Spojené štáty dodali ukrajinskej armáde novú zbraň, rakety M30A1, ktoré sú určené proti živej sile a ktoré je možné odpaľovať z už skôr dodaných raketometov M-142 HIMARS a M-270 MLRS. Upozornil na to v utorok poľský denník Gazeta Wyborcza s odvolaním sa na zábery z bojiska.

„Po explózii rakety zasiahnu okolie tisíce volfrámových guličiek. V okruhu sto metrov nič neprežije,“ opísal denník účinok tejto zbrane. Jej dodanie dal do súvislosti s opevňovaním a zakopávaním sa ruských jednotiek na východe a juhu krajiny, kde čelia ukrajinským útokom.

 Na Ukrajine je podľa denníka momentálne nasadených 16 raketometov HIMARS dodaných Spojenými štátmi a desať M-270 z Nemecka a Británie. Od začiatku boli vyzbrojené raketami M31, ktoré sú schopné dopraviť hlavicu s 90 kilogramami trhaviny až do 90 kilometrovej vzdialenosti.

Ukrajinci s ich pomocou ničili ruské sklady s muníciou a palivami, mostami či veliteľstvom. Dodané raketomety umožnili zastaviť ruskú ofenzívu v Donbase tým, že útočníkov odstrihli od zásobovania. Ukrajinci podľa amerických údajov odpálili rakety na 400 ruských cieľov.

Teraz však vojna vstúpila do ďalšej etapy a Ukrajinci potrebujú zbrane ďalekého dosahu proti zoskupeniam ruských síl. Rakety M30A1 síce prepravujú menej trhavín, ale bojová hlavica obsahuje skoro 200-tisíc guličiek zo zliatin veľmi tvrdého volfrámu, ktoré výbuch rozmetá do okruhu sto metrov.

Guličky vytvoria „dážď smrti“, uviedla Gazeta Wyborcza. Sú pohromou pre pechotu. Rakety vybuchnú nad zákopmi a guličky zabíjajú vojakov, ktorí sa v nich pokúšajú skryť. Preniknú nákladnými vozidlami aj obrnenými transportérmi. S touto zbraňou by Ukrajinci mali byť podľa poľského denníka schopní zničiť narýchlo vybudované obranné postavenia Rusov v Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti. Rakety tiež zastavia protiútoky motostreleckých jednotiek.

Raketomety môžu ničiť aj tanky tým, že odpália strely AT2 SCATMIN, obsahujúce protitankové míny. Aj tento druh zbrane bol spozorovaný na Ukrajine, poznamenala Gazeta Wyborcza.

Američania však naďalej odmietajú Ukrajincom dodať rakety ATACSM, ktoré tiež možno odpaľovať z raketometov HIMARS a ktoré majú dolet vyše 300 kilometrov. To by Ukrajincom umožnilo ničiť ciele na Kryme a Rusku. Rusi varovali USA, že dodanie takej zbrane by znamenalo prekročenie „červenej čiary“./agentury/

X X X

Rusi sa vo veľkom hrnú do manželstva. Pred odchodom na front chcú zabezpečiť rodiny

 Rusi sa po vyhlásení mobilizácie hrnú do manželstva. Vyplýva to z údajov regionálnych úradov. Kým niektorí túžia pred odchodom na bojisko spečatiť lásku, iní sa ženia pre sľúbené benefity a odmeny.

 Ruský branec a jeho manželka sa objímajú počas rozlúčky pred vojenským náborovým centrom v ruskom Volgograde v sobotu 24. septembra 2022.

Muži, ktorí odchádzajú bojovať do Putinovej vojny, sa z praktických dôvodov často rozhodli formalizovať vzťah so svojimi partnerkami. Po predložení povolávacieho rozkazu sa môže mobilizovaný muž zo zákona oženiť v ten istý deň, keď sa obráti na úrad, a nemusí čakať mesiac, ako je v Rusku obvyklé.

 „Pochopila som, že ak odíde, tak oficiálne nie sme jeden pre druhého nikto,“ vysvetlila svoju motiváciu na svadbu žena z Jekaterinburgu, ktorú predtým citoval portál E1.ru. Natalja z mesta Kaluga zase uviedla, že spolu s mužom síce žijú už 20 rokov a majú tri deti, ale že zosobášiť sa rozhodli až tento rok na jeseň po tom, ako dostal povolanie do armády.

 Podobne svoju situáciu pre The Moscow Times opísala aj Anastasia. S Olegom sa rozhodli vziať po tom, čo mu deň po vyhlásení mobilizácie prišiel povolávací rozkaz. „Nad svadbou sme premýšľali už skôr, ale po vyhlásení mobilizácie sme už nechceli čakať,“ opisuje 20-ročná žena. Pár sobáš uzavrel na vojenskej základni, kam armádni úradníci Olega po odovzdaní rozkazu odviezli.

Niektoré dvojice priviedla pred oltár láska a mobilizácia to iba urýchlila. Pre iných sa formalizácia vzťahu stala spôsobom, ako získať mnohé benefity. Napríklad bezplatné cestovanie verejnou dopravou, príspevky na deti alebo odškodnenie vo výške päť miliónov rubľov, ktoré šéf Kremľa Vladimir Putin sľúbil rodinám padlých.

 V Rusku síce nie sú k dispozícii celonárodné údaje o sobášoch, správy z regiónov i sociálnych sietí naznačujú, že počet svadieb od oznámenia mobilizácie značne vzrástol.

Zároveň z nárastu počtu sobášov v Rusku od vyhlásenia mobilizácie v poslednej tretine septembra možno odvodiť, že úrady povolali do zbrane už najmenej 492 000 ľudí, upozornil nezávislý ruský portál Mediazona. Pritom podľa skoršieho oznámenia ruského ministra obrany Sergeja Šojgua aj ubezpečovania Kremľa malo byť do zbrane povolaných iba 300 000 záložníkov, a portál Mediazona tak dospel k oveľa vyššiemu počtu mobilizovaných.

