Hrozí svetová potravinová kríza, varuje OSN a Svetová banka. Vo Veľkej Británii sú prázdne regály. Nedostatok ovocia a zeleniny môže pretrvávať až do konca mája. Niektoré britské obchody majú tak problém so zásobovaním a pristúpili k nákupom na prídel.
„Paradajky, papriky a baklažány budú k dispozícii vo veľkom až v máji, takže to bude trvať dlhšie ako pár týždňov,“ povedal pre britskú stanicu BBC Lee Stiles zo Združenia pestovateľov Lea Valley (LVGA). Pre britských producentov je podľa neho príliš neskoro na to, aby pokryli nedostatok.
Predvčerom sa pre obmedzenie nákupov niektorých druhov ovocia a zeleniny rozhodol reťazec Tesco. Nadviazal tak na skorší krok konkurentov Aldi, Morrisons či Asda. Dôvodom je nedostatok ovocia a zeleniny, bezprostredne spôsobený chladným počasím na juhu Španielska a na severe Afriky, upozorňuje ekonóm Lukáš Kovanda.
Tri kusy paradajok alebo uhoriek na zákazníka. K takémuto kroku pristúpili viaceré reťazce ako Tesco, Aldi či Asda. Obchod Morrisons počet obmedzil dokonca iba na dva kusy na zákazníka. Asda a Morrisons však na prídel majú väčší okruh ovocia či zeleniny, vrátane šalátu, brokolice, karfiolu alebo malín.
„Británia je na dodávkach ovocia a zeleniny zo zahraničia závislejšia ako v minulosti, pretože domáca produkcia trpí kvôli nedostatku vhodnej pracovnej sily – dôsledku brexitu – a kvôli vyšším cenám energií a hnojív, čo je zase dôsledok predovšetkým vojny na Ukrajine a súvisiacich sankcií,“ píše Kovanda. Upozorňuje, že v podobných problémoch ako britské reťazce sa však ocitajú aj tie írske. „Nedostatok ovocia a zeleniny má vskutku medzinárodný presah. A netýka sa len ovocia a zeleniny,“ dodáva.
Viacero medzinárodných organizácií varuje pred globálnou potravinou krízou. V zhruba dva týždne starom spoločnom stanovisku upozorňujú, že po desaťročiach zlepšovania celosvetového zásobovania potravinami sa teraz situácia zhoršuje. Je to dôsledok narušenia medzinárodných dodávateľsko-odberateľských reťazcov, klimatickej zmeny, pandémie, globálneho rastu úrokových sadzieb a vojny na Ukrajine. Pod spoločné vyhlásenie sa podpísalo OSN, Svetová banka, MMF a iné organizácie./agentury/
X X X
Klamlivé tvrdenia o vojne proti Ukrajine a aká je skutočnosť
Slovenský informačný priestor je zaplavený dezinformáciami, ktorých cieľom je manipulovať verejnú mienku. Od vypuknutia ruskej agresie proti Ukrajine 24.2. 2022 sa tieto snahy stupňujú.
Informačnú scénu zaplavili lži o Ukrajine už pred ruskou inváziou. Podobne to vyzerá po vpáde ruských vojsk na zvrchované ukrajinské územie. Kyjev však nedal Moskve nijakú zámienku na útok. Počas vojny rozpútanej Ruskom trpí na Ukrajine aj veľa detí. Na snímke z poničeného mesta Buča sú chlapci, ktorí v rámci humanitárnej pomoci dostali aj slané tyčinky a čipsy.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa preto rozhodlo zozbierať najčastejšie sa objavujúce klamlivé tvrdenia a konfrontovať ich s faktami.
„Ukrajine by sme nemali posielať zbrane.“
Podľa Charty OSN, ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada OSN neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Vojenská podpora je preto v súlade s medzinárodným právom: krajiny môžu poskytovať zbrane a inú podporu nespravodlivo napadnutému štátu, aby sa mohol brániť. Dodávkami zbraní je Ukrajina podporovaná pri legitímnej ochrane územnej celistvosti a nezávislosti, čo sú hodnoty, na ktorých je postavené aj Slovensko.
„Kyjev odmieta rokovať s Moskvou.“
Ukrajinci jednoznačne chcú mier vo svojej krajine. Ruská predstava mieru je však neprípustná, keďže Moskva požaduje, aby sa Ukrajina vzdala, odstúpila okupované územia a akceptovala aj ďalšie požiadavky. Zároveň Rusko situáciu vyhlásením čiastočnej mobilizácie a anexiou ďalšieho ukrajinského územia ďalej eskaluje a vysiela jasný signál medzinárodnému spoločenstvu, že je pripravené pokračovať v agresívnom konaní a nemá v úmysle riešiť konflikt mierovou cestou.
„Inváziu vyprovokovala Ukrajina so Západom.“
Ukrajina na Rusko vojensky nezaútočila (na rozdiel od neho) a nezhromažďovala vojská na pri spoločných hraniciach s cieľom útoku. Všetky suverénne štáty, čiže aj Ukrajina, si môžu slobodne určiť zahraničnú orientáciu a bezpečnostnú politiku. Neexistujú žiadne politické ani právne záväzky NATO, že aliancia sa nerozšíri za hranice znovuzjednoteného Nemecka, o ktorých Rusko tvrdí, že ich Západ porušil.
„Referendá vyzneli v prospech Ruskej federácie.“
Takzvané referendá o pripojení ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti (18 % ukrajinského územia) nespĺňajú podmienky legitimity. Už formulácia referendových otázok hrubo porušila medzinárodné právo. Hlasovanie sa uskutočnilo pod dohľadom cudzej vojenskej okupačnej moci, bez prítomnosti nezávislých pozorovateľov a bez nutnosti identifikácie voličov. Takzvané referendá sú zásahom do zvrchovanosti, nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Nelegitímne referendá odsúdilo v októbri 2022 Valné zhromaždenie OSN (143 krajín súhlasilo s tým, že Rusko vykonalo anexiu).
„Sankcie proti Rusku sú neúčinné.“
V máji 2022 klesol medziročne HDP Ruska o 4,3 %, v apríli o 2,8 %. Ťažba plynárenského gigantu Gazprom za prvých šesť mesiacov medziročne klesla o 8,6 %. Kumulatívne za 2. štvrťrok 2022 znížil Gazprom svoju produkciu o 20 %, čo sa od založenia spoločnosti v roku 1989 nikdy nestalo. Export ruskej ropy v júni 2022 klesol na 7,4 mil. barelov denne, čo je najnižšia úroveň od augusta minulého roka. Vážnym problémom čelí ťažba ropy v rámci projektu Sachalin-1 po odchode spoločnosti Exxon, ktorá sa už takmer zastavila (znížila sa 22-krát): z 220 000 na 10 000 barelov denne.
„Genocída ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine.“
Nie je žiaden dôkaz o systematickej perzekúcii rusky hovoriacich občanov zo strany ukrajinských úradov. Rovnako neexistujú žiadne náznaky o systematickom zabíjaní na základe národnostných, rasových, náboženských, kultúrnych či jazykových príčin zo strany Ukrajiny. Toto potvrdila tak Rada Európy, ako aj vysoký predstaviteľ OSN pre ľudské práva a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá mala od roku 2014 v Donbase pozorovateľskú misiu. Jej súčasťou boli aj ruskí pozorovatelia. V žiadnej zo správ misie OBSE nie je genocída rusky hovoriaceho obyvateľstva spomenutá.
„Kyjev vyrába zbrane hromadného ničenia.“
Na Ukrajine sa nachádzajú biologické laboratóriá podobne ako v iných štátoch, Slovensko nevynímajúc. Tvrdenia o výrobe a vývoji biologických zbraní však nevychádzajú z objektívnej reality. Proti týmto obvineniam sa postavili aj predstavitelia OSN, ktorí konštatovali, že si nie sú vedomí žiadnych programov zameraných na vývoj akýchkoľvek zbraní hromadného ničenia na území Ukrajiny./agentury/
X X X
Padla i dôležitá otázka. Za najťažší deň označil Zelenskyj ten, keď uvidel Buču po deokupácii
Zelenského kritik sa na tlačovku nedostal. Novinárke, ktorá sa ho pýtala na vyvodenie zodpovednosti voči bývalému šéfovi SBU a Zelenského kamarátovi z detstva, nedovolili dokončiť otázku.
Na otázky novinárov odpovedal dve a pol hodiny. Komentoval čínsky návrh plánu ukončenia vojny, svoje cesty za hranice Ukrajiny i vojenskú pomoc spojencov. Na tlačovej konferencii prezidenta Volodymyra Zelenského k výročiu ruskej invázie odznelo aj to, ktorý deň počas uplynulého roka považuje za najťažší.
