Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev na jednom zo zasadnutí citoval z telegramu generálneho tajomníka ÚV KSSZ Josifa Stalina zo 17. septembra 1941, v ktorom sovietsky vodca predstaviteľov zbrojárskeho priemyslu žiadal, aby „čestne a včas plnili rozkazy“, inak po nich pôjde ako „po zločincoch“, ktorým nezáleží „na cti a záujmoch svojej vlasti“.

Priaznivci ruskej komunistickej strany v októbri 2021 pózujú s portrétom Josifa Vissarionoviča Stalina na Červenom námestí v Moskve.

Telegram, v ktorom Stalin žiadal urýchlenie výroby tankových súčiastok, Medvedev prečítal na zasadnutí štátnej komisie pre zbrojenie, informovala v piatok agentúra DPA, na ktorú sa odvoláva TASR.

Podľa Medvedeva, ktorý je teraz zástupcom šéfa ruskej bezpečnostnej rady, je tento telegram dôkazom, že „žiadna výroba, žiadna organizácia nie je ideálna“.

 Uviedol súčasne, že napriek tomu v podmienkach tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine by záväzky zbrojných tovární mali pozostávať „nie z plnenia ročných záväzkov, ale z plnenia desaťdňových záväzkov a dorovnania toho, čo sa neurobilo vrátane minulého roka“.

Tvrdil tiež, že väčšina fabrík v Rusku „pracuje na tri zmeny“ a vyrába tie najmodernejšie zbrane. „Najdôležitejšie je vyrobiť toto všetko v požadovaných objemoch,“ zdôraznil Medvedev, pričom súčasne apeloval na prítomných – označil ich za svojich kolegov –, aby „pamätali na slová generalissima“ Stalina.

Medvedev je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a je horlivým zástancom invázie ruskej armády na Ukrajinu. Kedysi bol pritom v Rusku i na Západe považovaný za liberála.

Krátko po zverejnení videí zo zasadnutia s predstaviteľmi zbrojného priemyslu Medvedev publikoval aj úryvky z rozhovoru s ruskými novinármi, v ktorom tvrdí, že Rusko v skutočnosti vedie vojnu proti celému NATO./agentury/

X X X

Polícia uložila slovenskej banke dvojmiliónovú pokutu. Tá sa chce obrátiť na súd

 Banka sa podľa polície nedostatočne držala pravidiel ochrany proti praniu špinavých peňazí. 365.bank dostala pokutu dva milióny eur. Finančná spravodajská jednotka Prezídia Policajného zboru (FSJ) jej túto pokutu uložila za to, že banka podľa nej nedostatočne prihliadala na pravidlá, ktoré majú zabraňovať legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Jednoducho povedané, banka podľa FSJ nedostatočne preverila niektoré podozrivé transakcie.

Vysoká pokuta za problémové transakcie

Banka podľa FSJ nevenovala „osobitnú pozornosť“ konkrétnym obchodom a každému riziku legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Podľa FSJ išlo o obchody, ktoré sú nezvyčajne veľké, prípadne nemali jasný ekonomický účel, prípadne jasnú zákonnú povahu. Policajti identifikovali celkovo 37 prípadov, keď podľa nich konanie banky nebolo v poriadku a v každom z nich popísali konkrétne porušenia. Ide o zahraničné transakcie, v rámci ktorých smerovali peniaze do zahraničia, peniaze smerovali napríklad do iných európskych, prípadne ázijských krajín. Jednotlivé prípady zahŕňajú viacero transakcií, ktoré sa uskutočnili v rôznych obdobiach niekoľko rokov dozadu.

 Často ide o transakcie v eurách, no objavujú sa transakcie aj v iných menách. Banka musí pokutu zaplatiť do 7. apríla, no s rozhodnutím FSJ nesúhlasí. „Závery Finančnej spravodajskej jednotky odmietame, retrospektíva je neadekvátna,“ hovorí banka. „Nemôžme akceptovať prístup, keď sa na obchody spred mnohých rokov nahliada na základe súčasných informácií, ktoré však v danom čase k dispozícii neboli,“ dodáva predseda predstavenstva banky Andrej Zaťko. Banka pokutu uhradiť musí no je pripravená ísť do súdneho sporu so štátom.

Banka sa okrem iného bráni tým, že dostala pokutu na základe poznatkov, ktoré v čase, kkeď transakcie vyhodnocovala neboli známe. „Na rozdiel od posudzovania štátneho orgánu po niekoľkých rokoch, banky sú povinné vyhodnocovať transakcie klientov výlučne na podklade informácií dostupných v reálnom čase. AML je mimoriadne zložitou a dynamickou oblasťou a legislatíva, ako aj praktické usmernenia, ktoré vstupujú do procesov vyhodnocovania obchodných transakcií, sa neustále menia,“ argumentuje banka.

Finančná inštitúcia v podstate vyzýva na to, aby bankám štát viac pomáhal pri odhaľovaní prania špinavých peňazí. „Pre správne a včasné plnenie povinností banky je zároveň nevyhnutná vzájomná kooperácia, ako aj včasná a relevantná spätná väzba, či aktívne metodické usmerňovanie zo strany štátnych orgánov. V tomto smere existuje výrazný priestor na zlepšenie vzájomnej spolupráce a výmeny informácií,“ dodáva 365.bank.

FSJ banke ale vyčíta aj to, že nedostatočne reagovala aj spätne. Polícia v rozhodnutí o pokute napríklad hovorí, že banka v konkrétnych prípadoch nekonala „bez zbytočného odkladu“, čo je porušenie zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

Vysoké pokuty už štát uložil

Štát v takýchto prípadoch neukladá likvidačné pokuty a hoci je suma dva milióny vysokou sankciou, táto suma banku nerozkýve. V roku 2022 banka dosiahla zdanený zisk vo výške 58 miliónov eur.

Toto rozhodnutie ale potvrdilo, že za porušenie pravidiel namierené proti praniu špinavých peňazí ukladá FSJ miliónové pokuty. V roku 2021 dostala za porušenie týchto pravidiel pokutu ČSOB banka. Bola vo výške 1,5 milióna eur. Aj v tomto prípade banka s rozhodnutím FSJ nesúhlasí. V jej prípade boli súčasťou transakcií za ktoré banka dostala pokutu, aj schránkové firmy. Príbeh ČSOB je ale podobný, keďže aj v tomto prípade FSJ tvrdila, že banka neprijala náležité opatrenia./agentury/

X X X

Slovensko bude v júni v hroznom stave, v septembri v katastrofálnom

 Vláda pri darovaní migov porušila ústavu, ja som urobil dve tlačové konferencie a chceli ma zatvoriť na 13 rokov, povedal Robert Fico (Smer) v relácii Ide o pravdu. Strana Smer podala trestné oznámenie na vládu za darovanie migov Ukrajine. Tvrdí však, že po voľbách, ak by bol vo vláde, nechce ísť cestou revanšu.

 Fico tvrdí, že strana Smer vie, čo má robiť pri spravovaní krajiny a o bývalej koalícii hovorí, že sú amatéri, ktorí musia skončiť. Uviedol, že v súčasnosti je politická scéna výrazne rozdelená.

“Bohužiaľ, sú tu dva odlišné svety. Pokiaľ ide o mier, pokiaľ ide o vojnu. Sú dva odlišné svety pokiaľ ide o sociálny štát alebo štát, ktorý buduje – čo buduje – ktorý deštruuje táto vláda,“ povedal Fico./agentury/

X X X

Ivan Mikloš: Nemyslel som si, že Putin bude taký hlúpy. Sankcie fungujú, Rusko vyrába autá ako zo 70-tych rokov

Rusi sú ochotní vydržať a strádať, no musí to viesť k víťazstvu a nesmie to trvať pridlho. Som presvedčený, že kým bude Putin pri moci, vojna sa neskončí. Putina od moci môže dostať len nepravdepodobný vnútorný puč, alebo tlak zdola. Na to je potrebné, aby Putinovi klesala popularita, hovorí v rozhovore pre denník Pravda Ivan Mikloš, exminister financií a znalec pomerov na Ukrajine.

 X V akom stave je ruská ekonomika rok po vypuknutí vojny na Ukrajine?

Protiruské sankcie začali výraznejšie fungovať od konca minulého roka. Najdôležitejšie sankcie sú obmedzenia týkajúce sa dovozu ruského plynu a ropy do Európy. Už sa to prejavuje výrazným deficitmi Ruska. Prvý rok malo Rusko väčšie príjmy, ako predpokladalo v rozpočte, aj preto vedelo kompenzovať dôsledky vojny pre obyvateľov. Ešte tento rok to bude vedieť kompenzovať cez rôzne dávky, najmä z rezervného Fondu národného blahobytu. No skôr či neskôr sa začnú prejavovať negatívne ekonomické aj sociálne dôsledky pre ruské obyvateľstvo. Vladimir Putin si vie zvyšovať popularitu vojnovými výpadmi, no dlhodobo závisí jeho popularita od ekonomickej a sociálnej situácie.

