Babišovo podnikanie bolo príčinou viacerých sporov a podozrení z konfliktu záujmov pri rozdeľovaní európskych dotácií, s jeho menom sa spája kauza Čapí hnízdo. Kandidát na českého prezidenta politik a podnikateľ Andrej Babiš postúpil do druhého kola volieb, ktoré sa bude konať 27. a 28. januára. TASR v tejto súvislosti prináša jeho profil.

Andrej Babiš sa narodil 2. septembra 1954 v Bratislave. V rodnom meste vyštudoval aj Vysokú školu ekonomickú (VŠE). Pracoval v podniku zahraničného obchodu Petrimex, od roku 1985 pôsobil niekoľko rokov v Maroku.

Na základoch pražskej pobočky Petrimexu založil v januári 1993 po rozdelení spoločného štátu spoločnosť Agrofert. Spočiatku sa zameriavala na obchod s hnojivami. Postupne sa rozrástla na najväčší český poľnohospodársky, potravinársky, drevársky a chemický holding.

V novembri roku 2011 založil Andrej Babiš hnutie ANO. V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa v ČR konali 25. a 26. októbra 2013, dostalo 18,65 percenta hlasov a v dolnej komore českého parlamentu obsadilo 46 kresiel. ANO sa po Českej strane sociálno-demokratickej (ČSSD), ktorá získala 21,2 percenta hlasov, stalo druhým najúspešnejším subjektom. V Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR zasadol Babiš 26. októbra 2013.

V koaličnej vláde sociálneho demokrata Bohuslava Sobotku pôsobil ako vicepremiér a minister financií od januára 2014 do mája 2017. Sobotka 5. mája 2017 podal návrh na Babišovo odvolanie. Český prezident Miloš Zeman Babiša odvolal 24. mája.

Vo voľbách 20. a 21. októbra 2017 zvíťazilo hnutie ANO so ziskom 29,64 percenta a v snemovni mu pripadlo 78 poslaneckých mandátov. Prezident Miloš Zeman poveril Babiša 31. októbra 2017 zostavením vlády a 6. decembra ho vymenoval za premiéra. Babišovi sa až na druhý pokus podarilo zostaviť vládu, ktorá získala dôveru poslancov v júli 2018 vďaka tichej podpore komunistov.

Vo voľbách 8. a 9. októbra 2021 skončilo hnutie ANO ako druhé s 27,12 percentami, tesne ho so ziskom 27,79 percenta predstihla koalícia SPOLU. Andrej Babiš tak skončil v opozícii. Svoju kandidatúru na post prezidenta ČR oznámil vo vysielaní TV Nova 30. októbra 2022 a 4. novembra odovzdal na Ministerstve vnútra ČR kandidátku s podpismi 56 poslancov hnutia ANO.

Sporné podnikanie

Babišovo podnikanie bolo príčinou viacerých sporov a podozrení z konfliktu záujmov pri rozdeľovaní európskych dotácií, s jeho menom sa spája kauza Čapí hnízdo. Figuroval aj na zoznamoch Panama Papers. Bol evidovaný vo zväzkoch ŠtB ako agent pod krycím menom Bureš, spoluprácu s ŠtB však popiera, podobne ako odmietol akékoľvek neetické či nezákonné konanie.

Krátko pred voľbami 9. januára 2023 pražský mestský súd oslobodil Babiša spod obžaloby v kauze Farma Čapí hnízdo. Podľa sudcu sa nedokázalo, že konanie popísané v obžalobe bolo trestným činom. Andrej Babiš označil rozsudok za dobrú správu, ktorá podľa neho dokazuje, že občania Česka žijú v právnom štáte, aktuality.sk

 X X X

Akého bude mať Česko prezidenta? Experti hodnotia Babiša a Pavla

O tom, kto bude českým prezidentom, sa rozhodne medzi expremiérom Andrejom Babišom a generálom vo výslužbe Petrom Pavlom. Čo od nich očakávajú politológovia, ak by obsadili kreslo hlavy štátu? Pravda oslovila dvoch expertov, ktorí hodnotia, ako by sa Babiš a Pavel správali v úrade z hľadiska vnútornej a zahraničnej politiky.

 Expremiér Andrej Babiš počas kampane veľmi kriticky vystupoval proti vláde. Dá sa očakávať, že cez parlament budú tohto roku prechádzať zákony, ktoré sú pomerne sporné, ako sú reforma verejných financií či dôchodkov a niektoré ďalšie. Môžeme predpokladať, že Babiš by ich kritizoval a použil by právo veta. Asi by to bola podobná situácia ako v posledných mesiacoch, keď súčasný prezident Miloš Zeman v rýchlom slede vetoval tri zákony. Jeden sa týkal aj zmeny rozpočtu na rok 2022. Babiš je šéfom opozičnej strany ANO a nič nesvedčí o tom, že by vychádzal vláde v ústrety.

x Koho by ste volili v druhom kole českých prezidentských volieb?

Druhé kolo českých prezidentských volieb sa bude konať 27. a 28. januára

Vo vnútornej politike by asi kabinet mohol mať problém s výmenou niektorých ministrov. Nemyslím si, že Babiš by zašiel tak ďaleko ako Zeman, ktorý dlhodobo blokoval vymenovanie šéfov niektorých rezortov. Predpokladám, že Babiš by nechcel riskovať kompetenčnú žalobu na Ústavný súd zo strany vlády. Ale je potrebné počítať s tým, že pri menovaní ministrov by bol akýmsi polovičným Zemanom. Kádroval by jednotlivých kandidátov a pravdepodobne by pri niektorých nešetril kritickými slovami, prípadne by sa s ich vymenovaním neponáhľal.

Čo sa týka zahraničnej politiky, Babiš dosť lavíroval pri svojom postoji k Ukrajine. Je to najdôležitejšia téma, ktorej sa česká zahraničná politika momentálne venuje. Nie je vyslovene proti pomoci Kyjevu, ale interpretuje to tak, že vláda robí príliš málo pre Čechov a priveľa pre Ukrajincov. Keď som sledoval jeho predvolebné stretnutia, pomerne často o tom hovoril.

