V SR zadržali hlavu organizovanej skupiny z megakauzy pandemickej pomoci. „Podľa zistení talianskych kolegov mal byť muž pochádzajúci z Talianska zakladateľom a hlavou organizovanej skupiny, ktorá páchala ekonomickú trestnú činnosť a spôsobila škodu vo výške približne 600 miliónov eur,“ informuje polícia. Na tri osoby bude podaný návrh na väzbu.

 Nevídanú akciu spustili policajti v Taliansku, Rakúsku, Rumunsku a na Slovensku. Cieľom bola skupina ľudí, ktorá v Taliansku oklamala miestne úrady a z fondov Európskej únie na pomoc po pandémii dokázala zneužiť 600 miliónov eur.

„V súvislosti s touto akciou boli na území Slovenskej republiky zadržané tri osoby, ide o štátnych príslušníkov Talianska, Ukrajiny a Spolkovej republiky Nemecko,“ informovala hovorkyňa bratislavskej krajskej prokuratúry Gabriela Kováčová.

Na všetky tri osoby bude ešte dnes podaný návrh na predbežnú väzbu. „A to na základe európskych zatýkacích rozkazov, ktoré boli na tieto osoby vydané. Vo veci bude následne rozhodovať Krajský súd v Bratislave,“ dodala hovorkyňa.

Zadržanie troch osôb potvrdila aj Európska prokuratúra. „Okrem toho sme na Slovensku zaistili aj luxusné autá a nehnuteľnosti a zmrazili niekoľko bankových účtov,“ potvrdila hovorkyňa EPPO Lidija Globokar.

Talian má byť hlavou skupiny

Hovorkyňa polície Denisa Bárdyová pre Aktuality.sk potvrdila, že mužov vypátrali príslušníci oddelenia cieľového pátrania Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného. „V spolupráci s príslušníkmi PPÚ KR PZ Bratislava zadržali na základe európskych zatýkacích rozkazov vydaných súdom v Taliansku v rámci medzinárodnej policajnej spolupráce tri osoby.“

Ako dodala, tieto osoby boli hľadané pre závažnú trestnú činnosť, ktorá sa týka finančných záujmov Európskych spoločenstiev, legalizácie prímov z trestnej činnosti, falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s nimi. „Podľa zistení talianskych kolegov mal byť muž pochádzajúci z Talianska zakladateľom a hlavou organizovanej skupiny, ktorá páchala ekonomickú trestnú činnosť a spôsobila škodu vo výške približne 600 miliónov eur,“ dodala hovorkyňa.

Lamborghini, Porsche či Audi

O rozsiahlej policajnej akcii informoval portál Politico, ktorý sa odvolávala na zdroje z talianskej polície. Tá mala počas razií zaistiť aj množstvo luxusného tovaru – drahé hodinky, luxusné autá Lamborghini, Porsche či Audi, zlato, klenoty, ale aj nehnuteľnosti.

Skupina sa zamerala na pomoc, ktorú na Slovensku poznáme pod názvom plán obnovy, Taliansko si z európskeho balíka v celkovej hodnote 800 miliárd eur odkrojilo najväčší podiel. Z celkového balíka pre Taliansko v hodnote viac ako 191 miliárd sa skupine podarilo odčerpať 600 miliónov eur.

Na túto akciu pritom podľa policajtov mali využiť aj najnovšie technológie či postupy na pranie peňazí. Veľkú časť prostriedkov použili na nákup kryptomien a prostriedky mali prehnať cez premyslenú sieť spoločností vo viacerých krajinách Únie.

Použili aj umelú inteligenciu

Na získanie pomoci zas využívali technológie umelej inteligencie (AI), ktoré použili napríklad na generovanie falošných dokladov. Okrem toho využívali na svoje aktivity servery umiestnené v krajinách, ktoré nespolupracujú s EÚ.

Napriek veľkej obozretnosti sa však polícii a Európskej prokuratúre (EPPO) podarilo zrekonštruovať sieť a reťaz transakcií, ktorými skupina vyvádzala financie z Talianska.

„Skupina používala na pranie obrovských nezákonných ziskov komplexnú sieť fiktívnych spoločností, šikovne zriadených v Taliansku, Rakúsku, na Slovensku a v Rumunsku,“ uvádza sa v stanovisku talianskej policie, aktuality.sk

X X X

Po vojakoch štát dá 500-eurové odmeny aj policajtom či hasičom. Vnútro: Ale vyplatené budú až po voľbách

 Policajti, hasiči a horskí záchranári dostanú v najbližšej výplate odmenu 500 eur. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) to oznámil na sociálnej sieti. Poslanec KDH František Majerský považuje za kľúčovejšie zvýšiť platy systémovo. Poslanec SaS Juraj Krúpa upozornil, že odmeny vyčlenil rezort krátko pred prezidentskými voľbami.

 Ministerstvo vnútra spresnilo, že predbežne sa vyplatenie odmien dotkne približne 23 815 príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby. „Pôjde o vyplatenú sumu v celkovej výške 11 907 500 eur, ktorá bude poukázaná z rozpočtových zdrojov rezortu vnútra,“ dodal rezort, pričom upozornil, že odmeny budú vyplatené aj príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry okrem tých, ktorí nespĺňajú podmienky pre jej udelenie (napr. z dôvodu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby).

Minister Šutaj Eštok deklaroval, že naďalej bude bojovať za to, aby boli zamestnanci bezpečnostných a záchranných zložiek pyšní na svoju prácu. „Vy, ktorí ťaháte nadčasy, nemáte čas byť s vašou rodinou, verte mi, že vašu prácu sledujem a chcem, aby ste vedeli, že stojím za každým jedným poctivým policajtom, hasičom alebo záchranárom,“ uviedol vo videu.

Majerský považuje systémové zvyšovanie platov policajtov, hasičov a horských záchranárov za kľúčovú otázku pre personálnu stabilizáciu v rezorte vnútra. „Dať odmenu policajnému, hasičskému zboru a horským záchranárom je dôležité, no za kľúčovejšie považujem zvýšiť im platy každý mesiac a urobiť to systémovo, a nie populisticky,“ zhodnotil. Dodal, že ak sú zdroje v štátnom rozpočte, tak treba dať aj záchranárom, zdravotným sestrám a sanitárom, ktorí si to zaslúžia rovnako.

 Krúpa poukázal na to, že 500-eurové odmeny dostali pred prezidentskými voľbami aj vojaci v rámci rezortu obrany. Minister vnútra sa podľa neho „nenechal zahanbiť“. „Určite sa to tesne pred druhým kolom prezidentských volieb stalo preto, že si ozbrojené zložky vážia. S volebnou korupciou to ani náhodou nemá nič spoločné, keďže im odmeny zvyčajne udeľujú ku koncu roka, na Vianoce,“ skonštatoval na sociálnej sieti.

MV spájanie vyplatenia odmien s voľbami prezidenta SR odmieta. „Odmeny budú vyplatené až v termínoch po uskutočnení volieb,“ argumentuje ministerstvo. Odmeny majú byť podľa rezortu stabilizačným prvkom, ktorý má pomôcť riešiť riziko personálneho podstavu v zložkách MV SR./agentury/

X X X

 Brusel prisľúbil Arménsku 270 miliónov eur, podporujú ho aj USA. Turecko dvíha varovný prst

 Európska únia v piatok prisľúbila Arménsku finančnú podporu vo výške 270 miliónov eur. Pokračujúcu podporu krajine a etnickým Arménom z regiónu Náhorný Karabach potvrdili aj USA. Vyhlásili to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po piatkovom stretnutí s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom v Bruseli.

 Zľava arménsky premiér Nikol Pašinjan, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell počas tlačovej konferencie po stretnutí predstaviteľov USA, EÚ a Arménska, ktorého témou bola podpora Jerevanu, 5. apríla 2024 v Bruseli

„Hodnoty a záujmy Európskej únie a Arménska sa čoraz viac zhodujú,“ uviedla von der Leyenová a pripomenula úsilie bloku pomôcť Arménsku zvýšiť jeho bezpečnostné kapacity.

Pretrvávajúcu podporu v súvislosti s demokratickou a hospodárskou odolnosťou Arménska potvrdil aj Blinken. Dodal, že Washington podporuje úsilie krajiny o väčšiu potravinovú bezpečnosť, digitálnu infraštruktúru a diverzifikáciu jej energetického sektora.

„Naďalej budeme podporovať 100-tisíc etnických Arménov vysídlených z oblasti Náhorného Karabachu. Je to kľúčové pre dlhodobú stabilitu Arménska,“ uzavrel Blinken.

 Turecko, hlavný podporovateľ Azerbajdžanu, varovalo, že rokovania Arménska s USA a EÚ „podkopávajú neutrálny prístup, ktorý by mal byť základom riešenia zložitých problémov regiónu“.

Arménsko a Azerbajdžan vedú dlhoročný spor o región Náhorný Karabach. Podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, ale obývali ho prevažne Arméni. Väčšina z nich však odtiaľ ušla, keď Azerbajdžan získal spornú oblasť v septembri minulého roka úplne pod svoju kontrolu v rámci rozsiahlej ofenzívy.

Arménsko je spojencom Ruska a tradične najbližším partnerom Moskvy na južnom Kaukaze. Vzťahy oboch strán sa však v posledných mesiacoch prudko zhoršili. Jerevan sa snaží budovať vzťahy so Západom a obviňuje Rusko, že ho nedokázalo ochrániť pred Azerbajdžanom, jeho susedom a dlhoročným rivalom. Zároveň sa dištancuje od vojny Moskvy na Ukrajine./agentury/

X X X

 Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným

 Stali sa slovenskí politici obeťou ruskej propagandy? Česká kontrarozviedka minulý týždeň ohlásila, že Rusko sa prostredníctvom portálu Voice of Europe snažilo z Moskvy ovplyvniť výsledky tohtoročných eurovolieb vo viacerých krajinách. Podľa správy českých tajných tieto pokusy neobišli ani Slovensko.

Bývalý premiér Ján Čarnogurský, poslanec a šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica Erik Kaliňák (Smer), líder strany Republika a europoslanec Milan Uhrík či europoslanec Miroslav Radačovský.

 Platforma Voice of Europe, ktorú podľa zistenia českej Bezpečnostní informačná služba (BIS) prevádzkovali prokremeľskí podnikatelia s cieľom ovplyvniť európske voľby, bola českou vládou zaradená na sankčný zoznam.

Rozhovor portálu poskytla napríklad aj súčasná ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS), bývalý premiér Ján Čarnogurský, poslanec a šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica Erik Kaliňák (Smer), líder strany Republika a europoslanec Milan Uhrík či europoslanec Miroslav Radačovský.

Bývalý premiér a disident Čarnogurský obvinenia odmieta a tvrdí, že ho česká tajná služba nezaujíma. Podľa zistenia BIS bol server Voice of Europe súčasťou organizovanej siete, ktorá sa snažila ovplyvniť európske voľby v prospech Kremľa. Hlavnými aktérmi tejto siete bol ruský Ukrajinec Viktor Medvědčuk a jeho spolupracovník Arťom Marčevskij, ktorý žije v Prahe. Oba majú mať blízko priamo k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Niektorým euroskeptickým politikom mal server za rozhovory dávať peniaze v hotovosti, tí slovenskí to popierajú.

 Vlani vydal ruský portál polhodinový rozhovor s Čarnogurským. Rozprával o vojne na Ukrajine a problémoch Európskej únie. „Ako si spomínam, pred časom mi Voice of Europe položila niekoľko racionálnych otázok, na ktoré som racionálne podľa svojho vedomia odpovedal. Viac ma Voice of Europe nezaujíma. Za rozhovor som nič nedostal,“ reagoval pre Pravdu Čarnogurský.

Na otázku, či dostal za rozhovor zaplatené, reagoval, že z jeho pohľadu, ako pohľadu advokáta, je takáto otázka hlúpa. „Česká informačná služba ma nezaujíma,“ ozrejmil. „Na záver sa pýtate, či súhlasím, že ČR zablokovala Voice of Europe. Na túto otázku Vám odpoviem až keď súčasné smerovanie českej politiky dovedie Českú republiku k rozhodnutiu, že uzná neplatnosť Benešových dekrétov od samého začiatku,“ zdôraznil.

Podľa europoslanca Uhríka ide o absolútne nezmysly. „Žiadne peniaze od Rusov, Američanov ani iných som nikdy nevzal. A už vôbec nie za účasť v relácii. Idú eurovoľby. Cele to vnímam ako súčasť diskreditačnej kampane zameranej proti európskym politikom, ktorí odmietajú vojnu a volajú po mierových rokovaniach na Ukrajine,“ zdôraznil Uhrík.

Uhrík sa zúčastnil diskusie s názvom Čína – nie Rusko – je primárnou hrozbou pre Západ. „Bežne dávam rozhovory aj pre agentúru Sputnik čí denník Izvestija, a mienim tak robiť aj naďalej. Lebo jednou z povinnosti politika je komunikovať s médiami a verejnosťou,“ podotkol europoslanec.