X Ako sa sankcie prejavili na ruskej ekonomike?

Ich efekt bol menší a pomalší, ako sa pôvodne očakávalo. Pred rokom boli odhady, že ruská ekonomika klesne až o 11 percent. Potom sa tieto odhady v lete zmiernili približne na 6 až 7 percent, no napokon je to pokles iba okolo dvoch percent.

X Prečo je ten pokles iba taký malý?

Sankcie nezačali tak tvrdo dopadať najmä preto, lebo Rusko malo v celom roku 2022 viac peňazí z vývozu ropy, plynu a uhlia, ako sa predpokladalo v rozpočte. Je to z dôvodu, že vojna spôsobila prudký rast cien energetických komodít a Európa sa musela zásobiť na ďalšiu zimu a iba postupne sa odstrihávala od ruských zdrojov. A to sa prejavilo v cenách, ktoré boli najvyššie v lete a na začiatku jesene. No potom sa zaviedli sankcie na vývoz ropy a ropných produktov a Európa sa zásobila. Zároveň Čína a India, ktoré odoberali od Ruska ropu, donútili Rusko k väčším zľavám, čo spôsobilo, že ruská ropa Ural sa predávala s výrazným prepadom. To všetko malo za následok, že Rusku sa v januári a vo februári 2023 prepadli príjmy a zároveň narástli vojnové výdavky. Ruský rozpočet už krváca. Je nastavený na 70 dolárov za barel svojej ropy, no reálna cena je 50 dolárov za barel.

X Cíti tieto negatívne vplyvy aj obyvateľstvo?

Zatiaľ až tak nie, ale aj to príde. Zatiaľ Rusi čerpajú z Fondu národného blahobytu. Ale ten, ak sa potvrdia prognózy, sa vyčerpá niekedy v polovici leta tohto roka.

 X Niektorí prirovnávajú ruskú ekonomiku ku kalašnikovu. Je primitívna a odolná. Ako sa na ňu pozeráte vy?

Prirovnaní je viac. John McCain, bývalý americký senátor, nazval Rusko po zuby ozbrojenou benzínovou pumpou. Ďalšie prirovnanie je Horná Volta s jadrovými zbraňami. Svojím spôsobom je ruská ekonomika slabá a nekonkurencies­chopná. Rusko je síce rozlohou najväčšia krajina na svete, ale jeho HDP je porovnateľné s Talianskom. Vladimir Putin mal jedno šťastie. Ruská ekonomika padla na dno niekedy v rokoch 1997 a 1998. Keď sa ujal moci v roku 1999, začala prudko rásť. Reálne príjmy rástli zhruba desať percent ročne takmer počas desiatich rokov. Po finančnej kríze sa rast výrazne znížil až zastavil a Rusko namiesto reforiem začalo znovu zoštátňovať ekonomiku. Celý ruský systém je skorumpovaný štátny kapitalizmus. Peniaze utekajú, a tí, ktorí zbohatli, peniaze vyviezli, pretože ochrana vlastníckych práv je mizerná. Takáto ekonomika nemôže byť z princípu konkurencieschopná. A do toho súčasné vojnové podmienky, dosahy sankcií a izolácie znamenajú, že znižovanie konkurencieschop­nosti bude iba narastať. Perspektívy teda nie sú veľmi ružové.

X Je niečo, čo vás od vypuknutia vojny prekvapilo?

Prekvapila ma vojna samotná. Nepredpokladal som, že Putin je taký hlúpy a taký šialený, že by mohol takúto vojnu rozpútať. Ukázalo sa, že žil v úplne paralelnom svete. Nemám k dispozícii informácie od tajných služieb, ale päť rokov som na Ukrajine žil a vedel som, že to, čo sa udialo pri anexii Krymu, že ho v roku 2014 získal bez jediného výstrelu, sa už nezopakuje. Vedel som, že ak príde akákoľvek agresia, trebárs len obmedzená, tak Ukrajina sa bude brániť. Ukrajina sa od roku 2014 výrazne zmenila, vybudovala si armádu, poučila sa z anexie, dospela aj politicky, vznikol jednotný ukrajinský národ. Ukrajina vytriezvela z Ruska. Ak si on myslel, a zrejme si to naozaj myslel, že za tri dni, prípadne tri týždne, dobyje Ukrajinu, tak to je čistá fikcia.

X Ruská ekonomika síce vykazuje iba mierny pokles, no poháňajú ju aj vojnové výdavky. Aké hlboké teda sú problémy ruskej ekonomiky?

Do HDP vstupujú aj delá, tanky, munícia. HDP síce kleslo len o dve percentá, no z hľadiska verejných výdavkov, ktoré slúžia na pokrytie potrieb ľudí, je pokles omnoho zásadnejší. Bol ale čiastočne kompenzovaný vyššími príjmami. Odkedy sa však začala vojna, mnohé údaje sa utajujú a mnohé čísla, ktoré Rusko vykazuje, sú nereálne.

Skúste uviesť príklad.

Príkladom je miera nezamestnanosti. V Rusku sú tri či štyri milióny ľudí, ktorí sú na neplatenej dovolenke, prípadne na neplatenom skrátenom úväzku. To znamená, že ich neevidujú ako nezamestnaných, no zároveň nedostávajú peniaze.

X Tie pracovné miesta sú teda fiktívne.

Tak. De iure tie pracovné miesta existujú, de facto nie. Takýchto vecí je viac. Niečo sa podarí nahradiť domácou výrobou, niečo sa podarí doviezť, no napríklad výroba automobilov klesla o päťdesiat percent. Tiež sa môžeme pozrieť, čo sú to za autá. Sú bez ABS, airbagov, bez elektrického sťahovania okien, sú jednoducho ako zo sedemdesiatych rokov. Skutočné dôsledky teda nie sú len o HDP. Navyše dôsledky toho, že chýba technologický dovoz, sa prejavia aj v tom, že Rusi nebudú schopní obnovovať a udržiavať svoje ťažobné kapacity. Napríklad turbíny, vrtné súpravy a iné komponenty, ktoré sa vyrábajú iba v západných krajinách, sa k nim nedostanú. Priamych a nepriamych negatívnych dôsledkov na ruskú ekonomiku je obrovské množstvo, mnohé sa začnú prejavovať až neskôr.

X Koľko zarábajú bežní Rusi?

Oficiálna výška je v súčasnosti podľa Rosstatu okolo 1 000 eur, ale je to dané aj neudržateľne nadsadeným kurzom rubľa a nezohľadnením rozšírenej šedej ekonomiky, v ktorej sú platy nižšie. Ale dôležité je aj to, že v krajine sú obrovské nerovnosti. Bohatá je Moskva, Petrohrad a ešte tatárska oblasť, kde majú veľa nálezísk, no väčšina tých zvyšných oblastí, to je stredovek, bez asfaltových ciest, kanalizácie a podobne. Priemerná mzda v Dagestane je len 23 % a v Pskove dokonca len 21¤% priemernej mzdy v Moskve alebo Petrohrade.

X Keď sa pozrieme na Fond národného blahobytu, na začiatku roka v ňom bolo takmer 150 miliárd dolárov. Údaje o tom, koľko stál rok vojny, sa líšia. Môže Rusko ťahať vojnu ďalší rok?

Nie. Ak sa potvrdia údaje z januára a februára, niekedy v lete by ten fond mal byť vyčerpaný.

X Vidíte nejaké iné možnosti, kde by hľadali zdroje?

Oni už teraz rozpredávajú zlato a iné rezervy, no neskôr nastane situácia, keď im ostanú už len dve možnosti. Buď znížiť výdavky, alebo tlačiť peniaze. Obe možnosti znamenajú znižovanie kúpnej sily a životnej úrovne. Treba ale povedať, že ruská mentalita je naozaj iná. Rusi sú ochotní a schopní trpieť a aj dnes sú ešte stále za Putinom zjednotení.

X Je to pre vás prekvapujúce?

To, čo ma naozaj prekvapilo, je vývoj verejnej mienky v Rusku. Objavujú sa pochybnosti o tom, či sa v krajine dajú robiť objektívne prieskumy verejnej mienky, pretože ak spomeniete vojnu, ak len poviete, že je to vojna, môžete na pätnásť rokov skončiť vo väzení. Ja sledujem najmä Levadu, čo je nezávislé sociologické výskumné centrum, ktoré samo seba musí označovať za zahraničného agenta. Robia výskumy aj práve na túto tému, či sa ľudia boja odpovedať. Levada tvrdí, že prieskumy nie sú motivované strachom z odpovedí.

