Richard Sulík si svoju domácu úlohu splnil. Pred odchodom z postu ministra hospodárstva, už v demisii, vláda prijala jeho cestovnú mapu na boj s vysokými cenami elektrickej energie a plynu. Či to bude stačiť, ukáže čas.

 Už cez leto predstavil prvý plán. Memorandum so Slovenskými elektrárňami malo garantovať nízku cenu elektrickej energie pre domácnosti. Lenže opatrenia podliehajú schváleniu Európskej komisie (EK). A tá sa neponáhľa. Dokonca možno nebude stačiť rozhodnúť ani do konca roka. Veď načo.

Teraz Sulík (schvaľovania na vláde sa nezúčastnil, pretože je na dovolenke…) prišiel s reguláciou cien elektrickej energie a plynu využitím núdzového stavu. Toho, ktorý pri pandémii tak od duše kritizoval. Všetko môže byť však inak. Pravdepodobne nás čaká riešenie na úrovni celej Európskej únie. (Poznámky Igora Matoviča na adresu Sulíka si už netreba všímať. Nemá to zmysel.)

Aj vrcholoví politici EK, a tiež nemeckí, si konečne uvedomili, že so súčasnými dvadsaťnásobne vyššími cenami elektrickej energie a plynu oproti obdobiu spred dvoch rokov treba niečo robiť. Už nie sú ohrozené iba nízkopríjmové domácnosti. Hrozí kolaps celej európskej ekonomiky. Priemyselné aj ostatné podniky nie sú schopné takáto nárasty energií stráviť a skrachujú. Masovo. O možných následkoch netreba špekulovať.

Európska únia je na rázcestí. Ak nezvládne túto krízu, dovedie ekonomiku do rozkladu, ohrozí sama seba, liberálnu demokraciu vôbec.

Každý súdny človek vidí, že keď sa jeden MWh elektrickej energie vyrobí za 50 eur, ale na burze sa nakupuje za 1 000 eur, niečo nefunguje. Tu nejde o žiadny trh. Ako napísal známy grécky ekonóm Yanis Varoufakis ide iba o simuláciu konkurenčného efektívneho trhu. Burzy s elektrickou energiou potrebujú reguláciu. Určovanie ceny podľa najdrahšieho zdroja – plynu – je choré. Prispieva k tomu aj sucho pri vodných elektrárňach a rozhodnutie Nemecka odstaviť do konca roka tri jadrové elektrárne. Plyn ťahá hore všetky ceny elektrickej energie. Absurdné a zbytočné. Mechanizmus sa musí zmeniť. Závisí od Európskej komisie.

Lenže počkajme si. Keď šéfka EK Ursula von der Leyenová povie, že sa budú regulovať len ceny ruského plynu, človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. Prečo nie iné? Bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev zareagoval slovami, že potom nebude v EÚ žiadny ruský plyn. V rekordných ziskoch si hovejúci ruský dodávateľ Gazprom už kompenzuje obmedzené dodávky do EÚ vývozom do Číny. Východná veľmoc má pritom prebytok plynu a vyváža ho do EÚ. Aj ten ruský, ktorý už nie je klasifikovaný ako ruský…

Potrebujeme viac, ako iba regulovať ceny ruského plynu. Potrebujeme regulovať ceny elektrickej energie a plynu vôbec. Upraviť európsky trh, reguláciu a kontrolu búrz. Žiadne kompenzácie domácnostiam, podnikom nás nezachránia. Na takéto dodatočné výdavky sú nutné zdroje, príjmy. Kde ich vziať? Veď nedokážeme vybrať ani dočasne vyššie dane z mimoriadnych ziskov energetických spoločností. A keby sme aj zdroje našli, špekulantov na energetických trhoch to iba posilní.

Taktiež Nemci by nemali stále váhať a ponechať v činnosti aspoň na čas jadrové elektrárne. Ostatné sú dlhodobé riešenia v diverzifikácii výroby elektrickej energie i v dodávkach plynu.

Európska únia je na rázcestí. Ak nezvládne túto krízu, dovedie ekonomiku do rozkladu, ohrozí sama seba, liberálnu demokraciu vôbec./agentury/

X X X

Milanović: Politika EÚ voči Ukrajine je hlúpa, nie je v záujme Chorvátska.

 Politika Európskej únie voči Ukrajine je hlúpa a nie je v záujme Chorvátska, s rastom cien energií bude každá členská krajina bojovať sama za seba. Podľa agentúry HINA to uviedol chorvátsky prezident Zoran Milanović.

 „Táto hlúpa politika EÚ nie je záujmom Chorvátska od prvého dňa,“ povedal vo štvrtok Milanović. „Nechávame sa tlačiť tými, ktorí sú hlasnejší ako my, ideme hlava-nehlava do niečoho, nad čím nemáme kontrolu. Na konci sa bude každý štát starať sám o seba. Za to ručím,“ dodal.

Už pred začiatkom ruskej invázie Milanović vyzýval Západ na dohodu s Ruskom a Ukrajinu označil za „rukojemníkov Spojených štátov a Británie“ a „jednu z najskorumpovanejších krajín sveta“. Urobil tak v rozpore s politikou vlády premiéra Andreja Plenkoviča, ktorá Ukrajinu aj spoločnú európsku reakciu na ruskú inváziu podporuje.

 Európska komisia má v polovici septembra predstaviť plán na zastropovanie cien energií a ďalšie kroky na obmedzenie rekordného zdražovania plynu a elektriny, ktoré vyvolala vojna na Ukrajine. V júli členské štáty schválili dohodu o solidarite a jednotnosti, ktorá má naprieč európskym kontinentom pomôcť zabezpečiť dostatočné dodávky plynu pre nadchádzajúcu zimu.

Vlastnou cestou k zabezpečeniu dostatku energií pred vykurovacou sezónou sa vydalo Maďarsko, ktoré si tento týždeň u ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom vyrokovalo dodávky plynu nad rámec dlhodobej zmluvy./agentury/

X X X

Potvrdili sa najhoršie obavy. Gazprom odpovedá ihneď po tom, čo Brusel rozhodol o strope na ruskú ropu

 Ruský energetický gigant Gazprom v piatok oznámil, že plynovod Nord Stream 1 do Nemecka, na ktorom sa mala cez víkend znovu obnoviť prevádzka, zostane uzavretý, kým nebude opravená turbína. Tým sa na neurčito prerušia dodávky cez toto kľúčové potrubie z Ruska do Európy. TASR o tom informuje na základe správ DPA a AFP.

 Gazprom vo vyhlásení uviedol, že počas plánovanej trojdňovej údržby objavil na turbíne „úniky motorového oleja“. A „kým nebude opravená, preprava plynu cez Nord Stream bude úplne zastavená“.

Ruský štátny energetický gigant spresnil, že únik bol objavený na kompresorovej stanici Portovaja počas spoločnej inšpekcie s odborníkmi z nemeckej firmy Siemens Energy.

 Podľa Gazpromu turbína nemôže bezpečne fungovať, kým sa netesnosť neopraví. Neposkytol pritom žiadny časový rámec na obnovenie dodávok plynu. Vo vyhlásení ďalej uviedol, že správu o zistení úniku motorového oleja „podpísali aj zástupcovia Siemensu“.

Gazprom s odvolaním sa na Siemens tvrdí, že potrebné opravy je možné vykonať len v „podmienkach špecializovanej dielne“.

 Potrubné systémy a uzatváracie zariadenia v prijímacej stanici plynovodu Nord Stream 1 v Baltskom mori a odovzdávacej stanice plynovodu OPAL v Lubmine na severe Nemecka 30. augusta 2022.

Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka a zásobuje plynom aj ďalšie krajiny Európy, bežal len na 20 % kapacity ešte pred začiatkom trojdňovej údržby 31. augusta.

 Ruský energetický monopol tvrdí tiež, že sankcie Európskej únie viedli k technickým problémom, ktoré mu bránia poskytnúť celý objem zazmluvneného plynu cez plynovod.

Siemens Energy to odmieta a, naopak, tvrdí, že neexistujú žiadne právne prekážky, ktoré by bránili údržbe plynovodu, na ktorú sa nevzťahujú sankcie.

Britské ekonomické noviny The Financial Times pripomínajú, že krok Gazpromu prišiel pár hodín po tom, čo na summite G7 rozhodli lídri o stropovaní ceny ruskej ropy.

