Slovensko sa nepripojí k iniciative populisty válek Fialy na granáty pre Ukrajinu. Slovenská vláda sa nepripojila k iniciatíve Prahy, keď sa kabinet Petra Fialu usiluje nakúpiť delostrelecké granáty pre Ukrajinu, ktorá bojuje proti ruskej agresii. Český predseda vlády o pokrokoch informoval včera na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

Fiala uviedol, že za posledných pár mesiacov sa podarilo vyzbierať peniaze na nákup približne 500-tisíc kusov delostreleckej munície. Takmer 200-tisíc je už zmluvne dohodnutých a na ďalších 300-tisíc sa pracuje. Predseda vlády verí, že prvé náboje by mohol Kyjev dostať v júni.

„Ukrajina je v ťažkej situácii a potrebuje našu podporu viac, ako kedykoľvek predtým. Chceme nájsť nové spôsoby, ako pomôcť,“ citovala premiéra agentúra ČTK.

Predseda vlády sa vyjadril aj k slovenskej zbierke na nákup munície pre Ukrajinu. Tú spustili viaceré mimovládne organizácie v reakcii na českú iniciatívu a na to, že vláda Roberta Fica zbrane Ukrajine odmieta poslať, hoci komerčné dodávky pokračujú.

Zbierka sa začala len v utorok, no organizátori majú na konte už viac ako 1,5 milióna eur a ďalšie peniaze pribúdajú. Dnes Fiala v Bruseli povedal, že sa nájde cesta, ako tieto financie využiť.

Premiér ešte v stredu reagoval, že je to v prvom rade vládna iniciatíva a poďakoval všetkým ľuďom, ktorí sa usilujú pomôcť statočným obrancom Ukrajiny.

„Je tu cesta, ako využiť tieto prostriedky pre českú muničnú iniciatívu. Je to možné urobiť prostredníctvom nejakých českých neziskových organizácií, ktoré sú schopné následne naplniť ten cieľ, na ktoré slovenskí občania peniaze zbierajú,“ uviedol Fiala, ale nechcel ísť do detailov.

Predseda vlády povedal, že s ním osobne organizátori zbierky neboli v kontakte. „Je to spontánna reakcia. Veľa ľudí to vníma, že Ukrajine je potrebné pomáhať nielen humanitárne, ale aj vojenským materiálom, aby je obrana bola efektívna a aby mohla čeliť ruskej presile. Urobíme všetko preto, aby ľudia na Slovensku mohli naplniť svoj úmysel a pomôcť,“ vysvetlil Fiala.

„Ďakujeme premiérovi Českej republiky Petrovi FIalovi, že na rokovaní NATO ocenil slovenskú občiansku zbierku. Je výnimočné, že Slováci za necelé tri dni vyzbierali bez pomoci vlastnej vlády viac peňazí ako Slovinci a prispievajú ďalej. Nákup munície z prostriedkov od darcov zbierky Munícia pre Ukrajinu – Keď nie vláda, posielame my zabezpečuje náš český partner Dárek pro Putina podľa požiadaviek ukrajinskej armády a v spolupráci s vykonávateľmi iniciatívy českej vlády,“ reagovala iniciatíva na nákup munície pre Slovensko.

ČTK napísala, že k projektu sa podľa českého prezidenta Petra Pavla do utorka pripojilo 20 krajín. Vládny splnomocnenec pre rekonštrukciu Ukrajiny Tomáš Kopečný pre Český rozhlasu Plus povedal, že nákup granátov bude stáť asi tri miliardy dolárov. Celkovo by malo Česko získať okolo 800-tisíc kusov.

 Už zajtra sa v Bruseli stretne Rada NATO-Ukrajina. O jej zvolanie žiadal prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten sa včera prostredníctvom videohovoru prihovoril aj summitu lídrov Európskej únie, ktorý sa začal včera a pokračuje dnes. Slovensko naň zastupuje premiér Fico.

„Ďakujem každému jednému z vás za vaše iniciatívy a účasť v koalíciách na podporu Ukrajiny a našich obranných a bezpečnostných síl. Ďakujem všetkým, ktorých úsilie je skutočne efektívne. Bohužiaľ, ešte sme nevideli milión delostreleckých granátov z Európskej únie, o ktorých sa toľko diskutovalo. Taktiež niektoré ďalšie iniciatívy ešte nie sú úplne zrealizované, a to sa prejavuje predovšetkým v tom, čo môžu naši vojaci na fronte využiť a na čo si ešte, nanešťastie, musia počkať. Žiadam vás, aby ste urýchlili napĺňanie našich dohôd s vami – tak o dodávkach a spoločnej výrobe zbraní a munície, ako aj o financovaní relevantných projektov,“ pripomenul Zelenskyj európskej dvadsaťsedmičke.

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Ukrajina okrem iného hovorí, že by potrebovala sedem systémov protivzdušnej obrany Patriot. Jeden už sľúbilo dodať Nemecko. Ďalšie západní spojenci ich hľadajú. Bola to aj téma stretnutia so Stoltenbergom, ktorého sa okrem Fialu zúčastnili aj dánska premiérka Mette Fredriksenová a holandský predseda vlády Mark Rutte.

