Svet bez nej si mnohí Briti asi ani nevedeli predstaviť. Kráľovná Alžbeta II. krajinu sprevádzala generácie. Do funkcie vymenovala 15 premiérov. No aj panovníci majú vymeraný svetský čas. Alžbeta II. zomrela vo veku 96 rokov. Správu o úmrtí panovníčky pre BBC potvrdil Buckinghamský palác.

Na tróne bola Alťbeta II. viac ako 70 rokov, ešte nedávno oslavovala práve platinové jubileum. Dôležitosť Alžbety II. pre Spojené kráľovstvo sa len ťažko dá opísať. Max Hastings, znalec panovníckeho dvora a bývalý redaktor novín Telegraph, nedávno poukázal na riziká, keď sa Alžbeta II. pominie. „Veľa miliónov ľudí má rešpekt ku kráľovnej, ale inštitútu monarchie sú menej oddaní. Usudzujem, že by sme mohli zistiť, že monarchia v Británii je krehkejšie štátne zriadenie, ako sa zdá počas rokov, čo Alžbeta II. je na tróne,“ citoval ho server NPR.

 Aktívna panovníčka

Alžbeta II. sa narodila 21. apríla 1926. Keď mala desať rokov, zomrel jej starý otec kráľ Juraj V. a z otcovho brata sa stal nový panovník Eduard VIII. Po 327 dňoch však bol okolnosťami prinútený abdikovať, pretože sa plánoval oženiť s dvakrát rozvedenou a navyše neurodzenou Američankou Wallis Simpsonovou. Tak sa stala Alžbeta korunnou princeznou otca kráľa Juraja VI.

Ako 13-ročná Alžbeta stretla svojho budúceho manžela Philipa, pričom, ako spomína guvernantka, bola to láska na prvý pohľad, ktorá sa zrodila pri tenise. Začiatok druhej svetovej vojny znamenal pre kráľovskú rodinu sťahovanie na vidiek. Ako korunná princezná sa v roku 1942 stala veliacim plukovníkom kráľovských granátnikov s právom navštevovať svoj regiment. Aktívne sa zapájala do vojenských záležitostí. Vstúpila do ženského pomocného zboru britskej armády. Pôsobila v ňom ako šoférka nákladného auta a mechanička.

V deň smrti kráľa Juraja VI. sa 6. februára 1952 Alžbeta II. stala novou kráľovnou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Slávnostná korunovácia sa uskutočnila vo Westminsterskom opátstve 2. júna 1953. V roku 1947 sa vydala za Philipa a mala ním štyri deti: princa Charlesa, princeznú Annu, princa Andrewa a princa Edwarda.

Alžbeta II.

21. apríl 1926: Narodila sa v Londýne.
22. december 1936: Stala sa následníčku na trón po nečakanej abdikácii kráľa Eduarda VIII. pre jeho rozhodnutiu oženiť sa s rozvedenou ženou. Na trón nastúpil Alžbetin otec ako Juraj VI.
23. november 1947: Vydala sa za vzdialeného bratranca Philipa Mountbattena, poručíka námorníctva pôvodom z Grécka.
24. november 1948: Narodil sa jej prvý syn Charles. Kráľovský pár mal neskôr ešte tri ďalšie deti, Annu, Andrewa a Edwarda.
25. február 1952: Vo veku 25 rokov nastúpila na trón po smrti svojho otca Juraja VI., ktorý zomrel na rakovinu pľúc vo veku 56 rokov. Jej korunovácia vo Westminsterskom opátstve sa uskutočnila 2. júna 1953.

Október 2008: Navštívila Slovensko.

9. september 2015: Stala sa najdlhšie vládnucim panovníkom na britskom tróne v dejinách.
10. apríl 2021: Vo veku 99 rokov zomrel jej manžel, princ Philip.
11. február 2022: Dosiahla platinové jubileum (70 rokov na tróne).

Kým o Alžbete II. hovorili, že je ako skala stability, britská kráľovská rodina sa počas jej panovania musela vyrovnať s viacerými škandálmi a problémami. Médiá na monarchiu čoraz viac upriamovali pozornosť. Najmä keď si korunný princ Charles vzal v roku 1981 za manželku princeznú Dianu. Búrlivé manželstvo vydržalo do roku 1996, keď sa pár rozviedol. O rok neskôr zomrela Diana pri automobilovej nehode v Paríži. Bol to moment, keď Alžbeta čelila asi najväčšej kritike. Kým verejnosť smútila za obľúbenou princeznou, panovníčka ukázala minimum emócií. Charles sa v roku 2005 oženil po druhý raz, keď si zobral dlhoročnú milenku Camillu Parkerovú-Bowlesovú. Napriek rozvodu práve Charles po Alžbete II. nastupuje na trón.

 Bola aj na Slovensku

V roku 2008 panovníčka navštívila Slovensko. Zavítala do Bratislavy aj do Vysokých Tatier. „Veľa ľudí mi pripomína, že keď bola kráľovná vo Vysokých Tatrách, počasie bolo dosť zlé. Bolo to v októbri, a keď išla na Hrebienok, zdalo sa, že výhľad nebude dobrý. Ale na desať minúť sa mraky rozostúpili. A mala skvelý výhľad,“ opísal v nedávnom rozhovore pre Pravdu návštevu súčasný britský veľvyslanec na Slovensku Nigel Baker.

Ambasádor pracoval v kancelárii princa Charlesa a mal možnosť viac ráz sa s kráľovnou stretnúť. Ako Baker povedal v rozhovore, Alžbeta pôsobila formálne, ale zároveň vedela, ako na to, aby sa pri nej ľudia uvoľnili. „Raz som kráľovnú náhodou stretol na dostihoch. Bola úplne uvoľnená, neformálna. Okolo nej boli ľudia s rovnakou vášňou pre kone a dostihy,“ uviedol Baker.

Kráľovná Alžbeta II. bola priam symbolom Británie. A monarchia bude aj po jej smrti pokračovať. Panovníkom sa stal Charles a ďalším v poradí je jeho syn princ William.

„Budeme mať v budúcnosti kráľovskú rodinu? Neviem. Som za zmeny. Ale na druhej strane nechceme, aby boli monarchovia ako obyčajní ľudia. Anglicko by niečo stratilo, keby prišlo o kráľovskú rodinu,“ povedal pre Pravdu sociológ a odborník na monarchiu Gëzim Alpion z Birminghamskej univerzity./agentury/

X X X

Alžbeta II. za manželom veľmi smútila, jej slzy videl celý svet!

 Kráľovná Alžbeta II. prežila svojho manžela, princa Philipa, o viac ako rok. Zomrela obklopená rodinou na škótskom zámku Balmoral – mieste, ktoré obaja milovali.

V marci videl svet Alžbetu II. v celkom novom svetle – ako ženu smútiacu za milovaným manželom. Vo Westminsterskom opátstve v Londýne sa jej počas ďakovnej bohoslužby za princa Philipa v očiach zaligotali slzy. A hoci jej zdravotný stav nebol v tom čase dobrý, uctiť svojho manžela, s ktorým prežila 73 rokov, si prišla. Opatrne stála s paličkou pri všetkých chválospevoch a modlitbách, jej smútok bol hmatateľný. Británia s ňou súcitila, žiaľ svojej kráľovnej cítila.

