Poľsko sa rozhodlo predĺžiť zákaz dovozu lacného obilia zo susednej Ukrajiny aj po 15. septembri, uviedol v piatok podpredseda poľskej vlády Jaroslaw Kaczynski. Niektoré východoeurópske, respektíve stredoeurópske členské krajiny EÚ – Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko – so súhlasom Únie uzatvorili do polovice septembra svoj trh pre ukrajinskú pšenicu, kukuricu a slnečnicu v záujme ochrany vlastného poľnohospodárskeho sektora.

Na tranzit ukrajinských poľnohospodárskych produktov do tretích krajín sa zákaz dovozu nevzťahuje. Agentúra PAP však pripomína, že veľké množstvo obilia namiesto tranzitu do ďalších krajín zostávalo v samotnom Poľsku, čo viedlo k poklesu cien a jarným protestom poľských poľnohospodárov.

Ak sa súčasný zákaz, ktorý sa uplatňuje so súhlasom EÚ, nepredĺži, Poľsko v ňom bude podľa Kaczynského po jeho vypršaní v polovici septembra pokračovať aj samostatne. Zároveň ale vyjadril očakávanie, že k rovnakému kroku pristúpia aj ďalšie krajiny.

Šéf vládnucej konzervatívnej strane Právo a spravodlivosť (PiS) Kaczynski však súčasne zdôraznil, že tento postoj Varšavy nie je zameraný voči Ukrajine. „Chceme, aby (Ukrajinci) vyhrali túto vojnu,“ dodal Kaczynski s tým, že Poľsko dlhodobo pomáha Kyjevu politicky aj vojensky, aktuality.sk

X X X

Moskva dostala asi 30 ponúk na urovnanie konfliktu na Ukrajine. Za všetky je vďačná

Rusko oficiálnymi aj neoficiálnymi kanálmi dostalo asi 30 ponúk na mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine. V rozhovore s agentúrou TASS to v sobotu povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Rusko susednú krajinu napadlo vo februári minulého roka.

 „Sme vďační všetkým. Takýchto iniciatív bolo pomerne dosť. Zdá sa mi, že už pred mesiacom ich bolo okolo tridsiatich,“ povedala hovorkyňa. Dodala, že Rusko nikdy neodmietalo rokovania o urovnaní konfliktu na Ukrajine, dokonca ani vtedy „keď si uvedomovalo, že neprinesie žiadnu pridanú hodnotu“.

 V minulosti sa ako prostredník mierových rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom ponúkla Čína. Západ ale na takúto iniciatívu hľadí skepticky, pretože Čína udržuje s Ruskom úzke ekonomické i diplomatické vzťahy. Vpád ruských vojsk na Ukrajinu čínsky režim neodsúdil a sankcie proti Pekingu na rozdiel od Západu neprijal.

V júni na takzvanej mierovej delegácii bolo v Kyjeve a Moskve sedem afrických lídrov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane hovorí, že mierové rozhovory budú možné jedine po stiahnutí ruských vojsk z okupovaných oblastí Ukrajiny./agentury/

X X X

Pochovala synovu ruku. To bolo všetko, čo jej dali. „Volám ako matka: Prestaňte sa hrať s ortuťou, ktorou je rašizmus“

 Presne pred rokom zahynulo počas útoku na zajatecký tábor v Olenivke viac ako 50 ukrajinských vojnových zajatcov. Príbuzní obetí sa domáhajú vyšetrenia vojnového zločinu.

Ráno 29. júla 2022 sa Neľa Šastun zobudila s dobrou náladou. Čakala ju cesta do novootvoreného konzultačného centra pre ukrajinských obrancov.

Ako matka azovca, ktorý sa od mája nachádzal v ruskej zajateckej kolónii v okupovanom mestečku Olenivka, hľadala všetky možnosti, ako syna čo najskôr dostať domov. Centrum malo príbuzným dávať odpovede na otázky, ktoré ich trápili: napríklad aj na to, ako pomôcť blízkemu, ktorý prežil zajatie.

V jednom okamihu sa však povzbudivé ráno Neli Šastunovej na pár sekúnd zastavilo: v éteri rádia, ktoré počas cesty počúvala, sa zrazu objavila správa o výbuchu v kolónii, v ktorej sa nachádzal jej Mykyta.

„Okamžite mi začali telefonovať blízki a známi. Každý sa ma pýtal len dve otázky: či som počula o tom, čo sa stalo, a – je Mykyta živý? Myslela som si, že mi srdce vyskočí z hrude,“ opisovala Šastunová prvé momenty po tom, čo sa dozvedela o útoku v Olenivke.

Keď sa po útoku na ruských sociálnych sieťach objavili zoznamy mŕtvych a zranených, náhlivo si ich prezerala. S jediným cieľom – aby v ňom nenašla synovo meno.

„Neviete si predstaviť, aké ťažké bolo dívať sa potom do očí tých ľudí, ktorí v nich svojich blízkych našli,“ spomínala Šastunová. To, že je syn skutočne nažive, jej potvrdili až o dva mesiace neskôr, keď sa Ukrajine podarilo v rámci výmen zajatcov dostať domov vyše dvesto zajatcov vrátane veliteľov, ktorí bránili Mariupol.

Mykytovi kamaráti, ktorí prežili zajatie, matku ubezpečili, že je živý, avšak veľmi schudol.

Zranených hádzali do nákladiaka

Mykyta Šastun sa k obrane Mariupola pridal 24. februára 2022. Vstúpil do zložiek jednotky Národnej gardy, známej ako Azov.

Do ruského zajatia sa dostal podobne ako ostatní obrancovia mariupolských oceliarní Azovstaľ – ukrajinskí vojaci sa museli vzdať do zajatia, aby sa zachránili životy stoviek zranených, ktorí sa nachádzali v útrobách oceliarskeho závodu. Ukrajinskí vojaci boli v tom čase už plne obkľúčení a prerušili sa všetky cesty ich zásobovania.

Rusi stovky azovcov hneď v prvé dni zajatia umiestnili do preplneného tábora v Olenivke. Mykyta si spomína, že zhruba po dvoch mesiacoch dozorcovia do tábora priniesli zoznamy zajatcov, ktorí mali byť premiestnení na iné miesto.

„Nevedeli sme, čo je cieľom, ale dúfali sme, že ich možno vymenia. Nádeje sa však rozplynuli. Premiestnili nás do priemyselnej zóny, presnejšie do kovoobrábacej dielne. Bolo v nej dvesto lôžok, boli poukladané veľmi natesno. Pochopili sme, že čosi nie je v poriadku,“ približoval, čo sa dialo krátko pred útokom.

Rusi podľa neho okolie dielne obkolesili žiletkovým drôtom, pribudol aj zákop.

V noci z 28. na 29. júla si Mykyta ľahol k železným schodom. Aby sa mu podarilo zaspať, snažil sa vyhnúť svetlu zo svetlometu, ktorý osvetľoval barak. To, že sa schúlil k bariére, mu pravdepodobne zachránilo život.

„Okolo 23:30 alebo 23:40 som začul zvuk blízkych výbuchov, a potom to buchlo priamo v našej dielni. Dodnes neviem, ako som to prežil. Ohlušilo ma, drobné úlomky mi zasiahli nohy. Vedľa mňa bol zdravotník, ktorému úlomky posekali ruky, nemohol pomáhať, no dával mi inštrukcie, aby som vedel pomôcť zraneným. Bolo to peklo. Zranených chlapcov hádzali na hromady do kamazov (nákladné autá, pozn. red), nakladali ich do ôsmej rána. Chápali sme, že sa ich mnoho do nemocnice nedostane živými,“ opisoval svedok udalostí.

Tí, ktorí prežili, sa ocitli v väzbe, v ktorej Rusi Ukrajincov držali zhruba mesiac. Podľa Mykytu Šastuna skončilo 37 mužov v miestnosti veľkosti šesť krát šesť metrov. Namiesto lôžok v nej boli drevené police bez matracov.

„V noci po nás behali krysy a šváby. V miestnosti bolo neuveriteľne horúco, nemali sme dostatok vody. Počas tohto mesiaca nám dovolili umyť sa len dvakrát. Prvýkrát po výbuchu, aby sme zo seba zmyli špinu, a druhýkrát asi po dvadsiatich dňoch. Potom nás vrátili nazad do barakov. Ale tešili sme sa, pretože sme konečne videli známe tváre,“ spomínal bývalý zajatec.

Mykyta sa domov vrátil 31. decembra 2022 vďaka výmene zajatcov.

 Spravodlivosť pre syna

Zo zajatia sa ale nikdy nevráti syn Natalie Pašňuk-Pašnieva Jevhen. Bol medzi tými, ktorí zahynuli v dielni. O tom, že syn padol, jej ešte počas bitky o Mariupol dali vedieť hneď dvakrát, no pochmúrne správy sa zakaždým ukázali ako omyl.

Svojho syna posledný raz videla živého na videu, keď azovci vychádzali z Azovstaľu. Podopieral iného, zraneného vojaka.

„Objavila sa nádej, že sa vráti. Keď som počula o útoku, ani len som si nepripúšťala, že je medzi obeťami. Vravela som si: môj Žeňa tam nemôže byť. Keď rašisti (Rusi, pozn. red) publikovali zoznamy a objavilo sa v nich aj meno môjho syna, neuverila som,“ spomínala Natalia Pašňuk-Pašnieva, ako najskôr neprijala fakt, že je jej syn naozaj mŕtvy.

„Zabíjalo ma, že ho nemôžem pochovať, že sa s ním nemôžem rozlúčiť,“ pokračovala, „Klopala som na všetky dvere v Ukrajine aj v Európe. Prosila som, aby mi pomohli vrátiť telo môjho syna a pochovať ho. Stalo sa to pred tromi týždňami. Pochovala som jeho ruku. To bolo všetko, čo mi dali.“

Ona sama má dnes, v deň výročia smrti jej syna, pre svet len jeden odkaz: „Vypočujte ma a zapamätajte si: môj syn, ktorý hrdo bránil rodnú krajinu, si zaslúži spravodlivosť. Volám ako matka. Prestaňte sa hrať s ortuťou, ktorou je rašizmus (Ukrajinci takto označujú ruskú agresiu voči ich krajine, pozn. red), pretože tá ortuť vás nebadane, no neodvrátiteľne zničí.“

Útok termobarickým granátometom

To, kto presne nesie zodpovednosť za smrť 53 zajatcov, doteraz nie je známe.

Bezprostredne po útoku ale ukrajinská rozviedka prišla s tvrdením, že ho spáchali wagnerovci na príkaz samotného Jevgenija Prigožina.

Podľa niektorých vojakov, ktorí sa dostali zo zajatia, mohli v baraku, kde došlo k explózii, vybuchnúť nastražené výbušné zariadenia. Jedno mohlo byť umiestnené priamo v dielni, druhé pod ňou a ich odpálenie malo imitovať útok ukrajinského vojska na svojich vlastných. Rusi krátko po útoku prišli pre zmenu s verziou, že Olenivku zasiahli systémy Himars, no satelitné snímky potvrdili, že výbuch nastal len v jednej z budov.

Pokiaľ by priemyselný sklad zasiahol Himars, z budovy by nič nezostalo.

Aj analytici Inšitútu pre výskum vojny sa prikláňali k verzii, že k výbuchu muselo dôjsť vo vnútri dielne, pretože poškodenou bola len ona.

Najnovší záver vyšetrovania ukrajinskej generálnej prokuratúry poukazuje na to, že výbuch mal na svedomí reaktívny termobarický granátomet.

OSN sa bála o vyšetrovateľov

Ťarcha dokazovania a vyšetrovania je zatiaľ najmä na Ukrajine. Vyšetrovacia misia, ktorú pôvodne navrhla OSN, stroskotala rýchlejšie, než sa vôbec rozbehla.

Podľa Marie Zaryckej, ktorá stojí na čele organizácie bojujúcej za návrat obrancov Mariupola domov s názvom Ženy z ocele, OSN vytvorila pracovnú skupinu na prešetrenie útoku 22. augusta 2022, teda tri týždne po ňom. Ona sama mala v tom čase v zajatí manžela, ktorý sa nakoniec po výmene zajatcov vrátil domov.