 X X X

Kadyrov kritizoval ruské vedenie, navrhol vymazať ukrajinské mestá z povrchu zeme

 Okolo 40 mŕtvych a 60 ranených si vyžiadal útok na základňu proruských bojovníkov z jednotiek lídra autonómneho Čečenska Ramzana Kadyrova na juhu Ukrajiny.

 Správu priniesla v utorok agentúra Unian s odvolaním sa na informačný kanál v aplikácii Telegram, ktorý sa špecializuje na sčítanie ruských strát. Ukrajinská raketa zasiahla podľa tohto zdroja čečenskú základňu v Chersonskej oblasti ešte počas pondelňajšej noci.

Kadyrov podľa ruských médií označil doterajšiu ruskú odpoveď na ukrajinské ostreľovanie Chersonskej oblasti za slabú a navrhol vymazať ukrajinské mestá z povrchu zeme.

Kadyrov vo svojom príspevku uviedol, že Rusko vedie „špeciálnu vojenskú operáciu“ na území Ukrajiny, ale na ruskom území „sa už vedie vojna“. Dodal, že je s tým veľmi nespokojný.

„Odpovedáme, ale podľa môjho slabo odpovedáme. Ak priletela strela na našu stranu, do nášho regiónu, potom musíme vymazať (ukrajinské) mestá z povrchu zeme…aby pochopili, že ich nesmie ani napadnúť, že by strieľali po nás,“ povedal Kadyrov, podľa ktorého Západ už vyčerpal možnosti, ako by mohol reagovať na nemilosrdnejší ruský postup.

Odíďte a bojujte

„Kým nie je neskoro, odíďte z Ukrajiny a bojujte za nezávislosť Ičkérie,“ uviedol podľa denníka Ukrajinska pravda tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov s odkazom na názov Čečenska, aký mu dali miestni separatisti bojujúci za nezávislosť na Moskve. „To je najlepšia záruka, že Rusko znova nevymaže mesto Džochar (Groznyj) z povrchu zeme. Ak Rusko nebude zničené, vráti sa, aby znova zabíjalo čečenské ženy a deti,“ dodal Danilov s odkazom na nedávne rusko-čečenské vojny. Ukrajinská pravda pripomenula, že ukrajinský parlament pred týždňom uznal Čečenskú republiku Ičkéria za dočasne okupovanú Ruskom a odsúdil genocídu čečenského národa.

Denník Kommersant v súvislosti s Kadyrovovým vyhlásením pripomenul ruský pokus o anexiu Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhu a východe Ukrajiny. Z tej poslednej ruské úrady teraz kvôli ukrajinskému ostreľovaniu evakuujú civilné obyvateľstvo.

Denník tiež pripomenul výroky riaditeľa ruského vysielania štátnej televízie RT Antona Krasovského, ktorý uviedol, že by kúril a upaľoval ukrajinské deti, hovoriace o ruskej okupácii svojej krajiny. RT následne pozastavila spoluprácu s moderátorom a šéf kriminálky nariadil preveriť Krasovského výroky. Ten sa medzitým za svoje slová ospravedlnil.

 Server Meduza poznamenal, že Kadyrov je považovaný za jedného z vojnychtivých jastrabov v ruskom vedení, ktorý presadzuje ďalšie zvyšovanie napätia v konflikte. Po ostreľovaní Kyjeva a ďalších ukrajinských miest v reakcii na výbuch, ktorý poškodil Kerčský most vedúci z Ruska na okupovaný ukrajinský polostrov Krym, sa vyjadril, že je teraz „na celých sto percent spokojný“. Predtým kritizoval ministerstvo obrany za nedostatočne rozhodné konanie./agentury/

X X X

Šéf ukrajinskej rozviedky tvrdí, že Putina by rád nahradil expremiér Kirijenko

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov naznačil, že ruského prezidenta Vladimira Putina by v úrade rád časom nahradil bývalý ruský premiér Sergej Kirijenko. Budanov sa takto vyjadril v rozhovore pre server Ukrainska pravda, z ktorého v utorok cituje spravodajská stanica Sky News.

 Budanova sa v rozhovore pýtali na mocenský boj, ktorý údajne v súčasnosti prebieha v Kremli. Ako možného nástupcu Putina vylúčil bývalého prezidenta Dmitrija Medvedeva. „Nemá šancu,“ vyjadril sa na jeho adresu. „Hypotetickú“ šancu nahradiť Putina má Dmitrij Patrušev, syn niekdajšieho šéfa Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a súčasného tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaja Patruševa.

Budanov však v rozhovore, ktorý Sky News označila za fascinujúci, naznačil, že Putina by rád nahradil Kirijenko. Ten je všeobecne považovaný za tvorcu anekčnej politiky na Ukrajine, približuje Sky News.

„Kirijenko sa vidí v tomto kresle,“ povedal. Dodal, však, že bývalý ruský premiér a v súčasnosti prvý námestník riaditeľa prezidentskej kancelárie sa pravdepodobne nebude snažiť Putina zosadiť s použitím sily. Kirijenko podľa Budanova „sám seba vníma ako nástupcu“ Putina, ktorým by sa stal „pri viac-menej pokojnom odovzdaní moci“./agentury/

X X X

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa počas utorkovej návštevy na severe Ukrajiny počas leteckého poplachu musel ukryť v bunkri. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka Tagesschau.

Niekoľko hodín po Steinmeierovom príchode na Ukrajinu sa v Kyjeve a v ďalších častiach krajiny rozozvučal poplach upozorňujúci na hrozbu raketových útokov.

