Navrhovaná referendová otázka o bezodkladnej demisii vlády nie je v súlade s Ústavou SR. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu o tom informoval predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.

 Z rozhodnutia tak vyplýva, že prezidentka Zuzana Čaputová môže referendum vyhlásiť, ale len s jednou otázkou. Konať by sa malo ešte túto zimu. Hovorca hlavy štátu Martin Strižinec v reakcii na rozhodnutie ÚS uviedol, že prezidentka „termín vyhlásenia referenda oznámi hneď ako to bude možné, teda po zverejnení rozhodnutia súdu v zbierke zákonov.“

Práve prezidentka sa pre pochybnosti o ústavnosti predmetu referenda v prípade prvej otázky obrátila na ÚS. Od rozhodnutia súdu záviselo, či referendum, ktoré prezidentka vypíše, bude mať jednu, alebo dve otázky. Spornou bola otázka, či ľudia súhlasia s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu. „V tejto časti tak prezidentka nemôže vypísať referendum,“ uviedol Fiačan.

V rozpore s princípom deľby moci

„Ústavný súd uzavrel, že predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, s princípom deľby moci, a teda je v rozpore s ústavou,“ povedal Fiačan. ÚS týmto rozhodnutím nadviazal na svoj minuloročný nález týkajúci sa obdobnej referendovej otázky o skrátení volebného obdobia parlamentu.

Sudca spravodajca Rastislav Kaššák poukázal na to, že v demokratickom a právnom štáte referendum nemôže zahŕňať hocijakú otázku. „Referendum podľa ústavy totiž predstavuje výkon zákonodarnej moci, ktorá je však ústavou obmedzená,“ povedal. Predmet referenda v tomto prípade smeruje k prelomeniu všeobecných pravidiel obsiahnutých v ústave. „Ústavnému súdu nezostalo nič iné, než konštatovať, že v referende nemožno jednorazovo skrátiť ani funkčné obdobie vlády, k čomu by jej zaviazanie podať demisiu viedlo,“ konštatoval.

Hlas na rozhodnutie ÚS reagoval, že pre slovenskú demokraciu je hrozným zistením, že ľudia nemajú možnosť ukončiť vládu Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja OĽaNO). Ústavný súd podľa strany ľuďom oznámil, že veci verejné môžu ovplyvniť vo volebnej miestnosti len raz za štyri roky a hlasovaním poskytujú vláde, akokoľvek mizernej, bianko šek. Strana je toho názoru, že absencia ústavných možností, ako sa zbaviť vlády zvýši frustráciu a hnev slovenských občanov, a tiež napätie v spoločnosti.

Sulík: Fico preukázal svoje ‚právnické kvality‘

K rozhodnutiu sa vyjadrila i strana Sloboda a solidarita. Rozhodnutie berie na vedomie. „Nie je to prvýkrát, čo Robert Fico preukázal svoje ‚právnické kvality‘,“ dodal predseda strany Richard Sulík.

O vyhlásenie referenda požiadalo prezidentku podľa prepočtov platnosti podpisov presne 381 960 občanov. Petičné hárky s 406 039 podpismi odovzdali do prezidentského paláca predstavitelia Smeru na konci augusta, len týždeň pred odchodom strany SaS z koalície a vznikom menšinovej vlády. So zberom potrebných 350-tisíc podpisov začali predstavitelia opozície v polovici júna.

 Prezidentka ale už dávnejšie naznačila, že podobne koncipované referendum nemusí spĺňať všetky ústavné náležitosti. Napokon sa 13. septembra tieto jej varovania potvrdili. Oznámila, že sa obráti na Ústavný súd. „Referendum bude, referendum vypíšem. Druhú otázku považujem za súladnú s ústavou, je teda v poriadku,“ uviedla prezidentka.

Svojej pochybnosti o prvej referendovej otázke vysvetlila vlaňajším rozhodnutím Ústavného súdu. Ten vtedy rozhodol, že referendom ani iným spôsobom nie je možné ukončiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci, teda aj parlamentu alebo vlády.

 „Takéto rozhodnutia nie sú jednoduché a je mi jasné, že vzhľadom na nespokojnosť s touto vládou mi to na obľúbenosti zrejme nepridá. Ale nad snahou zapáčiť sa ľuďom musí byť pri verejnej službe dôležitý rešpekt k Ústave,“ zdôvodnila vtedy Čaputová.

Pri svojom rozhodnutí sa odvolávala aj na interpretácie viacerých ústavných právnikov. „Ústavný súd v júli 2021 konštatoval, že referendová otázka musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla. O vytvorenie všeobecného pravidla nepôjde, ak sa otázka týka konkrétneho prípadu a použije sa len jednorazovo, bez možnosti ďalšieho použitia na iný prípad. K tomu možno doplniť, že ak naša Ústava priamo hovorí o možnosti parlamentu zmeniť alebo zrušiť výsledok referenda svojim ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti, potom referendová otázka na jedno použitie nedáva ústavnoprávny zmysel,“ zdôraznil ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincent Bujňák.

 O predčasné voľby sa opozícia pokúšala už aj vlani na jar. Po vyzbieraní takmer 600-tisíc podpisov za jeho vyhlásenie hlava štátu nebola stotožnená s formuláciou. Prezidentka sa obrátila na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie otázky.

Otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady však bola Ústavným súdom vyhodnotená ako odporujúca ústave, informoval 7. júla 2021 predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan. Predmet referenda by vraj obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania Národnej rady.

Problémom tiež bolo, že predmet referenda bol len jednorazový a nemal nadčasový význam. Referendum mala prezidentka podľa Fica vyhlásiť na 29. októbra, kedy sa konajú spojené komunálne a župné voľby. Čaputová ale vysvetlila, že hárky do prezidentského paláca poslal petičný výbor neskoro. „Aj keby nám kontrola a počítanie hlasov trvali jeden deň, nebolo by možné referendum vyhlásiť na deň volieb,“ zdôraznila.

 Referendum podľa zákona vyhlasuje hlava štátu do 30 dní od odovzdania podpisov a konať by sa malo najneskôr 90 od jeho vyhlásenia. Na platnosť referenda sa vyžaduje účasť aspoň 50 percent oprávnených voličov. Doteraz sa na Slovensku uskutočnilo až osem referend.

Platné bolo len jedno – o vstupe Slovenska do Európskej únie z roku 2003. Účasť vtedy dosiahla 52,15 percenta. Všetky ostatné referendá boli neplatné práve nezáujem voličov. Dvakrát – v rokoch 2000 a 2004 sa hlasovalo aj o predčasných voľbách. V prvom prípade s účasťou 20 a v druhom 35 percent ľudí./agentury/

X X X

Tisícky ľudí v Prahe spomínali na obete streľby na Zámockej v Bratislave

Pražský protest niesol názov „Spoločne proti nenávisti“. Na Václavskom námestí v Prahe sa v stredu zhromaždili tisícky ľudí na podporu LGBTI+ komunity. Na proteste s názvom „Spoločne proti nenávisti“ si uctili pamiatku obetí streľby na Zámockej ulici v Bratislave a vyjadrili nesúhlas s nenávisťou voči menšine LGBTI+ ľudí. Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Manželstvo pre všetkých

Organizátori tiež pripomenuli všetky obete násilia založeného na predsudkoch. Počas protestu podporili otvorenú výzvu českej vláde a parlamentu. Uvádzajú v nej konkrétne kroky na zlepšenie života tejto komunity vrátane urýchleného schválenia manželstva pre všetkých a zastavenie povinnosti kastrácie u trans ľudí pri žiadosti o úradnú zmenu pohlavia. Výzva má podľa údajov organizátorov viac ako 17 tisíc podpisov.

Na akcii, ktorá trvala približne tri hodiny, prehovorili viaceré osobnosti verejného a kultúrneho života. Napriklad splnomocnenkyňa pre ľudské práva Klára Šimáčková Laurenčíková, predsedníčka Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová či mediálne známe osobnosti – youtuber Kovy, redaktor Filip Titlbach, herci Daniel Bambas či Jan Cina.