Čo z toho vyplýva?

Ukazovateľov podpory je viac. Za najviac preukazný považujem mieru podpory samotného Putina, lebo Putin je vojna, navyše má v rukách moc, akú doteraz nemal ani žiadny ruský cár. Putinova podpora bola pred vojnou, koncom roka 2021 a začiatkom roka 2022, okolo 67 až 70 percent. Po rozpútaní vojny vyskočila na 83 percent a odvtedy sa na tejto úrovni drží. Prechodne klesla v septembri, keď Rusi stratili veľké územie pri Charkove. Putin navyše 21. septembra vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Jeho popularita vtedy klesla na 77 percent a predpokladal som, že to bude začiatok dlhodobého trendu. To sa nielenže nestalo, ale jeho popularita sa vrátila na pôvodné úrovne. Platí to aj napriek tomu, že v novembri stratili Cherson, že strácajú šialené množstvá vojakov. Podpora vojny ako takej sa takisto v podstate nezmenila.

X Problém teda je, že my tu zrejme máme do činenia s úplne inou civilizáciou.

Ten problém je, že to nie je len Putin. Tvrdenie, že vojna nie je zodpovednosť Rusov, nie je správne. Značná časť Rusov podporuje Putina, je to dané ich dlhodobým historickým imperiálnym zmýšľaním. Rusko považujú za výnimočné a Putinovi sa u značnej časti populácie podarilo vytvoriť dojem, že Rusko na Ukrajine vedie obrannú vojnu, že Rusko nemalo inú možnosť, bráni sa Západu a NATO. To je úplný nezmysel. Navyše Putinova politika vedie k opaku toho, čo deklaruje, že chce dokázať. Vstupom Švédska a Fínska do NATO sa táto aliancia priblížila k hraniciam Ruska. Rusi tomuto príbehu uverili, to súvisí aj s propagandou a obmedzením prístupu k informáciám. To ale neplatí úplne. Napríklad YouTube nie je nijako obmedzený a cez VPN je možné získať neobmedzený prístup na internet. K informáciám sa dostane každý, kto trochu chce, takže ten problém je hlbší.

X Dokedy teda budú Rusi schopní a ochotní znášať vojnové dôsledky?

Rusi sú nastavení tak, že veria v špecifické nadradené postavenie imperiálneho Ruska a sú pripravení prinášať obete a strádať, ale musí to viesť k víťazstvu. Z dlhodobého hľadiska je však dôležitá ekonomická a sociálna úroveň. Rusi sú ochotní vydržať a strádať, no musí to viesť k víťazstvu a nesmie to trvať pridlho. Som presvedčený, že kým bude Putin pri moci, vojna sa neskončí. Putina od moci môže dostať len nepravdepodobný vnútorný puč zhora alebo tlak zdola. Na to je potrebné, aby Putinovi klesala popularita. To sa stane len vtedy, ak ľudia pochopia, že nie je silný, ale slabý vodca, ktorý ich vohnal do prehry. Prehru by pre Rusko v tejto vojne reprezentovala najmä strata Krymu. To je takmer pre všetkých Rusov niečo ako svätá vec, ktorú oni považujú za svoju, aj keď to tak nie je ani historicky, ani medzinárodnoprávne. Strata Krymu v kombinácii so zhoršením sociálnej situácie by znamenala zrútenie toho mýtu.

X Je niečo také reálne?

Krym je z medzinárodného hľadiska stále súčasť Ukrajiny. Krym je anektovaný v rozpore s medzinárodným právom. Navyše, keď bolo referendum po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 o samostat­nosti Ukrajiny, vo všetkých regiónoch boli občania za, aj na Kryme, hoci tam bola podpora najslabšia, 57 percent. To, že dnes by referendum zrejme dopadlo inak, keďže mnohých odporcov anexie vyhnali, nič nemení na tom, že tento stav vznikol v dôsledku protiprávnej anexie. Krym sa musí vrátiť, mali by sa odtiaľ vysťahovať ľudia, ktorí boli súčasťou anexie.

To je úplne samozrejmé, že anexia je v rozpore s medzinárodným právom, ide o to, či Ukrajina môže vojensky získať Krym.

Myslím si, že môže. Nie som vojenský expert, no tvrdí to napríklad aj americký generál Hodges. Je to bývalý šéf síl NATO v Európe a on tvrdí, že Ukrajina jednoznačne môže získať Krym späť. Vôľa Ukrajiny je, len nemajú na to zatiaľ dostatočné zbrane. Američania a západné krajiny obmedzujú dostrel raketových systémov, ktoré Ukrajina dostáva. Ak by to tak nebolo a k tankom by dostali aj stíhačky, Ukrajina by mohla získať Krym späť. Prvým krokom by mohlo byť prerušenie pozemného spojenia medzi ruským územím a Krymom. O to sa Ukrajina zrejme bude pokúšať v jarnej, prípadne letnej ofenzíve.

X V tomto smere sa objavujú aj protiargumenty.

Protiargument je, že Rusko urobí čokoľvek, aby Krym nestratilo, teda napríklad nebude váhať použiť jadrové zbrane. Ja si myslím, že to nehrozí. Nehrozí to najmä z toho dôvodu, že Rusko si nemôže dovoliť nerešpektovať názor Indie a Číny, no najmä Číny. India aj Čína veľmi jasne, verejne a explicitne povedali, že použitie jadrových zbraní je červenou čiarou, ktorú Rusko nesmie prekročiť.

X Bez Krymu to teda nepôjde?

Dôvodov, prečo sa vojna bez návratu Krymu Ukrajine skutočne neskončí, je veľa. Ak bude Rusko naďalej ovládať Krym, Ukrajina sa nemôže cítiť v bezpečí. Ešte dôležitejšie ale je, že Ukrajina je taká zjednotená, že Ukrajinci nechcú pripustiť stratu žiadneho územia. Po vypuknutí vojny je až 85 percent Ukrajincov proti akýmkoľvek kompromisom, ktoré by znamenali stratu akéhokoľvek územia. To je nesmierne dôležité. Teoreticky sa môže stať, že západní spojenci dotlačia Ukrajinu k tomu, aby sa za cenu mieru vzdala nejakého územia, lenže to vyvolá na Ukrajine takú nestabilitu, že by to krajine neumožnilo normálne fungovať, navyše by to bol veľmi zlý a nebezpečný precedens pre celý svet, najmä však pre malé krajiny.

X Čo by to znamenalo pre nás?

Pre nás by to bolo zlé z mnohých hľadísk, no najmä by sa vytvoril precedens úspešnej zmeny hraníc silou. Na to by doplatili, samozrejme, najmä malé krajiny. Nás síce chráni NATO, ale platí to napriek tomu. Krym bude rozhodujúci z mnohých hľadísk.

X Čo vojna znamená pre ukrajinskú ekonomiku, ako bude vyzerať po vojne?

To je ťažká otázka, musíme počítať s predpokladom, že Ukrajina zvíťazí a výsledok vojny nebude zdrojom nestability. V takom prípade je perspektíva a budúcnosť Ukrajiny rádovo lepšia ako budúcnosť Ruska. Ukrajina sa integruje do EÚ, urobí potrebné reformy a obnoví ekonomiku zničenú vojnou. To môže byť obrovský impulz, pretože v krajine bude strašne veľa peňazí. Tie budú aj domáce, aj zahraničné, aj verejné, aj súkromné. Ekonomika sa teda môže dokonca modernizovať. Jednota a vôľa Ukrajincov sa môže prejaviť nielen v obrane, ale aj v rekonštrukcii.

To sa môže stať pomerne rýchlo, ale, samozrejme, nie v priebehu mesiacov alebo pár rokov. Pozrime sa na Nemecko. Nemecko po druhej svetovej vojne bolo totálne zničenou krajinou. Napriek tomu, je už niekoľko desaťročí ekonomicky najsilnejšou krajinou Európy. Ukrajina bola do vojny štátom, ktorý mal vari najväčší rozdiel medzi potenciálom a skutočným výkonom ekonomiky. Tá krajina mala všetko. Nerastné bohatstvo, úrodnú pôdu, veľkosť, geografickú polohu aj vzdelaných ľudí. Bohužiaľ skorumpovaný oligarchický systém neumožnil, aby sa potenciál využil. Veľa sa zmenilo už medzi rokmi 2014 a 2022, aj keď to išlo pomalšie, ako by mohlo, no systém sa už menil. To, ako teraz, v čase vojny ekonomika krajiny funguje, aj vďaka finančnej pomoci, je obdivuhodné.

X Poďme od témy Ruska ďalej. V Amerike skrachovala banka Silicon Valley Bank (SVB). Zrejme doplatila na zvyšujúce sa úrokové sadzby, teda na zdraženie peňazí. Ako by ste bežnému človeku vysvetlili, čo sa deje?

