No výrobca z nej úspešne ťaží ďalej. Veľké úspechy na začiatku vojny na Ukrajine priniesli popularitu dronu Bayraktar TB2. Jeho výrobcovi, tureckej firme Baykar, sa objednávky len tak hrnuli. K používateľom tohto bezpilotného prostriedku sa najnovšie pridal aj Uzbekistan.

 V prvých fázach boja s ruskou agresiou sa Ukrajincom osvedčili turecké drony Bayraktar TB2. Pred vojnou na Ukrajine kúpilo tieto drony 10 krajín. Po jej začatí sa počet zákazníkov viac ako strojnásobil. Prvým používateľom bolo, samozrejme, domáce Turecko. Jeho pozemné sily, námorníctvo, ale i polícia, pobrežná stráž či tajná služba, ich majú od roku 2014 okolo tristo. Medzi prvých zákazníkov však patrila aj Ukrajina, ktorá ich od roku 2019 postupne objednala okolo 60 a zopár ďalších dostala neskôr do daru.

 Bayraktar pred vojnou slúžil najmä na prieskum. Jeho kamery majú veľký dosah a tak mohli pozorovať separatistické pozície z hĺbky vlastného územia. Občas boli použité na zničenie diel, ktoré v rozpore s dohodami separatisti používali na ostreľovanie ukrajinského územia. Všetko sa zmenilo po začatí ruskej invázie 24. februára 2022.

Získal si slávu

Do hĺbky ukrajinského územia prenikali kolóny ruskej techniky a Bayraktary im robili zo života peklo. Mnohé kolóny totiž nemali žiadnu protivzdušnú obranu s radarom, nanajvýš vojakov s prenosnými raketami. Aj tie kolóny, ktoré mali šťastie, sprevádzal väčšinou len jeden, zriedkavo dva samohybné systémy ako Tor alebo Buk. Dron Bayraktar má však plochý trup aj chvostové plochy a tak má len malý radarový odraz. Neskúsení operátori systémov Tor a Buk mali za pochodu problém ho zachytiť. Operátori dronov zvyčajne zničili najskôr tento protivzdušný systém a zvyšok kolóny im bol potom vydaný napospas.

Tieto zlaté časy Bayraktarov sa skončili po tom, čo sa ruské prieniky podarilo zastaviť a front sa stabilizoval. Oblasť bojov tak bola prehustená prostriedkami protivzdušnej obrany a straty dronov začali rásť. Ruská strana v decembri 2022, čiže po 10 mesiacoch bojov, ohlásila zničenie vyše 130 Bayraktarov, čo pokojne možno označiť za bájny výmysel – je to dvakrát viac, ako ich Ukrajina vôbec mala. Vizuálne je podľa serveru Oryx potvrdené zničenie 24 strojov.

Bayraktary Ukrajincom naďalej slúžia na prieskum a pozorovanie z diaľky. V septembri tohto roka, kedy sa dočasne podarilo vyradiť väčšinu ruskej protivzdušnej obrany na juhu Cherosnskej oblasti a na severe Krymu, sa na chvíľu vrátili aj k ničeniu pozemných cieľov. Také slávne časy, ako na začiatku vojny, si však už asi nezopakujú.

Napriek tomu sa stali veľkým obchodným hitom tureckej firmy Baykar. Od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 ich postupne zaradili do služby Niger, Pakistan, Džibutsko, Togo, Tunisko, Burkina Faso, Rwanda, Nigéria, Mali a Spojené Arabské Emiráty. V októbri 2022 prevzalo prvé stroje aj Poľsko, čím sa stalo ich prvým používateľom spomedzi krajín NATO. Ďalšími členmi Severoatlantickej aliancie, ktorí Bayraktary kúpili v priebehu tohto roka, sú Albánsko a Rumunsko.

Úspechy v Afrike

Väčšinu používateľov Bayraktarov však tvoria rozvojové štáty z Ázie a najmä z Afriky. Výnimkou je, okrem niekoľkých už spomínaných, len Japonsko. Tieto drony má napríklad aj Bangladéš, Somálsko, Maroko, Kirgizsko, Turkménsko, Azerbajdžan a Etiópia. Práve posledná menovaná krajina je príkladom, prečo Afričania Bayraktary kupujú a prečo budú v ich službách úspešné. Na africkom kontinente si nemusia lámať hlavu s nejakou sofistikovanou protivzdušnou obranou protivníka a Bayraktarom nebude nič brániť v ich ničivej práci. Presne to sa stalo v novembri 2021, keď zdanlivo nezastaviteľné kolóny tigrajských povstalcov postupovali na etiópske hlavné mesto Addis Abeba. V otvorenej krajine a bez protivzdušnej obrany ich však zničili roje dronov, ktoré poskytli arabskí spojenci Etiópie. Tá potom kúpila vlastné bezpilotné prostriedky a vybrala si Bayraktary.

 Zaujímavé je, že podľa výrobcu si tieto drony kúpilo už viac ako 30 krajín, no približne 10 z nich si túto skutočnosť neželalo zverejniť. Jednou z nich bol doposiaľ aj Uzbekistan. Ten sa k ich používaniu priznal minulý týždeň viac-menej náhodou. Uzbecký prezident a hlavný veliteľ tamojších ozbrojených síl Šavkat Mirzijojev bol na inšpekcii základne na juhovýchode krajiny pri hraniciach s Afganistanom a Tadžikistanom. Na záberoch z návštevy prezidenta sa objavilo aj viacero typov bezpilotných prostriedkov. Medzi nimi boli aj štyri Bayraktary, každý z nich vyzbrojený štyrmi tureckými riadenými strelami Roketsan. Ďalším takto prezradeným typom bol čínsky Wing Loong.

Bayraktar TB2 je bojový bezpilotný prostriedok s dlhou vytrvalosťou určený pre stredné výšky. Má dĺžku 6,5 m a rozpätie 12 m. Dosahuje maximálnu rýchlosť 220 km/h a má dolet až 4-tisíc km. Vo vzduchu vydrží až 27 hodín. Dôležitý je však dosah pozemnej stanice, prostredníctvom ktorej ho operátor ovláda. Ten nebol zverejnený, ale na základe známych faktov o akciách Bayraktarov sa pohybuje do 300 km. Dron teda môže operovať maximálne do tejto vzdialenosti. Jeho maximálny dostup je 7500 m, ale bežne sa pohybuje vo výškach do 5500 m. Tým sa pohodlne vyhne väčšine prenosných protilietadlových rakiet. Stroj má pod krídlami štyri závesníky, na ktorých môže niesť 150 kg výzbroje v podobe rakiet a navádzaných bômb./agenturyˇ

X X X

Peklo rodiny na Kysuciach pokračuje: Terén pred domom im rozkopali, autom sa do dvora nedostanú

 Chce to poriadne silné nervy. Chylákovci žijú v Kysuckom Novom Meste pri stavenisku diaľničného privádzača. Ako by toho nebolo dosť, nedávno im robotníci „rozbili“ aj chodník a vstupnú cestu do dvora ich domu. Autom sa tam nemajú ako dostať. Päťčlenná rodina sa pešo musí „brodiť“ blatom a nerovným terénom.

 Auto musia Chylákovci už týždne parkovať za „barikádami“ svojho domu.

Neľahká situácia rodiny Miroslava Chyláka, o ktorej Pravda pred časom písala, sa ešte zhoršila. Vtedy sa sťažovali na hluk, prach, popraskané steny a ťažké mechanizmy, ktoré sa pohybujú za plotom ich záhrady. To všetko preto, že pri dome im stavajú diaľničný privádzač, ktorý bude súčasťou úseku D3 Žilina – Kysucké Nové Mesto. Ich žiadosť, aby Národná diaľničná spoločnosť (NDS) ich dom odkúpila, keďže takto výrazne stratil na hodnote, im zamietli. Dôvod? Ich nehnuteľnosť nie je zahrnutá v trvalom zábere stavby.

 Hroziace nebezpečenstvo

Nedávno im pribudol ďalší problém. „Momentálne sa nám nedá normálne dostať domov. Auto vo dvore parkovať nemôžeme, pred bránou to máme rozkopané. Nechávame ho preto na rozostavanom kruhovom objazde, alebo ideme zhruba o päťdesiat metrov ďalej,“ priblížil pán Miroslav. „Potom je komplikované prejsť domov s nákupom. Museli sme sa doslova plahočiť blatom. Neskôr tam nasypali trochu makadamu, ale stále je to nebezpečné – stačí, že sa náš malý syn pošmykne a môže spadnúť do výkopovej jamy,“ spomenul čierny scenár.

 Takto rozbité to majú pred svojou bránou už tri týždne. Práve toľko vraj odhadovali robotníci, že to potrvá, kým to vrátia do pôvodného stavu. Doteraz sa tak ale nestalo a nič tomu ani nenasvedčuje. „Budeme radi, ak to stihnú do Vianoc,“ podotkol Chylák. Objasnil, že pred ich bránou to rozkopali kvôli opornému múru s protihlukovou stenou, ktoré stavajú v strede pôvodnej cesty. „Nám potom urobia príjazdovú úplne inak, ako bola predtým,“ poznamenal. Stále trvá na tom, že za „peklo“, ktoré im výstavba privádzača spôsobuje, si zaslúžia aspoň nejakú kompenzáciu.

