Pred sto rokmi vznikol Sovietsky zväz. Na začiatku ho tvorilo iba Rusko, Ukrajina, Bielorusko a Zakaukazsko. Postupne však nový štátny útvar obsiahol celé územie bývalého ruského impéria s výnimkou Fínska. Rozlohou bol najväčší na svete, rozprestieral sa na jednej šestine planéty. Ale to nestačilo. „Ostáva nám dobyť ešte päť šestín pozemskej súše,“ poznamenal Leninov blízky spolupracovník Grigorij Zinoviev.

Leninovi aj Stalinovi zostalo v Rusku ešte stále veľa obdivovateľov. Snímka je z manifestácie komunistov v Moskve na začiatku tohto roku.

Duchovným otcom nového štátu bol vodca boľševickej revolúcie Vladimír Iľjič Lenin (Uľjanov). Pôvodne mu vymyslel iný názov: Zväz sovietskych republík Európy a Ázie. Po diskusii v užšom vedení ruskej boľševickej strany sa jej členovia napokon dohodli na názve Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Mimochodom, o 65 rokov neskôr, uprostred Gorbačovovej perestrojky, prišiel bývalý disident Andrej Sacharov s návrhom na zásadnú zmenu základného zákona ZSSR. Svoj projekt nazval Ústavou Zväzu sovietskych republík Európy a Ázie. Žeby išlo iba o náhodu?

Na jeseň 1922, keď vrcholili prípravy na zjednotenie republík, bol už Lenin veľmi chorý a takmer všetok čas trávil v sanatóriu Gorky. Napriek tomu vstúpil do ostrého sporu s Josifom Stalinom, ktorý sa medzi boľševikmi považoval za hlavného experta na národnostnú otázku.

Stalin bol za prísne centralistický a v podstate unitárny štát. Navrhoval nekomplikovať to a jednoducho k Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike (RSFSR) pripojiť Ukrajinu, Bielorusko a Zakaukazsko (pozostávajúce z Azerbajdžanu, Gruzínska a Arménska). A poskytnúť im kultúrnu autonómiu.

Lenin bol pružnejší boľševik než Stalin. Možno prahol podobne ako Stalin po unitárnom, centralistickom štáte, chcel mu však dať príťažlivú právnu formu.Igor Doluckij, ruský historik

Lenin s takýmto prístupom rozhodne nesúhlasil, Gruzínca Stalina (Džugašvilliho) označil za veľkoruského šovinistu a jeho plán za „úplne chybný“. Lenin presadzoval dobrovoľný zväzok republík podľa zásady rovný s rovným a s právom kedykoľvek vystúpiť z neho.

Je zaujímavé, že proti koncepcii Stalina sa postavili aj viacerí členovia gruzínskeho vedenia, čiže jeho krajania. Boli najmä proti tomu, aby Gruzínsko vstúpilo do ZSSR v zostave Zakaukazskej federácie, naopak, chceli, aby sa pripojilo samostatne.

„Musíme formovať náš zväz tak, aby sa neporušili zásady dobrého susedstva a vzájomnej úcty medzi sovietskymi republikami. V ústredných orgánoch riadenia musia byť zastúpení predstavitelia všetkých republík,“ napísal Lenin z Gorkov.

 Stalin považoval Leninove názory za „nacionálny liberalizmus“, ale napokon sa podriadil jeho autorite. Generálnym tajomníkom Ruskej komunistickej strany (boľševikov) bol síce Stalin, ale táto funkcia nemala vtedy ani zďaleka takú váhu ako neskôr. Mal na starosti v podstate organizačné otázky. Lenin zastával post predsedu vlády (Rady ľudových komisárov), mal však vzhľadom na zásluhy rozhodujúce slovo aj v strane.

V decembri 1922 poslal Lenin dokonca list (nazývaný závetom Lenina) vedeniu strany, v ktorom navrhoval uzemniť Stalina: „Je príliš hrubý a tento nedostatok, ktorý je celkom tolerovateľný v našom prostredí a v komunikácii medzi komunistami, sa stáva netolerovateľným vo funkcii generálneho tajomníka. A tak navrhujem súdruhom, aby sa zamysleli nad tým, ako presunúť Stalina z tohto postu a vymenovať na toto miesto iného človeka, ktorý sa vo všetkých ohľadoch líši od Stalina iba jednou prednosťou, a to, že je tolerantnejší, lojálnejší, úctivejší a pozornejší, menej vzťahovačný atď.“

Stalin vtedy prvýkrát podal demisiu: Hlasovalo sa o tom, ale väčšina vedenia bola proti jeho odstúpeniu. Široká verejnosť sa s obsahom listu zoznámila až v roku 1956.

Základné dokumenty predložené straníckou komisiou na ustanovujúcom 1. všezväzovom zjazde sovietov 29. decembra 1922, ktorými boli Deklarácia o vzniku ZSSR a zväzová zmluva, vychádzali napokon z Leninových téz o formovaní a fungovaní nového štátu. Historici sa iba dohadujú, čo viedlo Lenina k takýmto demokratickým predstavám a nakoľko to bolo z jeho strany úprimné.

Všetci ľudia budú Sovieti

Predpokladá sa, že Leninovi záležalo predovšetkým na tom, aby Sovietsky zväz pôsobil atraktívne navonok – voči okolitému svetu. „Lenin bol pružnejší boľševik než Stalin. Možno prahol podobne ako Stalin po unitárnom, centralistickom štáte, chcel mu však dať príťažlivú právnu formu,“ vysvetľuje ruský historik Igor Doluckij, autor niekoľkých, dnes už zakázaných, učebníc dejín ZSSR.

V tom čase sa sovietske Rusko iba pozvoľna dostávalo z medzinárodnej izolácie. Prvý krok urobilo v apríli 1922 na konferencii v Janove o hospodárstve povojnovej Európy. RSFSR zastupovala aj ostatné sovietske republiky, čo však naďalej nebolo možné. Aj to bol jeden z dôvodov ich zjednotenia pod jednu štátnu strechu.

 Na prvom Celozväzovom zjazde sovietov sa Lenin pre chorobu nemohol zúčastniť, hlavný referát predniesol Stalin. „Sovietsky zväz je predobrazom budúcej svetovej sovietskej socialistickej republiky. Všetky národy sa zjednotia okolo červenej zástavy v jedinom štáte,“ vyhlásil.

Lenin a jeho spolupútnici vtedy skutočne verili práve v takýto výsledok svetovej revolúcie. Preto zväz bol „otvorený všetkým štátom, existujúcim aj tým, ktoré ešte len vzniknú“, uvádzalo sa nielen vo zväzovej zmluve, ale aj v Ústave ZSSR z roku 1924.

Mladý ruský básnik Michail Kulčickij neskôr sníval o dobe, keď na Zemi „bude existovať len sovietsky národ a ľudia sovietskej rasy“. (Žil v rokoch 1919 – 1943, padol pri bitke o Stalingrad). A hrdina románu Na východe, ktorý vyšiel v roku 1940, od Piotra Pavlenka predpovedal toto: „Komunizmus odstráni všetky štátne hranice.“

Sovietski komunisti sa definitívne rozlúčili s touto predstavou až koncom 50. rokov 20. storočia, keď prijali tézu o mierovom spolunažívaní štátov s rozdielnym spoločenským zriadením.

Časované bomby pod stavbou ZSSR

Podľa niektorých historikov bol vznik ZSSR dôsledkom prvej svetovej vojny, októbrovej revolúcie a potom i občianskej vojny v rokoch 1918 – 1922. Na troskách cárskej ríše bojovali „červení“ proti „bielym“ a tam, kde víťazili, zakladali „sovietske republiky“. Len na Ukrajine ich bolo v jednom období aspoň päť: „ľudových“ aj „socialistických“. Neskôr sa zjednotili do jednej, ktorá mala hlavné mesto dočasne v Charkove a potom v Kyjeve.

Už počas občianskej vojny vznikali medzi týmito i ďalšími republikami vojenské spojenectvá a hospodárske únie, obnovovali sa väzby spretrhané po rozpade ruského impéria.

Spájanie síl a založenie nejakého súštátia bolo nevyhnuté už vzhľadom na povojnový chaos a všeobecný úpadok. Podľa britského historika Paula Kennedyho v porovnaní s rokom 1914 nastal do roku 1921 úbytok obyvateľov v Rusku takmer o 40 miliónov osôb. Objem priemyselnej výroby sa znížil o 13 percent, výnosy úrody obilia a ďalších poľnohospodárskych plodín klesli na polovicu.

Povojnovú obnovu v takejto krajine mohla uskutočniť len ústredná vláda. Lenin sa rozhodol opustiť politiku tzv. vojnového komunizmu a pristúpil k „novej ekonomickej politike“ s prvkami štátneho kapitalizmu a trhovej ekonomiky.

 Legendárny britský premiér Winston Churchill vo svojom diele Svetová kríza popri ostrej kritike Lenina ako ideológa a revolucionára tvrdí, že jedine on mohol vyviesť Rusko z povojnového trasoviska: „Bez neho by sa ďalej zmietalo v bahne.“

Už v roku 1926 dosiahla poľnohospodárska výroba v Rusku svoju predvojnovú úroveň a o dva roky neskôr dospel k tejto méte aj ruský priemysel. Medzitým však Lenin zomrel a opraty moci v krajine prevzal Stalin, z ktorého sa stal diktátor. Totalitarizmus sa čoskoro prejavil aj pri výstavbe štátu. O rovnoprávnosti 185 národov a národností, ktoré ho tvorili, sa dalo iba snívať. Rozdelili ich totiž podľa počtu príslušníkov do štyroch kategórií.

Tie národy, čo patrili do prvej skupiny, mali nárok na zväzovú republiku a boli priamo podriadené Moskve. Zaradené do druhej kategórie mohli žiť v autonómnych republikách, ktoré však boli súčasťami zväzových republík. Tretia skupina vytvárala autonómne kraje a oblasti. Štvrtá dostala národnostné okruhy s postavením bežných okresov.

Dopodrobna sa vymenovalo, ktorá kategória má právo na vlastnú univerzitu, rozhlasové vysielanie v rodnom jazyku a pod. Pravda, o skutočnej samosprávnej autonómii tam nemohlo byť ani reči, takisto ako Sovietsky zväz nebol nikdy skutočnou federáciou napriek tomu, že ústava to slávnostne deklarovala.

Jednotlivé subjekty pomyselnej federácie mali výhrady k uvedenému deleniu. Napríklad národy Abcházska a Južného Osetska nemali nič proti podriadenosti Moskve, ale odmietali patriť do Gruzínskej sovietskej socialistickej republiky. Tatári nechápali, prečo ich Tatarstan má iba status autonómnej republiky, pretože, naopak, počtom obyvateľov niekoľkokrát menšie Estónsko sa stalo zväzovou republikou.

Už pri vzniku ZSSR stalinské vedenie založilo (samozrejme, že nechtiac) pod stavbu štátu niekoľko časovaných bômb v podobe ledabolo stanovených hraníc medzi jeho administratívno-politickými útvarmi. Niektoré územia prevažne s tadžickým obyvateľstvom svojvoľne zaradili do Uzbekistanu a Náhorný Karabach s arménskou národnostnou väčšinou sa stal súčasťou Azerbajdžanu. (Po uvoľnení režimu tam okamžite prepukli násilné konflikty.)