 Hovorca Európskej komisie Eric Mamer vyhlásil, že Rusko zase dokázalo, aký nespoľahlivý dodávateľ energetických surovín je. „Je to ďalší dôkaz o cynizme Ruska, ktoré radšej plyn spaľuje ako ho dodáva svojim odberateľom,“ citujú Mamera noviny./agentury/

X X X

Rusko nútene vysídľuje Ukrajincov a podrobuje ich kontrole, uvádza správa HRW

Ruské a proruské sily od začiatku invázie na Ukrajinu nútene sťahujú ukrajinských civilistov na ruské alebo Ruskom okupované územie. Uvádza to organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW), podľa ktorej ide o závažné porušenie vojnového práva rovnajúcu sa vojnovému zločinu a potenciálne aj zločinu proti ľudskosti. Ruské a proruské orgány podľa HRW tiež tisíce ukrajinských občanov podrobili povinnej a násilnej kontrole, takzvanej filtrácii.

  „Ukrajinskí civilisti by mali mať aj inú možnosť, než len odísť do Ruska. A nikto by pri ceste do bezpečia nemal byť donútený podstúpiť násilný proces previerky,“ uviedol výskumník pri HRW a jeden zo spoluautorov správy Belkis Wille.

Organizácia hovorila s 54 ľuďmi, ktorí museli odísť do Ruska, podstúpili filtráciu, podporovali Ukrajincov v odchode z Ruska alebo majú rodinných príslušníkov či priateľov, ktorí boli na ruské územie nútene vysídlení. Väčšina z nich utiekla z oblasti Mariupolu, juhukrajinského prístavu takmer zrovnaného so zemou pri tvrdej jarnej bitke. Niekoľko opýtaných bolo z Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Svoje svedectvá HRW poskytli aj desiatky civilistov z Mariupolu a okolia, ktorým sa podarilo z bojiska utiecť na Ukrajinou kontrolované územia.

Obyvatelia Mariupolu, ktorí si dokázali z obliehaného mesta zaistiť vlastnú dopravu, mali podľa HRW šancu utiecť na Ukrajinou kontrolované územie. Tí, ktorí boli odkázaní na Ruskom zaistený transport, ale také šťastie často nemali. Niektorým civilistom ruskí činitelia povedali, že musia na Ruskom okupovaných územiach zostať, alebo sa presídliť do Ruska.

„Nemali sme na výber, nemali sme žiadnu možnosť sa na Kyjevom kontrolované územie dostať,“ uvádza žena, ktorú ruské úrady presídlili z Mariupolu. Podľa ďalších vojaci na ruských kontrolných stanovištiach utekajúcim Ukrajincom nariadili, aby pokračovali do Ruska alebo do proruskej samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR).

Pri filtračnom procese, ktorý museli podstúpiť tisíce obyvateľov Mariupolu, ruské alebo proruské úrady obvykle zhromaždili biometrické údaje o civilistoch vrátane odtlačkov prstov, vyhotovili fotografie tváre, urobili osobnú prehliadku a prehľadali osobné veci aj telefóny. Pýtali sa aj na politické názory.

Jeden muž z Mariupolu uviedol, že spoločne s desiatkami ďalších obyvateľov mesta zostal dva týždne v dedinskej škole v špine, kým sa na nich dostal rad pri filtrácii. Mnoho ľudí podľa neho ochorelo a mali obavy z toho, čo ich čaká. „Cítili sme sa ako rukojemníci,“ povedal.

Obyvatelia niektorých dedín a miest na východe Charkovskej oblasti boli tiež násilne prevezení do Ruska, s ktorým oblasť hraničí. „Žil si pod nami a ak príde ukrajinská armáda, potrestá ťa,“ povedali podľa jeho výpovede ruskí vojaci 70-ročnému mužovi z dediny Ruska Lozova severne od Charkova. „Popravia ťa,“ hovorili mu Rusi. Zatiaľ čo on sa zastrašiť nenechal, stovky rodín radšej odišli za hranice.

Niektorí ľudia HRW povedali, že do Ruska odišli dobrovoľne, väčšinou v snahe dostať sa ľahšou cestou do krajín Európskej únie. Tí, ktorí mali prístup k internetovému pripojeniu a sociálnym sieťam, sa často spojili s aktivistami, ktorí im z Ruska pomohli utiecť cez Estónsko, Lotyšsko alebo Gruzínsko, hoci u seba nemali dokumenty./agentury/

X X X

Ruské prístavy na Východe kolabujú pod náporom áut. Šedý dovoz ‚explodoval‘

 Nedostatok áut v Rusku naštartoval firmy súkromných dovozcov aj podvodníkov. Do krajiny prúdia tisíce vozidiel zo šedého dovozu. Najmä z Japonska. Prístav vo Vladivostoku je prakticky zablokovaný.

 Ruský prístav vo Vladivostoku kolabuje pod náporom lodí dovážajúcich autá z Japonska, ale aj z Číny.

Po uvalení sankcií na Rusko kvôli jeho bezprecedentnej agresii na Ukrajine ruský trh s autami prakticky skolaboval. Za prvý polrok klesli predaje o takmer 60 %. Žiadne nové autá, s výnimkou čínskych, sa sem po odchode západných značiek oficiálne nedovážajú. A ruské fabriky prevažne stoja, s výnimkou AvtoVazu, teda značky Lada, ktorá obnovila výrobu starších modelov Niva Legend, Niva Travel a Granta. Vyrába sa tu ešte zopár čínskych áut. To ale nedokáže uspokojiť hlad Rusov po autách. A tak sa dali do pohybu súkromné firmy a podnikatelia, ktorí ponúkajú dovoz nových a ojazdených áut zo zahraničia. Ide o šedý import, ktorý doslova explodoval.

 Ako píše ruská agentúra Avtostat, individuálny dovoz áut do Ruska vzrástol medziročne o 43 % a počet vozidiel prekonal hranicu 100 000 kusov. Autá sa dovážajú najmä z Japonska, teda s pravostranným riadením, a to všetkými možnými cestami. Nezaostávajú ani neoficiálni predajcovia nových čínskych áut. Autá putujú do Ruska na kamiónoch, po železnici aj po mori. Najviac ale práve lodnou dopravou. Prístav vo Vladivostoku je za hranicou svojich kapacít. Všetky parkoviská a odstavné plochy sú beznádejne obsadené. Predajcovia nestíhajú odpovedať na telefonáty zákazníkov, ktorých sú denne stovky. Autodopravcovia čakajú na prístupových trasách k prístavu. Ako píše VL.ru, občas musia zamestnanci areálu doslova vyslobodiť naložené kamióny.

 „Neexistujú žiadne preferované značky, zákazníci berú všetko,“ povedal pre VL.ru zástupca jednej z dovážajúcich spoločností. Neustále prichádzajú lode s autami, ktoré obsadzujú všetky plochy. Snažíme sa ich čo najskôr previesť k zákazníkom alebo prepravnej spoločnosti. Náklady na tieto služby sa od začiatku boomu zvýšili minimálne o 11 %,“ vysvetlil dovozca. Objavili sa už aj zápchy lodí stojacich pred prístavom do Vladivostoku. Podľa denníka Vedomosti, autá, ktoré boli dovážane pred vojnou cez prístavy Baltského a Azovsko-Čierneho mora, teraz putujú do krajiny cez Ďaleký východ. Na železnici dochádza k meškaniam každú chvíľu, takže všetka pozornosť dovozcov sa upla k lodnej doprave.

 Ďalším problémom je, že z Ruska odišli veľké prepravné spoločnosti s veľkými loďami ako Maersk, Mediterranean Shipping Company (MSC) a CMA CGM. Nahradili ich menšie ázijské firmy s väčším počtom malých plavidiel, čo zhustilo prevádzku v prístavoch. Situácia sa má ešte zhoršiť v zime, keď sa očakáva nápor lodí s uhlím. A viazne aj následná doprava. Na naloženie áut a kontajnerov na železnicu sa už teraz čaká sedem až desať dní. Masívne rastie aj dovoz áut z Číny. Prekvapivo je najväčší záujem o elektromobily. Tieto autá prúdia do Ruska cez Kazachstan a následne prejdú colným odbavením v Bielorusku, kde sa na rozdiel od Ruska neúčtuje DPH vo výške 20 %. Takýto dovoz trvá približne 15 dní.

