Vyšetrovanie je na konci. Nitriansky oligarcha čelí obvineniu, že zaplatil 50-tisíc, aby polícia pri vyšetrovaní v kauze Valčeky vynechala príbuzného vtedajšieho ministra hospodárstva Petra Žigu – Štefana.

Nitriansky oligarcha Norbert Bödör sa síce tak skoro určite nepostaví pred súd v kauze Očistec, ale už tam chodí pre kauzu Dobytkár. No a ku koncu sa už blíži aj vyšetrovanie ďalšieho prípadu, v ktorom Bödor čelí obvineniu. Ide o kauzu známu ako Valčeky.

„Predmetná trestná vec obvineného Norberta B. je pred ukončením vyšetrovania. Konečný návrh na podanie obžaloby nebol zo strany konajúceho vyšetrovateľa NAKA zatiaľ Úradu špeciálnej prokuratúry predložený, resp. doručený,“ potvrdila pre Aktuality.sk hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Polícia potvrdila záver vyšetrovania s tým, že na koniec novembra 2022 je už naplánované preštudovanie spisu. „Po ňom vyšetrovateľka rozhodne o ďalsom postupe.“

50-tisíc za mladého Žigu

Nitrianskeho oligarchu v januári tohto roka Najvyšší súd prepustil z vyšetrovacej väzby, kde bol pôvodne pre kauzu Dobytkár. Polícia ho však vtedy opäť zadržala práve pre kauzu Valčeky. Prokurátor pre neho dokonca žiadal väzbu. Na súde však neuspel.

Valčeky boli vtedy posledným Bödörovým živým prípadom, ktorým sa polícia zaoberala. Nitrianskeho oligarchu polícia ešte pri akcii Judáš v decembri 2020 obvinila z toho, že zaplatil úplatok 50-tisíc eur za to, aby NAKA nestíhala Štefana Žigu – synovca vtedajšieho ministra hospodárstva Petra Žigu.

O prípade sa najprv rozhovoril bývalý šéf finančnej polície Bernard Slobodník. Neskôr sa pridal aj Marián Kučerka, ktorý je aj v tejto súvislosti neprávoplatne odsúdený na 11 rokov väzenia. Kučerka počas vyšetrovania istý čas spolupracoval s políciou. Vtedy mal vyšetrovateľom porozprávať, ako pred rokmi riešil medzinárodnú dépeháčkarskú kauzu Valčeky, v ktorej figuroval aj Žiga mladší.

Policajtom mal opísať aj to, ako ho jeho šéf Slobodník vzal na pracovné stretnutie.

„V tej miestnosti som spoznal len z médií vtedajšieho ministra Petra Žigu a tie dve ďalšie osoby mi predstavené neboli,“ citovali tvnoviny.sk Kučerku. Až potom vraj zistil, že to boli Norbert Bödör a Štefan Žiga. Pri neskoršej razii zadržali desiatky ľudí, Žiga však medzi nimi nebol.

Nahratí prokurátori

Kučerka krátko pred začiatkom hlavného pojednávania zvažoval aj dohodu o vine a treste. K tej napokon nedošlo. Pred súdom vyhlásil, že je nevinný a stal sa obeťou nátlaku policajtov a prokurátorov s krvavými očami.

Len nedávno vyšlo na javo, že z jeho neoficiálneho rozhovoru s prokurátormi Michalom Šúrekom a Ondrejom Repom existuje nahrávka. Na tlačovej besede pár úryvkov z nej púšťal šéf Smeru Robert Fico, obvinený v kauze Súmrak. Ten už chcel v minulosti obom prokurátorom posielať gestapácke kabáty a rozprával, ako mali tlačiť na Kučerku.

Generálna prokuratúra kvôli nahrávke začala trestné stíhanie pre vydieranie. Fico už bol vypovedať. Nie je zrejmé, či on, alebo generálna prokuratúra disponujú celou nahrávkou.

Jeden prípad pokračuje, druhý je prerušený

Najďalej sa zatiaľ posunulo konanie v kauze Dobytkár. Bödor v nej čelí súdnemu procesu preto, že mal byť podľa obžaloby istý čas na vrchole korupčnej pyramídy, ktorá parazitovala na rozdeľovaní eurofondov cez štátnu Pôdohospodársku platobnú agentúru.

Prokurátor na neho (spolu s viacerými bývalými policajnými špičkami) podal obžalobu aj v kauze Očistec, ktorá sa týka mafie v polícii. Práve tento prípad sa v posledných dňoch skomplikoval, keď zákonný sudca Peter Pulman prerušil trestné stíhanie a obrátil sa na Ústavný súd.