 Úrad vlády nie je pre komikov

K téme sa ako prvý z nich vyjadril šéf poradcov premiéra Erik Kaliňák, ktorý hovoril o opozičnom ťažení a financovanie z Ruska poprel. Počas vystúpenia však Kaliňák taktiež ironicky podotkol, že požiadal námestníka Slovenskej informačnej služby Pavla Gašpara, aby preveril majetkové pomery médií a všetkých novinárov, aby sa mu už nestalo, že bude označený za agenta.

X Aké má Slovensko skúsenosti s lustrovaním novinárov?

V mimoriadnom rozsahu tieto praktiky používala vláda V. Mečiara v 90. rokoch, ako o tom informuje tzv. Mitrova správa o plnení úloh SIS z roku 1999, citujeme: „Bol pripravený špeciálny operačný projekt, podľa ktorého predmetmi spravodajského záujmu SIS bol aj Slovenský syndikát novinárov. Rovnako sa zhromažďovali informácie o niektorých redakciách a novinároch. Služba sa snažila sústreďovať najmä informácie týkajúce sa pomerov v redakciách, ekonomického zázemia médií, osobných stykov vybraných novinárov a prepojenia médií na politické strany.“

Kauzy sa nevyhli ani neskorším vládam. Výsledkom vyšetrovania Vojenskej prokuratúry v prípade odpočúvania vtedajšieho ministra Pavla Ruska v roku 2003 bolo, že Slovenská informačná služba (SIS) nelegálne odpočúvala nie Pavla Ruska ale redakciu denníka SME.

Pre nelegálne odpočúvanie novinárov musel v roku 2011 odísť z vlády I. Radičovej vtedajší minister obrany Ľubomír Galko.

Za nezákonne lustrovanie 28 novinárov z obdobia vlády Roberta Fica v čase, keď bol policajným prezidentom Tibor Gašpar, bol právoplatne odsúdený bývalý policajný funkcionár Pavol Vorobjov.

Výsledky sledovania novinárov, ktoré si Marian Kočner objednal u bývalého SISkára Petra Tótha, boli použité pri vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pričom členmi sledovacieho komanda boli viacerí bývalí príslušníci SIS.

Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika nemôže žiadna z bezpečnostných a ani spravodajských zložiek štátu vykonávať lustrácie na pokyn, či žiadosť šéfa poradcov premiéra. „Pretože ani zo zákona o SIS, policajnom zbore, či vojenskom spravodajstve osobe v tomto postavení nevyplýva právomoc poveriť niektorú zo zložiek akoukoľvek úlohou. Podnet ktorejkoľvek z týchto zložiek môže samozrejme poskytnúť ktorýkoľvek občan a zložky sa ním môžu zaoberať, ak je podozrenie z protiprávnej činnosti relevatné, avšak v žiadnom prípade nesmú výstupy z takýchto lustrácií poskytovať nikomu, kto nie je ich oprávneným prijímateľom podľa príslušných zákonov,“ zdôraznil pre Pravdu.

Bránik dodal, že Erik Kaliňák nedisponuje vo vzťahu k bezpečnostným zložkám žiadnou právomocou a výstupy zo spravodajského rozpracovania akejkoľvek osoby mu nesmú byť sprístupnené. Kaliňák mladší svoje vystúpenie obhajoval slovami, „dámy a páni novinári, irónia vám nič nehovorí“. „Prepáčte, ale na absurdné obvinenia frustrovanej opozície a zúfalých médií, že som ruský agent, odmietam reagovať inak ako ironicky,“ ozrejmil na sociálnej sieti.

Bránik je však presvedčený, že Kaliňák sa vyjadril v rámci oficiálneho stanoviska pre médiá na Úrade vlády, ako šéf zboru poradcov premiéra, takže svoje vyjadrenie myslel vážne. „Neskoršia komická snaha označiť toto vyjadrenia za iróniu bola už len dôsledkom dôrazného varovania skúsenejších kolegov, že chváliť sa verejne snahou o nezákonne prekročenie právomocí nie je najlepší nápad,“ upozornil Bránik. „Erik Kaliňák má v podstate šťastie, že nie je v postavení verejného činiteľa, pretože v takom prípade by sa vystavil značnému riziku stíhania za prekročenie právomocí,“ uzavrel.

To, že by tajná služba konala na popud šéfa poradcov, poprela aj SIS. „Slovenská informačná služba v súlade so svojím poslaním bezpečnostnej a spravodajskej služby monitoruje a vyhodnocuje potencionálne bezpečnostné hrozby namierené proti záujmom Slovenskej republiky a získané informácie poskytuje príjemcom zo zákona“, dodala SIS.

 X Ako by mali štátni zamestnanci komunikovať?

Komunikácia štátneho zamestnanca mala podľa Rady pre štátnu službu spĺňať nasledujúce požiadavky.

Jasné odlíšenie, že ide o súkromný názor štátneho zamestnanca, pričom zvýšená obozretnosť je potrebná pri vedúcich pozíciách alebo pozíciách na komunikačných oddeleniach, pri ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že ich verejnosť bude spájať s inštitúciou, pre ktorú pracujú;

Vecnosť argumentácie, komunikácia podporená dátami a faktami, Zdvorilosť vyjadrovania a konštruktívna kritika;Zdržanie sa osobnej kritiky alebo zverejňovania interných informácii;

Vedomie, že sa komunikácia môže sťať verejnou a pri využívaní sociálnych médií pristupovanie ku komunikácii, ako keby už verejnou bola.

 Ani vlastní ho nepodporili

Kaliňák podľa vlastných slov dostal od portálu ponuku na rozhovor o eurovoľbách, ktorý prijal bez toho, aby vyhodnotil „všetky jeho prepojenia“. „Bola to začiatočnícka politická chyba, za ktorú budem niesť plnú zodpovednosť,“ pokračoval s úsmevom na perách.

„Požiadal som ho o hĺbkovú kontrolu finančných prepojení všetkých slovenských médií ako aj osobných účtov jednotlivých novinárov,“ vyhlásil. Dovtedy vraj nebude novinárom odpovedať na otázky. Dodal ešte, že novinári môžu za výstupy z tohto preverovania platiť v eurách aj dolároch. Šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica dodal, že je vylúčené, že by bol „financovaný zo zahraničia“, pretože má bezpečnostnú previerku.

Vyjadrenia Erika Kaliňáka o preverovaní účtov novinárov vníma minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ako mladícku nerozvážnosť. Na otázku, či mu pripadá vtipné, ak sa takto vyjadruje predseda zboru poradcov premiéra, odpovedal, že on taký druh humoru nemá.

„Ako poznám Erika Kaliňáka, určite to nemyslel vážne,“ dodal Šutaj Eštok s tým, že poradca premiéra a poslanec nemá žiadnu kompetenciu preverovať novinárov. Minister povedal, že novinári sa nemusia ničoho obávať. Ak sa budú cítiť ohrození, ministerstvo vnútra aj Policajný zbor sú podľa neho pripravení poskytnúť im ochranu.

Minister informatizácie Richard Raši hovorí, že nikto nebude lustrovať účty novinárov, ako navrhuje poradca premiéra Erik Kaliňák. „Nič také vám nehrozí. Nepredpokladám, že vo vašich účtoch by sme našli niečo mimoriadne, tak ako ani vy na našich,“ povedal Raši z Hlasu./agentury/

X X X

Desaťtisíce kvetov, 84 nových stromov. Otvorili vynovenú záhradu prezidentov, náklady dosiahli 1,3 milióna eur

V piatok po takmer roku otvorili pre verejnosť obnovenú Grasalkovičovu (Prezidentskú) záhradu v bratislavskom Starom Meste. Otvorená mala byť síce už začiatkom roka, mestská časť však termín presunula aj z dôvodu rozsiahlejšej výsadby. Náklady revitalizácie dosiahli sumu 1,32 milióna eur.

 Záhradu si v piatok pozrela aj prezidentka Zuzana Čaputová. „Je to nádherné miesto v srdci Bratislavy. Záhrada je nádherná a som rada, že dnes sa opätovne otvára verejnosti. Tak to má byť, že slúži verejnosti, rovnako ako hlava štátu má slúžiť verejnosti,“ skonštatovala Čaputová. Poďakovala sa za prácu a profesionalitu pri revitalizácii záhrady patriacej Grasalkovičovmu palácu.

„Zeleň potrebovala oproti „hrubším“ prácam čas, aby sa dobre zakorenila a uchytila. Veľkú úlohu zohráva aj ročné obdobie. Novým stromom, kríkom a cibuľovinám sme potrebovali dopriať pokoj,“ skonštatovala hovorkyňa staromestského starostu Veronika Gubková.

V rámci projektu bol práve na zeleň kladený značný dôraz. Mestská časť nahradila 46 stromov v zlom zdravotnom stave, vysadila ďalších 84 stromov. Doplnila tiež kvetinové výsadby, kríky, cibuľoviny či letničky, vysadila napríklad viac ako 16 100 kusov dvojročiek či vyše 19 680 cibuľovín. Vysiatych bolo takmer 450 kilogramov osiva, ošetrených 1,75 hektára trávnika. Pribudol tiež nový zavlažovací systém, verejné osvetlenie i mobiliár. Betónové chodníky boli vymenené za vodopriepustné.

Ako jediná si zachovala rozlohu

Krajinná architektka Tamara Reháčková vníma nielen enviromentálny význam záhrady, ale vníma ju aj ako kultúrno-historický objekt. Ide o jedinú bratislavskú palácovú záhradu, ktorá si zachovala pôvodnú plochu od doby jej založenia. „Rekonštrukcia vychádza zo stavu, ktorý poznáme z historického plánu z konca 18. storočia. Historicky vernejšia bude aj preto, že sa objavia nové kvetinové výsadby, hlavne letničkové, ktoré viac podporia barokový charakter. Baroková záhrada má byť krásna a plná kvetov,“ podotkla Reháčková.

Podľa starostu Starého Mesta Mateja Vagača vracajú záhradu ako oázu na mapu Bratislavy. Verí, že v nej obyvatelia i návštevníci Bratislavy nájdu priestor na relax či ochladenie počas horúcich letných dní.

Mestská časť zároveň podľa Gubkovej vníma aj potrebu a obľubu detského ihriska v záhrade, v rámci jej revitalizácie, na ktorú získala financie, však súčasťou projektu byť nemohlo. Samospráva preto pristúpila aspoň k jeho repasovaniu a doplneniu niektorých hracích prvkov. Plánov na nové ihrisko sa však mestská časť nevzdáva, uchádza sa preto o projektové dotácie.

Celkový rozpočet revitalizácie dosiahol sumu 1 320 000 eur, z toho viac ako 1,1 milióna eur predstavuje dotácia. Všetky práce, ktoré mali byť vykonané v rámci projektu, na ktorý dostala mestská časť financie z eurofondov, boli zrealizované v stanovenom čase, teda do 31. decembra 2023. „Všetky termíny a podmienky čerpania nenávratného finančného príspevku Staré Mesto dodržalo,“ doplnila Gubková.

 Staré Mesto začalo s komplexnou revitalizáciou Grasalkovičovej záhrady vlani v lete. Boli to prvé významnejšie práce v záhrade od jej poslednej revitalizácie v 90. rokoch. Počas revitalizácie záhrady Generálny investor Bratislavy, ktorý spravuje Fontánu Radosť zo života, obnovil rozvody vody, čerpadlo a fontánu vyčistil./agentury/

X X X

Muž z Tadžikistanu má byť hrozbou pre Slovensko. Súd sa, naopak, obával, že ak by ho vydal do domoviny, mohol by nedobrovoľne zmiznúť

„Ani prípadný terorista nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, ktoré mu hrozí, ak by Slovenská republika rozhodla o jeho vydaní do Tadžikistanskej republiky,“ napísali sudcovia Najvyššieho súdu.

Po brutálnom teroristickom útoku na koncerte na predmestí Moskvy, z ktorého obvinili skupinu ľudí z Tadžikistanu, zasadala aj u nás bezpečnostná rada štátu. Bolo to krátko po prvom kole prezidentských volieb. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po rokovaní vyrukoval s informáciou, že sa hovorilo aj o mužovi z Tadžikistanu, ktorý bol v minulosti zadržaný na Slovensku – pre našu krajinu vraj predstavuje bezpečnostné riziko.

Neskôr vyšlo najavo, že týmto mužom má byť tadžický občan Amriddin Kholmurodov, ktorý sa na naše územie dostal z Ukrajiny. V Tadžikistane je stíhaný pre účasť v zločineckej skupine. Podľa obhajoby má ísť o opozičného politického aktivistu.

