Projekt za milióny sa predlžuje. Pre ubytovanie zahraničných vojakov NATO mali vzniknúť dva veľké tábory v Lešti a na Sliači. Kým prvé ubytovacie mestečko prechádza finálnymi fázami dokončenia, obstarávanie na Sliači ani nebolo rozbehnuté.

 Vlani v máji Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) odsúhlasila príchod troch tisíc vojakov z krajín NATO a vytvorenie bojovej skupiny, pričom sa tento mandát môže rozšíriť až na šesťtisíc vojakov. Rozhodlo sa tak v reakcii na vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine.

 Následne vláda schválila investíciu na vybudovanie nových ubytovacích kapacít v Centre výcviku Lešť a na leteckej základni Sliač. Vyčlenila na to takmer 31,5 milióna eur.

Výstavbu bolo treba riešiť urýchlene, nakoľko existujúce ubytovacie kapacity nepostačovali pre navýšený počet vojakov. „Jednotky členských krajín sú nasadzované už v súčasnosti a prakticky sú vyčerpané možnosti primeraného ubytovania,” informoval vlani v júni rezort pod vedením Jaroslava Naďa (Demokrati).

Problém malo vyriešiť vybudovanie kontajnerového mestečka v Centre výcviku Lešť, v ktorom by sa dalo ubytovať takmer 2,5-tisíc vojakov. Cenu projektu ministerstvo obrany odhadlo na 21,1 milióna eur. Ďalších 600 miest malo vzniknúť na leteckej základni Sliač, kde Naďov rezort naplánoval kemp zo stanov aj kontajnerov za ďalších 10,3 miliónov eur.

 Bez súťaže

O pár mesiacov neskôr ministerstvo obrany rozbehlo výstavbu v Lešti. Tá vyvolala aj istú mieru kritiky, lebo mnohomiliónový tender bol pridelený bez riadneho verejného obstarávania. Rezort vybral pomocou priameho rokovacieho konania konzorcium troch spoločnosti – CSM Industry, Hyca a I&B.

Ministerstvo obrany svoj postup bránilo časovou tiesňou a šetrením času. Riadny proces obstarávania by vraj potreboval najmenej tri mesiace a tak by sa do zimy nestihlo zabezpečiť slušné ubytovanie pre vojakov. Termín však nebol dodržaný, v októbri k pôvodnej zmluve pribudol dodatok, podľa ktorého sa ukončenie výstavby posunulo o štyri mesiace, teda na koniec apríla.

 V Lešti 16. februára 2023 cvičili vojaci armád piatich národov.

Rezort zdôvodnil zmenu tým, že kontajnery pre vojakov oproti si vyžadujú vyššie nároky na požiarnu bezpečnosť. Preto sa vyrábali na objednávku, čo ovplyvnilo čas ich zhotovenia a dodania. Odovzdanie sa posunulo vraj aj preto, že kontajnerové mestečko sa stavalo za nepriaznivých klimatických podmienok. Rezortu sa však podarilo odovzdať vojakom niekoľko prvých domov pred nástupom zimy.

„Aktuálne sa dokončujú a kompletizujú práce na poslednom, teda deviatom multifunkčnom kontajnerovom dome. Do ďalších sa vojaci budú presúvať postupne po kolaudácii jednotlivých domov,” reagovalo na otázky Pravdy ministerstvo obrany. Hovorkyňa Martina Kakaščíková ďalej uviedla, že nateraz sú niektorí z nich dočasne ubytovaní v priestoroch „poľného charakteru”, ďalší bývajú v kasárňach na Lešti.

Tábor na Sliači

Na Sliači ubytovanie plánovali riešiť v podobe stanov, z ktorých mal vzniknúť mobilný tranzitný kemp. Vyplýva to z materiálov ministerstva obrany, ktorými rezort zdôvodňoval potrebu 31-milionovej investície.

 Podľa pôvodného zámeru ministerstvo malo zaobstarať 30 stanov pre ubytovanie vojakov, ďalšie kusy mali slúžiť ako kancelárske priestory, opravárenská hala či jedáleň. Súčasťou stanového kempu tiež majú byť sanitárne kontajnery so sprchami, poľnou kuchyňou, chladiarenskými a skladovými priestormi. Okrem toho rezort chcel zaobstarať špeciálny kontajner, ktorý by slúžil pre opravy vojenskej techniky, a ďalší kus na výrobu a rozvod elektrickej energie.

Táto desaťmiliónová investícia však doteraz nebola rozbehnutá, aj keď pred rokom ministerstvo obrany trvalo na jej realizácii v čo najkratšom časovom horizonte. Podľa verejne prístupných dát Centrálneho registra zmlúv a Úradu pre verejne obstarávanie k tomuto nákupu nebol rozbehnutý ešte ani tender.

Ministerstvo obrany v reakcii na otázky Pravdy uviedlo, že zatiaľ dokázalo ubytovať zahraničných vojakov v jestvujúcich priestoroch na Sliači. Rezort zároveň priznal, že potreba zabezpečenia stanového kempu stále trvá. „Ministerstvo obrany postupuje pri obstarávaní jednotlivých zákaziek v zmysle zákona o verejnom obstarávaní,“ uvádza sa v stanovisku rezortu./agentury/

X X X

Tradícia, ktorá prežila Mečiara, Dzurindu aj Fica. Prečo trávime nedele s politikmi

 V Európe spolu s Českom patríme medzi unikáty. V ostatných štátoch vysielajú televízne diskusie v priebehu celého týždňa.

Uprostred sivého štúdia zdobeného izbovými rastlinami sedí jedenásť ľudí. Napravo sú piati – koalícia, naľavo štyria – oponenti a medzi nimi moderátor a moderátorka. Zhora na skupinu dopadajú tri svetelné pruhy bielej, modrej a červenej farby. Diskutéri popíjajú pomarančový džús a debatujú o kríze v zdravotníctve.

„Z našej diskusie mám dojem, že sú tu dva tábory. Jeden, ktorý poukazuje na nedostatky a druhý, ktorý hovorí, že všetko je v poriadku, peňazí je dosť a lieky budú. Jediný problém je v tom, že to naozaj v tom teréne nefunguje,” zhodnotil situáciu v diskusii prednosta Psychiatrickej kliniky IVZ Alojz Rakús.

Hoci problémy znejú až prekvapivo súčasne, od chvíle, keď sa o nich diskutovalo, ubehlo už viac ako 30 rokov. Relácia sa vysielala len tri dni po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky – 3. januára 1993. Stala sa tak prvou nedeľnou politickou diskusiou v ére samostatného Slovenska.

Zdroj videa: RTVS

Volala sa Kroky a v porovnaní s dneškom pôsobí nudne. Účastníci si neskáču do reči, neprekrikujú sa a moderátori sa hosťom nemusia vyhrážať, že im povypínajú mikrofóny. Keď si niekto chce vziať slovo, rukou urobí gesto. Okrem politikov sú tam aj odborníci, ktorí upozorňujú, že problémom je nedostatok financií. Z deviatich respondentov je len jedna žena.

Politické debaty odvtedy prešli radikálnymi zmenami. Vizuálnymi aj obsahovými. Pribudlo počítačovej grafiky a asertivity (ak chcete, tak agresivity), ubudlo respondentov a izbových rastlín a džús nahradila voda.

Miestami pripomínajú ring, v ktorom súperi na seba pokrikujú. „Slovenskí politici súčasnosti majú sklony k populizmu. Preto je veľmi náročné s nimi udržať konštruktívny dialóg,“ hovorí súčasná šéfka spravodajstva a publicisticky RTVS Anna Sámelová.

No jedna vec sa nezmenila – vysielací čas.

Tradícia nedeľných obedov spestrovaných politikmi je staršia ako moderné Slovensko. Zrodila sa už po Nežnej revolúcii, teda po roku 1989. Základy politických diskusií vysielaných v nedeľu na obed položila československá relácia Co týden dal / Čo týždeň dal, ktorá bola vôbec prvou porevolučnou politickou debatou v našej televízii. Medzi divákmi sa tešila mimoriadnej popularite. Niektoré časti sledovalo až päť miliónov ľudí, teda tretina obyvateľov federácie.

„Dobré poludnie, dámy a páni! Schádzame sa v čase, ktorý nemusí byť príliš naklonený vážnym diskusiám. U vás doma máte buď po obede, alebo sa chystáte jesť, alebo jete. Pre nás by bolo najlepšie, keby ste mali už po obede,” zneli úvodné slová moderátora Otakara Černého v prvom dieli relácie Co týden dal. Hostia dostali čosi pod zub, dokonca sa podávalo aj pivo.

 Slepačí vývar a politika

Medzi hlavné tváre debát v 90. rokoch patrili moderátori Jozef Hübel, Zuzana Bubílková a Ľubomír Karásek, v Česku Otakar Černý.

Dnes by sa zaradenie relácie na konkrétny čas pravdepodobne riadilo peoplemetrami a mohlo by sa oprieť aj o predchádzajúcu skúsenosť. Po revolúcii však nič z toho nebolo k dispozícii. Strojcovia relácie sa teda riadili čímsi iným. Jozef Hübel – zakladajúci a prvý moderátora relácie Co týden dal – pre Aktuality.sk vysvetľuje, že čas vysielania vychádzal z presvedčenia, že v tej dobe budú skrátka všetci doma. Vďaka tomu nemali mať moderátori problémy s hosťami a relácie zas so sledovanosťou.

„Predpokladalo sa, že v sobotu majú ľudia povinnosti v domácnosti a nedeľná tradícia velila, že si ľudia sadnú k spoločnému obedu a budú doma a diskusiu si zapnú,” objasňuje Ľubomír Bajaník, dlhoročný moderátor RTVS a zároveň vysokoškolský pedagóg z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského .

Vysielací deň teda nevychádzal zo žiadnych exaktných meraní, ale z obyčajných predpokladov a intuície. Obedný čas sa však osvedčil a dnes, po viac ako tridsiatich rokoch, sa už stal vlastne aj tradíciou, ktorá sa zrejme už nezmení.

V Európe pritom spolu s Českom patríme medzi unikáty. Zatiaľ čo ostatné štáty vysielajú televízne diskusie v priebehu celého týždňa, u nás prebiehajú všetky hlavné politické debaty v nedeľu okolo obeda. Výnimkou je len televízia JOJ.

Od pocty po výhovorky

Stávka na to, že politik v nedeľu neodmietne účasť, často vychádzala. „Politici v tom čase boli akýsi slušnejší a ústretovejší, ako sú dnes, keď sa k nim treba dobíjať cez hovorcov, asistentov a cez stranícke sekretariáty,” hovorí bývalý moderátor Hübel. Nedeľná účasť v diskusii bola podľa neho pre nich relax a súčasne aj česť.

„Atmosféra bola polemická, vystriedali sa v nej všetky politické špičky vrátane Václava Havla alebo Alexandra Dubčeka,” hovorí Bajaník.

Postupom času však ochota politikov diskutovať klesala a svoju účasť v prvej slovenskej relácii Kroky niektorí odriekli bez náhrady hoci aj deň pred nedeľňajším vysielaním. Spomína si na to aj jej moderátorka Mária Čierna. „Zo strany politikov šlo najčastejšie o rôzne, často až bizarné vysvetlenia. Okrem rodinných dôvodov neváhali uviesť aj zdôvodnenia súvisiace s počasím. Pri oteplení spomínali záhrady, chalupy a výlety s deťmi. Naopak, keď pribudlo snehu, bol čas ísť na lyže,” pripomína výhovorky politikov Čierna.

 Nemenil sa však len vizuál štúdií, počet relácii či ochota hostí, ale aj spôsob moderovania. Ten dnešný sa nepozdáva práve Hübelovi. „Moderátor sa má jasne a stručne pýtať, nie vyjadrovať svoje názory, či dokonca pocity. A toto sa deje dnes prakticky vo všetkých politických debatách bez výnimky,” domnieva sa.