Keď sa v roku 1925 z RSFSR vyčlenila Kazažská autonómna republika, ktorá neskôr dostala štatút zväzovej republiky, Moskva k nej priradila aj niekoľko oblastí, kde žili prevažne Rusi. Nikoho to neznepokojovalo, veď ZSSR, ako sa spievalo v jeho hymne, bol „neotrasiteľným zväzom, ktorého stmelila naveky Veľká Rus“. Neskôr to mnohí oľutovali…

Ukrajinský klasik sovietskej poézie Pavlo Tyčyna (1891 – 1967) napísal, že v ZSSR sa všetci ľudia cítia ako jedna rodina. Stalin však dal okamžite kruto potlačiť každý pokus čo len odvolávať sa na ústavné právo národov či národností.

 Nedožil sa ani 70 rokov

Sovietsky zväz sa nikdy nestal skutočnou federáciou a jeho komunistická strana zostala unitárnou bez ohľadu na to, že v každej zväzovej republike mala svoje republikové vedenie. Bolo však nepísaným zákonom, že druhým, spravidla ideologickým, tajomníkom tam bol súdruh ruskej národnosti. Medzi jeho hlavné úlohy patril dohľad nad miestnym politbyrom, aby neprepadlo „úchylke buržoázneho nacionalizmu“.

V centralizovanom štáte existovalo centrálne riadenie a plánovanie ekonomiky. Už na prvom celozväzovom zjazde sovietov pred sto rokmi delegáti prijali uznesenie, že o všetkých kľúčových otázkach sa bude rozhodovať v Moskve. Do právomoci zväzových ministerstiev a úradov patrili otázky zahraničnej politiky, zahraničného obchodu, financií, obrany, dopravy, spojov. No nielen to.

Väčšina odvetví priemyslu vo zväzových republikách podliehala národným komisariátom (ministerstvám RSFSR). Pozor, nie ZSSR, ale práveže RSFSR. Pobúrilo to najmä zástupcov Ukrajiny. Pýtali sa, či vari v Moskve lepšie vedia ako v Kyjeve, čo potrebujú strojárske alebo hutnícke podniky v Poltave alebo v Mariupole. Je to len dočasné opatrenie, kým sa zabehajú republikové ministerstvá, reagovala Moskva. Dočasnosť však v tomto prípade (ako aj v iných prípadoch) mala obdivuhodnú životnosť.

Zväzovú zmluvu síce na prvom zjazde sovietov prijali iba takpovediac v prvom čítaní s tým, že ju definitívne schvália na druhom zjazde po dopracovaní textu v republikách. Nestalo sa to na druhom ani na ďalších zjazdoch. „Z toho vyplýva, že žiaden ZSSR v skutočnosti nevznikol, lebo žiadna medzinárodná zmluva ako právny akt nemôže existovať bez potvrdenia zúčastnených strán,“ upozornil pred viac ako tromi desaťročiami ukrajinský historik Jaroslav Daškevič. Niektorí ukrajinskí politológovia a publicisti preto dnes spochybňujú aj právne nástupníctvo Ruskej federácie po právne akoby „nejestvujúcom“ Sovietskom zväze so všetkými z toho vyplývajúcimi konzekvenciami.

Sovietsku ríšu takmer po siedmich desaťročiach jej existencie pomohla pochovať práve zväzová zmluva. Presnejšie jej ustanovenie o vystúpení zo ZSSR. V roku 1991 sa začali osamostatňovať najprv pobaltské štáty a potom i zakladateľské krajiny: Rusko, Bielorusko a Ukrajina, ktoré sa napokon dohodli na zániku Sovietskeho zväzu. Všetky sa pritom odvolávali na zväzovú zmluvu z roku 1922.

Sovietsky zväz v číslach z roku 1989

Rozloha:22 402 220 km2 (Ruská federácia má dnes 17 075, 400 km2). Dĺžka štátnej hranice:60-tisíc km (najdlhšia na svete). Sovietsky zväzbol rozdelený na 11 časových pásiem (súčasné Rusko na 9). Počet obyvateľov:293 047 571 (Ruská federácia v roku 2018 146 880 432). Národnostné zloženie:Rusi (50,8 %), Ukrajinci (15,5 %), Uzbeci (5,8 %), Bielorusi (3,5 %), Kazachovia (2,8 %), Azerbajdžanci (2,4 %) a 180 ďalších národov a národností.

Mestá s obyvateľstvom nad jeden milión:bolo ich 23, z toho 5 najväčších: Moskva, Leningrad (Petrohrad), Kyjev, Taškent, Baku. Štátoprávne usporiadanie:15 zväzových republík. Existencia ZSSR: bez 5 dní 69 rokov./agentury/

X X X

Prelomová dohoda z Bruselu o cenovom strope plynu. Nemecko varuje pred maďarským scenárom

Európska únia (EÚ) sa po mesiacoch politických sporov dohodla na cenovom strope na veľkoobchodné ceny plynu na úrovni 180 eur za megawatthodinu (MWh). TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Bloomberg.

Ministri energetiky EÚ sa v pondelok dohodli na tom, že za konkrétnych podmienok cena plynu na holandskej burze TTF nebude môcť prekročiť 180 eur za MWh, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na diplomatické zdroje.

V pondelok sa cena referenčného kontraktu na burze TTF nachádzala na úrovni 110 eur za MWh. V auguste sa dostala až nad 340 eur za MWh.

 Takzvaný korekčný mechanizmus pre trh s plynom je dočasným opatrením, ktoré má zabrániť prudkým kolísaniam ceny, a mal by od 15. februára 2023 platiť 1 rok, uviedli pre Bloomberg zdroje oboznámené so záležitosťou. Cenový strop je výrazne nižšie v porovnaní s novembrovým návrhom Európskej komisie (EK).

Nový cenový strop

EK chcela stanoviť strop na úrovni 275 eur za MWh. To je však príliš vysoko na to, aby ochránila členské štáty pred prudkým zdražením plynu, s ktorým sa museli vyrovnať tento rok po tom, ako Rusko po svojom útoku na Ukrajinu obmedzilo dodávky plynu do Európy.

Nový cenový strop začne platiť len v prípade, ak bude cena na plyn na TTF o viac než 35 eur za MWh vyššia v porovnaní s cenou skvapalneného zemného plynu (LNG) na globálnom trhu. Ceny na TTF budú musieť zostať nad 180 eur za MWh a o 35 eur nad cenou LNG tri dni po sebe, aby sa aktivoval korekčný mechanizmus.

Hrozí maďarský scenár?

Ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity bank upozorňuje, že krajiny na čele s Nemeckom sa obávajú, že dohodnutá úroveň stropu je príliš nízka, takže hrozí, že odradia svetových dodávateľov plynu, aby ním zásobovali práve trh EÚ.

Mohol by sa tak dostaviť podobný efekt ako nedávno v Maďarsku, kde zastropovanie cien pohonných hmôt odradilo od zásobovania tamojšieho trhu zahraničných dodávateľov. Vláda premiéra Viktora Orbána nakoniec musela na kritický nedostatok pohonných hmôt v krajine reagovať núdzovým ukončením zastropovania. Pohonné hmoty tak skokovo zdraželi./agentury/

X X X

Energetická kríza: Únia má strop na cenu plynu. Je 180 eur za MWh

V pondelok sa cena referenčného kontraktu na burze nachádzala na úrovni 110 eur za MWh. Európska únia (EÚ) sa po mesiacoch politických sporov dohodla na cenovom strope na veľkoobchodné ceny plynu na úrovni 180 eur za megawatthodinu (MWh). TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Bloomberg.

Ministri energetiky EÚ sa v pondelok dohodli na tom, že za konkrétnych podmienok cena plynu na holandskej burze TTF nebude môcť prekročiť 180 eur za MWh, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na diplomatické zdroje.

V pondelok sa cena referenčného kontraktu na burze TTF nachádzala na úrovni 110 eur za MWh. V auguste sa dostala až nad 340 eur za MWh.

Dočasné opatrenie

Takzvaný korekčný mechanizmus pre trh s plynom je dočasným opatrením, ktoré má zabrániť prudkým kolísaniam ceny, a mal by od 15. februára 2023 platiť 1 rok, uviedli pre Bloomberg zdroje oboznámené so záležitosťou. Cenový strop je výrazne nižšie v porovnaní s novembrovým návrhom Európskej komisie (EK).

EK chcela stanoviť strop na úrovni 275 eur za MWh. To je však príliš vysoko na to, aby ochránila členské štáty pred prudkým zdražením plynu, s ktorým sa museli vyrovnať tento rok po tom, ako Rusko po svojom útoku na Ukrajinu obmedzilo dodávky plynu do Európy.

Nový cenový strop začne platiť len v prípade, ak bude cena na plyn na TTF o viac než 35 eur za MWh vyššia v porovnaní s cenou skvapalneného zemného plynu (LNG) na globálnom trhu. Ceny na TTF budú musieť zostať nad 180 eur za MWh a o 35 eur nad cenou LNG tri dni po sebe, aby sa aktivoval korekčný mechanizmus, aktuality.sk

X X X

Sú nemecké obrnené Pumy šrot? Na cvičení zlyhalo všetkých osemnásť

 Moderné nemecké bojové vozidlá pechoty Puma, ktoré majú byť jednou z hlavných opôr armády, sa potýkajú s vážnymi problémami. Závady ohrozujú nielen akcieschopnosť Bundeswehru, ale aj nemecké záväzky voči NATO, pretože Berlín v budúcom roku preberá vedenie aliančných síl veľmi rýchlej reakcie.

 Generálny inšpektor nemeckej armády Eberhard Zorn napriek tomu ubezpečuje, že na obnove prevádzkyschopnosti obrnencov sa pracuje a že Nemecko bude hneď od začiatku nadchádzajúceho roka schopné záväzky voči NATO splniť.

 Problémy obrnencov odhalilo nedávne cvičenie, na ktorom bolo z prevádzky vyradených všetkých 18 zapojených vozidiel. Generál Ruprecht von Butler potom napísal inšpektorovi pozemných síl Alfonsovi Maisovi správu, v ktorej podľa magazínu Der Spiegel označil operačnú pripravenosť vozidiel za stávku do lotérie. „Bohužiaľ, musím sa takto tvrdo vyjadriť. S obvyklou spoľahlivosťou nemeckých pozemných vozidiel to nie je možné porovnávať,“ citoval magazín generála.

Najpálčivejšie závady sa podľa magazínu týkali elektroniky, jedného z obrnencov postihol tiež požiar káblov v priestore pre vodičov a ťažkosti boli aj s funkčnosťou streleckých veží. Tieto problémy sú podľa generála známe, za prekvapivú ale označil ich frekvenciu. K rozsiahlym výpadkom uviedol, že sa nedali očakávať, pretože stroje boli nasadené iba na strelnici v severonemeckých nížinách, kde neboli vystavené nadmernej záťaži.

Ministerka obrany Christine Lambrechtová v pondelok až do vyriešenia ťažkostí pozastavila ďalšie nákupy týchto strojov.

„Nedávne zlyhanie obrnencov Puma je značným neúspechom,“ povedala v pondelok Lambrechtová. Zdôraznila, že kým sa vozidlo nepreukáže ako stabilné, nemôže ich armáda používať. „Naši vojaci sa musia spoľahnúť na to, že zbraňové systémy zostanú robustné a stabilné aj v boji,“ uviedla.