Bödör a spol. zostávajú po tomto jeho kroku naďalej obvinení, môže sa však významne oddialiť čas, kedy by sa v tejto kauze mohli postaviť pred súd. Pulman pochybuje o súlade zákona o prokuratúre s ústavou.

Problém s prokuratúrou

Problémom má byť fakt, že kauzu Očistec od začiatku dozorovala špeciálna prokuratúra, ktorá jediná môže riešiť prípady organizovaných zločineckých skupín či korupcie. Sudca sa obáva, že mohlo dôjsť k porušeniu práv obvinených na obhajobu – konkrétne, či v ich prípade konala nezaujatá prokuratúra.

Obhajoba v tejto súvislosti upozorňuje najmä na fakt, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic je v kauze Očistec poškodený a pred nástupom do úradu bol advokátom jedného zo spolupracujúcich obvinených – Bernarda Slobodníka. Špeciálna prokuratúra má pre rozhodnutie sudcu Pulmana podať sťažnosť na Najvyšší súd, aktuality.sk

X X X

30 rokov Slovenska: Prezidenti nemali zavadzať premiérom, napokon menili dejiny

Ak si na samom začiatku nášho štátu Mečiar želal, aby prezident príliš neobťažoval vládu svojimi rozhodnutiami, prax ukázala, že opak je pravdou. Výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, bol nekonfliktný tandem Ivana Gašparoviča s Robertom Ficom.

Keď sa pred 30 rokmi kreovala slovenská ústava, akosi sa rátalo s tým, že postavenie prezidenta v novej republike nebude príliš silné. Vlastne to v daných pomeroch bolo aj celkom logické.

Ústrednou postavou slovenskej politiky bol už začiatkom 90. rokov Vladimír Mečiar. Predseda vlády s autoritatívnymi sklonmi, ktorý príliš nevychádzal s opozíciou. A neželal si ju mať ani v osobe hlavy štátu.

Vo vládnom návrhu ústavy sa skutočne objavili časti, ktoré posilňovali právomoci premiéra. Expertov dodnes prekvapuje, že sa do základného zákona štátu napokon väčšina z nich nedostala, aktuality.sk

X X X

Od Youtube k uzavretým komunitám náckov. Ako vyzerá cesta mladého belocha k radikalizácii

Je dôležité, aby školskí psychológovia nesedeli zavretí v kancelárii a nesedeli s deťmi len individuálne, ale aby robili s celými triedami, hovorí koordinátor školských podporných tímov Viktor Križo.

Západný svet sa čoraz častejšie stretáva s novým typom radikalizácie. Prepadávajú jej najmä mladí bieli muži a v niektorých prípadoch sa končí aj teroristickými útokmi. Ide o takzvanú alternatívnu pravicu (po anglicky alternative right alebo alt-right), ktorá je živená najmä na internete a online fórach.

Určité znaky tejto extremizácie vidieť aj v manifeste útočníka zo Zámockej, ktorý pred dvoma týždňami v Bratislave pred barom Tepláreň zavraždil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Dôvodom útoku bola nenávisť k LGBTI+ ľuďom a polícia prípad vyšetruje ako teroristický čin.

Čo je alt-right?

Hoci sa alt-right šíri primárne na internete, na reálny život má krutý dosah. Americká mimovládna ľudskoprávna organizácia Southern Poverty Law Center pritom iba do roku 2018 napočítala 43 obetí útočníkov, ktorí boli ovplyvnení práve touto ideológiou. Tú definuje ako „súbor krajne pravicových myšlienok, skupín a jednotlivcov, ktorých hlavným presvedčením je, že takzvaná biela identita čelí útokom multikultúrnych síl, ktoré používajú politickú korektnosť a takzvanú sociálnu spravodlivosť (social justice, pozn. red.) na zničenie belochov a ‚ich‘ kultúry“.

Priemerný vek týchto útočníkov bol podľa organizácie približne 26 rokov. Podobný trend si všimol aj americký denník Washington Post, ktorý od roku 2015 do januára 2021 napočítal 267 sprisahaní alebo útokov takzvanej krajnej pravice v Spojených štátoch. Obeťami sú v „posledných rokoch najmä černosi, Židia, imigranti, LGBTI+ ľudia, Ázijčania a ľudia rôznej farby pleti“.

