané žiadne kroky na zníženie nákladov. 19,5 milióna eur zarobil podnik za 18 zmlúv a 9 objednávok na výkon IT činností. Odberateľmi služieb boli MIRRI, NASES a ÚVO – prevažne financované zo štrukturálnych fondov.

45-percentná vyťaženosť zamestnancov počas prvých 16 mesiacov. Firma mala 120 interných zamestnancov. Firma mala 56 dohodárov. Za tri roky nebol schválený podnikateľský plán. Bolo vykonaných 0 kontrol zo strany dozornej rady.

 Štátna spoločnosť Slovensko IT vznikla v roku 2020 za vtedajšej ministerky Veroniky Remišovej. Vznikla ako opatrenie proti tomu, aby sa štátne IT zákazky dohadzovali spriazneným firmám. Exministerka hovorí, že Raši mohol Slovensko IT za pol roka schválne zadlžiť. „Skutočným dôvodom zrušenia spoločnosti Slovensko IT je nasmerovať peniaze občanov do vreciek spriaznených podnikateľov,“ vyhlásila v reakcii na zrušenie spoločnosti.

Akciovka kopila straty

Minister Raši hovorí o viacerých dôvodoch, prečo sa rozhodol štátnu akciovku zrušiť. Jedným z nich je to, že jej kumulatívne straty dosiahli sedem miliónov eur. Podľa neho si nedokázala vybudovať organizačnú štruktúru, know-how či stratégiu rozvoja. Jej úlohou bolo, že svojimi kapacitami mala robiť štátne IT zákazky.

„Namiesto toho, aby robila spoločnosť veci sama pre štát, tak väčšinu musela robiť pomocou subdodávateľov,“ vysvetľuje Raši s tým, že jediným scenárom je tak riadené ukončenie jej činnosti. Ako ďalej upozorňuje, spoločnosť nemala cash-flow, teda peniaze na činnosť a na výplaty, pričom všetky projekty, ktoré robila, mala zaplatené.

 Raši tiež hovorí, že v roku, keď mala spoločnosť rekordnú stratu, vyplatila si na odmenách pre seba a zamestnancov viac ako 400-tisíc eur. Odvoláva sa tiež na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý zistil, že osem mesiacov po vzniku spoločnosti chodili zamestnanci do práce s plnými mzdami, ale žiadnu prácu nerobili. „Našla sa aj faktúra za 1 000 eur za barbera, ktorý prišiel zamestnancov, ktorí nemali čo robiť, strihať priamo na pracovisko, a toto všetko sa platilo z peňazí nás všetkých,“ doplnil minister investícií Raši.

IT špecialisti z Košíc

Spoločnosť Slovensko IT vznikla preto, aby štátne IT projekty boli vypracované a realizované štátom a nemuseli ich robiť súkromné spoločnosti. Za jej vznikom je bývalá ministerka pre informatizáciu Veronika Remišová. Ako hlavné dôvody pre jej vznik v roku 2020 uviedla, že štátne IT musí byť efektívne, flexibilné a za férovú cenu. Podľa nej štátna informatizácia a digitalizácia už nemôžu byť plne závislé od externých dodávateľov, tak ako to bolo do vzniku Slovensko IT. Do štátneho IT sa podľa nej investovala od roku 2014 do roku 2020 jedna miliarda eur.

„Časy vykrádania našich spoločných peňazí sa, dúfam, už čoskoro skončia. Zároveň chceme ponúknuť šikovným ľuďom v Košiciach atraktívnu prácu pre štát,“ hovorila o dôvodoch vzniku spoločnosti Slovensko IT exministerka Remišová v Košiciach v lete 2020. Projektu v jeho zárodkoch vtedy veril aj premiér Igor Matovič, podľa ktorého bolo nutné štát naprogramovať odznova. Absolútna méta v tomto smere podľa jeho slov bola, aby občania vybavili celú komunikáciu so štátom cez mobil. O pár týždňov na to, teda 1. septembra 2020, vznikla štátna akciovka s názvom Slovensko IT.

Jej základom boli bývali zamestnanci košickej pobočky skrachovanej spoločnosti Wirecard. Mnoho odborníkov zo sveta IT sa k vzniku štátnej IT firmy stavalo skepticky. Upozorňovali napríklad na to, že nejde o premyslený krok, ale o reakciu na dostupnosť IT špecialistov po krachu veľkej IT firmy.

Na začiatku fungovania v roku 2020 pre štátnu IT firmu pracovalo 90 interných zamestnancov, postupne sa počet zvýšil až na 120. Počet pôvodných dohodárov bol deväť, neskôr sa zvýšil na 56, ukazujú dáta Najvyššieho kontrolného úradu za obdobie od roku 2020 do prvého polroka 2023. Podľa štátneho tajomníka rezortu informatizácie Ivana Ivančina je aktuálne v IT spoločnosti 80 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere a 30 dohodárov. Tí by mali podľa neho počas troch mesiacov skončiť.

Štátna akciovka počas prvých dvoch rokov fungovania nakopila stratu kumulatívne takmer štyri milióny eur. Predvlani jej narástli tržby a dostala sa do mierneho zisku 365-tisíc eur, ukazujú dáta Finstatu. Podľa Rašiho dosiahne strata spoločnosti Slovensko IT za celý rok 2023 viac ako 2,8 milióna eur a kumulovaná strata od jej vzniku je sedem miliónov eur. Hospodárske výsledky za rok 2023 ešte neboli zverejnené.

Exministerka Remišová upozorňuje, že v prvom polroku 2023, keď bola za ňu ešte zodpovedná, bola spoločnosť opäť v zisku 210-tisíc eur. Upozorňuje na to, že štátne spoločnosti nemusia dosiahnuť zisk ani po dlhých rokoch fungovania. „Ak sa dostala v roku 2023 spoločnosť opäť do straty, tak už je Rašiho vizitka,“ povedala.

Štátna akciovka vznikla podľa Veroniky Remišovej s jasným zámerom skončiť éru predražených IT projektov a pre štát nevýhodných zmlúv, z ktorých kráľovsky profitovali podnikatelia prepojení na strany Smer a Hlas. Upozorňuje tiež na skutočnosť, že o viacerých kauzách z IT prostredia už rozhodujú súdy. Exministerka hovorí, že vďaka štátnej IT firme im prestali tiecť peniaze a teraz sú nervózni.

„Podarilo sa nám vďaka firme Slovensko IT ušetriť desiatky miliónov eur, pretože projekty sme robili lacnejšie, efektívnejšie, a hlavne peniaze netiekli do vrecka spriazneným podnikateľom Smeru alebo Hlasu, ako to bolo za Rašiho a Pellegriniho,“ povedala na margo konca štátnej firmy Veronika Remišová. Dodáva, že chybu v korupčnom systéme bolo treba napraviť a celý podľa nej cirkus sa deje len preto, aby sa vrátili staré praktiky šafárenia v informatizácii, kde sa vyhadzovali desiatky miliónov eur na predražené projekty.

