Chudáci Ukrajinci, Rusové, zbytečně v hrobě. Po tankoch žiada Kyjev od spojencov lode, ponorky i stíhačky Eurofighter. Ukrajinská vláda žiada od svojich západných spojencov okrem tankov aj vojenské lode a ponorky. Uviedol to pre nemecké médiá námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrij Meľnyk, informuje agentúra DPA.
Nemecká stíhačka Eurofighter sa pripravuje na vzlet na leteckej základni Neuburg. „Potrebovali by sme vojnové lode, aby sme mohli chrániť naše pobrežie. Naše pobrežie je veľmi dlhé. Potrebovali by sme aj ponorky, aby sme dokázali odvrátiť v Čiernom mori nový útok z mora,“ uviedol Meľnyk pre nemecké televízie RTL a NTV.
Tanky, ktoré by mali Ukrajine pomôcť v boji proti ruskej armáde, sú podľa Meľnyka len prvým krokom.
„Máme veľmi silného protivníka. Rusi naplno vyrábajú zbrane,“ povedal Meľnyk. Zároveň dodal, že koniec vojny je ešte ďaleko. Uviedol tiež, že očakáva od nového nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa „líderstvo“.
Meľnyk pre agentúru DPA ešte koncom decembra uviedol, že je potrebné posilniť aj ukrajinské letectvo. Podľa jeho slov by Nemecko mohlo pomôcť napríklad svojimi vojenskými lietadlami Tornado alebo stíhačkami Eurofighter.
Nemecko v stredu potvrdilo, že dodá Ukrajine tanky Leopard 2 a takisto povolilo ich dodávky ďalším krajinám. Berlín podľa vyhlásenia vlády dodá Ukrajine zo svojich zásob 14 tankov typu Leopard 2. Spolu s ďalšími krajinami by dodané tanky mohli vytvoriť dva prápory./agentury/
X X X
Američania im radia operáciu odložiť. Čo vôbec vieme o chystanom protiútoku Ukrajiny?
Sumarizujeme, čo všetko v mediálnom priestore odznieva k možnému ukrajinskému protiútoku. Má sa začať v najbližších týždňoch, no z pochopiteľných strategických dôvodov nie je známe, kedy, kde a v akej podobe by Ukrajinci mohli na ruských okupantov udrieť.
To isté platí i pre nový ruský útok a verzie expertov, ktorí komentujú aktuálne dianie na fronte rusko-ukrajinskej vojny. Tie varujú pred pokusmi zatlačiť na Ukrajincov v Doneckej oblasti i možným pokusom o prelomenie ukrajinskej obrannej línie v Záporožskej oblasti.
K sérií špekulácií o tom, kde a kto chce posúvať frontovú líniu, sa teraz navyše pridalo americké odporúčanie Kyjevu, aby s protiúderom vyčkal.
Američania radia počkať
Agentúra Reuters pred pár dňami zverejnila útržky z brífingu s vysokopostaveným úradníkom v administratíve prezidenta Josepha Bidena, ktorý na stretnutí s novinármi predostrel, že predstavitelia Spojených štátov odporúčali Ukrajine, aby začiatok veľkej ofenzívy proti ruským silám odložila.
Minimálne do momentu, kým na Ukrajinu nedorazí vojenská pomoc od USA a neprebehne kompletný tréning ukrajinských vojakov.
K tejto správe sa pridala hneď ďalšia, keď denník Washington Post zverejnil informáciu o tajnej návšteve šéfa americkej spravodajskej služby CIA Williama Burnsa v Kyjeve. Podľa zdrojov, na ktoré sa denník odvoláva, mal Burns prezidenta Volodymyra Zelenského informovať o detailoch vojenských plánov Kremľa na nasledujúce týždne a mesiace.
Keď bol Burns osobne naposledy v Kyjeve – bolo to v januári 2022 –, Zelenského varoval pred samotným plánom ruskej invázie, hrozbou atentátu i ruským plánom bleskovo obsadiť letisko v Hostomeli neďaleko Kyjeva.
Aspoň to tvrdí kniha novinára Chrisa Whippla z prostredia Bieleho domu.
Smer Azovské more?
Podľa plukovníka Ozbrojených síl Ukrajiny v zálohe Romana Svitana má Ukrajina pre strategický protiútok dostatok trénovanej živej sily.
„To, čo chýba, sú prostriedky. Tie nám teraz odovzdávajú. Po tom, čo dorazia, vyplní sa na dnešný moment aspoň jedna úloha, a to je dosiahnuť pobrežie Azovského mora,“ povedal pre televíziu TSN.
Ukrajinci by sa tak mohli pokúsiť odrezať pozemný koridor, ktorý Rusko spája s okupovaným Krymom a obsadenou časťou Chersonskej oblasti. Odseknutie ruských vojsk od ruského územia by pravdepodobne znamenalo zrútenie záporožského a chersonského frontu, a Ukrajincom by sa otvoril manévrovací priestor pre možnú deokupáciu Krymu.
V tejto súvislosti sa hovorí najmä o potrebe znovuzískania kontroly nad mestom Melitopoľ. To, že môže ísť o jeden z možných ukrajinských cieľov, nasvedčuje aj to, že sa Rusi podľa niektorých expertov vo väčšej sile zhromažďujú v priestore medzi mestami Melitopoľ a Tokmak.
Septembrový rýchly postup Ukrajincov okupovanou časťou Charkovskej oblasti, odkiaľ sa im podarilo vytlačiť Rusov v priebehu niekoľkých dní, však ukázal, že Ukrajinci môžu pripravovať tlak v jednej časti frontu – v tom čase zamestnali Rusov najmä možným protiúderom v smere na Cherson – no nakoniec protivníka prekvapia inde.
Debata o tankoch
V súvislosti s novými dodávkami výzbroje pre Ukrajinu sa široká verejná diskusia viedla najmä o nemeckých tankoch Leopard 2, ktoré má Berlín v rezervách.
Nemci s dodaním tankov váhali, no nakoniec dali dodávkam leopardov zelenú. Ak by ich Kyjevu neposlali Nemci, pravdepodobne by to urobili Poliaci. Tí Berlínu odkazovali, že ak už tanky nedodá, nech aspoň nestojí v ceste reexportu.
Práve o potrebe väčších počtov tankov hovoril vlani v decembri samotný hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny, generál Valerij Zalužnyj. V rozhovore pre týždenník The Economist povedal, že na to, aby Ukrajinci vytlačili Rusov na hranice spred 24. februára, ich potrebujú aspoň tristo. Takisto spomenul 600 až 700 bojových vozidiel pechoty či 500 húfnic.
Potrebné počty zatiaľ Ukrajinci skladajú z prisľúbených dodávok ďalších spojencov.
Tanky by mali doraziť z Británie, Francúzska aj Cypru, ukrajinské médiá píšu aj o dvadsiatich sovietskych tankoch T-72B z Maroka, ktoré modernizovali v Česku. V hre by podľa niektorých zdrojov mali byť aj americké tanky Abrams. Tie však Washington údajne zvažoval Kyjevu poskytnúť len v prípade, ak by mu tanky neposkytli Nemci.
Čakajú sa tvrdé boje o Donbas
Na väčšiu jarnú operáciu sa ale zrejme pripravujú aj Rusi. Z informácií, ktoré verejne komentuje ukrajinské vojenské spravodajstvo, vyplýva, že ruská armáda chystá značné útočné operácie na jar alebo na začiatok leta.
„Jar a začiatok leta budú v tejto vojne rozhodujúcimi. Pokiaľ veľká ruská ofenzíva naplánovaná na toto obdobie zlyhá, pôjde o kolaps Ruska aj Putina,“ povedal v rozhovore pre web Delfi zástupca šéfa vojenskej rozviedky Vadym Skybyckyj.
Najťažšie boje sa očakávajú najmä na východe krajiny, teda v Doneckej a Luhanskej oblasti. Podľa Skybyckého by sa Rusi mohli opäť pokúsiť ovládnuť územie v smere k mestu Kupjansk, odkiaľ ich Ukrajinci vytlačili vlani v jeseni.
To, že tým hlavným bojiskom, bude práve Donbas, naznačujú aj boje o Bachmut, kde sa Rusi usilujú prelomiť ukrajinskú obranu a priblížiť sa k mestám Kramatorsk a Sloviansk. Ich ovládnutie by znamenalo obsadenie severu Doneckej oblasti.
Skybyckyj za málopravdepodobný považuje nový ruský útok zo severovýchodu a z územia Bieloruska. Podobne situáciu číta aj analytický Inštitút pre štúdium vojny. „Riziko ruskej invázie na Ukrajinu z Bieloruska je aktuálne veľmi nízke,“ uvádza vo svojej pravidelnej správe.
Vojna sa len začína, tvrdí dobrovoľníčka
Nie všetci majú ale podobný pohľad na vec.