Autorom slovného spojenia alternatívna pravica je Richard Bertrand Spencer, ktorý sám seba označuje za bieleho nacionalistu. Spencer sa pri opise ideológie alternatívnej pravice odvoláva na tradície, podporu tradičnej západnej civilizácie a takzvaný rasový realizmus. Ideológia je pritom plná rasizmu, ktorý je skrytý za ochranu takzvanej belošskej identity a záchranu západnej civilizácie. Práve týmito myšlienkami je poprepletaný aj manifest útočníka z Bratislavy.

Mladí ľudia sa k tejto ideológii dostávajú najmä na internete. Jej prijatie sa opisuje ako užitie červenej pilulky. Ide o referenciu na scénu z filmu Matrix, keď si hlavný hrdina mal vybrať medzi modrou pilulkou, predstavujúcou jeho dovtedajší život a červenou, ktorá znamenala prebudenie do reality.

Cestu môže otvoriť aj Youtube

Radikalizácia prebieha prostredníctvom sociálnych sietí, online fór, hier či livestreamov. Odborník v oblasti mediálnych štúdií Luke Munn vo svojej práci poukazuje na to, že na internete pôsobili aj Anders Breivik, ktorý v Nórsku zavraždil 77 ľudí, či Brenton Tarrant. Ten je zodpovedný za útok na mešitu na Novom Zélande, ktorý si vyžiadal 51 obetí. Práve títo dvaja boli aj inšpiráciou slovenského útočníka.

„Rozhodol som sa pozrieť, čo tú stránku robilo takou špeciálnou, a odvtedy som už nikdy nebol taký ako predtým. Len v priebehu pár týždňov som sa tam naučil toľko, že to kompletne zmenilo môj pohľad na svet,“ napísal Juraj K. vo svojom manifeste po vražde dvoch mladých ľudí na Zámockej. Hovoril konkrétne o anonymnom online fóre 8chan, na ktorom sa darí aj extrémistickému obsahu.

8chan je zvyčajne až neskoršou destináciou pri pravicovej radikalizácii. Tá sa môže začať už napríklad na Youtube. Americká nezisková výskumná organizácia Data & Society Research Institute identifikovala na videoplatforme celú „sieť alternatívneho vplyvu“. Jej súčasťou sú konzervatívne, pravicové internetové celebrity, „odborníci“ či komici, ktorí zdieľajú pohŕdanie progresívnymi myšlienkami.

Aj keď sú súčasťou siete osobnosti s odlišnými názormi, napriek tomu tvoria podľa inštitútu celistvú ideologickú sieť. V rámci nej sa nachádza napríklad profesor psychológie Jordan Peterson, ktorý má na Youtube takmer sedem miliónov sledovateľov, či už spomínaný biely nacionalista Richard Spencer. „Hoci Peterson a Spencer nikdy priamo nespolupracovali, obaja sú v kontakte s rovnakým influencerom Carlom Benjaminom,“ vysvetlil inštitút.

Na takzvanej alternatívnej sieti sa nachádzajú napríklad aj youtuberi Steven Crowder (5,83 milióna sledovateľov), Ben Shapiro (5,06 milióna sledovateľov) či Tim Pool (1,32 milióna sledovateľov).

Na Youtube sa to nekončí

Dôkazom toho, že radikalizácia, ktorá sa začne na Youtube, sa môže skončiť tragicky, je streľba v novozélandskej mešite v Christchurch, ktorá si vyžiadala 51 obetí. Cesta masového vraha z Nového Zélandu k radikalizácii nebola ničím výnimočná a začala sa práve na online videoplatforme.

Ako však vysvetlil web Wired, online kultúra nie je ohraničená jednou platformou. Jej základom je takzvané multiplatformové zdieľanie obsahu. „Youtube nie je len miesto, kde sa ľudia zabávajú. Dostanú sa aj do tamojších komunít. Tie vám umožnia zapojiť sa do nich komentármi, ale tiež finančnými darmi,“ povedala pre web riaditeľka výskumu na Harvardovej univerzite Joan Donovanová. Cesta k extremizácii má teda rôzne podoby a môže viesť cez viacero platforiem.

Terorista z Christchurch pravidelne zdieľal krajne pravicové myšlienky z fóra Reddit, Wikipedie a Youtube. Rovnako sám zverejňoval príspevky vo facebookových skupinách, kde sa združovali bieli nacionalisti.