„Veď toto nie je normálne. Sme v neustálom strese, vyčerpaní, unavení,“ hovorí hlava päťčlennej rodiny. „Diaľničiari s nami vôbec intenzívne nekomunikujú, ako to navonok prezentujú. Vždy boli snahy len z našej strany, pričom aj poslednú žiadosť o kompenzáciu nám zamietli. Nikto sa nám nikdy neozval, nikto za nami neprišiel,“ tvrdí. Ľudia z NDS podľa neho chodievajú kontrolovať, ako stavba pokračuje, no ani ich nenapadne zastaviť sa u nich a opýtať sa, či je všetko v poriadku a ako sa im tam žije.

 Ako „päsť na oko“

„Ak sa vôbec niečo dozvieme, že čo sa v našom okolí bude diať, tak jedine od robotníkov stavebnej firmy, ktorá to pre NDS realizuje,“ pokračoval Chylák. „Keď som diaľničiarov skúšal kontaktovať telefonicky, jednotliví úradníci reagovali, že oni to nemajú na starosti. Stále ma prepájali, bol problém dovolať sa kompetentnej osobe,“ povedal. Myslí si, že v súvislosti s kompenzáciou by im možno mohlo pomôcť mesto.

„Keby sa za to prihovorilo jeho vedenie, malo by to silnejšiu váhu,“ mieni. Pripomenul, že podmienky, v ktorých žijú, nie sú zavinené nimi, ale diaľničiarmi a mestom, ktoré výstavbu povolilo. „Ocenil by som, keby za našu kompenzáciu tiež nejako zabojovali,“ uzavrel.

Primátor Kysuckého Nového Mesta Marián Mihalda reagoval, že v tejto veci sa, priamo v priestoroch NDS, prihováral niekoľkokrát osobne. „Vždy mi bolo sľúbené, že sa znova na to pozrú, no urobili to len laxne, teda tak, že nič nevideli. Vždy sa vyhovárali na kadejaké vnútorné predpisy, že vykupovať to môžu len do určitých metrov a podobne,“ hovorí.

Takto to vyzerá pred domom Chylákovcov.

Primátor zdôraznil, že Miroslava Chyláka pozná a jeho situáciu mu vôbec nezávidí. „Mrzí ma, že diaľničiari to vyhodnotili v jeho neprospech, lebo ten jeden dom, keďže dva susedné odkúpili, už tiež mohli nejako vyriešiť. Teraz je tam ako päsť na oko,“ mieni. Chápe vraj, že štát to má právne dobre ošetrené a prípadnýá súdny spor by zrejme vyhral. „No mohli sa na to pozrieť aj z ľudského hľadiska. Keby som bol na pozícii nejakého vysokého manažéra NDS či ministerstva, určite by som sa snažil nájsť riešenie, aby som sa s nimi dohodol,“ doplnil Mihalda.

O kompenzácii ani slovo

Našu otázku o prípadnej kompenzácii NDS nekomentovala. Tvrdí, že nie sú ľahostajní k vzniknutému stavu potrebnému pre dokončenie dopravnej infraštruktúry, ktorá pomôže celému regiónu.

„S rodinou pána Chyláka je v kontakte, okrem iného, aj zhotoviteľ, ktorý je zodpovedný za realizáciu prác. Ako je štandardom v obdobných situáciách – informuje o postupe a o akýchkoľvek obmedzeniach, ktoré by sa rodiny mohli akokoľvek dotknúť,“ uviedla hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

 „Rodina nemá znemožnený prístup, ale dočasne obmedzený, pričom sú vykonané opatrenia, ktoré jej umožnia prechod „suchou“ nohou, aby sa v maximálnej možnej miere minimalizoval dopad na ich každodenný život,“ poznamenala hovorkyňa. Uzávera cesty, na ktorej prebieha budovanie kruhového objazdu, by podľa ich predpokladu mala trvať do polovice decembra. „Samozrejme urobíme všetko, čo je technicky možné, aby to bolo čo najskôr,“ dodala./agentury/

X X X

Šéf hasičov mesiace po požiari v Banskej Štiavnici: Prejavili sa problémy ako na Krásnej Hôrke

 Dušan Hancko analyzuje s odstupom času zásah pri masívnom požiari v historickom centre mesta. Skomplikovali ho typ zástavby, porucha plošiny aj nedostatok vody.

Osem mesiacov po masívnom požiari v Banskej Štiavnici polícia a hasičskí experti stále nezverejnili, čo ho zapríčinilo, šíria sa len dohady. Šéf Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici DUŠAN HANCKO hovorí o tom, čo táto mimoriadna udalosť znamená pre ochranu pamiatok do budúcna.

Oheň 18. marca poškodil viacero historických objektov. Hasiči volajú po posilnení siete hydrantov v meste a modernizácii hasičskej výškovej techniky. Hasenie totiž skomplikovala aj porucha na jednej z plošín a fakt, že ďalšie zariadenie bolo v tom čase v servise.

X  Keby hasičov v kraji volali k rovnakému požiaru, aký 18. marca vypukol v Banskej Štiavnici, dnes, zmenilo by sa niečo v ich postupe?

Na takto položenú otázku sa nedá odpovedať. Každá udalosť je vždy iná a jedinečná. Nikdy nehorí podľa vopred známeho plánu, žiadna udalosť sa nevyvíja podľa vzorca.

Pre hasičov je kľúčové získať od ohlasovateľa požiaru maximum informácií. V prípade Banskej Štiavnice naši operační dôstojníci postupovali na základe prvých oznámení, ktoré prichádzali od náhodných ľudí. Tí videli dym z väčšej diaľky, neprišla k nám informácia priamo zvnútra objektu Banky lásky, kde požiar vznikol. Môžem však zhodnotiť, že prvé sily a prostriedky boli nasadené v počte, aký je štandardný pri takomto type udalosti.

Až po príchode na miesto veliteľ zásahu získa presnejšie informácie a rozhodne o ďalšom postupe. Toto jeho rozhodnutie je vždy jedinečné a neopakovateľné v závislosti od konkrétnych okolností.

X Aké teda boli kroky veliteľa zásahu po príchode na miesto?

Rozhodol sa viesť hasebný zásah vo vnútri objektu dostupnými kapacitami a silami a zároveň zabezpečiť ochranu Štátneho banského archívu, ktorá sa neskôr ukázala ako účinná. Vo finále to znamenalo, že tie najväčšie historické artefakty sa zachránili.

Či by sme dnes postupovali inak? Verím, že kolegovia sa vždy snažia reagovať tak, aby zásah viedli čo najoptimálnejšie so silami a prostriedkami, ktoré majú k dispozícii.

X Na mieste sa však situácia zvrtla a z jedného historického domu sa oheň preniesol na ďalšie. Ako ste za uplynulé mesiace vyhodnotili problémy, ktoré hasičom skomplikovali hasenie?

V Banskej Štiavnici sa ako cez kopír prejavili tie isté skutočnosti, ktoré mali za následok rozšírenie požiaru na hrade Krásna Hôrka v roku 2012 a ktoré mali vplyv na veľmi rýchle horenie aj pri iných požiaroch historických objektov v minulosti.

Špecifikom historickej zástavby je, že medzi objektmi neexistujú odstupy, ktoré by zabezpečili, aby požiar v jednom objekte v minimálnom rozsahu ohrozil vedľajší objekt. Ak sú vzájomne stavebno-technicky prepojené a existujú medzi nimi horľavé požiarne mosty, hasičom to situáciu komplikuje.

X  Čo si má laik predstaviť pod slovným spojením horľavý požiarny most?

Za takýto požiarny most sa považuje napríklad, keď sú strechy dvoch objektov navzájom spojené a zvádzajú vodu do jedného žľabu, alebo sú prepojené strechy viacerých objektov bez toho, aby boli v podkrovných priestoroch nejaké požiarne múry, v našej dnešnej terminológii im hovoríme požiarnodeliace konštrukcie. Ich funkciou je nejakú dobu odolávať šíreniu ohňa a udržať požiar v obmedzenom priestore.

V starších historických obdobiach protipožiarne a stavebné normy, ako ich poznáme a chápeme dnes, neexistovali.

Ešte aj v 19. storočí bolo bežné, že ak na dedine začal horieť dom, stávalo sa, že vyhorela celá ulica, pretože stavby boli k sebe veľmi blízko, alebo prepojené, napríklad humnami. Obdobná situácia nastala v Banskej Štiavnici.

X Bezprostredne po požiari sa veľa diskutovalo o šindľovej a plechovej krytine a o tom, ktorá je v prípade požiaru lepšou alternatívou. Ako to vidíte s odstupom času vy?

Pre nás sa ako problém ukázal plech. Ten totiž akumuluje teplo v podkrovnom priestore a neumožňuje jeho ideálny odvod. Teplota sa v priestore drží a je treba viac vody a úsilia, aby sme ju odtiaľ „odobrali“. Používame aj odvetrávanie a takzvanú taktickú ventiláciu, v prípade historických objektov v Banskej Štiavnici však zásah ovplyvňovala aj členitosť konštrukcií, existencia rôznych prepážok, dutín a podobne.

X Dva dni po požiari došlo k evakuácii centra pre únik plynu priamo v priestoroch Banky lásky. Hovorilo sa o tom, že plyn unikal aj počas požiaru. Ako to teda bolo?

Štandardne by mal mať každý objekt s pripojením na zemný plyn niekde na voľne prístupnom mieste, teda zvonku budovy hlavný uzáver plynu – spravidla na fasáde alebo na oplotení. Tu sme uzáver plynu nenašli.