Steinmeier bol v tom čase v meste Korjukivka, asi 200 kilometrov severovýchodne od Kyjeva v Černihivskej oblasti. Prezident i novinári, ktorí ho sprevádzali, sa museli uchýliť do podzemného krytu, píše Tagesschau.

17:54 Ukrajinská vláda žiada utečencov, aby sa počas zimy nevracali do vlasti. Uviedla to v utorok vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorá poukázala na vojnové škody na zásobovaní elektrinou a teplom. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AP.

„Ak sa naskytne príležitosť, zostaňte a strávte zimu v zahraničí,“ povedala Vereščuková v ukrajinskej televízii. Priblížila, že energetické systémy sú v dôsledku ruských útokov nestabilné a v prípade návratu ľudí by boli viac zaťažené.

„Musíme prežiť zimu, ale (elektrické) siete to neprežijú,“ uviedla. „Situácia sa bude len zhoršovať a túto zimu musíme prežiť,“ zdôraznila. Dodala, že sa teší, ako sa na budúcu jar mnohí ľudia vrátia na Ukrajinu, rozbehne sa obnova krajiny a deti sa budú vracať do škôl.

Ruská armáda zničila v posledných týždňoch raketovými a dronovými útokmi mnohé zariadenia elektrickej a tepelnej infraštruktúry. Kyjev v tom vidí snahu Kremľa znížiť jeho príjmy z vývozu elektriny, zlomiť vôľu Ukrajiny a vyvolať novú utečeneckú vlnu, ktorá by spôsobila problémy aj Európe, píše DPA.

X X X

Kremeľ trvá na tom, že jeho varovanie pred údajným ukrajinským plánom použiť takzvanú špinavú bombu je potrebné brať vážne. Vyplýva to z utorkového vyjadrenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

„Znovu zdôrazňujeme vážne nebezpečenstvo, ktoré predstavujú plány Ukrajincov,“ uviedol Peskov. Dodal, že odmietanie tohto varovania Západom je neprijateľné vzhľadom na závažnosť možného nebezpečenstva.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v nedeľu v telefonátoch s rezortnými partnermi z Británie, Francúzska a Turecka vyjadril znepokojenie nad možnými provokáciami Ukrajiny s použitím takzvanej špinavej bomby, ktorú podľa neho Kyjev vyvíja.

USA a ďalšie západné krajiny ruské tvrdenia odmietli a Moskvu obviňujú, že chce obvinenia využiť na eskaláciu konfliktu na Ukrajine. Špinavá bomba je zbraň určená na kontamináciu veľkej oblasti rádioaktívnym materiálom. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu.

Ukrajinský štátny podnik Enerhoatom v utorok uviedol, že Moskva obviňuje Kyjev z príprav na použitie špinavej bomby, no opak môže byť pravdou. Upozornil totiž na neoprávnené stavebné práce ruskej armády v okupovanej Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES). Rusko sa tak podľa ukrajinského štátneho podniku pripravuje na teroristický čin. (tasr, ap, afp)

X X X

Lipšic o vrahovi zo Zámockej: V zápisníku mal okrem Hegera viacero známych mien

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic potvrdil, že z doterajšieho vyšetrovania tragickej udalosti na Zámockej ulice v centre Bratislavy, bolo zaistených viacero osobných vecí strelca Juraja K.

 Jednou z nich bol aj zápisník s menami viacerých známych osobností, potvrdil Lipšic pre portál televízie Markíza. Okrem premiéra Eduarda Hegera sa v zápisníku našlo meno politológa Grigoriho Mesežnikova, exministra Branislava Gröhlinga, predsedu Smeru Roberta Fica či meno liberálneho rabína židovskej obce.

Podľa Lipšica sa vrah pohyboval len v okolí bydliska premiéra Hegera a nič nenasvedčuje tomu, že by plánoval útok aj na ostatných ľudí, ktorých spomínal vo svojich poznámkach.

Vyšetrovatelia podľa Lipšica tiež zaistili dátové nosiče, listinné dôkazy a analyzovať sa budú aj znalecké posudky z odboru extrémizmu a psychológie.

Zbabelá poprava na Zámockej. Juraj K. vraždil od chrbta.

Podľa špeciálneho prokurátora z dôkazov zatiaľ vyplýva, že išlo o osamelého strelca. Svoj zámer s nikým nezdieľal, polícia podľa Lipšica však preveruje všetky jeho kontakty. Vyšetrovanie podľa neho nepotvrdilo, že by niekto vopred vedel, aký zámer mal strelec Juraj K. v osudný večer.

Lipšic pre portál potvrdil, že strelec po útoku odišiel z miesta činu a následne polícia zistila, o koho ide. Potom začali zisťovať jeho lokalitu aj na základe mobilov, ktoré používal. Či nemohla polícia konať rýchlejšie, Lipšic nechcel komentovať.

Vydiskutovať si to podľa neho musí vedenie policajného zboru aj s parlamentným výborom. „Keď chceme, aby polícia mohla konať efektívnejšie, musí mať na to nástroje. Diskusia o nástrojoch sa musí odpolitizovať. Nikto nechce, aby polícia mohla bezbreho odpočúvať, ale v prípade teroristického činu, musí polícia promptne konať,“ dodal pre portál Lipšic./agentury/

X X X

Nový spor medzi vládou a SaS: Začínajú sa hádky o pomoc s energiami a o rozpočet

Prvý balík vládnej pomoci v boji proti drahým energiám bol predstavený. Ak sa však kompenzácie na budúci rok majú dostať priamo k firmám, bude treba schváliť rozpočet na rok 2023. Boj o pomoc pre firmy sa tak presúva do parlamentu. Menšinová vláda bude musieť získať aspoň 76 hlasov. Strana SaS sa už stihla postaviť proti rozpočtu.