Najčastejšie sa objavuje otázka, či je to podobne nebezpečné ako v roku 2008, keď padla banka Lehman Brothers. Môžem povedať, že našťastie nie. Situácia aj príčiny sú iné. Hlavnou príčinou dnes je zdraženie peňazí. Príliš dlho sme žili v prostredí lacných peňazí, ekonomiky fungovali na určitý samopohyb. Zrazu peniaze výrazne zdraželi. Treba si uvedomiť, že ak sa úroková sadzba zvýši z jedného percenta na tri, je to nárast o dvesto percent. To vyvolalo problémy vo finančnom svete a nielen v bankách. Problémy mali dôchodkové fondy, iné finančné inštitúcie, ale aj reálna ekonomika, napríklad stavebníctvo.

Prvý veľmi silný signál sa objavil na jeseň, keď boli ohrozené veľké penzijné fondy. Vtedy nová britská premiérka Liz Trussová ohlásila zníženie daní, pričom výpadok príjmov ničím nekryla. To spôsobilo oslabenie libry, zvýšili sa výnosy dlhopisov a klesla ich cena. Banka SVB, na rozdiel od Lehman Brothers, neurobila žiadne vyložene zlé rozhodnutia. Lehman Brothers mala veľa toxických aktív aj zlých úverov.

SVB mala vo svojich aktívach nakúpené dlhopisy a cena tých dlhopisov klesla. Pri dlhopisoch sa opačne vyvíjajú výnosy a cena, ich vzťah je inverzný. Výnosy vzrástli, cena klesla. Aj banky si požičiavajú medzi sebou a ručia práve tými dlhopismi. SVB teda zrazu nemala krytie. Medzi vkladateľmi sa rozšírila panika. Problém bol v tom, že špecificky SVB bola banka startupov. V USA je hranica ochrany vkladov na úrovni 250-tisíc dolárov, táto banka mala veľa takých klientov, ktorí boli nad týmto limitom. Vkladatelia sa báli, že prídu o svoje peniaze, vznikol run na banku a v zásade ani zdravá banka by takúto situáciu nezvládla.

X Čo nasledovalo?

Reakcia americkej centrálnej banky, Fedu, bola veľmi razantná. To nasvedčuje tomu, že Fed sa bál paniky. Ak by sa to rozšírilo do celého bankového sektora, tak by banky mohli padať ako domino. Fed teda urobil dva kroky. Uviedol, že vyplatí aj vklady nad 250-tisíc dolárov a ešte dôležitejšie je, že Fed otvoril úverovú linku pre banky, ktoré sa ocitnú v kríze likvidity. Banky si teda môžu požičať vo Fede, ako kolaterál môžu použiť nimi vlastnené dlhopisy, no nie v trhovej cene (ktorá klesla), ale v nominálnej hodnote. Fed teda pomohol a bude ďalej pomáhať vykrývať rozdiel medzi reálnou a nominálnou hodnotou, lebo banky majú z dlhopisov nerealizovanú stratu. Toto platí pre všetky banky.

Aká bola situácia v problémovej švajčiarskej banke Credit Suisse?

Táto banka mala problémy už dlhšie, no neboli až také vážne. Banku prebrala spoločnosť UBS a analytici sa zhodujú na tom, že v USA je problém tohto typu väčší ako v Európe, pretože je tam omnoho viac menších bánk, ktoré nie sú regulované tak prísne ako veľké, systémovo dôležité banky.

X Nehrozí teda niečo veľmi vážne?

Nie, nemalo by. Vážne ale je, a to stojí za tým všetkým, že nárast cien peňazí je spôsobený nevyhnutnosťou boja proti vysokej inflácii. Miera inflácie je teraz vysoká aj kvôli dvom desaťročiam tlačenia lacných peňazí. Boj s infláciou nie je vyhratý, centrálne banky potrebujú zvyšovať úrokové sadzby, čím viac ich zvyšujú, tým vážnejšie je riziko, že niečo podobné ako SVB sa zopakuje. Na druhej strane odkladanie zvyšovania znamená, že boj s infláciou nebude taký účinný.

X Centrálne banky sa práve chceli podobnej situácii vyhnúť. Je to teda ich zlyhanie? Na druhej strane sadzby vzhľadom na infláciu dvíhať musia, takže sú medzi dvoma mlynskými kameňmi. Ako tú situáciu vnímate?

Centrálne banky môžu vyriešiť časť problému, no nie celý problém. Ak sú vlády nezodpovedné, zvyšujú verejné dlhy, tak centrálne banky toho nemôžu veľa urobiť. Ak potom centrálne banky nerobia, nazvem to neutralizáciu tejto expanzie, tak je inflácia nezvládnutá. Ak ju ale robia a zvyšujú sadzby, tak tým spomaľujú ekonomiku a hrozí stagnácia, prípadne recesia. Ak sa spojí recesia s infláciou, hrozí najhoršia kombinácia, stagflácia. Svetová ekonomika ju zažila v sedemdesiatych rokoch a je to vážna situácia. Ak prevládnu inflačné očakávania a budú trvať dlho, je strašne ťažké sa z toho dostať. Dá sa z toho dostať len za cenu veľmi krutých opatrení, ktoré musia prísť na rad.

Pôvod problému je tu teda už dlho.

Ten problém sa nezačal teraz. Problém bol v tom, že keď prišla globálna finančná kríza v roku 2008, centrálne banky chceli zabrániť a zabránili zmrznutiu finančných tokov expanzívnou politikou. Bolo to potrebné a nevyhnutné. Problém je ale v tom, že keď sa v rokoch 2009, 2010, 2011 recesia prekonala, centrálne banky s tlačením peňazí neprestali.

X Existujú ekonomické prúdy, ktoré hovoria, že lacné peniaze držia pri živote zombie firmy a nafukujú rôzne triedy aktív. Čo teraz?

Na to sú rôzne teórie, často protichodné. Rakúska škola hovorí, že samotný vznik centrálnych bánk je chybou. Tie totiž rozhodujú o cene a množstve kľúčovej komodity, ktorou sú peniaze. Protiargument hovorí, že aj keby sme ostali napríklad pri zlatom štandarde a nevznikli by takzvané fiat peniaze, zďaleka by sme nedosiahli taký hospodársky rast a ekonomický rozvoj. Existujú argumenty, ktoré podporujú toto tvrdenie. Dnes už v každom prípade nie je možné zrušiť nekryté fiat peniaze, už sme príliš ďaleko a spôsobili by sme úplný rozvrat systému.

To, čo sa deje, má korene na začiatku tisícročia. V roku 2001 bola v USA kríza technologických firiem, „dotcom“ kríza, a monetárna expanzia sa začala už vtedy. Na čele Fedu stál Alan Greenspan a začal znižovať úrokové sadzby. Táto expanzia sa v roku 2008 prehĺbila a naďalej pokračovala a tretíkrát sa prehĺbila počas pandémie. V ekonomike sa ocitlo obrovské množstvo lacných peňazí a podporil sa dlhový model rastu.

Inými slovami, dlh svetovej ekonomiky rastie rýchlejšie, ako rastie ekonomika. Je evidentné, že donekonečna to nemôže fungovať, aj keď existovali teórie, ktoré hovorili, že to vôbec nie je problém. Hovorí to napríklad moderná menová teória.

X To je ale v súčasnosti okrajová teória.

Dnes už áno, kým nerástla inflácia, tak jej vplyv rástol. Inflácia zrazu ale prišla. Problém s dlhmi inflácia ale paradoxne čiastočne rieši. Dlhy totiž môžete vymazať tak, že rast ekonomiky prekoná rast dlhu, alebo aj infláciou. To, že dnes je inflácia vyššia, je nepríjemné, spôsobuje to politické napätie, hrozí stagnácia a stagflácia, ale časť dlhov sa maže.

X Inflácia nám vo februári opäť stúpla, na Slovensku na 15,4 percenta. Čo by mala ECB robiť ďalej?

Treba rozlišovať, že sa bavíme o Slovensku, v eurozóne je nižšia. U nás je vyššia aj preto, že sa inak regulujú ceny plynu a energií, inde je to štvrťročne, dokonca mesačne, u nás raz ročne. Toto je hlavný dôvod, prečo je to u nás inak.

Je ale predpoklad, že v druhej polovici roka by sa situácia mohla stabilizovať, Ceny energií a potravín by už nemali rásť, dokonca ceny potravinárskych komodít už klesajú, len u nás sa to ešte nepremietlo do cien. Nie je to tak preto, že by niekto klamal, no do našich cien sa premietajú napríklad aj drahšie energie. Optimistické predpoklady teda hovoria, že inflácia by sa mala znižovať a do dvoch troch rokov by mala byť na úrovni, ktorá je dlhodobo akceptovateľná.