Britská panovníčka zomrela vo štvrtok 8. septembra, vo veku 96 rokov, princ Philip zomrel 9. apríla 2021 ako 99-ročný. Pre obmedzenia súvisiace s pandémiou koronavírusu sa však na pohrebnej bohoslužbe mohlo zúčastniť len 30 osôb, čiže najbližšia rodina. Nebolo možné splniť ani Philipove želania súvisiace s výberom piesní. Kráľovská rodina si však napokon rozlúčku s princom Philipom dopriala v marci 2022. Kráľovná mala po boku svojich najbližších, hoci nie všetkých. Na prekvapenie celého sveta Harry a Meghan chýbali.

Alžbeta mala iba 21 rokov, keď sa 20. novembra 1947 vo Westminsterskom opátstve vydala za poručíka kráľovského námorníctva Philipa Mountbattena, rodáka z gréckeho ostrova Korfu. Keď v novembri 2020 oslavovali 73. výročie sobáša, zverejnili krásnu spoločnú fotografiu z hradu Windsor, na ktorej otvárajú pohľadnicu od svojich pravnúčat, detí Williama a Kate.

Kráľovnú Alžbetu II. bolo len zriedkakedy počuť hovoriť niečo osobné na tému jej manželstva. V roku 1972, pri príležitosti ich striebornej svadby, povedala: „Na otázku, čo si myslím o rodinnom živote po 25 rokoch manželstva, môžem odpovedať jednoducho a presvedčivo, že som za.“ Keď sa princa Philipa novinári opýtali na tajomstvo úspechu ich manželstva, vyhlásil: „Kráľovná je obdarená neobvykle veľkou dávkou tolerancie.“

 Manželstvo Alžbety II. s princom Philipom bolo najdlhšie v podaní všetkých britských panovníkov. Kým kráľovná Alžbeta II. stále vykonávala svoje povinnosti, princ Philip sa postupne stiahol z verejného života. Na 50. výročie ich svadby na adresu princa Philipa povedala: „Je to niekto, kto vám neuľahčuje rozdávanie komplimentov na jeho adresu. Bol však jednoducho mojou silou a oporou po všetky tie roky. Ja, jeho celá rodina, táto a mnohé ďalšie krajiny sú mu za veľa vďačné, za oveľa viac, akoby on kedy pripustil, alebo, ako by sme my priznali.“/agentury/

X X X

Nikto nevládol Britom tak dlho ako ona. Odišla kráľovná Alžbeta II., ktorá sa zapísala do histórie

Bola zárukou stability a aj napriek tomu, že tu a tam chceli britskí politici skoncovať s monarchiou, stále si udržiavala vysokú popularitu.

Dlhá, až 70 rokov trvajúca éra britskej kráľovnej Alžbety II., sa dnes definitívne skončila. Zomrela vo veku 96 rokov, v kruhu prakticky celej svojej rodiny, ktorá sa s ňou ešte pred smrťou stihla rozlúčiť v škótskom zámku Balmoral.

Väčšina Britov chcela naďalej monarchiu

Britská kráľovná Alžbeta II. si roky udržiavala status nielen najstaršej, ale aj najdlhšie vládnucej panovníčky na svete. Hoci sa narodila 21. apríla 1926, narodeniny oficiálne oslavuje v júni.

„Hoci prirodzene vedie privilegovaný život, málokto bude popierať, že pracuje nepretržite a obetavo pre krajinu a jej obyvateľov,“ napísal o nej dávnejšie britský The Mirror .

Alžbeta II. sa Britom nezunovala ani počas viac ako 70 rokov trvajúceho vládnutia. V roku 2012 jej namerali v prieskumoch 80-percentnú úroveň popularity.

„Musíme čeliť realite. Keď kráľovná odíde, je zrejmé, že sa začne naliehavo hovoriť o úlohe kráľovskej rodiny v modernej Británii. Výsledok? Neistý,“ myslí si Anna Whitelocková z denníka Daily Mail.

Trón jej prenechal strýko

Celým menom Elizabeth Alexandra Mary sa narodila ako najstaršia dcéra princa Alberta. Už ako trojročná bola na titulnej strane časopisu Time. Nikto vtedy nečakal, že malá Alžbeta zasadne na trón. Nebola totiž v priamej nástupníckej línii.

Po smrti kráľa Juraja začal vládnuť jej strýko Eduard VIII., zamiloval sa však do rozvedenej Američanky Wallis Simpsonovej. Pre lásku k nej sa vzdal koruny.

Odvtedy sa s jeho neterou rátalo ako s nástupníčkou. Už ako 14-ročná rečnila v rozhlasovom programe pre mladých. Bola jedinou ženou z monarchie, ktorá absolvovala vojenskú službu. Dlho prosila otca, aby mohla vstúpiť do vojenskej služby. Dovolil je to, keď mala 21 rokov.

V armáde pôsobila ako automechanička a šoférka nákladných áut Červeného kríža. Je totiž všeobecne známe, že veľmi rada šoférovala.

So svojím budúcim manželom Filipom sa zoznámila, keď mala 13 rokov. V Británii tvrdia, že už vtedy k sebe cítili veľkú náklonnosť. Vydala sa za neho v roku 1947. O rok neskôr sa jej narodil syn Charles, v roku 1950 dcéra Anna. O 10 rokov neskôr porodila syna Andrewa a v roku 1964 Edwarda. V roku 1953 ju korunovali za britskú panovníčku.

 Kráčala s dobou

Kráľovná sa desaťročia snažila kráčať s dobou. Od roku 1976 začala ako prvá hlava štátu používať elektronickú poštu. Má aj účet na Facebooku a Twitteri a konto na serveri YouTube. Aj vďaka nemu oznámila narodenie pravnučky – princeznej Charlotte.

Populárna Alžbeta ale mala aj odporcov. Paradoxne, patrila k nej aj čerstvo vymenovaná britská premiérka Liz Trussová, ktorú Alžbeta uviedla do funkcie v utorok. Trussová ešte ako 19-ročná členka Liberálnych demokratov brojila za zrušenie monarchie.

V júni 1981 zase na Alžbetu počas sprievodu neďaleko paláca vystrelil tínedžer. Kráľovnú nezranil, slepé náboje však splašili koňa a útočníka hneď spacifikovali. O rok neskôr sa do jej spálne dostal neznámy muž.

Preliezol cez odkvap a keď bol v miestnosti, kráľovná sa na jeho príchod zobudila. Zachovala duchaprítomnosť a niekoľko minút sa s ním rozprávala. Až potom si incident všimla ochranka a situáciu dostala pod kontrolu. Incident zobrazuje aj populárny seriál The Crown (Koruna) vysielaný na streamovacej službe Netflix.

 Nikdy neporušila protokol. Je to až neuveriteľné

V roku 1998 prekvapila saudskarabského princa Abdullaha, keď ho ako šoférka povozila v automobile. Neskôr ju zase bulvár vyfotografoval, ako sa s kapucňou na hlave vozí na Range Roveri.

„Pokiaľ viem, nikdy neporušila protokol. Nikdy, za celý čas na tróne. Je to ohromujúce. V tomto smere je prakticky dokonalá. Má vrodené vlohy na vykonávanie takejto úlohy. Samozrejme, stávajú sa aj chyby, ale to nie sú chyby kráľovnej,“ tvrdí Camilla Tomineyová z express.co.uk .

V pokročilom veku ju neobchádzali ani pracovné povinnosti. Pravidelne otvárala prvé zasadanie parlamentu. Denne dostávala správy o tom, čo sa deje doma a vo svete. Každú stredu jej informácie prinášal predseda vlády, ak boli obaja v Londýne. Vo svojom paláci ich celkovo privítala 15 vrátane novej premiérky Trussovej. Počas svojho vládnutia pozvala na slávnosti zhruba 1,1 milióna hostí.