Ešte v roku 2022 ho zadržali košickí kriminalisti, skončil vo väzbe a hrozilo mu vydanie do domovskej krajiny. Najvyšší súd napokon rozhodol, že vydanie Kholmurodova do Tadžikistanu je neprípustné a nariadil jeho prepustenie z väzby.

Nedobrovoľné zmiznutia

Aktuality.sk si cez infozákon vyžiadali anonymizované rozhodnutie senátu zloženého z predsedu Martina Bargela a sudcov Patrika Príbelského a Emila Klemaniča. Vyplývajú z neho dôvody, pre ktoré rozhodli o prepustení a nevydaní Kholmurodova do jeho domoviny. Tadžická generálna prokuratúra sa síce najprv zaručila, že mužovi nehrozí po vydaní do krajiny mučenie ani neľudské zaobchádzanie, na doplňujúce otázky ministerstva spravodlivosti však už ani po opakovaných urgenciách neodpovedala.

„Neochota tadžickej strany reagovať na žiadosť slovenskej strany o doplnenie dôležitých informácií by Najvyššiemu súdu už sama osebe stačila na vyslovenie vážnej obavy, že záruka Generálnej prokuratúry Tadžickej republiky nie je dostatočná,“ zdôraznil v rozhodnutí predseda senátu. Sudcovia sa však opreli aj o skúsenosti z iných európskych krajín, ktoré v minulosti vydali stíhané osoby do Tadžikistanu. O ich ďalšom osude potom už nedostali žiadne správy.

„Z informácií z okolitých krajín (Rakúsko, Nemecko) možno zistiť, že v prípade, keď vydali tadžického občana do jeho domovskej krajiny, nedomohli sa spätnej väzby a potrebných informácií o týchto osobách od príslušných orgánov Tadžickej republiky, o ich údajnom ,nedobrovoľnom zmiznutí‘ (G. S. – Rakúsko, W. S. – Nemecko).“ Bargel pripomenul prípad, keď Najvyšší súd Rakúskej republiky dokonca nariadil spätné privezenie vydanej osoby do Rakúska.

„Ako je vidieť, vyššie uvedené skutočnosti naznačujú, že oficiálne tadžické orgány neignorujú len žiadosti zo Slovenskej republiky, ale aj z iných krajín Európskej únie,“ konštatoval súd.

Nedôveryhodná záruka

Súd svoje rozhodnutie oprel aj o niekoľko rozhodnutí na medzinárodnej úrovni, podľa ktorých je dožiadaný štát – v tomto prípade Slovensko – zodpovedný za vydaného človeka do cieľovej krajiny. Musí preto zodpovedne posúdiť, či mu nehrozí porušenie dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, aktuality.sk

X X X

Jozef Karika: Smršť je vážna aj strašidelná, sú tam odkazy na Kubricka či The Shining

 Jozef Karika patrí medzi našich najznámejších autorov. Publikoval 21 kníh, úspešný je na Slovensku, v Česku aj Poľsku, rozpracovaných má niekoľko desiatok titulov v rôznej fáze. Jeho knihy sa stávajú bestsellermi a nejedna bola predlohou pre film. Platí to aj o Smršti, ktorú sfilmoval režisér Peter Bebjak.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Film bol knihou Smršť voľne inšpirovaný, nejde o jeho priame prenesenie do podoby scenára. Motív a tajomno legendy o halnom vetre, ktorá ovplyvňuje hrdinov príbehu a odráža ich tajomstvá, však ostali zachované. Diváci už môžu na plátnach kín vidieť príbeh, ktorý je rozšírením a pokračovaním obľúbenej knihy jedného z najpredávanejších slovenských autorov.

Jozef Karika si vo filme zahral v mini úlohe po boku hviezd ako Aňa Geislerová či Tomáš Maštalír. Vo filme tiež vidieť diela Andreja Dúbravského. Ako sám Karika hovorí: „Je dobré, ak sa talentovaní ľudia navzájom podporujú. Na Slovensku mám totiž občas dojem, že niektorí vládni predstavitelia na nás skôr usporadúvajú nejaký lov.“

X Svojou tvorbou ste prišli na to, že ľudí priťahuje tajomno. Prečo je to podľa vás tak?

Priťahuje a zároveň desí. A tak si získava našu pozornosť.

X Kde ste našli informácie o halnom vetre?

Skôr si halný vietor našiel mňa. Na Liptove, Orave, v niektorých častiach Poľska a v pohraničí je to veľmi frekventovaná téma.

X V traileri sa spomína ako veterná entita. Prečo je podľa vás dôležité klásť dôraz na prírodné javy, živly?

Nebral som to takto. Pri písaní mám rád, ak nie je jasné, či ide o nejaké strašidlo alebo prízrak z nášho vlastného vnútra. Aj prízrak veternej ženy bol pre mňa nástrojom na vyjadrenie tejto dvojznačnosti. Keď idete v týchto miestach za súmraku a vnímate krajinu okolo seba, vtedy dokážete zachytiť niečo, čo mohlo dať vznik takýmto legendám. Vtedy chápete, prečo vznikli a že v tej krajine je to prítomné.

X Ako veľmi ste zasahovali do natáčania filmu Smršť? Upravovali ste scenár?

Vôbec, a preto je to také dobré. Mal som možnosť vstupovať do toho, ako scenár vyzerá, ale nezasahoval som doň. Peter Balko to napísal naozaj geniálne a úplne vystihol to, o čom sú moje knihy. Aj keď vytvoril svoj vlastný príbeh, a veľmi dobrý, zachoval v ňom presne ten rukopis a motívy, ktoré sú pre moje knihy typické, takže je to úplne super aj pre tých, ktorí knihu čítali. Určite sa aj im oplatí prísť do kina, lebo dostanú niečo, čo je rovnaké a zároveň úplne iné.

 X Mali ste možnosť zapojiť sa do výberu hercov? Vo filme si zahral aj Ivan Letko, Eva Máziková… Čo hovoríte na Tomáša Maštalíra s Aňou Geislerovou?

To, ako stvárnili postavy v príbehu, ich herecké výkony, to všetko bolo fantastické a veľmi sa mi to páčilo. Celé obsadenie sa mimoriadne vydarilo. Veľmi si cením profesionalitu DNA Production a ani by som si nedovolil do toho vstupovať. Držím sa toho, čo viem, a to je písanie kníh. Tam žiadne castingy robiť nemusím, lebo to mám všetko v imaginácii. (smiech)

X Natáčanie prebiehalo v polovici novembra. Bol tento čas vybraný zámerne?

Premýšľam, kedy sa odohrávala moja kniha a bolo to tiež na jeseň, lebo vtedy je oravská a liptovská príroda veľmi špecifická. Neviem, či to bolo vybrané zámerne, ale rozhodne to bolo vybrané správne.

X Priestory pre film sa našli v kúpeľoch Sliač. Čím sú podľa vás vhodné?

Ten, kto vybral tieto priestory, by si zaslúžil cenu. Bola to naozaj geniálna voľba. Takéto kulisy by na západe stáli desiatky miliónov, u nás stačí ísť do štátneho podniku a máme to naživo. Tamojšie prostredie významne dotvorilo charakter filmu. Veľmi sa mi to páčilo, lebo filmová Smršť je vážna, aj strašidelná, je to aj smutný príbeh, ale zároveň je aj veľmi hravá. Sú tam odkazy na Kubricka, The Shining a hotel Overlook. My máme kúpele v Sliači a tie sú ešte lepšie.

 X Chodby a izby však vznikli v ateliéroch v Bratislave. Navštívili ste ich?

To nie, ale bol som na nakrúcaní v Sliači a veľmi to na mňa zapôsobilo. Bolo to práve v novembri, vznášala sa hmla a malo to jedinečnú atmosféru.

X Vo filme sa na stenách objavia aj diela známeho slovenského maliara Andreja Dúbravského. V čom vidíte význam takejto podpory našich umelcov?

Určite je dobré, ak sa talentovaní ľudia navzájom podporujú. Na Slovensku mám totiž občas dojem, že niektorí vládni predstavitelia na nás skôr usporadúvajú nejaký lov. Práve preto takejto podpore fandím, Andreja Dúbravského totiž považujem za špičkového umelca.

X Keď sa pozrieme mimo tento film – vaša tvorba často čerpá z atmosféry Ružomberka a jeho okolia. Ako výrazne vás inšpirovali osobné skúsenosti a miestne legendy, ktoré ste počuli v detstve?

Ťažko povedať do akej miery, ale určite áno. Ako som už spomínal, v tamojšej krajine tú atmosféru cítite a je zrejmé, že bola základom pre vznik týchto legiend. Takže áno, ten vplyv tam určite je, ale myslím si, že omnoho viac ma ovplyvňuje atmosféra, ktorá dnes vládne v spoločnosti.

X Vaše diela sa vyznačujú temným a mystickým nádychom. Môžete povedať, čo je pre vás hlavnou inšpiráciou – sú to skôr miestne povesti a klebety alebo sa opierate aj o historické udalosti?

Najväčšou inšpiráciou je jednak dianie v mojom živote, ale aj dianie v spoločnosti. Moje knihy sa dajú čítať aj v paranormálnej rovine, ale to je len na povrchu, hlbšie sú to skôr psychologické drámy. Veľmi pekne je to zachytené aj v tomto filme. Lebo všetci riešime nejaké veci. Názvy ako Trhlina a Smršť evokujú aj to, kde sa ako spoločnosť v súčasnosti nachádzame. Možno aj preto boli tieto knihy úspešné, že zachytili atmosféru v spoločnosti ešte predtým, než bola úplne viditeľná.

 X Kniha Trhlina, ktorá priniesla zvýšenú pozornosť k záhadám Tribeča, vyvolala veľký verejný záujem. Očakávali ste takú reakciu a ako sa na ňu pozeráte spätne?

Neočakával a asi sa to pri žiadnom diele vopred ani nedá. Spätne si myslím, že sa mi podarilo zachytiť to, čo sa na nás valilo, keď to ešte nebolo viditeľné, ale už to bolo citeľné. Filmová Trhlina vyšla v roku 2019, čiže tesne predtým, ako nás zastihla a zhltla tá obrovská trhlina pandémie, invázie na Ukrajinu a toho všetkého, čo sa na nás valí. Myslím si, že tie pocity blúdiacich a dezorientovaných ľudí na Tribeči zodpovedajú pocitom veľkej časti našej spoločnosti.

X V niektorých vašich príbehoch sa dej presúva aj na miesta s krvavou históriou, ako je napríklad Ostrý Grúň. Domnievate sa, že tragické udalosti môžu byť katalyzátorom pre nadprirodzené javy?

Ja som skôr skeptik a veľa mojich kníh je myslených aj ako isté varovanie pred opúšťaním racionality a namotávaním sa na rôzne paranormálne javy a úkazy. Dosť často to totiž zvykne dopadnúť zle, čo ukazuje aj Trhlina a napokon aj Smršť.

X Môžete opísať váš proces prípravy na písanie? Ako kombinujete osobné stretnutia a vlastnú fantáziu pri tvorbe nadprirodzených prvkov vo vašich knihách?

Je to spontánny proces, veľmi to neanalyzujem. Jednoducho to plynie.

X Vaša produktivita je obdivuhodná. Ako dlho trvá tvorba knihy od prvotnej myšlienky až po finálnu verziu knihy?

X Pri príprave kníh Na Smrť ste museli preniknúť do hlbín histórie Holokaustu, medzivojnovej Ameriky a jej gangov, zároveň medzivojnové Nemecko, nástup Hitlera, situáciu v Slovenskom štáte a SNP. Aké zdroje ste využívali a stretávali ste sa aj s ľuďmi, ktorí majú osobné skúsenosti s tematikou, ktorú kniha rozvíja, napríklad preživší Holokaustu? Alebo ste vychádzali čisto zo svojich poznatkov histórie?

Bolo toho veľmi veľa, čerpal som z obrovského množstva kníh, výpovedí pamätníkov. Práce na tejto knihe trvali viac ako desať rokov.

X S úspechom vašich kníh a filmových adaptácií sa vaše meno stalo známym nielen na Slovensku. Máte už vymyslené, čo bude ďalší veľký projekt, alebo uvažujete o expanzii do filmového priemyslu?

Nie, o takejto expanzii neuvažujem. Stabilne však mám rozpracovaných asi dvadsaťpäť až štyridsať titulov v poznámkach rôzneho množstva, niekde mám len dve-tri, k niektorým tisíc. Ak sa z nich podarí pretaviť do kníh desať percent, budem rád, ale uvidíme, kedy a ako to bude. Teraz sa viac venujem vydávaniu už napísaných kníh v zahraničí a už sa toľko nesústreďujem na to, aby som každý rok priniesol na trh novú knihu, aktuality.sk

X X X

 Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným

Stali sa slovenskí politici obeťou ruskej propagandy? Česká kontrarozviedka minulý týždeň ohlásila, že Rusko sa prostredníctvom portálu Voice of Europe snažilo z Moskvy ovplyvniť výsledky tohtoročných eurovolieb vo viacerých krajinách. Podľa správy českých tajných tieto pokusy neobišli ani Slovensko.