Teroristický útok pred Teplárňou

Ľuďom sa z pódia prihovoril aj Roman Samotný, majiteľ bratislavského podniku Tepláreň, pred ktorým sa vražda stala. Povedal, že teroristický útok pred Teplárňou bol namierený na základy našej spoločnosti. „Jeho cieľom bolo zabiť pocit bezpečia, popraviť našu schopnosť žiť vedľa seba vo vzájomnej úcte a rešpekte. Obeťami boli tentoraz LGBTI+ ľudia,“ povedal Samotný a položil otázku, kto bude ďalší. „Kto ďalší bude na rane ďalších šialencov, ktorých myseľ otrávili konšpirácie a hoaxy?“ dodal majiteľ Teplárne.

Poďakoval za to, že v českých mestách nachádzajú domov mnohí LGBT+ ľudia zo Slovenska, pre ktorých je atmosféra na Slovensku neznesiteľná. Zároveň vyzval ľudí, aby boli ostražití pred bujnením nenávisti, ktorá začína podľa jeho slov prerastať aj v českej spoločnosti. „Nedovoľte, aby to zašlo tak ďaleko, ako sa to stalo na Slovensku,“ dodal Samotný.

Organizátori na záver oznámili, že spomienka na podporu Juraja a Matúša sa bude konať každoročne až dovtedy, kým vláda nesplní podmienky dnešnej výzvy.

V centre Bratislavy na Zámockej ulici pred podnikom, ktorý navštevuje LGBTI+ komunita, 12. októbra extrémista zastrelil dvoch mužov a zranil jednu žena. Z miesta činu potom ušiel. Polícia ho našla na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra./agentury/

X X X

Vzbura v ruskej armáde? Branci nenávidia Putina. Hrozia zvrhnutím režimu pre bezhlavú inváziu

 Ruskí branci, ktorých povolali do vojny na Ukrajine sa začínajú búriť. Na sociálne siete sa dostali zábery z jedného z vojenských táborov. Vladmira Putina chcú vyhnať z Kremľa, aby sa mohli vrátiť domov.

Ruský prezident Vladimir Putin navštívil stredisko, kde cvičia zmobilizovaných vojakov pred vyslaním na Ukrajinu, v Riazanskej oblasti na juhu Ruska 20. októbra 2022.

AJ keď ruský minister obrany Sergej Šojgu deklaroval, že do zbrane bude povolaných iba 300 000 záložníkov, portál Mediazona dospel až k počtu 492 000 mužov. Navyše, počas mobilizácie došlo k pochybeniam, keď okrem záložníkov dostali povolávací rozkaz všetci, čo mali dve ruky a dve nohy. A tým, ktorí sa ocitli na fronte nedobrovoľne, dochádza trpezlivosť. Sťažujú sa na otrasné podmienky.

Britský Daily Mail upozornil, že v jednom z táborov sa vzbúrili desiatky vojakov. Keď jeden z nich navrhol zvrhnutie generálov i samotného Putina, zožal od skandujúceho davu obrovský potlesk. Podľa videa vojakom prekáža nedostatočné vybavenie aj to, že ich poslali zomrieť zbytočne.

„Vyhrážali sa nám, že ak tam nepôjdeme, zavrú nás do väzenia. Teraz nemáme ani dostatok vysielačiek. Ako budeme asi vo vojnovej zóne komunikovať? Dokonca sme nedostali ani poriadne ponožky. Musíme si všetko kupovať sami,“ vyčítal veleniu.

Putinovi a Šojguovi poslal odkaz: „Keď vás prestanú počúvať ľudia ako my, komu asi tak budete rozkazovať? Kto bude počúvať tie vaše prejavy? V našich očiach už nie ste zdrojom sily. Možno by sme sa mali všetci spojiť a dať najavo, že nestojíte za nič.“

„Za to, že ste nás odviedli, ste našim rodinám, našim deťom, rozdávali barany, ovce a nejaké potraviny. Čo to má ako byť?“ dodal vojak vo videu.

 Odpor proti vojne dali po vyhlásení mobilizácie v uliciach najavo tisíce Rusov. Kremeľ protesty brutálne potlačil a v putách skončili stovky ľudí. Kritika na adresu Putina zaznieva z radov jeho vlastných podporovateľov. Rusi zažili viaceré neúspechy na fronte, ekonomika krváca a koniec „špeciálnej vojenskej operácie“, ktorá mala trvať niekoľko dní, je stále v nedohľadne. Kritické hlasy sa ozvali aj priamo z frontu od tzv. vojnových blogerov, ktorí začali ukazovať realitu na bojisku. Najprv sa pre zábery katastrofických podmienok stali terčom ruských úradov, neskôr im samo ministerstvo obrany vyjadrilo podporu. Stoja totiž na strane ruského vojnového besnenia.

 V médiách sa pravidelne objavujú správy o mocenskom boji a o tom, že ruské elity chcú Putina odstaviť od moci. Šéf Kremľa pritom opakovane obchádza armádne veleni./agentury/

X X X

Jadrový oblak zasiahne Slovensko, spriatelené krajiny obíde, predpovedá Moskva

Priatelia sa zachránia, nepriatelia budú ožiarení. Aspoň tak to prognózuje projekcia dôsledkov odpálenia „špinavej bomby“ z dielne ruského ministerstva obrany. Rozšírenie kontaminácie po poškodení Záporožskej jadrovej elektrárne podľa mapy ruského ministerstva obrany.

Mapu pravdepodobného pohybu rádioaktívneho oblaku po prípadnom poškodení Záporožskej jadrovej elektrárne v rámci propagandistickej kampane obviňujúcej Kyjev z prípravy „špinavej bomby“ zverejnil rezort vedený Sergejom Šojguom.

Vyplýva z nej, že zamorenie by malo pokryť časť Európy a obísť priateľov Ruska, upozornil na komunikačnej platforme Telegram kanál Možem objasniť, ktorý patrí do mediálneho portfólia v exile žijúceho kritika Kremľa a niekdajšieho ropného magnáta Michaila Chodorkovského.

 „Súdiac podľa mapy, Bielorusko, Srbsko a Maďarsko budú mimo zóny zamorenia inteligentného a vyberavého jadrového oblaku,“ ironizuje kanál Možem objasniť a dodáva: „Oveľa menej šťastia bude mať Poľsko, Rumunsko a Slovensko, niektoré časti oblakov sa dostanú aj do Nemecka.“

Záporožská jadrová elektráreň, so svojimi šiestimi reaktormi pred vojnou najvýkonnejšia v celej Európe, je už od jari pod kontrolou ruských okupačných síl. Šéf Kremľa Vladimir Putin nedávno, po septembrovej nezákonnej anexii Záporožskej oblasti a ďalších troch ukrajinských regiónov, prezidentským dekrétom nariadil prechod elektrárne do vlastníctva ruského štátu.

 O hrozbe havárie v Enerhodare, kde sa záporožská elektráreň nachádza, sa hovorilo už na jar, keď ju invázne jednotky ostreľovali a neskôr v lete, potom, čo v jej areáli Rusi umiestnili ťažkú vojenskú techniku, ktorá je legitímnym terčom pre ukrajinské ozbrojené sily.

Najnovšie Moskva zahrnula možný útok Kyjeva na záporožskú elektráreň do svojej kampane, podľa ktorej sa Ukrajina chystá odpáliť takzvanú špinavú bombu. Kyjev i jeho západní spojenci toto obvinenie dôrazne odmietli a označili ho za „špinavé vydieranie“, ktorým si chce Kremeľ vynútiť rokovania, kde by sa Ukrajina vzdala časti svojho územia.

Tzv. špinavá bomba pozostáva z kontajneru s rádioaktívnym izotopom a z konvenčnej výbušnej nálože. Pri explózii sa nádoba s izotopmi zničí a tlaková vlna rozptýli rádioaktívnu látku na veľkú plochu. Za špinavú bombu sa považuje aj úmyselný zásah objektu, ktorý používa rádioaktívne materiály v dostatočnom množstve na to, aby došlo k radiačnej kontaminácii oblasti.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok na svojej webovej stránke zverejnilo mapu znázorňujúcu možný pohyb rádioaktívneho oblaku po prípadnom odpálení „špinavej bomby“ na Ukrajine. Podľa nej by sa kontaminácia od Záporožskej jadrovej elektrárne mohla v atmosfére rozšíriť až do vzdialenosti 1500 kilometrov a zasiahnuť časti územia Slovenska, Poľska, ba dokonca aj Nemecka.