Spoľahnúť sa na nemecké ozbrojené sily môže podľa Lambrechtovej aj Severoatlantická aliancia. Pre potreby aliančných síl veľmi rýchlej reakcie preto Nemecko namiesto pôvodne zamýšľaných Púm nasadí stroje Marder. Tie do výzbroje Bundeswehr zaraďoval od 70. rokov minulého storočia a za ich nástupcu si armáda vybrala spomínané Pumy. „S bojovými vozidlami pechoty Marder sme počítali už počas príprav, čo sa ukázalo ako múdre,“ dodala ministerka.

Ešte pred týždňom pritom Lambrechtová hovorila o veľkom dni pre Nemecko, keď rozpočtový výbor Spolkového snemu schválil nákup amerických stíhačiek F-35 a ďalšie miliardové projekty modernizácie nemeckej armády, vrátane dozbrojenia vozidlami Puma.

Správy o technických nedostatkoch obrnených vozidiel zaujali nielen médiá, ale aj poslancov. Šéfka parlamentného výboru pre obranu Mária-Agnes Stracková-Zimmermannová kritizovala predovšetkým to, že Spolkový snem nebol vôbec informovaný a že ona sama sa o všetkom dozvedela až z tlače. To, že problémy sú, prípadne môžu nastať, nie je podľa nej nič nezvyčajné. „Očakávam ale, že my ako výbor dostaneme obratom vyhlásenie,“ povedala.

Generálny tajomník opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Mario Czaja v pondelok v televízii RTL vyhlásil, že problémy obrnených vozidiel Puma sú nielen nepríjemné, ale tiež ponižujúce, preto by mal kancelár Olaf Scholz zasiahnuť. „Dúfame, že tento týždeň bude jasno,“ dodal Czaja, ktorého CDU je spoločne so sesterskou bavorskou Kresťansko-sociálnou úniou (CSU) najväčšou opozičnou silou v parlamente.

Ministerstvo obrany pre ťažkosti s vozidlami zvolalo mimoriadnu schôdzku, aby sa zástupcovia armády a zbrojného priemyslu prerokovali technický stav vozidiel. Debaty sa zúčastňuje aj ministerka obrany Christine Lambrechtová. „Robíme všetko, aby sme rýchlo obnovili operačnú pripravenosť tých vozidiel,“ povedal Zorn. „Záväzky voči NATO budeme od 1. januára 2023 plniť,“ dodal.

Prvé bojové vozidlá pechoty Puma zo sériovej produkcie dostala nemecká armáda prvýkrát v roku 2015. V budúcnosti majú plne nahradiť dosluhujúce vozidlá Marder, o ktoré sa nemecká mechanizovaná pechota opiera od 70. rokov minulého storočia./agentury/

X X X

Sudca Truban čelí disciplinárke. Pri rozhodovaní o Bödörovi sa nevylúčil

Bývalý šéf Špecializovaného trestného súdu môže prísť o miesto. Na pojednávanie predvolali svedkov z kauzy Dobytkár.

 To najdôležitejšie: – sudcu Michala Trubana disciplinárne stíhajú;

– podľa návrhu zamlčal kontakty na dôležitého svedka v kauze Dobytkár; – Truban sa nevylúčil z rozhodovania v kauze Dobytkár, podľa návrhu odignoroval, že v spise Dobytkár sa spomína jeho meno; – Najvyšší správny súd predvolal svedkov z kauzy Dobytkár; – stíhaný sudca sa cíti byť nevinný; – pojednávanie pokračuje 8. februára 2023 o 10:00.

Rozhodoval o väzbe pre Bödöra

Dlhoročný sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban má tentoraz novú skúsenosť v pojednávacej miestnosti. Namiesto sudcovskej stoličky totiž sedí na opačnej strane a čelí disciplinárnemu konaniu.

O jeho budúcnosti rozhoduje senát Najvyššieho správneho súdu na čele s predsedom Michalom Matulníkom.

Disciplinárku na Trubana podal jeho kolega – šéf Špecializovaného súdu Ján Hrubala spoločne s predsedom Súdnej rady Jánom Mazákom. Navrhujú ho preložiť na súd nižšieho stupňa.

„Podanie disciplinárneho návrhu vychádza z dôvodného podozrenia, že sudca Michal Truban sa ako sudca v prípravnom konaní v trestnej veci obvineného Norberta Bödöra dopustil závažného disciplinárneho previnenia,“ informovala ešte na jeseň 2020 súdna rada. Je teda možné, že keď Michal Truban pred dvoma rokmi rozhodoval o väzbe pre Norberta Bödöra v kauze Dobytkár, porušil povinnosť rozhodovať nestranne a nezaujato.

Sudca: som nevinný

Truban v pondelok vypovedal pred senátom. „Necítim sa byť vinný,“ povedal na úvod. Tvrdí, že v čase rozhodovania o väzbe nepoznal ani nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra, ani spoluobvineného Petra Kubu v kauze Dobytkár. „Som stíhaný za rozhodnutie, ktoré má značný politický kontext, lebo som nerozhodol tak aká tu bola predstava politikov a médií,“ dodal Truban s tým, že Bödör bol v tom čase medializovaný ako oligarcha opozičnej strany Smer.

„Je to selektívny postup a každému zainteresovanému je zrejmý,“ sťažuje sa v spontánnej časti stíhaný sudca. Poukazuje na to, že predseda súdnej rady Mazák nepodal disciplinárku v obdobnom návrhu – keď sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment rozhodoval napriek tomu, že sa mal vylúčiť z dôvodu rodinného vzťahu s prokurátorom Ondrejom Repom.

Sudca Truban argumentuje aj tým, že keď v lete 2020 rozhodoval o väzbe pre Bödöra, dozorový prokurátor ho nenamietal. Taktiež sa podľa neho nepotvrdili informácie, že policajti NAKA s ním problém mali.

„Ak by som vzal Bödöra do väzby, ani pes po tom neštekne,“ opakuje Truban argument, že ide o politicky motivovaný návrh. Pripomína, že s disciplinárkou sa oháňal aj vtedajší podpredseda parlamentu Juraj Šeliga.

„Je úplne jedno, či som bol s pánom Gajanom dvakrát alebo desaťkrát,“ oponuje Truban samotnému disciplinárnemu návrhu. Nepáči sa mu, že sa majú skúmať jeho vzťahy s advokátom Gajanom, keď pritom ten nevystupoval ako advokát obvinených v kauze Dobytkár. Pripomeňme, že Gajan sa stal jedným z kľúčových spolupracujúcich obvinených v kauze Dobytkár, svedčí proti aktérom.

Stíhaný sudca trvá na tom, že neboli dôvody na jeho vylúčenie z rozhodovania. „Aké ja som sledoval záujmy, aby som diskreditoval svedka Kodadu? To nemá oporu,“ reaguje Truban na navrhovateľa disciplinárky Hrubalu. Ten totiž spomenul, že sudcovi vyhovovalo odignorovať svedeckú výpoveď Kodadu v kauze Dobytkár, ktorý ho tam menoval a popísal okolnosti, za akých sa rodina Trubanovcov dostala k eurofondom na výstavbu penziónu.

Vzťah s Gajanom sudca priznal, poznajú sa z poľovačiek. Potvrdil aj to, že u známeho advokáta vybavoval koncipientsku prax pre svoju dcéru.

Otázky od šéfa

Po spontánnej časti prišli na rad otázky. Nastala situácia, že navrhovateľ disciplinárky Ján Hrubala, teda šéf Špecializovaného súdu sa pýta stíhaného sudcu, svojho predchodcu a dnes kolegu. Na otázku Truban priznal majetkové prepojenie na penzión Altmayer. „Vzťah trval možno šesť až sedem rokov dozadu, stretávali sme sa rôzne. Na svätohubertských dňoch, nepamätám si presne, koľkokrát sme sa stretli,“ odpovedal sudca Truban. Už predtým ale Truban priznal, že sa s advokátom videli v advokátskej kancelárii.

Na otázku, či sa sudca niekedy bavil s advokátom Gajanom o penzióne alebo inej nehnuteľnosti to Truban vylúčil na „90 percent“.

Na dnešné ústne pojednávanie bol predvolaný svedok Marián Jakubík, ktorý je však v zahraničí. Ďalší svedkovia advokát Ján Gajan a jeden z hlavných aktérov kauzy Dobytkár Marek Kodada sú tiež predvolaní.

 V mene Trubana

Pred senát sa podvečer postavil aj svedok z kauzy Dobytkár, exfunkcionár ministerstva pôdohospodárstva Marek Kodada. Ten krátko po zadržaní na jar 2020 začal spolupracovať s políciou a vypovedá o korupčnom mechanizme s dosahom až k oligarchom Bödörovi a Martinovi Kvietikovi.

Moja výpoveď súvisela s s pánom Gajanom a Kvietikom, popisuje svedok Kodada, prečo vôbec zmienil meno sudcu Trubana. „Podstatou tej malej časti výpovede bolo, že počas toho obdobia som bol oslovený pánom Gajanom, aby som mu pomohol s nápravou prijektu týkajúceho sa spoločnosti Altmayer, ktorý dal on do súvisu s pánom Trubanom. Ja som si neoveroval vzťah. Podstatou toho bolo, že ten projekt bol riadne shcválený predchádzajúcim vedením, ale počas nejakých auditov sa zistilo, že PPA urobila chybu v prepise hodnotiacich hárkov. Na základe toho auditu agentúra oslovila žiadateľa, aby odsúpil od zmluvy. V tom ma kontaktoval pán Gajan, že by to nebolo vhodné,“ popísal Kodada. Zdôrazňuje, že v rámci schvaľovania projektu nepochybil sudca Truban.

„Pán Gajan sa zmienil, že v projekte sa angažuje v mene sudcu Trubana, ale neviem to posúdiť,“ dodal Kodada s tým, že požiadavka na koordináciu projektu bola zrhuba v roku 2018.

Svedok Kodada má dnes podmienečne zastavené tretsné konanie, stíhaný bol za korupciu.

 Gajan si nepamätá

Krátko po 18-tej sa pred senát postavil aj Trubanov kamarát – advokát Ján Gajan. Ten tiež spolupracuje s políciou, vypovedá v kauzách Dobytkár, Slovenského pozemkového fondu a ďalších. „S doktorom Trubanom sa poznáme, dlhšiu dobu sme sa nevideli,“ povedal na úvod. „Pána doktora poznám z nejakej spoločenskej udalosti v období možno 2016 alebo 2017. Stretávali sme sa v zásade príležitostne, nemali sme žiadne pracovné prelínanie, keďže som sa nezaoberal trestným právom. Myslím, že niekedy v nejakej kaviarni, niekde okolo jeho bratislavského pracoviska,“ hovorí Gajan. Nepamätá si presne, či bol aj uňho v advokátskej kancelárii v Bratislave. „Nemôžem to vylúčiť,“ dodal.

Počet stretnutí so sudcom Trubanom odhadol na štyri až päť. Prvé stretnutia boli čisto spoločenské, o záľubách, o poľovníctve. „Neskôr pán Truban zisťoval, či by sme nevedeli zamestnať jeho dcéru, ak by hľadala nejakú pozíciu, ako aj nejaké ďalšie veci, bežný život. Dve stretnutia sa týkali jeho dcéry,“ povedal Gajan.

Priznal, že sa s Trubanom bavil o projekte na Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

„Viem, že dcéra participovala na nejakom projekte, ktorý bol nedokončený alebo niečo podobné. Detaily si nepamätám,“ povedal svedok s tým, že názov projektu si nepamätá.

