Tisíce ľudí na Václavskom námestí v Prahe v sobotu protestujú proti vláde Petra Fialu. Mimoparlamentná strana Právo, Rešpekt, Odbornosť (PRO) Jindřicha Rajchla, ktorá demonštráciu organizuje, opäť žiada demisiu Fialovho kabinetu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Strana PRO vo svojom politickom programe sľubuje voličom splnenie 20 bodov. Dištancuje sa od Európskej zelenej dohody, Istanbulského dohovoru či prijatia eura a chce odstúpiť od dohody o obrannej spolupráci medzi ČR a Spojenými štátmi (DCA). Strana Právo, Rešpekt, Odbornosť tiež sľubuje vetovanie vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie a vytvorenie novej platformy s inými stredoeurópskymi štátmi.

„Jediná cesta k lepšej budúcnosti pre ČR je v spojení so stredoeurópskymi krajinami typu Slovenska, Rakúska, Maďarska, Srbska a vybudovanie si vlastnej cesty, ktorá nebude závislá ani na Západe, ani na Východe, ale bude sebavedomo presadzovať našu vlastnú národnú politiku,“ uviedol Rajchl vo videu, v ktorom pozýval ľudí na sobotnú demonštráciu.

Za marcovú demonštráciu čelili kritike vládnych predstaviteľov pre incident, keď sa po skončení oficiálneho protestu časť demonštrantov pokúsila vniknúť do budovy Národného múzea. Rozbúrený dav, ktorý chcel odstrániť ukrajinskú vlajku z fasády budovy, vtedy rozháňali ťažkoodenci, aktuality.sk

X X X

Poliaci chcú Nemecku predložiť účet za škody počas II. svetovej Hitlerovej vojny

 Poľsko chce nechať vyčísliť škody, ktoré krajine počas druhej svetovej vojny spôsobili jednotky vtedajšieho Sovietskeho zväzu.

 Poľský zlotý alebo len zlotý (poľ. złoty) je jednotka poľskej meny. Do obehu bol novo uvedený v roku 1924, keď nahradil poľskú marku.

Odhad by mal pripraviť tím odborníkov, ktorý bude verejnosti predstavený na budúci týždeň, oznámil počas týždňa podľa agentúry PAP námestník ministra zahraničia pre otázky reparácií Arkadiusz Mularczyk. Vlani Varšava zverejnila správu, v ktorej odhadla vojnové škody spôsobené nemeckým nacistickým režimom na 6,2 bilióna zlotých (približne 1,33 bilióna eur).

Podľa Mularczyka boli škody spôsobené Poľsku ZSSR „obrovské“ a je do nich nutné započítať nielen hmotné škody zapríčinené bojmi, ale tiež ulúpené umelecké diela, spreneveru fondov poisťovní a bankových vkladov alebo rabovanie sovietskymi jednotkami počas ťaženia Európou v roku 1945.

 Na prvej pracovnej verzii správy s odhadom škôd pracujú historici už niekoľko mesiacov, uviedol námestník. Podľa neho je pred nimi veľmi ťažká úloha, pretože Poľsko po vojne ako jeden zo satelitov Sovietskeho zväzu túto otázku nikdy neskúmalo. „Treba povedať, že začíname úplne od nuly,“ povedal Mularczyk. Nedá sa preto ani odhadnúť, kedy bude možné zverejniť prvé závery.

Sovietsky zväz napadol Poľsko v polovici septembra 1939, a to 17 dní potom, čo Hitlerove vojská prepadli krajinu zo západu. Nemecko a ZSSR konali v zhode na základe zmluvy o neútočení, takzvaného paktu Molotov-Ribbentrop z augusta 1939.

Tento rok v máji predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin povedal, že Varšava by mala Moskve vrátiť asi 750 miliárd dolárov investovaných v povojnovom období v Poľsku. Poľský premiér to ostro odmietol a označil to za propagandistic­kú hru.

Požiadavka na vojnové reparácie vo vzťahu k Nemecku Varšava oficiálne oznámila pred rokom. Vláda v Berlíne však dala opakovane najavo, že otázku odškodnenia považuje za uzavretú./agentury/

X X X

 Rektorka poľnohospodárskej univerzity v Nitre Halászová: Kvôli Volvu sme stratili najúrodnejšiu pôdu, pílime si pod sebou konár

 Po dlhom období bezstarostnosti si Slovensko uvedomilo svoju potravinovú zraniteľnosť. Pripomenuli ju najprv pandémia Covidu-19 a po ňom extrémy plynúce z klimatických zmien a tiež vojna na Ukrajine. „Poľnohospodárstvu treba vrátiť vážnosť, význam a prosperitu,“ hovorí rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Klaudia Halászová.

 Je poľnohospodárstvo a všetko, čo s ním súvisí od výroby potravín až po starostlivosť o krajinu, témou, ktorá by mala zaujímať slovenskú spoločnosť?

Nepochybne, najmä, ak si uvedomíme širšie súvislosti. Spomeňme si na to, čo sa dialo počas prvej vlny koronavírusu, keď sa zavreli hranice. Od najnižších po najvyššie poschodia spoločnosti, teda rodinami počnúc, poľnohospodármi, potravinármi, obchodníkmi pokračujúc a končiac parlamentom a vládou, sa všetci zamýšľali, či máme dosť potravín, ako dlho situáciu zvládneme. Po dlhom období bezstarostnosti sme si uvedomili nielen našu zraniteľnosť z hľadiska domácej výroby potravín, ale aj množstvo iných otázok.

X Akých predovšetkým?

Napríklad, ako hospodárime na pôde i s pôdou samotnou. Nemám na mysli len poľnohospodárov, ale aj náš vzťah k pôde, veď väčšina ľudí na Slovensku vlastní menší či väčší kus poľa, lesa či záhrady. Pandémia korony a spolu s ňou čoraz extrémnejšie prejavy klimatickej zmeny a najnovšie vojna na Ukrajine nás nútia po novom vnímať úlohu pôdohospodárstva v rozvoji krajiny. Je s ním spätá kvalita života a vôbec jeho udržateľnosť, je to otázka politická, ekonomická, ale aj etická.

 X Máme krátko pred voľbami. Rezonuje chlebová téma dostatočne?

Do popredia sa dostala predovšetkým otázka cien potravín. Stala sa vítaným nástrojom politického zápasu, my však potrebujeme diskusiu urobiť vecnou, vrátiť ju po voľbách na zem a venovať sa tomu, nie ako zázračne, ale ako všednou poctivou prácou rozhýbeme celý poľnohospodársko-potravinársky orchester od hráčov, ktorí ho tvoria, až po dirigenta – vládu. V tom vidím príležitosť aj príspevok univerzity.

Čo by mal urobiť vrcholový manažment krajiny pre to, aby sme mali nielen väčšie potravinové istoty vyrastajúce z dobrého hospodárenia slovenských poľnohospodárov a potravinárov, ale aby sa žilo lepšie v mestách a na vidieku?

Dnes sa veľa hovorí o vzdelanostnej ekonomike, o tom, ako sa pomocou nových technológií zmocniť príležitostí, ktoré sa ponúkajú. V tejto súvislosti sa opäť sústreďuje pozornosť na automobilový priemysel, elektromobilitu. Bez váhania sme uvoľnili opäť najúrodnejšiu pôdu pod výstavbu piatej automobilky. Mobilita naozaj hýbe spoločnosťou, na jej rozvoji sa podieľa významne aj naša univerzita, ale nepíľme si konár, na ktorom sedíme.

X Čo máte na mysli?

Musím pripomenúť, že poľnohospodárstvo je odvetvím, kde sa už dávnejšie bezprecedentným spôsobom využívajú najmodernejšie technológie umožňujúce efektívnejšie ako doteraz vyrobiť nielen dostatok kvalitných potravín, ale celkove lepšie hospodáriť s prírodnými zdrojmi, pôdou, vodou. Naša politika si to dostatočne nevšíma. Nemôžeme sa odtrhnúť od pôdy – základu krajiny, v ktorej žijeme. Treba ho, naopak, upevniť aj tým, že nebudeme neustále podceňovať poľnohospodárstvo a jeho potreby. Musíme si opraviť predstavu o tom, kto je moderný poľnohospodár, farmár, potravinár a veľa iných príbuzných profesií.

X Kto je teda moderný hospodár na pôde?

Zabudnime iba na vidly, špinavé montérky, v odvetví sa už dávno pracuje s inou technikou. Potrebujeme, aby toto poznanie viac rezonovalo v mysliach elity krajiny, a to najmenej z dvoch dôvodov. Po prvé, upriami to pozornosť na poľnohospodárstvo ako odvetvie využívajúce IT technológie, digitalizáciu a najnovšie trendy.

A po druhé, keď sa bude rozhodovať vo vláde o otázkach súvisiacich s bezpečnosťou a rozvojom krajiny, nezabudne sa na poľnohospodárstvo, ako sa to stalo pri Pláne obnovy a odolnosti. Veď čo je základom odolnosti krajiny, ak nie jej potravinová bezpečnosť založená na prevažne vlastných zdrojoch potravín? Musí to byť premiér, ktorý dokáže správne vyhodnotiť rezortné zápasy o verejné zdroje a ich nekoncepčné rozhodnutia.

X Uplynulé obdobie bolo poznačené nie najlepším vzťahmi medzi ministrami pôdohospodárstva a životného prostredia. Budú lepšie?

Súhra medzi rezortmi musí byť prioritou, a to hlavne pôdohospodárstva a životného prostredia. Zbytočne spájame poľnohospodárstvo a krajinu, keď v rámci rezortov máme porozdeľované kompetencie, ktoré bránia komplexnosti riešenia poľnohospodárskej krajiny. Pokiaľ s odvahou toto neprestavíme, tak sa v poľnohospodárstve nepohneme. Keď sa chceme baviť o vode, o vodozádržných opatreniach, ale aj o pozemkových úpravách, potrebujeme jasné pravidlá a kompetencie pre modrú a zelenú infraštruktúru.

 X Pozemkové úpravy sa skloňujú tri desaťročia, a ešte najmenej toľko budú. Uvedomujú si vôbec politici, ako sú dôležité pre ďalší rozvoj poľnohospodárstva a vidieka?

No, súdiac podľa toho, že z vyše 3 500 katastrov sú komasácie urobené ani nie v jednej pätine, asi ich tento problém neveľmi trápil. Pozemkové úpravy sú nevyhnutné, nemožno ich odkladať, len súčasne treba dotiahnuť do konca a dodržiavať aj iné s tým súvisiace pravidlá napr. zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, dedenia pôdy či zelenej infraštruktúry. Nestačí len sceliť pozemky. Čo z toho, že štát to zaplatí a potom územie padne do hľadáčika developerov, ktorí ho realizujú ako svoju veľkú investičnú príležitosť? Ide o to, aby sa naozaj prihliadalo na dobro krajiny a celospoločenský záujem.

X Netreba otvoriť oči aj občanom? Ľudia čoraz viac chápu pôdu len ako finančný kapitál, na ktorý sa dá výhodne premeniť, keď sa stavajú satelity, priemyselné parky? Včera to bola ešte úrodná roľa a dnes na nej stoja sklady alebo už aj opustené výrobné haly. Čo bude zajtra?

Rozloha pôdy sa scvrkáva na celom svete. To zvyšuje do budúcnosti jej cenu nielen ako stavebných pozemkov, ale aj cenu potravín. Dôležité je, aby štát cez legislatívu sprísnil vyňatie ornej pôdy z pôdneho fondu na výstavbu. Asi je to doteraz napriek všetkým formálnym opatreniam jednoduché, keď vidíme, ako veselo sa stavia na najlepšej ornej pôde. V ústave máme síce zachytenú ochranu pôdy, ale čo sme pre ňu reálne urobili? Ornej pôdy je z roka na rok menej, ubúda naprieč celou krajinou.

X Holandsko, najproduktívnejšia poľnohospodárska krajina v Európe, sa dostala na križovatku. Idú rušiť farmy, pretože majú priotrávenú pôdu. Na univerzite vo Wageningene, ktorá sa považuje za najlepšiu na svete, hovoria, že treba viac a otvorenejšie hovoriť o všetkých problémoch poľnohospodárstva, ale aj o jeho potenciáli. Nie je komunikácia o res agriculturaes v tom najširšom slova zmysle veľkým problémom aj slovenského poľnohospodárstva?

Isteže je, musíme viac diskutovať, vysvetľovať aj zdanlivo jednoduché veci, ktoré dobre chápali naši predkovia. Pripomenúť ľuďom, deťom a ich mladým rodičom, že potraviny, ktoré si kupujú v reťazcoch, kdesi vznikli, aby za nimi videli ľudí, ich prácu a stopu v krajine. Súhra a pochopenie medzi poľnohospodármi a obyvateľstvom, medzi menšinou a väčšinou, ktoré sa navzájom potrebujú, nie že sú možné, ale sú nevyhnutné.

Máme veľa poľnohospodárskych podnikov, ktoré dobre spolupracujú so starostami, zastupiteľstvami obcí, vychádzajú si vzájomne v ústrety. Ide o to, aby takýto dialóg fungoval naprieč celým Slovenskom, tak ako povedzme v Nemecku, kde sú farmári váženým spoločenským stavom. Potom sa to odrazí aj na záujme mladých ľudí spojiť svoju budúcnosť s poľnohospodár­stvom.