 Obrovský dopyt po autách v Rusku ženie vodu na mlyn podvodníkom. Množia sa prípady, keď zákazník zaplatí zálohu a nakoniec nedostane auto ani peniaze. No sú tu aj ďalšie obrovské riziká. Na autá zo šedého dovozu neplatí žiadna záruka, predajca negarantuje žiaden servis ani dodávku náhradných dielcov. Odlišné je to len pri značkách, ktoré v Rusku pôsobia, napríklad čínske Chery alebo Haval. V prípade porúch sa potom dá obrátiť na ich servis. Rusi sa ale napriek rizikám hrnú do nákupu áut cez sprostredkovateľov po hlave. Iné im ani neostáva, pretože kým ruské automobilky obnovia prevádzku a spustia výrobu nových áut, napríklad sľúbených Moskvičov či nových čínskych modelov, môže prejsť aj viac ako rok./agentury/

X X X

Matovič: V pondelok na 1 000 percent neodstúpim. Sulík si nespravil robotu, ktorú mal

Igor Matovič je ochotný odstúpiť z postu ministra financií len v prípade, ak parlament schváli jeho desať bodov, ktoré majú pomôcť občanom. Igor Matovič nebude akceptovať ultimátum SaS a do pondelka na „tisíc percent“ neodstúpi. „Nebudem hrať túto zákernú hru na vydieranie,“ povedal dnes minister financií po rokovaní vlády.

U vlastných cíti podporu

V celom poslaneckom klube hnutia a medzi ministrami OĽaNO eviduje Matovič „dvoch, troch“ ľudí, s ktorými debatuje o tom, že by podal demisiu. „Cítim viac ako 90-percentnú podporu medzi poslancami nášho hnutia,“ pokračoval Matovič.

Na dnešnom zasadnutí kabinetu sa mali podľa Matoviča ministri prvýkrát dopočuť, že domácnosti budúci rok zaplatia za elektrinu o 1,5 miliardy eur viac. Minister financií si myslí, že to je dôvod, prečo chce Sulík odísť z postu šéfa rezortu hospodárstva, aktuality.sk

X X X

Matovič tvrdo útočí na Sulíka: Oznámili ceny za elektrinu a vypadol nám obraz aj zvuk, zase je na dovolenke

 Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) v piatok poobede po rokovaní vlády ostro zaútočil na ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Vyčíta mu, že na posledné rokovanie vlády neprišiel, vraj je na dovolenke a iba sa online pripojil na päť minút.

Matovič vyhlásil, že chce, aby Sulík zostal ministrom, lebo celú „robotu spackali“. Vypočítal, že elektrina pre domácnosti narastie o 101 percent, čo je veľmi veľa. „Cítime sa podvedení,“ vyhlásil v piatok Matovič. „A teraz sa ideme baviť, či sa má vrátiť do roboty? Jasné, že sa má vrátiť. Valí sa na nás energetická lavína,“ povedal Matovič.

Sulíkov rezort to podľa Matoviča „dobačoval“ do takej situácie, že domácnosti stále budú platiť veľa. „Na poslednom zasadnutí, na ktorom mal byť minister hospodárstva, ale bol na dovolenke, sa pripojil na päť minút z piatich hodín a nepovedal ani jedno slovo. Od jeho zástupcu Galeka sme sa dozvedeli, že zmrazenie cien znamená platiť od budúceho roka dvakrát viac za elektrinu. Za všetky domácnosti to vychádza 1,5 miliardy naviac,“ povedal Matovič s tým, že Sulík má byť v Dubaji.

„Všetci sme následne stratili zvuk aj obraz. Nechápali sme, čo sa to dozvedáme“. Matovič povedal, že na rokovaní vlády bol aj šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris (nom. SaS), ktorý naliehal, aby štát urýchlene prijal nové zákony, aby sa regulácia elektriny a plynu podarila.

Matovič ďalej povedal, že tajomník na ministerstve hospodárstva Karol Galek (SaS) pred novinármi uviedol, že majú riešenie na lacnú elektrinu a plyn, ale keď to počul, „skoro nám vybilo poistky,“ povedal Matovič, podľa ktorého pôjde elektrina hore o 101 percent a plyn o 55 percent a pritom sľubovali skrotenie nárastov.

Verejný prísľub Sulíka bol podľa Matoviča v prípade elektriny 186 eur za megawatthodinu, pričom teraz je to už 281 eur do 85 % spotreby z roku 2020 a nad 85 % až 904 eur. Vyčíslil, že do 85 % spotreby je tak nárast ceny elektrickej energie pre domácnosti 51 %, nad 85 % je nárast 386 % a vážený priemer tak predstavuje nárast o 101 %.

„Už chápem, prečo Sulík zdrhol a poslal sem tajomníka,“ dodal. Preto by mal podľa neho zostať v práci a problém drahých energií vyriešiť.

Galek: V rokovaní pokračujeme v pondelok

Slovenská vláda sa v piatok zaoberala cenami energií, no neschválila žiadne uznesenie ani inú legislatívu. Rokovania by mali pokračovať budúci pondelok, informoval po rokovaní vlády štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Karol Galek. Či pôjde o rokovanie vlády alebo iba na úrovni expertnej skupiny, nespresnil.

Slovenskí odberatelia však musia podľa neho tak či tak na budúci rok počítať s nárastom cien energií o zhruba 30 až 40 %. „Niekomu sa to môže zdať veľa, ale ceny komodít nám na trhoch stúpil o 1200 až 1500 %,“ podotkol Galek.

 „Máme riešenie pre domácnosti, to znamená lacná elektrina, lacný plyn na budúci rok,“ povedal Galek. Vývoj trhových cien elektriny a plynu by sa podľa neho nemal premietnuť do cien pre domácnosti. Vláda podľa neho hľadá riešenie pre podnikateľov a verejnú správu.

Pre domácnosti by podľa Galeka malo naďalej platiť, že cena silovej elektriny zostane v nasledujúcich dvoch rokoch na úrovni 61,21 eura za megawatthodinu (MWh), no nevylúčil zvýšenie súvisiacich poplatkov. Galek však v stredu (31.8 .) uviedol, že táto cena sa bude týkať domácností iba do 85 % ich spotreby z roku 2020. Za spotrebu nad týmto limitom by mal odberateľ zaplatiť cenu stanovenú na základe aktuálnych trhových cien regulačným úradom.

 Domácnosti by mali dostať aj výhodnejšie ceny plynu, ktoré dodávatelia dosiahnu využitím lacného plynu z núdzových zásob. Toto riešenie si však vyžaduje schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorým sa bude vláda zaoberať až po schválení noviel viacerých zákonov v parlamente. Ďalšou pomocou pre domácnosti by mali byť kompenzácie vysokých cien tepla. Na tie by podľa Galeka mohlo ministerstvo financií vyčleniť až 250 miliónov eur.

Pre podnikateľov pripravuje MH kompenzácie vychádzajúce z krízového rámca. Prvý návrh kompenzácií pre podniky v súčasnosti vyhodnocuje Protimonopolný úrad SR, a potom bude zaslaný na schválenie Európskej komisii. Firmám by mali pomôcť aj prostriedky z Envirofondu. Rezort hospodárstva podľa Galeka pripravuje aj zákon na zastropovanie cien energií. Ten však ešte nie je ani v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Heger: Prichádzajúca kríza je možno horšia ako pandémia

Aktuálne odhady ukazujú, že slovenským domácnostiam v budúcom roku vzrastie cena plynu aj elektriny približne polovicu a v prípade elektriny je ešte podmienkou úspora 15 % energie oproti roku 2020. V opačnom prípade bude nárast ceny okolo 100 %. Po piatkovom rokovaní vlády na to upozornil premiér Eduard Heger (OĽANO), podľa je ktorého nastávajúca energetická kríza z pohľadu financovania možno horšia ako pandémia ochorenia COVID-19.

Pôvodne mala cena elektriny zostať na súčasnej úrovni. Rezort hospodárstva v posledných dňoch avizoval možné mierne zvýšenie cien z dôvodu rastu ostatných poplatkov. „Je to vyššie číslo, ako keď sme sa rozprávali minulý pondelok na úrade vlády, kde zaznelo z úst kompetentných ľudí, že ten cenový nárast by mal byť okolo 15 až 20 %,“ povedal Heger. „Teraz potrebujeme veľmi konkrétne rozprávať o tom, či vieme tento nárast pre domácnosti stlačiť na nižšie percento, aby to občania až tak nepocítili,“ dodal premiér. Pokiaľ sa možnosti nenájdu, mala by podľa neho vláda niektorým domácnostiam výdavky kompenzovať.