„To, čo som uvidel vo chvíli, keď sme deokupovali Buču. Bolo to strašné. Uvideli sme, že diabol nie je kdesi tam, ale tu na zemi,“ povedal Zelenskyj.
Viditeľne dojatý bol najmä pri záverečnej otázke, keď sa ho jedna z ukrajinských novinárok spýtala na rodinu. Ukrajinský prezident priznal, že sa vôbec nevidí s rodičmi a veľmi sporadicky sa vidí so svojimi deťmi.
Selfie aj odobratý mikrofón
Jeho tlačovú konferenciu však poznačil moment, keď sa vyhol priamej odpovedi na kritickú otázku.
Ukrajinské vedenie mesiace čelí kritike, že do tzv. televízneho maratónu, teda programu, ktorý vysiela neustále spravodajstvo o situácii v krajine, nemajú prístup kritici. Vytkla mu to aj prítomná novinárka Piateho kanálu.
Žurnalistka sa Zelenského spýtala, či ľutuje, že pred rokom verejne zľahčoval možnosť ruského vtrhnutia, či cíti osobnú zodpovednosť za to, že občania neboli informovaní o blížiacej sa reálnej hrozbe a či túto hrozbu ľudia z prezidentovho okolia podceňovali. Keď sa začala pýtať na to, aký trest by mal poniesť Ivan Bakanov, Zelenského priateľ z detstva, ktorý bol do júla 2022 šéfom Bezpečnostnej rady Ukrajiny, vzali jej mikrofón.
Hodinu predtým si pritom Zelenskyj spravil selfie s azerbajdžanským novinárom, ktorý ho o to požiadal v priamo prenose, načo prezidentov hovorca Serhij Nykyforov novinárom dôrazne odkázal, aby sa to už neopakovalo.
Narážky na Porošenka
„Od 24. februára som bol tu a nikam som sa nepodel. Zdá sa mi, že dôležité je, že sme nestratili krajinu. Áno, vďaka našim ľuďom, našim ozbrojeným silám a trošku i vďaka mne, hoci sa vám to nepočúva príjemne. Nie som žiadny hrdina, ale čosi som spravil. Sme v Kyjeve, deokupovali sme veľa miest, máme zbrane NATO, bojujeme a nepodpisujeme zradcovské dohody, Minské dohody a podobne,“ odpovedal jej Zelenskyj.
Narážal pri tom na bývalé politické vedenie s Petrom Porošenkom na čele.
Novinárke zároveň povedal, že je to on, kto „zničil ruskú prítomnosť v parlamente, ruské televízne kanály aj oligarchov“. „Prepáčte, jeden z nich je vlastníkom vašej televízie,“ povedal opäť narážajúc na Porošenka.
Kritik sa na tlačovku nedostal
Podobné otázky plánoval Zelenskému klásť aj jeho známy kritik, vojnový novinár Jurij Butusov. Butusov však nedostal novinársku akreditáciu z dôvodu obmedzených kapacít v sále. „Politik, ktorý sa snaží vyhnúť nepríjemným otázkam, sa pokúša zavádzať svojich voličov,“ napísal Butusov na sociálnej sieti.
Novinár sa so Zelenským pochytil už počas tlačovej konferencie v roku 2021, keď novinár prezidentovi vyčítal zmarené operácie ukrajinských špeciálnych síl. Butusov vtedy Zelenskému dokonca povedal, že má na svedomí smrť ľudí.
Teraz sa ho okrem iného plánoval spýtať aj na to, ako je možné, že sa juh Ukrajiny po 24. februári dostal tak bleskovo pod kontrolu ruských okupačných síl.
I novinárka Anna Romanenková vo vlaňajšom rozhovore pre Aktuality.sk upozornila, že mesto Mariupol pravdepodobne nechránila žiadna protivzdušná obrana.
„Mariupol – kľúčové mesto od roku 2014. Verili sme, že je to pevnosť. Od vojakov sme počuli, že systém protivzdušnej obrany stál pri Berďansku, no v roku 2020 ho odtiaľ odviezli. Neviem však túto informáciu overiť, nikto mi neodpovedá na moje novinárske otázky,“ povedala, aktuality.sk
X X X
Generál Pavel: Politický vývoj na Slovensku znepokojivý
Česká eurokomisárka Věra Jourová sa obáva, že by sa Slovensko mohlo po predčasných parlamentných voľbách stať v rámci EÚ druhým „Maďarskom“.
Politický vývoj na Slovensku je podľa zvoleného českého prezidenta Petra Pavla znepokojivý. Česká eurokomisárka Věra Jourová sa obáva, že by sa Slovensko mohlo po predčasných parlamentných voľbách stať v rámci EÚ druhým „Maďarskom“. Uviedli to v piatok počas debaty k prvému výročiu vojny na Ukrajine, ktorú usporiadalo Zastúpenie Európskej komisie v Česku.
„Ak odhliadnem od vývoja na Slovensku, ktorý je znepokojivý a mali by sme ho sledovať veľmi pozorne, Maďarsko sa snaží ísť vlastnou cestou už dlhšiu dobu,“ reagoval Pavel na otázku o postoji Maďarska k prijímaniu sankcií proti Rusku. Považuje to za zásadný problém napríklad aj pre Vyšehradskú štvorku (V4).
Otáznik nad V4
Jej ďalšia existencia je podľa neho otázna v prípade, ak sa členské štáty nezhodnú na základných postojoch. Medzi ne zaraďuje aj vzťah k Rusku a Ukrajine. „Ak sa nedokážeme zhodnúť na základných veciach, je otázkou, či v takom zoskupení máme zotrvávať alebo či má vôbec nejakú nádej na životaschopnú zmenu,“ vyhlásil Pavel. Zároveň dodal, že by bolo predčasné V4 úplne zatratiť. Keď bude ČR zoskupeniu predsedať, malo by podľa neho tieto otázky vzniesť.
Jourová zdôraznila, že Rusko v Európe intenzívne posilnilo svoju propagandu, pričom najviac zasiahnuté sú podľa jej slov Slovensko a Bulharsko. Zdôraznila, že obe krajiny čakajú voľby. „V oboch krajinách vidíme politikov, ktorí sa neštítia robiť si politické body na strachu ľudí z vojny. Mám obavu, že by to mohlo znamenať, že nebudeme mať Maďarsko jedno, ale tri,“ povedala eurokomisárka.
Kritizovala tiež európskych politikov za podľa jej slov zbytočne uhladenú politickú korektnosť voči maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. „Viktor Orbán nie je len problém pre V4. Je veľkou neznámou, ako sa bude ďalej Maďarsko vyvíjať, pre celú Úniu,“ myslí si Jourová. Jediný, kto bol schopný naňho verejne morálne apelovať, bol podľa nej ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aktuality.sk
X X X
Slovensko roky v napätí? Generál Macko naznačil 3 scenáre vývoja vojny na Ukrajine
Už 365 dní je na území Ukrajiny klasická veľká vojna, ktorá nebola ne európskom kontinente od roku 1945. Konštatuje to po roku od vypuknutia ruskej vojenskej agresie u východného suseda generál vo výslužbe Pavel Macko.
„Čísla hovoria samé za seba. Nielenže bolo 5-tisíc rakiet všetkého druhu, s výnimkou toho, že nemali jadrové alebo chemické hlavice. Boli to vlastne všetky možné zbrane, ktoré Rusko použilo. Útočia na celú Ukrajinu a to vidíme cyklicky v raketových útokoch. Okrem toho nasadili vyše 400-tisíc vojakov priamo na bojisku na frontovej línii. Je to totálna devastácia v priestoroch bojov, ale aj do hĺbky celej krajiny,“ povedal Macko v Ranných novinách TV JOJ.
Ide o 1200 kilometrov frontovej línie a boje prebiehajú vo východnej a južnej časti Ukrajiny. „Rusi sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu. O Bachmute sa hovorí dlho, že ho Rusi obkľúčili. Ale Bachmut sa stále zhruba 8 mesiacov drží. Ruské vojská sa tlačia pri Vuhledare na juhozápade od Donecka. Taktiež sporadické ostreľovania a pokusy ruských síl sú aj v oblasti Kyjeva a severnej časti krajiny. Je to veľmi intenzívny boj. Ruská zimná ofenzíva sa už začala. Nebolo to niečo spektakulárne. Rusi zvyšujú tlak, ale Ukrajinci sa úspešne bránia. Ten postup je ďaleko pomalší,“ pokračoval generál.
Porušovanie konvencií
Rusi však útočia aj na civilné obyvateľstvo, čo je proti medzinárodným ženevským konvenciám a dodatkovým protokolom „Hovorí sa tomu všeobecné humanitárne právo a pravidlá vedenia ozbrojeného konfliktu,“ vysvetľoval Macko.