X Kde sú riziká týchto predpovedí?

V skutočnosti nevieme, aký bude vývoj cien energií a potravín. Súvisí totiž najmä s vojnou Ruska proti Ukrajine. Druhé riziko je v jadrovej inflácii, ktorá je očistená o vývoj cien energií a potravín. Tam môže byť problém s väzbami na mzdy. Ak je inflácia dlhotrvajúca, zvyšuje sa tlak na rast miezd, to sa prenáša do kolektívnych zmlúv a najmä rastú inflačné očakávania. Ľudia už neveria, že by sa inflácia znížila, a to môže vyvolať špirálu cenovo-mzdovej inflácie.

X Rýchly všeliek teda neexistuje.

Určite nie. Inflácia na Slovensku výraznejšie rástla zhruba od začiatku roka 2022. Problémom môže byť to, že sa ukazuje, že v prvom roku vyššej inflácie ľudia príliš neznížili spotrebu, no zmenšili sa úspory. Zníženie úspor znamená, že sa zvýši tlak na rast miezd. Alternatívou je, že klesne spotreba.

To vytvára začarovaný kruh. Spotreba je totiž motorom rastu, nižší rast znamená väčšie napätie v príjmoch a vo výdavkoch. Zároveň verejné financie majú veľmi zlú dlhodobú udržateľnosť. Blížia sa voľby, takže najbližší polrok budú pribúdať nápady, ktoré verejným financiám budú púšťať žilou. Budúca vláda tak bude musieť konsolidovať a šetriť. Ak bude zároveň nízky rast, prípadne recesia, ekonomika by si žiadala skôr stimuly.

X Uvidíme vás v septembrových voľbách do parlamentu na nejakej politickej kandidátke?

Nie, neuvidíte.

X Radíte v súčasnosti nejakým politikom?

Radím tým, ktorí o to požiadajú a ktorým zároveň dôverujem. Komunikujem najmä s Mikulášom Dzurindom.

X Demokrati vás nevolajú na spoluprácu?

Zatiaľ mi nevolali, aj keď s niektorými z nich som v kontakte.

A čo Progresívne Slovensko?

Nepýtajú sa ma.

X Čo hovoríte na aktuálnu politickú situáciu a výkon dnes už dožívajúcej vlády?

Je chaotická, nestabilná. Nebezpečná bude aj v tom, že nestabilita bude pretrvávať ešte pol roka do volieb. Do volieb hrozí, že miera nových populistických nápadov s nevyčíslenými vplyvmi bude len narastať. Sme v neľahkom a nestabilnom období. Treba minimalizovať škody, ktoré budú napáchané. Ale ešte dôležitejšie je, aby po voľbách prišla zodpovedná vláda. Vláda musí nielen dobre vládnuť, ale aj naprávať škody posledných 15 či 17 rokov, keď sa počas Ficových vlád nerobili žiadne reformy a kopili sa problémy.

Ivan Mikloš

 Bývalý viacnásobný podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky. Na Ukrajine zastával okrem iných funkcií pozíciu hlavného ekonomického poradcu ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana a viedol strategickú skupinu poradcov na podporu reforiem. V súčasnosti je prezidentom ekonomického think-tanku MESA10, je tiež členom Strategickej rady pre implementáciu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vedenej premiérom. Radí aj prezidentke Zuzane Čaputovej./agentury/

X X X

Padli banky. Heger vysvetľuje, či sa Slováci majú obávať o vklady

 V USA zbankrotovala veľká banka Silicon Valley Bank, vo Švajčiarsku zase známu Credit Suisse preberie finančný dom UBS. Mali by sa Slováci obávať o vklady?

 Švajčiarsku banku Credit Suisse musel zachraňovať konkurenčný finančný dom UBS.

„Štruktúra bankového trhu je v Európe odlišná od USA. Slováci sa vôbec nemusia obávať o svoje vklady,“ odpovedal na otázku Pravdy poverený premiér Eduard Heger.

 Slovenský premiér je na summite Európskej únie v Bruseli. Lídri sa včera (23. 3.) venovali Ukrajine, konkurencieschop­nosti EÚ, jednotnému trhu či energetike.

Dnes (24. 3.) stretnutie pokračuje diskusiou o témach, ako sú prehlbovanie hospodárskej a menovej únie eurozóny, či pozastavené uplatňovanie rozpočtových a dlhových pravidiel EÚ. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré požadujú, aby tieto opatrenia opäť začali v praxi platiť.

Akcie nemeckej Deutsche Bank klesli dnes pri otvorení obchodovania na finančných trhoch o viac ako deväť percent. Podľa televízie CNBC to súvisí aj s tým, že sa predražuje poistenie v prípade bankrotu nemeckej finančnej inštitúcie, keďže pretrvávajú obavy o stabilitu európskych bánk./agentury/

X X X

Česi porovnali slovenské zastropované ceny potravín s vlastnými zľavami. Výsledky ich prekvapili

Osem slovenských reťazcov zastropovalo ceny potravín na tri mesiace. Najväčšie siete ako Lidl, Kaufland, Tesco či Billa zostavili zoznamy desiatok potravín, pri ktorých garantujú zlacnené a zastropované ceny na tri mesiace. Zverejnili ich v pondelok.

 Český portál iDnes sa pozrel na to, aké sú ceny českých potravín v obyčajných zľavách a porovnal ich s cenami zastropovaných potravín slovenských reťazcov. Svoje porovnanie portál idnes.cz. priniesol vo štvrtok.

Redakcia si vybrala niektoré zastropované slovenské potraviny a porovnali ich s českými náprotivkami. „Za mlieko, chlieb, kaiserku, syr a fazuľu v paradajkovej omáčke v slovenskom Kauflande teraz zaplatí v prepočte 151,68 českých korún, rovnaký nákup v akcii v českom Kauflande by vyšiel na 133,10 korún, čo je zhruba o 18 korún menej,“ porovnáva redakcia nákup, ktorý v Česku vyšiel lacnejšie.

Portál píše, že slovenská Billa má vyššie zastropované ceny ako tie v českej Bille. Za vajcia, margarín a mlieko na Slovensku zaplatili 207,12 korún. V Česku stál nákup 121,7 korún, čo je o viac ako 85 korún menej.

Nie však všetko je v Česku lacnejšie. Redakcia iDnes našla aj také položky, ktoré sú lacnejšie u nás. Napríklad v Kauflande sú to hrušky, horčica či piškóty. V Bille sa teraz oproti Česku oplatia pomaranče či hladká múka, informuje portál. Na stránke tiež zverejnil všetky ceny potravín, ktoré porovnával.

Podľa porovnávacieho portálu AkcniCeny.cz vedia slovenské reťazce predávať ešte lacnejšie. Podľa slov Gjursesa Siderova z tohto portálu predáva 250 gramové maslo český Kaufland za akciovú cenu 28,9 korún a Billa za 33,9 korún. No na Slovensku sú ceny v rovnakých reťazcoch vyššie. Kaufland podobné maslo ponúka za 33,36 korún a Billa za 42,96 korún.

Portál tiež uvádza, že česká vláda a reťazce sa nechystajú zastropovať ceny vybraných potravín. „Ceny potravín na Slovensku sú pri niektorých položkách vyššie ako ceny v Česku v akčných ponukách. Vajcia veľkosti M v prepočte vychádzajú na Slovensku na deväť českých korún, zatiaľ čo v Česku ich minulý týždeň ponúkal obchodný reťazec pod štyri koruny za kus,“ cituje portál iDnes slová českého ministra poľnohospodárstva Zděnka Nekulu./agentury/

X X X

Heger: Ak neodstúpi, stiahneme jeho kandidatúru. Klus žiada, aby ju stiahli

 Poverený slovenský premiér Eduard Heger vyzval Martina Klusa, aby stiahol svoju kandidatúru za člena Európskeho dvoru audítorov.

 „Ak Martin Klus nestiahne svoju kandidatúru za člena Európskeho dvoru audítorov, urobí to vláda,“ povedal premiér v Bruseli na summite lídrov Európskej únie.

Heger tak reagoval na situáciu, keď Výbor pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu vydal negatívne stanovisko po Klusovom vypočutí v stredu 22. marca. Bývalý člen SaS nezískal ani jeden hlas. Dvadsať europoslancov bolo proti jeho kandidatúre, traja sa zdržali.

O to, aby ho stiahli, žiada aj smotný Klus. „Žiadam Vládu Slovenskej republiky o stiahnutie mojej kandidatúry do Európskeho dvora audítorov. Chyby patria k životu a aj zlá skúsenosť je skúsenosť… Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých sa táto moja skúsenosť negatívne dotkla a ďakujem všetkým, ktorí ma pri jej absolvovaní podporovali, alebo akokoľvek pomohli,“ uviedol na sociálnej sieti.