Pomoc pre firmy a verejnú správu si podľa Hegera vyžaduje presnejšiu kvantifikáciu. Materiál o tom, aký bude vplyv vyšších cien na firmy a akú kompenzáciu by mohol štát firmám doručiť, by malo predložiť ministerstvo hospodárstva. Podľa Hegera môže účet za energetickú krízu vyskočiť až na 15 miliárd eur. „Je dôležité aby sme našli riešenia a ponúkli ich firmám, aby sa na to vedeli pripraviť,“ uviedol Heger s tým, že v súčasnosti zatiaľ riešenia pripravené nie sú./agentury/

X X X

Premiér predstaví prezidentke Zuzane Čaputovej nových ministrov po rokovaní koalície

Eduard Heger po rokovaní vlády vyhlásil, že Igor Matovič jasne povedal, že prístupi na výzvu Richarda Sulíka a z postu ministra odíde. Ale predtým je podľa neho potrebné dohodnúť sa na pomoci ľuďom.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Koalícia rokuje o menách nových ministrov, ktorí nahradia odídencov z SaS a prezidentke Zuzane Čaputovej ich predstavia včas. Premiér Eduard Heger tak reagoval na výzvu hlavy štátu, ktorá od neho žiada mená náhradníkov. Predstaviť by jej ich mal po pondelkovom rokovaní koalície.

„Hlúposť“

Po rokovaní vlády Eduard Heger povedal, že považuje za „hlúposť“, že Richard Sulík odchádza z ministerstva hospodárstva. Podľa predsedu vlády totiž Slovensko čaká najväčšia energetická kríza od druhej svetovej vojny.

„My budeme potrebovať peniaze na to, aby sme urobili pomoc firmám, ktorá bude podobná pandémii, lebo to, do čoho ideme, bude veľmi podobné a možno väčšie ako pandémia.“

„Myslím si, že každý súdny človek pochopí, že v takomto čase meniť ministra nie je rozumné,“ doplnil Heger. Heger sa v stredu stretol s prezidentkou spolu s predsedom parlamentu Borisom Kollárom. Na rokovaní sa mali rozprávať aj o tom, ako by mala fungovať budúca menšinová vláda.

Podľa Hegera by mal byť parlament schopný schvaľovať zákony na pomoc ľudom v energetickej kríze tak, ako to robil počas pandémie koronavírusu. „Ak nebudeme politikárčiť a robiť trucpodniky, tak tu energetickú krízu zvládneme,“ vyhlásil premiér, aktuality.sk

X X X

Podvod s pandemickou pomocou: NAKA zadržala majiteľa Netky.sk aj so spoločníkom

Príslušníci Národnej kriminálnej kriminálne agentúry (NAKA) zadržali minulý týždeň majiteľa webu Netky.sk Petra Vinceho a jeho spoločníka v iných obchodoch Róberta Vargu. V piatok o tom informoval Startitup.sk.

Mužov zadržali v kauze neoprávneného poskytnutia pandemickej pomoci prostredníctvom pezinského úradu práce. Škoda predstavuje 13,7 milióna eur. Podľa Startitup.sk sú obaja políciou označovaní za najvyššie postavených členov zločineckej skupiny.

Vinceho a Vargu obvinili zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu, obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a obzvlášť závažného zločinu falšovania a pozmeňovania úradnej listiny.

Vlani v decembri NAKA zadržala štyri bývalé pracovníčky Úradu práce v Pezinku pre podozrenie, že ich pričinením sa schránkové firmy nabalili na pandemickej pomoci. Od začiatku kauzy sa však predpokladalo, že úradníčky boli len biele kone.

X X X

Energetická kríza: Štát ubezpečuje o strope cien elektriny, plyn výrazne zdražie

 Ceny elektriny pre slovenské domácnosti na budúci rok budú zastropované. Dohodnutá cena je 61,21 za megawatthodinu (MWh). V piatok po rokovaní vlády o tom informoval štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek.

Miešanie lacného plynu s drahým

Cena plynu bude pre domácnosti vyššia. Štát chce aspoň zmiešať lacný plyn z 30-dňovej rezervy štátu s drahším plynom, ktorý majú v súčasnosti dodávatelia k dispozícii. Pri koncovej cene treba podľa Galeka rátať s nárastom o 30 až 40 percent.

Na pretrase je aj možnosť zavedenia núdzového stavu, ktorý by umožnil zastropovať ceny energií. Galek ubezpečoval, že aktálne 12 a viacnásobné zvýšenie cien na trhoch sa nepremietne do cien energií pre domácnosti.

Matovičovi sa slová Galeka nezdajú reálne

„Zmrazenie cien bude znamenať platiť 2-krát viac,“ okomentoval minister financií Igor Matovič návrhy rezortu hospodárstva k cenám elektriny pre domácnosti. Slová štátneho tajomníka Galeka – „Máme riešenie, lacná elektrina a lacný plyn pre domácnosti“ – Matovič ostro skritizoval. Jeho vyhlásenia mu pripadali ako „virtuálna realita“.

Ešte väčšie ako pandémia, pripúšťa Heger

Podľa premiéra Eduarda Hegera je možné, že vyššie ceny energií bude obyvateľom kompenzovať štát. Ten však zatiaľ nemá na to vyčlenené financie. V hre je aj redukcia spotreby štátu. Heger tiež pripúšťa zavedenie núdzového stavu z dôvodu energetickej krízy.

Premiér pripustil, že to, do čoho Slováci idú – energetická kríza – môže byť ešte horšie ako pandémia. „My budeme potrebovať peniaze na to, aby sme urobili pomoc firmám, ktorá bude podobná pandémii, lebo to, do čoho ideme, bude veľmi podobné a možno väčšie ako pandémia.“

O aktuálnej situácii v energetike bude vláda rokovať aj v pondelok. Deviateho septembra sa na európskej úrovni očakáva zasadnutie Rady EÚ pre energetiku, ktorej sa zúčastňujú ministri z jednotlivých členských krajín.

Galekovi sa nepáči, že ešte nie je známe meno nástupcu ministra hospodárstva. Doterajší šéf rezortu Richard Sulík totiž podal v stredu demisiu, ktorú prezidentka Zuzana Čaputová ešte neprijala.

Vlčan a Krajniak kritizujú návrhy Sulíkovho rezortu

Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan tvrdí, že keď je reč o kompenzovaní cien energií, ide o zadlžovanie budúcich generácii. Na problém s cenami energií v pôdohospodárstve vraj ministra Sulíka upozorňoval už na jar: „Kolegovi Sulíkovi som povedal, že sa musíme pripraviť na poruchy trhu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.“

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak hovorí o potrebe neštandardných opatrení. Návrhy rezortu hospodárstva sa mu nepozdávajú. „Taký čisto excelovský prístup v niektorých situáciách nestačí,“ kritizoval dosluhujúceho ministra Sulíka.

Krajniakovi prekáža, že nie sú riešenia pre domovy sociálnych služieb ani pre školy a už vôbec nie pre priemysel, aktuality.sk

X X X

Svedectvo tlmočníka: Gorbačova vojna traumatizovala

 Bývalý sovietsky vodca Michail Gorbačov sa zúčastňuje na moskovskej premiére filmu 8. novembra 2018. Nakrútili ho Werner Herzog a britský filmár Andre Singer na základe ich rozhovorov.

V rozhovore s agentúrou Reuters to povedal tlmočník Pavol Palažčenko, ktorý s Gorbačovom pracoval 37 rokov a naposledy s ním telefonicky hovoril pred niekoľkými týždňami. Gorbačov, ktorý zomrel v utorok vo veku 91 rokov, bol podľa neho tiež v posledných rokoch zdrvený zhoršujúcimi sa vzťahmi medzi Moskvou a Kyjevom.

„V našich konverzáciách bolo úplne zrejmé, že bol šokovaný a zmätený, čo sa dialo (po tom, čo ruskí vojaci vo februári napadli Ukrajinu), a to z mnohých dôvodov. Veril nielen v blízkosť Rusov a Ukrajincov, ale veril, že sa tieto dva národy prelínajú,“ povedal Palažčenko, podľa ktorého si aj ďalší ľudia všimli, ako veľmi bol Gorbačov dianím na Ukrajine traumatizovaný.

Sedemdesiattriročný tlmočník pôsobil po boku niekdajšieho sovietskeho vodcu na mnohých americko-sovietskych summitoch, tlmočil napríklad v 80. rokoch minulého storočia pri Gorbačovových rokovaniach s americkým exprezidentom Ronaldom Reaganom. S prvým a zároveň posledným sovietskym prezidentom sa podľa Reuters v posledných mesiacoch videl a bol v kontakte rovnako s jeho dcérou Irinou.

Gorbačov sa počas svojho pôsobenia v úrade snažil udržať 15 republík Sovietskeho zväzu – vrátane Ukrajiny – pohromade. Avšak v tom po tom, ako ním naštartované reformy povzbudili mnohé z nich k požiadavke nezávislosti, neuspel, píše Reuters. Sovietske jednotky v niektorých prípadoch na sklonku existencie ZSSR použili smrtiacu silu proti civilistom. Politici v Litve a Lotyšsku na tieto udalosti po Gorbačovovej smrti spomínali s hrôzou a uvádzali, že ho stále vinia z krviprelievania.