Nedostatky vidia aj odborníci

Viacerí odborníci boli už na začiatku k štátnej IT spoločnosti skeptickí. Na nedostatky vo fungovaní upozornilo združenie Slovensko.Digital či IT Asociácia Slovenska.

Odborníci na informačné systémy zo združenia Slovensko.Digital založenie tejto spoločnosti považovali za rizikové už na začiatku. Podľa nich bol tento pokus o zlepšenie situácie v štátnom IT skôr neúspechom a projekty realizované spoločnosťou Slovensko IT bojujú s dlhotrvajúcimi komplikáciami a nedostatočnými odbornými kapacitami na strane dodávateľa a so slabým riadením zo strany ministerstva informatizácie. „Hlavným cieľom vzniku spoločnosti Slovensko IT bolo dosiahnuť vyššiu transparentnosť, flexibilitu a efektivitu dodávok v štátnom IT. Tieto očakávania sa nenaplnili,“ tvrdí Ľubor Illek zo Slovensko.Digital.

Prezident IT Asociácie Slovenska Emil Fitoš považoval vznik štátnej firmy od začiatku za nevhodné riešenie. Podľa neho efektivita, úspory a odstrihnutie sa od súkromných IT dodávateľov boli len ilúziou a nikdy nenaplnenou ambíciou. „Jedným z posledných dôkazov tejto neefektivity boli súťaže na personálne kapacity za riadne trhové ceny, ktoré si štátna firma musela nakupovať od komerčných IT firiem, aby vôbec stihla dodávať zazmluvnené projekty,“ povedal Fitoš./agentury/

X X X

Politické vášne dosiahli nové rozmery, tvrdí Peter Pellegrini. Vyzýva k zjednoteniu .

Novozvolený prezident vyjadril ľútosť nad verejnými prejavmi nenávisti k ľuďom, ktorí mu prejavili svoju dôveru.

Novozvolený prezident Peter Pellegrini vyzýva na vykročenie k ceste zjednoteného Slovenska. Politické vášne a rozdeľovanie spoločnosti totiž podľa neho dostali po voľbách nové a nebezpečné rozmery. Vyjadril tiež ľútosť nad verejnými prejavmi nenávisti k ľuďom, ktorí mu prejavili svoju dôveru. Pellegrini to uviedol v stanovisku, ktoré TASR sprostredkovala jeho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.

„Žijeme náročné časy, ktoré vieme zvládnuť len ako jedno súdržné spoločenstvo. Rozumiem, že je to obrovská výzva a cesta k zjednotenému Slovensku bude naozaj ťažká. No o to dôležitejšie je, aby sme práve na túto cestu čím skôr spoločne vykročili,“ zdôraznil. Mrzí ho, že politické vášne a rozdeľovanie spoločnosti zasahujú do spolužitia rodín, priateľov či kolegov na pracovisku.

Skúška z demokracie

Skúška z demokracie podľa Pellegriniho nespočíva len v tom, či dokáže krajina zorganizovať slobodné a demokratické voľby. „Skúška z demokracie spočíva aj v tom, či sme schopní prijať rozhodnutie väčšiny, zmieriť sa s tým, že mohlo byť iné ako naše osobné a rešpektovať ho nie z úcty k víťaznej politickej strane či kandidátovi, ale z úcty k svojim spoluobčanom a demokracii,“ podotkol.

Je mu ľúto verejných prejavov nenávisti nie k víťazovi volieb, ale k ľuďom, ktorí mu prejavili svoju dôveru. „Je mi ľúto, že sú vystavovaní čoraz ostrejším osobným, politickým i mediálnym útokom. A veľmi ich prosím, aby túto politiku nenávisti neopätovali, pretože to je oheň, ktorý veľmi ľahko vzplanie, ale uhasiť ho je takmer nemožné,“ dodal.

Frustrácia tých, ktorí si želali iný volebný výsledok, je podľa neho ľudsky pochopiteľná. „Ale nedokážem si predstaviť, že by vo vyspelých štátoch písali rešpektované médiá po voľbách o tom, že ich občania stratili rozum, že prehrali hodnoty demokracie či vlastenectva a že sa netreba čudovať ľuďom, ktorí chcú takúto krajinu opustiť,“ podotkol.

Nerozumie ani politickým výzvam na občiansky odpor, na nasadenie si boxerských rukavíc či na masívny odchod zo Slovenska. „A naozaj ma mrzia verejné prejavy kolektívnej nenávisti voči celým sociálnym skupinám, akou sú napríklad starší ľudia. To je nielen neprípustné, ale aj mimoriadne nebezpečné,“ zdôraznil.

Deklaroval, že plne rešpektuje, že každý má právo na svoj politický názor a má právo ho aj vyjadriť. „Ale spôsobom, ktorý nebráni vyjadreniu iného názoru a ktorý vopred nedehonestuje jeho nositeľa,“ dodal s tým, že veril a stále verí, že hodnoty pokoja, zmierenia a súdržnosti sú hodnotami univerzálnymi, ktoré oslovujú ľudí na Slovensku naprieč politickým spektrom, aktuality.sk

X X X

Skončí Šimkovičová na kultúre? Lídri koalície prišli na úrad vlády, aby rokovali o novej politickej mape

„Sme pripravení rokovať o podmienkach fungovania koalície do budúcna, lebo sa zásadne mení politická mapa,“ oznámil tento týždeň Andrej Danko.

 Lídri koaličného trojlístka Smer, Hlas a SNS dnes absolvovali prvé spoločné rokovanie o budúcnosti koalície po prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil Peter Pellegrini. Predstavitelia koalície sa stretli v priestoroch úradu vlády.

O novej „politickej mape“ v prípade víťazstva šéfa Hlasu hovoril predseda Smeru Robert Fico už minulý rok, po voľbách sa k nemu pridal aj Andrej Danko.

Aké zmeny v koalícii nastanú, ešte nie je isté. V kuloároch sa už dlhšie špekuluje o výmenách na viacerých ministerských postoch.

Úrad vlády po dnešnom rokovaní informoval, že koaličná rada sa zaoberala postupom strán na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu, ktorá sa začína na budúci týždeň v utorok. „Koaličné strany sa dohodli na všetkom,“ napísal stručne úrad vlády. Personálne zmeny vo vláde nespomenul.

Čo bude chcieť SNS?

Na prípadný Pellegriniho úspech vo voľbách hlavy štátu svojich straníkov upozorňoval Fico minulý rok na sneme Smeru.

„Sú rôzne úvahy, aj v radoch našich koaličných partnerov. Tieto úvahy v prípade realizácie – dúfam, že si to uvedomujete – zásadne zmenia slovenskú politickú mapu,“ hovoril premiér.