Operačné stredisko preto povolalo pohotovostnú službu Slovenského plynárenského priemyslu, ktorú sme požiadali o uzavretie trasových uzáverov. Žiaľ, neskôr sa ukázalo, že jeden z nich nebol úplne tesný, a síce vo veľmi malom objeme, ale predsa, dodával plyn do potrubia. Došlo k akumulácii plynu v potrubí a jeho vyústeniu do priestoru kotolne v podkroví Banky lásky.

X Ja si predstavujem, že keby sa tam plyn nahromadil vo väčšej miere, mohol aj vybuchnúť. Ako situácia, ktorú ste popísali, ovplyvnila priebeh požiaru? Predĺžila dobu hasenia?

Plyn bol jeden z viacerých faktorov, ktoré sťažovali priebeh zásahu, ale nemal zásadný vplyv na dĺžku hasenia.

Samotní Banskoštiavničania bezprostredne po požiari upozorňovali na problém s hydrantmi, v ktorých nebol dostatočný tlak, aby ich hasiči mohli efektívne použiť, alebo boli príliš vzdialené od konkrétnych domov.

Platné zákony nám umožňujú použiť na hasenie ako zdroj aj existujúce rozvody pitnej vody. Správca vodovodnej siete je povinný v prípade potreby umožniť hasičskej jednotke čerpať vodu na takéto hasenie. To sa aj udialo, no nebolo to bez problémov.

Pri stavbe nových rodinných domov sa posudzuje ich požiarna bezpečnosť a myslí sa aj na to, akým spôsobom zabezpečiť vod na hasenie.

V historickom centre ale nič také nie je a my sa môžeme spoliehať len na pôvodnú hydrantovú sieť, ktorá tvorí súčasť rozvodov desaťročia.

K domu zo stredoveku nemáte požiarnu dokumentáciu, ku ktorej sa v minulosti mohli vyjadriť hasiči.

 X Prejavili sa teda pri sieti hydrantov ťažkosti s nedostatočným tlakom?

Banská Štiavnica je veľmi špecifická svojím terénom, má veľký počet výškových rozdielov, čo má vplyv na tlakové režimy vo vodovodnej sieti. A áno, prejavilo sa to práve efektom, ktorý ste opísali.

Veliteľ zásahu sa vždy musí rozhodnúť, ako vodu pre zásah zabezpečí. V Banskej Štiavnici sme vodu zabezpečili až z piatich miest.

Na dvoch miestach sa nám podarilo napojiť na hydranty s dostatočným tlakom a kapacitou, akurát nás stálo nejaký čas a energiu, kým sme od týchto výdatných hydrantov natiahli hadicové vedenia k miestu požiaru. Voda na Trojičné námestie okrem toho prúdila kyvadlovou dopravou – dovážali ju hasičské cisterny z jedného z tajchov, kde sme vybudovali plniace stanovisko s čerpadlami, a z požiarnej nádrže pri stanici Hasičského a záchranného zboru v Banskej Štiavnici.

Z Vodárenskej nádrže priamo nad historickým centrom viedlo do centra takmer päťstometrové hadicové vedenie, ktorým sme zásobovali cisterny priamo na námestí.

Vody bolo napokon dostatok, ale vyžiadalo si to čas, kým sme celý systém vybudovali, čo určite ovplyvnilo dĺžku zásahu.

X Pri takejto udalosti sa verejnosť vždy pýta, či sa niečo nepodcenilo. Podcenilo sa?

Určite sme to nepodcenili a pevne verím, že žiadnu udalosť, ktorú nám ľudia ohlásia, nepodceňujeme. Ale každá situácia sa môže za pár minút zmeniť a vyhodnocujeme ju v čase.

V tomto prípade bolo počiatočné rozhodnutie operačného dôstojníka správne. Hneď na začiatku nasadil nielen domácu hasičskú stanicu, ale aj ďalšie stanice miestne príslušného okresného riaditeľstva a do Banskej Štiavnice hneď smerovala aj technika z iných okresov. Okamžite boli vyrozumení tiež miestni dobrovoľní hasiči. Hneď v prvom momente boli nasadené dva kusy výškovej techniky a dostatok cisterien.

V Banskej Štiavnici máme hasičskú stanicu podobnú desiatkam iných na Slovensku. Bežne tam slúžia štyria hasiči.

Pre vašu predstavu, keď k požiaru v prvom momente prídu štyria hasiči na dvoch autách, reálne sa udeje, že jeden z vodičov začne obsluhovať dve vozidlá, ktoré tam došoférovali, a druhý ide hasiť dovnútra budovy.

Ďalej sú tam veliteľ zásahu a strojník vozidla. Všetky ostatné sily prichádzali až postupne.

X Je známe, že zásah skomplikovali aj problémy s výškovou technikou. Čo sa stalo?

K akémukoľvek požiaru objektu, ktorý má viac podlaží alebo je z hľadiska pôdorysu členitejší, smeruje výšková technika. Tu sme ju pre podmienky v teréne a šírku ulíc dokázali pristaviť iba z jednej strany, a to z námestia.

Okrem manévrovacieho priestoru potrebuje napojenie na funkčnú vodovodnú sieť s dostatočným tlakom a výkonom, lebo posilám a hasičským cisternám nejaký čas trvá, kým dokážu miesto požiaru zásobovať vodou z iných zdrojov. To po prvé.

Po druhé, súčasťou každej jednej hasičskej stanice je štandardne výšková technika, samozrejme, v rôznom veku a tomu primeranom technickom stave. A aj na tejto technike môže vzniknúť porucha. Toto sa zhodou okolností udialo pri požiari v Banskej Štiavnici, kde síce stanica štandardne má výškovú techniku, no tá štyri dni pred požiarom smerovala do servisu na opravu.

X Ťažkosti ste však mali aj s plošinou, ktorá na mieste zasahovala. Dobre si to pamätám?

Operačný dôstojník hneď na začiatku situáciu vyhodnotil, že bude nutné nasadiť výškovú techniku. Poslal do Štiavnice automobilový rebrík zo Žiaru nad Hronom a zároveň automobilovú plošinu z Banskej Bystrice. Tá na miesto aj dorazila, no pri rozbalení jej ramena, došlo, žiaľ, aj na nej k technickej poruche.

To už sme mali kolegov v dýchacích prístrojoch v koši a začínalo sa z neho hasiť. Výsledkom bolo, že hasiči v rámci sebazáchrany museli z koša zlaniť, aby nedošlo k ich zraneniu. Plošinu sme núdzovo zbalili a hasili sme z nej aspoň v nižšej výške.

Takáto plošina je však iba jedna v každom kraji a opäť nejaký čas trvalo, kým dorazila najbližšia voľná zo Žiliny.

x Zmenilo sa v tomto smere niečo po požiari v Banskej Štiavnici?

Je pripravený projekt na výmenu hasičskej výškovej techniky na celom Slovensku v podmienkach ministerstva vnútra a ja verím, že Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií nám umožní uskutočniť verejné obstarávanie. Nedeje sa to však v reakcii na marcový požiar, toto obstarávanie sa pripravuje už štyri roky.

 X S ohľadom na analýzu zásahu, treba nejako posilniť hasičskú stanicu v Banskej Štiavnici?

Vybavenie stanice je štandardné počtom hasičskej techniky, typovo je prispôsobené špecifickým podmienkam Banskej Štiavnice. Nielen historickému mestu, ale aj regiónu, ktorý má stanica chrániť. Tamojší hasiči zasahujú nielen pri požiaroch. Mnohokrát tam smerujeme k záchrane topiacich sa ľudí z vody, keďže sú tam tajchy, mávame tam zložité dopravné nehody na pomerne špecifickej cestnej sieti. Toto všetko zohľadňujeme pri vybavení stanice.

Samozrejme, vždy vychádzame z toho, akú techniku má Hasičský a záchranný zbor k dispozícii. Vieme si predstaviť aj inú, optimálnejšiu, ale pracujeme s tým, čo máme.

X Spomenuli ste, že v prvých minútach boli k dispozícii len štyria profesionálni hasiči, pričom každý má svoju úlohu. Nie je to málo?

Od roku 2015 na Slovensku beží proces posudzovania rizika a potenciálnej potreby hasičského zásahu každej jednej obce.

Pri Banskej Štiavnici by z nášho pohľadu bolo optimálne, ak by tamojšie dva dobrovoľné hasičské zbory – jeden priamo v meste a druhý v Štefultove – prešli do vyššej kategórie. Majú šikovných členov a pri požiari nám veľmi pomohli, no po zmene by boli k dispozícii rýchlejšie a mali by aj lepšie vybavenie.

K tomuto požiaru by teda v prvých minútach nedorazili len štyria naši hasiči, ale ďalší ôsmi dobrovoľní s ich technikou. Dnes nemajú dýchacie masky, ale, ak by boli vo vyššej kategórii, mali by ich a mohli by nám pomôcť aj pri hasení vnútri objektu.

Samozrejme, všetko bude závisieť od toho, ako si to nastaví mesto, ktoré tieto dobrovoľné zbory zriaďuje. Z pohľadu samosprávy sú tam určite pre aj proti. Ak sa rozhodne svojich dobrovoľníkov presunúť do vyššej kategórie a oba zbory splnia podmienky, bola by na mieste aj participácia štátu. O tej však ja z mojej pozície rozhodnúť neviem.