Podľa Palažčenka Gorbačov veril v riešenie problémov výlučne politickými prostriedkami a o niektorých z týchto krvavých udalostí buď vopred nevedel, alebo „veľmi neochotne“ súhlasil s použitím sily, aby zabránil chaosu.

Gorbačovov postoj k Ukrajine bol zložitý a rozporuplný, povedal Palažčenko s tým, že zosnulý politik stále veril v ideu Sovietskeho zväzu. Zároveň však naznačil, že bývalý sovietsky prezident by podľa neho neviedol vojnu za obnovu dnes už neexistujúcej krajiny.

Kým Gorbačov veril, že jeho povinnosťou je prejavovať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi rešpekt a podporu, verejne sa ozval, keď s ním nesúhlasil, uviedol tlmočník a ako príklad spomenul represie súčasného režimu voči médiám. Gorbačov sa však podľa Palažčenka rozhodol „neposkytovať priebežný komentár“ k Ukrajine nad rámec schválenia februárového vyhlásenia, ktoré vyzývalo na skoré ukončenie násilia a na riešenie humanitárnych problémov.

Palažčenko pripustil, že niektorí Rusi a ľudia v bývalom ZSSR vnímajú Gorbačova silno negatívne kvôli hospodárskemu a geopolitickému chaosu, ktorý nasledoval po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Zároveň však v rozhovore uviedol, že exprezidentov odkaz je obrovský. Nielen, že pomohol ukončiť studenú vojnu a znížiť riziko jadrového konfliktu, ale dobrovoľne odstránil totalitu v ZSSR a dal Rusku šancu na slobodu a demokraciu.

„Myslím, že zostal optimistom, pokiaľ ide o budúcnosť Ruska,“ vyhlásil Palažčenko. „Veril, že ľudia v Rusku sú veľmi talentovaní a že akonáhle dostanú šancu, možno druhú šancu, talent sa prejaví,“ dodal. Gorbačov sa podľa neho domnieval, že história ho posúdi správne. „Rád povedal, že história je vrtkavá dáma. Myslím si, že tomu veril a že očakával, že konečný verdikt bude pre neho pozitívny,“ povedal./agentury/

X X X

Novinka v Kollárových štátnych bytoch. Zverejnili vzorec na výpočet nájomného a hranicu príjmu záujemcov

 Kto prv príde, ten prv berie a maximálna hranica takmer 3200 eur pre dvojicu. Podpredseda vlády Štefan Holý (Sme rodina), ktorý zastrešuje agendu nájomných bytov, vydal minulý piatok ďalšie usmernenia, čo musia záujemcovia spĺňať, pravidlá prideľovania a tiež pravidlá výpočtu maximálnej výšky nájomného.

 Jednou z hlavných informácií je maximálny príjem, ktorý bude môcť žiadateľ mať. Ten sa bude odvíjať od životného minima a najvyšší bude môcť byť ako jeho osemnásobok v domácnosti. Životné minimum je v súčasnosti vo výške 234,4 eura, čiže horná hranica pre záujemcu bude 1875,4 eur v čistom.

V hrubom to je vyše 2550 eur v hrubom. Priemerná hrubá mzda za prvé mesiace tohto roka sa pritom pohybuje na úrovni 1212 eur. To znamená, že o nájomné byty sa budú uchádzať aj relatívne bohatí ľudia.

 Ak by žiadali dvaja partneri o byt, ich príjem nesmie presiahnuť takmer 3184 eur v čistom. Ak by mal pár jedno nezaopatrené dieťa, jeho príjem by nesmel presiahnuť skoro 4040 eur v čistom.

V dôvodovej správe k návrhu sa doslova píše, že „keďže systém štátom podporovaného nájomného bývania bude mať obmedzenú kapacitu, kritérium obmedzujúce maximálny príjem slúži na zamedzenie vstupu vysokopríjmovým záujemcom.“ Návrh spresňuje, že byty by mali byť pre ľudí, ktorí nemajú finančný nárok na získanie existujúcich foriem podpory obstarania sociálneho bývania, nemajú finančnú schopnosť zabezpečiť si nehnuteľnosť na bývanie formou komerčnej hypotéky, respektíve nie sú ochotní vyčleniť viac ako 50 percent svojho príjmu na náklady spojené s bývaním.

Otázka teda je, či dvojica s príjmom takmer 3 200 eur v čistom je dobre nastavená hranica. Denníkom Pravda oslovení odborníci si to nemyslia.

Odborník na financie z Katedry podnikových financií na Ekonomickej univerzite v Bratislave Pavel Škriniar hovorí, že takto nastavené kritériá dovoľujú načerpať až takmer 400-tisícovú hypotéku. „V takejto výške nie je problém prefinancovať kúpu bývania ani v súčasnosti,“ tvrdí pre Pravdu.

 „Cieľová skupina stanovená nad 8-násobok životného minima je veľmi široká. Je nad výškou bežného príjmu. Predpokladám, že poradovník na bývanie bude veľmi dlhý a väčšina ľudí z neho bude dlhé roky nespokojná,“ pokračuje. Z novozverejnených kritérií to Škriniarovi vychádza tak, že si na svoje prídu „špekulanti a tí, ktorí by to skutočne potrebovali, vyjdú naprázdno“.

Nové spresnenia vníma kriticky aj hlavný analytik Realitnej únie Vladimír Kubrický. Podľa neho takto nastavený systém bude vytvárať dlhé poradovníky na byty. „Systém štátneho nájomného bývania by mal byť nastavený tak, aby sa poradovníky zbytočne nezahlcovali. V opačnom prípade sa dychtivo čakajúci ľudia k bývaniu môžu dostať až po dlhých rokoch. Veľkorysosť systému, pokiaľ ide o nastavenie hranice príjmu, rady čakajúcich na nájomné byty predlžuje. Nečudo, budú v nich stáť aj tí, ktorí majú v banke dvere otvorené a môžu si vybaviť hypotéku. Je otázka, či má štát formou nájomného bývania podporovať aj túto skupinu ľudí,“ hodnotí vládne nariadenie analytik.

Do príjmov domácnosti sa rátajú aj rôzne sociálne dávky, rodičovské prídavky, doktorandské štipendiá, príjem z podnikania či výsluhové dôchodky.

Skutočná výška nájmu je otázna

Holý v nariadení uviedol aj vzorec, podľa ktorého sa bude vypočítavať maximálna cena za nájom. Vynásobí sa priemerná mzda v danom kraji za rok predtým ako bol schválený projekt agentúrou s koeficientom 0,35. Ten predstavuje pomer výdavkov na bývanie voči príjmom domácnosti a váhou bytu, ktorá bude čím väčšia, čím je byt väčší. Výsledné číslo sa vydelí štvorcovými metrami daného bytu.

Výsledkom vzorca je suma, do ktorej sa ale ešte musia zarátať náklady na energie, ktoré od budúceho roka pôjdu poriadne nahor, čo skutočnú cenu výrazne predraží. Navyše, do výslednej sumy zo vzorca treba prirátať aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu – bez nákladov na prevádzku, údržbu a opravy.

Ako sa vypočíta maximálna cena nájmu

Vynásobí sa priemerná mzda v danom kraji za predchádzajúci rok (napríklad pre Trnavský kraj platí suma 1134 eur) s koeficientom, ktorý určuje pomer výdavkov na bývanie voči príjmom domácnosti (0,35) s váhou daného bytu (jednoizbový má koeficient 0,6, dvojizbový 1, trojizbový 1,45 a štvorizbový 1,7). Výsledné číslo (v prípade trojizbového bytu v Trnavskom kraji – 575,5) sa vydelí rozlohou za daný byt (trojizobvý byt o rozlohe 71,5). Vyjde nám číslo 8. To je suma za jeden štvorcový meter. Rozloha trojizbového bytu je 71,5 metra, čiže sa to vynásobí a vyjde nám suma 575,5 eur.

Táto suma nájmu sa bude k 1. marcu nasledujúceho roka vždy upravovať o korekčný mechanizmus. V prípade, keď ceny stavebných prác budú disproporčne rásť v porovnaní s rastom priemernej mzdy, úlohou korekčného mechanizmu je upraviť maximálny nájom tak, aby odrážal navýšené náklady investora na obstaranie bytov. Avšak len v prípade, ak tento rozdiel bude väčší ako 5 percent, ale najviac 10 percent pôvodnej výšky maximálneho nájomného. Ďalej sa maximálny nájom zvýši o výšku medziročného nárastu miery inflácie podľa indexu HICP.

