Určite nie som posledná. Posty šéfov výborov, ktoré patria strane SaS, stále visia vo vzduchu. Po odchode liberálov z koalície to bola aktuálna téma, ktorá sa opäť dostáva na pretras. Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková bude čeliť odvolávaniu a myslí si, že nebude jediná.
Návrh bývalého poslanca OĽaNO Martina Čepčeka považuje za politický trest. Po odchode SaS však nastali viaceré zmeny aj v rezortoch. Najväčšie rošády sú v rezorte hospodárstva, ktorý predtým patril pod Richarda Sulíka. Okrem štátnych tajomníkov došlo k zmenám aj vo vedení kľúčových podnikov.
Návrh na odvolanie Bittó Cigánikovej predložil Čepček do parlamentu ešte 30. septembra, pár dní po incidente s poslankyňou Sme rodina Romanou Tabák. „Keďže parlament je šialený a prepadávajú desiatky bodov, možno na to príde už zajtra,“ napísala ešte vo štvrtok minulý týždeň.
„Obhajujem právo žien podstúpiť interrupcie, a to sa pánu Čepčekovi nepáči, lebo ženy majú povinne vynosiť všetky deti, porodiť ich a aj ich vychovať,“ uviedla šéfka zdravotníckeho výboru s tým, že dôvodom je aj obhajoba práv LGBTI+ ľudí.
„Je zaujímavé, že poslanec Čepček takto pomáha koalícii, aj keď nie je koaličným poslancom,“ povedala Bittó Cigániková pre Pravdu s tým, že práve to, že navrhovateľom je poslanec Čepček, je dôkazom, že nejde o odbornú prácu. „Lebo o tej poslanec Čepček nemá ani páru. Ide o čisto politický trest z ideologických dôvodov. Viac by som ocenila, keby to navrhol niekto, kto aspoň trochu vie, čo robí,“ skonštatovala.
Jeho počin podľa nej ocení osobne Igor Matovič, ktorého často kritizovala. „A tiež poslanci okolo pani Záborskej, ktorá by po mojom odvolaní výbor ako podpredsedníčka riadila,“ zhodnotila poslankyňa SaS. Záborská patrí ku konzervatívnemu krídlu v OĽaNO, spolu s Čepčekom boli autormi niekoľkých kontroverzných noviel k zákonu o interrupciách. Zatiaľ neprešiel ani jeden.
Podľa Čepčeka je zotrvanie Bittó Cigánikovej vo funkcii šéfky zdravotníckeho výboru neakceptovateľné a pozíciu je potrebné obsadiť rešpektovaným odborníkom. „Ja komunikujem s tímom 40 zdravotníckych stejkholderov z praxe, s ktorými podrobne prechádzam každý jeden návrh,“ napísala Bittó Cigániková.
Incident s Romanou Tabák podľa politológa Radoslava Štefančíka určite nie je dôvodom, pre ktorý sa Čepček rozhodol navrhnúť jej odvolanie. „Neviem si predstaviť, že by to urobil po dohode s predsedom OĽaNO Igorom Matovičom. Podľa mňa skôr využil príležitosť, aby tým zakryl svoje skutočné pohnútky,“ skonštatoval pre Pravdu.
Bude SaS šéfovať výborom aj naďalej?
Snaha o odvolanie Bittó Cigánikovej z postu šéfky zdravotníckeho výboru by však nemusela byť poslednou. Po odchode liberálov z koalície sa totiž objavili debaty, či by strane SaS malo ostať všetkých päť postov, ktoré v súčasnosti majú. Minister financií ešte v polovici septembra pre TV Markíza uviedol, že s tým nesúhlasí a SaS po vystúpení z koalície prislúchajú dva posty.
Šéf liberálov Richard Sulík ešte začiatkom septembra hovoril o tom, že trojkoalícia by nemala hlasy od poslancov SaS očakávať automaticky. Do veľkej miery pritom malo rozhodovať aj to, či budú podporovať poslanecké návrhy SaS. Rovnako požadoval, aby im posty šéfov výborov ostali, čo mala vtedy koalícia riešiť. Predseda výboru pre financie a rozpočet Marian Viskupič vtedy uviedol, že sa odísť nechystajú, no rozhodnutie koalície budú akceptovať.
Otázkou teraz je, či sa budú odvolávať aj šéfovia výborov za SaS. „Momentálne je v programe len moje odvolávanie. Nemyslím si ale, že je posledné,“ dodala. Aktuálne to však podľa podpredsedu parlamentu a šéfa poslaneckého klubu Sme rodina Petra Pčolinského pre koalíciu nie je téma.
„Po odchode SaS tá debata bola, ale odvtedy sme sa k nej nevrátili. Nejako sme to neriešili, máme iné problémy – ako energie a rozpočet. Kto bude sedieť na akej stoličke, to momentálne nenásobí, nedelí,“ reagoval pre Pravdu Pčolinský. Aký postoj bude mať hnutie pri odvolávaní Bittó Cigánikovej, o tom sa v klube ešte nerozprávali.
„Ak sa SaS definovala ako jasná opozícia voči vládnej koalícii, tak je prirodzené uvažovať o odvolávaní niektorých poslancov z postov šéfov parlamentných výborov,“ myslí si Štefančík. „Aj keď vláda si musí uvedomiť, že je v menšinovom postavení a niektoré posty môže pokojne ponechať opozícii bez ohľadu na to, či ide o tvrdú alebo jemnú opozičnú aktivitu,“ zhodnotil.
Najväčšie zmeny nastali v rezorte hospodárstva
Po odchode SaS z koalície prišla vláda o štyroch ministrov a tiež o štátnych tajomníkov. Väčšina z nich svoj odchod dopredu avizovala. Zrejme najväčšie rošády nastali v rezorte hospodárstva, ktoré aktuálne vedie Karel Hirman.
Nezmenili sa len štátni tajomníci, ale aj vedenie kľúčových organizácií. Karla Galeka a Jána Oravca nahradili na postoch štátnych tajomníkov Peter Gerhart a Peter Švec. Nie je to však posledná zmena. Šéf Slovenského plynárenského podniku (SPP) Richard Prokypčák avizoval svoj odchod už skôr. Vo vedení SPP ho nahradil Miroslav Kulla (šéf predstavenstva Východoslovenskej energetiky). Nového predsedu predstavenstva má aj spoločnosť Transpetrol. Stal sa ním Martin Ružinský. Hirman vymenil aj podpredsedu a ďalších členov predstavenstva.
Minister hospodárstva však odmieta, že by v prípade Transpetrolu išlo o čistky. „Potreboval som, aby boli vo vedení ľudia, ktorí firme rozumejú a majú reálne skúsenosti s prepravou ropy. Doba je zlá, zhoršuje sa a vedenie musí profesionálne fungovať,“ okomentoval svoje rozhodnutie v rozhovore pre Pravdu.
Do tretice nového generálneho riaditeľa získala aj Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Rezort poveril vedením Stanislava Jurikoviča, ktorý nahradí Petra Blaškovitša. Politológ Štefančík má však iný názor. „Nehovoril by som kvalifikovaných ľudí, jednoducho svojich ľudí. Aj tí predtým boli určite kvalifikovaní, ale Hirman sa rozhodol vybrať si tím najbližších spolupracovníkov, čo je úplne prirodzená výmena, ktorá sa deje po každej výmene ministra,“ dodal.
Rezort spravodlivosti mal spočiatku dvoch štátnych tajomníkov. V júli minulého roka však odišli obaja. Michal Novotný sa stal sudcom Najvyššieho správneho súdu a Michala Luciaka odvolala vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, aby po rozkole v strane Za ľudí posilnila svoju podporu v parlamente.