Dlhoročný moderátor politických relácií a dnes redaktor podcastov Aktuality Nahlas Braňo Dobšinský upriamuje pozornosť na politikov. Poukazuje na to, že sa síce profesionalizovali, no zároveň sú omnoho asertívnejší. „Povestný je Robert Fico, ktorý jasne povedal, že pýtajte sa čo chcete, ja vám poviem, čo chcem ja a nereaguje na otázky. Pred desiatimi rokmi by si politici čosi také nedovolili,” opisuje situáciu.

Oproti minulosti pribudlo aj vulgárnosti. „Samozrejme, aj predtým existovali ľudia ako Ján Slota (bývalý predseda SNS) a podobne, ktorí nemali ďaleko k silnejším slovám, ale dnes sa to stalo štandardom,” dodáva Dobšinský.

Rozdiely medzi minulosťou a súčasnosťou si všíma aj moderátorka Čierna. Najväčší rozdiel vníma v zásadne odlišnom dosahu týchto relácií – ich posolstve, vplyve myšlienok, prezentovaných názorov a politík.

Podľa Čiernej Slovenská televízia vtedy do značnej miery určovala hlavné politické trendy a témy spoločenského rozvoja. V tom čase však nemala žiadnu konkurenciu. Markizácke Sito a Na telo, jojkárske De facto alebo Na hrane, ale aj spravodajská televízia TA3 prišli až oveľa neskôr.

Prerušili kontakt s minulosťou

Kým nevznikli, monopol mala Slovenská televízia. Vzhľadom na svoje postavenie preto mala prístup takmer do každej slovenskej domácnosti. Čosi také nemohol politik ako Vladimír Mečiar nechať len tak slobodne existovať. V ére jeho vlády sa tak STV stala vernou slúžkou mečiarizmu.

Čierna do televízie nastúpila tesne po Nežnej revolúcii. „Moderovanie relácie Kroky bolo vnímané ako istá prestížna záležitosť, bolo treba vyznať sa v témach, vítaná bola aj istá orientácia vo vzťahoch vedeckých inštitúcií, pozývaní boli aj diplomati a zahraniční hostia,” hovorí.

V spravodajstve pôsobila šesť rokov, no aj ju napokon dobehli mečiarovské zásahy. Spomína si na „intervenciu“ vtedajšieho ministra zdravotníctva Viliama Soboňu z Mečiarovho HZDS, ktorý ju prinútil stiahnuť sa.

„Po odvysielaní relácie o štrajku lekárov a zdravotných sestier, v ktorej som dosť zásadne hájila záujmy zdravotníkov, minister Soboň vyslovene nariadil, aby som z pozície moderátorky dostala ‚dištanc‘,” hovorí. Jeho tlačové oddelenie hneď na druhý deň ráno žiadalo jej stiahnutie, a minimálne trojmesačnú odmlku v moderovaní politických diskusií.

Verejnoprávne médiá sa tak postupne stali pre časť spoločnosti nedôveryhodné a ľudia hľadali alternatívu. Našli ju v tých súkromných. Braňo Dobšinský, ktorý sa k moderovaniu dostal v roku 1997 v rádiu Twist, poukazuje na to, že vláda vtedy z STV vyhnala všetkých kritických novinárov.

 „Vladimír Mečiar zakázal ku koncu komunikovať svojím ministrom s novinármi z Twistu, Markízy a SME, teda z opozičných médií, čiže niekedy bol veľký problém zohnať respondentov,” spomína.

Časom nastúpila konkurencia, vznikli televízie Markíza, VTV, Luna (medzičasom obe zanikli), JOJ či TA3 a STV (dnes súčasť RTVS) stratila monopol na vysielanie. Príchod nových vysielateľov mal vplyv aj na kvalitu politických diskusií.

No vysielací čas sa od revolúcie nezmenil. Na Kroky STV tak nadviazala aj Markíza svojím Na telo a neskôr aj TA3 s reláciou V politike.

Jediný, kto sa vymkol nedeľnej tradícii, bola televízia Joj. Ako prvý veľký hráč sa rozhodla priniesť politickú diskusiu v iný deň – obsadila si štvrtkové večery. Dnes vysiela reláciu Na hrane, ktorá nadväzuje na predošlý formát.

„Už pred rokmi sme vysielali politickú diskusiu De Facto štvrtky večer, na túto tradíciu sme nadviazali a reláciu Na hrane zatiaľ neuvažujeme presúvať na iný deň a čas,” vysvetľuje hovorkyňa Lucia Tuhelová.

Markíza svoje Na telo spustila v roku 1998, teda v roku, keď sa lámala budúcnosť krajiny. „V tom čase však na Slovensku ešte neexistovalo peoplemetrové meranie sledovanosti, programové plánovanie tak bolo do značnej miery intuitívne a nedalo sa oprieť o exaktné dáta,” priblížil hovorca Lukáš Kočišek z Markízy dôvody, prečo sa súkromná televízia rozhodla pre nedeľu.

 Vysielanie Krokov sa nedožilo prelomu milénií. Po kľúčových voľbách v roku 1998, keď Mečiara nahradil Mikuláš Dzurinda, relácia skončila – televízia sa aj takto dištancovala od predošlen éry poznačenej prisluhovaním vládnucej garnitúre. Namiesto krokov prišlo dnes známe O 5 minút 12. V súčasnej podobe sa začalo vysielať až od roku 2006.

Hádky sú cesta do pekla

Aj dnes sme svedkami toho, ako sa mení úroveň politických diskusií. Významným faktorom sa stali sociálne siete.

„Voľakedy novinári boli takzvaní gatekeepri, médiá uverejňovali veci, ktoré boli podľa novinárov a ich editorov príčetné. Dnes si hocikto môže zriadiť podcast či blog a politici to začali vehementne využívať, lebo zistili, že nepotrebujú chodiť do diskusií,” dodáva.

Bežnou praxou podľa neho je, že aj keď do relácie prídu, zvyknú si z nej postrihať vlastné útržky, aby sa ukázali v čo najlepšom svetle.

Svoje o tom vie aj novinár z Českej televízie Václav Moravec, ktorí s politikmi diskutuje v relácii Otázky Václava Moravce. „Hádka má v určitý moment určitú výpovednú hodnotu, pretože vypovedá o nich, ale nemôže prekročiť únosnú mieru,” opísal svoje skúsenosti z moderovania pre Aktuality.sk.

Podľa Moravca diváci nechcú byť svedkami rozpadu politiky. „Videl som u vás v televízii Joj debatu, kde sa jedna poslankyňa urážala s Igorom Matovičom a kričali na seba. Musím povedať, že dočasne to je pekné, je to virálne, ale seriózna žurnalistika by z tohto nemala urobiť normu. Má tomu naopak brániť,” povedal. Neférovým debatám sa snaží brániť tým, že do debát pozýva aj odborníkov, ktorí vedú slušnú diskusiu.

Dodáva, že chce, aby bol verejný priestor kultivovaný a zapojili sa doň všetci. „Ale nie tým spôsobom, že po sebe budeme kričať, nadávať si a urážať sa, pretože to je cesta do pekla.”

Hoci dnes sa stali významným hráčom pri šírení politického obsahu sociálne siete, ani jedna z televízií neuvažuje, že vysielací čas zmení. Politické relácie stále sleduje toľko ľudí, že sa im skrátka neoplatí zasahovať do tejto tradície. Ak si teda chcete vychutnať pokojný nedeľný obed, najlepšie spravíte, ak necháte televíziu vypnutú, aktuality.sk

X X X

V Trebišove spomínajú na Sovietsky zväz. Záštita svetového mieru, hlása nápis na budove

 Ulice mesta Trebišov v mnohých prípadoch komunistickými stavbami pripomínajú skanzen bývalého režimu.

TREBIŠOV: Televízny seriál Iveta televízie JOJ vyvolal obrovské množstvo reakcií. Otvoreným listom riaditeľovi televízie naň dokonca reagoval aj primátor Trebišova Marek Čižmár. Veľkú časť reakcií zabrali ponosy Trebišovčanov, že seriál skresľuje reálny život v tamojšej komunite a uráža ich mesto.

„Tu máme bordel a tu baletnú sálu. To je také naše kultúrne stredisko,“ predstavuje seriálová postava Iveta východoslovenské ospalé mestečko za priesmykom Dargov Bratislavčanovi. Napriek tomu, že filmári v Trebišove nikdy nenakrúcali, ukazujú toto mestečko neďaleko hraníc s Ukrajinou a Maďarskom ako zaostalý zapadákov so svojráznymi zvyklosťami miestneho života.

Čitatelia pritom Aktuality upozornili na jednu raritu, ktorá v Trebišove dodnes prežila pád komunistického režimu nielen v bývalom Československu, ale aj v Sovietskom zväze. Na bočnej fasáde jedného z bytových domov v Trebišove na Ulici Jána Husa totiž doposiaľ svieti vyblednutý nápis „ZSSR – Záštita svetového mieru“. Ten je odkazom na niekdajšiu dominanciu Kremľa z čias studenej vojny medzi východom a západom.

Komunistický slogan vo svetle aktuálnych udalosti na pozadí vojny na Ukrajine, ktorú tam vedie Kremeľ, vyznieva nanajvýš zvláštne. Nápis na bytovke v Trebišove je podľa odhadov miestnych obyvateľov starý minimálne 35 rokov, k jeho premaľovaniu napriek tomu neprišlo. Ulice mesta v mnohých prípadoch komunistickými stavbami pripomínajú skanzen bývalého režimu.

Komunistická propaganda v uliciach

Primátor Trebišova Marek Čižmár komunistické heslo v uliciach svojho mesta pre Aktuality oficiálne nekomentoval. „Možno sa už pripravujeme na anexiu Ruskom. Keď obsadia Ukrajinu a pôjdu ďalej na Berlín, tak sme prví na ich ceste na západ,“ glosujú nápis obyvatelia sídliska v Trebišove.

Typické heslá pritom dopĺňali propagandu bývalého režimu v celom postsovietskom priestore. Pamätníci poznajú transparenty a slogany, ktoré boli vyvesené všade, kde sa pripomínala silu Komunistickej strany alebo bratstvo so Sovietskym zväzom. Hoci sa heslá vytrvalo opakovali, pravdepodobne im verili iba presvedčení komunisti. Na významnejších námestiach boli heslá či slogany často vyvesené natrvalo. Typické kombinácie farieb týchto nápisov boli žltý alebo biely text na červenom pozadí.

„So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak. Sovietsky zväz – opora mieru a pokroku na celom svete. Sovietsky zväz – náš vzor. Komunizmus, náš ciel. Socialisticky pracovať, socialisticky žiť! Proletári všetkých krajín, spojte sa! Buduj vlasť, posilníš mier.“ To je iba krátka ukážka vtedajšej propagandy, ktorá na obyvateľov sovietskeho bloku číhala takmer na každom kroku.

Zväz sovietskych socialistických republík, skrátene ZSSR, sa rozprestieral vo východnej Európe, strednej a severnej Ázii. Svojou rozlohou 22,4 milióna km² zaberal takmer jednu šestinu súše sveta. Bol najväčším štátom v histórii ľudstva. V tomto umelom štáte žilo začiatkom roku 1989 dokopy 287,6 milióna obyvateľov, z toho vyše sto veľkých a malých národností odlišujúcich sa jazykom a kultúrou. Približne polovica obyvateľov boli Rusi.

Východný blok sa rozpadol v roku 1991

Sovietsky zväz tvorilo celkovo 15 štátnych útvarov – Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva.