Tam, kam fúka vietor

Slovenský Úrad jadrového dozoru (UJD) už v marci upokojoval, že ak by sa v Záporoží niečo stalo, Slovensko by malo dostatok času na prípravu a výstrahu pre obyvateľov. Záporožská jadrová elektráreň na juhovýchode Ukrajiny je od slovenských hraníc vzdialená približne tisíc kilometrov. Černobyľská atómová elektráreň sa nachádza o zhruba tristo kilometrov bližšie.

 Samozrejme, veľa závisí od aktuálnej meteorologickej situácie, napríklad výšky hladiny mraku v atmosfére či zrážok. Predsedníčka UJD Marta Žiaková už na jar na stránkach Pravdy pripomenula, že rádioaktívny mrak „sa šíri tam, kam fúka vietor“.

Ukrajinská prognóza šírenia rádioaktívneho oblaku z 29. augusta 2022.

Robiť prognózy má zmysel iba na konkrétny aktuálny dátum. Ukrajinský prevádzkovateľ jadrových elektrární Enerhoatom na svojej webovej stránke napríklad zverejnil videoprojekciu na základe meteorologickej situácie, aká bola 29. augusta. Z nej vyplynulo, že v ten deň by v prípade havárie na Záporožskej jadrovej elektrárni radiačný oblak pokryl časť južnej Ukrajiny a juhozápadné regióny Ruska.

Mimochodom, Enerhoatom v utorok na platforme Telegram varoval, že ruské sily vykonávajú utajovanú a podozrivú aktivitu v Záporožskej jadrovej elektrárni, čo naznačuje, že okupanti by mohli pripravovať teroristický útok s použitím jadrového materiálu.

Kanál Možem objasniť označuje ruskú projekciu možného rozšírenia jadrovej kontaminácie zo Záporožskej jadrovej elektrárne za priehľadnú zámernú manipuláciu. „Možno ministerstvo obrany zabudlo, že rádioaktívny mrak po havárii v jadrovej elektrárni v Černobyle v roku 1986 v prvom rade pokryl a znečistil rozsiahle územia Bieloruska, Ukrajiny a Ruska, kde sa pri Briansku našli stopy cézia-137,“ upozorňuje na Telegrame./agentury/

X X X

Žena Putinovho hovorcu sa vyhla sankciám na izraelskej pláži

Bývalú ruskú krasokorčuliarsku hviezdu nepustia do EÚ ani do USA, naopak, izraelské hranice môže prekročiť, čo pravdepodobne aj využila. Znamenalo by to, že Izrael nemal problém s tým, že na jeho územie priletela Tatiana Navková, manželka Dmitrija Peskova, ktorý pracuje ako hovorca šéfa Kremľa Vladimira Putina a slúži ako hlásna trúba ruskej invázie na Ukrajinu.

O ceste Navkovej do židovského štátu informovalo združenie Izraelskí priatelia Ukrajiny. „Strávila niekoľko dní v luxusnom hoteli pri pláži v Tel Avive,“ citovali ho izraelské a ukrajinské médiá. Server Times of Israel napísal, že rezort izraelskej diplomacie reagoval slovami, že o tom nevie nijaké podrobnosti. Táto odpoveď sa dá chápať viac-menej tak, že ministerstvo nepriamo dalo za pravdu tvrdeniu združenia.

Izraelskí priatelia Ukrajiny označili pobyt Navkovej v Tel Avive za nehoráznosť. „Izrael umožňuje Putinovým kamarátom, ktorí sa nachádzajú pod prísnymi sankciami, slniť sa na pláži a užívať si život,“ citoval portál Ynetnews Annu Zarovovú z tohto združenia.

Sankcie proti Navkovej najprv v marci tohto roku uvalili USA, EÚ sa pridala v júni. Jej zaradenie na sankčný zoznam súviselo s tým, že naň zapísali mená najbližších členov rodiny Putinovho hovorcu po ruskom vpáde na Ukrajinu.

Navková sa na ľade preslávila opakovane. V rokoch 2003 – 2006 stihla obohatiť svoju zbierku najcennejších medailí vo všetkých štyroch najvýznamnejších súťažiach v krasokorčuľovaní: získala jedno zlato na olympiáde, dve zlaté medaily na svetovom šampionáte a po tri zlaté na majstrovstvách Európy a vo finále Grand Prix.

 Peskov je druhý manžel Navkovej, ktorá si po obidvoch sobášoch ponechala svoje rodné priezvisko. S prvým mužom sa rozviedla pred dvanástimi rokmi, za hovorcu šéfa Kremľa sa vydala v lete 2015 (rok predtým porodila ich jediné dieťa – dcéru Nadeždu).

Vďaka Peskovovi si Navková môže dopriať luxusný život, tvrdia Spojené štáty. Keď na ňu Washington uvalil sankcie, rezort diplomacie USA vo vyhlásení poukázal aj na to, že si na svoje bohatstvo nemohla legálne zarobiť: „Vlastní majetkové impérium v hodnote viac ako 10 miliónov dolárov. Medzi jej nehnuteľnosti patrí dom na elitnom moskovskom predmestí, kde žije aj Putin, byt v Moskve, ktorý jej darovala vláda, a byt na ukrajinskom Krymskom polostrove, ktorý Rusko okupuje od roku 2014.“/agentury/

X X X

Americký koncern Hess ťaží z vysokých cien ropy

Americký ropný koncern Hess Corporation zvýšil zisk v 3. kvartáli na viac než štvornásobok. Pod vysoký zisk sa podpísal výrazný rast tržieb až o takmer 75 %, keď firma vyťažila z vysokých cien ropy. Spoločnosť zároveň prekonala očakávania trhov. Informovali o tom agentúra Reuters a server RTTNews.

Čistý zisk firmy Hess dosiahol za 3. kvartál 515 miliónov USD (513,82 milióna eur), čo na akciu predstavuje 1,67 USD. V rovnakom období minulého roka vykázala spoločnosť čistý zisk 115 miliónov USD (0,37 USD/akcia).

Po úprave o jednorazové položky dosiahol upravený zisk koncernu 583 miliónov USD a na akciu 1,89 USD. Firma tak prekonala očakávania analytikov, ktorí počítali s upraveným ziskom na akciu na úrovni 1,87 USD.

Tržby dosiahli 3,16 miliardy USD, čo v medziročnom porovnaní predstavuje rast o 74,6 %. Výsledky firmy podporili vysoké ceny ropy, pričom napríklad cena Brentu vzrástla od začiatku roka približne o pätinu, aktuality.sk

X X X

Pornografia na internete je neresťou aj kňazov a mníšok. Pápež varoval pred pokušením

Pápež František varoval rímskych seminaristov pred nebezpečenstvom internetovej pornografie a v prepise, ktorý v stredu zverejnil Vatikán, označil ľahkú pornografiu za pokušenie, ktoré „oslabuje kňazské srdce“. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry AFP.

Počas pondelkového stretnutia vo Vatikáne 86-ročný pápež podrobne odpovedal na širokú škálu otázok kňazov a seminaristov študujúcich v Ríme – od zosúladenia vedy a viery až po snahu žiť cnostne uprostred vlastných osobných nedostatkov.

Kriminálnu pornografiu označil za degeneráciu

Na otázku, ako najlepšie využívať digitálne a sociálne médiá na „zdieľanie radosti z toho, že sme kresťania“, pápež varoval pred nutkavým sledovaním správ, počúvaním hudby, ktorá odpútava pozornosť od práce, a potom sa dotkol i vážnejšieho rizika.

„V tejto súvislosti je tu ďalšia vec, ktorú dobre poznáte – digitálna pornografia. Je to neresť mnohých ľudí – laikov, laičiek, dokonca aj kňazov a mníšok. Nehovorím pritom o kriminálnej pornografii, ako je zneužívanie detí – to už je degenerácia -, ale o ‚normálnejšej‘ pornografii,“ povedal František.

„Drahí bratia, dávajte si na to pozor. Čisté srdce – srdce, ktoré každý deň prijíma Ježiša – nemôže prijať tieto pornografické materiály. Odtiaľ vstupuje diabol a oslabuje kňazské srdce,“ povedal o tejto háklivej téme.