Takmer deväť mesiacov nemal rezort spravodlivosti žiadneho štátneho tajomníka. V apríli tohto roka prišiel Ondrej Dostál. Po odchode SaS budú na rezorte pôsobiť dvaja – Peter Sepeši a Edita Pfundtner.
Rezort školstva má miesto troch jedného štátneho tajomníka a je ním Slavomír Partila, o ktorom sa hovorilo ako o potenciálnom ministrovi školstva. Na ministerstve spravodlivosti nahradil Martina Klusa Andrej Stančík, Ingrid Brocková na svojom poste ostala.
Poslanci SaS šéfujú piatim výborom NR SR
Jana Bittó Cigániková (zdravotnícky výbor), Vladimíra Marcinková (výbor pre európske záležitosti), Marian Viskupič (výbor pre financie a rozpočet), Vladimír Ledecký (výbor pre sociálne veci), Juraj Krúpa (výbor pre obranu a bezpečnosť)
Zmeny v rezorte hospodárstva
štátni tajomníci (Karla Galeka a Ján Oravca nahradili Peter Gerhart a Peter Švec), Slovenský plynárenský priemysel (Richard Prokypčák – Miroslav Kulla), Transpetrol (Ján Horkovič – Martin Ružinský), Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) (Stanislav Jurikovič – Peter Blaškovitš)/agentury/
X X X
Matej Drlička: Manažment SND bol terčom šikany parlamentného výboru
Odvolaniu predchádzala politická šikana. Na utorkovej tlačovej konferencii to v súvislosti so svojím odvolaním uviedol končiaci generálny riaditeľ Slovenského národného divadla (SND) Matej Drlička.
Na stretnutí s médiami, na ktorom sa ospravedlnil za svoje výroky o politikoch, mu zároveň deklarovali podporu zamestnanci i jeho spolupracovníci v manažmente, ktorí v prípade Drličkovho odchodu plánujú takisto rezignovať.
Ospravedlnil sa
„Ospravedlňujem sa za to, čo som povedal, súhlasím s tým, že verejný činiteľ takéto výroky vyslovovať nemá,” uviedol Drlička, ktorý zároveň zdôraznil, že cieľom nebolo štvať ľudí proti politikom.
„Žiadnemu politikovi neprajem nič zlé, preto aj spájať moje výroky s tragédiou na Zámockej nie sú na mieste,” upozornil. Výroky o „politikoch, ktorí nanešťastie ešte dýchajú”, mali podľa jeho slov opísať situáciu súvisiacu s redukciou operného súboru SND v rámci diskusného bloku činovníkov európskych umeleckých scén na tému Kultúra politika. „Bol som v tom, že ide o uzavretú diskusiu, nevedel som že je z toho robený online prenos. To, samozrejme, neospravedlňuje moje slová, no vysvetľuje to kontext, v ktorom som to povedal,” vyhlásil Drlička, ktorý za svojim slovami vidí aj tlak a doslova šikanu politikov.
Ponúkol možnosti
„Rozpútala sa v súvislosti s témou prepúšťania sólistov operného súboru a situácii, ktorá nastala pri vysvetľovaní tejto témy na rokovaní Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá,” povedal Drlička. Postup a správanie sa členov parlamentného výboru boli podľa neho neúctivé a vzdialené konštruktívnej odbornej diskusii. Rokovanie podľa Drličku spustilo politickú šikanu. „Prejavovala sa rôznymi formami, od vyjadrení členov výboru, ktorí chceli okamžite moju hlavu, predvolaní a až po kontroly, ktoré nám sem neustále posielali a chceli niečo nájsť,” zdôraznil.
V prípade svojho konca deklaroval, že ministerke kultúry SR Natálii Milanovej (OĽANO) ponúkol v rámci sankcie za svoje výroky niekoľko možností vrátane možnosti dokončiť mandát do konca sezóny. „Nebolo to prijaté, v pondelok (24. 10.) som sa dozvedel, že som odvolaný k 1. novembru. Verím, že so zložitou situáciou si môj nasledovník poradí,” povedal Drlička, zdôrazňujúc, že pri riešení problémov a rozbehnutých projektov nesmie dočasné provizórne manažovanie SND trvať dlho. Odchod spolu s ním oznámili aj členovia najužšieho manažmentu.
Nevhodné vyjadrenia
Za zamestnancov a členov umeleckých zložiek SND vyzval ministerku k späťvzatiu svojho rozhodnutia herec a Tomáš Maštalír. Zdôraznil, že Drličkovým odchodom sa ukončí obrodenie SND, a to z dôvodu „jedného nešťastného vyjadrenia, ktorými je verejný a politický priestor v posledných rokoch preplnený”.
Milanová odvolala Drličku k 1. novembru. Dôvodom boli jeho medializované vyjadrenia na adresu umelcov a politikov. Podľa ministerky sú za hranicou slušného správania a kultúrnosti a nezlučiteľné s verejne činnou osobou zodpovednou za svoje výroky. Drlička sa za svoje slová ešte v piatok (21. 10.) ospravedlnil, ministerke zároveň ponúkol rezignáciu, aktuality.sk
X X X
Príprava vrážd prokurátorov: Tomáš Szabó je vinný, súd mu ponechal trest 25 rokov
Tomáš Szabó je prvým odsúdeným za prípravu vrážd prokurátorov. Za mrežami je už štyri roky, za účasť na vražde Jána Kuciaka dostal trest 25 rokov. Súd napokon upustil od doživotného trestu.
To najdôležitejšie:
Tomáš Szabó si už odpykáva trest 25 rokov (za účasť na vražde Jána Kuciaka); obžalovaný sa priznal k príprave vrážd prokurátorov (Žilinku, Lipšica, Šufliarskeho); súd ho uznal za vinného aj v prípade prípravy vrážd prokurátorov; obžalovaný sa prvýkrát prihlásil aj k účasti na vražde Jána Kuciaka; súd upustil od uloženia súhrnného trestu – teda od doživotia, ponechal mu trest 25 rokov.
Vinný
Súd uznal Tomáša Szabóa za vinného v prípade prípravy vrážd prokurátorov. Sledoval možné obete, zháňal zbrane a pripravoval sa na likvidáciu, ku ktorej však nedošlo, skonštatovala predsedníčka senátu Ružena Sabová.
Senát napokon upustil od uloženia súhrnného trestu – teda od doživotia. Už platný 25-ročný trest považuje súd za dostatočný.
Sabová hovorí o „vysokej spoločenskej škodlivosti“ odsúdeného. V odôvodnení pripomenula, že trestnú činnosť páchal minimálne od roku 2016, kedy spolu s bratrancom Miroslavom Marčekom prepadli podnikateľa v Kolárove a zavraždili ho. Pokračovalo to prípravami likvidácie prokurátorov a vraždou novinára.
Szabóa od doživotia zachránil fakt, že podľa znalca je schopný napraviť sa, je duševne zdravý, nie je patologický agresor. Do obdobia spáchania trestného činu viedol riadny život, posledné roky vo väzbe a vo väzení sa správa dobre a disciplinovane. Súd uveril, že to s oľutovaním trestného činu myslel vážne.
Na druhej strane ale súd nenechal bez povšimnutia hodnotenie znalcov, že Szabó vyhľadáva takéto trestné aktivity za účelom dobrodružstva a získania peňazí.
Priznal sa aj k prípadu Kuciak
Bývalý policajt z južného Slovenska je za mrežami už štyri roky. Najprv skončil vo väzbe po tom, čo ho polícia zadržala a obvinila v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Hoci sa k tragédii vo Veľkej Mači až do dnešného dňa nepriznal, súd ho vlani uznal vinným a vymeral mu 25-ročný trest za mrežami. Szabó pomáhal zháňať zbraň, sledovať novinára a v osudný deň 21. februára 2018 priviezol aj odviezol vraha Miroslava Marčeka.