 Najvyšší Soviet Borisovi Jeľcinovi, vtedajšiemu populárnemu predstaviteľovi Moskovskej straníckej organizácie, udelil v auguste 1991 mimoriadne právomoci. Jeľcin vďaka tomu prevzal kontrolu nad ozbrojenými silami na území dnešného Ruska a zastavil činnosť Komunistickej strany. Nasledovala postupná likvidácia celozväzových inštitúcií a mnohých ministerstiev. Začiatkom decembra 1991 sa na chate v Bielovežšskom pralese zišli prezidenti Ruska a Ukrajiny – Boris Jeľcin a Leonid Kravčuk.

Obaja presvedčili šéfa Najvyššieho sovietu Bieloruska – Stanislava Šuškieviča, aby súhlasil s rozpustením Sovietskeho zväzu a jeho nahradením voľným združením štátov – takzvaným Spoločenstvom nezávislých štátov. Legitimitu tohto kroku odôvodňovali skutočnosťou, že roku 1922 tieto štáty vytvorili podpisom zväzovej zmluvy ZSSR a mali ho teda aj právo rozpustiť.

Predstavitelia väčšiny ostatných republík boli rýchlym spádom udalostí prebiehajúcich mimo ich vplyvu značne prekvapení. Vymohli si preto taktiež vstup do SNŠ, ktoré malo vytvoriť podmienky pre uchovanie potrebných vzťahov medzi novovzniknutými krajinami. Stalo sa tak presne 21. decembra 1991, keď 11 zostalých republík ZSSR (pobaltské štáty Litva, Lotyšško, Estónsko a Gruzínsko sa nepripojili) vyhlásilo, že vytvorením Spoločenstva nezávislých štátov prestal existovať takzvaný Sovietsky zväz.

Moskva pracuje na bipolárnom svete

Ten bol formálne zrušený 31. decembra 1991. Niekoľko dní pred tým rezignoval Michail Gorbačov, prvý aj posledný prezident tejto krajiny. Gorbačov stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby a otvorenosti takzvaného východného bloku. Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a rozpad sovietskeho sveta.

 O obnove moci bývalého Sovietskeho zväzu roky sníva súčasný prezident Ruska Vladimir Putin. Nové ciele Kremľa načrtol Putin počas 43. ročníka Medzinárodnej konferencie o bezpečnostnej politike v Mníchove, ktorá sa konala vo februári 2007. Najvyšší ruský predstaviteľ vo svojom prejave vtedy nešetril kritikou na adresu USA a ďalších západných krajín, ktoré sa podľa neho snažia vnútiť svoju vôľu zvyšku sveta a urobiť ho jednopolárnym.

„Čo je jednopolárny svet? Bez ohľadu na to, ako skrášľujeme tento výraz, znamená to jediné centrum moci, sily a jediného pána,“ vyhlásil ruský prezident a dodal: „Nemá to nič spoločné s demokraciou… Ľudia, ktorí nás učia o demokracii, sa ju nechcú sami naučiť.“ Americký senátor John McCain označil tento prejav Vladimira Putina za „najagresívnejší prejav ruského lídra od konca Studenej vojny“, aktuality.sk

X X X

Denisa Saková opakovala úryvky zo zmanipulovanej nahrávky. Minister Mikulec odmietol, že si vypýtal úplatok

Exministerka Saková tiež spochybňovala dohody o vine a treste, ktoré uzavreli takzvaní kajúcnici.

Exministerka vnútra Denisa Saková (Hlas-SD) v politickej relácii TA3 V politike opakovala tvrdenia z nahrávok odposluchov vyšetrovateľov NAKA, ktoré používal na tlačových besedách predseda Smeru Robert Fico.

„Jasne z tých nahrávok z kancelárií vyšetrovateľov zneli dve vety: úlohou je zlikvidovať opozíciu, úlohou je zlikvidovať Fica, Kaliňáka, Pellegriniho. A tie nahrávky boli už niekoľkokrát pustené v médiách,“ uviedla.

Faktom však je, že sa pri nich ukázala manipulácia a slová vyšetrovateľov boli vytrhnuté z kontextu.  Saková tiež vyčítala súčasnému ministrovi vnútra, že vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu nepostavil mimo službu, kým by sa sa dokázalo, či sú vinní.

„To, čo zaznelo na nahrávke, bola reakcia na šéfa Hlasu. Ale Fico si to vytrhol z kontextu a vy to teraz používate. Len tak ďalej ukazujete, že ste absolútne v súlade so Smerom a nič sa nezmenilo,“ povedal súčasný minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).

Čo naozaj zaznelo v nahrávke:

„Ale vieš, mne sa páči ten Fico. Doteraz to boli všetko jeho nominanti, to bolo v pohode. A teraz sú to vy***ní, špinaví kajúcnici, ktorí idú očierniť Smer. No ty kokos, on je proste majster marketingu, ty vole.“

„Aj ten Pellegrini, no jasné. Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a úplne zničiť opozíciu.“

Dohody o vine a treste

Saková tiež spochybňovala dohody o vine a treste, ktoré uzavreli takzvaní kajúcnici. „Ľuďom hrozili drakonické tresty, aj 25 rokov väzenia, preto uzavreli dohodu o vine a treste a po výpovediach, ktoré poskytli, majú podmienku a finančný trest 200-tisíc eur,“ uviedla s tým, že podľa nej má polícia aktuálne zviazané ruky. Reagovala tak aj na dohodu bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, ktorý za korupciu dostal päťročnú podmienku a peňažný trest 202-tisíc eur.

Mikulec v tejto súvislosti pripomenul, že žiadne z obvinení nestojí na jednej svedeckej výpovedi, ale aj na písomných či iných dôkazoch. Dodal pritom, že súčasní kajúcnici boli vo svojich vysokých funkciách práve ako nominanti Smeru. Sám však odmietol komentovať, či považuje Imreczeho za dôveryhodného svedka. Odvolal sa na súdy. „Súdy jasne považujú pána Imreczeho a jeho výpovede za dôveryhodné.“

Odmietol však Imreczeho tvrdenie, že si v minulosti ako príslušník vojenského obranného spoločenstva vypýtal úplatok 100-tisíc eur. „Toto odmietam a sám František Imrecze nepovedal nič v tom rozhovore so Zurianom, ktorý samozrejme bol zmanipulovaný. Nepovedal, že som zobral úplatok. Treba si to vypočuť. Poskytol som orgánom činným v tresnom konaní všetku súčinnosť.“

Na Sakovej obvinenia, že polícia má zviazané ruky, reagoval, že opozícia ho chcela opakovane odvolať najmä preto, že po nástupe do funkcie dal podľa vlastných slov vyšetrovateľom a orgánom činným v trestnom konaní slobodu.

Odvolanie Kurilovskej

Súčasťou diskusie bolo aj rozhodnutie navrhnúť odvolanie rektorky policajtej akadémie Lucie Kurilovskej po tragédii, pri ktorej došlo k zraneniu mladej kadetky. Saková povedala, že Mikulec sľúbil Kurilovskej, že jej odvolanie nenavrhne, ak sa za ňu postaví akademický senát.

Mikulec však odmieta, že by jej povedal, že jej odvolanie nenavrhne a stojí si za tým, že to bolo nevyhnutné. Informoval tiež, že vyšetrovanie v súvislosti s prípadom postrelenej študentky pokračuje.

Kurilovská diskutuje s Hlasom Petra Pellegriniho o tom, že by sa mohla objaviť na jeho kandidátke. Podľa Sakovej ešte na predsedníctve neriešili, kedy ju predstavia, no podotýka, že pre stranu by bola prínosom.

Saková sa tiež nechcela vyjadriť k tomu, či by po voľbách chcela byť opakovane ministerkou vnitra, aktuality.sk

X X X

Dovážali do Španielska lode ruskú ropu cez Maroko?

Španieli tvrdia, že ruská ropa sa cez tretie krajiny naďalej dostáva do Európskej únie.

 Tankery s ruskou ropou sa vraj naďalej plavia do európskych prístavov. Len ropa nie je deklarovaná ako ruská.

Španielska vláda začala tento týždeň vyšetrovať možný dovoz ruskej nafty cez tretie krajiny s cieľom vyhnúť sa sankciám, ktoré Západ uvalil na Moskvu za inváziu na Ukrajinu. Európska únia (EÚ) zakázala dovoz ruskej ropy od 5. decembra 2022 a ruských ropných produktov od 5. februára 2023, aby znížila príjmy Moskvy z energií, ktoré používa na financovanie vojny na Ukrajine.

Experti a vedenie ropných spoločností však majú podozrenie, že do členských štátov Únie stále prúdi určitá časť ruskej nafty, ktorá najprv dorazí do iných krajín, aby zamaskovala svoj pôvod. Španielsky denník El Mundo v piatok (28. 4.) napísal, že najmenej dve lode sú podozrivé z dovozu ruského paliva z Maroka do španielskych prístavov.

Noviny uverejnili správu deň po tom, ako generálny riaditeľ španielskeho energetického gigantu Repsol Josu Jon Imaz vyhlásil, že ruská nafta stále prichádza do štátov EÚ vrátane Španielska cez tretie krajiny. Španielska ministerka energetiky Teresa Riberová však uviedla, že podľa predbežných výsledkov vyšetrovania bola všetka dokumentácia v poriadku a palivo nebolo ruské, ale vláda bude pokračovať v kontrolách.

Riberová napíše Európskej komisii, aby navrhla vytvorenie nového systému certifikácie a monitorovania v prípade dovozu ropy a jej derivátov, ktorý bude vyžadovať evidenciu prístavov a rafinérií, uviedlo jej ministerstvo vo vyhlásení./agentury/

X X X

Centrálne banky mali uťahovať opasky omnoho skôr. Politikom dovolili rozhadzovať, teraz cítime dôsledky, hovorí expert Kopál

 Investovanie sa, či už chceme alebo nie, dotýka každého z nás. Na Slovensku sa zavádza povinný vstup do druhého piliera a predvolená investičná stratégia znamená, že v mene každého sporiteľa budú správcovské spoločnosti skutočne investovať.

 Zároveň platí, že na finančných trhoch je situácia, aká tu v histórii ešte nebola. Trhy sú nafúknuté lacnými peniazmi, ktoré sa teraz pod vplyvom mimoriadne vysokej miery inflácie snažia centrálne banky stiahnuť. To so sebou prináša problémy, napríklad krachy bánk v USA. Situácia investorov je tak mimoriadne náročná, keďže situácia na trhoch je náročná. Napriek tomu by mal investovať každý. „Krízu nevnímam ako niečo zlé. Skôr mi prekáža, keď sa plošne rozdáva, lebo tým sa podporujú aj neefektívne firmy,“ hovorí pre denník Pravda Róbert Kopál, riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi, ktorý bol jedným z účastníkov Investičnej konferencie TA3.

X Ako sa pustiť do investovania?

Treba zlomiť bariéru obáv a nevedomosti. Nikto nemá tak málo peňazí, aby si nemohol začať tvoriť dlhodobú rezervu, respektíve takých ľudí je skutočne veľmi málo. Väčšina ľudí peniaze na to má a ak to nerobí, tak je to najmä pre obavy, že to nie je pre nich vhodné a investovaniu nerozumejú. Ja by som určite odporúčal, aby títo ľudia vyhľadali profesionálov. Ani zuby si doma netrháme sami. Nemusí každý z nás byť profesionál v oblasti investovania, aby sa do toho mohol pustiť.

X Ako teda na to?

Treba si nájsť sprostredkovateľa, ktorému dôverujem. Ten človek je zo zákona povinný urobiť diagnostiku, teda sám musí byť dostatočne vzdelaný, má nejakú prax a podlieha kontrole. Na to, aby mi vedel poradiť, musí zistiť moje preferencie, na to tiež existujú postupy, rôzne dotazníky.

X S týmto pomáhajú registre centrálnej banky.