 Vládni predstavitelia tvrdia, že kompenzácie pre podnikateľov vo forme cenových stropov sú podmienené schválením štátneho rozpočtu. Strana SaS nesúhlasí a tvrdí, že túto pomoc môže štát vyplácať aj v prípade rozpočtového provizória. V utorok liberáli zvolali tlačovku, kde vysvetľovali svoje argumenty proti rozpočtu. V skratke hovoria, že firmám sa dá pomôcť aj v prípade, ak sa rozpočet neschváli a krajina by bola v rozpočtovom provizóriu.

Otázne je, či za rozpočet, a teda aj pomoc podnikateľom, bude hlasovať aj opozičná strana Hlas či Smer. Pellegriniho Hlas na otázky denníka Pravda reagoval len tým, že v stredu k tomu budú mať samostatnú tlačovú konferenciu. Predseda Smeru Robert Fico vyhlásil, že rozpočet na budúci rok podporia len s dvomi podmienkami. „Kľudne môže vládna koalícia počítať s našimi 27 hlasmi za predpokladu, že do 30. júna 2023 sa budú konať predčasné parlamentné voľby a v rozpočte urobíme nejaké úpravy,“ vyhlásil v utorok šéf Smeru Robert Fico.

 SaS: podnikatelia sú rukojemníkmi

Poslanec Karol Galek (SaS) tvrdí, že vláda si týmto krokom berie podnikateľov za rukojemníkov. „Ide o Matovičove alibi voči jeho vlastným poslancom a ministrom, aby mu u nich prešlo to, že za jeho rozpočet v konečnom dôsledku zahlasujú aj fašisti,“ vyhlásil poslanec. Strana SaS podľa neho súhlasí s pomocou pre podnikateľov, a preto hlasovali aj za navýšenie rozpočtu na tento rok. „Je paradoxné, že s čerpaním týchto prostriedkov sa ešte ani nezačalo a Matovič žiada o ďalšiu polmiliardu eur,“ dodal.

Podnikatelia budú môcť získať kompenzácie za drahú elektrinu ešte tento rok. Celkovo chce vláda podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) vyčleniť do konca roka 300 miliónov eur na pomoc firmám. Umožňuje jej to schválenie novely rozpočtu, vďaka ktorej sa uvoľní dodatočných 1,5 miliardy eur, z toho 900 miliónov je vyčlenených pre firmy. „Chceme vedieť, na čo bude využitých 900 miliónov, ktoré sú schválené. Ak dôjde k rozpočtovému provizóriu, tak tieto peniaze budú k dispozícii aj na budúci rok,“ povedal na margo pomoci firmám poslanec Marián Viskupič (SaS).

Heger: SaS šíri populistický naratív

Od 1. januára do 31. marca budúceho roku budú mať firmy zastropované ceny silovej zložky elektriny a plynu. Na prvé tri mesiace je pre firemný sektor vyčlenených 500 miliónov eur. „Pomoc vie byť realizovaná, aj keď bude provizórium,“ tvrdí Viskupič s tým, že vláda má k dispozícii aj nevyčerpané eurofondy v objeme 1,5 miliardy eur, na ktoré sa takisto podľa Viskupiča nevzťahuje rozpočtové provizórium. To, že si Matovič zobral podnikateľov za rukojemníkov, je podľa Viskupiča forma politického terorizmu.

 Podľa SaS je rozpočet tak, ako bol schválený vo vláde, nepodporiteľný a nebudú zaň hlasovať. Jedným z hlavných dôvodov je aj výška deficitu. Návrh rozpočtu počíta na budúci rok so schodkom na úrovni 6,4 percenta hrubého domáceho produktu. „Deficit je taký výrazný, že takýto rozpočet je z tohto pohľadu nepodporiteľný,“ dodal Viskupič.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) upozornil, že ak SaS tvrdí, že pomoc na zmiernenie dosahov energetickej krízy vieme ľuďom a zamestnávateľom doručiť bez schváleného rozpočtu, tak je to hlboký omyl. „Kto chce vidieť v tomto rozpočte len výšku deficitu, tak ju tam vidí a môže šíriť tento populistický naratív, ale nesmie opomenúť fakty, že nás čakajú náročné časy a my musíme byť pripravení,“ napísal na sociálnej sieti. Rozpočtové provizórium je teda podľa premiéra pre krajinu najhorším riešením a zjednodušene dôjde k zmrazovaniu výdavkov.

Odborníci si pomoc pochvaľujú

Zatiaľ čo sa politici sporia o tom, či podporia pomoc, ktorú vláda podmieňuje prijatím rozpočtu na rok 2023, denníkom Pravda oslovení energetickí špecialisti pomoc vítajú. Analytik spoločnosti JPX Ján Pišta si myslí, že na prvý pohľad sa to zdá ako celkom slušná pomoc. „Rozhodne je to oveľa viac, než o čom sa hovorilo pred časom,“ pokračuje Pišta. Štedro znie podľa neho aj konštatovanie, že podmienkou nie je, aby firma bola v strate. To by mohli niektoré firmy využiť a dostať peniaze aj napriek tomu, že neboli v strate.

Napriek pomoci však pripomína, že mnohé firmy, ktoré nakupovali energie pred rokom a pol, mohli zohnať elektrinu za cenu okolo 70 eur a plyn za 30 eur. To znamená, že aj napriek stropu, ktorý im určite pomôže, im náklady aj tak narastú približne na 2– až 3-násobné úrovne. Ďalej upozorňuje aj na to, že pre niektoré veľké závody nemusí stačiť limit 100-tisíc eur na mesiac. „Ide o cementárne, oceliarne, hlinikárne, železiarne, chemické podniky a rôzne iné podniky s vysokou spotrebou energií. Tu bude potrebný individuálny prístup,“ hovorí Pišta.