Myslím si, že v prezidentskom úrade by tento postoj kopíroval. Núti ho do toho rétorika, ktorú používal v kampani, a to, že je šéfom najsilnejšej opozičnej strany, ktorá s tým pracuje v komunikácii. Mohlo by to viesť k istej takpovediac dvojhlasnosti českej zahraničnej politiky. Vláda bude naďalej jednoznačne proukrajinská vrátane dodávok zbraní a pomoci utečencom. Ale prezident by v tom bol v podaní Babiša oveľa zdržanlivejší a občas aj kritický.

 V Česku sa už viac ráz pri rôznych krízach stalo, že kabinet a hlava štátu hovorili rôznymi hlasmi. Ak k tomu opäť dôjde, malo by to však skôr efekt navonok, čo sa týka vnímania českej zahraničnej politiky ako menej jednoznačnej. Babiš totiž nemôže zabrzdiť vládnu pomoc Ukrajine. A nemyslím si ani, že by chcel niečo zásadné meniť na zakotvení Česka v Európskej únii a NATO. Jeho podnikateľské záujmy sú s EÚ spojené, hoci je k nej občas kritický. Babiš s obľubou lavíruje podľa toho, čo si myslí, že mu u voličom práve zaistí body.

V prípade Petra Pavla, a to by sa týkalo aj Danuše Nerudovej, je to možné hodnotenie svojím spôsobom jednoduchšie, ale zároveň zložitejšie. Prečo? Lebo na rozdiel od Babiša v minulosti vo verejnom priestore nič reálne nepresadzovali a neboli v politike. Pokiaľ sa Pavel bude držať toho, čo hovoril v kampani, tak občas povie niečo kritické na adresu vlády, ale nedá sa očakávať, že by bol opozičným prezidentom ako Babiš. Môže sa stať, že niečo bude vetovať a skritizuje, ale určite nebude brzdiť nejakú širšiu vládnu agendu. Pavel vystupuje konzistentne, ale niektoré veci ho nezaujímajú, hoci sa k nim vyjadruje. Je to trochu špekulácia, ale myslím si, že z hľadiska aktivity v domácej politike bude asi ešte menej viditeľný, ako by bola Nerudová, ktorá v minulosti stála na čele komisie pre dôchodky a má tendenciu vyjadrovať sa k rôznym témam.

Pokiaľ bude v niektorej oblasti Pavel aktívnejší, bude to zahraničná a bezpečnostná politika. K nej smeruje celá jeho minulá kariéra. Ale jeho aktivita by nemala byť pre súčasný český kabinet problémom, lebo s ním do veľkej miery súhlasí. Dokonca by som povedal, že napríklad v postoji k NATO je ešte pozitívnejší ako niektoré vládne strany, napríklad ako Piráti, medzi ktorými sa nájdu skeptici voči tejto vojenskej organizácii.

Predpokladám, že Babiš by bol vo vnútornej politike aktívnym prezidentom v tom zmysle, že expremiér funguje ako mikromanažér. Teda by ani tak neriešil veci, ktoré sa týkajú Česka ako celku, ale skôr by sa staral o svoj drobný politický marketing. Napríklad, keby sa objavil nejaký problém povedzme v Hodoníne či Ostrave, Babiš by bol schopný tam ísť a riešiť to na mieste. S týmto prístupom mu však unikajú mnohé dôležité veci. Bývalý premiér nie je schopný robiť koncepčnú politickú prácu a doťahovať do konca svoje vízie, ak nejaké má. Babiš by bol výrazným kritikom vlády, ale ako sme videli, na politike dokázal zbohatnúť, a to by robil aj v prezidentskej funkcii.

V prípade Babišovej zahraničnopolitickej orientácie platí, že pozitívne vníma NATO a EÚ. Je pravdou, že kritiku únie využíva v rámci domácej kampane. No v EÚ Babiš ako premiér vystupoval úplne inak. Momentálne veľmi kritizuje Európsku zelenú dohodu, ale bol to on, kto podpísal základné veci, ktoré s ňou súvisia.

Čo sa týka jeho postoja k Ukrajine, Babiš patril k tým, ktorí vlani začali s pomocou pre ňu. Ale jeho voliči upriamujú pozornosť na takzvané české národné záujmy. Babiš preto teraz kritizuje pomoc vlády Kyjevu a tvrdí, že peniaze by si zaslúžili Česi a podporu pre Ukrajinu by mal kabinet obmedziť. Ale keby sme ho teraz poslali do Kyjeva, sám by sa tam predstavoval ako najväčší záchranca Ukrajiny.

Očakávam, že Pavel bude pomerne úzko spolupracovať s vládou. Nemyslím si, že by tu došlo k nejakým konfliktom. A preto si nie som istý, či by dokázal byť dôrazným oponentom niektorých politík vlády, ktoré by si to aj vyžadovali, pretože nesmerujú pomoc k tým, ktorí ju najviac potrebujú. Kabinet namiesto toho, aby zdvihol výšku daní najbohatším, radšej zvýši daň z pridanej hodnoty. Bolo by dobré, keby hlava štátu dokázala byť oponentom vlády v ekonomickej oblasti. Ako som však povedal, nie som si istý, že by sa Pavel do toho chcel pustiť.

Pre Pavla, ale rovnako by to bolo v prípade Nerudovej, sú EÚ a NATO dva základné piliere zahraničnej politiky. Myslím si, že väčší dôraz by mohol klásť na ochranu ľudských práv. Česká diplomacia sa na tejto téme dlhé roky profilovala. U Pavla budú určite prevládať bezpečnostné aspekty prezidentskej funkcie, pretože ich veľmi dobre pozná. Vyzerá to tak, že v nasledujúcej dekáde budú bezpečnostné otázky veľmi dôležité. V predchádzajúcom období sme ich trochu zanedbávali. Od brannej výchovy až po investície do armády. Pavel by sa tým mohol zaoberať a prepojiť to aj s výskumom či naštartovaním obranného priemyslu./agentury/

 X X X

Veľký obrat a mohutný finiš generála Pavla: V prvom kole volieb porazí Babiša

 Finalistami prezidentských volieb v Českej republike sú Petr Pavel a Andrej Babiš. Generál vo výslužbe, ktorý bol šéfom Vojenského výboru NATO, na konci sčítavania hlasov predbehol expremiéra a lídra opozičného hnutia ANO Babiša a prvé kolo tak vyhrá.