Na webe Národnej banky Slovenska (NBS) si viem overiť, či človek, s ktorým sa rozprávam, je licencovaný sprostredkovateľ. Väčšina ľudí ale aj tak získava referencie vo svojom okolí a rozhoduje sa podľa toho. Kľúčové je ísť cez subjekt, ktorý je regulovaný a overený. Treba ísť cez subjekty, ktoré majú licenciu od NBS, prípadne sú ako agent zapísané v registri.

X Čo by som mal sám o sebe vedieť predtým, ako začnem investovať?

Ak urobím dobré rozhodnutie v prvom kroku, všetko ostatné sa nesmierne zjednoduší. Bavím sa s licencovanou spoločnosťou, ak by som sa stal obeťou podvodu, tak existujú mechanizmy, ktoré ma chránia. Človek oproti mne sa ma bude pýtať na to, aké mám finančné ciele, aký je môj vzťah k riziku, teda či som ochotný riskovať viac alebo menej. Bude sa ma pýtať na to, aký je môj finančný majetok, aby mi vedel navrhnúť najlepšiu investičnú stratégiu pre mňa.

X Ak sa bavíme o cieľoch, pravdepodobne sa bavíme o nejakých dlhodobých cieľoch a klient neprichádza s tým, že budúci rok v decembri chce ísť na dovolenku. Je to tak?

Ciele môžu byť rôzne, aj tá dovolenka môže byť legitímny cieľ, pretože cieľom môže byť efektívne zarobiť peniaze za necelé dva roky. Väčšinu ľudí ale spája cieľ tvoriť dlhodobú rezervu s cieľom čerpať ju na dôchodku. To je zámer, ktorý sa dá sledovať naprieč celou populáciou. Ak to niekto ako cieľ nemá, možno by to mal prehodnotiť. Určite nie je dobré spoliehať sa len na to, že štát sa na dôchodku postará. Na dôchodok treba myslieť v produktívnom veku, čiže základným cieľom je vytvorenie dlhodobej rezervy.

Ide o peniaze: Inflácia kradne úspory aj dôchodcom. Pomôže im, ak by investovali aj oni? Odpovedá Martin Babocký z Babocky Investment Office. Premiéra 1. 12. 2022.

X To môže vyzerať, že všetci budeme uplatňovať rovnakú stratégiu.

Nie je to tak, aj keď je cieľ rovnaký, stratégie jednotlivých investorov sa budú líšiť. Predstavme si, že dvaja ľudia si chcú našetriť na dôchodok, sú v podobnom veku a dokonca môžu mať podobný sklon k riziku. Napriek tomu môžu byť ich stratégie odlišné.

Rozdiel totiž môže byť v tom, že štruktúra ich majetku je úplne iná. Jeden z nich má možno vlastnú nehnuteľnosť a z hľadiska rozkladania rizika pre neho nemusí byť vhodné znovu investovať do nehnuteľností. Druhý investor možno vlastnú nehnuteľnosť nemá a u neho bude tým pádom rozloženie majetku trochu iné a pre neho môže byť vhodné investovať do nehnuteľností. Investičná stratégia musí byť ušitá na mieru a zohľadňovať tri veci: investičný horizont, investičný cieľ a mieru, v akej je investor ochotný riskovať.

X Platí ešte stále stará investičná poučka, ktorá hovorí, že ak má investor pred sebou desiatky rokov investovania, nemal by sa báť riskovať? Pýtam sa aj vzhľadom na šokujúce veci, ktoré sa v posledných rokoch udiali, teda pandémia a blízkosť vojnového konfliktu.

Napriek všetkému, čo spomínate, sa dá univerzálne povedať, že to platí. Niekto môže zohľadňovať problémy z minulosti, no je dobré položiť si otázku o tom, že aká je pravdepodobnosť, že sa tieto udalosti buď zopakujú, alebo pretrvajú. V minulosti sa hovorilo, že desať rokov by nám malo stačiť na vyrovnanie sa s každou krízou, osobne mám pocit, že teraz je situácia na trhu taká, že keď udrie kríza, budeme potrebovať dlhší horizont. Netrúfam si povedať, o koľko. Ak vezmem do úvahy všetko, čo sa v minulosti dialo, obávam sa, že z ďalšej krízy sa možno budeme spamätávať dlhšie.

X Čo to pre investora znamená?

V takejto situácii má každý investor dve možnosti. Buď bude investovať na dlhšom horizonte, alebo si svoju investíciu rozloží do viacero tranží. Pri jednorazovej investícii je totiž situácia iná ako pri pravidelnej. Ako ľudia sme zatiaľ nevymysleli nič lepšie ako reálnu ekonomiku, do ktorej sa dá investovať nákupom podielov v spoločnostiach, ktoré predávajú tovary a služby.

X Ako sa dívate na krízy?

Ľudia to vnímajú ako niečo zlé, ja to vnímam tak, že kríza pomáha prečisťovať ekonomiku. Ona to v skutočnosti potrebuje, pretože rôzne zásahy do nej za uplynulé roky neboli šťastné. Rozumiem tomu, že politici a centrálni bankári sú pod veľkým tlakom, aby robili opatrenia, ktoré odvrátia okamžité hrozby, snažia sa pomôcť, no trh sa tým pádom neprečistil. Nízke úrokové sadzby tomu určite nepomohli, trochu prečisťovať sa to začalo až teraz.

X Čo to teda znamená?

Vidím väčšie riziká ako v minulosti. Za uplynulé roky sa nám nabalili, prispeli k tomu nízke úrokové sadzby. Niektoré banky v USA na to doplatili a v Európe to podľa mňa nebude lepšie. Napriek tomu sa ten ozdravný charakter dostaví a navyše nám tu štartujú ďalšie fenomény ako umelá inteligencia. Sám seba sa pýtam, či nie sme na prahu ďalšej revolúcie.

X Kladiete si otázku, či nestojíme pred ďalším podobným zlomom, ako bol internet?

Presne to chcem povedať. Umelá inteligencia môže byť nástroj, ktorý úplne zmení našu prácu a to, ako fungujeme. Nechcem povedať, že teraz treba investovať do nejakej konkrétnej spoločnosti, ktorá vyvíja umelú inteligenciu, nám to jednoducho zmení návyky.

X Mohol by to byť nový univerzálny zdroj rastu?

Presne tak. Vnímam riziká a vidím aj príležitosť. Otázkou je, čo preváži. Stále platí, že nepoznám nič lepšie ako investície do reálnej ekonomiky.

X Vy ste známy optimista v tomto smere.

Pointou je, že aj keď sa ekonomike nedarí, nepadajú univerzálne všetky odvetvia. Pozeral som sa na vlastné portfólio a aktuálne mi zhodnotenie o desiatky percent za uplynulý rok prinášajú výrobcovia solárnych panelov.

 X Vy hovoríte, že investujete do toho, čo ľudia potrebujú. Čo to znamená?

Mám vlastné bývanie. Z toho dôvodu mám osobne pocit, že viac investícií do realít nepotrebujem. Investujem do iných oblastí ľudských potrieb. Dlhodobo nemám nakúpené dlhopisy, lebo sa mi zdalo, že situácia na to nie je vhodná.

X Pravdepodobne hovoríme o období nízkych úrokových sadzieb.

Presne tak, aj keď teraz sa to možno otočí. Za náhradu dlhopisov považujem investíciu do tabakovej spoločnosti, dlhodobo to nie je perspektívna investícia, no v súčasnosti je to stabilizačná zložka môjho portfólia. Dívam sa na to ako na alternatívu k dlhopisu, pretože v súčasnosti tam stabilne nejaký výnos je, aj keď premenlivý. Na druhej strane to nie je perspektívne, pretože verím, že na svete sa postupne bude fajčiť menej a menej.

X Čo ostatné portfólio?

Investujem dlhodobo, pravidelne a diverzifikovane. Investujem do globálnych ETF (Exchange Traded Funds) fondov, okrem toho robím „stock picking“, vyberám si akcie, ktoré sa rozhodnem kúpiť. S tým som pred rokmi začínal, lebo ETF fondy neboli dostupné. Vyberám sektory, ktoré považujem za dlhodobo perspektívne, teda odvetvia, ktoré si myslím, že budú ľudia preferovať. Výrobcovia v danom odvetví by sa mohli dostať do dobrého trendu a na ňom sa viezť dlhšie.

Zároveň platí, že keď sa pre nejaké odvetvie rozhodnem, nikdy nevyberám jednu firmu. Dôvodom by mohol byť príbeh spoločnosti Nokia. Nikdy som síce akcie tejto firmy nevlastnil, no v deväťdesiatych rokoch to bola jednotka na trhu s mobilnými telefónmi. Táto firma ale nezachytila trend nástupu smartfónov. Z toho vyplýva, že môžete mať v portfóliu akcie najlepšej firmy v odvetví, no nikdy nemáte garanciu, že neskončíte so stratou. V duchu tohto pravidla investujem napríklad do elektromobilov, no verím aj klasickým autám, treba však mať v portfóliu dvoch-troch lídrov. Pozerám aj na čísla, na výnosnosť, zadlženosť, no prvý impulz je odvetvie. Keď prišla vojna, stavil som na zelenú ekonomiku.

X Vo svetovej ekonomike sa za posledné roky naakumulovalo veľmi veľa peňazí a prišla inflácia. Teraz centrálne banky zvyšujú úroky, sťahujú peniaze. V minulosti ste vyjadrili obavy, či sa západným ekonomikám podarí dostať z obdobia mimoriadne nízkych úrokov. Ako sa to podľa vás darí?

Ešte by som doplnil poznámku k príčinám. Centrálne banky držali úrokové sadzby nízko a ešte aj kupovali štátne dlhopisy. V istom momente sa oplatilo kúpiť štátny dlhopis so stratou, lebo ste ho so ziskom predali. Je to možné tak, že dlhopis so záporným výnosom ste predali ešte so zápornejším výnosom a na tom ste zarobili. Centrálne banky vytvorili prostredie, že vlády rozdávali helikoptérové peniaze. To sa ukázalo v pandémii, dialo sa to najmä v USA. Ekonomika stála, všetci boli doma, no peniaze prichádzali.

X To sedí.

Potom sa ekonomika otvorila, dodávateľsko-odberateľské vzťahy už boli narušené. Celé roky sme smerovali ku globalizácii a to sa rozsypalo. Teraz cítime dôsledky. To, čo žijeme, nie je len výsledok politiky centrálnych bánk, ale aj toho, že politici začali rozdávať. Keby centrálne banky nerobili to, čo robili, tak by to politikom sťažili. Hovorím o tom, že sa ľahko rozdáva, ak si aj štát požičiava lacno.

X Čo z toho vyplýva?

Centrálne banky sú medzi dvoma mlynskými kameňmi. Jedným je inflácia, ktorá ničí úspory obyvateľstva. Niektoré krajiny sú na to viac citlivé, iné menej. Z histórie si pamätáme, že hyperinfláciou si prešlo Nemecko a zlá ekonomická situácia prispela k nástupu fašizmu. Čiže inflácia vyvoláva aj nepríjemné historické konotácie. V každom prípade, centrálni bankári sa snažia robiť všetko preto, aby infláciu potlačili. Ukazuje sa ale, že nám začali padať banky. To je ten druhý mlynský kameň. Zdá sa, že si musíme vybrať medzi cenovou a finančnou stabilitou.

X Ako si budú vyberať?

Čítam to tak, že tlačiareň peňazí majú politici. Centrálne banky sú síce nezávislé, lenže počúvajú to, čo politici hovoria. Politici môžu výrazne ovplyvniť fungovanie centrálnych bánk, ich nezávislosť je do určitej miery len deklaratórna. Tí, čo majú najväčšie dlhy, majú aj kľúče od tlačiarne peňazí. Štátom pomáha vyššia inflácia.