 X Keď univerzita pred 71 rokmi vznikla, prichádzala na ňu s dychtivosťou študovať mládež z roľníckych rodín, z vidieka, ktorá žila prácou na poli a v maštali. Škola bola pre nich výzvou, métou a keď ju ukončili, vyznamenaním aj pre ich rodičov. Naozaj pohli slovenským poľnohospodárstvom dopredu. Nie je to výzva pre súčasných študentov, tretiu pomaly štvrtú generáciu absolventov SPU?

Na univerzitu naozaj oveľa viac prichádzajú študenti, ktorí sú kontinuitou vzdelania svojich príbuzných. A to je dobre. Dnes sú to už nielen synovia a dcéry, ale dokonca vnúčatá z poľnohospodársky aktívnych rodín. To hovorí o dôležitosti rodového príkladu, ako aj o príťažlivosti školy. Spektrum študijných odborov a možností uplatnenia sa v praxi je oveľa širšie ako v minulosti. Pripravujeme mladých ľudí nielen pre poľnohospodárstvo, ale môžu robiť krajinárstvo, potravinárstvo, teda budujeme odborné zázemie stojace nad základňou. Je to prirodzená reakcia na to, že spoločnosť má iné nároky na život a že Slovensko vyzerá inak ako krátko po II. svetovej vojne. Túžime sa stravovať zdravšie, mať pestrejší výber čerstvých potravín, žiť v krajšej – upravenej krajine. Toto všetko sa snažíme rozvíjať v nových komplexnejších študijných programoch.

X Na čo kladiete akcent?

Na uchopenie podstaty zmien, ktoré sa odohrávajú v pôde, krajine a spoločnosti. Vidíme, že z hľadiska podnikateľských foriem je agroodvetvie pestrejšie. Už to nie je homogénne prostredie zložené z družstiev a zo štátnych majetkov ako pred rokom 1989, ale štruktúra je bohatšia od rodinných fariem až po veľké celky. To, čo ich spája, je nevyhnutnosť hospodáriť na pôde s väčšou presnosťou, pripravujeme teda odborníkov pre presné, precíznejšie poľnohospodárstvo, krajinotvorbu, ale aj vývoj inovatívnych potravín pre výživu ľudí a podobne.

Oveľa viac si uvedomujeme, že potrebujeme komplexného absolventa s novými vedomosťami, ale aj mnohými prenositeľnými spôsobilosťami, či už jazykovými, právnymi, ekonomickými a IT zručnosťami. Preto sa snažíme vytvárať študentom kvalitné a kreatívne podmienky na štúdium tak, aby sa mohli rýchlo zorientovať vo svojom profesnom živote a aby už počas školy pochopili komplexnosť ich odboru. Nejde to bez spolupráce s praxou, ktorá je našou prioritou.

 X Ako sa pozeráte na klimatické zmeny, ktorým čelíme? Zvládneme vyrobiť viac čerstvých potravín a nevoziť ich z druhého konca sveta?

Platíme daň za to, ako sme mali nastavené poľnohospodárstvo posledné tri desaťročia. Prečo bolo výhodné pestovať obilniny a olejniny, a nie ich premieňať na mäso, mlieko, či spracúvať na cestoviny?

To, kde sme sa ocitli, je aj dôsledok predchádzajúcich strategických rozhodnutí. V nich treba hľadať odpoveď na to, prečo klesli plochy vinohradov, sadov, zeleninových plantáží, prečo „sklenikári“ doteraz nemali podporu a dostali ju až v poslednom období. S výzvami, ktoré prináša súčasnosť, sa môžeme a vieme vysporiadať, len poľnohospodári musia vedieť, že keď sa pustia do práce, môžu to robiť dlhodobo, že to má zmysel tak pre nich, ako aj pre krajinu a hlavne, že je pre ich produkciu spoločenská objednávka. Nikto nebude investovať do niečoho, keď vidí, že štát to nevie jasne pomenovať, že používa stále tú istú rétoriku, len bez konkrétnych riešení a že nám niekedy globalizácia trhu vlastne vyhovuje a nedomyslíme dôsledky a riešime až následky.

X Priemerná vzdialenosť dovážaných potravín je okolo 1 000 kilometrov aj viac. Načo voziť bravčové mäso zo Španielska, keď máme dosť kŕmneho obilia a kukurice, načo sú všetky tie reči o uhlíkovej stope a ukladaní uhlíka do pôdy?

To je otázka za milión. Každá krajina sa snaží uchopiť znižovanie uhlíkovej stopy a vôbec hospodárenie s uhlíkom po svojom. Je to dobrý princíp, ale opäť bez jasných pravidiel a obávam sa, aby to nedopadlo rovnako ako biopásy a úhory podporované cez ekoschémy. Neviem sa stotožniť s tým, že vrcholom všetkého snaženia v uhlíkovom poľnohospodárstve bude obchodovanie s uhlíkovými certifikátmi – ich predaj chemickým koncernom, ktoré znečisťujú životné prostredie. Kvalita pôdy a uhlík nemajú byť iba nástrojom ďalšieho príjmu pre poľnohospodára, ale hlavne nástrojom pre produkciu kvalitných potravín.

Nielen na Slovensku, ale aj v Bruseli treba zvážiť, ako vrátime poľnohospodárstvu jeho podstatu a prestaneme experimentovať bez jasného významu a prosperity.

Chceme, aby poľnohospodári ešte viac otvorili svoje farmy pre našich študentov. Prospeje to univerzite aj im, hovorí rektorka SPU Klaudia Halászová.

Je rektorkou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre druhé funkčné obdobie. Do roku 2018 bola šesť rokov dekankou Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU. Je predsedníčkou Vedeckej rady SPU a členkou vedeckých rád viacerých univerzít – o. i. Českej zemědělskej univerzity v Prahe či Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach./agentury/

X X X

Študentka politiky: Strany oslovujú mladých na TikToku. Nech to dopadne akokoľvek, aj 1. októbra vyjde slnko

 Mladí ľudia hľadajú informácie na sociálnych sieťach a stránkach s memečkami, hovorí Zuzana Hozlárová.

Už ako maturantka spoluorganizovala protesty Za slušné Slovensko v rodných Nových Zámkoch. Teraz z pozície predsedníčky Študentskej rady vysokých škôl poslala Andrejovi Dankovi tlačivo, ktoré by mu umožnilo jednoducho sa vzdať sporného titulu, ktorý získal vďaka plagiátu.

ZUZANA HOZLÁROVÁ má 23 rokov, študuje verejnú politiku na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a hrá na harfu. „Rozhodovala som sa medzi cimbalom a harfou, no jednu cimbalistku sme už v meste mali,” vysvetľuje vysokoškoláčka voľbu nezvyčajného nástroja.

Rozprávali sme sa s ňou o slovenských vysokých školách, politikoch, septembrových voľbách aj o tom, kde mladí Slováci hľadajú informácie.

X Hovoríme spolu po diskusii iniciatívy Chcem tu zostať, ktorá vyzýva mladých ľudí, aby 30. septembra išli voliť. Od diskutérov opakovane zaznelo, že mladá generácia nie je dlhodobo pre vlády prioritou. V posledných mesiacoch pred voľbami tiež vidíme, ako politické strany jedna za druhou podpisujú memorandá s Jednotou dôchodcov Slovenska a všemožne sa snažia oslovovať seniorov. Obracajú sa aj na vás ako zástupcov študentov?

Áno, mladí ľudia nie sú pre politikov prioritou, no zároveň je veľmi “in” mať za sebou aj ich hlas. Študentská rada vysokých škôl je ako organizácia striktne nestranícka, no mnohí politici i politické strany sa snažia, aby sme s nimi spolupracovali. Dostávame rôzne ponuky, no zo zásady ich odmietame. Zastupujeme všetkých študentov a študentky na Slovensku a snažíme sa zostať nestranní.

Keď vidím, ako strany pristupujú pred voľbami k seniorom, je mi ľúto, že ich zneužívajú v kampani. Rovnako ma mrzí, keď sa to deje mladým ľuďom, alebo keď tomu na chvíľu pred voľbami podľahnú niektoré organizácie.

X Študentská rada vysokých škôl sa dlhodobo venuje téme odlivu mozgov. Prečo si mladí ľudia vyberajú zostať žiť v cudzine a po štúdiu sa nevracajú?

Podľa dát, ktoré máme k dispozícii, je dôvodom číslo jedna nastavenie spoločenskej situácie.

Mladí ľudia sú frustrovaní z politickej situácie. Aj keď si staršia generácia môže myslieť, že sme príliš mladí na to, aby sme boli frustrovaní, je to omyl. Spýtajte sa hocikoho v mojom veku, či je alebo nie je frustrovaný z toho, ako to na Slovensku funguje, respektíve nefunguje.

Majú pocit, že staršia generácia ovplyvňuje ich mladosť nie v úplne pozitívnom zmysle a vedia, že do budúcna sa to pravdepodobne nezmení. V takejto východiskovej pozícii neviete v mladom človeku vybudovať nádej, že raz to bude lepšie.

V tom lepšom prípade vzíde z frustrácie aktivita pre rozvoj občianskej spoločnosti. Aj u mňa to tak bolo.

X Ako frustrácia naštartovala vás?

Bola som prváčka na vysokej škole, frustrovaná z toho, že v Nových Zámkoch si ĽS NS Mariana Kotlebu zorganizovala míting na hlavnom námestí. Hnevala som sa na starších, že sa proti tomu nepostavia. Pýtala som sa, či im to neprekáža. Mne to prekážalo natoľko, že som sa rozhodla niečo urobiť a zorganizovala som tichý protest. Hoci mi následne vyvolávala polícia a chodili na mňa rôzne podnety, neodradilo ma to. Viacerí mi vtedy hovorili, že si robím zbytočné problémy.

Ja som to tak nevidela, naopak, potešilo ma, že na protestoch sme sa stretli naprieč celým politickým spektrom a hoci sme mali rozdielne názory na rôzne témy, zhodli sme sa v jednom: že hovoríme nie fašizmu.

X S aktivizmom ste začali už na strednej škole, v Nových Zámkoch ste v roku 2018 po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spoluorganizovali protesty Za slušné Slovensko.

Aj v tomto prípade bol na začiatku hnev, bola som nahnevaná, že žijeme v niečom, čo vyústilo až do vraždy novinára a jeho priateľky. Mala som pocit, že to nikomu neprekáža. Možno to vyznie ako klišé, ale vtedy som si tiež povedala: Kto, keď nie my?

 X Premiér Ľudovít Ódor predstavil plán, ako by budúce vlády mali zastaviť odliv mozgov, respektíve prijať opatrenia, ktoré by mladých ľudí privádzali po štúdiu v zahraničí späť na Slovensko. Dá sa to vôbec dosiahnuť?

Na začiatok treba povedať, že nie je zlé, keď mladí ľudia odídu študovať, pracovať alebo na istý čas žiť do zahraničia. Je dobré si to vyskúšať, aby sme sa ako krajina mohli inšpirovať a posúvať ďalej. Cieľom však je, aby sa neskôr vrátili domov a a svoj talent a skúsenosti využili na Slovensku.

Keď sa nevracajú, neprichádzame len o “mozgy”, ale trpí aj naša ekonomika. Výskumná a inovačná autorita Úradu vlády SR vypočítala, že stratou jedného vysokoškolsky vzdelaného človeka štát prichádza odhadom o hodnotu 2,8 milióna eur.

X Čo by teda pomohlo?

Plán, ktorý predstavil premiér Ódor, je stratégiou do budúcnosti a návodom pre nadchádzajúce vlády. Jeho aktérmi by však mali byť aj stredné a vysoké školy a samosprávy.

Z pohľadu študentstva by pomohli zmeny pri študijných odboroch vyučovaných len v angličtine či debarierizácia byrokracie vo vysokoškolskom vzdelávaní. Dôležité bude aj to, ako štát dokáže prilákať pozornosť mladých ľudí. Prispieť by k tomu malo aj sformovanie vládneho “hubu”, ktorý by bol hniezdom mozgov a talentov na Slovensku.

X V diskusiách opakujete, že vy voliť určite pôjdete. Prečo?

Žijeme v zastupiteľskej demokracii, vo voľbách dávame hlas niekomu, kto za nás nakoniec bude rozhodovať, ale my máme tú právomoc vybrať si, kto by to mal byť.

Je to podobné, ako keď dáme dôveru lekárovi, ktorý nás uvedie do anestézy a v tú chvíľu preberie zodpovednosť za náš život.

Keď však ideme voliť, akoby sme si neuvedomovali, že túto zodpovednosť na niekoho prenášame a že ten niekto by nám mal po voľbách slúžiť. Neuvedomujeme si, že môžeme kedykoľvek napísať starostovi, že nie sme s niečím spokojní, že môžeme ísť našich poslancov bez ohlásenia skontrolovať do národnej rady.

Náš školský systém nás nenaučil, čo je to demokracia. Staršia generácia si to možno uvedomuje viac, keďže zažila totalitu. Keď sa na to pozrieme pozitívne, vďačíme jej za to, že sa proti neslobodnému režimu postavila a my dnes môžeme žiť v demokracii.

X Stáva sa, že vás starší ľudia poúčajú, že sa k niečomu nemáte vyjadrovať, lebo ste to nezažili, nemáte konkrétnu historickú skúsenosť?