Tento rok sa však začal aj ďalší súdny proces – Szabó je stíhaný za to, že spolu s bratrancom Marčekom pripravovali aj vraždu prokurátorov. Plánovanými obeťami mali byť Maroš Žilinka, Peter Šufliarsky a Daniel Lipšic. Napokon k ani jednej vražde nedošlo.
Szabó sa na rozdiel od prvého prípadu k prípravám likvidácie prokurátorov priznal hneď v úvode hlavného pojednávania. Pred súdom opísal napríklad to, ako sledovali Šufliarskeho z obce, kde býva, až do Bratislavy, kde pracuje. Žilinku si zasa chceli vyhliadnuť v Piešťanoch, za vraždu Lipšica sa spomenula odmena 200-tisíc eur.
Prokurátor Matúš Harkabus navrhol opäť vypočuť Szabóa, aby sa vyjadril aj k vražde Jána Kuciaka. Doteraz účasť na likvidácii novinára popieral. Podľa jeho verzie chceli investigatívca vo februári 2018 iba zbiť. Výpoveď Szabóa k predchádzajúcemu prípadu je dôležitá a môže zohrať rolu pri rozhodovaní súdu o možnom doživotí.
„V prípade, v ktorom som právoplatne odsúdený, je mi nesmierne ľúto, čo sa stalo. Celé to ľutujem. Cítim sa byť vinný. Taktiež aj v tomto prípade (príprava vrážd prokurátorov, pozn. redakcie), ľutujem všetko,“ povedal Szabó. Prakticky sa priznal k účasti na vražde Jána Kuciaka. Szabó je vinný aj v prípade vraždy podnikateľa Petra Molnára, tento prípad prejednávali na súde spoločne s prípadom novinára.
Po krátkom vyhlásení už výsluch ďalej nepokračoval.
„Nesmierne ma mrzí, čo som spravil. Ublížil som mojej rodine. Ešte raz sa ospravedlňujem poškodeným, písal som im aj listy, že ma mrzí moje zamýšľané protiprávne konanie,“ povedal Szabó v záverečnej reči. Obáva sa o zdravie matky, sľubuje spoluprácu s políciou a prokuratúrou. Súd požiadal, aby mu neuložil doživotný trest.
25 namiesto doživotia
Súd už pred mesiacmi vyčlenil prípad obžalovaného Szabóa na samostatné konanie a je pravdepodobné, že už čoskoro vyhlási aj rozsudok. Keďže sa k tejto trestnej činnosti priznáva, dokazovanie už nie je potrebné. V takých prípadoch sa robí už len dokazovanie v súvislosti s určením výšky trestu.
Podľa znaleckého posudku existuje šanca na jeho nápravu.
Prokurátor Matúš Harkabus v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného za vinného. „Súd bude stáť pred otázkou, či za aktuálne prejednávané skutky vo veci tzv. príprav vrážd prokurátorov bude ukladať prísnejší súhrnný trest, ktorý môže byť z povahy veci už len doživotie, alebo upustí od súhrnného trestu. U všetkých prejednávaných skutkoch ide o skutky mimoriadne závažné, sledované celou spoločnosťou, ktorých dosah si zrejme obžalovaný neuvedomoval,“ hovorí prokurátor. Upozorňuje, že súd sa musí vysporiadať s tým, či sú splnené podmienky na doživotie, napríklad, či je alebo nie je obžalovaný schopný napraviť sa.
„Podľa znaleckého posudku sú u obvineného isté charakteristiky, ktoré dávajú možný prístup k jeho náprave do budúcnosti,“ skonštatoval Harkabus. Pripomína, že k priznaniu a oľutovaniu prichádza neskoro, ale nechce hodnotiť vnútorné pohnútky obžalovaného.
Prokurátor si ale nemyslí, že by to Szabó s ospravedlnením nemyslel vážne alebo by bol falošný. „Navrhujem upustiť od uloženia súhrnného trestu,“ povedal prokurátor. Znamená to, že súdu navrhuje nechať pôvodný 25-ročný trest a nie doživotie.
Kočner a spol. ďalej popierajú
Meno hlavného objednávateľa vrážd Szabó nepoznal, objednávku prijal od Zoltána Andruskóa. Aj ten je už za mrežami, odpykáva si 15-ročné väzenie za sprostredkovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Samostatne súd prejednáva aj obžalobu na Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú. Kauzu vraždy novinára a prípravu vrážd prokurátorov súd spojil do jedného spoločného prípadu a bude rozhodovať o vine či nevine za jednotlivé skutky.
Na lavici obžalovaných sedia aj ďalší dvaja muži – Dušan Kracina a Darko Dragić, ktorí sú stíhaní za prípravu vrážd prokurátorov. Všetci štyria spomínaní obvinenia odmietajú. Proces by mal pokračovať v utorok, teda po skončení pojednávania so Szabóom, aktuality.sk
X X X
Kadyrov kritizoval ruské vedenie, navrhol vymazať ukrajinské mestá z povrchu zeme
Okolo 40 mŕtvych a 60 ranených si vyžiadal útok na základňu proruských bojovníkov z jednotiek lídra autonómneho Čečenska Ramzana Kadyrova na juhu Ukrajiny.
Správu priniesla v utorok agentúra Unian s odvolaním sa na informačný kanál v aplikácii Telegram, ktorý sa špecializuje na sčítanie ruských strát. Ukrajinská raketa zasiahla podľa tohto zdroja čečenskú základňu v Chersonskej oblasti ešte počas pondelňajšej noci.
Kadyrov podľa ruských médií označil doterajšiu ruskú odpoveď na ukrajinské ostreľovanie Chersonskej oblasti za slabú a navrhol vymazať ukrajinské mestá z povrchu zeme.
Kadyrov vo svojom príspevku uviedol, že Rusko vedie „špeciálnu vojenskú operáciu“ na území Ukrajiny, ale na ruskom území „sa už vedie vojna“. Dodal, že je s tým veľmi nespokojný.
„Odpovedáme, ale podľa môjho slabo odpovedáme. Ak priletela strela na našu stranu, do nášho regiónu, potom musíme vymazať (ukrajinské) mestá z povrchu zeme…aby pochopili, že ich nesmie ani napadnúť, že by strieľali po nás,“ povedal Kadyrov, podľa ktorého Západ už vyčerpal možnosti, ako by mohol reagovať na nemilosrdnejší ruský postup.
Denník Kommersant v súvislosti s Kadyrovovým vyhlásením pripomenul ruský pokus o anexiu Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhu a východe Ukrajiny. Z tej poslednej ruské úrady teraz kvôli ukrajinskému ostreľovaniu evakuujú civilné obyvateľstvo.
Denník tiež pripomenul výroky riaditeľa ruského vysielania štátnej televízie RT Antona Krasovského, ktorý uviedol, že by kúril a upaľoval ukrajinské deti, hovoriace o ruskej okupácii svojej krajiny. RT následne pozastavila spoluprácu s moderátorom a šéf kriminálky nariadil preveriť Krasovského výroky. Ten sa medzitým za svoje slová ospravedlnil.
Server Meduza poznamenal, že Kadyrov je považovaný za jedného z vojnychtivých jastrabov v ruskom vedení, ktorý presadzuje ďalšie zvyšovanie napätia v konflikte. Po ostreľovaní Kyjeva a ďalších ukrajinských miest v reakcii na výbuch, ktorý poškodil Kerčský most vedúci z Ruska na okupovaný ukrajinský polostrov Krym, sa vyjadril, že je teraz „na celých sto percent spokojný“. Predtým kritizoval ministerstvo obrany za nedostatočne rozhodné konanie./agentury/
X X X
Zvrat v kauze Bayonetta: Bývalá dabérka priznala, že jej pôvodne ponúkli viac peňazí
PlatinumGames najskôr dalo na stôl 15-tisíc dolárov, čo ale Hellena Taylor odmietla. Až potom dostala ponuku na štyri tisícky.
