„Nový český prezident Petr Pavel nemôže ísť v domácej politike vláde len poruke, hoci v tej zahraničnej predpokladám veľmi výrazný súlad. Bude to úplne iné ako za jeho predchodcu Miloša Zemana, ktorého vyjadrenia niekedy pôsobili, ako keby bol zamestnancom ruského ministerstva zahraničných vecí,“ povedal pre Pravdu politológ Josef Mlejnek z Karlovej univerzity. Expert zhodnotil, čo sa dá očakávať od Pavla, ktorý vo štvrtok nastúpil do prezidentskej funkcie.

 Prezident Petr Pavel pred nástupom do úradu jednoznačne podporil Ukrajinu a absolvoval telefonát s taiwanskou hlavou štátu Cchaj Jing-wen. Vzhľadom na jeho postoje a kariéru, keď bol aj šéfom Vojenského výboru NATO, to asi nie je žiadne prekvapenie. Nemal by však byť Pavel vo vyjadreniach ako prezident o niečo zdržanlivejší? Čína, samozrejme, reagovala.

Pavel hneď po zvolení prejavil značnú dávku aktivity. Doma aj v zahraničí. A objavila sa aj kritika, či to predsa len trochu nepreháňa. Myslím si však, že vo všeobecnosti je to v poriadku. Zvolený prezident už predsa môže konať a dať najavo, aká bude jeho politika a čo sa dá od neho očakávať. Pavel po kampani nezaliezol na mesiac niekam na chalupu. Keď ste však spomenuli Čínu a Taiwan, trochu by som to oddelil od všetkého ako špecifický problém.

x Prečo?

 Môžeme si položiť otázku, či bolo nevyhnutné, aby sa Pavel rozprával s taiwanskou prezidentkou. Bolo jasné, že Čína to bude kritizovať. Bolo správne sa pýtať, nakoľko český prezident telefonát koordinoval s vládou. Pavel hovoril, že to konzultoval. Pokiaľ o tom hovoril s ministrom zahraničia Janom Lipavským, asi to je príklad toho, ako bude vyzerať komunikácia hlavy štátu s rezortom diplomacie, čo sa týka politiky k Číne. Otázkou však je aj to, kto tento telefonát inicioval. Nevidím do zákulisia, ale predpokladám, že podnet prišiel z Taiwanu, keď chcela prezidentka blahoželať Pavlovi k zvoleniu. Faktom je, že Praha má ešte aj z čias Václava Havla istú tradíciu dobrých vzťahov s Tchaj-pejom. Šéf Senátu Miloš Vystrčil Taiwan navštívil a krajinu proti komunistickej Číne podporuje nemalá časť českej verejnosti. Samozrejme, má to aj praktickú rovinu, a v nej sa už dá diskutovať o prípadnej potrebe opatrnejšieho prístupu.

x Bude prezident Pavel pre súčasnú českú vládu v prvom rade partnerom alebo by ju mohol v niečom nemilo prekvapiť?

Ako som už naznačil, je očividné, že nový prezident chce byť v úrade aktívny. Som zvedavý, či Pavlovi takýto prístup skutočne vydrží počas celého mandátu. V každom prípade ho však avizuje. A už po voľbách navštívil Ústecký a Karlovarský kraj, teda regióny, v ktorých vyhral Andrej Babiš. Pavel tam však šiel a stretol sa s voličmi aj s miestnymi predstaviteľmi. Na prezidenta sa okrem toho okamžite upriamila pozornosť, lebo bude musieť rieši momentálne najdôležitejšiu vnútropolitickú otázku. Ňou je zníženie valorizácie dôchodkov. Vláda ju už presadila v parlamente, hoci opozícia robila obštrukcie.

 x Ako sa k tejto otázke Pavel postaví?

Bude riešiť, či zákon o zmene valorizácie vetuje, alebo nie. Schválili ho v zrýchlenom legislatívnom konaní a riešilo sa aj to, či nebude retroaktívny. Pavel mal už k zákonu niektoré kritické pripomienky, ale zároveň pred nástupom na Pražský hrad nepovedal, čo spraví (mal by sa vyjadriť dnes, pozn. red.). Bez ohľadu na jeho postup však výrazne vstúpi do domácej politiky.

X Dá sa očakávať, že to bude robiť aj v iných prípadoch?

V druhom kole prezidentských volieb dostal Pavel viac ako 3,3 milióna hlasov. Je to rekord. Pavel tento výsledok určite vníma ako súčasť obrovskej legitimity, ktorú mu priama voľba občanmi poskytla. Samozrejme, skrýva sa v tom obrovský rozpor v rámci českého politického systému. Priamo zvolený prezident má určite veľkú legitimitu, ale zároveň sú jeho právomoci veľmi obmedzené. Je to podobné ako na Slovensku. Mám pocit, že Pavel si tento rozpor uvedomuje, ale nechce byť iba reprezentatívnou hlavou štátu, teda len niekým, kto bude niekde klásť vence. Nový prezident chce dať najavo ľuďom, že je im zaviazaný za to, že mu dali hlas. Lebo Pavel vie, že voliči od neho očakávajú, že bude nejakým spôsobom obhajovať ich záujmy.

 x Za aktívneho prezidenta by sa však dal minimálne v istom zmysle označiť aj Miloš Zeman.

Pavel taký byť nechce. Zeman v úrade porušoval ústavu alebo prinajlepšom boli niektoré jeho kroky na hrane ústavnosti. Pavel chce byť aktívnym prezidentom, ale nechce sa dostať do situácie, že bude čeliť podobným obvineniam ako jeho predchodca. Nová hlava štátu bude viac vecí koordinovať s vládou a stretla sa už s najvyššími ústavnými činiteľmi. Ale prezident mal schôdzku aj s predstaviteľmi ANO, čo je hlavný opozičný subjekt. A Pavel tiež takpovediac trúsi určité kritické poznámky na adresu niektorých vládnych politík.

X Asi teda nechce vyzerať len ako predĺžená ruka kabinetu, však?

Áno, toto mi z toho vychádza. Pavel sa chce asi k funkcii postaviť iným spôsobom. Pravdou je, že jadrom jeho elektorátu boli stúpenci súčasnej vládnej koalície. Ale dostal aj veľa hlasov od ľudí, ktorých strany nie sú v parlamente, či ktorí nie sú až tak politicky vyhranení. Z toho Pavlovi vyplýva, že nemôže ísť v domácej politike vláde len poruke, hoci v tej zahraničnej predpokladám veľmi výrazný súlad. Ako sme už hovorili, nový prezident sa orientuje prozápadne a je podporovateľom Ukrajiny. Nemyslím si, že v tejto oblasti by mali medzi kabinetom premiéra Petra Fialu a Pražským hradom vzniknúť nejaké problémy. Bude to úplne iné ako za Zemana, ktorého vyjadrenia niekedy pôsobili, ako keby bol zamestnancom ruského ministerstva zahraničných vecí. Rétoricky exprezident otočil až po 24. februári 2022, keď Kremeľ spustil veľkú inváziu na Ukrajinu. Ale, keď sa vrátim k Pavlovi a domácej politike, myslím si, že si v nej bude budovať vlastnú pozíciu. Nebude opozičným prezidentom a vláde nepôjde po krku, ale istú mieru kritiky od neho koalícia môže očakávať.

 Spomenuli ste, že Pavel už po zvolení zavítal do regiónov. Asi budeme ešte porovnávať veci, o ktorých nevieme, ako sa vyvinú, ale dá sa povedať, že v cestách po Česku bude pre nového prezidenta aspoň do istej miery príkladom Zeman? Jemu určite k znovuzvoleniu pomohlo, že v prvom volebnom období veľa chodil po krajine.

V tomto bude Zeman pre Pavla veľkým vzorom. Bývalý prezident naozaj veľa cestoval po českých regiónoch a v podstate robil permanentnú kampaň. A áno, vďaka nej po roku 2013 vyhral Zeman prezidentské voľby aj v roku 2018. To, čo bývalý prezident robil, určite na ľudí pôsobilo. Zeman prišiel aj na miesta, kde si voliči mohli povedať, že hlava štátu k nim zavítala po prvý raz. Keď sa rozprávame telefonicky, som v jednej dedine na Českomoravskej vysočine. Viem, že tu Zeman v prvom volebnom období bol a navštívil školu, v ktorej sa rozlúčil s jej dlhoročným riaditeľom. Samozrejme, že to malo veľký ohlas. Veď ľudia to vnímali tak, že bol jediným politikom z Prahy, ktorý si na nich našiel čas. Predpokladám, že Pavel bude robiť niečo podobné.

X Bude potom tiež čeliť kritike za permanentnú kampaň?