Heger už vo štvrtok zdôraznil, že Klus by mal vyvodiť dôsledky z toho, ako dopadlo hlasovanie vo výbore europarlamentu. „Hlasovanie hovorí jasne. Čísla rozhodli. Ja vždy preferujem ten prístup, že tí najlepší majú vyhrať. Takže treba, aby sa Klus postavil k tomu čelmo,“ uviedol premiér.

Na otázku, či jeho vláda už hľadá náhradníka za Klusa na pozíciu pre Slovensko v EDA, odpovedal, že vláda sa bude touto otázkou zaoberať po jeho návrate z dvojdňového summitu EÚ.

Prezidentka Zuzana Čaputová zase vo štvrtok požiadala Hegera, aby vláda stiahla nomináciu Klusa na kandidáta za člena Európskeho dvora audítorov.

Český europoslanec Tomáš Zdechovský označil nulový zisk Martina Klusa v hlasovaní za obrovskú hanbu pre Slovensko. „Ospravedlňujem sa, ale toto som nikdy v nezažil. Kandidát na pozíciu EÚ audítora nezískal jediný hlas. Kandidát (Klus) nepresvedčil jediného poslanca o svojej odbornej kvalifikácii,“ napísal na twitteri./agentury/

X X X

Biden a Trudeau sa zaviazali spoločne postaviť autoritárskym režimom

Americký prezident Joe Biden a kanadský premiér Justin Trudeau sa zaviazali spoločne postaviť proti autoritárskym režimom. Čiastočne aj tým, že zníži svoju závislosť na iných krajinách, pokiaľ ide o kritické minerály a polovodiče. Vyplynulo to z dnešnej návštevy Bidena v Kanade, uviedla agentúra Reuters. V Kanade sa vyskytuje množstvo nerastov používaných pri výrobe batérií a elektromobilov, globálnemu trhu ale v súčasnej dobe dominuje Čína.

„Domnievam sa, že máme neuveriteľnú príležitosť spolupracovať tak, aby Kanada a Spojené štáty mohli tu v Severnej Amerike získavať všetko potrebné pre spoľahlivé a fungujúce dodávateľské reťazce,“ uviedol Biden vo svojom prejave v kanadskom parlamente v Ottawe. „Naša zdieľaná prosperita je hlboko spojená s našou zdieľanou bezpečnosťou,“ dodal. Ako americký prezident povedal, ako členské krajiny NATO budú oba dva štáty „brániť každý centimeter územia NATO“.

Kanadský premiér dodal, že obe krajiny stoja spoločne za Ukrajinou. „Náš spôsob života čelí v rovnakom čase mnohým hrozbám,“ povedal Trudeau. Ako dokonca trikrát počas svojej reči zopakoval, „Bezpečnostná politika, klimatická politika a hospodárska politika spolu úzko súvisia“.

Biden, ktorý Kanadu navštívil ako prezident prvýkrát, uviedol, že majú Spojené štáty šťastie, keď majú za svojho suseda práve Kanadu. Ako dodal, obe krajiny teraz zápasia s rýchlo sa meniacou globálnou ekonomikou, klimatickými zmenami, vojnou v Európe, ale aj ďalšími záležitosťami.

Ešte pred prejavom v parlamente si mali obaja vodcovia možnosť pohovoriť v súkromí len za sprievodu niekoľkých svojich spolupracovníkov, uviedla agentúra AP. Okrem Ukrajiny a výdavkov za obranu spolu Biden a Trudeau debatovali aj o „zdieľaných obavách z agresivity Číny“ a o násilí a politickej nestabilite na Haiti.

 Už skôr sa dostali na verejnosť aj informácie, že sa obe krajiny spolu tiež dohodli na spôsobe vrátenia žiadateľov o azyl, ktorí prekročia spoločnú hranicu. Doteraz platilo, že každá z krajín, ktoré majú takmer 8900 kilometrov dlhú spoločnú hranicu, môže žiadateľa o azyl, ktorí hranicu prekročia, vrátil späť. Výnimkou ale boli neoficiálne hraničné priechody. Novo budú úrady môcť vrátiť migrantov aj v prípade, že hranicu prejdú jedným z takýchto neformálnych prechodov.

Súčasťou dohody je aj to, že Kanada vytvorí nový utečenecký program pre 15.000 migrantov, ktorí utekajú pred prenasledovaním a násilím v Južnej a Strednej Amerike. Podľa agentúry Reuters nadobudne dohoda platnosť dnes o polnoci miestneho času./agentury/

X X X

Spojené štáty uvalili sankcie na Lukašenkovo prezidentské lietadlo

Sankcie uvalili aj na bieloruské firmy BelAZ a MAZ, ktoré patria medzi veľkých producentov osobných a nákladných áut.

Spojené štáty uvalili v piatok sankcie na prezidentský špeciál bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, na dvoch hlavných výrobcov automobilov v Bielorusku a členov bieloruskej volebnej komisie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Americké ministerstvo financií najnovšie pridalo na sankčný zoznam Lukašenkovo prezidentské lietadlo typu Boeing 737, ktoré bieloruský líder používa na oficiálne aj súkromné lety doma i v zahraničí.

Sankcie boli uvalené aj na bieloruské firmy BelAZ a MAZ, ktoré patria medzi veľkých producentov osobných a nákladných áut. Podľa ministerstva financií obe tieto spoločnosti zastrašovali, respektíve prepúšťali svojich zamestnancov, „ktorí sa zúčastnili na štrajkoch a pokojných protestoch v období po sfalšovaných prezidentských voľbách z augusta 2020“.

Na sankčný zoznam americkej vlády pribudli aj viacerí novovymenovaní členovia Ústrednej volebnej komisie Bieloruskej republiky, ktorá už na tomto zozname figuruje ako celok.

Sankcie zakazujú americkým fyzickým a právnickým osobám vykonávať obchodné transakcie so subjektmi uvedenými na zozname. Skutočnosť, že sa na čiernej listine ocitol aj Lukašenkov prezidentský špeciál, môže skomplikovať napríklad získavanie náhradných dielov.

„Spojené štáty pokračujú vo svojich snahách smerujúcich k tomu, aby bola voči Lukašenkovmu režimu vyvodená zodpovednosť za násilie súvisiace so sfalšovanými prezidentskými voľbami z augusta 2020,“ komentoval najnovšie kolo sankcií voči Bielorusku šéf americkej diplomacie Antony Blinken, aktuality.sk

X X X

Akcia Chikara 2: Prokurátor chce vo väzbe 9 obvinených v drogovej kauze, kde figurujú aj vysokí funkcionári polície

 Jeden z bývalých policajných funkcionárov mal podľa obvinenia brať úplatky za krytie šéfa drogového gangu. O návrhu prokurátora na väzbu rozhoduje súd.

V stredu príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) vykonávali razie pre drogový biznis na viacerých miestach Slovenska. Obvinili 16 ľudí, z ktorých desať zadržali. Medzi nimi aj exriaditeľa krajskej polície v Trnave Bystríka Stanka či okresného riaditeľa polície v Trnave Rastislava Grznára, ktorý bol stále vo funkcii.

Podľa TV Markíza prokurátor žiada väzbu pre Stanka a ďalších ôsmich mužov. Bývalý krajský policajný šéf vinu odmieta.

O návrhu prokurátora dnes začína rozhodovať Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Posúdi, či budú trestne stíhaní väzobne alebo na slobode.

Stanko naďalej vinu popiera, potvrdil to aj jeho obhajca. „Bolo mu vznesené obvinenie pre tri skutky a všetky popiera,“ oznámil advokát Martin Pohovej. Doplnil, že prokurátor žiada pre Stanka kolúznu väzbu, teda väzbu z dôvodu, aby neovplyvňoval svedkov.

Bývalý policajný funkcionár je obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, vydierania a zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

„Klient je usvedčovaný členmi zločineckej skupiny piťovci, ktorým mal údajne povedať, že im spraví zo života peklo v prípade, ak budú pokračovať v páchaní trestnej činnosti, teda vo vydieraní inej osoby. Klient je zo všetkých troch skutkov vyviňovaný najvyššie postaveným členom skupiny Tiborom G.,“ uviedol advokát. Podľa TV Markíza mal Stanka brať úplatky za poskytovanie ochrany predpokladanému šéfovi drogového gangu Tiborovi Gubáňovi.

Obvinenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa má podľa advokát Martina Pohoveja spočívať v tom, že mal od Tibora Gubáňa prijímať peňažné prostriedky, kontrétne dve eurá za každý gram predanej drogy. „K tomuto skutku vypovedal po uznesení obvinenia obvinený Tibor G. a vyslovene to odmietol. Niekoľkokrát bol vypočutý vyšetrovateľmi ešte aj pred vznesením obvinenia, kde túto skutočnosť absolutne vylúčil,“ dodal obhajca.