Po sčítaní takmer 99 percent volebných okrskov Pavel získal získal 35,20 % hlasov a Babiš zatiaľ len o necelú tisícku menej, 35,18 %. Na treťom mieste je Danuše Nerudová, bývalá rektorka Mendelovej univerzity v Brne, so ziskom 13,90 % hlasov. Nerudová bola jednou z trojice kandidátov na postup do druhého kola a jej zisk je tak veľkým sklamním.

Štvrtý Pevel Fischer dosiahol volebný zisk 6,73 %, Jaroslav Bašta 4,49 % a Marek Hilšer 2,57 %. Zvyšní kandidáti získali menej ako dve percentá.

Pavel: Druhý polčas bude náročnejší

Zatiaľ nie je dôvod oslavovať, druhý polčas bude náročnejší. Na tlačovej konferencii to povedal Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Veľmi si vážim záujmu, chcel by som poďakovať všetkým, ktorí prišli k voľbám,“ povedal Pavel s tým, že o výsledkoch bude hovoriť až potom, keď budú známe.

„Blížime sa k záveru prvého polčasu a rozhodne nie je dôvod oslavovať, skôr je dôvod začať druhý polčas, ktorý bude náročnejší než ten prvý,“ povedal Pavel. Ak postúpi, tak sa na druhé kolo teší.

Pavel sa tiež poďakoval svojim protikandidátom za férovú kampaň. „Aj keď to občas zaiskrilo, tak bola vedená väčšinou korektne,“ dodal Pavel.

Kandidát na prezidenta pripustil, že v kampani urobil chyby, napríklad, že nebol výrazný v debatách. „Všetci robíme chyby, aj ja som ich urobil. Mám sa čo učiť,“ dodal.

Nerudová: Pootvorila som dvere ďalším

Danuše Nerudová po zverejnení predbežných výsledkov uviedla, že je zaskočená podporou a to, že skončila tretia, nič neznamená, lebo pootvorila dvere ďalším, čo prídu po nej. Nerudová poďakovala svojim podporovateľom, dobrovoľníkom, rodine i svojmu tímu za prácu počas predvolebnej kampane.

„Celú dobu sme viedli pozitívnu kampaň a myslím si, že sme prispeli k dobrej nálade v tejto krajine. Som rada, že sme ukázali, že človek môže dôjsť ďaleko s pozitívnou kampaňou, že nikoho neočierňuje a s tým, že robí veci dobre,“ uviedla.

V Bratislave vyhral generál

Na českej ambasáde v Bratislave volilo českého prezidenta 594 Čechov. Viac ako polovica z nich dala svoj hlas Petrovi Pavlovi. Výsledky hlasovania dnes ČTK poskytla chargé d’affaires Alena Jermářová.

Z celkovo 593 platných hlasov získal niekdajší predstaviteľ NATO Pavel 324 hlasov. Nerudovú volilo 144 ľudí. Až na treťom mieste skončil Babiš. Zvyšné hlasy odovzdané vo volebnej miestnosti na veľvyslanectvo v slovenskej metropole dostalo päť ďalších prezidentských kandidátov.

Účasť v prvom kole prezidentských volieb v Bratislave bola vyššia ako pred piatimi rokmi. V roku 2018 prišlo v prvom kole voliť na ambasádu 419 Čechov.

Druhé kolo volieb sa uskutoční o dva týždne 27. a 28. januára (v Českej republike sa hlasuje dva dni: v piatok od 14. hodiny do neskorého večera a v sobotu od rána do 14. hodiny).

 O funkciu hlavy štátu sa uchádzalo osem kandidátov. Pôvodne ich bolo deväť, ale predák Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Josef Středula, ktorý kandidoval ako nezávislý, pred týždňom odstúpil z predvolebnej kampane. Rozhodol sa to urobiť pre jeho nízke volebné preferencie a svojim priaznivcom poradil, aby dali hlas Nerudovej, ktorá tiež kandidovala ako nezávislá. Středula poznamenal, že nechce, aby bol prezident bývalý komunista (Babiš aj Pavel boli pred novembrom členmi KSČ, Nerudová nemala červenú stranícku knižku).

Expremiér Babiš, ktorý je zakladateľ koncernu Agrofert, to bude mať v druhom kole veľmi ťažké. Všetky doterajšie prieskumy verejnej mienky totiž výrazne favorizovali generála vo výslužbe. Podľa týchto prognóz by mal Pavel získať 57 – 59 % hlasov, Babiša by malo podporiť 41 – 43 % voličov.

Bývalá rektorka Mendelovej univerzity bola jediná žena medzi prezidentskými kandidátmi. Pred piatimi rokmi sa na zozname deviatich uchádzačov o funkciu hlavy štátu nenachádzala ani jedna žena. V roku 2013, keď prvýkrát o prezidentovi rozhodovali priamo voliči a už nie ich volení zástupcovia v parlamente, kandidovali tri ženy. Všetky však získali veľmi malý počet hlasov: Zuzana Roithová 4,95 %, Táňa Fischerová 3,23 % a Jana Bobošíková 2,39 %.

 O post prezidenta Českej republiky sa uchádza osem kandidátov. Karel Diviš, Danuše Nerudová a Petr Pavel sú trojicou občianskych kandidátov, ktorým sa podarilo vyzbierať viac než 50 000 podpisov občanov. Andrej Babiš, Jaroslav Bašta, Pavel Fischer, Marek Hilšer a Tomáš Zima sú politickými kandidátmi, ktorých podporili poslanci či senátori./agentury/

X X X

V USA bude rusko-ukrajinská vojna krásy

 Keby jedna z dvoch krások vyhrala, z Moskvy alebo z Kyjeva by nepochybne zaznelo, že je to symbolické víťazstvo na medzinárodnej scéne. Počas vojny sú totiž dôležité nielen úspechy na fronte, ale psychologický význam majú aj iné výhry. V tomto prípade ide o súboj najkrajšej Rusky a najkrajšej Ukrajinky.

