Opozícia tlačí na GP Žilinku. Výbor ukončila hádka. Rýchlosť, akou štvrtá vláda Roberta Fica pristúpila k plneniu časti svojich predvolebných sľubov, postavila do pozoru časť verejnosti. Po čistkách v polícii oznámil minister spravodlivosti Boris Susko spolu s premiérom Ficom mikulášsky balík pre justíciu. V Trestnom zákone sa upraví viacero bodov a zmeny sa dotknú výšky trestov za korupciu, inštitútu kajúcnikov a súčasťou je aj rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
Má prerokovať a schváliť v skrátenom legislatívnom konaní, s čím opozícia nesúhlasí. Spôsob rušenia ÚŠP považujú sudcovia z iniciatívy Za otvorenú justíciu za neprípustný, opozícia za nevídaný a znepokojená je aj prezidentka Zuzana Čaputová. Na Ficovej strane stojí generálny prokurátor Maroš Žilinka. Opozícia zorganizovala protest a dramatický bol aj ústavnoprávny výbor.
Zmeny v Trestnom zákone predstavila vláda na viac ako 60 stranách. Rozsiahle zmeny si zväčša vyžadujú odbornú debatu, no tieto chce vláda prijať v zrýchlenom konaní, čo kritizujú aj samotní prokurátori. Prezidentka to považuje za krok v rozpore s princípmi právneho štátu a zvažuje aj podanie podnetu na Ústavný súd.
Prezidentka hovorí o účelovosti
Čaputová vyjadrila znepokojenie nad krokmi vlády hneď potom, čo premiér Fico oznámil balík zmien pre spravodlivosť. Spôsob a rýchlosť, akou majú byť zmeny vykonané, ju šokoval. Koncom týždňa vystúpila s vyhlásením, v ktorom uviedla, že reálnou možnosťou je aj vetovanie zákona a zváži aj podanie na Ústavný súd.
Vo svojom vyjadrení sa oprela aj o vyhlásenie Rady prokurátorov, ktorá tvrdí, že by tento krok viedol k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Podľa Čaputovej sa nedajú prehliadnuť ani vyjadrenia mnohých koaličných politikov. „Sú nimi kritické postoje k osobe na čele špeciálnej prokuratúry, a tiež k niektorým prokurátorom ÚŠP, ktoré oni sami uvádzajú ako jeden z motívov zrušenia špeciálnej prokuratúry,“ uviedla prezidentka. „Takýto krok sa javí ako účelový a neprípustný personálny zásah zo strany politickej moci do fungovania prokuratúry,“ dodala.
Prezidentka kritizuje, že zmeny sa majú udiať bezdôvodne rýchlym spôsobom, bez dostatočnej odbornej prípravy a bez komunikácie s laickou aj odbornou verejnosťou. „Argumenty, ktoré vládna koalícia na skrátené legislatívne konanie uvádza, takýto postup podľa môjho presvedčenia neodôvodňujú. Takto závažné zmeny prijímané v skrátenom legislatívnom konaní považujem za postup v rozpore s princípmi právneho štátu,“ dodala. Rada prokurátorov považuje vynechanie štandardného legislatívneho procesu sa skrytý spôsob, ako zmeny presadiť a odmieta ho.
Na skrátené legislatívne konanie je riadny dôvod, a to ohrozovanie základných práv a slobôd. Vyhlásil to premiér Fico. Právo prezidentky na vetovanie zákona rešpektuje. Napriek tomu ho chce mať schválený do konca roka 2023. V súvislosti so zmenami v trestnom systéme hovorí o významnom cieli z vládneho programu.
„Skrátené legislatívne konanie je povolené okrem iných prípadov aj vtedy, ak sú ohrozené základné práva a slobody. Ostatné tri roky činnosti ÚŠP sú plné porušovania základných práv a slobôd,“ vyhlásil Fico. Neprekvapilo ho, že sa hlava štátu „postavila na stranu špeciálneho prokurátora“ Daniela Lipšica. Naďalej trvá na vyjadreniach o jeho protiprávnych konaniach. „ÚŠP zlyhal na celej čiare a z garanta zákonnosti v exponovaných kauzách sa stal vykonávateľom zvráteného politického cieľa,“ podotkol premiér. Za daných okolností preto nevidí iné riešenie, ako zrušenie úradu a presun jeho agendy.
Šéf Smeru kritizuje veľvyslanectvo USA
Minister obrany Boris Susko v ta3 uviedol, že vláda Európsku komisiu (EK) ubezpečila, že nejde o žiadny revanš. „Ideme nastaviť legislatívne zmeny tak, aby nedochádzalo k takým pochybeniam, aké sa tu diali za ostatné tri roky,“ povedal a odvolával sa aj na rozhodnutia Ústavného súdu či Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj na zmenu zákona pred voľbou špeciálneho prokurátora v roku 2021, ktorou sa vytvoril priestor na to, aby sa mohol špeciálnym prokurátorom stať aj neprokurátor, v tomto prípade išlo o Daniela Lipšica, ktorý podľa Suska ovplyvňoval prokurátorov. Podľa neho sú všetci zaujatí a porušujú ľudské práva
EK požiadala slovenskú vládu, aby zatiaľ nepokračovala v novelách a najmä aby sa „neuchýlila k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni“. Premiér Fico sa spolu so Suskom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer) ešte predtým stretli s vedením EK a informovali ich o pripravovaných zmenách.
Fico kritizoval aj vyjadrenie amerického veľvyslanectva, prekvapilo ho, že „vstúpilo do interných slovenských záležitostí“. Veľvyslanca Gautama Ranu požiada, aby sa zdržal podobných vyjadrení. „Je to neadekvátne a neželám si žiadne napätie medzi Úradom vlády SR a veľvyslanectvom USA v Bratislave,“ povedal premiér v parlamente a dodal, že si želá, aby USA videli Slovensko ako suverénnu krajinu.
Americké veľvyslanectvo sa v stanovisku priklonilo na stranu EK. „Spojené štáty americké súhlasia s Európskou komisiou, že široký rozsah zamýšľaných zmien úradu špeciálnej prokuratúry a ďalších navrhovaných reforiem si vyžaduje dôkladnú a dôkladnú analýzu,“ uviedlo veľvyslanectvo na sociálnej sieti.
Dramatický výbor a výzva Žilinkovi
V piatok ráno zasadal aj ústavnoprávny výbor. Jeho predseda Miroslav Čellár (Hlas) však po hodine ukončil diskusiu, keďže podľa neho už Susko odpovedal na všetko. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) chcela na vyjadrenia šéfa spravodlivosti reagovať. „Rokovanie výboru vediem ja. Pri všetkej úcte k vám, aj keby sme tu boli 24 hodín, tak asi nemáme priestor na to, aby sme zodpovedali všetky vaše otázky,“ reagoval Čellár na výhrady Kolíkovej.
Podpredseda výboru Ondrej Dostál (SaS) vyhlásil, že ak je ukončená rozprava, nebude zúčastňovať na žiadnom „absurdnom“ hlasovaní. „Hovoríte, že bude priestor v pléne. V pléne prebieha rozprava tak, že minister vystúpi v úvodnom slove, opoziční poslanci vystupujú, nedostanú žiadnu odpoveď, minister vystúpi v záverečnom slove, keď na neho nie je možné reagovať. Na tomto sa teda ja podieľať nebudem,“ povedal Dostál a odišiel z rokovacej miestnosti.
„Robíte to, aby sme to vedeli dobre odôvodniť na Ústavnom súde,“ upozornila Čellára Kolíková (SaS). Vysvetľovala mu, že je dôležité, aby poslanci rokovali na výbore, o to viac, ak ide návrh v skrátenom legislatívnom konaní. Keď sa o tom začali hádať, video prenos z parlamentu sa skončil a po chvíli bol vypnutý aj zvuk.