Bez ohľadu na to, čo si myslíme o Zemanovi, v kontaktnej kampani mohol by vzorom pre všetkých českých politikov. Ešte v 90. rokoch obišiel Česko v autobuse Zemák. Výsledkom bolo, že jeho ČSSD v roku 1998 vyhrala voľby. Zeman tento prístup zopakoval počas prvého prezidentského mandátu a pomohlo mu to vybudovať si voličskú základňu. Kritici exprezidenta naraz skĺzli k tomu, že hovorili, že všetko, čo robí, je zlé, a že navštevovať ľudí v krajoch je len populizmus. No, to je veľmi zjednodušený pohľad, v podstate je to hlúposť. Kontaktnú kampaň stále pokladám za politický základ. V dnešnej dobe sa dá prepojiť s využívaním sociálnych sietí a je ešte efektívnejšia. Politik niekam príde, vyfotí sa s ľudmi, skončí to na internete a voliči si povedia, že je to predsa zlatý človek, keď meral cestu za nimi. Potom sa to šíri po sociálnych sieťach. Pavel bude robiť to isté. Pokiaľ si chce udržať svojich podporovateľov, musí s nimi komunikovať. Na to je dobrá kontaktná kampaň a využitie prezidentských ciest sa na ňu priam ponúka./agentury/

X X X

   Orbán: Maďarsko možno bude musieť prehodnotiť svoje vzťahy s Ruskom

Maďarsko možno bude musieť v budúcnosti prehodnotiť svoje výhodné vzťahy s Ruskom kvôli zmene geopolitickej reality v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, naznačil dnes maďarský premiér Viktor Orbán. Nie je jasné, či Orbán, ktorého spolupracovníci údajne podnikajú technické prípravy stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, svojimi slovami signalizoval potenciálny obrat v politike, napísala agentúra Bloomberg.

 Na ekonomickom fóre v Budapešti premiér podľa agentúry upozornil, že je síce v záujme Maďarska udržiavať väzby na Rusko, najmä kvôli energetickej závislosti, ale vzťahy medzi Európou a Ruskom nemusia byť po ukončení vojny obnovené, a to donúti Maďarsko, aby sa tomu prispôsobilo.

„Chápem potrebu obnoviť rusko-európske vzťahy po vojne, ale to nie je ani zďaleka reálne,“ povedal Orbán. „Preto musí maďarská zahraničná a hospodárska politika dôkladne rozmýšľať o tom, aké vzťahy môžeme nadviazať a udržiavať s Ruskom v nasledujúcich 10 až 15 rokoch,“ dodal.

Orbán sa kvôli udržiavaniu blízkych vzťahov s Ruskom aj po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu stal terčom ostrej kritiky zo strany svojich spojencov z Európskej únie a NATO. Maďarský premiér vystupuje proti sankciám Európskej únie proti Moskve a tiež sa stavia proti dodávkam zbraní Ukrajine.

Informácia o chystanej schôdzke so Zelenským sa už skôr objavila v médiách, no doteraz nebola oficiálne potvrdená.

Bloomberg poznamenal, že terajšie Orbánove slová znejú ako ozvena premiérových výrokov po vlaňajšom víťazstve v parlamentných voľbách. Tá sa ale nepremietla do maďarskej politiky./agentury/

X X X

Zomrel hlavný obžalovaný z kauzy Dobytkár, „vybavovač“ Kropil

Ľubomír Kropil, hlavný obžalovaný z korupcie pri získavaní eurofondov v Poľnohospodárskej platobnej agentúre (PPA), zomrel vo veku 62 rokov po dlhej a vážnej chorobe.

 Kropil, ktorý sa na posledných pojednávaniach pre chorobu nezúčastňoval, ale dal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti, vypovedal naposledy ešte vlani v júni minulého roka. Nevyužil ani jednu z možností vyhlásenia o vine či nevine. Tvrdil, že nelegalizoval žiadne finančné prostriedky z trestnej činnosti, úplatky neprijal. Priznal len nepriamu korupciu, respektíve podplácanie za schválené dotácie.

 Expolitika HZDS zadržala Národné kriminálna agentúra ešte v marci 2020. „Našla u neho cenné obrazy a umelecké diela za zhruba milión eur, ale aj množstvo zlatých a strieborných mincí,“ pripomínajú aktuality.

 Kropil pôsobil v PPA v neoficiálnej pozícii „lobistu“ alebo „vybavovača“ viac ako desaťročie. „Za úplatok údajne vedel zariadiť, aby žiadatelia o dotáciu uspeli. Pomáhať mu mali priamo ľudia v štruktúrach PPA, ktorí sú obžalovaní spolu s ním,“ píšu aktuality. Celá schéma úplatkov končila až u výkonného šéfa PPA Ľubomíra Partiku, ktorý sa do pozície dostal za vlády Smeru.

Kropil ešte pred súdnym pojednávaním vyšetrovateľom tvrdil, že Partikovi, kamarátovi, s ktorým sa poznal z ministerstva pôdohospodárstva z éry HZDS, počas stretnutí na pumpách či parkoviskách odovzdal približne tri milióny eur v hotovosti, na súde úplne otočil a uviedol, že od konca roku 2012 až do februára 2016 dal Partikovi za všeobecné informácie, ktoré sa dali nájsť aj na internete, zhruba 40-tisíc eur, uviedli aktuality.

 Úrad špeciálnej prokuratúry podal v kauze Dobytkár obžalobu ešte v auguste 2021 na osem fyzických osôb a päť právnických osôb.

Konkrétne v kauze korupcie spojenej s PPA čelia obžalobe nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, finančník Martin Kvietik, podnikateľ Peter Kuba, bývalý generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch, Partika, Kropil, právnik Milan Kopriva a bývalý hlavný radca regionálneho úradu PPA vo Zvolene Viktor Miklas. Jednotlivé skutky v obžalobe sa týkajú najmä korupčných trestných činov a obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti./agentury/

X X X

Cibuľová kríza zachvátila celý svet a neobišla ani Slovensko. Prečo jej je nedostatok a prečo citeľne zdražela

 Spotrebitelia sa musia pripraviť na to, že ceny cibule nedosiahli ešte vrchol. Štipľavá pochúťka, ktorá sa teraz už bežne predáva aj po 1,5 eura za kilogram a miestami aj o desiatky centov vyššie, môže ešte zdražieť. Definitívny zlom príde, až keď na trh začne na konci júna prúdiť nová úroda cibule. Taký je odhad slovenských pestovateľov cibule.

  Cibuľová kríza zachvátila celý svet a neobišla ani Slovensko, ktoré v pestovaní cibule za posledných 5–6 rokov významne zvýšilo jej produkciu. Tá sa pri pestovateľskej ploche okolo 900 hektárov odhaduje na 80 až 90 percent. Nie všetka úroda však zostane na Slovensku. Pestovatelia viazaní dlhodobými zmluvami s nadnárodnými obchodnými spoločnosťami časť produkcie vyvážajú aj do susedných krajín, najmä do Českej republiky a do Maďarska.

Dopyt po cibuli je enormný. Vyplýva to z jej postavenia v jedálnom lístku ľudí, celosvetovo je po rajčinách najpestovanejšou zeleninou. Pre zaujímavosť, priemerná spotreba cibule na Slovensku sa pohybuje okolo 13 kilogramov na hlavu a rok.

 Európa dorobí priemerne ročne okolo 6,5 milióna ton. Vlani však poľnohospodári na starom kontinente dopestovali o jeden milión ton cibule menej.

„Súčasný nedostatok je súbehom niekoľkých negatívnych okolností, na konci ktorých je prudké zdraženie cibule,“ vysvetľuje Juraj Máčaj, ktorý stojí na čele organizácie výrobcov Zeleninárska. Toto družstvo zoskupuje 14 pestovateľov cibule a má významný vplyv na zásobovanie Slovenska cibuľou a zemiakmi.

Ceny ako na hojdačke

Máčaj upozornil, že v Európe dva roky po sebe padali plochy cibule, pretože v sezóne 2019/2020 dramaticky klesli farmárske ceny. Minulý rok časť pestovateľov nahradila cibuľu napríklad obilninami či kukuricou. Bol na to aj praktický dôvod, normálne by sa mala pestovať v 5-ročnom alebo aspoň v 3-ročnom cykle, inak sa v pôde premnožia rôzne patogény.

Vlani však prišlo do Európy extrémne sucho a počasie knokautovalo pestovateľov cibule aj na ostatných kontinentoch – v Pakistane záplavami, v strednej Ázii mrazmi. To prinieslo celosvetovo nižšiu produkciu a explozívne zdraženie. Na Slovensku sa cibuľa predávala v obchodoch v jeseni, keď je ponuka najvyššia, okolo 70 centov. Teraz je najnižšia cena okolo 1,30 až 1,40 eura. Je to preto, lebo dopyt prevyšuje ponuku.

 Zníženie cien by malo prísť podľa odhadov pestovateľov aj obchodníkov v letných a jesenných mesiacoch. Stalo sa tak aj počas poslednej cibuľovej krízy, keď ceny vyleteli podľa Tomáša Kohúta zo spoločnosti Sanagro, ktorá sa zaoberá pestovaním cibule, o 150 percent. Dovtedy budú spotrebitelia ťahať za kratší koniec povrazu.

Ešte v decembri minulého roka predávali pestovatelia cibuľu do obchodných sietí po 45 až 50 centov za kilogram, v januári to bolo v rozmedzí 55–60 centov, ale vo februári už sa cena blížila podľa zeleninára Máčaja k 90 centom. Kde sa to všetko skončí? Holandskí farmári, ktorí sú najväčšími európskymi producentmi cibule, dostávajú za kilogram cibule už jedno euro, čo predznamenáva možný rast ceny aj na Slovensku.