Gubáň nosí monitorovací náramok

V stredu zadržali aj Tibora Gubáňa, ale podľa informácií televízie ho už prepustili na slobodu. Len nedávno vyšiel z basy a nosí monitorovací náramok.

Zo 16 mužov 14 obvinili zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi.

Štyria sú obvinení zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, dvaja zo zločinu prijímania úplatku, jeden aj zo zločinu hrubého nátlaku v štádiu prípravy, jeden aj zo zločinu vydierania a dvaja aj z prečinu podplácania, aktuality.sk

X X X

Vražda Daniela Tupého: Prokurátorka podala návrh na vzatie Adama P. do väzby

Okrem trestne stíhaného Adama P. nie je v prípade vraždy Daniela Tupého obvinený nikto ďalší.

Vyšetrovanie prípadu vraždy študenta Daniela Tupého z roku 2005 zaznamenalo v tomto týždni výrazný posun. Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry NAKA najprv zadržali desať ľudí, z ktorých ôsmich prepustili bez toho, aby ich obvinili.

Keďže niektoré skutky sú už premlčané, polícia má v rukách už len bratislavského právnika Adama P. „V prípade vraždy Daniela Tupého vo štvrtok 23. marca vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry obvinil osobu A. P. z trestného činu vraždy,“ informoval v piatok popoludní hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Okrem právnika už nikto nie je zadržaný

„Obvinený je zadržaný a po vykonaní procesných úkonov v piatok 24. marca vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry podal prokurátorovi podnet na jeho väzobné stíhanie. Okrem obvineného nie je v súvislosti s vraždou zadržaná žiadna ďalšia osoba,“ priblížil.

Momentálne už podala Dozorová prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava na obvineného Adama P. návrh sudcovi pre prípravné konanie, na vzatie obvineného do väzby z dôvodov tzv. útekovej a kolúznej väzby, oznámil hovorca Juraj Chylo.

Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu (OS) Bratislava V bude rozhodovať o podanom návrhu na väzobné stíhanie v nedeľu (26. marca), vyhlásil to hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.

„OS Bratislava V potvrdzuje, že bol podaný návrh na vzatie do väzby obvineného A. P. Sudca pre prípravné konanie bude o podanom návrhu rozhodovať v nedeľu 26. marca od 11.00 h,“ priblížil hovorca.

Podľa advokáta Michala Ellingera, ktorý zastupuje Adama P., jeho klient vinu odmieta. „Môj klient sa žiadneho skutku, ktorý mu je kladený za vinu v uznesení nedopustil a akékoľvek ďalšie informácie nemôžem poskytnúť, lebo by som mohol zmariť zachytenie skutočného páchateľa,“ povedal advokát.

Obvinený advokát rovnako ako zavraždený študent študoval na Univerzite Komenského, navštevovali však odlišné fakulty. Pamätná tabuľa na zavraždeného Daniela Tupého visí hneď pri vchode do univerzity, kde Adam P. dosiaľ pôsobil ako externý doktorand. Je pravdepodobné, že okolo nej neraz prešiel, aktuality.sk

X X X

Prezidentka Čaputová odobrila vznik výboru Bezpečnostnej rady SR pre hybridné hrozby

Rezort obrany potrebu výboru odôvodňoval tým, že cudzie mocnosti voči SR v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru, ktorá prináša nový výbor pre hybridné hrozby. V piatok o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.

Výbor má posilniť odolnosť štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám a zabezpečiť medzirezortnú spoluprácu a koordináciu pri prijímaní súvisiacich opatrení. Bezpečnostná rada SR v súčasnosti nedisponuje stálym pracovným orgánom zameraným výhradne na hybridné hrozby.

Rezort obrany potrebu výboru odôvodňoval tým, že cudzie mocnosti voči SR v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia. Cieľom je manipulovať verejnou mienkou, vplývať na predstaviteľov štátu a jeho inštitúcie, oslabiť alebo inak poškodiť záujmy Slovenskej republiky či narušiť vnútornú súdržnosť Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.Nová legislatíva bude účinná od 1. mája, aktuality.sk

X X X

Ani bratislavské platy nestíhaju slovenskému Volkswagenu. Pozrite si, ako sa tam zarába

 Automobilka Volkswagen Slovakia rastie aj v časoch krízy. Jej hospodárske výsledky vzrástli vďaka predaju drahších športových SUV vozidiel. Tie tvoria viac ako 80 percent z celkového objemu vyrobených vozidiel.

Aj napriek miernemu poklesu vyrobených vozidiel obrat bratislavskej automobilky vlani dosahoval desať miliárd eur. Zisk pred zdanením bol skoro 280 miliónov eur, čo bol druhý najvyšší zisk za posledné roky.

Pandémia koronavírusu naštrbila krehké dodávateľské reťazce. To sa naplno ukázalo pri dodávkach polovodičov. Keď sa už mala situácia postupne stabilizovať, prišla vojna na Ukrajine a s ňou energetická kríza. „Už tretí rok v rade čelíme celosvetovým krízam a výzvam, ktoré majú priamy vplyv na prevádzku a riadenie našej spoločnosti,“ opísal na výročnej tlačovke krízové roky Oliver Grünberg, predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia.

 Aj napriek stále pretrvávajúcej zlej dostupnosti komponentov a poklesu výrobných vozidiel dokázala fabrika zlepšiť svoje hospodárske výsledky. Vlaňajší obrat bol na úrovni 9,73 miliardy eur, čo bratislavský Volkswagen radí medzi najväčších výrobcov automobilov na Slovensku. V roku 2021 bol obrat na úrovni 9,53 miliardy eur.

Mzdy sú vyššie aj v porovnaní s Bratislavou

Volkswagen Slovakia je zároveň najväčším zamestnávateľom na Slovensku. V spoločnosti pracuje skoro 11-tisíc zamestnancov. To je zhruba toľko, koľko má Nová Dubnica obyvateľov. Aj keď sa to zdá byť vysoký počet ľudí, tak v minulosti v spoločnosti pracovalo ešte o niekoľko tisíc pracovníkov viac. Príkladom je rok 2018, kedy vo Volkswagen Slovakia pracovalo vyše 14-tisíc ľudí.

 Zaujímavosťou je, že až 60 percent zamestnancov tu pracuje viac ako 10 rokov. „Je to významný dôkaz lojality našich zamestnancoch,“ povedal člen predstavenstva Kai-Stefan Linnenkohl. Automobilka podľa slov jej manažérov láka ľudí na nadpriemerné zárobky. Priemerný hrubý príjem bez manažmentu bol vlani na úrovni 2273 eur. V ňom bol zarátaný napríklad aj 13. plat či odmena za hospodársky výsledok. Tá bola v priemere na úrovni 1768 eur. Platy v slovenskom Volkswagene sú dlhodobo na priemerom v slovenskom priemysle, kde bola v roku 2022 priemerná mzda 1373 eur.

Vo Volkswagene sa zarába viac aj v porovnaní s priemerným platom v Bratislave. Nominálna mesačná mzda je v Bratislavskom kraji na úrovni 1724 eur, čo je o skoro 550 eur menej než má v priemere zamestnanec v bratislavskom závode.

Prípravy na výrobu športiaka

Vlani slovenský Volkswagen investoval skoro 350 miliónov eur. Celkovo od roku 1991 preinvestoval Volkswagen päť miliárd eur. Táto suma zodpovedá približne výstavbe štyroch automobilových fabrík na „zelenej lúke“. Vlaňajšie investície smerovali predovšetkým do avizovaného projektu BETA+, ktorého súčasťou je príchod nových modelov Volkswagen Passat a Škoda Superb.

Vozidlá „made in Slovakia“ išli do 108 krajín sveta, najviac do Číny, USA a Nemecka. Podľa obratu je najväčší výrobca automobilov na Slovensku. Príspevky do verejného rozpočtu boli na úrovni 245 miliónov eur. V nasledujúcich štyroch rokoch plánuje spoločnosť investície v objeme 1,5 miliardy eur.

 Pripravuje sa na výrobu plne elektrického športiaka. Porsche Cayenne bude prvým plne elektrifikovaným SUV modelom vyrábaným v Bratislave. Do portfólia vozidiel bratislavského závodu patria aj Audi Q7, Volkswagen up! Aj s jeho elektrickou verziou, Audi Q8, Škoda Karoq, Volkswagen Touareg, Porsche Cayenne a Porsche Cayenne Coupé./agentury/

x X X

Bratislava avizuje zdražovanie, daň z ubytovania narastie o 64 percent

Bratislavská samospráva si od zvýšenia cien poplatkov a dane z ubytovania sľubuje, že do rozpočtu získa niekoľko miliónov eur na prevádzku dôležitých služieb a infraštruktúru.

