Brusel slúži ako zlatá baňa i po odchode do penzie. Pôsobenie v Európskom parlamente (EP) prináša veľké finančné výhody nielen počas výkonu mandátu, ale aj na dôchodku. Dokonca sú to až také benefity, že tým, čo sedeli v jeho laviciach štyri funkčné obdobia, príde každý mesiac na účet v banke viac peňazí, ako poberajú doživotnú rentu bývalí prezidenti SR.
Podľa pravidiel EP vzniká jeho bývalým členom nárok na mesačný dôchodok, keď dovŕšia 63. rok života. „Penzia tvorí 3,5 percenta platu za každý rok vo funkcii, nie však viac ako 70 percent,“ píše sa na webovej stránke europarlamentu s tým, že úhradu dôchodkov pokrýva rozpočet EÚ.
Od 1. januára tohto roku je aktuálna hrubá mesačná mzda europoslanca je 9 386 eur (po zdanení a po odvodoch v Bruseli je to v čistom 7 316 eur). V roku 2019, keď sa začalo terajšie funkčné obdobie EP, bol hrubý príjem 8 757 eur. Jedno funkčné obdobie trvá päť rokov, za tento čas patrí mesačná penzia okolo 1 890 eur (podľa približnej kalkulácie na základe vývoja platových pomerov od roku 2019).
Znamená to, že kto od roku 2019 pôsobí v EP, keď sa konali posledné eurovoľby, a vydržal by potom v Bruseli ešte ďalšie tri päťročné funkčné obdobia, ten by po roku 2039 po dovŕšení 63 roku života poberal mesačnú penziu zrejme až na úrovni 7-tisíc eur. Dá sa totiž predpokladať, že mzdy europoslancov sa budú priebežne valorizovať. Na úrovni niekoľkých tisícok eur mesačne sú však už v súčasnosti.
Zo Slovenska najdlhšie pôsobí v EP Monika Beňová. V prípade, že tam zostane až do polovice roku 2024, keď jej vyprší štvrtý mandát (členkou europarlamentu je nepretržite od roku 2004), tak jej budú z rozpočtu EÚ mesačne vyplácať maximálny dôchodok. V jej prípade výpočet vychádza približne na 4 750 eurmesačne.
Konečnú výšku svojho dôchodku z Bruselu už napríklad poznajú Vladimír Maňka, Miroslav Mikolášik a Anna Záborská, čo je trojica, ktorá má nárok poberať druhú najvyššiu penziu po Beňovej. Všetci traja bývalí europoslanci boli v tejto funkcii tri funkčné obdobia, čiže dokopy 15 rokov. Dvom z nich už vznikol nárok na bruselský dôchodok: Mikolášik má 69 rokov a Záborská má 74 rokov, pričom tá má ešte ďalší príjem, lebo je členkou NR SR, za čo jej patrí poslanecký plat s paušálnymi náhradami.
Maňka si musí počkať už len niekoľko dní: 19. septembra tohto roku bude mať 63 rokov. Čoskoro teda splní podmienku penzijného veku, aby tiež mohol dostávať zo zdrojov EÚ každý mesiac tisíce eur./agentury/
X X X
Fabriky v SR prestávajú vyrábať a ďalšie sa pridajú. Následky budú fatálne, desaťnásobné zvýšenie cien neustojí nikto.
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) vyzývajú vládu, aby v súvislosti s energetickou krízou čo najskôr predstavila krízový plán riešení. Upozornili, že dôsledky masívneho zdražovania energií pociťujú všetky sektory, bez okamžitého prijatia systémových opatrení budú nasledujúce mesiace fatálne.
Obmedzenie produkcie, pozastavenie výroby, uzatvorenie prevádzok a hromadné prepúšťanie sa podľa nich môže na Slovensku čoskoro stať realitou.
„Za týchto pár mesiacov už veľké množstvo závodov znížilo svoju produkciu alebo prestalo vyrábať úplne. Isté je, že pribudnú aj ďalšie. Je preto nevyhnutné, aby slovenská vláda vystupovala na rokovaniach v Bruseli asertívne, pokiaľ ide o hľadanie riešení na udržanie ekonomiky a podnikov v Európe a na Slovensku. S ohľadom na závažnosť situácie sme presvedčení, že naša vláda vie nájsť podporu pri riešení aj u iných vlád členských krajín EÚ,“ povedal v utorok na stretnutí s novinármi prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Zamestnávatelia v stavebnom, drevospracujúcom a nábytkárskom sektore upozornili, že hlavné problémy, ktorým aktuálne čelia, sú pokles dopytu a postupná strata konkurencieschopnosti. „Rozdiely v cenách energií strednej Európy sú také markantné, že na Slovensku nie sme schopní vyrobiť produkty, ktoré by zahraničným dokázali cenovo konkurovať. Pri súčasných cenách energií a nulových podporných opatreniach zo strany štátu je to, aj napriek toľko spomínanému šetreniu, nemožné,“ vysvetlil prezident Zväzu spracovateľov dreva (ZSD) SR Peter Zemaník.
Veľký problém má aj cementársky priemysel. „Cena jedného 25-kilogramového vreca cementu by sa v praxi musela zvýšiť aj tri- až päťnásobne, čo si predstaviť jednoducho nevieme,“ povedal prezident Zväzu výrobcov cementu (ZVC) SR Martin Kebísek.
Na závažnosť situácie upozornili aj slovenskí potravinári. Bez adekvátneho zásahu štátu a kompenzačných schém vysokých cien energií môže byť podľa nich ohrozená potravinová bezpečnosť štátu.
„Potravinári bez zmluvne garantovaných cien musia momentálne nakupovať plyn a elektrinu za devastačné ceny, ktoré znamenajú navýšenie nákladov na energie o takmer 570 %. Potravinárska výroba spracováva suroviny poľnohospodárskej výroby. Prerušenie výroby preto nie je možné a jej úplné zastavenie by malo fatálne dôsledky aj na živočíšnu výrobu,“ podčiarkol 1. viceprezident Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Róbert Kičina.
Kritickú situáciu hlásia aj zamestnávatelia v segmente HoReCa. „Už dnes vieme, že cenový nárast za energie v budúcom roku bude vyšší ako v roku 2022. Hovoríme asi o trojnásobnom náraste cien elektrickej energie a päťnásobnom zdražení plynu. Premietnutie týchto nákladov do cien spôsobí ešte väčší pokles dopytu po našich službách. Množstvo podnikateľov preto uvažuje o dočasnom uzatvorení prevádzok,“ podčiarkol člen prezídia Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Martin Novotný.
Okrem uceleného plánu pomoci podnikom podľa predsedu predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Stanislava Janiša chýba riešenie aj pre 761.000 domácností, ktoré odoberajú teplo zo systému centrálneho zásobovania teplom. To sa podľa neho týka najmä obyvateľov v bytových domoch, nízkopríjmových domácností, mladých rodín, dôchodcov, ale tiež škôl či nemocníc.
„Desaťnásobné zvýšenie cien na Slovensku neustojí nikto. Je zbytočné, aby mali domácnosti nízke faktúry za elektrinu, ak nebudú fungovať nemocnice a školy, ak v obchodoch bude nedostatok a ľudia prídu o prácu, lebo fabriky budú nútené prerušiť výrobu,“ dodala predsedníčka Združenia dodávateľov energií (ZDE) Jana Ambrošová./agentury/
X X X
Lavrov dostal od Američanov víza na Valné zhromaždenie OSN
Spojené štáty udelili víza ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi, aby mohol budúci týždeň vycestovať na každoročné zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v New Yorku. Pre agentúru Reuters to v utorok uviedol nemenovaný zdroj z ruskej diplomacie.
Moskva požiadala Washington o vydanie 56 víz pre členov ruskej delegácie smerujúcej na VZ OSN. Vyplýva to z listu, ktorý začiatkom septembra adresoval ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi. Podľa zdroja agentúry Reuters Spojené štáty schválili 24 žiadostí.
Nebenzia v liste uviedol, že Rusko požiadalo o víza aj pre posádku Lavrovovho lietadla. Zatiaľ nie je jasné, či ich USA udelili alebo či šéf ruskej diplomacie do New Yorku poletí komerčnou leteckou spoločnosťou.
Americké ministerstvo zahraničných vecí bezprostredne neodpovedalo na otázky agentúry Reuters. Valné zhromaždenie OSN sa začína v New Yorku 20. septembra.
Na základe dohody z roku 1947 o zriadení sídla OSN v Spojených štátoch sa vo všeobecnosti vyžaduje, aby bol zahraničným diplomatom povolený vstup na americké územie. Washington však uvádza, že im môže víza zamietnuť pre dôvody súvisiace s bezpečnosťou, terorizmom a zahraničnou politikou.
OSN tento týždeň uviedlo, že rokuje s USA o vydávaní víz pre ruských diplomatov. Kremeľ v utorok uviedol, že si USA „neplnia svoje záväzky“, keď odmietajú vydať víza celej ruskej delegácii.
Spojené štáty začiatkom mesiaca uviedli, že berú vážne svoj záväzok hosťovskej krajiny OSN, avšak vízové záznamy sú podľa amerického zákona tajné, a preto ich nemožno komentovať. Rozkol vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Ruskom nastal po februárovej ruskej invázii na Ukrajinu, pripomína Reuters./agentury/
X X X
Scholz telefonoval s Putinom, žiada úplné stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz telefonickom rozhovore v utorok prezidenta Vladimira Putina požiadal o čo najrýchlejšie stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny.
V redakcii Aktuality.sk sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu. Podporte nás teraz aj vy kúpou predplatného Aktuality Navyše.
Scholz v spojitosti s vážnosťou vojenskej situácie a následkov vojny na Ukrajine ruského prezidenta vyzval, aby čo najrýchlejšie dospel k diplomatickému riešeniu konflitu. Mal by byť založený na prímerí, úplnom stiahnutí ruských vojakov a rešpektovaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Spolkový kancelár dodal, že všetky ďalšie kroky Ruskav spojitosti s anexiou nezostanú bez odozvy a nebudú v žiadnom prípade uznané.
Takisto žiadal primerané zaobchádzanie s vojnovými zajatcami v súlade s humanitárnym právom, najmä Ženevskými konvenciami, a neobmedzený prístup pre Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). Scholz upozornil aj na potrebu zaistiť bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne, aktuality.sk
X X X
Prezidentka vymenovala trojicu nových ministrov. Kritizovala chýbajúcu náhradu za Gröhlinga
Rezort školstva zostal prázdny. Dočasne ho povedie premiér Eduard Heger.