Fico tiež rečnil o tom, aké náročné úlohy týkajúce sa postavenia ľavice na slovenskej politickej scéne budú čakať Smer, ak Pellegrini zvíťazí. Viacerí politológovia či komentátori jeho vyjadrenia dešifrovali ako snahu pohltiť Hlas, ktorý by odchodom svojho zakladateľa do Prezidentského paláca mohol byť oslabený.

No zuby si už brúsi aj SNS. Andrej Danko v pondelok na tlačovej besede zdôrazňoval, že bez jeho strany by Fico nebol premiérom ani Pellegrini prezidentom. SNS Pellegriniho podporila pred druhým kolom volieb, v prvom kole podporovala Štefana Harabina, aktuality.sk

X X X

Všetci Pellegriniho ľudia: Kto mu zabezpečil luxus a kto mu drží chrbát v politike

 Zvolený prezident Peter Pellegrini má za sebou viac ako dvadsaťročnú politickú kariéru. Za ten čas sa okolo neho vytvoril okruh ľudí, ktorí majú k nemu blízko, či už ide o jeho rodinu, asistentov, alebo spriaznených podnikateľov.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Premiér Robert Fico tvrdí, že Petra Pellegriniho stvoril on. V skutočnosti začal v politike stúpať po tom, ako ho do parlamentu za svojho asistenta doviedol voči Ficovi vždy lojálny politik Ľubomír Vážny. Na druhej strane dnes už platí aj to, že Peter Pellegrini si za dvadsať rokov v politike vytvoril okolo seba okruh najbližších ľudí, či už z politického hľadiska, alebo z pohľadu využívania ich majetku a ekonomických prepojení.

Aktuality.sk sa pozreli na minulosť Petra Pellegriniho a zmapovali, ktoré osoby pri ňom stoja či stáli najbližšie.

Eva Pellegrini

Sestra zvoleného prezidenta sa do pozornosti verejnosti dostala najmä tým, že Petrovi Pellegrinimu mala zapožičať luxusnéauto značky Volvo, ktorého cena sa mohla pohybovať od 60- do 80-tisíc eur, ako to tvrdí samotný politik. Životný štýl Petra Pellegriniho – popri nejasnostiach okolo financovania ním založenej strany Hlas – zostáva jedným z najväčších otáznikov okolo novej hlavy štátu.

Jeho staršia sestra je majiteľkou účtovníckej firmy, ktorej sa dlhodobo darí. V roku 2022 dokázala firma pri tržbách okolo 750-tisíc eur pretaviť na zisk úctyhodných 225-tisíc eur. Podľa portálu Finstat jej firma Element Business pracuje aj s vysokou hrubou maržou až 56 percent.

Peter Pellegrini má k svojej sestre naozaj blízko. Jej fotografie zverejnil na svojich profiloch na sociálnych sieťach, z času na čas sa objavuje aj na stránkach bulváru, počas volebnej noci stála po jeho boku. Eva Pellegrini pomohla finančným darom aj strane Hlas, dala jej 10-tisíc eur. Hovorkyňa strany v minulosti nechcela prezradiť, či je aj členkou politického subjektu, ktorému doposiaľ šéfuje jej brat.

Peter Náhlik

Poslanec Národnej rady za stranu Hlas má k Petrovi Pellegrinimu naozaj blízko. Opozičný predseda hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) Igor Matovič krátko pred druhým kolom prezidentských volieb zverejnil, že Peter Náhlik je majiteľom vily v bratislavskej Vrakuni, ktorú podľa neho navštevoval aj Peter Pellegrini. Predseda Hlasu potom priznal, že dom niekedy využíva, pretože v záhrade má výbeh pre svojho psa Geryho. Prípadne tam bývajú jeho rodičia, keď sú na návšteve v Bratislave a nechcú sa tlačiť v 88-metrovom byte nastávajúceho prezidenta. Matovič zverejnil aj fotografiu, na ktorej majú byť zachytení Pellegrini a Náhlik počas výletu v talianskej Verone.

Náhlik vlastníctvo vily neuviedol v majetkovom priznaní, čiže ho pred verejnosťou ako aj svojimi kolegami zatajil. Ako poslanec viackrát cestoval na služobné cesty práve s Petrom Pellegrinim.

Náhlik cez firmu DeGarde, v ktorej má väčšinový podiel, prenajal Pellegrinimu aj lietadlo značky Piper, ktorého hodnota sa pohybuje okolo milióna eur. Pellegrini letel týmto lietadlom z Bratislavy do Košíc, keď sa v rámci prezidentskej kampane presúval do Kráľovského Chlmca. Ako neskôr zistil Denník N, spoločnosť DeGarde nemá podľa dopravného úradu povolenie komerčne prenajímať svoje lietadlo – teda tak ako to deklaroval Pellegrini a jeho hovorkyňa, že si let zaplatil a vyúčtuje ho v kampani. Pellegrini dokonca tvrdil, že nevie, komu lietadlo patrí.

Poslanec Náhlik rovnako ako Pellegrini začínal v strane Smer, spolu s ním prešiel do novovzniknutého Hlasu. Jeho dnes už zosnulý otec mal v biznise blízko k oligarchovi Vladimírovi Poórovi. Spoločne figurovali vo firme ŽOS Trnava, ktorá sa zameriava na opravu železničných vozidiel, neskôr spoločne budovali štadión a nákupné centrum City Arena v centre Trnavy. Rodina po náhlej smrti Miroslava Náhlika zdedila značné majetky, pričom v niektorých firmách prebral pozície po otcovi práve jeho syn Peter.

 Patrik Krauspe

Nenápadný politik je dnes štátnym tajomníkom rezortu vnútra. Tento informatik, ktorý vysokú školu vyštudoval až na tretí pokus, stál pri začiatkoch Petra Pellegriniho vo veľkej politike. Keď Peter Pellegrini dočasne prevzal riadenie rezortu školstva po odstúpení Dušana Čaploviča, šéfom jeho ministerskej kancelárie sa stal práve Krauspe.

Do štátnych služieb prišiel zo súkromnej sféry, konkrétne z pozície člena predstavenstva správcu webovej domény .sk, firmy SK-NIC. Jeho pracovná história vzbudila pozornosť o dva roky neskôr, keď Pellegrini nastúpil na post podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Práve tento úrad totiž podpisoval so súkromnou firmou SK-NIC dodatok, ktorý bol pre ňu mimoriadne výhodný. Dodnes sa hovorí o rizikách tohto kontraktu – doména .sk je totiž v súkromných rukách, a tak súkromný majiteľ teoreticky môže „vypnúť“ všetky stránky s touto koncovkou.

Matúš Šutaj Eštok

Patrik Krauspe je dnes dvojkou ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorého politická kariéra je tiež úzko spätá s Petrom Pellegrinim. Od roku 2014 až do roku 2016 bol riaditeľom odboru vnútornej správy na ministerstve školstva – teda aj v čase, keď ho niekoľko mesiacov viedol Peter Pellegrini. Z tohto postu prešiel priamo do služieb Petra Pellegriniho na úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, kde pôsobil ako generálny tajomník služobného úradu.