Ďalší terorista s krajne pravicovými názormi, ktorý v máji tohto roku v americkom Buffale zavraždil desať ľudí, zverejnil svoj manifest na anonymnom online fóre 4chan a bol súčasťou radikálnych komunít skôr na Discorde. Ide o kominikačnú platformu, ktorá je populárna najmä medzi hráčmi počítačových hier. Je teda zrejmé, že radikalizovaní mladíci nepôsobia len na jednom mieste.

Po útoku na Novom Zélande Youtube sprísnil svoju politiku proti nenávistným prejavom a vymazal množstvo videí, ktoré ju porušovali. Rovnako platforma upravila svoj systém odporúčania videí, ktorý svojím nastavením prispieval aj k prehlbovaniu radikalizácie. Youtube totiž svojím používateľom navrhoval videá k tej istej téme. V prípade, že si človek pozrel pár videí s alt-right témou, portál mu ich ponúkal čoraz viac a uzavrel ho tak v akejsi bubline.

Normalizácia cez vtipy

„Radikalizácia ideológiou alternatívnej pravice pomaly ovládne vaše ja a postupne vám prenikne do srdca aj do hlavy,“ vysvetlil Munn s tým, že ide o takzvanú normalizáciu radikálneho obsahu, akým je rasizmus, antisemitizmus či mizogýnia. Kľúčovú úlohu pri nej hrá humor a irónia. Ide najmä o meme, ktoré hovoria „vtipy na hrane“.

„Prvýkrát je stretnutie s rasovým alebo mizogýnnym osočovaním šokujúce. Druhýkrát sa znechutenie zmierni. Tretíkrát je to síce odpudzujúce, no neprekvapí. A takto to pokračuje ďalej,“ opisuje Munn.

Dôležitou zložkou takýchto meme je irónia, ktorá poskytuje nevhodným obrázkom možnosť popretia ich dôveryhodnosti a stiera sa hranica medzi vážnosťou a satirou. „Neindoktrinovaní by nemali vedieť povedať, či žartujeme alebo nie,“ uvádza príručka alt-right webu Daily Stormer.

„Rasizmus sa zmení z niečoho, čo udrie do očí, na bežnú súčasť života, niečo, čo vás sprevádza pri akejkoľvek online aktivite,“ cituje Munn vysokoškolskú profesorku Lisu Nakamurovú. Keď sa používateľ aklimatizuje, kedysi radikálne prostredie už nevníma ako extrém. Hľadá preto nové miesto, ktoré ho v tomto smere uspokojí.

„Vízia alt right zahŕňa ohavné činy páchané na určitých skupinách obyvateľstva, od deportácií po genocídu,“ píše Munn. Preto sa v prípade násilných útokov dehumanizácia stáva dôležitým psychologickým predpokladom.

Potrebujeme pochopiť, aké sú potreby človeka

Lektor kritického myslenia Martin Poliačik vysvetlil, že s mladými ľudmi, ktorí prepadnú radikálnym názorom, treba pracovať. Tie sú podľa neho výrazom rebélie alebo nespokojnosti s okolitým svetom. Môže tiež ísť o hľadanie alternatívneho postoja k svetu. Vyhnúť sa tomu podľa neho dá moderným vzdelávacím prístupom.

Prvou podmienkou je, aby sme v dieťati budovali vnútornú motiváciu k učeniu sa. „To znamená, že dieťa nespoznáva svet z donútenia ani pre odmenu, ale ako odpoveď na vlastné prahnutie po nových informáciách a poznatkoch,“ pokračoval pre Aktuality.sk Poliačik.

Druhým prvkom, ktorý môže byť podľa experta nápomocný, je demokratizácia prostredia — v škole aj doma. „Dieťa by malo cítiť, že na jeho názore záleží a podieľa sa na vytváraní pravidiel, že tie pravidlá sú zmysluplné a nie vnútené,“ povedal.

Najviac sa učíme preberaním vzorcov od najbližších

„Ak sa odmalička cítia ako súčasť občianskej spoločnosti a niečoho, čo nastavuje pravidlá pre všetkých, je nižšia pravdepodobnosť, že sa proti takémuto usporiadaniu sveta začnú búriť,“ skonštatoval Poliačik.

Nie je to však iba vecou emócií, ale „názorového, svetonázorového a hodnotového nastavenia. Deti sa bohužiaľ — aj v prípade vraha zo Zámockej — najviac učia napodobňovaním a preberaním vzorcov správania od svojich najbližších“.

Zhodnotil, že práve tu je zrejmé, že vplyvy rodičov neboli úplne ideálne. Ak sa deti nevedia doma dostať k mierumilovným svetonázorom, podľa lektora kritického myslenia by na to mali byť nastavené školy a prostredie, kde trávia väčšinu času.