X  Dobrovoľníci profesionálom pomáhali aj nad Trojičným námestím, kde oheň zasiahol ďalšie dva domy. Miestni aj tu upozorňovali, že do úzkych uličiek sa zmestí len máloktorá technika a hydranty sú pomerne ďaleko. Ako riešite tieto problémy?

Súčasná technická vybavenosť dvoch dobrovoľných zborov postačuje, aby dokázali účinne zasiahnuť i v týchto úzkych uličkách.

Základnou podmienkou je však aj tu dostupnosť vody na hasenie. Primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková prišla s iniciatívou a už sa uskutočnilo aj spoločné rokovanie so správcom vodovodnej siete – Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou. Zatiaľ sme sa dohodli, že sa dohodneme.

Našli sa nejaké návrhy riešení, ktoré sa teraz z hľadiska technickej realizovateľnosti posudzujú. Mesto navyše avizovalo, že pri sieti hydrantov je ochotné vstúpiť do jej posilnenia aj investične.

X Čo by sa malo zmeniť v praxi?

Sieť hydrantov by sa mala zahustiť a zlepšiť by sa mala aj ich dostupnosť. Napríklad, aby sme nemali podzemný hydrant v ceste, ale nadzemný niekde, kde nebude zasypaný snehom alebo zamrznutý v chodníku. Kolegovia z vodárenskej spoločnosti navyše prisľúbili hľadanie technických riešení, aby tam hydranty nielen stáli, ale aby mali adostatočný tlak a prietok minimálne na pokrytie prvého zásahu.

S mestom tiež uvažujeme o riešení plniaceho stanoviska pre cisterny pred bývalou tabakovou fabrikou. V blízkosti je parkovisko, kde by sa hasičské vozidlá mohli otáčať.

X Ktoré protipožiarne opatrenia mali mať objekty zasiahnuté požiarom a nemali ich?

Základným problémom pri historických objektoch v takýchto mestských pamiatkových zónach, a nie je to problém len Banskej Štiavnice, je zobytňovanie podkroví.

V predchádzajúcich historických obdobiach, keď tie budovy vznikali, jednou zo zásad bolo, že podkrovné priestory zostávali prázdne a majitelia alebo správcovia budov dohliadali na to, aby sa tam neukladal horľavý materiál, dnes tomu odborne hovoríme, aby sa tam znižovalo požiarne zaťaženie.

V súčasnosti je zo strany majiteľov týchto objektov tlak na zobytňovanie podkroví.

Zo zákona však my ako profesionálni hasiči, no ani takzvané kontrolné skupiny obcí, nemôžeme pri kontrolách zameraných na ochranu pred požiarmi vstupovať do bytových priestorov. Môžeme skontrolovať podkrovie, ak je prázdne, aj pivnicu, ak v nej nebývate.

X Ochrana pamiatok je predsa zadefinovaná zákonom, nevzťahuje sa to aj na riziko požiaru?

Áno, ochranu pamiatok definuje zákon, ale väčšie kompetencie majú pamiatkové úrady, ktoré môžu stavebníka zaviazať, aby pamiatku v jeho vlastníctve nejakým spôsobom chránil.

X Nemali by v tomto prípade hasiči a pamiatkari spolupracovať?

Už v reakcii na požiar hradu Krásna Hôrka vznikla pracovná skupina pod ministerstvom kultúry, ktorej súčasťou boli pamiatkari aj odborníci z hasičského zboru. Niekoľko rokov pripravovali spoločne rôzne metodiky, ale napríklad aj materiál pre požiarnu bezpečnosť drevených kostolíkov na Slovensku.

Po požiari v Banskej Štiavnici sme iniciovali refresh takejto pracovnej skupiny a rokovanie na úrovni ministerstva kultúry, ktoré zastrešuje aj pamiatkovú ochranu.

Z úrovne krajského hasičského riaditeľstva sme opakovane rokovali s Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici.

Výsledkom bola októbrová konferencia, na ktorú sme ako hasiči prizvali pamiatkarov a ľudí z ministerstva kultúry. Analyzovali sme postrehy z Krásnej Hôrky a z požiaru v Banskej Štiavnici.

Súčasťou konferencie boli tiež prezentácie niektorých technických prvkov na zvýšenie požiarnej bezpečnosti pamiatok. Príkladom je budova Základnej umeleckej školy v Banskej Štiavnici, kde sa mesto ako vlastník pamiatky rozhodlo, že po obnove šindľovej strechy ju už nebude chrániť len protipožiarny náter, ktorý v praxi nezabráni požiaru, len oddiali dobu, kedy začne horieť. Na šindľovú strechu by mali po novom nainštalovať chladiace zariadenie, čo sú vlastne trysky, ktoré vytvárajú jemnú rosu.

X Ako konkrétne má spolupráca pamiatkarov a hasičov vyzerať, aby sa takýto požiar neopakoval?

Aktuálne s pamiatkarmi nachádzame spoločnú reč. Čo ma mrzí, je, že na konferenciu sme pozvali aj zástupcov novokreovaného Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, čo by mala byť kvázi náhrada súčasných stavebných úradov. Žiaľ, z tohto úradu nám nikto ani len neodpísal. Vytvára to u mňa obavu, že by sme v budúcnosti mohli s pamiatkarmi hľadať riešenia, no ak nás nepodporí stavebný úrad, miera vymožiteľnosti reálnej požiarnej ochrany pamiatok bude nízka.

Snažíme sa dostať aspoň do fázy, že ak sa pamiatkový úrad rozhodne chrániť nejaký objekt a osloví hasičov na konzultáciu a poradenstvo, dokážeme ho metodicky nasmerovať. Pamiatkari potom môžu cielene v rámci ochrany pamiatky zaviazať majiteľa na prijatie nejakých opatrení, ktoré on ako investor prenesie na projektanta. Ním navrhnuté riešenie by sa následne dostalo na verifikáciu k hasičom, čím sa kruh uzavrie.

Ak by sa nám takúto cestu podarilo nastaviť, veríme, že dokážeme zvýšiť ochranu pamiatok pred požiarmi.

 X Pri pamiatkach však nie je možné aplikovať všetky moderné spôsoby protipožiarnej ochrany.

Konkrétne technické riešenia sú vždy o hľadaní prienikov medzi záujmom chrániť historický objekt a ľudské životy a zdravie. Z pohľadu hasičov, a vyplýva to aj z ústavy, je vyšším právom právo na ochranu života a zdravia ako právo na ochranu majetku alebo kultúrneho dedičstva.

Niektoré objekty nám dovoľujú ísť do modernejších alternatív protipožiarnych opatrení a technológií a pri iných budeme hľadať citlivejšie riešenia.

X Zistili hasiči nedostatky aj pri kontrole objektov, ktoré boli zasiahnuté požiarom?

Veľmi sa to nevie a doteraz sa o to novinári nezaujímali, no my sme kontrolu pamiatok robili i pred požiarom, nielen po ňom. V rokoch 2015 až 2017 sa plošne na území celého Slovenska skontrolovali stovky vytypovaných národných kultúrnych pamiatok.

Ak kontrola zistila priame porušenia povinnosti, majiteľ musel nedostatok odstrániť, čo sme neskôr aj skontrolovali. Niektoré opatrenia sme ale mohli len odporúčať, poradiť mu, ako pamiatku v jeho vlastníctve pred požiarmi chrániť lepšie.

X Aké boli najčastejšie nedostatky?

Najčastejšie išlo o staré a nesprávne vedené elektrické rozvody, absentujúce bleskozvody, nesprávne inštalácie v podkrovných priestoroch, chýbajúce požiarno-technické zariadenia a podobne.

X Identifikovali ste takéto problémy aj v objektoch, kde 18. marca horelo?

Áno, v zásade identicky tie, ktoré som popísal. Problémy s prístupmi, s inštaláciou požiarno-technických zariadení, s nevyhovujúcou elektroinšaláciou a podobne. To je skutočne paušálny problém vyplývajúci z charakteru historických objektov. Vo všetkých objektoch, ktoré sme kontrolovali, boli nedostatky odstránené.

X Kontrolovali ste pred požiarom aj objekt Banky lásky, kde požiar vznikol?

Nie.

X Po požiari na miesto smerovali zisťovatelia príčin požiaru, hasičskí experti aj policajní vyšetrovatelia. Vyšetrovanie zatiaľ nie je uzavreté, no ešte v júni spolumajiteľ Banky lásky povedal médiám, že príčinou bola pravdepodobne kuna, ktorá rozhrýzla elektrický kábel. Je to možné?

Po požiari prebehla nielen kontrola, ale aj zisťovanie príčin vzniku požiaru v réžii expertíznej skupiny Požiarnotechnického a expertízneho ústavu ministerstva vnútra. Táto skupina spracúva posudok, kde popíše celý proces a príčiny vzniku požiaru. Výsledok expertízy zatiaľ známy nie je.

Vy už však určite máte nejaký predpoklad, s ktorým prišiel zisťovateľ príčin požiaru z Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Banskobystrického kraja. Čo mohlo byť príčinou?

Špekulovať nemá zmysel, náš zisťovateľ je tiež členom expertíznej skupiny a výsledok sa dozvieme, keď bude celý proces uzavretý, aktuality.sk

X X X

Skupina poslancov navrhuje ďalší mimoriadny príspevok ako navýšenie 13. dôchodku

Seniori by mohli dostať mimoriadny príspevok, vypočítaný ako rozdiel medzi sumou 640 eur a 13. dôchodkom vyplateným v roku 2023.