Vláda dnes mení svoje zloženie. Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala do funkcií trojicu nových ministrov. Do čela rezortu hospodárstva sa postaví energetický analytik Karel Hirman, ministerstvo spravodlivosti povedie predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas a rezortu diplomacie bude šéfovať dlhoročný diplomat Rastislav Káčer. Hlava štátu ich ocenila ako odborníkov.
Rezort školstva ostáva dočasne bez riadneho šéfa. Jeho vedením je dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger, čo prezidentka kritizovala: „Navrhli ste odborníkov a dovoľte mi to aj oceniť. Menej oceňujem fakt, že chýba minister alebo ministerka školstva.”
Heger verejne prisľúbil, že na ministerstve školstva nepobudne dlho. „Hovoríme o dňoch. Pracujeme na tom každý deň, chceme vybrať toho najlepšieho,” reagoval premiér na otázky, dokedy chcú mať meno nového šéfa rezortu školstva.
Náhrada za Gröhlinga chýba
Koalícia prezidentke dodnes nedoručila meno nástupcu za Branislava Gröhlinga, o ktorého mene stále diskutuje. Spolu s Gröhlingom podali demisiu aj Richard Sulík (ministerstvo hospodárstva), Ivan Korčok (ministerstvo zahraničných vecí) a Mária Kolíková (ministerstvo spravodlivosti).
Prezidentka Zuzana Čaputová konštatovala, že demisie ministrov SaS sa jej neprijímali ľahko aj vzhľadom na aktuálnu spoločenskú a zahraničnopolitickú situáciu.
Po prijatí demisií pri každom ministrovi krátko zrekapitulovala, čo boli jedho najväčšie zásluhy. Pri Kolíkovej vyzdvihla napríklad zriadenie Najvyššieho správneho súdu, pri Sulíkovi okrem investícii odľahčene spomenula aj to, že sa stal známy tým, čo nenakúpil.
Korčokovi vyslovila uznanie za zahraničnopolitické postoje, vďaka ktorým je dnes Slovensko vnímané ako spoľahlivý partner. V prípade Gröhlinga spomenula reformu vysokých škôl a kroky potrebné na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu detí so speciálnymi potrebami.
Novým ministrom pripomenula realitu
Hlava štátu vyjadrila nádej, že v parlamente bude SaS už ako opozičná strana podporovať návrhy zákonov, ktoré prinesú krajine spoločenský zmier. Nejde totiž o nič menšie, ako o to previesť krajinu krízou a „pomôcť ľuďom, ktorých môže kríza zraziť na kolená“, pripomenula Čaputová.
Novým ministrom však pripomenula aj nepríjemnú realitu, že sa funkcií ujímajú v menšinovej vláde a na presadenie svojich návhov budú potrebovať aj hlasy politických oponentov. Koalícii v parlamente zostalo po odchode SaS len 70 hlasov, čo nie je ani minimálna nadpolovičná väčšina.
V tomto zmysle sa špeciálne obrátila na premiéra Eduarda Hegera. „Vačšie nároky budú kladené na vás, pán premiér,” povedala mu Čaputová s tým, že odteraz sa už nebude môcť opierať o väčšinu v parlamente.
Heger sa postavil za nových ministrov
Heger na samostatnej tlačovej besede predstavil svojich nových ministrov, za ktorými plne stojí. „Bol som pri sľube s pánmi ministrami aj preto, aby som im vyjadril plnú podporu, nielen odbornú, ale aj politickú,” vyhlásil premiér.
Zároveň poďakoval tým, ktorí dnes definitívne skončili. „Chcem sa poďakovať za spoluprácu, za to, že sa nám podarilo presadiť náročné, ale nevyhnutné reformy,” odkázal Heger svojim bývalým kolegom z SaS.
Podľa neho je vďaka novým ministrom zabezpečená kontinuita na rezortoch. „Noví ministri nebudú mať povestných sto dní, ale sú to odborníci, ktorí prichádzali do kontaktu s rezortom denno-denne, takže som si istý, že uchopia opraty profesionálne,” konštatoval predseda vlády.
Káčer, Hirman aj Karas vyhlásili, že sa neobávajú novej zodpovednosti. Nový minister hospodárstva zároveň odmietol vyhlásenie SaS, že vstup do vlády bude politickou samovraždou. „To nie je politická samovražda, ale naopak, ideme spoločne bojovať za túto krajinu,” dodal Hirman.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka bude mať rozhodujúci vplyv na výkon nových ministrov ich vzťah s ministrom financií a predsedom OĽaNO Igorom Matovičom. Ten vystupuje ako neformálny líder vlády.
„Ak ich prácu bude sabotovať podobne ako v prípade ministra Lengvarského, punc odbornosti sa môže rýchlo vytratiť a môžu nastúpiť konflikty,” domnieva sa Štefančík.
Zmeny v parlamente
Prijatie demisí ministrov SaS znamená aj zmeny pre Národnú radu. Richard Sulík, Branislav Gröhling a Mária Kolíková sú totiž zvolení poslanci, ktorí si počas výkonu funkcie ministra neuplatňovali mandát. Teraz sa to parlamentu vrátia.
Problém pre koalíciu predstavuje najmä návrat Kolíkovej, pretože tá bola zvolená za stranu Za ľudí. V parlamente sa však pridá k SaS, teda pripraví koalíciu o jeden hlas.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) odovzdal cez víkend prezidentke tri mená kandidátov a požiadal ju, aby zatiaľ poverila riadením rezortu školstva jeho, keďže výber nového ministra ešte nebol uzavretý.
Ministri za SaS podali demisie potom, ako koaliční partneri počas vládnej krízy nenaplnili ich požiadavku na odchod lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. Po prijatí ich demisie sa ministri vrátia do parlamentu. Hegerova vláda bude pokračovať ako menšinová, teda bez väčšiny hlasov v Národnej rade SR, aktuality.sk
X X X
Rešpektuje ho Korčok aj zahraničie, doma naštval Fica a Kotlebu. Kto je nový minister zahraničia Rastislav Káčer?
Káčer je rešpektovaný a dlhoročný diplomat. Doma ho najviac preslávila dúhová vlajka zavesená na našom veľvyslanectve v Budapešti.
I to bola len bežná udalosť a nebolo by na tom nič kontroverzné. Keď však vtedajší slovenský diplomat v Maďarsku Rastislav Káčer v roku 2016 vyvesil na veľvyslanectve v Budapešti dúhovú vlajku na podporu Dúhového pochodu, doma sa do neho pustil šéf Smeru Robert Fico aj vtedajší líder ĽSNS Marian Kotleba.
„Je to neprijateľný exces,“ vyhlásil vtedy Fico. Slovenskej diplomacii vtedy šéfoval Miroslav Lajčák a ten si Káčera predvolal na pohovor.
Kritizoval Orbána
Keď Káčer z veľvyslanectva v Budapešti o dva roky neskôr odchádzal, kritizoval aj maďarského premiéra Viktora Orbána. „Orbán len využíva náladu, atmosféru, to, čo v krajine funguje. Realitou však je, že som z posledného kongresu Fideszu odchádzal zhrozený,“ povedal v roku 2018 v rozhovore pre Denník N. Zdôraznil však, že má „dobrý vzťah k Maďarom“ a časť jeho rodiny má maďarské korene.
Káčer bol už vtedy dlhoročným a rešpektovaným diplomatom a známy je aj blízkymi vzťahmi s Ivanom Korčokom, ktorého teraz nahradí na poste šéfa slovenskej diplomacie. Na ministerstvo zahraničných vecí nastúpil ešte v roku 1992 krátko pred rozpadom ČSFR. O pár rokov bol už prvým tajomníkom Misisie Slovenska pri NATO v Bruseli.
Teraz odíde z Česka
V roku 2001 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva obrany zodpovedným za rokovania o pristúpení Slovenska do NATO. V roku 2003 až 2008 bol veľvyslancom Slovenska v Spojených štátoch, čo je v slovenskej diplomacii všeobecne považovaný za jeden z najvyšších možných postov.
Rovnaký post zastával aj Korčok až do vymenovania za ministra zahraničných vecí pred dvoma rokmi.
Káčer je známym ako zakladateľ dodnes čestný predseda think-tanku Globsec, ktorý v Bratislave každoročne organizuje bezpečnostnú konferenciu, považovanú za jednu z top 5 podobných podujatí.
Káčer v súčasnosti pôsobí ako veľvyslanec Slovenska v Česku.
„Má všetku potrebnú výbavu a skúsenosti, aby viedol rezort diplomacie. V jeho osobe je predpoklad kontinuity v zahraničnopolitickom smerovaní našej krajiny a nakoľko sa to podarí, o tom sa rozhodne v našej domácej politike,“ reagoval na vymenovanie Káčera jeho predchodca Korčok, aktuality.sk
X X X
SaS môže zablokovať parlament. Nemusia koalícii pomôcť otvoriť schôdzu
Koalícia potrebuje na otvorenie schôdze 76 hlasov poslancov. V menšinovej vláde tak potrebuje aj pomoc opozície.
V redakcii Aktuality.sk sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu. Podporte nás teraz aj vy kúpou predplatného Aktuality Navyše.
Strana Sloboda a Solidarita možno nepomôže koalícii otvoriť riadnu schôdzu parlamentu. Tá sa má začať dnes po odvolávaní ministra vnútra Romana Mikulca. Richard Sulík pritom sľúbil svojim bývalým koaličným partnerom, že tak spraví, aby zabezpečil hladký prechod do menšinovej vlády.
Podľa informácií denníka Sme tak chce SaS zistiť, s kým bude trojkoalícia v menšine spolupracovať. „Budeme mať ešte k tejto veci klub. Ale zatiaľ sme dohodnutí tak, že pri hlasovaní si spravíme prieskum, s kým bude táto koalícia hlasovať,“ povedala pre Aktuality.sk predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová.
Podľa OĽaNO sa SaS pridáva k „Hlasosmeru“
Na túto možnosť reagoval aj predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš, podľa ktorého blokovaním riadnej schôdze Národnej rady bude v súzvuku s „mafiou z Hlasosmeru a fašistami“.
„Hnutie OĽaNO nemá žiadne dohody s kýmkoľvek mimo trojkoalície a jej bývalých poslancov o prezentácii. Zároveň veríme, že nie zlomyseľnosť, ale verejný záujem a snaha pomôcť ľuďom v ťažkej dobe bude jediným kritériom, ktorým sa budú všetci poslanci pri svojom hlasovaní riadiť,“ dodal.