Gajan si nepamätá ani na konkrétny rozhovor s predchádzajúcim svedkom Kodadom o projekte Altmayer, ale „je možné, že som sa na to pýtal. Že v čom môže byť problém v tom projekte,“ uznal Gajan. Na odpoveď si opäť nespomína. Penzión Altmayer vraj pozná len z médií.

Napokon si Gajan nepamätal ani to, či sa o penzióne bavil priamo so sudcom Trubanom.

Stíhaný sudca sa svedka pýta na to, či uňho loboval za projekt. „Určite nie, skôr sme o tom diskutovali, ale ďalej sa to špeciálne neriešilo.“

„Lobovali ste za projekt, ktorý ste spomínali, u pána Mareka Kodadu?“ pýta sa sudca Hrubala, ktorý je navrhovateľom disciplinárky. Gajan tvrdí, že si nie je istý, čo sa myslí pod slovom lobbing. „Prihovárali ste sa?“ vysvetľuje Hrubala.

„S pánom Kodadom som sa o tom mohol baviť, ale určite sme sa potom systematicky nestretávali. Pána Kodadu som tiež videl štyri až päťkrát.“

Gajan na jednej strane hovorí, že možno aj získal nejaké informácie a možno ich aj posunul sudcovi Trubanovi, ale nič nevybavoval. „Možno som sa o tejto veci bavil aj s jeho dcérou,“ dodal svedok.

Svedok priznal, že s Trubanom si tyká. Pozná sa aj s dcérou sudcu Natáliou, tiež si s ňou tyká a rokoval s ňou o možnostiach spolupráce. Napokon však veci neboli dotiahnuté.

Stíhaný sudca Truban po výpovedi svedka povedal, že si na žiadne informácie o projekte, ktoré by mu svedok priniesol, nepamätá. „Možno niečo hovoril mojej dcére,“ pripustil.

Dohoda sa nekoná

Na úvod predseda senátu zisťoval, či sú strany ochotné uzavrieť dohodu o vine a treste.

„Vychádzam zo zásady, že uznať chybu nie je slabosť. V prípade zmeny postoja disciplinárne stíhaného sudcu, som ochotný rokovať o podmienkach,“ povedal Hrubala.

Disciplinárne stíhaný sudca Truban však tvrdí, že otázka o prípadnej dohode je irelevantná, lebo podľa neho nie sú splnené podmienky na pojednávanie. „Nie je tu druhý navrhovateľ,“ pripomenul. Napokon dodal, že nie je ochotný uzavrieť dohodu, lebo nepozná názor Mazáka.

V priebehu pojednávania však obhajca Mandzák opäť vyšiel s tým, že namieta disciplinárny senát. Ten totiž rozhodol, že ako jeden z dôkazov sa má vykonať stanovisko súdnej rady, ktoré pred časom zaujala súdna rada práve k tomuto prípadu. Mandzák ale vidí problém v tom, že jedným z navrhovateľov disciplinárky je Ján Mazák – predseda súdnej rady, a teda senát by vychádzal zo stanoviska, ktoré bolo prijaté na súdnej rade pod vedením navrhovateľa.

„Pán profesor Mazák hlasoval za prijatie tohto stanoviska, aktívne sa vyjadroval v priebehu rokovania súdnej rady. Takže senát má v úmysle rozhodnúť na základe stanoviska našej procesnej strany, čím je narušená rovnováha a rovnosť zbraní a tým je daný nedostatok nestrannosti disciplinárneho senátu,“ povedal obhajca.

„Nedovolil by som si konštatovať, že senát má v úmysle rozhodovať na základe stanoviska súdnej rady,“ reagoval navrhovateľ disciplinárky Hrubala. Upozornil, že stanovisko súdnej rady vzniklo v apríli 2022 a ak ho chcel Truban s advokátom namietať, mali tak urobiť neodkladne, nie o niekoľko mesiacov neskôr. Hrubala dodal, že stanovisko súdnej rady je len výkladom k etickým pravidlám a princípom. Upozornil tiež, že zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady je na webovej stránke hneď niekoľko dní po rokovaní. „Právo patrí bdelým,“ poznamenal s tým, že je dehonestujúce, ak protistrana podáva námietky na poslednú chvíľu. „Námietka nebola podaná včas.“

Napokon senát námietke nevyhovel.

V spise Dobytkár

Sudca Michal Truban je podozrivý z možného konfliktu záujmov – jeho dcéra mala dostať dotáciu od človeka, ktorý figuruje v tejto korupčnej kauze. Vypovedal o tom svedok Marek Kodada, bývalý funckionár ministerstva pôdohospodárstva.

 Podľa Hrubalu a Mazáka Truban v Bödörovej trestnej veci rozhodoval napriek tomu, že vedel o obsahu výpovede svedka obvineného Mareka Kodadu. „Tento svedok sudcu Trubana označil za osobu, ktorá mala profitovať zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzavretej medzi Pôdohospodárskou platobnou agentúrou a Altmayer, s.r.o. pričom v predmetnej veci mal intervenovať advokát Ján Gajan,“ uvádza ďalej súdna rada.

Podľa nej Truban ako svedok tvrdí, že sa s advokátom Gajanom dlhší čas nestretával. Rovnako tieto stretnutia popieral aj pred osobitnou komisiou súdnej rady a pri pohovore s predsedom ŠTS Jánom Hrubalom – kde však už istú presnejšie nešpecifikovanú mieru kontaktov pripúšťal.

„Z doteraz zadovážených informácií však vyplýva podozrenie, že Michal Truban s Jánom Gajanom udržiaval dlhodobé pravidelné styky, ku ktorým dochádzalo v sídle advokátskej kancelárie,“ informovala súdna rada.

Hrubala na pondelkovom pojednávaní upozornil, že sudca Truban nie je disciplinárne stíhaný preto, ako o väzbe pre Bödöra rozhodol. Ale preto, že mal dobré kontakty s osobou v kauze Dobytkár a odignoroval tiež výpoveď kajúcnika, ktorý menovite sudcu spomínal v súvislosti s eurofondami na výstavbu penziónu. „Sudca nehovorí pravdu o svojich kontaktoch.“ Truban totiž až neskôr vyšiel s verziou, že s advokátom Gajanom riešil koncipientsku prax svojej dcéry.

Bývalý predseda ŠTS Truban však akékoľvek protekčne vybavené eurofondy opakovane poprel. V Pondelok ho na súde zastupoval advokát Michal Mandzák. Ten tvrdí, že samotný disciplinárny návrh neobsahuje všetky potrebné záležitosti. „Vnímame to ako zásah do nezávislosti súdu,“ tvrdí Mandzák s tým, že disciplinárka súvisí s rozhodovaním o väzbe pre Bödöra a má „jasný politický podtón“. Celé konanie je trestom za rozhodovanie vo väzobnej veci, uzavrel obhajca, aktuality.sk

X X X

OĽaNO a SaS povalili vládu bez plánu. Lídri rokujú o ďalších krokoch, vylúčené nie je nič

 Od pádu vlády prešlo len päť dní a miesto reálnych riešení dali politici prednosť osočovaniu. Každý ukazuje prstom na toho druhého, svoj podiel viny si priznať nechce a pretláča si to svoje. Strana SaS a OĽaNO povalili vládu v podstate bez plánu. Opozícia na čele so Smerom a Hlasom chce predčasné voľby čo najskôr, k čomu sa výrazne prikláňa aj šéf Sme rodina Boris Kollár. Prezidentka Zuzana Čaputová dôrazne vyzvala lídrov, aby sa predčasné voľby konali v prvom polroku budúceho roka. Odvolaný premiér Eduard Heger (OĽaNO) už avizuje svoju novú víziu. Zatiaľ však len na sociálnej sieti, no lídri majú čas nájsť riešenie len do konca januára. Tento termín im stanovila hlava štátu.

 Kľučový je štátny rozpočet

Liberáli síce prispeli k povaleniu vlády, no vrátiť sa do nej nechcú a odmietajú aj predčasné voľby. Líder OĽaNO Igor Matovič ponúkol demisiu, no po tajomnom telefonáte sa rozhodol, že ju pracovníkovi Prezidentského paláca vytrhne z ruky. Údajne sa odmietol „pokloniť mafii“. V spleti prehadzovania si zodpovednosti je však kľúčový štátny rozpočet, o ktorom majú poslanci ešte rokovať. Hnutie OĽaNO, ktoré je proti predčasným voľbách, pripustilo, že ak poslanci zákon roka, ale aj pomoc ľuďom v energetickej kríze podporia, otvorené sú všetky možnosti. „Keď prejde rozpočet, je možné všetko,“ povedal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš v relácii Na telo.

Strana SaS však aj naďalej odmieta štátny rozpočet podporiť a zhodnotila ho „ako nafúknutý, populistický a predvolebný, poukazovala najmä na extrémne vysoký deficit“. Rozpočtové provizórium podľa nich neznamená koniec sveta. Smer podporí rozpočet len v prípade, ak prejdú zmeny, ktoré požadujú a bude dohoda na predčasných voľbách. Líder strany Robert Fico sa viackrát vyjadril, že chce voľby v máji alebo v júni. Šéf Smeru je však skeptický a ideálny scenár sa podľa neho nepodarí dosiahnuť do 23. decembra. Hlas podporí štátny rozpočet len v prípade, že sa bude najprv hlasovať o zmene zákona o skrátení volebného obdobia a bude určený dátum predčasných volieb.

Pád vlády však rozdelil aj vládne hnutie OĽaNO. Z klubu následne odišlo aj niekoľko nespokojných poslancov združených v Občiansko-demokratickej platforme (ODP) na čele s dočasne povereným ministrom životného prostredia Jánom Budajom. Ten je ako jediný členom straníckych štruktúr OĽaNO. O svojom prípadnom odchode z hnutia diskutuje s Hegerom, ale aj s lídrom Matovičom. Pri rozpočte je však postoj ODP pomerne jasný, keďže ich dve pripomienky smerujú k tomu, aby boli splnené. Výsledkom by bola podpora štátneho rozpočtu.

 Prvou podmienkou je financovanie samospráv – to je z ich pohľadu po prijatých úpravách vyriešené a čakajú ešte na potvrdenie Európskej komisie, či nebude v súvislosti s výdavkovými limitmi ohrozené čerpanie financií z fondu obnovy. Problém nastal inde. Poslanec Kristián Čekovský (nezarad. OĽaNO) totiž odmieta, aby sa návrh upravoval na základe požiadaviek Smeru alebo Hlasu, čo by mohlo byť pre schvaľovanie rozpočtu problém. S rozpočtom mali problém aj traja poslanci Za ľudí.

 Na predčasné voľby chýba 90 hlasov

Po páde vlády sa automaticky začalo hovoriť o predčasných voľbách, aj keď cesta k nim je relatívne zložitá. Aktuálne však v parlamente neexistuje 90 hlasov na to, aby si poslanci schválili zmenu ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. Napriek tomu, že OĽaNO aj SaS sú proti, za istých podmienok by mohli teoreticky názor zmeniť. V prípade OĽaNO je to už spomínané schválenie rozpočtu. S liberálmi aj OĽaNO má rokovať predseda parlamentu Kollár. Ten už rokoval s Ficom a stretnutia plánuje aj s ostatnými lídrami opozičných strán.