 Seniori by mohli dostať mimoriadny príspevok, vypočítaný ako rozdiel medzi sumou 640 eur a 13. dôchodkom vyplateným v roku 2023.

Seniori by mohli dostať mimoriadny príspevok, vypočítaný ako rozdiel medzi sumou 640 eur a 13. dôchodkom vyplateným v roku 2023. Vyplýva to z návrhu novely zákona o 13. dôchodku, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložila skupina poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ.

„Ak v tomto roku bude poberateľovi dôchodku vyplatený 13. dôchodok v sume 300 eur, príslušný orgán vyplatí poberateľovi dôchodku do 31. marca 2024 príplatok k 13. dôchodku v sume 340 eur. V zmysle prechodných ustanovení sa príplatok k 13. dôchodku vyplatí len v roku 2024,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Účinnosť novely sa navrhuje na 1. februára s tým, že príplatok k 13. dôchodku by bol poberateľom vyplatený do 31. marca 2024.

 Poslanci NR SR v stredu (22. 11.) schválili vládny návrh novely zákona o 13. dôchodku. Všetci seniori tak dostanú tento rok okrem 13. dôchodku ešte jeden mimoriadny príspevok vo výške 300 eur. Už vtedy chcel v pozmeňujúcom návrhu líder hnutia Slovensko Igor Matovič vyplatiť mimoriadny príspevok vypočítaný ako rozdiel medzi sumou 640 eur a 13. dôchodkom vyplateným každému poberateľovi už v novembri. Parlament však s pozmeňujúcim návrhom nesúhlasil.

Predstavitelia Hlasu-SD Peter Pellegrini a Erik Tomáš podľa Matoviča pred voľbami sľúbili seniorom 640 eur už tento rok. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Tomáš však avizoval, že Sociálna poisťovňa v tomto roku 13. dôchodky vo výške priemerného dôchodku vyplatiť nedokáže. V roku 2024 majú však poberatelia akejkoľvek formy dôchodku dostať podľa Tomáša vyplatený 13. dôchodok v plnej výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok./agentury/

X X X

Premiér Netanjahu pricestoval po prvýkrát do Pásma Gazy od začiatku konfliktu

Premiér navštívil Gazu počas štvordňového prímeria, kedy sa stretol aj s vojakmi zo severnej časti Pásma.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu pricestoval do Pásma Gazy, prvýkrát od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom zo 7. októbra. Stretol sa pritom s izraelskými vojakmi a prisľúbil, že Izrael v tejto vojne zvíťazí a dosiahne všetky svoje ciele, informuje agentúra AFP.

Netanjahuova cesta do Gazy sa uskutočnila v tretí deň štvordňového prímeria medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, ktorého súčasťou je aj prepúšťanie izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Gaze a Palestínčanov väznených v Izraeli.

„Pokračujeme až do konca – až do víťazstva. Nič nás nezastaví a sme presvedčení, že máme schopnosti, silu, vôľu a odhodlanie k tomu, aby sme dosiahli všetky vojnové ciele, a aj ich dosiahneme,“ povedal izraelským vojakom Netanjahu vo vojenskej helme a nepriestrelnej veste.

Prejav premiéra je na internete

Jeho prejav je zachytený na videozázname, ktorý na internete zverejnil úrad izraelského premiéra.

Podľa denníka Times of Israel premiér navštívil vojakov v severnej časti pásma Gazy, pričom si prezrel aj jeden z podzemných tunelov Hamasu, ktorý obsadili izraelské jednotky.

„V tejto vojne máme tri ciele: elimináciu Hamasu, návrat všetkých našich rukojemníkov a zaistenie toho, aby sa Gaza opäť nestala hrozbou pre štát Izrael,“ povedal vojakom Netanjahu. Počas návštevy v Gaze premiéra sprevádzali viacerí jeho blízki spolupracovníci, ako aj zástupca generálneho štábu izraelskej armády generál Amir Baram.

Vojna bude pokračovať

Benjamin Netanjahu vopred avizoval, že po vypršaní dohodnutého štvordňového prímeria bude jeho krajina pokračovať vo vojne proti Hamasu, až pokým nedosiahne všetky svoje ciele.

Militantné hnutie Hamas odovzdalo v nedeľu Červenému krížu ďalšiu skupinu rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy: 14 Izraelčanov a troch občanov iných krajín. Izrael by mal výmenou za to v priebehu nedele prepustiť ďalších 39 palestínskych väzňov. Podobné výmeny sa uskutočnili už v piatok a sobotu, aktuality.sk

X X X

Pri ostrove Lesbos sa potopila loď. Pobrežná stráž teraz pátra po nezvestných osobách

Na lodi sa na nachádzalo 14 ľudí, záchranárom sa podarilo jednu osobu zachrániť. Zvyšní členovia posádky sú nezvestní.

Počas prudkej búrky sa pri pobreží gréckeho ostrova Lesbos potopila nákladná loď so 14 ľuďmi na palube. Oznámila to v nedeľu grécka pobrežná stráž a zároveň spustila rozsiahlu záchrannú akciu, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Nákladná loď Raptor stroskotala v nedeľu ráno približne 8,3 kilometra juhozápadne od ostrova Lesbos. S nákladom soli smerovala z egyptského prístavu pri Alexandrii do tureckého Istanbulu.

Vrtuľníku pobrežnej stráže sa podarilo z mora zachrániť jednu osobu, ktorú podľa pobrežnej stráže následne previezli do nemocnice na Lesbose. Nezvestných tak zostáva zvyšných 13 členov posádky.

Nákladné lode, pobrežná stráž, letectvo, námorníctvo

Do pátrania po potopenej lodi sa zapojilo päť nákladných lodí, tri plavidlá pobrežnej stráže, vrtuľníky gréckeho letectva a námorníctva a tiež jedna fregata námorníctva.

Loď podľa gréckych úradov nahlásila okolo siedmej hodiny ráno technickú poruchu. Kapitán lode následne krátko pred pol deviatou miestneho času oznámil, že loď sa nakláňa. Aktivoval zároveň núdzový signál, pričom krátko na to loď zmizla z radarov. Grécka tlačová agentúra ANA uvádza, že loď zrejme vplyvom silného vetra a vysokých vĺn nabrala vodu, následne sa naklonila a potopila.

Silný vietor dosahujúci deviaty až desiaty stupeň Beaufortovej stupnice (čo zodpovedá víchrici až silnej víchrici) prinútil lode vo viacerých častiach Grécka počas víkendu zostať v prístavoch. Ponad Grécko sa z oblasti Jadranského mora presúva búrka Oliver, nazývaná aj Bettina, pre ktorú v sobotu grécka meteorologická služba zvýšila stupeň výstrahy pred zlým počasím na úroveň „nebezpečné poveternostné javy“, aktuality.sk

X X X

Na oficiálnu návštevu do Izraela pricestoval nemecký prezident

Ide o prejav solidarity Berlína. Frank-Walter Steinmeier má v pláne návštíviť Katar a Omán.

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier pricestoval v nedeľu popoludní do Tel Avivu. Na dvojdňovú návštevu Izraela ho pozval izraelský prezident Isaac Herzog, s ktorým by sa mal stretnúť už v nedeľu. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Steinmeiera na ceste sprevádza predsedníčka dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag) Bärbel Basová. Návšteva je považovaná za prejav solidarity Berlína s Izraelom, ktorý 7. októbra napadlo palestínske militantné hnutie Hamas, pričom zabilo približne 1200 ľudí a ďalších 240 unieslo ako rukojemníkov do Pásma Gazy.

Steinmeier a jeho manželka Elke Büdenbenderová, ktorá s ním do Izraela taktiež pricestovala, sú blízkymi priateľmi Herzoga a jeho manželky. Nemecký prezident plánuje v ďalších dňoch navštíviť aj Omán a Katar.

Sebaobrana Izraela

Steinmeier zdôraznil v sobotu právo Izraela na sebaobranu proti Hamasu. Vyzval však aj na dodržiavanie humanitárnych pravidiel. Zároveň označil za potrebné prijať všetky opatrenia, ktoré pomôžu dostať civilistov preč z palebnej línie a dodal, že je nutné zabezpečiť základné potreby obyvateľstva.

„To žiada medzinárodné humanitárne právo a to očakávame aj my Nemci,“ povedal vo videozázname. Zároveň sa vyslovil za dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktoré by podľa jeho slov umožnilo obom národom žiť vedľa seba v mieri. Kritizoval pritom, že príležitosť na takéto riešenie bola v minulosti premárnená, podľa jeho názoru v dôsledku rozširovania izraelských osád v Predjordánsku, aktuality.sk

X X X

Pápež nepredniesol modlitbu z okna Apoštolského paláca. Modlil sa vo vatikánskej kaplnke

Pápež sa modlil v kaplnke Domu svätej Marty, kde je aj ubytovaný. Samotnú modlitbu vykonal zaňho jeden z kňazov.

Pápež František v nedeľu privítal prímerie medzi Izraelom a Hamasom, ako aj prepustenie časti rukojemníkov, ktorých militanti zadržiavajú v Pásme Gazy. Uviedol to v rámci nedeľňajšej modlitby Anjel Pána, ktorú pre respiračné ochorenie nepredniesol z okna Apoštolského paláca, ako má vo zvyku, ale z kaplnky vatikánskej rezidencie.

„Dnes nemôžem stáť v okne, pretože mám tento problém so zápalom na pľúcach,“ povedal zachrípnutým hlasom František, ktorého citovala agentúra DPA.