„Práve po druhej svetovej vojne pristúpili krajiny sveta k tejto konvencii, aby vo vojne nenastalo besnenie voči civilistom. Buča bola prvá ilustrácia, kedy si všetci uvedomili, že to nie je len ostreľovanie sídlisk raketometmi, čo je nezmysel. Ale že dochádza aj k mučeniu civilistov, systematickému zneužívaniu násilia voči bezbranným civilistom. Videli sme búranie jedného tabu za druhým v prípade konvencií. Rusi používali kazetovú muníciu v obývaných priestoroch, ale aj termobarické zbrane. Videli sme aj zápalné zbrane namierené voči civilistom. Až potom, čo sa ruské vojská stiahli od Kyjeva, odkrylo sa v plnom rozsahu – o čom táto invázia je. Že to nie je len nejaká ,špeciálna vojenská operácia’, ale je to celoplošná vojna, ktorá z ruskej strany nemá žiadne pravidlá,“ vyhlásil Macko.
Blokovanie BR OSN
Za normálnych okolností by v prípade vojny na Ukrajine zasadala Bezpečnostná rada (BR) OSN a vynútila by mier, doplnil.
„Alebo by BR dokonca dala dokopy aj vojsko, ktoré by vytlačilo agresora. Ale keďže Rusko je stály člen BR, blokuje to. OSN má význam, ale momentálne sú všetky mechanizmy narušené. Či BR OSN, alebo OBSE. Jediná možnosť, bez toho, aby sme sa zapojili do konflktu, je, dodávať Ukrajincom zbrane,“ uviedol.
„Ukrajinci sa doteraz úspešne bránili, ale vyčerpávajú sa a sú závislí na vonkajšej pomoci. Na to potrebujú tanky, bojové vozidlá či presné delostrelectvo,“ pokračoval.
Vývoj konfliktu
Pavel Macko pri ďalšom vývoji hovoril o troch scenároch konfliktu.
„Vidíme, že vojna je veľmi nepredvídateľná. Nikdy neplatia papierové predpoklady, veď podľa nich by už Ukrajina nemala existovať. Ale ubránila sa. V prvom počiatku de facto bez vonkajšej pomoci, lebo systémy S-300 boli jedny z prvých väčších komplexnejších zbraňových systémov, ktoré dostala. Mali sme 4 fázy: najprv bol vyhlásený ruský útok, ďalej bitka o Donbas, na konci toho bola protiofenzíva Ukrajiny a teraz je znovu opotrebovávacia vojna,“ pripomenul.
Sú tri scenáre vojny podľa generála Macka.
„Prvý je optimistický a naozaj sa naplní to, čo hovorí prezident Volodymyr Zelenský. Že Ukrajinci budú tlmiť ruskú ofenzívu a v momente, keď ofenzíva skončí, oni udrú naspäť na východe Ukrajiny či inom priestore. Pokiaľ vykonajú výraznú protiofenzívu, môžu dostať ruské sily do stavu, že ruské vedenie sa rozhodne buď pre totálnu vojnu, alebo sa stiahne. To by mohol byť úspech Ukrajiny.“
„Realistický scenár by mohol byť taký, že ,bohužiaľ, prelievanie sa iniciatívy bude pokračovať. Konflikt bude trvať niekoľko rokov. Ani jedna strana nemá takú výraznú prevahu, že by dokázala rýchlo rozhodnúť konflikt.“
„Najpesimistickejší scenár je ten, že síce bude prebiehať toto opotrebovávanie, ale v určitom momente sa Rusi doslova zakopú na okupovaných územiach. Budú ich zúrivo brániť s tým, že Ukrajinci nebudú schopní toto prelomiť a Rusi budú sporadicky bombardovať územie Ukrajiny. Budeme tak v zamrznutej vojne, ktorá bude pokračovať na celom území Ukrajiny a tým pádom neumožní Ukrajincom rekonštruovať krajinu a nás bude roky držať v napätí.“, aktuality.sk
X X X
Rastie počet Američanov, ktorým sa zdá, že USA Ukrajine pomáhajú až príliš
Americký Kongres za prvý rok plnohodnotnej ruskej vojny proti Ukrajine vyčlenil na pomoc napadnutej krajine a súvisiace iniciatívy 113 miliárd dolárov. Hodnota vojenskej pomoci ďaleko prevyšuje rozsah podpory poskytovanej partnerom Washingtonu v bežných rokoch. Väčšina Američanov takýto postup stále schvaľuje, prieskumy verejnej mienky však ukazujú silnejúce pochybnosti v americkej spoločnosti, uviedol vo štvrtkovej analýze web PolitiFact.
Prezident USA Joe Biden a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy šéfa Bieleho domu v Kyjeve.
V sondážach uskutočnených v marci, máji a septembri 2022 a v januári 2023 agentúra Pew Research Center zistila, že podiel respondentov, ktorí povedali, že USA pomáhajú Ukrajine príliš, postupne rastie. Zo siedmich percent sa zvýšil najskôr na 12, potom na 20 a nakoniec na 26 percent. Iné prieskumy zase svedčia o tom, že čím ďalej viac Američanov nechce, aby USA naďalej posielali zbrane či štátne peniaze priamo Ukrajine.
Podľa dostupných údajov je trend najviac viditeľný u republikánov, zatiaľ čo niektorí predstavitelia strany v Kongrese či kandidáti na prezidenta vyjadrujú pochybnosti ohľadom podpory Kyjeva. Pri otázkach agentúry Pew sa na strane respondentov, ktorí sa označili za republikánskych alebo skôr republikánskych voličov, za desať mesiacov zvýšil na štvornásobok podiel tých, podľa ktorých je americká podpora Ukrajiny príliš intenzívna. V marci 2022 predstavoval deväť percent a minulý mesiac 40.
Američania podľa prieskumov naďalej stoja za ukrajinskou snahou brániť svoje územie, hoci by to malo znamenať zdĺhavý konflikt. Avšak s rastúcim objemom prostriedkov, ktoré USA na pomoc napadnutej krajine vynakladajú, rastie aj počet tých, ktorí začínajú svoje stanovisko prehodnocovať.
Od 24. februára 2022, keď sa vojna začala, odsúhlasil Kongres štyri samostatné návrhy o vyčlenení peňazí na pomoc Ukrajine, s celkovou cenovkou 113 miliárd dolárov. Z toho 50 miliárd predstavuje priama pomoc pre ukrajinskú armádu, ďalších 27 miliárd je určených na financovanie ukrajinského štátu a 15 miliárd na humanitárnu pomoc. Zvyšné peniaze dostali k dispozícii americké inštitúcie na čele s armádou na iniciatívy reagujúce na ruskú vojnu, okrem iného vyšetrovanie vojnových zločinov.
„Míňame v priemere približne sedem miliárd dolárov mesačne,“ povedal Mark Cancian z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS).
Rozsah vojenskej pomoci je obrovský v porovnaní s čiastkami typicky poskytovanými vojenským spojencom USA. Najväčší príjemca za rok 2020 bol Izrael, pričom americká vojenská podpora dosiahla hodnotu 3,3 miliardy dolárov. Ďalší štyria najvýznamnejší príjemcovia tohto roka – Afganistan, Egypt, Irak a Jordánsko – dostali od 500 miliónov dolárov po 2,8 miliardy.
Pokiaľ ide o absolútnu sumu poskytnutú Ukrajine, USA sú jej najväčším podporovateľom. Pri prepočte asistencie na hrubý domáci produkt sú však na piatom mieste za štyrmi krajinami východnej Európy, ktoré sa obávajú o vlastnú bezpečnosť. Rebríček vedie Estónsko pred Lotyšskom, Litvou a Poľskom.
„Pomáhať Ukrajine… je v záujme našej krajiny, pretože to oslabuje schopnosť Ruska ohroziť nás, teraz alebo v budúcnosti,“ myslí si politológ z West Virginia University Erik Herron. „Tiež to môže mať dodatočný prínos a priviesť iné agresívne mocnosti k prehodnoteniu vojenských akcií vo svetle ponaučenia z tejto vojny. Týmto spôsobom to môže ďalej posilniť národnú bezpečnosť,“ dodal.
Analytici spomínajú rôzne dôvody od praktických po morálne, prečo považujú rozhodnutie pomáhať Ukrajine za správne. Bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine Steven Pifer, ktorý teraz pôsobí pri výskumnom ústave Brookings Institution, napríklad pripomenul tzv. Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom „americkí činitelia uviedli, že Spojené štáty sa budú o Ukrajinu zaujímať a podporovať ju“.