Niekedy sa stáva, že mladú generáciu vinia, že nerobí dobré rozhodnutia, lebo totalitu nezažila. Ale čo budeme hovoriť ďalším generáciám, ako budeme ospravedlňovať zlé rozhodnutia, keď máme demokraciu.

X Od ľudí často počúvame, že strán je síce veľa, no v skutočnosti nie je koho voliť.

To počúvam veľmi často, rovnako ako, že ľudia volia menšie zlo, ako sa po voľbách nič nezmení a podobne. Viem si predstaviť, že zvolení politici by mohli robiť veľa vecí lepšie a výsledok nikdy nie je ideálny, ja však nemám problém s výberom strán, ktoré som ochotná voliť a na ich kandidátkach aj konkrétnych ľudí.

X Čo teda musí strana spĺňať, aby v týchto voľbách prešla vaším najhrubším sitom?

Aby som ju vôbec vzala do úvahy, musí byť prodemokratická, prozápadná a proeurópska. Takých máme, našťastie, na Slovensku viacero a stále si môžeme vybrať.

Zároveň je pre mňa veľmi dôležité, aby tí, ktorým dám svoju dôveru, pravdivo pomenúvali aktuálne hrozby. Pre mňa je jednou z nich fašizmus, ktorý je prítomný v politike a treba to povedať. Aj to, že s fašistami sa nediskutuje a ani sa s nimi neskladá vláda. Strana, ktorú budem voliť, v tom musí mať jasno.

Ďalej je to už o výbere jednotlivcov. Určite budem krúžkovať niektoré ženy, i keď u mňa nezáleží na pohlaví, ale na schopnostiach, skúsenostiach a na tom, či je konkrétny kandidát alebo kandidátka odborníkom v oblasti, ktorej sa venuje. Aby prišiel do parlamentu, možno i do vlády, dostatočne obrnený a nezľakol sa hejtov od populistov.

X Podľa prieskumov by mladí ľudia najčastejšie volili PS, no silná je u nich aj Republika, čo je predovšetkým strana odídencov od Kotlebu. Ako svoju voľbu vysvetľuje tá druhá skupina mladých ľudí?

Nestáva sa mi, že by mladý človek, ktorý má takéto preferencie, išiel so mnou do hlbšej debaty. Deje sa skôr to, že sa začneme rozprávať, no keď mu začnú chýbať argumenty, z diskusie rýchlo vycúva a ukončí ju.

Iná je debata s politikmi, tí diskutujú veľmi radi, aj keď na ich strane nie sú fakty ani žiadne argumenty. Politici ich jednoducho ignorujú a idú si svoje.

Vo vzťahu k staršej generácii je to o odlišných perspektívach. Mladí ľudia vnímajú prítomný okamih oveľa viac. Keď mladý človek vníma, že teraz je zle a neisto, je to tisíckrát intenzívnejší vnem ako u staršieho človeka, ktorý zažil mnoho podobných vypätých situácií. Cítiť to aj pri prvovoličoch.

X\ Odkiaľ vaši rovesníci získavajú informácie o tom, čo sa deje v krajine, o politike?

Predovšetkým zo sociálnych médií na internete, ktoré to veľmi ovplyvňujú. Ja som človek, ktorý nepoužíva čínsky TikTok, ale prieskumy nám ukazujú, že najviac mladých ľudí je práve tam. Pritom strany, ktoré sú tam pomerne populárne, nie sú zrovna tie, ktoré ľudia v mojej “bubline” chcú voliť.

Politici, aj tí extrémistickí, dávno zistili, že práve tento kanál, ktorý nie je veľmi regulovaný, je cestou ako osloviť mladých.

Zdrojmi informácií sú i iné sociálne siete, aj keď na nich je vekový priemer užívateľov vyšší, a z veľkej časti tiež stránky s memečkami. Pre mladých ľudí nie sú mienkotvornými médiami noviny, ale práve tie zdroje, ktoré som spomenula.

Niektoré politické strany sa tomu prispôsobili veľmi rýchlo, platia celé tímy, aby tridsaťsekundovými videami oslovili mladých.

X Nechýba prijímateľom pri takýchto zdrojoch kontext informácií?

Samozrejme, že bez kontextu možno dôjsť k nesprávnym záverom, ale nemyslím si, že v tomto je mladá generácia v nevýhode oproti staršej. Rovnaký problém pracovať ďalej s informáciami môžu mať aj starší ľudia. Nerobme z toho fenomén mladých.

X Aké sú z pohľadu študentov najakútnejšie problémy vysokých škôl?

Veľmi zásadným nedostatkom, ktorý pociťujú vysokoškolskí aj stredoškolskí študenti, je žalostný stav internátov. Je to téma, ktorá je stále v médiách, hrôzostrašné fotografie kolujú na sociálnych sieťach. Bežne sa stretávame s tým, že rodičia študentov si konkrétne internáty pamätajú z vlastných štúdií v rovnako zlom stave.

V Brne medzitým vybudovali campus, v Prahe ani nehovorím, ale slovenské vysoké školy sa v tomto smere za desaťročia nikam neposunuli.

Prichádzame do študentských domovov a riaditeľka nám napríklad povie, že v 80. rokoch bola pri kolaudácii budovy internátu a odvtedy sa nezmenilo nič, len pôvodné okná nahradili plastové.

Keď nebudeme investovať do zázemia, mladí ľudia budú odchádzať. Nerozprávame sa tu len o plesni, opadanej omietke a starom nábytku, ale o neexistujúcom študentskom mestečku v Bratislave, ktoré by zodpovedalo štandardom dnešnej doby.

X O slovenských vysokých školách často počúvame, že sú nekvalitné, čo do istej miery potvrdzuje aj odliv študentov ďalej na západ. Súhlasíte?

Súhlasím, že to počúvame často. Ale ako stredoškoláci a ich rodičia vedia posúdiť, či sú kvalitnejšie slovenské alebo české vysoké školy, podľa čoho to posudzujú a čo pre nich znamená kvalita? Pod ňu totiž možno zahrnúť rôzne aspekty, od toho, že mi nezostane v ruke kľučka od okna na internáte, cez to, že sa ku mne vyučujúci správajú ako k človeku, nie ako k produktu, až po to, že mi MHD zastane priamo pred mojou fakultou.

Všetky tieto zložky sú dôležité a mladí ľudia nedostatky vnímajú veľmi citlivo. To, čo môžem skonštatovať, je, že proštudentský prístup nie je na slovenských vysokých školách prioritou.

X  Kto má posúdiť, či je vysoká škola kvalitná?

Na Slovensku máme Slovenskú akreditačnú agentúru pre vysoké školstvo a v Pláne obnovy sme sa zaviazali, že všetky vysoké školy prejdú komplexnou akreditáciou. Vnútorný systém kvality by mali zaviesť samotné školy a akreditačná agentúra skontroluje, či požiadavky spĺňajú. Apelujeme, aby agentúra podmienky hodnotila skutočne do hĺbky a nie len formálne. Nie, aby to vyzeralo dobre na papieri pre Európsku komisiu, ale aby to vypovedalo o reálnom stave. Na Slovensku máme viac ako tridsať vysokých škôl a ja by som tiež chcela vedieť, čo znamená, keď hovoríme, že nie sú kvalitné.

Podľa prvotných informácií od zástupcov študentskej rady na niektorých školách to vyzerá tak, že posudzovanie podmienok je zatiaľ veľmi formálne. Dúfame preto, že to budú skôr výnimky.

X Na Slovensku máme plagiátorov s pochybnými titulmi aj medzi politikmi a ústavnými činiteľmi. Ako to vnímate?

Vlani prešla novela vysokoškolského zákona a aj vďaka nám sa do zákona dostal paragraf o akademickom podvode, riešili sme aj kupovanie záverečných prác.

V minulosti tiež nebolo možné dobrovoľne sa vzdať akademického titulu, na čo sa politici, napríklad Igor Matovič, odvolávali.

Presadili sme, že takéhoto pochybného titulu sa už možno vzdať, stačí keď konkrétny človek na hlavičkovom papieri rektorovi alebo rektorke vysokej školy napíše, že sa titulu vzdáva. Vyzvali sme na to Igora Matoviča, Borisa Kollára aj Andreja Danka. Ani jeden z nich nezareagoval. Pánovi Dankovi sme pritom poslali už predvyplnené tlačivo, kde stačilo doplniť adresu a podpis. Reakcie sme sa nedočkali.

X Aký odkaz vysielajú nositelia týchto titulov, ale aj samotné vysoké školy, kde ich získali, mladým ľuďom, ktorí sa rozhodujú, či a kde študovať?

Som presvedčená, že vysokoškolské štúdium nemá byť jednoduché. Keby bolo, vysokú školu by mal každý a rovnako aj akademické tituly. Vysokoškolské štúdium je výzva a do istej miery aj trápenie, ktorými si človek prejde a pripravia ho na budúcnosť.

Signál, ktorý mladým ľuďom vysielajú títo politici, je, že na Slovensku sa dá titul kúpiť alebo vybaviť po známosti. Nevnímame však len to, ako na podozrenie z plagiátorstva reagoval samotný politik, ale i to, ako sa s ním vysporiadala konkrétna univerzita.

X Prečo takéto pochybnosti o kvalite a váhe akademických titulov nevnímajú vysoké školy, ktoré ich udelili, ako reputačné riziko?

Z veľkej časti je to preto, že vysoké školy na Slovensku sú financované štátom, do veľkej miery aj tie súkromné. Je to veľmi uzatvorené a konzervatívne prostredie, pomerne odolné voči reformám.

Keď žiadame zmenu alebo reakciu, stretávame sa aj s tým, že sme považovaní za hysterických slniečkarskych študentov s plátenými taškami a dúhovými vlajkami. Pritom jediné, čo sa snažíme školám povedať, je, že ak chcú mať študentov a študentky aj v budúcnosti, mali by týchto politikov vyzvať, aby sa titulov vzdali. Prečo je vôbec na slovenských univerzitách otázkou, či tolerujú alebo netolerujú plagiáty.

X Prečo je reakcia akademického prostredia a vysokých škôl zásadná?

Mladí ľudia veľmi citlivo vnímajú, ako univerzitné prostredie a samotné vzdelávacie inštitúcie reagujú nielen na podozrenia z plagiátorstva, ale aj na iné udalosti, napríklad na vraždu dvoch nevinných ľudí na Zámockej ulici.

Študenti a študentky boli hrdí na každú jednu fakultu a každého pedagóga, ktorý vyjadril účasť a povedal: “Ak sa chce niekto zveriť, moje dvere sú otvorené”. To sú jednotlivci, ktorí aj svojou ľudskosťou udržiavajú vysoké školy pri živote. Rozumejú, ako takáto udalosť dokáže zasiahnuť každého jedného z nás bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame, akú máme sexuálnu orientáciu alebo politické preferencie.

Každé stanovisko z akademického prostredia, v ktorom zaznelo, že toto na Slovensku nebudeme tolerovať, pre nás znamenalo veľmi veľa. Vo všeobecnosti však vysoké školy podceňujú to, ako mladí ľudia práve cez ne vnímajú štát.

X Do akej miery je pre vašu generáciu pri voľbách dôležité, aby politická strana mala vo svojom programe zrovnoprávnenie LGBTI+ komunity s väčšinovou spoločnosťou?

Študentská rada vysoký škôl zastupuje každého jedného študenta a študentku na Slovensku, vrátane členov rôznych menšín. Je aj našou zodpovednosťou, aby sme hovorili o tom, že je základnou ľudskou slušnosťou rešpektovať druhého človeka, jeho práva a slobody.

Ak niekto nesúhlasí s touto základnou premisou, je to na veľmi dlhú a náročnú diskusiu.

Verím, že mladá generácia dokáže “normalizovať”, v pozitívnom význame tohto slova, že byť súčasťou sexuálnej menšiny je úplne bežné a spoločnosť začne akceptovať, že nie sme my a oni, ale že sme len my.

Aj vo voľbách si možno vybrať politikov a političky, ktorí si uvedomujú základné ľudské hodnoty a slušnosť.

X Pri vašej práci vo vedení študentskej rady sa stretávate s vrcholovými politikmi. Aký je ich prístup k vám?

Predstavte si, že ste mladá žena, ktorá sa snaží meniť fungovanie vysokých škôl a vzdelávania na Slovensku, no často sa dočkáte len sexistickej poznámky, alebo komentára, že ste naivná, ak si myslíte, že sa na základe vašej aktivity niečo udeje.

Je bežné, že prídem na stretnutie s podkladmi, argumentmi, číslami a politik, ktorý má byť partnerom v debate, mi povie, že stretnutie trvá už dlho, ale nevadí, lebo “sa má na čo pozerať”.

Jeden z expremiérov počas diskusie o mne povedal: “Zuzka je taká naša kvetinka”. Čokoľvek, čo po takomto zhodnotení zo strany politika poviete, akokoľvek by ste boli pripravený a argumentačne zdatný, budú len slová “kvetinky”, ktorá si môže hovoriť čo chce.

X Akou krajinou by malo byť Slovensko po voľbách a čo očakávate, že tu po voľbách skutočne nastane, keďže to môžu byť dve úplne odlišné veci?

Akokoľvek dopadnú voľby, nebola by som rada, keby sme si mysleli, že 1. októbra nevyjde slnko, skončia všetky mimovládky a iniciatívy a všetci sa tu zatvoríme, lebo vyhral niekto, koho sme si nevybrali.