Na otázku, prečo slovenskí pestovatelia cibuľu exportujú, Juraj Mačaj vysvetlil, že ich prioritným trhom je samozrejme slovenský trh, ale v priebehu uplynulého pol druha desaťročia sa vyvinuli odbytové kanály aj smerom na Maďarsko a Českú republiku. „Máme záväzky, ktoré musíme plniť, a nemôžeme jednoducho zrušiť dodávky, keď si teraz niekto spomenie, že máme na Slovensku pestovateľov cibule.“

 V strednej Európe má najlepšiu cibuľovú bilanciu Rakúsko, čo je zrejme aj dôsledok dobrej kooperácie tamojších poľnohospodárov s rakúskymi obchodníkmi, ale inak je celá stredná Európa v cibuli deficitná. Očakáva sa, že v celej Európe teraz dôjde k zvýšeniu plôch cibule, čo môže vyústiť pri priemerne dobrom počasí do nadprodukcie a tým do poklesu cien, pravdepodobne až 50-percentnému.

Prvé upokojenie cien cibule by malo prísť na konci júna, ale ich skutočne významné zníženie nastane až po príleve novej úrody v auguste a začiatkom septembra.

Komu sa nelení, tomu sa zelení – cibuľka

Je spotrebiteľ úplne bezbranný? Nie, veď cibuľa bola v minulosti bežne pestovanou zeleninou v každej slovenskej záhrade.

„Covidové obdobie a po ňom nasledujúca hospodárska recesia umocnená vojnou na Ukrajine mení správanie Slovákov,“ všíma si Marek Jurík, konateľ spoločnosti Moravoseed Slovakia. Tento najväčší slovenský dovozca osív a sadív z európskej zeleninárskej veľmoci Holandska uviedol, že dopyt slovenských záhradkárskych obchodov po cibuli stúpol medziročne o 15 až 20 percent.

Kým veľkopestovatelia pestujú cibuľu zo semena vysievanú presnými sejacími strojmi, záhradkári uprednostňujú pestovanie cibule sadzačky. V ponuke pre drobnopestovateľov sú aj špeciálne výsevné pásky s presne rozmiestnenými semienkami cibule. Kto si chce teda pomôcť vybalansovať rodinný rozpočet úrodou z vlastnej záhradky, má príležitosť.

Pravda, ako upozorňuje zeleninárka Eva Sedláková, je dôležité, aby si ľudia vybrali správnu odrodu. Ponuka semien a sadzačiek je bohatá, treba si ju preštudovať a spýtať sa predavačov na čas dozrievania cibule, pretože od neho sa odvíja doba skladovania cibule. Teraz je čas na založenie úrody cibule, optimálny termín je zhruba do polovice apríla. Kartami a teda aj agrotechnickými termínmi však môže zamiešať počasie. Platí, že juh Slovenska seje a sadí cibuľu skôr, sever neskôr.

Za posledných 20 rokov sa väčšina slovenských záhrad zmenila z úžitkových na oddychové s trávnikmi, okrasnými rastlinami, jazierkami, grilovacími kútmi.

„Tlak na cenu zeleniny je však obrovský a ľudia začínajú hľadať spôsoby, ako vyrovnať rozpočet tým, že si aspoň časť zeleniny dopestujú sami,“ všíma si reakciu obyvateľstva na vlnu zdražovania potravín Marek Jurík zo spoločnosti Moravoseed. Na druhej strane je skupina ľudí, ktorá si podľa Kataríny Zubákovej zo spoločnosti Sedos stále viac cení svoj voľný čas. Dodáva však, že ten, kto si dopestuje zeleninu vlastnoručne, vie, čo konzumuje a túto istotu pri zelenine dovezenej z tretích krajín nemá./agentury/

X X X

Matovič chce, aby o migoch pre Ukrajinu rozhodla Čaputová. Neskrývajte sa za ženskú sukňu, odkázala prezidentka

Prezidentka Zuzana Čaputová je za poskytnutie stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Zdôraznila však, že vzhľadom na dočasne poverenú vládu je potrebné nájsť ústavne súladnú cestu. Považuje za logické, že vláde dodá legitimitu na dané rozhodnutie Národná rada SR. Vyplýva to z jej štvrtkového vyjadrenia.

 Nesúhlasí s nápadom, aby o závažných otázkach zahraničnej politiky v prípade odvolanej vlády rozhodovala prezidentka. Odkázala politikom, aby sa neskrývali za ženskú sukňu.

„Ak parlament v decembri odobral legitimitu vláde, a teda obmedzil jej právomoci, tak z logiky veci aj našej ústavy vyplýva, že by to mal byť práve parlament, kto by tú legitimitu vláde mal dodať v tom konkrétnom rozhodnutí alebo celkovo vo všetkých závažných otázkach zahraničnej politiky,“ uviedla Čaputová.

Ako dodala, vojenskú pomoc Ukrajine podporuje. Poukázala na to, že Ukrajina sa bráni, neútočí a svet jej pomáha s obranou hodnôt, ktoré sú dôležité aj pre nás.

Predseda OĽaNO Igor Matovič totiž vo štvrtok novinárom povedal, že jeho strana navrhne doplnenie ústavy tak, aby v záležitosti odovzdania migov nakoniec rozhodovala prezidenta ako hlavná veliteľka ozbrojených síl. Z existujúceho textu ústavy vyplýva, že po vyslovení nedôvery vláde parlamentom nemôže napríklad o zásadných otázkach zahraničnej či vnútornej politiky rozhodovať nikto.

 Podľa opozičného Smeru prezidentka zavádza verejnosť, ak tvrdí, že NR SR môže dať legitimitu rozhodnutiu odvolanej vlády darovať stíhačky MiG-29 Ukrajine, informoval hovorca strany Ján Mažgút.

„Po odvolaní vlády 15. decembra 2022 nemáme podľa Ústavy SR žiadny štátny orgán, a to ani vládu, ani parlament, ani prezidenta, ktorý by mohol v súlade s Ústavou SR rozhodnúť o takej zásadnej otázke zahraničnej politiky, akou darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine nepochybne je,“ skonštatovala strana v stanovisku. Smer zásadne nesúhlasí s darovaním slovenských stíhačiek Ukrajine.

Naď: Poľsko a Slovensko môžu spoločne odovzdať stíhačky Ukrajine

Poľsko oficiálne súhlasí, aby sme stíhačky MiG-29 poslali na Ukrajinu spoločne. Uviedol to poverený minister obrany Jaroslav Naď na sociálnej sieti.

„Na rokovaní ministrov obrany členských štátov Európskej únie v stredu vo Švédsku mi potvrdil poľský kolega, že jeho krajina by súhlasila so spoločným postupom Slovenska a Poľska pri odovzdaní prebytočných MiG-29 oboch krajín Ukrajine,“ napísal Naď.

Ako dodal, poľský prezident Andrzej Duda deklaroval pripravenosť jeho krajiny pre tento krok aj v rozhovore pre americkú televíziu CNN. Podľa Naďa je čas na rozhodnutie. „Ľudia na Ukrajine umierajú, my im môžeme reálne pomôcť, na slovenské politikárčenie nie je priestor. Je to neľudské a nezodpovedné,“ uzavrel minister.

Poľský prezident Duda v stredu televízii CNN pri návšteve Spojených arabských emirátov povedal, že Poľsko je pripravené poskytnúť Ukrajine svoje stíhačky MiG-29. Dodal, že dodanie by sa mohlo uskutočniť v rámci medzinárodnej koalície bez toho, aby to bližšie špecifikoval. Dnes šéf poľskej prezidentskej kancelárie Pawel Szrot povedal, že počet stíhačiek by bol menší než 14 tankov Leopard 2, ktoré Poľsko poslalo Ukrajine. „Určite to nebude zodpovedať počtu leopardov a určite to bude v rámci širšej medzinárodnej koalície,“ povedal Szrot.

Jaroslav Naď sa zúčastnil v Štokholme na neformálnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci vo formáte ministrov obrany. Šéf rezortu obrany pripomenul, že náklady spojené s poskytnutou pomocou Ukrajine kompenzujú prostriedky z Európskeho mierového nástroja.

Slovensko z neho dostalo už viac ako 82 miliónov eur, ktoré budú použité na nákup munície a technológií pre Ozbrojené sily SR.

 Naď vo štvrtok v Rádiu Expres povedal, že by uvítal, aby sa v Ústave SR jasne stanovilo, kto má aké právomoci v prípade dočasne poverenej vlády. Nemyslí si, že o záležitostiach, ako je darovanie stíhačiek, by mala rozhodovať prezidentka. „Ak by to malo byť stanovené, tak by to rozhodnutie malo ísť na vládu,“ vyhlásil s tým, že by išlo podľa neho o najsprávnejšie a najjednoduchšie riešenie.

 Naď zároveň vyzval, aby sa rozhodnutie o migoch už prijalo, odmieta politikárčenie. Ako pripomenul, migy môžu na Ukrajine zachraňovať životy a Slovensko ich viac nepotrebuje.