Herron uznáva, že niektorí Američania sa týmito argumentmi nenechajú presvedčiť, pretože Rusko im nemusí pripadať nepriateľské a Ukrajina na druhej strane ako krajina zasluhujúca pomoc. „Dôkazy ale minimálne podporujú stanovisko, že pomáhať Ukrajine je prínos pre americkú národnú bezpečnosť,“ povedal politológ./agentury/
X X X
Medvedev: Rusko musí posunúť hranice čo najďalej, hoci až k Poľsku
Rusko musí posunúť hranice, na ktorých pre neho hrozí nebezpečenstvo, čo najďalej, aj keby to bolo až k Poľsku. Dnes to na telegrame napísal bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev.
Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda bezpečnostnej rady Dmitrij Medvede. Na prvé výročie ruského vpádu na Ukrajinu uviedol, že „si vezmeme späť svoje územia a ochránime svoj ľud, ktorý trpel počas genocídy a ostreľovania“. Ochrana ruskojazyčných obyvateľov Ukrajiny bola pred rokom jednou zo zámienok, prečo Moskva začala inváziu do susednej krajiny.
Podľa Medvedeva by rokovania s ukrajinským vedením boli ťažké, pretože o Ukrajine nebude rozhodovať „nejaký (prezident Volodymyr) Zelenskyj, ak bude ešte nažive. Rozhodovať budú za oceánom tí, ktorí majú vo svojich rukách dodávky zbraní Kyjevu a posielanie peňazí na podporu zvyškov ukrajinskej ekonomiky“. Otvorený konflikt zakončí „nejaká zmluva bez zásadných dohôd o skutočných hraniciach“, uviedol Medvedev. Varoval, že potom sa môže stať, že „noví krvaví chlapci, ktorí si hovoria legálna ukrajinská vláda, znovu vyprovokujú globálny konflikt“. Preto je podľa Medvedeva tak dôležité dosiahnuť všetky ciele špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva inváziu do susednej krajiny nazýva. Rusko musí „odsunúť hranicu ohrozenia čo najďalej, aj keby to mala byť hranica Poľska“.
Rusko útokom na Ukrajinu z minuloročného 24. februára rozpútalo najhorší ozbrojený konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny, ktorý si podľa odhadov vyžiadal desaťtisíce obetí na oboch stranách a vyhnal milióny ľudí z ich domovov. Ruské vedenie tvrdí, že jeho cieľom je okrem „oslobodenia ruskojazyčného obyvateľstva“ aj „denacifikácia“ a „demilitarizácia“ Ukrajiny. Kyjev a jeho spojenci označujú ruskú inváziu za nevyprovokovanú a neopodstatnenú av úplnom rozpore s medzinárodným právom./agentury/
X X X
Maďarsko s ostatnými ambasádami neodsúdilo inváziu. Urobilo to samo
Veľvyslanectvá 35 štátov na Slovensku a diplomatická misia Európskej komisie zverejnili spoločné vyhlásenie pri príležitosti prvého výročia vpádu ruských vojsk na Ukrajinu, maďarská ambasáda sa k textu nepridala. Maďarsko nepodpísalo tento dokument ako jediná členská krajina EÚ i NATO. Denník Pravda zistil príčinu: veľvyslanectvo v Bratislave konalo podľa pokynu z Budapešti, pričom porušilo slovo, ktoré predtým dalo. (Ambasáda sa napokon postavila proti vpádu ruských vojsk vo vlastnom statuse na sociálnej sieti.)
Text vyhlásenia poslala do Pravdy a do ďalších slovenských médií poľská ambasáda, ktorá koordinovala prípravu vyhlásenia. Signatári v ňom píšu o nevyprovokovanej a o neoprávnenej celoplošnej invázii.
„Barbarská a útočná vojna Ruska spôsobila nepremožiteľnému ľudu Ukrajiny nevýslovné utrpenie,“ konštatovali, pričom opakovane ubezpečili, že ich štáty podporujú územnú celistvosť napadnutej zvrchovanej krajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
„Rovnako podporujeme právo Ukrajiny brániť sa proti ruskej agresii. Čo najdôraznejšie odsudzujeme pokračujúcu ruskú agresiu proti Ukrajine a požadujeme bezpodmienečné stiahnutie ruských síl z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny,“ pokračuje text spoločného vyhlásenia s tým, že signatári tvrdia, že „Rusko sa musí zodpovedať za zločiny a utrpenie spáchané na Ukrajine“.
Zdôraznili, že ich krajiny budú pokračovať v poskytovaní politickej, ekonomickejvojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné. „Oceňujeme neochvejný postoj Slovenska proti aktivitám Ruska, veľkorysé prijatie Ukrajincov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, a dodávanie vybavenia na pomoc Ukrajine pri jej obrane,“ napísalo 36 veľvyslancov.
V závere spoločného vyhlásenia vyjadrili nádej, že vojnu vyhrá napadnutý štát: „Aby v Európe zavládol mier, sloboda a demokracia, musí Ukrajina zvíťaziť. Stojíme pri Ukrajine. Sláva Ukrajine.“
Denník Pravda oslovil maďarské veľvyslanectvo s otázkou, či vedúci diplomatickej misie bol oslovený s ponukou, aby sa podpísal pod spoločné vyhlásenie a ak áno, aké dôvody viedli k tomu, že sa nepridal k signatárom. E-mailová odpoveď od ambasády v priebehu 24 hodín neprišla.
Foto: SITA, Marián Peiger
Csaba Balogh pôsobí na Slovensku vo funkcii maďarského veľvyslanca už druhýkrát. Do Bratislavy pricestoval pred niekoľkými týždňami. Predtým tu bol ambasádor niekoľko rokov od septembra 2011, keď poverovacie listiny odovzdal vtedajšiemu prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi. Archívna snímka.
Naopak, na podobnú otázku reagoval poľský veľvyslanec Krzysztof Strzalka: „Môžem potvrdiť, že maďarský veľvyslanec mal možnosť pripojiť sa k spoločnému vyhláseniu, ako aj zástupcovia iných diplomatických misií akreditovaných na Slovensku, túto možnosť však nevyužil.“
Veľvyslancom Maďarska na Slovensku je Csaba Balogh. Túto funkciu zastáva už druhýkrát. Predtým ju vykonával od jesene 2011, teraz sa vrátil na Slovensko pred pár týždňami.
Napriek tomu, že zastupiteľský úrad, ktorý vedie Balogh, nereagoval na otázku, Pravde sa podarilo zistiť, prečo veľvyslanec zabránil súhlasu maďarskej diplomatickej misie so spoločným vyhlásením. Pozadie objasnili dvaja diplomati členských štátov EÚ a NATO pôsobiaci na Slovensku. Vyjadrili sa pod podmienkou záruky ich anonymity (nasledujúce citáty patria týmto diplomatom).
Návrh vyhlásenia bol vypracovaný tento mesiac a jednotlivé veľvyslanectvá k nemu poskytli svoje pripomienky. Maďarská ambasáda 20. februára neskoro večer poslala ostatným zastupiteľským úradom na Slovensku e-mail, v ktorom sa najprv poďakovala poľskému diplomatovi za koordinovanie prípravy spoločného vyhlásenia. Napísala ho maďarská diplomatka pôsobiaca v Bratislave. „Informovala, že v Budapešti sa koná tradičné výročné stretnutie maďarských veľvyslancov a generálnych konzulov. Uviedla, že ambasáda práve dostala spätnú väzbu z maďarského ministerstva zahraničných vecí.“
Rezort diplomacie vydal pokyn veľvyslanectvu, aby oboznámilo ostatné zastupiteľské úrady na Slovensku, že Maďarsko je pripravené pridať sa k spoločnému vyhláseniu v prípade, že do textu zaradia jeho doplňujúcu vetu. „Chceme okamžité prímerie a aby sa začalo mierové rokovanie!“ znela požadovaná veta. Ostatní to však odmietli. „Po nesúhlase organizátorov vložiť uvedenú vetu do textu Maďarsko požiadalo, aby nebolo zaradené na zoznam štátov podpísaných pod spoločné vyhlásenie.“ Maďarská strana totiž porušila predtým dané slovo. „Žiadosť Maďarska smerovala proti dohodnutému postupu, aj zástupca maďarskej ambasády, priamo zúčastnený na prípravných stretnutiach, sa zaviazal, že navrhnutý text vyhlásenia sa už nebude nijako upravovať.“
Vládni politici v Budapešti sú známi tým, že nestoja jednoznačne po boku Ukrajiny po jej napadnutí ruskou armádou 24. februára 2022. Premiér Viktor Orbán nedávno vyhlásil, že s touto vojnou EÚ i NATO nemajú nič spoločné, pretože podľa neho ide o ozbrojený konflikt medzi dvomi slovanskými národmi (štátmi). Zároveň vytrvalo odmieta možnosť, že by Maďarsko poskytlo zbrane či muníciu ukrajinským vojakom.