Mesto Bratislava zdvihne ceny viacerých poplatkov. Daň z ubytovania narastie o 64 percent. V priemere o 25 percent stúpnu úhrady v zariadeniach pre seniorov, školné v základných umeleckých školách, poplatky mestského pohrebníctva Marianum, vstupné do športovísk i mestských kultúrnych inštitúcií. Oznámil to bratislavský primátor Matúš Vallo. Zdôvodnil to dosahmi prijatej legislatívy i inflácie na rozpočet mesta.

Bratislavská samospráva si od zvýšenia cien poplatkov a dane z ubytovania sľubuje, že do rozpočtu získa niekoľko miliónov eur na prevádzku dôležitých služieb a infraštruktúru. „Pre žiadnu samosprávu nie je príjemné zvyšovať poplatky. Rozhodnutia vlády, ktorými vybrali z rozpočtov samospráv obrovské zdroje, však inú možnosť obciam a mestám nenechávajú,“ vyhlásil Vallo.

Upozornil však, že Bratislavu môžu čoskoro čakať aj ďalšie rozhodnutia o cenách cestovného mestskou hromadnou dopravou, odvozu odpadov a do nasledujúcich rokov aj dani z nehnuteľnosti. Ako podotkol, závisieť to bude od napĺňania prognóz, vývoja situácie s infláciou a cenami energií a aj od prístupu vlády k hlavnému mestu.

Primátor zároveň informoval, že pre finančnú situáciu bude mesto Bratislava musieť šetriť. „Magistrát zruší desiatky pracovných pozícií, čím už v tomto roku ušetríme 1,5 milióna eur a v nasledujúcom roku ďalšie tri milióny eur,“ uviedol s tým, že znížili spotrebu energií v mestských budovách a prevádzkach, zastavili obnovu vozového parku magistrátu a znižujú aj plánované výdavky na rekonštrukciu mestských budov.

Šetrenie sa podľa Valla dotkne aj projektov a investícií. Menej peňazí dá tento rok mesto na opravu ciest i chodníkov. Rovnako aj na údržbu mostov. Pozastaví tiež výsadbu cibuľovín a kvitnúcich lúk. Zrevitalizuje aj menej verejných priestorov. „Musíme spomaliť realizáciu Živého námestia. Obnovu športovísk a budov umeleckých škôl sme museli zredukovať len na minimum projektov a 2,5 milióna eur musíme škrtnúť z rozvoja sociálnych služieb,“ skonštatoval primátor.

„Legislatívna smršť z minulého roka obrala Bratislavu o 55 miliónov eur a dosahy rozhodnutí vlády sa zákonite museli odraziť aj v navrhnutom mestskom rozpočte 2023,“ vyhlásil Vallo, aktuality.sk

X X X

Od úsvitu do súmraku bez jedla, vody i sexu. Ako vyzerá posvätný mesiac moslimov ramadán?

V stredu 22. marca sa začal deviaty mesiac islamského kalendára ramadán. Pre moslimov patrí medzi najposvätnejšie. Jeho charakteristickým znakom je pôst, ktorý je jedným z piatich pilierov islamu. Čo presne je ramadán, prečo je pre moslimov dôležitý a ako funguje pôst?

 Ramadán je pre mnohých moslimov významným mesiacom, ktorý okrem pôstu zahŕňa modlitby, trávenie času s rodinou a priateľmi a ďalšie aktivity. Moslimom sa tiež odporúča, aby prispievali na charitu, posilňovali svoj vzťah s bohom a preukazovali láskavosť a trpezlivosť. Niektorí veriaci tiež vykonávajú dodatočnú nočnú modlitbu nazývanú Taraweeh, ktorá sa vyslovuje iba počas ramadánu, píše BBC.

„Najjednoduchšia odpoveď je, že je to deviaty mesiac v islamskom lunárnom kalendári,“ odpovedal Martyn Oliver, vedúci jednej z fakúlt na American University Core, na otázku USA Today o tom, čo je ramadán. „Špecifickejšie, je to jeden z najsvätejších oslavných mesiacov pre islam.“

Pôvod sviatku 

Ramadán bol súčasťou aj starých arabských kalendárov, uvádza portál National Geographic. Názov má pôvod v arabskom „ar-ramad“, čo v preklade znamená spaľujúce teplo. Moslimovia veria, že v roku 610 pred naším letopočtom sa anjel Gabriel zjavil prorokovi Mohamedovi a ukázal mu Korán, islamskú svätú knihu.

Moslimovia veria, že toto zjavenie – Layat Al Qadar alebo „noc moci“ – sa udialo práve počas ramadánu. Pôstom si počas tohto mesiaca pripomínajú zjavenie Koránu. Svätá kniha islamu pozostáva zo 114 kapitol, ktoré majú byť priamymi slovami Alaha.

Kedy je ramadán?

V dôsledku mesačných cyklov ramadán každoročne pripadá na iný dátum. Keďže islamský lunárny kalendár je o jedenásť dní kratší než slnečný rok, ramadán sa neviaže ani na jedno konkrétne ročné obdobie, píše History Channel. Napríklad v roku 2005 sa začal v októbri, v roku 2010 v auguste a v roku 2019 v máji.

Tento rok moslimovia oslavujú posvätný mesiac od stredy 22. marca do piatka 21. apríla. Začiatok a koniec ramadánu určuje takzvaná komisia pre pozorovanie Mesiaca v Saudskej Arábii.

Ramadán sa začína deň po tom, čo komisia prvýkrát spozoruje Mesiac po nove. To môže byť zložité, pretože Mesiac je vidieť pomerne slabo a možno ho zbadať asi len 20 minút. Ak Mesiac cez oblaky alebo iné opary nie je viditeľný voľným okom, na predpovedanie toho, či je na oblohe, sa využijú lunárne výpočty, píše National Geographic./agentury/

X X X

Spokojnosť s 0:0? Bolo to hanebné, na mieste hráčov pár dní nejdem na ulicu. Calzonu vytiahli z klobúka

Zápas Slovenska proti Luxembursku si pozrel v televízii. Nemalo ho čo nadchnúť. Ľubomír Luhový (55) je známy tým, že veci vždy hovorí priamo. „Ak v takejto chvíli neprekročia prah kabíny slová ako ,páni, celý národ vám fandil a vy ste to pokašľali’, tak už ničomu nerozumiem,“ tvrdí bývalý futbalový reprezentant.

X Ak by sme vás požiadali o tri pozitívne vety k zápasu s Luxemburskom, prijmete túto výzvu?

(smiech) Vážne, žiadne pozitívum som nevidel.

X Kde bol problém?

Skončilo sa to 0:0 a ja nemám potrebu ani chuť ísť do podrobností. Výsledok ide za realizačným tímom a aktérmi, ktorí stáli na ihrisku. Nemôžeme na jednej strane vyhlasovať, že sa chceme biť o postup a potom pošleme dva body s luxemburskou výpravou preč lietadlom. Je to hanebné. To je celé a netreba to ďalej ani rozvádzať.

 X Zniesol niektorý z hráčov reprezentačné kritériá?

Výsledok ide za celkom. To, že niekto odovzdal na trávniku štandard, oukej, ale na konci svietilo aj tak na tabuli otrasných 0:0. Proti Luxembursku. Áno, oni už v minulosti uhrali vonku nejaké body, no aj tak. Viem, ako to vo futbale chodí, o mesiac môže byť všetko inak, v tejto chvíli však nemôžeme pomýšľať, že by sme premohli silnejšie mužstvá, tobôž nie Portugalsko.

X Martin Dúbravka už pred zápasom vravel, že proti Luxembursku nie je Slovensko favoritom. Nemá predsa len pravdu a fanúšikovia si len zakrývajú oči pred realitou?

Nemá! Nemá! Nemá! Nechcem ísť do polemiky so žiadnym hráčom, ani s brankárom Dúbravkom, ale ak na svetlo božie pustíme vetu, že nie sme favoritom, tak dvíham prst – pardon. Vážne nie sme doma proti Luxembursku favoritom? Takto hlboko sme klesli? Je to smiešne. To sa inak ani nedá komentovať.

 X Chýbal vám v mužstve Vladimír Weiss ml.?

Počúvam polemiku, opravte ma, ak nehovorím pravdu, ale za posledné dva roky patrí medzi najlepších hráčov domácej ligy. Keď v minulosti nepodal dobrý výkon, tak to bolo povedané. Na tom nič zlé nie je. Ale teraz hrá naozaj dobre a mňa fakt zaujíma, prečo ho nezavolali.

A to sa týka všeobecne všetkých hráčov. Ak tam nebudeme dávať najlepších, potom to nikam nepovedie. Tréner Calzona síce rozpráva o taktických dôvodoch, pre mňa sú to však všetko dôvody skôr nejasné./agentury/