Bývalý premiér Ján Čarnogurský, poslanec a šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica Erik Kaliňák (Smer), líder strany Republika a europoslanec Milan Uhrík či europoslanec Miroslav Radačovský.

X Štát sa v rukách oligarchov stáva hrozbou pre demokraciu, tvrdí väznený gruzínsky novinár Gvarmia

Platforma Voice of Europe, ktorú podľa zistenia českej Bezpečnostní informačná služba (BIS) prevádzkovali prokremeľskí podnikatelia s cieľom ovplyvniť európske voľby, bola českou vládou zaradená na sankčný zoznam.

Rozhovor portálu poskytla napríklad aj súčasná ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS), bývalý premiér Ján Čarnogurský, poslanec a šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica Erik Kaliňák (Smer), líder strany Republika a europoslanec Milan Uhrík či europoslanec Miroslav Radačovský.

Bývalý premiér a disident Čarnogurský obvinenia odmieta a tvrdí, že ho česká tajná služba nezaujíma. Podľa zistenia BIS bol server Voice of Europe súčasťou organizovanej siete, ktorá sa snažila ovplyvniť európske voľby v prospech Kremľa. Hlavnými aktérmi tejto siete bol ruský Ukrajinec Viktor Medvědčuk a jeho spolupracovník Arťom Marčevskij, ktorý žije v Prahe. Oba majú mať blízko priamo k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Niektorým euroskeptickým politikom mal server za rozhovory dávať peniaze v hotovosti, tí slovenskí to popierajú.

 Hlúpe otázky

Vlani vydal ruský portál polhodinový rozhovor s Čarnogurským. Rozprával o vojne na Ukrajine a problémoch Európskej únie. „Ako si spomínam, pred časom mi Voice of Europe položila niekoľko racionálnych otázok, na ktoré som racionálne podľa svojho vedomia odpovedal. Viac ma Voice of Europe nezaujíma. Za rozhovor som nič nedostal,“ reagoval pre Pravdu Čarnogurský.

Na otázku, či dostal za rozhovor zaplatené, reagoval, že z jeho pohľadu, ako pohľadu advokáta, je takáto otázka hlúpa. „Česká informačná služba ma nezaujíma,“ ozrejmil. „Na záver sa pýtate, či súhlasím, že ČR zablokovala Voice of Europe. Na túto otázku Vám odpoviem až keď súčasné smerovanie českej politiky dovedie Českú republiku k rozhodnutiu, že uzná neplatnosť Benešových dekrétov od samého začiatku,“ zdôraznil.

Podľa europoslanca Uhríka ide o absolútne nezmysly. „Žiadne peniaze od Rusov, Američanov ani iných som nikdy nevzal. A už vôbec nie za účasť v relácii. Idú eurovoľby. Cele to vnímam ako súčasť diskreditačnej kampane zameranej proti európskym politikom, ktorí odmietajú vojnu a volajú po mierových rokovaniach na Ukrajine,“ zdôraznil Uhrík.

Uhrík sa zúčastnil diskusie s názvom Čína – nie Rusko – je primárnou hrozbou pre Západ. „Bežne dávam rozhovory aj pre agentúru Sputnik čí denník Izvestija, a mienim tak robiť aj naďalej. Lebo jednou z povinnosti politika je komunikovať s médiami a verejnosťou,“ podotkol europoslanec.

 Úrad vlády nie je pre komikov

K téme sa ako prvý z nich vyjadril šéf poradcov premiéra Erik Kaliňák, ktorý hovoril o opozičnom ťažení a financovanie z Ruska poprel. Počas vystúpenia však Kaliňák taktiež ironicky podotkol, že požiadal námestníka Slovenskej informačnej služby Pavla Gašpara, aby preveril majetkové pomery médií a všetkých novinárov, aby sa mu už nestalo, že bude označený za agenta.

Aké má Slovensko skúsenosti s lustrovaním novinárov?

V mimoriadnom rozsahu tieto praktiky používala vláda V. Mečiara v 90. rokoch, ako o tom informuje tzv. Mitrova správa o plnení úloh SIS z roku 1999, citujeme: „Bol pripravený špeciálny operačný projekt, podľa ktorého predmetmi spravodajského záujmu SIS bol aj Slovenský syndikát novinárov. Rovnako sa zhromažďovali informácie o niektorých redakciách a novinároch. Služba sa snažila sústreďovať najmä informácie týkajúce sa pomerov v redakciách, ekonomického zázemia médií, osobných stykov vybraných novinárov a prepojenia médií na politické strany.“

Kauzy sa nevyhli ani neskorším vládam. Výsledkom vyšetrovania Vojenskej prokuratúry v prípade odpočúvania vtedajšieho ministra Pavla Ruska v roku 2003 bolo, že Slovenská informačná služba (SIS) nelegálne odpočúvala nie Pavla Ruska ale redakciu denníka SME.

Pre nelegálne odpočúvanie novinárov musel v roku 2011 odísť z vlády I. Radičovej vtedajší minister obrany Ľubomír Galko.

Za nezákonne lustrovanie 28 novinárov z obdobia vlády Roberta Fica v čase, keď bol policajným prezidentom Tibor Gašpar, bol právoplatne odsúdený bývalý policajný funkcionár Pavol Vorobjov.

Výsledky sledovania novinárov, ktoré si Marian Kočner objednal u bývalého SISkára Petra Tótha, boli použité pri vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pričom členmi sledovacieho komanda boli viacerí bývalí príslušníci SIS.

Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika nemôže žiadna z bezpečnostných a ani spravodajských zložiek štátu vykonávať lustrácie na pokyn, či žiadosť šéfa poradcov premiéra. „Pretože ani zo zákona o SIS, policajnom zbore, či vojenskom spravodajstve osobe v tomto postavení nevyplýva právomoc poveriť niektorú zo zložiek akoukoľvek úlohou. Podnet ktorejkoľvek z týchto zložiek môže samozrejme poskytnúť ktorýkoľvek občan a zložky sa ním môžu zaoberať, ak je podozrenie z protiprávnej činnosti relevatné, avšak v žiadnom prípade nesmú výstupy z takýchto lustrácií poskytovať nikomu, kto nie je ich oprávneným prijímateľom podľa príslušných zákonov,“ zdôraznil pre Pravdu.

Bránik dodal, že Erik Kaliňák nedisponuje vo vzťahu k bezpečnostným zložkám žiadnou právomocou a výstupy zo spravodajského rozpracovania akejkoľvek osoby mu nesmú byť sprístupnené. Kaliňák mladší svoje vystúpenie obhajoval slovami, „dámy a páni novinári, irónia vám nič nehovorí“. „Prepáčte, ale na absurdné obvinenia frustrovanej opozície a zúfalých médií, že som ruský agent, odmietam reagovať inak ako ironicky,“ ozrejmil na sociálnej sieti.

Bránik je však presvedčený, že Kaliňák sa vyjadril v rámci oficiálneho stanoviska pre médiá na Úrade vlády, ako šéf zboru poradcov premiéra, takže svoje vyjadrenie myslel vážne. „Neskoršia komická snaha označiť toto vyjadrenia za iróniu bola už len dôsledkom dôrazného varovania skúsenejších kolegov, že chváliť sa verejne snahou o nezákonne prekročenie právomocí nie je najlepší nápad,“ upozornil Bránik. „Erik Kaliňák má v podstate šťastie, že nie je v postavení verejného činiteľa, pretože v takom prípade by sa vystavil značnému riziku stíhania za prekročenie právomocí,“ uzavrel.

To, že by tajná služba konala na popud šéfa poradcov, poprela aj SIS. „Slovenská informačná služba v súlade so svojím poslaním bezpečnostnej a spravodajskej služby monitoruje a vyhodnocuje potencionálne bezpečnostné hrozby namierené proti záujmom Slovenskej republiky a získané informácie poskytuje príjemcom zo zákona“, dodala SIS.

X Ako by mali štátni zamestnanci komunikovať?

Komunikácia štátneho zamestnanca mala podľa Rady pre štátnu službu spĺňať nasledujúce požiadavky.

Jasné odlíšenie, že ide o súkromný názor štátneho zamestnanca, pričom zvýšená obozretnosť je potrebná pri vedúcich pozíciách alebo pozíciách na komunikačných oddeleniach, pri ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že ich verejnosť bude spájať s inštitúciou, pre ktorú pracujú;

Vecnosť argumentácie, komunikácia podporená dátami a faktami; Zdvorilosť vyjadrovania a konštruktívna kritika; Zdržanie sa osobnej kritiky alebo zverejňovania interných informácii; Vedomie, že sa komunikácia môže sťať verejnou a pri využívaní sociálnych médií pristupovanie ku komunikácii, ako keby už verejnou bola.

 Ani vlastní ho nepodporili

Kaliňák podľa vlastných slov dostal od portálu ponuku na rozhovor o eurovoľbách, ktorý prijal bez toho, aby vyhodnotil „všetky jeho prepojenia“. „Bola to začiatočnícka politická chyba, za ktorú budem niesť plnú zodpovednosť,“ pokračoval s úsmevom na perách.

„Požiadal som ho o hĺbkovú kontrolu finančných prepojení všetkých slovenských médií ako aj osobných účtov jednotlivých novinárov,“ vyhlásil. Dovtedy vraj nebude novinárom odpovedať na otázky. Dodal ešte, že novinári môžu za výstupy z tohto preverovania platiť v eurách aj dolároch. Šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica dodal, že je vylúčené, že by bol „financovaný zo zahraničia“, pretože má bezpečnostnú previerku.

Vyjadrenia Erika Kaliňáka o preverovaní účtov novinárov vníma minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ako mladícku nerozvážnosť. Na otázku, či mu pripadá vtipné, ak sa takto vyjadruje predseda zboru poradcov premiéra, odpovedal, že on taký druh humoru nemá.

„Ako poznám Erika Kaliňáka, určite to nemyslel vážne,“ dodal Šutaj Eštok s tým, že poradca premiéra a poslanec nemá žiadnu kompetenciu preverovať novinárov. Minister povedal, že novinári sa nemusia ničoho obávať. Ak sa budú cítiť ohrození, ministerstvo vnútra aj Policajný zbor sú podľa neho pripravení poskytnúť im ochranu.

Minister informatizácie Richard Raši hovorí, že nikto nebude lustrovať účty novinárov, ako navrhuje poradca premiéra Erik Kaliňák. „Nič také vám nehrozí. Nepredpokladám, že vo vašich účtoch by sme našli niečo mimoriadne, tak ako ani vy na našich,“ povedal Raši z Hlasu./agentury/

X X X

Zahraniční Slováci prichádzajú na 2. kolo volieb, ostatní dovolenky odložili, ukazujú dáta

 Slováci zo zahraničia sa vracajú na voľby domov, prílety na slovenské a okolité letiská narástli v týždni pred voľbami o 70 percent, ukazujú dáta najväčšieho slovenského predajcu leteniek Pelikan.sk. A kým prílety na Slovensko počas volebného týždňa narastajú, pokles odletov dokazuje, že Slováci uprednostnili voľby aj pred dovolenkou v zahraničí.

Zahraniční Slováci prichádzajú na 2. kolo volieb, ostatní dovolenky odložili, ukazujú dáta

Slováci zo zahraničia sa vracajú na voľby domov, prílety na slovenské a okolité letiská narástli v týždni pred voľbami o 70 percent, ukazujú dáta najväčšieho slovenského predajcu leteniek Pelikan.sk. A kým prílety na Slovensko počas volebného týždňa narastajú, pokles odletov dokazuje, že Slováci uprednostnili voľby aj pred dovolenkou v zahraničí.

V týždni počas konania druhého kola prezidentských volieb pricestujú zo zahraničia stovky Slovákov, prílety na okolité letiská rastú v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 70 percent – v týždni po volebnej sobote sa vracajú do pomyselného normálu a klesajú o viac ako 40 percent.

  Najviac zahraničných Slovákov pricestuje z Londýna, mnohí z nich volia aj leteckú linku na trase Praha – Košice, ktorá je dlhodobo najobľúbenejšou linku z východu Slovenska. Prílety z Prahy tak tvoria počas tohto týždňa polovicu všetkých príletov na košickom letisku.

Voľbám prispôsobili svoje cesty aj slovenskí dovolenkári – tí odložili zahraničné dovolenky až po volebnej sobote. Počet odletov zo slovenských letísk tak počas volebného týždňa klesol o 30 percent v porovnaní s predchádzajúcim.

Slovenskí dovolenkári sa však už teraz pozerajú na povolebné dovolenky – vyhľadávania na webe Pelikána rastú v tomto týždni o 20 percent, a to aj kvôli cenám leteniek, ktoré aktuálne začínajú na cenovke od 29 eur spiatočne. Dovolenkári sa čoraz viac pozerajú na typicky letné destinácie na juhu Európy, top destinácia Malorka tak momentálne rastie o 70 percent. Vyhľadávaniam naďalej dominuje aj exotika na čele s thajským Bangkokom, Emiráty tak aj začiatkom apríla rastú o 20 percent.