„(Rusi) chcú byť v Kyjeve. Akákoľvek vojna je majstrovstvo veľkého klamu a pascí. Ukážeme protivníkovi, že chceme spraviť toto, a spravíme inšie. Dôležité je, kto to spraví rýchlejšie. Rusi si môžu hovoriť, čo chcú. V skutočnosti chystajú veľkú armádu. Reč je o stovkách tisíc (mužov),“ povedala v rozhovore so známou ukrajinskou moderátorkou Janinou Sokolovou zakladateľka Centra podpory leteckej rozviedky Maria Berlinská.
Podľa Berlinskej si netreba robiť ilúzie o tom, že sa vojna môže skončiť už v tomto roku, ako o tom hovorí napríklad ukrajinská vojenská rozviedka ústami jej šéfa Kyryla Budanova.
„Podľa mňa sa vojna len začína,“ povedala Berlinska, „všeobecne považujem za zázrak, že sme situáciu vôbec udržali. A udržali sme ju vďaka neobyčajnému hrdinstvu našich ľudí. Cena, ktorú sme zaplatili, je obrovská.“, aktuality.sk
X X X
Predčasné voľby sú isté. V hre sú tri termíny, najväčšiu šancu má september: Sme rodina to skúsi s referendom
Nakoniec sa to podarilo. Rozhádaná koalícia našla medzi svojimi súčasnými aj bývalými členmi potrebnú ústavnú väčšinu. Poslanci v stredu schválili návrh poslankyne SaS Márie Kolíkovej a aj zmenu ústavy 92 hlasmi. Parlament si bude môcť skrátiť volebné obdobie len uznesením, referendom nie. Ďalším krokom je schválenie termínu predčasných volieb. V hre sú aktuálne tri: máj, jún a september. Hnutie Sme rodina už ohlásilo, že bude hlasovať za všetky možnosti.
Najväčšiu šancu má však aktuálne termín 30. septembra, keďže poslanci, ktorí súhlasili s dohodnutým pozmeňovacím návrhom, súhlasili aj so septembrovým termínom. Cesta k dohode až taká jednoduchá nebola. Nedeľnú dohodu narušili pochybnosti niektorých nezaradených poslancov vrátane odídencov z OĽaNO. Krátko pred hlasovaním líder Sme rodina Boris Kollár obiehal opozičné strany Hlas, Republiku i ĽS NS. Šéf Smeru Robert Fico požiadal o 15-minútovú prestávku na rokovanie klubu.
Sulík: Dohoda sa dodržala, voľby majú byť v septembri
Následne predniesli zástupcovia niektorých strán a hnutí svoje stanoviská za poslanecké kluby a poslanci pristúpili k hlasovaniu. Tesne pred hlasovaním o Kolíkovej pozmeňovacom návrhu vytiahli poslanci Smeru dve vlajky Slovenskej republiky a rozprestreli ich nad seba. „Hanba!“ ozývalo sa z poslaneckých lavíc.
Ústava sa bude meniť
Nepomohli ani vlajky, ani odklad a ani tlak opozície. Všetky pozmeňovacie návrhy okrem toho, na ktorom sa dohodli lídri bývalej štvorkoalície, poslanci zamietli. Keď prešiel návrh Márie Kolíkovej, bolo jasné, že parlament si ústavnou väčšinou vydláždil cestu k predčasným voľbám. Zmenu ústavy, tak, aby sa parlament mohol rozpustiť len uznesením, podporilo 92 súčasných aj bývalých členov koalície. Pôvodnú koalíciu tvorili ešte traja poslanci, z nich dvaja „štrajkovali“ a hlasovali proti (poslanec OĽaNO György Gyimesi a bývalý poslanec hnutia Martin Čepček) a jeden sa zdržal (bývalý poslanec Sme rodina Ján Krošlák).
Poslanci Smeru rozvinuli pred hlasovaním slovenskú zástavu
Po schválení sa v radoch koaličných poslancov ozval potlesk. Líder SaS Richard Sulík sa otočil ku Kolíkovej a svorne sa objali. Obhájiť vládu sa im nepodarilo, zohnať 90 poslancov na predčasné voľby bolo zrejme jednoduchšie. Či je práve toto dôvod na radosť, je otázne. „Som rád, že sa všetky strany držali dohody,“ reagoval Sulík krátko po hlasovaní.
Ktorý termín predčasných volieb v roku 2023 preferujete?
20 máj, 20 jún, 20. september
Opozícia bola, naopak, frustrovaná, problém mala najmä s formou. Smer, Hlas i ostatní poslanci chceli, aby sa do ústavy zakotvila aj možnosť skrátiť si volebné obdobie referendom. Líder Hlasu Peter Pellegrini v reakcii uviedol, že má zmiešané pocity. „Na jednej strane sa dosiahol cieľ, po ktorom volajú všetci občania SR, aby bola zmenená ústava tak, aby umožnila ukončiť toto trápenie a vyhlásiť predčasné voľby. Na druhej strane nemôžem súhlasiť s tým, že sa vládnemu valcu podarilo zmeniť ústavu tak, že ľuďom neumožnili skracovať volebné obdobie referendom,“ reagoval.
Šéf Smeru Robert Fico pritvrdil. Podľa neho je nevídané, protiústavné a nedemokratické, ako strany bývalej koalície „opľuli“ článok 2 ústavy. „Opľuli základný princíp, že suverénom štátnej moci je ľud, keď sa rozhodli zobrať občanom Slovenska najvýznamnejší nástroj priamej demokracie,“ uviedol. Dodal, že dnešok je čiernym dňom pre slovenskú demokraciu. Prezidentka Zuzana Čaputová poobede zmenu ústavy podpísala.
Parlament v utorok schválil pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej, a tým aj zmenu ústavy. Skrátiť volebné obdobie si bude môcť parlament len uznesením
Odvolaní ministri to nepovažujú za výhru. Podľa šéfa rezortu životného prostredia Jána Budaja a ministerky kultúry Natálie Milanovej nejde o žiadnu výhru. „Sú to otvorené dvere pre každú zostavu, ktorá prehrá voľby, aby mohla rozoštvávať spoločnosť a snažila sa o to, aby vláda nevydržala celé vládne obdobie,“ uviedla šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová. Iný názor mal minister práce Milan Krajniak. „Je to úspech v tom zmysle, že chaos, ktorý tu v poslednom období vládol, sa bude dať civilizovaným spôsobom ukončiť,“ povedal.
Najpravdepodobnejším termínom ostáva september
Ťažšiu časť tak majú poslanci za sebou. Vo štvrtok budú mať pred sebou rozhodovanie o konkrétnom termíne volieb. Do parlamentu sa predloží uznesenie, na ktoré musia poslanci vyzbierať 30 podpisov, v minulosti to mohol iniciovať aj jednotlivec. Kolíková pri tejto „poistke“ argumentuje tým, aby sa doplnenie ústavy, ktoré bude platiť pre všetky volebné obdobia, nezneužívalo. Bývalý vládny štvorlístok na čele s odvolaným premiérom Eduardom Hegerom sa dohodol na 30. septembri.
Poslanci schválili pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej a aj zmenu ústavy 92 hlasmi.
Už teraz však vieme, že hlasovať sa bude aj o ďalších dvoch termínoch. „Zajtra sa začne rokovať o uznesení o termíne predčasných volieb. Predložíme pozmeňujúci návrh, aby sa mohli voľby konať 24. júna,“ uviedol Pellegrini. Ak by jeho návrh neprešiel, o prípadnej podpore septembrového termínu sa poradia v klube, Hlas sa pri hlasovaní o návrhu ako celku zdržal.
Predseda Smeru chce zas predložiť pozmeňovací návrh, aby sa voľby konali už 20. mája. „Už júnový termín je kompromisný. Ako vidíte, kompromis je slovo, aké vládna koalícia nepozná,“ doplnil Fico s tým, že vládna koalícia chce ešte do septembra pozatvárať opozíciu. Sme rodina sa nakoniec rozhodla hlasovať za všetky tri termíny, ktoré predložia. „My v Sme rodina zahlasujeme za každý návrh termínu, či už skorší, alebo ten najneskorší,“ uviedol Krajniak.
Poslanci schválili pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej a aj zmenu ústavy 92 hlasmi.
„Myslíme si, že lepšie by boli voľby v júni, ale musíme nájsť 90 poslancov. Ak ich nenájdeme na jún, musíme sa snažiť nájsť 90 poslancov na september,“ uviedol Kollár. Ak by sa ani to nepodarilo, budú voľby v riadnom termíne vo februári 2024 a dovtedy bude úradnícka vláda.
Napriek tomu opozícia nebude mať ani s hnutím Borisa Kollára dostatok hlasov. Potrebovali by hlasy SaS, a liberáli už predtým vyhlásili, že nebudú hlasovať za iný ako septembrový termín. Keďže zmena ústavy prešla ústavnou väčšinou s tým, že poslanci súhlasia s 30. septembrom, tento termín ostáva stále najpravdepodobnejšou možnosťou.