„Navrhované zastropovanie cien prišlo neskôr ako v iných krajinách EÚ, ale je to krok správnym smerom. Pozitívne vnímam možnosť žiadať o pomoc aj spätne, za posledné štyri mesiace tohto roka,“ hovorí konateľ spoločnosti Prvá energetická Andrej Lednár. Pripomína, že stále čakáme na celoeurópske riešenie, ktoré sa stále dolaďuje. Dobrou správou však je, že ceny plynu a elektriny na trhoch reagujú na plánované zásahy.

Za rozumný a „prepracovaný“ návrh to považuje aj predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Miroslav Rimár. Aj keď mohol podľa neho prísť skôr. Samotné hľadanie takejto zhody považuje za umenie. „Je umením nájsť zdravú rovnováhu medzi možnosťami štátneho rozpočtu a výškou štátnej pomoci, tak, aby z dôvodu zvýšenej ceny výrobku v dôsledku premietnutých cien energií naše podniky nestrácali konkurencieschopnosť,“ hovorí Rimár. Pochvaľuje si aj to, že štát nebude uhrádzať celú sumu nad stropy, čím núti firmy šetriť.

„Čo sa týka samotného cenového stropu, považujeme túto formu štátneho zásahu za vhodnú. Nesie totiž v sebe solidárny prístup, po ktorom voláme už dlhšie (pomáha sa viac tým, ktorí na prudké zdraženie elektriny a plynu doplatili vo väčšej miere) a zároveň sa nezabúda ani na to, aby sa samotné firmy snažili správať zodpovedne – tým, že štát preplatí 80 % rozdielu, mali by byť firmy motivované, aby sa samy snažili zabezpečiť si energie za čo najvýhodnejších podmienok. Ak by štát preplatil 100 % rozdielu, mohlo by im byť jedno, akú (ne)výhodnú zmluvu uzavrú,“ hodnotí návrh Martin Ondko, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Magna energia.

Pýta sa však, ako sa bude pomoc vyplácať, keďže EÚ podľa neho povoľuje posielať peniaze až spätne. „Mesačná báza priznávania pomoci by sa mala týkať aj tých klientov, ktorí nemajú energie zazmluvnené za fixné, ale odoberajú ich za spotové ceny. Tu by mal do výpočtu, za akú cenu firma energie odobrala, vstupovať vážený priemer spotových cien,“ pokračuje.

„Je teda možné povedať, že celý proces nastavenia štátnej pomoci je na dobrej ceste, no ešte treba dotiahnuť viaceré technické otázky, bez ktorých nebude v praxi dobre a spravodlivo fungovať,“ myslí si šéf Magna energia.

Vládou predstavené riešenie považujeme za správny krok, tvrdí hovorca U. S. Steelu Košice Ján Bača. Ich sa to však nedotýka, keďže fabrika spadá do špeciálnej kategórie – energeticky náročný priemysel. Víta však, že sa o pomoci bude rokovať v stredu. „Rokovania o energeticky náročnom priemysle ešte budú pokračovať, pretože to, čo bolo doteraz dohodnuté, je z hľadiska celkových objemov energií pre hutnícky priemysel len veľmi malá časť spotreby,“ dodáva hovorca košických oceliarov./agentury/

X X X

 Matovič dostal nečakanú pochvalu a Tomáš Szabó nedostal ďalší trest

Na Špecializovanom trestnom súde padol dôležitý rozsudok a minister financií predstavil veľký plán pre zdravotníctvo.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí a niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravil komentátor Martin Behul.

Stačí Szabóovi 25 rokov?

Špecializovaný trestný súddnes odsúdil Tomáša Szabóa v prípade prípravy vrážd Daniela Lipšica, Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho. Szabó bol už predtým odsúdený na 25 rokov za účasť na vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Do úvahy tak prichádzalo len potvrdenie tohto trestu, alebo jeho zvýšenie na doživotie.

Prečo nedostal doživotie: Prokurátor Matúš Harkabus uloženie súhrnného trestu na doživotie nežiadal, senát predsedníčky Ruženy Sabovej sa s tým stotožnil a keďže Szabóova obhajkyňa považuje rozsudok za zákonný a spravodlivý, nepodala odvolanie. Trest je tak právoplatný. Pri rozhodovaní zavážilo najmä to, že existuje šanca na nápravu odsúdeného. Szabó svoj čin navyše oľutoval a prokurátor i súd mu uverili, aktuality.sk

X X X

 V Košickom kraji si preferencie delí stále dvanásť kandidátov na župana

Poslancom zastupiteľstva v Košickom kraji chce byť 477 obyvateľov.

Prekvapenie v podobe vzdania sa kandidatúry na post predsedu Košického samosprávneho kraja sa zatiaľ nekonalo. O túto funkciu sa k utorku 25.októbra uchádza celkovo 12 kandidátov.

Traja sú koaliční kandidáti, šesť kandidátov nominovali jednotlivé politické subjekty a traja kandidujú ako nezávislí.

Obrovský septembrový náskok

Až 66,4 percenta obyvateľov Košického kraja bolo rozhodnutých ísť voliť. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre TV Joj 24, ktorý sa konal 8. až 19.septembra. Zaznamenali tiež 25,6 nerozhodnutých voličov a 10 voliť ísť nechcelo.

Prvú priečku obsadil súčasný predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka s výsledkom 44,7. Druhé miesto získal Juraj Sinay s 19,3 percentami a tretí v poradí bol s 9,9 percentami Viliam Záhorčák.

Nasledoval Róbert Suja (6,8 percenta), Erik Ňarjaš (5,6 percenta), Monika Sofiya Soročinová (5 percent), Stanko (3,7 percenta), Tomáš Janco (1,9 percenta) a Stanislav Mizík (1,2 percenta).

Tretím od konca bol v septembri Juraj Ďurove (0,7 percenta), predposledný Ivan Hriczko (0,6 percenta) a posledný Džemal Kodrazi (0,6 percenta).