 Kde môžu Rusko a Ukrajina zápasiť proti sebe okrem použitia smrtiacich zbraní? V športe málokde, lebo po invázii na Ukrajinu veľa medzinárodných organizácií pozastavilo ruským športovcom účasť na svojich podujatiach. Už túto sobotu však budú súťažiť proti sebe dve ženy s dokonalou športovou postavou. Nie však profesionálne športovkyne, ale slečny, ktoré zbierajú body svojím pôvabom.

Dejiskom tohtoročnej súťaže krásy Miss Universe bude už túto nedeľu americké mesto New Orleans. Na pódiu sa predstavia aj Anna Linnikovová z Ruska a Viktoria Apanasenková z Ukrajiny.

Ukrajinská misska dôrazne odmietla Rusku

Kyjev si nevedel predstaviť, že by Moskva mohla mať možnosť vyslať do USA svoju missku. Anna Nepljachová, víťazka ukrajinskej súťaže Miss Universe 2021, razantne odmietla účasť Rusky v New Orleanse. „Domnievam sa, že Rusku treba zakázať vstup do celého civilizovaného sveta, aby sa poučilo,“ napísala v lete 2022 na Instagrame. Pokračovala, že nesúhlasí s názorom v debatách na internete, že treba hovoriť o tom, že invázia nie je vina Apanasenkovej, ale konflikt medzi dvomi štátmi. „Čo, dopekla? Konflikt medzi dvomi štátmi? Je to vojna, genocída, Rusi to začali.“

Ukrajina však so snahou zabrániť Linnikovovej súťažiť v USA nepochodila. Ani u usporiadateľa, ani na americkom veľvyslanectve v Moskve. Organizátor dal Ruske zelenú a na ambasáde získala víza, takže do New Orleansu priletela. Proti Linnikovovej nezavážil na veľvyslanectve ani fakt, že ruskú národnú súťaž Miss Universe sponzoruje ruské ministerstvo kultúry.

V poradí už 71. ročník Miss Universe prvý raz usporiada nadnárodný konglomerát JKN Global Group, ktorý dosahuje ročný príjem okolo 1,8 miliardy amerických dolárov (USD), čo je zhruba rovnako v prepočte na eurá. Väčšinu akcií firmy vlastní thajská boháčka Jakapong Jakrajutatipová. „Chcela by som, aby sa súťaž krásy konala každé tri-štyri roky v Thajsku, čo by posilnilo turistický ruch. Určite si ju pozrie v priamom prenose miliarda televíznych divákov na svete,“ povedala pre agentúru Reuters transrodová Jakrajutatipová, ktorá chce do Miss Universe prilákať aj neheterosxuálne ženy. JKN Global Group kúpila práva na organizovanie celosvetovej súťaže krásy za 20 miliónov USD.

Ruska sa živí modelingom, Ukrajinka teraz pomáha

Po Novom roku pricestovala do USA aj Linnikovová. Porota bude hľadať víťazku medzi 86 kráskami, čiže medzi pôvabnými ženami približne z polovice krajín celého sveta. Zastúpené je tiež Slovensko: Karolínou Michalčíkovou, 23-ročnou rodáčkou z Trenčína.

Linnikovová je profesionálna modelka, modelingom sa živí od svojich 16 rokov. „Hovorí plynule anglicky a momentálne študuje francúzštinu. Veľmi rada športuje a pravidelne cvičí jogu a strečing. Angažuje sa v charitatívnych projektoch týkajúcich sa zlepšovania a udržiavania životného prostredia v Rusku a pomáha aj útulkom pre opustené zvieratá,“ napísala o nej webová stránka Miss Universe.

Apanasenková získala magisterský titul v sociálnej práci na univerzite v Kyjeve. „Téme domáceho násilia sa venuje už šesť rokov. Na škole zažila šikanovanie, čo ju podnietilo, aby zaoberala problémami duševného zdravia. Podporuje projekt, ktorý poskytuje bezplatnú profesionálnu psychologickú pomoc obetiam vojny na Ukrajine. Od začiatku totálnej vojny na Ukrajine Apanasenková pracuje ako dobrovoľníčka, ktorá pomáha pripravovať jedlo pre prápory ukrajinských ozbrojených síl a zraneným. Spolu so svojím priateľom poskytla jedlo, lieky a hygienické potreby viac ako 300 ukrajinským rodinám,“ informuje o nej Miss Universe. Na Facebooku má aj fotografie, ako rozdáva pečivo ukrajinským penzistom čakajúcim v dlhom rade.

Do Varšavy cestovala vlakom. Dvadsať hodín

Na Ukrajine vlani nemohli vyberať svoju miss, lebo 24. februára sa začala ruská invázia. V Kyjeve sa preto rozhodli do celosvetovej súťaže Miss Universe prihlásia prvú vicemiss z roku 2021, ktorou sa stala Apanasenková. Veľký význam, že ju vybrali, mala skutočnosť, že sa výrazne zapojila do zmienenej dobrovoľníckej činnosti.

Ukrajinský vzdušný priestor je uzatvorený pre civilné lietadlá, do New Orleansu preto cestovala dlhý čas. „Do USA sa vybrala sama so šiestimi kuframi cez Poľsko. Do Varšavy sa viezla vo vlaku dvadsať hodín. Potom ju čakal let do New Yorku,“ napísal server Showbiz. Odtiaľ do New Orleansu je vzdušnou čiarou ešte takmer 1 900 kilometrov, čo vychádza na 3,5 hodiny cesty lietadlom.