X Dostávame sa k ekonomickému princípu, že v čase inflácie je dobré dlhovať, lebo inflácia ujedá aj z dlhov.

Je to tak. To ale vyvoláva určité sociálne napätie a takto sa môžete správať iba do chvíle, kým v uliciach nie sú davy ľudí. Otázka teda je, čomu dajú štáty prednosť. Už začali padať banky a ja som si istý, že štáty nedovolia kolaps finančného systému. Keď dôjde na lámanie chleba, radšej budú žiť s vyššou infláciou a budú zachraňovať finančnú stabilitu. Platí to najmä po tom, čo sa dialo okolo banky Lehman Brothers. Túto veľkú banku nechali padnúť, ukázalo sa, že je systémovo dôležitá a ekonomika zamrzla. Ak by sa mali množiť prípady kolapsov bánk, radšej povolia uzdu inflácii.

X Pri kolapse Silicon Valley Bank (SVB) sa hovorí o tom, že je to priamy dôsledok rastu úrokových sadzieb. Odhadla americká centrálna banka zle situáciu?

Po boji je každý generál, no som presvedčený, že sprísňovanie politiky centrálnych bánk malo prísť skôr. Som presvedčený, že nízke sadzby sme tu mali pridlho. Ľahko sa to teraz hovorí. Chyba ale bola držať sadzby tak nízko a tak dlho.

X Nespôsobila odklad pandémia?

Áno, lenže keby prišlo sprísňovanie skôr, aj štáty by si rozmysleli, či budú toľko plošne míňať. Som presvedčený, že ak bude potrebné si vyberať, tak budeme mať dlhodobejšie vyššiu infláciu v záujme toho, aby sa trh nerozbil.

X Hovoríte, že aj Fed začal sadzby dvíhať neskoro, no americká centrálna banka začala dvíhať sadzby výrazne skôr ako ECB. Môže vzhľadom na to v eurozóne nastať kríza?

Môže, no krízu nevnímam ako niečo zlé. Skôr mi prekáža, keď sa plošne rozdáva, lebo tým sa podporujú aj neefektívne firmy. Som zástancom toho, že podmienky na trhu by mali byť prísnejšie, aby sa presadili životaschopné fir­my.

X Je aj v takejto situácii dlhodobé a pravidelné investovanie nákupom vo výpredaji?

Je to nákup, ktorý ako jediný z dlhodobého hľadiska umožní uchrániť peniaze pred všetkým, čo sa okolo deje.

X Hovorím aj o tom, že investorom sa stane na Slovensku chtiac-nechtiac každý, lebo prichádza automatický vstup do druhého piliera spolu s predvolenou investičnou stratégiou, ktorá velí investovať v indexových fondoch. Ako to hodnotíte?

Chvalabohu sme sa po dvadsiatich rokoch fungovania dopracovali k tomu, že to je automat. Mal to byť automat od začiatku. Dokonca to malo byť urobené tak, že by nebolo možné, aby tam politici len tak vstupovali a menili pomery a podiely. Bol som pri vzniku druhého piliera, pamätáme si, že na začiatku sa 18 percent z vymeriavacieho základu delilo pomerom 9:9.

Je to tak, v súčasnosti je to horšie v neprospech druhého piliera a smerujeme k podielu 6:12 v prospech prvého piliera.

Áno. Druhý pilier vnímam ako diverzifikáciu. Toto neznamená, že polovica budúceho dôchodku pôjde z dôchodkových úspor, no je to diverzifikácia zdrojov dôchodku. Navyše je to motivačne nastavený systém. Keď ľudí motivujete, je to predpoklad, že sa budú snažiť. Buď aktívny, snaž sa, čím viac zarobíš, tým vyšší bude tvoj dôchodok.

X To, čo sa deje, je, že človek peniaze pošle do nejakého finančného systému, ktorého výkonnosť závisí od toho, ako sa darí burzám. Ako teda v základných črtách burza funguje?

Veľmi jednoducho sa dá povedať, že burza je miesto, kde sa stretáva dopyt a ponuka. Ktokoľvek chce kúpiť alebo predať, tak si nájde nejakého člena burzy, sprostredkovateľa, ktorý potom prijíma pokyny na nákup, prípadne predaj. Cena sa následne generuje dopytom a ponukou. Preto na trhu nastávajú výkyvy. Ak chce veľa investorov predať konkrétnu akciu konkrétnej firmy a málo ľudí ju chce kúpiť, tak cena ide dramaticky nadol o celé percentá, alebo aj desiatky percent.

X Predstavme si situáciu, že veľký výrobca telefónov predá málo zariadení, zníži sa dopyt po jej akciách, cena klesne. To číslo, ktoré vidíme na burze ako cenu akcií, je tá cena, za ktorú sa posledný obchod uskutočnil.

Presne tak. My vidíme trhovú cenu, tá sa mení aj v sekundách. Na burze sú predávajúci a kupujúci, každý má predstavu o cene, ktoré sa menia a keď sa stretnú, uskutoční sa obchod.

X Teda, ak sa objaví správa, že ľudia v podstate nechcú kupovať telefóny, tak cena, za ktorú boli majitelia akcií pôvodne ochotní predávať, je príliš vysoká a pomocou automatických mechanizmov burzy klesá, až sa napokon stretne s predstavou záujemcov o kúpu.

Presne tak. Cena, ktorú my potom vidíme, je tá, na ktorej sa kupujúci a predávajúci dohodli. Je to teda cena, pri ktorej sa podarilo uzavrieť obchod. Táto cena sa dynamicky mení podľa toho, aké prichádzajú ponuky na predaj a ponuky na kúpu a koľko ich je.

Okrem toho nastávajú aj mimoriadne situácie – ako napríklad v prípade problémovej banky SVB. V istom momente nikto nechcel akcie kúpiť, všetci predávali, čo sa v takom prípade deje?

Predstavme si to ako dvojramenné váhy. V tomto prípade prídu predávajúci, nasypú na jednu stranu váh a aby opäť nastala rovnováha a uzavrel sa obchod, musia prísť na trh nejakí kupujúci.

X V prípade krachujúcej banky ale neprídu.

V takom prípade burza má mechanizmy na to, aby zastavila obchodovanie.

 X Burza počas obchodovacích hodín preberá od účastníkov trhu pokyny na nákup a predaj, je teda vidno, koľko je akcií k dispozícii. Je to tak?

Tieto akcie zostávajú v systéme, vy ich vidíte. Ku každej akcii si v konkrétnom čase viete pozrieť, koľko je ponúk na predaj a aký je dopyt na kúpu a za aké ceny. Viete si pozrieť detail trhu a podľa toho si investori vedia upravovať svoje správanie. Ak na strane dopytu nie je nič a ponúk je veľa, cena klesá. Potom jednotlivé burzy majú svoje pravidlá, ako sa v takej situácii správajú. Napríklad ak nastane pokles o 20 percent, tak napríklad na 15 minút zastavia obchodovanie. Ak pokles trvá aj naďalej, môžu obchodovanie zastaviť aj na celý deň. Sú to výnimočné situácie, ale stať sa to môže.

X Znamená to, že keď sa takéto niečo stane, tak to aktívum je už bezcenné?

Nemusí byť. Cena na trhu nemusí odrážať skutočnú hodnotu, je to iba ukazovateľ. Predstavte si, že ľudia v panike predávajú, napríklad akcie banky SVB, to ale neznamená, že banka nemá hodnotu. Cena a hodnota sú dve odlišné veci. Niekedy sú rovnaké niekedy veľmi odlišné. To, čo každý samozrejme chce, je kúpiť niečo, čo má nízku cenu a vysokú hodnotu. Zle robíte, keď kupujete aktívum s vysokou cenou a nízkou hodnotou.

Napríklad pri bitcoine nepoznám jeho hodnotu, netuším. Preto neviem povedať, či konkrétna cena je pre mňa výhodná. Pri nejakej konkrétnej firme to vyhodnotiť viem, lebo si na základe nejakých ukazovateľov dokážem modelovať napríklad budúce výnosy. Pri bitcoine toto neviem. Aj pri firmách sa samozrejme ale modely ohodnocovania môžu líšiť, preto vnútorná hodnota nejakej firmy môže byť pre mňa iná ako pre vás.

X To, že burza má nejaké otváracie hodiny, znamená, že v rámci nich ten konkrétny trh prijíma ponuky na kúpu a predaj. Mimo nich sa to nedeje?

Obchody sa budú realizovať až na druhý deň. Existujú ale OTC trhy, teda trhy mimo organizovaných búrz. Tam viete kúpiť a predať. Svet je dnes taký globalizovaný, že sa obchodovať dá v podstate nepretržite, ale áno, burzy majú otváracie hodiny./agentury/

X X X

Kyjev: Útok dronmi na Krym bol predobraz našej ofenzívy

Útok dronmi, ku ktorému došlo v sobotu na Moskvou anektovanom ukrajinskom polostrove Krym, bol podľa ukrajinskej armády prípravou na plánovanú protiofenzívu Kyjeva, uviedli v nedeľu ukrajinské ozbrojené sily, informuje agentúra DPA.

 Ukrajinský vojak nesie dron blízko frontovej línie pri Avdijivke.

„Infiltrácia do logistiky nepriateľa je jednou z prípravných prvkov rozsiahlych aktívnych akcií našich obranných síl, o ktorých už dlhší čas hovoríme,“ uviedla hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalija Humeniuková v nedeľu v televíznom vysielaní. „A táto práca je prípravou na rozsiahlu ofenzívu, na ktorú všetci čakajú,“ dodala.

 Po útoku dronmi v prístavnom meste Sevastopol na Krymskom polostrove začal v sobotu v ranných hodinách horieť veľký ruský sklad paliva, pripomína DPA. K zraneniam ani obetiam na životoch či škodám na civilných objektoch podľa ruskej strany nedošlo.

Podľa vyjadrení ukrajinských ozbrojených síl však došlo k zničeniu desiatich nádrží s palivom. Kyjev sa oficiálne k zodpovednosti za incident neprihlásil. Ukrajinská vojenská rozviedka sa však vyjadrila, že takéto explózie budú pokračovať.

 Rusko už 14 mesiacov vedie otvorenú vojnu voči susednej Ukrajine a obsadilo zhruba 20 percent jej územia – vrátane Krymu, nelegálne anektovaného ešte v roku 2014 – pripomína DPA.

Už niekoľko týždňov sa na medzinárodnej scéne s napätím očakáva ohlasovaná veľká jarná ukrajinská protiofenzíva s cieľom oslobodiť okupované územia krajiny./agentury/

X X X

V Sudáne pristálo prvé lietadlo Červeného kríža s humanitárnou pomocou

V Sudáne v nedeľu pristálo prvé lietadlo s nákladom humanitárnej pomoci od Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK). V tejto africkej krajine totiž už tretí týždeň prebiehajú ťažké boje medzi armádou a polovojenskými jednotkami.

V nedeľu to uviedla agentúra AFP, informuje TASR. „Lietadlo priviezlo osem ton humanitárneho nákladu vrátane chirurgických pomôcok pre sudánske nemocnice a dobrovoľníkov zo sudánskej Spoločnosti Červeného polmesiaca,“ povedali predstavitelia MVČK. Dodali, že lietadlo priletelo do Sudánu z Jordánska.

Prebiehajúce ozbrojené zrážky medzi sudánskou regulárnou armádou pod vedením generála Abdala Fattáha Burhána a polovojenským zoskupením Sily rýchlej podpory (RSF) generála Muhammada Hamdána Daklúa vypukli 15. apríla v Chartúme i v ďalších lokalitách krajiny a odvtedy si vyžiadali stovky mŕtvych a tisíce zranených.