Ochotne pózovala s ľuďmi na ulici, aj keď ju požiadali o spoločnú fotografiu. Na otváracom ceremoniáli olympiády v Londýne účinkovala v nahrávke s Jamesom Bondom, ktorá vyvrcholila nafingovaným zoskokom z vrtuľníka.

Alžbeta nikdy nenaznačila, kedy odíde na dôchodok. Kým sedela na tróne, o konci panovania monarchov v Británii nikto nahlas nehovoril.

Teraz ju na tróne má nahradiť jej najstarší syn, princ Charles. Má však už pomerne vyšší vek – 73 rokov a svoju matku už v dĺžke vládnutia nemá šancu prekonať.

INFOBOX: Kto bola kráľovná Alžbeta II.?

Alžbeta II. bola hlavou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Tiež vlála Spoločenstvu národov – Commonwealthu (patria tam: Antigua a Barbuda, Austrália, Bahamy, Barbados, Belize, Cookove ostrovy, Grenada, Jamajka, Kanada, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Šalamúnove ostrovy, Samoa, Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny a Tuvalu).

Podľa tradície bola hlavou anglikánskej cirkvi, aktuality.sk

X X X

Prichádza veľké stretnutie, ktoré má Putinovi zlomiť väz. V hre sú revolučné nápady

 Strop na ceny ruského plynu a ruskej ropy, mimoriadne zdanenie energetických koncernov, premena trhu s elektrinou a šetrenie. Európska komisia v súčasnosti rieši veľké otázky ohľadom energetiky. Cieľom je prestať nakupovať z Ruska plyn a ropu a prinútiť ho ukončiť vojnu na Ukrajine.

 Problémom však je, že Európa je silne závislá na vzácnych energokomoditách z Ruska a odrezanie sa od nich bude dlhé a zrejme aj veľmi bolestivé.

V rámci plánu Komisia plánuje niekoľko krokov týkajúcich sa ruského plynu a ropy či trhu s elektrinou. Kremeľ je obviňovaný, že manipuluje s trhom plynu, ktorý výrazne tlačí jeho ceny a aj ceny elektriny do nepredstaviteľných výšin.

 Všetky iniciatívy intenzívne komentuje v posledných dňoch šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

Ministri energetiky z krajín EÚ budú v piatok 9. septembra rokovať na mimoriadnom stretnutí v Bruseli. Slovensko bude viesť tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS). Európska 27-mička štátov s návrhmi musí súhlasiť.

Aké návrhy sú zatiaľ na stole a čo sa nimi má dosiahnuť?

X Ako chce stlmiť ceny plynu?

„Teraz nastal čas na zavedenie stropu na ruský plyn, smerujúci do Európy plynovodmi,“ vyhlásila šéfka eurokomisie. Intenzívne sa na cenovom strope má v Bruseli pracovať už niekoľko týždňov.

Britské ekonomické noviny The Financial Times videli návrh, ako chce Brusel zastropovať ceny plynu. V hre sú dve možnosti. Buď sa zastropuje cena plynu dovážaného z Ruska alebo sa cena plynu zastropuje pre každú krajinu zvlášť v závislosti od jej energetického mixu.

Tieto opatrenia prišli na stôl presne v deň, kedy Kremeľ vyhlásil, že nebude do Európy posielať plyn cez Nord Stream 1, ak sa nezrušia ekonomické sankcie.

Cieľom plánu je, aby sa zrazila cena, ktorú platí Európa za plyn z Ruska, tým pádom bude do Kremľa prichádzať menej peňazí na vedenie vojny na Ukrajine. „Putin využíva energiu ako zbraň tým, že obmedzuje dodávky a manipuluje s našimi energetickými trhmi,“ napísala na Twitteri predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová. „Neuspeje. Európa zvíťazí.“

Uviedla, že EK diverzifikáciou dodávok plynu zaistila naplnenosť spoločných zásobníkov na úrovni 82 percent. Podarilo sa to zvýšenými dodávkami skvapalneného plynu (LNG) a plynu cez plynovody z USA, Nórska, Alžírska a Azerbajdžanu. Len Nórsko teraz dodáva viac plynu ako Rusko.

„Naše zásobníky sú v súčasnosti v Európe v priemere zaplnené na 80 percent, čo sa nám podarilo rýchlejšie, ako sme očakávali. Mysleli sme si, že to bude trvať ešte ďalšie dva mesiace. Usilovne sme pracovali na ukončení našej závislosti od ruského plynu a obrátili sme sa na iných dodávateľov. Výsledkom je, že Nórsko teraz dodáva do Európy viac plynu ako Rusko a okrem toho aj USA dodávajú Európe značné objemy skvapalneného plynu,“ vyhlásila na začiatku septembra von der Leyenová.

Na začiatku vojny cez ruské plynovody prúdilo do Európy 40 percent plynu, dnes je to už len deväť percent.

Naďalej platí, že štáty majú skresať 15 percent svojej spotreby plynu.

X Ako sa majú stlmiť ceny elektriny?

S cenou plynu úzko súvisí aj cena elektriny. Prečo? Pretože veľa elektrární používa práve plyn, z ktorého vyrába elektrinu. „Manipulácia trhov s plynom má vedľajší účinok na trh s elektrinou. Sme konfrontovaní s astronomickými cenami elektriny pre domácnosti a firmy. Predložíme súbor okamžitých opatrení, ktoré ochránia zraniteľných spotrebiteľov a podniky,“ povedala Von der Leyenová.

V hre je zastropovanie ceny elektriny produkovanej z všetkých zdrojov okrem plynu na 200 eur za megawatthodinu. Opäť o tom informovali noviny The Financial Times, ktoré nahliadli do návrhu, o ktorom sa bude rokovať v piatok.

 Má ísť o zastropovanú ceny elektriny, ktorá sa vyrába v jadrových, veterných, uhoľných či vodných elektrárňach. Pre porovnanie, na burze PXE sa cena elektriny pohybovala na úrovni 535 eur. Na konci augusta dokonca atakovala neuveriteľnú hranicu 1000 eur.

Ďalším riešením majú byť „inteligentné úspory elektrickej energie“ na vyrovnanie špičiek spotreby. Energetickým spoločnostiam na oblátku ponúkne opatrenie voči nestálosti trhov. „Aktualizujeme dočasný právny rámec, aby sme umožnili rýchle poskytovanie štátnych záruk,“ opísala situáciu.

Energetický trh prakticky skolaboval a budú potrebné zásahy politikov. „Zastropovanie cien elektriny pri vybraných typoch výrobcov aspoň na prechodné obdobie dáva zmysel. Samozrejme, ideálne by bolo prijatie celoeurópskej dohody, ktorá nebude viesť k rozpájaniu trhov a izolácii jednotlivých členských štátov EÚ,“ povedal pre Pravdu Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.

X Čo chce spraviť s ruskou ropou?

Ministri financií skupiny G7, siedmich najvyspelejších ekonomík sveta, sa minulý piatok zaviazali, že urýchlia zavedenie cenového stropu na dovoz ruskej ropy, aby zabránili Moskve generovať obrovské zisky z prudko stúpajúcich cien energií, informovala minulý piatok správa TASR.