 Necelých 10 percent Slovákov odlietajúcich po voľbách sú zahraniční Slováci vracajúci sa domov. Dovolenkári zamieria v týždni po voľbách do top citybreakových destinácií ako Rím, Barcelona, letných destinácií v Španielsku, v ktorých už počas skorej jari panuje dovolenkové počasie. Diaľkovým letom dominuje New York, nasledujú top exotické destinácie Emiráty a thajský Bangkok, ktoré koncom sezóny lákajú na akciové letenky.

 X X X

Začala s Ružou už v 1986. Legendárna Hejková oslavuje jubileum v tichosti

Charizmatická basketbalová trénerka Natália Hejková oslávi v nedeľu okrúhle jubileum – 70 rokov. Vo svojom športovom životopise má zaznamenaných množstvo úspechov nielen na klubovej, ale aj reprezentačnej úrovni.

 Kormidelníčku ZVVZ USK Praha zastihlo životné jubileum v mimoriadne nabitom programe, keďže jej tím bude čoskoro hrať finále českej najvyššej súťaže a o pár dní sa 16. krát v pozícii hlavnej trénerky predstaví vo Final Four Európskej ligy (Euroligy) v tureckom Mersine.

„Tým, že je to v pracovnom kolotoči, tak to človek berie tak, že okej, mám narodeniny. Oslávime to, lebo okolie ma k tomu tlačí (úsmev).

Nebude to nič špeciálne, oslavovať to bude tzv. basketbalová rodina – hráčky a ľudia z klubu. Krátko, pretože to bude medzi zápasmi a dvoma dôležitými tréningovými dňami,“ povedala pre TASR Hejková.

S hráčskou kariérou skončila v Ružomberku vo veku 33 rokov, vo svojej vizitke má za toto obdobie hlavne titul majsterky Československa (1973) a víťazky Pohára Liliany Ronchettiovej (1976). V oboch prípadoch ako členka Slávie VŠ Praha.

Na trénerskú cestu sa vydala s „Ružou“ v roku 1986. „Môžem povedať, že prechod bol dosť plynulý. Keď som sa rozhodla, že skončím s hraním, tak som si nejako tak povedala, že by bola škoda, keby som odišla úplne.

Začala som teda trénovať deti, preto bol prechod taký obvyklý. Neobvyklé bolo to, že som hneď začala trénovať ženy a hlavne svoje bývalé spoluhráčky,“ zaspomínala v súčasnosti trénerka USK Praha.

 Počas 35-ročnej kariéry na lavičke vystriedala viacero pôsobísk. Okrem Ružomberka (1979–2003) pôsobila v reprezentácii Slovenska (1996–2000, 2011) a Ruska (2006–2008), na klubovej scéne pôsobila v zahraničí najprv v Maďarsku (Šopron 2003–2006), Rusku (Spartaku moskovská oblasť 2006–2008 a Dinamo Moskva 2008–2009) a v Španielsku (Valencia 2011).

Od roku 2012 je súčasťou pražského klubu. „Ak by sa nepovedalo to číslo, tak by som ho nevedela. Jednoducho, v mojom živote sa až tak veľmi nepozerám do minulosti. Možno preto som stále v ‚biznise‘, pretože sa pozerám na to, čo je predo mnou. Samozrejme, človek je hrdý na to, čo bolo, ale nejako extra sa tomu nevenujem,“ zdôraznila Hejková.

Do basketbalovej histórie sa zapísala ako jedna z najúspešnejších tréneriek vôbec. Päťkrát zdvihla nad hlavu trofej pre víťaza Euroligy (1999, 2000, 2007, 2008, 2015), v zbierke má 26 národných titulov – tri československé s Ružomberkom (1991–1993), 10 slovenských s Ružomberkom (1993–2002), dva ruské so Spartakom (2007 a 2008) a 11 českých s USK (2013–2023).

Na neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov (Golden Cup) obsadila s „Ružou“ druhé miesto (1998). Dvakrát viedla Výber sveta v All Star zápase FIBA (2006, 2007), v roku 2015 sa stala víťazkou Superpohára a v roku 2007 Európskeho pohára (Eurocup).

S reprezentáciou Slovenska získala na majstrovstvách Európy 1997 striebro, s Ruskom sa stala majsterkou Európy 2007 a o rok neskôr na olympijských hrách v Pekingu jej na krk zavesili bronz.

 „Nemôžem povedať, že by som vedela vypichnúť nejaké úspechy. Opäť, súvisí to s tým, čo som povedala predtým.

Úžasných momentov bolo viac, jeden z takých prvých bol, keď sme získali v starej ružomberskej hale bronzové medaily v československej lige. Ľudia v ošiali skákali na palubovku, to je taký zaujímavý moment,“ zaspomínala trénerka na svoju bohatú zbierku úspechov.

K oceneniam na klubovej scéne sa pridali individuálne uznania jej nesporných kvalít. V roku 2019 ju uviedli do Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA). Tiež ju v rovnomernej organizácii vyhlásili za najúspešnejšiu trénerku modernej histórie Euroligy.

Nachádza sa aj v Sieni slávy Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA), v ankete SBA ju titulovali Trénerkou 20. storočia. Je nositeľka ocenenia Krištáľové krídlo (1999) a držiteľka Rádu Ľudovíta Štúra III. triedy (1998).

„To je už niečo úplne iné. Človek je už v civile, ide o ocenenie toho, čo bolo. Športové momenty sú viac emocionálne, ale každé ocenenie smerovalo vždy do minulosti a vtedy človek trochu bilancoval,“ skonštatovala.

Trénerská kariéra Natálie Hejkovej sa však pokojne mohla uberať odlišným smerom. Po predčasnom konci vo Valencii na konci roku 2011, prišla ponuka viesť basketbalistov Iskry Svit.

 „Vždy, keď sa stretneme s pánom Drobným (pozn.: prezident klubu), tak mi povie, že to vtedy myslel vážne. Ja som sa pri tej ponuke začala smiať, ale na trénovanie mužov by som si netrúfla. Tvrdím to do dnešného dňa,“ poodhalila Hejková zo zákulisia tejto nečakanej možnosti.

Vtedy po pár mesiacoch bez klubovej príslušnosti prijala ponuku vedenia ZVVZ USK Praha, kde pôsobí do dnešného dňa. Ako prezradila v nedávnych rozhovoroch, aktuálne sa už skôr pasuje do pozície manažérky tímu:

„Išlo o postupnú zmenu. Od mojich začiatkov sa spôsob trénovania veľmi zmenil, to je už úplne niečo iné, čo je teraz a čo bolo pred rokmi.

Vtedy som bola sama, robila som všetko, od kondičnej prípravy po taktiku. Teraz mám v podstate na všetko ľudí a snažím sa ich nejako koordinovať, aby to prinieslo výsledok.“

Hejková sa síce už viackrát lúčila s trénerskou kariérou, ale vždy napokon toto rozhodnutie odložila. V aktuálnom ročníku mnohých prekvapila, keď o svojej budúcnosti rozhodla relatívne skoro. Aj v nasledujúcej sezóne zostane súčasťou pražského klubu:

„Kývla som na to, že zostanem. Prvoradý je záujem klubu, či chce alebo nechce. Potom som si to nejako zosumarizovala, že to, čo dnes v klube robíme, tak ma veľmi baví. Mám šikovných, mladých spolupracovníkov, ktorí robia veľmi dobrú robotu. Jednak je to motív, ale aj obrovská pomoc.“/agentury/

X X X

Arménsky premiér Pašinjan uznal bezpečnostnú závislosť od Ruska za strategickú chybu jeho krajiny

 Arménsky premiér Nikol Pašinjan uviedol, že závislosť jeho krajiny v bezpečnostnej sfére od jedného centra, ktorým bolo Rusko, sa ukázala ako strategická chyba. Ako referuje web eurointegration.com.ua, Pašinjan to povedal v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica.

 Vľavo arménsky premiér Nikol Pašinjan spolu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v ruskom Soči

„Arménska bezpečnostná schéma bola na 99,999 % prepojená s Ruskom, najmä v oblasti získavania zbraní a munície. Ale dnes, keď Rusko zbrane a muníciu potrebuje, je jasné, že aj keby Ruská federácia chcela, nebola by schopná zabezpečiť potreby Arménska v oblasti bezpečnosti,“ vyhlásil Pašinjan.

V ostatnom čase výrazne ochladli vzťahy medzi Arménskom a Organizáciou zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktorú prakticky ovláda Rusko. Po vojne v Náhornom Karabachu v roku 2020 táto aliancia neposkytla Jerevanu praktickú žiadnu pomoc a to isté sa udialo po niekoľkých ostreľovaniach arménskeho územia azerbajdžanskými silami.

Podľa arménskeho premiéra to ukazuje, že „v oblasti bezpečnosti je závislosť či naviazanosť len na jedno centrum sama o sebe strategickou chybou“. „A až po tom, čo sme okúsili trpké ovocie tejto chyby, robíme veľmi neisté pokusy o diverzifikáciu našej bezpečnostnej politiky,“ priznal Pašinjan./agentury/

X X X

Ostrá reakcia sudcov na slová Roberta Fica. Odmietajú politický nátlak

„Neviem o tom, že by v inom štáte Európskej únie označili politici, ktorí vládnu, sudcov Najvyššieho súdu, bez právoplatných súdnych rozhodnutí, za súčasť zločineckej skupiny,“ reagoval sudca Juraj Kliment.

Pri včerajšej návšteve ministerstva spravodlivosti premiér Robert Fico odkázal sudcovi Najvyššieho súdu Jurajovi Klimentovi, že keby bol na jeho mieste, radšej by sa zbalil. Okrem toho pohrozil, že sudca si pravdepodobne „potrebuje prejsť všetky legálne demokratické procedúry, ktoré predpokladá náš právny poriadok“.

Včerajšie Ficove vyjadrenia neostali bez povšimnutia sudcov. Okrem predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu sa proti nim dnes ohradila aj Sudcovská rada Najvyššieho súdu.

Nátlak na sudcov

„Sudcovská rada Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa dôrazne ohradzuje proti zastrašujúcim verejným vyjadreniam členov vlády Slovenskej republiky, či predstaviteľov politickej moci adresovaných sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spojených aj s vyvodením disciplinárnej zodpovednosti,“ znie vyhlásenie orgánu, ktorého úlohou je okrem iného zastupovať záujmy sudcov, aktuality.sk

X X X

Neznáma sexuálna revolúcia: Preč s ostychom! Volali nahí komsomolci na Červenom námestí

Pohlavný styk by mal byť dostupný každému ako pohár vody na uhasenie smädu. Túto „múdrosť“ hlásali ideológovia prvej sexuálnej revolúcie na svete. Prepukla po nástupe ruských boľševikov k moci a pred storočím, v roku 1924, vyvrcholila, aby potom na pokyn Stalina skončila v prepadlisku dejín.

Nudistická pláž na brehu rieky Moskva oproti Chrámu Krista Spasiteľa.

Začiatkom septembra 1924 si spisovateľ Michail Bulgakov, ktorý vtedy už žil v Moskve (presťahoval sa tam z Kyjeva), zapísal do denníka:

„Do ulíc vyšli úplne nahí ľudia. Pochodovali s páskou cez ramená alebo prsia a nápisom – Preč s ostychom! Električky zastavovali, prizerajúci boli pobúrení, babky sa križovali a hovorili – apokalypsa. Niekto sa rehotal, zabávali sa najmä slečny.“

Pochod naháčov zorganizovalo moskovské združenie s rovnomenným názvom „Preč s ostychom!“, ktoré malo pobočky v mestách po celom Rusku. Jeho spoluzakladateľom bol Karl Radek, člen vedenia boľševickej strany, rodák z Ľvova (vtedy Lambergu), priateľ a blízky spolupracovník Leva Trockého. Jeden z pochodov zorganizoval priamo na Červenom námestí a postavil sa na čelo sprievodu holých komsomolcov (členov mládežníckej organizácie strany boľševikov).

Alexander Dejneka: Mozaika, 1. polovica 20. rokov.

Podľa vyjadrenia očitého svedka bol Radekov exhibicionizmus o to trúfalejší, že „išlo o erotomana s mimoriadne odpudzujúcim zovňajškom“.

V rokoch 1923 – 1924 malo už hnutie pobočky v ďalších ruských mestách. Niektoré pochody boli „dúhové“, zúčastňovali sa na nich aj homosexuáli. Bývalý bielogvardejský dôstojník (neskôr veľmi aktívny v emigrácii) Alexander Truškovič spomínal na zhromaždenie „naturistov“ – ako v Rusku volali nudistov – na hlavnom námestí v Krasnodare na juhu krajiny.