Šutaj Eštok nasledoval Pellegriniho aj v roku 2018, keď sa stal premiérom. Pellegrini mu zveril funkciu vedúceho úradu vlády. Ich spoločná cesta pokračovala aj po tom, ako sa Pellegrini rozhodol opustiť stranu Smer a založil stranu Hlas. Šutaj Eštok sa stal generálnym manažérom strany a následne v novovzniknutej vláde obsadil post ministra vnútra. Zaujímavosťou je aj to, že v minulosti bol podriadeným Patrika Krauspeho, no teraz sa ich úlohy vymenili.

Aktuálne po zvolení Petra Pellegriniho do prezidentského úradu sa hovorí, že by Šutaj Eštok mohol byť predsedom strany Hlas.

Ľubomír Vážny

Ľubomír Vážny bol učiteľom Petra Pellegriniho v jeho začiatkoch v parlamentnej politike. Post poslaneckého asistenta Ľubomíra Vážneho bol takpovediac vstupnou bránou do sveta moci pre vtedy 27-ročného politického benjamínka Pellegriniho.

V nasledujúcom volebnom období sa mu už podobne ako jeho učiteľovi podarilo získať mandát poslanca Národnej rady. Vážny zastával vo vláde Smeru, HZDS a SNS post ministra dopravy. Práve Pellegrini bol jedným z poslancov, ktorí Vážnemu pomáhali s takzvanými prílepkami k zákonom – do nesúvisiacich zmien legislatívy boli prilepené aj zmeny iných zákonov bez riadneho pripomienkovacieho konania.

Pellegrini takto napríklad nechal schváliť jednoduchšie vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicami. Rovnakým postupom sa snažil pretlačiť aj zákon, ktorým by de facto povolili výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov do rakúskej rafinérie OMV. Tento prílepok však Pellegrini po tlaku verejnosti nakoniec stiahol.

Miroslav Čellár

Politická kariéra Miroslava Čellára akoby kopírovala postup, akým si prešiel aj Peter Pellegrini. Čellár v politike začínal ako poslanecký asistent Petra Pellegriniho, dnes je z neho – podobne ako to bolo v prípade novozvoleného prezidenta – poslanec Národnej rady.

Čellár svojmu politickému objaviteľovi Petrovi Pellegrinimu pomohol aj mimo priamych politických aktivít. Stalo sa tak napríklad počas vysvetľovania, odkiaľ vzal Pellegrini 410-tisíc eur na 88-metrový byt v bratislavskom projekte Zuckermandel. Časť sumy pokryl hypotékou, časť si mal našetriť aj vďaka Čellárovi. Pellegrini mu totiž mal predať halu v Banskej Bystrici.

O niekoľko rokov neskôr sa podarilo zistiť, že Čellár odkúpil od štátu hangár na letisku v Očovej. Peter Pellegrini má licenciu pilota a práve toto letisko s obľubou využíva.

Čellár figuruje vo viacerých firmách. Spoločnost Powerpack vykazuje nadpriemerné zisky, ďalšia Čellárova firma PT Group zas prevádzkuje webový portál, ktorý pochvalne písal o Pellegrinim aj Čellárovi. Okrem toho zabezpečuje aj reklamné obrazovky v banskobystrickej MHD. Firma, ktorá metskú dopravu prevádzkuje, spoluvlastní SAD Zvolen, ktorá patrí Adrianovi Polónymu, ďalšiemu človeku blízkemu Pellegrinimu.

Adrian Polóny

Podnikateľ z Banskej Bystrice je známy najmä ako majiteľ zvolenskej SAD, no v minulosti napríklad figuroval aj vo vinárskej firme Tokaj&Co spoločne s Norbertom Bödörom. Polóny sa v minulosti do pozornosti verejnosti dostal najmä v kauze odstavenia autobusovej dopravy v Banskobystrickom kraji. Problémom boli sporné dodatky, ktoré podpísal vtedy končiaci župan Marian Kotleba.

Adrian Polóny a Peter Pellegrini sú priatelia a firma SAD Zvolen Pellegrinimu prenajímala auto s vodičom, ktoré neskôr vymenil za auto požičané od svojej sestry. Polóny však má blízko aj k Robertovi Ficovi. Keď v roku 2022 kandidoval za župana Banskobystrického kraja, podporili ho strany Smer, SNS a strana SMS. Podpory od Pellegriniho Hlasu sa však nedočkal, ten podporil víťaza volieb Ondreja Luntera.

 Martin Čapliar

Regionálny politik z Veľkého Krtíša bol v uplynulom volebnom období poslaneckým asistentom Petra Pellegriniho. Sledujúc kariéru nového prezidenta, je pravdepodobné, že Čapliar by mohol nasledovať Pellegriniho aj do Prezidentského paláca.

Mladý politik Čapliar kandidoval za stranu Hlas aj v parlamentných voľbách zo 148.miesta, v minulosti bol poslaneckým asistentom aj Martina Klusa (vtedy) zo SaS. Čapliar v minulosti figuroval napríklad aj v mimovládke Euroatlantické centrum, kde bol päť rokov prezidentom. Pred parlamentnými voľbami intenzívne komunikoval tému tábora pre migrantov vo Veľkom Krtíši.

Peter Kmec

Bývalý diplomat, ktorý vyštudoval známy Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO), bol veľvyslancom vo Švédsku a v USA. Potom čo Pellegrini v roku 2018 nastúpil na premiérsky post, Kmec sa stal jeho poradcom pre zahraničnú politiku. Vo voľbách do Národnej rady v roku 2020 sa dostal na kandidátke strany Smer na zvoliteľné 16. miesto, pričom v kulároch sa hovorilo, že mu ho zabezpečil práve Peter Pellegrini.

V aktuálnej vláde ako člen strany Hlas zastáva post podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Kmec patrí k zakladajúcim členom strany Hlas.

Ján Ferenčák

Primátor Kežmarku patrí k zakladajúcej jedenástke strany Hlas, ktorá zdvihla kotvy zo Smeru. Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa z neho aj bez predchádzajúcich skúseností v oblasti medzinárodnej politiky stal predseda zahraničného výboru Národnej rady.

Ferenčák aktuálne čelí problémom v mestskom zastupiteľstve. V decembri minulého roka mali poslanci hlasovať o zmenách územného plánu, ktorých súčasťou bolo aj zrušenie možnosti stavať v jednej z lokalít Kežmarku, kde už mali ľudia nakúpené pozemky. Tajné hlasovanie bolo zmätočné. Štyria poslanci mali podľa svojich slov hlasovať proti, no výsledok, ktorý vyhlásil Ferenčákov zástupca Jozef Matia, hovoril len o troch hlasoch proti. Poslanci podali trestné oznámenie a prípad vyšetruje aj polícia.