A to nie je koniec nákladov. Každý rok k 1. marcu sa zvýši maximálna suma o infláciu z predchádzajúceho roka alebo o korekčný mechanizmus, ak ceny stavebných prác presiahnu rast priemernej mzdy o viac ako 5 percent, ale najviac 10 percent pôvodnej výšky maximálneho nájomného.

 Holý ale kontruje, že ide o maximálnu cenu a investori ju stanovia nižšie. Ba čo viac, podpredseda vlády sa spolieha na to, že zamestnávatelia poskytnú príspevky na nájomné byty. Firmy tak svojim zamestnancom môžu prispieť až 4 eurami na jeden štvorcový meter, no najviac 360 eurami.

Ak by sme vypočítali orientačnú maximálnu cenu trojizbového bytu v Trnavskom kraji, vyšlo by nám číslo takmer 576 eur. To je oveľa viac ako 481 eur, ktoré prezentoval Holý s ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina) a šéfom strany Sme rodina Borisom Kollárom na tlačovej konferencii na konci augusta. 576 eur je navyše suma bez energií a bez servisných poplatkov. Pre porovnanie, cena nájmu v máji tohto roka bez energií podľa portálu nehnuteľnosti.sk bola v Trnave 699 eur.

Realitný analytik Michal Pružinský z portálu Nehnuteľnosti.sk upozorňuje, že náklady na údržbu a energie môžu stáť pri dvojizbovom byte 100 až 150 eur. „Štátom podporované ceny prenájmov nakoniec dosiahnuť výšky aktuálne komerčných prenájmov. Potom už nebude dôležitá maximálna hranica príjmu, ale skôr tá spodná, ktorá bude potrebná na zaplatenie takýchto nájmov,“ hovorí.

„Ak sa ale približujeme k cenám komerčných nájmov, neviem, čo potom znamená „štátom podporované nájomné byty“. Kde a v akej miere bude prebiehať tá kontrola? Alebo pôjde len o akúsi objednávku od štátu pre developerov, vďaka ktorej bude zaručený odbyt,“ zakončil Pružinský.

Holý sa bráni, že ak by zamestnávateľ na tento byt prispel maximálnou sumou, výsledný nájom bez energií a servisných poplatkov by predstavoval pre záujemcu iba 290 eur. Ako sa firmy postavia k príspevkom, je veľmi otázne. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá združuje viaceré väčšie firmy, hovorí, že už dnes mnohé spoločnosti poskytujú benefity vo forme zabezpečenia ubytovania či príspevku na ubytovanie.

„Firmy, ktoré budú mať záujem získať zamestnancov – pričom jednou z vážnych prekážok zamestnania sa u príslušného zamestnávateľa je práve ubytovanie – tie budú hľadať možnosti, ako tento problém zamestnancom pomôcť vyriešiť, a to i formou príspevku na ubytovanie. Samozrejme, vždy sa to týka iba tých zamestnávateľov, ktorí si to budú môcť dovoliť – poskytovanie príspevku teda musí byť na dobrovoľnej báze,“ dodáva Hošták.

Holý v nariadení uviedol aj príklad s cenou bytu v Košickom kraji, ktorá sa takisto líši od ceny z prezentácie. Podľa vzorca dvojizbáku v Košickom kraji vychádza na 399 eur bez energií a servisných poplatkov. V prezentácii bola suma 336 eur vrátane odhadovaných servisných poplatkov, energií a príspevku zamestnávateľa.

Ako to teda nakoniec bude? Ťažko odhadnúť. Preto pri posudzovaní uvádzaných maximálnych cenách od Holého úradu treba byť veľmi opatrní.

Polovica záujemcov bude zvýhodnená

Vo vládnom nariadení sa tiež spresňuje, pre koho budú prednostne vyhradené byty. Desať percent by mali dostať zdravotne ťažko postihnutí občania a ľudia z detských domovov. Ďalších 40 percent je vyhradených pre štátnych zamestnancov ako napríklad príslušníci Policajného zboru, príslušníci Slovenskej informačnej služby, príslušníci Národného bezpečnostného úradu, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníci, profesionálni vojaci, príslušníci Hasičského a záchranného zboru, príslušníci Horskej záchrannej služby a osoby, ktoré sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorý je subjektom verejnej správ.

 Podľa Pružinského je dobré, že štát spresnil relatívne sociálne znevýhodnené skupiny, pre ktoré majú byť byty určené. Upozorňuje, že sa zabudlo na súkromný sektor. „Podľa týchto kritérií sestrička v súkromnej ambulancii, učiteľ v súkromnej škole a tak ďalej do týchto kategórií nespadajú, pričom vykonávajú rovnakú prácu. A hlavne je tu stále otázka, či tieto profesie na dané nájomné byty vôbec dosiahnu a bude to pre nich nejaké zlepšenie oproti aktuálnemu stavu,“ hovorí Pružinský.

Niekedy v novembri tohto roka sľubuje Holý prehľadný rezervačný portál, v ktorom sa ľudia budú môcť prihlasovať o byty v jednotlivých regiónoch. Aj po splnení kritérií pre žiadateľa automaticky nevzniká nárok na želaný nájomný byt.

„Základným kritériom vstupu je „first comes, first serves“. To znamená, že žiadateľovi, ktorý spĺňa vyššie uvedené kritéria, nevznikne automaticky nárok na želaný byt (veľkosť, lokalita). Tento byt musí byť dostupný v čase rezervácie žiadateľom ako napr. spôsob fungovania booking.com,“ tvrdí Holého úrad na webe stavebnyzakon.sk.

Tento portál bude mať na starosti agentúra, ktorá celý systém zastreší. Keďže to bude elektronický systém, Holý sľubuje transparentnosť pri výbere bytov. „Odstránime akýkoľvek ľudský zásah do procesu výberu rezervovania a prideľovania bytov. Samozrejme, tento elektronický systém vyhodnotí záujemcov podľa vopred určených kritérií a v prípade zhody pridelí byt tomu, kto si ho zarezervuje ako prvý,“ spresňuje informácie podpredseda vlády./agentury/

X X X

Sulíkov možný nástupca: Toto je jeho 20 hriechov v rezorte hospodárstva

 Dvadsať rozhodnutí predsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka na poste ministra hospodárstva označil za dvadsať hriechov predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský (OĽaNO), o ktorom sa špekuluje ako o možno Sulíkovom nástupcovi.

 Podľa jeho slov urobil Sulík veľa dobrých vecí, no niektoré len na papieri a niektoré sa uvidí, či sa naozaj uskutočnia. Kremský prostredníctvom sociálnej siete tvrdí, že odchod šéfa liberálov z „ministerskej stoličky“ očakávali.

„Už od jari presakovali správy, ako ho to na ministerstve nebaví a najradšej by odišiel, všade posielal štátnych tajomníkov,“ napísal Kremský. Ten však nerozumie, prečo Sulík žiada odchod ministra financií a lídra OĽaNO Igora Matoviča z postu ministra. „Odpáli z funkcie Matoviča a svojím vydieraním spôsobí na Slovensku dvojmesačnú vládnu krízu,“ dodal Kremský, ktorý je zároveň presvedčený, že Sulík počas pôsobenia na ministerstve hospodárstva urobil viacero „poriadnych lapsusov“. „Ak by ich urobil nejaký náš minister, bolo by kriku, akí sme babráci, neschopní a nezvládame vládnutie,“ dodal.

 Ako uviedol Kremský, „je však aj pár bodov, ktoré ukazujú, že Slovensko by si zaslúžilo lepšieho ministra hospodárstva“. Nasledujúce body nazval Kremský dvadsiatimi hriechmi Richarda Sulíka. Poslanec za OĽaNO tvrdí, že Sulík zavádzal o dostatku zásob zemného plynu v zásobníkoch a zmenil zákon o energetike v prospech veľkých odberateľov plynu a v neprospech domácností a malých firiem, ktoré budú platiť vyššie distribučné poplatky. „Sulík blokoval dodávky S-300 Ukrajine, súhlasil s výmenou na využitie štátnych vrtuľníkov pre milionárov Geissenovcov a falšoval dokumenty na ministerstve, aby Sulíkova dcéra mohla navštíviť Expo Dubaj za peniaze štátu,“ tvrdí poslanec z OĽaNO. Ďalej si Kremský myslí, že šéf liberálov predčasne zverejnil informáciu o investícii Bosch v Prešove a odmietol zdanenie nadmerných ziskov Slovnaftu zo spracovania ruskej ropy. Za ďalší zlý krok považuje Kremský stretnutie Sulíka s Robertom Ficom na tému energetika, neriešenie cien elektriny pre obce, nemocnice, školy, firmy alebo pomalé riešenie cien elektriny a plynu pre domácnosti.