Záujem má 11 mužov a jedna žena

Rastislav Trnka v jesenných voľbách obhajuje post predsedu Košického samosprávneho kraja. Podporu mu vyjadrili politické strany KDH, Aliancia, Starostovia a Nezávislí kandidáti, Šanca, DS.

Poslanec parlamentu Erik Ňarjaš kandiduje za hnutie OĽaNO s podporu strán Za ľudí, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, Nova a Kresťanská únia.

Dlhoročný primátor Michaloviec a poslanec národnej rady aj krajského zastupiteľstva Viliam Zahorčák je kandidátom strany Smer-SD. Pridala sa aj koaličná Sme rodina, SNS, Život-NS, Strana moderného Slovenska, Národná koalícia/Nezávislí kandidáti.

Analytik Róbert Suja získal podporu strany Hlas-SD, no členom strany nie je, je len sympatizant.

Politická strana Slovenská iniciatíva menšín nominovala za kandidáta na post predsedu Ivana Hriczka. Na predsedu za stranu Princíp kandiduje jej predseda Džemal Kodrazi. Za stranu Kotlebovci – ĽSNS poslanec parlamentu Stanislav Mizík, dôchodca a odborný poradca Juraj Ďurove za stranu Socialisti.sk a Tomáš Janco za hnutie Republika.

Bývalý prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Technickej univerzity v Košiciach Juraj Sinay kandiduje ako nezávislý.

Riaditeľ vzdelávacieho inštitútu Vladislav Stanko kandidatúru oznámil prostredníctvom sociálnej siete a bilboardy a kandiduje ako nezávislý.

Jediná žena Monika Sofiya Soročinová ide do boja o stoličku župana ako nezávislá.

Najväčší súboj v okolí Košíc

O post poslanca v krajskej samospráve zabojuje v októbrových voľbách 477 obyvateľov kraja. Najviac kandidátov má volebný obvod v okrese Košice – okolie. Tam si zo 74 kandidátov zvolia deväť nových poslancov. Celkovo bude v krajskom zastupiteľstve zasadať 57 poslancov.

Víťazom len jeden

Spojené župné a komunálne voľby sa uskutočnia 29. októbra. Za poslancov zastupiteľstva budú zvolení kandidáti, ktorí získajú vo volebnom obvode v poradí najviac platných hlasov. Za predsedu kraja, starostu alebo primátora bude zvolený ten kandidát, ktorý získa najviac platných hlasov, aktuality.sk

X X X

Politológ k voľbám: Z averzie k Smeru je odpor voči OĽANO, veľa voličov zostane doma

Už tento víkend sa budú na Slovensku konať historicky prvé spojené voľby. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa voľby spájali, bolo zvýšenie volebnej účasti. Kvôli očakávanému volebnému náporu a sčítavaniu hlasov sa volí o dve hodiny kratšie, teda do ôsmej. Okrem toho ide o dušičkový víkend a zo soboty na nedeľu sa posúva čas. Tieto voľby budú skúškou nielen z technického hľadiska, ale skúšaná bude aj súčasná vládna koalícia. V porovnaní s minulými voľbami sa koalícia nedokázala zjednotiť, čo nemusí na voličov vplývať dobre. Už viac nie je jasné, kto a čo je vlastne koalícia, uviedol pre denník Pravda politológ Juraj Marušiak.

 Predseda vlády Robert Fico a poslanec za stranu OĽaNO Igor Matovič počas rokovania s jediným bodom programu – návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Robertovi Ficovi.

Sobota 29. október nie je veľmi dobre zvolený dátum, skonštatoval politológ. Voliť môžeme len v mieste trvalého bydliska a mnohí radšej uprednostnia prázdniny a predĺžený víkend. „Samozrejme, fakt, že ide o predĺžený víkend spojený s Dušičkami, môže volebnú účasť ovplyvniť negatívne. Na Dušičky ľudia neraz cestujú mimo svojho bydliska, na hroby blízkych, čo je tiež dôležitý faktor. Neviem, či tí, ktorí o termíne volieb rozhodovali, toto domysleli,“ uviedol pre denník.

Všetci kandidáti na županov a primátorov krajských miest

Ako hodnotia uplynulé obdobie a čo by chceli v mestách a krajoch zmeniť?

Po minulé roky bola v župných voľbách účasť okolo 20 percent, v roku 2017 necelých 30 percent. S vyššou účasťou však stúpa zvolenému zástupcovi aj legitimita. „Rok 2017 predstavoval istý nárast. Župani a župní poslanci majú svoju legitimitu odvodenú od Ústavy SR a zákonov, ale v priebehu volebného obdobia sa udial celý rad udalostí, ktoré posilnili viditeľnosť inštitúcií VÚC v očiach občanov, napr. v prípade Bratislavy zmena dodávateľa medzimestskej autobusovej dopravy,“ zhodnotil.

Pomaly už nie je jasné, kto a čo koalíciu tvorí

Tieto voľby sa však líšia aj vo vytvorení koalícií pri jednotlivých kandidátoch na županov, primátorov či poslancov mestských a krajských zastupiteľstiev. Pred poslednými voľbami sa SaS, KDH a OĽaNO (NOVA) dokázali spojiť a ako koalícia jasne podporiť niektorého z kandidátov. Vo väčšine prípadov uspeli a porazili dlhoročných starostov či županov. Erika Jurinová porazila dvanásť rokov úradujúceho šéfa žilinskej župy Juraja Blanára (Smer), Jozefovi Viskupičovi sa podarilo v Trnavskom kraji zosadiť Tibora Mikuša, ktorý kedysi kandidoval za HZDS a Ľavicový blok a posledné dve obdobia ako nezávislý. Rastislav Trnka zosadil z postu predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu (Smer).