Slovensko vlani predčasne prestalo používať 11 migov a dohodlo sa s Českom a Poľskom na pomoci pri zabezpečení svojho vzdušného priestoru dovtedy, kým Bratislava dostane objednané americké stíhačky F-16. Poľsko podľa dostupných informácií disponuje niekoľkými desiatkami migov. Ukrajina má skúsenosti s prevádzkou týchto stíhačiek sovietskej konštrukcie./agentury/

X X X

Rektorka Kurilovská o postrelení kadetky na akadémii: Nestalo sa to pri výcviku, ale na krúžku, ktorý šéf katedry zakázal

 Vladimir Šeparnev bol civilným zamestnancom policajnej akadémie. „Nový vedúci katedry mu zakázal viesť strelecký krúžok na streleckom polygóne akadémie. Od pána Šeparneva mal deklarované, že sa krúžku bude ďalej venovať až koncom marca na strelnici, nie na polygóne,“ vysvetľuje rektorka policajnej akadémie.

Týždeň potom, ako na pôde policajnej akadémie došlo ku streľbe, pri ktorej bola ťažko zranená len 20-ročná kadetka, zistili Aktuality.sk pomerne zásadné informácie.

Podľa pôvodných správ malo k nešťastiu dôjsť počas výcviku v priestoroch streleckého polygónu akadémie.

Rektorka policajnej vysokej školy Lucia Kurilovská teraz však v rozhovore pre Aktuality.sk (na konci článku) vysvetľuje, že civilný pedagóg Vladimir Šeparnev nešťastne postrelil študentku prvého ročníka počas krúžku streľby, ktorý viedol ako voľnočasovú aktivitu po riadnom vyučovaní.

Z ďalších informácií od šéfky školy vyplýva, že vedúci katedry mal výhrady a zákazal, aby sa krúžok konal na polygóne, kde však napokon k zraneniu kadetky predsa prišlo.

„Študentom sú poskytované takéto možnosti, aby si vo voľnom čase získavali rôzne zručnosti. Máme aj krúžok boxu alebo bojových umení. On mal povolenie na ten strelecký krúžok – v zásade to bola manipulácia so zbraňou s cvičnými nábojmi, nie streľba. Povolenie mal od bývalého vedúceho katedry, ktorý už u nás nepracuje. Od prvého januára tohto roka je na tomto poste nový vedúci katedry. O tomto krúžku sa už aj rozprávali a tento nový vedúci katedry mu zakázal viesť strelecký krúžok na streleckom polygóne akadémie. Od pána Šeparneva mal deklarované, že sa krúžku bude ďalej venovať až koncom marca na strelnici, nie na polygóne.“

Šeparnev by mal podľa zverejnených informácií o jeho pôsobení na škole vyučovať v rámci študijného odboru bezpečnostné vedy tieto predmety: odborná telesná príprava, osobitné činnosti služieb a praktická policajná streľba.

Rektorka Kurilovská však pre náš web uviedla, že v skutočnosti predmet praktické streľby vyučujú dvaja policajní inštruktori – Šeparnev pôsobil len ako pomocník policajného inštruktora.

Prišiel z Ruska

Pedagóg Šeparnev prišiel na Slovensko z Ruska. Je absolventom Kolomenského štátneho pedagogického inštitútu, kde v roku 2002 vyštudoval odbor telesná výchova. Už na Slovensku v roku 2014 absolvoval rigorózne konanie v odbore psychológia na Paneurópskej vysokej škole. Na akadémii pôsobil od roku 2013 ako externista. Od roku 2018 bol ako civilný zamestnanec asistentom na katedre telesnej výchovy. Pred dvoma rokmi absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium na trénera streľby, ktoré poskytuje Slovenský strelecký zväz.

Udalosti okolo pôsobenia Vladimira Šeparneva na akadémii aj nešťastnú streľbu rieši policajná inšpekcia. „Môžeme potvrdiť, že úradom inšpekčnej služby bola v uvedenom prípade nariadená kontrola útvarom kontroly. V súčanosti nie je možné poskytnúť ďalšie informácie,“ reagovalo ministerstvo vnútra.

 Mimoriadny výbor

Situáciou na akadémii sa na budúci týždeň bude zaoberať aj parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť. Jeho šéf Juraj Krúpa zvolal mimoriadne rokovanie, na ktoré pozval Luciu Kurilovskú aj ministra vnútra Romana Mikulca. Témou rokovania má byť systém a fungovanie Akadémie Policajného zboru v Bratislave a podanie informácie k incidentu postrelenia študentky. Krúpa sa chce pýtať, či je na akadémii zle nastavený systém alebo šlo o zlyhanie jednotlivca. „Kompetentní musia streľbu dôsledne vysvetliť, pretože postrelená študentka bude mať zrejme doživotné následky,“ povedal.

K incidentu sa vyjadrilo aj policajné prezídium. Vysvetľuje, že na akadémii vedú výcvik zamestnanci akadémie, jej inštruktori a pedagógovia. „V Policajnom zbore sa výcviku policajtov venujú výhradne inštruktori na okresných a krajských úrovniach. Pripravujú ich na to inštruktori odboru výcviku Prezídia Policajného zboru, ktorí majú tiež na starosti služobnú prípravu prezidiálnych útvarov. Každý ustanovený inštruktor musí následne úspešne absolvovať preskúšanie z odbornej spôsobilosti. Bez osvedčenia o oprávnení riadiť služobnú prípravu to v polícii nie je možné a neplatia tu žiadne výnimky,“ vysvetlila hovorkyňa polície Karolína Barinková.

 Nebol policajt a nemal osvedčenie

Pokiaľ ide o nešťastnú streľbu na policajnej akadémii, hovorkyňa vysvetľuje, že civil nemôže absolvovať preskúšanie. A Vladimir Šeparnev bol len civilný zamestnanec akadémie.

„Absolvovanie preskúšania z odbornej spôsobilosti pre inštruktorov nie je v prípade civilných zamestnancov možné, v tejto oblasti neexistuje ani výnimka. Osvedčenie od našich inštruktorov na vykonávanie streleckej prípravy nedostal a nie je zamestnancom Policajného zboru,“ dodala hovorkyňa.

Šeparnev už na akadémii nepracuje. Kadetka utrpela zranenia, ktoré budú mať zrejme doživotné následky. Polícia prípad vyšetruje ako prečin ublíženia na zdraví.

 Na nešťastnú streľbu a pedagóga Vladimira Šeparneva sme sa pýtali rektorky policajnej akadémie Lucie Kurilovskej.

x Objavilo sa viacero informácií, že Vladimir Šeparnev, ktorý na pôde policajnej akadémie nešťastne postrelil kadetku, nemal vôbec potrebné vzdelanie na to, aby mohol byť inštruktorom a viesť výcvik streľby. Je to pravda?

On nebol inštruktor streľby, neučil streľbu, to bol len krúžok – voľnočasová aktivita pre študentov a aj on ju vykonával vo svojom voľnom čase. Neviedol výcvik, ten viedli policajní inštruktori, ktorí na to mali oprávnenia z odboru výcviku.

X Na stránke katedry je informácia, že učil predmet praktická policajná streľba.Ako to teda bolo?

On tento predmet vyučoval len ako pomocník spolu s policajným inštruktorom. Na streľbu ako takú máme dvoch policajtov, ktorí sú inštruktormi. Zhodou okolností aj v ten deň v rámci vyučovania boli študenti na strelnici, kde bol aj on, lebo bol pomocníkom pri streľbách, ktoré viedli inštruktori – dvaja policajti, ktorí sú súčasťou katedry.

X Ako teda došlo k tomu, že vo voľnom čase učil streľbu?

Študentom sú poskytované takéto možnosti, aby si vo voľnom čase získavali rôzne zručnosti. Máme aj krúžok boxu alebo bojových umení. On mal povolenie na ten strelecký krúžok – v zásade to bola manipulácia so zbraňou s cvičnými nábojmi, nie streľba. Povolenie mal od bývalého vedúceho katedry, ktorý už u nás nepracuje. Od prvého januára tohto roka je na tomto poste nový vedúci katedry. O tomto krúžku sa už aj rozprávali a tento nový vedúci katedry mu zakázal viesť strelecký krúžok na streleckom polygóne akadémie. Od pána Šeparneva mal deklarované, že sa krúžku bude ďalej venovať až koncom marca na strelnici, nie na polygóne.

X Čo sa teda stalo?

Neviem. Nemôžem rozmýšľať za neho.

X K nešťastiu teda nedošlo počas vyučovania, ale až na krúžku, ktorý viedol pán Šeparnev?

Toto sa odohralo po vyučovaní. Kadeti, ktorí sú v služobnom pomere, končia totiž vždy o 15:00. Asi 15:10 začal tento krúžok, ktorý bol na streleckom polygóne. Aby ste si to vedeli predstaviť, to je taký veľký hangár, ktorý sa skladá z viacerých kójí, kde sú možnosti nácviku rôznych zručností. Tam cvičia študenti aj zadržanie páchateľa, vytiahnutie z auta, či nasadenie pút. Súčasťou toho hangáru sú aj dve časti, kde je v jednej strelecký trenažér, je tam nainštalovaný softvér, ktorý premieta rôzne situácie. A tam sa stala táto nešťasná udalosť.