Podľa strany SaS Susko búra právny štát. Kolíková na tlačovej konferencii uviedla, že generálny prokurátor Maroš Žilinka by mal rezignovať. „Vyzývam ho, aby rezignoval na svoju funkciu tak, ako rezignoval na akúkoľvek ochranu svojej vlastnej inštitúcie,“ vyhlásila poslankyňa SaS. Za nevídané označila to, že Žilinka je ticho, keď ide vláda rušiť ÚŠP, keďže sám bol jej súčasťou a nikdy podľa nej existenciu špeciálnej prokuratúry nespochybňoval. „Je naozaj nevídané, že sa neohradí ani k spôsobu, ako to robí táto vláda, že sa neohradí voči kľúčovej zmene trestnej politiky,“ povedala.
Šéfovi prokurátorov podľa Kolíkovej neprekáža ani to, že takmer všetci prokurátori ÚŠP jasne odmietli zrušenie špeciálnej prokuratúry. Obáva sa, že generálny prokurátor nie je slobodný vo svojom rozhodovaní, „pretože ak takto rezignoval na svoje poslanie, má niečo ťaživé, čo ho obmedzuje vo výkone svojej funkcie“.
Podľa Lipšica hrozia problémy aj prieťahy
Generálna prokuratúra vydala pred pár dňami stanovisko, v ktorom sa Žilinka postavil na stranu Roberta Fica. Samostatné postavenie ÚŠP je podľa Žilinku plne legitímne, avšak pre napĺňanie ústavnej a zákonnej pôsobnosti prokuratúry nie nevyhnutné. GP dodala, že je výlučnou právomocou zákonodarcu, pre akú organizáciu prokuratúry sa rozhodne. Žilinka už vo štvrtok rozhodol aj o zriadení pracovnej skupiny, ktorej úlohou bude príprava implementácie navrhovaných zmien.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic pred pár dňami ponúkol svoju funkciu, ak bude ÚŠP zachovaný. Jeho ponuka stále platí. „Ak vláda ustúpi od svojich zámerov zrušiť alebo oslabiť fungovanie ÚŠP a jeho prokurátorov, vzdám sa funkcie špeciálneho prokurátora. Zachovanie tejto výnimočnej inštitúcie musí byť vždy dôležitejšie, ako akákoľvek funkcia,“ uviedol.
Návrh na zrušenie úradu nie je podľa jeho slov o ňom a o jeho kolegoch, ale o obvinených a obžalovaných Miroslavovi Výbohovi, Norbertovi Bödörovi, Jozefovi Brhelovi a ďalších. „O tieto mená ide, nie o naše,“ povedal. Odbornosť prokurátorov krajskej prokuratúry vôbec nespochybňuje. Upozorňuje však na to, že zhruba 60 prokurátorov, ktorí pôsobia na ôsmich krajských pokuratúrach, dostanú na stôl prípady po ďalších 30 prokurátoroch bez toho, aby boli personálne posilnení. „Obávam sa, že povedať, že to nespôsobí problémy a prieťahy, ktoré môžu mať za následok aj prepúšťanie z väzby, by bolo príliš odvážne. Rovnako ako tváriť sa, že také problémy to nemôže spôsobiť. Môže a obávam sa, že aj spôsobí,“ povedal.
Politológ: Väčšina spoločnosti chápe, prečo Smer ruší ÚŠP
Politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík hodnotí balík zmien v Trestnom zákone vrátane rušenia ÚŠP mimoriadne negatívne. „ÚŠP riešil viaceré závažné trestné činy, nevidím jediný spoločensky prospešný dôvod, prečo by táto inštitúcia mala prestať existovať. Jediným dôvodom sú partikulárne záujmy vládnych strán,“ uviedol pre Pravdu.
Okrem rušenia ÚŠP je podľa politológa problémom aj nápad znižovať tresty pre odhalených aktérov korupcie. „To je akoby vláda nabádala občanov, aby aj oni niečo ukradli. Ak je teda ešte čo. Ale pozor, toto nemôžu robiť všetci ľudia, len občania patriaci do kategórie „našich ľudí“,“ uviedol. „K tým všetkým negatívam je potrebné prirátať aj skrátené legislatívne konanie. Ponáhľajú sa, akoby už zajtra mali ochutnávať nevydarené palacinky Mikuláša Černáka,“ skonštatoval.
Úprava právneho poriadku, ktorá má ochraňovať kategóriu „našich ľudí“, zatieňuje podľa Štefančíka všetko to ostatné, čo by sa v novej úprave dalo hodnotiť pozitívne. „Myslím, že väčšina spoločnosti chápe, prečo Smer ruší ÚŠP a zmierňuje tresty za korupciu. Až sa bojím, čo príde potom. Ak by boli peniaze z Plánu obnovy ľudskou bytosťou, mali by sa začať obávať o svoj holý život,“ myslí si. „Ak je niečo, čo vyzerá ako kačka, hovorí ako kačka a chodí ako kačka, nemôže to byť vesmírna raketa,“ dodal. Pôvodne sa hovorilo o rušení ÚŠP koncom marca alebo v apríli, rušiť by sa však mal úrad už k 15. januáru 2024.
Protesty budú pokračovať, ozvali sa aj sudcovia
Tisícky ľudí vo štvrtok podvečer prišli na protest organizovaný opozičnými stranami Progresívne Slovensko, KDH a SaS. Pre Úradom vlády dav zhromaždených vyjadril nevôľu s postupom vládnej koalície, rovnako deklaroval ochotu sa pravidelne na podobných verejných protestoch stretávať. Opozícia avizovala, že bude v protestoch pokračovať.
Ozvala sa aj sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ), ktorá považuje spôsob zavádzania zmien, ktorými sa ÚŠP ruší, za neprípustný. Môže to podľa nej ohroziť riadne fungovanie právneho štátu. „Vláda neprezentovala konkrétne skutočnosti, ktoré by objektívne a v súlade so zákonom odôvodňovali neprimerane rýchly zásah do trestného konania bez dostatočnej odbornej prípravy v riadnom legislatívnom procese a v súlade s princípmi právneho štátu,“ uviedla hovorkyňa ZOJ Katarína Javorčíková. ZOJ preto apeluje na poslancov Národnej rady SR, aby uvedený vládny návrh neschválili.
Zrušenie ÚŠP by malo závažné dôsledky aj na činnosť krajských prokuratúr, uviedol predseda Rady prokurátorov SR Stanislav Jakubčík. „Zatiaľ som nezaznamenal serióznu odbornú diskusiu, ktorá by odôvodňovala zrušenie úradu v odbornej rovine. Prezentované dôvody na zrušenie úradu sú politického charakteru a aj konečné rozhodnutie, či úrad zachovať alebo nie, bude politické,“ podotkol./agentury/
X X X
Lekári bez hraníc označili Bezpečnostnú radu OSN za „spoluvinníka zabíjania“ v Pásme Gazy
Lekári bez hraníc kritizujú Bezpečnostnú radu OSN za nečinnosť, ktorá dáva voľnosť masovému vraždeniu mužov, žien a detí.
Bezpečnostná rada OSN je „spoluvinníkom v prebiehajúcom zabíjaní“ v palestínskom Pásme Gazy a v piatok musí hlasovať za „zrušenie obliehania“ tohto územia, vyhlásila humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF). TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Tisíce mŕtvych
Generálny tajomník OSN António Guterres zvolal mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady po dvoch mesiacoch bojov, pri ktorých prišlo v Pásme Gazy o život vyše 17.000 ľudí. Tieto údaje uviedlo ministerstvo zdravotníctva v Gaze, riadené militantným hnutím Hamas.
MSF uviedla, že Bezpečnostná rada musí žiadať okamžité a udržateľné prímerie na tomto palestínskom území a zaistiť tam neobmedzené prúdenie pomoci.
„Nečinnosť Bezpečnostnej rady OSN a vetá členských krajín, predovšetkým Spojených štátov, k dnešnému dátumu z nich robia spoluvinníkov prebiehajúceho zabíjania; táto nečinnosť dáva voľnosť masovému vraždeniu mužov, žien a detí,“ napísala MSF vo vyhlásení.
Zriedkavo využívaný článok
Guterres si pri zvolaní mimoriadneho zasadnutia pomohol zriedkavo využívaným článkom 99 Charty OSN, na základe ktorého môže upozorniť Bezpečnostnú radu OSN „na akúkoľvek záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť“.