Zahraniční diplomati, ktorých oslovila Pravda, sa nazdávajú, že maďarská ambasáda použila zámienku, aby sa napokon k spoločnému vyhlásenia nepridala. „Neviem si predstaviť, že diplomatická misia v Bratislave priebežne nekonzultovala chystaný text so svojou centrálou v Budapešti. Je to predsa štandardný postup. A išlo pritom o menej ako desať viet v spoločnom vyhlásení… A podobne si neviem predstaviť, že by neupozornila ministerstvo na to, že pozmeňujúce návrhy sa po určitom čase už na základe spoločnej dohody nesmú dávať.“
Obaja diplomati sa zhodli v tom, že Maďarsko bolo asi od začiatku rozhodnuté nepripojiť sa k textu. „Ambasáda prišla oneskorene s doplnkom, o ktorom vedela, že je čisto z princípu už neakceptovateľný. Pravdepodobne to následne využila ako zámienku, aby na zozname signatárov nebola, keď sa dozvedela odmietavú reakciu organizátorov, s čím jednoznačne musela počítať.“
K spoločnému vyhláseniu sa pridali veľvyslanectvá týchto štátov na Slovensku (v abecednom poradí): Albánsko, Austrália, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Gruzínsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Írsko, Japonsko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Severné Macedónsko, Slovinsko, Veľká Británia, USA, Španielsko, Švédsko, Taliansko. Jedným zo signatárov je ešte Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, s ktorým je celkový počet signatárov 36.
Maďarská ambasáda napokon reagovala 24. februára dopoludnia (otázku prostredníctvom e-mailu dostala okolo 16. hodiny 22. februára). Prinášame úplnú odpoveď: „Za kontaktovanie nášho veľvyslanectva Pravde ďakujeme. Na otázku by sme radi odpovedali odkazom nižšie, ktorý sa objavil na oficiálnej facebookovej stránke ambasády v súvislosti s ročným výročím ukrajinskej vojny.“
„Odsudzujeme ruskú agresiu a sme sa za ukrajinskú územnú celistvosť a suverenitu,“ napísala ambasáda na Facebooku. „Chceme okamžité prímerie a mierové rozhovory, pretože sú jedinými spôsobmi, ako zachrániť životy,“ dodala na záver.
V strednej časti stanoviska poukázala na to, že Maďarsko poskytuje najväčšiu humanitárnu pomoc vo svojej histórii: doteraz prijalo milión utečencov, pravidelne posiela humanitárnu pomoc na Ukrajinu, pomáha s obnovou škôl, ponúklo liečbu vojakov, ktorí utrpeli zranenia na fronte, a prišlo aj so špeciálnou ponukou lekárskeho ošetrovania detí./agentury/
X X X
Českí politici sú znepokojení Slovenskom. Môže sa stať druhým Maďarskom, tvrdí Jourová
Politický vývoj na Slovensku je podľa zvoleného českého prezidenta Petra Pavla znepokojivý. Česká eurokomisárka Věra Jourová sa obáva, že by sa Slovensko mohlo po predčasných parlamentných voľbách stať v rámci EÚ „druhým Maďarskom“.
Poslanci schválili septembrový termín volieb.
Uviedli to v piatok počas debaty k prvému výročiu vojny na Ukrajine, ktorú usporiadalo Zastúpenie Európskej komisie v Česku, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Ak odhliadnem od vývoja na Slovensku, ktorý je znepokojivý a mali by sme ho sledovať veľmi pozorne, Maďarsko sa snaží ísť vlastnou cestou už dlhšiu dobu,“ reagoval Pavel na otázku o postoji Maďarska k prijímaniu sankcií proti Rusku. Považuje to za zásadný problém napríklad aj pre Vyšehradskú štvorku (V4).
Jej ďalšia existencia je podľa neho otázna v prípade, ak sa členské štáty nezhodnú na základných postojoch. Medzi ne zaraďuje aj vzťah k Rusku a Ukrajine. „Ak sa nedokážeme zhodnúť na základných veciach, je otázkou, či v takom zoskupení máme zotrvávať alebo či má vôbec nejakú nádej na životaschopnú zmenu,“ vyhlásil Pavel. Zároveň dodal, že by bolo predčasné V4 úplne zatratiť. Keď bude ČR zoskupeniu predsedať, malo by podľa neho tieto otázky vzniesť.
Jourová zdôraznila, že Rusko v Európe intenzívne posilnilo svoju propagandu, pričom najviac zasiahnuté sú podľa jej slov Slovensko a Bulharsko. Zdôraznila, že obe krajiny čakajú voľby. „V oboch krajinách vidíme politikov, ktorí sa neštítia robiť si politické body na strachu ľudí z vojny. Mám obavu, že by to mohlo znamenať, že nebudeme mať Maďarsko jedno, ale tri,“ povedala eurokomisárka.
Kritizovala tiež európskych politikov za podľa jej slov zbytočne uhladenú politickú korektnosť voči maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. „Viktor Orbán nie je len problém pre V4. Je veľkou neznámou, ako sa bude ďalej Maďarsko vyvíjať, pre celú Úniu,“ myslí si Jourová. Jediný, kto bol schopný naňho verejne morálne apelovať, bol podľa nej ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj./agentury/
X X X
Premiér Heger by poslal aj stíhačky, Fico ani náboj. Kde stoja v otázke Ukrajiny politické strany
Od vpádu ruských vojsk dnes uplynul rok. Na slovenskej politickej scéne v otázke toho, kto je agresor, nepanuje zhoda.
Krátko pred útokom Ruska na Ukrajinu napísal poslanec Smeru Ľuboš Blaha, že vojna na Ukrajine je „gigantický hoax”, ktorý využívajú Američania na strašenie Európy. O osem dní sa ukázalo, ako veľmi sa mýlil. Ruské vojská prekročili 24. februára 2022 hranicu s Ukrajinou a vypukla vojna.
Aj na základe tohto vyhlásenia sa dalo očakávať, že nie všetky slovenské politické strany sa budú na ruskú agresiu pozerať rovnakou optikou. A očakávanie sa naplnilo. Hoci väčšina relevantných politických strán dnes vníma útok Ruska ako nevyprovokovanú agresiu proti suverénnemu štátu, nájdu sa aj takí, ktorí šíria pohľad bližší ruskej interpretácii.
Prinášame vám prehľad, kde sa rok od ruského útoku nachádzajú slovenské politické strany v otázke vojny a pomoci Ukrajine.
OĽaNO
Postoj k vojne:
OĽaNO stojí od začiatku vojny za Ukrajinou a vyjadruje jej plnú podporu. Za agresora považuje Rusko. Drvivá väčšina jeho poslancov podporila aj uznesenie Národnej rady, ktorým parlament označil ruský režim za teroristický. Proti bol Milan Kuriak, ďalších pár vrátane Györgya Gyimesiho sa zdržalo či nehlasovalo.
Postoj k pomoci:
Hnutie považuje pomoc Ukrajine za investíciu do našej vlastnej bezpečnosti. Stojí konzistentne za darovaním vojenskej techniky a materiálu, čo podľa neho neoslabuje našu obranyschopnosť. Práve naopak, Slovensko z toho podľa Obyčajných ľudí profituje. Premiér Eduard Heger dokonca prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že by od nás mohol dostať aj nepoužívané stíhačky MiG-29.
Sme rodina
Postoj k vojne:
Sme rodina skritizovala vypuknutie vojny na Ukrajine. Jej napadnutie považuje za veľkú chybu Putina. Predseda hnutia Boris Kollár hovorí o ruskom prezidentovi ako o pomätenom človeku. Zo 17 poslancov Sme rodina hlasovalo za uznesenie o teroristickom režime deväť.
Postoj k pomoci:
Hnutie podporilo zatiaľ každú vojenskú aj humanitárnu pomoc Ukrajine. Pri stíhačkách žiada, aby sme ich neposunuli na východ samostatne, ale aby boli lietadlá súčasťou väčšieho balíka vytvoreného z materiálu a techniky viacerých partnerských krajín.
Sloboda a Solidarita
Postoj k vojne:
SaS stojí za Ukrajinou a za agresora považuje Rusko. Všetci jej zákonodarcovia hlasovali za uznesenie parlamentu, ktoré označilo súčasný ruský režim za teroristický. Zároveň poslanci SaS Ján Benčík a Peter Osuský boli hlavnými iniciátori tohto návrhu.