Ten niekto tu už možno bol, možno tu už bolo aj niečo horšie, len si to nepamätáme, a možno sa stačí pozrieť do susednej krajiny, kde krvavý agresor zabíja nevinných ľudí.

Ak frustrácia z výsledku bude veľká, budem dúfať, že v nás vyburcuje niečo veľmi pozitívne.

X Venujete sa politike aj hudbe. Kde sa v budúcnosti vidíte?

 Zrejme to nebude len jedno miesto a pozícia, nech sa však budem venovať čomukoľvek, nechcem stratiť kontakt s realitou a zabudnúť na regióny, na ktoré politici zabúdajú už tradične. Dúfam tiež, že si zachovám ľudskosť a schopnosť počúvať názory iných, aktuality.sk

X X X

Sme rodina podporí schôdzu parlamentu k zatvoreniu hraníc, progresívci nie

 Hnutie Sme rodina podporí mimoriadnu schôdzu Národnej rady k zatvoreniu hraníc v súvislosti s nelegálnou migráciou. Avizoval to predseda hnutia a parlamentu Boris Kollár v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka iniciatívu Smeru kritizoval a hovoril o pokrytectve. Nezaradený poslanec z jeho strany schôdzu nepodporí.

 Migrant v ošetrení pracovníkov Červeného kríža v záchytnom tábore pre migrantov v bývalom závode píla vo Veľkom Krtíši

Kollár apeloval na riešenie situácie s nelegálnou migráciou. Preto jeho hnutie podporí aj mimoriadnu schôdzu, ktorú inicioval Smer a ktorej cieľom je zaviazať vládu k obnove kontrol na hraniciach s Maďarskom. Podľa Kollára sa tí, ktorí žijú v prihraničných oblastiach v Maďarsku, cez hranice dostanú. Podčiarkol, že kontrolovať by sa mali najmä kamióny a dodávky.

 Šimečka hovorí o kampaňovej akcii Smeru. Postup slovenského parlamentu a najmä Smeru je podľa jeho slov pokrytecký. Považuje za zjavné, že jedným z dôvodov zvýšeného tlaku nelegálnej migrácie sú tlačivá, ktoré zaviedla ešte vláda Smeru. Podotkol, že problém treba riešiť najmä v Maďarsku a na vonkajšej Schengenskej hranici.

 Kollár a Šimečka nevidia zmysel klásť podmienky spolupráce pred voľbami

Boris Kollár v Sobotných dialógoch tiež povedal, že ak si všetky strany budú dávať pred voľbami „červené čiary“ v súvislosti s možnou povolebnou spoluprácou, žiadna vláda nevznikne. Šimečka to vníma rovnako. Nevidí zmysel v tom, aby sa ešte pred voľbami vyjednávalo o tom, ako bude vyzerať vládny program či koaličná zmluva.

„Ak si všetci dajú ‚červené čiary‘, tak vláda nevznikne,“ upozornil Kollár. Podotkol, že krajina je v takom stave, že bude potrebné riešiť najmä ceny energií, potravín, zdravotníctvo, školstvo a podobne.

„A toto všetko potrebujú aj príslušníci LGBTI, konzervatívci, všetci. Máme toľko spoločných tém, ktoré potrebujeme posunúť dopredu, že sa nemusíme vôbec povadiť na kultúrno-etických otázkach, len ich potrebujeme dať do úzadia,“ skonštatoval.

Doplnil, že Sme rodina má aj konzervatívnych, aj liberálnych členov. Preto majú podľa jeho slov dohodu, že v parlamente majú pri kultúrno-etických otázkach voľnú ruku na hlasovanie, no nemôžu ich predkladať. Pri skladaní novej vlády to podľa neho bez kompromisov nepôjde.

„Máme svoj program, priority, ale nekreslíme ‚červené čiary‘ dopredu, lebo to berie nádej ľuďom, že môže vzniknúť vláda bez Roberta Fica (Smer),“ poznamenal Šimečka.

 Priblížil, že parametrami pre spoluprácu bude pre PS to, aby šlo o demokratické strany s praeurópskou orientáciou. Považuje za pochopiteľné, že niektoré strany majú v programoch veci, s ktorými PS nesúhlasí, no priestor na vyjednávanie vidí po voľbách.

Za kľúčovú pre PS označil rovnosť, a teda aby malo Slovensko konečne inštitút životných partnerstiev. Nejde pritom podľa neho o ideológiu, ale o rovnosť práv.

Čo sa týka registrovaných partnerstiev, Kollár by podporil napríklad formu fiduciárnych vyhlásení, o ktorých sa už v minulosti diskutovalo. Kultúrno-etické návrhy by však dal po voľbách bokom, aby sa uprednostnilo riešenie vážnejších otázok./agentury/

X X X

Na hranici naozaj – problémového pitia je až takéto percento dospelých Slovákov

 Na hranici problémového pitia je 14 percent dospelých Slovákov. Alkohol konzumujú denne alebo niekoľkokrát do týždňa.

Vyplýva to z prieskumu lekárenskej skupiny Pilulka a výskumnej agentúry Behavio. Realizovali ho na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Rakúsku na vzorke 1000 respondentov z každej krajiny. Denne alkohol podľa prieskumu pijú dve percentá opýtaných Slovákov. Dvanásť percent po alkohole siahne niekoľkokrát do týždňa, 26 percent niekoľkokrát do mesiaca a 37 percent občas. Dvadsaťtri percent Slovákov alkohol nekonzumuje.

Problémy niektorých ľudí s pitím odôvodnil adiktológ Rastislav Žemlička aj tým, že alkohol ponúka okamžité uspokojenie. „Žijeme rýchly a uponáhľaný život, hľadáme skratky a hlavne rýchle riešenia a okamžitý relax. Či už je to materiálne zabezpečenie, alebo uspokojenie potrieb toho druhého. A to vytvára napätie a tlak. Problémom je, že alkohol tým, že ponúka okamžité uspokojenie, až euforizujúci pocit a pokoj, napätie vie rýchlo eliminovať,“ skonštatoval, aktuality.sk

X X X

Súd v Prahe zrušil oslobodzujúci rozsudok v kauze Čapí hnízdo, ktorý oslobodil českého expremiéra Babiša

Odvolací súd o prípade rozhodoval vo štvrtok na neverejnom pojednávaní.

Vrchný súd v Prahe zrušil prvostupňový rozsudok Mestského súdu v Prahe, ktorý začiatkom roka oslobodil českého expremiéra Andreja Babiša a bývalú manažérku Agrofertu Janu Nagyovú v kauze Farmy Čapí hnízdo (FČH). Prípad sa vráti na Mestský súd. Vyplýva to zo súdnej databázy, informuje spravodajkyňa TASR.

Odvolací súd výsledok nechcel komentovať, kým nebude rozhodnutie doručené stranám sporu. V súdnej databáze k danému prípadu v piatok pribudla aktualizácia v znení „Rozhodnutie súdu I. stupňa zrušené a vec vrátená súdu I. stupňa k novému konaniu“. Dôvody rozhodnutia budú známe až z písomného vyhotovenia, ktoré podľa hovorkyne súdu Kateřiny Kolářovej zrejme nebude dostupné skôr než o mesiac.

Mestský súd v Prahe v kauze FČH začiatkom roka oslobodil českého expremiéra Andreja Babiša a bývalú manažérku Agrofertu Janu Nagyovú. Proti tomuto rozsudku sa v apríli odvolal žalobca Jaroslav Šaroch. Odvolací súd začal kauzu študovať v polovici mája.

Podľa obžaloby Nagyová požiadala o dotáciu 50 miliónov českých korún (približne dva milióny eur) na stavbu multifunkčného centra Farmy Čapí hnízdo. Dotácia bola určená malým a stredným podnikom. Babiš preto údajne na prelome rokov 2007 a 2008 zaistil vyvedenie spoločnosti z holdingu Agrofert a akcie previedol na svoje deti a partnerku. Po určitom čase sa firma opäť stala súčasťou Agrofertu. Tieto prevody akcií boli podľa štátneho zástupcu účelové s cieľom získať dotáciu, na ktorú by inak firma nemala nárok.

Prvostupňový rozsudok však konštatoval, že sa jednoznačne preukázalo, že nešlo o účelový krok. Podľa predsedu súdneho senátu Jana Šotta to dokazujú svedectvá, ktoré tvrdia, že Nagyová sa začala dotáciou zaoberať až po prevode spoločnosti. Proti tomu sa však odvolal žalobca Šaroch, ktorý Vrchnému súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a prípad vrátil Mestskému súdu. Ten by mal podľa neho zohľadniť dôkazy, ktoré pominul a ktoré majú na rozhodnutie vplyv, aktuality.sk

X X X

 Poľsko zakáže vjazd autám s ruskou poznávacou značkou

Poľsko od nedele zakáže vjazd automobilom s ruskou poznávacou značkou, informoval dnes podľa médií poľský minister vnútra. Rovnaký krok v predchádzajúcich dňoch oznámili aj Fínsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.

 j komisie, ktorá v uplynulých dňoch objasnila pravidlá ohľadom zákazu dovozu automobilov a osobných vecí z Ruska. Sankcie, ktoré EÚ prijala proti Moskve kvôli jej invázii na Ukrajinu, sa podľa EK vzťahujú na všetky autá z Ruska, teda aj na tie, ktorými cestujú ľudia a ktoré na územie Európskej únie vstupujú iba dočasne. Dôvodom je snaha zabrániť obchádzaniu sankcií.

„Je to ďalší prvok sankcií proti Rusku a občanom tohto štátu kvôli brutálnej vojne proti Ukrajine,“ uviedol minister Mariusz Kamiński podľa serveru Onet.pl. „V súlade s pokynmi Európskej komisie ohľadom zákazu vjazdu áut zaregistrovaných v Rusku na území Európskej únie…bude zákaz na hraniciach Poľska platiť od zajtrajška (nedeľa), platnosť nadobúda od polnoci,“ povedal minister na tlačovej konferencii usporiadanej na hraničnom priechode v Terespolu.

„Zákaz sa už skôr týkal ruských kamiónov. Teraz dokončujeme túto vec. Žiadny ruský automobil do Poľska nevojde,“ povedal minister. Dodal, že zákaz sa vzťahuje na všetky ruské autá, či už využívané na komerčné účely, alebo súkromne, a nezáleží na tom, či majiteľom vozidla je Rus, alebo občan inej krajiny. „Platí zásada, že auto zaregistrované v Rusku nemá právo vojsť do Poľska,“ zdôraznil a dodal, že „ruský štát je v súčasnosti hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť“.

Poľsko patrí k hlavným spojencom Ukrajiny od vpádu ruských vojsk do susednej krajiny z vlaňajšieho februára. Kvôli odstrašeniu Ruska pred prípadným útokom aj na Poľsko začala Varšava veľkorysú modernizáciu svojich ozbrojených síl vrátane veľkých nákupov zbraní v zahraničí./agentury/

X X X

Sme rodina podporí schôdzu parlamentu k zatvoreniu hraníc, progresívci nie

Hnutie Sme rodina podporí mimoriadnu schôdzu Národnej rady k zatvoreniu hraníc v súvislosti s nelegálnou migráciou. Avizoval to predseda hnutia a parlamentu Boris Kollár v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka iniciatívu Smeru kritizoval a hovoril o pokrytectve. Nezaradený poslanec z jeho strany schôdzu nepodporí.

 Migrant v ošetrení pracovníkov Červeného kríža v záchytnom tábore pre migrantov v bývalom závode píla vo Veľkom Krtíši

Kollár apeloval na riešenie situácie s nelegálnou migráciou. Preto jeho hnutie podporí aj mimoriadnu schôdzu, ktorú inicioval Smer a ktorej cieľom je zaviazať vládu k obnove kontrol na hraniciach s Maďarskom. Podľa Kollára sa tí, ktorí žijú v prihraničných oblastiach v Maďarsku, cez hranice dostanú. Podčiarkol, že kontrolovať by sa mali najmä kamióny a dodávky.

 Šimečka hovorí o kampaňovej akcii Smeru. Postup slovenského parlamentu a najmä Smeru je podľa jeho slov pokrytecký. Považuje za zjavné, že jedným z dôvodov zvýšeného tlaku nelegálnej migrácie sú tlačivá, ktoré zaviedla ešte vláda Smeru. Podotkol, že problém treba riešiť najmä v Maďarsku a na vonkajšej Schengenskej hranici.

 Kollár a Šimečka nevidia zmysel klásť podmienky spolupráce pred voľbami

Boris Kollár v Sobotných dialógoch tiež povedal, že ak si všetky strany budú dávať pred voľbami „červené čiary“ v súvislosti s možnou povolebnou spoluprácou, žiadna vláda nevznikne. Šimečka to vníma rovnako. Nevidí zmysel v tom, aby sa ešte pred voľbami vyjednávalo o tom, ako bude vyzerať vládny program či koaličná zmluva.

„Ak si všetci dajú ‚červené čiary‘, tak vláda nevznikne,“ upozornil Kollár. Podotkol, že krajina je v takom stave, že bude potrebné riešiť najmä ceny energií, potravín, zdravotníctvo, školstvo a podobne.