Pellegrini po hlasovaní: Mám zmiešané pocity
Sulík nechcel špekulovať, či podporia júnový termín, ak by dohoda nakoniec dodržaná nebola. „Myslím, že dohoda bude dodržaná. Prvá časť bola oveľa zložitejšia, a prešlo to,“ uviedol líder SaS. Nádej vyjadril aj Heger. „Schválenie ústavnej zmeny vnímam ako naplnenie prvého kroku dohody o predčasných voľbách. Verím, že v čo najkratšom čase parlament určí aj konkrétny termín predčasných volieb,“ uviedol na sociálnej sieti.
Aj OĽaNO podporí septembrový termín volieb. Líder hnutia Igor Matovič predpokladá, že opozičné návrhy na skorší termín nebudú úspešné, ani keby ich podporili Sme rodina, pretože nezískajú podporu 90 hlasov. „Keď si takto budú Sme rodina hrať svoju hru, nič im to platné nebude, lebo na ostatné návrhy deväťdesiatka nebude,“ povedal na tlačovej konferencii.
Matovič je hrdý na „prepašovanie“ svojej podmienky
Poslanci hlasovali aj o pozmeňovacom návrhu podpredsedu Za ľudí Juraja Šeligu, ktorý mal ukotviť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry v ústave. Návrh však neprešiel, najprv ani cez Sme rodina, aby bol súčasťou pozmeňovacieho návrhu Kolíkovej, a potom ani ako samostatný pozmeňovací návrh parlamentom. Matoviča mrzí, že poslanci Sme rodina tento návrh nepodporili.
Poslanci schválili pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej a aj zmenu ústavy 92 hlasmi.
„Mrzí nás to úplne rovnako, ako keď nepodporili zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku. Toto konanie hnutia Sme rodina ma najviac mrzí za posledné tri roky,“ dodal. A aby sa nezabudlo, zmenou ústavy prešlo aj zabetónovanie tzv. „Mečiarovho dedičstva“. Slovensko bude mať stále jeden volebný obvod a pomerné zastúpenie strán v parlamente, a ak to bude chcieť niekto zmeniť, bude na to potrebovať 90 hlasov. Matovič je na „prepašovanie“ ochrany volebného systému hrdý. Smer, Hlas a Republika sa podľa neho dohodli, že po nasledujúcich voľbách zmenia volebný systém 76 poslancami.
Poslanci schválili pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej a aj zmenu ústavy 92 hlasmi.
„To, čo mali dohodnuté strany Smer, Hlas a hnutie Republika, bude o to horšie a ťažšie realizovateľné. Samozrejme, už dnes vraveli, ako sa v parlamentných voľbách pokúsia získať ústavnú väčšinu, aby to zmenili, ale bude to o to náročnejšie,“ povedal šéf OĽaNO s tým, že po utorkovom hlasovaní sa im to už nepodarí. „Som rád, pretože to je ochrana demokratických pravidiel,“ doplnil.
O uznesení k termínu predčasných volieb a o ďalších pozmeňovacích návrhoch sa bude parlament rozprávať už vo štvrtok o desiatej. Hlasovanie zatiaľ nie je isté. Predseda parlamentu predpokladá, že hlasovanie o termíne volieb bude v utorok o 17.00. V piatok bude rokovanie do 14.00 a v pondelok parlament nezasadá. Poslanci majú na schválenie termínu čas do utorka 31. januára.
Sme rodina predloží návrh, aby sa volebné obdobie mohlo skrátiť aj referendom
Podpredseda hnutia Sme rodina Peter Pčolinský predloží v parlamente návrh, aby volebné obdobie bolo možné skrátiť aj referendom. Predseda parlamentu a zároveň šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár očakáva od opozície, že tento návrh podporí. „Nech tu opozícia nevyskakuje, ja som za to, aby to tam bolo, tak nech sa páči, môžu nám za to zahlasovať. My na to dáme našich 18 hlasov, a keď sa nazbiera v pléne 90 demokratických poslancov, tak to bude platiť,“ povedal Kollár. (sita)
X X X
Prokurátori vystúpili proti Žilinkovi: Cez 363 pomáha vplyvným. Generálny prokurátor tvrdí, že Lipšic klame
Výmena právnych názorov cez médiá medzi Danielom Lipšicom a Marošom Žilinkom pokračuje. Špeciálny prokurátor skritizoval Žilinku za používanie paragrafu 363 Trestného poriadku. Inak vraj rozhoduje o kauzách vplyvných ľudí a inak o kauzách obyčajných ľudí. Žilinka v reakcii špeciálnemu prokurátorovi odkázal, že sa má zdržať kritiky, pretože ňou verejnosť zneisťuje. Tvrdí tiež, že Lipšic klame o intervenciách Generálnej prokuratúry na súdoch.
Prokurátor Ladislav Masár, riaditeľ odboru všeobecnej kriminality Vladimír Kuruc, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, riaditeľ odboru ekonomickej kriminality Ondrej Repa a prokurátor Matúš Harkabus.
„Môj názor je, že sa v mnohých rozhodnutiach podľa paragrafu 363 Trestného poriadku aplikujú iné pravidlá a iné právne názory. Iné je to v kauzách, kde figurujú vplyvné osoby spoločenského a podnikateľského prostredia, a iné je to v kauzách, kde figurujú iné osoby, ktoré takýto vplyv a postavenie nemajú,“ vyhlásil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic na stredajšej tlačovej konferencii, kde kritizoval spôsob aplikovania ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku.
Odkedy vedie Generálnu prokuratúru Maroš Žilinka, paragraf 363 využil v prospech finančníka Jaroslava Haščáka, bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ale aj politikov Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Zatiaľ posledné takéto rozhodnutie vydal minulý piatok aj v kauze poslanca hnutia Sme rodina Martina Borguľu, ktorému bolo zrušené obvinenie z podplácania.
Paragraf 363 Trestného poriadku už rok a pol vzbudzuje vášne a generálny prokurátor Maroš Žilinka pre jeho používanie čelí stále rastúcej kritike. Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok oznámila, že na Ústavný súd podá návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 s ústavou a medzinárodnými dohovormi.
V reakcii na tlačovú besedu Žilinka odkázal, že Lipšic by sa mal kritiky radšej zdržať. Odkazuje pritom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu, ktorý vlani v máji uznal Lipšica za vinného z porušenia disciplíny, keď rovnako aj vtedy kritizoval Žilinku sa postup v niektorých kauzách.
„Stav, keď podriadený prokurátor mediálne kritizuje nadriadeného prokurátora alebo vyjadruje nesúhlas s jeho rozhodnutím v konkrétnej, prípadne ešte právoplatne neskončenej veci, je neúnosný a zneisťuje verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania. Za zákonné sa totiž považuje to rozhodnutie, ktoré bolo v prípade inštančného postupu vydané nadriadeným prokurátorom,“ citoval Žilinka rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu.
Žilinka v Borguľovom prípade rozhodol, že ak Borguľa podplácal vysokého funkcionára Národnej kriminálnej agentúry za to, aby nevyšetroval vymyslený trestný čin, o podplácanie nejde. Dozorový prokurátor Matúš Harkabus s týmto rozhodnutím nesúhlasí.
„Podľa názoru mňa a vyšetrovateľa nebolo v poriadku, že osoba údajne požiadaná o finančnú sumu vysokým funkcionárom Národnej kriminálnej agentúry za to, že nejaká trestná vec, operatívne preverovanie, nazvime to akokoľvek, tú sumu poskytne,“ povedal Harkabus.
Lipšic dokonca tvrdí, že Generálna prokuratúra v citlivých kauzách po podaní obžaloby informovala zákonného sudcu týchto prípadov o nedostatkoch vyšetrovania.
„Nerozumiem, ako je možné, že v niektorých profilových kauzách, keď prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podá obžalobu, tak prokurátorka Generálnej prokuratúry napíše na súd, aby bola obžaloba vrátená a odmietnutá. To robí obhajoba, to nerobia prokurátori,“ zdôraznil Lipšic.
Žilinka toto tvrdenie označil za klamstvo. „Generálna prokuratúra musí ako nepravdivé odmietnuť tvrdenie špeciálneho prokurátora, že by prokurátorka Generálnej prokuratúry napísala na súd v nejakej veci, aby bola obžaloba vrátená a odmietnutá,“ odkázal Žilinka prostredníctvom svojho hovorcu Dalibora Skladana.
Napokon sa prokurátori vyjadrili aj k Žilinkovmu argumentu, že paragraf 363 nenadužíva. Tvrdí totiž, že počet prípadov zastavených prostredníctvom tohto paragrafu od jeho nástupu klesol. „Polemika o aplikovaní ustanovenia paragrafu 363 by sa nemala viesť o počte, ale o spôsobe,“ poznamenal riaditeľ odboru ekonomickej kriminality na špeciálnej prokuratúre Ondrej Repa.