Postoj k pomoci:
Strana podporuje humanitárnu aj vojenskú pomocou Ukrajine.
Smer
Postoj k vojne:
Smer síce odsúdil „použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine” a kroky Ruska označil za hrubé porušenie medzinárodného práva, no od označenia Ruska za hlavného vinníka invázie sa držia bokom. Jeho predstavitelia prichádzajú s inými verziami. Vojnu označujú za konflikt medzi Ruskom a Spojenými štátmi a podľa nich pretrváva najmä pre záujmy USA.
Poslanci Smeru nepodporili uznesenie parlamentu k teroristickému režimu v Rusku. Deň po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu väčšina z nich hlasovala za uznesenie, ktorým Národná rada odsúdila postup Ruska a vyjadrila podporu Ukrajine.
Postoj k pomoci:
Strana odmieta akúkoľvek vojenskú pomoc a zásadne vystupuje proti posielaniu zbraní na Ukrajinu. „Ak bude Smer v nasledujúcej vláde a vojna bude pokračovať, podporíme len humanitárnu pomoc a nepošleme tam ani jeden náboj,“ vyhlásil Fico na sneme strany v novembri minulého roka.
Hlas
Postoj k vojne:
Hlas ústami svojho predsedu Petra Pellegriniho jasne pomenoval agresora. Kremeľský režim považuje za agresora, ktorý napadol susednú krajinu a vedie s ňou vojnu. „Ukrajina má právo sa brániť a ja osobne to podporujem,” povedal Pellegrini. Jeho poslanci však v Národnej rade nepodporili uznesenie k tomu, či v Rusku vládne teroristický režim. Pellegrini reagoval, že nevie definovať teroristický režim a že takéto uznesenia Ukrajine nepomôžu.
Postoj k pomoci:
Súhlasia s pomocou Ukrajine, v princípe nemajú problém ani s dodávaním zbraní, ale zdôrazňujú, že Slovensko by vo vojenskej pomoci nemalo byť priekopníkom a nemá ísť o individuálnu aktivitu, ale pomoc by sme mali koordinovať s členskými krajinami EÚ a NATO.
Progresívne Slovensko
Postoj k vojne:
Po vypuknutí vojny hnutie vyjadrilo jasnú podporu Ukrajine a súhlasia aj s prijatím krajiny do Európskej únie.
Postoj k pomoci:
Hnutie má v parlamente len jedného poslanca, Tomáša Valáška. Na reálnu pomoc organizovanú štátom tak má len veľmi obmedzený dosah. Prostredníctvom svojich predstaviteľov však podporuje všetky druhy pomoci vrátane tej vojenskej. Na jej masívne zvýšenie ešte v októbri vyzval predseda progresívcov Michal Šimečka. Do pomoci sa PS zapojilo aktívne s humanitárnou zbierkou pre ľudí utekajúcich pred vojnou.
Republika
Postoj k vojne:
Republika útok Ruska síce odsúdila, jeho vinu však relativizuje. Za vinníka bojov považuje Spojené štáty. Cieľom je vraj oslabiť „rodinu slovanských štátov”. Vojnu vraj nevedie Rusko proti Ukrajine, ale bojuje s USA.
Postoj k pomoci:
Odmieta akúkoľvek dodávku zbraní a vojenskej pomoci.
KDH
Postoj k vojne:
Dôrazne odsúdilo Putinovu agresiu a vyjadrilo podporu Ukrajine na jej ceste do Európskej únie.
Postoj k pomoci:
Kresťanskodemokratické hnutie podporuje humanitárnu pomoc Ukrajine, priamo sa pripojilo k zbierke Slovenskej katolíckej charity. Podporuje aj vojenskú pomoc, no ako zdôraznil jeho predseda Milan Majerský, na Ukrajinu by sme mali posielať iba to, na čo má vláda legislatívnu právomoc. Z toho sa dá odvodiť, že KDH nepodporuje úvahy Hegerovej odvolanej vlády o presune migov na Ukrajinu. Vedie sa totiž diskusia o tom, či kabinet s obmedzenými právomocami môže vôbec takýto krok spraviť.
SNS
Postoj k vojne:
Predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko označil vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou za nešťastnú. Vinníka však pomenovať či odsúdiť nedokázal. Celý konflikt by si podľa neho majú vyriešiť krajiny medzi sebou.
Postoj k pomoci:
SNS je proti dodávkam zbraní Ukrajincom. Tvrdí, že to Slovensko zatiahne do vojny. Podporuje humanitárnu pomoc, aktuality.sk
X X X
Odkiaľ vezme Matovič 500 eur na voliča? Navrhuje opätovne zdaniť zisk Slovnaftu
Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič navrhuje opätovne zdaniť mimoriadny zisk spoločnosti Slovnaft vyplývajúci z nízkej ceny ruskej ropy. Rafinéria by podľa neho mala platiť daň vo výške 70 percent zo zisku, ktorý má vďaka lacnejšej ruskej rope oproti svetovej cene ropy, v tomto aj v budúcom roku.
„Myslíme si, že toto zdanenie je fér, podľa mňa by sadzba mala byť až 95 percent tak, ako v Maďarsku,“ povedal na piatkovej tlačovej besede. Príjmom z tejto dane chce Matovič financovať 500-eurovú odmenu za účasť v parlamentných voľbách. O tomto návrhu bude podľa neho rokovať parlament v druhom čítaní. „Rozhodne sa o tom, či získame do rozpočtu viac ako pol miliardy eur,“ povedal.
Ak parlament podľa Matoviča takýto zákon schváli, môže sa uplatňovať „donekonečna“, teda dokedy bude rozdiel v cene ruskej a svetovej ropy a dokedy budeme na Slovensko dovážať ruskú ropu. „Vrátime ľuďom aspoň časť tej straty, ktorú ľudia majú, kvôli tomu, že za našimi hranicami je vojna,“ povedal Matovič. Túto daň nazval daňou z utrpenia, ktorá sa im vráti v podobe 500-eurovej odmeny za účasť vo voľbách./agentury/
X X X
Financial Times: Ako Putin šokoval Lavrova a zbabral inváziu
Okolo jednej hodiny ráno 24. februára 2022 dostal šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov znepokojujúci telefonát. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý strávil mesiace zhromažďovaním viac ako stotisícovej armády na hraniciach s Ukrajinou, dal povolenie na inváziu, píše denník Financial Times.
Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov
Rozhodnutie Lavrova dokonale zaskočilo. Len o niekoľko dní skôr sa ruský prezident pýtal pri nepríjemne rozpačitom a televíziou prenášanom zasadnutí svojej bezpečnostnej rady na jej názor ohľadom uznania dvoch separatistických „štátočkov“ na Donbase, priemyselnom pohraničnom regióne na Ukrajine. O Putinových skutočných zámeroch sa ale mohli členovia rady iba dohadovať.
Udržiavať Lavrova v nevedomosti nebolo pre Putina, ktorý mal tendenciu sústreďovať rozhodovanie o zahraničnej politike medzi hŕstku blízkych dôverníkov, nijako nezvyčajné. Pri tejto príležitosti bol Lavrov vďaka telefonátu jedným z mála ľudí, ktorí o Putinovom pláne vedeli dopredu. Kremeľské vedenie sa o invázii dozvedelo až vo chvíli, keď Putin 24. februára ráno v televízii vyhlásil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“.
Neskôr v ten istý deň sa v Kremli zišlo na schôdzke zvolanej len o deň skôr niekoľko desiatok oligarchov. Jasne si uvedomovali, že invázia si od Západu vyslúži sankcie, ktoré by mohli zničiť ich impéria. „Všetci z toho šaleli,“ uviedol človek, ktorý sa schôdze zúčastnil. Kým oligarchovia čakali na začiatok rokovania, jeden z nich si všimol Lavrova odchádzajúceho z inej schôdzky. Na ministra zahraničných vecí naliehal, aby vysvetlil Putinove pohnútky.
Lavrov k tomu nemal čo povedať. Úradníci, s ktorými sa zišiel v Kremli, toho vedeli ešte menej ako on. V šoku sa oligarcha spýtal, ako mohol Putin naplánovať takú obrovskú inváziu v takom malom kruhu – natoľko malom, že väčšina vysokopostavených úradníkov Kremľa, vrcholných ekonómov i príslušníkov podnikateľskej elity ani neverila, že je to možné.
„Má troch poradcov,“ odpovedal podľa oligarchu Lavrov. „Ivana Hrozného. Petra Veľkého. A Katarínu Veľkú,“ povedal podľa Finacial Times šéf diplomacie.