„Dejiny budú súdiť odklad skončenia tohto zabíjania; elementárna ľudskosť káže konať,“ dodali MSF.
Vojna v palestínskom Pásme Gazy vypukla po tom, čo militanti z Hamasu 7. októbra zaútočili na južný Izrael, zabili približne 1200 ľudí a vzali do zajatia rukojemníkov, z ktorých 138 je stále v zajatí. Uvádzajú to izraelskí predstavitelia.
Obete odvety
Odvetné vzdušné a pozemné útoky Izraela na Pásmo Gazy pripravili o život 17.487 ľudí, väčšinou žien a detí, hlási Hamasom riadené ministerstvo zdravotníctva v obliehanej palestínskej enkláve.
„Dočasné prímeria, humanitárne prestávky a pramienky pomoci, ktoré doteraz vpustili do Pásma Gazy, boli urážlivo nedostatočné,“ dodali MSF so sídlom v Ženeve.
„Škody, ktoré boli dosiaľ napáchané, si budú vyžadovať roky humanitárnej pomoci, aby sa zmiernili; ale rozsah strát a sprevádzajúci žiaľ sa možno nikdy nezmierni,“ dodala humanitárna organizácia lekárov.
Stovky pacientov vozili do nemocnice mŕtvych
MSF informovali, že len nemocnica al-Aksá v Pásme Gazy prijala od 1. do 7. decembra na pohotovosť 1149 pacientov, z ktorých 350 bolo už pri privezení mŕtvych.
V stredu „prijala nemocnica viac mŕtvych pacientov než zranených“, doplnili MSF. Upozornili aj na to, že ľudia v palestínskej enkláve hladujú a zúfalo zháňajú jedlo, ale tiež palivo, vodu a lieky.
„Nekonanie, nezavedenie okamžitého úplného prímeria a neukončenie obliehania bude neodpustiteľné,“ povedal generálny tajomník MSF International Christopher Lockyear, aktuality.sk
X X X
Dianie v slovenskej banke naberá na obrátkach. Pred ostrým štrajkom finančný dom sľubuje odmeny
Po vyhlásení ostrého štrajku, ktorý začne budúci utorok, banka stále trvá na podmienkach, ktoré považujú odborári za neprijateľné. Zároveň chce niektoré činnosti počas štrajku zabezpečiť zamestnancami z Čiech. Slovenským zamestnancom, ktorí sa nezapoja do štrajku, ponúka odmenu, tvrdia odborári v najnovšom stanovisku, ktoré zaslali piatok poobede.
Vyjednávania o pravidelnom každoročnom dovolenkovom bonuse vo výške 60 percent zo mzdy a o plošnom navýšení miezd o mieru inflácie sú najväčšími kameňmi úrazu kolektívneho sporu, ktorý vedú zamestnanci a vedenie UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, pokračujú odborári.
Zástupcovia zamestnancov tvrdia, že pracovníci chcú, aby mali, tak ako je to v iných – zahraničných pobočkách UniCreditu, každoročne vyplácaný dovolenkový bonus. Banka, naopak, trvá len na jednorazovom koncoročnom príspevku, dodávajú.
„Odborárom zdanlivo ustúpila, nakoľko pôvodne navrhovala len 35-percentný, koncoročný príspevok. Na poslednom jednaní ponúkla v priemere 60-percentný, odstupňovaný podľa hrubej mzdy. Najvyššie percento zvýšenia ponúka zamestnancom s najnižším príjmom a naopak,“ tvrdia.
„Chceme to isté, čo naši kolegovia v zahraničných pobočkách banky. A to, aby sme mali každoročne nárok na plat navyše, či už formou koncoročného alebo dovolenkového príspevku, a nemuseli sa oň, obrazne povedané, každý rok doprosovať,“ vysvetľuje pozíciu zamestnancov Jana Szászová, predsedníčka Základnej organizácie Odborového zväzu bánk a poisťovní v spoločnosti UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia.
„Mimochodom, je zákonnou povinnosťou banky vyplácať rovnakú mzdu za prácu rovnakej hodnoty. Preto je pre nás neprijateľné, aby si banka túto povinnosť plnila z peňazí všetkých zamestnancov, navyše, keď deklaruje z úrovne skupiny UniCredit, že na rovné odmeňovanie vyčlení 100 mil. euro,“ podotýka J. Szászová.
Banka, ktorej dva roky rastú zisky, za ten čas nezvýšila zamestnancom mzdy ani nie vo výške každoročnej inflácie. Ďalšie ochudobňovanie im hrozí aj v nasledujúcom roku. Odborári požadujú plošné 10-percentné navýšenie miezd. Vedenie banky ponúka 7-percentné plošné navýšenie a 3-percentné vykrytie mzdových rozdielov.
Odborári tvrdia, že banka odmieta pri kolektívnom vyjednávaní o navyšovaní miezd ustúpiť a chystá sa na zvládnutie štrajku. „Chce, aby niektoré jej činnosti realizovali na diaľku zamestnanci z Čiech. Slovenským zamestnancom zase sľubuje, že ak pomôžu zabezpečiť chod banky počas štrajku, dostanú odmenu,“ zakončili odborári.
V utorok 12. 12.2023 zamestnanci banky vstupujú do ostrého štrajk./agentury/
X X X
Je rozhodnuté! Rusi i Bielorusi pocestujú do Paríža, no bez vlajok. Moskva hovorí o diskriminácii
Ruskí a bieloruskí športovci budú môcť súťažiť na budúcoročných olympijských hrách v Paríži.
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) im umožnil štartovať na OH 2024 pod neutrálnou vlajkou, pokiaľ splnia kvalifikačné kritériá.
Informovali o tom agentúry AFP a AP. MOV stanovil viacero podmienok, ktoré musia športovci oboch krajín splniť. Ruský minister športu Oleg Matycin ich označil za „diskriminačné“.
Rozhodnutie MOV sa týka iba niektorých individuálnych ruských a bieloruských športovcov. Tímom z obidvoch krajín nebude štart na OH umožnený.
Aby športovci získali neutrálny status, nemôžu aktívne podporovať vojnu na Ukrajine, ani nemôžu byť zmluvne viazaní s ruskou či bieloruskou armádou, respektíve národnými bezpečnostnými orgánmi.
Ako dodatočnú podmienku bude MOV od športovcov vyžadovať písomný záväzok k Olympijskej charte a teda aj k „mierovému poslaniu olympijského hnutia“. Na OH 2024 budú zakázané všetky národné symboly Ruska i Bieloruska.
„Na olympijských hrách, jednotlivých športoviskách či u žiadnych oficiálnych funkcií nemôže byť vystavená ruská či bieloruská vlajka, hymna, národné farby či akýkoľvek iný poznávací znak.
Na olympijské hry v Paríži nemôžu dostať pozvánku a ani byť akreditovaní žiadni vládni predstavitelia z Ruska či Bieloruska,“ uviedol MOV vo svojom vyhlásení, z ktorého citovala agentúra AFP.
MOV uviedol, že momentálne spĺňajú kritériá iba ôsmi športovci z Ruska a traja z Bieloruska. V porovnaní s tým sa na OH 2024 kvalifikovalo už vyše 60 športovcov z Ukrajiny.
Podľa AP je na jednotlivých športových federáciách, aby určili a uplatňovali neutrálny status u individuálnych športovcov.
Ruský minister športu Oleg Matycin vyjadril nesúhlas s podmienkami, ktoré pre štart ruských športovcov v Paríži stanovilo vedenie MOV.
„Podmienky sú diskriminačné, idú proti princípom športu. Poškodzujú samotné olympijské hry a nie ruský šport. Takýto prístup je neprijateľný,“ citovala Matycina agentúra AFP.
Krátko po ruskej invázii na Ukrajinu MOV vyzval všetky športové organizácie, aby odložili či zrušili plánované podujatia v Rusku či Bielorusku.
O niekoľko dní neskôr pritvrdil a vyzval športové federácie, aby zakázali štarty športovcom z týchto dvoch krajín.