Generálny prokurátor naďalej kritiku spôsobu, akým aplikuje tento paragraf, odmieta. „Všetky rozhodnutia generálneho prokurátora SR poskytovali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na právne a skutkové otázky významné pre posúdenie veci z trestnoprávneho hľadiska a zároveň zodpovedajú individuálnym okolnostiam každého z prípadov,“ dodal Žilinka./agentury/
X X X
Vláda schválila definíciu energetickej chudoby. Patríte do nej? Pozrite si prepočty
Pred energetickou chudobou by mohla ohrozených obyvateľov Slovenska pomôcť ochrániť optimalizácia dodávkových a sieťových taríf, ponuka bezplatných splátkových kalendárov a energetického poradenstva či zákaz podomového predaja energií. Vyplýva to z koncepcie na ochranu odberateľov, spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby z dielne Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorú v stredu schválila vláda.
„Hlavným cieľom predkladaného návrhu koncepcie nie je navrhnúť a implementovať krátkodobé a okamžité opatrenia od 1. januára 2023 na pomoc domácnostiam pri zmiernení vplyvov prebiehajúcej krízovej situácie v energetike,“ uviedol ÚRSO v materiáli. Predložený návrh koncepcie je súborom odporúčaní, ktoré by mali v strednodobom horizonte zvýšiť mieru dlhodobej udržateľnej dostupnosti energií a pitnej vody pre sociálne zraniteľné domácnosti.
K ďalším navrhovaným opatreniam schválenej koncepcie patrí napríklad aj ochrana pred vypnutím dodávok energií a vody počas zimnej sezóny či zavedenie pravidiel, umožňujúcich všetkým domácnostiam, teda aj tým, ktoré nie sú v priamom zmluvnom vzťahu s dodávateľom, prihlásiť sa k regulácii.
Pomôcť pri identifikácii odberateľov ohrozených energetickou chudobou by mohlo priradenie jedinečného identifikačného kódu pre každého účastníka trhu. Vznikne tak možnosť využitia registra odberateľov elektriny aj pre porovnanie identifikátora s vybranými socioekonomickými parametrami odberateľa. Vytvoril by sa tak jednotný register odberateľov elektriny ohrozených energetickou chudobou.
Domácnosť je podľa návrhu metodiky ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po odpočítaní celkových nákladov na energie a vodu od celkového disponibilného príjmu zostanú finančné zdroje v určenej výške, napríklad v porovnaní voči hodnote životného minima. Okrem toho je možné pri posudzovaní celkových nákladov domácnosti na energie a dodávku pitnej vody zohľadniť aj hodnotu základného energetického štandardu. To by pomohlo vylúčiť domácnosti, ktoré by síce vynakladali na energie a vodu významný podiel príjmov, ale objektívne nie sú ohrozené príjmovou chudobou.
Pokiaľ by sa určila hodnota zostatkových disponibilných finančných zdrojov vo výške 1,5-násobku životného minima, v takomto prípade by bolo možné podľa modelového príkladu ÚRSO za ohrozených energetickou chudobou označiť približne 24 % domácností na Slovensku.
ĎALŠIE MODELOVÉ PRÍKLADY
ÚRSO navrhol vytvorenie nadrezortnej komisie, ktorá by sa zamerala na vytvorenie konkrétnej definície energetickej chudoby, identifikáciu a prípravu novelizácie legislatívy potrebnej na implementáciu návrhov schválených v koncepcii či na finančné a materiálne zabezpečenie opatrení vybraných na realizáciu.
Uvedených 1,8 milióna štatisticky vedených domácností má:
cca 2,4 milióna odberných miest na elektrinu, cca 1,5 milióna odberných miest na plyn, cca 2 milióny odberných miest na vodu, cca 1 milión kanalizačných prípojok, Zhruba 700 tisíc domácností je zásobovaných teplom z CZT systémov, čo je zhruba tretina domácností, Vyše 99 % domácností je pripojených na elektrinu, viac ako 65 % odoberá plyn, pričom obe médiá sa používajú aj na vykurovanie, Významnejšia časť domácností kúri drevom a tuhými palivami, K verejným vodovodom je pripojených rádovo 90 % domácností a dve tretiny z nich majú prístup k verejným kanalizáciám
Úrad navrhuje úpravu legislatívy s cieľom implementovať nasledovné opatrenia na ochranu domácností ohrozených energetickou chudobou, špeciálne tarify za energie a vodu, optimalizácia dodávkových a sieťových taríf;, ponuka bezplatných splátkových kalendárov a energetického poradenstva; strop pre uplatňovanie doplnkových cenníkových služieb;
zákaz prerušenia („vypínania“) dodávok energií a vody počas zimnej sezóny; zákaz podomového predaja energií; pravidlá umožňujúce všetkým domácnostiam, teda aj tým, ktoré nie sú v priamom zmluvnom vzťahu s dodávateľom, prihlásiť sa „k regulácii“ (tzn. mať možnosť odoberať energie a vodu za podmienok uplatňovaných v cenovo regulovanom prostredí)./agentury/
X X X
Meníme ústavu. Zn: na počkanie, bez diskusie
Súčasný parlament je o kus bližšie k harakiri. Poslanci počas stredy schválili zmenu ústavy, ktorá umožňuje uskutočnenie predčasných volieb a betónuje jeden volebný obvod. Čo to znamená? A v čom je problém?
Dnešné politické dianie nám opäť ukazuje, ako naša spoločnosť a najmä politické elity nedokážu viesť nielenže zmysluplnú, ale vlastne žiadnu verejnú diskusiu ani o tých najdôležitejších otázkach verejného záujmu.
Všetci sa oháňajú demokraciou a jej hodnotami, no práve tí najhlasnejší za to skrývajú vlastný politický kalkul. Na tom, aké praktiky sú už za hranicou, zhody niet. Verejnosť sa v tom celom potom, pochopiteľne, stráca a prestáva dôverovať v to, že zástupcovia ľudu sú schopní predvídateľne a zrozumiteľne nakladať so svojím mandátom. Aby sme to teda rozplietli, musíme rozdeliť súčasný politický diskurz do viacerých rovín. Primárne ide o otázku skracovania volebného obdobia prostredníctvom referenda a potom o problematiku volebného systému.
Slovensko je o kus bližšie k vydýchnutiu si. Vzhľadom na pretrvávajúce a zanedbávané systémové problémy to však je len irelevantný „time-out” v neustálom prešľapovaní z blata do kaluže.
Treťou rovinou, ktorá neraz prebíja ostatné, je stanovenie termínu predčasných volieb. Vo svojej podstate je však najmenej relevantná. Dohoda na septembrovom termíne je politickým rozhodnutím, ktoré pramení zo snahy získať viac finančných prostriedkov na kampaň zo štátnej kasy. Časové hľadisko tiež hrá veľkú rolu, keďže triesky súčasnej koalície potrebujú čas na rozbehnutie staronových politických projektov. Ich rozhodnutie je však značným politickým riskom, keďže predlžovaním agónie odvolanej vlády sa zvyšuje aj pravdepodobnosť narastajúcej nespokojnosti časti spoločnosti s ich prístupom k verejnej moci.
Otázka skracovania volebného obdobia referendom na tom nie je o nič lepšie. Zatiaľ čo exkoaličníci túto možnosť zmietli zo stola, opozícia v podobe Hlasu a Smeru hovorí, že politici koalície sú proti demokracii a boja sa voličov. Je to však demagógia. V európskom priestore by sme našli azda dva štáty spomedzi vyspelých demokracií, ktoré túto možnosť pripúšťajú. Znamená to teda, že všetky ostatné demokracie sú nedemokratické? Asi len ťažko. V skutočnosti však ide o pokračovanie mobilizácie opozičných voličov prostredníctvom populistických poslaní.
Ako to už však býva zvykom, to najpodstatnejšie sa len nesie v závese demagogických naratívov. Tým je teraz otázka nastavenia volebného systému. Schválený pozmeňovací návrh Márie Kolíkovej totiž reflektuje na Matovičove požiadavky zabetónovať súčasný pomerný volebný systém s jedným volebným obvodom do ústavy.
Na túto problematiku existuje viacero pohľadov, jednoznačný konsenzus o najvhodnejšom riešení v kontexte slovenskej spoločnosti neexistuje ani na akademickej úrovni. O to viac je však dôležité, aby na takú závažnú tému prebiehala široká spoločenská a odborná diskusia. To, čo v stredu schválili mávnutím ruky totiž bude súčasťou nášho politického systému na azda aj desaťročia dopredu. Preto je katastrofou, ak takéto závažné zmeny prebiehajú v podstate bez diskusie, s vopred stanoveným výsledkom na základe politických vyjednávaní a vydieraní.
Slovensko je o kus bližšie k vydýchnutiu si. Vzhľadom na pretrvávajúce a zanedbávané systémové problémy to však je len irelevantný „time-out” v neustálom prešľapovaní z blata do kaluže./agentury/
X X X
Ekonóm Lörincz: Inflácia je veľký prerozdeľovač. Vyhovuje dlžníkom, prekáža sporiteľom
Treba povedať, že inflácia sama osebe neochudobňuje nikoho. Inflácia totiž prerozdeľuje bohatstvo medzi skupinami – najmä od sporiteľov k dlžníkom. A v súčasnosti aj od domácností k firmám, hovorí ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
Na dátach vidíme, že miera úspor z pandemického obdobia klesla ku koncu minulého roka na polovicu. Rovnako vidíme aj stagnáciu či mierny pokles vkladov v bankách, pričom dlhé roky vklady pomerne rýchlo rástli. Cítia už domácnosti vplyv zdražovania?