„Hlavný rečník, takisto úplne nahý, vystúpil proti malomeštiactvu a proti klamstvám popov. Nazýval sa komunardom, ktorý nepotrebuje odev, aby v ňom schovával svoje pekne stavané telo.“

Príslušníci Radekovho hnutia sa radi odvolávali na Darwinovu teóriu: keď človek pochádza z opice, načo sa potrebuje obliekať, veď zvieratá behajú v prírode nahé…

V hlavnom meste si zriadili „naturisti“ nudapláž pri rieke Moskva priamo oproti Chrámu Krista Spasiteľa. Veže Kremľa mali na dohľad.

Pre svetové médiá to bola senzácia. Chvíľu sa jej venoval aj Slovenský denník, ktorý vychádzal v Bratislave. Moskovských naháčov prirovnal k stredovekej sekte adamitov – ktorí chodili zásadne nahí a údajne sa oddávali sexuálnym zvrhlostiam. U nás proti nim bojovali husiti.

Aj podľa niektorých západných bádateľov bolo takzvané sexuálne oslobodenie v prvých rokoch boľševizmu ideologickou zbraňou proti pravoslávnej cirkvi a starým spoločenským poriadkom vôbec.

 Kollontajová za lásku ako hru

Nie náhodou bola hlavnou ideologičkou sexuálnej revolúcie v novom Rusku Alexandra Kollontajová. Dcéra cárskeho generála sa už v mladosti zapojila do socialistického hnutia, čo ju v roku 1905, keď sa zoznámila v Vladimirom Leninom (Uľjanovom), priviedlo až do boľševickej strany.

Podľa súčasnej ruskej historičky Natalie Puškarevovej z akademického Centra genderových štúdií v Moskve Kollontajovú výrazne ovplyvnili úvahy rakúskej feministky Grety Meiselovej-Hessovej o sexuálnej kríze. Obe považovali za nespravodlivé, že zamilovaný mladík si môže uspokojiť svoje pohlavné potreby s prostitútkami, zatiaľ čo jeho milovaná musí s tým čakať až do sobáša.

V roku 1919 vydala Kollontajová knihu Nová morálka a robotnícka trieda, v ktorej síce označila za ideál žensko-mužských vzťahov monogamné manželstvo, ale s podmienkou, že žena bude „oslobodená“ od práce v domácnosti a každodennej výchovy detí. O to všetko sa mal postarať štát a spoločnosť. Preto presadzovala rozvoj kateringových služieb, kolektívne bývanie, pestúnsku starostlivosť a podobne.

 Ako prvá komisárka (ministerka) sociálneho zabezpečenia v Leninovej vláde predostrela program urýchleného zriaďovania detských jaslí a materských škôl. Asistovala pri tvorbe legislatívy, ktorá umožnila občianske sobáše (cirkevné sa vyhlásili za buržoázny prežitok), uľahčila rozvody, legalizovala potraty a dekriminalizovala homosexuálne správanie.

„Išlo o rozšírenie práv žien, aké nemalo vo svete obdobu, o destabilizáciu patriarchálnej rodiny, o zjednodušenie manželstva,“ tvrdí britská výskumníčka Pat Simpsonová z Univerzity v Hertfordshire (Anglicko). „Niektoré zákony boli spúšťačom procesov, ktoré znamenali sexuálnu revolúciu a zároveň vyvolali búrlivú diskusiu v sovietskej spoločnosti.“

Bola to naozaj revolúcia, veď ešte relatívne nedávno boli ruské ženy fakticky majetkom muža, nemali volebné právo ani právo na vlastný občiansky preukaz, nesmeli sa rozviesť a riadne zamestnať. Po roku 1917 sa zdalo, že sen je skutočnosťou.

Natíska sa otázka, ako sa v tejto situácii vyvíjal osobný život Kollontajovej. Vydala sa ako 20-ročná, po piatich rokoch manželstva sa však rozviedla, syna potom vychovával exmanžel.

Už ako 45-ročná sa v čase Októbrovej revolúcie zamilovala do Pavla Dybenka, o 17 rokov mladšieho námorníka, ktorého mužstvo zvolilo za predsedu revolučného výboru Baltskej flotily a poverilo právomocami zosadeného veliteľa – admirála.

Manželstvo s Dybenkom sa však rýchlo rozpadlo pre jeho neveru a jej až chorobnú žiarlivosť. Ako píše ruská historička Ľudmila Tretiaková, Kollontajová sa neštítila hľadať dôkazy nevery v manželových vreckách.

Potom boli už len krátkodobé partnerstvá. Vo svojich spisoch o ženskej otázke nezanevrela na monogamné manželstvo, ale pripúšťala aj iné formy spolužitia, nazvala ich „erotickým priateľstvom“ a „láskou ako hrou“.

Niektorí historici pripisujú Kollontajovej aj autorstvo „teórie pohára vody“ a teda voľnej lásky. Puškarevová upozorňuje, že s tým prišla už francúzska priekopníčka emancipácie žien, spisovateľka George Sandová v polovici 19. storočia. „Láska sa ujde len tomu, kto o ňu požiada ako o pohár vody,“ hovorievala kráľovná bohémskeho Paríža.

Kollontajová bola síce za slobodnú lásku, ale proti promiskuite a zvrátenostiam. „Láska je predovšetkým poézia,“ napísala.

Z niektorých historických prameňov vyplýva, že za vznikom hnutia Preč s ostychom! stála práve Kollontajová. Možno aj preto sa ju Lenin v roku 1922 rozhodol vyslať do diplomatických služieb. Bola druhou ženou veľvyslankyňou na svete, po Švédke Catharine Stopiovej.

 Lenin v ľúbostnom trojuholníku

Spomenuli sme Lenina. Aký bol jeho názor na voľnú lásku a povedzme aj na hnutie komsomolcov „naturistov“? V roku 1922 v rozhovore s Klarou Zetkinovou, nemeckou socialistickou političkou a poprednou bojovníčkou za ženské práva (presadila aj vznik sviatku MDŽ) sa posťažoval: „Teória pohára vody privádza našich mladých ľudí do šialenstva.“

Ešte o niečo skôr pricestoval do Moskvy známy britský spisovateľ Herbert Wells, autor sci-fi Vojna svetov. V tom čase sa po Európe rozchýrilo, že boľševická vláda vydala dekrét o zospoločenštení či zoštátnení žien. “ Všetky ruské devy, ženy vo veku od 17 do 35 rokov sa stali „majetkom ľudu“, písali európske noviny vrátane českých a slovenských.

Napríklad Národnie noviny prevzali zo zahraničnej tlače správu, že manželstvá sa v Rusku uzatvárajú pred boľševickými komisármi najčastejšie na tri roky. Potom sa manželia rozchádzajú a môžu vstúpiť do iného zväzku s novými partnermi.

Ale z Ruska prichádzali aj iné správy. Vraj Leninov „dekrét o polygamii“ obsahuje podrobné ustanovenia o registrácii „oslobodených“ žien a pravidlá nakladania s nimi. Muži dostali právo mať jednu ženu nie častejšie ako 3-krát v týždni maximálne na tri hodiny. Podmienkou je mať súhlas odborov alebo miestneho sovietu – volenej rady.

 Wellsa tieto informácie zaujali a v snahe si ich overiť sa dostal v októbri 1920 až do Kremľa, kde ho prijal sám Lenin. Ten Angličana ubezpečil, že ústredné orgány s takýmto dekrétom nemajú nič spoločné. Možno v niektorej gubernii tamojšia moc „už celkom spochabela“ a vydala čosi podobné, naznačil vodca boľševikov. Alebo ide o nepodarený žart zlomyseľníkov.

Práve v tom čase zomrela na choleru Leninova tajná láska Inessa Armandová, ktorá po revolúcii viedla ženské oddelenie na ústredí boľševickej strany. Pôvodom Francúzka z rodiny parížskych umelcov žila od svojich 15 rokov v Rusku. Vydala sa do rodiny majiteľov textilných závodov v meste Puškino neďaleko Moskvy. Ako 28-ročná opustila manžela a začala žiť s jeho o desať rokov mladším bratom. V roku 1904 sa zoznámila s Leninom a s jeho ženou vytvorili ľúbostný trojuholník. Nadežda Krupská vraj takéto spolužitie plne tolerovala.

„Vedela, že Lenin mal v živote len jednu skutočnú lásku – revolúciu,“ napísala o mnoho rokov neskôr Armandovej neter, spisovateľka a novinárka Renee Armandová.

Ženskému oddeleniu venoval osobitnú štúdiu Richard Stites, známy americký historik z Georgetownskej univerzity vo Washingtone. Za päť rokov sa v ňom vystriedali tri vedúce. Po smrti Armandovej nastúpila Kollontajová a po nej od konca roku 1922 Sofia Smidovičová. Všetky boli feministky, pred revolúciou dokonca radikálne, ale ako starli, ich radikalizmus sa otupoval.

 Dekrét o polygamii ako fejk

V prípade „dekrétu o polygamii“ išlo, ako sa ukázalo, o podvrh. Jeho autorom bol istý Chvatov zo Saratova, majiteľ hostinca, ktorý už aj začal v duchu vymysleného výnosu experimentovať. Zriadil u seba „palác lásky komunardov“. Prokurátor žiadal pre Chvatova päťročný trest, zasiahla však Kollontajová a zariadila, aby ho prepustili. Na slobode Chvatov dlho nepobudol. Už na druhý deň ho zabili anarchisti.

Ale niektoré rozhodnutia miestnych rád (sovietov), kontrolovaných boľševikmi neboli falzifikáty. V Jekaterinburgu na Urale rozhodla mestská rada takto: „Červenoarmejci, ktorí sa osobitne vyznamenali v bojoch proti nepriateľovi, majú právo socializovať v meste desať dievčat vo veku 16–20 rokov podľa vlastného výberu.“

Bolo zrejmé, že vec s nariadeniami tohto druhu sa už dostala spod kontroly ústredných mocenských orgánov, ktoré museli tvrdo zasiahnuť. Štafetu revolučnej svojvôle v intímnej sfére potom prevzali komsomolské organizácie.

V mládežníckych novinách vyšiel v tom čase článok s touto úvahou: „Každý komsomolec, dokonca i neplnoletý, a každý študent vysokej školy má právo uspokojovať svoje sexuálne potreby. Zdržanlivosť by sa mala považovať za obmedzovanie prirodzeného procesu, vlastné buržoáznemu mysleniu.“

Článok vyvolal početné ohlasy. „Manžel mojej priateľky mi navrhol, aby som s ním strávila noc, lebo jeho žena je chorá. Keď som to odmietla, nazval ma neuvedomelou občiankou, ktorá nedokáže postihnúť všetku veľkosť komunistického učenia.“

 V dôsledku výziev oddávať sa každému, kto o to požiada, prudko vzrástla násilná kriminalita. Ukážkový súdny proces prebehol v Petrohrade. Skupina komsomolcov tam zversky znásilnila na pláži tri mladé ženy.

Keď prišla po násilníkov milícia, takto vysvetlili motívy svojho konania: „Museli sme použiť násilie, lebo nechceli nám poskytnúť sex a umožniť potešenie, preto by ste mali zatknúť vzdorovité dievky a nie nás.“

Ukázalo sa, že pri komsomolskej organizácii v závode, kde pracovali obžalovaní, pôsobilo takzvané byro voľnej lásky a schôdze komsomolcov sa končili orgiami. V organizácii bolo osem stálych „dievčat pre všetko“ ostatné nútili sa zapojiť pod vyhrážkami, že ich vyhodia zo slobodárne, vylúčia z Komsomolu alebo verejne spochybnia ich proletársky pôvod, čo bol najprísnejší trest.

Obžalovaní odmietli priznať vinu, niekoľkých popravili, ostatných súd odsúdil na rôzne tresty odňatia slobody.

 Stalin a sexuálna kontrarevolúcia

To sa už písal rok 1924, bolo po smrti Lenina a vo vedení komunistickej strany postupne ale isto preberal opraty Josif Stalin. Pozvoľna sa končilo aj obdobie NEP-u, novej ekonomickej politiky, ktorá sa uplatňovala po občianskej vojne a nasadzovala v Rusku štátny kapitalizmus. Namiesto uvoľnenia spoločenských pomerov nastupoval tuhý politický režim.

Voľnej láske zvonil umieračik. Predznamenal ho zákaz pochodov Preč s ostychom v uliciach miest. Nariadenie podpísal národný komisár (minister) zdravotníctva Nikolaj Semaško. Ešte predtým poskytol jednému z celoštátnych denníkov interview, v ktorom vysvetlil, že je vrcholne nehygienické vystavovať nahé telo prachu a špine ulíc. Odporúčal príslušníkom hnutia, aby takéto manifestácie usporadúvali niekde na prímorských plážach. Tí vzali ministrovu radu doslova a nasledujúci pochod zorganizovali na Kryme v Sevastopole.