Učitelia si to musia všimnúť

„Dieťa je v škole roky, nie týždeň. Škola pre nadané deti (ktorú navštevoval vrah zo Zámockej) odmieta s nami, s poradňou spoluprácu roky. Je dôležité, aby školskí psychológovia nesedeli zavretí v kancelárii a nesedeli s deťmi len individuálne, ale aby robili s celými triedami,“ vysvetlil pre Aktuality.sk Viktor Križo, ktorý pôsobí ako špeciálny pedagóg, psychológ a koordinátor školských podporných tímov. Podľa Križa by si práve takýmto spôsobom vedeli školskí psychológovia včas všimnúť riziká.

„Rozhodne to možno pozorovať. Sú na to rôzne možnosti — dá sa to robiť skríningovo a celoplošne prostredníctvom školských dotazníkov,“ upozornil Križo. Odborník na školskú psychológiu spomenul ako vzor Fínsko, kde majú dvakrát do roka takzvaný well-being dotazník (dotazník, ktorý zachytáva mieru pocitu šťastia alebo naplnenia).

„Učitelia si musia všimnúť, že dieťa sa nemá dobre. Raz sa môže stať, že si to učiteľ nevšimne, no podľa medializovaných informácií si učitelia museli všimnúť, že ten chlapec sa nemá dlhodobo dobre, čo si aj všimli. Mnohé školy však nie sú zvyknuté reagovať — berú to ako ich život, že ich to nezaujíma, pokiaľ v škole poslúchajú a plnia si povinnosti,“ uviedol Križo.

Laxné kritériá

Križo kritizuje mnohé školy aj pre ich „laxné kritériá“. „Akoby to boli iba vzdelávacie inštitúcie, ako keby sa ich tie výchovno-vzdelávacie veci netýkali,“ povedal Križo o vzdelávacích prístupoch na Slovensku.

„Na tieto veci máme vytvorený celý systém — na prvom stupni je triedny učiteľ, potom majú dnes už niektoré školy školský podporný tím, ktorý sa skladá zo školského psychológa, špeciálneho pedagóga, sociálneho pedagóga a liečebného pedagóga alebo logopéda. Väčšinou je tam školský psychológ a špeciálny pedagóg a niektoré majú aj sociálneho pedagóga,“ opísal systém prevencie na školách.

Na Slovensku to však podľa experta ešte nie je štandardom. No vďaka europrojektom má takéto tímy osemsto zo šesťtisíc škôl — čiže každá ôsma alebo deviata škola. „Úloha týchto zamestnancov nie je vyučovať, ale zabezpečovať podporný servis rodičom a žiakom a robiť skríningy, identifikovať riziká rôzneho charakteru,“ vysvetlil Križo.

Druhým stupňom sú podľa Križovych slov pedagogicko-psychologické poradne. „Sú pre každý okres a na Slovensku ich máme 92,“ doplnil Križo. Každá poradňa má zväčša 15 až 20 ľudí, ktorí sa majú starať o svoj okres, v ktorom majú na starosti 15 až 20 škôl. V týchto školách sa starajú o školské podporné tímy a vzdelávanie učiteľov.

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie je dlhoročná a ministerstvom zriadená organizácia, ktorá má podľa Križovych slov za úlohu koordinovať a systematicky a metodicky usmerňovať tieto procesy. Práve ústav je tretím stupňom pri riešení takýchto problematík.

Križo však poukazuje na to, že mladý človek, ktorý zavraždil dvoch LGBTI+ ľudí, musel mať problémy už predtým. „Toto sa rozhodne nevybuduje za dva roky,“ tvrdí expert.

Škola nemala záujem to riešiť

Úlohou triedneho učiteľa by malo byť podľa odborníka sceliť kolektív a pracovať na rôznych aktivitách. „Ak si všimnem, že nejaký žiak sa nevie začleniť, môžem poprosiť školského psychológa. Prinajhoršom mohli osloviť aj našu poradňu, pretože jeho škola spadá pod náš okres.“ Križo však hovorí, že škola, ktorú navštevoval Juraj K., nikdy túto poradňu neoslovila.

Možno to však podľa Križových slov nemusel byť patologický prípad, iba sa jednoducho ten chlapec ako mnoho študentov nemusel mať dobre. „Prevenciou môže byť, že škola prestane toľko hodnotiť a deti neustále stresovať známkami. Môžeme sa s deťmi začať rozprávať o tom, čo prežívajú a o ich názoroch,“ hovorí odborník s tým, že možno, ak by sa s chlapcom niekto o jeho názoroch rozpával, nemuselo by prísť k tomu, k čomu prišlo.