X Skúmali ste, ako sa do zbrane pedagóga dostal ostrý náboj?

Celý polygón patrí katedre telocviku. Je to ako špecializovaná učebňa. Tam nesmú byť ostré náboje, vždy sú len cvičné.

X Vedeli ste, že človek bez policajnej inštruktorskej licencie má povolenie na krúžok streľby?

Nevedela som, že také povolenie má.

X Vy by ste mu také povolenie dali?

O tom teraz nechcem špekulovať. Je to strašná udalosť. On zlyhal totálne. Nevieme, ako bude prebiehať vyšetrovanie. Na akadémii už nepracuje, z pracovnoprávneho hľadiska je všetko uzavreté.

X Viete si vysvetliť, ako sa v jeho zbrani ocitol ostrý náboj?

Vysvetlenie, prečo mal v zbrani ostrý náboj, zatiaľ nemáme. Všetko je predmetom vyšetrovania.

X Kto prijímal pána Šeparneva na akadémiu?

Stopercentný pracovnoprávny pomer získal až za môjho pôsobenia na pozícii rektorky. Rozhoduje o tom výberová komisia a vedúci katedry na základe výberového konania podľa zákona o vysokých školách. Predtým tu niekoľko rokov pracoval externe.

X Magazín Plus 7 dní informoval, že pedagóg pôvodom z Ruska mal byť pred rokmi v Specnaze, teda v jednotke zvláštneho určenia ruských ozbrojených síl. Zaujímali ste sa o to, kde predtým pôsobil?

Nemám prečo skúmať jeho minulosť. Pozerala som si celý jeho spis. Učil aj na inej vysokej škole, učí aj na strednej škole. Už keď som ho prijímala, mal slovenské občianstvo aj trvalý pobyt na Slovensku, takže už vtedy museli preveriť všetko, keď sa stal naším občanom. Nemá ani dvojaké občianstvo. Len slovenské, aktuality.sk

X X X

Behula: Demokrati si vybrali zlý názov. A ešte sú aj neúprimní

Len máloktorý volič by o sebe povedal, že nie je demokrat. Na jednotnej definícii demokracie by sa však asi nezhodli.

V konkurencii Jabĺk, Dobrých volieb, Za ľudí, Obyčajných ľudí, Hlasov, Sme rodín či Slobôd a solidarít sa to môže zdať prekvapujúce, no najbezobsažnejší názov majú Demokrati. Demokracia a jej variácie sú totiž azda najobľúbenejším prívlastkom slovenských politikov. K demokracii sa hlási až 34 strán, z toho deväť nie je v likvidácii.

Hegerova samochvála

Paradoxne, Demokrati medzi nimi chýbajú. V registri politických strán stále svietia ako Modrá koalícia s predsedom Miroslavom Kollárom. Hegerovi Demokrati dokonca nie sú ani jediní demokrati politickej scény. Na papieri stále existujú Demokrati Slovenska Ľubomíra Kaníka, ktorých jediným politickým počinom bolo to, že odstúpili z volieb 2016 a odporučili voliť SaS.

Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na Občianskych demokratov Slovenska generál(poručík)a Pavla (Macka), ktorý dal hegerovcom košom, pretože nevie, aká je ich reálna sila. Aká je sila Mackových demokratov vie asi iba on, pretože prieskumy preferencií ich nemerajú. Tým teda nadväzujú na dlhú tradíciu strán s demokratmi v názve. Nikdy sa do parlamentu nedostali.

Byť najúspešnejšími demokratmi nebude pre Hegerovcov ťažké. So svojimi ambíciami a túžbou získať „silný mandát“ si však mohli zvoliť aj názov, ktorý ich vopred nepredurčuje pozerať sa na Národnú radu len zvonku. Trebárs taký, ktorým by sa členovia strany pred voličmi iba nepotľapkávali po vlastných pleciach. Demokrati nie je názov, ale samochvála.

Kto by nechcel byť demokratom a nemal rád demokraciu? Demokratické je KDH, ktoré zakladali odporcovia komunistického režimu, a demokratickou bola i SDĽ, ktorá vznikla z komunistickej strany. Demokraciu v názve mala i marginálna strana Priama demokracia, ktorá protestovala proti účasti Slovenska v NATO a presadzovala rozpustenie eurozóny.

Aj Mečiar bol demokrat

K demokracii sa hlási Hlas i Smer, proti ktorým chcú Demokrati bojovať. A samozrejme, za demokraciu bolo aj HZDS Vladimíra Mečiara, hoci mečiarizmus, ktorý nastolilo po roku 1994, nebol „slovenskou cestou“, ako to nazýval Mečiar, ale popretím demokracie. No na označenie voličského jadra HZDS sa aj tak zaužívalo ironické pomenovanie „babky demokratky“.

K myšlienkam demokracie odkazujú aj strany, ktoré si ju do názvu nenapíšu. Trebárs taká Republika o sebe hovorí, že je demokraticky orientovanou stranou. Predseda Milan Uhrík napríklad tvrdí, že Republika má lepší vzťah k demokracii ako súčasná vláda, teda i ako premiér Heger.

Nemusíme zostať na Slovensku. Maďarsko napríklad Európsky parlament a viaceré mimovládne organizácie už nepovažujú za úplnú demokraciu, no Fídesz premiéra Viktora Orbána, ktorý autokratizáciu krajiny spôsobil, bol kedysi skratkou názvu Zväz mladých demokratov.

Ak zájdeme ešte ďalej, tak trebárs čínska komunistická strana pokladá Čínu za najväčšiu demokraciu sveta napriek tomu, že na svete je len málo neslobodnejších krajín. Aj komunistický režim v štátoch východného bloku pred rokom 1989 sám seba označoval za ľudovú demokraciu.

Liberálni samovrahovia

Samozrejme, chápeme, prečo si Heger a jeho kolegovia zvolili názov Demokrati. Chcú ukázať, že sú tí dobrí, vyznávajú tie správne hodnoty a stoja na tej správnej strane „zápasu o charakter štátu“. Napokon, len máloktorý volič by o sebe povedal, že nie je demokrat. Ani voliči Hlasu, Smeru a zrejme aj Republiky nechcú prevratom zrušiť demokratické zriadenie a zaviesť diktatúru Roberta Fica.

To neurobil ani Mečiar. Lenže všetci „demokratickí voliči“ by sa sotva zhodli na jednotnej definícii demokracie. Pre mnohých z nich je demokracia ničím neobmedzenou vládou väčšiny a znamená inštinktívny odpor k elitám. Politici ako Milan Uhrík ich v tom utvrdzujú. To však nie je moderná demokracia, len jej zvulgarizovaná karikatúra, ktorá vyhovuje populistom.

Aj Hegerovi Demokrati zrejme vedia, že takáto demokracia na Slovensku nie je ohrozená. Nikto nespochybňuje suverenitu ľudu, deľbu moci či slobodné voľby. Ani Smer, Hlas a Republika nie. Keď hegerovci hovoria o ohrození demokracie, myslia tým niečo iné – trebárs ohrozenie nezávislosti súdov a ďalších kľúčových inštitúcií, oslabenie ochrany práv menšín či slobody médií. Teda to, čo priniesla Mečiarova slovenská cesta.

Skutoční demokrati na Slovensku by sa nemali báť o demokraciu, ale skôr o právny štát. Inými slovami, ak je na Slovensku niečo ohrozené, je to liberálna demokracia. Hegerovci sa teda zrejme riadia slovami nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steimaiera: demokracia je buď liberálna, alebo nie je žiadna.

Ak by chceli byť k voličom úprimní, volali by sa Liberálni demokrati. Lenže to na Slovensku, kde si 54 percent občanov myslí, že liberálna demokracia ich ohrozuje, nikdy neurobia. Ani hegerovci nie sú predsa samovrahovia, aktuality.sk

X X X

Za úmyselný nedostatok lekárov či sestier až 15 rokov na tvrdo. LOZ žiada tresty pre vedenia nemocníc

Vláda vlani na poslednú chvíľu odvrátila hromadné výpovede nemocničných lekárov. Hoci Lekárske odborové združenie (LOZ), ktoré za celou nátlakovou akciou stálo tvrdilo, že nešlo o peniaze, tak až po prísľube vyšších platov výpovede stiahli.

Vláda a lekárski odborári podpísali 30. novembra na Úrade vlády memorandum, ktoré rieši požiadavky lekárov v hromadných výpovediach.

Ostatných sedem požiadaviek sa vzhľadom na nedostatok času pretavilo do Memoranda o zlepšení systému zdravotníctva 2022. No postupne sa objavujú niektoré prehliadnuté požiadavky. Napríklad tie, ktoré by riaditeľov nemocníc za nedostatok personálu trestali väzobne.

„Kto ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho nemocnicu dlhšie ako 90 dní porušuje povinnosť zabezpečiť počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek určený v osobitnom predpise potrestá sa odňatím slobody až na tri roky,“ uvádza sa v prílohe spomínaného memoranda. Ak by nedostatok personálu spôsobil smrť viacerých ľudí, mohlo by to znamenať dokonca až 15 rokov za mrežami.