Bývalý minister školstva za SaS Branislav Gröhling pre Aktuality.sk tiež uviedol, že neotvorením schôdze chce SaS vidieť, ako a kým je podporovaná menšinová vláda v Národnej rade. Doplnil, že koalícia s nimi oficiálne nerokovala a predpokladá, že oslovili iné strany. Spomenul napríklad Smer-SD, Hlas-SD či extrémistov.
GRÖHLING: Podporu sme vyjadrili pred dvoma týždňami
„Situácia sa mení, hranice Igora Matoviča sa posúvajú ďalej a ďalej. Chceme vedieť, kam sa môžu posunúť,“ povedal bývalý šéf rezortu školstva.
Predseda SaS Richard Sulík v minulosti deklaroval, že jeho strana pomôže menšinovej vláde otvoriť aspoň prvú schôdzu parlamentu po odchode z vlády a s presadením bodu o prístupe Švédska a Fínska do NATO.
„Vyslovili sme tieto veci pred dvoma týždňami, keď bola situácia iná a pozerali sme sa na to zodpovedne a chceli sme podporovať jednotlivé návrhy,“ skonštatoval teraz Gröhling a dodal, že sulíkovci podporujú vstup Švédska a Fínska do NATO. Navrhuje ale, aby sa tieto body prerokovali na mimoriadnej schôdzi.
Vládne návrhy zákonov, ktoré prešli cez kabinet ešte za účasti predstaviteľov SaS, sú podľa Gröhlinga zodpovednosťou menšinovej vlády, aktuality.sk
X X X
Martin Behula: Menšinová vláda a pľuvance do tváre
Koaliční poslanci už vedia, že v menšinovej vláde môžu byť silnejší ako slabý premiér.
Vládnuť na Slovensku v menšine nie je žiadna slasť. Väčšinou to býva namáhavé, trápne a škaredé. Niekedy doslova. Svoje o tom vie bývalý poslanec Karol Džupa, ktorého údajne opľula jeho kolegyňa z klubu HZDS Katarína Tóthová, alebo sa na to prinajmenšom chystala.
Takmer presne pred 17 rokmi totiž Džupa spoločne s Eduardom Kolesárom odišli od Vladimíra Mečiara, aby pomohli bezradnej koalícii Mikuláša Dzurindu otvoriť septembrovú schôdzu Národnej rady. Tóthová však nebola jediná, kto nestrávil náhle precitnutie dvoch Mečiarových najvernejších stúpencov. Aj viacerí poslanci za KDH a SMK sa novinárom mimo záznam priznali, že sa im chce zvracať.
Mýliť sa je ľudské
Dzurindovej vláde pomáhali aj omylní poslanci. Poslanec HZDS Gabriel Karlin v roku 2004 až trikrát hlasoval za návrhy ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca a pomohol tak posunúť kľúčovú reformu do druhého čítania. Podľa vlastných slov sa však zakaždým určite iba pomýlil.
Poslancovi KSS Hermanovi Arvayovi sa v roku 2002 pri hlasovaní tiež pošmykol prst a tým zachránil novelu zákona o sociálnej pomoci. O tri roky neskôr už vstupoval do klubu ANO, lebo sám vraj dlho uvažoval o založení liberálnej strany a mrzelo ho, v akom stave je slovenská liberálna politika.
Menšinová vláda koná zázraky. Vďaka nej aj komunista pochopí, že bol celý život liberálom a človek, ktorý povedal, že keď budú všetci ostatní v prachu zabudnutia, Mečiar zostane stálicou slovenských dejín najväčšieho lesku, sa zo dňa na deň stane pravičiarom.
Nečudo, že Miroslav Beblavý o desať rokov neskôr povedal, že dzurindovská škola politiky spočíva v tom, že výsledky sú, no radšej nepozerajte, čo je za nimi. Veď aj nemecký kancelár Otto von Bismarck vravel, že ľudia, ktorí majú radi klobásy a politiku, by nemali sledovať, ako sa vyrábajú.
Hanba a neporiadok
Menšinovú vládu Mikuláša Dzurindu často charakterizovalo najmä slovo hanba. Ani ten najväčší pravičiar nemohol uveriť, že obdivovatelia Mečiara podporujú reformy z pocitu zodpovednosti za krajinu a z komunistov sa stávajú liberáli len tak. Napokon, v spise Gorila sa uvádzajú aj presné sumy, ktoré dotyční, samozrejme, vehementne popreli.
Zažili sme teda všeličo. Taký neporiadok, do akého prichádza menšinová vláda Eduarda Hegera, sme tu však ešte nemali. Hrozí, že hanbu si urobí aj bez podozrení z kupovania poslancov. Zrekapitulujme si to:
Prvú riadnu schôdzu Národnej rady po parlamentnej prestávke SaS pomôže otvoriť, ale nie na prvý pokus, aby jej bývalí partneri videli, že bez SaS to nepôjde. A ak to pôjde, tak saskári chcú vidieť, s kým to bývalým koaličným partnerom pôjde.
Premiér Heger sa rozhodol pre odvážnu kombináciu menšinovej a úradníckej vlády, ktorú si zatiaľ nikto nikdy nevyskúšal. Je to vlastne geniálny nápad. Kombinuje totiž dve hlavné črty z oboch typov. Noví ministri nebudú mať ako nestraníci dostatočnú politickú silu, aby presadili zásadné zmeny, ale to neprekáža, lebo koalícia aj tak v parlamente nemá dosť hlasov na to, aby prešli.
Poslanec nad premiéra
Nájdu sa však aj takí, ktorí sa neboja neistú situáciu v parlamente využiť. Napríklad poslanec Patrick Linhart vypovedal koaličnú zmluvu a zastrája sa, že bude drahá nevesta. Tu sa ukazuje genialita Igora Matoviča. Na „vypovedanie“ koaličnej zmluvy by za normálnych okolností poslanec musel odísť zo svojej koaličnej strany, pretože dohodu podpisujú iba predsedovia.
Linhart ju však vypovedá, pretože ju podpísal. Matovič totiž chcel, aby to spravili všetci vládni poslanci. Malo im to ukázať, že ich nepovažuje za sluhov vládnych strán, ale za súčasť spoločného diela. Podarilo sa. Z koalície i z vlády medzitým dvakrát odišla SaS a z rekordnej ústavnej väčšiny 95 hlasov sa stala sotva 70-členná menšina.
Poslanec Martin Čepček sa osmelil tiež a podporu vláde podmieňuje tým, aby sprísnila interrupčnú legislatívu. Poslanca Čepčeka vylúčili z klubu OĽaNO, pretože opakovanie hlasoval za návrhy sprísňujúce interrupcie, ktoré predkladala ĽSNS a Obyčajní ľudia to považovali za porušenie koaličnej zmluvy. Čepček však zacítil šancu, že OĽaNO v menšinovej vláde už také principiálne byť nemusí.
Poslanec György Gyimesi žiada garancie, že nový minister zahraničia bude funkciu vykonávať bez provokácií. Hovorí to Gyimesi, ktorý si otvorene prial menšinovú vládu a bývalého štátneho tajomníka Martina Klusa označil za blázna a hungarofóba.
A keď bude OĽaNO nabudúce hovoriť, že šesťpercentná SaS mala nehorázne požiadavky, treba im pripomenúť, že Gyimesi sa do parlamentu dostal ako náhradník. Linhart, Čepček a Gyimesi však pochopili, že v menšinovej vláde je sebavedomý poslanec silnejší ako slabý premiér.
Aj za tejto menšinovej vlády bude mať niekto výsledky. Niekto, kto vie, ako robiť politické obchody – tie legálne a možno aj tie menej legálne. No premiér Heger to asi nebude. Keby ovládal politické remeslo, dnes nemusel byť predsedom menšinovej vlády, aktuality.sk
X X X
„Kretenizmus“ našich generálov. Rus tvrdo kritizuje velenie
Medzi zradou alebo „kretenizmom“ hlasujem za to druhé, uviedol na adresu ruského velenia bývalý „minister obrany“ samozvanej Doneckej ľudovej republiky Igor Girkin, ktorý vystupuje pod pseudonymom Strelkov. Neschopnosť predvídať situáciu a nedocenenie ukrajinskej armády sú jedny z mnohých chýb, ktoré ruskému veleniu vyčíta.
„Hlavným dôvodom je presvedčenie našich „veľkých generálov“, že nepriateľ pokorne počká, kým sa rozhodnú, kde a kedy zasadiť ďalší úder. Keby bol taký láskavý, mohol by aj vopred oznámiť, kde je pripravený sa brániť,“ napísal ruský nacionalista a bývalý člen tajných služieb Igor Girkin na sieti Telegram. S informáciou prišiel server idnes.cz.
Ruské velenie podľa neho od Ukrajincov očakávalo iba pasívnu obranu na väčšine území a nanajvýš počítalo s „veľkou ofenzívou na jednom fronte“. Kvôli tomu sa vraj ruská armáda koncentrovala viac v Chersonskej oblasti, kde pritom Ukrajinci nemali oveľa menej vojakov ako v Charkovskej.
„Zrazu sa ukázalo, že nepriateľ je schopný rozsiahleho útoku na viacerých frontoch naraz. Zasiahol aj na miestach, kde sme mali naše jednotky iba v jednej vrstve a s absolútnou absenciou aspoň minimálnych záloh,“ sťažuje sa Girkin.
Nacionalista prirovnal ruských generálov ku komicky neschopnej postave z ruských vtipov. „Pri výbere z dvoch úžasných odpovedí na otázku: „Čo to bolo? Zrada alebo kretenizmus? Hlasujem za to druhé.“
V skutočnosti bolo podľa Girkina veľmi ľahké sa takejto porážke vyhnúť. Keby po odhalení koncentrácie ukrajinských síl v okolí dediny Balaklija velenie včas zredukovalo predmostie blízko Izjumu a prevelilo obrnené transportéry s podporou delostrelectva zo severu.
„Úder piatich čerstvých nepriateľských brigád by sa im samozrejme len ťažko podarilo úplne zastaviť, ale velenie by získalo čas reagovať na vzniknutú krízu bez úplnej porážky a donútilo by nepriateľa draho zaplatiť za jeho územné zisky,“ myslí si Girkin.
Neochota stiahnuť sa a neschopnosť rýchlo sa prispôsobiť vzniknutej situácii viedla k tomu, že Rusko úplne stratilo iniciatívu. Ukrajinci rýchlo presúvajú svoje sily ďalej do Doneckej oblasti. Svoje údery cielia na zraniteľné body ruskej obrany.