Vo vyhlásení ministri skupiny „potvrdili spoločný politický zámer dokončiť a uskutočniť komplexný zákaz služieb, ktoré umožnia námornú prepravu ropy a ropných produktov ruského pôvodu na celom svete“. Poskytovanie týchto služieb „bude povolené len vtedy, ak by sa ropa a ropné produkty nakupovali za alebo pod cenou určenou širokou koalíciou krajín, ktoré dodržiavajú a zavádzajú cenový strop“, dodali.

 Vo vyhlásení nie je uvedená žiadna konkrétna výška cenového stropu a nešpecifikuje sa v ňom ani to, kedy by G7 chcela plán dokončiť.

USA už zablokovali dovoz ruskej ropy, ktorý bol však v ich prípade malý. EÚ sa rozhodla uvaliť zákaz na 90 percent ruskej ropy, ktorá prichádza po mori. Tento zákaz vstúpi do platnosti na konci roka.

X Kto sa má mimoriadne zdaniť?

Ďalší návrh spočíva v snahe zastropovať nadmerné zisky výrobcov elektriny s nízkymi nákladmi ako napríklad výrobcov energie z jadrových či veterných elektrární. Keďže týmto výrobcom sa nezvýšili výrobné náklady, ale profitujú z vysokých cien elektriny, majú solidárne prispieť štátom.

Podľa informácií The Financial Times sa má siahnuť aj na zisky výrobcom fosílnych palív, teda postihne nadmerné zisky ropných a plynárenských spoločností. Komisia navrhne presmerovať všetky tieto zisky na podporu zraniteľných ľudí a spoločností.

X X X

Bieli muži už nevládnu Británii

V Británii im hovoria veľké úrady štátu. Sú štyri a ich obsadenie práve prepísalo dejiny. Po prvý raz v histórii ani jeden nevedie biely muž.

Britskou premiérkou sa v utorok stala Liz Trussová (47). Funkciu ministra financií obsadil Kwasi Kwarteng (47), ktorého rodinné korene siahajú do Ghany. Šéfom diplomacie sa stal James Cleverly (53), ktorého matka pochádza zo Sierry Leone. A ministerkou vnútra je Suella Bravermanová (42), ktorej rodičia majú indický pôvod.

 „Zloženie nového kabinetu je ďalšou pripomienkou, kam sa až môžu v rámci Konzervatívnej strany dostať ľudia, ktorí pochádzajú z rôznych prostredí. Výzvou pre nás je, aby sa táto rozmanitosť odrážala medzi tými, ktorí nás volia. Bude to kľúčové pre budúci úspech strany,“ povedal pre denník Guardian Samuel Kasumu, bývalý poradca pre otázky rasy expremiéra Borisa Johnsona, ktorého Trussová vystriedala na Downing Street 10.

V Británii jednoznačne platí, že príslušníci etnických menšín majú malý záujem o stranícku politiku. Guardian citoval výskum Univerzity kráľovnej Márie v Londýne z roku 2018, ktorý naznačuje, že až 97 percent členov konzervatívcov je bielych. Prakticky rovnaké je to v prípade labouristov a Liberálnych demokratov, pri ktorých je to 96 percent.

Zastúpenie žien a menšín v rámci najvyšších pozícií v krajine je, samozrejme, veľmi dôležité, keďže vytvára pozitívny príklad. Zaujímavé je aj to, že práve Konzervatívna strana už „vyprodukovala“ tretiu premiérku, kým politicky progresívnejší labouristi zatiaľ ani jednu. Pred Trussovou vládla v rokoch 1979 až 1990 Margaret Thatcherová a v rokoch 2016 až 2019 Theresa Mayová.

Nerovnosti pretrvávajú

Profesor politickej histórie z Nottinghamskej univerzity Steven Fielding však pre Pravdu pripomenul, že nerovnosti v britskej politike a spoločnosti pretrvávajú.

„Môžeme hovoriť o tom, že na najvyššie štátne funkcie sa dostali ženy a príslušníci etnických menšín. Zvyčajne však ide o najbohatších ľudí z týchto skupín,“ reagoval Fielding.

Podľa experta situácia v súvislosti s obsadením vládnych postov neznamená, že z nej ženy a etnické menšiny automaticky niečo získajú.

„Konzervatívci historicky nie sú stranou, a najmä nie v poslednom období, ktorá by riešila problémy týkajúce sa nerovnosti medzi ženami a mužmi a v rámci etnických menšín. Je pravdou, že je otvorená rôznym ľuďom, ktorí môžu dosiahnuť aj na vrcholné funkcie. Členovia Konzervatívnej strany sú však do mimoriadne veľkej miery bieli. A väčšinou sú to bohatí muži. Obávam sa, že obsadenie najvyšších štátnych úradov nebude znamenať nič zásadné pre ženy a menšiny. Dokonca budú mať asi najväčší problém, ak Trussová bude presadzovať politiku malého štátu a znižovania daní, o čom hovorí,“ povedal Fielding.

Británia mala už dve premiérky

 Margaret Thatcherová (1925 – 2013). Britskou premiérkou bola v rokoch 1979 až 1990. Thatcherová na snímke z roku 1980.

V Británii sa pred Liz Trussovou na najvyšší politický post už dva razy dostali ženy. Obe, rovnako ako nastupujúca líderka, zastupovali Konzervatívnu stranu. Prvou britskou predsedníčkou vlády sa stala v roku 1979 Margaret Thatcherová. Toryovcov, ako v Británii hovoria konzervatívcom, viedla už od roku 1975. Thatcherová sa pre svoju neoblomnú vôľu, ale aj tvrdé reformy stala známou pod prezývkou Železná lady. Hoci bola prvou ženou, ktorá Britániu riadila z kancelárie na Downing Street 10, určite nebola žiadnou feministkou. Za viac ako 11 rokov pri moci nominovala do vlády na pozíciu kabinetného ministra len jednu ženu. „Mnoho členov Konzervatívnej strany o nej pochybovalo ešte aj v roku 1979, keď zvíťazila vo voľbách. Veď väčšina jej straníckych kolegov verila, že ženy majú zostať doma,“ povedal svojho času pre Pravdu odborník na politickú históriu Steven Fielding z Nottinghamskej univerzity. Thatcherová v kresle predsedníčky vlády vydržala do roku 1990. Vystriedal ju John Major. Žiadny britský premiér nebol v 20. storočí tak dlho vo funkcii ako Thatcherová.

Theresa Mayová

 Theresa Mayová bol predsedníčkou britskej vlády v rokoch 2016 až 2019.

Thatcherová zanechala na Downing Street 10 takú výraznú stopu, že žiadna žena v Konzervatívnej strane, ktorá má ambície, sa nevyhne porovnávaniu so Železnou lady. (Ale platí to aj o mužoch.) Po Thatcherovej sa druhou britskou premiérkou stala v roku 2016 Theresa Mayová. V rokoch 2010 až 2016 bola ministerkou vnútra. Hlasovala proti brexitu, ale napriek tomu si ju konzervatívci vybrali po odchode premiéra Davida Camerona za svoju líderku. Mayová bola spočiatku veľmi populárna, v marci 2017 spustila proces odchodu Británie z EÚ a oznámila predčasné voľby. Kampaň však konzervatívci nezvládli, prišli o väčšinu v parlamente, ale vládu si udržali. Mayová však nedokázala zjednotiť stranu za svojou víziou brexitu a v júli 2019 odstúpila. Nahradil ju Boris Johnson./agentury

X X X

Petrohradskí poslanci chcú Štátnej dume navrhnúť, aby obvinila Putina z vlastizrady

 Mestskí poslanci v ruskom Petrohrade plánujú v najbližších dňoch zaslať do Štátnej dumy výzvu s návrhom na obvinenie ruského prezidenta Vladimira Putina z vlastizrady. Ako dôvod uvádzajú rozpútanie vojny na Ukrajine. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nezávislý ruský web The Insider.