Chmelová: Hlasovacie lístky a urny pre voľby do VÚC a komunálne voľby budú farebne odlíšené

Milan Majerský, ktorý sa pokúsi druhýkrát obhájiť svoj post, dokonca porazil šestnásť rokov úradujúceho šéfa Prešovského kraja Petra Chudíka, ktorý striedavo kandidoval primárne za Smer a HZDS a v roku 2013 sa za neho postavili aj menšie strany Náš kraj a Strana moderného Slovenska. Tento trend sa ukázal aj v parlamentných voľbách v roku 2020, ktoré ovplyvnila najmä smrť novinára Jána Kuciaka. Spoločnosť volala po zmene. Pri týchto voľbách to je však inak. Nastavia voliči politikom zrkadlo a určia trend, akým sa budú uberať nadchádzajúce parlamentné voľby? „Určite, župné voľby vždy boli aj napriek nízkej účasti lakmusovým papierikom pri testovaní budúcich koaličných stratégií. V roku 2017 signalizovali pokles volebnej podpory Smeru-SD a táto strana, podobne, ako aj jej protivníci, tomu začala prispôsobovať svoje stratégie. Regionálne voľby sú aj lakmusovým papierikom dôvery partnerov v budúcnosť existujúcej koalície, respektíve ich ochoty v nej pokračovať aj po budúcich parlamentných voľbách. Takisto bola v roku 2017 viditeľná malá vôľa koaličných strán postupovať spoločne, teraz je to podobne,“ skonštatoval Marušiak.

Niekedy nebol „in“ Smer, dnes je to Matovič

Medzi kandidátmi je aj veľa nezávislých, teda bez straníckej podpory, ale aj takých, ktorí sa nie úplne priznávajú k svojim domovským stranám alebo k niektorej z koaličných strán. „Je to jednak stratégia smerom k voličovi, keďže dlhodobo značný počet mandátov získavajú kandidáti, ktorí sa deklarujú ako nezávislí, bez ohľadu na to, do akej miery sa naozaj uchádzajú o voličov bez otvorenej alebo skrytej podpory nejakej strany. Navyše, tak ako v roku 2017 nebolo veľmi „in“ priznávať sa k Smeru, teraz sa nespokojnosť, respektíve doslova averzia voličov obracia proti OĽaNO,“ zhodnotil politológ.

Keďže koalícia je nejednotná, v plnej miere to využívajú opozičné strany. Najviac sa šance chytili extrémisti, ktorí postavili kandidáta na župana v každom kraji a v prípade poslancov, starostov či primátorov sa spájali aj s inými stranami. Majú v aktuálnej situácii šancu uspieť extrémisti? „Myslím, že extrémisti majú šancu uspieť v Banskobystrickom kraji, keďže tam strana Republika kandiduje spoločne so Smerom. Mazurek so svojou radikálnou rétorikou môže oslabiť pozície kandidáta opozičného Hlasu Michala Kaliňáka. Nemyslím si, že extrémisti môžu významný počet hlasov odčerpať súčasným koaličným stranám. Ich sklamaní voliči s najväčšou pravdepodobnosťou ostanú doma a na voľby nepôjdu,“ uviedol.

Náhodným spájaním tak vznikajú často nejasné koalície, ktoré môžu ľudí zmiasť. Podľa Marušiaka má veľká časť kandidátov na županov svoju stranícku príslušnosť uvedenú. „To, že v mnohých prípadoch je zrejmé, že strany vládnej koalície nemajú spoločných kandidátov, je iná vec, ale to nie je pre mňa prekvapením. Koaličné strany sa už pozerajú skôr na obdobie po najbližších parlamentných voľbách,“ povedal. Čo sa týka rozdielu medzi štruktúrami kandidátok na regionálnej a miestnej úrovni, to v niektorých prípadoch zrejme zodpovedá lokálnym pomerom, no v iných môže skutočne vyvolať u voličov chaos. „Napokon, havlovsky povedané, ,blbá nálada‘ v koalícii je očividná, pre voličov to nie je žiadne prekvapenie, tým skôr, že poriadne už ani nie je jasné, kto a čo koalíciu tvorí a kto už nie,“ dodal Marušiak./agentury/

X X X

Čepček navrhol odvolať Bittó Cigánikovú z postu šéfky zdravotníckeho výboru

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok večer rokovali o návrhu Martina Čepčeka (nezaradený), ktorý chce odvolať Janu Bittó Cigánikovú (SaS) z postu predsedníčky Výboru NR SR pre zdravotníctvo.

Čepček Bittó Cigánikovej vyčíta, že nespĺňa odborné ani osobné predpoklady na funkciu, nemá relevantné vzdelanie ani odbornú prax. Poslankyňa mu v rámci diskusie vysvetlila, že vyštudovala manažment zdravotníctva a momentálne študuje ošetrovateľstvo, svoju tretiu vysokú školu. Pripomenula, že členmi zdravotníckych výborov a ministri zdravotníctva boli vo veľkej miere lekári a zdravotníci, čo znamená, že to ešte nie je zárukou dobrého fungovania slovenského zdravotníctva. To podľa nej potrebuje dobré manažovanie.

Čepček tiež tvrdí, že šéfka výboru zneužíva svoje postavenie vo výbore na presadzovanie „progresívnej ideologickej agendy“. Prekáža mu, že dáva príliš veľký priestor agende umelých potratov. Poslankyňa reagovala, že žiaden návrh smerom k liberalizácii prístupu k potratom nepredložila, zatiaľ čo Čepček podal niekoľko návrhov na obmedzenie prístupu k interrupciám. Zdôraznila, že väčšina ľudí si podľa prieskumov nepraje zmeny v oblasti potratovej legislatívy. Poslancovi pripomenula, že k jeho návrhom urobila stretnutie odborníkov a diskusie.