Materiál, ktorý ministerstvo spravodlivosti predložilo do pripomienkového konania podľa rezortu nie je ničím iným, ako naplnením presne formulovaného záväzku vlády. Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas (nom. koalície) zdôraznil, že pred podpisom memoranda s LOZ opakovane členom vlády tlmočil svoj jasný nesúhlas s navrhovaným znením novej skutkovej podstaty trestného činu.

„Memorandum napriek tomu bolo podpísané v uvedenom znení. Na odmietavom postoji k navrhovanej novej skutkovej podstate samozrejme trvám aj naďalej,“ ozrejmil Karas.

 Práce niet

Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský zdôraznil, že hoci na Slovensku chýbajú tisícky lekárov, tak si mladý lekár prácu v nemocnici nájsť nevie. Za trestnoprávnou zodpovednosťou pre vedenie nemocníc si LOZ preto aj naďalej stojí. „Nám ide o to, aby existovala trestnoprávna zodpovednosť pre vedenie nemocníc za úmyselné porušenie,“ ozrejmil pre denník Pravda. Objasnil, napríklad v prípade nedostatku sestier ide o neúmyselné porušenie, pretože zdravotných sestier je na Slovensku žalostne málo. V tom prípade nemá byť vedenie trestne stíhané.

Podľa Visolajského je bežné, že sa na nemocničné oddelenie hlási desať záujemcov, teda nových lekárov, a riaditeľ sa rozhodne neprijať nikoho. „Toto sa na Slovensku deje. Aká je potom zodpovednosť tohto riaditeľa, ktorý tam o pol roka nebude a kraj príde o funkčné pracovisko,“ pýta sa Visolajský. Riaditelia nemocníc podľa neho šetria na zamestnancoch na úkor bezpečnosti pacienta. „Mladý lekár následne odchádza do zahraničia, lebo tam sa mu riaditelia ozývajú,“ podotkol. Upozornil, že v nemocniciach neexistuje žiadna kontrola dostatku personálu či zabezpečenia oddelení.

„Prečo by pacient nemal mať informáciu o tom či ide od bezpečnej nemocnice. Keď idem do nemocnice rád by som vedel či tam nájdem personál v adekvátnej kvalite, pretože odvody si platím v adekvátnej výške,“ vyhlásil. Nič podľa Visolajského v nemocniciach negarantuje, že v nemocniciach bude kvalitný personál v ideálnom počte. „Preto požadujeme verejné kontroly. A keď sa riaditeľ rozhodne niekoho neprijať, tak by mal toto rozhodnutie vysvetliť. Poddimenzovaný stav spôsobí, že mladí idú preč a potom tam už nikto nepríde robiť,“ doplnil. Dodal, že ak vedenie dokáže, že sa k nim nikto nehlási, tak nemá byť prečo stíhané.

Podľa Slovenskej asociácie študentov medicíny sú nemocnice pre mnohých absolventov lekárskych fakúlt aktuálne nedostupné. Každoročne doktorské štúdium ukončí viac než 700 absolventov z nich v prieskume Barometer má až 78 percent študentov posledných ročníkov uvádza, že majú záujem zostať pracovať na Slovensku. No je pre nich nemožné nájsť si pracovné miesta. Dôvodom je obrovský investičný deficit a fundamentálne nesprávne natavená metodika financovania. Študenti preto požadujú, aby bola v prvom rade vyriešená otázka dostupných pracovných miest.

 Nedôvodná kriminalizácia

Karas tvrdí, že ako člen vlády nemal inú možnosť, ako takýto návrh predložiť do pripomienkového konania. „Osobne verím, že návrh zákona v predloženom znení nebude schválený. Rád by som pritom zdôraznil, že isté riešenie tejto neštandardnej situácie ponúka samotné memorandum, v ktorom sa uvádza, že v prípade iného spôsobu dosiahnutia želaného cieľa (v širšom zmysle ide o ochranu zdravia a životov ľudí), bude sa tento záväzok považovať za splnený aj bez zmeny Trestného zákona,“ vysvetlil Karas.

Dočasne poverený minister však upozornil, že prijatie zákona v predloženom znení by považoval za škodlivé. „Ak by som bol v pozícii poslanca Národnej rady SR, za takéto znenie by som nehlasoval,“ spresnil.

Skonštatoval, že v prípade, ak sa nedosiahne rozumná dohoda, je v záujme ochrany riadneho fungovania nemocníc a ich manažmentov pred neodôvodnenou kriminalizáciou pripravený zvážiť aj stiahnutie materiálu po jeho predložení do Národnej rady./agentury/

X X X

Remišovej sa bude na úrade dobre sedieť. Kupuje sedačku za 8-tisíc eur

Na ministerstve investícií Veroniky Remišovej investovali do nového nábytku, ktorý zahŕňa aj novú sedačku za 8-tisíc eur či vyrezávaný stôl za 14-tisíc eur. Informovala o tom strana Hlas a potvrdzujú to aj zmluvy, zverejnené v centrálnom registri.

Podľa Martina Dorčáka z Hlasu ministerka Remišová presťahovala ministerstvo do budovy spolčnosti J&T a okrem toho, že desaťročný prenájom vyjde štát na 40 miliónov eur, kupuje ako výbavu drahý nábytok.

“Ako veľká podporovateľka slovenských výrobcov si kúpila nemecký ručne robený konferenčný stôl za 14-tisíc eur a luxusnú taliansku sedačku za 8100 eur,” uviedol Dorčák. Položil aj rečnícku otázku, či v “čase, keď ľudia nemajú peniaze a obracajú každé euro” sú takéto nákupy vhodné.

Podľa Veroniky Remišovej “určite to nie je dizajnový nábytok a určite nejdeme v šľapajách Hlasu”. Po rokovaní vlády v stredu tiež uviedla, že situáciu si preverí.

Podľa centrálneho registru zmlúv ide o sedačku od výrobcu Poliform z edície Gentlemans Friends, ktorá je promovaná ako návrh holandského dizajnéra Marcela Wandersa. V zmluve je aj ďalšia sedačka tohto typu, tentoraz za 5 900 eur. Celkovo na dve sedačky a štyri pohovky má ísť 31-tisíc eur (s DPH). /agentury/

X X X

Pochody za mier? Vycestujte do Putinovho Ruska, tam sa vám otvoria oči, vyzýva Rus z námestia

 Keď v piatok popoludní pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“.

Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách.

„Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu,“ vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať,“ opakuje.

Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič,“ reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna,“ dopĺňa.

Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne.

 Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať – ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“.

Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorú tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?

„Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí,“ odpovedá.

Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorí si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť.

„Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí.

O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“.

Väčšina mlčí, lebo sa bojí

„Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho,“ rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja,“ opakuje.

Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legitimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať,“ vysvetľuje Sedov.

Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.

Nie informovanie, ale otrasná propaganda

Od začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram,“ hovorí mladý ruský protivojnový aktivista.

„V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda,“ rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole.

Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do Ruska

Keď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu napríklad západnú Ukrajinu ešte pred vojnou vykresľovali ako brloch neonacistov, v ktorej nenávidia Rusov a ak tam započujú ruštinu, hrozí za ňu rovno bitka, rozhodol sa vycestovať do oblasti Ľvova.

„Bol som zvedavý, ako to so mnou skončí, lebo sa rozprával len rusky! A žiadny problém. Všetci mi rozumeli, vedeli mi odpovedať. Rozprával som sa dokonca s policajtami, v kaviarňach, reštauráciách, na univerzite…A nikde som nemal žiadny problém s tým, že som Rus a hovorím po rusky.“

Sedov radí aj slovenským podporovateľom Putina a organizátorom tzv. mierových pochodov navštíviť Rusko. „Tu počúvajú o Rusku ako o vysnívanej krajine, nech to Rusko zažijú aspoň na týždeň. A nie Moskvu či Petrohrad. Vidiek. Nebudú to už pohľady ako z pohľadnice, ale chudoba. “

V rozprávaní tak vraciame do hry výraz „potemkinových dedín“, ktorý je podľa Filippa pre Rusko aj dnes aktuálny. „Rusko sa snaží vyzerať lepšie, aké v skutočnosti je,“ tvrdí.

Rusko bez Putina

Na Slovensku chodí po školách rozprávať o skutočnom Rusku. „Napríklad hovorím svoj príbeh, ako som volil v prezidentských voľbách z roku 2018,“ rozpráva Filipp. Opisuje, ako sa rozhodol ísť do volebnej miestnosti a kedže nesúhlasil s tým, ako vládne Vladimír Putin, na hlasovací lístok napísal: Rusko bez Putina. Rovno si to aj odfotil.

„O pár minút prišiel za mnou policajt, ktorý sa začal pýtať na môj pas. Keď som sa spýtal, na čo to potrebuje, on mi hovorí, že chce dať moje meno na zoznam teroristov a extrémistov.“ Filipp zdôrazňuje, že tento policajný postup bol len preto, čo napísal.

Filipp verí vo víťazstvo Ukrajiny. Berie to ako „predpoklad toho, že diktátorský režim v Rusku padne“, aktuality.sk

X X X

Demokrati si vybrali zlý názov. A ešte sú aj neúprimní (komentár Martina Behula)

Len máloktorý volič by o sebe povedal, že nie je demokrat. Na jednotnej definícii demokracie by sa však asi nezhodli.