 „Jedným z cieľov deklarovaných prezidentom Ruska je demilitarizácia Ukrajiny a vidíme, že sa deje presný opak,“ uviedol poslanec Dmitrij Paľuga. Podľa neho Putinovo konanie a rétorika poškodzujú bezpečnosť Ruska. „Chceme ľuďom ukázať, že sú poslanci, ktorí nesúhlasia so súčasným kurzom a sú presvedčení, že Putin škodí Rusku. Chceme ľuďom ukázať, že sa nebojíme hovoriť o tom,“ dodal.

 Paľuga zverejnil príslušný návrh na Twitteri a poznamenal, že ho „podporila väčšina prítomných poslancov“ z petrohradskej mestskej časti Smoľninskoje. Autori výzvy sa domnievajú, že Putinove činy od začiatku takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“ spadajú pod článok 93 ruskej ústavy, podľa ktorého môže byť prezident odvolaný z funkcie na základe obvinenia z vlastizrady alebo iného závažného zločinu.

 Poslanci sa domnievajú, že Putinovo rozhodnutie zaútočiť na Ukrajinu „poškodzuje bezpečnosť Ruska a jeho občanov“, keďže ruská armáda stráca bojaschopné jednotky a z občanov zapojených do boja sa stávajú invalidi. Poznamenali tiež, že odchod zahraničných spoločností z ruského trhu a emigrácia vzdelaného obyvateľstva do zahraničia zanechá stopy na ekonomickom blahobyte občanov Ruska./agentury/

X X X

 Korupcia v justícii: Evu Kyselovú súd oslobodil, prokurátor sa odvolal

Svedectvo Pavla Polku nestačí, zdôvodnil sudca Ján Giertli. Prokurátor si naopak myslí, že obžaloba predložila dostatok dôkazov.

Špecializovaný trestný súd oslobodil exšéfku Krajského súdu v Žiline Evu Kyselovú spod obžaloby pre korupciu. Čelila obvineniu zo štyroch skutkov, keď mali spolu s kolegyňou zo senátu za úplatok rozhodovať v prospech konkrétnych obžalovaných. Sudkyňa Mária Urbanová sa už pred časom priznala a je právoplatne odsúdená.

Pre Kyselovú prokurátor navrhoval sedemročné väzenie a peňažný trest 20-tisíc eur. Proti oslobodzujúcemu rozsudku sa odvolal. Rozhodovať bude Najvyšší súd.

Sudca: Usvedčoval ju iba Polka

Kľúčovým svedkom, ktorý kolegyňu z krajského súdu usvedčoval, je už odsúdený exsudca Pavol Polka. Priznal sa a s prokurátorom sa dohodol na podmienke a peňažnom treste.

Práve on v prípravnom konaní vypovedal, že dvom členkám takzvaného „ženského senátu“ dával časť úplatkov, ktoré mu nosil žilinský podnikateľ František Tóth alias Veľký Fero. Ten bol v Žiline známy tým, že za peniaze dokáže vybaviť na krajskom súde oslobodenie, zmiernenie trestu či prepustenie z väzby.

Samosudca Ján Giertli zdôvodnil oslobodenie tým, že „výpoveď svedka Polku je jediným priamym dôkazom proti obžalovanej.“

Tvrdenia spolupracujúceho obvineného by podľa sudcu mali byť podporené aspoň uceleným radom nepriamych dôkazov, to sa však nestalo.

Výpovede Urbanovej, že po tom, čo Polka odovzdal úplatky jej, hovoril, že „pôjde aj za Evou“ alebo „porieši aj Evu“, označil sudca len za domnienky.

Vyšetrovatelia a prokurátor síce popísali korupčný mechanizmus na žilinskom súde, no nepodarilo sa im dokázať, že na ňom podieľala aj Kyselová. Ako usvedčujúce nevidel ani pohyby na účte Kyselovej, ktoré mali podľa argumentácie prokuratúry ukazovať, že úplatky použila na mimoriadne splátky úveru.

Pri vysvetľovaní verdiktu sudca Giertli odkázal na zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“.

Prokurátor: Ideme ďalej

Kyselová reagovala, že „rozhodnutie súdu je spravodlivé“. Jej advokát Ľubomír Hagara doplnil, že sudca sa priklonil k argumentácii obhajoby, ktorá pripomínala rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných prípadoch. „Ten opakovane poukazuje na to, aby výpoveď svedka – kajúcnika bola podporená aj inými dôkazmi, čo sa v tejto kauze nestalo.“

Kyselová naďalej trvá na tom, že o korupcii na žilinskom krajskom súde nevedela a že si len robila svoju prácu predsedníčky. „Boli to reči, ktoré sa hovorili o doktorovi Polkovi, ale boli to reči,“ povedala.

Či sa v prípade, že aj odvolací súd potvrdí dnešný rozsudok, bude chcieť vrátiť k práci sudkyne, nepovedala. „Je to predčasné.“

Prokurátor Ján Hrivnák sa hneď po vyhlásení rozsudku odvolal. „Bude rozhodovať Najvyšší súd SR. Ideme ďalej a uvidíme, ako to dopadne,“ reagoval. Na rozdiel od sudcu si myslí, že obžaloba, ako ju prokuratúra predložila, obsahovala dostatok dôkazov.

 V obžalobe sú štyri skutky

Obžaloba Kyselovej pripisovala celkovo štyri korupčné skutky. V jednom z nich mala vziať úplatok 17-tisíc eur v kauze výbuchu telefónnej búdky v centre Žiliny z konca 90. rokov. Pri vybavovaní si účtov v podsvetí vtedy zomreli traja nevinní ľudia. Explózia nastraženej výbušniny pripravila o život 21-ročného mladíka a manželský pár.

V prípade po dlhých rokoch odsúdili niekdajšieho šéfa žilinského podsvetia Františka Salingera a skupinu mužov, medzi nimi aj Patrika Brezániho, ktorý dostal sedem rokov.

Zmenu verdiktu mal cez Polku aj v tomto prípade vybavovať Tóth. Cena bola podľa obžaloby 25-tisíc. Päťtisíc si nechal „vybavovač rozsudkov“ Veľký Fero s kontaktmi na justíciu, tritisíc Polka a zvyšok mala dostať Kyselová. Krajský súd v Žiline skutočne zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu.

Tóth v Kyselovej kauze pred súdom vypovedal, že Polkovi peniaze doniesol, no výsledok nebol podľa jeho predstáv. „Ženský senát“ síce rozsudok zrušil, no vrátil ho späť okresnému súdu. Tóth sa preto domnieval, že Polka nič nevybavoval.

„Pýtal som sa Polku, prečo nie je oslobodený, ale on iba mávol rukou. Baby mi povedali, že z toho nič nebude, povedal,” hovoril Tóth s vysvetlením, že Polka tým myslel, že okresný súd ho aj tak oslobodí. Brezáni napokon dosiahol oslobodenie, skutok v obžalobe pritom upravil samotný prokurátor.

 Okrem známeho prípadu výbuchu búdky boli v obžalobe ďalšie tri skutky.