Podľa Girkina Ukrajinci využijú nadobudnutú iniciatívu, spravodajské informácie od západných štátov a dobrú bojovú morálku, aby Rusom nedovolili preskupiť sily a vybudovať úspešnú obranu. Zrejme budú chcieť využiť aj zvyšné dva až tri týždne, než sa začne zhoršovať počasie. Už v terajšom týždni je teda možné podľa Girkina očakávať ďalšie ukrajinské útoky.
Na Ukrajine sa začala žatva. Ruských tankov
Prielom na Mariupoľ
Podľa Girkina sa možno Ukrajinci pokúsia o prielom smerom na Mariupoľ a ústie rieky Donec. Svedčiť by o tom mohlo možno prípravné bombardovanie. Pri niekoľkých mestách v Rostovskej oblasti miestni počuli výbuchy a v pondelok bol spustený systém protivzdušnej obrany. K najsilnejšej explózii malo dôjsť v Taganrogu, kde pri diaľnici na výjazde na Rostov stúpal stĺp dymu, uviedol miestny portál 161.ru.
Girkin uviedol, že protivzdušný obranný systém S-300 zostrelil pri Taganrogu jednu ukrajinskú raketu./agentury/
X X X
Mestskej rade v Petrohrade po výzve na zosadenie Putina hrozí rozpustenie
Skupina komunálnych poslancov minulý týždeň vyzvala dolnú komoru ruského parlamentu, Štátnu dumu, aby obvinila Putina z vlastizrady a zbavila ho moci.
Skupine komunálnych politikov v Petrohrade, ktorí vyzvali na zosadenie prezidenta Putina, hrozí, že po utorkovom rozhodnutí sudcu bude ich mestská rada rozpustená. Vyjadrenie jedného z poslancov, Nikitu Jufereva, citovala tlačová agentúra Reuters.
Podľa Jufereva sudca rozhodol, že séria zasadnutí mestskej rady v petrohradskej časti Smoľninskoje je neplatná. To otvára cestu k tomu, aby gubernátor radu rozpustil.
Ďalší člen mestskej rady v Smoľninskom Dmitrij Paľuga oznámil, že ten istý súd mu udelil pokutu 47.000 rubľov (asi 780 eur) za výzvu na zosadenie Putina, teda za „poškodenie povesti“ ruských predstaviteľov. Najbližšie dva dni sa majú pred súd postaviť štyria ďalší členovia mestskej rady v Smoľninskom.
Skupina komunálnych poslancov minulý týždeň vyzvala dolnú komoru ruského parlamentu, Štátnu dumu, aby obvinila Putina z vlastizrady a zbavila ho moci. Uviedli na to sériu dôvodov, napríklad straty na životoch ruských vojakov na Ukrajine a poškodenie ekonomiky západnými sankciami.
Ďalších 65 zastupiteľov miest podpísalo petíciu vyzývajúcu Putina na odstúpenie
Ďalšia miestna poslankyňa informovala, že 65 zastupiteľov z Petrohradu, Moskvy a niekoľkých ďalších miest podpísalo petíciu vyzývajúcu Putina na odstúpenie. Poslankyňa zverejnila petíciu v pondelok.
Aj keď tieto kroky priamo neohrozujú Putinovu moc, sú vzácnymi prejavmi odporu v čase, keď Rusom hrozia tvrdé tresty väzenia za „poškodenie dobrej povesti“ ruských ozbrojených síl alebo za šírenie „úmyselne nepravdivých informácií“ o nich.
Paľuga pred utorkovým pojednávaním pre Reuters povedal, že výzvy skupiny poslancov sú adresované nielen liberálne zmýšľajúcim Rusom, ale aj „ľuďom lojálnym voči úradom, ktorí pri neúspechoch ruskej armády už začínajú mať pochybnosti“.
Očakáva tiež, že ich počty sa zvýšia po bleskovej protiofenzíve ukrajinskej armády, ktorá vyhnala ruské sily z desiatok miest a dobyla naspäť od Rusov veľké územia v Charkovskej oblasti, aktuality.sk
X X X
Eurokomisia predstaví plán, ako bojovať proti Rusku. Unikli detaily nových daní, strop na plyn zrejme nebude
Rozhodnutie Európskej komisie ako bojovať s drahými cenami elektriny a plynu sa blíži. V stredu predstaví plán s konkrétnymi riešeniami.
V stredu ráno o deviatej hodine vystúpi predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová so správou o stave Únie a predstaví pritom plán, ako bojovať s drahými energiami.
O pláne eurokomisie budú mimoriadne rokovať aj ministri zodpovední za energetiku všetkých členských štátov 30. septembra, informoval český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. Návrhy Komisie musia národné štáty schváliť.
Aké návrhy sú v hre?
1. Mimoriadne dane pre energofirmy
Energetické firmy, ktoré majú mimoriadne zisky z predaja ropy, plynu či uhlia, by mali byť mimoriadne zdanené formou tzv. „solidárneho príspevku“. Tieto neočakávané zisky nie sú výsledkom žiadnych ekonomických alebo investičných rozhodnutí, uvádza komisia podľa portálu České noviny, ale výsledkom „nepredvídateľného vývoja na energetických trhoch v dôsledku trvajúcej nezákonnej vojny na Ukrajine“.
Otázna je výška daňovej sadzby. Agentúra Bloomberg v utorok poobede priniesla informáciu, že tieto firmy sa zdania minimálne 33 percentnou sadzbou. Zdanené peniaze by sa mali následne prerozdeliť domácnostiam. Zdanil by sa zisk pred zdanením za fiškálny rok 2022, ktorý by bol vyšší ako 20 percent oproti priemeru z rokov 2019, 2020 a 2021.
Ide o mimoriadnu a dočasnú daň a záleží na národných štátoch či ju uplatnia.
2. Zníženie spotreby elektriny v špičke
Eurokomisia má v pláne znížiť spotrebu elektriny v čase, keď sa cez deň najviac využíva. Informovala o tom agentúra Bloomberg, ktorá sa dostala k návrhu Komisie.
Bloomberg píše, že by sa mala znížiť celková spotreba elektriny o 10 percent. Navyše by sa mala povinne znížiť spotreba elektriny o 5 percent v hodinách, kedy sa najviac využíva.
3. Strop na plyn je otázny
Aj keď sa so stropom na ruský alebo všetok dovážaný plyn do Európy počítalo, v utorok informoval britský denník Guardian, že od tohto kroku Komisia upúšťa. Vraj boli podľa denníka nezhody medzi členskými štátmi príliš veľké.
Maďarsko, Slovensko či Rakúsko boli proti stropu na plynu, pretože sa obávali, že by im Gazprom postavil aj to obmedzené množstvo plynu, ktoré im prúdi v súčasnosti.
Približne desať krajín vrátane Francúzska a Poľska by rado zaviedlo cenový strop na všetok dovážaný plyn, čo považujú za lepší spôsob, ako obmedziť prudký rast cien. K tejto myšlienke sa ale Komisia stavia odmietavo, pretože sa obáva, že by EÚ na vysoko konkurenčnom trhu so skvapalneným zemným plynom (LNG) nemohla konkurovať krajinám, ktoré sú ochotné za túto surovinu zaplatiť viac, píšu České noviny.
4. Strop pre elektrinu z nízkouhlíkových zdrojov
Firmy, ktoré produkujú elektrinu z tzv. obnoviteľných, teda nízkouhlíkových zdrojov, ako je napríklad vietor, voda alebo jadro, by mali byť takisto mimoriadne zdanené. Ide o podobný princíp ako pri energetických firmách, ktoré majú mimoriadne zisky z predaja ropy a plynu.
Britské ekonomické noviny The Financial Times pred pár dňami informovali, že by mohlo ísť o strop vo výške 200 eur za megawatthodinu. Má ísť o zastropovanú cenu elektriny, ktorá sa vyrába v jadrových, veterných, uhoľných či vodných elektrárňach. Pre porovnanie, na burze PXE sa cena elektriny pohybovala na úrovni 535 eur. Na konci augusta dokonca atakovala neuveriteľnú hranicu 1000 eur.
Posledné správy z Bloombergu hovoria, že hranica ceny za elektrinu sa zastropuje na 180 eurách za megawatthodinu./agentury/
X X X
Rozviedky USA: Rusko si chcelo získať politikov v cudzine 300 miliónmi dolárov
Rusko vydalo od roku 2014 na financovanie zahraničných politických strán, kandidátov a politikov v dvoch desiatkach štátov vyše 300 miliónov dolárov. Dospeli k tomu americké tajné služby, z ktorých správy poskytol informáciu svetovým agentúram zdroj z administratívy prezidenta Joea Bidena.
Podľa Reuters ide o súčasť snahy Moskvy získať vplyv v zahraničí. Americká vláda časť informácií poskytla iným krajinám, oznámil zdroj agentúry Reuters.
Agentúra AP napísala, že ministerstvo zahraničia zverejnilo reťazovú správu podpísanú ministrom Antonym Blinkenom. Podľa neho sa Moskva snaží podporovať politiku a strany jej naklonené. V správe ministerstva nie je menovaná žiadna krajina ani jednotlivec, na ktoré Rusko zacielilo.
Majú skúsenosť s Ruskom
AP píše, že ide o ďalší prípad, keď Bidenova administratíva odtajňuje informácie týkajúce sa vojenských a politických zámerov Moskvy. K nim patrilo aj upozornenie, že Rusko chystá ďalšiu vojnu proti Ukrajine, čo sa neskôr potvrdilo.
Medzi najvyššími bezpečnostnými odborníkmi americkej administratívy sú podľa AP ľudia, ktorí majú skúsenosť s Ruskom a boli vo vláde, keď ruský prezident Vladimír Putin viedol kampane k ovplyvneniu amerických prezidentských volieb v rokoch 2016 a 2020.
Americký vládny zdroj odmietol povedať, koľko peňazí Rusko vydalo na Ukrajinu, ktorej prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho zástupcovia dlhodobo Putina obviňovali zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny.
Predstaviteľ, ktorý o ruských platbách informoval novinárov, odmietol porovnanie ruského zasahovania s americkým financovaním médií a politických iniciatív vo svete. Putin sa podľa tohto zdroja snaží „o manipulácii vo vnútri demokracií“.