Odvtedy však MOV svoj postoj zmenil a postupne od tvrdých obmedzení ustupoval. Pred rokom umožnil návrat Ruska a jeho vojenského spojenca Bieloruska do globálneho športu.
Už pred deviatimi mesiacmi vyzval športové federácie, aby povolili individuálnym ruským a bieloruským športovcom návrat do medzinárodných súťaží a podujatí. Rusko a Bielorusko však naďalej zostávajú vylúčené z tímových súťaží.
Za pripustenie jednotlivcov ako neutrálnych športovcov sa napriek pokračujúcemu vojnovému konfliktu na Ukrajine vyslovili v tomto týždni na olympijskom samite v Lausanne zástupcovia medzinárodných federácií i národných olympijských výborov. MOV požiadali, aby v tejto otázke rozhodol čo najrýchlejšie.
Kým na OH v Tokiu v roku 2021 vyslalo Rusko 335 športovcov, vo francúzskej metropole bude zrejme štartovať iba pár desiatok zástupcov z tejto krajiny.
„Iba veľmi obmedzený počet športovcov z Ruska a Bieloruska sa kvalifikuje na OH 2024 cez existujúci kvalifikačný proces,“ informoval MOV. Individuálni športovci, ktorí budú štartovať na OH, nemôžu nosiť národné farby.
Medzinárodná gymnastická federácia (FIG) napríklad nariadila neutrálnym športovcom z Ruska štartovať v svetlomodrých dresoch. Ruská vláda a tamojší športoví funkcionári viackrát vyhlásili, že akékoľvek obmedzenia ich športovcov sú politicky motivované a neakceptovateľné./agentury/
X X X
Nebudeme predávať živé kapry, odkazujú obchodné reťazce. Na výber budú iné možnosti
Niektoré reťazce k zrušeniu predaja živých rýb pristúpili už v minulých rokoch.
Predaj živých kaprov v obchodoch sa dlhé roky spájal s etickými a environmentálnymi otázkami. Na jednej strane boli zákazníci, ktorí si chceli domov odniesť čerstvú a ešte stále živú rybu, na druhej zvieratá, ktorým takýto predaj mohol spôsobiť zbytočný stres či utrpenie.
Ryby bývali často prepravované v zlých podmienkach a boli umiestnené v malých nádržiach alebo vedrách. V obchodoch im neboli poskytované primerané životné podmienky, ryby mohli byť vystavené chorobám a ani preprava zákazníkmi v plastových taškách nebola ideálna.
Kapry často ešte pre zabitím putovali do vaní, kde bývali spestrením najmä pre deti, ktoré sa chodili pozerať na dočasného domáceho miláčika v kúpeľni. Pár dní nato už totiž kapor putoval na štedrovečerný stôl,aktuality.sk
X X X
Ukrajinci sa pripravujú na dlhú vojnu, vojaci vstupujú do druhej zimy bojov vyčerpaní
Oleksij Tilnenko dúfal, že sa Ukrajine tento rok podarí vytlačiť ruské sily z okupovaných území. S blížiacim sa koncom roka je však jeho rodné mesto Cherson na juhu krajiny stále pod ruskou delostreleckou paľbou a frontová línia sa sotva pohla, píše agentúra Reuters.
Tilnenko z Chersonu vlani ušiel a teraz žije v Kyjeve, kde pomáha ďalším vnútorne vysídleným Ukrajincom. Domnieva sa, že Rusko urýchlene obnovuje svoje podstatne väčšie ozbrojené sily, aby zintenzívnilo vojnové úsilie.
„Dúfame, že sa Západu podarí nejako zmobilizovať, nejako navýšiť obranný priemysel, aby obnovil vybavenie a vyrobil to, čo potrebujeme na obranu bežných občanov,“ hovorí 36-ročný Tilnenko.
Najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny však po vyše 21 mesiacoch ďalej zúri a koniec je v nedohľadne. Ani jedna z bojujúcich strán zatiaľ na bojisku nezasadila rozhodujúci úder. Ukrajinskí vojaci, prežívajúci v mrazivých zákopoch, priznávajú, že do druhej zimy od ruskej invázie vstupujú vyčerpaní. Na druhej strane na nich čaká mocnosť bohatá na zdroje a vybavená jadrovými zbraňami, ktorá má viac ako trojnásobok obyvateľov Ukrajiny.
Ukrajinci vedia, že si musia aj naďalej zabezpečiť vojenskú pomoc zo Západu – je však tiež jasné, že táto úloha bude zložitejšia, keď sa pozornosť od októbra sústreďuje aj na vojnu medzi Izraelom a radikálnym palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Ruské jednotky momentálne okupujú asi 17,5 percenta ukrajinského územia. Po tom, ako z veľkej časti odolali ukrajinskej protiofenzíve, ktorej sa nepodarilo preraziť rozsiahle obranné línie na juhu a východe Ukrajiny, sa vo východnom smere Rusi opäť presunuli do útoku.
Tohtoročné neveselé vyhliadky sú v ostrom kontraste s povzbudivou náladou, ktorá vládla na Ukrajine vlani. Sily Kyjeva po začiatku invázie napriek očakávaniam porazili ruské jednotky v okolí ukrajinskej metropoly a na severe a na jeseň potom znovu dobyli územie na severovýchode a juhu Ukrajiny.
Vo vojne, ktorá si už vyžiadala stovky tisíc mŕtvych alebo zranených, zničila ukrajinské mestá a dediny a donútila milióny ľudí utiecť z domovov, medzitým ďalej narastá počet obetí. Súčasťou každodenného života sú útoky dronov a bombardovanie. Charkov na severovýchode Ukrajiny neďaleko ruských hraníc buduje podzemné školy, aby sa deti mohli vzdelávať bez rizika, že zahynú pri nálete.
Tilnenko je šéfom skupiny KrymSOS, ktorá pomáha vnútorne vysídleným Ukrajincom. Návrat do Chersonu neplánuje, pretože mesto je pod neustálou hrozbou ostreľovania a vzdušných úderov. Západná pomoc by podľa Tilnenka mala byť rýchlejšia, väčšia a ucelenejšia. Ukrajine podľa neho tento rok chýbala najmä letecká podpora s tým, ako západné krajiny otáľali s dodávkami stíhačiek F-16.
Časť Ukrajincov vrátane Tilnenka je presvedčená, že ruský prezident Vladimir Putin využije akékoľvek pauzy v bojoch na vybudovanie ďalšej obrany a obnovu ruskej armády na nový útok. Rusko tiež na budúci rok čakajú prezidentské voľby a ak sa podľa očakávania Putinovi podarí zabezpečiť ďalší šesťročný mandát, určite ho využije na ďalšie stupňovanie ruského vojnového úsilia.
V nadchádzajúcom marci sa mali konať prezidentské voľby aj na Ukrajine, tie sa však kvôli pretrvávajúcemu stannému právu neuskutočnia. Špekulácie o konaní hlasovania minulý mesiac ukončil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keď vyhlásil, že na voľby teraz nie je vhodný čas.
Napätie z vojny bude pravdepodobne doliehať na ukrajinskú spoločnosť a politickú situáciu aj v nasledujúcom roku. Chystané reformy, ktoré majú zlepšiť efektivitu náboru do armády a odvodov, ilustrujú chúlostivé, ale významné otázky, ktoré čakajú ukrajinskú vládu.
Únava z vojny je teraz každodennou realitou, hovorí Tilnenko.
„Všetci sú vyčerpaní. Vojaci sú unavení, obete sú unavené a únavu cítia aj vysídlení Ukrajinci. Cesta von neexistuje. Nemôžeme sa len tak vzdať a povedať si, že to bude v poriadku. Veď zomrelo až priveľa ľudí. Dúfame, že to bude jednoduchšie, ale uvidíme, ako to dopadne,“ bilancuje Ukrajinec./agentury/
X X X
Macron nepresvedčil Orbána v otázke Ukrajiny. Rusi po dlhom čase útočia riadenými strelami
Ani francúzsky prezident Emmanuel Macron nedokázal presvedčiť premiéra Orbána, aby zmiernil svoje postoje v otázke Ukrajiny pred nadchádzajúcim summitom Európskej únie. Orbán počas pracovnej večere s Macronom trval na tom, čo uviedol už v pondelok v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Podľa Orbána by otázka prístupových rokovaní medzi EÚ a Ukrajinou nemala byť vôbec zaradená do programu summitu, ktorý sa bude v Bruseli konať na budúci týždeň.