Polka mal osloviť Kyselovú s Urbanovou, aby pomohli žene neprávoplatne odsúdenej Okresným súdom v Námestove. Za úplatok 20-tisíc, ktorý prostredníctvom kuriéra posunul advokát Ľuboš Mahdoň Tóthovi, bolo cieľom zníženie trestu z desiatich rokov na tri. Veľký Fero si nechal päťtisíc a zvyšok odovzdal Polkovi. On mal Kyselovej odovzdať najmenej dvetisíc a Urbanovej tisíc eur. Ich senát skutočne rozsudok okresného súdu zrušil a žena dostala trojročný trest.

Sudkyne mali pomôcť aj v prípadoch dvoch mužov pôvodne odsúdených Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši, ktorí chceli v odvolacom konaní dosiahnuť oslobodenie spod obžaloby. Z úplatku 25-tisíc si nechal Tóth päťtisíc a 20-tisíc posunul Polkovi.

Kyselová si mala vo svojej kancelárii prevziať najmenej dvetisíc eur a Urbanová tisíc eur. Obaja muži skutočne oslobodenie dosiahli.

Rovnako mal Polka cez Kyselovú a Urbanovú zariadiť želaný výsledok, keď Tótha oslovila matka súdeného muža. Za úplatok 12-tisíc vyplatený cez Veľkého Fera chcela v odvolacom konaní dosiahnuť zníženie synovho trestu. Tóth si nechal dvetisíc, zvyšok odovzdal Polkovi, ku Kyselovej malo podľa obžaloby smerovať opäť najmenej dvetisíc a k Urbanovej tisíc eur, aktuality.sk

X X X

Šéf policajtov Hamran: Fico stratil zvyšky svojej ľudskej dôstojnosti

Dehonestujúce výroky Roberta Fica (Smer) na adresu orgánov činných v trestnom konaní nemôžu v demokratickej krajine zostať bez povšimnutia. Vyhlásil to policajný prezident Štefan Hamran a vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby sa nimi zaoberal.

 „Robert Fico v stredu na tlačovej konferencii bezprecedentným spôsobom hrubo, znevažujúco, veľmi nechutne zaútočil na ľudskú dôstojnosť vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov. Zrejme si neuvedomil, že stratil zvyšky svojej ľudskej dôstojnosti,“ povedal Hamran. V právnom štáte je podľa jeho slov neakceptovateľné, aby politik takýmto spôsobom útočil na orgány činné v trestnom konaní, nezávislý súd a dokonca konkrétnych sudcov.

 „Táto éra tu už bola, keď sa rozsudky kupovali za kabelky,“ zdôraznil Hamran a odmieta jej návrat. Je podľa neho jedno, čo si myslí on i líder Smeru, jediné, čo je podstatné, je názor nezávislých súdov. Hamran sa ohradil proti kritike Fica o zverstvách polície, podľa neho sa skutočne diali a líder Smeru si len pomýlil čas ich diania. O takýchto zverstvách na polícii aj na prokuratúre totiž svedčia práve Ficovi nominanti, vyhlásil Hamran. Mnohí z nich sú odsúdení alebo stíhaní.

Preto vyzval Fica, aby sa ospravedlnil za to, ako sa zastával “gaunera Dušana Kováčika”, a odsúdil jeho výroky o vyšetrovateľoch NAKA, že sú zvieratá.

Hamran očakáva od generálneho prokurátora Maroša Žilinku, že sa vloží do prípadu obvinených štyroch vyšetrovateľov NAKA a umožní ho ukončiť, keďže je politicky zneužívaný. Naznačil podozrivé kroky vyšetrovateľov inšpekcie aj niektorých prokurátorov. Upozornil, že v spise Úradu inšpekčnej služby chýba kľúčový dôkaz, kompletné zvukové nahrávky, čo je povinné zo zákona.

 „Aj vo verejnom priestore koluje niekoľko nahrávok, v uzneseniach sú prepisy nahrávok citované, kladie sa vyšetrovateľom za vinu nejaký výrok, ktorý vyšetrovatelia nemajú v podobe zvukovej nahrávky k dispozícii,“ zdôvodnil Hamran, prečo potrebujú vyšetrovatelia nahrávky, aby sa mohli brániť. Pri povolenom nahliadnutí do spisu vyšetrovatelia zistili, že niektoré prepisy nahrávky boli preškrtnuté a nahradené novými upravenými prepismi. Zvukové nahrávky sú však podľa Hamrana súčasťou pôvodného spisu, v ktorom vyšetrovatelia nie sú stíhaní, keďže z daného prípadu boli vyňatí.

Štvoricu vyšetrovateľov zadržali vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej služby v septembri 2021. Obvinili ich zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Dvoch z nich aj v trestnej veci ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov. Krajský súd v Bratislave ich 1. októbra 2021 prepustil z väzby na slobodu a skonštatoval, že ich trestné stíhanie je neopodstatnené. Generálna prokuratúra vyhlásila, že žiada prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana, aby nezneužíval svoje postavenie a v neskončených trestných veciach neprípustným spôsobom nevytváral nátlak na činnosť príslušných orgánov činných v trestnom konaní a prostredníctvom svojich jednostranných vyhlásení nemanipuloval verejnú mienku.

Fico žiada odstavenie vyšetrovateľov

V stredu doobeda bol Fico vypovedať v Trnave v kauze Súmrak. Dôvodom bol výsluch k jeho obvineniam zo založenia zločineckej skupiny, zneužitia právomocí a z ohrozenia daňového tajomstva. Fico označil výsluch za politický proces.

Po výsluchu vyhlásil, že vyšetrovateľovi položil otázky, informuje ta3. Žiadal, aby mu konečne vysvetlili, ako to bolo s tou zločineckou skupinou a ako to je so zneužívaním právomocí. Vyšetrovateľ mu údajne odpovede nedal. „Sú v krátkych. Niekto spísal zlátaninu,“ uviedol Fico s tým, že ide o monštruózny politický proces a je pripravený sa brániť s tímom špičkových právnikov. „Museli rátať s tým, že budeme kúsať. Jasné, že kúšeme a aj budeme,“ dodal.

 Následne zvolal tlačovú besedu. Téma bola „Na NAKA nie sú ľudia, ale zvieratá“. Podľa Fica ľudia, ktorí pracujú v NAKA, majú „pištole za pásom a ďalej pokračujú v páchaní trestnej činnosti na dennej báze“. Odmieta, aby s osudmi ľudí nakladali „zvieratá“, ktoré sa tam podľa jeho vyjadrení nachádzajú. „Pán minister Mikulec, na NAKA máte zvieratá, to nie sú ľudia. Žiadame ministra vnútra, aby ich okamžite odstavil od služby,“ požadoval líder opozičného Smeru. Podľa neho pracovníci NAKA „v trestnej činnosti“ naďalej pokračujú. Svoje výroky sa snažil podporiť predloženými výrokmi, ktoré si na tlačovú konferenciu priniesol so sebou.

K Ficovi sa na tlačovej besede pripojil aj bývalý prezident policajného zboru Tibor Gašpar. Ten tvrdí, že kompromitujúcich komunikácií v rámci NAKA existuje mnoho. Fico sa spoločne s Gašparom a Kaliňákom obhajoval a ako sám tvrdí, nevie, proti čomu sa má vlastne „brániť“./agentury/

X X X

Prvý návrh cien elektriny na rok 2023: Účty porastú od 50 do 100 percent, Sulíkove čísla nesedia

Od 51 do takmer 104 percent. To je prvý odhad cien elektriny od Úradu pre sieťové regulácie (ÚRSO). Zverejnil ho po stredajšom rokovaní vlády minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Reagoval tak na ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), ktorý vyhlásil, že domácnosti by mali platiť v roku 2023 približne rovnakú cenu ako v tomto roku.