Riaditeľ MVČK v Afrike Patrick Youssef uviedol, že na uliciach sudánskeho hlavného mesta Chartúm sa od vypuknutia konfliktu nachádzajú mŕtve telá, ku ktorým sa sudánski dobrovoľníci „snažia dostať“.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je v Chartúme v prevádzke len 16 percent nemocníc. Mnoho zdravotníckych zariadení totiž poškodilo ostreľovanie, aktuality.sk

X X X

Boj proti korupcii vs. pomoc ľuďom. Hlas nepôjde cestou krvilačnej pomsty, Mikulec vytiahol Fica

Do volieb ostáva už len niekoľko mesiacov a ministri i bývalí ministri čelia otázkam na svoje osobné ambície. Nevyhli sa tomu ani dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) a jeho predchodkyňa a nezaradená poslankyňa za Hlas Denisa Saková. Súčasný minister by v tom chcel pokračovať, ak to bude možné. Saková zatiaľ mlčí, no ak by zostavovali vládu, na kultúru či zdravotníctvo ju zrejme nepošlú.

 Obaja očakávajú, že kampaň bude divoká. Kým OĽaNO bude pokračovať v téme boja proti korupcii, v Hlase sa chcú sústrediť na to, aby mohol každý občan na Slovensku žiť plnohodnotný život.

V boji s korupciou nás čaká dlhá cestá, tvrdí Mikulec. Ambíciu byť znova ministrom neskrýva

Ak to bude možné, rád by som bol ministrom vnútra

Mikulec mal v otázke toho, či by chcel byť ministrom vnútra, jasno. „Bol by som neobjektívny a asi by som klamal, keby som povedal, že nemám tu ambíciu, ak by mi to bolo umožnené,“ uviedol. Bude však rešpektovať voľbu občanov. „Uvidíme, akým spôsobom sa rozhodnú,“ povedal.

 Ako minister však čelil veľkému tlaku, viacerým kauzám a až ôsmim odvolávaniam. Za prácou na rezorte si však stojí. „Napriek pandémii, vojne, prílevu utečencov, nelegálnej migrácii sme na ministerstve urobili veľmi veľa dobrých systémových zmien a zlepšení,“ reagoval Mikulec.

S mojimi skúsenosťami ma asi nepošlú na kultúru

Saková nechcela povedať, či takú ambíciu má. Vyjadrovať sa k tomu bude až po voľbách. ambícia. „K tomuto sa budem vyjadrovať 1. októbra, keď budeme poznať výsledky volieb,“ uviedla. Na ministerstve vnútra však pracovala 12 rokov a sama priznáva, že by bolo nelogické, keby ju poslali inde.

S mojimi skúsenosťami ma zrejme nepošlú na kultúru alebo zdravotníctvo, uviedla Saková

„Tento rezort mi je prirodzene blízky a chápem otázke, že by mi mal pripadnúť. Bavme sa o tom 1. októbra. Určite vzhľadom na tie skúsenosti ma niekto ako predseda strany, ak by sme zostavovali vládu nebude posielať na kultúru alebo zdravotníctvo,“ dodala.

 Líder Hlasu Peter Pellegrini podpísal dohodu s lídrom Dobrej voľby Tomášom Druckerom. Strany sa zlúčia a Dobrá voľba zanikne.

Čo sa týka Lucie Kurilovskej jej vstup do Hlasu ešte neriešili. Saková podotkla, že pre stranu by bola prínosom. „Má veľmi veľké skúsenosti z oblasti trestného práva,“ povedala. Kurilovská ako štátna tajomníčka? „O nomináciách sa budeme baviť. Určite si tam chcete vždy zobrať človek, ktorý je zorientovaný v rezorte a v nejakej oblasti. Nepredbiehajme, budeme vidieť 1. októbra,“ dodala na adresu Kurilovskej.

Boj proti korupcii musí byť téme pre každého, uviedol Mikulec

Podľa Mikulca by mala byť téma boja proti korupcii a návratu právneho štátu témou pre každého. „Ak chceme v budúcnosti žiť v krajine, ktorá je právnym štátom, kde spravodlivosť platí pre každého, toto musí byť témou,“ uviedol. „Ešte máme dlhú cestu pred sebou čo sa týka boja s korupciou a toho, aby štát fungoval tak, ako by mal,“ myslí si Mikulec.

„Sám som zažil, keď bola spravodlivosť krivená, keď boli podvrhované dôkazy a to bolo za predchádzajúcej vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Toto sa už nesmie opakovať,“ povedal. Mikulec pripúšťa, že by mohol takýto systém neprávosti po septembrových voľbách pokračovať.

„Na základe vyjadrení Roberta Fica, ktorý sa otvorene vyhráža sudcom, vyšetrovateľom, prokurátorom. Rozpráva, že ide brať výsluhové dôchodky vyšetrovateľom len preto, lebo si robia svoju prácu,“ povedal a pripomenul, že obvinili 21 osôb z okolia šéfa Smeru.

Nechceme krvilačné pomsty

Podľa Sakovej bol boj proti korupcii najmä témou OĽaNO v predchádzajúcej volebnej kampani a v tomto duchu budú zrejme aj pokračovať. „Naším volebným heslom nebude žiaden revanš a žiadne krvilačné pomsty. Chceme sa venovať Slovensku a chceme ho dostať na tú správnu cestu. Chceme, aby tu každý človek od svojho narodenia až do staroby prežil plnohodnotný život,“ povedala.

 Niektorým občanom sa témy môžu podľa Sakovej zdať nudné, keďže sa o nich politici rozprávajú stále dookola. „My sa v strane Hlas chceme zaoberať tým, akú víziu ponúkneme Slovensku a ako sa postaráme o rôzne vekové skupiny,“ uviedla.

Za posledné tri roky si Hlas podľa Sakovej zvykol na všeličo a v kampani neočakávajú nič iné ako obviňovanie a osočovanie. „Dúfam, že politická rétorika takáto v budúcnosti nebude, pretože z tej úrovne parlamentu a politiky sa táto agresia, neistota a zúfalosť, ktorá plynie z politického prostredia prenáša aj na ľudí,“ dodala nezaradená poslankyňa.

Mikulec osemkrát v hľadáčiku opozície

V diskusnej relácii TA3 politici hovorili aj o možných dôvodoch častého odvolávania Mikulca v parlamente. Minister priznáva, že počas svojho pôsobenia mohol aj pochybiť. „Každý, kto niečo robí, pochybí,“ skonštatoval. Myslí si však, že opozícia ho chcela niekoľkokrát odvolať najmä preto, že po jeho nástupe do funkcie dal podľa vlastných slov vyšetrovateľom a orgánom činným v trestnom konaní slobodu.

Saková reagovala, že polícia má za Mikulcovho pôsobenia na čele rezortu „zviazané ruky“. „Táto vláda využíva orgány činné v trestnom konaní na politický boj,“ povedala. Skritizovala tiež jeho kroky pri utečeneckej či migračnej kríze. Mikulcovi tiež vyčíta rozpustenie vyšetrovacieho tímu Oblúk.

Minister vnútra to odmieta. „Bol to vyšetrovací tím, ktorý zriadil prezident Policajného zboru s riaditeľom Úradu inšpekčnej služby. Tí na základe rozhodnutia, na základe toho, aké boli výsledky vyšetrovania, aj po dohode s prokuratúrou, zrušili tím. Nebol som to ja, nebola to moja kompetencia,“ doplnil.

Odvolanie Kurilovskej bolo nevyhnutné

Mikulec trvá na tom, že odvolanie Lucie Kurilovskej z funkcie rektorky Akadémie Policajného zboru bolo nevyhnutné. „Dôvody na jej odvolanie boli viaceré, tak som podal tento návrh prezidentke. Tá sa s ním stotožnila a Kurilovská dnes nie je vo svojej funkcii,“ povedal s tým, že funkciou je už dočasne poverený niekto iný. V súvislosti s prípadom postrelenej študentky informoval, že vyšetrovanie pokračuje.

 Saková si myslí, že o odvolaní Kurilovskej mal po ukončení vyšetrovania rokovať parlamentný brannobezpečnostný výbor. „Čakali sme, že sa znova stretneme na výbore a budeme hodnotiť, či bola za to Kurilovská zodpovedná alebo nie. Žiaľ, nestalo sa tak,“ skonštatovala. Spoločne s Mikulcom sa zhodli, že v tejto kauze by sa malo v prvom rade myslieť na postrelenú kadetku./agentury/

X X X

Smer a Hlas plece pri pleci, OĽaNO a Saska tesne nad priepasťou

 Ficov Smer zostal v prieskume agentúry Focus pre TV Markíza na prvom mieste, ale v tesnom závese je Pellegriniho Hlas.

 Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v apríli, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 17,7 percenta hlasov. Nasledovali by Hlas-SD (17 percent) a Progresívne Slovensko (13,1 percenta). Vyplýva to z prieskumu, ktorý v dňoch 19. až 26. apríla na vzorke 1013 respondentov realizovala agentúra Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.

Štvrtá v poradí by skončila Republika (9,8 percenta), za ňou by nasledovalo hnutie Sme rodina (6,1 percenta). Do parlamentu by sa dostali aj KDH (6 percent), OĽANO (5,6 percenta) a SaS (5,2 percenta).

Pred bránami parlamentu by zostali Aliancia (4,3 percenta), SNS (4 percentá) aj nová strana Demokrati (3,6 percenta). Potrebných päť percent by nezískali ani Kotlebovci-ĽSNS (2,7 percenta), Maďarské fórum (1,7 percenta), Dobrá voľba a Umiernení (1,1 percenta) a Za ľudí (1 percento).

Koho by ste volili, keby boli voľby teraz?

Ak by volili iba voliči nad 60 rokov, Smer by získal 65 kresiel v parlamente, Hlas 38 kresiel, KDH 23 kresiel, Republika 13 kresiel a SNS 11 kresiel.

Ak by volili iba voliči do 30 rokov, Progresívne Slovensko by získalo 49 kresiel v parlamente, Republika 24 kresiel, SaS 19 kresiel, Smer 17 kresiel, Hlas 17 kresiel, Sme rodina 13 kresiel a OĽaNO 11 kresiel.

X X X

Smer-SD chce vyhrať voľby. Rovnaké ambície má aj SASKA

Opozičné strany Smer-SD aj SaS majú ambíciu vyhrať septembrové parlamentné voľby. V nedeľnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo to uviedli predseda SaS a poslanec Národnej rady SR Richard Sulík a podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD).

„Pre nás je dôležité, aby sme vyhrali voľby a zostavovali vládu,“ povedal Blanár. Zopakoval, že volebným lídrom je predseda strany Robert Fico, a v prípade jej víťazstva by sa mal preto stať aj premiérom.

Ambície vyhrať parlamentné voľby má podľa Sulíka aj strana SaS. „Aktuálne preferencie to nenaznačujú, ale my ideme do toho, lebo najlepšie spĺňame podmienky, ktoré potrebujete na to, aby ste vládli,“ podotkol. K možnej spolupráci s Hlasom po voľbách sa vyjadriť nechcel.

Návštevu hlavy štátu SR Zuzany Čaputovej a českého prezidenta Petra Pavla na Ukrajine vníma Sulík sympaticky. „Oni už niekoľko mesiacov dozadu, tesne po zvolení českého prezidenta, avizovali, že majú takýto plán. Je dobré, keď politici plnia to, čo povedia,“ podotkol. Dúfa, že vojna na Ukrajine sa čím skôr skončí. „V tejto vojne je Rusko jednoznačne agresor, tam nie je čo diskutovať. Ukrajina je obeť, a preto považujem aj takúto podporu za dôležitú,“ doplnil.