„A toto všetko potrebujú aj príslušníci LGBTI, konzervatívci, všetci. Máme toľko spoločných tém, ktoré potrebujeme posunúť dopredu, že sa nemusíme vôbec povadiť na kultúrno-etických otázkach, len ich potrebujeme dať do úzadia,“ skonštatoval.

Doplnil, že Sme rodina má aj konzervatívnych, aj liberálnych členov. Preto majú podľa jeho slov dohodu, že v parlamente majú pri kultúrno-etických otázkach voľnú ruku na hlasovanie, no nemôžu ich predkladať. Pri skladaní novej vlády to podľa neho bez kompromisov nepôjde.

„Máme svoj program, priority, ale nekreslíme ‚červené čiary‘ dopredu, lebo to berie nádej ľuďom, že môže vzniknúť vláda bez Roberta Fica (Smer),“ poznamenal Šimečka.

 Parametrami pre spoluprácu bude pre PS to, aby šlo o demokratické strany s praeurópskou orientáciou. Považuje za pochopiteľné, že niektoré strany majú v programoch veci, s ktorými PS nesúhlasí, no priestor na vyjednávanie vidí po voľbách.

Za kľúčovú pre PS označil rovnosť, a teda aby malo Slovensko konečne inštitút životných partnerstiev. Nejde pritom podľa neho o ideológiu, ale o rovnosť práv.

Čo sa týka registrovaných partnerstiev, Kollár by podporil napríklad formu fiduciárnych vyhlásení, o ktorých sa už v minulosti diskutovalo. Kultúrno-etické návrhy by však dal po voľbách bokom, aby sa uprednostnilo riešenie vážnejších otázok./agentury/

X X X

Minister Wlachovský odcestuje s prezidentkou na Valné zhromaždenie OSN

Šéf slovenskej diplomacie absolvuje tiež stretnutia s najvyššími predstaviteľmi OSN i sériu bilaterálnych rokovaní s rezortnými partnermi z viacerých krajín. Zúčastní sa aj na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie.

Minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský odcestuje v sobotu spolu s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou na 78. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Pre Slovensko zostáva OSN tou najdôležitejšou platformou angažovanosti na globálnej úrovni. Medzinárodné spoločenstvo čelí mnohým výzvam, ktorým môžeme úspešne čeliť len vďaka vzájomnej koordinácii a spolupráci,“ uviedol pred cestou minister.

Minister bude aj na slávnostnom otvorení všeobecnej rozpravy zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Rezort diplomacie ozrejmil, že všeobecná rozprava na úvod zhromaždenia vytvára priestor pre vzájomné stretnutia a rokovania najvyšších ústavných činiteľov členských krajín organizácie, ale aj výmenu skúseností a vízií o ďalšom smerovaní medzinárodného společenstva, aktuality.sk

X X X

Jana Kovalčiková: Keď politici rozhodujú o našich telách, cítim sa ako malá žena

Po rolách v Oteckoch, Ulici či v internetovom hite Kavej a triumfe v tanečnej šou Let’s Dance nastúpila aj do sledovaného seriálu Dunaj, k vašim službám. S herečkou Janou Kovalčikovou (32) sme otvorili v našom rozhovore mnoho tém. Vznikol ako videorelácia Ide o nás, ktorú si tiež môžete pozrieť nižšie. Celý rozhovor prinášame v jeho skrátenej textovej podobe.

 Súčasťou novej šou Možné je všetko je aj herečka Jana Kovalčíková.

X Na úvod by sme si mohli niečo ujasniť a vy budete asi tá najpovolanejšia. Je správne Kovalčiková alebo Kovalčíková?

Raz a navždy Kovalčiková. Ale v mojej najbližšej rodine to máme každý inak. Môj ocko má napríklad dlhé í a my ostatné už máme krátke i. Vo zvyšku rodiny to tiež nejako skákalo. V princípe je to asi jedno, ale v rodnom liste aj v občianskom preukaze mám krátke i. Hoci napríklad na vysvedčeniach robili chybu a písali mi ho dlhé.

 X A ockovi niekto ten dĺžeň pripísal do matriky?

Zrejme. Alebo nám dali krátke, ktohovie. Stala sa tam nejaká chyba.

Pátrali ste niekedy po minulosti svojej rodiny? Dnes je celkom populárne, že sa ľudia vracajú ku koreňom vlastných predkov.

Osobne nie. Mám však tetu, ktorá pracuje na obecnom úrade v Kapušanoch a venuje sa týmto veciam. Pátrala po rodokmeni našej rodiny a zistila, že našimi predkami bolo poľskí sedliaci, podľa mňa nejakí salašníci. Naše pôvodné priezvisko bolo Kowalczyk ako Sugar Kowalczyková v Niekto to rád horúce.

Nevzdám sa ľuďom, ktorí klamú, zavádzajú a spôsobujú v spoločnosti chaos

To je zaujímavé. Mne samému sa často zdá, že ani netušíme, odkiaľ prichádzame. Nemáme jasno, aká krv je v našich žilách a kde sú naše korene. Vy ste novou posilou v seriáli Dunaj k vašim službám, ktorý sa vracia do histórie, do temnej epochy dejín. Dokážeme sa podľa vás vyrovnať s našou vlastnou minulosťou a vieme si povedať, čo sme urobili zle a čo možno dobre?

Teraz budem možno úplne krutá, ale hovorím aj za seba a moju generáciu. Myslím si, že ťažko sa budeme vyrovnávať s niečím, o čom nie sme informovaní a o čom nie celkom do detailov vieme. Teší ma, že seriál tohto druhu je v komerčnej televízii, ako je televízia Markíza, a že sa toto obdobie približuje aj iným spôsobom ako len v učebniciach. V nich sa totiž tejto téme nevenujeme dosť do hĺbky, keďže to nie je až taká ďaleká minulosť. Aby sme sa s niečím vyrovnali, musíme vedieť o tom do špiku kosti, všetko a z každej strany, a nemyslím si, že to tak je. Opakujem, hovorím aj za seba, aby som nehovorila iba kritiku voči iným. Keby sme mali viacej vedomostí, možno by to v našej krajine ináč vyzeralo. Boli by sme vyrovnanejší.

 Mali sme tu slovenský štát, sused udával suseda, či už to bolo za 2. svetovej vojny, alebo aj počas komunizmu. Sú podľa vás rozdiely v tom, ako sa s minulosťou vyrovnáva vaša generácia tridsiatnikov alebo trebárs generácia rodičov či starých rodičov? Je pre mladších ľudí jednoduchšie byť nezaťažený minulosťou?

Asi by som nerozdeľovala, či je niekto mladší, alebo starší. Je to skôr vec povahy a na akej strane dejín sa človek ocitne. Som z rodiny, ktorá má dávno ujasnené, že to, čo sa tu dialo za druhej svetovej vojny alebo za komunizmu, nebolo správne. Tým pádom mám na to rovnaký názor. Pre mladšie generácie môže byť jednoduchšie pozrieť sa na to zvonku, ale keďže vyrastáme v nejakých rodinách a niekto nás vychováva, odtlačí sa to v nás. Najmä pri komunizme ide o skutočne takú nedávnu minulosť, ktorej sa v školách venujeme málo, že mladí ľudia, študenti alebo moja generácia ťaží iba z toho, čo im povedali doma. A doma nám sa s nami zhovárali ľudia, ktorí to ešte zažili. Boli buď na jednej strane, alebo na druhej. Azda aj preto sa stále mladí Slováci vyrovnávajú s minulosťou ťažšie.

V seriáli Dunaj, k vašim službám je zachytené, ako sa vzťahy ľudí kryštalizovali pod nátlakom politického a spoločenského vývoja pred a počas druhej svetovej vojny. Je to zaujímavá a možno priam až hrozivá paralela, ktorú zažívame v týchto dňoch. V krajine vzrastajú protisystémové sily aj náklonnosť ľudí k extrémizmu. Prečo sa tak podľa vás deje?

Máme strašne krátku pamäť. Neviem si predstaviť, že by som dokázala tak rýchlo zabudnúť na to, čo sa dialo pred necelými 100 rokmi, úplne si to z vymazala hlavy a povedala si: Jéééj, tak tento antisystémový prúd je úplne skvelý. Mrzí ma, že si to nepamätáme. Možno vyzniem kruto, ale keď tu pred pár rokmi vznikla jedna politická strana, z ktorej sa všetci smiali, ani sme sa nenazdali a jej líder sa zrazu ocitol na jednom z najvyšších postov vlády. Na to tiež ľudia zabudli. Nepamätáme si, málo si pripomíname a ešte menej sa o takýchto veciach zhovárame pri našom povestnom slovenskom pive. Ťažké témy našej minulosti a celospoločenských problémov akoby sa stále odohrávali len na nejakej akademickej alebo intelektuálnej pôde a to možno vedie k tomu, ako málo sa vieme poučiť z minulosti. Ale zároveň nerozumiem, prečo stále inklinujeme k ľuďom, ktorí na nás kričia a ktorí nám polopatisticky povedia veci, ktoré očividne nemôžu byť podložené na reálnom základe. Prečo je pre nás jednoduchšie veriť niečomu, čo nám doslova po lopate povedia namiesto toho, aby sme sa nad vecami zamýšľali a prijali aj to, že nie všetko má rýchle a skratkovité riešenia. Ale možno takí vo svojej podstate sme. Sama sa však snažím správať inak.

 Ľudia žijú vo svojich bublinách a občas sa tie bubliny pretnú. Čo robíte, keď narazíte na niekoho, kto je úplne inak názorovo a hodnotovo nastavený? Snažíte sa toho človeka presvedčiť alebo radšej z toho odchádzate?

Snažím sa počúvať a pochopiť, prečo má človek názor, s ktorým sa ja nestotožňujem. Kedysi som si ľudí vypočula a chcela diskutovať. Zdá sa mi, že dnes je to už v spoločnosti vyhranené natoľko, že toho nie sme schopní. Samozrejme, snažím sa o to neustále, ale zároveň priznávam, že v mojej bubline prichádzam málokedy do extrémneho názorového stretu. Je stále ťažšie a ťažšie viesť dialóg s ľuďmi opačného názoru. Neviem ani prečo, lebo mňa fascinuje, keď mi niekto povie niečo, čo si myslí a povie to iným spôsobom. Môžem sa nad tým zamyslieť, môže ma to obohatiť a inšpirovať.

X Blížia sa voľby. Osobne mám veľa kamarátov, ktorí majú strach z ich výsledku a dokonca uvažujú nad tým, že sa odsťahujú z krajiny. Ako to máte vy s manželom?

U nás doma sa tiež vedie normálna debata, čo budeme robiť. Zároveň sa však zhovárame aj o tom, že kamkoľvek by sme chceli ísť, situácia celkovo nie je jednoduchá. Mám v sebe nové vnútorné presvedčenie – nehodlám sa vzdať ľuďom, ktorí klamú, zavádzajú a spôsobujú chaos v spoločnosti, takže asi nikam neodídem. Nebude to jednoduché, ale pevne verím, že ak aj voľby nedopadnú najlepšie, nebude to natrvalo a vlastne v kútiku duše stále dúfam, že si zvolíme demokratické strany.

X Zo seriálu Dunaj sa stal televízny fenomén. Je v niečom nakrúcanie, pripravovanie sa a spolupráca s hercami v takomto projekte iné? Je to pre herečku väčšia zodpovednosť?

Je to práca ako každá iná. Každý z nás, herec, herečka, štáb, režisér alebo produkcia sú hrdí na to, že priniesli na Slovensko takýto formát. Čo možno vnímam ako rozdiel, je, že počas nakrúcania Dunaj, k vašim službám sa aj debaty v zákulisí stávajú trošku inými. Keď točíte denný seriál s ľahšou fiktívnou tematikou, rozprávate sa o úplne iných témach. Keď točíme Dunaj a vyskočí nejaká reália alebo reálna situácia, tak sa o tom zhovárame. Aj nás to nejakým spôsobom obohacuje a núti hrabať sa v našej minulosti a rozmýšľať, ako to vlastne bolo. Nie je to väčšia zodpovednosť, ale obrovský prínos pre nás hercov.

 X Účinkujete v rôznych rolách a polohách na televíznej obrazovke a zároveň máte niekoľko predstavení v divadle, kde takisto ide o komédie aj drámy. Je vám niektorá poloha bližšia?

Nesnažím sa pozerať na úlohy optikou, ktorá mi je bližšia a ktorá menej. Iba by som si sťažila robotu. Ak by som sa vnútorne nastavila, že rada plačem na javisku a obsadia ma do komédie, asi by som si to sťažila, pretože tak to funguje v kamennom divadle. Hráte hocičo a všetko, čo je potrebné.

X Viete rolu aj odmietnuť?

Všetko je vec komunikácie. Keby som mala dostať rolu, ktorá mi je bytostne proti, tak si to vykomunikujem a predpokladám, že by mi nejakým spôsobom vyšli v ústrety. Ale hrám rada hocičo, pokiaľ ma predstavenie baví v procese. Skôr by som povedala, že ak je proces dobrý, je inšpiratívny kolektív, režisér a ešte aj publikum vás ocení, tak sa automaticky predstavenie hrá dobre.

X Čo môže naštrbiť proces?