  Sulík ešte v pondelok na rokovanie vlády doniesol predbežné odhady cien elektriny na budúci rok. Počítal s číslom 178,47 eura za megawatthodinu, pričom bola otázna cena tarify za systémové služby (TSS). Pre porovnanie, v roku 2022 platia domácnosti za elektrinu takmer 190 eur.

Tento prepočet priniesol na vládu Richard Sulík.

 No prepočty, ktoré sú od ÚRSO a zverejnil ich v stredu večer Krajniak, hovoria o úplne iných číslach. V hre sú tri scenáre. Tento prepočet ukázal minister práce Milan Krajniak, ktorý ho dostal od šéfa ÚRSO a nominanta SaS Andreja Jurisa.

 Prvý scenár

Hovorí o tom, že cena elektriny sa zvýši približne o 51 percent. Zo súčasnej takmer 190 eur na 287,17 eur. Celú spotrebu má pokryť zastropovaná cena elektriny zo Slovenských elektrární, ktorú dohodli v Memorande vládni predstavitelia. Detaily stále nie sú sfinalizované. V tomto scenári ak niekto platí za elektrinu 100 eur, od 1. januára 2023 by platil 151 eur.

Druhý scenár

Hovorí o náraste zhruba 72 percent. Zastropovaná cena elektriny by sa týkala iba spotreby do 85 percent. Z odhadov je zrejmé, že ostatné poplatky, napríklad tarifa za prenos systému a iné distribučné poplatky, ktoré tvoria asi 60 percent z koncovej ceny, zostanú nezmenené. Silová cena, teda tá na trhu, tvorí podľa dát ÚRSO z koncovej ceny asi 40 percent. V tomto prípade ak niekto platí za elektrinu 100 eur, účet by sa mu dvihol na 172 eur.

Tretí scenár

Hovorí o náraste o približne 101 percent, to znamená dvojnásobok súčasných cien. Lacná elektrina bude do 85 percent spotreby vlastnej tarify alebo spotreby z rokov 2020 či 2021. Z odhadu je vidieť, že v tomto scenári sa ľuďom zaúčtujú aj poplatky za distribúciu a prenos. V takomto prípade ak niekto platí za elektrinu 100 eur, účet by mu narástol na 200 eur.

 ÚRSO pod tabuľkou uvádza, že odhady sú indikatívne, založené na súčasne známych skutočnostiach a predpokladoch. Ďalej upozorňuje úrad pod vedením Andreja Jurisa, že nie sú dotiahnuté detaily Memoranda, podpísaného vládou a Slovenskými elektrárňami, ktoré má zastropovať cenu elektriny na roky 2023 a 2024. Keď memorandum Sulík s Matovičom oznamovali, hovorili o 500 eurovej úspore na domácnosť v priebehu dvoch rokov.

Inými slovami, prepočty ÚRSO sa môžu ešte meniť. Definitívnu cenu určuje úrad vždy na konci kalendárneho roka.

Milan Krajniak odhady regulátora zverejnil s otázkou na Sulíka, či hovorí o cenách elektriny pravdu. Vrátil sa k minulotýždňovému piatkovému zasadaniu vlády, kde ministri riešili energie. Práve po tomto rokovaní v piatok podvečer minister financií Igor Matovič (OĽaNO) ostro zaútočil na ministra v demisii Sulíka. Vraj keď sa dozvedeli o prepočtoch od ÚRSO, ktoré zverejnil Krajniak, „spadol im obraz aj zvuk“. „Cítime sa podvedení,“ vyhlásil v piatok Matovič. „A teraz sa ideme baviť, či sa má vrátiť do roboty? Jasné, že sa má vrátiť. Valí sa na nás energetická lavína,“ povedal Matovič.

 Krajniak tvrdí, že na septembrovú schôdzu parlamentu príde vláda s právnym riešením, ktoré umožní zastropovať ceny elektriny na Slovensku. Sľubuje ich zastropovať nielen pre bežné domácnosti, ale aj pre školy, nemocnice a zariadenia sociálnych služieb. „A, samozrejme, aj pre firmy a zamestnávateľov, aby sme udržali ľuďom prácu,“ dodal.

Redakcia oslovila s prosbou o reakciu aj ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Po jej zaslaní ju doplníme./agentury/

X X X

Veľké porovnanie účtov za energie v EÚ. Koľko musia Slováci odrobiť na ročnú faktúru? 

Európski odborári prišli so znepokojivou správou. Priemerný ročný účet za energie sa dostal v súčasnosti do takých výšok, že vo väčšine členských štátov EÚ je to viac ako mesačná mzda, ktorú dostávajú pracovníci s minimálnou mzdou. Vychádza to z údajov analýzy Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC).

 Ako ďalej upozorňujú, tak približne 9,5 milióna pracujúcich ľudí malo problémy s platením účtov za energie už pred vypuknutím krízy. Do júla tohto roku vzrástli náklady na plyn a elektrinu v celej Európe o 38 percent v porovnaní s minulým rokom a náklady neustále rastú.

Až v 16-tich členských štátoch si pracovníci s najnižšou mzdou musia odložiť svoj celý mesačný plat, v niektorých prípadoch dokonca omnoho viacej, na to, aby boli schopní zaplatiť faktúru za energie. Pre porovnanie v roku 2021 to bolo len v 8 členských štátoch.

 Počet dní, počas ktorých musí človek zarábajúci minimálnu mzdu pracovať, aby zaplatil svoj účet za energiu, sa v niektorých krajinách dramaticky zvýšil. Najviac v Estónsku, teda až 26 dní, v Holandsku 20 dní či v susednom Česku to vychádza na 17 dní.

Analýza spomína aj Slovensko

V štyroch krajinách – na Slovensku, v Grécku, Česku a Taliansku – je v súčasnosti priemerný ročný účet za energiu vyšší ako mesačná mzda zamestnanca s priemerným príjmom.

Ročné náklady na energie (do júla) boli podľa analýzy na Slovensku v celkovej hodnote 959 eur. Pre porovnanie minimálna mzda na Slovensku je na úrovni 646 eur v hrubom. Celý mesačný plat zamestnanca s najnižšou mzdou by tak nestačil na ročné náklady na energie.

Podľa Štatistického úradu bola priemerná mzda za prvý až druhý kvartál tohto roka na úrovni 1252 eur v hrubom. V čistom, teda to, čo si zamestnanec nájde na účte, to vychádza na 950,74 eura. Znamená to teda, že priemerný ročný účet za energiu je vyšší aj ako čistá mesačná mzda zamestnanca s priemerným príjmom.

Slovák s priemerným zárobkom musí odrobiť 30 dní na to, aby mal na zaplatenie ročného účtu za energiu v roku 2022.

 Čas na spravodlivé zvýšenie platov

Zástupkyňa generálneho tajomníka ETUC Esther Lynch na margo situácie poznamenala, že milióny pracujúcich ľudí už pred krízou bojovali so zaplatením svojich účtov a teraz sa od nich žiada, aby platili raketovo rastúce náklady na energiu so mzdami, ktorých hodnota klesá.

 Upozorňuje, že za týmito číslami sú skutoční ľudia, ktorí musia robiť stále vážnejšie rozhodnutia o tom, či si môžu dovoliť zapnúť kúrenie alebo variť teplé jedlá pre svoje deti.