AP uvádza, že sa ministerstvo zahraničia odhodlalo k nezvyčajnému kroku a zverejnilo odkaz, ktorý v pondelok rozoslalo na americké veľvyslanectvá a konzuláty v zahraničí, v Európe, Afrike a južnej Ázii. Odkazy sú označené ako citlivé, nie však tajné./agentury/
X X X
Podľa Fica sa za ministra vnútra Mikulca hanbia aj koaliční poslanci, Matovič má šéfa Smeru za „zmrda“
Poslanci Národnej rady ukončili diskusiu o návrhu na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO). Zároveň ukončili aj mimoriadne rokovanie. Hlasovať o vyslovení nedôvery Mikulcovi by malo plénum na nasledujúcej riadnej schôdzi.
Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO) v závere dňa avizoval, že o návrhu by mohli poslanci hlasovať pravdepodobne v stredu o 11. hodine. Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský povedal, že hoci má výhrady voči Mikulcovej práci, za jeho odvolanie nezahlasuje. Podotkol, že je viazaný koaličnou zmluvou. Odvolanie ministra vnútra zrejme nepodporí ani SaS. Šéfka poslaneckého klubu liberálov Anna Zemanová uviedla, že sa o tom ešte budú baviť na klube.
V diskusii dominovali príspevky opozičných poslancov, vystúpili aj ministri financií Igor Matovič a obrany Jaroslav Naď (obaja OĽANO). Návrh na odvolanie ministra vnútra predniesol predseda Smeru Robert Fico.
Mikulec rodinkárstvo odmietol
Mikulec opätovne odmietol rodinkárstvo v súvislosti s obstaraním súkromnej bezpečnostnej služby (SBS) pre objekt Nemocnice svätého Michala v Bratislave, ktorá patrí pod Ministerstvo vnútra.
Súťaž na výkon bezpečnostnej služby v objekte Nemocnice svätého Michala v Bratislave vyhrala spoločnosť, v ktorej mal ako konateľ figurovať brat šéfa rezortu vnútra. Mikulec opäť zopakoval, že jeho brat vo firme pôsobil pred dvomi rokmi. Firma sa podľa neho prihlásila legitímne do výberového konania cez elektronický systém, do ktorého sa nedá zasiahnuť. Navyše, minister dodal, že o výberovom konaní sa dozvedel z médií. „Za to, keď ma odvoláte, prijímam tú vinu. Na druhej strane nepristúpim na hru Roberta Fica, že tu budem rozprávať nejaké bludy a výmysly,“ povedal počas diskusie k návrhu na jeho odvolanie.
Minister zároveň vyhlásil, že nevie, že by za ním mali chodiť vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Preukázané, naopak, podľa neho je, že v rokoch 2012 až 2016 prebiehali politické trestné konania. „Za vašej vlády používali vyšetrovatelia NAKA procesy, keď nastrkovali ľuďom do áut falošné dôkazy a toto je dnes už predmetom súdneho rozhodnutia. Za vašej vlády sa takéto veci diali, nie dnes,“ povedal. Vyzval Fica, aby „nekydal“ na vyšetrovateľov, keď nie je nič preukázané.
Opakované odvolávanie je dôkaz, že si prácu robí dobre, tvrdí Matovič
Opakovaná snaha odvolať ministra vnútra Mikulca naznačuje, že si svoju prácu robí dobre, vyhlásil minister financií Igor Matovič (OĽaNO) na mimoriadnej schôdzi.
Matovič pripomenul, že už 17 bývalých nominantov Smeru v rôznych funkciách bolo právoplatne odsúdených, 25 čelí obžalobe a ďalších 17 je obvinených. „Mali by ste držať hubu,“ povedal poslancom Smeru ako aj Hlasu. Zároveň ich označil za mafiánov, zlodejov a vrahov. Predseda Smeru Robert Fico, ktorý predniesol návrh na odvolanie Mikulca, je podľa Matoviča skorumpovaný mafián, nehanebník a hajzel. Fica nazval „zmrdom“. Poslancov za SaS vyzval, aby si uvedomili, na ktorej strane budú stáť a čo sa stane, ak padne vláda. „Držím palce Romanovi Mikulcovi,“ doplnil Matovič.
Koalícia podľa Fica nastavila nebezpečné parametre
„Nastavili ste parametre, ktoré sú mimoriadne nebezpečné,“ adresoval šéf Smeru Robert Fico koalícii a upozornil na dôsledky do budúcna. Pýta sa, čo budú členovia terajšej koalície robiť po príchode novej vlády, ak napríklad bude brat ministra vnútra dostávať jednu zákazku za druhou a bude profitovať na tom, že jeho brat je ministrom vnútra.
Podľa Ficových slov sa za Mikulca hanbia aj koaliční poslanci, no nemôžu hlasovať za jeho odvolanie. Podotkol, že minister vnútra zbytočne traumatizuje parlament i spoločnosť. Mikulcovi vyčíta podozrenia z korupcie či z netransparentných nákupov. Tvrdí tiež, že minister vedel o manipulácii s vyšetrovaním káuz. Verí, že príslušné orgány riadne prešetria mieru zodpovednosti kompetentných osôb v uplynulých rokoch tejto vlády.
Vláda vidí za odvolávaním ním strach opozície
Vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov za Smer na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Vidí za ním strach opozície, že ich dobehnú ich vlastné kroky z minulosti. Návrhom sa bude zaoberať parlament na mimoriadnej schôdzi. Ide už o siedmy pokus o odvolanie Mikulca z postu šéfa rezortu vnútra.
„Opäť ide o politicky motivovaný útok. Faktom je, že z čias vládnutia vlád, ktorých bola strana Smer súčasťou, je 17 ľudí právoplatne odsúdených, obžalovaných je 25 osôb v deviatich prípadoch a 17 ľudí je obvinených v rámci aktuálne prebiehajúcich trestných konaní,“ uvádza sa v nesúhlasnom stanovisku k návrhu, ktorý schválila Vláda SR na svojom dnešnom rokovaní.
Predseda strany Smer Robert Fico a jeho kolegovia podľa prijatého uznesenia vlády verejne klamú a podsúvajú v návrhu na odvolanie Mikulca iba svoje fantázie ako fakty. „Spochybňovanie procesov a podsúvanie falošnej reality je očividnou snahou na prikrytie závažných podozrení z minulosti. Minister vnútra Roman Mikulec každý svoj krok verejnosti vysvetlil a nemá tak problém urobiť kedykoľvek, pretože nemá čo skrývať,“ píše sa v materiáli.
Siedmy pokus o odvolanie Mikulca
Skupina poslancov Smeru zdôvodňuje svoj návrh vyvodením politickej zodpovednosti voči Mikulcovi pre podozrenie z korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa a nezvládnutia riadenia prideleného rezortu. Minister podľa nich manipuluje vyšetrovanie veľkých káuz. Vyčítajú mu klientelizmus a rodinkárstvo, ktoré má podľa nich „zakódové vo svojej DNA“. Ako konkrétny príklad uvádzajú, že Nemocnicu sv. Michala, riadenú ministerstvom vnútra, stráži od augusta tohto roku firma Joseba, ktorej konateľom bol do jesene 2020 brat ministra. Odkedy je Mikulec vo funkcii, dostala firma podľa smeráckych poslancov tri štátne zákazky a za rok stráženia nemocnice si Joseba prilepší o 220-tisíc eur.
Poslanci v návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra spomínajú aj zrušenie obvinenia voči exšéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému Generálnou prokuratúrou SR. Rozhodnutie je podľa nich „dôkazom totálnej manipulácie tohto trestného konania“ a politickú zodpovednosť za postup Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) musí niesť Mikulec. Skupina opozičných poslancov ďalej tvrdí, že šéf rezortu vnútra prijímal úplatky. „Z prijímania úplatku vo výške 100-tisíc eur ho usvedčuje nahrávka rozhovoru medzi vtedajších riaditeľom NAKA B. Zurianom a bývalým prezidentom Finančnej správy SR F. Imreczem,“ píšu v návrhu./agentury/
X X X
Rusko vďaka sankciám EÚ nedokáže obnovovať svoju techniku, tvrí Borrell
Štyridsaťpäť percent technológie Ruska závisí od európskeho dovozu, tvrdí Borrell.
Sankcie Európskej únie (EÚ) vážne obmedzujú možnosti Moskvy pri údržbe zbraní a vojenskej techniky vo vojne proti Ukrajine. V utorok to uviedol vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell s tým, že takmer polovica ruskej technológie závisí od európskeho dovozu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
„Ak sa pozriete na vnútro ruského tanku zničeného na ukrajinskej ulici, uvidíte veľké množstvo elektronických komponentov vyrobených v európskych krajinách,“ povedal Borrell poslancom Európskeho parlamentu. „Štyridsaťpäť percent technológie Ruska závisí od európskeho dovozu a ten bol prerušený,“ poznamenal.
EÚ od začiatku ruskej invázie na Ukrajiny z 24. februára uvalila na Moskvu sankcie zamerané na finančný sektor, no tiež na odvetvia energetiky či dopravu.
Civilné litadlá nemôžu lietať, pretože im chýbajú komponenty zo západu
Borrell tvrdí, že sankčné opatrenia už majú veľmi vážne následky pre Rusko, pričom Moskva nedokázala prekonať svoje „obrovské vojenské straty“.
„Dve tretiny civilných lietadiel nemôžu lietať, pretože ich komponenty pochádzajú zo západných krajín a blokáda im tiež znemožňuje získať náhradné diely, ktoré potrebujú,“ uviedol šéf diplomacie EÚ.
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok povedal, že Rusko sa vo svetle západných sankcií drží dobre. „Taktika ekonomickej bleskovej vojny, prudký útok, na ktorý sa spoliehali, nezabral,“ vyhlásil v štátnej televízii, aktuality.sk
X X X
Matovič v emotívnom prejave vulgárne nadával Ficovi. Nahnevaný Pellegrini opustil sálu
SaS zvažuje, že v parlamente bude sama iniciovať schôdzu, na ktorej sa pokúsi Matoviča odvolať. Pellegrini nevylučuje, že by zvolanie schôdze podporili.
Poslanci dnes po letnej prestávke opäť zasadli v parlamente. Hneď na úvod si vypočuli mimoriadne emotívny a miestami aj vulgárny prejav lídra OĽaNO a ministra financií Igora Matoviča.
Útočil na šéfa Smeru Roberta Fica, predsedu Hlasu Petra Pellegirniho a odkaz poslal aj poslancom SaS. Rokovanie Národnej rady sa začalo mimoriadnou schôdzou, na ktorej sa chce Smer opäť pokúsiť odvolať ministra vnútra Romana Mikulaca (OĽaNO).