Apanasenková, 28-ročná rodáčka z Černigova, zdôrazňuje, že v čase vojny si zvlášť uvedomuje význam svojej účasti na Miss Universe v USA. „Uvedomujem si, že v takom ťažkom a hroznom období môžem byť jednou z veľvyslankýň Ukrajiny na medzinárodnej scéne, aby som hovorila hlasom všetkých žien našej vlasti. Budem bojovať nie za svoje víťazstvo, ale za víťazstvo svojej krajiny,“ citoval ju server RBK-Ukrajina.

Na pódiu sa predstaví v zaujímavej róbe, ktorú módni tvorcovia nazvali Bojovníčka svetla. Zdobia ju prvky, ktoré zvýrazňujú ukrajinskú štátnosť.

Koruna ruského impéria

Cesta do USA sa určite predĺžila aj Linnikovovej, lebo Západ potrestal Rusko za inváziu aj prerušením priamych leteckých spojov. Musela preto letieť okľukou (Rusi často využívajú lety s medzipristátím v Istanbule).

Linnikovová je 22-rodáčka z Orenburgu. Jej šaty, v ktorých sa objaví na pódiu, tiež zaujmú. „Outfit je vyrobený z 50-tisíc polodrahokamov a sladkovodných perál. Minišaty dopĺňa zamatová pelerína s dlhou vlečkou,“ napísal server Orenday. Róba má názov Koruna ruského impéria. Módny návrhár si dal veľmi záležať: spolupracoval s odborníkmi z petrohradského múzea Ermitáž./agentury/

X X X

 Rusko, cena ich ropy padla na 2-ročné minimum

Cena ruskej ropy v rubľoch padla na viac než 2-ročné minimum a pohybuje sa takmer o tretinu nižšie v porovnaní s cenou, s ktorou vláda počítala v tohtoročnom rozpočte. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

 Podľa výpočtov agentúry Reuters sa cena referenčnej ruskej ropy Urals v rubľoch dostala na najnižšiu úroveň od novembra 2020. To by mohol byť veľký problém pre ruské verejné financie. Na predaj ropy totiž pripadajú hlavné rozpočtové príjmy.

Rozpočtový deficit ruskej vlády dosiahol v minulom roku okolo 3,3 bilióna rubľov alebo 2,3 % hrubého domáceho produktu (HDP).

 Priemerná cena Urals v januári klesla na 3233 RUB za barel (159 litrov). To je o 32,5 % menej v porovnaní s cenou 4788 rubľov za barel, respektíve 70,1 USD za barel, ktorú vláda používala pri zostavovaní rozpočtu na tento rok.

Cena ropy v rubľoch je dôležitá pre rozpočet a stanovenie dane z ťažby nerastných surovín aj cla na vývoz ruskej ropy.

Rubeľ sa v januári po decembrovom poklese posilnil a začiatkom týždňa ho podporila centrálna banka, keď oznámila, že začne predávať zahraničnú menu na devízových trhoch./agentury/

X X X

Heger obvinil podnikateľov, že za vysoké faktúry si môžu sami

 Nikto z podnikateľov nám od októbra nepovedal, že budú mať problém s vysokými faktúrami za energie, tvrdil premiér Eduard Heger v Sobotných dialógoch na RTVS. Podľa neho si za tento problém môžu sami.

 „V októbri sme to oznámili a nikto do konca roka neprišiel s tým, že haló, zabudli ste na to, že nám prídu vysoké zálohové faktúry. Počuli ste to niekoho povedať? Veď to mohli kľudne prísť kedykoľvek. V novembri? Za týždeň by sme to vyriešili. Ale nikto s tým neprišiel. Čiže, čo sme mohli považovať, jedine že to je akceptované. A teraz, O.K., v poriadku, niekto na to zabudol… nechcem ukazovať prstom, to nie je podstatné…,“ povedal Heger. Na otázku moderátorky Sobotných dialógov, Heger uviedol, že to „podnikatelia neprišli s tou požiadavkou“.

 Premiér potvrdil, že vláda v pondelok schváli nariadenie, vďaka ktorému dostanú malí podnikatelia nové zálohové predpisy, a tie budú odrážať už skôr stanovený cenový strop za plyn a elektrinu. Podotkol, že išlo o novú požiadavku zo strany podnikateľov. „Keby táto požiadavka prišla na jeseň, je to za týždeň vyriešené,“ zdôraznil.

 Hovoril o bezprecedentnej pomoci štátu podnikateľom. „Peniaze máme nachystané, ideme ich dodať. Potrebujú ich skôr, okamžite na ich požiadavku reagujeme,“ dodal v diskusnej relácii. Privítal, že k riešeniu požiadavky podnikateľov k upraveniu zálohových platieb prispel aj šéf hospodárskeho výboru parlamentu Peter Kremský (OĽANO). Dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman má premiérovu dôveru.

 Pomoc s energiami pre menšie podniky je podľa jeho slov naplánovaná zatiaľ na prvý kvartál 2023. „Podľa vývoja na trhu ju budeme predlžovať,“ zdôraznil s tým, že v súčasnosti je situácia na trhu s energiami veľmi dobrá. Zopakoval, že pomoc dostanú okrem iných aj školy, samosprávy či ambulantný sektor. „Povedali sme, že pomôžeme každému jednému subjektu na Slovensku,“ dodal Heger./agentury/

X X X

Zľahčuje Heger situáciu? Problém pri novej 76 nevidí. Nemá však podpis Matoviča ani podporu Kollára

 Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) nevidí problém vo vyzbieraní 76 podpisov poslancov na podporu jeho vlády. Uviedol to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Zdôraznil, že má podporu hnutia OĽaNO, hoci György Gyimesi a Igor Matovič mu zatiaľ podpisy nedali.

 Z jeho vyjadrenia tiež vyplýva, že ešte nedisponuje podpismi poslancov zo Sme rodina a ani SaS. Premiér o tom so šéfom Sme rodina Borisom Kollárom komunikuje. „Povedal mi, že sa mu podľa všetkého podarí vyzbierať všetky podpisy, chce ešte rokovať,“ podotkol.