Stav vraha zo Zámockej sa však podľa Križa musel vyvíjať postupne, až kým sa to dostalo do stavu, v ktorom bol schopný z nenávisti zavraždiť dvoch ľudí. „Sociálno-patologické javy sú ako rakovina — to muselo rásť, až sa to dostalo do celého tela a úplne ho to ovládlo,“ hovorí Križo, ktorý pôsobí aj ako terapeut a s podobnými prípadmi mal skúsenosť. Podľa odborníka sa pravdepodobne chlapec o svojich názoroch s nikým nerozprával.

„Otec, ako som postrehol, hovoril, že všetko bolo v poriadku. Ja si však myslím, že ten chlapec sa nemal dobre už dlho a tí rodičia to nechceli vidieť,“ dodáva Križo na margo rozhovoru otca Juraja K. s Marianom Kotlebom, v ktorom tvrdil, že jeho syn bol obeťou, aktuality.sk

X X X

Podpredseda Národnej rady SR Peter Pčolinský zastupoval Slovensko na summite Krymskej platformy

Podpredseda Národnej rady SR Peter Pčolinský (Sme rodina) v utorok v Záhrebe na parlamentnom summite Krymskej platformy potvrdil úmysel SR pokračovať v podpore Ukrajiny. TASR o tom informovala Kancelária NR SR.

„Pozícia Slovenska bola vždy jasná. Konanie Ruskej federácie sme v parlamente jasne odsúdili a naša pozícia sa nemení,“ povedal Pčolinský, ktorý na utorkovom summite zastupoval Slovensko. „Som rád, že môžem potvrdiť, že v tejto otázke je zhoda aj medzi najvyššími ústavnými činiteľmi Slovenskej republiky,“ dodal.

Nosnými témami summitu bola podpora a solidarita pre Ukrajinu počas ruskej agresie, ako aj navrátenie Krymského polostrova pod ukrajinskú správu, píše Kancelária NR SR.

Podpredseda slovenského parlamentu vo svojom prejave upozornil na informačnú vojnu a množstvo dezinformácií. Zároveň vyzdvihol dôležitosť rozvíjania Krymskej platformy aj na parlamentnej úrovni.

„Neznamená to a nemôže to znamenať, že úloha parlamentov končí dnešným stretnutím, musíme byť naďalej aktívni. Ako poslanci máme zodpovednosť usilovať sa pomáhať Ukrajine,“ povedal.

Summitu sa zúčastnila aj Nancy Peliosová

Na summite sa zúčastnili parlamentní zástupcovia európskeho kontinentu, predsedníčka Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických Nancy Peliosová či predseda Snemovne reprezentantov Japonska Hirojuki Hosoda, pripomína Kancelária NR SR.

V závere stretnutia zástupcovia parlamentov podpísali Deklaráciu účastníkov prvého parlamentného samitu Medzinárodnej krymskej platformy. V nej sa okrem iného zaviazali zotrvať v politickej, diplomatickej, finančnej, humanitárnej a inej podpore s cieľom obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny.

Účastníci tiež odsúdili ruské systematické porušovanie ľudských práv, militarizáciu či falšovanie demokratických nástrojov na Krymskom polostrove. Súčasne deklarovali, že budú pokračovať v rokovaniach vedúcich k mieru, aktuality.sk

X X X

Pandémia? Zvykli sme si. Prichádza však ďalší subvariant omikronu, ktorý zrejme spôsobí zimnú vlnu

Subvariant omikronu s označením BQ.1 a jeho podlínia BQ.1.1 sa o pár týždňov stane pravdepodobne dominatným a spôsobí nárast prípadov covidu.

Takto pred rokom sa Slovensko postupne farbilo do čierna a v jednotlivých okresoch sa zavádzali čoraz prísnejšie protipandemické opatrenia.

Za posledné mesiace sa však mnohé zmenilo, veľa ľudí si covidom už prešlo a dnes si ho takmer prestali všímať. Opatrenia nie sú skoro žiadne, a preto pandémia akoby neexistovala, aj keď vírus sa stále šíri.

„Zvykli sme si. Niekto sa cíti trochu zle, otestujte sa, zistí, že je pozitívny a ostane doma. Už to nikto nerieši. Hospitalizácie sú, je ich dosť, ale ťažké priebehy sú jednoznačne otázka rizikových pacientov,“ hovorí virológ Boris Klempa.