Do Olenivky sa podľa Zaryckej mala vydať misia, ktorá by sa pozrela na fakty a dôkazy, ktoré by dali rodinám zajatcov odpovede na to, čo sa tam vlastne odohralo.

Lenže OSN nakoniec bezmocne odkázala, že sa misia nekoná – s odôvodnením, že pre vyšetrovateľov OSN je príliš nebezpečné navštíviť miesto udalosti. O pár mesiacov neskôr, 5. januára 2023 misiu rozpustili, pretože sa skrátka nedokázala dostať tam, kam mala.

„Beztvarosť medzinárodných organizácií, ktoré majú vo svete ochraňovať mier a bezpečnosť, len povzbudzuje zločincov,“ okomentovala Zarycká.

 Raz niekto prehovorí

Odborník na medzinárodné právo Oleksandr Zaruckyj podotýka, že Ukrajina nateraz musí pri pátraní po tom, čo sa odohralo, vychádzať najmä zo svedectiev, ktoré má vďaka zajatcom, ktorí sa domov dostali živí a zdraví. To, že sa však budú snažiť rozpamätať či pátrať po sociálnych sieťach, znamená, že sa zároveň budú vracať k traumatickým zážitkom.

„Úprimne, neviem, kde tí ľudia na to ešte nájdu sily. Pokiaľ to však nebudú robiť, iný zdroj zatiaľ nemáme,“ okomentoval Zaruckyj.

Symbolický prípad, keď bývalí zajatci postavili páchateľa pred súd, už Ukrajina má. Ukrajinský novinár, niekdajší politický väzeň Stanislav Asjejev v roku 2021 dostal pred súd dozorcu, ktorý mučil väzňov v doneckej väznici.

Viac odpovedí by mohla priniesť i deokupácia územia, teda prešetrenie po tom, čo sa Ukrajincom podarí dostať sa priamo do Olenivky. Podľa právnika sa vždy nájde niekto, kto čosi videl alebo počul.

„Vezmite si prípad s Girkinom. Podľa medzinárodného súdu bol uznaný vinným v prípade zostrelenia boeingu. Ktovie, čo všetko vie. Dnes je v ruskej väzbe. Nevieme, či odtiaľ vyjde živý. No možno niekto z jeho okolia, kto si bude chcieť zachrániť krk, sa bude deliť informáciami. My zatiaľ musíme ukazovať svoju vytrvalosť,“ poznamenal.

Pomôcť podľa neho môže so zbieraním dôkazov aj medzinárodné spoločenstvo. Zaruckyj naznačil, že pomôcť nájsť kľúčových svedkoch by mohli napríklad i neoficiálne informácie od tajných služieb.

Tá ukrajinská, presnejšie SBU nateraz zverejnila informáciu o tom, že má v rukách prípad, v ktorom sa prešetruje mučenie viac ako stovky vojakov Ozbrojených síl Ukrajiny, ku ktorému dochádzalo v olenivskej kolónii. Hlavný podozrivý – exšéf väznice, ktorý podľa svedkov od začiatku ruskej invázie do konca júla 2022, teda do útoku, organizoval mučenie vojakov, aktuality.sk

X X X

Fico lídrom do nepohody, Čaputová tesne vedie rebríček dôvery

 Podľa prieskumu agentúry Median Sk pre RTVS je Robert Fico najlepší líder v čase krízy. Podľa prieskumu agentúry SANEP pre ta3 je Zuzana Čaputová političkou s najväčšou dôverou.

Najlepší líder pre krízové obdobie je podľa exkluzívneho prieskumu agentúry Median SK pre RTVS Robert Fico (20 %). Nasleduje Peter Pellegrini (16 %) a s odstupom Martin Šimečka (8 %).

To, že Fico sa po voľbách stane premiérom, si myslí 34 percent respondentov, najmä voliči strán Smeru, Republiky a SNS. Dvadsaťtripercent ľudí sa domnieva, že to bude Peter Pellegrini. Najčastejšie o tom hovoria voliči Hlasu, Progresívneho Slovenska a hnutia Sme rodina. Michala Šimečku ako premiéra označili len 4 percentá opýtaných, najmä voliči strán Demokrati, PS a SaS.

SANEP: Čaputová tesne pred Ficom a Pellegrinim

Najdôveryhodnejšou političkou v júli je aj naďalej podľa aktuálneho prieskumu spoločnosti SANEP pre televíziu ta3 súčasná prezidentka Zuzana Čaputová. Dôveruje jej 30 percent opýtaných, čo je o jedno percento menej ako v minulom prieskume. Prezidentke Čaputovej nedôveruje 52 percent opýtaných.

 Druhý v poradí skončil tesne za prezidentkou Čaputovou predseda Smeru-SD Robert Fico s dôverou 29 percent a nedôverou 54 percent. Fico si tak oproti minulému meraniu polepšil o dve percentá.

Lídrovi Hlasu-SD Petrovi Pellegrinimu vyjadrilo dôveru 27 percent a nedôveru 54 percent respondentov. Pellegrini si tak oproti minulému meraniuo jedno percento pohoršil.

Expremiér a líder mimoparlamentnej strany Demokrati Eduard Heger má dôveru 23 percenta nedôveru 58 percent. Predseda Národnej rady SR a Sme rodina Boris Kollár získal dôveru 19 percent opýtaných a nedôveru 62 percent. Predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi dôveruje 15 a nedôveruje 58 percent.

Dôveru 13 percent má líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, nedôveru mu vyjadrilo 50 percent. Nasleduje šéf SaS Richard Sulík, ktorý má dôveru 12 a nedôveru 67 percent opýtaných. Predseda KDH Milan Majerský má dôveru 11 a nedôveru 56 percent opýtaných. Rovnakej dôvere 11 percent ako Majerský sa teší aj predseda OĽANO Igor Matovič, nedôveruje mu 69 percent opýtaných, čo je o celých trinásť percent viac než v prípade Milana Majerského.

Desaťpercentnú dôveru získal líder strany Modrí – Európske Slovensko Mikuláš Dzurinda, nedôveruje mu 61 percent respondentov. Dôveru 8 percent opýtaných má predseda ĽSNS Marian Kotleba, nedôveru mu vyjadrilo 65 percent respondentov.

Rovnakú osempercentnú dôveru ako Kotleba má šéf SNS Andrej Danko, nedôveru mu však vyjadrilo 68 percent, čo je o tri percentá viac než v prípade Kotlebu. Najmenšiu dôveru má aj naďalej predsedníčka politickej strany Za ľudí Veronika Remišová, ktorej v aktuálnom prieskume dôveruje 7 a nedôveruje 59 percent opýtaných.

X Kto by bol podľa vás v súčasnosti najvhodnejším premiérom pre Slovensko?

Robert Fico, Peter Pellegrini, Michal Šimečka, Boris Kollár, Milan Uhrík, Igor Matovič /agentury/

X X X

Poľský veľvyslanec v SR: Váš pohľad na Rusko je iný, nikto v Poľsku nerobí z USA nepriateľa

 Bola to „len“ päťročná diplomatická misia v cudzine, no počas tohto obdobia zažil pandémiu i vojnu u susedov. Napriek neľahkým časom konštatuje, že si z Bratislavy odnáša úžasné skúsenosti.

Poľsko a Slovensko čakajú na jeseň parlamentné voľby. V prvom prípade je zrejmé, že zahraničná politika voči Ukrajine sa vo Varšave meniť nebude ani po voľbách.

Nie je však jasné, aká bude situácia a či sa niečo zmení z južnej strany Tatier. „Sledujeme, ako na tom bude Slovensko,“ tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk poľský veľvyslanec Krzysztof Strzałka.

X  Na Slovensku ste boli vo veľmi špecifickom období. Čelili sme pandémii a vypukla ruská agresia na Ukrajine. S akými spomienkami budete odchádzať?

Na Slovensku som prvýkrát. Samozrejme, pracovne, pretože súkromne, ako milovník lyžovania, som tu bol už mnohokrát. Predtým som pôsobil ako generálny konzul v Taliansku. Skúsenosti z Bratislavy sú veľmi pozitívne. Ako hovoríte, počas takmer 5-ročného pôsobenia bola moja misia poznačená najmä covidom a čo sa týka vojny na Ukrajine, vyžadovalo si to veľmi intenzívnu prácu a aktivitu.

Potrpíme si však na to, aby sme sa pri týchto udalostiach podieľali svojou účasťou na vysokej úrovni. Vidím aj pozitíva. Najmä v spolupráci so štátnymi inštitúciami, vládou, prezidentskou kanceláriou i Národnou radou.

X Slovensko a Poľsko majú s Ukrajinou spoločnú hranicu. O to viac je vám tento problém zrejme bližší.

Počet utečencov, ktorí prišli do Poľska v prvých dvoch mesiacoch, bol pomerne veľký. Ale už aj pred ňou sme mali s Ukrajincami skúsenosti. U nás ich pracovalo zhruba jeden milión.

Svet – najmä západné krajiny EÚ – sa od vypuknutia vojny pozerajú na Poľsko viac realistickými očami. Videli, že Poľsko a naše rodiny sú schopné bezprostredne pomôcť u nich doma. Nevytvorili sa žiadne tábory. Len dočasné a potom boli všetci utečenci prijatí do rodín alebo odchádzali ďalej na Západ.

Poľsko je dnes hlavným uzlom pomoci pre Ukrajinu. Humanitárnej, materiálnej a čo sa týka vojenskej – cez 90 % jej prechádza práve cez nás. Máme dobré logistické vybavenie železničného či cestného spojenia s Ukrajinou.

X Po vypuknutí vojny sme boli na Slovensku utečencom veľmi nápomocní, neskôr podpora bežných ľudí opadla. Je to tak aj v prípade Poliakov?

V prípade Ruska a Ukrajiny má Slovensko trochu iné skúsenosti. Najmä váš pohľad na Rusko je iný. V prípade Ukrajiny sú naše názory oveľa kompatibilnejšie. Čo sa týka Ruska, my v Poľsku s ním nemáme dobré skúsenosti.

Tento štát nás v priebehu storočí mnohokrát napadol a snažil sa nás podmaniť. Poľsko bolo 123 rokov okupované Ruskom, spolu s Pruskom a Rakúsko-Uhorskom. Po druhej svetovej vojne to nebolo inak a sovietska armáda vôbec nebola osloboditeľom, ale len ďalším okupantom.

To, čo sa deje na Ukrajine, vnímame ako bezprostredné ohrozenie nášho národa a naším národným záujmom je pomáhať Ukrajine. Samozrejme, poľsko-ukrajinské vzťahy neboli vždy také dobré ako dnes. Koniec koncov, nežijeme vo vákuu, ale v časti Európy, ktorá v minulých storočiach zažila dobré aj zlé chvíle.

Existujú problematické otázky, ktoré si vyžadujú spoločné porozumenie a objasnenie. Ale všetko išlo nabok. Ukrajina teraz musí vyhrať vojnu, ubrániť svoju nezávislosť a Rusko musí pochopiť, že v 21. storočí nie je miesto pre imperiálne praktiky.

X Mier chcú aj naši politici. Viacerí z opozície sa však vyjadrujú, že ho chcú docieliť tak, že prestaneme vyzbrojovať Ukrajinu. Počujete takéto vyhlásenia aj v Poľsku?

Myslím, že takéto názory nie sú. Existujú však názory, vrátane niektorých menších politických strán, ktoré hovoria o tom, že s Ruskom treba v budúcnosti spolupracovať. Vychádzajú z pragmatického pohľadu – Rusko bude vždy naším susedom cez Królewieckú oblasť (bývalú Kaliningradskú oblasť, pozn.).

Dva týždne budú po slovenských parlamentných voľbách poľské. Ale my v otázke Ukrajiny budeme na tom rovnako aj po prípadnej zmene vlády. Môžeme povedať, že 95 percent poľských politikov má rovnaký názor na ruskú agresiu voči Ukrajine – bez ohľadu na stranícke tričko. V tomto žiadna zmena nenastane.