Niekdajšia dabérka hlavnej protagonistky série Bayonetta, Hellena Taylor, pozmenila svoju verziu príbehu, ktorým minulý týždeň odštartovala vášnivú diskusiu na sociálnych sieťach a v herných médiách. Najnovšie sa priznala, že ju tvorcovia hry pôvodne oslovili s vyššou sumou a ponuka na 4-tisíc dolárov (zhruba 4 060 eur) prišla až neskôr.
Štúdio PlatinumGames jej údajne najskôr ponúklo 10-tisíc dolárov (približne 10 151 eur) za nahovorenie Bayonetty v treťom diele. Následne dostala prísľub na ďalších 5-tisíc dolárov (okolo 5 076 eur) na vrch pôvodnej čiastky. Jej celkový honorár by tak predstavoval 15-tisíc dolárov (približne 15 227 eur), no prácu napriek tomu odmietla.
Po takmer roku dostala na stôl ďalšiu ponuku, tentokrát už na avizované štyri tisícky. Stojí však za zmienku, že v súvislosti s týmto honorárom nespomína dabing Bayonetty v celej hre, ale nahovorenie „nejakých replík“. Nižšia suma tak pravdepodobne reflektuje skutočnosť, že sa mala objaviť len v akejsi cameo úlohe a nemala sa vrátiť ako hlavná hrdinka.
O podobných sumách sa už šepkalo
Toto priznanie do istej miery potvrdzuje zistenia agentúry Bloomberg, ktorá informovala, že PlatinumGames ponúklo Hellene Taylor 3-tisíc až 4-tisíc dolárov (cca 3 045 až 4 060 eur) za jeden nahrávací deň. A keďže ich bolo naplánovaných päť, dabing Bayonetty by herečke vyniesol dokopy 15-tisíc až 20-tisíc dolárov (cca 15 227 až 20 303 eur).
Zverejnenie týchto informácií zmenilo názor hernej komunity, ktorá dovtedy vyjadrovala herečke podporu. Začala sa kopiť kritika na jej osobu, čo donútilo Hellenu Taylor reagovať: „Dostalo sa mi do pozornosti, že ma niektorí ľudia nazývajú klamárkou a zlatokopkou. Cítim potrebu brániť seba aj moju reputáciu v [tomto] priemysle.“
Razantne preto odmietla, že by žiadala honorár 250-tisíc dolárov (zhruba 253 781 eur), ako sa vraj špekuluje. „Žiadala som len o férové životné minimum v súlade s hodnotou, ktorú do hry prinášam,“ uviedla Taylor. Správa Bloombergu naozaj uvádza, že herečka vraj požadovala šesťcifernú sumu, konkrétna čiastka ale nie je špecifikovaná.
Napriek svojim najnovším tvrdeniam ale bývalá dabérka Bayonetty prehlasuje, že sadzba za jeden nahrávací deň, ako uvádza Bloomberg, je úplný výmysel. Zároveň ozrejmila, že za prvý diel dostala „šokujúco nízky“ honorár 3-tisíc dolárov (3 045 eur) a dvojka jej mala vyniesť o čosi viac. Napriek tomu ale vraj chcela spraviť tretiu časť, pretože si sériu obľúbila.
X X X
Cena plynu v EÚ pokračuje v poklese
Európske ceny plynu sa znižujú od konca minulého týždňa. Veľkoobchodné ceny zemného plynu v Európe pokračujú v znižovaní.
Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v budúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame v utorok predpoludním klesol približne o 4 % na 94,59 eura za megawatthodinu (MWh). TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Európske ceny plynu sa znižujú od konca minulého týždňa, pričom cena referenčného kontraktu na burze TTF sa v pondelok (24. 10.) prvýkrát od júna dostala pod 100 eur za MWh. Od začiatku októbra jeho cena padla takmer o 50 %.
Medzi dôvody patrí relatívne teplé počasie rovnako ako dostatok dodávok a vysoká naplnenosť zásobníkov, čo znižuje obavy z nedostatku počas tejto zimy.
Napríklad nemecké zásobníky boli na konci minulého týždňa podľa údajov európskeho združenia Gas Infrastructure Europe (GIE) naplnené na 97,2 %. Na porovnanie, v uplynulých rokoch predstavovala priemerná naplnenosť v rovnakom období roka 89 %. GIE odhaduje, že zásobníky v celej EÚ boli na konci minulého týždňa naplnené na 93,4 %.
Koncom augusta sa po zastavení dodávok z Ruska dostala cena referenčného kontraktu na rekordné maximum 342 eur za MWh.
Aj napriek aktuálnemu zníženiu cien sa naďalej pohybujú na relatívne vysokej úrovni. Na porovnanie, v roku 2020 sa ceny termínovaných kontraktov na TTF pohybovali pod 20 eur za MWh, aktuality.sk
X X X
Martin Behula: Kto si musí dať pozor na ústa, keď hovorí o Pellegriniho Hlase
Zloženie koalícií nezáleží vždy od vôle voličov. Niekedy jej dokonca priamo odporuje.
Parlamentné i mimoparlamentné strany síce momentálne zaujímajú najmä víkendové samosprávne voľby, no verejnosť im cez víkend poslala pár rád aj do tých parlamentných. Podľa prieskumu Focusu by Sloboda a solidarita prišla o polovicu voličov, keby chcela vládnuť s Hlasom a Hlas by stratil ešte viac priaznivcov, keby sa rozhodol do koalície vziať Republiku.
Neprirodzení partneri
Odkedy Richard Sulík povedal, že SaS pôjde len do koalície, ktorá napíše partnerské spolužitie do programového vyhlásenia vlády, niektorí konzervatívci už vidia na obzore povolebné partnerstvo SaS, Hlasu a Progresívneho Slovenska. Iste, skladanie koalícií nezáleží vždy od vôle voličov. Niekedy jej dokonca priamo odporuje.
Po voľbách v roku 2016 bolo za koalíciu so Smerom a SNS len 39 percent voličov Mosta a 36 percent tých, ktorí volili Sieť. Naopak, široká koalícia so SaS, OĽaNO a SNS s podporou Sme rodina mala v oboch stranách nadpolovičnú podporu. Nebolo to nič platné. No táto koalícia vznikla ako „cnosť“ z núdze povolebnej reality. Ak vznikne partnerstvo Hlasu, SaS a PS, bude to mať podobný dôvod.
Hlas podporil návrh SaS o životných partnerstvách. Netvárme sa však, že o zložení koalície rozhodnú liberálne témy. Richard Sulík bol vždy ekonomický liberál, ktorý bol schopný položiť vládu kvôli „socialistickému“ eurovalu, no kvôli partnerskému spolužitiu to urobí len sotva. Je jasné, ktorého liberalizmu sa vzdá ľahšie. Naopak, Hlas sa profiluje ako klasická sociálna demokracia a na akúkoľvek zmienku o tom, že je liberálna je alergickejšia ako Matovič na Sulíka.
Peter Pellegrini len nedávno obvinil Roberta Fica, že takýmito rečami zneisťuje voličov Hlasu a chce jeho stranu poškodiť. A snáď sme zabudli na to, ako predsedníčka poslaneckého klubu SaS povedala, že dôchodcovia by nemali byť uprednostnení pri očkovaní proti koronavírusu pretože „nevytvárajú ekonomickú hodnotu pre chod štátu“?
Hlas zasa pri každom protiinflačnom opatrení vláde vyčíta, že málo myslí na dôchodcov. Skrátka, predstava o tom, čo je sloboda a čo solidarita, sa v Hlase a v SaS značne líši. Potom je tu ešte maličkosť: Hlas vzišiel zo Smeru. Jeho podpredseda Peter Žiga je stále obvinený, predseda Pellegrini je zatiaľ iba svedok. To ani Sulíkovi voliči len tak neprehliadnu. Tieto dve strany sú všetko iné, než prirodzení partneri.