Pápež-jezuita odsúdil pornografiu naposledy v júni, keď ju označil za „trvalý útok na dôstojnosť mužov a žien“, pričom povedal, že by mala byť vyhlásená za „hrozbu pre verejné zdravie“, aktuality.sk

X X X

Schválili novú inflačnú pomoc. Vláda pošle 100 eurovky, pozrite si, kto ich dostane

Vláda v stredu schválila ďalšiu inflačnú pomoc. Najzraniteľnejším skupinám sa pošle 100 eur. Niektoré skupiny budú musieť o ňu požiadať. Jedná sa o pokračovanie pomoci, ktorú minister práce predstavil v lete. Niektoré skupiny sa v prvej vlne pomoci nedostali k financiám alebo prepadli cez sito, tak im budú vyplatené v druhom balíku pomoci.

Návrh na stredajšie rokovanie predložilo ministerstvo práce pod vedením Milana Krajniaka (Sme rodina).

„Cieľom návrhu je finančne prispieť rodinám s deťmi, najodkázanejším domácnostiam a fyzickým osobám s nízkym príjmom poberajúcim opakované peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia na pokrytie zvýšených výdavkov na bývanie, energie, stravu a pod. Nariadenie je súčasťou avizovanej inflačnej pomoci a je jedným z nástrojov na zmiernenie následkov vysokej inflácie,“ odôvodňuje svoj návrh rezort práce.

Vláda schválila ďalšiu protiinflačnú pomoc najzraniteľnejším skupinám – pre viac ako 150.000 ľudí, vo výške 100 eur, v celkovom objeme 15,6 milióna eur. „Dnes sme na vláde schválili mimoriadne adresné riešenie pre ľudí, ktorých široká schéma (pomoci v lete) nezasiahla. Inflačná pomoc, ktorú sme dnes schválili pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, bude vo výške 15,6 milióna eur. Z tejto sumy zvýšime jednak prídavky na deti, pomôžeme zdravotne postihnutým, sirotám, domácnostiam v hmotnej núdzi, ale aj ďalším skupinám,“ priblížil predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO).

 Dátum účinnosti návrhu nariadenia vlády sa navrhuje na 28. október 2022, vzhľadom k tomu, aby bolo možné finančnú pomoc vyplatiť už v novembri.

Cieľovou skupinou pre druhú vlnu inflačnej pomoci je podľa slov ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) 23.650 novonarodených nezaopatrených detí, ako aj 29.400 nízkopríjmových ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. „Ďalšou skupinou sú siroty, ktoré nepoberajú sirotský dôchodok. Je ich približne 1330. Ďalšou skupinou sú domácnosti v hmotnej núdzi – týchto 14.283 domácností nebolo v hmotnej núdzi vtedy, keď sme pred letom vyplácali prvú vlnu inflačnej pomoci,“ spresnil Krajniak.

Pomoc 100 eur podľa Krajniakových slov dostane aj 85.433 nezaopatrených detí, ktoré majú súdom určené výživné nižšie ako 150 eur. „Ďalšou skupinou je 900 odchovancov centier pre deti a rodiny,“ dodal Krajniak. Niektorým skupinám obyvateľov bude podľa neho protiinflačná pomoc vyplatená automaticky, niektoré skupiny obyvateľov budú musieť o ňu požiadať.

Akú pomoc schválila vláda:

Suma prídavku na dieťa sa za október 2022 zvýši o 70 eurna nezaopatrené dieťa narodené od 1. júna 2022 do 31. októbra 2022. Prídavok na dieťa sa tak pre tieto deti za mesiac október 2022 poskytne v celkovej sume 100 eur.

Súčasne sa navrhuje v súvislosti so zvýšenou mierou inflácie jednorazovo zvýšiť náhradné výživné pre siroty, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok za mesiac október 2022 o sumu 100 eur. Náhradné výživné pre siroty sa zvýši o sumu 100 eur len pre tie deti, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok vôbec.

Suma pomoci v hmotnej núdzi sa za október 2022 zvýši o 100 eur. Zvýšenie sumy pomoci v hmotnej núdzi podľa prvej vety nepatrí domácnosti, ktorej vznikol nárok na zvýšenie sumy pomoci v hmotnej núdzi.

Suma peňažného príspevku na kompenzáciu sa za november 2022 zvýši o 100 eur, ak príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je vyšší ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ak ide o: peňažný príspevok na prepravu, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom

Ak má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nárok na viac peňažných príspevkov na kompenzáciu, suma sa zvýši len pre jeden peňažný príspevok na kompenzáciu. Zvýšenie peňažného príspevku na prepravu sa poskytne bez potreby preukázania výdavkov na prepravu. Tieto opatrenia budú stáť 6,26 milióna eur.

Druhá časť pomoci, ktorú schválila vláda. O tú treba žiadať:

Poskytnú sa dotácie na podporu humanitárnej pomoci v sume 100 eur na každé nezaopatrené dieťa so súdom určenou vyživovacou povinnosťou najviac v sume 150 eur, ďalej osobám, ktoré boli zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a v období od 30. apríla 2020 do 31. októbra 2022 im táto starostlivosť zanikla z dôvodu do dovŕšenia plnoletosti.

Navrhuje sa tiež umožniť poskytnúť jednorazovú dotáciu vo výške 100 eur pre plnoleté osoby, ktoré boli ako deti umiestené v centre pre deti a rodiny na základe rozhodnutia súdu (t. j. vykonávali sa pre ne opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v centre pre deti a rodiny na základe rozhodnutia súdu pobytovou formou), ak sa im v období od 30. apríla 2020 do 31. októbra 2022 skončilo poskytovanie starostlivosti dovŕšením plnoletosti (t. j. plnoletá osoba opúšťa centrum pre deti a rodiny dovŕšením plnoletosti) alebo ak sa v rovnakom období ukončilo poskytovanie starostlivosti na základe dohody mladému dospelému v centre pre deti a rodiny.

Navrhuje sa, aby bolo možné podať žiadosť o dotáciu do 31. októbra 2022. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že ide o dočasnú jednorazovú pomoc.

Tieto opatrenia budú stáť vyše 8,54 milióna eur. Dokopy budú tieto dve časti stáť 15,6 milióna eur.

Čo sa vyplatí automaticky

Dátum účinnosti návrhu nariadenia vlády o inflačnej pomoci vyplácanej automaticky (na nezaopatrené deti, na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, sirotám bez nároku na sirotský dôchodok, pre domácnosti v hmotnej núdzi) je 28. október 2022, aby bolo možné finančnú pomoc vyplatiť už v novembri.

O čo treba požiadať

Dátum účinnosti návrhu nariadenia vlády o inflačnej pomoci formou dotácie, o ktorú je potrebné požiadať (pre nezaopatrené deti s určeným výživným, pre odchovancov centier pre deti a rodiny, pre osoby s ukončenou náhradnou rodinnou starostlivosťou) je deň vyhlásenia v Zbierke zákonov. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny po nadobudnutí účinnosti nariadenia na svojej stránke zverejní žiadosti o dotácie na inflačnú pomoc.

Kto všetko dostane 100 eur

INFLAČNÁ POMOC PRE NEZAOPATRENÉ DETI NARODENÉ OD 1.6.2022 DO 31.10.2022

Za október 2022 rezort práce jednorazovo o 70 eur zvýši prídavok na deti, ktoré sa narodili od 1. júna 2022 do 31. októbra 2022, pretože ich nezachytila 1. vlna pomoci. Prídavok bude rodinám vyplatí automaticky v novembri. 23 650 nezaopatreným deťom štát vyplatí cez jednorazové zvýšenie prídavku celkovo sume 1 655 500 eur.

INFLAČNÁ POMOC PRE NÍZKOPRÍJMOVÉ OSOBY S ŤZP

Nariadením vlády rezort práce o 100 eur zvýši suma jedného z opakovaných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (peňažného príspevku na prepravu alebo peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov), ktoré štát poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím s príjmom do jedno násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Pôjde o približne 29 400 klientov, ktorým jednorazovým zvýšením vyplateným automaticky v decembri štát vyplatí 2 940 000 eur.

INFLAČNÁ POMOC PRE SIROTY S NÁHRADNÝM VÝŽIVNÝM

Jednorazové zvýšenie náhradného výživného o 100 eur je určené sirotám, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok. Suma 133 000 eur bude vyplatené približne 1 330 sirotám automaticky v novembri.

INFLAČNÁ POMOC PRE DOMÁCNOSTI V HMOTNEJ NÚDZI

Jednorazové zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi o 100 eur patrí domácnostiam, ktorým nevznikol nárok na zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi už za máj 2022. Ide približne o 14 283 domácností, čo predstavuje celkovú pomoc 1 428 300 eur. Domácnostiam bude pomoc v hmotnej núdzi zvýšená a vyplatená automaticky v novembri.