Pápež počas modlitby sedel v kaplnke Domu svätej Marty, ubytovni pre cirkevných hodnostárov a klerikov, kde je ubytovaný aj samotný František. Samotnú modlitbu za neho prečítal jeden z kňazov. Počas obradu 86-ročný pápež pôsobil vyčerpane a občas kašľal. Na pravej ruke mal podľa DPA obväz a čosi, čo pripomínalo kanylu využívanú na intravenózne podávanie liečiv.

František však na záver modlitby, naživo vysielanej na obrazovkách na vatikánskom Námestí svätého Petra aj prostredníctvom webstránky Vatican News, udelil veriacim tradičné požehnanie. V jeho mene bol tiež prečítaný text, v ktorom pápež potvrdil, že na budúci víkend uskutoční svoju plánovanú cestu na klimatickú konferenciu COP28 v Dubaji, kde by mal vystúpiť s prejavom kritizujúcim nečinnosť vlád v boji proti globálnemu otepľovaniu.

„Dnes ďakujeme Bohu za to, že konečne zavládlo prímerie medzi Izraelom a Palestínou a že boli prepustení niektorí rukojemníci. Modlíme sa, aby boli čo najrýchlejšie prepustení všetci a aby do Gazy dorazilo viac humanitárnej pomoci,“ prečítal pápežove slová jeden z kňazov.

Hlava katolíckej cirkvi zároveň zdôraznila, že jedinou cestou k mieru na Blízkom východ je dialóg. „Tí, ktorí nechcú viesť dialóg, si neželajú mier,“ uvádzalo sa v pápežovom vyhlásení.

František musel zrušiť svoj sobotňajší program pre mierne príznaky chrípky. Vykonané CT vyšetrenie v rímskej nemocnici však vylúčilo pľúcne komplikácie, takže sa mohol vrátiť naspäť do Vatikánu. Nie je preto jasné, prečo pápež pri nedeľňajšej modlitbe hovoril o „zápale na pľúcach“, aktuality.sk

X X X

Prečo sú na Slovensku veľké rozdiely medzi regiónmi?

 Rozdelenie Slovenska na „rozvinutý západ“ a „zaostávajúci východ“ vzniklo veľmi rýchlo na konci 90. rokov 20. storočia a už zhruba 25 rokov je stabilné. Čo to pre nás znamená?

Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum – naša šanca.

Rozdiely a disparity

Pojem „disparity“ sa na rozdiel od pojmu „rozdiely“ vzťahuje na dôležité vlastnosti regiónov, najčastejšie na úroveň ich ekonomiky a sociálneho života. O „regionálnych disparitách“ začneme hovoriť až vtedy, keď sú rozdiely medzi regiónmi veľké, hrozia sociálne nepokoje a zaostávajúce regióny už nie sú schopné tieto rozdiely riešiť samostatne.

Na Slovensku hodnotíme regionálne rozdiely najčastejšie na úrovni krajov a okresov.

Odpoveď na otázku, prečo regionálne rozdiely vznikajú, je jednoduchá.

V trhovej ekonomike je rozvoj ekonomiky v štáte výsledkom pôsobenia trhových síl. Jednotlivé podnikateľské subjekty sa snažia získať výhody proti konkurentom. Dôležitou súčasťou tejto ich snahy je, aby čo najlepšie umiestnili svoje firmy na území krajiny, kde idú podnikať.

Ak priznáme, že „kvalita“ regiónov Slovenska je z hľadiska ponuky pre podnikanie rozdielna (najmä história, poloha, prírodné podmienky, rozmiestnenie veľkých miest, dopravné podmienky a obyvateľstvo), a to teda je, potom je logické, že firmy si pre svoje pôsobenie vyberajú najlepšie regióny.

Rozdiely v regionálnej štruktúre Slovenska by sme preto mali prijať. V určitej výške sú aj pre ekonomiku akceptovateľné.

X Sú teda na Slovensku regionálne disparity? A ako vyzerajú?

Jednoduchá odpoveď: áno, regionálne disparity tu máme. Keď porovnávame 8 krajov, tak výrazne najrozvinutejší je bratislavský, štyri západné (trnavský, trenčiansky, nitriansky a žilinský) sú na tom celkom dobre a tri na východe, banskobystrický, košický a prešovský zaostávajú. Geograficky to síce nie je celkom správne, ale keď tu budeme hovoriť o troch krajoch na východe, budeme myslieť na tri uvedené.

Porovnaním uvedených vybraných ekonomických a sociálnych ukazovateľov v tabuľke vidíme, že bratislavský kraj dominuje vo všetkých troch, najviac v „klasickom“ ekonomickom ukazovateli „HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily“. Jeho hodnota je viac ako dvojnásobne vyššia ako priemer Slovenska. Zabudnime však na negatívne výrazy „bratislavocentrizmus“, „pažravá na Dunaji“ i iné, ktoré „prichádzajú“ často z východu.

 Pre pestrú ekonomiku, dobrú polohu, dobrý ľudský kapitál, dobré dopravné spojenie a pozíciu hlavného mesta, priťahuje Bratislava po roku 1993 domácich a zahraničných investorov a tvorivých odborníkov zo všetkých oblastí ekonomiky. Bratislava je nielen kľúčový ekonomický pól, ale aj motor rozvoja ekonomiky Slovenska.

Rozdelenie Slovenska na „rozvinutý západ“ a „zaostávajúci východ“, teda disparity na úrovni okresov, môžeme vidieť na obrázku. Okresy, kde bola v roku 2018 nezamestnanosť vyššia ako 50 % priemeru Slovenska, vytvorili súvislé územie na východe a okresy s hodnotou nižšou ako 50 % zase súvislé územie na západe. Takéto rozdelenie Slovenska vzniklo veľmi rýchlo na konci 90. rokov 20. storočia a už zhruba 25 rokov je stabilné.

X Čo vlastne spôsobilo po roku 1993 na Slovensku tieto rozdiely?

Keby sme mali stručne a jasne odpovedať na túto otázku, tak uvedieme dva hlavné faktory: poloha regiónov a globalizácia. A poznámku, že vysvetlenie regionálnych rozdielov na Slovensku nemôže byť úplné bez poznania histórie.

História územia Slovenska od 70-tych rokov 19. storočia

Zhruba od 70. rokov 19. storočia, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, začala v Uhorsku priemyselná revolúcia.

Predtým boli na území dnešného Slovenska prevažne poľnohospodárske aktivity. Regionálne rozdiely v rozmiestnení obyvateľstva a hospodárstva boli vtedy malé. Bolo tu 120 až 150 vyrovnaných „mini regiónov“, ktoré sa sformovali okolo malých centier do 5 tisíc obyvateľov.

Od 70. rokov 19. storočia začali rozdiely medzi regiónmi rásť, pretože viac priemyslu prichádzalo na západ. Obyvateľstvo „išlo“ za pracovnými príležitosťami do miest s priemyslom. Už pred prvou svetovou vojnou pozorujeme predbiehanie hospodárskeho rozvoja regiónov na západe Slovenska.

Obdobie do prvej svetovej vojny sa vyznačovalo veľkým vysťahovalectvom. Od roku 1869 do roku 1914 odišlo zo Slovenska, hlavne z východných málo priemyselných oblastí, asi 650 000 obyvateľov.

Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami neprinieslo zmeny do vývoja regionálnej štruktúry Slovenska, ktoré už existovalo v rámci Československa. Historici aj ekonómovia hodnotia toto obdobie ako stagnáciu hospodárstva (priemyslu) Slovenska, pričom východ stále zaostával.

Začiatok veľkých zmien v regionálnej štruktúre Slovenska priniesol až rok 1948. V Československu boli v roku 1948 veľké rozdiely medzi priemyselne rozvinutým Českom a zaostávajúcim poľnohospodárskym Slovenskom. V rámci Slovenska zaostával východ za západom.

Po víťazstve komunistov v roku 1948 sa jednou z priorít štátu stalo vyrovnávanie životnej úrovne Slovenska s českými krajinami a v rámci Slovenska vyrovnávanie medzi východom a západom. Toto sa dalo, podľa vtedajších ekonómov, dosiahnuť jedine vyrovnaním priemyslu. Približne od 60. rokov 20. storočia začína veľká výstavba priemyslu na Slovensku, samozrejme aj na východe. Priemysel sa tu stáva základom rozvoja jednotlivých miest a regiónov.

V rokoch 1951-1989 „opustilo“ české krajiny 494,4 mld. Kčs, z nich 327,0 mld. „prijalo“ Slovensko a 167,4 mld. Kčs išlo do zahraničného obchodu. Tento vyrovnávací proces do určitej miery brzdil rast efektívnosti československej ekonomiky ako celku.

Medzinárodné porovnania v roku 1989 ukázali, že medzi európskymi komunistickými krajinami malo Československo najvyrovnanejšiu hospodársku regionálnu štruktúru. Vyrovnanie životnej úrovne medzi východom a západom Slovenska sa však udialo v umelých podmienkach spoločného trhu komunistických krajín a centrálneho plánovania, čo sa ukázalo po páde komunizmu ako veľký problém priemyslu na východe.

A potom prišla nežná revolúcia, demokracia, trhová ekonomika, globalizácia a zmeny v regionálnej štruktúre Slovenska, ktoré dopadli nepríjemne najmä východné Slovensko s „umelým“ priemyslom.