O niečo neskôr publikuje ruský psychiater židovského pôvodu Aron Salkind „Dvanásť sexuálnych prikázaní revolučného proletariátu“. Jedno z nich hlása: „Láska musí byť monogamná.“ Ďalšie: „Pohlavný styk musí byť iba posledným článkom v reťazci hlbokých a komplikovaných citov, spájajúcich dve zamilované bytosti.“

V polovici 20. rokov vládnuci komunisti v ZSSR zistili že revolučné uvoľnenie mravov viedlo k nežiaducim následkom – veľkému množstvu opustených detí, k explózii potratov a pohlavných ochorení. Stalin urobil obrat k tradičnej rodine, puritánstvu a asketizmu.

Viaceré výdobytky sociálnej revolúcie sa zachovali, sexuálnej – nie.

Už v roku 1925 vylúčili v moskovskej fabrike Triochgornaja manufaktura z Komsomolu mladého zámočníka „len“ preto, že chodil súčasne s dvomi dievčatami.

Stalin zakročil aj proti feministkám. Kollontajová obrátila kabát, Smidovičová zmizla z politiky, darmo sa dala na pokánie. Radeka najprv degradovali, neskôr zatkli a v žalári ubili na smrť. V 30. rokoch sa v trestnom zákone obnovili tresty proti homosexuálom.

Na pochody nahých komsomolcov i na nudapláže sa postupne zabudlo./agentury/

X X X

V Jeruzaleme zadržali ôsmich moslimov pre podporu terorizmu počas modlitieb

Polícia na potlačenie incidentu použila slzotvorný plyn.

V Jeruzaleme v piatok zadržali ôsmich moslimských veriacich, ktorí podľa izraelskej polície vykrikovali počas rannej modlitby na Chrámovej hore heslá na podporu hnutia Hamas. S odvolaním sa na agentúru DPA o tom informuje TASR. Podozrivými z „vyjadrenia podpory terorizmu a teroristických organizácií“ sú štyria obyvatelia z prevažne arabskej východnej časti Jeruzalema a štyri osoby zo severného Izraela.

Desiatky osôb počas modlitby na jeruzalemskej Chrámovej hore, ktorá je pre moslimov posvätným miestom, vykrikovali podľa izraelských médií heslá na podporu militantného palestínskeho hnutia Hamas. To ovláda Pásmo Gazy a je vo vojne s Izraelom od vlaňajšieho októbra.

Izraelské aj palestínske zdroje podľa agentúry DPA uviedli, že polícia na potlačenie incidentu použila slzotvorný plyn pomocou dronu.

„Je poľutovaniahodné, keď izraelskí občania zneužívajú náboženské príležitosti a posvätné miesta,“ uviedla izraelská polícia a dodala, že „ich správanie tiež má negatívny dosah na tých moslimov, ktorí sa na výzvach na terorizmus nezúčastňujú“. Arabská populácia tvorí približne pätinu z celkovo takmer desiatich miliónov obyvateľov Izraela, aktuality.sk

X X X

Za každým mužom hľadaj… Krásna Ukrajinka, lokálna hviezdička aj pianistka, ktorej tlieskal svet – toto sú partnerky 5 najbohatších ľudí sveta

Nedávne zverejnenie rebríčka najbohatších mužov sveta prinieslo niekoľko drobných zmien, hoci zostava v prvej päťke sa takmer nemení.

Najbohatší muž planéty Bernard Arnault a jeho manželka Helene Mercier-Arnault na štátnej večeri v Washingtone v roku 2022.

Zvykne sa hovoriť, že za každým mužom hľadaj ženu. A platiť by to určite mohlo aj v prípade pánov s miliardami na účtoch a mocou, o akej sa bežnému smrteľníkovi ani nesníva. Ani jeden z pätice najbohatších mužov sveta nie je podľa aktuálnych informácií médií slobodný.

Po ich boku stoja ženy, z ktorých sú niektoré verejnosti dobre známe, ale tiež dámy, ktoré sa radšej držia v ústraní a užívajú si superluxusný život bez potreby okázalého predvádzania sa. Poznáte partnerky TOP 5 najbohatších ľudí planéty? Tu sú.

1. Helene Merciér (manželka Bernarda Arnaulta)

Jej manžel je podľa rebríčka magazínu Forbes najbohatším človekom na planéte. S majetkom 233 miliárd dolárov to pre francúzskeho rodáka a šéfa luxusného impéria LVMH nemôže byť taký problém. Helené má pritom od sveta podnikania poriadne ďaleko. Narodila sa v Kanade a od útleho veku prejavovala výnimočný hudobný talent. Ako pianistka sa neskôr prezentovala na pódiách po celom svete a na konte má aj niekoľko albumov vážnej hudby. Talentom si vyslúžila mnohé pochvalné hodnotenia.

 Za Arnaulta sa vydala už v roku 1991, no je jeho druhou manželkou a zároveň matkou troch z jeho piatich detí – synov Alexandra, Frederica a Jeana. Prvé dve deti, syna Antoina a dcéru Delphine má Arnault s prvou ženou Anne Dewavrin.

2. Natasha Bassett (priateľka Elona Muska)

Druhý najbohatší muž v rebríčku má súkromný život pestrejší ako hollywoodska hviezda. Svedčia o tom vzťahy s hviezdami ako speváčka Grimes, herečka Amber Heard či jej kolegyňa Tallulah Riley. S poslednou menovanou, britskou herečkou, bol dokonca dvakrát ženatý. Musk má dokopy až desať detí a v jeho prípade slovo partnerka nadobúda zvláštny rozmer. Aktuálne tento titul vraj „nosí“ austrálska herečka Natasha Bassett, s ktorou ich videli viackrát spolu na verejnosti. Hrdinka z filmu Elvis sa však s miliardárom stretáva nezáväzne, tvrdia zdroje. Ich vzťah teda nemá tradičné kontúry partnerského zväzku.

3. Lauren Sanchez (snúbenica Jeffa Bezosa)

Mediálne pravdepodobne najexponovanejšou dámou v zozname je Lauren Sánchez – americká moderátorka, reportérka či príležitostná herečka a pilotka. Hoci má pestrý zoznam aktivít, kedysi patrila skôr k lokálnym americkým celebritám – keď sa v roku 2019 objavili správy o jej vzťahu s Bezosom, zo dňa na deň sa stala svetovo vyhľadávanou a sledovanou osobnosťou.

Miliardár Jeff Bezos a jeho snúbenica Lauren Sanchez na podujatí Vanity Fair Oscar Party 2024.

Sanchez mala byť jedným z dôvodov ukončenia Bezosovho manželstva s Mackenzie Scottovou. Miliardár, ktorý je v rebríčku Forbes za rok 2024 tretí s majetkom 194 miliárd dolárov, sa následne so Sanchezovou zasnúbil. Dvojica sa výrazne viac objavuje v spoločnosti ako to robil Bezos s bývalou partnerkou. Očakáva sa, že tento rok by mohla prebehnúť pompézna svadba dvojice.

4. Priscilla Chan (manželka Marka Zuckerberga)

Po boku štvrtého najbohatšieho muža sveta už od roku 2012 stojí oficiálne ako manželka Priscilla Chan, no jej vzťah s Zuckerbergom sa začal o mnoho rokov skôr. Dvojica sa spoznala počas štúdií na Harvarde a randiť spolu začala okolo roku 2003.

 Absolventka lekárskej školy univerzity na Harvarde síce vyštudovala medicínu, ale v súčasnosti pôsobí najmä ako filantropka. Chan je absolventkou a venuje sa charitatívnym aktivitám. Rodáčka zo štátu Massachusettes porodila šéfovi Facebooku dve dcéry.

5. Nikita Kahn (údajná partnerka Larryho Ellisona)

Šéf a zakladateľ spoločnosti Oracle Larry Ellison sa s majetkom umiestnil vo výročnom rebríčku na piatom mieste. V minulosti ho spájali s niekoľkými ženami, médiá ako o poslednej partnerke (ktorá by stále mala byť jeho partnerkou) informujú o Nikite Kahn, ktorej pôvodné meno je Iryna Osypova. Herečka, podnikateľka, filantropka aj ochranárka zvierat – to všetko spájajú médiá s menom pôvabnej študentky ekonómie na univerzite v Kyjeve, ktorá však pred dokončením školy odišla do USA.

Rodáčka z Ukrajiny, v tom čase ešte Sovietskeho zväzu, začala s Ellisonom randiť v roku 2010, keď mala devätnásť rokov. Jej partner mal 66 a finalizoval svoj štvrtý rozvod. Dvojica sa spoločne objavila napríklad na štátnej večeri v Bielom dome v roku 2015 či o rok neskôr na viacerých spoločenských akciách. Naposledy bolo Kahnovú vidieť v Paríži počas týždňa módy. Ellison ako veľký fanúšik tenisu ju brával aj na tenisové zápasy, no ostatné razy sedel už vo VIP lóži sám. Nie je teda jasné, či vzťah tejto dvojice stále trvá./agentury/

X X X

Stopka pre Mašina. Krajský súd pri vyšetrovateľovi NAKA zvrátil verdikt

Krajský súd v Bratislave zvrátil rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV, podľa ktorého sa vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Štefan Mašin, zaraďovaný medzi takzvaných „čurillovcov“, môže vrátiť do práce. Informoval o tom na sociálnej sieti minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

 „Ani policajtovi Štefanovi Mašinovi neprešla na súde žaloba proti ministerstvu vnútra. Aj v jeho prípade je pravda na strane ministerstva,“ napísal minister. Ako ďalej uviedol, je to už šieste rozhodnutie, ktoré prinieslo neúspech policajtom, „ktorí si chceli zo zákona urobiť trhací kalendár“. „Taktiež aj Branko Kišš, ktorý si nárokoval na zrušené miesto 1. viceprezidenta Policajného zboru, si uvedomil absurdnosť svojho konania a žalobu radšej stiahol,“ doplnil Šutaj Eštok.

Právny zástupca čurillovcov Peter Kubina v tejto súvislosti reagoval, že v prípade Mašina mu zatiaľ rozhodnutie nebolo doručené. „Ak však došlo k zrušeniu neodkladného opatrenia, potom predpokladáme, že sa tak stalo z rovnakých dôvodov, pre ktoré krajský súd nevyhovel ani Jánovi Čurillovi a Róbertovi Magulovi. V týchto dvoch prípadoch boli podané dovolania pre zásadné porušenie práva na spravodlivý proces odvolacím súdom. Rovnako budeme postupovať aj v ostatných prípadoch,“ zdôraznil Kubina.

 Pokiaľ ide o Branka Kišša, v jeho prípade podľa Kubinu nadriadení dlhodobo nerešpektovali nariadené neodkladné opatrenie a neumožnili mu pracovať v súlade s ním. „Preto ho v určitom momente prestalo baviť nechať sa šikanovať, našiel si prácu v súkromnom sektore a odišiel z Policajného zboru. Z tohto dôvodu sa stalo jeho neodkladné opatrenie bezpredmetným, a preto bol v jeho prípade návrh vzatý späť. V blízkej budúcnosti však bude v jeho prípade podaná antidiskriminačná žaloba,“ dodal Kubina./agentury/

X X X

Dron v Podnestersku zasiahol vojenskú základňu

Z plánovania útokov na Podnestersko Moskva pravidelne obviňuje Kišiňov a Kyjev.

Dron zasiahol vojenskú základňu v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko, uviedli mieste úrady. Oblasť ovládajú proruskí separatisti. Incident si nevyžiadal žiadne obete ani veľké škody. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

Dron kamikaze zaútočil o 16:35 SELČ na vojenskú základňu v Rybnickom okrese, nachádzajúcom sa približne šesť kilometrov od hranice s Ukrajinou, uviedlo vo vyhlásení podnesterské ministerstvo pre štátnu bezpečnosť. Z útoku však priamo neobvinilo Kyjev. V jeho dôsledku došlo k miernemu poškodeniu na radarovej stanici. Na mieste sa nachádza skupina vyšetrovateľov.

Podľa AFP došlo k podobnému incidentu aj pred tromi týždňami. Podnesterské úrady 17. marca tvrdili, že dron vypálený z Ukrajiny zaútočil na vojenskú základňu v Tiraspole, hlavnom meste tohto odštiepeneckého regiónu.

Moldavsko tieto obvinenia spochybnilo ako pokus o vyvolanie paniky, zatiaľ čo Ukrajina poukázala na Rusko ako zodpovedné za tento útok, ktorého cieľom bolo podľa nej destabilizovať Moldavsko.

Obvinenia Ruska

Moskva pravidelne obviňuje Kišiňov a Kyjev z plánovania útokov na Podnestersko, v ktorom väčšina z odhadovaných 465.000 obyvateľov hovorí po rusky a mnohí z nich majú aj moldavské, ruské či ukrajinské občianstvo.