INFLAČNÁ POMOC PRE NEZAOPATRENÉ DETI SO SÚDOM URČENÝM VÝŽIVNÝM DO 150 EUR

Pôjde o jednorazovú pomoc 100 eur na každé dieťa rodinám, kde sa rodič stará o jedno alebo viac nezaopatrených detí, na ktoré bolo súdom určené výživné. Nárok na túto formu pomoci vznikne len v prípade, že suma súdom určeného výživného na dieťa je najviac 150 eur. Náklady na inflačnú pomoc v tejto skupine rezort práce odhaduje na 8 543 300 eur pre 85 433 detí. O jednorazovú pomoc pre nezaopatrené deti s určeným výživným je potrebné požiadať. Vzor žiadosti bude zverejnený na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny po nadobudnutí účinnosti nariadenia.

INFLAČNÁ POMOC PRE ODCHOVANCOV CENTIER PRE DETI A RODINY

Jednorazová dotácia vo výške 100 eur je určená pre plnoleté osoby, ktoré boli ako deti umiestené v centre pre deti a rodiny na základe rozhodnutia súdu (t.j. vykonávali pre ne opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v centre pre deti a rodiny na základe rozhodnutia súdu pobytovou formou), ak sa im v období od 30. apríla 2020 do 31. októbra 2022 skončilo poskytovanie starostlivosti dovŕšením plnoletosti (t.j. plnoletá osoba opúšťa centrum dovŕšením plnoletosti) alebo ak sa v rovnakom období ukončilo poskytovanie starostlivosti na základe dohody mladému dospelému v centre pre deti a rodiny. Predpokladaný počet poberateľov je 900 v celkovej sume 90 000 euro. Bývalí klienti centier pre deti a rodiny, ktorí spĺňajú podmienky, môžu o dotáciu požiadať. Tlačivo bude zverejnené na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny po nadobudnutí účinnosti nariadenia.

INFLAČNÁ POMOC PRE OSOBY S UKONČENOU NÁHRADNOU RODINNOU STAROSTLIVOSŤOU

Jednorazová dotácia vo výške 100 eur má pomôcť osobám, ktorým bola ukončená náhradná rodinná starostlivosť z dôvodu dosiahnutia plnoletosti v období od 30. apríla 2020 do 31. októbra 2022. Túto inflačnú pomoc rezort práce odhaduje asi pre 2 500 poberateľov v celkovej výške 250 000 euro. O dotáciu je potrebné požiadať formou žiadosti, ktorá bude zverejnená na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny po nadobudnutí účinnosti nariadenia./agentury/

X X X

Muž dobiedzal do policajta. Ten mu vulgárne vynadal, Kollár navrhuje odmenu

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) sa zastal policajta, ktorý na medializovanom videu použil vulgarizmus voči mužovi, ktorého zastavili na diaľnici D2. Ako napísal dnes na svojom profile na sociálnej sieti, k služobnému postupu policajta nemá výhrady.

 „Kľudne aj odmenu by som mu dal. A či by som ho riešil? Áno, napomenutím, nech nepoužíva vulgárne slová,“ uviedol Kollár. Na videu vidieť, ako muž hovoriaci po rusky alebo ukrajinsky niečo hovorí policajtovi, ktorý sedí v aute a ktorého si pritom nakrúca na mobil. Policajt mu vysvetľuje, že vodič neuhradil diaľničnú známku. V zapätí sa rozčúli a povie „čo ma ty tu poučuješ, do p…“ a rázne vystúpi z auta, po čom video končí.

„To, čo si tu dovoľujú niektorí “utečenci” na drahých autách a myslia si, že nám tu budú skákať po hlave, že nebudú nič rešpektovať, ako si to dovolia doma na Ukrajine, tak tieto maniere si priviezli aj k nám. Mýlia si našu pohostinnosť so svojou svojvôľou, sú veľakrát drzí a nerešpektujú ani Policajný zbor,“ napísal Kollár. Dodal, že je rád, že sa policajt „nepokakal“ a nepustil vodiča bez pokuty.

Ako napísala bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti, hliadka bratislavských dopravných policajtov kontrolovala na diaľnici D2 elektronické diaľničné známky a zákaz požívania alkoholu vodičmi pred alebo počas jazdy. Zastavila vozidlo Volkswagen, pričom pri kontrole zistila, že vodič u seba nemá vodičský preukaz a nemá ani uhradenú diaľničnú známku. Dostal pokutu 200 eur, ktorú odmietol zaplatiť a podpísať. Preto s ním policajt spísal na mieste správu o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, ktorú rovnako odmietol podpísať a vyjadriť sa k nej. Keďže nemal uhradenú diaľničnú známku, príslušníci mu zadržali osvedčenie o evidencii vozidla, tabuľky s evidenčným číslom a zakázali ďalšiu jazdu, „kým neodstráni závadu“.

Spolujazdec si činnosť policajtov nahrával na mobil a vchádzal do bezprostrednej bezpečnostnej zóny policajta. „Opakované výzvy policajta, aby opustil jeho bezpečnostnú zónu, muž ignoroval, k policajtom sa správal arogantne a drzo, a do bezpečnostnej zóny policajta vošiel aj počas toho, ako sedel v služobnom vozidle. Policajt voči arogantnému mužovi následne rázne vystúpil, pričom k použitiu donucovacích prostriedkov nedošlo, rovnako nedošlo k zraneniu žiadnych osôb,“ informovala polícia s dodatkom, že bezprostredná reakcia policajta voči tomuto mužovi bude vyhodnotená v rámci disciplinárneho konania jeho priamym nadriadeným./agentury/

X X X

Železo počas tehotenstva? Akú úlohu železo plní a ako ho dopĺňať

Hlavnou úlohou železa v našom tele je transport kyslíka do všetkých orgánov. U tehotnej ženy sa k orgánom pridružuje ešte jeden celý človiečik. Tak ako v brušku plod rastie, stúpajú aj jeho nároky na kyslík, čiže železo.

 V prípade nedostatku železa je gravidná žena nielenže unavená, bledá či nepozorná, ale môže ohroziť zdravie či dokonca život svojho nenarodeného dieťaťa. Aj preto je dôležité zamerať sa na pravidelný prísun železa zo stravy či výživových doplnkov, ktoré fungujú rýchlo, efektívne a bez tráviacich ťažkostí.

Prečo je železo dôležité v tehotenstve ešte viac?

Ako dieťa rastie v brušku, aj jeho nároky na železo sa zvyšujú. Ak má gravidná žena málo železa v krvi, aj bábätko má obmedzený prístup ku kyslíku, teda nedostatočne dýcha, čo je nežiaduce. Ak si budúca mamina železo nedoplní, prejaví sa to nielen na jej zhoršenom zdravotnom stave, ale aj na budúcom zdraví dieťaťa, ktorému hrozí predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť a ďalšie vážne riziká. Sledujte a reagujte na signály ako bledosť, únava, vypadávanie vlasov, lámanie nechtov, chuť na mäso alebo hlinu z kvetináča, omietku a pod., ktorými telo dáva jasne najavo nedostatok železa. Len pre predstavu, zdravá žena bez menštruácie potrebuje 0,8 mg železa na deň, žena, u ktorej momentálne prebieha menštruačné krvácanie potrebuje 1,4 – 3,2 mg železa na deň a tehotná žena v treťom trimestri potrebuje až okolo 7,5 mg železa na deň!

Oživte si jedálniček a zamerajte sa na potraviny bohaté na železo

Platí základne pravidlo – pestrá a rozmanitá strava! Železo sa ľahšie a vo väčšej miere vstrebáva zo živočíšnej stravy, preto majú tehotné takú neoblomnú chuť na mäso. Pri vstrebávaní do čreva sa využíva osobitá cesta (cez hém), ktorú rastlinné zdroje železa nedokážu využiť a preto sa z nich vstrebáva len 5 %. Hémové železo je obsiahnuté najmä v červenom mäse (hovädzie, bravčové, prípadne vnútornosti – pečienky). Nehémové železo sa nachádza v strukovinách, listovej zelenine, semiačkach a podobne. Pozor však na to, s čím tieto rastlinné potraviny kombinujete. Čaj, káva, mlieko, kakao dokážu ešte výrazne znížiť vstrebávanie rastlinného nehémového železa.