Aktuálne zažívame infláciu vo výške 15 percent. To znamená, že o rovnaké percento po očistení o infláciu klesol aj objem vkladov. Inflácia spôsobuje, že nominálne čísla majú úplne iný význam ako pred dvomi či tromi rokmi. Ak by sme sa chceli priblížiť k rovnovážnemu stavu, napríklad pri 2-percentnej inflácii by mal byť rast vkladov tiež 2-percentný. Vtedy by domácnosti nechudobneli. V súčasnosti pri 15-percentnej inflácii vidíme stagnáciu vkladov, čo v praxi znamená obrovský pokles. Na druhej strane sme svedkami, že vklady firiem rastú.
Prečo rastú úspory firmám?
Dôvodom je, že sa tieto peniaze presúvajú od fyzických osôb, teda domácností, k právnickým osobám, teda k firmám. Vklady firiem sa vyvíjajú v zásade s infláciou.
Firmy sa teda vedia lepšie vyrovnať s rastúcimi cenami?
Slovensko má malú a otvorenú ekonomiku a veľa tu vyprodukovaných tovarov a služieb sa predáva za našimi hranicami. V úplne uzatvorenej ekonomike by sme videli, že o koľko narastie objem pôžičiek, o toľko narastie objem vkladov. Musí sa to rovnať. Z pohľadu analytikov si myslíme, že nárast vkladov na Slovensku je oveľa viac závislý od toho, čo sa deje v zahraničí a nie od toho, čo sa deje u nás. Inak povedané, keď slovenská automobilka vyrába pre celú Európu, nezaujíma ju, koľko peňazí majú Slováci, ale Európania.
Dá sa teda povedať, že ľudia cítia vplyv inflácie vo svojich peňaženkách?
Áno, cítia. Zároveň inflácia spôsobuje, že sa prerozdeľuje objem peňazí od domácností k firmám. Tieto peniaze sa musia niekde objaviť. A preto hovoríme, že sa firmám darí, ich tržby a zisky rastú, výber firemných daní je celkom vysoký, a preto aj recesiu či veľký nárast nezamestnanosti nepredpovedáme. To, samozrejme, neplatí pre každú firmu. Existujú aj spoločnosti, ktoré sú infláciou zasiahnuté extrémne.
Firmy si teda zdražovanie premietli do vyšších cien za svoje tovary a služby. Bežní ľudia to zrejme cítia preto, lebo im platy nestíhajú rásť tak rýchlo, ako sú ceny.
Treba povedať, že inflácia sama osebe neochudobňuje nikoho. Inflácia totiž prerozdeľuje bohatstvo medzi skupinami – najmä od sporiteľov k dlžníkom. A v súčasnosti aj od domácností k firmám.
Vplyv inflácie nebude tiež rovnomerný, keďže najviac na zdražovanie doplatia chudobnejší.
Najviac na ňu doplatia aj dôchodcovia. Nemajú si u koho vyrokovať vyššie platy. Penzisti tiež zväčša žijú z nejakých úspor a aktív, ktoré sa práve v súčasnosti znehodnocujú. Keď mám na účte 10-tisíc eur, dnes si za ne kúpim oveľa menej. Naopak, platí, že ak mám 100-tisícovú hypotéku, tak ju pri súčasnej inflácii oveľa ľahšie splácam. Na druhej strane, hypotéky predražuje rast sadzieb, takže ani dlžníci nemajú úplne vyhraté.
Všimli ste si, že by vysoký rast cien spôsobil, že ľudia začali viac svojich peňazí z bežných účtov presúvať do investícií?
Najlepšia ochrana pred infláciou sú akcie. Firmy fungujú v tzv. nominálnych tržbách. V preklade to znamená, že ak mám akcie firmy Apple a iPhony a tie zdražejú o desať percent, tak aj moja dividenda stúpne o desať percent. Vývoj tržieb či dividend by mal kopírovať infláciu. Čo vidíme v súvislosti s investovaním je, že poklesol objem majetku v podielových fondoch. To súvisí zrejme s poklesom na finančných trhoch. Ľudia menej investujú v čase, keď sa fondom príliš nedarí.
Čiže negatívne správy majú na ľudí negatívny vplyv? Pritom práve v čase poklesov na finančných trhoch vyzývajú odborníci ľudí investovať.
Viac-menej je to tak. No u nás na Slovensku je investícia číslo jedna vlastné bývanie, potom investičná nehnuteľnosť a nasleduje realitný fond. Aj z trhového podielu vidieť, že v nich ľudia majú veľa zainvestované. No v súčasnosti majú nad sebou realitné fondy veľké mračná. Akciám Slováci veľmi nerozumejú a nemajú ich radi.
Vidíte na číslach, že by ľudia z bežných účtov presúvali peniaze aspoň na termínované vklady?
Keď Európska centrálna banka začala dvíhať úrokové sadzby, bolo iba otázkou času, kedy začnú rásť úroky aj na termínovaných vkladoch.
O koľko je výhodnejší termínovaný vklad oproti bežnému účtu?
Pred pár rokmi boli na nich úroky skoro nulové. V súčasnosti sa pohybujú v priemere na 0,1 až 0,3 percentách v závislosti od banky.
Pôsobí ako ekonomický analytik. V Tatra banke pracuje od roku 2016. Venuje sa makroekonomickým analýzam a analýzam bankového sektora./agentury/
X X X
Kľúčový deň. Poslanci schválili zmenu ústavy bez referenda. Prezidentka ju podpísala
Poslanci dnes rozhodli a 92 hlasmi schválili pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej a zmenu ústavy, v ktorej bude možnosť rozpustiť Národnú radu len uznesením. To by mali do parlamentu predložiť zajtra. Termínov na voľby bude viac, hlasovať sa bude o všetkých a voľby budú podľa toho, ktorý získa 90 hlasov. Sme rodina podporí všetky termíny.
Poslanci schválili pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej a aj zmenu ústavy 92 hlasmi, situácia sa po začiatku schôdze zamotala, kým Heger v nedeľu oznámil, že má dohodu na termíne volieb a potrebných 90 hlasov, v utorok chýbala potrebná ústavná väčšina na strane koalície aj opozície, váhali niektorí nezaradení poslanci a podľa informácií Pravdy aj niektorí odídenci z OĽaNO, poslanci napokon zmenu ústavy schválili 92 hlasmi
Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala schválenú zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude podľa novely možné uznesením, na ktorého schválenie bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.
Parlament v utorok schválil pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej, a tým aj zmenu ústavy. Skrátiť volebné obdobie si bude môcť parlament len uznesením
Smer navrhne ako termín volieb na 20. mája. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) uviedol, že sa bude postupne hlasovať o každom termíne a ktorý bude mať 90 hlasov, vtedy budú voľby. Sme rodina chce hlasovať za všetky. Smer podľa Roberta Fica podporí aj iný skorší termín pred 30. júnom v prípade, že ich návrh neprejde.
Krátko pred hlasovaním vytiahli poslanci Smeru dve slovenské vlajky, ktoré rozprestreli nad seba a kričali „hanba“. Parlament začne o termíne predčasných volieb rokovať zajtra o desiatej. Podľa Jany Bittó Cigánikovej by mohli hlasovať vo štvrtok alebo v piatok.
Schválenie ústavnej zmeny vníma odvolaný premiér Eduard Heger ako naplnenie prvého kroku dohody o predčasných voľbách. „Verím, že v čo najkratšom čase parlament určí aj konkrétny termín predčasných volieb,“ napísal na sociálnej sieti.
Líder Hlasu Peter Pellegrini má po hlasovaní zmiešané pocity. Na jednej strane sa dosiahol podľa neho cieľ, po ktorom volajú ľudia, no na druhej strane nesúhlasí s tým, akým spôsobom sa môže volebné obdobie skrátiť. „Zajtra sa začne rokovať o uznesení o termíne predčasných volieb. Predložíme pozmeňujúci návrh, aby sa mohli voľby konať 24. júna,“ uviedol Pellegrini. Ak by jeho návrh neprešiel, o prípadnej podpore septembrového termínu sa poradia na klube.
Pellegrini uviedol, že podá k uzneseniu o termíne volieb vlastný návrh, aby mohli byť voľby v septembri.
Zmenu ústavy a pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej podporilo 92 poslancov:
OĽaNO (36), SaS (20), Sme rodina (17), Za ľudí (3), nezaradení (14) – ODP (10), Ján Mičovský, Martin Borguľa, Katarína Hatráková, Miroslav Kollár, Martin Klus, Tomáš Valášek
X X X
Takto bude vyzerať útok hypersonickým Zirkónom. Ruská fregata ho prvýkrát ukázala
Ruská fregata Admirál Gorškov preverila v západnej časti Atlantického oceánu svoje útočné schopnosti, oznámilo v stredu ruské ministerstvo obrany, informovali agentúry Reuters a DPA.