Keď sa nad tým spätne zamyslím, vlastne som to ani nezažila. Možno keď bol covid, mali sme procesy rozkúskované a v hlave nám bežalo, že jéminenky, ideme to skúšať na tretíkrát. S tým môže vzniknúť vnútorne nejaký nie úplne pozitívny vzťah predstaveniu. Ale asi môžem hovoriť za 99¤% mojich kolegov, že zámerne si nerobíme naschvály a nesťažujeme si prípravy na predstavenie alebo inscenáciu. Ak si predstavíte, že to máte potom hrať rok, bola by to hlúposť. Niekedy sa stane, že si človek menej rozumie s režisérom. Je to úplne normálne, že on má iné videnie, vy zase iné. Alebo dostanete kolegu, ktorý hrá úplne inak a musíte sa na neho naladiť. Obaja sme uvedomelí ľudia, nesťažíme si to a snažíme sa pochopiť jeden druhého. Sú to také sťažovacie prvky, ktoré ale neznechucujú. Každý sme iný.

Vy máte v repertoári 12 predstavení. Nedávno som sa zhováral s Ivanou Chýlkovou, ktorá má v repertoári jednu divadelnú hru od roku 2001 a hrá ju dodnes.

X Povedala mi, že áno. Viete si predstaviť, že by ste boli až takto dlho spätá s nejakou postavou?

Hrala som v rozprávke Ako sa Lomidrevo stal kráľom. Derniéru sme mali minulý rok a hrávala som v nej od 3. ročníka na vysokej škole. Ale bola to rozprávka a detskí diváci sú perfektní. Pri predstavení pre dospelých by to asi musela byť brutálna komédia s dobrým kolektívom, ktorú by ma bavilo takto dlho hrať. Vlastne jedno také predstavenie už mám. Volá sa Dámska šatňa. Pôvodne sme ho hrali v Nitre a teraz s ním chodíme po Slovensku. A tiež hráme od vysokej školy, pričom nás to stále baví. Osviežujeme si to drobnými zmenami alebo výzvami v texte či reagovaním na konkrétne publikum. Viem si predstaviť, že napríklad Dámsku šatňu by ma bavilo hrať aj ďalších desať rokov.

X Povedali ste, že ak proces prípravy na hru doplní aj dobrý divácky ohlas, tak je balík kompletný. Aký je slovenský divák?

Úplne rôznorodý. Keď som bola v nitrianskom divadle, tak tam bolo úplne iné publikum, zvyknuté na muzikály a na veľké šouky. Veľmi som sa tešila, keď som pôsobila v martinskom komornom divadle. Chodilo na nás veľa mladých ľudí, študentov, ktorí sa nezľakli ani ťažších predstavení, trojhodinové „náklady“ a mnohých z nich som videla aj viackrát. Vtedy som si povedala, že divadlo má zmysel. Je to skvelé, že mladí ľudia chcú chodiť aj na náročnejšie veci, a keď sme mali diskusie po predstaveniach, martinské publikum bolo vždy skvelé. V Národnom je to národné. Keď hráme predpoludním, je to úplne iné publikum, ako keď prídu takzvané zvozy. Ale vlastne každý, kto príde do divadla dobrovoľne, tam byť chce. Tým pádom je to vždy dobrý divák.

X A díva sa domáci divák s porozumením?

Díva sa a niekedy sa podľa mňa aj diví (smiech). Myslím si, že nemáme divákov, ktorí by nerozumeli alebo by nechceli chodiť aj na iné tituly. V Národnom divadle ich máme veľmi rozdielne. Máme rodinné tituly aj avantgardnejšie tituly, a kto chce prísť na avantgardnejší titul, príde. Kto chce vidieť niečo rodinné, má si z čoho vybrať.

Jedným z rodinných titulov sú Malé ženy, odpremiérovali ste ich tesne pred divadelnými prázdninami a teraz do nich znova naskočíte. Čítali ste aj knihu?

Áno, ale bolo to dávno, ešte na strednej škole. Teraz som si ju už neprečítala.

 X A čo film, ktorý nakrútila režisérka a scenáristka Greta Gerwig – mimochodom dáma, ktorá stojí aj za tohtoročným hitom Barbie?

Ten posledný som videla. To je fakt tá istá režisérka, čo robila Barbie? To som nevedela, to je zaujímavé.

X Greta Gerwig je momentálne považovaná za jednu z najdôležitejších osobností a ženských predstaviteliek Hollywoodu, ktoré sa dokázali presadiť v mužskej prevahe. Malé ženy sú aj o tom, že ženy sa občas cítia malé, že nie vždy je postavenie ženy v prevažne mužskej spoločnosti jednoduché. Cítili ste to niekedy ako Jana Kovalčiková na Slovensku alebo ako herečka v Slovenskom národnom divadle?

Ak hovoríme o rodovej nerovnosti, nikdy som ju na vlastnej koži nepocítila. V mojej práci sa mi nestalo, že by ma diskvalifikovali alebo diskriminovali za to, že som žena. Chvála pánubohu, v mojom povolaní potrebujú aj mužov, aj ženy a aj čokoľvek alebo kohokoľvek iného. Neznamená to však, že rodová nerovnosť neexistuje. Jedna vec, ktorú ako žena vnímam nepokojne a veľmi ma vyrušuje, sú rozhodovania politikov o našich telách. Vtedy sa naozaj cítim byť malou ženou a nerozumiem, prečo máte, väčšinou vy muži, neustále potrebu montovať sa do našich materníc. Vtedy cítim obrovskú krivdu.

 X Ale zákony do parlamentu väčšinou podáva jedna a tá istá dáma.

Áno a to ma trápi najviac. To si vždy s kamoškami povieme: Do kelu, prečo táto žena robí podobné veci iným ženám? Nerozumiem tomu. Vo chvíľach, keď sa v našej krajine otvára debata a nejakým spôsobom rozhoduje o interrupciách či umelých oplodneniach cítim sa ako malá žena.

X Zostanem ešte chvíľu pri Grete Gerwig a filme Barbie. Na Instagrame ma zaujal výrok jedného herca, ktorý sa po úspechu Barbie vyjadril kriticky k Hollywoodu. Povedal, že namiesto toho, aby dal väčší priestor ženám a ženským autorkám, začne točiť viacej filmov o hračkách. Máte pocit, že takto nejako fungujú aj slovenské televízie, slovenské divadlo? Ak sa objaví fenomén, ktorý zafunguje, idú ho robiť všetci a namiesto kvality sa opäť viac sústredia na úspech a kvantitu?

To je zaujímavá otázka. Je pravda, že pri slovenských televíziách môžeme nájsť paralely toho, čo sa nakrúca. Úspešný projekt natočí jedna televízia a o pár týždňov to nejakým spôsobom urobí druhá. Ale nemyslím si, že by sme tu robili veci ako cez kopirák. Vážim si, že novodobé produkčné spoločnosti a producenti sa stále inšpirujú zahraničím a chcú posúvať rozmanité témy. Takto vznikol aj Dunaj alebo Klamstvo. Skôr mám pocit, že televízie hľadajú, čo môže fungovať na diváka a ako ho kulantne zaujať. Ale chcú dodať aj nejakú správu alebo posolstvo televíznym spôsobom.

X Vy ste zakladateľkou vlastnej produkčnej spoločnosti. Máte v pláne posunúť sa aj iným smerom ako hereckým? Napríklad si vyskúšať produkciu?

Veľmi by som chcela. Chcela by som počas života vyskúšať čo najviac, ako sa dá. Niekedy som si aj povedala, že do tohto projektu by som už naozaj nemusela ísť, ale nedá mi to, lebo neviem, či v tom budem dobrá, alebo zlá, či pohorím, či budem trápna, alebo perfektná. Potrebujem to jednoducho vyskúšať, nech to už dopadne akokoľvek. Pôsobenie za kamerou beriem ako výzvu budúcnosti a chcela by som dávať priestor mojim kolegom a kolegyniam. Mám kopec nápadov, ktoré čakajú na realizáciu a množstvo druhov povolaní, ktoré by som si ešte chcela skúsiť. Tak dúfam, že tu všetci nevybuchneme a že to stihnem.

 X A ako to vyzerá s filmom Kavej, ktorý má byť vyvrcholením internetového fenoménu? Príde do kín na jeseň?

Nie, mal by ísť do kín až ďalší rok v júni. Na jeseň však divákov čaká iná snímka. Ide o česko-slovensko-kanadskú koprodukciu. Volá sa to A máme, čo sme chceli a už sa veľmi teším na jej premiéru. Myslím si, že to bude fajn.

X Úplne sme sa vyhli tomu, čím ste vy, aj slovenský divák, žili pár mesiacov – tanečnou súťažou Let’s dance. Uplynulo niekoľko mesiacov od vášho víťazstva a jasného triumfu. Tak teda už len posledná otázka – tancujete ešte stále?

Predvčerom som mala tréning s Vratkom Sirágim, s ním som zostala tancovať. Sem-tam idem s Gabikou na nejaké open classy, máme už aj pozakladané skupinky. Snažím sa zachovať si tanečný režim, pretože ma to nenormálne bavilo. Človek by si možno myslel, že je to iba šou a nejaké súťaženie – vôbec nie. Pri tanci sa človek naučí neuveriteľne veľa a aj preto chcem pri ňom zotrvať. Nejaký večer som to povedala aj na televíznej obrazovke – dopriala by som celému slovenskému národu, aby tancoval. To by sme tu mali takú krásnu krajinu… Všetci by sme boli šťastnejší, úplne inak by sme vnímali partnerinu a kontakty a naučili by Hygienici evidujú za minulý a tento rok doposiaľ 24 úmrtí na legionelózu

Ochorenie spôsobuje baktéria z rodu Legionella, ktorá sa prirodzene vyskytuje v umelých aj v prírodných vodných systémoch a v pôde.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR eviduje za minulý a tento rok doposiaľ 24 úmrtí na legionelózu. TASR o tom informovala hovorkyňa úradu Daša Račková.

Legionelóza môže prebiehať v dvoch formách, a to ako pontiacka horúčka (mierne ochorenie bez zápalu pľúc) a ako legionárska choroba (život ohrozujúca pneumónia). Z 24 úmrtí sa podľa ÚVZ 23 týkalo legionárskej choroby a jedno pontianskej horúčky. Najviac úmrtí úrad eviduje u ľudí starších ako 65 rokov (18).

„Za rok 2023 (do konca augusta) evidujeme spolu 53 hlásených prípadov, z toho 47 prípadov legionárskej choroby a šesť prípadov pontiackej horúčky,“ priblížila Račková. V auguste na Slovensku zaznamenali desať prípadov ochorenia, z toho deväť legionárskej choroby a jeden prípad pontiackej horúčky. V roku 2022 ÚVZ evidoval celkovo 108 prípadov (85 prípadov legionárskej choroby a 23 prípadov pontiackej horúčky).

Prípady legionárskej choroby sú hlásené najmä u osôb vo vyšších vekových skupinách. U väčšiny zdravých ľudí s dostatočnou imunitou sa vznik ochorenia nepredpokladá. „Vo všeobecnosti platí, že najčastejšími rizikovými faktormi sú vek nad 50 rokov, pridružené ochorenia, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, chronické ochorenia pľúc, ako aj ďalšie chronické ochorenia napríklad kardiovaskulárne ochorenia alebo imunodeficiencia,“ priblížila hovorkyňa.

Infikovanie vírusom

Človek sa môže infikovať vdýchnutím vodných aerosólov, teda drobných kvapôčok vody kontaminovaných touto baktériou a zriedkavo aspiráciou vody. Pitie vody v bežnej populácii nepredstavuje riziko.

„Aerosóly obsahujúce baktérie sa najčastejšie vytvárajú napríklad pri spustení sprchy, vo vírivkách, fontánach a v klimatizačných systémoch. Treba preto zabezpečiť, aby teplá voda dosahovala 50 až 55 stupňov Celzia a zaistiť v celom vodovodnom systéme jej cirkuláciu,“ priblížila Račková.

Zároveň je podľa ÚVZ dôležité zabrániť stagnácii vody. Apeluje na ľudí, aby odpúšťali raz týždenne vodu zo spŕch aj kohútikov, ktoré dlhší čas neboli používané. Treba podľa neho tiež udržiavať hlavice a vodovodné kohútiky čisté, bez slizov, povlakov a usadenín. Apeluje tiež na dostatočne izolované rozvody s teplou vodou, aby nedochádzalo k ohrievaniu studenej vody.

X X X

Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja ponúka autobusy na transport migrantov zo Slovenska

Predseda kraja reagoval na slová šéfa polície, že cieľom migrantov je poväčšine Nemecko a na Slovensku nezostávajú.

Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) a člen predstavenstva strany Hlas-SD Branislav Becík vyzval policajného prezidenta Štefana Hamrana a premiéra Ľudovíta Ódora na okamžité zabezpečenie prevozu nelegálnych migrantov mimo Slovenskej republiky. Je pripravený pomôcť so zabezpečením autobusov na ich prepravu. TASR o tom informovala hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková.

Predseda kraja reagoval na slová šéfa polície, že cieľom migrantov je poväčšine Nemecko a na Slovensku nezostávajú. Zaujíma ho, či je výrok podložený aj komunikáciou medzi slovenským a nemeckým rezortom diplomacie. „Ak to tak naozaj je a Nemci očakávajú migrantov s otvorenou náručou, tak mi povedzte, kedy a kde mám pristaviť autobusy, aby som ich tam odviezol a tým ochránil našich ľudí,“ uviedol Becík.