V marci potom títo poslanci zvolali ďalšie zastupiteľstvo, ktoré chceli viesť oni. Prišiel tam aj Ferenčák a dostali sa do sporu, aktuality.sk

X XX

Jaroslav Naď sa priznal ku kontroverznej proruskej kampani. Treba si natiahnuť boxerské rukavice, vyzval opozíciu

Strana Demokrati využila kampaň na to, aby kritizovala predstaviteľov súčasnej vládnej koalície. Na tlačovej besede pustila video, v ktorom podpredseda parlamentu za Smer Ľuboš Blaha na zhromaždení vyzýval dav skandovať „nikdy proti Rusku“, či slová premiéra Fica o tom, že „plánom Únie je ďalej podporovať vzájomné zabíjanie Slovanov“.

Článok aktualizovaný o informáciu, že strana Demokrati začala s kampaňou na konci marca, pričom vylepenie bilbordu s heslom „Ukrajina je nepriateľ“ pred prezidentskými voľbami bola chybou agentúry, ktorú strana opravila.

Bývalý minister obrany Jaroslav Naď priznal, že jeho strana Demokrati stojí za bilbordovou kampaňou s heslami „Bez Ruska neprežijeme“ či „EÚ a NATO nepotrebujeme“. Ide o kampaň strany pre voľbami do Európskeho parlamentu, ktorou chcú upozorniť ľudí, čo sa môže stať, ak súčasná vládna koalícia vyhrá aj „tretie voľby“.

„My, dámy a páni, nie sme autormi týchto výrokov ani skutkov, ktoré sú za týmito výrokmi. Autormi skutkov a týchto výrokov sú Fico, Pellegrini, Danko, Blaha a ďalší blázni a ďalší fašisti,“ povedal Naď, aktualkity.sk

X X X

Výbor vypočul kandidátku na ústavnú sudkyňu Královú. Do funkcie ju navrhol Roman Michelko

Králová pôsobí ako sudkyňa Krajského súdu v Bratislave. Pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady priblížila, že sa venovala agende civilnosprávnych sporov, rodinnoprávnej aj obchodnoprávnej agende.

Pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady (NR) SR sa v stredu predstavila aj kandidátka na ústavnú sudkyňu Michaela Králová. Do funkcie ju navrhol poslanec NR SR Roman Michelko (SNS). Pôsobí ako sudkyňa Krajského súdu v Bratislave. Vo svojom vystúpení priblížila, že sa venovala agende civilnosprávnych sporov, rodinnoprávnej aj obchodnoprávnej agende.

Vypočutie kandidátov na sudcu Ústavný súd (ÚS) SR bude pokračovať vo štvrtok (11. 4.) od 14.00 h. Prísť by mali zvyšní dvaja uchádzači. Počas stredy výbor vypočul troch kandidátov.

Králová ozrejmila, že ako sudkyňa denne prichádza do kontaktu s právami občanov. Priamo sa nevenuje publikačnej činnosti, no za svoju publikačnú činnosť považuje práve svoje rozhodnutia, ktoré sú zverejnené a sú aj predmetom diskusie na seminároch či prednáškach.

Královej sa pýtali, prečo ju do funkcie navrhol Michelko

Poslanci sa pýtali Královej na to, prečo ju do funkcie navrhol poslanec Michelko. „Bola to výlučne moja aktivita, aby som bola navrhnutá,“ uviedla s tým, že oslovila preto známych a Michelko bol jediný, kto bol ochotný ju nominovať.

Vzhľadom na to, že denne prichádza do kontaktu s ústavnými právami účastníkov konania, rieši ich problémy aj v ústavnej rovine, dokáže Králová podľa svojich slov ústavnému súdu napomôcť aj svojimi skúsenosťami a priniesť „možno praktický alebo reálnejší pohľad“ na veci. „Nepáči sa mi to, akým spôsobom ústavný súd niekedy veľa napíše a nič nepovie,“ uviedla s tým, že niekedy v jednej konkrétnej veci zaujme ÚS dva rôzne právne názory. Ako príklad toho, keď ÚS veľa napísal a nič nepovedal, uviedla, keď ÚS rozhodol o pozastavení účinnosti v časti novely Trestného zákona. Králová by podporila zvýšenie počtu sudcov ÚS vzhľadom na veľký počet vecí, ktoré tento súd prejednáva.

Nechať sa zaočkovať je podľa kandidátky každého osobná vec. Malo by to tak podľa nej zostať. Povinné očkovanie môže byť podľa nej na hrane súladu s Ústavou SR. Nie je však proti povinnému očkovaniu. Zároveň uviedla, že nie je podporovateľom inštitútu skráteného legislatívneho konania, ktorý by sa podľa nej nemal používať často, aktuality.sk

X X X

IKEA vyrába nábytok z rumunských starých lesov, obviňuje ju Greenpeace

 Vyšetrovanie organizácie Greenpeace odhalilo, že výrobcovia najobľúbenejších výrobkov IKEA získavajú drevo z posledných storočných lesov v Európe v rumunských Karpatoch, vrátane chránených oblastí Natura 2000.

Podľa správy organizácie Greenpeace je 7 výrobcov populárnych výrobkov IKEA, ako sú stoličky INGOLF alebo detské postieľky SNIGLAR, spojených s ničením lesov s vysokou ochranárskou hodnotou v rumunských Karpatoch.

Najmenej 30 druhov takýchto výrobkov od týchto dodávateľov sa našlo v obchodných domoch IKEA v 13 európskych krajinách: Belgicko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Izrael, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo.

„Stromy staré až 180 rokov, niektoré z oblastí Natura 2000, sú vyrúbané a stávajú sa z nich nábytkárske výrobky,” uvádza Greenpeace Rumunsko.

 „Naše prírodné dedičstvo sa nemôže premeniť na kusy nábytku. Staré lesy sú životne dôležité pre zdravie planéty a musia byť okamžite chránené. IKEA musí splniť svoje vlastné sľuby o udržateľnosti a očistiť svoj dodávateľský reťazec od ničenia starých lesov,” povedal Robert Cyglicki, riaditeľ kampane za biodiverzitu v Greenpeace pre strednú a východnú Európu.

Len 7 percent rumunských lesov je starších ako 120 rokov

Organizácia Greenpeace v správe uvádza, že uznáva nábytok ako udržateľný spôsob využívania dreva, ukladania uhlíka a pridávania hodnoty surovinám.

Greenpeace upozorňuje, že spoločnosti a úrady sa chcú vyhnúť identifikácii oblastí ako panenských alebo starých lesov, aby sa vyhli obmedzeniam.

V súčasnosti sú pod prísnou ochranou len niečo vyše 2 percent lesov v Karpatoch. Oficiálne údaje zároveň naznačujú, že len 7 percent rumunských lesov je starších ako 120 rokov.