Ale pozeráme sa, ako na tom bude Slovensko. Ste náš dôležitý sused a ak by nedajbože prišlo k tomu, že nová vláda zastaví vojenskú či materiálnu pomoc na Ukrajinu, tak Poľsko bude nimi ešte viac zaťažené. Tohto sa trochu obávame.

Na druhej strane si myslíme, že na Slovensku je veľa strán, ktoré sa na ruskú agresiu pozerajú realisticky. Veríme, že sa podarí zložiť takú vládu, ktorá bude podporovať svojho východného suseda. A že bude mať tiež jednoznačné stanovisko voči Rusku – v tomto prípade budete naším spojencom.

X Ak by sa tak nestalo, vo V4 to bude zrejme zložitejšie. Slovensko by sa priblížilo k maďarskému postoju a Poľsko s Českom zostanú ostrejšími kritikmi Ruska.

Áno, bolo by to komplikovanejšie. Postoj Maďarska sme zobrali na vedomie. Každý má svoje vlastné záujmy, ale v tomto prípade sa odlišujeme. V našom záujme je obrana Ukrajiny a opakujem, v tejto chvíli je to pre Poľsko a jeho suverenitu najdôležitejšia vec. Robíme všetko preto, aby Ukrajina vo vojne zvíťazila.

Na druhej strane vieme, že vždy budeme mať spoločnú hranicu s Ruskom. Ťažko však povedať, akým susedom Rusko bude v budúcnosti. Nezmizne z mapy a takto to treba brať.

V rámci V4 spolupracujeme teda tam, kde je to možné. Je toho veľa. Na úrovni hospodárstva, obchodu, ekonomiky, digitalizácie, energetiky či kultúry. Všetci máme záujem prepojiť infraštruktúru, ktorá je pre strednú Európu veľmi dôležitá.

Poľsko teraz vzhľadom na ruskú agresiu pre Západ znamená viac a mali by sme to v strednej Európe pozitívne využiť. Najmä pri spolupráci v infraštruktúre sever – juh. To je budúcnosť našej časti Európy. Ak nebudeme mať cestné, železničné či digitálne a energetické spojenia – neexistujeme! Neexistuje naša spolupráca a komunikácia.

V záujme Nemecka je prepojenie Západ – Východ. Ale to, čo je interesom Berlína, nie je vždy aj Varšavy, Prahy, Bratislavy či Budapešti.

 X Maďarský Viktor Orbán sa cez víkend vyjadril, že Slovensko je „odtrhnutým územím“. Čo ste si pomysleli?

Odznelo to aj v Poľsku. Naše západné územie kedysi patrilo Nemecku a pokiaľ by to niekto v Berlíne povedal o Poľsku, rovnako by sme boli znepokojení. Preto rozumieme reakcii slovenských predstaviteľov.

Maďarsko by asi malo lepšie komunikovať a platí, že voči susedom treba mať vždy nastražené oči a uši, aby neprichádzali razantné vyjadrenia. Odpoveď zo Slovenska bola adekvátna.

X Ako Poliaci vnímajú Slovákov? V minulosti sme boli pre vás spolu s Čechmi jeden južný sused. Robíte pri nás rozdiely?

(Smiech…) Poliaci sa občas aj teraz pozerajú na Slovensko ako na Československo. Faktom je, že Slováci sú v prvej päťke najobľúbenejších národov Poliakov. Z tohto vyplýva, že ste vnímaní veľmi pozitívne. Máme spoločné kultúrne korene, sme v tej istej časti Európy a máme aj historické skúsenosti z čias komunizmu a pri integrácii do EÚ a NATO. Niečo nás odlišuje, napríklad pohľad na Rusko.

My máme viac než 1100 rokov poľskej štátnosti – s výnimkou tých 123 rokov, kedy sme boli pod ruskou, pruskou a rakúsko – uhorskou okupáciou. Slovensko je relatívne mladým štátom. Zbližuje nás spoločná hranica s Tatrami, ale aj civilizačné spojenia. Špeciálne teraz, keď máme v EÚ veľa spoločných projektov. Ste pre nás tiež turisticky zaujímavá a priateľská krajina.

X Slovensko zastupuje navonok prezidentka. Všímajú si ju v Poľsku?

Slovensko je cez pani prezidentku Zuzanu Čaputovú veľmi pozitívne vnímané. A to aj z poľského pohľadu. Už počas jej prvej návštevy vo Varšave v roku 2019 si spomínam na príjemnú klímu okolo jej cesty.

Pán prezident Andrzej Duda sa s ňou stretáva niekoľkokrát ročne na bilaterálnej úrovni a tiež v rámci V4. Myslím si, že Slovensko cez prezidentku v našich očiach získalo. Nie je podstatné, že naše hlavy štátov pochádzajú z úplne iných ideových táborov, tieto rozdiely pri vzájomných schôdzkach nie sú viditeľné.

X Čo vlastne Poliakov spája s Maďarmi? Aj na sociálnych sieťach si neraz odkazujú „Polak – Węgier dwa bratanki (Poliak – Maďar, dvaja kamaráti).

Maďarsko bolo vždy pozitívne vnímané v Poľsku. Postoj Maďarska k vojne na Ukrajine to však trochu zmenil.

V tomto prípade blízkosť zohrávali historické záležitosti. Poliaci v 19. storočí bojovali s Maďarmi voči rakúskej nadvláde, proti Rusom a za našu suverenitu. Spájalo nás to. A tiež niektorí poľskí panovníci boli uhorskými kráľmi a naopak – niektorí panovníci Uhorského kráľovstva boli kráľmi v našej krajine.

Čo sa týka tej známej vety „Polak – Węgier, dwa bratanki“ – treba povedať, že sme to hovorili o susedovi za južnou hranicou. Ale ani vtedy za ňou nežili Maďari, ale Slováci – v rámci horného Uhorska. Slováci v tom období neexistovali ako autonómny národ a ide tak o chybné pochopenie.

Nič to však nemení na tom, že od ruskej vojny na Ukrajine sú naše vzťahy s Maďarskom trochu iné. Snažíme sa však komunikovať s našimi priateľmi z Budapešti a prekonávať rozdiely. Lebo Maďari pokiaľ chcú, vedia byť racionálni a pragmatickí.

X V Poľsku vnímate Spojené štáty ako dôležitého partnera. Na Slovensku si zasa niektorí politici berú USA do úst ako nadávku a stavajú ich do pozície nepriateľa. Toto u vás nikto nerobí.

Je to pravda, nikto to nerobí.

X Prečo?

Vzťahy s USA sú všeobecne vnímané pozitívne. V Poľsku totiž nie je úplná dôvera v západnú Európu. Historicky sme sa o tom presvedčili. Najmä na začiatku 2. svetovej vojny, kedy neprichádzala pomoc od Francúzska či Veľkej Británie. Čo sa týka Nemecka, vždy zostane naším dôležitým susedom a ekonomickej partnerom.

Ale aj Berlín má svoje záujmy a robí to na úrovni EÚ a podľa nás ju využíva na ochranu svojich záujmov. Takže nastáva otázka, prečo my ako veľká krajina v strednej Európe nemôžeme robiť to isté? Aj my chceme brániť svoje vlastné záujmy.

Tá nedôvera v západnú Európu spočíva najmä v obrane. Poľsko preferuje, aby to bolo NATO, kto nás bude brániť. Vychádzame z udalostí minulého storočia a ukazuje sa, že táto organizácia nám dnes môže ako jediná garantovať bezpečnosť. No a hlavnú úlohu v nej hrajú USA.

X Na Slovensku zasa existujú nálady, že keď niekto nemá rád Brusel, obráti sa na Rusko.

Je to rozdiel.

X Prekvapuje vás to, prečo sú niektorí Slováci naladení protiamericky?

Trochu nás to prekvapuje a v Poľsku občas tomuto postoju nerozumieme. Vysvetľujem ho tak, že historické udalosti na Slovensku boli odlišné. Nevyplývajú len z komunistického obdobia. V 19. storočí, keď vznikal slovenský jazyk a slovenská identita, jej tvorcovia Ján Kollár či Ľudovít Štúr boli panslivisti. Podľa nich tak bolo Rusko hlavnou krajinou, ktorá podporuje všetkých Slovanov.

Naopak, u nás bolo v tomto období Rusko hlavným nepriateľom Poľska. Proti Rusom sme bojovali a vyžiadali si obrovské straty na životoch. Takže takto to ozrejmujem: Pri vzniku slovenskej identity stál panslavizmus a ten je naviazaný na Rusko. Viem to pochopiť.

X V čom sa môžu Slováci a Poliaci vzájomne inšpirovať?

My sme veľmi kreatívny národ (smiech…). Keď som prišiel na Slovensko v roku 2018, v tlači som sa dočítal, že Poliaci boli vykresľovaní ako obchodníci. To ma zaujalo. Vnímate nás ako obchodníkov. Myslím si, že je to čiastočne dôsledok stáročnej tradície. Koniec koncov, Poľsko až do druhej svetovej vojny nebolo monoetnickým štátom.

Pred 2. svetovou vojnou u nás žilo 3,5 milióna Židov, 5 miliónov Ukrajincov, ale aj Bielorusi, Nemci, Rusi, Litovci, Česi, Rómovia, Slováci a Karaimovia, ako aj polonizovaní Arméni a Tatári. Podnikanie je u nás na vysokej úrovni a vždy sme to mali v krvi.

Po 89-tom roku sa to ešte naplno rozbehlo v rôznych oblastiach. To nás odlišuje od Slovákov. Vy ste zasa pokojnejší, ale aj vy máte veľmi úspešné firmy. Napríklad Eset, Greenway alebo v stavebníctve HB Reavis pôsobiacu aj v Poľsku.

Nie vždy ale všetko na adresu Poľska zaznieva pozitívne. Napríklad pri potravinách. Poľsko patrí k hlavným producentom európskych potravín. Produkuje veľmi kvalitné potraviny. Samozrejme, že okrem nich – ktorých je 95 percent – sú tiež potraviny s nízkou cenou. Obchodníci, aj zo Slovenska, siahnu často najmä po nich. Potom vznikajú nedorozumenia a problémy okolo kvality.

X Mali ste v tom čase veľa práce, ako tieto problémy odkomunikovať?

Veľmi veľa práce a bolo to aj veľmi citlivé. Lebo niektorí nemenovaní poprední politici na Slovensku hovorili o tomto probléme na tlačovkách bez overených informácií. Neskôr sa ukázalo, že ich výroky neboli celkom presne konštatované.

S niektorými som potom mal rozhovory. Nikdy nie je dobré, keď útočíte na suseda. Bolo by lepšie, aby sme zlepšili komunikáciu na pracovnej úrovni. Ale uznávam, že sú problematické veci, ktoré treba riešiť a veľvyslanec je na to stavaný do prvej línie.

X Čo Poliakov ešte napadne pri Slovákoch okrem Jánošíka a Tatier?

Pekné lyžovačky. Pekné počasie. Veľa hôr a dobrá kuchyňa. Môžem tiež povedať, že Poliaci len nedávno objavili slovenské vína. Vrátane mňa.

Už vieme, že okrem talianskych a francúzskych existujú nielen maďarské či bulharské, ale aj výborné slovenské vína. Priznám sa, že priateľom privážam do Poľska biele slovenské vína a všetci mi hovoria, že sú vynikajúce. Svoje miesto si nachádzajú už aj v Poľsku. V Krakove nájdete 3-4 obchody s vaším vínom. Podobne je to aj vo Varšave. Stále je na Slovensku čo objavovať.

My sme zasa pre Slovákov inšpiráciou, ako efektívne čerpať európske fondy. Ich využívanie je u nás na samosprávach. V prípade Slovenska sú samosprávy slabšie a o peniazoch rozhodujú z Bratislavy. V Poľsku je v tomto smere úplná decentralizácia a len 10 percent prostriedkov zostáva na ústrednej úrovni. Naše samosprávy majú tímy, ktoré pripravujú európske projekty. V tomto si môžeme vymeniť skúsenosti.

Čo sa týka Plánu obnovy, tak máme schválené peniaze, ale nedostali sme ich ešte na projekty. Toto nás ešte len čaká.

X Súvisí to s reputáciou poľskej vlády z pohľadu Bruselu?