Situácia s prílevom migrantov je podľa predsedu NSK mimoriadne vážna. „Každý deň prekračujú veľké skupiny migrantov naše nestrážené hranice. A čo robíme my, aby sme im v tom zabránili? Absolútne nič, dokonca im bez problémov vydávame potvrdenie o pobyte a následne ich voľných púšťame medzi ľudí. Vlastne ich týmto motivujeme, aby prichádzali na Slovensko,“ zhodnotil. Vláda sa podľa neho svojou nečinnosťou priamo podieľa na nelegálnej migrácii, aktuality.sk

X X X

Oklamal Jozefa Tisa a pomáhal SNP. Väznili ho nacisti aj komunisti. Imrich Karvaš (

Vypočujte si príbeh Imricha Karvaša, ktorý je súčasťou výstavy Hrdinovia odboja v priestoroch Bratislavkého hradu. Vtedajší guvernér Slovenskej národnej banky bol významným podporovateľaom domáceho odbojového hnutia a Slovenského národného povstania. Cez svoju funkciu finančne zabezpečil SNP.

Okrem životného príbehu Imricha Karvaša si môžete v priestoroch Historického múzea SNM pozrieť aj jeho salón, ktorý odkúpil od židovskej rodiny, aby jej pomohol. „Kúpil ho po druhej svetovej vojne od Židov, ktorí prežili holokaust. Rodine pomohol tak, že za salón získali peniaze a mohli vycestovať do dnešného Izraela,“ približuje šéf Historického múzea Peter Bárta.

Ekonóm Karvaš bol pozoruhodnou osobnosťou slovenských dejín, približuje tiež. „Do funkcie ho zavolal Jozef Tiso napriek tomu, že bol Karvaš demokrat a zástanca Československa. Prijal túto funkciu s výhradami a s tým, že chce Slovensku pomôcť,“ približuje.

Funkciu guvernéra Slovenskej národnej banky využil v prospech SNP, ktoré pomáhal zásobovať finančne aj materiálne. „Bol výrazna postava, zaslúžil sa o to, aby bol odboj úspešný – možno nie so zbraňou v ruke, ale so všetkými možnosťami, co mal,“ približuje v podcaste tiež Peter Bárta.

„Svoju funkciu využíval aj tak, že pred Nemcami zatajoval existenciu zdrojov, aby neboli vyvezené z územia Slovenska. Účtovne falšovali razbu v Kremnici, aby nebolo vyvezené striebro. Dokonca využili fintu, že pozlátili olovo, ktoré Nemci vzali v domnení, že habú zlato.“ Gestapo zatklo Imricha Karvaša 3. septembra 1944, aktuality.sk

X X X

Smer by zostavil vládu, SNS predbehla OĽaNO aj Sme rodinu

Ak by sa voľby konali začiatkom septembra, vyhral by ich Smer. No tešil by sa nielen z víťazstva, ale aj z toho, že ako jediný by zrejme dokázal zostaviť vládu.

Ukázal to prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia pre denník Sme realizovaný začiatkom septembra.

 Smer by sa mohol oprieť o pomerne solídny výsledok SNS, ktorá v prieskume získala viac ako sedempercentnú podporu a pravdepodobne by sa dokázal dohodnúť aj s Hlasom. Ak by sa to stalo, spoločne by získali 84 mandátov, čo na vládnutie stačí.

Progresívnemu Slovensku by pri takomto výsledku naopak nepomohla ani dohoda s Hlasom a Sme rodinou, čo sú jediní potenciálni partneri pri takomto výbere.

Mimo parlamentu sa ocitla SaS, KDH a prah zvoliteľnosti stále neprekročili ani Demokrati, sktuslitx.sk

X X X

41-ročná herečka čaká dieťa s 26-ročným priateľom po tom, vajíčka si nechala zmraziť: Biológia je v tomto k ženám neuveriteľne krutá…

 Odvaha jej nechýba, práve naopak. Zdá sa, že herečka Sienna Miller je na svoje rastúce bruško veľmi hrdá. Na módnom podujatí v Londýne ho takto vystavila na obdiv.

 Druhé dieťa na ceste: Herečka Sienna Miller ukázala svoje nahé bruško

Už sme si mohli zvyknúť, že dnes sú celebrity, ktoré čakajú bábätko oveľa odvážnejšie a tentokrát sa k nim pridala aj obľúbená herečka. Na červenom koberci sa totiž všetky oči upierali na Siennu Miller (41). Britsko-americká herečka pred pár dňami na módnom podujatí „Vogue World“ v Londýne prezentovala svoje rastúce bruško nevídaným spôsobom.

 Mala na sebe saténové dvojdielne šaty krémovej farby pozostávajúce z XXL blúzky s vysokým pásom a beztvarej balónovej sukne. Táto kombinácia odhalila jej nahé tehotenské bruško a strhla na seba všetko pozornosť.

O tehotenstve obľúbenej herečky sa verejnosť dozvedala v polovici augusta, prostredníctvom fotografií, ktoré prezentoval americký časopis People, a dnes sa nemala problém ukázať v plnej kráse. Vyzerá to tak, že prvé týždňe tehotenstva má už Sienna za sebou a bábätka sa dočká už čoskoro.

Druhé dieťa čaká s mladším partnerom

Pre Siennu Miller je to druhé dieťa. Pred jedenástimi rokmi sa jej narodila dcéra Marlowe. Otcom je herecký kolega Tom Sturridge (37), s ktorým bola Miller spolu v rokoch 2011 až 2015.

 Teraz čaká svoje prvé spoločné dieťa s novým partnerom Oli Greenom (26). S hercom a modelom chodí od februára 2022.

 Pred rokom herečka pre ženský časopis Elle UK hovorila o svojom plánovaní rodiny a prezradila, že si po štyridsiatke nechala zmraziť vajíčka. V predchádzajúcom desaťročí opakovane pociťovala spoločenský tlak, aby mala viac detí.

„Biológia je v tomto desaťročí k ženám neuveriteľne krutá – aspoň pre mňa to tak bolo,“ povedala Miller. Po zmrazení vajíčok podľa jej slov tento tlak zmizol. „Ak sa to stane, tak sa to stane,“ povedala potom o možnom tehotenstve, aktuality.sk

X X X

Holandská polícia rozohnala dav klimatických aktivistov vodným delom

Hnutie Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu), ktoré tieto protesty organizuje, uviedlo, že aktivisti budú túto diaľnicu blokovať každý deň, kým holandská vláda neprestane využívať verejné financie na dotovanie ropného a plynárenského priemyslu. Sobota bola v poradí už ôsmim dňom takýchto demonštrácií.

Holandská polícia v sobotu použila vodné delo na rozohnanie davu aktivistov, ktorí blokovali dopravu v Haagu na protest proti vládnym dotáciám do fosílnych palív. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

„Všetci demonštranti, ktorí blokovali (diaľnicu) A12, boli rozohnaní,“ uviedla polícia vo vyhlásení.

Klimatickí aktivisti obviňujú holandskú vládu z nedodržania sľubu, že skončí s daňovými úľavami a inými formami dotácií pre leteckú a lodnú dopravu, s výrobou elektrickej energie z fosílnych palív či s ťažbou ropy, aktuality.sk

X X X

Troch ruských diplomatov vyhostia zo Severného Macedónska

Ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že 12. septembra si predvolalo ruského veľvyslanca v Skopje Sergeja Bazdnikina a informovalo ho, že troch ruských diplomatov vyhlásilo za nežiaduce osoby a musia opustiť krajinu.

Severné Macedónsko nariadilo vyhostenie troch ruských diplomatov, oznámilo v sobotu severomacedónske ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Severomacedónsky rezort diplomacie ozrejmil, že toto rozhodnutie prijal po získaní informácii od kompetentných inštitúcií o aktivitách ruských diplomatov, ktoré boli v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.

Severné Macedónsko pristúpilo k vyhosteniu ruských diplomatov tretíkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. V marci 2023 Skopje vyhostilo piatich ruských diplomatov a v apríli ďalších šiestich, pripomína AFP, aktuality.sk

X X X

Čo sa stane, ak nezaplatíte pokutu? Policajt vám priestupok totiž musí najprv dokázať, nestačí len jeho tvrdenie

Má slovo policajta vyššiu váhu ako to vaše?Ak vodič nesúhlasí s priestupkom a neexistuje žiadny videozáznam ani fotografia, je jeho tvrdenie dôležitejšie ako to vaše?

 V prípade, ak je vodič presvedčený o tom, že sa priestupku nedopustil, respektíve, ak si toho nie je vedomý, mal by odmietnuť zaplatenie blokovej pokuty a brániť svoje práva v priestupkovom konaní, kde bude povinnosťou policajného orgánu dokázať nepochybné a jednoznačné spáchanie priestupku. Teda tzv. uniesť dôkazné bremeno./agentury/

X X X

Kto na Slovensku pácha najviac trestných činov? Cudzinci tvoria len zlomok kriminality

Najviac trestných činov spôsobujú Slováci. Cudzinci sa zapisujú do štatistík kriminality len niekoľkými desiatkami protiprávnych skutkov.

Facebook/Polícia Slovenskej republiky

Prechádzali sme štatistiky vybraných trestných činov Ministerstva vnútra SR od roku 2020. Cudzinci tvoria len zlomok kriminality na Slovensku. Najviac trestných činov na Slovensku spôsobujú štátni príslušníci Slovenska, Česka, Ukrajiny, Maďarska ako aj Poľska.

Z nedávnych vyjadrení polície tiež vyplýva, že migranti, ktorý cez Slovensko cestujú do cieľových krajín nespôsobili doposiaľ žiaden trestný čin ani priestupok.

Na grafike nižšie si môžete pozrieť ako sa vyvíjala násilná kriminalita od roku 2020 po najnovšie štatistiky do dňa 31. júla 2023. Podľa údajov ministerstva vnútra spáchal občan Sýrie jeden násilný trestný čin – v roku 2020. Najviac kriminality v tejto kategórii spôsobovali Slováci a z cudzincov Česi, Ukrajinci, Maďari a Srbi.

Poznámka redakcie

Vybrali sme si štatistiky kriminality v násilných, majetkových a ekonomických trestných činoch v časovom rozmedzí od 1. januára 2020 do najnovších dát k dňu 31. júla 2023.

 Pokiaľ ide o majetkovú kriminalitu, trestné činy tejto klasifikácie boli o čosi častejšie. Najviac ich z cudzincov páchajú občania Česka, Bulharsko, Gruzínska, Ukrajiny, Maďarska, Poľska aj Srbska.

 V ekonomickej kriminalite na Slovensku panujú podľa štatistík rezortu vnútra z cudzincov občania Maďarska, Poľska, Ukrajiny a Česka. V rokoch 2020 a 2021 v týchto protiprávnych činoch figurovali v zvýšenom počte aj Taliani.

 Zaujímavosťou je kategória organizovaného zločinu. Za rok 2020 boli odhalené tri skupiny. Dve ukrajinské a jedna poľská. V roku 2021 odhalila polícia organizovaný zločin, ktorého členmi boli občania Egypta, Ukrajiny, Nemecka, Česka, Tuniska aj Poľska. Za rok 2022 odhalili orgány činné v trestnom konaní skupiny Moldavska, Česka, Bieloruska, Bulharska, Ukrajiny a Maďarska. Za tento rok polícia klepla po prstoch v organizovanom zločine zatiaľ len Bielorusom./agentury/

X X X

 Pristalo im to! Bok po boku sa ukázala prezidentka so svojou láskou, ale aj obľúbený manželský párik hercov v podaní Janka a Marek Majeskí. A kto ešte?

Prezidentka Zuzana Čaputová s partnerom, manželia Majeskí a Vera Wisterová na premiére filmu Šťastný človek v Bratislave, 14.9.2023Zdroj: Robert Tappert

 Na plátna našich kín prichádza pozoruhodný príbeh česko-slovenskej rodiny, ktorá sa vyrovnáva s okolnosťami spojenými s tranzíciou jedného z rodičov. V našich končinách sú podobné snímky, obzvlášť v kinách ojedinelé. Ako prvé si ho mohlo pozrieť viaceré známe tváre, ako aj naša prezidentka spoločne s partnerom.

Ako vyzerala premiéra filmu Šťastný človek?