Poslanci SaS za Bittó Cigánikovou stoja

Poslanec zároveň hovorí, že poslankyňa presadzuje záujmy finančných skupín na úkor bežných občanov a správa sa hystericky či nedôstojne. Bittó Cigániková podľa Čepčeka šírila klamlivé a zavádzajúce informácie z medicínskej oblasti, predovšetkým v súvislosti s umelými potratmi. Poslankyňa reagovala, že argumentuje len vedeckými štúdiami. Podľa Tomáša Lehotského (SaS) ide o pokus o odvolávanie čisto z ideologických dôvodov. Šéfka klubu SaS Anna Zemanová uviedla, že všetci poslanci SaS za Bittó Cigánikovou stoja.

Poslanci sa do lavíc vrátia v stredu (26. 10.) ráno. Pokračovať majú termínovanými bodmi, ktorými sú návrhy ministerstva dopravy. Popoludní by mali podľa programu rokovať o návrhoch z dielne rezortu obrany, aktulity.sk

X X X

Matovič chce ročne o 500 medikov viac, Pellegrini hovorí o plagiátorstve

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) chce o stovky zvýšiť počet slovenských medikov na lekárskych fakultách na Slovensku. Deklaroval, že rezort uvoľní peniaze, aby sa školám vynahradili straty z príjmov za zahraničných medikov. Má ísť o milióny eur. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na sociálnej sieti.

„Ministrovi som dal za ministerstvo financií ponuku, s ktorou môže osloviť všetky lekárske fakulty – Slovensko má eminentný záujem zvýšiť počet medikov približne zo 700 na 1200 v ročníku už od nasledovného školského roka,“ skonštatoval. „Keď navýšime počet medikov a zmenšíme personálny stres v nemocniciach, ostane ich tu viac,“ povedal Matovič. Nesledovať bude rokovanie s dekanmi.

Dopyt po štúdiu medicíny podľa ministra školstva Jána Horeckého predstavuje pomer 4:1. „Štvornásobne viac sa o štúdium hlási. Neutrpí tým kvalita,“ spresnil na otázku, či štát týmto opatrením neprijme na štúdium tých, ktorí na skúškach zostali pod čiarou.

Matovič poukázal, že na Slovensku vzdelávame v ročníku asi 430 medikov zo zahraničia. „Lekárske fakulty tvrdia, že zahraničných študentov musia prijímať, lebo od nich získajú približne o 4 000 eur ročne viac na študenta ako za slovenských medikov od štátu,“ podotkol.

Je preto podľa neho nerozumné, aby sa lekárskym fakultám nezaplatil rozdiel. „Považujem za znak absolútneho nerozumu nezaplatiť lekárskym fakultám spomenutý rozdiel a nezískať tak ročne dodatočné stovky miest pre slovenských medikov, pri ktorých je veľká šanca, že aj na Slovensku zostanú,“ dodal minister. /agentury/

X X X

Ronaldo sa pripojil k spoluhráčom. Svet obletelo nové video zo striedačky

Cristiano Ronaldo sa v utorok opäť pripojil k spoluhráčom na tréningu Manchestru United. Zapojil sa tak do prípravy pred štvrtkovým duelom Európskej ligy proti Šeriffu Tiraspoľ.

 Britské médiá špekulujú o osude portugalského futbalistu v tíme. Podľa nich Erik ten Hag od portugalskej hviezdy žiadal ospravedlnenie, inak by jeho vyradenie z kádra pokračovalo.

Klub Ronalda suspendoval po tom, čo minulú stredu zamieril z lavičky náhradníkov do šatne niekoľko minút pred záverečným hvizdom zápasu proti Tottenhamu (2:0).

Podľa ten Haga nechcel Ronaldo v druhom polčase striedať a nastúpiť na ihrisko. Vedenie United ho vyradilo z kádra na víkendový šláger proti Chelsea (1:1). Podľa médií prišiel o dvojtýždňový plat a trénoval individuálne.

 Portál denníka The Sun písal o utorku ako o dni D pre Ronalda. Tím sa po dni voľna stretol v tréningovom centre v Carringtone, kde sa mal uskutočniť rozhovor kanoniera s ten Hagom.

„Ak neprejaví ľútosť a nebude súhlasiť s tým, že sa bude riadiť pravidlami ten Haga, jeho vylúčenie z kádra bude pokračovať aj v zápase Európskej ligy proti Šeriffu Tiraspoľ,“ napísal spomínaný zdroj ešte pred správou AP o jeho návrate do tréningového procesu. .

Ten Haag sa snaží dostať svoj tím medzi najlepšie tímy tabuľky Premier League a vraj nechce, aby Ronaldove kroky naštrbili jeho úmysly.

 „Vo svojej kariére dosiahol veľa. To je skvelé. Ale musí si byť vedomý toho, že bude posudzovaný v aktuálnom momente a podľa toho, ako sa dnes správa. Vo vrcholovom športe je to o dnešku a nie o veku či reputácii,“ uviedol tréner United v uplynulých dňoch.

„Musí si to uvedomiť každý a nielen Cristiano. Týka sa to mužstva, trénera i klubu,“ doplnil. Na sociálnych sieťach sa v utorok objavilo nové video, ktoré vnáša viac svetla na to, čo sa udialo počas inkriminovaného zápasu na Old Trafforde.

Zachytáva debatu kouča s Ronaldom, jeho nesúhlasnú reakciu (zrejme pri výzve na striedanie), následné postávanie rodáka Madeiry pri striedačke a napokon presun do šatne:

United potrebujú vo štvrtok bod na to, aby si zabezpečili miestenku vo vyraďovacej fáze druhej najprestížnejšej európskej pohárovej súťaže. Budú sa usilovať o triumf, aby sa v záverečnom dueli skupiny mohli popasovať o prvenstvo s Realom Sociedad San Sebastián./agentury/