Ide o veci, na ktoré treba čas, aby sa vyriešili a vybavili ich. V niektorých reformách sú míľniky a posun by mal nastať po októbrových voľbách.

Čo by sme sa ešte mohli učiť od Slovákov je organizovaná doprava. Verejné dopravné spojenia u nás nefungujú tak dobre ako na Slovensku. Prechádzam cez Oravu cez Kysuce a vidím regionálne zelené a modré autobusy.

Sú tiež potrebné strategické projekty, aby bola spolupráca na vyššej úrovni. A mali by sme tiež zorganizovať zimné olympijské hry.

3fotky v galériiVeľvyslanec Poľskej republiky v SR Krzystof Strzalka po odovzdaní poverovacích listín prezidentovi Andrejovi Kiskovi v Bratislave 11. septembra 2018.Zdroj: TASR

X Sú stále v hre? Olympijské pravidlá hovoria jasne, že hry sa majú konať v jednej krajine.

Myslím si, že sú. Zimná olympiáda má veľa dôvodov na to, aby sme ju zorganizovali spoločne a je stále v záujme Poľska. V roku 2012 sa spoločná poľsko-slovenská kandidatúra nepodarila, referendum v Krakove ju odmietlo. Odvtedy sa však zvýšila úroveň vzájomnej spolupráce a komunikácie. To by nám dovolilo urobiť potrebnú infraštruktúru v diaľničných a železničných spojeniach.

X Prečo ju Poľsko nezorganizuje bez Slovenska?

Nie je to o tom, že by sme bez Slovenska neboli schopní organizovať olympiádu. Na našej strane však nemáme potrebný počet miest na lyžovanie. Poľský minister športu sa nedávno vyjadril, že po našich a slovenských voľbách sa pravdepodobne vrátime k téme, ak bude vôľa aj zo slovenskej strany.

X Ako je známe, na slovenský trh plánuje prísť sieť s lacnými potravinami Biedronka. Z pozície veľvyslanca sa zapájate do možných investícií?

Biedronka sa rozrástla v Poľsku a chce prísť k vám. Aj preto je vnímaná ako poľská firma, aj keď je to portugalský kapitál. Poliaci však majú veľké úlohy v manažmente.

Za veľvyslanectvo sa snažíme vytvárať priestor na obchodnú a investičnú spoluprácu. Podarilo sa nám zriadiť Klub poľského biznisu a je v ňom zhruba 15 poľských firiem – napríklad Orlen Unipetrol, Bank PKO BP – banka pre firmy, taktiež najväčšia stavebná firma v strednej Európe Budimex. Existuje aj Slovensko-poľská obchodná komora v Žiline a Poľsko-slovenská priemyselná a obchodná komora v Krakove, ktoré úspešne spolupracujú.

Podnikateľský priestor by sa pritom mohol ešte zlepšiť. Obchodná výmena medzi Poľskom a Slovenskom rastie veľmi dynamicky. Pre Slovensko je Poľsko tretím najväčším obchodným partnerom.

Čoskoro sa vrátite do Poľska. Ako je to s tamojšou diplomatickou službou?

Ja som kariérny diplomat. V diplomacii pracujem 24 rokov a prešiel som všetky možné vlády. Takže mňa už asi nikto a nič neprekvapí (smiech.) Mám 55 a do dôchodku mi zostáva 10 rokov. Verím, že ešte pôjdem na diplomatickú misiu. Ale teraz sa vrátim na ministerstvo zahraničných vecí.

X Máte preferenciu?

Mal by som záujem o južnú Európu až Stredomorie vrátane severnej Afriky. Ale mám záujem aj o strednú Európu a budem sa opakovať – na Slovensku to bolo úžasné pôsobenie s veľmi pozitívnym skúsenosťami.

X Čo vás tak pozitívne prekvapilo?

Mne sa páči, že Slováci sú priami a bezprostrední ľudia. Veľmi dobre sa mi s vami spolupracuje. Samozrejme, niekedy chýba úplná dôvera medzi Slovákmi a Poliakmi. Napríklad, pokiaľ sa neurobí časť cesty či diaľnice na poľskej strane začnú otázky, že prečo ste to neurobili a podobne. Na tomto by sme ešte mali popracovať. Ak sa diskutuje a robia dohody, vždy vzniknú výsledky, aktuality.sk

X X X

Európa technologicky zaspala, predbehla nás Čína aj Amerika. Politici teraz riešia, čo s tým

Krízy nám ukázali, ako veľmi sme závislí od iných. EÚ to chce zmeniť, viac investovať do domáceho priemyslu a rozvoja obnoviteľných zdrojov.

Priemysel, najmä ten automobilový, počas korony trpel na nedostatok polovodičov, ale výpadky zaznamenali aj iné odvetvia vrátane zdravotníctva, kde napríklad chýbali mnohé lieky.

Čo spôsobilo tieto problémy? Ťažba komodít a tiež výroba nespočetného množstva komponentov i hotových produktov prebieha v iných kútoch sveta. Bolo to lacnejšie a pohodlnejšie. Ako sa však začína ukazovať, tento komfort nie je udržateľný a v konečnom dôsledku môže starý kontinent vyjsť poriadne draho.

Hľadanie zašlej slávy

Uplynulé i aktuálne krízy naplno odhaľujú, ako veľmi Európa v ostatných rokoch vo viacerých oblastiach zaostala za inými veľkými ekonomikami sveta. Napríklad pri už spomínanom automobilovom priemysle je trend jasný – podľa mnohých vedcov je budúcnosťou elektromobilita.

Aj europoslanec Martin Hojsík v rozhovore so Živé.sk priznal, že Európa, zaostáva a ako niekdajší líder v oblasti automobilov musí dobiehať Číňanov i Američanov. „A tak nejaké tie miliardy vašich či mojich daní išli do toho, čo priemysel zanedbal. Pretože napríklad nemecké automobilky sa zameriavali na dieselové automobily a masívnym spôsobom tlačili a lobovali za to, aby sa znižovali emisie tým, aby sa využívali dieselové automobily, ktoré majú nižšiu spotrebu. Pričom ten diesel nedostanete na nulu. To je fakt,“ konštatuje.

Automobilový priemysel a pokrivkávajúci prechod na elektrický pohon však nie je jediným segmentom, kde máme čo doháňať. Európa chce byť pionierom v presadzovaní zelených zdrojov energie, ktorá zahŕňa i veternú energetiku. Tu síce mala Európa smelé plány, no aj tie narážajú na realitu. Podľa dostupných dát tempo výstavby nových veterných elektrární na starom kontinente síce rastie, no stanovené klimatické ciele nenapĺňame, pričom rok 2022 nedopadol práve najlepšie. Ba čo viac, aj na tomto poli nás už predbehla Čína.

Zlá vyjednávacia pozícia

Podobné je to s výrobou elektriny zo slnka, ktorá je ďalším z pilierov zelenej transformácie. Mnohí však možno nevedia, že predtým, ako si panel nainštalovali na strechu, precestoval viac ako bežný človek za celý život. Takmer všetky solárne panely a absolútna väčšina článkov na báze kremíka totiž pochádza opäť z Číny:

Európski politici chcú aktuálny stav zmeniť, no nie vždy sa stretávajú s pochopením. „My sa teraz tvárime, že sme jediní, ktorí si na seba nakladáme a nikto iný nič nerobí. Dokonca aj za Trumpa investície v percentách HDP (hrubého domáceho produktu, pozn. red.), ktoré išli do rozvoja zelenej energie v USA, boli väčšie ako v Európe. My sme hovorili, ako to musíme robiť, no oni reálne robili. Pretože to dáva jasný zmysel z hľadiska biznisu“ pokračuje Hojsík.

Podobných príkladov našej závislosti je však omnoho viac a nie je to len o zelenej energetike. „Počas korony sme napríklad zistili, že paracetamol sa nevyrába nikde v Európskej únii. Že neoliberálna modla, ktorá hovorí, že voľný trh všetko vyrieši, nekorešponduje so skutočnosťou. Že sme zraniteľní, keď sme závislí od iných. No to nie je o tom, že nemáme obchodovať. Máme obchodovať, ale aj v obchodovaní máte omnoho lepšiu vyjednávaciu pozíciu, keď nie ste od svojich obchodných partnerov závislý,“ uzatvára europoslanec.

 X X X

Syna prezidenta Kolumbie zadržali pre podozrenia z prania špinavých peňazí

Zadržanie potvrdila aj prokuratúra v Bogote.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro v sobotu uviedol, že jeho syna Nicolása zadržali pre podozrenia z prania špinavých peňazí a nezákonného obohacovania sa v súvislosti so škandálom spojeným s Petrovou predvolebnou kampaňou. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.

Prezident na sociálnej sieti tiež napísal, že polícia zadržala aj synovu bývalú manželku Daysuris Vásquezovú. Uviedol, že prokuratúru uistil, že nebude zasahovať do vyšetrovania.

V marci Vásquezová tvrdila, že Nicolás Petro dostal v roku 2022 na prezidentskú kampaň svojho otca veľké množstvo peňazí od obchodníkov s drogami a pašerákov, no namiesto toho ich použil na luxusný život v meste Barranquilla.

Vásquezová tiež povedala, že prezident o tom nevedel a peniaze, ktoré jej bývalý manžel vyzbieral v mene kampane svojho otca, boli uložené v trezore v ich dome v Barranquille. Nicolás Petro poprel tvrdenia svojej exmanželky a označil ich za nepodložené.

Zadržanie prezidentovho syna a jeho bývalej manželky v súvislosti s vyšetrovaním prania špinavých peňazí potvrdila aj prokuratúra v Bogote.

Od vypuknutia škandálu prezident Petro popieral, že by mu obchodníci s drogami poskytli na kampaň peniaze. Sám požiadal, aby jeho syna úrady vyšetrili, aktuality.sk

X X X

Autom do Bulharska 2023: Čierne more je opäť o čosi ‘bližšie‘

Na ceste dlhej takmer 1 400 km poteší každý nový cestný úsek. Tento rok pribudli dva . Takže pri Čiernom mori budete opäť o čosi rýchlejšie. Aj tak je to ale poriadna „štreka“. Lenže, vyplatí sa. Na rozdiel od turistov, ktorí do Bulharska priletia, máte totiž s autom na skok k nádherným a takmer prázdnym plážam. To je luxus na nezaplatenie.

Cesta do Bulharska autom je naozaj dlhá. Ak ale idete aspoň na dva týždne, určite sa oplatí. Rýchlo zabudnete na dlhé hodiny za volantom. S autom môžete navyše vyraziť na kilometre opustených pláží, ktoré už len tak ľahko v Taliansku, Chorvátsku alebo Španielsku nenájdete.

Cesta do Bulharska autom sa mnohým spája s nostalgiou. A, samozrejme, aj útrapami, ktoré nás ešte za čias socializmu sprevádzali na nekonečných a nekvalitných cestách pri prechode Rumunskom a veľkou časťou vytúženého Bulharska. Dnes je to úplne inak. Cesta k Čiernemu moru je síce dlhá, ale komfortná. V podstate ju absolvujete po diaľniciach. Jednoznačne najrýchlejšia trasa je cez Maďarsko a Srbsko. My sme zamierili do starobylého Sozopolu, ktorý je tou vzdialenejšou destináciou, takmer pri tureckých hraniciach Cesta sa dá absolvovať, ak vyrazíte v podvečerných hodinách, teda na noc, aj na jeden „šup“. S dvoma šoférmi to trvá okolo 14 hodín. Ak však nemáte naponáhlo, môžete si cestu rozdeliť do dvoch dní, čo je oveľa bezpečnejšie. Tak ako my. A úplne najlepšie je vyhnúť sa piatku a víkendu, čím minimalizujete nápor na hraničných prechodoch. Srbsko totiž nie je v Európskej únii, takže kontroly sú tu prísnejšie a časovo náročnejšie.

 Najrýchlejšia cesta k Čiernemu moru je jednoznačne cez Maďarsko a Srbsko. Rumuni totiž stále nemajú dokončené diaľnice, i keď rýchlo napredujú. Trasa do Burgasu

Spoločnosť nám na ceste do Bulharska robilo kórejské SUV SsangYong Korando so 4-valcom 1,5 GDI Turbo. Naše skúsenosti s ním prinesieme v samostatnom teste.