V konkurencii Jabĺk, Dobrých volieb, Za ľudí, Obyčajných ľudí, Hlasov, Sme rodín či Slobôd a solidarít sa to môže zdať prekvapujúce, no najbezobsažnejší názov majú Demokrati. Demokracia a jej variácie sú totiž azda najobľúbenejším prívlastkom slovenských politikov. K demokracii sa hlási až 34 strán, z toho deväť nie je v likvidácii.

Hegerova samochvála

Paradoxne, Demokrati medzi nimi chýbajú. V registri politických strán stále svietia ako Modrá koalícia s predsedom Miroslavom Kollárom. Hegerovi Demokrati dokonca nie sú ani jediní demokrati politickej scény. Na papieri stále existujú Demokrati Slovenska Ľubomíra Kaníka, ktorých jediným politickým počinom bolo to, že odstúpili z volieb 2016 a odporučili voliť SaS.

Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na Občianskych demokratov Slovenska generál(poručík)a Pavla (Macka), ktorý dal hegerovcom košom, pretože nevie, aká je ich reálna sila. Aká je sila Mackových demokratov vie asi iba on, pretože prieskumy preferencií ich nemerajú. Tým teda nadväzujú na dlhú tradíciu strán s demokratmi v názve. Nikdy sa do parlamentu nedostali.

Byť najúspešnejšími demokratmi nebude pre Hegerovcov ťažké. So svojimi ambíciami a túžbou získať „silný mandát“ si však mohli zvoliť aj názov, ktorý ich vopred nepredurčuje pozerať sa na Národnú radu len zvonku. Trebárs taký, ktorým by sa členovia strany pred voličmi iba nepotľapkávali po vlastných pleciach. Demokrati nie je názov, ale samochvála.

Kto by nechcel byť demokratom a nemal rád demokraciu? Demokratické je KDH, ktoré zakladali odporcovia komunistického režimu, a demokratickou bola i SDĽ, ktorá vznikla z komunistickej strany. Demokraciu v názve mala i marginálna strana Priama demokracia, ktorá protestovala proti účasti Slovenska v NATO a presadzovala rozpustenie eurozóny.

Aj Mečiar bol demokrat

K demokracii sa hlási Hlas i Smer, proti ktorým chcú Demokrati bojovať. A samozrejme, za demokraciu bolo aj HZDS Vladimíra Mečiara, hoci mečiarizmus, ktorý nastolilo po roku 1994, nebol „slovenskou cestou“, ako to nazýval Mečiar, ale popretím demokracie. No na označenie voličského jadra HZDS sa aj tak zaužívalo ironické pomenovanie „babky demokratky“.

K myšlienkam demokracie odkazujú aj strany, ktoré si ju do názvu nenapíšu. Trebárs taká Republika o sebe hovorí, že je demokraticky orientovanou stranou. Predseda Milan Uhrík napríklad tvrdí, že Republika má lepší vzťah k demokracii ako súčasná vláda, teda i ako premiér Heger.

Nemusíme zostať na Slovensku. Maďarsko napríklad Európsky parlament a viaceré mimovládne organizácie už nepovažujú za úplnú demokraciu, no Fídesz premiéra Viktora Orbána, ktorý autokratizáciu krajiny spôsobil, bol kedysi skratkou názvu Zväz mladých demokratov.

Ak zájdeme ešte ďalej, tak trebárs čínska komunistická strana pokladá Čínu za najväčšiu demokraciu sveta napriek tomu, že na svete je len málo neslobodnejších krajín. Aj komunistický režim v štátoch východného bloku pred rokom 1989 sám seba označoval za ľudovú demokraciu.

Liberálni samovrahovia

Samozrejme, chápeme, prečo si Heger a jeho kolegovia zvolili názov Demokrati. Chcú ukázať, že sú tí dobrí, vyznávajú tie správne hodnoty a stoja na tej správnej strane „zápasu o charakter štátu“. Napokon, len máloktorý volič by o sebe povedal, že nie je demokrat. Ani voliči Hlasu, Smeru a zrejme aj Republiky nechcú prevratom zrušiť demokratické zriadenie a zaviesť diktatúru Roberta Fica.

To neurobil ani Mečiar. Lenže všetci „demokratickí voliči“ by sa sotva zhodli na jednotnej definícii demokracie. Pre mnohých z nich je demokracia ničím neobmedzenou vládou väčšiny a znamená inštinktívny odpor k elitám. Politici ako Milan Uhrík ich v tom utvrdzujú. To však nie je moderná demokracia, len jej zvulgarizovaná karikatúra, ktorá vyhovuje populistom.

Aj Hegerovi Demokrati zrejme vedia, že takáto demokracia na Slovensku nie je ohrozená. Nikto nespochybňuje suverenitu ľudu, deľbu moci či slobodné voľby. Ani Smer, Hlas a Republika nie. Keď hegerovci hovoria o ohrození demokracie, myslia tým niečo iné – trebárs ohrozenie nezávislosti súdov a ďalších kľúčových inštitúcií, oslabenie ochrany práv menšín či slobody médií. Teda to, čo priniesla Mečiarova slovenská cesta.

Skutoční demokrati na Slovensku by sa nemali báť o demokraciu, ale skôr o právny štát. Inými slovami, ak je na Slovensku niečo ohrozené, je to liberálna demokracia. Hegerovci sa teda zrejme riadia slovami nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steimaiera: demokracia je buď liberálna, alebo nie je žiadna.

Ak by chceli byť k voličom úprimní, volali by sa Liberálni demokrati. Lenže to na Slovensku, kde si 54 percent občanov myslí, že liberálna demokracia ich ohrozuje, nikdy neurobia. Ani hegerovci nie sú predsa samovrahovia, aktuality.sk

X X X

Riaditeľ štátneho inštitútu pripúšťa, že elektrina zdražie o 70 % a plyn o 140 % už budúci rok

Podľa Juraja Valachyho je dôležité povedať ľudom, aby mali čas zariadiť sa.

Keby sa ceny energií zastabilizovali na aktuálnej úrovni, tak by sa cena elektriny bez dotácií štátu zvýšila o 70 % a plyn o 140 %. Uviedol to počas stredajšej (8. 3.) diskusie organizovanej Slovenskou klimatickou iniciatívou riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Juraj Valachy.

Slováci sa plynu nevzdávajú

„Je dôležité povedať ľudom, čo je cieľ, aby mali čas sa zariadiť, využiť všetky dostupné prostriedky na zefektívnenie fungovania domácností,“ povedal Valachy. Dodal, že bez štátnej pomoci sa ceny energií v budúcom roku môžu výrazne zvýšiť aj pri súčasných relatívne nízkych cenách plynu a elektriny na trhu.

Hoci motivácia ľudí ísť do obnovy budov súvisí s cenami plynu, z prieskumov vyplýva, že väčšina ľudí na Slovensku sa plynu pre jeho nízke a dotované ceny vzdať nechce. Nová vláda však podľa Valachyho nemusí mať priestor na vyčlenenie ďalších troch miliárd eur na dotačné šeky. Pripomenul aj problematiku vykurovania, kde domácnosti, ktoré si kúria samy (drevom či štiepkou), žiadne dotácie nedostali.

Aktuálne sa pohybujú ceny elektriny pod 150 eur za megawatthodinu (MWh), pričom vlani krátko prekročili 1000 eur/MWh. Spotová cena zemného plynu aktuálne klesla na 40 eur/MWh a forwardová cena na rok 2024 iba mierne prevyšuje 50 eur/MWh. Regulované ceny plynu a elektriny platné v minulom roku vychádzali z výrazne nižších trhových cien a v súčasnosti platia domácnosti iba mierne vyššie ceny ako vlani, aktuality.sk

X X X

Bratislavský kraj si stojí za vyhadzovom bývalej tváre Jojky: Manipulovala s majetkom, šírila poplašné správy

 Mediálna kauza okolo bývalej hviezdy televízie JOJ naberá na obrátkach.

 Renáta Názlerová bola donedávna známou tvárou z televíznej obrazovky, objavovala sa vo viacerých projektoch televízie JOJ. Diváci si ju môžu pamätať zo Súdnej siene, talk-šou Supermama alebo seriálu Ochrancovia. Okrem moderovania a hrania je tiež autorkou viacerých kníh.

 Post riaditeľa zariadenia sa uvoľnil po odchode bývalej riaditeľky Violy Schmidtovej, ktorú pre situáciu v zariadení počas prvej vlny pandémie nového koronavírusu odvolal predseda BSK Juraj Droba. Zariadenie bolo počas prvej vlny pandémie v karanténe, keďže viacero klientov i zamestnancov bolo pozitívne testovaných, zaznamenaných bolo aj viacero úmrtí klientov zariadenia. V tejto súvislosti odvolal predseda BSK riaditeľku domova Violu Schmidtovú a do zariadenia nastúpila krízová manažérka Jana Matulová spolu s opatrovateľkou, zdravotnou sestrou a terapeutkou. Polícia pre situáciu v zariadení viedla trestné stíhanie za prečin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

 Centrum sociálnych služieb vypísalo výberové konanie, ktoré vyhrala Názlerová. Od októbra 2020 bola poverená vedením zariadenia a od marca 2021 bola oficiálne novou riaditeľkou.