X X X
.Maďarská vláda na čele s premiérom Viktorom Orbánom podľa lídra poľskej Občianskej koalície Donalda Tuska „otvorene prešla na ruské pozície“. Líder Občianskej koalície, ktorá zvíťazila v nedávnych poľských parlamentných voľbách, dodal, že „Orbán sa tým netají“. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje poľský spravodajský kanál TVN24.
Tusk, ktorý už v minulosti kritizoval Orbána a maďarskú „neliberálnu“ demokraciu, v piatok ďalej uviedol, že si nemyslí, že by dokázal maďarského premiéra presvedčiť, aby zmenil smer. Poznamenal však, že sa pokúsi použiť „rôzne argumenty a metódy, aby aspoň eliminoval negatívne dôsledky Orbánovho postoja“.
Od začiatku otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu Maďarsko opakovane vytvára prekážky pre poskytovanie finančnej pomoci Kyjevu zo strany Európskej únie a zároveň odmieta sankcie proti Rusku.
X X X
K väznenému ruskému opozičnému predákovi Alexejovi Navaľnému správa väznice už tretí deň v rade nepúšťa advokátov. Podľa serveru Meduza na to upozornila jeho hovorkyňa Kira Jarmyšová. Navaľnému sa podľa nej minulý týždeň urobilo v cele zle – točila sa mu hlava, čo ho donútilo ľahnúť si na zem. V akom je teraz stave, jeho okolie nevie.
Jarmyšová však opísala, ako pracovníci väznice reagovali na Navaľného zdravotnú indispozíciu minulý týždeň. „Zamestnanci väznice hneď pribehli, odklopili pričňu od steny, položili na ňu Alexeja a dali mu infúziu,“ opísala. Lôžko na samotke, kam Navaľného zatvárajú, musí byť počas dňa podľa pravidiel väznice priklopené k stene. „Čo to bolo, nevieme, ale vzhľadom na to, že mu odopierajú jedlo, držia ho v trestnej cele bez ventilácie a obmedzili mu dobu vychádzok na minimum, tak to vyzerá na mdloby spôsobené hladom,“ opísala Jarmyšová.
Navaľného hovorkyňa doplnila, že keď opozičníka neskôr navštívili advokáti, tak bol v poriadku. „Ale teraz je to už tretí deň, keď nevieme, kde je,“ dodala. Navaľnyj podľa nej tiež týždeň neposlal žiadny list a zvonku mu tiež neboli doručené listy. Jeho spolupracovníci však vo štvrtok na jeho kanáli na platforme YouTube vyzvali na agitáciu proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pred prezidentskými voľbami, ktoré sa budú konať 17. marca.
X X X
Bulharský parlament prehlasoval prezidentské veto ohľadom vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá zahŕňa obrnené transportéry a ďalšie vybavenie. Informovala o tom agentúra BTA. Za prekonanie veta podľa nej hlasovalo 162 zákonodarcov, proti ich bolo 55. Denník Ukrajinska pravda predtým poznamenal, že by išlo o prvú priamu dodávku zbraní Ukrajine z Bulharska, ktoré tak až doteraz robilo za pomoci sprostredkovateľov.
Z informácií médií vyplýva, že Ukrajina by mala dostať asi 100 obrnených transportérov spoločne s výzbrojou a náhradnými dielmi. Podľa ukrajinského portálu Defence Express ide s najväčšou pravdepodobnosťou o obrnenca BTR-60 sovietskej výroby. Zástupcovia bulharskej armády a ministerstva vnútra podľa ruskojazyčného servisu stanice BBC uviedli, že ich krajina tieto zastarané vozidlá nepotrebuje a parlament pomoc v novembri schválil.
Prezident Rumen Radev však vyhlásil, že poslanci poriadne nezvážili alternatívne využitie vybavenia a Bulharsko by mohlo techniku potrebovať, najmä pre pohraničnú stráž a hasičov. Pred pár dňami ratifikáciu dohody o bezplatnej dodávke obrnenej techniky, ktorú uzavreli Sofia a Kyjev, vetoval.
Bulharsko, ktoré je členom Európskej únie a tiež Severoatlantickej aliancie, poslalo na Ukrajinu po začiatku ruskej invázie vlani vo februári množstvo zbraní, munície a paliva. Kvôli vplyvným proruským politikom v bývalej vláde tak však robilo najmä cez sprostredkovateľov.
X X X
Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov diskutoval s hlavným veliteľom ozbrojených síl Švédska Micaelom Bydénom
o možnosti dodávky švédskych stíhačiek Gripen ozbrojeným silám Ukrajiny. „Plodná bilaterálna práca týkajúca sa dodávok lietadiel Gripen Ukrajine pokračuje,“ povedal námestník ukrajinského ministra obrany Ivan Havryľuk. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Bydén sa vyjadril, že o dodávke lietadiel Gripen Kyjevu sa diskutuje na politickej aj vojensko-operačnej úrovni. „Čakáme na politické rozhodnutia,“ dodal.
X X X
Ukrajinská prokuratúra v Odese v spolupráci s Ukrajinskou bezpečnostnou službou (SBU) zatkla miestneho obyvateľa pre špionáž v prospech Ruska. Podľa prokuratúry špionáž začal vykonávať v októbri. Zatknutý človek údajne žiadal od Rusov za svoje služby 5 500 dolárov mesačne a želal si stať sa šéfom miestnej pobočky ruskej politickej strany Jednotné Rusko v prípade, že Odesu obsadia ruské sily. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Špión mal za úlohu fotografovať miesta pobytu ukrajinských vojakov a obrannú a energetickú infraštruktúru v Odese. Fotografie posielal svojim ruským kontaktom. Zatknutého obyvateľa Odesy obvinili z velezrady a v prípade usvedčenia mu hrozí doživotie.
X X X
Bývalého riaditeľa ukrajinskej štátnej zbrojárskej spoločnosti a troch ďalších obvinili z pokusu o spreneveru zhruba 106 500 dolárov určených na náhradné dielce pre bojové lietadlá Su-27. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje piatkovú správu Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU).
Exriaditeľ podľa vyšetrovania podpísal so šéfom dodávateľskej firmy, ktorý je tiež podozrivý, zmluvu na nákup modulov zosilňovania výkonu pre letecké radary. Dodávateľ dodal chybné komponenty, avšak šéf štátnej zbrojárskej firmy ich aj tak akceptoval a zaplatil prvú polovicu sľúbenej sumy, uviedla SBU.
Podozriví údajne plánovali tajne previesť finančné prostriedky cez nimi kontrolované spoločnosti a rozdeliť si ich medzi sebou. Obvineným hrozí až 12 rokov väzenia.
X X X
Fínsko nevydá do Kyjeva ruského nacionalistu Jána Petrovského, ktorý čelí podozreniu z páchania teroristických činov na východe Ukrajiny v rokoch 2014 až 2015. Podľa agentúry Reuters a spravodajského serveru The Moscow Times o tom dnes rozhodol fínsky najvyšší súd s argumentom, že by mužovi mohlo hroziť v ukrajinskom väzení zlé zaobchádzanie. Ukrajinská strana zatiaľ nereagovala. Petrovskij vinu popiera.
Petrovskij je považovaný za jedného zo zakladateľov ruskej neonacistickej skupiny Rusič, ktorá sa podľa fínskych a ruských médií v rokoch 2014 a 2015 zapojila do bojov na východoukrajinskom Donbase na strane Moskvou podporovaných proruských separatistov. Prepojila sa tiež s ruskou žoldnierskou Vagnerovou skupinou.