Lásku si zaslúži každý, bez ohľadu na pohlavie, vek či sexuálnu orientáciu. Práve práva LGBTI komunity su v predvolebnom období terčom množstva politických strán. O to viac v našej spoločnosti aktuálne rezonuje očakávaná snímka Šťastný človek, ktorej príbeh sa venuje okolnostiam, ktoré sú pre mnoho slovákov stále tabu. Snímku z dielne producentov Maroša Hečka a Petra Veverku, ktorá mala svetovú premiéru na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Hot Docs v Toronte, uvedie do kín Asociácia slovenských filmových klubov 21. septembra 2023, pozrite si všetky fotografie z premiéry tohto filmu:

Na premiére nechýbala ani prezidentka Čaputová

Premiéra nového slovenského filmu prilákala viaceré významné dámy z oblasti šoubiznisu a kultúry. Tvorivý tím snímky svojou prítomnosťou poctila aj ministerka kultúry SR Silvia Hroncová. „Režisérka Soňa G. Lutherová pracovala nesmierne spontánnym a ľudským spôsobom a cez príbeh Marvina a Ivana ukazuje nielen tranzíciu ako proces sebanaplnenia a cestu za šťastnejším životom, ale odkrýva aj pevnosť partnerského vzťahu prostredníctvom rodinnej každodennosti,“ zablahoželala po premietaní a následnej diskusii a pokračovala:

Marek Majeský a Jana Majeská na premiére filmu Šťastný človek v BratislaveZdroj: Robert Tappert

„Šťastný človek je napokon veľmi výstižný názov, ktorý výborne predstavuje posolstvo tohto autentického, intímneho a vo výsledku humánneho filmu. Viem, že to nebol hlavný zámer tvorcov, ale film má aj svoj spoločenský rozmer. O téme tranzície vie naša spoločnosť veľmi málo. Niektorí politici, ktorí sa k téme transľudí vyjadrujú, o nej nevedia takmer nič. Nemôžeme sa zmieriť s tým, aby sa o tranzícii mlčalo z dôvodu, že polarizuje spoločnosť. Spoločnosť v skutočnosti rozdeľujú nezodpovední politici, ktorí túto tému zneužívajú na svoje politické ciele. Vyspelosť spoločnosti musíme merať tým, ako je tolerantná k menšinám. A tento film nám ukazuje, čo tolerancia, ľudskosť a životné šťastie sú.“

Na slávnostnú premiéru do kina v Slovenskej národnej galérii zavítala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. „Veľmi si vážime účasť pani prezidentky a pani ministerky kultúry. Náš film ukazuje obyčajný príbeh (ne)obyčajnej rodiny, v ktorom sa nájde asi každý z nás,“ povedala režisérka a vedkyňa zo SAV Soňa G. Lutherová. Hlavný predstaviteľ snímky, spisovateľ Marvin Horvat a jeho manžel psychiater Ivan dúfajú, že zdieľanie ich príbehu niekomu pomôže. „Napríklad rodičia a príbuzní transčloveka môžu mať vďaka tomu možnosť hlbšie pochopiť, čím ich blízky vzťah prechádza. Ale nečakali sme toľko podpory a záujmu, koľko sa nám dostalo počas uvádzania premiér na Slovensku. Obrovský záujem, ktorý film vyvolal v médiách, najmä úprimné, citlivé a podporné reakcie divákov nám dávajú nádej, že Šťastný človek môže priniesť nielen nový ľudský pohľad na tieto témy, ale aj reálny pozitívny dosah na ich životy.“

Film už zaujal aj v zahraničí

Kvôli výnimočnému večeru priletel z Londýna do Bratislavy Jamie Cooke, generálny riaditeľ Warner Bros. Discovery pre CEE, Stredný východ, Turecko, Discovery EMEA Channels a WM EMEA Creative Agency. „S lokálnymi dokumentárnymi filmami sa vždy snažíme verejnosti prinášať silné a relevantné príbehy. Začali sme a naďalej budeme vysielať dôležité príbehy, o ktorých sa oplatí hovoriť na miestnej úrovni a ktoré si získajú medzinárodnú pozornosť. Vždy hľadáme obsah, ktorý otvára vážne problémy, s akými sa stretávame v každodennom živote, a snažíme sa tak divákom ponúknuť rôzne perspektívy na premýšľanie,“ povedal zástupca koproducenta filmu a pokračoval: „Warner Bros. Discovery podporuje LGBTQ+ komunitu bez ohľadu na to, či hovoríme o streamovaní alebo televíznom vysielaní, trailer si môžete pozrieť tu:

Šťastný človek je jedným z dokumentov, na ktorý sme veľmi hrdí a sme šťastní, že sa čoskoro dostane k nášmu širokému publiku na HBO Max. Je tiež skvelé vidieť, že záujem o tento dokument púta pozornosť aj predstaviteľov politického života na Slovensku. Na úvodných premietaniach sa zúčastnila ministerka kultúry Silvia Hroncová, a včera som mal tú česť sa stretnúť so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou,“ dodal. Na film bola zvedavá aj známa slovenská modelka Liberty Simon, ktorá si sama prešla procesom tranzície a ukázala sa aj herečka Kristína Tormová, ktorá sa už roky angažuje v podpore práv LGBTI komunity aktuality.sk

X X X

Austrália sa hanbí, v USA sú zmätení. Antivaxer Djokovič? Nikdy som nebol odporcom očkovania

Mnohé svetové médiá ho označujú za najznámejšieho bojovníka proti vakcínam na covid-19. Srbská tenisová jednotka Novak Djokovič však po nedávnom zisku rekordného 24. grandslamového titulu na US Open zmiatol veľkú časť spoločnosti svojim vyjadrením.

 Novak Djokovič v piatok pomohol Srbsku k víťazstvu nad Španielskom a k postupu do vyraďovacej fázy Davisovho pohára.

Djokovič sa na titulky médií po celom svete dostal kvôli pevnému postoju proti očkovaniu na covid-19. V relácii legendárneho Johna McEnroea pre ESPN+ sa snažil vysvetliť, že nie je antivaxer.

Najväčšia hviezda svetového tenisu uviedla, že jeho problém s vakcínou nebol v tom, či fungovala alebo nie. Skôr ho hneval spôsob, ako bola ľuďom vnucovaná.

„Nikdy som nebol antivaxerom,“ povedal Djokovič. „Vždy som bol za slobodu voľby. Nemal som pocit, že by veľa ľudí malo na výber. Stretával som sa s tým denne u ľudí v mojej krajine aj na celom svete.“

  Srbovo rozhodnutie nedať sa zaočkovať mu neumožnilo viacero štartov na najväčších tenisových turnajoch v rokoch 2021 a 2022. Pri príležitosti jeho triumfu na US Open a vlaňajšiemu zákazu štartu v USA sa ho zastala aj hviezda amerického futbalu Aaron Rodgers.

„Novak je jedným zo športovcov s najlepšou kondíciou na svete. Každý, kto sa pozrie na situáciu z minulosti si uvedomí, aké smiešne bolo nepustiť ho do krajiny,“ napísal na sociálnej sieti.

Djokovič bol v roku 2022 deportovaný z Austrálie kvôli jeho postoju k očkovaniu a nemohol sa zúčastniť na Australian Open.

 K tomuto temnému obdobiu jeho tenisovej kariéry sa u protinožcov v piatok vrátil aj bývalý poslanec austrálskeho parlamentu Craig Kelly. Ten jeho vyhostenie z krajiny nazval dňom hanby Austrálie.

Ako napísal portál sportskeeda.com, vtedajší premiér Austrálie Scott Morrison a jeho politika dokázala vyburcovať miestnu verejnosť proti Srbovi a vyvodil z toho, že Djokovič svojou prítomnosťou v krajine vzbudí antivakcinačné nálady.

Exposlanec Kelly odsúdil Morrisnovu administratívu za deportáciu Djokoviča z politicky motivovaných dôvodov bez toho, aby premýšľal o dôsledkoch.

 „Deň hanby v Austrálii. Rozhodnutie deportovať Novaka bolo metaforou všetkého, čo bolo zlé na Morrisonovej vláde. Žiadne princípy a večné naháňanie niečoho, o čom si mysleli, že bude populárne. A to bez obáv z dlhodobých následkov,“ napísal na Twitteri.

Tenisové problémy, ktoré zabránili Djokovičovi štartovať na viacerých turnajoch, sú našťastie preč a Srb je na výslní svetového tenisu a upevňuje si pozíciu jedného z najlepších športovcov všetkých čias.

A ako skončil bývalý premiér Scott Morrison, ktorý sa postaral o jeho deportáciu? Vlani v máji utrpel s Austrálskou liberálnou stranou porážku vo federálnych voľbách. Nepodarilo sa mu na čele vlády udržať druhé funkčné obdobie a aktuálne je poslancom parlamentu./agentury/

X X X

Slovenská duša s českým pasom. Prečo nezmenil líder Trnavy občianstvo? Znechutila ma byrokracia

Patril ku kľúčovým hráčom Spartaka Trnava v ceste do skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy. Ofenzívny stredopoliar Erik Daniel sa viac cíti Slovákom, no napriek tomu má české občianstvo. Prečo je to tak?

Erik Daniel (vpravo) patril medzi najväčšie ofenzívne hrozby Spartaka Trnava v dvojzápase play off o konferenčnú ligu proti ukrajinskému Dnipru.

To prezradil Daniel v rozhovore pre isport.cz. Od zmeny občianstva ho odradili len zdĺhavé úradnícke procesy. „Cítim sa ako Slovák a som Slovák, pretože tu žijem odmalička. Mám len české občianstvo, pretože som sa narodil v Hodoníně, otca mám Slováka, matku Česku,“ uviedol Daniel.

Napriek menu mu pri mene napriek cíteniu a dlhoročnému pôsobeniu pod Tatrami svieti česká vlajka. „Chcel som to zmeniť, bolo s tým však veľa papierovania, bolo to šialené. Asi pred šiestimi rokmi som chcel veľmi slovenské občianstvo, ale bolo to hrozné.“

 Priznal, že od jeho získania ho odradila prílišná byrokracia slovenských úradov. „Povedali mi, že musím chodiť na preskúšanie zo slovenčiny a ďalšie veci. Niekomu dajú občianstvo hneď a ja, ktorý tu žijem celý život a mám otca Slováka mám problém,“ posťažoval sa Daniel.

Na Slovensku pôsobil v Myjave, Ružomberku aj v Slovane Bratislava, odkiaľ to mohol mať blízko do slovenskej reprezentácia. Bez občianstva to však nešlo. „Ten proces nemal konca, tak už ma to prestalo baviť. Nepotrebujem reprezentáciu k tomu, aby som bol spokojný.“

Následne priznal, že postup Spartaka Trnava do skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy nikto nečakal. Najmä pred dvojzápasom s poľským Lechom Poznaň, ktorý bol jednoznačným favoritom.

 „Keď už sme cez nich postúpili, tak ľudia verili, že by sme mohli dať aj Dnipro. Nakoniec sme to zvládli a je to obrovský úspech pre Trnavu,“ skonštatoval Daniel s tým, že v posledných rokoch robí výsledky v Európe iba Slovan.

„Slovenské kluby normálne vypadávajú v prvom, druhom predkole. Takže mať dvoch zástupcov v skupinovej fáze je na Slovensku sviatok,“ dodal jeden z kľúčových mužov Trnavy./agentury/

X X X

Desivé slová bývalej tenisovej hviezdy: Tréner ma v detstve znásilňoval trikrát denne

Zatiaľ čo mnoho jej rovesníčok prežívalo bezstarostné detstvo, ona v dvanástich rokoch prežívala peklo na zemí. Bývalá tenisová hviezda Angelique Cauchyová podala šokujúce svedectvo zo zvrhlostiach svojho trénera.

 Ten ju mal v útlom veku opakovane znásilňovať. Okrem iného uviedla, že si pripadala ako vo väzení a dokonca premýšľala o samovražde.

Andrew Geddes. Meno, ktoré bude bývalú tenistku, dnes 36-ročnú Cauchyovú strašiť do konca života. Ide o jej bývalého trénera, ktorý Francúzsku od dvanástich rokov opakovane znásilnoval. O detailoch hrôzostrašných udalostí nedávno prehovorila na Národnom zhromaždení vo Francúzsku.

 Všetko to začalo zhruba dva alebo tri mesiace od doby, čo som s ním v roku 1999 začala spolupracovať. Hovorila som si, že toto by robiť nemal, to nie je správne. Navyše si to neprajem,“ šokovala extenistka, ktorá bola považovaná za veľký talent. Tréner jej odpovedal, že to sa medzi zverenkyňami a trénerom občas stáva. „Vraj spolu trávime veľa času, takže je to normálne.“

V priebehu jedného roku mal Geddes znásilniť 12-ročné dievča približne 200-krát. To najhoršie sa podľa nej odohralo počas dvojtýždňového sústredenia na západe Francúzska.

„Prežila som tie najhoršie dva týždne v živote. Bolo to tak otrasné, že som dokonca uvažovala o samovražde,“ vyhlásila športovkyňa.

 V tom čase je mal znásilňovať trikrát denne. „Prvý večer sa ma opýtal, či nechcem prísť do jeho izby. Keď som odmietla, prišiel on do môjho. Pripadala som si ako vo väzení. Nemohla som odísť a musela som zostať napriek tomu, čo sa tam odohralo,“ uviedla Cauchyová, ktorá dnes pracuje ako učiteľka telesnej výchovy a tenisová trénerka.

Aby toho nebolo málo, Geddes malú Angeliqu strašil tým, že ju nakazil ochorením AIDS. Medzi trinástym a osemnástym rokom života si tak myslela, že smrteľné ochorenie naozaj ma. Škandalózny je tiež prístup prezidenta tenisového klubu. Podľa obete o probléme vedel, ale nemal záujem do neho zasiahnuť.

 „V tenisovom prostredí bolo jeho hnusné správanie k vlastným zverenkyniam dobre známe. Keď si žena sťažovala klubovému prezidentovi, že sa Geddes k mladým chová nevhodne, slovne aj fyzicky, odpovedal že o tom vie, ale Geddes vraj získava tituly, takže to nebude riešiť.“

Monštrum v tele tenisového trénera bolo v roku 2021 odsúdené na 18 rokov väzenia po tom, čo bol uznaný za vinného za znásilnenie štyroch dievčat vo veku od 12 do 17 rokov./agentury/