Doplňte si železo rýchlo, efektívne a bez tráviacich ťažkostí

V mnohých prípadoch tehotným ženám nestačí bohatá a pestrá strava na udržanie zdravej hladiny železa a sú nútené užívať prípravky na doplnenie železa. Mnohé mamičky skúsia užívať prípravky na doplnenie železa, no keď im spôsobujú tráviace ťažkosti (kŕče, zápchy, hnačky), začnú dávkovanie redukovať, alebo s užívaním skončia úplne. Aké je riešenie? V prvom rade sa vždy u gynekológa alebo lekárnika informujte, či je produkt vhodný aj počas tehotenstva. A pozrite sa na zloženie, či prípravok obsahuje len anorganické soli železa, teda nehémové železo alebo obsahuje aj prírodné hémové železo. Vyberajte si tie s prírodným hémovým železom, dopĺňanie bude rýchlejšie a efektívnejšie a bez tráviacich ťažkostí. Mnohé budúce mamičky majú veľmi dobré skúsenosti s výživovým doplnkom Globifer forte, ktorý vyvinuli hematológovia vo Švédsku, v krajine známej svojim blízkym vzťahom k prírode. S istotou môžeme potvrdiť, že je vhodný aj počas tehotenstva a neobsahuje ani lepok ani laktózu. Písali sme o ňom aj na našej stránke špeciálny článok. Ešte viac podložených informácií o dôležitosti dostatku železa počas tehotenstva nájdete tu./agentury/

X X X

Veľké zmeny v minimálnej mzde a príplatkoch. Platy by od januára výrazne narástli, Smer novelu pretlačil cez koalíciu

Príplatky za nadčasy a sviatky sa možno rozmrazia. Zmení sa možno aj výpočet minimálnej mzdy a jej výška. Dvaja poslanci Smeru predložili do parlamentu novelu Zákonníka práce, ktorá už prešla prvým čítaním aj hlasmi koalície a teraz sa o nej rokuje. Ministerstvo práce tvrdí, že je na poslancoch, ako sa dohodnú.

 Vláda pred dvomi rokmi zamestnancom zastavila rast príplatkov z dôvodu pomoci firmám zvládať ekonomicky náročnú situáciu, ktorú spôsobila pandémia Covidu-19.

Poslanci zo strany Smer Martin Nemky a Boris Susko podali opozičný návrh k novele Zákonníka práce. Od januára 2023 by sa znovu naviazali na minimálnu mzdu. A keďže tá rastie, zvýšili by sa aj príplatky. Pre zamestnancov je to dobrá správna, no zamestnávatelia sa veľmi hnevajú. Stále bojujú s vysokými cenami vstupov a energií. Sú v situácii, kedy obracajú každé euro, do toho im majú prísť ďalšie výdavky.

Na novej výške minimálnej mzdy – 700 eur – sa historicky prvýkrát dohodli zamestnávatelia s odborármi ešte toto leto. Stúpne tak zo súčasných 646 eur.

 Ak by návrh poslancov Smeru prešiel, zmenil by sa výpočet minimálky. Tá má šesť stupňov. Prvá je základná, druhá je napríklad remeselná a posledná mzda platí pre riadiace a manažérske pozície. Nemky a Susko uvádzajú v návrhu, že chcú upraviť výpočet rastu týchto stupňov. Od roku 2020 stupne rastú o rovnakú sumu, o akú sa zvyšuje základná minimálna mzda. Čo znamená, keď sa budúci rok zvýši minimálka o 54 eur, tak aj ostatné stupne sa zvýšia presne o tú istú sumu.

Podľa návrhu opozičných poslancov by sa však mali stupne opäť počítať ako násobok základnej sumy minimálnej mzdy. V praxi by to znamenalo to, že napríklad druhý stupeň by bol 1,2 násobok minimálnej mzdy, čo by zo sumy 816 eur spravilo 840. Tretí by sa násobil koeficientom 1,4, štvrtý 1,6, piaty 1,8 a šiesty koeficientom 2.

Ilustračný výpočet minimálky druhého stupňa v súčasnosti: V tomto roku je to suma 762 eur. Od januára 2023 sa k nej pripočíta dohodnuté zvýšenie 54 eur. Dokopy je to 816 eur.

Ilustračný výpočet minimálky druhého stupňa, ak by prešla novela: V tomto roku je to suma 762 eur. Od januára by sa základná suma 700 eur násobila koeficientom 1,2. Výsledná suma by tak činila 840 eur. Čiže o 24 eur viac.

Napríklad pri šiestom by sa suma mohla navýšiť až o 120 eur.

Rozmrazené príplatky

Od novej minimálnej mzdy by sa mali odrážať aj príplatky, ktoré sa snažia poslanci opozičnej strany presadiť. Každý zamestnanec má podľa Zákonníka práce nárok na peniaze navyše, pokiaľ pracuje v noci, má sťažené podmienky, pracuje cez víkend alebo cez sviatok.

„Podstata zhoršenia odmeňovania spočíva v zmene určovania výšky príplatkov: namiesto jeho naviazania na vývoj minimálnej mzdy zákonodarca ustanovil pevné sumy, ktoré sa od roku 2020 nemenili, zatiaľ čo minimálna mzda rastie. V dôsledku takto nastaveného mechanizmu sa reálna výška príplatkov za posledné dva roky znížila, k čomu prispela najmä bezprecedentná inflácia. Keďže rast cien bude pokračovať aj v nasledujúcom období je zrejmé, že reálna výška príplatkov sa bez zmeny bude naďalej znižovať a dá sa očakávať, že onedlho klesne na polovicu úrovne z roku 2020,“ vysvetľujú zámer poslanci v dôvodovej správe.

Príplatok za prácu v sobotu by sa mal podľa navrhovateľov zvýšiť minimálne o 50 percent minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej aby bola vo výške 45 percent minimálky za hodinu. Okrem iného chcú, aby sa príplatok za nedeľu zvýšil na najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej na 90 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Čo navrhujú Nemky a Susko v kocke:

Navrhuje sa stanovenie výšky minimálnej mzdy v závislosti od náročnosti vykonávanej práce na základe koeficientu tak, že jednotlivé úrovne výšky minimálnej mzdy určuje súčin minimálnej mzdy podľa osobitného zákona a koeficientu v tabuľke.

Navrhuje sa stanovenie výšky mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, sa navrhuje možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu.

Navrhuje sa stanovenie výšky mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, sa navrhuje možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu.

Navrhuje sa stanovenie výšky mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu najmenej v sume najmenej 40 % minimálnej mzdy za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, sa navrhuje možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu.

Za sťažený výkon práce sa navrhuje mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20 % minimálnej mzdy za hodinu.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa navrhuje mzdová kompenzácia vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu.

Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa navrhuje zvýšenie hodinovej odmeny za prácu vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

Ministerstvo práce pre denník Pravda zareagovalo, že v parlamente to prvým čítaním prešlo, lebo sa sa opozícia aj koalícia dohodli, že dospejú k dohode. „Spomínaný opozičný poslanecký návrh prešiel s aj podporou vládnej koalície preto, lebo ma jeho predkladatelia uistili, že pred hlasovaním v 2. čítaní budú akceptovať prípadný spoločný kompromisný návrh, ktorý pripravíme v spolupráci na úrovni vláda, parlament a sociálni partneri. Z tohto dôvodu som inicioval stretnutie so všetkými zástupcami sociálnych partnerov, aby som si vypočul ich stanoviská,“ tvrdí minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

Rezort tvrdí, že zamestnávatelia na stretnutí apelovali na to, aby bola dodržaná dohoda s Konfederáciou odborových zväzov o tom, že sa príplatky v najbližšom roku nebudú zvyšovať. O tomto ich stanovisku bude minister práce informovať predkladateľov návrhu tohto zákona a rovnako aj ďalších poslancov parlamentu. „Bude záležať od prekladateľov, ako sa rozhodnú,“ uzavrel šéf rezortu práce.

Denník Pravda oslovil aj najväčšie koaličné strany Sme rodina a OĽaNO, ako budú hlasovať a či sa v návrhu poslancov Smeru udejú aj nejaké zmeny. Odpoveď po zaslaní doplníme.