Podľa The Moscow Times sa členovia skupiny Rusič zapojili aj do ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva začala vlani vo februári. Spojené štáty vlani v septembri zaradili Petrovského na svoj sankčný zoznam kvôli tomu, že podľa nich prejavil v čase ruskej invázie „zvláštnu krutosť“ v bojoch v Charkovskej oblasti, napísal list Financial Times. Petrovskij podľa médií figuruje tiež na sankčných zoznamoch Európskej únie, Británie a Kanady.
X X X
Dočasnú ochranu v členských krajinách Európskej únie malo k záveru októbra 4,24 milióna obyvateľov Ukrajiny, ktorí utiekli v dôsledku ruskej invázie. Z toho na Slovensku bolo 111 615 ukrajinských utečencov. Informoval o tom v piatok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Najviac utečencov z Ukrajiny na konci septembra bolo v Nemecku, a to 1,215 milióna, čiže 28,7 percenta z celkového počtu. Nasledovalo Poľsko s 960 620 ukrajinskými utečencami, čo bolo 22,7 percenta celkového počtu, a Česká republika s 364 450 utečencami (8,6 %).
Počet ukrajinských utečencov s dočasnou ochranou v porovnaní so septembrom stúpol vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Dánska, kde o 1 700 ľudí klesol. Najviac počet ukrajinských utečencov vzrástol v Nemecku (o 20 465), v Česku (o 6 490) a v Holandsku (o 4 005).
X X X
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok opäť podmienil ratifikáciu žiadosti Švédska o vstup do NATO súčasným schválením predaja amerických stíhačiek F-16 Turecku.
Turecko a Maďarsko sú jedinými členmi Severoatlantickej aliancie, ktorí doposiaľ neschválil žiadosť Švédska o vstup do NATO. Švédsko ju predložilo spoločne s Fínskom už pred vyše 18 mesiacmi. Fínsko sa stalo členom Aliancie v apríli tohto roku po tom, čo ratifikáciu jeho žiadosti taktiež dlho odkladali Turecko s Maďarskom.
Oficiálne výhrady k vstupu Švédska do NATO Erdogan stiahol už na júlovom summite NATO. Turecký parlament však švédsku žiadosť stále neratifikoval a celý proces zatiaľ v polovici novembra uviazol na úrovni parlamentného výboru pre zahraničné veci, ktorý ju ešte ani neposunul na ratifikáciu poslaneckému plénu.
V posledných dňoch však prišiel Erdogan s novou podmienkou: Ankara podľa neho švédsku žiadosť o členstvo schváli len v prípade, ak americký Kongres zároveň odsúhlasí tureckú požiadavku na nákup desiatok stíhačiek F-16 a náhradných dielov.
Americká vláda podľa Erdogana sľubuje, že Turecku stíhačky dodá, keď tento krok potvrdí Kongres. „Ja však mám tiež parlament. Keďže sú obe naše krajiny členmi NATO, vy (Spojené štáty) si môžete splniť svoju úlohu súčasne, zo solidarity, a náš parlament si potom splní svoju časť úlohy,“ povedal v piatok Erdogan novinárom, čím prakticky zopakoval svoje vyjadrenie zo 6. decembra.
X X X
Nemecko poskytlo Ukrajine nový balík vojenskej pomoci. Vyplýva to z aktualizovaného zoznamu zverejneného na stránke spolkovej vlády bundesregierung.de.
Balík obsahuje predovšetkým 250 nábojov kalibru 155 mm, desať prieskumných bezpilotných lietadiel VECTOR s náhradnými dielmi, šesť hliadkovacích vozidiel pre pohraničníkov, osem nákladných vozidiel Zetros, 70 automatických granátometov MGW a jedno prieskumné bezpilotné lietadlo LUNA NG.
V balíku je tiež 100 000 súprav prvej pomoci a zdravotnícky materiál. Nemecká vláda vyčlenila na rok 2023 približne 5,4 miliardy eur, ktoré majú byť primárne použité na vojenskú pomoc Ukrajine.
X X X
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) schválil finančný príspevok vo výške 750 000 eur na nákup dvoch kusov odmínovacích systémov Božena 4+, určených na humanitárne odmínovanie na Ukrajine. Zmluvu o poskytnutí príspevku podpísali v piatok riaditeľ Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Tomáš Bokor a veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku Myroslav Kastran.
Prijímateľom odmínovacích systémov financovaných z prostriedkov SlovakAid bude Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie a bude ich využívať špeciálny odmínovací tím operujúci v Chersonskej oblasti. Pripravené pomáhať by mali byť v prvej polovici budúceho roka.
„Ukrajina je v súčasnosti najzamínovanejšou krajinou na svete, čo predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre civilné obyvateľstvo, bráni jeho návratu na oslobodené územia a významným spôsobom poškodzuje ekonomiku krajiny. Verím, že naše Boženy, produkt slovenského priemyslu, prispejú k vyčisteniu územia nášho suseda od mín a aspoň trochu uľahčia život civilistov,“ uviedol minister.
Odmínovacie zariadenie Božena v akcii. Slováci sa naň môžu vyzbierať pre Ukrajinu v rámci kampane Darček pre Putina. / Zdroj: WAY Industries
X X X
Ruský nacionalista, bývalý vojenský veliteľ proruských separatistov v Donbase na východe Ukrajiny a kritik ruského prezidenta Vladimira Putina Igor Girkin, známy aj ako Strelkov, predpokladá, že ho ruský súd pošle do väzenia kvôli vymyslenému obvineniu. Viac sa však obáva, aby ho „neomilostili“ ako vodcu ruských žoldnierov Jevgenija Prigožina, ktorý presne dva mesiace po neúspešnej vzbure proti Moskve zahynul v troskách vlastného lietadla.
X X X
X Krajiny Visegrádskej skupiny (V4 – ČR, Poľsko, Slovensko, Maďarsko) budú naďalej podporovať Ukrajinu v obrane proti Rusku tak, ako každá krajina uzná za vhodné. Zdieľajú napríklad pomoc Ukrajine pri odmínovaní, v zdravotníckej podpore alebo humanitárnej pomoci.
X X X
Vladimir Putin dnes uviedol, že vo voľbách v marci 2024 sa bude opäť uchádzať o prezidentský úrad. Informovali o tom ruské tlačové agentúry. Podľa nich to novinárom oznámili účastníci rozhovoru s hlavou štátu, ktorý sa uskutočnil po ceremónii v Kremli pri príležitosti Dňa hrdinov vlasti.
X X X
Výbor bulharského parlamentu pre obranu schválil poskytnutie starších systémov protivzdušnej obrany Ukrajine. Ide o techniku, ktorú je potrebné opraviť. Členovia výboru zároveň odsúhlasili pomoc pri výcviku ukrajinských pilotov pre stíhačky F-16. Súčasťou tejto pomoci je poskytnutie bulharského vzdušného priestoru pre výcvik. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správu bulharského verejnoprávneho rozhlasu.
Kapacity protivzdušnej obrany sú pre Ukrajinu kľúčové, keďže prichádza zima. Očakáva sa, že Rusko skopíruje svoju minuloročnú stratégiu a bude vo veľkom rozsahu svoje útoky zameriavať na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Bulharsko by okrem pomoci protivzdušnej obrane Ukrajiny malo pre Kyjev ročne vycvičiť až štyri pechotné alebo mechanizované roty v celkovom počte 160 vojakov.
X X X
Ruský exprezident Dmitrij Medvedev opäť vyhlásil, že hrozba stretu medzi Ruskom a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) a vypuknutia tretej svetovej vojny „nikdy nebola taká reálna“ ako teraz. Medvedev, ktorý zastáva pozíciu zástupcu šéfa ruskej Bezpečnostnej rady, to napísal na platforme Telegram.
Ruské sily počas uplynulého dňa neznížili svoju aktivitu na fronte a ukrajinskí vojaci len na línii pri meste Avdijivka na východe Ukrajiny vo štvrtok odrazili 30 ruských útokov. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.
Na línii pri meste Bachmut ukrajinské sily odrazili 24 ruských útokov. Zároveň však Ukrajinci pokračujú vo svojich útočných operáciách južne od Bachmutu a spôsobujú ruským jednotkám straty na životoch aj na technike.