Podľa Roberta Fica je podozrivý z korupcie a nezvláda riadenie svojho rezortu. Šéf Smeru v úvodnom slove Mikulcovi okrem iného vyčítal zákazku na stráženie štátnej nemocnice za 200-tisíc eur, v ktorej uspela firma Joseba. Konateľom spoločnosti bol v minulosti Mikulcov brat Ján.
Ficov prejav rozhorčil Igora Matoviča, ktorý vzápätí lídra Smeru nazval „hajzlom“, „zmrdom“ aj „novodobým Hitlerom“.
Novodobý Hitler
„Mafiáni, zlodeji a vrahovia,“ obracal sa z rečníckeho pultu smerom k zákonodarcom Smeru aj Hlasu.
„Henten hajzel, čo tu stál, to je novodobý Hitler, lebo človek, ktorý dovolí rozkradnúť systematicky krajinu – s Pellegrinim rozkradli krajinu za 30 miliárd eur – ten má ešte chuť kázať o morálke?“ obracal sa na Fica.
Lídra Hlasu zasa obvinil, že svojich ochrankárov posielal do trezora, kde si mohli zobrať odmeny na „centimetre päťstoeuroviek“.
„Takto fungoval henten človek, vagabund, ktorý rozkrádal verejné statky,“ odkazoval Pellegrinimu, ktorý krútiac hlavou odišiel zo sály. „Opýtajte sa ktoréhokoľvek ochrankára, vám to potvrdia,“ pokračoval minister financií.
Opozičných poslancov jeho slová nahnevali, predseda parlamentu Boris Kollár ich musel niekoľkokrát vyzvať, aby sa upokojili. Rozčúlil sa aj samotný Pellegrini, ktorý neskôr pred novinármi Matoviča označil za „chorého a psychicky labilného človeka“.
Pellegrini: Je to chorý človek
„Je to jeden zbabelec a chorý človek. Som šokovaný, čo som v priamom prenose počul. Veď nech sem pozvú všetkých mojich ochrankárov a nech sa ich pýtajú,“ poznamenal.
Matovičovi odkázal, že keby nemal trestnoprávnu imunitu na výroky prednesené v pléne parlamentu, čelil by trestnému oznámeniu.
Matovič sa počas svojho prejavu obrátil aj na poslancov dnes už opozičnej SaS, ktorých však v pléne sedelo len zopár. Varoval ich, že ak sa spoja s fašistami, Hlasom a Smerom, jediné východisko z takejto situácie bude v predčasných voľbách.
„Chcem z tohto miesta vyzvať každého poslanca SaS, ktorému trochu záleží na Slovensku, aby si uvedomili pri hlasovaní na nasledujúcej schôdzi, na ktorej strane dejín chcú v budúcnosti stáť,“ dodal.
SaS však už Matovičove slová zrejme príliš vážne neberie. Šéfka klubu SaS Anna Zemanová potvrdila, že v strane uvažujú, že sami budú iniciovať schôdzu, na ktorej by Matoviča odvolávali.
Pomôže Pellegrini SaS?
„Ešte pár statusov Igora Matoviča a príčetní poslanci koalície si uvedomia, že tento človek nemôže byť členom vlády,“ povedala.
Na zvolanie mimoriadnej schôdze je potrebných aspoň 30 podpisov poslancov. SaS by teda teoreticky stačilo, keby sa k nim pridalo 11 zákonodarcov Hlasu.
Pellegrini nevylúčil, že by takúto schôdzu podporili. „Keď prídu na rokovanie, budeme rokovať, takýto návrh má svoju logiku,“ dodal. Najskôr by však chcel, aby SaS podporila zmenu ústavného zákona, aby si parlament sám vedel skrátiť volebné obdobie.
Po skončení mimoriadnej schôdze o Mikulcovi by na rad mala prísť riadna schôdza, kde poslancov čaká rekordných 140 bodov. Najskôr sa však bude musieť nájsť 76 poslancov, ktorí takúto schôdzu otvoria. Koalícia OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí ich momentálne nemá, aktuality.sk
X X X
Kanada finančne podporí nízkopríjmové rodiny zasiahnuté vysokou infláciou
Súčasťou opatrení sú výraznejšie daňové úľavy pre jednotlivcov a rodiny s nízkymi príjmami.
V redakcii Aktuality.sk sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu. Podporte nás teraz aj vy kúpou predplatného Aktuality Navyše.
Kanadská vláda poskytne nízkopríjmovým rodinám pomoc v prepočte zhruba 3,4 miliardy eur na zmiernenie dôsledkov vysokej inflácie. Informovala o tom agentúra Reuters.
Opatrenia v celkovej hodnote 4,5 miliardy kanadských dolárov (3,37 miliardy eur) zverejnil v utorok kanadský premiér Justin Trudeau. Súčasťou opatrení sú výraznejšie daňové úľavy pre jednotlivcov a rodiny s nízkymi príjmami a jednorazový príspevok vo výške 500 CAD k príspevku na bývanie. Vláda okrem toho poskytne do 650 CAD ročne na zubnú starostlivosť pre deti do 12 rokov, ktoré nemajú prístup k poisteniu v tejto oblasti.
Inflácia v Kanade dosiahla v júli 7,6 % a spomalila sa tak z júnového 39-ročného maxima na úrovni 8,1 %. Aj napriek zmierneniu inflácie sa však kanadská centrálna banka obáva ďalšieho rastu spotrebiteľských cien a po zvýšení úrokových sadzieb minulý týždeň na najvyššiu úroveň za 14 rokov uviedla, že v sprísňovaní menovej politiky bude pokračovať, aktuality.sk
X X X
Matovič: Pellegriniho ochránkari si brali na „centimetre päťstoeuroviek“. Pellegrini odkazuje, že trezor nemal
Minister financií Igor Matovič obvinil v pléne Národnej rady lídra Hlasu Petra Pellegriniho z toho, že svojich ochrankárov posielal do trezora, kde si mohli zobrať odmeny na „centimetre päťstoeuroviek“.
„Takto fungoval henten človek, vagabund, ktorý rozkrádal verejné statky,“ odkazoval Pellegrinimu. Ten počas Matovičovho príhovoru krútiac hlavou odišiel zo sály. „Opýtajte sa ktoréhokoľvek ochrankára, vám to potvrdia,“ pokračoval minister financií.
Podľa Pellegriniho ide o „sprosté bohapusté klamstvo“. „Navrhujem aby sem pozvali všetkých mojich ochrankárov. Nech sa ich 150 poslancov na to pýta. Nech sa spýtajú či chodili po centimetroch do trezora brať peniaze. My sme ani trezor nemali,“ spresnil Pellegrini.
Matovičovi odkázal, že keby nemal trestnoprávnu imunitu na výroky prednesené v pléne parlamentu, čelil by trestnému oznámeniu./agentury/
X X X
GP Žilinka karhá Lipšica. Skutočne treba útočiť za každú cenu, pýta sa
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa ohradil voči tvrdeniam špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. „Rozumiem, že niektorí ľudia potrebujú pre svoj život vyvolávanie sústavného konfliktu, považujem to však za NEPRIJATEĽNÉ a NEHODNÉ postavenia prokurátora,“ zdôraznil Žilinka na svojom oficiálnom profile na sociálnej sieti.
Lipšic: Z Fica si ťažkú hlavu nerobím, Žilinka sa nás nikdy nezastal.
Žilinku pobúril rozhovor Lipšica pre denník Pravda, kde sa špeciálny prokurátor posťažoval na útoky vedené voči Úradu špeciálnej prokuratúry. „V žiadnej normálnej krajine sa nedeje to, aby sa o prokurátoroch či sudcoch hovorilo ako o mäsiaroch, gestapákoch alebo zvieratách,“ povedal v rozhovore Lipšic.
Upozornil, že vyšetrovateľov sa často zastane policajný prezident, niekedy minister vnútra, sudcov zas Súdna rada či predseda Najvyššieho súdu. Úrad špeciálnej prokuratúry však podľa Lipšica nebráni nikto, okrem neho samého. Obzvlášť ho podľa vlastných slov mrzí, že sa ich nikdy nezastala Generálna prokuratúra.
„Nás sa vedenie Generálnej prokuratúry nezastalo nikdy. Ani vo vzťahu k týmto naozaj už bezprecedentným útokom. Beriem to na vedomie. Generálna prokuratúra proste komunikuje iné témy vrátane tých lifestylových. To je vec Generálnej prokuratúry a nebudem to komentovať. Ale potom sa svojich kolegov musím zastať ja,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda Daniel Lipšic.
Žilinka toto tvrdenie dôrazne odmieta. „Toto tvrdenie špeciálneho prokurátora NIE JE PRAVDIVÉ,“ zdôraznil generálny prokurátor. Pripomína, že prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry sa zastal v súvislosti s útokmi zo strany politikov ešte v apríli 2021.
Tvrdí, že sa vyjadril veľmi jasne a pripomína svoje vtedajšie slová uverejnené. „Vyvodzovanie zodpovednosti prokurátorov za porušenie povinností a uplatňovanie práva dovnútra prokuratúry považujem za nevyhnutný predpoklad budovania prokuratúry ako dôveryhodného orgánu. Dôrazne však odmietam verejné prejavy zastrašovania a vyhrážania sa prokurátorom pre ich prácu,“ napísal vtedy Žilinka na svojom oficiálnom profile./agentury/
X X X
Ceny ropy klesli o viac než dve percentá, cena Brentu sa posunula pod 92 USD za barel
Ceny ropy v priebehu utorkového obchodovania klesli o vyše dve percentá, pričom cena Brentu sa dostala pod hranicu 92 USD za barel (159 litrov).
V redakcii Aktuality.sk sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu. Podporte nás teraz aj vy kúpou predplatného Aktuality Navyše.
Trhy tak zareagovali na nepriaznivé údaje o vývoji inflácie v USA. Tá sa síce medziročne zmiernila, rozsah spomalenia však zaostal za očakávaniami. Navyše, v medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v USA mierne zvýšili, pričom sa očakával ich pokles. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v novembri dosiahla do 18.46 h SELČ 91,62 USD (90,04 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 2,38 USD (2,53 percenta). Cena americkej ľahkej ropy WTI s októbrovým kontraktom dosiahla 85,72 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje pokles o 2,06 USD alebo 2,35 percenta.