Priznal, že za stretnutiami je snaha o nájdenie 90 poslancov. Aktuálne však vôľa na skorší termín predčasných volieb v parlamente nie je. Šéf Smeru naznačil, že koalícia sa dohodne na rekonštrukcii vlády. Dodal, že „Heger, Kollár a Remišová si opäť potrasú rukami so Sulíkom“. „Radšej si budem triasť rukou s Hegerom a Sulíkom, ako ísť na opačnú stranu,“ reagoval Kollár a zopakoval, že si nevie predstaviť vládu s Ficom.

 Fico preto vidí ako jediné východisko januárové referendum. „Či to niekto chce, alebo nie, referendum, ktoré sme iniciovali, je jediným východiskom z tejto krízy. Máme vládu v demisii, je veľký omyl, ak si niekto myslí, že si môže robiť do volieb, čo chce. Jasne to ukladá ústava,“ zdôraznil Fico s tým, že odvolaná vláda nemôže prijímať zásadné rozhodnutia v hospodárskej a sociálnej sfére a zahraničnej politike.

Prezidentka Čaputová však v príhovore po odvolaní Hegera jasne povedala, že považuje za potrebné, aby sa predčasné voľby konali v prvom polroku budúceho roka. V prípade, ak k rozhodnutiu o predčasných voľbách v uvedenom termíne nepríde, hlava štátu pristúpi k ďalším krokom v zmysle ústavy. Dočasne poverenému premiérovi i ďalším lídrom dala na prijatie krokov smerujúcich k predčasných voľbám čas do konca januára.

„Je zrejmé, že takáto vláda nemôže zabezpečovať všetky potrebné kompetencie a je teda jednoznačne vládou dočasnou. Z reakcií politických lídrov po včerajšom rozhodnutí Národnej rady je taktiež zrejmé, že tu nie je politická vôľa na zostavení novej vlády s podporou a legitimitou parlamentu,“ povedala Čaputová ešte v piatok.

Úradnícka vláda a Hegerova „nová vízia“

Ak sa parlament do konca januára nedohodne, Čaputová by mohla vymenovať aj úradnícku vládu. Tou však nie sú nadšení koaliční ani opoziční politici. Minister práce Milan Krajniak však uviedol, že Sme rodina považuje postoj prezidentky za veľmi seriózny a rešpektuje, že ide o jej právomoc, aj keď úradnícku vládu nechcú. „Predseda parlamentu Boris Kollár ho akceptoval a jasne povedal, že urobí všetko pre to, aby došlo k dohode na zmene ústavy, na predčasných voľbách a popri tom aj k dohode na štátnom rozpočte,“ povedal cez víkend pre denník Pravda.

 Zdá sa však, že aktuálne má situáciu v rukách odvolaný premiér Heger. Ten sa má stretnúť s politickými partnermi a lídrami vrátane Kollára a Sulíka, aby rokoval o ďalšom postupe. Cez víkend hovoril o jasnej vízii. „Vzdať sa nie je riešenie. Idem ďalej,“ začal svoj status. Jedna kapitola jeho vlády sa uzavrela, no to nie je koniec. „V blízkom čase vám predstavím víziu, ako vrátiť Slovensku a občanom nádej, že toto je krajina pre dobrý život,“ dodal. Čo to presne znamená, to zatiaľ nie je jasné. Keďže liberáli sa do vlády odmietajú vrátiť, ale odmietajú aj predčasné voľby, hovorí sa o možnej tichej podpore fungovania novej vlády, na ktorej čele by bol opäť Eduard Heger.

Špekuluje sa tak o možnosti, že by Heger predsa len odvolal Matoviča, čím by vyhovel liberálom. Síce je to zrejme ich jediná nemenná a jasná požiadavka, je však veľmi otázne, či ho k odchodu Heger nakoniec prinúti. Ak by sa tak stalo, bolo by to vzhľadom na Matovičovo piatkové divadlo s vytrhávaním demisie a aj po radách jeho kolegov z OĽaNO, aby ju nepodával, prinajmenšom úsmevné.

Ešte pred hlasovaním o nedôvere sa skloňovali aj ich požiadavky na odchod ministra vnútra Romana Mikulca, čo bola podmienka aj exposlanca Sme rodina Martina Borguľu, a ministra spravodlivosti Viliama Karasa. Podpredseda SaS Branislav Gröhling potvrdil, že liberáli sa snažia o rekonštrukciu vlády, SaS sa podľa neho nebráni ani vzniku úradníckeho kabinetu menovaného prezidentkou. Ak by však ani jedna z týchto možností nenašla dostatočnú podporu v parlamente, SaS by zvažovala aj hlasovanie za zmenu ústavy a predčasné voľby. „Ja osobne by som hlasoval za,“ poznamenal. O ďalšom vývoji sa lídri koalície vrátane odvolaného premiéra rozprávali na poslaneckom grémiu, zasadnúť mali aj kluby SaS a OĽaNO.

Kollár po grémiu oznámil, že schôdza sa na 99 percent skončí v utorok večer a prerušená bude zrejme do 10. januára. „Lebo ju nechceme ukončiť,“ povedal. Dovtedy sa bude upravovať aj rozpočet aj rokovania, ako ďalej. „Ak by sa stiahol terajší rozpočet a pripravil do zajtra (utorok, pozn. red.) alebo do stredy nový, tak pani Zemanová nás požiadala, aby sme v stredu schvaľovali nový rozpočet, preto to jedno percento chýba. To však nevidím veľmi ako reálne,“ dodal. Ďalšie grémium bude v utorok o pol piatej večer.

Čo je stále v hre?

Predčasné voľby

SaS, OĽaNO a platforma ODP ich odmietajú, no za istých podmienok je možná zmena postoja. Boris Kollár, Robert Fico, Peter Pellegrini ich preferujú ako východisko po páde vlády, aj prezidentka Čaputová apeluje na to, aby sa konali v prvom polroku roka 2023, na schválenie zmeny ústavy potrebujú poslanci nájsť 90 hlasov, ak sa dohoda nenájde, Smer vidí šancu aj v januárovom referende

Úradnícka vláda

vládu zloženú z úradníkov odmietajú prakticky všetky strany, Sme rodina to však berie ako prezidentkinu právomoc, jej postoj považuje za seriózny a rešpektuje ho, prezidentka Čaputová dala politikom čas na dohodu do konca januára

Nová vláda

odvolaný premiér cez víkend hovoril o tom, že Slovensku predstaví novú víziu, do úvahy by mohla prísť istá forma rekonštrukcie bez dočasne povereného ministra financií Matoviča, ale aj bez jeho dvoch ďalších kolegov, SaS by za istých podmienok mohla vládu podporiť, keďže vrátiť sa do nej nechce/agentury/

X X X

Grék ruského pôvodu a syn diplomata údajne roky vykonával v Rakúsku špionáž pre Rusko

 Tridsaťdeväťročný grécky občan ruského pôvodu čelí podozreniam, že roky vykonával na úkor Rakúska špionáž pre ruskú vojenskú tajnú službu GRU, oznámilo v pondelok ráno rakúske ministerstvo vnútra. TASR správu prevzala z agentúry APA.

 Podozrivým je syn bývalého ruského spravodajského dôstojníka, ktorý v čase svojej aktívnej služby pôsobil ako diplomat v Nemecku i Rakúsku.

Ako informoval rakúsky denník Kronenzeitung, vyšetrovanie sa uskutočnilo na objednávku Riaditeľstva pre štátnu bezpečnosť a spravodajstvo (DSN) a vedie ho štátna prokuratúra vo Viedni.

Podľa rakúskeho ministerstva vnútra bol podozrivý muž po špeciálnom vojenskom výcviku v Rusku spolupracovníkom vojenskej tajnej služby GRU. Bol v kontakte s diplomatmi a spravodajskými dôstojníkmi z rozličných krajín. Rakúsky rezort vnútra spresnil, že muž sa aj krátko pred začiatkom vojenskej ofenzívy Ruska na Ukrajinu i počas nej nachádzal v Moskve. Čelí podozreniam z prezradenia štátnych tajomstiev, spresňuje APA.

Existuje podozrenie, že bol zdrojom informácií z oblasti zahraničnej, spoločenskej i bezpečnostnej politiky, na čo využíval rakúske obyvateľstvo i tlač, a tak odovzdával Moskve odhady možných reakcií zahraničia v rámci prípravy vojenskej operácie, uviedlo rakúske ministerstvo vnútra.

„Podozrivý v minulosti nemal a ani v súčasnosti nemá takmer nijaké zamestnanie a preto poberá v Rakúsku len minimálne sociálne dávky. Napriek tomu v čase od roku 2018 do začiatku roka 2022 dokázal uskutočniť dovedna 65 ciest v rámci Európy, ako aj do Ruska, Bieloruska, Turecka a Gruzínska a nadobudnúť niekoľko nehnuteľností vo Viedni, v Rusku i Grécku,“ dodalo ministerstvo.

Na výmenu informácií boli podľa neho využívané rôzne lokality v rámci mesta Viedeň, pri ktorých „bola zistená časová aj priestorová väzba s diplomatickým personálom Ruskej federácie“.

Pri prehľadaní nehnuteľností podozrivého objavila polícia okrem iného aj detektor signálu, ochranný oblek i mobilné telefóny a laptopy a tablety s množstvom údajov, píše APA.

Podľa médií vtrhli príslušníci špeciálneho komanda Cobra aj do jedného domu „ukrytého za vysokým plotom a zeleňou“ v blízkosti národného parku Lobau vo Viedni.

Podozrivý sa napriek tomu doposiaľ nachádza na slobode. V prípade usvedčenia mu hrozí väzenský trest od šiestich mesiacov do piatich rokov./agentury/

X X X

 Putin rokoval s Lukašenkom. Nad Kyjevom opäť drony

 Rusko použilo drony na útoky na Kyjev aj na mesto Bila Cerkva. Najneľútostnejšie boje podľa Volodymyra Zelenského sú však v Bachmute. Vladimir Putin v pondelok prišiel do Minska, kde má na programe rokovania so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom. Na návšteve Bieloruska je hlava ruského štátu po troch rokoch. Kyjev vyjadruje obavy, že Putin využije rozhovory na nátlak na Bielorusko, aby sa zapojilo do vojny na Ukrajine, čo Kremeľ popiera.

X X X

Ruský prezident Vladimir Putin ani jeho bieloruský hostiteľ, prezident Alexandr Lukašenko, sa vo verejnom vyhlásení po pondelkovom stretnutí v Minsku nezmienili o Ukrajine.

Putin v krátkom vyjadrení označil Bielorusko za najbližšieho spojenca Ruska. Očakáva, že vzájomná obchodná výmena tento rok dosiahne rekordných 40 miliárd eur.

Lukašenko podľa CNN uviedol, že napriek istým „ostrejším hranám“ vo vzájomných vzťahoch tieto dva štáty nachádzajú odpovede na všetky hrozby. Podľa AFP vyzval na užšiu vojenskú spoluprácu Bieloruska s Ruskom.

„Rusko a Bielorusko sú otvorené dialógu s ostatnými štátmi, vrátane európskych. Dúfam, že tieto čoskoro začnú načúvať hlasu rozumu,“ vyhlásil Lukašenko.

 X X X

Pápež František označil vojnu na Ukrajine za „celosvetovú“ a dodal, že podľa jeho názoru sa „v blízkom čase sa neskončí“.

V pondelok o tom informoval portál britskej televízie Sky News, ktorý sa odvolal na pápežov rozhovor pre španielske noviny ABC Sociedad.