Poloha regiónov

Jeden múdry človek povedal, že hlavným zdrojom veľkých regionálnych rozdielov, nešťastia a chudoby v dnešnom svete sú zlé vlády a zlá geografická poloha. Má pravdu.

V prípade vplyvu geografickej polohy na regióny Slovenska to určite platí. O vplyve vlády škoda hovoriť.

Pozor, rozdiely v polohe je potrebné chápať širšie, nielen z „priestorového“ pohľadu, z pohľadu vzdialenosti. Ide aj o rozdiely sociálno-kultúrne, dopravné a sídelné, formované dlhodobým vývojom.

Už v tom 19. storočí bola výhoda polohy západu Slovenska pre priemysel a podnikanie, v porovnaní s východom, zrejmá. Išlo najmä o blízkosť centier monarchie Viedne a Budapešti, kde bol nielen dostatok investícií pre podnikanie, ale súčasne to bol aj veľký trh pre odbyt výroby. No išlo aj aj o hustú sieť železníc na západe.

Poloha regiónov na východe bola hneď od roku 1993 ich veľkým hendikepom. Nevýhodná poloha k rozvinutým oblastiam západnej Európy a k Bratislave ako hlavnému mestu štátu a susedstvo s menej rozvinutými regiónmi okolitých štátov, Poľska, Maďarska a Ukrajiny, sa zreteľne prejavili najmä po roku 1998, keď reformy Dzurindovej vlády urobili Slovensko atraktívne pre zahraničný kapitál.

Zahraničný kapitál lákali na západné Slovensko aj veľké mestá a dobrá dopravná sieť.

Negatívny vplyv faktora polohy výrazne zvyšuje na východe aj absencia diaľničného spojenia s Bratislavou a rozvinutým západom. Diaľnica určite nie je zárukou rozvoja týchto regiónov, ale rozhodne je jeho dôležitým predpokladom.

Od začiatku moderného priemyslu na Slovensku v 70. rokoch 19. storočia, s výnimkou 40 rokov komunizmu, „vďaka“ polohe východ zaostáva za západom.

Globalizácia

Globalizácia, spochybňovaná a nenávidená, ale pre ekonomiku Slovenska, „chvalabohu“ už 30 rokov prítomná. Pozor, budeme hovoriť iba o ekonomickej globalizácii, hoci pozornosť by si zaslúžili aj politická, kultúrna a environmentálna.

Len stručne: „Pojmom ekonomická globalizácia rozumieme voľný globálny pohyb finančného kapitálu, tovarov a služieb cez hranice štátov a stále väčšie ovládanie národných ekonomík globálnymi finančnými trhmi a nadnárodnými spoločnosťami.“

Súčasná tretia etapa ekonomickej globalizácie začala v 80. rokoch 20. storočia. Áno, globalizácia znížila mieru suverenity prakticky všetkých krajín a obmedzila schopnosť ich vlád určovať podmienky vlastného ekonomického a regionálneho rozvoja.

Všetci ekonómovia majú ku globalizácii v zásade rovnaký postoj: „Globalizácia pôsobí priamo s prírodnou nevyhnutnosťou a treba na ňu pozerať s určitou dávkou „neodarvinizmu“. Štáty a regióny, ktoré majú rozvojový potenciál a prispôsobia sa jej, budú z nej profitovať. Štáty a regióny, ktorých rozvojový potenciál je nízky, budú z hry vyradené.“

Toto hodnotenie globalizácie je pre Slovensko a jeho regióny veľmi „trefné“.

Dôležitou črtou globalizácie je príchod zahraničných nadnárodných spoločností a prílev priamych zahraničných investícií (PZI) do štátu. Ekonomická výkonnosť Slovenska a jeho regiónov bola najmä od roku 1998 výrazne ovplyvňovaná prílevom PZI. Tieto sa stali akcelerátorom rozvoja regiónov.

Po prijatí zákona o rovnej 16 %-nej dani „Dzurindovou vládou“ a vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, nastal zvýšený záujem o podnikanie na Slovensku.

PZI napomohli rozvoju ekonomiky Slovenska, čo vyvrcholilo nevídaným doteraz jediným dvojčíselným medziročným rastom HDP v dejinách Slovenska, ktorý dosiahol v roku 2007 hodnotu 10,4 %.

„Tieňom“ prílevu PZI bol fakt, že sa u nás výrazne podpísali pod vznik regionálnych rozdielov.

Vplyvom polohy, ale aj spomínanej dopravy a veľkými mestami, oveľa viac PZI prichádzalo na západ Slovenska. Podľa krajov to z celkového prílevu PZI do roku 2020 vyzeralo takto (v %): bratislavský 68,4, žilinský 7,7, trnavský 6,2, nitriansky 5,3, košický 4,7, trenčiansky 4,4, banskobystrický 1,9 a prešovský 1,4.

Diskusie, ktoré sa objavili po Covide-19 a začiatku vojny na Ukrajine, poukazujúce na možný koniec globalizácie, sú síce na mieste, ale o konci globalizácie nemôže byť ani reči. Možno sa jej intenzita mierne zníži, možno príde nejaká jej pozmenená podoba, možno nastane určité geopolitické rozdelenie svetovej ekonomiky, ale globalizácia tu naďalej bude, aj so svojím vplyvom na vývoj ekonomiky a regionálnej štruktúry Slovenska.

Ďalšie vybrané faktory

Niektoré ďalšie faktory limitujúce rozvoj východného Slovenska len heslovite:

Politický – je logické, že nekompetentnosť národnej a regionálnych vlád viac postihuje menej rozvinuté regióny.

Ekonomický – malá firemná hustota a nedostatok investícií sú charakteristiky hlavne východných regiónov.

Demografický – vysoký počet obyvateľov rómskeho etnika v troch východných krajoch (346 555 z celkového počtu 417 535 podľa výsledkov Atlasu rómskych komunít 2019, t. j. 83,14 % z celkového počtu) predstavuje pre tieto kraje určitý problém pri hospodárskom rozvoji.

Sociálny – chýbajúca silná stredná sociálna vrstva sa výraznejšie prejavuje na východe ako na západe.

Prírodný – Podunajská nížina je už takmer 200 rokov považovaná za „kmeňovú oblasť“ sídelného a hospodárskeho rozvoja Slovenska.

X Dá sa s tými regionálnymi rozdielmi niečo robiť?

Prvé, čo mi príde na um je, že nedá.

Znižovať regionálne rozdiely sa totiž odporúča v čase, keď sú priaznivé tri skutočnosti: a) konsolidované verejné financie, vrátane štátneho dlhu a deficitu štátneho rozpočtu; b) priaznivá globálna politická a ekonomická situácia podporujúca rozvoj ekonomiky; c) „pri moci“ je rozhľadená vláda, ktorá „nevládne“ v časovom horizonte len 4 volebných rokov.

Priznajme si, takáto situácia na Slovensku za uplynulých 30 rokov ešte nenastala.

Na Slovensku je výrazne sformovaný tzv. „west – east gradient“, čo môžeme preložiť ako pokles atraktivity územia pre podnikanie od západu na východ. V Česku takéto niečo nepozorujeme, keďže hlavné mesto Praha leží v strede krajiny a krajina je obklopená zo všetkých strán rozvinutými oblasťami okolitých štátov. Ale napr. v Taliansku je výrazne sformovaný „north – south gradient“ a tam si s tým nevedia poradiť už veľmi dlho.

Ale. Politické strany si do svojich programov ako jeden z cieľov často dávajú vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Aj pred voľbami v septembri 2023 jedna strana ako dôležitý cieľ, keď bude vo vláde, uviedla, že do 15 rokov odstráni túto „dlhé roky trvajúcu nespravodlivosť“. Takže ochota by bola. Tých 15 rokov je však určite nereálny čas.

Prečo nereálny. Vláda a politické strany musia reagovať na častú otázku: „Musíme ukrižovať rast národnej ekonomiky, aby sme zaistili väčšiu regionálnu ekonomickú spravodlivosť?“ Väčšina ekonómov hovorí, že áno.

Za uprednostnenie „menšieho koláča pred väčším“ však hovorí požiadavka zníženia sociálneho napätia v spoločnosti, čo je už dnes na Slovensku aktuálne. Komunisti ten väčší koláč obetovali. Bude to schopná pre zmiernenie regionálnych rozdielov urobiť aj vláda Slovenska v tomto stave verejných financií?

Ekonomika Slovenska už asi 7-8 rokov stagnuje. Vyčerpali sme zdroje rastu založené na PZI a exporte a z nízkej úrovne sme ekonomiku dostali na strednú. Teórie regionálneho rozvoja upozorňujú, že jedinou záchranou sú v tejto situácii pre štát a jeho regióny znalostná ekonomika, inovácie, vedomostne a kapitálovo náročná produkcia.

Tu ale Slovensko veľmi zaspalo. Neviem, či sme dnes pripravení a ochotní efektívne investovať do rozvoja ľudského kapitálu, do univerzitného vzdelávania, základného výskumu a do infraštruktúry dlhodobo väčšie percento finančných zdrojov s tým, že reálne výsledky je možné očakávať najskôr v horizonte 15-20 rokov a nie do tých 4 rokov volebného obdobia.

Ako regionálny geograf musím poznamenať, že polovica terajších krajov na Slovensku bola v roku 1997 územne vymedzených zle a asi 20-25 okresov nemalo byť vôbec ustanovených. Nad územno-správnym členením Slovenska sa treba zamyslieť.

prof. RNDr. Pavol Korec, CSc.

Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave

skúma regionálny rozvoj Slovenska, vplyvy globalizácie na spoločenský vývoj a ekonomické a sociálne problémy miest

korešpondujúci člen komisie „Geography of Governance“ Medzinárodnej geografickej únie

autor alebo spoluautor 4 vedeckých monografií, 1 vysokoškolskej učebnice a 47 pôvodných vedeckých prác publikovaných doma a v zahraničí venovaných otázkam regionálneho rozvoja Slovenska, aktuality.sk

X X X

Pellegrini chce byť prezidentom a už sa rozhodol, myslí si Taraba. KDH uvažuje o dvoch kandidátoch

„Nebolo by dobré, aby Smer a Hlas mali tri najvyššie pozície v štáte, to si uvedomujeme,“ tvrdí šéfka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková.

Šéf Hlasu a predseda parlamentu Peter Pellegrini bude kandidovať na prezidenta, myslí si vicepremiér a minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba.

„Rozhodnutie, že bude kandidovať, už padlo,“ vyhlásil dnes v relácii V politike televízie TA3 s tým, že ide o jeho súkromný názor.

Taraba tvrdí, že by skôr bolo nelogické, ak by sa Pellegrini do boja o kreslo hlavy štátu nepustil, keďže podľa prieskumov je jedným z najhorúcejších kandidátov.

Stále však nie je isté, či by Pellegriniho v kandidatúre podporila aj koaličná SNS. Taraba nevylučuje ani možnosť, že národniari postavia vlastného kandidáta, aby v prezidentských voľbách mala koho voliť aj „národná scéna“.

KDH má dve mená

„Historicky najstaršia strana má plné právo mať svojho kandidáta,“ dodal politik. Pripúšťa, že kandidát SNS by šéfovi Hlasu odčerpal nejaké hlasy, no taký je podľa neho politický život. „Pán Danko aj pán Pellegrini sú dostatočne zrelí politici, aby si toto vedeli vydiskutovať,“ poznamenal.

Aj v KDH uvažujú nad vlastnými kandidátmi. Podľa predsedníčky poslaneckého klubu hnutia Martiny Holečkovej sú v hre dve mená – europoslankyňa Miriam Lexmann a niekdajší minister spravodlivosti Viliam Karas.

Na druhej strane, KDH si podľa Holečkovej uvedomuje, že ich kandidát by zasa mohol oslabiť pozíciu Ivana Korčoka, ktorý už kandidatúru ohlásil. „Nebolo by dobré, aby Smer a Hlas mali tri najvyššie pozície v štáte, to si uvedomujeme,“ konstatovala, aktuality.sk

X X X

Bývalé OĽaNO vyzvalo Čaputovú, aby nepodpísala zákon rušiaci pacientom maximálne čakacie lehoty na operácie

 Hnutie Slovensko vyzvalo prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby nepodpísala novelu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Chcú, aby návrh vrátila späť poslancom do Národnej rady na prerokovanie a navrhla zmeny v prospech pacientov.

 Hnutiu v novele prekáža posunutie zavedenia maximálnych čakacích lehôt na operácie. Pôvodne mali platiť od januára 2024, na návrh rezortu zdravotníctva sa posúvajú o rok. Zmenu schválil v tomto týždni parlament.

 „Vládna koalícia schválila v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorý berie našim pacientom právo byť operovaný včas. Odvolávajú sa, že ide o ochranu zdravia,“ uviedol na nedeľnej tlačovej konferencii poslanec Marek Krajčí (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

Poslanec priblížil, že od 1. januára mali pri vybraných typoch diagnóz platiť maximálne čakacie lehoty na operácie. „Aj keď pri niektorých prípadoch by možno mohla byť táto lehota spochybňovaná a právo pacientom nie je dostatočne pripravené, je celý rad diagnóz, na ktoré sa čakacie listiny robia už od roku 2009. Ministerka Zuzana Dolinková nevyužila možnosť, aby minimálne tieto diagnózy mohli platiť a pacienti sa mohli dostať na svoju operáciu včas,“ myslí si Krajčí.

Dodal tiež, že v návrhu neboli jasne definované dôvody na skrátené legislatívne konanie. Prezidentke chcú poslanci hnutia v pondelok (27. 11.) odovzdať list, v ktorom navrhnú konkrétne opatrenia. Pacienti budú podľa neho od januára zbytočne umierať na diagnózy, na ktoré mali právo byť operovaní. Zákon je podľa Krajčího alibistický a nepokúša sa pre pacientov vybojovať to najlepšie.

Rezort zdravotníctva pri návrhu na posunutie argumentoval, že v prvom roku zberu čakacích listín by to bolo technicky, procesne a organizačne nevykonateľné. Navrhol preto posun účinnosti od roku 2025./agentury/

X X X

Hanba! Srbi zúria na žreb Davisovho pohára, v ktorom sú ich súperom Slováci

Slovenskí tenisti sa predstavia v kvalifikácii o postup na finálový turnaj Davisovho Pohára 2024 v Srbsku, v ktorého drese túži po zisku šalátovej misy aj svetová jednotka Novak Djokovič. Rozhodol o tom nedeľňajší žreb v Malage. Hrať sa bude 2.-3. alebo 3.-4. februára.

 Slovenský tím bol pred žrebom nenasadený a okrem Srbska ešte mohol dostať za súpera Kanadu, Chorvátsko, Nemecko, Holandsko, Česko, USA, Fínsko, Francúzsko, Kazachstan, Švédsko alebo Čile.

V skupinovej fáze finálového turnaja sa v septembri 2024 predstaví 16 krajín. Istú účasť už majú tohtoroční finalisti Taliansko s Austráliou a Španielsko s Veľkou Britániou ako držitelia voľných kariet.

A práve posledný menovaný tým leží v žalúdku srbským médiám. „Hanba! Španieli a Briti dostali voľnú kartu a Srbsko musí hrať kvalifikáciu,“ napísal Telegraf.

Poukazuje na skutočnosť, že priamy postup Španielska je pochopiteľný, nakoľko sa finálový turnaj hrá v Malage. Ale účasť Veľkej Británie spochybňujú. Tohto súpera Srbsko zdolalo v tohtoročnom štvrťfinále a navyše majú vo svojich radoch svetovú jednotku, tvrdia.

 Slovenského kapitána Tibora Tótha výsledok nedeľňajšieho žrebu príliš nepotešil. Srbsko považuje za jedného z najťažších súperov na svete. Medzi nasadenými krajinami figurovalo na druhej priečke, vyššie už bola iba Kanada.

„Včera som pozeral semifinálové stretnutie Srbov proti Taliansku, ako smoliarsky nepostúpili do finále. A dnes nám ich vyžrebovali do nadchádzajúceho stretnutia. Myslím si, že to takmer ani nepotrebuje komentár. Je to jeden z najťažších tímov na svete,“ uviedol Tóth s tým, že by to platilo aj v prípade, ak by nehral Djokovič.

„Aj bez svetovej jednotky majú stále troch hráčov v prvej svetovej päťdesiatke. Mrzí ma, že keď máme takto atraktívneho súpera, že nehráme doma, pre tenisových fanúšikov by to bol určite veľký zážitok. Budeme sa musieť čo najlepšie pripraviť a hrať minimálne na 100 percent, aby sa nám tam podarilo zvíťaziť,“ skonštatoval slovenský kapitán.

 O sile súpera vie aj slovenská singlová jednotka Alex Molčan. „Je to naozaj ťažký žreb. Ak Srbi nastúpia na čele so svetovou jednotkou Novakom Djokovičom, bude to mimoriadne ťažké. Aj bez neho sú veľmi silní, no naša šanca by bola v tomto prípade vyššia. Tento rok sme v Grécku ukázali, že vieme hrať s každým, podarilo sa nám zdolať silný domáci tím s lídrom Stefanosom Tsitsipasom. V Srbsku k tomu budeme pristupovať rovnako a urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme dokázali uspieť aj tam,“ zdôraznil pre stz.sk Molčan, ktorý si práve v Aténach pripísal skalp svetovej päťky Tsitsipasa.

Generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu Igor Moška považuje Srbov za jasných favoritov. „Je veľká škoda, že Srbsko neprivítame doma. Pre slovenských fanúšikov by to bol veľký sviatok rovnako ako v roku 2008, keď prišiel do Bratislavy aj Novak Djokovič. Domáci budú jasní favoriti, naši chalani nemajú čo stratiť. Uvidíme, či Srbi nastúpia v najsilnejšom zložení aj s Djokovičom. Veľa bude záležať na tom, ako Novakovi vyjde Australian Open,“ uviedol Moška.

 Slováci vo februári prehrali v kvalifikácii v holandskom Groningene 0:4. V septembri zvíťazili v Aténach nad domácim Gréckom vo svojom strede so Stefanosom Tsitsipasom 3:1 a v roku 2024 tak opäť zabojujú o finálový turnaj. Srbi boli na tohtoročnom finálovom turnaji blízko k postupu do boja o „šalátovú misu“.

Djokovič však v semifinále proti Talianovi Jannikovi Sinnerovi nevyužil tri mečbaly a následne neuspel ani vo štvorhre po boku Miomira Kecmanoviča. V roku 2008 prispel „Nole“ k triumfu nad Slovenskom 44:1 jedným bodom, keď v úvodnej dvojhre zdolal Dominika Hrbatého./agentury/