Koncom februára parlament Podnesterska na mimoriadnom zasadnutí prijal uznesenie, v ktorom sa obrátil na Rusko so žiadosťou o „ochranu“. V roku 2006 separatisti vypísali referendum o pripojení k Rusku, v ktorom väčšina zúčastnených hlasovala za.

Samozvaná Podnesterská republika sa nachádza prevažne na ľavom brehu Dnestra pri hraniciach s Ukrajinou. V marci 1992 vypukla krátka vojna medzi separatistami a prozápadnou moldavskou vládou, ktorá si vyžiadala stovky mŕtvych. Od roku 1995 je tam rozmiestnených okolo 1500 ruských vojakov, aktuality.sk

X X X

Minister Tomáš pripravuje ďalšie sociálne opatrenie. Pre koho bude?

Rodinné karty by mali byť určené pre všetky rodiny s deťmi, rodiny vďaka nej dostanú zľavu napríklad na školskú pomôcku, v prípade malých detí na plienky alebo detskú výživu.

 Rezort práce pracuje na ďalšom sociálnom opatrení pre rodiny, mala by ním byť tzv. rodinná karta. Ponúkala by zľavy na tovary súvisiace so starostlivosťou o deti alebo služby, ktoré rodina potrebuje.

„Začali sme organizovať okrúhle odborné stoly k tomuto ďalšiemu sociálnemu riešeniu pre rodiny. Prezentovali sme ju ešte pred voľbami a je súčasťou programového vyhlásenia vlády,“ uviedol v piatok pred médiami minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.

Rodinné karty by mali byť určené pre všetky rodiny s deťmi. „Karta bude slúžiť tak, že keď ju použijete, dostanete zľavu napríklad na školskú pomôcku, v prípade malých detí na plienky alebo detskú výživu,“ vysvetlil Tomáš.

Súčasťou by mohlo byť aj tzv. krúžkovné, ktoré v minulosti predstavoval Igor Matovič, avšak muselo by byť dobre nastavené. Ku konkrétnym detailom a financovaniu tohto opatrenia sa zatiaľ minister nechcel vyjadrovať. „Akonáhle budeme mať finálnu verziu rodinnej karty a budeme mať vydiskutované jej financovanie s ministerstvom financií, tak ju radi predstavíme,“ uzavrel./agentury/

X X X

Sociálna poisťovňa začala s vyplácaním príspevkov za prácu. Dostali ste ho aj vy? Kto má nárok

Sociálna poisťovňa začala v týchto dňoch s vyplácaním príspevku za prácu v obecnej polícii. Poberatelia dostanú na svoje účty, respektíve poštovou poukážkou, prvé mesačné výplaty spolu s doplatkom od dátumu nároku na príspevok. Poisťovňa stále posudzuje nové žiadosti o príspevok, doteraz schválila 95 % z prijatých.

 Sociálna poisťovňa začala rozhodovať o tomto príspevku od začiatku tohto roka na základe novely zákona o obecnej polícii. Peňažná dávka je určená pre bývalých príslušníkov obecnej polície ktorejkoľvek obce na Slovensku. Nárok na príspevok má každý žiadateľ, ktorý spĺňa nasledovné podmienky: v čase podania žiadosti o príspevok za prácu v obecnej polícii už nie je jej príslušníkom, pracovný pomer v obecnej polícii trval najmenej 25 rokov, dovŕšil vek najmenej 56 rokov./agentury/

X X X

Syn Lebrona Jamesa plánuje vstúpiť do draftu NBA. Podarí sa mu priblížiť k jeho otcovi?

Basketbalista Bronny James vstúpi do draftu NBA po jednej sezóne v Južnej Kalifornii, ktorú mu skrátilo zotavenie sa po zástave srdca. Devätnásťročný syn hviezdneho LeBrona Jamesa oznámil v piatok na Instagrame, že si plánuje zachovať aj univerzitnú spôsobilosť v tíme USC Trojans a vstúpi do prestupového portálu.

 „Mám za sebou rok s niekoľkými vzostupmi a pádmi, ale všetko prispelo k môjmu rastu ako človeka, študenta a športovca,“ uviedol James. Bronny dostal infarkt koncom júla, počas tréningu svojho univerzitného tímu.

Svoje rozhodnutie zverejnil niekoľko hodín predtým, ako mal jeho univerzitný tím predstaviť Erica Musselmana ako nového trénera. Ten nahradí Andyho Enfielda, ktorý v pondelok skončil na lavičke tímu.

Mladý hráč pôsobí v Trojans na University of Southern California mal priemer 4,8 bodu a 2,8 doskoku, pričom nastúpil na šesť z 25 zápasov za Trojanov. Z poľa mal 37-percentnú úspešnosť, z trojbodovej vzdialenosti to bolo 27 percent a z čiary trestných hodov 68 percent.

Jeho otec je držiteľ rekordu v celkovom počte bodov v NBA, štvornásobný víťaz ligy aj ocenenia pre najužitočnejšieho hráča. Viackrát vyjadril záujem pokračovať v kariére, aby mohol hrať v NBA spolu so svojím synom. Toho niektorí odborníci označili ako kandidáta do najlepšej desiatky budúcoročného draftu, aktuality.sk

X X X

Opití policajti v Prahe zaútočili na 19-ročné dievča.

Na internete sa stalo virálnym video, ktoré ukazuje policajnú brutalitu v Česku. Dvaja opití príslušníci zboru totiž napadli mladé dievča a snažili sa ho násilne spacifikovať.

Opití policajti v Prahe zaútočili na 19-ročné dievča: Vláčili ju za vlasy a kľačali na nej

Na internete sa stalo virálnym video, ktoré ukazuje policajnú brutalitu v Česku. Dvaja opití príslušníci zboru totiž napadli mladé dievča a snažili sa ho násilne spacifikovať.

V Prahe sa nedávno odohral brutálny moment, ktorý rozhneval spoločnosť. Opití policajti sa totiž snažili spacifikovať 19-ročné dievča, pričom ho násilne držali na obrubníku. Ako informoval portál Blesk, zo samotného incidentu existuje aj video, ktoré ukazuje, ako dvojica ťahala mladú ženu za vlasy a kľačala na nej.

 Brutálny incident

Všetko sa to malo odohrať 17. februára 2024 v nočných hodinách v blízkosti pražského klubu s názvom Phenomen. Na videu je možné vidieť opitého policajta v uniforme, ktorého sprevádzala jeho partnerka, ktorá taktiež mala byť členkou zboru. Nie je jasné, čo brutálnemu incidentu predchádzalo, pričom 45-sekundové video ukazuje už samotné napadnutie.

Video začína tým, že policajt kľačí na ceste vedľa mladej 19-ročnej ženy a pevne ju drží. „V mene zákona, je mi to jedno,“ kričal policajt na dievča, zatiaľ čo sa jej snažil narovnať nohy. Situáciu sa snažili vyriešiť kamaráti napadnutej. Onedlho však policajt pritvrdil a ženu silno potiahol za vlasy, pričom ju odtiahol o niekoľko metrov dopredu.

Neskôr sa pridala aj partnerka opitého policajta, ktorá bola podľa slov svedkov tiež pod vplyvom. Muž jej nariadil, aby si kľakla na dievča, čím ju chceli násilím spacifikovať. Vtedy sa do šarvátky pridali aj kamaráti, ktorí sa snažili policajta odtiahnuť preč. Ten však začal mávať rukami a takmer zaútočil aj na nich. V tej chvíli sa na mieste činu objavila aj policajná hliadka.

Viac ako 2 promile

„Na miesto sme dorazili po druhej hodine rannej. Ošetrili sme jednu ženu s ľahšími poraneniami a odviezli ju do nemocnice,“ uviedla hovorkyňa záchranárov Jana Poštová. Hliadka na mieste zistila, že agresor mal v tele až 2,6 promile alkoholu, pričom jeho spoločníčke namerali hodnotu 1,6 promile. „Osobne som pri incidente nebol, ale z toho, čo viem, tak sa ten chlap nepohodol s nejakými dievčatami. Potom ich vraj vonku zmlátil. Celé sa to rieši, spolupracujeme s políciou,“ uviedol o incidente manažér baru Phenomen.

 Brutálny incident začala okrem polície riešiť aj Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov ČR. „Toto konanie považujeme za absolútne neakceptovateľné a neospravedlniteľné. Zlyhanie jedného policajta, žiaľ, poškodzuje všetkých ostatných. Môžeme vás uistiť, že rozhodne nejde o bežné správanie našich kolegov a pražský riaditeľ bude preto v ďalšom postupe nekompromisný,“ poznamenala polícia.

X X X

 Middletonovci majú obrovské dlhy! Kým mladšia sestra princeznej Kate si žije v luxuse, ich rodičia riešia vážny problém

Carole a Michael Middleton sú na mizine. Nielen to – museli vyhlásiť bankrot a teraz nedokážu zaplatiť ani skrachovanej spoločnosti. Medzitým sa dcéra Pippa Matthews topí v peniazoch a je ešte bohatšia ako jej sestra princezná Kate.

Rodina Middletonovcov má veľké starosti. Princezná Kate (42) nedávno oznámila, že má rakovinu – rodičia preto v tomto náročnom období predstavujú pre Kate obrovskú oporu. „Jej mama zostala s ňou, aby jej pomohla zotaviť sa,“ povedal pre Us Weekly jeden zo známych po zverejnení princezninej diagnózy.

Krach firmy s výrobkami pre detské oslavy – vraj pre pandémiu

Teraz sa však Carole (69) a Michael Middleton (74) musia vyrovnať s ďalšími zlými správami. Manželia, ktorí si zarábali cez svoju firmu na výrobu vecí pre oslavy a párty, zbankrotovali. „Party Pieces“ museli zatvoriť po tom, čo sa dostali do platobnej neschopnosti – majetok nepokrýva ani poplatky za konkurz.

Bývalý manažér British Airways a jeho manželka, ktorá pracovala ako letuška, založili spoločnosť v roku 1987 s nápadom predávať párty predmety na detské narodeninové oslavy. V tom čase podnik prosperoval: zisky umožnili rodičom poslať svoje deti Kate, Pippu (40) a Jamesa (36) na prestížnu internátnu školu Marlborough College.

Zo zániku a skrachovania firmy manželia vinia pandémiu, keďže sa v tomto období oslavy nesmeli organizovať a o ich párty produkty tak nebol záujem.

Je toho však viac: Carole a Michael Middletonovci nedokážu zaplatiť ani zodpovednej insolvenčnej firme a topia sa v hore dlhov v celkovej výške 260 000 libier (v prepočte 302 904 eur), informuje Mirror. Veriteľom navyše majú svokrovci následníka britského trónu princa Williama (41) dlhovať 2,6 mil. libier. A tie nemajú k dispozícii.

Pippa Matthews a bohatý manžel

Jednou z osôb, ktorá sa však už pravdepodobne nikdy nebude musieť starať o financie, je Pippa Matthews (40), mladšia dcéra Middletonovcov a sestra princeznej Kate. Vydala sa totiž za Jamesa Matthewsa (48) – a ten patrí k najbohatším rodinám v Spojenom kráľovstve. Jeho vlastný majetok sa údajne pohybuje v hodnote cca dvoch miliárd libier, pričom len svadba páru v roku 2017 stála milión libier.

Každý, kto si myslí, že stať sa princeznou je finančne lukratívne, by sa mal zamyslieť. Pippa Matthews je totiž živým príkladom toho, že manželstvo s manažérom hedžového fondu môže byť oveľa výnosnejšie. Štyridsiatnička je vďaka manželstvu bohatšia ako jej sestra, ktorá je napokon manželkou následníka trónu princa Williama (41).

Luxus v meste a na vidieku

Pippa a James Matthews sa po svadbe presťahovali do mestského domu v západnom Londýne. Šesť spální, posilňovňa a podzemné kino nenechávajú na seba dlho čakať. S tromi spoločnými deťmi im však v anglickej metropole zrejme začalo byť príliš tesno, a tak si v roku 2021 dopriali nehnuteľnosť v Berkshire za ekvivalent 17,5 milióna eur.

Rodina Matthewsovcov sa na nedostatok priestoru nemôže sťažovať: 30 izieb a 150 hektárov pôdy, s ktorou už manželia majú plány. Tenisový kurt a bazén majú dodať vidieckemu sídlu ďalšiu dávku luxusu.

Pippa je bohatšia ako princezná Kate

V porovnaní so svojou mladšou sestrou žije princezná Kate v Adelaide Cottage takmer skromne – dom má „len“ štyri spálne. A aj bankové konto Pippy Matthews je podstatne plnšie ako konto jej sestry princeznej Kate.

Pippa je miliardárka, zatiaľ čo princezná Kate má majetok len v stovkách miliónov. Carole a Michael Middleton môžu o takýchto sumách len snívať a teraz musia dúfať vo finančnú pomoc od dcéry Pippy Matthews. Splatenie dlhov by ich zbavilo aspoň jednej starosti.