 Maďarsko komplikuje len Budapešť

My sme vyrazili z Bratislavy už v júni, teda počas sezóny v utorok o tretej poobede. Je to síce veľmi neštandardný čas, ale pracovné povinnosti nám to inak neumožnili. Navigácia ukázala „strašidelných“ 1 386 km. Lenže na diaľnicu vyjdete už v Bratislave a zídete z nej v podstate až v Burgase, kde sa cesta rozdeľuje buď na juh (Sozopol, Primorsko, Achtopol…), alebo na sever k Slnečnému pobrežiu (Nesebar, Svety Vlas…). Maďarsko vás nemá čím prekvapiť. Buď doň vstúpite v Rajke, ak ste zo západu, ak z juhu, tak v Komárne, alebo Medveďove či v Štúrove alebo Šahách. Vždy však skončíte na diaľnici vedúcej do Budapešti. Východniari pôjdu cez Miškovec. Diaľničnú známku, ak ste si ju nezadovážili vopred, si kúpte rozhodne až na prvej čerpacej stanici v Maďarsku. Trvá to kratšie ako v predajniach na prechodoch, kde je známka navyše výrazne drahšia a platí to aj o mnohých internetových nákupoch. Na zadováženie „e-matrice“ máte celú hodinu po vjazde na rýchlostnú komunikáciu.

 Najviac času stratíte počas cesty na hraničných priechodoch. Preto je dobré necestovať v piatok ani v nedeľu. Platí to aj pre prechod z Maďarska do Srbska, kde opúšťate EÚ.

Za mesačnú elektronickú „vinetu“, ktorej sa pri dvojtýždňovej dovolenke nevyhnete, zaplatíte u nás aj 30 eur, kým v Maďarsku na prvej pumpe 8 900 forintov, čo je 23,50 eura. Mimochodom, Maďari diaľnice poriadne zdražili. Ešte vlani stála mesačná známka 13 eur. V Maďarsku sme netankovali. Vyrazili sme s plnou nádržou zo Slovenska. Diaľnica do Budapešti, ktorá je súčasťou ťahu z Rakúska je ale poriadne preplnená. Kolónam kamiónov a autobusov sa v pracovné dni nevyhnete. Je tu navyše niekoľko úsekov v rekonštrukcii, takže množstvo kilometrov absolvujete v zúženom profile. Našťastie, časté zápchy nás minuli. Inak tu môžete stratiť aj hodinu. Podobne „husté“ to môže byť na obchvate A0 okolo Budapešti. Ak ho však už absolvujete, a zamierite diaľnicou A1 na juh, čaká vás absolútne pokojná jazda až po hraničný prechod Roszke. To budete mať na odometri z Bratislavy zhruba 370 km. Košičania zas 420.

 Tu môžu začať problémy, najmä v exponovaných časoch sezóny. Prísni boli Maďari aj Srbi. Predložiť sme museli doklady, dokonca aj tie od auta. Batožinový priestor tentoraz colníci nekontrolovali. Vybavení sme boli za 20 minút. Na prechod sme prišli približne o 19.00. Ak však cestujete v najviac frekventovaných dňoch, stojí zato, odbočiť na cestu č. 5 a prejsť hraniu starým prechodom, ktorý je určení len Srbom a občanom EU. Nocľah sme mali vybavený v Novom Sade, druhom najväčšom meste Srbska, mimochodom, známom aj slovenskou populáciou. Od hraníc je Novi Sad vzdialený 128 km. Lepšie je však urobiť prvý deň väčšiu časť trasy, prejsť až do Bulharska a prespať kdesi v Sofii. Nám to ale inak nevychádzalo. Druhý deň sme pokračovali smerom na Belehrad./Agentury/

X X X

Opitá česká turistka spadla v Rimini z hotelového balkóna

Česká turistka (48) v talianskom letovisku Rimini v podnapitom stave spadla z hotelového balkóna a skončila s vážnymi zraneniami v nemocnici. S odvolaním sa na zdroje z nemocnice to v sobotu napísala agentúra ANSA.

 Žena, ktorej meno nebolo zverejnené, podľa talianskych médií spadla z výšky siedmich metrov na chodník a do nemocnice bola prevezená sanitkou. Utrpela vážne zranenia.

Lokálny spravodajský server Newsrimini uviedol, že nešťastie sa stalo v piatok okolo 23:00 SELČ a že na mieste zasahovali karabinieri. Podľa predbežných informácií išlo o nešťastnú náhodu spojenú s nadmernou konzumáciou alkoholu./agentury/

X X X

Rusko pri piatkovom útoku na Dnipro zasiahlo veliteľský post

Kyjev oznámil, že pri útoku bola poškodená bytovka a niekoľko ďalších budov, pričom zranenia utrpelo deväť ľudí.

Ruské sily zasiahli v piatok veliteľský post pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro v Dnepropetrovskej oblasti, oznámilo v sobotu ruské ministerstvo obrany. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Večer 28. júla zaútočili ruské sily vysokopresnými zbraňami na veliteľský post ukrajinských ozbrojených síl v Dnepropetrovsku,“ uviedol ruský rezort obrany, pričom použil niekdajší názov mesta. Dodal, že pri útoku boli zasiahnuté vytýčené ciele.

Kyjev v piatok oznámil, že pri útoku na Dnipro bola poškodená bytovka a niekoľko ďalších budov, pričom zranenia utrpelo deväť ľudí.

„Dnipro, piatok večer – bola zasiahnutá výšková budova a budova Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU). Znova ruský raketový teror.“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko v piatok zase oznámilo, že nad Rostovskou oblasťou ležiacou na juhu Ruska zachytilo a zostrelilo dve ukrajinské rakety. Najmenej 15 ľudí pritom podľa Moskvy utrpelo zranenia pri výbuchu, ktorý spôsobili padajúce trosky rakiet, pripomína AFP, aktuality.sk

X X X

Vlastník reťazca s lacným oblečením skrachoval, cez 100 predajní má aj na Slovensku

 Matka spoločnosti Pepco ide po dlhých rokoch v kríze do krachu. Akcionári spoločnosti Steinhoff International na mimoriadnom valnom zhromaždení rozhodli o zrušení spoločnosti. Informáciu priniesla agentúra Bloomberg s tým, že iné východisko nebolo.

 Do problémov sa dostala ešte na konci roka 2017, keď účtovná kontrola objavila nezrovnalosti a zo svojej funkcie musel odísť šéf podniku Markus Jooste. Spoločnosť čelila vyšetrovaniu v niekoľkých krajinách. Vyšetrovanie odvtedy odhalilo účtovné podvody.

Problémy spoločnosti Steinhoff International by nemali ovplyvniť prevádzku reťazca s lacným oblečením. „Pre vylúčenie pochybností by sme vás chceli informovať, že táto udalosť nebude mať vplyv na skupinu Pepco NV (Pepco) Group , ktorá je už niekoľko rokov oddelená od Steinhoffu,“ vyhlasujú predstavitelia spoločnosti pre poľský spravodajský portál.

Pepco je reťazec s lacným oblečením, hračkami alebo domácimi potrebami. Bol založený v Poľsku v roku 1999. Na Slovensku má 142 predajní./agentury/

X X X

Poľsko, Litva a Lotyšsko hrozia zatvorením hraníc s Bieloruskom, dôvodom sú vagnerovci

Poľsko okrem toho obviňuje Bielorusko z toho, že na ich spoločných hraniciach umelo vytvára migračnú krízu.

Poľsko, Litva a Lotyšsko by sa mohli spoločne rozhodnúť zavrieť svoje hranice s Bieloruskom, ak by tam došlo k nejakým závažným incidentom zo strany ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Povedal to vo štvrtok poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Ak dôjde k vážnym incidentom s účasťou Vagnerovej skupiny na hraniciach krajín NATO a EÚ, ako sú Poľsko, Litva alebo Lotyšsko, nepochybne podnikneme spoločnú akciu,“ povedal Kamiňski.

„Nevylučujem, že ak sa rozhodneme, že je to v danej chvíli správna reakcia, budeme smerovať úplnej izolácii Bieloruska,“ doplnil poľský minister.

Poľsko, ktoré je členskou krajinou NATO, sa 19. júla rozhodlo presunúť časť svojich armádnych jednotiek zo západu na východ krajiny. Dôvodom bola prítomnosť žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny na území susedného Bieloruska, ako aj ich spoločné cvičenia s bieloruskými vojakmi, ktoré prebiehali neďaleko poľských hraníc.

O dva dni neskôr obvinil ruský prezident Vladimir Putin Poľsko z územných ambícií v niekdajšom Sovietskom zväze. Vyhlásil tiež, že akákoľvek agresia voči Bielorusku bude považovaná za útok na Rusko, pripomína Reuters.

 Poľsko, ktoré popiera akékoľvek územné ambície v Bielorusku, poskytuje útočisko odporcom režimu Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Varšava sa zároveň stala jedným z najvernejších podporovateľov Kyjeva po tom, čo Rusko vo februári 2022 na Ukrajinu zaútočilo.

Reuters pripomína, že cestná doprava medzi Poľskom a Bieloruskom je od februára obmedzená vzhľadom na zhoršujúce sa vzťahy oboch krajín.

Poľsko okrem toho obviňuje Bielorusko z toho, že na ich spoločných hraniciach umelo vytvára migračnú krízu, a to tak, že tam priváža migrantov z krajín Blízkeho východu či Afriky. Minsk to popiera, aktuality.sk

X X X

Americká a európska centrálna banka možno naposledy zvýšili sadzby a americké technologické firmy hlásia výsledky

Vo svete sme sa možno dočkali konca zvyšovania úrokových sadzieb, čo by pre ekonomický vývoj malo byť pozitívne. V USA sa toho ale deje viac a zaujímavý obraz o americkej ekonomike priniesli v rámci zverejňovania svojich hospodárskych výsledkov aj veľké americké technologické spoločnosti.

FED aj ECB zvyšujú sadzby o 25 bázických bodov

Svetové ekonomiky zápasia posledné roky s vysokou infláciou a centrálne banky s ňou bojujú pomocou zvyšovania úrokových sadzieb. V priebehu týždňa zasadali hneď dve dôležité centrálne banky – tá americká a európska. Obe zvýšili úrokové sadzby o 25 bázických bodov a obe sa vyjadrili, že ďalšie prípadné zvyšovanie bude závisieť od dát, ktoré prídu z ekonomík. Je teda možné, že úrokové sadzby budú ešte rásť, alebo rásť ale nie na ďalšom zasadnutí, ale je tiež možné, že už ostanú nezmenené.

V rámci USA sa sadzby už teraz nachádzajú na 22 ročných maximách a ich ďalšie zvýšenie by mohlo zabrzdiť americkú ekonomiku. FED má do ďalšieho zasadania priestor pozrieť sa na viacero dôležitých dát v oblasti nezamestnanosti a inflácie a na základe nich pristúpiť k ich zvýšeniu alebo ponechaniu sadzieb sa súčasnej úrovni.

ECB zvyšovala sadzby tiež a v rámci Eurozóny sa dokonca nachádzajú na historicky najvyšších úrovniach, keďže podľa nej ceny rastú stále príliš rýchlo. Depozitná sadzba ECB je momentálne na 3,75 %, čo predstavuje najvyššiu hodnotu od roku 2001, kedy bola sadzba rovnaká. V Eurozóne išlo už o deviate zvýšenie sadzieb v rade.

ECB v rámci komentára povedala, že nebude sadzby dvíhať ďalej automaticky, ale nastaví ich tak, aby boli dostatočne reštriktívne. To, či sadzby v USA či EÚ budú ešte mierne rásť, rozhodnú teda dáta.

Americké technologické firmy hlásia výsledky

Výsledková sezóna sa naplno rozbieha a v priebehu týždňa svoje hospodárske výsledky hlásili aj veľké technologické spoločnosti, medzi ktoré patrí Microsoft, Alphabet či Meta.