„V súlade so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity by sa tieto lesy mali prísne chrániť,” uzatvára Greenpeace, aktuality.sk

X X X

USA zvažujú žiadosť Austrálie zrušiť stíhanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea

Spojené štáty zvažujú žiadosť Austrálie zrušiť stíhanie zakladateľa servera WikiLeaks Juliana Assangea, ktorý v USA čelí obvineniam zo špionáže. V stredu to vyhlásil americký prezident Joe Biden počas stretnutia s japonským premiérom Fumiom Kišidom.

 Assange je v britskom väzení, odkiaľ sa bráni americkej žiadosti o vydanie. V USA je obvinený v 17 prípadoch špionáže, pretože jeho server WikiLeaks zverejnil obrovské množstvo tajných amerických dokumentov.

Americkí žalobcovia vinia 52-ročného Assangea, že spravodajskej analytičke americkej armády Chelsei Manningovej pomáhal pri krádeži dokumentov, ktoré neskôr zverejnil.

Austrália tvrdí, že Spojené štáty používajú na Assangea a Manningovú dvojitý meter. Manningová bola pôvodne odsúdená na 35 rokov, americký prezident Barrack Obama jej trest skrátil na sedem rokov a v roku 2017 bola prepustená z väzenia.

Assangeovi podporovatelia tvrdia, že jeho právo na zverejnenie dokumentov zaručuje prvý dodatok ústavy Spojených štátov, pretože konal vo verejnom záujme. Assangeova manželka Stella upozorňuje na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav a obáva sa, že by mohol vo väzení zomrieť.

Britský súd minulý mesiac rozhodol, že Assange môže byť do USA vydaný až keď americké úrady zaručia, že nebude odsúdený na trest smrti./agentury/

X X X

Prokuratúra preverovala Lučanského smrť. Prišla k záveru, že nedošlo k cudziemu zavineniu

 Generálna prokuratúra v Prešove prišla po policajnej inšpekcii k záveru, že pri okolnostiach smrti bývalého šéfa polície Milana Lučanského nedošlo k cudziemu zavineniu.

 “Generálna prokuratúra SR na základe podania splnomocnenca poškodených JUDr. Miroslava Radačovského preskúmala trestnú vec týkajúcu sa gen. Mgr. M. L. a skonštatovala zákonnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania, pokiaľ ide o zranenie oka zo dňa 09. 12. 2020 a samovraždu zo dňa 29. 12. 2020 nezistiac cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení,“ potvrdil pre aktuality.sk hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Marián Spišák.

Prokurátor generálnej prokuratúry v marci 2023 vydal pokyn doplniť dokazovanie. Žiadal o doplnenie dokazovania vo vzťahu k objasneniu motivácie generála Lučanského pri spáchaní samovraždy a vo vzťahu k tomu, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) dostatočným spôsobom reagovali na stav Lučanského za účelom zabráneniu či predídeniu samovraždy a či prijali opatrenia zodpovedajúce jeho zdravotnému a psychickému stavu.

 Vyšetrovateľ podľa pokynu opätovne začal trestné stíhanie a doplnil dokazovanie k príslušníkom ZVJS. Vyšetrovanie uzavreli s tým, že dozorcovia vo väzbe sa v súvislosti s úmrtím policajného generála nedopustili trestného činu.

Aj v tomto prípade je teda vyšetrovanie už uzavreté s tým, že ani dozorcovia vo väzbe sa v súvislosti s úmrtím policajného generála nedopustili trestného činu. „Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec poškodených JUDr. Miroslav Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor dňa 09. 02. 2024 ako nedôvodnú zamietol,“ vysvetlil hovorca prešovskej prokuratúry.

Spis prípadu je znovu na generálnej prokuratúre. Splnomocnenec poškodených podal žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora.

Exšéf polície Milan Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu./agentury/

X X X

 Attilov absurdný prečin

Hoci sa na verejnosti vedú sladké reči o nezávislosti športu, politika sa do športu vždy miešala – zneužívala ho. Dobre si pamätáme bojkoty olympijských hier či v poslednej dobe apely na ruských športovcov a vylučovanie zo súťaží. Udrelo aj na Slovensku.

Zásah dostal známy zápasník Attila Végh. Od svetoznámej francúzskej značky, presnejšie od jej zastúpenia na Slovensku. Pretože to je v tomto príbehu dosť podstatná vec. Čím sa previnil populárny športovec a influencer? Na sociálnej sieti podporil v druhom kole prezidentských volieb Petra Pellegriniho. A to sa mu stalo osudné.

Áno, akákoľvek súkromná spoločnosť má neodnímateľné právo ukončiť spoluprácu s akoukoľvek celebritou, keď to uzná za vhodné, respektíve keď daná osobnosť prekročila určité medze. Zastúpenie známej automobilky na Slovensku uviedlo, že jej ambasádori musia byť apolitickí. Tak to má nastavené v pravidlách. A Végh ich porušil.

Dotiaľ to súhlasí, no vystávajú vážne pochybnosti. Stalo by sa tak aj v prípade, keby Végh podporil Ivana Korčoka? Lebo ako vyplýva z e-mailovej komunikácie zainteresovaných, zástupcovia automobilky sa vyhovárali na názory svojho tímu, okolia, ich bubliny. Jednoznačne z toho vyplýva, že aj oni majú svoje politické postoje, ktorých sú obeťou. Nemali by byť aj oni apolitickí?

Veľkí sponzori by si mali urobiť poriadok v tom, čo je prípustné, a čo nie. No zostáva pachuť, že tentoraz ani tak nešlo o samotnú angažovanosť, ale o správne politické tričko.

A nie sú. Dokonca sa pasujú do roly politológov. V e-mailovej komunikácii argumentujú, že nejde „o rešpekt voči inému politickému názoru“, ale „o podporu strane, ktorá klame a je krivá“. Mienia tým štandardnú ľavicovú stranu Hlas? Či jej predsedu Petra Pellegriniho, predsedu Národnej rady, ktorého medzinárodnú reputáciu žiadny zahraničný partner doteraz nespochybnil? Hlas nie je žiadna extrémistická strana typu koltebovvcov. Naopak, ide o štandardnú sociálnodemokra­tickú stranu. Kto tu prepálil, nie je Végh, ale slovenské zastúpenie svetoznámej značky, ktoré si pomýlilo kompetencie a zahralo sa na politológov.

Po tom, čo časom vyšponované emócie vychladnú, frustrácia z prehry, keď víťazstvo bolo na dosah, vyprchá, sa odhalí absurdnosť celej situácie. To, ako sme stále hlboko zakotvení v našej malej karpatskej doline. Nie je to totiž iba spor slovenského športovca a nejakého miestneho sponzora, ale má aj medzinárodný politický rozmer. Raz sa totiž budúci prezident Peter Pellegrini stretne s francúzskym partnerom Emmanuelom Macronom a budú možno rokovať aj o ekonomických otázkach. Vzájomné vzťahy a dôveru určite neutuží skutočnosť, že vlajková loď francúzskej ekonomiky zrušila spoluprácu so známym športovcom len preto, že podporil na sociálnej sieti slovenského prezidenta.