Náladu na trhoch ovplyvnili najnovšie údaje o vývoji spotrebiteľských cien v Spojených štátoch. Ako uviedlo ministerstvo práce, medziročná miera inflácie dosiahla v auguste 8,3 percenta. To je síce menej než v júli, keď inflácia predstavovala 8,5 percenta, čakalo sa však spomalenie na 8,1 percenta. Okrem toho, v porovnaní s júlom sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,1 percenta, pričom analytici očakávali v tomto rozsahu ich pokles.
Údaje o inflácii tak posilnili očakávania, že americká centrálna banka Fed na budúci týždeň pristúpi k ďalšiemu výraznému zvýšeniu úrokových sadzieb. Ekonómovia už dali najavo, že je možné ďalšie zvýšenie o 75 bázických bodov a nie je vylúčené ani posunutie nahor o celý percentuálny bod, aktuality.sk
X X X
Ceny plynu trhajú rekordy. Čo robiť, aby vás teplo v zime finančne nezruinovalo?
Zatiaľ čo si ešte stále zvykáme na uťahovanie opaskov kvôli inflácii, valí sa na nás ďalší neželaný „módny trend” inšpirovaný súčasným stavom ekonomiky – zimné bundy v interiéroch. Cena plynu stúpla za posledný rok 7-násobne, čo radí tento druh energie ku skutočne lukratívnym zdrojom tepla. Čo by mal spraviť bežný človek, ktorý chce uchrániť svoje peniaze pred infláciou a zároveň neminúť všetko len na kúrenie?
Výška účtov za plyn a elektrinu je s blížiacou sa zimou čoraz viac aktuálnejšou témou. Extrémne vysoké ceny na svetovom trhu trápia už niekoľko mesiacov nielen štáty, ale aj firmy či bežných občanov, ktorých domácnosti sú na zemnom plyne závislé. Dôvodov k prudkému nárastu je hneď niekoľko. Existuje však riešenie, ktoré by dostalo ceny tam, kde boli minulý rok?
Napriek tomu, že sú k dispozícii aj alternatívne zdroje energií, plyn má na Slovensku stále svoje nezastupiteľné miesto. A aj keď nad zvyšovaním jeho ceny pravdepodobne nezvíťazíme, môžeme aspoň remizovať. Stačí sa riadiť tipmi od odborníkov, ktoré vám pomôžu nielen s vykurovaním.
Ako rozumne investovať?
Jedným z riešení, ako zlepšiť svoju finančnú situáciu, môže byť aj investovanie. Príležitostí je dnes na trhu ale omnoho viac, než tomu bolo v minulosti – od konzervatívnych a pomerne bezpečných, až po špekulatívne a rizikové ako napríklad bitcoin. Aj to je dôvod, pre ktorý treba byť opatrný a vedieť, do ktorých komodít sa aktuálne oplatí vložiť svoje peniaze. Viete kam investovať tisíc, prípadne 10-tisíc eur?
Prichádza Janolytik
Tie najdôležitejšie otázky sa bude snažiť jednoducho a zrozumiteľne zodpovedať nová relácia Janolytik s Jánom Gorduličom, ktorá vás každé 2 týždne prevedie aktuálnymi informáciami zo sveta ekonomiky a financií. V spolupráci so Slovenskou sporiteľňou, hosťujúcim bankovým analytikom Matejom Horňákom a energetickým analytikom Jozefom Badidom sa pozrú na predikcie plynovej krízy, a tiež kam bezpečne investovať svoje peniaze, aby boli uchránené pred súčasnou infláciou, aktuality.sk
X X X
Nie 300 tisíc, ale skoro 2 milióny. Účty za energie ženú slovenských ovocinárov do bankrotu
Účty za elektrickú energiu môžu zlikvidovať slovenské ovocinárstvo a na pultoch tak onedlho môže byť len zahraničná produkcia. Situácia sa pre ovocinárov, ktorí potrebujú naskladniť jablká, najdôležitejšie ovocie roka, stáva neudržateľnou. Jeden z ich najväčších producentov Danubius Fruct, ktorý vlani zaplatil za elektrinu 300-tisíc eur, čaká na konci roka účet možno až v rozmedzí od 1,3 do 2 miliónov eur.
Ovocinárske podniky sú v koncoch a zachraňujú sa výzvami, aby si ľudia prišli naoberať ovocie do sadov, kde ho ponúkajú v cene od 60 centov za kilogram, iné predávajú priamo v sade 20-kilogramový kartón prvotriednych jabĺk po 80 centov. Hrozí totiž, ako oznámil Slovensku jeden zo známych producentov Emil Schultz z Dvorov nad Žitavou, že kilogram jabĺk uložených do klimatizovaných skladov s riadenou atmosférou bude stáť na jar 3 eurá.
Kto s priemerným príjmom na Slovensku si ich kúpi? Za situácie, keď majú ovocinári platiť za jeden megawatt 500 či 600 eur, sa vôbec neopláca oberať zimné odrody jabĺk. Môžu zostať visieť na stromoch ako výdatná pochúťka pre zimujúce vtáctvo.
Dráma, ktorú ovocinári prežívajú, navodzuje atmosféru skepsy. Našťastie nad pocitom beznádeje dominuje inštinkt sebazáchovy. Ovocinári hovoria, že racionalizačné kroky v úsporách energie na úrovni svojich podnikov už vyčerpali. Vyzývajú politikov na všetkých úrovniach, teda slovenskej aj európskej, aby sa prebudili a urobili, radikálne kroky, ktoré zabránia ožobračovaniu podnikov naprieč všetkými sektormi, poľnohospodárstvo a potravinárstvo nevynímajúc.
Má vôbec zmysel ovocie skladovať?
„Máme celý jeden rok robiť len na to, aby sme zaplatili účet za elektrickú energiu? Máme vari minúť celý hospodársky výsledok, dokonca sa zadlžovať len aby sme uskladnili jablká? Nezostane nám potom dosť peňazí ani na zaplatenie oberačov, ani na investície do nových sadov. Aký to dáva zmysel?“ kladie otázky Jozef Vozár, podpredseda najväčšieho ovocinárskeho odbytového družstva na Slovensku Bonum.
Toto odbytové družstvo dodáva cez obchodné siete na trh 20-tisíc ton jabĺk, teda dvadsať miliónov kilogramov, čo je 90 percent všetkej slovenskej produkcie realizovanej v obchodných sieťach, alebo 60 percent všetkých jabĺk dopestovaných na Slovensku vrátane produkcie záhradkárov či tej, ktorá ide na priemyselné spracovanie na ovocné šťavy.
Vozár a spolu s ním ďalší ovocinári považujú súčasné ceny elektriny za ekonomicky neodôvodnené. Ak megawatt dokážu elektrárne vyrobiť z jadra či ďalších zdrojov za 50–60 eur, kde sa potom zobrala desaťnásobne vyššia cena? Čo robí európska aj slovenská politika, keď sa celé mesiace díva na to, čo sa deje na trhu s energiami? Kto má z toho prospech? Pýtajú sa ovocinári.
Na margo zastropovania Vozár hovorí, že reálne by mala elektrina stáť okolo 80 až 100 eur za megawatt a niekde na tejto úrovni ba mala byť aj zastropovaná. Cenu nad 300 eur za megawatt nemôžu prežiť nielen ovocinárske podniky. Mnohým sa zdá, že východiskom zo súčasnej situácie bude rozvoj výroby elektriny zo slnka cez fotovoltaiku. Čo má robiť ovocinár? Má nakupovať fotovoltaické panely a namontovať ich, kde sa len dá?
„To nie je pre nás cesta. Vo firme máme slnečný zdroj elektriny, ale na skladovanie jabĺk to nestačí, pretože potrebujeme chladiť ovocie aj v zime, keď slnko viac nesvieti ako svieti,“ vysvetľuje Jozef Vozár. Dodáva, že ak teraz všetci v panike zainvestujú do fotovoltaiky, o tri štyri roky môže byť na trhu s energiami úplne iná situácia, ceny môžu klesnúť a obrovské investície sa ukážu ako zbytočne vynaložené peniaze.
V hre osud 600 ovocinárov
V tejto súvislosti ovocinári pripomínajú, že doteraz vynaložené peniaze z európskych aj národných zdrojov do obnovy a modernizácie skladovacích kapacít nebudú využité, tak ako boli naplánované a nesplnia očakávania zabezpečiť celoročné zásobovanie slovenských spotrebiteľov domácim ovocím.
„Ako k tomu prídeme, aby v dôsledku bláznivého vývoja cien elektriny, vyšla nazmar celoživotná práca ľudí, ktorí sa v dobrej viere upísali budovaniu ovocinárstva? pýta sa Vozár, ktorý pred 28 rokmi ako čerstvý absolvent nitrianskej poľnohospodárskej univerzity vysadil jeden z prvých súkromných ovocných sadov na Slovensku.
Od prosperity Bonumu, ktorý sústreďuje ako družstevné, tak rodinné či akciové ovocinárske spoločnosti, závisí živobytie 600 stálych pracovníkov a okolo dvoch tisíc brigádnikov. Vozár nástojí na tom, aby politici bránili záujem týchto ľudí, pretože za vysokou cenou energií je špekulácia a obohacovanie sa niekoho komu energie nepatria, ale parazitujú na atmosfére hospodárskej krízy. Poukazovať v tejto v tejto súvislosti len na vojnu s Ukrajinou nie je úplná pravda, Európska komisia, slovenská vláda musia konečne prijať rozhodnutia, ktoré zastavia strmý rast cien energií ničiaci samu podstatu podnikania a životnú úroveň obyvateľstva.
Menším plodom nič nechýba
Na Slovensku sa očakáva veľmi dobrá úroda jabĺk. Nebude to síce na rekord, čo by znamenalo zdolať 50-tisíc tonovú hranicu, ale stromy na väčšine územia zarodili dobre. Plody však poznačilo, ako pripomína Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska, sucho, a to aj tam, kde zavlažovali. Horúčavy s teplotami okolo 38 stupňov totiž z jednej strany odparili časť dodávanej vody a z druhej stromy sa sústredili na prežitie, čo sa odzrkadlilo na veľkosti plodov.
Na konci leta napokon prišli zrážky, a tam kde boli veľmi výdatné, začali plody praskať. Počasie, ako vidno, je stále ťažko skrotiteľný živel, ktorý od sadu k sadu nejakým spôsobom – dobrým či zlým – poznačil úrodu ovocia.