Vedenie kraja ju odvolalo v polovici februára tohto roka a rozpútala sa mediálna prestrelka. Bývalá moderátorka a teraz už aj ex-riaditeľka DSS tvrdí, že bola odvolaná pre jej prílišnú mediálnu viditeľnosť. Podľa jej slov je iniciátorom odvolania župan Juraj Droba.

 O stanovisko sme požiadali aj samotnú Renátu Názlerovú, pričom doteraz sa nevyjadrila. Akonáhle dodá stanovisko, článok budeme aktualizovať. Bývalá riaditeľka postupne stupňuje mediálne výstupy namierené proti vedeniu Bratislavského samosprávneho kraja. Ten sa rozhodol na rôzne obvinenia rázne reagovať. Voči bývalej televíznej tvári má viacero mimoriadne závažných výhrad.

„Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa dôrazne ohradzuje voči zavádzajúcim a klamlivým vyjadreniam Renáty Názlerovej, bývalej riaditeľky Centra sociálnych služieb Pod Karpatmi v Pezinku. Pani Názlerová svojimi verejnými vyjadreniami závažne poškodzuje dobré meno zamestnancov samosprávneho kraja, ako aj centra sociálnych služieb a preto považujeme za dôležité na to reagovať. Riaditeľka bola odvolaná po dôslednom zvážení mnohých podnetov na jej osobu, ktoré prichádzali od jej nadriadených, podriadených, rodinných príslušníkov klientov zariadenia, ako aj od kolegov z iných zariadení sociálnych služieb v našom kraji,“ píše sa v oficiálnom vyhlásením BSK.

Kraj vykonáva v súčasnosti interný audit v zariadení.

 Bratislavský samosprávny kraj v niekoľkých bodoch zhrnul zlyhania, ktoré má mať Názlerová na konte. BSK napríklad tvrdí, že vybavenie a stroje určené pre klientov si dala odviezť domov, manipulovala s evidenciou majetku, simulovala chorobu, aby sa mohla venovať svojim súkromným aktivitám, konštruktívnu kritiku jej práce pripisovala osobnej animozite s vedením župy, počas zamestnania a počas pracovnej doby sa dlhodobo a opakovane venovala súkromným aktivitám, vytvárala virtuálnu realitu o svojej práci, šírila poplašné správy, skresľovala skutočný technický stav budovy, z centra sociálnych služieb urobila požičovňu náradia a zveličovanie a prekrúcanie bola jej pracovná metóda.

Kompletné znenie stanoviska BSK si prečítajte v priloženom vyhlásení.

Vybavenie a stroje určené pre klientov si dala odviezť domov. V súkromnej rezidencii u bývalej riaditeľky tak skončil napríklad notebook, bežiaci pás či úplne nová tlačiareň. To všetko na úkor klientov, ktorým ostalo buď staré vybavenie alebo žiadne. Zdravotne postihnutým a sociálne odkázaným takto zobrala zariadenia slúžiace na ich rehabilitáciu.

Manipulovala s evidenciou majetku. Zistené boli zásadné nezrovnalosti medzi zaplatenými a skutočne dodanými kusmi nábytku. Uvádzať nepravdivé údaje do evidencie majetku písomným pokynom prikázala aj zamestnancom zariadenia.

Simulovala chorobu, aby sa mohla venovať svojim súkromným aktivitám. Počas práceneschopnosti sa opakovane nachádzala mimo určeného miesta a napríklad moderovala súkromnú akciu, publikovala príspevky na sociálnych sieťach, na ktorých je evidentne vidieť, že sa nachádza mimo bydliska, aj mimo práce.

Konštruktívnu kritiku jej práce pripisovala osobnej animozite s vedením župy. V médiách sa opakovane snaží presvedčiť, že jej odvolanie bolo spôsobené napätými vzťahmi so županom. Nič nie je vzdialenejšie realite, ako toto tvrdenie. Naopak, na začiatku dostala plnú dôveru vedenia župy, avšak opakovane preukazovala, že manažérsky svoju pozíciu nezvláda. Návrh na odvolanie pani Názlerovej bol spoločným rozhodnutím vedenia župy a Odboru sociálnych vecí BSK. Zastupiteľstvo BSK tento návrh jednohlasne schválilo. Nie je teda pravda, že išlo o osobné, ani o svojvoľné rozhodnutie predsedu BSK, ako sa to snaží pani Názlerová prezentovať. Napokon, zo zákona takéto rozhodnutie ani nie je možné.

Počas zamestnania a počas pracovnej doby sa dlhodobo a opakovane venovala súkromným aktivitám, natáčala a zverejňovala súkromné videá, kvôli čomu nevenovala dostatočný čas práci riaditeľky. O tom, že práca riaditeľky nebola jej skutočná priorita, svedčia aj príspevky na sociálnych sieťach, kde usvedčuje samú seba.

Vytvárala virtuálnu realitu o svojej práci. Opakovane a bez predchádzajúceho súhlasu zriaďovateľa prezentovala v médiách a na sociálnych sieťach informácie o chode zariadenia sociálnych služieb, ktoré nezodpovedali realite. Svoje výsledky preceňovala, problémy zveličovala. Na túto skutočnosť bola upozornená, napriek tomu nedošlo k náprave.

Šírila poplašné správy o pandémii v centre sociálnych služieb a dokonca na sociálnych médiách vytvárala dojem, že župa nedá klientom ani najesť a napiť. Pod rúškom neschopnosti župy a jej pozície „záchrancu“ organizovala napríklad verejnú zbierku na ovocie klientom.

Skresľovala skutočný technický stav budovy a zariadení a následne vytvárala virtuálnu potrebu financovať opravy a nákupy, ktoré zariadenie (v takej miere) nepotrebovalo. Výsledkom bol aj nedostatok finančných prostriedkov na mzdy, ktorý samozrejme župa sanovala.

Z centra sociálnych služieb urobila požičovňu náradia. Napríklad kamarátke bezodplatne požičala na 8 mesiacov kosačku, ktorá patrila do majetku zariadenia.

Zveličovanie a prekrúcanie ako pracovná metóda. Pani Názlerová sa snaží navodiť dojem, že BSK nereagoval dostatočne na jej podnety a žiadosti týkajúce sa napríklad protipandemických opatrení či technických problémov./agentury/

X X X

 Markíza naznačila, čo uvidíte na jeseň: Takýto program by ste nečakali, plus veľká záhada

 Trhový líder naznačil, čo by mohli diváci vidieť počas nadchádzajúcej jesene. Markíza naznačila skladbu jesennej programovej štruktúry.

 Jarná sezóna sa iba naplno rozbieha, no televízia Markíza má už jasno, čo ponúkne svojim divákom po prázdninách. Počas minulotýždňového stretnutia najvyššieho vedenia televízie s vybranými novinármi, bola načrtnutá vysielacia štruktúra. Diváci sa môžu tešiť na pestrú ponuku premiér a zároveň sa potvrdili nové série pre viaceré formáty.

 Jesenná programová štruktúra sa ponesie v znamení viacerých prekvapení, ale aj návratov vybraných stálic. Avšak stále visí otáznik nad ťažiskovou šou. Zástupcovia televízia oficiálne potvrdili to, o čom sa už niekoľko mesiacov špekulovalo. Ďalšia séria šou Tvoja tvár znie povedome sa vysielať nebude, hoci v plánoch na rok 2023 uvedená bola. Po mimoriadne vlažných výsledkoch z jesene 2022 je tento krok zo strany Markízy logický. Otázkou zostáva, čo ju nahradí.

 Čo sa však dostane na obrazovky naberá konkrétne kontúry. Fanúšikovia Pána profesora majú dôvod na radosť, od septembra sa bude vysielať piata séria, pričom jej nakrúcanie by sa malo začať v najbližších týždňoch. Jeseň bez Farmy? Nemožné! Markíza chystá rekordnú, pätnástu, sériu, ktorá tradične obsadí druhé vysielacie pásmo takmer v celom týždni. Farma je absolútny televízny fenomén, ktorý si aj minulý rok vo svojom slote neoblomne držal status jednotky na trhu.

 Všetkých, ktorí si obľúbili nové seriály Mama na prenájom a Dunaj, k vašim službám je tu dobrá správa. Oba tituly budú na jeseň pokračovať novými sériami.

Pripravená bude aj druhá séria Výnimočnej Nikol, ale aj nového diváckeho hitu Na nože. Zelenú dostala aj nová dokumentárna reality šou Jama levová. Dragons‘ Den je formát televíznej reality šou, v ktorej súťažiaci predkladajú svoje podnikateľské nápady skupine investorov rizikového kapitálu v nádeji, že od nich získajú financie pre svoje projekty.

 Ako by teda mohla vyzerať vysielacia štruktúra Markízy počas jesene? Pondelok by mohol obsadiť Pán profesor, utorky a štvrtky Dunaj, k vašim službám, stredy by mohli patriť pokračovaniu Na nože, neskôr Jame levovej, piatky Výnimočnej Nikol. V sobotu farmárskemu Duelu a nedele tradične ťažiskovej šou. Počas pracovného týždňa by druhé večerné pásmo mala, tradične, obsadiť Farma./agentury/