Vo vyhrotenej atmosfére, akou bola prezidentská kampaň, je pre mnohé známe osobnosti nemožné, aby nezaujali politický postoj. V USA známe celebrity často verejne podporujú toho či onoho prezidentského kandidáta a nijako im to komerčne neškodí. Áno, každý ambasádor známej značky by mal mať na pamäti, že s jeho menom sa automaticky spája aj jeho sponzor, ktorý sa nechce miešať do politiky, byť vťahovaný na jednu alebo druhú stranu.

Lenže vo Véghovom prípade nešlo o priamu angažovanosť, ale o súkromný názor na sociálnej sieti. A to je poriadny rozdiel. Veľkí sponzori by si mali urobiť poriadok v tom, čo je prípustné, a čo nie. No zostáva pachuť, že tentoraz ani tak nešlo o samotnú angažovanosť, ale o správne politické tričko./agentury/

X X X

Prezidentka Čaputová prezradila, či má ešte politické ambície

Prezidentke Zuzane Čaputovej sa mandát skončí 15. júna, čo je sobota. Čo bude robiť v nedeľu 16. júna?

„Určite navarím obed. Predpokladám, že budem vysávať, lebo máme dvoch psov,“ povedala Čaputová v Bruseli na stretnutí so Slovákmi, ktorí žijú v Belgicku. Podujatie pripravila občianska platforma Od Tatier k Schumanu.

Hlava štátu prezradila, že sa potom, čo odíde z funkcie, bude musieť zbaviť istého pracovného nastavenia. „Asi to nepôjde zo dňa na deň. Lebo vždy, keď teraz zdvihnem mobil, musím sa pozrieť na obrazovku aj ako prezidentka a veliteľka ozbrojených síl s tým, či sa teda niečo nestalo. Skončí sa to 15. júna. Bude to veľmi iné a veľmi nové, ale myslím si, že mi to bude dochádzať až postupne, no na 16. júna nemám žiadne veľké plány,“ uviedla prezidentka.

 Pripravuje však Čaputová niečo vo vzdialenejšej budúcnosti? Napríklad opätovný vstup do politiky? „Veľakrát som spomínala, že si naozaj veľmi potrebujem oddýchnuť. Aspoň na chvíľočku sa zastaviť a vystúpiť z toho rýchlika, v ktorom sa poslednom období veziem, a trošku zreflektovať, čo sa mi to vlastne v živote stalo. Čo som zažila a spoznala o svete a o sebe, lebo je to obrovská škola. Nechystám sa do politiky a opakujem to férovo úplne od samého začiatku. Čo ale neznamená, že nebudem nejakým spôsobom prítomná vo verejnom priestore. V tomto zmysle je môj život skôr kontinuita než nejaké odskoky a prískoky. Odkedy som skončila fakultu a dokonca ešte možno aj počas toho, keď som sa venovala dobrovoľníctvu, bola to nejaká podoba verejnej služby v oblasti práva vo verejnom záujme. Čiže nejaký typ prítomnosti vo verejnom priestore to bude, ale nie v podobe političky alebo v role političky,“ vysvetlila Čaputová.

Hlava štátu reagovala aj na otázku Pravdy, čo by poradila svojmu nástupcovi Petrovi Pellegrinimu, no i porazenému v prezidentských voľbách Ivanovi Korčokovi. Prezidentka pripomenula, že nie je v pozícii, aby rozdávala rady, lebo každý má za sebou svoj životný príbeh, zodpovednosť a výsledky.

„Pre prezidentskú funkciu platí, že sa na ňu nedá komplexne pripraviť, a nedá sa dopredu predvídať, čo človeka čaká. Možno je to aj dobre, lebo by sme mali veľmi málo kandidátov. Ale tá pestrosť, ktorú v sebe obsahuje, je obrovská. Pole, ktoré zrazu musíte obsiahnuť vo vnútornej a zahraničnej politike, je veľmi veľké. No mierim niekde inde. Myslím si, že do slovenskej politiky má patriť nejaký rozmer ľudskosti, empatie, súcitu a láskavosti k ľuďom. Veľmi si prajem, aby to patrilo aj k prezidentskému úradu. Je to robota o ľuďoch a je to služba pre ľudí.

Pre mňa je to nesmierne dôležité. Teraz som hovorila o nejakých akoby abstraktných kvalitách, ale pre mňa sa premietali do rôznych agend, ktorým som sa venovala. Ide aj o to, koho si vybrať na stretnutie, kam sa ísť pozrieť, koho podporiť, povzbudiť, koho prijať, kto potrebuje pomôcť, komu udeliť milosť. Počas výkonu môjho mandátu to bola osobitne zaujímavá agenda. Aby rozmer ľudskosti zostal v prejave a komunikácii, aby neodišiel z vysokej politiky a z prezidentského úradu, pretože to veľmi potrebujeme a obzvlášť to teraz potrebuje celá spoločnosť,“ zdôraznila Čaputová.

Na adresu Korčoka prezidentka povedala, že neprehral, a ani ľudia, ktorí ho volili. „Niekto iný vyhral. A hlavne nie je dôvod cítiť sa porazený, lebo porazení sme vtedy, keď poprieme alebo opustíme hodnoty, ktorým veríme. A to sa, verím, nestalo,“ dodala Čaputová./agentury/

X X X

Výročná razba oslavuje 20 rokov vstupu SR do Európskej únie

Pred 20 rokmi sa Slovensko vydalo na cestu do Európy, keď sa 1. mája 2004 stalo oficiálnym členom EÚ. Tatra mincovňa vzdáva úctu tomuto jubileu výročnou razbou.

 Predchodcom EÚ bolo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ ako spoločná iniciatíva šiestich zakladajúcich členov − Francúzska, Nemecka, Talianska, Belgicka, Holandska a Luxemburska, ktorá bola podpísaná v roku 1951 v Paríži. Základy dnešnej podoby EÚ položila Maastrichtská zmluva a 1. novembra 1993 tak oficiálne vznikla Európska únia. Od vytvorenia EÚ došlo doteraz k siedmim rozšíreniam o nové členské štáty.

Priekopníci EÚ

Na podobe Európy, ako ju poznáme dnes, sa podieľali mnohé významné európske osobnosti, politici, štátnici či bankári. Pomohli vytvoriť systémy, ktoré viedli k hospodárskej stabilite a k zavedeniu eura, propagovali bohatú kultúrnu históriu a jazykovú rozmanitosť. Európa je tak aj vďaka nim stabilným regiónom. Medzi tieto osobnosti patria François Mitterrand, Helmut Kohl, Konrad Adenauer, Anna Lindhová, Nicole Fontaineová, Louise Weissová, Robert Schuman a veľa ďalších.