Najväčšou firmou bol Microsoft. Ten síce prekonal odhady v oblasti ziskov aj tržieb, avšak v rámci sprievodných komentárov priniesol niekoľko varovných signálov. Microsoft prevádzkuje totiž jednu z najväčších cloudových služieb – Microsoft Azure. Ten je druhým najväčším cloudom hneď po Amazon Web Services. Cloudy ako také zažívali posledné roky veľký rozmach, avšak rast tohto trhu sa spomaľuje, čo potvrdil aj Microsoft.

Firma má okrem toho problém aj v segmente počítačov. Tento trh zažil veľký boom po príchode covidu, kedy ľudia vo veľkom začali obmieňat svoje počítače. Trh sa ale nasýtil a spolu so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou ich ľudia začali nakupovať menej. Tieto faktory prispeli k tomu, že Microsoft vydal na aktuálny kvartál o niečo horší výhľad, ako sa pôvodne čakalo.

Alphabet priniesol pre investorov dobré výsledky, keďže firma prekonala očakávania analytikov v oblasti dosiahnutého zisku aj tržieb. Tržby medziročne rástli o 7,1 % a celkovo dosiahla materská spoločnosť Googlu zisk vyše 18 miliárd USD.

Pri Alphabete boli obavy o stav trhu s reklamou, keďže väčšina jeho tržieb pochádza práve z oblasti reklamy. Posledné kvartály mal problém aj YouTube, kde firma evidovala pokles tržieb. Tentokrát to však bolo inak, Alphabet dosiahol vyššie tržby vo všetkých dôležitých segmentoch a do zisku sa dostal dokonca už aj pri svojom cloude, ktorý využívajú mnohé iné spoločnosti.

Treťou veľkou technologickou spoločnosťou, ktorá zverejňovala svoje výsledky, bola Meta. Pod ňu patria sociálne siete Facebook, Instagram, WhatsApp či Messenger.

Meta má, podobne ako Alphabet, takmer všetky svoje tržby z reklamného trhu a aj ona potvrdila, že sa reklama pomaly spamätáva z ťažkyćh predchádzajúcich kvartálov. Meta prekonala asi všetky očakávania – v oblasti tržieb, ziskov, aktívnych používateľov a dokonca aj zlepšila výhľad na aktuálny kvartál.

 Americké prezidentské voľby sa pomaly blížia a jedným z nádejných vyzývateľov Donalda Trumpa v rámci republikánskej strany je Ron DeSantis. Tomu ale volebné preferencie klesajú a ak sa chce uchádzať o pozíciu republikánskeho volebného lídra, bude musieť zmeniť taktiku v kampani.

Ak by sme mali určiť jednu krajinu, ktorá sa stala symbolom pre rozmach elektromobilov, bolo by to Nórsko. To si môže dovoliť dotovať nákupy elektromobilov paradoxne aj vďaka svojmu veľkému ropnému bohatstvu, avšak štedré dotácie pomaly končia a obyvatelia sa budú musieť od nich odnaučiť.

Čína bola posledné dekády synonymom ekonomického rozmachu. Posledné roky sa však problémy krajiny kopia, aktuality.sk

X X X

Šarapovová? Najhorší športovec, aký kedy vyhral grandslam! A povedal by som jej to aj osobne

Počas svojej dlhoročnej kariéry pracoval s viacerými tenistami. Agent Max Eisenbud pre Tennis Podcast porozprával aj o Marii Šarapovovej, ktorej „vďačí za všetko“.

Maria Šarapovová sa stala v roku 2004 víťazkou Wimbledonu.

Jeho spolupráca s ruskou tenistkou sa začala, keď mala jedenásť rokov a necelé tri mesiace po oslave sedemnástych narodenín sa už stala wimbledonskou šampiónkou.

„Tam odštartovala moja kariéra. Prišiel som sem ako mladý agent a taký idiot, no keď 4. júla vyhrala Wimbledon, zrazu nastala neuveriteľná explózia. Bol to veľmi zvláštny moment, ktorý všetko zmenil.

Nedalo sa naň vopred pripraviť. Mal som šťastie, že sme spolupracovali už od jej jedenástich rokov, stretli sme sa v správnom čase na správnom mieste,“ vravel Eisenbud.

 Dodal, že nešlo výhradne o Šarapovovej tenisové zručnosti, vďaka ktorým vynikala, no najmä obetavosť, vôľu a mentálnu silu.

Okrem toho sa pripravovala na profesionálny kolotoč už ako tínedžerka a vďaka tomu jej skoré grandslamové víťazstvo nebolo až takým šokom. Eisenbud jej z pozície agenta pomohol vyrovnať sa s touto situáciou.

„Ľuďom vždy hovorím, že pravdepodobne je najhorším športovcom, aký kedy vyhral grandslamový turnaj. Povedal by som to aj vtedy, keby tu bola. (smiech) Nevedela hádzať, prihrávať, nemala cit, ale svojou vôľou dosiahla cieľ.

Čo sa týka mentálneho hľadiska, podľa mňa bola najsilnejšou hráčkou a z tohto ponímania patrí medzi najväčších šampiónov. Aj keď nemala také športové kvality ako ostatní,“ doplnil.

Skúsenosť má aj s Emmou Raducanuovou, nečakanou víťazkou US Open 2021, a môže tak porovnávať.

„Šarapovová bola na svoje úspechy pripravená lepšie ako Raducanuová. Ľudia podľa mňa zabúdajú, že Maria bola vo Wimbledone nasadená. Ako 16-ročná bola svetovou trinástkou.

Zrejme nepomyslela na to, že vyhrá Wimbledon, no bola už dosť slávna. Na takého veľké podujatie sme sa pripravili,“ dodal Eisenbud.

Myslel aj na Šarapovovej marketingový potenciál a predostrel svoju filozofiu.

 „Ak veríte v hráča, neberte peniaze hneď, oplatí sa trochu počkať. Ako agent sa mi ťažko zaspáva pri vedomí, či som napríklad nejakú zmluvu neuzavrel príliš skoro.

Ak by napríklad istá spoločnosť podpísala zmluvu so Šarapovovou pred Wimbledonom a ponúkla jej 5000 dolárov, na čo by som prikývol, a po Wimbledone by mohla dostať 300 000, nedalo by mi to pokoj.

S Mariou a jej otcom sme sa o prichádzajúcich ponukách rozprávali, ale radšej sme ich odmietli, lebo sa čoskoro mohlo stať niečo veľké. A ak k tomu príde, mohli by sme to využiť,“ spomínal agent.

Šarapovová podľa neho vedela, čo chce v biznise, na kurte aj mimo neho a šla si za tým. „Úžasná mladá dáma,“ pochválil dnes 36-ročnú niekdajšiu hráčku./agentury/

X X X

Gruzínec napadol v reštaurácii v Bratislave nožom hosťa, obvinili ho

Dvadsaťosemročný Gruzínec napadol v piatok (28. 7.) v noci v jednej z bratislavských reštaurácií nožom muža. Ten sa ho snažil vyviesť zo súkromnej akcie. Polícia páchateľa obvinila z trestného činu výtržníctva, informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

„Mamuk M. sa v piatok okolo 00.10 h snažil do reštaurácie opakovane dostať aj po upozornení, že je tam uzavretá spoločnosť. Svoje agresívne správanie a vulgárne vyjadrovanie smeroval na personál reštaurácie, ako aj jej hostí,“ priblížila.

V reštaurácii sa potom stretol s hosťom, ktorý ho tiež vyzval na odchod. „Mamuk na výzvu zareagoval vytiahnutím noža z vrecka nohavíc, ktorým sa na muža zahnal do oblasti brucha,“ povedala hovorkyňa.

Páchateľ následne ušiel na spoj mestskej hromadnej dopravy, no našla ho tam policajná hliadka. „Muž javil známky požitia alkoholu a odmietal s hliadkou polície spolupracovať,“ povedala Šimková. Polícia Mamuka obmedzila na osobnej slobode, eskortovala ho na príslušné policajné oddelenie a obvinila ho z trestného činu výtržníctva. Hrozí mu trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky./agentury/

X X X

Americkému čipovému priemyslu hrozí nedostatok kvalifikovaných pracovníkov

Počet zamestnancov v americkom čipovom priemysle by sa mal do konca dekády zvýšiť na 460-tisíc zo zhruba 345-tisíc v tomto roku.

Výrobcom čipov v Spojených štátoch môže do roku 2030 chýbať viac ako 100-tisíc kvalifikovaných pracovníkov. Ukázala to tento týždeň štúdia Asociácie polovodičového priemyslu (Semiconductor Industry Association, SIA) a Oxford Economics. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Podľa výsledkov štúdie počet zamestnancov v americkom čipovom priemysle by sa mal do konca dekády zvýšiť na 460-tisíc zo zhruba 345-tisíc v tomto roku. Ale školy v USA vzhľadom na počty absolventov neprodukujú dostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorí by naplnili tieto potreby.

Štúdia bola uverejnená v čase, keď americká administratíva pracuje na posilnení domáceho sektora čipov. Zákon o čipoch, ktorý vyčleňuje peniaze na nové miesta vo výrobe, výskume a vývoji, by mal byť podpísaný 9. augusta.

Ministerstvo obchodu bude dohliadať na dotácie pre výrobcov v rámci tohto zákona a spoločnosti ako Intel Corp, Taiwan Semiconductor Manufacturing Co (TSMC) a Samsung Electronics už oznámili, že o ne požiadajú. Zákon počíta tiež s 25-% investičným daňovým úverom na výstavbu nových tovární na čipy, ktoré vytvoria pracovné miesta, uviedla asociácia SIA.

Predpokladaný nedostatok kvalifikovaných ľudí zahŕňa informatikov, inžinierov a technikov. Zhruba polovica budúcich pracovných miest v čipovom priemysle budú inžinieri.

„Toto je problém, ktorému čelíme už dlho,“ povedal prezident SIA John Neuffer.

Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov pre čipový priemysel je súčasťou väčšieho nedostatku absolventov technických a vedeckých odborov v oblasti informatiky, matematiky či fyziky v USA. Do konca roka 2023 môže zostať neobsadených 1,4 milióna pozícií v týchto odboroch, tvrdí štúdia, akuality.sk

X X X

Opustite rýchlo Haiti, vyzvali Spojené štáty amerických občanov

 Spojené štáty nariadili americkým občanom i väčšine vládnych zamestnancov a ich rodinným príslušníkom opustiť čo najskôr karibský ostrov Haiti, ktorý dlhodobo čelí nestabilnej bezpečnostnej situácii a tá sa prudko zhoršuje, informovala agentúra AFP.

 Ľudia vyhnaní ozbrojenými gangmi zo svojich domovov v štvrti Tabare odpočívajú pred americkým veľvyslanectvom v Port-au-Prince na Haiti v utorok 25. júla 2023.

Americký rezort diplomacie vo štvrtok večer zároveň vyzval občanov, aby na tento ostrov necestovali. Bezprostredný dôvod pre zavedené opatrenia však zatiaľ nie je známy.

Vláda USA má podľa vlastných vyhlásení veľmi obmedzené možnosti pomáhať Američanom na Haiti. Varovala, že únosy na tomto ostrove sú rozšírené a ich obeťami sú často aj americkí občania. Medzičasom haitské ministerstvo zdravotníctva potvrdilo aj vypuknutie cholery.

Protesty, pálenie pneumatík a blokády ciest sú podľa USA časté, nepredvídateľné a môžu prerásť do násilia.

Zamestnanci veľvyslanectva USA v hlavnom meste Port-au-Prince žijú pod prísnymi bezpečnostnými opatreniami, napríklad sa musia zdržiavať výlučne v chránenej obytnej zóne, majú zakázané prechádzať sa po hlavnom meste alebo používať verejnú dopravu či taxíky.

AFP približuje, že približne 80 percent územia Port-au-Prince ovládajú gangu. Násilnosti, vrátane únosov s cieľom získať výkupné či ozbrojené lúpeže, sa naďalej stupňujú.

Americké ministerstvo zahraničných vecí varovalo, že od apríla v dôsledku preťaženia haitských bezpečnostných zložiek stúpol počet osôb zabitých davom, ktorých pokladal za zločincov.

Šéf Organizácie spojených národov (OSN) António Guterres a haitský prezident Ariel Henry dlhodobo volajú po medzinárodnom zásahu, ktorý by pomohol polícii na ostrove.