 Podpis Matoviča a Gyimesiho chýba

Podporu OĽaNO má, aj keď mu chýba hlas Igora Matoviča. „Však to je len jeden podpis, vlastne ešte nemám podpis Györgya Gyimesiho,“ reagoval premiér. Kollár údajne zbiera podpisy, no chce rokovať. Heger sa nevyjadril jasne, či je problémom požiadavka na predčasné voľby a pozornosť radšej obrátil na SaS. „Potrebujeme hlasy SaS. Už trikrát povalili vládu, je to pre nich zlé renomé,“ povedal.

 Dočasne poverený premiér sa odvolával na slová liberálov, že pokiaľ Matovič odíde, podporia novú vládu. „Je to nová dohoda, ktorá je o tom, že budeme robiť politiku spolupráce.“ Premiér bližšie nekonkretizoval svoju politickú budúcnosť či prípadný odchod z hnutia. Volá po spolupráci demokratov. „Demokrati sú silní, keď sú jednotní a nie rozštiepení,“ povedal. „Igor Matovič je bojovník, ja ponukám spoluprácu.“

Heger: Je úplne poctivé vládnuť celé štyri roky

Heger nechápe komunikáciu SaS, ktorá podľa neho často mení svoje názory. Keďže predseda OĽaNO Igor Matovič nie je súčasťou vlády, mali by ju podľa Hegera liberáli podporiť. „Nevidím problém v tom, že by sme mali vyzbierať novú 76, jedine čo sa týka SaS,“ povedal s tým, že nerozumie ich postoju.

Kritika Lengvarského

V relácii tiež uviedol, že zatiaľ nepripúšťa debatu o prípadnom spoplatnení poskytovania štandardnej zdravotnej starostlivosti. V súvislosti s reformou nemocničnej siete poukázal na rozvoj toho, čo nefunguje. Rezort zdravotníctva podľa jeho slov nerobí dobrú prácu v komunikácii. „V tomto potrebujeme pridať,“ doplnil.

 Premiér potvrdil, že vláda v pondelok schváli nariadenie, vďaka ktorému dostanú malí podnikatelia nové zálohové predpisy, a tie budú odrážať už skôr stanovený cenový strop za plyn a elektrinu. Podotkol, že išlo o novú požiadavku zo strany podnikateľov. „Keby táto požiadavka prišla na jeseň, je to za týždeň vyriešené,“ zdôraznil.

Prezidentka by mala podľa Hlasu zvážiť, či Hegerovu novú vládu vymenuje

Mimoparlamentný Hlas vyzýva prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby reálne zvážila, či ešte niekedy poverí Hegera zostavením alebo vedením vlády. Heger v diskusnej relácii podľa Hlasu oznámil, že za vysoké zálohové platby za energie si môžu podnikatelia a samosprávy sami, čo mimoparlamentná strana odmieta.

„Nepovedali totiž vláde, že nechcú platiť tak veľa, a je to teda celé ich chyba. To je taká nehoráznosť, že Eduard Heger by mal okamžite prestať fantazírovať o akejkoľvek svojej novej vláde a navždy zmiznúť z verejného priestoru,“ uviedol líder Hlasu Peter Pellegrini. Súčasná vláda je podľa Pellegriniho problémom pre Slovensko. „A presne toto je vec, ktorú by vám mali ľudia jasne odkázať už o týždeň v referende,“ odkázal Hegerovi./agentury/

X X X

Politológ o novej strane Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Voľby nevyhrá, no môže ohroziť strany na hranici zvoliteľnosti

 Lucia Ďuriš Nicholsonová zakladá novú stranu a bude ju viesť. Pre niektorých to znamená nádej, pre niektorých je to len ďalšia staronová tvár, ktorá sa chystá kandidovať. Síce zbiera podpisy na nový projekt, má ambíciu spájať sa a rokuje aj s ďalšími lídrami. Podľa politológa z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč si nemyslí, že má šancu vyhrať voľby, no musí sa poučiť.

 x Bývalá dvojka SaS a europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová včera pre Pravdu uviedla, že zakladá stranu a bude aj jej líderkou. Má potenciál ako líderka osloviť relevantnú časť voličov?

Nemyslím si. Napriek tomu, že v rozhovoroch opakovane spomína, ako prispela k úspechu SaS, tak jej reálne preferencie (preferenčné krúžky) zďaleka nedosahovali čísla, ktoré mal predseda SaS. Taktiež si nemyslím, že niekto, kto bol roky v SaS a je spájaný s SaS, kto sa chce voličom prihovárať z Európskeho parlamentu (z Bruselu a Štrasburgu), má nejakú šancu osloviť relevantnú časť voličov. V neposlednom rade úspešným lídrom je zväčša ten, kto ním chce byť a nie ten, kto sa ním stane, len preto, že iného nevie nájsť.

x Počas prípadnej kampane by sa zrejme vrátila na Slovensko. Nezohrá to úlohu?

Pochopiteľne, že by sa patrilo vrátiť sa v čase kampane na Slovensko. Obzvlášť sa to očakáva od líderky politickej strany. Napriek tomu si nemyslím, že voličský potenciál Lucie Ďuriš Nicholsonovej a subjektu, ktorého kontúry opakovane načrtáva vo viacerých rozhovoroch sú zárukou nejakého výrazného volebného výsledku pre ňu a subjekt, ktorý chce reprezentovať.

x Zatiaľ nepoznáme konkrétne mená, ktoré budú v jej strane, ani program. Hovorilo o Martinovi Klusovi či Jozefovi Mihálovi. Mala by takáto strana šancu vyhrať voľby aj samostatne?

V tomto zložení rozhodne nie. Dovolím si tvrdiť, že by ani nemala šancu dostať sa do NR SR. Dôkazom toho, že sa ani toto nemusí podariť, sú predchádzajúce pokusy (vrátane toho, ktorého súčasťou bol v strane Spolu-OD aj Jozef Mihál) tých, ktorí odišli z SaS. Všetci neuspeli. Prípadne sa s hanbou opäť vrátili naspäť do SaS. Nehovoriac o tom, že agendou a cieľovou skupinou, na ktorú chce – na základe medializovaných rozhovorov – cieliť Lucia Ďuriš Nicholsonová, stúpila úplne mimo priestor, v ktorom by mohla s touto dvojicou čo i len myslieť na úspech.

x Po odchode od Richarda Sulíka sa často vyhraňuje nielen voči lídrovi SaS, ale aj voči Igorovi Matovičovi. Pomôže jej to?