Všetci producenti považujú túto sezónu v mnohom za prelomovú. A to nielen z hľadiska energií, ktoré ohrozujú skladovanie jabĺk, ale aj preto, ako sa zachová spotrebiteľ pri kúpe jabĺk. Na Slovensku, ako objasňuje Marián Varga, ľudia oceňujú najväčší kaliber plodov, teda jablko o priemere 75 mm plus, lenže matka príroda tentoraz dopriala veľké množstvo menších plodov spravidla o rozmere 65 mm plus.
Obchod, ktorý prihliada na vkus spotrebiteľov chce v prvom rade veľké jablká, menšie však, ako hovorí František Prochászka, obchodný manažér spoločnosti Bioplant Ostratice, nie sú o nič horšie. V mnohých krajinách, ako povedzme vo Veľkej Británii, majú radi aj menšie plody. Sú dobré najmä ako školské ovocie, pretože deti často veľké jablká nedojedia.
„Berme ovocie ako dielo prírody, na ktorú sú napriek všetkým technologickým výdobytkom ovocinári stále krátki. O čosi menšie plody nič nestrácajú na kvalite oproti väčším, je to teda,“ pripomína Prochászka vec rozumného nazerania ako čo najlepšie naložiť s produkciou, ktorá nám bola prírodou dopriata.
Apel na patriotizmus
Pravda, trh je nekompromisný. Práve vysoké ceny energií spolu s tým, že veľké exportéri ovocia už niekoľko rokov kvôli embargu nemôžu zásobovať Rusko, vypĺňajú každú medzeru na trhu a aj relatívne malý slovenský trh je príležitosťou, kde sa dajú uplatniť prebytky. Poľské predovšetkým, veď táto krajina je najväčším producentom jabĺk v Európe.
Apel na spotrebiteľský patriotizmus Slovákov prichádza vo chvíli, keď ľudia racionalizujú výdavky. „Do pandémie covidu sme videli, že spotrebitelia začali vyhľadávať čerstvú lokálnu produkciu, teraz, keď začína zúriť energetická kríza a drahé energie a pohonné látky sa premietajú do cien všetkých tovarov a služieb, môže to ovplyvniť aj spotrebu ovocia,“ myslí si František Prochászka.
Keď zdražie chlieb, kde sa dostanú jablká? Aj také otázky si kladú ovocinári.
Risk je zisk
Najlacnejšie jablká sa dajú nakúpiť priamo v sadoch v rámci tzv. samozberu. Informácie o ňom poskytujú všetky ovocné sady na sociálnych sieťach. Ceny jabĺk začínajú pri 60 centoch za kilogram. Niekde si však stačí priplatiť 20 centov a predajú už naoberané jablká, alebo si ich ľudia môžu vybrať sami do vlastných obalov po 80 centov za kilogram. Tak je to napríklad v Sadoch Tekova, ktoré si za dvanásť rokov vytvorili klientelu cestujúcu za ovocím do Tekovskej Breznice zo severu od Banskej Bystrice a z juhu od Nitry.
Bratia Marek a Matúš Šályovci, ktorí sad založili pred dvanástimi rokmi, postavili celú podnikateľskú stratégiu na predaji ovocia rovno z farmy. Predpokladajú, že tak ako po iné roky v polovici októbra budú mať celú úrodu odhadovanú na 200-tisíc kilogramov vypredanú. Zdanlivo sa ich teda zdraženie elektriny nedotkne, priznávajú však, že aj oni medziročne zdvihli cenu, ale jablká predávajú drahšie o 5 centov, čo považujú za prijateľné a ako tak umožňujúce rentabilné gazdovanie v sade.
To je plné rizík. Týždeň pred zberom jednotlivých odrôd zhrnú z opornej konštrukcie bratia protiľadovcové siete, čím dosiahnu lepšie vyfarbenie plodov a „doladenie“ chuti aj arómy jabĺk. „Nedávno zasiahol ľadovec susednú obec, mali sme malú dušičku, ale krúpy nás obišli a ľudia dostanú naozaj chutné zdravé jablká,“ povedal Marek Šály.
Spolu s jablkami predávajú tekovskí ovocinári aj zemiaky kilogram po 60 centov, kooperujú s farmárom zo susedného okresu. Ponúkajú zemiaky o 10–20 centov lacnejšie, ale stále sa to pestovateľovi rentuje. „Dôležité je, aby poľnohospodár vnímal, aká je reálna kúpyschopnosť. Zákazníci to ocenia a potom sa k nám vrátia,“ zhrnul možnosti ako slovenských spotrebiteľov tak aj poľnohospodárov Marek Šály./agentury/
X X X
Záhadná minulosť Alžbety II.: Predkov má na Zemplíne a Slovenky jej šili svadobný závoj
Aj keď to znie neuveriteľne, zosnulá kráľovná Alžbeta II. mala slovenských predkov. Konkrétne ide o malú obec na východe krajiny v zemplínskej oblasti. O ktorú obec ide a aký je skutočný rodokmeň nebohej kráľovnej?
Záhadná minulosť Alžbety II.: Predkov má na Zemplíne a Slovenky jej šili svadobný závoj
Aj keď to znie neuveriteľne, zosnulá kráľovná Alžbeta II. mala slovenských predkov. Konkrétne ide o malú obec na východe krajiny v zemplínskej oblasti. O ktorú obec ide a aký je skutočný rodokmeň nebohej kráľovnej?
Praprababka zosnulej kráľovnej mala meno Claudia Rédey. Následne si vzala vojvodu z Wutenberu a s ním počala syna Františka. Peter Brindza, riaditeľ štátneho archívu v Trenčíne, prezradil, že v polovici 19. storočia sa oženil s anglickou princeznou Máriou Adelaide. Od kráľovnej Viktórie vtedy dostal titul kráľovská výsosť, informuje portál TVNoviny.
Okrem toho sa zistilo, že jedným z predkov grófky Claudie bol aj Pavol Rédey, ktorý bol známy ako poľovnícky sprievodca. Za manželku si vzal slovenskú zemanku Annu Sütőovú, ktorá pochádzala z obce Ladmovce v okrese Trebišov. Brindza dodal, že ide o pra-pra-prastarú matku britskej kráľovnej.
Obec sa pred približne dvesto rokmi nachádzala na opačnom brehu rieky Bodrog. V minulosti tam archeológovia vykonávali výskum, kde objavili pozostatky starého kostola. V obci údajne nežijú žiadni Sütőovci, no v susednej obci žijú rodiny, ktoré nesú toto priezvisko. Starosta neďalekej obce Bára vie o spojitostiach priezviska Sütő s kráľovskou rodinou. Nevie však s určitosťou potvrdiť, či sú pokrvnou rodinou s niektorými obyvateľmi obce.
V spojitosti so Slovenskom je tiež zaujímavé, že aj kráľovnin svadobný závoj bol vyrobený na Slovensku. Portál TVNoviny priniesol aj informáciu o prísne tajnej zákazke, ktorú mali na starosti čipkárky z banskej obce s čipkárskou tradíciou Hodruša-Hámre.
Pracovať na závoji mohli iba také ruky, ktoré sa nepotili. V opačnom prípade by priadza nemala požadovanú farbu a mala by krémové sfarbenie. Ženám zo slovenskej obce po čase prišiel aj ďakovný list. Keď si ho prečítali, doslova im vyrazil dych a všetky len nadšene híkali.
Fanúšička hokeja
Okolo života kráľovnej Alžbety II. koluje hneď niekoľko zaujímavých príbehov spojených so Slovenskom. Bola dokonca veľkou fanúšičkou hokeja a ako uvádza portál SME, prvý zápas videla už v roku 1951. Počas návštevy našej krajiny v októbri 2008 si nenechala ujsť exhibičný duel medzi HK Poprad a anglickým tímom Guildford Flames Club, na ktorom aj vhodila slávnostné buly, aktuality.sk
X X X
Nádeje Plzne zmarilo vylúčenie. Škriniar bol blízko ku gólu
Futbalisti Interu Miláno v základnej zostave s Milanom Škriniarom zvíťazili v utorňajšom stretnutí C-skupiny Ligy majstrov na štadióne Viktorie Plzeň 2:0.
Slovenský obranca odohral v drese hostí celý zápas, krídelník Erik Jirka nastúpil za domácich v 71. minúte a brankár Marián Tvrdoň presedel duel na lavičke náhradníkov. Strelecky sa presadili Edin Džeko a Denzel Dumfries.
Džeko otvoril skóre v 20. minúte krížnou strelou k pravej žrdi po prihrávke Joaquina Correu. Ten istý hráč mohol krátko pred polčasovou prestávkou pridať aj druhý zásah, no po rýchlom protiútoku ho tentoraz vychytal brankár Jindřich Staněk.
Inter mal veľkú šancu aj tesne po zmene strán, Alessandro Bastoni odcentroval z priameho kopu do šestnástky, kde hlavičkoval Robin Gosens, Staněk vyrazil loptu a dorážku Škriniara zblokoval Václav Jemelka na roh.
Nádeje Plzenčanov na lepší výsledok podkopal Pavel Bucha, ktorý videl v 60. minúte červenú kartu za faul na Nicola Barellu. Trest prišiel o jedenásť minút neskôr, keď Džeko potiahol od polovice ihriska ďalšiu rýchlo kontru, vyčkal na spoluhráčov a prihral nabiehajúcemu Dumfriesovi, ktorý prekonal domáceho brankára.
Jeho náprotivok Andre Onana sa zapotil až v závere po hlavičke striedajúceho Fortunea Basseyho. Milánčania si po úvodnej prehre s Bayernom Mníchov 0:2 pripísali do tabuľky prvé tri body. Úradujúci český šampión si musí na bodový zápis počkať, v prvom kole prehral na pôde FC Barcelona vysoko 1:5.
Sporting Lisabon zdolal v D-skupine Tottenham Hotspur 2:0. O výsledku rozhodli na konci zápasu Paulinho a Arthur Gomes. Portugalský zástupca má po dvoch kolách na konte plný počet bodov a skóre 5:0, anglickému klubu zostali po prvej prehre tri body.
Liga majstrov – 2. kolo, sumáre:
C-skupina: Viktoria Plzeň – Inter Miláno 0:2 (0:1)
Góly: 20. Džeko, 71. Dumfries. ČK: 60. Bucha (Plzeň). Rozhodoval: Schärer (Švaj.)
E. Jirka hral od 71. min, M. Tvrdoň (obaja Plzeň) bol na lavičke náhradníkov – M. Škriniar (Inter) odohral celé stretnutie/agentury/