Usporiadanie EÚ, členské štáty a inštitúcie

Európska únia je dobrovoľné politické a ekonomické zoskupenie, ktorého snahou je dosiahnuť mier, stabilitu, demokraciu, prosperitu a ekonomický rast v Európe pomocou jednotnej zahraničnej a vnútornej politiky členských štátov. V súčasnosti ich je 27. Posledná krajina, ktorá vstúpila do EÚ 1. júla 2023, bolo Chorvátsko. Jediná krajina, ktorá vystúpila z Únie v roku 2020, je Spojené kráľovstvo. Základom EÚ sú tri inštitúcie – Rada Európskej únie, Európska komisia a Európsky parlament. EÚ nemá jednotné sídlo, jednotlivé inštitúcie sídlia v Bruseli, v Luxemburgu a v Štrasburgu. Ďalšie dôležité inštitúcie sú Európsky súdny dvor, Európska centrálna banka, Európska investičná banka, Európsky investičný fond, Európsky ombudsman a iné.

Slovensko v európskych štruktúrach

Členstvo v tomto zoskupení bolo už od vzniku samostatnej SR v roku 1993 prioritou našej medzinárodnej politiky. V roku 1995 Slovensko podalo oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ. Každá krajina, ktorá oň žiada, musí spĺňať rovnaké prísne požiadavky a dodržiavať rovnaký prístupový proces. Tento proces obsahuje tri hlavné kroky: kandidatúru, rokovania o členstve a pristúpenie. Slovensko si na svoje členstvo muselo počkať deväť rokov.

Po podpise Prístupovej zmluvy a po jednoznačnom výsledku referenda sa 1. mája 2004 Slovenská republika stala plnohodnotným členom Únie. Išlo v poradí o piate a najväčšie rozšírenie o 10 štátov.

Od roku 2007 je Slovensko tiež súčasťou Schengenského priestoru, ktorého hlavným cieľom je voľný pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu v rámci Európy. Dvadsať členských štátov používa spoločnú menu euro, ktorú Slovensko ako člen eurozóny prijalo v roku 2009.

Význam EÚ

Členstvo v EÚ prináša novým členským štátom množstvo výhod, ale rovnako aj nové štáty sú prínosom pre Úniu. Pre obe strany predstavuje široké možnosti spolupráce a rozvoja v rôznych oblastiach od životného prostredia cez hospodárstvo až po bezpečnostné záruky. Pre bežného občana znamená najmä možnosť slobodne žiť, cestovať, pracovať či študovať kdekoľvek v EÚ. Cieľom EÚ je spoločne dosiahnuť politickú stabilitu, mier a prosperitu, ale zároveň si zachovať nezávislosť, kultúrnu, tradičnú a jazykovú rozmanitosť. Tento odkaz vystihuje motto Únie, ktoré sa používa od roku 2000: „Zjednotení v rozmanitosti.“

Výročná razba k 20. výročiu ZADARMO

Výročnú razbu Vstup SR do EÚ môžete získať ZADARMO iba za cenu poštovného a balného vo výške 4,90 € exkluzívne prostredníctvom spoločnosti Moja mincovňa SK, výhradného distribútora Tatra mincovne v Slovenskej republike, na www.mojamincovna.sk/vstup-do-eu/ alebo na telefónnom čísle +421 2 9999 0990./agentury/

X X X

Veľmi krásna a zábavná vec. Kilde opísal úsmevný moment, ku ktorému došlo počas zásnub so Shiffrinovou

Aleksander Aamodt Kilde a Mikaela Shiffrinová potvrdili silu svojho vzťahu nedávnou informáciou o zásnubách. Nórsky lyžiar nedávno navštívil talk-šou, kde sa rozhovoril o podrobnostiach.

K tomu, že s zvyšok života chce prežiť s americkou lyžiarkou, dospel v nemocnici po januárovom ťažkom páde vo Wengene. „Vlastne som sa v nemocnici rozhodol, že Mikaela je žena môjho života,“ prezradil Kilde pre nórsku televíziu NRK.

„Keď ma previezli z nemocnice v Berne do Innsbrucku, bol som si istý. Zavolal som domov, objednal som si prsteň a potom som si ho vyzdvihol od brata,“ vysvetlil.

O niekoľko týždňov neskôr vyzdvihol Shiffrinovú z finále Svetového pohára v Saalbach-Hinterglemme. Späť v innsbruckom byte došlo na zásadnú otázku.

 Kilde nasledujúci moment popísal ako krásny, ale aj úsmevný. „Spočiatku tomu vôbec nerozumela a len tam stála. Spýtala sa ma: Nechceš mi ten prsteň navliecť na prst?

Odpovedal som: Ale najprv musíš odpovedať ty! Bolo to veľmi krásna a zábavná vec,“ opísal chvíle, kedy sa lámal chlieb.

Američanka (29) a Nór (31) tvoria pár už vyše troch rokov a stoja pri sebe v dobrom aj zlom. Keď sa Kilde túto zimu vážne zranil, nielen Mikaela, ale aj jej rodina sa ponáhľali do nemocnice a na rehabilitačné lôžko, aby ho podporili.

Kildeho rozhodnutie potvrdzuje aj cena, ktorú neváhal zaplatiť za prsteň pre Mikaelu. Podľa odborníkov sa cena mohla pohybovať medzi 15000 až 20 000 eurami./agenturyˇ

X X X

Attila Végh stratil sponzora, pretože sa zapojil do prezidentskej kampane a podporil jedného z kandidátov

 Attila Végh počas volebného moratória vyjadril verejnú podporu Petrovi Pellegrinimu.

Najznámejšiemu slovenskému bojovníkovi MMA Attilovi Véghovi sa vypomstilo zapojenie do prezidentských volieb, v ktorých verejne podporil Petra Pellegriniho. Takáto politická agitácia sa totiž nepáčila jednému z jeho komerčných partnerov – Renault Slovensko.

Zastúpenie francúzskej automobilky na Slovensku sa preto rozhodlo ukončiť ich spoluprácu. O tomto kroku informoval Végh na sociálnej sieti. Rozhodnutie Renaultu sa mu vôbec nepáčilo a označil ho za návrat komunizmu.

„Dnes som obdržal email, ktorým ma istá komerčná značka ,trestá‘ za to, že som slobodne prejavil pri voľbe prezidenta svoj súkromný politický názor a presvedčenie v domienke, že žijeme v krajine, kde sa to slobodne prejaviť môže…“ napísal Végh na sociálnu sieť.

Zároveň aj zverejnil komunikáciu jeho manažérky so spoločnosťou, ktorá ako dôvod uviedla, že ich pravidlá nedovoľujú, aby ambasádori značky Renault boli politicky aktívni, aktuality.sk