To však nebol ani Smer, Most a Sieť. V záujme zloženia koalície preukázal flexibilitu aj Richard Sulík, keď v roku 2016 vyhlásil SNS Andreja Danka za pravicovú stranu a volal ju do svojej hypotetickej vlády. Nevyšlo to, no záujem bol. A možno bude aj po voľbách o Hlas.
Spojenectvu Hlasu a SaS môže nahrávať odpor Pellegriniho voličov k Republike, ktorý je ešte silnejší ako nechuť priaznivcov SaS spájať sa s Hlasom. Uhríkovcov odmieta takmer toľko isto voličov Hlasu, koľko voličov Smeru ich akceptuje Ak niekto nevidí rozdiel medzi dvoma sociálnymi demokraciami, tak tu jej jeden rukolapný.
Nie je to však zásluha Hlasu, skôr smutná ukážka toho, kam sa posunuli voliči Smeru. A možno aj toho, že Republika sa pomaly stáva súčasťou politického mainstreamu. Pellegriniho, ktorý celú svoju politickú kariéru hral na istotu (a na percentá), by však prieskum mohol postrčiť aspoň k tomu, aby uhríkovských extrémistov odmietol.
Procházkovo proroctvo
Doteraz mu to robilo veľký problém. V komunálnych voľbách spolupracujú, no straty dvoch tretín voličov sa snáď zľakne viac ako straty potenciálneho koaličného partnera. Spoločných kandidátov na primátora majú iba v dvoch mestách. Ani jeden z nich nie je z Hlasu či Republiky a oboch podporujú vo väčšej koalícii. Skladať vládu je však veľmi predčasné.
Po prieskume medzi voličmi SaS je zatiaľ isté len jedno: Richard Sulík by si mal dobre rozmyslieť, ako (a či vôbec) bude o Hlase hovoriť a ako sa k nemu bude správať. Ak si totiž nedá pozor na ústa, SaS možno nebude mať z čoho tie koalície skladať. Šéfovi SaS by mohol poradiť Radoslav Procházka. Ten vie, ako vyzerá samonapĺňajúce sa proroctvo.
Na plese Spišiakov v januári 2016 sa uvoľnil a pre televíziu Markiza (snáď až príliš rozšafne) pripustil spoluprácu so Smerom. Povedal, že ľudia si to zaslúžia. Neskôr sa to snažil napraviť, no už bolo neskoro. Voliči nádejnému gazdovi pravice neuverili a za jeho prostorekosť ho zaslúžene odmenili. Sieť získala tak málo hlasov, že nakoniec jej neostalo nič iné, než ísť so Smerom, aktuality.sk
X X X
Heger s Matovičom prichádzajú s riešením drahých energií: Zastropujú sa ceny plynu a elektriny
Premiér Eduard Heger, minister financií Igor Matovič (obaja OĽano), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí), minister hospodárstva Karel Hirman a štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek (nom. OĽaNO) v pondelok predstavili riešenia drahých energií pre firmy a podnikateľov. Dočasne sa zastropujú ceny elektriny a plynu, ktoré nakupujú na burzách.
Od 1. januára 2023 do 31. 3 budú mať firmy zastropované ceny energií. Potom sa pomoc prehodnotí. „Podľa toho aj rozhodneme, či budeme v tejto pomoci ďalej pokračovať a v akej podobe,“ avizuje Heger.
199 eur za megawatthodinu za hodinu pre silovú zložku elektrinu.
A 99 eur za megawatthodinu pre pre silovú zložku plynu.
Spotrebu nad tieto hranice – za elektrinu a plyn – preplatí štát – ale iba do výšky 80 percent.
Ilustračný príklad: Ak firma nakúpi elektrinu za 600 eur, odpočíta sa od toho 199 eur. Z výslednej sumy – 401 eur – štát preplatí 80 percent. V tomto príklade je to 320,8 eur za megawatthodinu elektriny. Zvyšnú sumu si firma zaplatí sama. K finálnej cene sa musia ešte pripočítať poplatky za distribúciu.
„Ak platí zamestnávateľ 500 eur za elektrinu štát mu preplatí až 259 eur,“ vysvetlil na príklade balíček pomoci minister financií.
Minister financií Igor Matovič s premiérom Eduardom Hegerom a predsedom NRSR Borisom Kollárom .
„Týmto opatrením pokryjeme takmer celý sektor firiem,“ povedal v pondelok Heger.
Ostatné energeticky náročné firmy bude jednotlivo riešiť ministerstvo hospodárstva.
Igor Matovič hovorí, že všetko bude závisieť od toho, či prejde rozpočet na rok 2023. „Ide o stovky tisíc firiem,“ vyhlásil Matovič. V ňom je pripravených na tento účel celkovo 3,5 miliardy eur, z toho časť aj na pomoc firmám. „Je dôležité, aby štátny rozpočet bol schválený v parlamente,“ dodal Heger.
Pri súčasných cenách bude zastropovanie elektriny a plynu na tri mesiace nového roka by podľa Matoviča stálo 500 miliónov eur.
Je limitovaná do výšky 500 tisíc eur na firmu, povedal minister hospodárstva Karel Hirman. Pomoc sa bude účtovať aj za mesiace september a október tohto roku. „Túto pomoc sme spravili tak, aby sme zasiahli čo najširší okruh firiem a aby sme pomoc doručili ešte v tomto roku. Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva,“ vyhlásil Hirman. Aj tu by mali platiť cenové stropy, ktoré majú platiť od nového roka.
Minister financií Igor Matovič s premiérom Eduardom Hegerom a predsedom NRSR Borisom Kollárom.
Zástupca podnikateľov Rastislav Machunka spresnil, že do konca roka bude limit na firmu 500 tisíc eur na mesiac, no od nového roka bude limit na firmu 100-tisíc eur na mesiac. „Ak nebude rozpočet schválený, tak to bude znamenať katastrofu pre priemysel, katastrofu pre zamestnancov,“ povedal Machunka a tým pádom vyzval aj poslancov, aby ho podporili.
Pomoc pre domácnosti sa predstaví o niekoľko dní, vyhlásila po rokovaní predsedníčka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Hirman povedal, že finálne cenníky pre domácnosti zverejní v decembri až Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). „Drvivá väčšina domácností to zvládne. Stabilita bude zachovaná, treba udržať pokoj,“ povedal Hirman. Tiež vyzval poslancov v parlamente, aby podporili rozpočet na rok 2023.
Matovič hovorí, že pre domácnosti sa oznámia riešenia do dvoch týždňov práve preto, aby sa nešírila panika.
Firmy aj odbory návrh schválili
Vládny návrh na zastropovanie cien silovej zložky elektriny a plynu pre firmy po pondelňajšom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR ocenili zástupcovia zamestnávateľov aj odborári. Pripomienky mali iba k nedostatočným kompenzáciám pre energeticky náročné podniky či pre zdravotníctvo. O týchto sektoroch by ešte mali rokovania pokračovať.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová ocenila, že mimoriadna tripartita k cenám energií bola zvolaná z podnetu predsedu vlády Eduarda Hegera. Pomoc pre firmy je podľa Uhlerovej dôležitá aj pre zamestnancov, pretože napomáha zachovaniu pracovných miest, a tým aj zamestnanosti. Rastúci počet ľudí bez práce by podľa nej v kombinácii so zdražovaním vytvoril nebezpečnú situáciu.