„Nepriateľ za uplynulý deň podnikol celkovo 3 raketové útoky, 57 leteckých útokov a 47 útokov raketometmi na pozície našich jednotiek a na naše obce,“ konštatoval ukrajinský generálny štáb. Dodal, že ukrajinské vzdušné sily za uplynulý deň päťkrát zaútočili na oblasti koncentrácie ruských vojakov, zbraní a techniky.
X X X
Ani francúzsky prezident Emmanuel Macron nedokázal vo štvrtok večer v Paríži presvedčiť maďarského premiéra Viktora Orbána, aby zmiernil svoje postoje v otázke Ukrajiny pred nadchádzajúcim summitom Európskej únie. Konštatovalo to v piatok internetové vydanie denníka Népszava, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Orbán počas pracovnej večere s Macronom trval na tom, čo uviedol už v pondelok v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Podľa Orbána by otázka prístupových rokovaní medzi EÚ a Ukrajinou nemala byť vôbec zaradená do programu summitu, ktorý sa bude v Bruseli konať na budúci týždeň.
Maďarský premiér v rozhovore pre týždenník Le Point povedal, že z právneho hľadiska nepôjde o veto. „Povedzme to tak, že (na summite) nepodporím to, čo považujem za zlé rozhodnutie. Moja predstava o Európe je taká, že ak nebude súhlas všetkých krajín, potom nebude žiadne rozhodnutie,“ dodal.
Orbán ale podčiarkol, že podporuje vysielanie dobrých signálov Ukrajine zo strany Európskej rady./agentury/
X X X
Blanár zrušil miesto exministrovi obrany a Naďovmu blízkemu človeku. V rezorte zahraničia končí
Martin Sklenár bol ako minister zástancom poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine. Nová vláda ju zastavila.
Niekdajší minister obrany Martin Sklenár, ktorý bol členom úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, odchádza z ministerstva zahraničných vecí.
Sklenár v rezorte diplomacie pracoval ešte pred svojím pôsobením na ministerstve obrany a po vymenovaní vlády Roberta Fica sa tam opäť vrátil. Nový minister zahraničia Juraj Blanár zo Smeru však jeho pracovnú pozíciu zrušil.
Dostal ponuku „inej kvality“
„Moja pozícia bola zrušená v rámci organizačnej zmeny. Ponúkli mi inú pozíciu, ktorá už bola inej kvality, a neprijal som ju. V takom prípade podľa zákona o štátnej službe štátny zamestnanec končí,“ potvrdil nám Sklenár, ktorý patril k najbližším ľuďom exministra obrany Jaroslava Naďa.
Sklenár bol riaditeľom odboru transatlantických vzťahov a bezpečnostnej politiky. V podobnej funkcii na ministerstve zahraničia pracoval aj v rokoch 2017 až 2020, teda v čase tretej vlády Smeru.
Po voľbách v roku 2020 sa stal generálnym riaditeľom sekcie obrannej politiky na ministerstve obrany, kam ho priviedol Jaroslav Naď. Ministrom úradníckej vlády bol od mája do októbra tohto roku.
Na ministerstve zahraničia pod Sklenára spadalo aj oddelenie pre hybridné hrozby, ktoré vzniklo len pred tromi rokmi. Oddelenie podľa Sklenára nezrušili. S otázkami sme sa obrátili aj na ministerstvo zahraničných vecí. To tvrdí, že s organizačnými zmenami na rezorte začalo v septembri 2023 predchádzajúce vedenie, teda Sklenárov kolega z úradníckej vlády Miroslav Wlachovský.
„Na základe návrhu predchádzajúceho vedenia došlo k obnoveniu odboru venujúcemu sa geopolitickej oblasti štátov Severnej a Južnej Ameriky. Táto agenda bola pôvodne rozdelená medzi rôzne odbory, čo sa počas predchádzajúcich dvoch rokov neosvedčilo, a preto došlo k tejto organizačnej zmene,“ odkázal komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí.
Bol za pomoc Kyjevu
Martin Sklenár bol ako minister zástancom poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine. Keď šéf Hlasu Peter Pellegrini už po voľbách vyhlásil, že „Slovensko už nemá čo Ukrajine darovať ani dodať zo svojich zásob“, Sklenár sa voči tomu ohradil.
„Naše ozbrojené sily majú k dispozícii veľké množstvo vybavenia a výzbroje, ktoré by akákoľvek vláda mohla zvážiť ako formu podpory Ukrajiny,“ reagoval Sklenár ešte ako minister.
Nová vláda neskôr vojenskú pomoc Kyjevu úplne zastavila. Proti vyzbrojovaniu Ukrajiny je aj Juraj Blanár, teda Sklenárov nadriadený na ministerstve zahraničia, aktuality.sk
X X X
Mario Draghi by mohol kandidovať na post šéfa Európskej komisie
Ursula von der Leyenová vedie Komisiu od roku 2019 a pravdepodobne sa presunie do čela NATO.
Bývalý predseda talianskej vlády Mario Draghi by mohol byť kandidátom na post šéfa Európskej komisie (EK), uviedli talianske médiá s odvolaním na diplomatické kruhy z Bruselu a Paríža. TASR informuje podľa piatkovej správy agentúry DPA.
Taliansky denník La Repubblica napísal, že francúzsky prezident Emmanuel Macron podporuje kandidatúru 76-ročného Draghiho, ktorý bol v minulosti tiež šéfom Európskej centrálnej banky (ECB).
Zdroje blízke Draghimu však uviedli, že on sám nemá o post predsedu EK záujem, píše agentúra Reuters. Brusel a ani Draghi na informácie denníka La Repubblica bezprostredne oficiálne nereagovali.
Stoltenberg už nechce šéfovať NATO
Ursula von der Leyenová, ktorá vedie EK od roku 2019, by sa potom mohla podľa talianskeho denníka presunúť do čela Severoatlantickej aliancie (NATO), kde by vystriedala úradujúceho generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga. Ten avizoval, že chce z postu šéfa NATO odísť. Jeho mandát bol opakovane predĺžený, najmä z dôvodu pokračujúcej vojne na Ukrajine.
O budúcom predsedovi Európskej komisie sa rozhodne po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v júni 2024. Očakáva sa, že von der Leyenová na začiatku budúceho roka oznámi, či sa bude uchádzať o druhé funkčné obdobie, pripomína DPA.
Draghi bol talianskym premiérom od februára 2021 do októbra 2022 a na čele ECB bol v rokoch 2011-2019, aktuality.sk
X X X
Norbert Bödör aj Tibor Gašpar majú na krku ďalšie obvinenie
Činy z minulosti dobiehajú nitrianskeho oligarchu aj bývalého policajného prezidenta.
Vyšetrovateľ NAKA vzniesol 6. decembra obvinenie Norbertovi Bödörovi, Tiborovi Gašparovi a ďalším osobám. V piatok o tom informovala TV Markíza s tým, že nitriansky oligarcha čelí stíhaniu pre prečin podlácania a prečin porušovania dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy spolupáchateľstvom.
Policajný exprezident je tiež obvinený z prečinu porušovania dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy spolupáchateľstvom. Televízii do potvrdil prokurátor Špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek.
„Vzhľadom na štádium trestného stíhania, ako aj skutočnosť, že predmetné uznesenie sa aktuálne doručuje jednotlivým obvineným osobám, sa nebudeme bližšie vyjadrovať k danej trestnej veci,“ cituje televízia prokurátora.
Pre obvinenie z korupcie bol už Tibor Gašpar v minulosti väzobne stíhaný. Aktuálne obvinenie označil za „labutiu pieseň Daniela Lipšica“. „Zúfalý pokus Lipšica zastaviť zrušenie ÚŠP, ktoré opäť dokázalo, že je len politickou inštitúciou. Pre mňa o to väčší dôvod hlasovať za systémovú zmenu, ktorá skoncuje s týmto politickým zneužívaním,“ okomentoval Gašpar najnovšie obvinenie v piatok večer na sociálnej sieti:
Šesť obvinených
Okrem Gašpara a Bödöra sú obvinení aj M. Z., Ľ. M., P. S. a B. M.. Podľa hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzany Drobovej sa im vznesené obvinenia týkali podplácania, prijímania úplatku či zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.