Samozrejme, že to robí preto, že dúfa, že jej to pomôže získať jeho voličov. To isté robí aj v prípade strany Hlas-SD, alebo v prípade Progresívneho Slovenska. No nemyslím si, že jej to pomôže k nejakému prenikavému úspechu.

 x Čím by mohla zaujať nerozhodnutého voliča?

Nerozhodnutí voliči zvyčajne čakajú na niečo nové. Niečo, čo v nich vzbudí opäť vieru v to, že sa dá politika robiť inak, ako sa robila doposiaľ. Niekoho do koho budú môcť projektovať svoje utopické vízie politiky a budúcnosti. Nerozhodnutí chcú nové tváre. V minulých voľbách sa za novú tvár dokonca vydával Miroslav Beblavý. Je možné, že v týchto voľbách Lucia Ďuriš Nicholsonová niekoho presvedčí, že je ona tou vytúženou „novou tvárou“, ktorá zmení politiku.

x No ale na druhej strane nové tváre nemajú nejakú poznateľnosť. Dajme tomu, že na čele bude Ďuriš Nicholsonová, ale ponúkne nové tváre. Nebude sa na to volič pozerať ako na niečo nové? Predsa len ju už vnímame viac skrz Brusel.

Nateraz ponúka Jozefa Mihála a Martina Klusa, ktorý sa však opakovane vyjadruje, že by sa naopak radšej videl v Bruseli, než v slovenskej politike. Ani jeden nie je novou tvárou a ani Lucia Ďuriš Nicholsonová nie je novou tvárou a nezmení to ani pobyt v Bruseli. Mimochodom tam päť rokov pred ňou sedel aj Richard Sulík a nik ho po návrate nepovažoval za nového – vypratého – politika.

x Pre ktorú stranu by mohla byť konkurenciou prípadne osloviť ich voličov? Europoslankyňa sa netají tým, že plánuje cieliť aj na liberálneho voliča, ktorý je nespokojný s politikou SaS, možno na nejakých progresívnych voličov.

V niektorých rozhovoroch dokonca naznačila, že by chcela odobrať aj hlasy strane Hlas-SD, čo už je vskutku utopická ambícia. Keďže slovenský volič je mimoriadne „prelietavý“ a najmä v prípade tzv. stredopravých strán, kam sa zaradí aj prípadná strana Lucie Ďuriš Nicholsonová, je pevnosť voličskej základne mimoriadne nízka, môže odobrať hlasy každej zo strán, ktoré sú zaradené do tohto spektra. Ohroziť môže najmä tie, ktoré sú na hranici zvoliteľnosti. Tie môže následne, spolu so svojou stranou, „úspešne“ doviesť mimo parlament.

x Sama povedala, že to, že zakladá stranu ešte neznamená, že do volieb pôjde samostatne. O spájaní demokratických síl sa hovorí veľa, bola by pre takýto blok prínosom?

Ak sa majú strany spájať, nemali by sa predtým deliť. Nikde na svete – a nie len v politike – nezačína spájanie delením, či vznikom nových strán. Do panoptika politických bizarností sa tak okrem skutočnosti, že sa u nás chcú strany spájať tak, že sa najskôr rozdelia, pribudne ďalšia, že sa strany zakladajú nie preto, aby sa uchádzali o moc, ale preto, aby sa spájali s nepreberným množstvom ostatného straníckeho planktónu.

x Zatiaľ sa zdá, že tu máme zatiaľ tri línie – Mikuláša Dzurindu, Miroslava Kollára a Eduarda Hegera, ďalšou je Za ľudí, KDH, OĽaNO (alebo jeho časť) a možno Heger a treťou je práve Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá rokovala aj s Kollárom, Jánom Budajom, ale aj s Dzurindom, s ktorým však prenik ani spoločné ciele nemá. Niekde v strede je Pavel Macko s ODS. Myslíte si, že je šanca, aby sa vytvoril takto rozsiahly blok, kde by boli všetky spomínané subjekty? Je to vôbec možné?

Na jednej strane platí, že v politike je možné všetko. Dokonca aj spojenie, v ktorom sa stretnú politickí spojenci s tými, ktorých verejne urážajú. Lenže predstava, že by vznikol blok, v ktorom budú dvaja (až traja) bývalí premiéri, liberáli a konzervatívci, europoslanci a tí, ktorí z pozície liberálov chcú osloviť sociálnych demokratov a vidieckeho voliča, je naozaj za hranicou akejkoľvek predstavivosti a fantázie. Takže stručná odpoveď je, že šanca, že takýto blok vznikne, neexistuje.

x Zatiaľ je takmer isté, že nejaká forma spájania tu bude a zrejme to nebude len jeden blok – jeden smer je viac konzervatívnejší, druhý zas liberálny. Mohli by byť konkurenciou pre Smer či Hlas?

Takto pozliepaný blok, ktorý ste spomenuli v predchádzajúce otázke, bude mať čo robiť, aby sa vôbec dožil volieb. Sťažka možno dúfať, že by mohol konkurovať Smeru a Hlasu. Svedčí o tom už len to, že kým Smer a Hlas už pracujú na tom, aby vyhrali blížiace sa voľby, spomínaní lídri strán a straničiek sa len rozprávajú a hľadajú nejaké imaginárne prieniky.

x Je vôbec po tejto vláde ešte šanca, aby či už demokratický blok, „nový“ Heger, alebo staronové tváre po boku s OĽaNO a SaS oslovili frustrovaného voliča?

Nateraz určite nie. Vidíme, že stále nič nepochopili. A aj týmito planými rečami a sľubmi o spájaní, ktoré je v nedohľadne, vzájomnými konfliktami a zakladaním ďalších zbytočných strán, len prehlbujú frustráciu voličov.

x Čo by potom mali tieto maličké strany a ostatní lídri a tváre tzv. demokratického bloku urobiť? Takto to pomaly znie, že tu už nemáme inú nádej, len Hlas a Smer.