„Nevidím jej koniec v blízkom čase, pretože toto je celosvetová vojna. Na to nezabúdajme. Vojnový kotol mieša veľa rúk. Je to celosvetové. Podľa mňa sa vojna vedie vtedy, keď ríša začína slabnúť. A keď sú k dispozícii zbrane, ktoré sa dajú použiť, testovať a predať. V stávke je toho veľa,“ povedal František.

Ukrajina v minulosti pápeža kritizovala za vyjadrenia, že Rusko dohnala k invázii na Ukrajinu Severoatlantická aliancia (NATO). To je tiež bežná rétorika Kremľa.

X X X

Ukrajinský Enerhoatom obvinil Rusko z narušenia jadrovej bezpečnosti.

Krátko po polnoci na pondelok vyslala Moskva samovražedný dron nad časť jadrovej elektrárne v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedol štátny prevádzkovateľ jadrových elektrární. TASR prevzala správu z portálu britského denníka The Guardian.

„Toto je absolútne neprípustné porušenie podmienok jadrovej a radiačnej bezpečnosti,“ napísal Enerhoatom na sociálnej sieti Telegram. Podľa Enerhoatomu išlo o samovražedný dron Šáhid iránskej výroby.

Ukrajinský štátny prevádzkovateľ tiež vyzval medzinárodné spoločenstvo pre atómovú energiu, aby ochránilo jadrové zariadenia pred hrozbami vojny. Tvrdenia Enerhoatomu nebolo možné nezávisle overiť, dodal Guardian.

X X X

 Ruská agresia zostáva pre slobodný svet najväčšou výzvou, vyhlásil poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

Vo svojom príhovore ozbrojeným zložkám ministerstva vnútra povedal, že „tento rok prebehol v tieni vojny na Ukrajine“. TASR prevzala správu z poľskej tlačovej agentúry PAP.

„Ruská agresia proti Ukrajine je pre slobodný svet stále najväčšou výzvou. My podporujeme Ukrajinu, pretože Ukrajina, bojujúca za vlastnú slobodu, bojuje aj za našu slobodu,“ povedal minister.

Blaszczak pred vojakmi, policajtmi, pohraničnou strážou a hasičmi ocenil ich výkon s tým, že „práve ich každodenná služba udržuje Poľsko v bezpečí“.

Poľské ozbrojené zložky v súčasnosti dostávajú modernú výzbroj a teraz prebieha tretia fáza modernizačného programu pre zložky ministerstva vnútra, dodal minister obrany.

X X X

 Rusko má zásoby rakiet postačujúce ešte na tri alebo štyri masívne raketové útoky, uviedol v pondelok tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov.

„Ak počítate veľké útoky, tak im zostávajú rakety na maximálne dva až tri; možno dokážu naškrabať rakety na štyri,“ podotkol Danilov v rozhovore pre internetové noviny Ukrajinska pravda, zverejnenom v pondelok. Potom by však Rusko podľa neho nemalo už žiadne rezervy.

Danilov pritom už pred mesiacom vychádzal z toho, že ruská armáda má kapacity na maximálne tri až štyri masívne raketové útoky na Ukrajinu, píše DPA. Odvtedy Moskva podnikla tri rozsiahle útoky s najmenej 70 raketami. Ukrajinské vedenie odhaduje, že Moskva dokáže v dôsledku západných sankcií mesačne vyrobiť zhruba 70 rakiet a riadených striel. (tasr/dpa)

X X X

 Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval v pondelok do bieloruského hlavného mesta Minsk na rokovania s tamojším lídrom Alexandrom Lukašenkom. Ruská štátna televízia odvysielala zábery, na ktorých vidieť Putina, ako vychádza z lietadla na zasneženom letisku v Minsku, kde ho pred bilaterálnymi rokovaniami privítal jeho blízky spojenec Lukašenko.

Bieloruský prezident umožnil Rusku využiť územie svojej krajiny ako jeden z východiskových bodov pre februárový vojenský útok Moskvy na susednú Ukrajinu. Do tamojšej vojny sa však doposiaľ priamo nezapojil, hoci sa opakovane objavujú obavy, že by tak mohol urobiť.

Lukašenkova kancelária v piatok potvrdila, že obaja prezidenti budú počas Putinovej pracovnej návštevy rokovať v Paláci nezávislosti v Minsku. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že obaja lídri budú najskôr rokovať vo dvojici a následne sa k nim pridajú aj viacerí ministri, aby prediskutovali otázky súvisiace s „bielorusko-ruskou integráciou“. (tasr/afp)

X X X

Slovenské ozbrojené sily získali po desaťročiach prvý nový tank. Tankový prápor sa tak významne rozšíri – k 30 starým sovietskym tankom T-72M1 pribudne 15 moderných Leopardov 2A4 nemeckej výroby. Prvého Leoparda už prevzal a predstavil verejnosti minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Slovensko túto významnú posilu získalo výmenou za pomoc Ukrajine, ktorej odovzdalo 30 starých sovietskych bojových vozidiel pechoty (BVP-1).

X X X

Rusko v pondelok vyhlásilo, že jeho protivzdušná obrana zostrelila nad juhoruskou Belgorodskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou štyri protiradarové rakety americkej výroby. Ako píše agentúra AFP, ide o jedno z prvých takýchto tvrdení za takmer desať mesiacov trvajúcu ruskú ofenzívu.

„Štyri americké rakety HARM na ničenie rádiolokátorov boli zostrelené vo vzdušnom priestore nad Belgorodskou oblasťou,“ uviedlo ministerstvo obrany vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach. Ide o riadené strely vzduch-zem. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS, na ktorú sa odvoláva agentúra Reuters, boli tieto v USA vyrobené rakety zostrelené v priebehu posledných 24 hodín. (tasr)

X X X

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho uviedla, že po sérii ruských útokov dronmi, ku ktorým došlo v noci na pondelok, prebehnú v hlavnom meste Kyjev a desiatich ďalších oblastiach krajiny núdzové odstávky elektriny.

„Bezpilotné lietadlá nepriateľa zasiahli v noci energetické zariadenia v krajine… Plány núdzových odstávok boli spustené pre Sumskú, Charkovskú, Poltavskú, Dnepropetrovskú, Kirovogradskú, Žytomyrskú, Černihivskú, Čerkaskú a Kyjevskú oblasť a mesto Kyjev,“ spresnila vo vyhlásení spoločnosť Ukrenerho.

Ukrajina je počas už desať mesiacov trvajúcej ruskej invázie vystavovaná častým a smrtonosným leteckým útokom. Po sérii výrazných neúspechov na bojisku a stratených územiach v priebehu leta a jesene Moskva zmenila stratégiu a letecké operácie zintenzívnila. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že tieto útoky sú zamerané na ukrajinské vojenské a energetické zariadenia a takisto „prerušujú prevoz zbraní a munície zahraničnej výroby“. (tasr/afp)

X X X

Nespokojní poslanci opustili OĽaNO. Rozvratu sme nezabránili: Heger pochopil, že stojíme nad priepasťou

Účasť Občiansko-demokratickej platformy (ODP) v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) mala zmysel, pokiaľ sa dalo veriť, že jej desať poslancov má dosah na rozhodnutia vedenia hnutia. Uviedol to nezaradený poslanec a člen platformy Kristián Čekovský na dnešnej tlačovej besede.

 „Platforma pripravovala svoje samostatné pôsobenie už pred odvolávaním vlády, a to z dôvodu, že naše hlavné požiadavky neboli vypočuté. To znamená, že konflikt pokračoval a smeroval k pádu vlády,“ vysvetlil Čekovský. Dodal, že o zámeroch platformy informovali vedenie hnutia a povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO).

 „Demokratická platforma do poslednej chvíle robila pre záchranu vlády Hegera maximum, trvali sme na dohodách a zastavení rozvratu. Keďže sa tak nestalo, jediným riešením v tejto chvíli je odchod z poslaneckého klubu OĽaNO,“ zdôraznil poslanec.

Podporujeme Hegerovu vládu

K hnutiu sa pridali aj poslanec Juraj Šeliga, exposlanec za SaS Martin Klus či nezaradený Ján Mičovský. Budaj apeloval na spájanie sa demokratických síl pred nasledujúcimi voľbami. „Treba sa spájať a to bude pre budúce dni a týždne náš program,“ povedal. Práve toto má byť program platformy na najbližšie týždne. Minister hovorí, že len spojenectvo demokratov bráni návratu „totalitárom“ a apeluje na odloženie sporov. Vie si predstaviť aj prípadnú rekonštrukciu vlády, a to aj s SaS. „Je to demokratická strana,“ uviedol s tým, že s ňou treba rátať aj do budúcna.

Ako jediný je aj členom hnutia OĽaNO. Zatiaľ sa rozprávajú a chce si počkať na snem, ktorý bol už dvakrát zrušený. „Vediem dialóg s pánom Hegerom aj s pánom Matovičom. Necháme si istý čas, aby sme urobili tieto kroky,“ povedal Budaj s tým, že je slušné a správne dodržiavať tieto postupy.

Skonštatoval, že premiér pochopil, nad akou priepasťou stojí politika OĽANO a že môže byť záchrancom. Nepovedal však, či bude apelovať na zmenu pomerov v hnutí či jeho politiky. Na margo budúcnosti jeho platformy uviedol, že sa bude osamostatňovať na pôde parlamentu a budúcnosť je ešte otvorená.

 Mandát by nemal byť predmetom obchodu

Poslanci ODP nepodporia ani novelu Ústavy SR v súvislosti so skrátením volebného obdobia Národnej rady (NR) SR. Naďalej podporuje vládu Eduarda Hegera a jej program. Chcú nájsť aj cestu na prijatie štátneho rozpočtu pomocou demokratických strán. Na poslanecký klub hnutia pôjdu členovia platformy večer posledný raz.

„Mandát by nemal byť ani predmetom obchodu za rozpočet či iné ústupky,“ uviedol Budaj v súvislosti s diskusiou o ukončení volebného obdobia parlamentu a dodal, že odmieta snahy opozície o čo najskoršie predčasné voľby. „Predčasné voľby už v minulosti viedli ku katastrofálnym koncom,“ dodal. Platforma podľa jeho slov naďalej vyzdvihuje víťazstvo Igora Matoviča (OĽaNO) nad lídrom Smeru-SD Robertom Ficom. Dodal, že voliči v roku 2020 dali hnutiu OĽANO silný mandát.

Poslanci ODP chcú viesť o rozpočte dialóg. Podľa Čekovského sú obe ich pripomienky splniteľné. „Problém by nastal, ak by mal byť rozpočet upravovaný na zadanie strán Hlas a Smer,“ uviedol. Na otázku, či si vie predstaviť novú 76-tku. „To je otázka na politických lídrov,“ povedal. „Táto vláda nie je žiadna agónia,“ dodal Budaj./agentury/

X X X

Klub OĽaNO neopustil tradíciu – s blížiacimi sa voľbami sa rozpadáva

Na predčasné voľby stále Smeru a Pellegrinimu chýbajú hlasy.

 O desať menej

Americký štátnik Benjamin Franklin po vzniku ústavy Spojených štátov povedal, že na svete sú len dve istoty – dane a smrť. Po dnešnom dni môžeme túto frázu s pokojným svedomím aktualizovať. Okrem daní a smrti je totiž isté aj to, že v druhej polovici volebného obdobia (alebo s blížiacimi sa voľbami?) sa rozpadne poslanecký klub Obyčajných ľudí.