Zamestnávatelia sa hnevajú

S plánmi zvýšiť príplatky a výpočet minimálky však nesúhlasia podnikatelia a firmy. Prežili si ťažké pandemické časy, vojnu, infláciu a nemajú peniaze navyše. K zvýšeným minimálnym mzdám, by takto im výrazne znova vzrástli náklady, a to by pre mnoho podnikov mohlo byť likvidačné.

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) otvorene kritizujú návrh novely Zákonníka práce z dielne Ficovej strany. Upozorňujú na to, že poslanecký návrh priamo ohrozuje zamestnanosť na Slovensku. Ak by návrh prešiel v praxi by to mohlo ovplyvniť tisíce pracovných miest.

Zamestnávatelia verejne odkazujú poslancom, že predkladať takýto návrh v krízových časoch, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia a diskusie, je vrcholne nezodpovedný hazard s celou ekonomikou a ľudskými životmi, informuje tajomník RÚZ Martin Hošták. Ďalej poznamenal, že na nedostatky novely Zákonníka práce už upozorňovali pred niekoľkými týždňami.

V tejto súvislosti žiadali tiež o stiahnutie návrhu z rokovania v Národnej rade. No ani napriek tomu sa k spoločnému stretnutiu, stiahnutiu alebo dopracovaniu podľa zamestnávateľov nedostali. Naopak, novela potichu prešla do druhého čítania.

Opätovné rozmrazenie mzdových príplatkov za prácu počas noci, víkendov či sviatkov môže, ako upozorňuje RÚZ, mať na svedomí likvidáciu pracovných miest a skokový nárast nezamestnanosti. Ďalšie zvyšovanie nákladov v čase energetickej a inflačnej krízy, ktorú Slovensko ešte ani zďaleka neprekonalo, totiž by mohlo spôsobiť, že podniky nebudú schopné udržať svojich zamestnancov. „Hromadné prepúšťanie by sa tak mohlo dotknúť tisícov ľudí vo všetkých regiónoch, a to vrátane najohrozenejších nízkopríjmových pracovníkov,“ uviedli zamestnávatelia.

Ministerstvo financií návrhu vyčíta, že návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Preto by radi videli detailnejšie vyčíslenie vplyvov aj na ďalšie roky.

Potravinári: Potraviny znova zdražejú

K zamestnávateľom sa pridávajú aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), Potravinárska komora Slovenska (PKS), Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) a Zväz obchodu SR (ZO SR). Taktiež tvrdia, že opätovné naviazanie na výšku príplatkov k minimálnej mzde, môže priniesť negatívne dopady na zdražovanie potravín, uviedli v spoločnom otvorenom liste.

Poslancov vyzývajú, aby návrh odmietli. „V prvom rade si dovoľujeme upozorniť, že predmetný návrh zákona, ktorý prešiel prvým čítaním, môže spôsobiť fatálne a v mnohých prípadoch aj nezvratné škody, predovšetkým v poľnohospodárskej a potravinárskej prvovýrobe, spracovateľskom odvetví, ako aj v oblasti predaja potravinárskych výrobkov,“ varujú združenia potravinárov a obchodníkov.

Ak bude návrh novely Zákonníka práce schválený v súčasnej podobe, povedie to podľa nich k ďalšiemu zvýšeniu cien najmä základných potravín. „Tým, že bude musieť dôjsť k zvýšeniu výšky príplatkov ku mzde v prvovýrobe, spracovaní aj predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, je dôvodné predpokladať rast cien osobitne pekárskych výrobkov, zeleniny, mäsa, mlieka, vajec, ale aj ďalších výrobkov,“ upozorňujú.

 Ako ďalší negatívy dôsledok návrhu uvádzajú klesajúcu konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych producentov. „Pekári, mliekari, spracovatelia a chovatelia mäsa, ale aj ďalší potravinári sa ešte nestihli vyrovnať s energetickou krízou a hrozí, že po zmene Zákonníka práce sa už s krízou ani nevyrovnajú a budú musieť mnohí z nich ukončiť produkciu. To negatívne dopadne aj na zamestnanosť a namiesto príplatkov za prácu tak mnohí zamestnanci o prácu môžu prísť,“ avizujú združenia.

Negatívne dôsledky schválenia novely možno očakávať nielen producentov, ale aj u predajcov potravín. V tejto súvislosti pripomínajú krach siete 200 predajní spoločnosti Kačka v roku 2019, kedy sa výrazne zvýšili práve príplatky ku mzde. „Vtedy prišli o prácu stovky zamestnancov a slovenskí dodávatelia prišli o milióny eur nevyplatených za potravinárske produkty, ktoré vyrobili. Podobná situácia sa môže opakovať, či už pôjde o poľnohospodársky alebo potravinársky podnik,“ varujú.

Nespokojní sú aj poskytovatelia sociálnych služieb. Anna Ghannamová, predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb tvrdí, že kvôli zvýšeným príplatkom „to zabalia“. „Ak nám na to dáte verejné zdroje, ok. Ale ak urobíte to, čo Fico a Pellegrini, že nám nedal nič a my sme sa do dnes mnohí nedostali z deficitov, tak to fakt zabalíme. Stačilo už,“ napísala na sociálnej sieti Ghannamová. Kritizovala aj to, že doteraz vláda nepredstavila žiadnu pomoc s cenami energií aj pre sociálne služby./agentury/

X X X

Rezník čelí v ČR kritike. Podľa novinárov nechápe rolu verejnoprávnych médií a ich nezávislosť

Podľa Nadačného fondu nezávislej žurnalistiky (NFNZ) jeho nástup do Českého rozhlasu spochybňuje dôveryhodnosť tohto verejnoprávneho média.

 Jaroslav Rezník pracuje od 1. septembra 2022 pre Český rozhlas. „Je zamestnaný na sekretariáte generálneho riaditeľa na pozícii odborného pracovníka, kde chce Český rozhlas využiť jeho rozsiahle manažérske skúsenosti z mediálneho prostredia,“ uviedol po jeho nástupe pre Mediaklik hovorca Českého rozhlasu Jiří Hošna. Jeho priamym nadriadeným je generálny riaditeľ ČRo René Zavoral.

Nadačný fond nezávislej žurnalistiky (NFNZ) však považuje nástup Jaroslava Rezníka do Českého rozhlasu za krok, ktorý vo svojom dôsledku spochybňuje dôveryhodnosť tohto verejnoprávneho média. „Jaroslav Rezník bol v uplynulých rokoch na čele slovenských verejnoprávnych médií. Za jeho pôsobenie mal napríklad Slovenský rozhlas silné väzby na vtedajšiu politickú stranu HZDS. V Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR) podpísal Jaroslav Rezník zmluvu o spolupráci s prokremeľskou agentúrou Sputnik alebo obsadil v slovenskej verejnoprávnej televízii kľúčové posty v spravodajstve ľuďmi z tlačových oddelení ministerstiev, čo nakoniec vyústilo v hromadný odchod novinárov,“ uviedol NFNZ na svojom webe.

Výhradám slovenských novinárov čelil Rezník po necelom roku na čele RTVS. V otvorenom liste kritizovali pomery v RTVS vrátane odchodov redaktorov. Vedenie média zároveň obvinili z „normalizácie“. Rezník kritiku odmietal.

V Českom rozhlase má Jaroslav Rezník okrem iného na starosti prípravu podkladov, dát a analýz. Podľa hovorcu Českého rozhlasu bude tiež hľadať ďalšie príležitosti pre rozvoj v oblasti obsahov a formátov a analyzovať príležitosti a riziká ČRo ako média verejnej služby vo vzťahu k mediálnemu trhu v Českej republike, na Slovensku, skupiny krajín V4 alebo v rámci Európskej vysielacej únie (EBU).

NFNZ však Jaroslava Rezníka kritizuje, že vo svojich minulých funkciách jasne ukázal, že nechápe rolu verejnoprávnych médií v demokratickej spoločnosti a ich nezávislosť. „Jeho angažmán v Českom rozhlase, ktorého spravodajstvo je podľa Reuters Institute v súčasnej dobe považované v Českej republike za najdôveryhodnejšie, nie je pre zamestnancov, predovšetkým novinárov ani poslucháčov práve najlepšia správa ,“ uviedol výkonný riaditeľ NFNZ Petr Orálek./agentury/

X X X

Stano Dančiak šíril radosť a odháňal depresie

 Je iróniou osudu, že život jedného z najveselších slovenských hercov, ktorý rád zabával divákov i známych, mal taký tragický koniec. Pre chorobu sa musel vzdať divadla, oslepol, prestal chodiť a napokon aj rozprávať. Ako však po jeho smrti povedal jeden z kolegov, neodišiel do zabudnutia, ale zostal nezabudnuteľný. Legendárny Stano Dančiak by sa dnes dožil 80 rokov.