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) upozornila, že pripravovaná pomoc vzhľadom na limity 500.000 eur na firmu v tomto roku a 100.000 eur každý mesiac v budúcom roku nerieši problémy energeticky náročných podnikov. „Dostali sme prísľub, že o tomto budeme rokovať a máme už aj stanovený termín s ministrom hospodárstva,“ povedal prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka očakáva, že prijateľné riešenie bude prijaté aj pre veľké podniky. Ostala však podľa neho otvorená aj otázka zdravotníctva, kde organizácie očakávajú ceny plynu a elektriny na výrazne nižšej úrovni, ako navrhované stropy pre firmy. „Tu je tiež prísľub, že sa to bude ďalej riešiť,“ uviedol Machunka.
Vládny návrh pomoci pokryje podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza najmä malé a stredné podniky, je však podľa neho zložité vopred odhadnúť, akého širokého spektra firiem sa pomoc dotkne.
SaS: Rozpočet nepodporíme
Strana SaS odmieta, aby si vládna koalícia brala podnikateľov za svojich rukojemníkov. Kompenzácie cien energií pre firmy sú nevyhnutné, ale dajú sa uskutočniť aj bez schválenia štátneho rozpočtu, uviedla vo svojom vyjadrení Sulíkova strana./agentury/
X X X
Bratislave sa ani napriek vysokým príjmom nedarí znížiť zadlženosť. Tá môže byť rekordná
Z rozpočtu hlavného mesta pre nasledujúce dva roky vyplýva, že mesto počíta s ďalším zadlžovaním. Napriek tomu, že príjmy sú stále vyššie, vedenie Bratislavy podľa Rudolfa Kusého nedokáže s peniazmi hospodáriť tak, aby zadlženie znižovalo. Súčasný primátor svojmu nástupcovi zanechá dlh, ktorý sa môže vyšplhať až na sumu takmer 190 miliónov eur.
Príjmy Bratislavy počas posledných 4 rokov boli historicky najvyššie. Súčasné vedenie mesta hospodárilo s vysokými príjmami od štátu, ale aj od Bratislavčanov, ktorí museli zaplatiť o 100 % vyššie dane z nehnuteľností. Kým v roku 2015 boli príjmy hlavného mesta 238 miliónov eur, v roku 2018 to už bolo 300 miliónov eur a v minulom roku takmer 363 miliónov eur.
“Je logické, že vyššie príjmy by mali znamenať znižujúci sa dlh a vyššiu kvalitu života občanov,” poznamenáva Rudolf Kusý, starosta Nového Mesta a kandidát na primátora.
Avšak, vďaka amatérskemu hospodáreniu dlh mesta aj naďalej stúpa. V roku 2018, keď boli príjmy 304 miliónov eur, mala Bratislava dlh vo výške 142 miliónov.
Súčasné vedenie mesta počíta s dlhom až do výšky 189 miliónov eur. Kde sa v takejto situácii nájdu peniaze na pomoc Bratislavčanom?
V predchádzajúcom roku bola zadlženosť mesta vo výške 156 miliónov a z rozpočtu mesta vyplýva, že v tomto roku sa dlhy vyšplhajú na neuveriteľných 178 miliónov. Súčasný primátor Matúš Vallo totiž plánuje zobrať ďalšie úvery a aktuálny dlh, ktorý by sa mal znižovať, ešte výraznejšie zvýšiť, varuje Rudolf Kusý.
Posledné štyri roky mali byť dobou prosperity a znižovania dlhu. Namiesto toho nové vedenie mesta zdedí dlh, ktorý sa zvýši o rekordných 36 miliónov eur.
Nasledujúce roky nebudú ľahké a Bratislavu čaká náročné obdobie. Mnohí obyvatelia budú akútne potrebovať pomoc od mesta. To, odkiaľ chce súčasné vedenie zobrať finančné prostriedky na pomoc Bratislavčanom, však nikto netuší.
Podľa Kusého je riešením efektívne hospodárenie, vďaka ktorému budú príjmy mesta využité na pomoc Bratislavčanom. Neustále zvyšovanie dlhu nie je riešením a je nutné zmeniť túto amatérsku politiku. Bratislavčania si zaslúžia primátora, ktorí im pomôže v ťažkých časoch./agentury/
X X X
Liz Trussová predniesla posledný prejav ako premiérka
Odchádzajúca britská premiérka Liz Trussová predniesla v utorok pred úradom na ulici Downing Street 10 svoj posledný prejav vo funkcii, následne sa presunula do Buckinghamského paláca, kde oficiálne podá demisiu do rúk kráľa Karola III.
Trussová bola vo funkcii iba mesiac a pol. V prejave pripomenula, že na čele vlády stála v čase úmrtia a pohrebu kráľovnej Alžbety II. a tiež nástupu kráľa Karola III.
Zdôraznila, že pod jej vedením sa Británia stala energeticky nezávislejšou, aby nemusela byť závislá od „zlomyseľných cudzích veľmocí”.
Vyzvala na zníženie daní. Išlo o jeden z hlavných bodov programu, s ktorým nastupovala do funkcie premiérky začiatkom septembra. Podľa nej tak ostane v peňaženkách ľudí viac peňazí a povedie to aj k väčšej stabilite na trhu práce.
Následne vyslovila podporu Ukrajine, ktorá čelí ruskej vojenskej agresii. „Ukrajina musí zvíťaziť a my musíme pokračovať v posilňovaní obrany našej krajiny,” zdôraznila, aktuality.sk
X X X
Hromadne prepúšťania a likvidácia miest. V parlamente sa rokuje o nebezpečnom návrhu, tvrdí RÚZ
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) kritizujú novelu Zákonníka práce z dielne opozičnej strany Smer-SD, ktorá je na aktuálnej schôdzi Národnej rady (NR) SR. Upozorňujú, že poslanecký návrh priamo ohrozuje zamestnanosť na Slovensku a v praxi môže negatívne ovplyvniť tisíce pracovných miest naprieč jednotlivými sektormi ekonomiky.
Ako informoval tajomník RÚZ Martin Hošták, zamestnávatelia poslancom NR SR verejne odkazujú, že predkladať takýto návrh v krízových časoch, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia a diskusie, je vrcholne nezodpovedný hazard s celou ekonomikou i ľudskými životmi.
Poznamenal, že na nedostatky novely Zákonníka práce upozornili zamestnávatelia združení v RÚZ už pred niekoľkými týždňami, pričom kritizovali predovšetkým obchádzanie riadneho legislatívneho procesu zo strany poslancov parlamentu. V tejto súvislosti taktiež žiadali o stiahnutie návrhu z rokovania NR SR. Ani napriek tomu však doposiaľ k spoločnému stretnutiu, stiahnutiu či dopracovaniu návrhu, prípadne vecnej diskusii o rozsiahlych negatívnych dosahoch návrhu na podniky a domácnosti podľa neho neprišlo. Naopak, novela Zákonníka práce v parlamente prešla do druhého čítania.
Hošták pripomenul, že návrh poslancov Smeru-SD počíta s opätovným rozmrazením mzdových príplatkov za prácu počas noci, víkendov či sviatkov a ich naviazanie na aktuálnu sadzbu minimálnej mzdy.
RÚZ upozorňuje, že novela bude mať na svedomí likvidáciu pracovných miest a skokový nárast nezamestnanosti. Ďalšie zvyšovanie nákladov v čase energetickej a inflačnej krízy totiž spôsobí, že podniky nebudú schopné udržať svojich zamestnancov. Hromadné prepúšťanie by sa tak mohlo dotknúť tisícov ľudí vo všetkých regiónoch, a to vrátane najohrozenejších nízkopríjmových pracovníkov.