Pre nemonice sa to neskončilo

Paradoxne sa dnes o pandémii hovorí menej, aj keď je takmer nemožné nemať v okolí niekoho, kto si nedávno prešiel alebo prechádza ochorením covid.

Koľko ľudí je pozitívnych, však nevieme. Nemáme na to dostatok údajov, keďže PCR testy sú limitované a robia sa málo. Ľudia poväčšine siahajú už len po domácich testoch a tie sa neevidujú. Je to dané aj tým, že vírus sa pre premorenú a zaočkovanú populáciu stáva menej nebezpečným a rozhodujúcim ukazovateľom je len to, koľko pacientov skončí v nemocniciach.

Aj keď v hlavách mnohých ľudí sa pandémia skončila, pre zdravotníkov nie. V nemocniciach je aktuálne 650 pacientov s covidom.

Infektológ Peter Sabaka z Univerzitnej nemocnice Bratislava hovorí, že u nich ležia najmä rizikoví pacienti – seniori, ktorí neboli očkovaní ani predtým neprekonali covid, a tiež seniori, ktorí sú síce očkovaní či ochorenie prekonali, ale majú vážne pridružené ochorenia.

Podľa neho je situácia o čosi lepšia ako v letnej vlne, keď si veľa ľudí prešlo covidom, no stále zložitá a u zdravotníkov sa začína prejavovať chronická únava. Pozitívom je, že nemajú vo vážnych stavoch pacientov z mladších ročníkov.

„Také prípady, ako sú ťažko chorí tridsiatnici či štyridsiatnici v ohorzení života, ktorí by nemali iné závažné choroby, akých sme vídavali, keď sme mali alfu a deltu, takýchto som už dlho nevidel,“ hovorí Sabaka.

Stále dominuje BA.5.

Zatiaľ u nás stále dominuje subvariant omikronu BA.5., proti ktorému máme aj aktualizované vakcíny. Určené sú ako booster dávky (tretie a štvrté dávky). Očkovať sa nimi začalo minulý týždeň. „Bude dôležité, aby pred zimnou vlnou bola hlavne riziková populácia boostrovaná modifikovanou vakcínou,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva.

Popri variante BA.5 sú na Slovensku aj ďalšie, no v minimálnom zastúpení. Jesenná vlna ochorenia však už zrejme klesá. „Dobrá správa, pandemické dáta sú v tomto období celkom pozitívne, vlna v Európe zrejme dosiahla už vrchol (aj keď v niektorých krajinách stále ešte rastie) a aj limitované dáta naznačujú, že za vrcholom vlny sme už aj my na Slovensku,“ napísal na sociálnu sieť minulý týždeň matematik Richard Kollár.

Špecifikom tejto vlny, podobne ako tej letnej, je, že sme ňou prešli takmer bez obmedzení. Jedinou povinnosťou bolo nosenie respirátorov v zdravotníckych zariadeniach. Niktoré iné krajiny ich mali a majú zavedené povinne aj vo verejnej doprave, k tomuto opatreniu Slovensko nepristúpilo.

Hlavný hygienik Ján Mikas hovorí, že prípadné povinné nosenie rúšok v ďalších uzavretých priestoroch sa bude zvažovať až v prípade významného zhoršenia situácie.

„Jednoznačne preferujeme zodpovedný a proaktívny prístup občanov pri ochrane ich vlastného zdravia a veľmi neradi by sme prekrytie horných dýchacích ciest opätovne vynucovali,“ uviedol Mikas.

Nový subvariant BQ.1

Zhoršovanie situácie by však mohol spôsobiť na európsku scénu prichádzajúci nový subvariant omikronu s označením BQ.1 a jeho podlínia BQ.1.1. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb sa pravdepodobne stanú dominantnými od polovice novembra do začiatku decembra a spôsobia ďalší nárast prípadov covidu-19.

Doposiaľ ich zachytili najmenej v piatich krajinách EÚ, na Slovensku sa tieto subvarianty podľa úradu verejného zdravotníctva zatiaľ nevyskytli. „Ale predpokladáme na základe dát zo zahraničia, že práve tento subvariant spôsobí zimnú vlnu infekcií,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva.

BQ.1 a BQ.1.1 sú podľa virológa pokračovateľmi subvariantu BA.5. Je to únikový subvariant, čo znamená, že je schopný obísť imunitnú reakciu a tým znova infikovať aj tých, čo už prekonali omikron. Zatiaľ sa však nejaví, že by bol aj nebezpečnejší.