Posádka fregaty absolvovala pomocou počítačovej simulácie cvičenia, v ktorom si otestovala použitie hypersonickej rakety Zirkón (Cirkon), uviedlo ministerstvo na sociálnej siete Telegram. Cieľom mala byť fiktívna nepriateľská loď, vzdialená od fregaty vo vzdialenosti väčšej ako 900 kilometrov.
Rakety Zirkón začalo ruské námorníctvo oficiálne používať len začiatkom januára. Majú dolet 900 kilometrov a dokážu letieť niekoľkokrát rýchlejšie než zvuk. Brániť sa proti nim je preto ťažké.
Reuters upozorňuje, že ruský rezort obrany vo vyhlásení neuviedol, či posádka fregaty počas cvičenia raketu aj skutočne vystrelila.
Rakety Zirkón dokážu niesť aj jadrové hlavice. Ruskí predstavitelia pritom niekoľkokrát naznačili, že Rusko by mohlo použiť svoj jadrový arzenál, ak by sa cítilo ohrozené západnou podporou Ukrajiny.
Stredajšie vyhlásenie ruského ministerstva o vojenskom cvičení bolo zverejnené v čase, keď sa Západ chystá Ukrajine poskytnúť pokročilejšie vojenské vybavenie, napríklad tanky Leopard 2 nemeckej výroby, všíma si DPA./agentury/
X X X
Česi vedia zarobiť na vkladoch, na Slovensku sú úroky mizerné. Kde hľadať únik pred 15-percentnou infláciou?
Infláciu sa pravdepodobne nepodarí poraziť ani v roku 2023. Ak by sa ju niekto pokúsil poraziť, musel by výrazne riskovať. A to bežný Slovák skutočne nemá vo zvyku.
Investorom sa v roku 2022 nedarilo. Nechať sa odradiť by bola chyba.
Napriek tomu, rozumné investovanie môže znížiť stratu, ktorú inflácia vytvorí. V decembri rast cien na Slovensku presiahol pätnásť percent a pre ľudí s peniazmi na bežnom účte je toto čistá strata. Ak pred rokom ilustračný nákupný košík stál 100 eur, dnes za ten istý zaplatíme 115 eur. Dobrou správou je, že rozumným investovaním môžeme túto stratu znížiť.
„Maximom, čo vieme dosiahnuť, je minimalizovanie strát, lebo poraziť infláciu vo výške pätnásť až sedemnásť percent, už znamená nutnosť ísť do značného rizika a to už nemôžeme odporučiť bežnému klientovi,“ poznamenal analytik Trinity Bank Lukáš Kovanda počas konferencie, ktorú organizovala v utorok televízia TA3.
Podľa jeho slov je dnes veľmi ťažké odporučiť bežnému človeku pred dôchodkom, aby svoje peniaze investoval do dynamických akcií, kde je okrem potenciálu pekného výnosu aj relatívne vysoké riziko strát. „Doporučujem nechať peniaze na dobre úročených vkladoch v banke,“ poznamenal Kovanda. V tomto prípade ale berie do úvahy výšku úrokových sadzieb na terminovaných vkladoch v Česku, kde dokáže klient získať úrokovú sadzbu na úrovni okolo šiestich percent.
Situácia na Slovensku je v tomto prípade komplikovanejšia, ponuka terminovaných vkladov slovenských bánk zďaleka nie je taká štedrá. Termínovaný vklad na šesťdesiat mesiacov v slovenských bankách aktuálne nepresahuje úrokovú sadzbu vo výške troch percent. Krátke terminované vklady sa na Slovensku pohybuje na úrovni okolo nuly.
Terminovaný vklad teda lepšiu úrokovú sadzbu ponúka len pri dlhej viazanosti prostriedkov, navyše je potrebné dobre ho vyberať. Z údajov Národnej banky Slovenska vyplýva, že k novembru minulého roka sa vklady občanov v bankách v priemere úročili sadzbou 0,14 percenta.
V Česku je situácia iná preto, že úrokové sadzby českej centrálnej banky sú výrazne vyššie ako úroková sadzba v eurozóne. V Česku sú teda výrazne drahšie úvery ako na Slovensku, no banky štedrejšie zhodnocujú aj vklady. Napriek tomu, že sa už na jar minulého roka na Slovensku začalo zdražovanie úverov, vkladov sa rast úrokových sadzieb zatiaľ netýka.
Investovanie do nehnuteľností aktuálne Kovanda považuje za predčasné. Skúsenejším investorom odporúča hľadať možnosti na rozvíjajúcich sa trhoch napríklad v Ázii. To, ale nie je riešenie pre bežného občana, ktorý má na účte relatívne nízke sumy. „Odporúčam zmieriť sa s tým, že jednoducho pravdepodobne ani tento rok, rovnako ako počas minulého roka, infláciu neporazíme. Cieľom je minimalizovať straty,“ dodal Kovanda.
Inflácia, nedostuposť bývania, pád trhov. Negatívny rok je za nami – dokedy ešte budeme musieť šetriť? Odpovedá Marián Búlik zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko. Premiéra 28. 12. 2022.
Peniaze treba dobre rozložiť
Podľa Mariána Búlika zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko sa záujem o investovanie ale zvyšuje. „Pre bežného Slováka sú dve základné aktíva, do ktorých by mal investovať: kapitálový trh a nehnuteľnosti,“ hovorí Búlik. Ostatné druhy investícií sú pre bežného Slováka príliš špekulatívne a vyžadujú častejšie zásahy a sledovanie. „Ak niekto chce investovať do zlata, alebo kryptomien, tak okej, no do päť percent,“ hovorí. Ak by aj tieto investície zaznamenali prepad hodnoty, nebude to pre bežného človeka katastrofa.
Správne nastavené investovanie do kapitálového trhu, teda napríklad do akcií a dlhopisov, môže byť v správnom pomere pre každého. Jeho základné odporúčanie je rozkladať majetok tak, aby riziko bolo únosné. „Máme štatistiky za posledných tristo rokov, že akcie zarábajú minimálne dvakrát toľko, čo dlhopisy a takmer vždy porážajú infláciu, lebo ju do seba absorbujú. No nevieme, či to tak bude odteraz aj naďalej. Rovnako nevieme, či nehnuteľnosti budú tak ako doteraz na rozvinutých trhoch kopírovať aspoň infláciu,“ objasnil počas konferencie Búlik.
„Keď neviem správnu odpoveď, správna odpoveď je z každého rožka troška,“ hovorí. Preto odporúča majetok správne rozkladať. Zároveň platí, že čím je investor mladší, jeho investičný horizont dlhší, tým viac si môže dovoliť riskovať a väčšia časť majetku môže smerovať do akcií.
Komplikovanejšiu situáciu majú starší klienti, ktorí by podľa Búlika mali svoj majetok rozložiť na tri kôpky – dlhodobú, strednodobú a krátkodobú. Peniaze, ktoré sú považované za dlhodobé, môžu byť uložené aj v prípade klienta napríklad vo veku 65 rokov relatívne rizikovo, lebo existuje predpoklad, že napríklad desať rokov budú tieto peniaze môcť pracovať.
Krátkodobé peniaze budú v konzervatívnejších nástrojoch napríklad dlhopisoch tak, aby boli k dispozícii v prípade potreby. Strednodobý horizont by mal tvoriť kompromis medzi týmito prístupmi. Dobrou správou je, že dariť v tomto roku by sa mohlo aj konzervatívnym nástrojom, napríklad dlhopisom.
Ideálne rozloženie neexistuje
V minulom roku sa nedarilo ani dlhopisom, ani akciám, no práve to je dobrý predpoklad na to, aby sa aj človek, ktorí ešte váha, rozhodol investovať. Vo všeobecnosti platí odporúčanie, že suma vo výške šesťmesačných výdavkov by mala zostať ako železná rezerva. Zvyšok môže z bežného účtu odísť do nejakých investícií. Podľa Petra Jakubičku, predsedu predstavenstva spoločnosti Across Private Investments, úplne ideálne rozloženie investícií neexistuje.
Hotovosť, teda napríklad suma na bežnom účte v banke, by nemala tvoriť viac ako desať percent majetku. Po tridsať percent by mohli tvoriť dlhopisy a akcie, desať percent by mohlo smerovať do realitných investícii a zvyšok do nejakých alternatívnych investícií. To je napríklad zlato, no časť môžu tvoriť aj kryptomeny a rôzne iné investície./agentury/
X X X
Muž útočil mačetou v kostoloch v španielskom meste Algeciras, zabil kostolníka
Štyria ľudia vrátane kňaza utrpeli zranenia.