„Vzhľadom na štádium trestného stíhania, ako aj skutočnosť, že predmetné uznesenie sa aktuálne doručuje jednotlivým obvineným osobám, sa nebude Úrad špeciálnej prokuratúry bližšie vyjadrovať k danej trestnej veci,“ dodala hovorkyňa, aktuality.sk
X X X
Minister Susko obhajuje skrátené konanie pri novele Trestného zákona
Borisa Suska mrzí, že prezidentka sa vyjadrila práve pri tomto zákone, pričom v minulom volebnom období sa v zrýchlenom režime schvaľovalo množstvo zákonov.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) rešpektuje vyjadrenie prezidentky SR Zuzany Čaputovej v súvislosti s novelou Trestného zákona. Dôvody na skrátené legislatívne konanie však podľa neho sú. Hovorí o porušovaní základných práv a slobôd v trestných konaniach. Tvrdí, že o obsahu novelizácie rokovali aj s odborníkmi.
„Rešpektujeme vyjadrenie prezidentky, má na to právo. Budeme sa s tým musieť potom vysporiadať v legislatívnom procese a v parlamente,“ povedal Susko v súvislosti s možným vetovaním novelizácie zo strany hlavy štátu. Mrzí ho, že sa takto prezidentka vyjadrila práve pri tomto zákone, pričom v minulom volebnom období sa v zrýchlenom režime schvaľovalo množstvo zákonov.
Suskovi odborníci Burda či Kurilovská
Čo sa týka diskusie s odborníkmi, Susko podľa vlastných slov zriadil v rezorte k téme kolégium odborníkov. Jeho súčasťou mali byť dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská, ale aj predseda trestnoprávneho kolégia z Najvyššieho súdu SR František Mozner či zástupca generálnej prokuratúry Jozef Kandera.
„Myslím si, že sú to všetci zástupcovia najvyšších odborných právnych inštitúcií, ktoré k tomu majú čo povedať,“ povedal. Odmieta, že by si vyberali len odborníkov, ktorí podporujú vládne návrhy.
Minister zároveň poukázal na potrebu zosúladiť trestné sadzby s ostatnými krajinami Európskej únie tak, aby boli tresty primerané. Dôraz kladie aj na alternatívne tresty. Pripomenul, že o týchto zmenách dlhodobo hovorili pred voľbami, ale aj vo vládnom programe. Preto podľa neho novela nie je prekvapením pre verejnosť.
Deklaroval tiež, že sú v kontakte aj s Európskou komisiou, ktorá namietala rýchlosť prijímania novely. Neobáva sa zásadných postihov pre Slovensko. Rovnako sa neobáva ani prípadných prieťahov v konaniach po presune agendy Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na krajských prokurátorov. „Sú to takisto špecializovaní prokurátori na jednotlivé agendy,“ dodal, aktuality.sk
X X X
Na americkom trhu práce generáciu Boomers
V roku 2024 bude generácia Z po prvýkrát predstavovať väčšiu časť pracovnej sily v Spojených štátoch amerických ako generácia Baby Boomers (ide o označenie ľudí narodených počas ekonomickej prosperity v USA a inde vo svete nasledujúcej po 2. svetovej vojne).
.Podľa hlavného ekonóma spoločnosti Glassdoor Aarona Terrazasa bude mať nadchádzajúci demografický posun „dosť vážne dôsledky na to, čomu zamestnávatelia dávajú prednosť”.
„Toto je koniec generácie Boomers, tejto transformujúcej sa generácie na pracovisku. Nahradia ich úplne iní ľudia, ktorí majú iné očakávania od práce,” dodáva odborník.
Tento trend je spôsobený starnutím populácie. Podľa väčšiny definícií ľudia vo veku od 60 do 78 rokov dosiahnu dôchodkový vek.
Väčšina príslušníkov generácie Z, ktorí budú v budúcom roku vo veku 12 až 27 rokov, ukončí školu a nastúpi do práce.
Generácia Z teda predbehne aj generáciu X, ale bude trvať dlho, kým predbehne mileniálov, dodáva Terrazas, keďže tí zatiaľ prevyšujú všetky ostatné generácie v USA.
„K tomu dôjde pravdepodobne až začiatkom 40. rokov 21. storočia,” predpovedá odborník.
Generácia Z vstupuje na trh práce v úplne inom čase ako generácia Boomers. Ide o čas, ktorý je poznačený politickými otrasmi a pandémiou.
„Ich celkový prístup k práci a očakávania sa teda líšia od ich starých rodičov,” dodáva Terrazas.
Žiadna mlčanlivosť ani ticho
Podľa národného prieskumu, ktorý sa uskutočnil v roku 2022, mladí pracovníci uprednostňujú zamestnávateľov s preukázateľným sociálnym vplyvom, mobilitou smerom nahor a kreatívnymi príležitosťami.
„Príslušníci generácie Z oceňujú organizácie bez hierarchickej štruktúry a chcú, aby bol ich hlas vypočutý bez ohľadu na ich skúsenosti,” dodáva Terrazas.
Podľa ďalšej správy spoločnosti Glassdoor, ktorá bola zverejnená minulý mesiac, je pravdepodobnejšie, že sa budú chcieť zapojiť do politiky na pracovisku ako iné generácie a očakávajú, že vedenie spoločnosti sa bude vyjadrovať k otázkam, ktoré sa ich týkajú.
Príslušníci generácie Z sa obzvlášť zaujímajú o kompromis medzi prácou a voľným časom.
Oceňujú flexibilné pracovné miesta, ktoré môžu pomôcť nájsť zdravú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
Mladí ľudia sú dôležitým pilierom
Mnohí príslušníci generácie Z si ako začínajúci zamestnanci cenia príležitosti na rozvoj a pravidelnú spätnú väzbu. Až 73 percent z nich je ochotných opustiť prácu, ak im manažéri neposkytujú oboje, ukázal prieskum spoločnosti StaffCircle.
Podľa januárovej správy spoločnosti LinkedIn sa mladí zamestnanci neboja zmeniť prácu, ak svoju situáciu považujú za neuspokojivú.
„To by malo manažérov prinútiť zamyslieť sa nad spôsobmi, ako si udržať a motivovať svojich zamestnancov, najmä tých najmladších,” dodáva Terrazas, aktuality.sk
X X X
Klimatická zmena a rakovina kože: Čo si všímať na znamienkach a budeme raz potrebovať faktor 100?
Budú nám v budúcnosti stačiť opaľovacie krémy, alebo sa proti slnku budeme musieť chrániť aj inak? Ktoré časti tela sú na slnko najcitlivejšie? Slnko a znamienka – na čo si dávať pozor a aké zmeny si všímať? Ako dýcha pokožka, keď sa najmä v lete poctivo natierame? Ako vplýva na pokožku slnko a následne prechod do klimatizáciou vychladených priestorov? Ako sa mení starostlivosť o pokožku vplyvom klimatických zmien?
V relácii Pravda o klíme odpovedá MUDr. Anna Danková z Dermatovenerologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave./agentury/
X X X
Brutálny pád! Po ňom vrtuľník, nemocnica a krutá diagnóza. Vicemajsterka sveta má dolámanú nohu
Rakúšanka Nina Ortliebová mala pred piatkovým super-G Svetového pohára alpských lyžiarok v St. Moritzi ťažký pád a utrpela vážne zranenia pravej nohy.
Vicemajsterku sveta v zjazde z tohto roka letecky transportovali do nemocnice, kde jej diagnostikovali zlomeninu holennej i lýtkovej kosti a už sa aj podrobila operácii.
Dvadsaťsedemročnú dcéru bývalého slávneho zjazdára Patricka Ortlieba teraz čaká dlhá nútená pauza. Počas kariéry ju zranenia prenasledujú neustále, podľa rakúskej agentúry APA podstúpila už svoju dvadsiatu ope
Okrem viacerých chirurgických zákrokov na kolenách a ramene sa už musela zotavovať po zlomenine panvy, záprstných kostí, členka, či rebier./agentury/