Podľa Putinovho plánu mali ruské vojská počas niekoľkých dní obsadiť Kyjev v brilantnej, relatívne nekrvavej a bleskovej vojne. Namiesto toho sa z vojny pre Rusko stala šlamastika historických rozmerov. Rok od začiatku si Putinova invázia vyžiadala – ako uvádzajú západní predstavitelia – viac ako 200-tisíc mŕtvych a zranených z radov ruských ozbrojených síl. Boje vyčerpali zásoby tankov, delostrelectva a striel s plochou dráhou letu a krajinu odrezali od svetových finančných trhov a západných dodávateľských reťazcov.
Hoci je Putinovi čím ďalej tým viac zrejmé, akú obrovskú cenu musí Rusko za inváziu zaplatiť, ruský vodca je podľa ľudí, ktorí ho poznajú, viac ako kedykoľvek predtým odhodlaný konflikt dotiahnuť do konca.
„Nikdy nebolo v pláne, aby zomreli státisíce ľudí. Celé sa to strašne zvrtlo,“ uvádza niekdajší vysokopostavený ruský predstaviteľ. Pôvodný plán je v troskách a Putin tak hľadá nové dôvody, ako ospravedlniť svoju vojnu. Trvá na tom, že nemal na výber a inváziu musel za každú cenu podniknúť, zhodujú sa bývalí aj súčasní ruskí predstavitelia.
„Svojim blízkym hovorí: ‚Ukázalo sa, že sme boli absolútne nepripravení. V armáde vládne chaos. Náš priemysel ovládol chaos. Ale je dobré, že sme na to prišli teraz a nie až vo chvíli, keď nás napadne NATO,‘“ dodáva bývalý ruský predstaviteľ.
Financial Times hovorili so šiestimi dlhoročnými Putinovými dôverníkmi aj s ľuďmi zapojenými do ruského vojnového ťaženia a so súčasnými predstaviteľmi Západu a Ukrajiny, aby opísali, ako Putin „spackal“ inváziu – a potom radšej zvýšil stávku, než aby priznal svoju chybu. Všetci z nich hovorili pod podmienkou anonymity.
Putinovi známi ho opisujú ako vodcu, ktorý sa od začiatku vojny dostal do ešte väčšej izolácie. „Stalin bol zloduch, ale dobrý manažér, pretože sa mu nedalo klamať. Putinovi ale nikto nemôže povedať pravdu,“ hovorí jeden z nich. „Ľudia, ktorí nikomu nedôverujú, svoju dôveru vložia do veľmi malého okruhu ľudí, ktorí im klamú,“ dodáva.
Vlani to nebolo prvýkrát, čo Putin zatajil plány na inváziu svojim blízkym poradcom. Keď Rusko v roku 2014 zobralo Ukrajine Krym, neinformoval o tom ruský vodca ani svoju bezpečnostnú radu. Podľa dvoch niekdajších vysokopostavených činiteľov zo Spojených štátov a Ruska Putinovi poradcovia spočiatku na prezidenta naliehali, aby vojakov na Krymský polostrov neposielal.
„Ak s tým nesúhlasíte, môžete odísť,“ povedal vtedy podľa bývalého ruského činiteľa Putin.
Keď Západ v roku 2014 v obavách zo zvýšenia napätia až do bodu, z ktorého nie je návratu – a pretrhnutia ekonomických väzieb – reagoval iba klepnutím po prstoch, Putina to podľa jeho blízkych presvedčilo, že sa rozhodol správne.
Jedným z hlasov, ktoré vlani trvali na tom, že Ukrajinci privítajú ruské sily s otvorenou náručou, bol Viktor Medvedčuk – Putinov blízky priateľ a šéf vtedajšej najväčšej opozičnej strany v ukrajinskom parlamente. Táto vízia sa ale zásadne líšila od politickej reality na Ukrajine, kde proruskú menšinu, zastúpenú Medveďčukom, výrazne prevyšovali tí, ktorí ním opovrhovali pre jeho väzby na Moskvu. Medveďčukovo hodnotenie podporila tajná služba FSB.
„FSB mala vybudovaný celý systém, ako hovoriť šéfovi, čo chce počuť,“ hovorí jeden zo zdrojov, príslušník západných rozviedok.
Nesúhlasné hlasy však zaznievali z ruskej rozviedky SVR a v ruskom generálnom štábe. Na zasadnutí ruskej bezpečnostnej rady tri dni pred začiatkom invázie dokonca Nikolaj Patrušev, tajomník bezpečnostnej rady a Putinov najdlhšie slúžiaci spojenec, navrhol, aby ešte jednu šancu dostala diplomacia.
„Vedel, v akom zlom stave je armáda, a Putinovi to povedal,“ spomína človek blízky Kremľu.
Ale rovnako ako v roku 2014 ich Putin prehlasoval a trval na tom, že je lepšie informovaný./agentury/
X X X
Bývalý americký mariňák: Priemerná dĺžka života vojaka na fronte v Donbase sú štyri hodiny
Nádej na dožitie vojaka na fronte v Donbase na východe Ukrajiny je okolo štyroch hodín, odhaduje bývalý príslušník americkej námornej pechoty, ktorý teraz bojuje po boku Ukrajincov v „mlynčeku na mäso“, ako sa hovorí o krvavej bitke o Bachmut. Trosky mesta ukrajinskí vojaci na výročie ruskej invázie stále bránia pred postupujúcimi Rusmi, píše server Insider.
Centrum mesta Bachmut zničené ruským ostreľovaním, 12. februára 2023.
„Situácia je dosť zlá, je veľa obetí. Priemerná dĺžka života na fronte je okolo štyroch hodín,“ povedal Američan Troy Offenbecker z Michiganu televízii ABC News.
Bitka o Bachmut predstavuje jeden z najkrvavejších bojov od začiatku ruskej invázie. Boje o mesto, ktoré malo pred vojnou asi 73 000 obyvateľov, predstavujú doteraz najdlhšiu bitku v rámci vojny, ktorú pred rokom Rusko rozpútalo.
Začiatkom januára opísal vysoký americký vojenský predstaviteľ boj v tomto meste a jeho okolí, ktoré má podľa všetkého obmedzený strategický význam ako pre Rusko, tak pre Ukrajinu, ako „naozaj tvrdý a divoký“.
„Hovoríme o tisícoch a tisícoch delostreleckých nábojov, vypálených oboma stranami. V mnohých prípadoch sú to tisíce nábojov vystrelených za jediný deň,“ uviedol spomínaný predstaviteľ.
Bachmut sa stal hlavným cieľom ruských útočných síl, a to ako pravidelnej armády, tak nechvalne známej žoldnierskej organizácie zvanej Wagnerova skupina a napojenej na Kremeľ./agentury/
X X X
Šéf Stellantisu: Návrh emisnej normy Euro 7 nedáva zmysel
Jediné, čo je podľa Tavaresa na návrhu novej emisnej normy pozitívne, je snaha o kontrolu pevných častíc z bŕzd a pneumatík.
Carlos Tavares nepatrí k topmanažérom, ktorí si zvyknú dávať „servítku pred ústa“. Šéf Stellantisu Carlos Tavarez patrí k automobilovým manažérom, ktorí si nedávajú servítku pred ústa. Vie ostro pomenovať riziká elektromobility, komentuje európsku politiku a otvorene hovorí aj o nedostatkoch návrhu emisnej normy Euro 7.
Konkrétne uviedol, že prísnejšie emisné limity pre znečisťujúce látky, ako sú oxidy dusíka a oxid uhoľnatý, v návrhu normy Euro 7 sú „neužitočné“ a kontraproduktívne v čase, keď sa automobilový priemysel snaží priniesť na trh cenovo dostupné elektrické autá. Cituje ho server AutoNews.com.
Očakáva sa, že nové štandardy budú zavedené v júli 2025, čo je z hľadiska vývoja automobilových technológií „šibeničný termín“. Podľa väčšiny výrobcov automobilov im nedáva dostatok času na vývoj a homologizáciu vyhovujúcich hnacích sústav.
„Nie je to užitočné, je to nákladné, neprináša to výhody zákazníkom, nie je to prínosom pre životné prostredie,“ povedal Tavares na mediálnom okrúhlom stole pred zverejnením ekonomických výsledkov Stellantisu za rok 2022. „Časť normy, venujúca sa emisiám spaľovacích motorov je niečo, čo jednoducho nedáva zmysel.“
avares už predtým kritizoval normu Euro 7 ako stratu času a peňazí, pretože bude vyžadovať, aby výrobcovia automobilov investovali do katalyzátorov a filtrov pevných častíc, ako aj do ďalších technológií na zníženie emisií v modeloch na fosílne palivá, ktoré má Európska únia v úmysle od roku 2035 zakázať. Jediné, čo na návrhu novej emisnej normy vníma pozitívne, je snaha o monitorovanie znečisťujúcich častíc z brzdových doštičiek a pneumatík.