 Poslanec OĽaNO označil poriadnymi „lapsusmi“ predražený výkup pozemkov v Poprade – Valaliky, predčasné informovanie o investícii Ziegler v Rimavskej Sobote, chýbajúci komplexný plán na zníženie energetickej závislosti Slovenska od Ruska a zaradil sem aj chýbajúci zmysluplný plán a podporu rozvoja výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. „Richard Sulík mal nedostatočnú kontrolu a postih zneužívania dotácií na nájomnom počas pandémie OVID-19 a zároveň aj nedostatočnú kontrolu tempa a nákladov dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce,“ napísal Kremský. Ten je presvedčený, že Sulík má na svedomí aj chýbajúcu podporu vlastnej ťažby plynu na Slovensku, chýbajúci plán úspor elektriny, plynu a tepla a chýbajúci zmysluplný plán podpory alternatívnych pohonov v doprave, nezmyselné uprednostňovanie vodíkových projektov. Sulíkových „dvadsať hriechov“ uzavrel nomináciou osôb spojených so stranou Smer – sociálna demokracia, či oligarchami do orgánov štátnych podnikov a zákazkou pre firmu Bonul na stráženie budov ministerstva bez výberového konania./agentury/

X X X

V Záporožskej atómovej elektrárni naďalej ostávajú inšpektori

Medzinárodní inšpektori MAAE videli v Záporožskej elektrárni všetko, o čo požiadali, tvrdí šéf agentúry Rafael Grossi.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú agentúru (MAAE) Rafael Grossi ukončil prvú návštevu ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne a v piatok večer pristál na letisku vo Viedni. Podľa jeho slov zostáva na mieste šesť odborníkov MAAE a budú tam pokračovať v práci. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Narušenie fyzickej celistvosti

Grossi si počas nebezpečnej návštevy prezrel hlavné časti Ruskom okupovanej elektrárne. Na tlačovej konferencii vo Viedni oznámil, že začiatkom budúceho týždňa MAAE predloží hodnotiacu správu.

Dodal, že 14-členný medzinárodný inšpekčný tím skontroloval v elektrárni všetko, o čo požiadal. O svojich zisteniach bude v utorok informovať Bezpečnostnú radu OSN.

Podľa Grossiho inšpektori zaznamenali okolo Záporožskej jadrovej elektrárni vojenskú aktivitu a stopy na budovách, čo znamená, že „fyzická celistvosť zariadenia bola niekoľkokrát narušená“. Grossi to označil za neprijateľné.

Bezpečnostné systémy úplne nefungujú

O bezpečnosti a bezpečnostných systémoch elektrárne Grossi povedal, že úplne nefungujú, to ale neplatí pre kritickú červenú zónu. V elektrárni naďalej ostávajú inšpektori, ktorí budú neustále informovať o situácii, čo môže byť podľa jeho slov „stabilizujúci faktor“ pre bezpečnosť elektrárne.

O dodávke elektriny (pre Ukrajinu) šéf MAAE uviedol, že niekoľkokrát nastali celkové výpadky a narušenia zásobovania elektrinou.

Misia MAAE pricestovala do Záporožskej jadrovej elektrárne vo štvrtok 1. septembra po tom, čo bolo jej okolie viackrát ostreľované. Na Ukrajine aj v Európe preto vznikli obavy z jadrovej katastrofy, aktuality.sk

X X X

Ľudia z Hnileckej doliny potrebujú rýchliky v Margecanoch. Grafikon s nimi neráta

Petíciu za zastavovanie rýchlikov v železničnej stanici Margecany aj po 11.decembri podpísalo viac ako 11-tisíc ľudí.

MARGECANY: Vlnu nevôle sa zdvihla začiatkom júna v Hnileckej doline. Obyvatelia sa dozvedeli, že od konca roka železničný dopravca neráta so zastavovaním rýchlikov do Bratislavy na železničnej stanici v Margecanoch. Pre ľudí to bude znamenať komplikácie pri cestovaní za prácou alebo do škôl.

Okamžite začali spisovať petíciu. Cez železničnú stanicu denne sa podľa štatistík prejde zhruba sedemtisíc ľudí. Železničná spoločnosť ako jeden z dôvodov spomína, že sa čas cesty medzi Bratislavou a Košicami vďaka zmene zastavovania zrýchli oproti súčasnosti až o 30 minút.

Situácia so zastavovaním rýchlikov sa dotýka viacerých staníc medzi Košicami a Bratislavou. Patrí tam aj Leopoldov a Piešťany.

Združenie miest a obcí regiónu jadrových elektrární Jaslovské Bohunice taktiež odštartovalo petíciu za zachovanie zastavovania rýchlikov v týchto železničných staniciach a za dva týždne ju podporilo viac ako 7-tisíc ľudí. Už ju aj odovzdali na ministerstve financií.

Petíciu podpisujú aktuálne aj Novom Meste nad Váhom a ďalších mestách.

Pripravujú sa na cestu do Bratislavy

Aktívni sú aj primátorov či starostov z Hnileckej doliny, no pre dovolenky ich činnosť nebola viditeľná.

„Neprestali sme ale v tejto veci konať. Naša aktivita je kontinuálna. Podporil nás aj Košický samosprávny kraj,“ konštatuje Igor Petrik, starosta Margecian, ktorý je tiež predsedom komisie dopravy Košického samosprávneho kraja a šéfom Združenia miest a obcí Hnileckej doliny.

Petíciu s viac ako 11-tisíc podpismi už odovzdali na ministerstvo dopravy. „Predpokladané stretnutie s kompetentnými máme mať prvý septembrový týždeň. Keďže má viac ako desaťtisíc podpisov, tak zo zákona je povinnosť prijímateľa petície zvolať rokovanie,“ dopĺňa Petrik.

„Výzva na stretnutie s iniciátormi petície a starostom obce Margecany je už zaslaná,“ potvrdila stretnutie Miriama Švikruhová z odboru komunikácie Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Stretnutie na ministerstve sa uskutoční 6.septembra,“ upresnil Michal Hudák, hovorca Košického samosprávneho kraja.

Do Bratislavy okrem Petrika pôjde aj primátor Gelnice Dušan Tomaško a riaditeľ Integrovaného dopravného systému Východ.

„Budeme počúvať, ako nám to vysvetlia. Od spustenia petície už porada bola, naša oponentúra bola dosť silná, keď sme vysvetľovali, čo spôsobí nezastavovanie rýchlikov. Ministerstvo zmenilo grafikon bez nejakej diskusie. Predtým sme to mohli pripomienkovať,“ krúti hlavou starosta.

Iniciátori petície skúšajú rôzne možnosti, aby presvedčili kompetentných, že zastavovanie vlakov v Margecanoch je potrebné.

„Komunikovali sme aj okresným predsedom strany Sme rodina, ktorá má ministerstva dopravy. Pozvali sme ministra Doležala aj predsedu parlamentu Kollára do gelnického okresu,“ informuje Tomaško, primátor Gelnice a poslanec Košického samosprávneho kraja.

O krokoch komunikuje so starostami a primátormi všetkých slovenských miest, ktoré sú na tom podobne a aj tam plánujú zrušenie zastavovania rýchlikov.

Presun do automobilov

Tomaško chápe aj zdôvodnenia, že sa takto ušetrí čas. „Štát je tu ale pre ľudí a ide o službu pre ľudí. Mali by sme dohodnúť kompromis. Hovorí sa o ekologickej doprave, ale takto skôr ľudí vrátime do automobilov. Taktiež aj o tom, aby sme jazdili ekologickejšie a prešli do hromadnej dopravy. Ministerstvo dopravy o tom vysiela spoty v televízii a na druhej strane ruší vlaky.“

Košický samosprávny kraj disponuje dopravným modulom, kde vie podľa starostu Petrika simulovať situáciu, ak nebudú v Margecanoch zastavovať rýchliky. „Program po dodaní všetkých dát prepočítal, že približne 13 percent cestujúcich prejde z verejnej dopravy do osobnej dopravy. Štát ušetrí, no obyvatelia Hnileckej doliny, ktorí jazdia za prácou do Košíc alebo Spišskej Novej Vsi, pretože zamestnanie si tu nenájdu, budú mať zvýšené náklady. Nehovoriac o tom, že to zaťaží cesty.“

Pripomína tiež, že v dnešnej dobe znižovania emisií určite tento spôsob dochádzania neprispeje k zlepšovaniu životného prostredia.