Blanár v súvislosti s návštevou skonštatoval, že občania SR by viac uvítali, keby sa prezidentka starala o to, čo sa deje na Slovensku a čo rieši vláda. Smer-SD chce podľa jeho slov pomáhať Ukrajine, no nie je za vojenskú pomoc. „Sme proti dodávaniu akýchkoľvek zbraní a sme za to, aby sa začali čím skôr rokovania,“ uviedol.

Diskutujúci sa rozprávali aj o inflácii potravín. Blanár potvrdil, že Smer plánuje zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu k zdražovaniu potravín. Strana chce na nej podľa jeho slov predstaviť viacero návrhov, na ktorých spolupracovala aj s predstaviteľmi prvovýrobcov, potravinárov a obchodníkov. Poukázal aj na potrebu zastropovania cien formou použitia marží.

Zámer by podľa Sulíka nefungoval. „Len čo začnete stanovovať maximálne marže alebo prirážky, tak sa stane, že oni to budú nakupovať od nejakých medzičlánkov,“ povedal. Ide podľa neho o návrh na „oblbovanie“ ľudí. „To, čo naozaj funguje, je viac konkurencie,“ dodal./agentury/

X X X

Pellegrini chce silnú ruku štátu, obrátil sa na ľudí

 Národná petícia za zmenu, ktorú Hlas predstavil, chce priamo zapojiť občanov do rozhodovania o Slovensku. O prioritách novej vlády nerozhodnú politické strany, ale ľudia. Petícia sa týka troch základných oblastí. Vrátiť do rúk štátu kontrolu nad strategickými energetickými spoločnosťami a zaviesť silnú ruku štátu nad trhom s potravinami. Garantovať dôchodcom skutočný 13. dôchodok a pomáhať rodinám a slabým. Znížiť platy politikov, ak sa nezastaví prepad životnej úrovne. Hlas vstúpi do budúcej vlády len s tými politickými stranami, ktoré budú rešpektovať rozhodnutie ľudí v petícii.

„Slovensko za posledné tri roky stagnuje a ľudia majú pocit, že začalo doslova cúvať. Jediným výsledkom Hegerovo-Matovičovej vlády je zdražovanie, kríza a chaos. Ľudia sú právom znepokojení a sklamaní. Musíme to zmeniť. Slovensko potrebuje stabilnú vládu, ktorá pracuje pre ľudí, zastaví zdražovanie a naštartuje ekonomiku,” povedal Peter Pellegrini pri predstavovaní petície.

Líder Hlasu už na marcovom kongrese strany vyhlásil, že spojencami HLASu sú občania, starostovia a primátori, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska a potrebujú akútnu pomoc od štátu. Ak živitelia rodín pracujú, riadne odvádzajú dane a odvody, musí ich chrániť silná ruka štátu od zdražovania energií, potravín a ostatných výdavkov každodenného života. „Nová vláda musí občanom garantovať, že energetické firmy nebudú zneužívať turbulentné obdobia cien energií na trhoch, aby zvyšovali svoje astronomické zisky na úkor bežných ľudí. Na Slovensku musí mať každý energetickú istotu, a to nielen v dodávkach energií, ale aj v ich stabilných a primeraných cenách. To isté sa týka aj neprimerane vysokých prirážok, ktoré si veľké korporácie dávajú na potraviny. Štát musí mať v energetike aj potravinách silnú ruku, aby ochránil vlastných občanov,“ hovorí o kompetenciách vlády expremiér Pellegrini.

Vyhlásil, že nová koalícia nesmie kopírovať praktiky Hegerovo-Matovičovej vlády a nechať ľudí napospas drastickému zdražovaniu a upadajúcej životnej úrovni. Seniori musia mať garantovaný skutočný 13. dôchodok a rodiny a slabí mimoriadnu finančnú pomoc./agentury/

X X X

Možno až do volieb nepovieme, či pôjdeme s Hlasom, tvrdí Richard Sulík. Smer chce Ukrajinu v EÚ, v NATO nie

Smer chce zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine, predstavuje si pod tým aj zrušenie dodávania munície.

Strana Smer, ktorá aktuálne vedie v prieskumoch voličských preferencií, by v prípade návratu k moci prestala vojensky podporovať Ukrajinu. Stála by pri nej však v úsilí stať sa súčasťou Európskej únie, povedal poslanec za Smer Juraj Blanár v politickej relácii TV Markíza Na telo. Smer sa tento týždeň o svojej predstave zahraničnopolitického smerovania Slovenska rozprával aj s veľvyslancami.

Blanár v týchto tvrdeniach nevidí rozpor a tvrdí, že predstavu Ukrajiny v EÚ vítajú, ale Ukrajinu v NATO odmietajú, pretože by to mohlo vyústiť v „celosvetový konflitkt“.

Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka v tom však rozpor je. „Keď Ukrajine prestane západný svet pomáhať, vojensky do troch mesiacov skolabuje a stane sa satelitným štátom Ruska. Keď zároveň hovoríte, že by ste ich zobrali do Európskej únie, je to podľa mňa v zjavnom rozpore,“ oponoval.

Stopka slovenskej munícii

Pod zastavením vojenskej pomoci pre Ukrajinu si Smer predstavuje aj zrušenie dodávania munície. „Sme proti akémukoľvek dodávaniu zbraní a sme za to, aby sa čím skôr začali rokovania o mieri,“ povedal Blanár.

V pološtátnej zbrojárskej firme v Dubnici nad Váhom sa pritom práve má zvýšiť výroba delostreleckej munície z 25-tisíc na stotisíc nábojov ročne, dodávať sa majú na Ukrajinu. Podľa Blanára Smer odmieta, aby sa slovenské zbrojovky akokoľvek podieľali na vojne a zarábali na nej. Smer by preto vraj musel hľadať alternatívne riešenia, ako by štát zbrojovke nahradil výrobu tejto munície.

Predseda SaS postoj Smeru odmieta. „Navýšenie výroby považujem za správne, lebo je to asi najpoužívanieší projektil v delostrelectve. Či skončí na Ukrajine alebo nie, to je druhoradé, ale navýšenie je určite správne,“ poznamenal.

Politici sa nezhodli ani na tom, či je správne, že prezidentka Zuzana Čaputová navštívila Ukrajinu spoločne s českým prezidentom Petrom Pavlom. Kým Sulík hovorí o dôležitom geste, Blanár prízvukoval, že prezidentka by mohla byť skôr na Slovensku a zaujímať sa o problémy vlastných občanov.

Dobehne nás deficit?

Na stole bol aj deficit Slovenska. Minulý týždeň sa Igor Matovič v relácii pochválil, že Európsky štatisticky úrad povedal, že sme za minulý rok hospodárili najlepšie za posledných 30 rokov. Podľa Sulíka si však treba počkať na budúcoročné čísla.

„V roku, keď vám inflácia vyletí hore, čo bol minulý rok, skresľuje vám to čísla hospodárenia. Keď inflácia prestáva stúpať alebo sa dokonca otočí – pred čím varuje Národná banka aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť – a budeme vidieť čísla za tento alebo ďalší rok, uvidíme, že verejné financie sú vo veľmi vážnych problémoch, aj keď to ešte možno nevidieť, lebo je tam časový posun. Budúca vláda bude mať čo robiť,“ povedal.

Blanár snahu chváliť sa dobrým hospodárením kritizuje: „Chváliť sa týmto výsledkom a pritom to vybrali vrecák ľudí, ktorí žijú alebo sa prepadli pod hranicu chudoby vinou obrovského nárastu cien a inflácie, je podľa nás cynické,“ kritizoval.

Tajnosti okolo budúcej vlády

Podľa Sulíka je možné, že sa až do volieb nevyjadria, či by boli ochotní ísť do vlády s Hlasom. „Je to možné, áno,“ povedal. Zopakoval tiež, že majú ambíciu vyhrať voľby, aj keď to aktuálne preferencie nenaznačujú.

Sulík tiež potvrdil, že ak by v ďalších prezidentských voľbách kandidovala súčasná prezidentka Zuzana Čaputová, podporili by ju. „Myslím si, že ten úrad vedie dobre a všetko sa schyľuje k tomu, že ju podporíme.“, aktuality.sk

X X X

Ruské ministerstvo obrany našlo náhradu za „mäsiara z Mariupola“

Novým námestníkom ruského ministerstva obrany pre materiálno-technické zabezpečenie ruských ozbrojených síl sa stal Alexej Kuzmenkov. Podľa britskej stanice BBC o tom v nedeľu informovalo ruské ministerstvo obrany.

Kuzmenkov na poste nahradí nedávno odvolaného Michaila Mizinceva, doplnila BBC. Ide o druhú zmenu na poste námestníka ministra pre logistické zabezpečenie ruskej armády od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Armádny generál Dmitrij Bulgakov, ktorý túto funkciu zastával od roku 2010, bol odvolaný v septembri 2022 a jeho nástupca, generálplukovník Mizincev, bol podľa správ ruských médií odvolaný koncom apríla.

Podľa dát z otvorených zdrojov a komentárov ruských vojenských expertov a vojenských blogerov sa po začiatku invázie ruskej armády na Ukrajinu prejavili vážne nedostatky v zásobovaní ruskej armády zbraňami, výstrojom, muníciou i uniformami.

Mizincev bol pred svojím vymenovaním šéfom ruského Národného centra pre obranný manažment. Predpokladá sa, že velil trojmesačnému obliehaniu juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol, pri ktorom podľa ukrajinských odhadov zahynulo niekoľko desiatok tisíc ľudí. V západnej tlači dostal generál Mizincev prezývku „mäsiar z Mariupola“.

O prípadnom novom vymenovaní Mizinceva nebolo oficiálne oznámené nič, uviedla BBC. Dodala, že Kuzmenkov je kariérny logistický dôstojník a bývalý podriadený Dmitrija Bulgakova. V rokoch 2014-18 bol náčelníkom štábu logistiky ruských ozbrojených síl.

V rokoch 2018-19 bol zástupcom veliteľa vojsk Južného vojenského okruhu pre logistiku a následne – až do svojho najnovšieho vymenovania – bol námestníkom riaditeľa ruskej Národnej gardy (Rosgvardija), aktuality.sk

X X X

Je pomoc od štátu dostatočná? Koalícia sa s opozíciou nezhoduje

Koalícia a opozícia sa nezhodujú v tom, či je pomoc zo strany štátu, aj čo sa cien potravín či podnikateľov týka, dostatočná. Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽANO Michala Šipoša sa urobilo maximum, hoci priznal, že sa vždy dá urobiť aj viac.

Podpredseda strany Smer-SD Richard Takáč si myslí, že vláda pre občanov neurobila nič. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Šipoš je presvedčený, že najlepšou pomocou pre ľudí, čo sa zdražovania vo viacerých segmentoch týka, je zamerať sa na najohrozenejšie skupiny a pomôcť im prekonať najťažšie obdobie. „Veľa vecí sa nám podarilo presadiť,“ povedal Šipoš. V prípade podnikateľov vraj urobili maximum, hoci uznáva, že sa vždy dá urobiť aj viac. Treba si však podľa neho zároveň uvedomiť, že nie sme „Dubaj či Nórsko, máme obmedzené zdroje a nemôžeme dotovať všetko a všetkých“. Pripustil tiež, že sa o podpore dôchodcov v koalícii stále rokuje.

Takáč opätovne poukázal na neschopnosť vlády čokoľvek riešiť na Slovensku, je presvedčený, že vláda pre občanov Slovenska neurobila nič. „Robíme to, čo by mala robiť vláda, suplujeme vládu,“ odkázal s tým, že výsledkom sú zákony, s ktorými prichádzajú na najbližšiu schôdzu parlamentu. Podľa neho by mohli mať podporu hnutia Sme rodina v prvom čítaní, v druhom očakáva prípadné pozmeňujúce návrhy. Požadujú čo najrýchlejšie prijatie zákonov, vyzýva na skrátené legislatívne konanie. Skoršiu valorizáciu dôchodkov Smer podľa neho podporí.