Preto sa podľa neho bude snažiť Stellantis obmedziť počet áut, podliehajúcich novej norme na minimum a bude sa snažiť čo najrýchlejšie rozbehnúť elektrifikáciu. To je pomerne zvláštne vyjadrenie, pretože koncom minulého roku sa Tavares opakovane vyjadroval k elektromobilite skepticky./agentury/
X X X
Vojna na Ukrajine: Erdogan v telefonáte s Putinom vyzval na „spravodlivý mier“ na Ukrajine
Tureckému prezidentovi sa podarilo udržať vzťahy so svojím ruským náprotivkom tým, že sa odmietol pripojiť k západným sankciám voči Rusku a počas vojny na Ukrajine zintenzívnil bilaterálny obchod, pripomína AFP.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok počas telefonického rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyzval na „spravodlivý mier“ na Ukrajine, oznámil jeho úrad. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Prezident Erdogan zdôraznil potrebu dosiahnuť spravodlivý mier v záujme zabránenia ďalším stratám na životoch a deštrukcii,“ oznámil Erdoganov úrad v krátkom vyhlásení.
Erdoganovi sa podarilo udržať vzťahy s Putinom tým, že sa odmietol pripojiť k západným sankciám voči Rusku a počas vojny na Ukrajine zintenzívnil bilaterálny obchod, pripomína AFP.
Dobré vzťahy s Moskvou aj Kyjevom
Turecký prezident využil svoje dobré vzťahy s Moskvou aj Kyjevom, aby sa pokúsil sprostredkovať ukončenie konfliktu. Turecko hostilo prvé dve kolá mierových rozhovorov a s podporou OSN pomohlo dosiahnuť dohodu o obnovení dodávok ukrajinského obilia cez Čierne more. Erdogan sa tiež opakovane pokúšal priviesť Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Turecka na rokovania o prímerí.
Svet si v piatok pripomína prvé výročie začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Okrem rôznych podujatí boli v piatok i niektoré pamiatky nasvietené vo farbách ukrajinskej vlajky, ako napríklad Eiffelova veža v Paríži, opera v Sydney či budova portugalského parlamentu v Lisabone, aktuality.sk
X X X
Stúpol počet obetí po zemetrasení v Turecku a Sýrii
Zemetrasenie si vyžiadalo už vyše 50 000 mŕtvych.
Počet obetí ničivého zemetrasenia z pohraničnej oblasti medzi Tureckom a Sýriou presiahol v piatok 50 000, vyplýva z najnovších údajov o počtoch mŕtvych z oboch krajín. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Otrasy zeme si vyžiadali životy 44 218 ľudí v Turecku, uviedla štátna tlačová agentúra Anadolu s odvolaním sa na civilnú ochranu. V susednej Sýrii dosiaľ hlásili 5900 mŕtvych.
Zemetrasenie s magnitúdou 7,8 a následné dotrasy postihli oblasť ešte 6. februára. Z trosiek budov pritom vyťahujú ďalšie a ďalšie telá.
Skazu v zasiahnutej oblasti tento týždeň ešte zhoršilo zemetrasenie s magnitúdou 6,4, ktoré zničilo ďalšie budovy. Celkovo od 6. februára registrujú vyše 9000 dotrasov.
V Turecku otrasy zeme zničili alebo vážne poškodili približne 160 000 budov s celkovo 520 000 bytmi, priblížila agentúra Reuters. OSN odhaduje, že o domov prišlo 1,5 milióna ľudí, aktuality.sk
X X X
IZOVANÉ
Štát preverí, či sa Markíza dohodla s JOJ na obmedzení českých TV. Hrozí im obrovská pokuta
Exkluzívne: Úrad dostal viacero podnetov k tomuto prípadu. Potvrdil, že ich ide riešiť. Po vydaní článku (o 14:22) sme spresnili, že Markíza poslala list operátorom v decembri.
Slovenské komerčné stanice Markíza a JOJ vyzvali televíznych providerov, aby začali blokovať časť vysielania na mimoriadne obľúbených českých kanáloch. Konkrétne nemajú vysielať filmy a seriály, pri ktorých slovenské televízie tvrdia, že majú nakúpené televízne práva oni.
O téme sme v januári informovali ako jediné médium. Štát teraz bude preverovať, či sú televízie dohodnuté na spoločnom postupe.
Zatiaľ jediným operátom, ktorý iba neobmedzil, ale rovno vypol deväť českých kanálov je Orange. Ostatní operátori zatiaľ vyčkávajú.
Bez ohľadu na to, či sú výzvy Markízy a JOJ oprávnené, hrozia televíziám za toto konanie problémy a obrovské finančné postihy. V článku sa dočítate:
Aké kroky plánuje štát. Čoho sa mohli televízie spoločne dopustiť. Prečo je takéto konanie problém. Aké sankcie im hrozia. Kto o možnej sankcii rozhodne.
TIP: Prečo sa Orange tak ponáhľal, či svoje rozhodnutie môže ešte zvrátiť a ako sa ku kauze stavajú ostatní poskytovatelia obsahu sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin:
Štát to nechce nechať len tak
Ako sa nám podarilo zistiť, Protimonopolný úrad plánuje preverovať možné spoločné konanie slovenských konkurenčných televízií, ktoré sa snažia obmedziť konkurenciu z Česka, aktuality.sk
X X X
Vojna na Ukrajine: Jedinou cestou k mieru na Ukrajine je zastavenie útočných operácií Ruska, tvrdí Káčer
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul utrpenie civilistov vystavených vojne. K mieru na Ukrajine vedie jediná cesta, ktorou je zastavenie útočných operácií Ruska. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer to povedal v piatok na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, ktoré sa konalo pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine.
Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
„Rusko, ktoré je ako člen Bezpečnostnej rady OSN zodpovedné za udržiavanie svetového mieru a bezpečnosti, pred rokom spustilo svoju vojnovú mašinériu. Zabíja obyvateľov krajiny, ktorú celé roky označovalo za bratskú, ničí infraštruktúru a núti milióny utekať z domovov – to všetko pod lživými a falošnými zámienkami. Objavujú sa výzvy na mier. Ten chceme všetci, ale k mieru na Ukrajine vedie jediná cesta, a to zastavenie útočných operácií zo strany Ruska,“ vyhlásil vo svojom vystúpení Káčer.
Šéf slovenskej diplomacie zároveň pripomenul utrpenie civilistov vystavených vojne. Ruskú federáciu opätovne vyzval, aby okamžite zastavila vojenské aktivity proti Ukrajine a bezpodmienečne stiahla všetky svoje vojenské jednotky z celého územia Ukrajiny vrátane dočasne okupovaných regiónov spolu s Krymom.
Slovensko stojí pri Ukrajine od začiatku
„Slovensko stojí pri Ukrajine od samého začiatku jej obrany pred ruskou agresiou a budeme pokračovať vo vytrvalej podpore nášho východného suseda vrátane nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny, kým sa táto nehanebná vojna neskončí,“ dodal Káčer.
Minister sa popri zasadnutí BR OSN stretol aj so švajčiarskym rezortným partnerom Ignaziom Cassisom. Rokovali o rozvoji bilaterálnych vzťahov, posilňovaní obchodno-investičného partnerstva, ako aj bezpečnostnej situácii v Európe a ďalších aktuálnych zahraničnopolitických otázkach, doplnil komunikačný odbor MZVEZ SR, aktuality.sk
X X X
Košický župan a kauza nákupov, Volvo je o krok bližšie a škola na odpis (regionálny výber)
Župan Trnka machinácie pri verejnom obstarávaní popiera, študenti kremnickej školy sú doma, budovu vytopilo, starostovia protestovali pred parlamentom a most pri Mýtnej klesol. Vitajte v našich regiónoch.
Tak ako každý piatok, aj tentoraz vám prinášame výber informácií a udalostí z našich regiónov. Dnes ich pre vás pripravila Jana Paulovská.
Župan Trnka a kauzy predražených nákupov
V minulých dňoch zrejme najviac v regiónoch rezonovalo zadržanie a vzápätí prepustenie z väzby košického župana Rastislava Trnku. Kým druhý zadržaný, podnikateľ Richard Reday vo väzbe ostal, predseda Košického samosprávneho kraja sa vrátil domov a v utorok vysvetľoval verejnosti, že vlastne o nič nejde a dôkazy podporujúce jeho obvinenie neexistujú. A keďže sa cíti byť nevinný, tak z postu župana neodstúpi.
Prokurátor sa voči prepusteniu Trnku z väzby odvolal, bude o nej ešte rozhodovať Najvyšší súd. , aktuality.sk