Hoci Guterres vyzval na nasadenie síl iných ako OSN, bezpečnostná rada ho požiadala, aby do polovice augusta predložil správu o všetkých možnostiach vrátane misie pod vedením organizácie.

Niekoľko krajín vyjadrilo tejto myšlienke podporu, hoci žiadna z nich sa neponúkla takúto misiu viesť. Podľa expertov to súvisí najmä s nevydarenými misiami, ktoré sa už na ostrove Haiti uskutočnili./agentury/

X X X

Jurkemik: Mám penziu zo Švajčiarska. Inak by som robil na vrátnici

Z majstrovstiev Európy 1976 má zlato a o štyri roky neskôr si z Talianska priviezol bronz. Na oboch šampionátoch bol úspešný v pamätných penaltových rozstreloch.

 Ladislav Jurkemik (vpredu) sa teší v Neapole so spoluhráčmi po zápase o bronz na ME 1980.

Zahral si aj na majstrovstvách sveta 1982. Väčšinu kariéry prežil v Interi Bratislava, na sklonku kariéry aj vo Švajčiarsku – v St. Gallene a FC Chur. Po jej skončení pôsobil ako tréner vo viacerých slovenských tímoch, ale aj vo Švajčiarsku a Rakúsku.

V rokoch 2002 a 2003 viedol slovenskú reprezentáciu. Legenda československého a slovenského futbalu Ladislav Jurkemik pred pár dňami oslávil sedemdesiatku.

X Mali ste na krku už takmer šesťdesiatku a ešte ste hrávali futbal za Plavecké Podhradie. Ako ste na tom aktuálne s kondíciou?

Pred mesiacom som si zahral v jednej dedine neďaleko Českých Budějovíc za starých pánov. Stretli sa bývalé futbalové esá, aj viacerí majstri Európy z roku 1976. Vydržal som na ihrisku celý zápas, čo bolo dvakrát tridsať minút. Stále sa zúčastňujem na rôznych exhibičných stretnutiach. Ale aktuálne sa zotavujem po operácii.

X Prispel k tomu zápas, ktorý ste hrali niekoľko dní predtým?

To nie, mal som problémy s pruhom. Najskôr mi povedali, že ma budú operovať až v septembri, lebo nemajú sestričky. Našťastie, ako bývalý reprezentant mám stále medzi lekármi zopár kamarátov, vybavili mi termín v ružinovskej nemocnici. Som rád, že to už mám za sebou.

 X Zostalo vám z futbalových čias veľa priateľov?

Skôr známych, dobrých priateľov nikdy človek veľa nemá. Najviac sa ich ku mne hlásilo, keď sme získali titul majstrov Európy, keď som bol aktívny hráč. A potom, keď som viedol reprezentáciu. Najvernejší zostávajú stále. Občas sa stretávam aj s bývalými spoluhráčmi. Pri rôznych príležitostiach, výročiach, s Lacom Petrášom, s ktorým som prežil veľa sezón na Pasienkoch, si dám kávu každý týždeň. S ďalšími sa vídavam v Dunajskej Lužnej, kam chodíme na zápasy Interu.

Inter, jeden z najúspešnejších futbalových klubov v slovenskej histórii, ktorý aj v samostatnej ére zbieral tituly a poháre, stratil pôvodný domov a prežíva už dlhšie výkonnostný pád. Pôsobil v Stupave a teraz v Dunajskej Lužnej. Ako vnímate túto situáciu?

Je to zrada na Interi. Podpísali sa pod ňu aj politici a bratislavskí poslanci. Je hanba, že roky nie sú schopní pomôcť úspešnému klubu, že sa nenašli v meste náhradné priestory, kde by mohol pokračovať v činnosti. Výrazne prispeli k likvidácii klubu s obrovskou tradíciou, históriou, veľkými hráčmi. Hlavné mesto prišlo o derby Slovan – Inter, tie mali vždy veľký náboj a predstavovali aj kvalitu.

X V oboch pôsobilo veľa reprezentantov, ktorí tvorili základ národného tímu. Oporami Slovana boli v tom období Vencel, Pivarník, Čapkovičovci, Jokl, Masný… Ako ste vychádzali?

Vládla medzi nami veľká rivalita. Ale iba na ihrisku. V zápase sme si nič nedarovali. Ale keď sme nestáli proti sebe ako súperi, vychádzali sme dobre. V reprezentácii sme boli spoluhráči a utvorili sme výbornú partiu. V tom čase vládla úplne iná atmosféra.

 X V čom?

Športovci držali spolu, pravidelne sme sa stretávali. Mali sme veľa kamarátov medzi hokejistami, basketbalistami, cyklistami, v Interi bola silná ženská hádzaná. Navzájom sme si vymieňali lístky na zápasy. Hokejista Ivan Grandtner nám venoval desať vstupeniek na ich zápas a my sme mu dali recipročne na náš. Navzájom sme sa chodili povzbudzovať, žičili si.

V najslávnejšom derby v júni 1975 ste nechýbali ani vy. Inter a Slovan, susedné tímy, ktoré delila len Bajkalská ulica, bojovali v poslednom kole sezóny v priamom súboji o titul na nabitých Pasienkoch. Belasí vyhrali 4:2 a stali sa majstrami…

Od tohto zápasu uplynie čoskoro polstoročie, ale ľudia, najmä zo staršej generácie, si naň stále spomínajú. Práve dnes som sa stretol s jedným fanúšikom a pripomenul mi ho. Bola to veľká futbalová oslava, podľa mňa najlepší futbal, aký sa v meste v lige hral./agentury/

X X X

Keby sme mali vtedy v Bratislave Maracanu, bolo by vypredané. Hrali sme v tom čase pekný futbal, podľa mňa krajší ako slovanisti. Jediné, čo nám bolo ľúto, že sme to nedotiahli k titulu.

 Z čoho ste mali najväčšiu radosť?

Na naše zápasy chodilo veľa ľudí a po nich nám tlieskali. Dostal som všelijaké metále, aj štátne aj športové, ale z nich som nič nikdy nemal, žiaden osoh. Nejaký čas som pôsobil vo Švajčiarsku a priznali mi primeraný dôchodok k tomu, čo som tam odrobil. Pomohlo mi to, inak by som si doma na staré kolená privyrábal ako informátor na vrátnici. Tak to robia mnohí bývalí športovci.

Keď som si doma vybavoval dôchodok, vraveli mi, že mám byť spokojný, že beriem peniaze aj z cudziny. Ale ja som nereprezentoval Švajčiarsko, ale Československo, argumentoval som. Nesťažujem sa, len to konštatujem. Odmenu som dostával od fanúšikov, v ich priazni a uznaní. Za to im ďakujem./agentury/

X X X

Aj dve pivá týždenne môžu viesť k závislosti. Ideálna prevencia abstinencia?

 Liečba závislosti sa začína už vtedy, keď sa príde s odborníkom poradiť rodinný príslušník, ktorého daná situácia trápi, hovorí terapeutka Jana Žemličková.

Závislým sa venuje vyše 35 rokov. Jana ŽEMLIČKOVÁ, terapeutka a riaditeľka Sanatória AT, ktoré sa zameriava na prácu so závislými, sa za tie roky stretla s tisíckami životných príbehov, do ktorých zasiahol alkohol, drogy či nelátkové závislosti, ako je gambling.

Hoci v spoločnosti prežíva mýtus, že ľudia si za toto ochorenie môžu sami, odborníčka vysvetľuje, že prípady, keď sa závislý zriekne užívania jediným poctivým rozhodnutím, sú len výnimkami. Človek zvyčajne ani nerozozná moment, keď sa stane závislým.

„Závislosť je však možné rozpoznať podľa veľmi jednoduchej schémy: ak mi užívanie spôsobuje abstinenčné príznaky, som závislý,“ prízvukuje v rozhovore.

X Dá sa povedať, prečo sa ľudia stanú závislými?

Každý človek je jedinečný od odtlačku prsta cez vlastný príbeh až po schopnosť prežívať emócie. Závislosť môže byť vyvolaná nenaplnenosťou v živote. Môže to však byť aj genetická predispozícia, pri ktorej má človek isté označenie na chromozóme, ktoré charakterizuje jeho rizikovosť k závislosti. Toto označenie vedie k poruche prevodov v mozgu a nastupuje prehnaná žiadostivosť po droge pri látkových závislostiach alebo po zážitku pri nelátkových závislostiach.

Okrem toho je v mozgu porušené aj prevodové jadierko, ktoré má na svedomí homeostázu, teda limity.

X Dokáže človek rozoznať moment, keď sa stáva závislým?

Nedokáže. Závislosť je však možné rozpoznať podľa veľmi jednoduchej schémy: ak mi užívanie spôsobuje abstinenčné príznaky, som závislý. Abstinenčné príznaky variujú od delíria pri alkoholovej závislosti až po zlú náladu, keď nedostanem svoju drogu.

Mala som aj kuriózne prípady, napríklad klienta, ktorý bol vodičom kamiónu a robil päť- až šesťdňovné okruhy. Vždy keď sa z nich vrátil domov, dal si jedno maximálne dve pivá. Po deviatich či desiatich rokoch sa mu stalo, že keď prišiel domov a nemal pivo, začal sa neprimerane správať k veciam okolo sebe a k manželke. Zistil, že to nie je normálna reakcia a naozaj išlo o abstinenčný príznak.

X Prichádzajú za vami ľudia aj preventívne alebo väčšinou až vtedy, keď ich závislosť pripraví o všetko?

Počas svojho pôsobenia som mala len dva prípady, keď sa prišiel klient poradiť, či je závislý. Paradoxne pri jednom išlo o rizikovú konzumáciu a druhý ani nebol závislý. Takáto prevencia však v našej spoločnosti nefunguje. Ideálna prevencia je nepiť, vtedy má človek istotu.

X Na závislých časť spoločnosti nazerá, akoby si za svoje ochorenie mohli sami a vyliečenie majú vo vlastných rukách. Ako to je v skutočnosti?

Dokonca by som povedala, že tak na nich nazerá väčšina spoločnosti. Ak by mali vyliečenie vo vlastných rukách, nepotrebovali by sme liečebne, resocializačné zariadenia ani doliečovanie. Sú však aj výnimky, že sa závislý užívania zriekne jedným poctivým rozhodnutím.

V globále je však spoločnosť v tomto zmysle nepoučiteľná, zakonzervovaná v chronickej pasivite. Ak vidím, že niekto nadmerne pije a spôsobuje mi to nepríjemné pocity, mám daného človeka na tento problém upozorniť a snažiť sa ponúknuť mu riešenie, čiže liečbu. A keď odmietne, je správne prísť sa poradiť k odborníkovi o tom, ako naštartovať jeho motiváciu na liečbu.

Nehovoriac o tom, že ešte aj dnes v mnohých rodinách váhajú pred zverejnením, že sa ich člen lieči zo závislosti.

 X Pomohlo by podľa vás tejto téme, keby sa odtabuizovala a bolo by normálne verejne priznať, že človek bojuje so závislosťou, prípadne je abstinujúci závislý?

K žiadnej chorobe nie je potrebné priznávať sa. Keby však mal každý záujem načrieť do svojho sveta, ak s alkoholom v nejakej rovine komunikuje, mimoriadne by to ozdravilo spoločnosť.

Keď idete na WC, nikto sa vás nepýta, čo tam idete robiť. Je to každého osobná vec. Ale keď nepijete, zaujímajú sa o vás tak intenzívne, že keď odmietnete, stávate sa podozrivým, neprispôsobivým, a to len preto, lebo nepomáhate legalizovať konzum ostatných.

Abstinencia so sebou prináša stigmu, pretože do spoločnosti vracia chudáka, ktorý má vynútené nepitie, pretože piť je normálne, slušné, zdvorilé, dokonca to má postavenie rituálu ako jedna z najvyšších spoločenských hodnôt.

X Hovoríte o komunikácii s alkoholom. Čo to znamená v praxi?