Zamestnávatelia združení v RÚZ podľa neho upozorňujú, že navrhovaná novela Zákonníka práce je opakom toho, čo by sa dalo v týchto časoch považovať za sociálnu politiku. Zdôrazňujú, že krátkozrakosť poslancov, ktorí si takýmto spôsobom snažia poistiť volebné hlasy, je krajne nezodpovedná a na domácej ekonomike zanechá devastačné dôsledky./agentury/
X X X
Končia sa zlaté časy pre zamestnancov? Valí sa na nás ďalšia šlamastika!
Zatiaľ čo sa priemerná mzda na Slovensku zvyšuje, nezamestnanosť od januára klesla o takmer osem desatín percenta. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa ekonomike v našich končinách darí. Nie je tomu ale úplne tak. Podľa odborníkov sa k nám opäť vracia ekonomická recesia a trh práce čaká turbulentné obdobie. Na čo sa treba pripraviť?
Z kaluže do blata. Následky ekonomických opatrení v súvislosti s pandémiou Covid-19 nás dobiehajú aj v súčasnosti. Trh sa ešte nespamätal z predchádzajúcej krízy a už sa na nás valí ďalšia šlamastika. Kombinácia oslabenej ekonomiky, rastúcich cien energií či geopolitickej situácie môže vyústiť v stav, ktorý označujeme ako recesia. Čo všetko sa však skrýva za týmto slovom? A je pre nás recesia nebezpečná?
K zlepšeniu súčasnej ekonomickej situácie neprispieva ani nedostatok vlastnej pracovnej sily. Aj napriek tomu, že na Slovensku stále vznikajú nové pracovné príležitosti, mladí ľudia často uprednostňujú štúdium a kariéru v zahraničí. Odliv mozgov tak bude musieť Slovensko vykryť z iných zdrojov. Kto bude pracovať v čerstvo postavených fabrikách? Otvoríme dvere ľuďom zo zahraničia?
Na všetky otázky jednoducho a zrozumiteľne odpovedá štvrtá epizóda relácie JANOLYTIK s Janom Gorduličom, ktorá vás prevedie aktuálnymi informáciami zo sveta ekonomiky a financií. S hosťujúcim analytikom Slovenskej sporiteľne Matejom Horňákom a šéfkou portálu profesia.sk Ivanou Molnárovou sa pozrú na to, čo znamená strašidelné slovo „recesia“ a ako bude v nasledujúcom období vyzerať slovenský trh práce, aktuality.sk
X X X
Anťuchová prišla o olympijské zlato z Londýna pre doping
Ruská prekážkárka Natalija Anťuchová dodatočne prišla o zlatú medailu z behu žien na 400 m prekážok z OH 2012 v Londýne pre doping. Jednotka pre integritu atletiky (AIU) jej odobrala výsledky z obdobia 15. júla 2012 až 29. júna 2013 na základe nešpecifikovaných dôkazov z moskovského laboratória, ktoré s podporou štátu dlhé roky manipulovalo so vzorkami ruských športovcov.
Anťuchová si už odpykáva zákaz činnosti na štyri roky za účasť na štátom riadenom dopingovom programe v Rusku, Športový arbitrážny súd (CAS) vo švajčiarskom Lausanne vlani rozhodol o odobraní jej výsledkov z rokov 2013 až 2015. Športovkyňa sa môže odvolať aj voči najnovšiemu trestu od AIU, ktorá sídli v Monaku.
Po diskvalifikácii Anťuchovej sa dodatočne stala olympijskou víťazkou na 400 m prek. z OH v Londýne v súčasnosti už 39-ročná Američanka Lashinda Demusová, ktorá 8. augusta 2012 skončila v pretekoch o 7 stotín sekundy za Ruskou.
Pre Demusovú to bude prvé olympijské zlato, na konte má aj titul majsterky sveta z roku 2011. Češka Zuzana Hejnová sa po 10 rokoch môže tešiť zo striebra a Jamajčanka Kaliese Spencerová z bronzu, aktuality.sk
X X X
Poslanec OĽaNO potichu predložil návrh na zvýšenie osobitného odvodu
Firmy sa konečne dočkali pomoci od štátu. Vláda predstavila konkrétne riešenie v rámci kompenzácie vysokých cien plynu a elektriny na tento rok.
V uplynulých dňoch naďalej dominovala spravodajstvu energetická kríza. K tomu pribudol aj návrh na budúcoročný rozpočet verejnej správy, s ktorým súvisí aj snaha o zvýšenie daní pre niektoré firmy. Súhrn najdôležitejších správ za uplynulé dni pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Do parlamentu prišiel sčista-jasna poslanecký návrh na zvýšenie osobitného odvodu pre vybrané firmy: Poslanec za OĽaNO Milan Vetrák zastúpil ministerstvo financií a do parlamentu priniesol novelu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Dôvodom, prečo to urobil on a nie rezort financií, je podľa neho súčasná krízová situácia.
„Momentálne nie je čas, aby zákon išiel štandardným procesom cez medzirezortné pripomienkové konanie (MPK). Je potrebné ho schváliť ešte v tomto roku, aby rozpočet na budúci rok mal vyššie príjmy vzhľadom na aktuálne náročné obdobie,“ povedal Vetrák, aktuality.sk
X X X
Hodnota gastrolístkov bude vyššia. Zamestnávatelia upozorňujú, že pre ľudí nie je dostačujúca
Minimálna hodnota gastrolístkov bude vyššia. Od januára sa zvýši zo 4,50 na 5,10 eura.
„Toto zvýšenie vítame. V tomto roku ide už o tretie navýšenie tejto hodnoty. Aj keď to nastane až od 1. 1. 2023, odzrkadľuje to v podstate situáciu, ktorú máme – vysokú infláciu s nárastom cien v princípe každej komodity. Je to dobrý krok,“ uviedol pre Markízu Juraj Králik, výkonný šéf Asociácie moderných benefitov a člen Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska.
Zákonník práce určuje minimálnu hodnotu gastrolístka. Ale niektorí zamestnávatelia priplácajú svojim zamestnancom aj niečo navyše.
„Je mnoho zamestnávateľov, ktorí preplácajú viac, ako by mohli. Keď si vezmeme, že táto hodnota stúpne na 6,80 eura, tak minimálna hodnota, ktorú zamestnávateľ musí zaplatiť, je 75 % z tejto hodnoty. To je práve 5,10 eura,“ vysvetľoval.
Čo za 5-eurovú stravenku?
Je však podľa jeho slov otázne, čí si v práci vieme zabezpečiť teplú stravu za hodnotu 5,10.
„Pri sume 6,80 je to už lepšie. Mnoho zamestnávateľov využíva sociálne fondy alebo príspevky pre zamestnávateľov, kde môžu zvyšovať túto cenu. Treba povedať, že takto zvyšujú kúpyschopnosť zamestnanca a motivujú ho k spotrebe peňazí. Tým pádom zamestnanec ako keby spotrebúva peniaze v domácej ekonomike a podporuje aj odvetvia, ktoré sú koronakrízou zdecimované. Ako napríklad gastro,“ poznamenal.
Vlani si do konca roka 2021 mohli zamestnanci vybrať, či budú stále využívať gastro lístky a gastro karty alebo prejdú na finančný príspevok.
„Táto možnosť tu je. Po roku vidíme, že využívanie gastrolístkov je stále vo väčšine, ale finančný príspevok tiež využívajú mnohí zamestnanci,“ povedal.
Vplyv digitalizácie
Digitalizácia sa týka aj tohto sektora. Od nového roka by sa mali gastrolístky využívať ako platobná karta. To je podľa Králika dobrou správou pre zamestnávateľov.
„Znižuje to ich administratívnu záťaž, byrokraciu či vypĺňanie formulárov a narábanie s papierovými lístkami. V prevažnej miere budú vydávané gastrokarty. Pre zamestnávateľov je to jednoduché v nabití karty a vyklikaní sumy. V mnohých oblastiach tieto karty však nebudú prijímané. To znamená, že sa tam budú môcť vydávať ešte papierové lístky,“ upozornil.