„Generálni riaditelia a akcionári energetických spoločností sa zatiaľ tešia z rekordných ziskov na ich úkor,“ poznamenala. „Podľa nej je čas na spravodlivé zvýšenie miezd, obmedzenie cien energií, dane z nadmerného zisku a núdzové platby najchudobnejším domácnostiam./agentury/

X X X

Čechom to vyšlo. V priamom súboji si vybojovali miestenku do osemfinále

Českí basketbalisti si ako poslední na majstrovstvách Európy zabezpečili miestenku do osemfinále.

V priamom súboji o 4. priečku v D-skupine zdolali na domácej palubovke v Prahe hráčov Izraela 88:77. V zápase o postup medzi najlepšiu osmičku turnaja narazia v Berlíne na Grékov, ktorí piatimi víťazstvami suverénne ovládli C-skupinu.

Česi dokázali súperovi uniknúť v polovici prvej štvrtiny a v druhej desaťminútovke mali aj 19-bodový náskok (46:27). Izraelčania však po zmene strán zvýšili aktivitu a v úvode štvrtej štvrtiny sa im podarilo znížiť na rozdiel jediného koša (65:67).

 Česi však ihneď zakontrovali šnúrou 13:0 a mohli sa tešiť z postupu. Najviac bodov víťazného tímu dal pivot Vojtěch Hruban – 25, tradičný tvorca hry Čechov Tomáš Satoranský si pripísal double double 14 bodov a 11 asistencií.

Duel mal špecifickú príchuť pre dlhoročného trénera českej reprezentácie Ronena Ginzburga, ktorý z turnaja vyradil svoju rodnú krajinu.

 Fíni zvíťazili vo svojom poslednom zápase v základnej D-skupine nad Holandskom 88:67. Bol to pre nich tretí triumf na šampionáte a v osemfinále nebudú chýbať.

Holanďania ukončili svoje pôsobenie na ME zápasovou bilanciou 0:5. Chorváti zdolali v C-skupine Ukrajincov 90:85. Oba tímy mali istú účasť v osemfinále už pred stretnutím.

ME v basketbale C-skupina (Miláno):
Estónsko – Grécko 69:90 (36:51)
Chorvátsko – Ukrajina 90:85 (45:42)

D-skupina (Praha):
Česko – Izrael 88:77 (53:37)
Fínsko – Holandsko 88:67 (48:31)

X X X

Výrobca slnečných kolektorov  THERMO|SOLAR vystavuje v Nemecku

 Po niekoľkoročnej prestávke sa jeden z najvýznamnejších svetových výrobcov solárnych kolektorov, spoločnosť  THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., v dňoch 6.až 8.septembra 2022, opäť zúčastňuje veľtrhu SHK ESSEN. Veľtrh prebieha v areáli výstaviska MESSE ESSEN a návštevníci nájdu expozíciu THERMO|SOLARU v hale 3, stánok 3A20. Informuje o tom Alfréd Gottas, riaditeľ THERMO|SOLARU.

,,SHK ESSEN je veľtrh sanity, vykurovania, klimatizácie a digitálnej správy budov. Veľtrh má už viac ako 50 ročnú históriu. Etabloval sa ako jeden z najvýznamnejších veľtrhov v oblasti sanitárneho vykurovania a klimatizácie. Ako prvý jesenný vrchol výstavnej sezóny je SHK ESSEN miestom stretnutia profesionálov v oblasti sanity, vykurovania a klimatizácie z odborov, inštalácie, plánovania a poradenstva výrobcov a dodávateľov predovšetkým z Nemecka, krajín BeneLuxu a Francúzska. Viac ako 400 vystavovateľov predstavuje novinky, ako sú energeticky efektívne riešenia pre kúpeľne, kúrenie a klimatizáciu. Patria sem kúpeľňové armatúry vyrobené z udržateľných materiálov, digitálna vykurovacia technológia a obnoviteľné zdroje energie. Nemecký trh je pre našu firmu veľmi významný, spolu s domácim slovenským, českým a rakúskym patria medzi najdôležitejšie,“ povedal A.Gottas.

Dodal, že slnečné kolektory na prípravu teplej vody a podporu vykurovania sú dostupné v rôznych vyhotoveniach a veľkostiach  – napríklad ako ploché vertikálne alebo horizontálne kolektory s plochou 2,0 alebo 2,5 m2. Jednou z inovácii firmy v roku 2022 je zavedenie zosilnenej konštrukcie kolektorov a strešných konštrukcií a kompletných solárnych zostáv pre oblasti s obzvlášť vysokým zaťažením snehom.

 Medzi TOP 10

Firma patrí medzi Top 10 najväčších výrobcov solárnych kolektorov na svete. Inovatívne solárne technológie vyvíja už 50 rokov. Výrobky z THERMO|SOLARU tradične bodujú najmä vysokým výkonom, hospodárnosťou a dlhou životnosťou. Celý výrobný program spoločnosti podlieha prísnym kontrolám z hľadiska kvality. Žiarske kolektory boli doteraz inštalované v 73 krajinách celého sveta a to aj na takých extrémnych miestach ako je najvyššia hora Nemecka Zugspitze, či Ohňová zem v Patagónii. Pracujú napríklad v Nepále, Argentíne, Botswane, Maroku, Ománe, Juhoafrickej republike, Austrálii, ale aj v Maroku, Egypte, Jordánsku, či v americkej Kalifornii.

Vákuový plochý kolektor

Spoločnosť THERMO|SOLAR je jediným výrobcom vákuových plochých kolektorov na svete. Prednosti, ako je hlboko ťahaná vaňa kolektora, unikátne spojenie meandra z medených rúrok a absorbéra, alebo sklený kryt z bezpečnostného skla s hrúbkou 4 mm,  testovaný na krupobitie, sú charakteristickými znakmi solárnych systémov THERMO|SOLARU. Vákuový plochý kolektor TS400 je jediný kolektor, ktorý je hermeticky uzavretý, a preto je vhodný na použitie aj v kombinácii s tepelným čerpadlom. Tento kolektor je nainštalovaný napríklad aj v stanici pre výskum životného prostredia „Schneefernerhaus“ na najvyššej hore Nemecka Zugspitze (2962 m n.m.).

Solárne inštalácie v horskom prostredí

Vysokohorské podmienky vytvárajú mimoriadne dobré podmienky pre prácu slnečných kolektorov. Priezračnosť ovzdušia bez znečistenia zabezpečuje ich mimoriadne vysoký výkon. Nezanedbateľný je aj odraz slnečného žiarenia od snehu a ľadovcov. Paradoxne v zimnom období býva na horách viac slnečných dní než v údoliach, čo má na svedomí inverzia.

Spolu s ekologickým prínosom a nezávislosťou na prívode elektriny sú tak slnečné kolektory vynikajúcim riešením pre zabezpečenie teplej úžitkovej vody v horskom prostredí, hlavne v hoteloch a chatách. Príbeh najvyššej hory Nemecka, alpskej Zugspitze a hotela Schneefernerhaus vo výške 2650 m n.m, najlepšie ilustruje tvrdenie, že vysokohorské podmienky vytvárajú mimoriadne dobré podmienky pre prácu kolektorov. Spoločnosť THERMO|SOLAR  Žiar pôsobí  od jari roku 2022 ako člen skupiny spoločností Hargassner Holding, nezávislej skupiny výrobcov zariadení na využitie obnoviteľných zdrojov, patriacej do vlastníctva rodiny Hargassner. Ing.Štefan Kuča