V rámci dopravy sa v Margecanoch snažili čo najviac prepojiť osobnú a verejnú dopravu. Vznikol tam terminál, kde sa prepája časovo vlaková a autobusová doprava tak, aby to bolo čo najoptimálnejšie pre ľudí.

 „Prejavilo sa to vo zvýšení počtu cestujúcich v autobusovej a železničnej doprave. Nezastavovaním rýchlikov v Margecanoch prídu ľudia nielen o peniaze ale aj o čas. Nepôjde o minúty, navyše prednosť na trati majú „icečka“ a rýchliky, a tak lokálne rýchliky alebo regionálne vlaky sú na druhej koľaji a meškajú,“ upozorňuje Petrik.

Je to ešte stále „živá“ vec

Plánovaný grafikon vlakovej dopravy vychádza zo schváleného Plánu dopravnej obslužnosti, ktorý vypracovalo ministerstvo dopravy v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze, Železničnou spoločnosťou Slovensko a Železnicami Slovenskej republiky.

„Cieľom je systémové nastavenie liniek po celom Slovensku. Nosným prvkom je zrýchlenie dopravy a väčšia hustota spojov,“ poznamenala Miriama Švikruhová z odboru komunikácie Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Pripravované zmeny cestovného poriadku podľa nej vychádzali z frekvencie cestujúcich v jednotlivých vlakoch a nástupov a výstupov v sledovaných staniciach.

„K dispozícii tak je prehľad prúdov cestujúcich, teda odkiaľ, kam a v akom počte cestujú. Nový grafikon je ešte stále „živá“ vec a posledné úpravy sa dajú robiť približne do konca septembra,“ zdôraznila.

Počet spojov sa podľa ministerstva neznižuje, „práve naopak, počet vlakov a celkový dopravný výkon významne narastie. Cestujúci na drvivej väčšine tratí budú mať oveľa viac možností na cestovanie vlakom než doposiaľ.“

Aj regionálna doprava v okrese Gelnica do Košíc a do Spišskej Novej Vsi sa podľa ministerstva posilní, „čo znamená, že sa zvýši počet spojov a zlepší sa dochádzanie do práce či do školy.“ Pri nastavovaní cestovného poriadku na ministerstve vychádzali z reálnych počtov prepravených cestujúcich.

Spojili sa obidva kraje

Problémom sa zaoberá nielen Košický samosprávny kraj ale aj v koordinácii s prešovským krajom a tiež prostredníctvom IDS Východ.

„Zrušenie zastavovania rýchlikov sa totiž netýka len územia Košického samosprávneho kraja, ale aj obyvateľov obcí na Šarišskej vrchovine, ktorým by sa prístup k železničnej doprave takisto významne zhoršil. Zároveň má uvedený krok významný vplyv na služby pravidelnej autobusovej dopravy v oboch krajoch,“ konštatoval hovorca Košického kraja Hudák.

Košický kraj sa podieľal so zástupcami Hnileckého regiónu pri príprave petície, v oboch krajoch nesúhlas vyjadrili jednotlivé komisie dopravy ale aj krajské zastupiteľstva.

„Konali sa pracovné rokovania so zástupcami ministerstva financií, útvaru hodnota za peniaze, s cieľom objasniť negatívne dopady navrhovaného zámeru. Zároveň aj viaceré pracovné rokovania so zástupcami ministerstva dopravy a výstavby, konkrétne sekcie železničnej dopravy a dráh a sekcie stratégie,“ spomenul kroky Hudák.

Ďalšie kroky predsedu Košického samosprávneho kraja budú závislé od stanoviska ministerstva dopravy a výstavby.

Ide o 17 rýchlikov

V navrhovanom grafikone vlakovej dopravy platnom od 11.decembra 2022 sa ráta so zrušením zastavovania rýchlikov č. R600, R601, R603, R604, R605, R606, R607, R608, R609, R610, R611, R612, R613, R614 a R615 na trase Bratislava – Žilina – Košice a medzinárodných rýchlikov EN442 a EN443 na trase Praha – Košice v železničnej stanici Margecany.

Ak teraz obyvateľ Gelnického okresu má možnosť nastúpiť na rýchlik v železničnej stanici Margecany, podľa navrhovanej zmeny sa bude musieť k uvedeným rýchlikom presunúť vlastným motorovým vozidlom alebo osobným vlakom na železničné stanice v Spišskej Novej Vsi alebo v Košiciach, čo si vyžiada ďalšie nemalé finančné náklady, aktuality.sk

X X X

 Kráľovský plat? Koľko zarobí Calzona v porovnaní s Weissom, Kozákom či Tarkovičom?

Taliansky odborník Francesco Calzona je nielen prvý skutočne zahraničný tréner slovenskej futbalovej reprezentácie (Čech Pavel Hapal predtým roky trénoval pod Tatrami), je aj najlepšie platený v histórii. Minimálne čo sa týka nástupnej mzdy.

Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik spravil výnimku a na rozdiel od predchádzajúcich piatich hlavných trénerov národného tímu oficiálne neprezradil mesačný plat Calzonu.

 TRIKRÁT VIAC AKO WEISS A KOZÁK?

„Keďže sme mali proti sebe ťažké kalibre právnikov a daňových poradcov, nedokázali sme to, aby v zmluve nebola mlčanlivosť,“ vysvetlil Kováčik. Neprezradil ani hodnotu bonusu za prípadný postup na šampionát. Predchodcovia Pavel Hapal i Štefan Tarkovič mali v zmluve prémiu 200-tisíc.

Prezident pri téme financií špecifikoval len náklady na realizačný tím: „Na šesť ľudí vrátane trénera Calzonu budú 67-tisíc eur mesačne.“

Podľa portálu sport24.sk má Calzona zarábať 45-tisíc. Najvyšší plat mal doposiaľ Vladimír Weiss st., údajne 35-tisíc. Aj to po zvýšení za úspech na MS 2010, podľa vlastných slov začínal na sume 15-tisíc.

Ak má zdroj správne informácie, Calzonov nástupný plat je trojnásobný v porovnaní so sumami, na ktorých začínali úspešní tréneri Weiss a Ján Kozák st.

PODPIS SKOMPLIKOVALI DAŇOVÉ OTÁZKY

Calzona má šesťmesačnú výpovednú lehotu. „Trvalo relatívne dlho, kým sme sa na tom dohodli. V Európe sa podpisujú zmluvy s trénermi tak, že v prípade predčasného ukončenia sa vypláca suma za celý kontrakt,“ priblížil Kováčik.

Taliansky tréner nebude bývať na Slovensku, finalizáciu jeho príchodu preto skomplikovali právne a daňové otázky: „Štruktúra jeho kontraktu je oveľa náročnejšia ako pri domácich tréneroch alebo tréneroch z Česka.

Bolo veľmi dôležité pripraviť kontrakt tak, aby sme presne vedeli, ktoré finančné prostriedky bude daniť na Slovensku a ktoré v Taliansku. Aby sme sa všetci v tomto smere cítili komfortne a nemali nikdy v budúcnosti akýkoľvek zásadný problém.“

KOĽKO ZARÁBALI PREDCHODCOVIA?

Prvý tréner reprezentácie, ktorý zarábal päťcifernú sumu, bol podľa medializovaných informácií Ján Kocian. V rokoch 2006-08 mu malo chodiť na účet 10-tisíc mesačne.

Jeho nástupca Vladimír Weiss st. prezradil, že prvú zmluvu podpísal so zväzom na 15-tisíc. Po osemfinále na MS 2010 uzavrel nový kontrakt s vyššou mzdou. Na medializovanú sumu 34-tisíc reagoval, že zarába viac. Podľa viacerých zdrojov mal plat na úrovni 35-tisíc.

Po súčasnom kormidelníkovi Slovana Bratislava prišiel experiment s dvoma trénermi na jednej stoličke. Stanislav Griga a Michal Hipp oficiálne poberali zhodne 15-tisíc mesačne.

Rovnaký nástupný plat mali aj Ján Kozák st., Pavel Hapal a Štefan Tarkovič, informoval zakaždým prezident zväzu. Prvý menovaný si však vďaka úspechom mal vyslúžiť zvýšenie na 26-tisíc. Pre zaujímavosť, Tarkovič ako Kozákov asistent dostával 5-tisíc.

PLATY TRÉNEROV SLOVENSKA

Ján Kocian – 10-tisíc, Vladimír Weiss st. – 15-tisíc, neskôr 35-tisíc, Stanislav Griga a Michal Hipp – zhodne 15-tisíc, Ján Kozák st. – 15-tisíc, neskôr 26-tisíc, Pavel Hapal – 15-tisíc, Štefan Tarkovič – 15-tisíc, Francesco Calzona – 45-tisíc, aktuality.sk