Budú to prípady, keď zamestnávateľ pôsobí v oblastiach, kde gastroprevádzkovatelia neberú karty alebo nemajú ešte zaužívané tieto metódy.
„Bude to postupne nabiehať a netreba sa báť toho, že od 1. januára príde sek. Ide o postupný prechod na digitalizáciu, ktorá prinesie výhody pre zamestnancov i zamestnávateľov,“ uzavrel Juraj Králik, aktuality.sk
X X X
Vybuchol ďalší bankomat, páchateľ zrejme použil trhavinu
Po včerajšom výbuchu bankomatu prišlo k ďalšiemu poškodeniu. Tentokrát v Ivanke pri Dunaji. Páchateľ pravdepodobne použil trhavinu.
Polícia dostala krátko pred 5. hodinou ráno informáciu o poškodení jedného z bankomatov v Ivanke pri Dunaji. „Podľa doterajších informácií doposiaľ neznámy páchateľ pravdepodobne za využitia trhaviny poškodil bankomat, nachádzajúci sa na parkovisku v blízkosti obchodného centra. K zraneniu osôb v tejto súvislosti nedošlo,“ uviedla polícia na sociálnej sieti.
Vyšetrovaním prípadu sa zaoberajú policajti Okresného riaditeľstva PZ v Senci.
Aj včera polícia oznámila, že v nočných hodinách vybuchol bankomat. „Neznámy páchateľ pomocou výbušniny otvoril bankomat a pravdepodobne si odniesol kazety s finančnou hotovosťou,” informovala polícia o prípade v Ivanke pri Nitre, aktuality.sk
X X X
Miloš Mičega: Riešenia pre Trenčín existujú. Tu a teraz, nie o niekoľko rokov
„Hlavným problémom Trenčína je dlhodobé neriešenie viacerých životne dôležitých problémov, akými sú cestný most cez Váh, autobusová stanica a ďalšie projekty infraštruktúry mesta. Nechcem však len kritizovať. Väčšina z týchto problémov sa dá začať riešiť okamžite,“ hovorí kandidát na primátora Trenčína Miloš Mičega.
Kým súčasné vedenie mesta ani po 12 rokoch nenašlo na viaceré z týchto problémov konkrétne riešenie, Miloš Mičega je presvedčený, že existujú a dajú sa riešiť okamžite. Opiera sa pritom o svoje profesijné skúsenosti z oblasti stavebníctva, územného plánovania a verejnej správy, ako aj tím odborníkov, s ktorými tieto staré „boľačky“ Trenčína analyzovali a pripravili efektívne riešenia.
Odštartujeme rekonštrukciu cestného mosta cez Váh
Je známe, že cestný most cez Váh je už viac ako desať rokov zaradený do predposledného 6. stupňa, teda je v havarijnom stave. Statik ho môže zavrieť zo dňa na deň, čo by pre desaťtisíce Trenčanov a návštevníkov mesta znamenalo nielen straty časové, ekonomické, ale pre mnoho ľudí a firiem dokonca existenčné… Roky sa tu takto hazarduje aj so zdravím a životom obyvateľov Trenčína. Za ten čas by mesto už muselo pri troche snahy v spolupráci so správcom komunikácie – Slovenskou správou ciest (SSC) – nájsť a zrealizovať aspoň nejaké riešenie. SSC opakovane potvrdila, že zatiaľ žiadne projekty nie sú pripravené.
Naše riešenie: Mesto musí využiť svoju kompetenciu vyplývajúcu zo zákona o civilnej ochrane, vyhlásiť na tomto dopravnom objekte tzv. mimoriadnu situáciu a požiadať správcu a štátne orgány o jeho prednostné riešenie vrátane alokácie prostriedkov. Tento postup sa osvedčil aj v prípade mosta v Opatovej v roku 2016, po ktorej nasledovala jeho rekonštrukcia. Samozrejme, na takýto postup potrebuje mať správca spracovanú príslušnú projektovú dokumentáciu, ktorú momentálne nemá. Cestný most v Trenčíne nie je z tohto dôvodu aktuálne zaradený ani medzi stovkou prioritných stavebných projektov Slovenska. Mesto preto musí urýchlene poskytnúť správcovi cesty všetky potrebné podklady a spolu s ním presadiť opravu tejto schátranej dopravnej stavby a dosiahnuť jej zaradenie medzi priority na vládnej úrovni.
Počas môjho volebného obdobia bude mať Trenčín nový Terminál
V prípade autobusovej stanice rezonuje vo verejnosti fiasko, keď plány spred vyše 10 rokov na vybudovanie novej stanice úplne stroskotali. Lokalita je dodnes zanedbaná a pre krajské mesto nedôstojná. Pozemky vlastní developer a mesto sa ich od neho snaží získať naspäť žalobami, ktoré sú však neúspešné – a to aj vinou amaterizmu v riadení procesov na magistráte. Ako inak možno komentovať skutočnosť, že spis k tejto „miliardovej kauze“ sa na mestskom úrade stratil?!
Naše riešenie: Naším plánom je usilovať sa o viaczdrojové financovanie. Obnovíme rokovania s developerom a namiesto toho, aby sme sa s ním súdili, sa pokúsime nájsť dohodu a riešenie výhodné pre obe strany. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom – nevýhodnou zmluvou, ktorú súčasné vedenie uzatvorilo. Rokovanie s developerom musí priniesť férovú mimosúdnu dohodu. Môžeme argumentovať aj tým, že len zo zdroja TSK dosiahli úhrady za vjazdy autobusov do autobusovej stanice v prospech developera za uplynulé roky sumu do päť miliónov eur. Druhým zdrojom by mohli byť prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, ktorý má aj kapitolu o mestskej mobilite a projekty verejnej dopravy. Mesto môže spojiť sily aj s Trenčianskym samosprávnym krajom, ktorý má takisto záujem na kvalitnom termináli svojich prímestských spojov. Sme presvedčení, že ani toto nie je projekt na dekády, ale na mesiace, nanajvýš roky.
Trenčín už nie je mestom módy, minulosťou má byť aj výstavisko
Výstavisko Pod Sokolicami je jedným zo symbolov Trenčína. Aktuálne je na predaj, pričom vedenie mesta dostalo ponuku na jeho odkúpenie. No keďže ju ani len nezaradilo na rokovanie mestského zastupiteľstva, hrozí, že celý areál s lukratívnymi pozemkami sa dostane do rúk developerov. Podobnú tému nedávno riešilo i mesto Nitra, ktoré sa snaží zachovať verejný charakter výstavníckeho areálu s dôrazom na kultúru a voľnočasové aktivity. Brno to už spravilo a výstavisko odkúpilo.
Naše riešenie: Rešpektujeme ekonomickú realitu, ako aj to, že zdroje mesta sú na veľké investičné aktivity obmedzené. No keďže tento areál patrí do širšieho centra Trenčína, jeho zahusťovanie výhradne rezidenčnými projektmi by nášmu mestu prinieslo ďalšie komplikácie v doprave a občianskej vybavenosti. „Ako primátor sa budem usilovať o to, aby si aspoň časť areálu zachovala charakter verejného priestoru pre kultúru, voľný čas, šport a rekreáciu. Hľadáme miesto pre divadlo alebo kultúrno-kreatívne aktivity? Je tu. Spolu s developermi budeme hľadať také riešenia, ktoré Trenčanom rozšíria občiansku vybavenosť a poskytnú dostatok parkovacích plôch. Využime tento projekt na zvýšenie kvality života Trenčanov. Na usporiadanie územia máme predsa nástroj, ktorým je územný plán,“ hovorí Miloš Mičega, kandidát na primátora Trenčína s číslom 1./agentury/