Znamená to, že človek má alkohol za kamaráta, že sa naň teší, že má radosť, keď si predstaví, že po návrate domov si otvorí fľašku. Dokonca je až taký veľký kamarát, že vzťah k nemu sa stupňuje. Napríklad závislí od drog najprv začínajú v partiách a rozdelia sa. Potom si už každý z nich začne strážiť svoju dávku, lebo vedia, čo potrebujú a neskôr sa už nechcú deliť aj preto, že nemajú peniaze.

To sa pri alkohole deje menej alebo takmer vôbec, pretože je dostupnejší aj finančne, je v obchodoch a je legálny. My síce máme väčšinu drog zakázaných, ale kto to rešpektuje? Droga je silnejšia, dokonca silnejšia než zákon.

S alkoholom však komunikuje každý, kto pije. Závislí s ním komunikujú nadštandardne. Dá sa povedať, že to je kamarát, ktorého keď si nevybavíš, opustí ťa až v hrobe.

X Prečo sa práve na diagnózu závislosti viaže taký pocit hanby, že o nej ľudia nechcú hovoriť?

Každý človek pociťuje hanbu ako zlyhanie. Nemusí ísť o žiadnu diagnózu, ale o to, že mu nejaký omyl alebo zlé rozhodnutie prinieslo do života bolesť. Hanba je ešte vrstva navyše. Viem, že som toto nemusel prežiť, zažiť, správať sa tak. To neuspôsobené správanie prináša až stigmu, lebo táto diagnóza je spoločnosťou neprijatá. Závislých ľudí je ľahké odsúdiť. Človek sa na to začne dívať inak, až keď sa ho to začne týkať.

Keď však človek musí začať riešiť „dieru do duše“, je to ťažké, lebo je veľmi boľavá, veľmi intímna a viaže sa na celý veniec problémov – napríklad vzťahy.

X Aké mýty podľa vás v spoločnosti prežívajú o závislostiach?

Sú mnohé teórie o pití, ktoré ospravedlňujú závislé správanie. Platí vždy tá, ktorá človeku najviac vyhovuje. Napríklad: keď nepiješ dva mesiace, nie si závislý, alebo kvalitný alkohol je zdravší, denná odporúčaná dávka ťa posilní, alebo aj také, s čím najčastejšie prichádzajú k nám do sanatória pacienti – nepijem pravidelne, nikdy nepijem ráno, pijem len pivo a sem-tam víno a mnoho ďalších. Inými slovami – kto chce piť, dôvod si nájde.

X Zo závislosti sa podľa niektorých dát podarí vyliečiť len siedmim percentám ľudí. Čo sú predpoklady na to, aby človek do konca života dokázal abstinovať?

Choroba vyvolaná závislosťou je naozaj veľmi komplikovaná, pretože ľudia by sa mali vzdať nielen návykového nadužívania, ale aj celkového „drogového“ správania. Znamená to, že musia spraviť veľa zmien v myslení a správaní aj v bežnom živote. Závislý človek stráca kontrolu nad sebou, nad svojimi emóciami, svojou dôstojnosťou a životom.

Existujú takzvaní smutní abstinenti, ktorí síce nepijú, ale neabstinujú s radosťou. Potom sú abstinenti, ktorí abstinujú z racionálnych dôvodov, napríklad kvôli práci, partnerovi či partnerke, ale najúspešnejší je abstinent, ktorý prijal, že má konflikt s alkoholom a získal voči nemu averziu. Základným predpokladom na to, aby sa tak stalo, je chcieť prijať liečbu.

Takže pri závislosti neexistuje jeden spôsob, ako sa z nej dostať?

Univerzálny prístup neexistuje. Významným ukazovateľom úspešného priebehu je napríklad spolupráca rodiny. Podpora blízkych v dodržiavaní pravidiel, ktoré závislému pomáhajú oslobodiť sa od únikov pred konfliktmi.

Mali sme jedného pacienta, ktorému manželka počas návštev tajne prepašovala do liečebne ploskačku, aby nebol taký smutný, keď sa tam musí liečiť. V takých prípadoch odporúčame vylúčiť kontakt s rodinou, čo sa vždy koná s ich súhlasom.

Rovnako sa nám stáva, že rodič rýchlejšie uverí doliečeniu u svojho dieťaťa, aj keď proces zmeny zápisu chybných kódov u neho nenastal. Takého pacienta či klienta, žiaľ, prepúšťame predčasne aj s upozornením, v čom je rizikový. Spolupráca odborníka, rodiny a pacienta či klienta je nenahraditeľná.

X Hovoríte o dôležitosti podpory rodiny. Prečo je taká podstatná?

Liečba sa začína už vtedy, keď sa príde s odborníkom poradiť rodinný príslušník, ktorého daná situácia trápi. Ľudia, ktorí majú blízkeho závislého, sú často nešťastní a čakajú, že s tým niečo urobí. A on toho nie je schopný, nemá dôvod, jemu je dobre.

X  V súvislosti s členmi rodiny sa hovorí aj o takzvanej spoluzávislosti. Ide o stav, keď rodinní príslušníci síce nie sú závislí, ale namiesto toho, aby blízkemu pomohli, posilňujú u neho svojím správaním závislosť.

Deje sa to napríklad vtedy, keď muž príde domov v podnapitom stave, ešte len dáva kľúčik do zámku a žena radšej ide do spálne a tvári sa, že spí. Vie, že pil, preto sa s ním nechce stretnúť.Alebo naopak, príde domov a hneď vyštartuje, nadáva mu a on to nevníma, lebo je intoxikovaný. Nemôže vnímať jej bolesť v tvári, nie je toho schopný. Vtedy je rozhovor neúčinný.

Človek musí vedieť, ako k takému človeku pristupovať a musí to robiť na základe krokov, ktoré smerujú k motivácii riešenia závislosti. Závislý človek potrebuje podanú ruku, porozumenie a hlavne pomoc od blízkeho, ktorému na ňom záleží.

X Vyliečiť sa zo závislosti je veľmi náročné, určite ste sa preto často stretávali s recidívami. Ako to na vás pôsobilo, nebolo to pre vás demotivujúce?

Mnohé recidívy sú len zamaskované „neporiadne pitia“ – pijúci zľahčuje svoje správanie, pretože chce piť. Recidíva nebýva ani vstupenkou do abstinencie, ako si ju mnohí ospravedlňujú a dokonca ju nazývajú súčasťou odvykania. Recidíva je vždy výsledkom série zlých rozhodnutí v procese liečby. Vždy záleží na človeku, aký motív na svoje správanie v sebe nachádza. Poctivo vybudovaný ochranný vzorec správania je zárukou stabilnej osobnosti, kde recidíva nemá miesto.

Ak človek usilujúci sa o abstinenciu bude robiť to, čo mu prospieva v jeho rozhodovaní, má veľkú nádej prežiť svoj život tak, ako túži. O recidívach viem niekedy skôr, ako prídu – nie sú pre mňa prekvapením, ktoré by ma demotivovalo. Naopak – predvídateľnosť u terapeuta predstavuje významnú devízu, ktorá môže v mnohom pomôcť, keď jej pacient či klient uverí. Terapeut by mal vedieť, keď takýto človek odchádza z liečby alebo z resocializácie, aký má potenciál prežiť ako abstinujúci. Vždy sa teším, keď sa mi občas moja menej optimistická predpoveď nevydarí.

Počas mojej praxe som pochopila, že závislému človeku treba dať predovšetkým lásku a ukázať mu jeho omyl. Ľútosť ani odsúdenie mu nepomôžu. Potrebuje lásku, pocit, že je hodný toho, aby ho mal niekto rád. Pomocná ruka je pre závislého veľmi dôležitá.

X Za desaťročia praxe ste sa stretli s tisíckami životných príbehov súvisiacich so závislosťou. Máte nejaký obľúbený prípad?

Obľúbený prípad je vždy ten, ktorý ma dobrý, optimistický priebeh a aj nádej na také pokračovanie. Tie smutné, ktoré sa hlboko vryjú do srdca, nie sú veľmi obľúbené, aj keď mnohé z nich majú aj dobrý koniec.

Jeden prípad mi však napadol. Nie je to tak dávno, sotva jeden rok. Bol piatok podvečer, keď mi zazvonil telefón, bolo už takmer pred koncom pracovného dňa. V slúchadle sa ozval hlas mladej ženy. Zanietene sa rozhovorila a oboznamovala ma so svojou predstavou o liečbe a požiadavkou, že má cez víkend čas, že by mohla prísť vyliečiť sa do pondelka. Jej záujmu skoncovať s užívaním som uverila, a tak som ju pozvala k nám. Dôvera je nesmierne dôležitá, nivelizuje mnohé trápenia a konflikty, ktoré prichádzajú. Samozrejme, priebeh liečby vyzeral celkom inak.

X Z ktorých závislostí sa človek lieči najťažšie?

Pri závislostiach vždy ide o život. Ide o chorobu, ktorá postihuje systém odmeňovania v mozgu a chorý človek sa toho nutkavého pocitu nechce vzdať. Nelátkové, ako aj látkové závislosti sa postupom času človeku celkom vymknú z rúk. Človek takto zaujatý aktivitou začína konať len preto, lebo si nevie inak poradiť s abstinenčnými príznakmi. Mozog diktuje a človek len otrocky plní príkazy.

X Čo je najlepšia prevencia pred vznikom závislostí?

Sú to napríklad záujmové aktivity, spoločne strávený čas v rodine, s kamarátmi v aktívnom tvorivom programe. V našom regióne by pomohla aj zmena spoločenských rituálov. Pri látkových aj nelátkových závislostiach bude vždy platiť, že každá dávka, za istých okolností, ak nie je s kontrolou a vo vhodnom prostredí, sa môže stať rizikovou, čo nie je možné vopred odhadnúť.

X Ak sa necítite dobre, nebojte sa kontaktovať linky pomoci, kde vám poradia a pomôžu:

Bezplatná a anonymná online poradňa pre mladých ľudí IPčko.sk (www.ipcko.sk), poradna@ipcko.sk

Krízová linka pomoci: 0800 500 333, www.krizovalinkapomoci.sk
Dobrá linka – špecializovaná linka pomoci pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením, www.dobralinka.sk, Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566

Linka pre nezvestné a sexuálne zneužívané deti: 116 000, Linka Detskej Dôvery: 0907 401 749, Online poradňa Ligy za duševné zdravie, www.dusevnezdravie.sk/online-poradna, Linka pomoci pre ľudí s problémami s alkoholom alebo drogami
02/ 5341 7464
Informačná linka pre ľudí užívajúcich návykové látky a pre ich rodiny/priateľov (Návrat-RDZO, po-pi: 10:00 – 16:00), 0904417230, 0910915559, aktuality.sk

X X X

V oblasti neďaleko starovekej gréckej Olympie vypukol požiar

Úrady z preventívnych dôvodov nariadili evakuáciu obyvateľov niekoľkých dedín.

Na Peloponézskom polostrove vzplanul v sobotu lesný požiar v blízkosti Olympie, dejisku starovekých olympijských hier. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Úrady z preventívnych dôvodov nariadili evakuáciu obyvateľov niekoľkých dedín nachádzajúcich sa severozápadne od Olympie. V oblasti boli uzavreté aj cesty. Pohotovostné zložky oznámili, že do boja s ohňom bolo nasadených 29 hasičov, päť lietadiel a vrtuľník.

Lesné požiare, ktoré už vyše týždňa sužujú Grécko, majú hasiči v sobotu už z veľkej časti pod kontrolou. Hasiči však stále zostávajú v pozore, pretože silný vietor ohrozuje situáciu.

Poháňané mimoriadne teplým počasím, suchom a silným vetrom spôsobili takmer dva týždne trvajúce požiare v čase vrcholiacej letnej turistickej sezóny v Grécku chaos. Z ostrova Rodos museli úrady evakuovať v dôsledku požiarov približne 20.000 miestnych obyvateľov i dovolenkárov. Stovky ďalších evakuovali i z ostrova Korfu.

Tieto lesné požiare si vyžiadali najmenej päť obetí a podľa odhadov Národného observatória v Aténach (NOA) zničili už takmer 50-tisíc hektárov lesa a vegetácie. Začiatkom tohto týždňa zahynuli i dvaja piloti, ktorých lietadlo havarovalo pri hasení požiarov na ostrove Eubója, aktuality.sk