Máme tu množstvo strán, máme tu možnosť formovať tieto strany. Nie je to len o Smere a Hlase. Politika nie je len o týchto dvoch stranách. Vami spomínaní lídri a maličké politické strany by si mali uvedomiť dve veci. Po prvé, by si mali uvedomiť, ak sme opakovane nezaujímaví, ak opakovane prehrávame boj o voliča, nie je hanbou odísť a venovať sa tomu, v čom môžeme byť úspešnejší a prospešnejší. Po druhé, by sa mali viac venovať robeniu politiky – spájaniu, strategickému plánovaniu, oslovovaniu voličov – a nie PR propagácií v médiách, zverejňovaniu fotografií na sociálnych sieťach, kde a s kým sa stretli a vzbudzovaniu zbytočných nádejí. Toto rozhodne nepomáha v boji proti frustrácií a ani výkonu reálnej politiky./agentury/

X X X

Slovák vyrába sladké dobroty na Kube. Majiteľovi a riaditeľovi úspešnej investičnej spoločnosti učaroval exotický ostrov

Chodil po krajine, rozprával sa s ľuďmi a hľadal možnosti podnikania. Pôvodná inšpirácia bol cestovný ruch. Rýchlo však prišiel na to, že na Kube ho má pevne v rukách štát, nedá si zasahovať do pravidelného prísunu financií. A tak sa po dlhom sondovaní situácie a prieskume trhu rozhodol rozbehnúť výrobu sladkých dobrôt. Opravil chátrajúcu výrobnú halu, priviezol stroje z Európy, vytvoril zmiešaný manažment, zaučil pracovníkov. Osem rokov mu trvalo, kým sa na páse objavila prvá napolitánka. Majiteľ a riaditeľ úspešnej investičnej a developerskej spoločnosti Pavol Kožík.

 Naši a svetoví, 17. diel: Riaditeľ slovenskej investičnej a developerskej spoločnosti Pavol Kožík hovorí o tom, ako sa rozbieha potravinárska fabrika na Kube.

Prečo spustenie výroby prvej slovenskej spoločnosti na Kube trvalo tak dlho? Čo všetko bolo potrebné, aby štát povolil výrobu zahraničnému investorovi?

Čím si Pavol Kožík získal kubánsku vládu, že jeho firmu zaradila medzi strategické podniky? Ako si vyberal zamestnancov a aký tam majú systém odmeňovania? Aby neporušil dohodu o odmeňovaní, vymyslel pre pracovníkov netradičný, ale veľmi praktický bonus. Inšpiroval aj iné spoločnosti.

Výroba už ide na plné obrátky, ale on myslí aj na obyvateľov mesta Santa Clara, kde jeho hala stojí A má aj ďalšie plány v celej provincii Villa Clara. Ako sa vôbec dostal mladý muž z Myjavy k podnikaniu? Kedy pocítil dno a vyšplhal sa hore?

 Nápad zo Slovenska. Aj na Kube si už pochutnávajú na sušienkach podľa slovenských receptúr. Pozrite si výrobnú halu, modernú linku dovezenú z Európy, pečenie chleba ako benefit, krásy ostrova, architektúru miest i manželku a štyri deti Pavla Kožíka.

Odmalička ho fascinovala matematika, veril, že čísla mu ukážu cestu k úspechu. Po maturite odišiel za svojím cieľom z rodnej Myjavy do Bratislavy. Súčasne pracoval v niekoľkých spoločnostiach, ale v pozícii burzového makléra sa cítil ako ryba vo vode, dokonca sa stal šéfom tímu. Nebyť svetovej hospodárskej krízy, ktovie kam by sa posunul. Neočakávaná situácia ho pred štrnástimi rokmi prinútila založiť si vlastnú investičnú skupinu. Dnes aktivity firmy žnú úspechy nielen doma, ale je prvou slovenskou spoločnosťou, ktorá sa svojimi nápadmi dokázala presadiť aj na Kube./agentury/

X X X

Je to o peniazoch, Škriniar pôjde preč. S PSG sa už dohodol, myslí si Talian

Sága okolo Milana Škriniara pomaly speje ku koncu. Kontrakt v Interi Miláno slovenskému futbalistovi vyprší začiatkom júla, no už teraz sa môže upísať inému klubu zadarmo.

Rodák zo Žiaru nad Hronom momentálne patrí medzi najatraktívnejšie futbalové objekty na trhu, o momentálnej situácii rozprával taliansky novinár Bruno Longhi pre Radio Sportiva. Tvrdí, že Inter urobil obrovskú chybu.

Renomovaný novinár už dlhšie sleduje pokusy Interu predĺžiť so slovenským reprezentantém kontrakt. Má na to svoj názor, v otázke jeho zotrvania na San Sire je však v tejto chvíli skeptický.

„Je to už čisto ekonomická záležitosť. A v konečnom dôsledku sa to obráti proti Interu. Je zrejmé, že tento klub urobil veľkú chybu, keď Škriniara v lete nepredal,“ myslí si Longhi.

„Namiesto toho, aby si pýtali nezmyselné peniaze, sa mali viac uskromniť. Veľa sa tu narozprávalo o láske kapitána ku klubu, no situácia je taká, že stále sa nerozhodol. Radšej ho mali predať za 40 miliónov eur a nechať ísť, lebo takto budú mať nulu,“ zamyslel sa novinár.

 O Škriniarove služby sa zaujíma bohatý Paríž St. Germain a niekoľko anglický tímov. Od Liverpoolu, cez Cehlsea, tímy z Manchestru až po Tottenham, ktorý už na San Siro niekoľko ponúk poslal. Podľa Longhiho je však už ruka v ruke.

„Zdá sa, že Milan sa už dohodol s PSG, ale dôvod, prečo to ešte nie je oficiálne, je, že Parížania sa nikam neponáhľajú,“ doplnil./agentury/

X X X