 Do pamäti divákov a poslucháčov sa zapísal ako všestranný umelec. Účinkoval takmer v 200 filmoch a televíznych inscenáciách, vo viacerých seriáloch, stvárnil desiatky divadelných úloh, no známy bol aj ako humorista a rozprávač vtipných historiek, ktoré si rád vymýšľal.

Spomenúť treba tiež jeho prácu v dabingu, kde svoj príjemný hlas prepožičal napríklad obľúbenému Derrickovi či Alfovi.

Sám seba označoval za klauna – tragikomika. „Myslím, že to je moja najvlastnejšia herecká poloha. Klaun rozosmieva, ale divák cíti, že ten človek má v duši smútok,“ vysvetlil Jánovi Štrasserovi v knihe rozhovorov Stano „Alf“ Dančiak (2011).

 Od zubov k herectvu

Na svet prišiel 26. októbra 1942 v Bratislave. Jeho otec pracoval ako policajný vyšetrovateľ, mama sa starala o domácnosť. Umelecké sklony prejavoval už odmalička. Od siedmich rokov chodil do detskej dramatickej rozhlasovej družiny, kde sa spoznal s budúcimi kolegami – Martinom Hubom a Pavlom Mikulíkom, ktorý sa stal jeho najlepším priateľom.

Bol aj nadaným športovcom. Hrával futbal za bratislavský Slovan, no skúšal to i v hokejovej bránke, kde ho trénoval slávny Vlado Dzurilla. Venoval sa tiež basketbalu, volejbalu, plávaniu či atletike. Na dorasteneckých majstrovstvách Slovenska v behu na tisíc metrov skončil druhý.

 Rodičia si želali, aby študoval „niečo seriózne“, a tak sa rozhodol pre odbor zubný laborant na strednej zdravotníckej škole. V tom čase ešte plánoval, že sa prihlási na medicínu. Tak ďaleko sa však nedostal.

Ako stredoškolák debutoval vo filmovej dráme Na pochode sa vždy nespieva (1960), kde hrala i jeho rovesníčka Emília Vášáryová. Tá ho prehovorila, aby to skúsil na Vysokej škole múzických umení (VŠMU).

Poslúchol a urobil dobre. Už počas štúdia sa prejavil jeho výnimočný talent, ohromoval najmä vymyslenými príhodami. Keď napríklad meškal na hodinu Mikuláša Hubu, vyhovoril sa, že trolejbusu, ktorým sa viezol, vypadlo dno, takže v ňom musel kráčať.

Umenie fabulovať rozvíjal aj v neskorších rokoch a bol v ňom skutočný majster. Nik nevedel, čo z jeho rozprávania je pravda a čo výmysel. „Aj tú najväčšiu absurdnosť musíš ľuďom podať s vážnou tvárou. Vtedy vzniká tá správna sranda,“ prezradil tajomstvo svojho úspechu.

Rodený zabávač

Už počas štúdia na VŠMU sa Dančiak objavil v niekoľkých filmoch (napríklad Námestie sv. Alžbety, Kým sa skončí táto noc), a keď ho v roku 1965 ukončil, nastúpil do Slovenského národného divadla.

Tam však pôsobil iba rok, lebo ho čakala dvojročná vojenčina. Po jej skončení sa síce vrátil do SND, ale pomery, ktoré v ňom vládli po okupácii v auguste 1968, mu nevyhovovali. Odišiel a podieľal sa na založení Divadla Na korze, kde hral až do jeho zrušenia na jar 1971.

Potom ho pridelili na Novú scénu, ktorej členom zostal do roku 1989. Záver umeleckej kariéry strávil v Činohre SND.

Z množstva filmov, v ktorých sa objavil, možno uviesť snímky Skrytý prameň (1973), Prípad krásnej nerestnice (1973), Sebechlebskí hudci (1975), Noční jazdci (1981), Sojky v hlave (1983), Výlet do Paríža (1985), Veľká rošáda (1988), Chodník cez Dunaj (1989), Dávajte si pozor (1990), Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) či Rivers of Babylon (1998).

Zahral si tiež v televíznych seriáloch ako Zaprášené histórie Ema Bohúňa (1970, 1971), Lekár umierajúceho času (1983), Alžbetin dvor (1986), Silvánovci (1996) alebo Ordinácia v ružovej záhrade (2007). S Mirom Nogom nakrútil oceňovanú sériu grotesiek Bud Bindi (1996) a s Mariánom Zednikovičom zase vystupovali v humorných scénkach ako Lord Norton a sluha James.

 Dokázal výborne improvizovať a komediálny talent uplatňoval i ako rozprávač, ktorý síce ťal do živého, ale robil to láskavo.

„Bol to skvelý herec a báječný komik. Ako veľmi chýbajú tie salvy burácajúceho smiechu z bufetu či v pauzách, historky so skvelou pointou,“ zaspomínala si naňho herečka Božidara Turzonovová.

Tmavá samota

V poslednom období života nemal Stano Dančiak veľa dôvodov na radosť. Trpel silnou cukrovkou, následkom ktorej od roku 2004 strácal zrak. Hoci podstúpil osem operácií, oslepol a od roku 2012 zostal pripútaný na invalidný vozík.

V groteske zo série Bud Bindi.

Po mozgovej cievnej príhode sa pridružili problémy s rečou a nakoniec takmer prestal rozprávať. Aj keď bol odkázaný na opateru manželky, bývalej letušky, a troch detí, nesťažoval sa. Svoj životný údel prijímal s pokorou.

„Depresie odháňam. Možno som mal jednu. Išla po mne, ale ja som ju neprijal. Keď cítim smútok, hneď začnem niečo robiť, o niečo sa zaujímam a depresia je preč. Nie som ten typ, čo otvorí depresii dvere,“ zdôveril sa Pravde ešte v roku 2007.

 Kým vládal hovoriť, v SND mu zverili úlohu v dráme Aj kone sa strieľajú. Na javisku sa pohyboval na vozíku a slepý, no bol vďačný aj za tú príležitosť. Neskôr si už naňho kolegovia málokedy spomenuli. Doma ho už takmer nikto nenavštevoval, čo ho veľmi škrelo. Hovorieval, že už nemá kamáratov, pretože Mikulík zomrel a s Mariánom Labudom sa rozkmotrili.

Skúšaný ťažkým ochorením, ponorený do tmy a pochmúrnych myšlienok ochorel na zápal pľúc a 4. augusta 2018 vo veku 75 rokov skonal.

„Ja som Stano Dančiak – obyčajný človek,“ predstavoval sa skromne neznámym ľuďom. Aj to ho robilo veľkým umelcom./agentury/

X X X

Prominentná novinárka Xenija Sobčaková utiekla z Ruska

Prominentka Xenija Sobčaková utiekla z Ruska, keďže je podozrivá v prípade vydierania.

Prominentná novinárka Xenija Sobčaková utiekla z Ruska po tom, čo sa stala podozrivou v prípade vydierania. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na stredajšie správy ruských médií.

Cez Bielorusko do Litvy

Podľa ruskej agentúry TASS opustila Sobčaková Rusko počas noci. Podľa nemenovaného zdroja utiekla cez Bielorusko do Litvy. Pred cestou sa však snažila zmiasť úrady, keď si kúpila letenky do Turecka a Dubaja, píše AP.

Viaceré ruské médiá s odvolaním sa na svoje zdroje uvádzajú, že Sobčaková je zapletená do prípadu vydierania. Za tento zločin v Rusku hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov. Médiá už skôr informovali, že vo vile tejto ruskej prominentky polícia vykonala raziu.

Sobčaková (40) je údajne krstnou dcérou ruského prezidenta Vladimira Putina. Jej zosnulý otec Anatolij Sobčak, bol ako starosta Petrohradu kedysi Putinovým šéfom a blízkym spolupracovníkom.

Sobčaková sa roky angažuje v ruskej opozičnej politike, no Putinovi kritici k nej zaujali rozporuplný postoj. V roku 2018 kandidovala proti Putinovi v prezidentských voľbách, no mnohí opoziční politici ju obviňovali, že jej kandidatúra slúži cieľom Kremľa./agentury/