OĽaNO už od volieb 2012, keď sa prvýkrát dostalo do Národnej rady, vynáša do parlamentu rôzny počet osobností politicky nezávislých na čomkoľvek okrem slepej dôvery v schopnosti Igora Matoviča alebo politického pragmatizmu. Inými slovami, buď sa na kandidátke OĽaNO ocitli pre jeho lídra, alebo pre vidinu poslaneckého kresla, čo im dá možnosť realizovať vlastné záujmy, aktuality.sk

X X X

Slovensko zrejme začne rok v rozpočtovom provizóriu

Rozpočet by sa podľa Borisa Kollára mohol prijať 10. januára, rokuje sa o novej „76″.

Štátny rozpočet by mohol prejsť 10. januára 2023, ak sa v ňom urobia úpravy. Pri otázke zmeny Ústavy SR v súvislosti s možnosťou skrátiť volebné obdobie má každá strana s niečím problém, schváliť by sa však mohol návrh SaS po drobných zmenách a ústupku OĽANO.

Skonštatoval to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina). Čo sa týka rokovaní o zložení rekonštruovanej vlády a novej „76″, teda väčšiny v parlamente, čakajú aj na znenie požiadaviek SaS. Ak s nimi budú súhlasiť, mohlo by podľa slov Kollára dôjsť k dohode.

Podľa Kollára si to nikto nevšimne

„Rozpočet môže prejsť, keď sme sa bavili so všetkými relevantnými stranami v parlamente, jedine s úpravou. Úprava musí byť viac-menej taká, že sa zo všeobecnej pokladničnej správy presunú zdroje na rezorty, a vtedy si vedia predstaviť aj ostatné strany schválenie rozpočtu,“ povedal s tým, že pravdepodobne sa ho podarí odsúhlasiť 10. januára. „Dovtedy pôjdeme desať dní v provizóriu, ale prakticky si to nikto nevšimne,“ priblížil.

Kollár tiež poznamenal, že zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami chcel prijať ešte tento týždeň, no každá strana má s niečím problém. Poukázal na diskusie o možnostiach skrátiť volebné obdobie NR SR referendom, samorozpustením či ústavným zákonom. Sme rodina nemá problém ani s jednou možnosťou. Podčiarkol, že v parlamente nie je dostatočný súhlas, aby sa predčasné voľby schvaľovali 76 hlasmi. Trvá na 90 hlasoch poslancov z hľadiska garancie stability.

Rokovania

Čo sa týka rokovaní o zložení novej „76″ a rekonštrukcii vlády, iniciatíva je podľa Kollára na premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO). „Aktuálne rokujú, ešte nemáme na papieri požiadavky napríklad SaS. Pokiaľ ich budem vidieť a budeme s nimi súhlasiť, potom nastane dohoda,“ reagoval na otázku, ako blízko sú strany k riešeniu.

Prípadnú dohodu si šéf parlamentu predstavuje ako spísané memorandum, aby všetci jasne vedeli, ako postupovať a ako znela dohoda. „Musí k tomu prísť počas týchto dvoch, troch dní,“ podotkol. Kollár dodal, že hlava štátu im dala termín do konca januára a ak dovtedy neprijmú rozpočet, zmenu ústavy a neprídu ani s novou väčšinou v parlamente, prezidentka by mohla vymenovať úradnícku vládu, aktuality.sk

X X X

Pussy Riot chceli v Katare protestovať proti vojne, zadržali ich

Aktivisti z Pussy Riot vtrhli na ihrisko aj počas finále Majstrovstiev sveta vo futbale v Moskve v roku 2018.

Skupinu Pussy Riot v nedeľu zadržali po tom, ako sa pokúsila vtrhnúť na ihrisko počas finálového zápasu Majstrovstiev sveta vo futbale v Katare a chceli protestovať proti ruskej vojne na Ukrajine. Informovali o tom aktivisti, na ktorých sa v pondelok odvolal portál britskej televízie Sky News.

Podľa nadácie Cinema for Peace (Filmom za mier), ktorá sa zameriava na humanitárne a environmentálne problémy, ochranka zadržala Niku Nikulšinovú, spolupracovníka skupiny Petra Verzilova a nemenovaného ukrajinského člena Pussy Riot.

Aktivistov zastavili bezpečnostné sily ešte pred vstupom na ihrisko, uviedla nadácia Cinema for Peace.

Aj proti väzneniu Navaľného

Hudobná a protestná skupina chcela protestovať aj proti väzneniu ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a proti utláčaniu žien v Iráne.

Aktivisti z Pussy Riot vtrhli na ihrisko aj počas finále Majstrovstiev sveta vo futbale v Moskve v roku 2018, aby pritiahli pozornosť na porušovanie ľudských práv v Rusku, následne ich usporiadatelia odvliekli preč.

Verzilov je jedným z najznámejších aktivistov za ľudské práva v Rusku a vydavateľom nezávislého média Mediazona. Moskva ho zaradila na zoznam hľadaných osôb, pripomína portál Sky News, aktuality.sk

X X X

Konečne sa to podarilo. Šoféri ušetria 8 minút, otvorili 13,5 kilometra novej cesty

 Diaľnice ešte ani zďaleka nie sú v takom stave, v akom politici sľubovali. Napriek tomu sa dejú aj pokroky. Jeden sa udial práve v pondelok. Vodiči prechádzajúci cez okres Lučenec sa môžu tešiť otvoreniu nového úseku na R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce. Jeho dĺžka bude 13,5 kilometra. Výstavba sa po tri a pol roku dočkala slávnostného otvorenia. Z pôvodnej ceny 128 miliónov eur stúpla cena na 137 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty.

 Ak by sa však malo ísť podľa pôvodných plánov, tento úsek by bol otvorený už v lete minulého roka. Prečo sa stavebné práce predĺžili, vysvetľujú diaľničiari tak, že chýbali súhlasné stanoviská správcov prekládok liniek vysokého a nízkeho napätia a plynovodov, z toho dôvodu bolo potrebné vypracovať a zrealizovať nové technické riešenia.

Ďalších 590-tisíc eur navyše stál prevoz zeminy po najbližších obchádzkových cestách namiesto po trase budovanej rýchlocesty, a to pre styk so železničnou traťou. To nie je všetko, takmer 2,5-miliónový nárast v eurách bez dane spôsobili rôzne nároky zhotoviteľa, vyplýva z údajov vo Vestníku verejného obstarávania a v Centrálnom registri zmlúv.

Problémy pokračovali aj potom. V čase odovzdávania a prevzatia staveniska nemala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vlastnícke právo na parcely v katastri obce Tomášovce. Zároveň tiež distribútor elektriny zmenil stanovisko aj napriek tomu, že v konaní na stavebné povolenie súhlasil s projektovou dokumentáciou pre objekty v jeho budúcej správe.

 R2 Mýtna -Lovinobaňa, strihanie pásky.

K tomu všetkému sa objavil aj nález munície z druhej svetovej vojny. Následne bolo potrebné zavolať pyrotechnikov a s tým sa, samozrejme, nepočítalo. Taktiež mala stavba dôsledkom jej umiestnenia aj dosah na životné prostredie. Preto vznikla potreba na vybudovanie objektov vhodných pre migráciu zveri.

Stavia sa, ale pomaly

Napriek tomu, že diaľnicou nie je stále spojená Bratislava s Košicami, sa diaľničiarom v roku 2022 podarilo dokončiť niekoľko vecí. Pred pár dňami sa im podarilo otvoriť odpočívadlo Milhosť, ktoré leží na hraničnom úseku medzi Maďarskom a Košicami. Okrem tradičných funkcií, ako je odpočinok, občerstvenie, si tam nájdu šoféri aj distribučné miesto na služby mýta, kde si môžu zaobstarať palubnú jednotku. Vodiči osobných vozidiel si na Milhosti môžu kúpiť diaľničnú známku. Nechýbajú hygienické zariadenia či miesta pre aktívny oddych a detské ihriská.

Najväčšou zaujímavosťou odpočívadla je však to, že tam bude prebiehať kontrola kamiónov, čo by malo pomôcť predchádzať poškodeniu a nadmernému zaťaženiu ciest. „Policajný zbor bude odpočívadlo využívať na kontrolu stavu a hmotnosti kamiónov, a to s možnosťou ich vrátenia na územie krajiny, z ktorej prišli. Toto otočenie umožnia navrhnuté komunikácie napájajúce sa na existujúcu prístupovú cestu ponad cestu R4, ktoré vzájomne prepoja obe odpočívadlá,“ informovala hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

 Začiatkom septembra boli tiež ukončené práce nad železničnou traťou v bratislavskom Lamači. Most sa nachádza na diaľnici D2 medzi križovatkou Lamač a tunelom Sitina. Oprava mosta stála 1,3 milióna eur. NDS vykonávala prácu na moste počas dvoch etáp. Najprv rozšírili vozovku za mostom, aby mohol byť počas oprávnených prác zachovaný počet jazdných pruhov. Potom diaľničiari aj po začatí opravných prác v spolupráci s políciou prijali ďalšie opatrenia na zvýšenie komfortu motoristov. Uvádzajú, že v miestach prejazdov stredným deliacim pásom zmiernili prejazdné polomery a smerovacie dosky na podstavcoch nahradili vodiacimi doskami. Most meria 48,2 metra.

Nekonečný Liptov

Na Liptove sa udiali v tomto roku dva výrazné posuny. Všetci netrpezlivo očakávajú dokončenie diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová (počíta sa s dokončením do dvoch rokov – pozn. red) a minimálne aspoň začatie prác na úseku Turany – Hubová. To zatiaľ nenastalo. A ako uviedol minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina), ani v budúcom roku sa s týmto krokom nepočíta. Úsek D1 Turany – Hubová je pritom posledným nerozostavaným úsekom budúcej diaľnice medzi Bratislavou a Košicami.

Podarilo sa však po dlhých ôsmich rokoch prebúrať tunel Čebrať. Motoristom, ktorí dennodenne zápasia v Ružomberku so svojou trpezlivosťou v nekonečných kolónach, tak zasvietilo svetielko nádeje. Ide o tretí najdlhší tunel na Slovensku s dĺžkou 3,6 kilometra. Svoje prvenstvo si udrží tunel Višňové s dĺžkou takmer 7,5 kilometra, druhý je Branisko s piatimi kilometrami. Čebrať mal dosiahnuť kúsok nad dva kilometre, ale pre komplikovaný geologický terén musel projekt prejsť pár zmenami.

Ďalšia pozitívna správa pre Liptov je spojazdnenie mosta pri Podbanskom. Ten je súčasťou liptovského úseku diaľnice D1. Ľavý most, ktorý smeruje z Popradu do Liptovského Mikuláša, úplne zbúrali a na jeho mieste NDS postavila úplne nový. Diaľničiari uviedli, že najnáročnejšou činnosťou v rámci obnovy mosta bolo zbúranie starého mosta a sprejazdnenie cesty II/537 v stanovenom časovom limite, teda len počas jedného víkendu. Most je dlhý približne 150 metrov, je 15 metrov široký a jeho výška je 8,3 metra./agentury/

X X X

Kanaďania zabavujú majetok ruského oligarchu Abramoviča

Hodnotu Abramovičovho majetku v Kanade, ktorý chcú skonfiškovať, odhadli na 26 miliónov USD.