Šipoš potvrdil, že na víkendovom sneme OĽANO zvolili chýbajúcich členov do predsedníctva. Novými členmi sa stali Marek Šefčík, Milan Potocký, Roman Mikulec a Milan Vetrák. Oficiálny snem avizuje do dvoch týždňov. Potvrdil, že hnutie rokuje so stranami NOVA, Za ľudí i KDH.

Najbližším partnerom po voľbách je pre Smer podľa slov Takáča Hlas-SD. Mrzia ho však niektoré kroky lídra Hlasu Petra Pellegriniho. Vyzval ho preto, aby povedal, kto je pre neho partnerom. Na kandidátku Smeru dostal podľa slov Takáča ponuku aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. „Nemám informácie, že by sa oficiálne vyjadril, či to prijme,“ povedal s tým, že by bol rád, ak by kandidoval aj exminister vnútra Robert Kaliňák, aktuality.sk

X X X

Biely dom plný celebrít, známa modelka ukázala figúru po pôrode a Westova bývalka? Prišla s tvárou ako z cirkusu

Niekoľko desiatok tvárí amerického šoubiznisu sa v sobotu podvečer objavilo na návšteve vo Washingtone. A nie u hocijakého hostiteľa, ale priamo u amerického prezidenta Joea Bidena.

 Modelka Chrissy Teigen a jej manžel John Legend prišli do Bieleho domu spoločne.

Stalo sa tak pri príležitosti výročnej večere, ktorú Biely dom organizuje pravidelne pri príležitosti osláv spolupráce a aktivít korešpondentov, novinárov a zástupcov médií. Samozrejme, ani oni na akcii nechýbali. Tváre z televíznych staníc ako CNN, BBC či iných televíznych kanálov, ale tiež printových médií zavítali na akciu, na ktorej sa objavil aj americký prezident osobne.

 Pre objektívy fotografov boli, samozrejme, magnetom aj pozvané známe tváre. Medzi nimi sa opäť (ako už viackrát v minulosti) objavil manželský pár Chrissy Teigen a John Legend. Novinkou v ich prípade tentoraz bolo, že prišli už ako trojnásobní rodičia. V januári tohto roka totiž známa modelka porodila tretie dieťa. Na červenom koberci v róbe z dielne Georges Hobeika však už nebol ani náznak po post-tehotenských kilogramoch.

 Pozvanie do Bieleho domu prijala aj herečka Sophia Bush, ktorá si obliekla elegantnú krémovú róbu Lanvin či topmodelka Winnie Harlow, ktorá bola neprehliadnuteľná v oranžovej kreácii Altuzarra. Azda najväčšiu pozornosť však pútala – najmä z vizuálneho hľadiska – herečka a modelka Julia Fox.

Herečka a modelka Julia Fox prekvapila na slávnostnej večeri White House Correspondents‘ Association Dinner s nabielo natretou tvárou.

Dáma, ktorá v minulosti tvorila krátky čas pár s raperom a dizajnérom Kanye Westom (YE), sa objavila v Bielom dome v čiernej róbe. A s bielou tvárou. Áno, pleť si natrela výraznou bielou farbou, pričom pridala ešte výraznú grafickú linku okolo očí. Výsledok pôsobil priam cirkusovo, no zároveň aj trochu hrozivo. Aký bol cieľ Foxovej, možno len hádať. Sama o ňom zatiaľ nehovorila – hoci je predpoklad, že ešte v blízkej dobe bude.

 Medzi celebritnými hosťami sa objavila aj očarujúca herečka Rebecca Romijn, herečka Fran Drescher či moderátorka Gayle King alebo herec Jason Isaacs. Viac si pozrite v našej galérii./agentury/

X X X

 Šach-MS: Čína oslavuje prvého majstra sveta. Ting Li-žen uspel v rozhodujúcom tajbrejku

Novým majstrom sveta v šachu sa stal Ting Li-žen ako vôbec prvý Číňan v histórii. Jeho súboj s Rusom Janom Nepomňaščim, ktorý hral pod hlavičkou Medzinárodnej šachovej federácie (FIDE), nemal po štrnástich partiách víťaza.

Na rad prišli nedeľné tajbrejky, v ktorých mal navrch tretí hráč svetového rebríčka. Úvodné tri skrátené hry sa skončili remízou, vo štvrtej však Li-žen s čiernymi kameňmi donútil súpera ku kapitulácii v 68. ťahu. Okrem titulu mu patrí prémia 1,2 milióna eur. Nepomňaščij, ktorý prehral už druhý súboj o titul majstra sveta, dostane 800.000 eur.

Duel medzi Li-ženom a Nepomňaščim v kazašskej Astane určil po desiatich rokoch nového majstra sveta. Nórsky obhajca Magnus Carlsen sa totiž rozhodol o titul nebojovať, aktuality.sk

X X X

Tarkovič: Keby som mal anglický či srbský pas, mal by som väčšiu šancu viesť dobré mužstvo. Keď Slováci prekročia hranice, nepoznajú nás

Na lavičke slovenskej reprezentácie strávil sedem rokov a 77 zápasov. Štefan Tarkovič si vyskúšal v národnom mužstve najskôr úlohu asistenta a potom aj hlavného trénera. Rodák z Prešova nedávno oslávil 50. narodeniny a tento týždeň ho vymenovali za trénera reprezentácie Kirgizska.

 X Existuje podľa vás optimálny vek pre trénera?

Vek nie je podstatný. Dôležitejšie je, aké má kto predpoklady na túto prácu. Tréneri, ktorí zažili bohatú hráčsku kariéru, majú viac možností ukázať svoj potenciál.

X Čo Mourinho? Ten nebol úspešný futbalista, ale je úspešný tréner…

Nie je sám, také prípady sa nájdu. Ale na jedného Mourinha pripadá desať bývalých hráčov, ktorí sa stali trénermi. Mourinho vyrástol vedľa Bobbyho Robsona, začínal ako jeho tlmočník v Sportingu a potom bol jeho asistent v Barcelone. To bol skvelý základ.

Platí aj opak: aj keď máte za sebou hviezdnu hráčsku kariéru, neznamená to, že budete aj výborný tréner. To je zložitejší proces.

X Čo je najdôležitejšie?

Niekedy vám stačí, keď máte správny pas. Trošku to zľahčujem, ale mnohí tréneri pracujúci v zahraničí to poznajú. V čase môjho pôsobenia v Spojených arabských emirátoch sa tam objavil brazílsky tréner a všade mal otvorené dvere. Nik neskúmal jeho kvality.

Keby som vlastnil nemecky, taliansky, anglický či napríklad aj srbský pas, mal by som väčšiu šancu viesť nejaké dobré mužstvo.

X Boli by ste vďaka tomu aj úspešnejší?

To nie, ale najmä kluby v Ázii sa pozerajú na pôvod trénera, z akej krajiny pochádza, aká je tam úroveň futbalu. Keď som si robil rodokmeň, zistil som, že moje korene siahajú až niekam do Srbska, nikdy som to nevyužil… (smiech).

Dnes sa slovenský tréner v zahraničí ťažko presadzuje, lebo náš futbal na medzinárodnej scéne nemá cveng. Keď prekročíme hranice, nepoznajú nás. Keď niekam angažujú Srba a prežije tam pol roka, o chvíľu sú tam piati srbskí futbalisti a traja srbskí asistenti. Držia spolu, navzájom sa podporujú.

 X Najviac času ste ako tréner prežili na reprezentačnej lavičke. Čo pre vás toto obdobie znamenalo?

V prvom rade chcem povedať, že si to veľmi vážim. Mať možnosť pracovať s reprezentáciou na najvyššej úrovni je snom každého trénera. Oslovil ma Ján Kozák, poznali sme sa, debatovali sme o futbale, ale nikdy dovtedy sme nespolupracovali. Sadli sme si, bola to ideálna spolupráca.

Mal som už skúsenosti aj s prácou v reprezentácii – v ženskom výbere a v tíme do 18 rokov. Robil som aj skauta pre viacerých reprezentačných koučov. Tréner Kozák prišiel z klubového futbalu, mal na futbal iný pohľad. Dobre sme sa dopĺňali, ľudsky i názorovo.

X V čom je práca klubového a reprezentačného trénera iná?

Je diametrálne rozdielna, presvedčil som sa o tom na vlastnej koži. Obe majú úplne iné priority. Aj preto je prístup k práci odlišný. V klube sa môžete zmýliť, na druhý, tretí deň alebo na ďalší týždeň na to zareagovať.

V reprezentácii urobíte chybu a vráti sa vám to trikrát. Na reprezentačného trénera je obrovský tlak a podobná je aj jeho zodpovednosť.

X V čom spočíva jeho hlavná úloha?

Podobnú otázku som kládol aj ja, keď som mal možnosť hovoriť so známymi trénermi – Martinezom, Daličom, Čerčesovom…

Bavili sme sa o mnohých veciach – taktike a stratégii na zápas, tréningových postupoch, ale zaujímala ma najmä motivácia, čo robia pre to, aby hráči ako De Bruyne, Lukaku, Modrič boli vždy ochotní prísť do národného tímu a podať maximálny výkon./agentury/

X X X

V Red Bule sa schyľuje k tímovej veľkej bitke. Perez vyhral v Baku a dobieha Verstappena

Mexický pretekár Sergio Perez vyhral nedeľnú Veľkú cenu Azerbajdžanu seriálu MS formuly 1. Na mestskom okruhu v Baku obsadil druhé miesto jeho tímový kolega z Red Bullu a úradujúci majster sveta Holanďan Max Verstappen, pódium doplnil Monačan Charles Leclerc (Ferrari). Verstappen zostal na čele poradia, pred Perezom má šesťbodový náskok.

 Red Bull potvrdil, že v tejto sezóne nemá konkurenciu. Jeho jazdci vyhrali všetky štyri doterajšie preteky. Verstappen uspel v Bahrajne a Austrálii a Perez sa pred Azerbajdžanom radoval v Saudskej Arábii. Mexičan si v Baku pripísal celkovo šiesty triumf v kariére efjednotky.

Leclerc si po štarte udržal prvé miesto pred oboma Red Bullmi. Sainz sa takisto ubránil Hamiltonovi a v Top 5 neprišlo k žiadnej zmene. V 4. kole sa však Verstappen s využitím DRS poľahky dostal pred Leclerca a postupne zvyšoval náskok.

O chvíľu neskôr na rovinke v nájazde do šiesteho kola neustál Monačan tlak Pereza a prepustil mu druhé miesto. V 11. kole zamotalo preteky safety car, ktoré sa dostalo k slovu po tom, ako de Vries zastavil mimo trate a jeho monopost bolo treba odpratať.

Do boxov prišli postupne Perez, Leclerc, Sainz, Alonso a prakticky celý zvyšok štartového poľa, ktorý ešte výmenu pneumatík neabsolvoval. Na čele bol Perez, za ním jazdili Leclerc, Verstappen, Sainz a Alonso.

Po reštarte pretekov v 14. kole sa podarilo Verstappenovi dostať cez Leclerca a pozíciu stratil aj Sainz, ktorého obehol Alonso.

Red Bully medzitým zvyšovali náskok na čele. Perez viedol o viac než sekundu pred Verstappenom, Leclerc už zaostával výraznejšie. Odstup medzi dvojicou na čele sa nezmenil do konca pretekov a Perez vďaka triumfu ukrojil z náskoku Verstappena.

Šiestu priečku sa ešte snažil vylepšiť Hamilton, ktorý sa síce priblížil k Sainzovi, ale na predbiehací manéver si netrúfol. Nasledujúca VC Miami je na programe 7. mája o 21.30 SELČ./agentury/