„Očakávame znovu nárast počtu infekcií, ale neočakáva sa nejaká väčšia záťaž na nemocnice ako doteraz. Čiže na priebehu by sa nemalo nič meniť, je to znova len o tom, že väčšia skupina ľudí je vnímavých, pretože je to nový únikový variant,“ uviedol Klempa.

Koniec pandémie?

Zároveň hovorí, že BQ nemusí byť jediný variant, ktorý spôsobí ďalšiu vlnu. „Takých subvariantov, ktoré budú mať viac-menej veľmi podobný zoznam mutácií, aj keď sa nevyvinuli z toho istého pôvodcu, tak takých bude zrejme viac,“ vysvetľuje virológ.

Týmto smerom bude pandémia zrejme aj pokračovať. Budú sa zjavovať nové varianty schopné znova infikovať ľudí, ale tým, že mnohí sú už zaočkovaní a ochorenie prekonali, tak ťažkých priebehov by malo byť menej. „A to je ten koniec pandémie,“ hovorí Klempa.

Virológ predpokladá, že Svetová zdravotnícka organizácia ukončí vyhlásenie pandémie v budúcom roku. „Možnože niekedy v polovici roka 2023, ale ono je to v tejto fáze už viac deklaratívne, pretože z praktického hľadiska ako keby už pandémia v podstate končila, už to zostane len jedno z x infekčných ochorení, ktoré musíme brať do úvahy,“ hovorí Klempa, aktuality.sk

X X X

Meloniovej vláda uspela v hlasovaní o dôvere v dolnej komore parlamentu

Meloniovej koalícia má v parlamente väčšinu, výsledok hlasovania sa preto očakával. Nová talianska vláda premiérky Giorgie Meloniovej v utorok uspela v hlasovaní o dôvere v dolnej komore talianskeho parlamentu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Vládu podporilo 235 poslancov parlamentu, 154 bolo proti a piati sa zdržali, píše agentúra Reuters.

Meloniovej koalícia má v parlamente väčšinu, výsledok hlasovania sa preto očakával, konštatuje AFP. Zajtra sa hlasovanie o dôvere vláde uskutoční aj v hornej komore parlamentu – Senáte. Meloniovej pravicová koalícia má pohodlnú väčšinu aj tam.

Šéfka krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI) Meloniová v sobotu 23. októbra zložila prísahu do rúk talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu. Taliansko tak má historicky prvýkrát na čele vlády ženu a zároveň prvú predstaviteľku krajnej pravice od skončenia druhej svetovej vojny.

Jej koaličnými partnermi sú strany Liga Mattea Salviniho a Vpred Taliansko (Forza Italia, FI) expremiéra Silvia Berlusconiho, aktuality.sk

X X X

 LIGA MAJSTROV

Benfica v priamom súboji o účasť v jarnej vyraďovačke zdolala na domácej pôde Juventus 4:3 a medzi šestnástku najlepších odprevadí v H-skupine Parížanov, ktorí si poradili s Maccabi Haifa 7:2.

 BENFICA LISABON – JUVENTUS TURÍN 4:3 (3:1) 

Góly: 35. a 50. R. Silva, 17. A. Silva, 28. Joan Mario (z 11 m) – 21. Kean, 77. Milik, 79. McKennie

PARÍŽ ST. GERMAIN – MACCABI HAIFA 7:2 (4:1)

Góly: 19. a 45. Messi, 32. a 64. Mbappe, 35. Neymar, 67. Goldberg (vlastný), 84. Soler – 38. a 50. Seck

Kľúčový súboj H-skupiny sa skončil gólovou prestrelkou, ktorá napokon dopadla úspešne pre Benficu. Dva góly dal Rafa Silva a po jeho druhom presnom zásahu v 51. min viedli Lisabončania už 4:1.

Hráči Juventusu sa však nevzdali a Arkadiusz Milik a Weston dvoma presnými zásahmi v priebehu troch minút znížili na rozdiel jediného gólu a postarali sa o drámu. V záverečnej desaťminútovke mali oba tímy po jednej veľkej príležitosti, no ani domáci Rafa Silva v 86. a ani hosťujúci Matias Soule v 88. min sieť nerozvlnili.

Parížania nenechali nič na náhodu a na súboj s izraelským zástupcom v súťaži nastúpili v najsilnejšom zložení. Na sedemgólovej nádielke sa dvoma gólmi podieľali Lionel Messi i Kylian Mbappe, Neymar strelil jeden./agentury/