Kanadská vláda v pondelok začala proces konfiškácie majetku v hodnote 26 miliónov amerických dolárov, ktorý patrí ruskému oligarchovi Romanovi Abramovičovi. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Kanada robí tento krok prvýkrát, viacero jej spojencov už skonfiškovalo jachty, ropné a plynárenské podniky a ďalší majetok ľuďom zo sankčného zoznamu.

Zisky pôjdú na obnovu Ukrajiny

Ottawa v pondelok oznámila, že požiada súd o povolenie zasiahnuť proti Abramovičovej spoločnosti Granite Capital Holdings a následne využiť zisky na obnovu Ukrajiny.

„Putinovi oligarchovia sú komplicmi v protiprávnej a barbarskej invázii Ruska na Ukrajine,“ uviedla v oznámení kanadská vicepremiérka Chrystia Freelandová.

„Kanada nebude útočiskom pre ich nečestne nadobudnuté majetky a dnešné oznámenie dokazuje naše odhodlanie zaistiť to, že ruské elity zaplatia za svoju podporu Putinovho brutálneho režimu,“ dodala vicepremiérka.

Abramovič (56), bývalý majiteľ londýnskeho futbalového klubu Chelsea, je na sankčnom zozname Kanady, Británie aj Európskej únie.

Po invázii Ruska na Ukrajine koncom februára uvalila Kanada sankcie na vyše 1500 ruských jednotlivcov a právnych subjektov, aktuality.sk

X X X

Koniec akcie Pretorián na Finančnej správe. Prokurátor zrušil všetky obvinenia

Vyšetrovateľ sa bude musieť vyvarovať pochybení, ktoré boli dôvodom zrušenia obvinenia, odkázal prokurátor.

Policajti z Národnej kriminálnej agentúry pred týždňom rozbehli veľkú akciu pod názvom Pretorián, pri ktorej zadržali viac než desať ľudí. Medzi nimi aj štyroch členov zásahovky Kriminálneho úradu finančnej správy, jedného zamestnanca vo verejnom záujme a dvoch civilov.

Akciu vtedy oficiálne potvrdila hovorkyňa finančnej správy Martina Rybanská s tým, že išlo o spoluprácu sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly Finančnej správy a NAKA.

Polícia neskôr doplnila, že obvinila osem osôb z podvodu, zneužitia právomoci verejného činiteľa, nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami i porušovania služobných povinností. Dozorujúci prokurátor však o dva dni na to všetky obvinenia zrušil. Pre Aktuality.sk to potvrdil hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo.

„Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava zrušil z titulu výkonu svojej dozorovej právomoci obvinenie všetkým ôsmym obvineným z dôvodu nedôvodnosti a nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia. Vo veci sa naďalej koná, ďalší postup momentálne závisí od činnosti vyšetrovateľa PZ po zrušení obvinenia, ktorý sa bude musieť vyvarovať pochybení, ktoré boli dôvodom zrušenia obvinenia,“ informoval Chylo, aktuality.sk

X X X

Akcia Carnotaurus: Podnikateľovi uniesli brata a chceli výkupné. NAKA obvinila aj dvoch policajných kukláčov

Akcia podľa našich zistení súvisí s podozrením z vydieračského únosu. Má ísť o starší skutok, ktorý sa týka pôsobenia zločineckej skupiny sýkorovcov.

Policajti z Národnej kriminálnej agentúry Západ dnes skoro ráno zadržali dvoch policajných kukláčov. Jeden z nich mal byť stále v aktívnej službe. Obom už aj bolo vznesené obvinenie. Dôvodom má byť podozrenie z vydieračského únosu.

Má ísť o starší skutok, ktorý sa týka pôsobenia zločineckej skupiny sýkorovcov. Únos podnikateľa na objednávku mal byť súčasťou vybavovania si účtov v podsvetí.

Polícia už oficiálne potvrdila, že v súvislosti s vydieračským únosom obvinila pri akcii Carnotaurus spolu tri osoby. „Počas akcie príslušníci národnej kriminálnej agentúry zadržali dve osoby. Ide o jedného aktívneho a jedného bývalého príslušníka Policajného zboru. Obvinení sú z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu, pričom dve z nich aj zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Aktuálne prebiehajú procesné úkony, preto bližšie informácie v súčasnosti nie je možné poskytnúť.“

Obvinenie sa zrejme týka prípadu z roku 2008. Sýkorovci vtedy chceli vydierať pomerne zámožného podnikateľa zo Senca, aby im zaplatil výkupné dva milióny korún. Ako obeť si vytipovali jeho brata, ktorého vylákali na stretnutie pri jazere Guláška pod zámienkou, že mu predajú drogy. Ten na dohodnutú schôdzku prišiel aj s priateľkou. Sýkorovci sa zahrali na policajnú hliadku s majákom. Bratovi sa únoscovia napokon dovolali a na zaplatenie výkupného chcel aj pristať. V čase únosu bol však na dovolenke v Chorvátsku. Unesenú dvojicu preto sýkorovci zviazali a nechali na poli. Špecializovaný trestný súd vlani aj za tento skutok odsúdil členov gangu.

Podla trestného zákona ide o vydieračský únos, ak sa niekto „zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať osobnú slobodu, alebo ho unesie s hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy“. Základná trestná sadzba je v takom prípade sedem až dvanásť rokov, aktuality.sk

X X X

Ďalší kenskí atléti dostali zákaz činnosti

Kenský šprintér Mark Otieno a dvaja maratónci Alice Jepkemboi Kimutaiová a Johnstone Kibet Maiyo dostali za porušenie antidopingových pravidiel zákaz činnosti. V pondelok to uviedla Jednotka pre integritu atletiky (AIU).

Otieno mal pozitívny test na anabolický steroid metasterón, za čo dostal dvojročný zákaz činnosti, ktorý platí retroaktívne od júla 2021. Jeho suspendácia sa tak týka aj OH v Tokiu, ktoré sa konali v posunutom termíne v lete 2021.

Maratónci Alice Jepkemboi Kimutaiová a Johnstone Kibet Maiyo dostali dištanc na tri roky. Kimutaiová, ktorá minulý mesiac vyhrala maratón v Porte, mala pozitívny test na mužský hormón testosterón, Maiyo bol pozitívny na erytropoetín.

Východoafrickej atletickej veľmoci hrozilo, že po viacerých dopingových škandáloch dostane dištanc, a tak sa začiatkom decembra zaviazala, že tamojšia vláda investuje na boj proti dopingu 25 miliónov dolárov. Na zozname indisponovaných športovcov AIU je momentálne 55 Keňanov, pripomína AFP, aktuality.sk

X X X

Katar to zvládol a vošiel do dejín. Futbal zmietol všetky hodnotové prestrelky

Fantastické finále. Podľa mnohých najlepšie, aké sa kedy hralo. Hoci si už dnes málokto spomenie na zápas o titul 1956 v Berne alebo slávny duel Angličanov proti Nemcom vo Wembley 1966.

 Otvorený autobus s futbalistami Argentíny po víťaznom finále MS v Katare.

Dauha 2022 vošla do dejín. Vyvrcholenie majstrovstiev sveta malo všetko – napínavý dej, niekoľko zápletiek, aj nervydrásajúcu koncovku.

Ak sa však šampionát skončil ako krásny futbalový sen, začal sa presne naopak. Hodnotovými prestrelkami. Médiá tvrdo vyčítali Kataru nedodržiavanie ľudských práv, organizátor „paľbu opätoval“. Západ je vraj pokrytecký a rasistický.

 Dva dni pred úvodným zápasom, na ktorý Katar čakal dvanásť rokov, tamojšia vláda oznámila, že nedodrží dohodu, ktorá umožní Budweiseru, hlavnému sponzorovi turnaja, predávať pivo na štadiónoch. S pomocou FIFA tiež zakázala všetky dúhové symboly na podporu LGBTI+ komunity.

Nemeckí hráči zareagovali tak, že počas tímovej fotografie si prekryli ústa rukami, pričom tvrdili, že ich FIFA cenzuruje. Iránsky tím tiež mlčal a odmietol spievať národnú hymnu ako prejav podpory protestujúcim ženám doma na Blízkom východe. Až prišlo Maroko, ktoré v tomto storočí nevyhralo jediný zápas na svetovom šampionáte, aby sa pozornosť mnohých obrátila naspäť.

Maroko na prvom arabskom svetovom šampionáte zjednotilo arabský svet. Do semifinále sa prebojovalo bez prehry. Vyradilo Belgicko, podľa renkingu druhý tím na svete i Španielsko, šampióna z roku 2010. Potom poslalo domov Ronalda a Portugalsko, a keďže nedovolilo súperom skórovať v piatich zápasoch, stalo sa prvou africkou krajinou, ktorá to dotiahla až pred brány veľkého finále.

Katar akoby ilustroval, že aj nemožné je možné. Jednak na svojom príklade, keďže krajina sa za posledných desať rokov neuveriteľne zmenila, veď šejkovia naliali do šampionátu viac ako 200 miliárd amerických dolárov.

Ale nemožné je možné platilo aj vo futbale. Saudská Arábia v prvom zápase šokovala neskoršieho víťaza – Argentínu. Japonci si poradili s Nemeckom a potom aj so Španielskom. Tunisania zdolali Francúzsko, Južná Kórea Portugalsko a Kamerun Brazíliu.

Toľko šokujúcich výsledkov zatiaľ žiadny iný turnaj nepriniesol.

Videli sme nevídané. Ronalda naskakovať z lavičky náhradníkov, plakať, keď sa mu rozplynul sen o majstrovskom titule. Sledovali sme smutných Neymara a spol., ktorých čakanie na vytúžený titul sa natiahne na viac ako dvadsať rokov. Nedočkali sa ani Angličania, hoci do finále nemali ďaleko. Spoznali sme penaltových nešťastníkov i hrdinov. A koľko ich len bolo, všakže?

Mohli sme tiež zistiť, akým úžasným pomocníkom je VAR a koľkej nevedomej skrivodlivosti sme boli v minulosti svedkami.

 Áno, Katar 2022 bol spočiatku len akýsi experiment. Dnes už vieme, že nečestne kúpený. Bohatí šejkovia pred voľbou organizátora za hlasy kráľovsky zaplatili a patrí sa pripomenúť to aj teraz, keď je už po všetkom. Uplácať a byť podplatený je však svojím spôsobom to isté, pozerať sa na Perzský záliv iba cez prsty je preto trošku falošné.

Šampionátu v Dauhe už aj tak zrejme zostane nálepka najkontroverznejší v histórii, no treba povedať aj B: organizátori usporiadali skvelé futbalové podujatie, ktoré si zaslúži pochvalu.

Bolo unikátne, azda okrem Londýna dnes nenájdete jediné miesto na svete, kde by mohli turnaj takéhoto rangu zorganizovať prakticky pod jednou strechou.

O tri a pol roka bude MS hostiť americký kontinent – tri krajiny: Spojené štáty, Kanada a Mexiko. Bude to – samozrejme – iná skúsenosť. Z pohľadu fanúšikov azda futbalovejšia, lebo na prázdne miesta na semifinálovom dueli sa veru nepozeralo dobre. Svedčí to azda o tom, že Katar futbal až tak nemiluje, no neváha si zaplatiť za dobrú reklamu. A tá bola naozaj kvalitná. Veď futbal je reklama sama o sebe./agentury/