Pri útoku muža s mačetou v dvoch kostoloch v juhošpanielskom meste Algeciras zahynul kostolník a štyria ľudia vrátane kňaza utrpeli zranenia. Informuje o tom TASR, ktorá čerpala zo španielskeho denníka El Mundo.
Kostolník pôsobil v Kostole Panny Márie palmovej v Algeciras. Farár z Kaplnky svätého Izidora je ťažko zranený.
Páchateľa severoafrického pôvodu vo veku okolo 30 rokov zadržala polícia a útok vyšetruje ako teroristický čin.
Denník El Mundo uvádza, že muž najprv vošiel do Kaplnky svätého Izidora, kde sa dostal do hádky s farárom. Následne ho bodol mačetou. Potom šiel do Kostola Panny Márie palmovej, ktorý je najväčším v meste, a tam zabil kostolníka, aktuality.sk
X X X
ÚRSO sa dostal pod paľbu kritiky. Zmenil preto výpočet regulovanej ceny elektriny pre rok 2024
Výšku regulovanej ceny elektriny na rok 2024 určí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) z cien na burze v 2. a 3. štvrťroku tohto roku. Pre TASR to v stredu uviedol hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Úrad sa dostal pod paľbu kritiky od opozičných politikov, ale napríklad aj od dočasne povereného ministra hospodárstva Karla Hirmana, za zmenu rozhodujúceho obdobia v minulom roku z prvého polroka na august a september, kedy boli ceny elektrickej energie najvyššie. Regulovaná cena silovej elektriny sa tak vyšvihla až na takmer 550 eur za megawatthodinu (MWh).
„Čo sa týka tohto roka, v prípade elektriny má úrad zámer legislatívnou úpravou určiť referenčné obdobie v termínoch druhý a tretí kvartál roka 2023,“ uviedol Igaz. ÚRSO zdôraznil, že minuloročným rozhodnutím zmeny referenčného obdobia ušetril štátu približne dve miliardy eur, čím zásadne znížil ceny elektriny pre domácnosti.
„Ak by totiž dodávatelia nakúpili elektrinu na burzách počas vtedy platného referenčného obdobia za prevládajúce vysoké trhové ceny a následne by po avizovanej implementácii memoranda túto zbytočnú drahú elektrinu musel kompenzovať štát, výška kompenzácií by bola takmer dve miliardy eur,“ priblížil Igaz./agentury/
X X X
Obedy zadarmo by mohli zásadne ublížiť verejným financiám, tvrdí Matovič
Návrh na opätovné zavedenie obedov zadarmo predložila do Národnej rady SR poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina).
Opätovné zavedenie obedov zadarmo pre deti na základných a stredných školách by bolo nebezpečné správanie a mohlo by to zásadne ublížiť verejným financiám. Na tlačovej konferencii to v stredu povedal líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.
Návrh na opätovné zavedenie obedov zadarmo predložila do Národnej rady (NR) SR poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina). „Budeme mať aj na tieto témy debatu so Sme rodina. Ako republika sa musíme správať obozretne. V takom stave, keď je takzvané bezvládie, ratingové agentúry veľmi obozretne pozerajú na akékoľvek prijaté záväzky, lebo to je obdobie, keď vás to láka urobiť populistické jatky z parlamentu a rozdávať ako po nebohom,“ vyjadril sa Matovič.
Dodal, že sa budú snažiť presvedčiť poslancov, aby sa správali zodpovedne, pretože podľa jeho slov môžu zásadne ublížiť verejným financiám. „Nielen momentálne, ale ak nám ratingové agentúry znížia pre takéto správanie hodnotenia, tak sa to výrazne premietne do financovania štátneho dlhu, ktorý máme momentálne na krku dostatočne veľký. Bolo by to nebezpečné správanie, budeme sa o tom baviť,“ povedal Matovič.
Návrh už v utorok (24. 1.) kritizovala strana SaS, podľa ktorej ide o populistický a predvolebný ťah. „Nie sme za plošnú pomoc, ktorá predstavuje vyhadzovanie peňazí. Sme za cielenú pomoc tým, ktorí to potrebujú. Súčasné nastavenie dotácie na obedy nie je ideálne, ale dôležitým aspektom je, aby zostala táto pomoc cielená na deti zo sociálne najslabších skupín,“ uviedla poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS). Podľa liberálov nie je dostatok financií na plošné obedy zadarmo po prijatí dvojnásobného daňového bonusu pre rodiny s deťmi, aktuality.sk
X X X
Štát ponúkol ambulanciám dofinancovanie. Aj keď sa zatiaľ nedohodli, podľa Lengvarského pacienti platiť nebudú
Ministerstvo zdravotníctva vie ešte navýšiť pôvodnú ponuku pre ambulancie. V piatok sa vrátia k rokovaciemu stolu.
Štát ponúkol ambulanciám 172 miliónov eur navyše oproti minulému roku, aby si mohli pokryť zvýšené náklady vrátane cien energií.
Zatiaľ ale k finálnej dohode neprišlo a rokovania budú pokračovať. Dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský hovorí, že vedia ísť s ponukou aj ďalej, ale musia doladiť detaily.
„Vzhľadom k nárastom, ktoré v ambulantnom sektore sú a potrebe jeho zastabilizovania, bolo predbežne dohodnuté, že ministerstvo zdravotníctva je ešte schopné zvýšiť ponuku pre ambulantný sektor o 110 miliónov eur. Toto je ešte potrebné doladiť v priebehu zajtrajška, pretože dochádza k navyšovaniu štrukturálneho deficitu,“ povedal po dnešnom rokovaní s ambulanciami.
Po vyjasnení si týchto otázok sa so zástupcami ambulantného sektoru stretnú v piatok. Lengvarský verí, že sa dohodnú.
Dohodnúť sa potrebujú čím skôr, aby ambulancie podpísali predĺženie zmlúv so zdravotnými poisťovňami, ktoré im končia k 31. januáru.
Rast nákladov
Ambulancie žiadajú o dofinancovanie niekoľko mesiacov, ich tlak sa zvýšil najmä od začiatku roka. Výrazne im stúpli náklady na energie, na nájom, aj materiál. Okrem toho, ak nechceli, aby im sestry odišli do lepšie platiacich nemocníc, museli zvyšovať mzdy.
Navýšenie platieb, ktoré im ponúkal rozpočet – o sedem percent v prípade všeobecných lekárov a o šesť percent pre špecialistov – považovali za nedostatočný.
V prípade nedofinancovania zvažovali, že od februára budú vyberať poplatky, alebo za týchto podmienok rovno ukončia zmluvy so zdravotnými poisťovňami, čo by znamenalo, že pacient by si sám musel platiť za vyšetrenie. Niektoré hovorili dokonca o tom, že zatvoria.
Dofinancovanie o 172 miliónov eur by znamenalo pre obvodné ambulancie navýšenie o 17,5 percenta a špecializované ambulancie o 10,2 percenta.
Keďže sú v hre ďalšie peniaze, konkrétne percentá sú zatiaľ otázne.
Čo sa týka samotných poplatkov, podľa Lengvarského bola táto téma na rokovaní už vyriešená s tým, že nikto nemá záujem na tom, aby pacient doplácal.
„Zo strany všetkých kolegov, ktorí tam boli za jednotlivé zväzy ambulantných poskytovateľov bolo jasne komunikované, že nechcú, neplánujú a ani to nie je vhodné v tejto dobe a bez celospoločenskej diskusie vyberať poplatky,“ dodal poverený minister.
V stredu išlo o prvé rokovanie medzi ministerstvami zdravotníctva a financií s ambulanciami, aktuality.sk
X X X
Tanky Leopard dodá Ukrajine aj Nórsko
Nórsko pošle tanky Leopard 2 na Ukrajinu, oznámil v stredu nórsky minister obrany Björn Arild Gram. Táto severská krajina sa tak pripojí k ďalším európskym krajinám, ktoré už dodávku nemeckých tankov ohlásili.
„Nórsko a jeho vláda podporujú darovanie tankov Ukrajine. Nórsko sa tiež zapojí,“ povedal Gram v rozhovore pre nórsku verejnoprávnu televíziu NRK. Koľko ich krajina dodá, nespresnil.
Nemecko v stredu potvrdilo, že dodá Ukrajine tanky Leopard 2, a takisto povolilo ich dodávky ďalším krajinám. Berlín podľa vyhlásenia nemeckej vlády dodá Ukrajine zo svojich zásob 14 tankov Leopard 2.
Berlín sa v posledných týždňoch dostal pod veľký tlak spojencov, aby tieto tanky dodal Kyjevu a zároveň povolil ich vývoz na Ukrajinu štátom, ktoré ich majú vo výzbroji.
Americký prezident Joe Biden v stredu potvrdil, že Spojené štáty pošlú Ukrajine 31 tankov typu Abrams M1. Uviedol, že tento krok odporučil aj americký minister obrany Lloyd Austin, keďže „dodávka tankov pomôže Ukrajine brániť svoje územie a dosahovať strategické ciele“.
Šéf Bieleho domu dodal, že tanky budú slúžiť na obranné účely a nepredstavujú pre Rusko „žiadne ofenzívne nebezpečenstvo“, aktuality.sk
X X X
Na zoznam svetového dedičstva UNESCO bola zaradená ukrajinská Odesa
Odesa tak získa „prístup k lepšej technickej a medzinárodnej finančnej pomoci“ na jej ochranu alebo v prípade potreby obnovy.
Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) zaradila v stredu do zoznamu lokalít svetového dedičstva v ohrození historické centrum ukrajinského mesta Odesa. Na rovnaký zoznam pribudli aj lokality v Jemene a Libanone. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Za zaradenie vybraných častí Odesy, často označovanej za „perlu Čierneho mora“, na zoznam hlasovalo šesť z 21 členov Výboru pre svetové dedičstvo, jeden bol proti a 14 sa zdržalo. Rusko, ktoré vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu, sa opakovane pokúšalo hlasovanie oddialiť.
„Zatiaľ čo vojna pokračuje, tento zápis stelesňuje naše spoločné odhodlanie zabezpečiť, aby bolo toto mesto, ktoré vždy odolalo globálnym otrasom, ochránené pred ďalším zničením,“ uviedla vo vyhlásení generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová.
Odesa tak získa „prístup k lepšej technickej a medzinárodnej finančnej pomoci“ na jej ochranu alebo v prípade potreby obnovy.
O zaradenie Odesy medzi pamiatky UNESCO vlani v októbri oficiálne požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aby tak mesto ochránil pred ruskými leteckými útokmi.
Odesa čelila útokom
Odesa čelila od začiatku ruskej invázie viacnásobným útokom. V júli 2022 bola zničená veľká sklenená strecha a okná na budove Múzea výtvarného umenia z roku 1899.
Prístavné mesto Odesa začalo prekvitať koncom 18. storočia, keď ruská cárovná Katarína II. rozhodla, že bude modernou bránou Ruska k Čiernemu moru. Starostom mesta sa neskôr stal francúzsky šľachtic Armand-Emmanuel du Plessis de Richelieu, ktorý sa zaslúžil o veľkolepú prestavbu v západnom štýle.
UNESCO zaradilo na zoznam svetového kultúrneho dedičstva v ohrození aj sedem archeologických lokalít vo vojnou zmietanom Jemene a komplex medzinárodného výstaviska v libanonskom prístavnom meste Tripolis, ktorý navrhol brazílsky architekt Oscar Niemeyer. Dôvodom je jeho alarmujúci stav a nedostatok finančných zdrojov na jeho zachovanie, aktuality.sk
X X X
Je dôležité, aby riaditeľ Fondu na podporu vzdelávania bol morálne čistý, vyhlásila poslankyňa Šofranko
Šofranko poprela slová Študentskej rady vysokých škôl, že by sa k jej zástupcom správala nevhodne.
Je dôležité, aby nový riaditeľ Fondu na podporu vzdelávania bol morálne čistý a odborne zdatný. Počas stredajšej tlačovej konferencie to uviedla poslankyňa Národnej rady SR a členka Rady Fondu na podporu vzdelávania Mária Šofranko (OĽaNO). Zároveň poprela slová Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ), že by sa k jej zástupcom správala nevhodne.
Svoju pozíciu v rade nevníma Šofranko ako konflikt záujmu. To, že je aj členkou školského parlamentného výboru, je podľa nej výhodou. Poznamenala, že za členku rady fondu bola vymenovaná v októbri 2022 a ponuka ju vtedy prekvapila. Poukázala aj na to, že nejde o „teplé miestečko“, keďže funkčné obdobie jej končí začiatkom leta a peniaze, ktoré dostáva za činnosť v rade, dáva na charitu.
Problém Šofranko vidí v tom, že vo fonde prebieha výberové konanie na pozíciu riaditeľa. „Fond je v súčasnosti vo veľmi dobrej kondícii,“ skonštatovala poslankyňa. Podľa jej slov je to významná inštitúcia aj z ekonomického rozmeru. „Je pre mňa dôležité, aby sa novým riaditeľom stal kandidát, ktorý spĺňa nielen všetky požiadavky, ale zároveň aby bol odborne zdatný a mal morálny kredit,“ konkretizovala Šofranko. To sa podľa jej slov počas posledného výberového konania nestalo. Tvrdí, že sa v jeho priebehu dostala k niektorým informáciám a nie je presvedčená o tom, že uchádzač Roman Maroš má morálnu zdatnosť vykonávať tak zodpovednú funkciu.
Člen rady fondu Miroslav Habán poukázal na to, že situácia bola komplikovaná v tom, že traja členovia rady fondu menovaní ŠRVŠ chceli, aby sa novým riaditeľom Fondu na podporu vzdelávania stal práve Maroš. Zvyšní traja členovia boli proti. Podľa jeho slov „nastala patová situácia“ a informovali o tom aj ministra školstva. Žiadali ho, aby čím skôr nominoval siedmeho člena rady, ktorý v rade absentoval. Habán tvrdí, že pri nevymenovaní Maroša za riaditeľa postupovali zákonne a kandidáta neodporučili na základe jeho minulosti. Osobne si ho nevie predstaviť ako riaditeľa fondu, ktorý pracuje s miliónmi eur.
Šofranko súhlasí, aby si všetci sadli za jeden stôl, či už ide o dozornú radu fondu, členov rady fondu, ale napríklad aj ľudí z ministerstva školstva a financií či Nadácie Zastavme korupciu. Chce nastaviť proces výberu riaditeľa tak, aby bol spravodlivý a čestný. Činnosť Fondu na podporu vzdelávania podľa Šofranko nie je ohrozená, keďže od 12. januára rada dočasne poverila riadením fondu jej bývalého riaditeľa Pavla Kučmáša.
ŠRVŠ v stredu uviedla, že je pohoršená nad prístupom a zaobchádzaním so študentskými nominantmi v Rade Fondu na podporu vzdelávania zo strany nominantov ministra financií a ministra školstva. Žiadajú odvolanie Šofranko z tejto rady./aktulity.k
X X X
Sako za tisíce eur, diamanty na ušiach: Mirka Federer s Rogerom vyrazili za luxusom s najmocnejšou ženou módy
Množstvo známych tvárí v utorok predpoludním dorazilo na očakávanú módnu prezentáciu ateliéru Chanel, ktorý v Paríži prezentoval kolekciu haute couture Jar/Leto 2023. Nechýbala medzi nimi ani slovenská rodáčka.
Ex-tenista Roger Federer a jeho manželka Mirka Federerová sa objavili na prehliadke módneho ateliéru Chanel v Paríži.
Reč je o rodáčka z Bojníc Mirke Vavrinecovej, ktorá je dnes svetu známa predovšetkým ako Mirka Federer, manželka jedného z najúspešnejších tenistov histórie. Štyridsaťštyriročná bývalá tenistka sa spoločne s manželom Rogerom vybrala na prezentáciu superluxusnej módy haute couture a to sa, samozrejme, nezaobišlo bez pozornosti médií.
Mama štyroch detí, ktorá už roky má švajčiarske občianstvo, sa obliekla do hodvábnych čiernych nohavíc a telového topu s naznačeným golierikom, ktoré doplnilo sako z dielne značky Chanel. Model v čierno-bielej kombinácii z buklé a tvídu patrí medzi kúsky, ktoré sa v butikoch značky predávajú za niekoľko tisícok eur. Samozrejme, nechýbala k tomu ani biela kožená kabelka Chanel za ďalšie tisíce a na ušiach Federerovej sa blýskali diamantové náušnice.
Prítomnosť na podobnej akcii nie je možné podceniť a to sympatická dáma so slovenským pôvodom veľmi dobre vie. Konieckoncov, roky sa priatelí s Annou Wintourovou – dámou, ktorá má aj prezývku najmocnejšia žena módy.
Tenista Roger Federer, jeho manželka Mirka Federerová, šéfredaktorka magazínu Vogue Anna Wintour a austrálsky režisér Baz Luhrmann na prehliadke Chanel Haute Couture Jar/Leto 2023 v Paríži.
Šéfredaktorka amerického magazínu Vogue sa v utorok predpoludním na prehliadke Chanel objavila práve vedľa Mirky a Rogera Federerovcov, spoločne ich usadili do prvého radu. Z druhej strany potom po Wintourovej boku nechýbal austrálsky režisér Baz Luhrmann a jeho manželka Catherine Martin.
Na módnej prehliadke ručne zhotovených kreácií haute couture, ktoré tentoraz doplnil set so sochami zvierat od Xaviera Veihana, sa objavili aj mnohé ďalšie celebrity – medzi nimi napríklad speváčka a herečka Vanessa Paradis, ktorá nedávno oslávila 50. narodeniny, herečka Marion Cotillard či jej kolegyňa Tilda Swinton alebo americká hviezda zo Stranger Things Sadie Sink a tiež Apple Martin – dcéra herečky Gwyneth Paltrowovej a Chrisa Martina. Viac si pozrite v našej galérii./agentury/