„Rozhodnutie Nemecka darovať Ukrajine ďalší Patriot nás stavia pred dôležitú otázku. Nie je lepšie poslať niekoľko našich vlastných systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu v čase, keď oni, nie my, čelia útokom? Vieme, že v Európe máme systémy protivzdušnej obrany. Niektoré musia byť dodané,“ zdôraznila v NATO Fredriksenová./agentury/

X X X

Po minulomesačnej výmene veliteľa bola ruská Čiernomorská flotila najmenej aktívna v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine, uviedlo britské ministerstvo obrany. Briti poukázali na skutočnosť, že moderné ruské lode, ako napríklad fregata triedy Grigorovič, majú vertikálne odpaľovacie systémy na vystreľovanie riadených striel na námorné a pozemné ciele. Takéto rakety sa dobíjajú v Sevastopoli. Rusko však z Krymu stiahlo väčšinu svojich lodí a ponoriek Čiernomorskej flotily ďalej na východ do Novorossijska.

X X X

Poľskí poľnohospodári bránia ukrajinským kamiónom v odchode z Poľska blokádou viacerých hraničných priechodov. Naďalej tak protestujú proti prílevu lacného obilia z Ukrajiny, informuje TASR podľa štvrtkovej správy agentúry PAP.

Nahnevaní poľnohospodári z organizácie Podvedená dedina (Oszukana Wieś) zablokovali vo štvrtok priechody pri dedinách Medike, Korczowej, Dorohusku, Hrebennom a Zosine na juhovýchode Poľska. Prejazd povoľujú všetkým osobným autám a autobusom, ale len jednému nákladnému autu za hodinu. Líder tejto organizácie Roman Kondrów povedal, že varovná blokáda potrvá 48 hodín. „Ak nás vláda nebude brať vážne a nezačne plniť naše požiadavky, zablokujeme priechody natrvalo,“ uviedol.

Poľnohospodári požadujú dotácie na kukuricu, ďalšie úvery, ako aj zachovanie súčasnej úrovne dane z poľnohospodár­skych produktov počas celého budúceho roka. Kondrów pritom uviedol, že vláda neplní dohodu, ktorú s poľnohospodármi dosiahla v polovici marca.

„Vláda nás ignoruje, vo Varšave sa konali stretnutia, ktoré však nič nepriniesli. Ukrajinská strana je veľmi požadovačná a nechce žiaden kompromis,“ povedal Kondrow.

Predmetná marcová dohoda s vládou zahŕňa zachovanie embarga na dovoz ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov, aj plány na reguláciu obchodu medzi oboma krajinami. V súlade s ňou sa mal tiež zastaviť tranzit embargovaných ukrajinských výrobkov cez Poľsko.

20:30 Česká vláda našla cestu, ako využiť financie z občianskej zbierky na Slovensku v prospech iniciatívy na nákup delostreleckých nábojov pre Ukrajinu. Po skončení mimoriadneho summitu EÚ to vo štvrtok večer povedal český premiér Petr Fiala.

 X X X

Šéfovia štátov a vlád Európskej únie si uvedomujú, že vplyv Ruska v Európskej únii je preukázateľný a že je potrebné byť na pozore. Český premiér Petr Fiala to uviedol po skončení summitu v Bruseli. Práve téma ruského zasahovania do diania v EÚ bola na programe v stredu večer, hneď po začatí summitu.

„Viedli sme diskusiu o tom, či je potrebné posilniť právomoci európskeho žalobcu, alebo ďalších inštitúcií, ktoré by mohli účinne brániť ruským pokusom o ovplyvnenie politiky,“ povedal Fiala novinárom. Štátnici si podľa neho vymieňali názory, čo by v tomto ohľade mohli jednotlivé štáty robiť. „Je potrebné tomu aktívne čeliť,“ dodal.

 Český premiér a jeho belgický náprotivok Alexander De Croo v tejto súvislosti poslali list predstaviteľom inštitúcií EÚ a lídrom členských štátov, v ktorom informovali o záveroch vyšetrovania ruských pokusov zasahovať sa do chodu Európskeho parlamentu a do volieb. De Croo list zdieľal na sieti X. Okrem iného sa v ňom píše, že pokusy o zasahovanie „zahŕňali odovzdanie hotovosti, predovšetkým v Česku“.

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) v marci oznámila, že sa jej podarilo „odhaliť a zmapovať“ aktivity vplyvovej siete financovanej z Ruska pôsobiacej v krajinách EÚ, a v Európskom parlamente. Česká vláda v reakcii uvalila sankcie na niekoľko fyzických a právnických osôb, vrátane mediálnej spoločnosti Voice of Europe. Vo zverejnenom liste Česko vyzýva na ich zaradenie aj na európske sankčné zoznamy, čo Belgicko podporuje.

 X X X

Poľská polícia v stredu zadržala muža, ktorý je podozrivý, že sa ruskej vojenskej rozviedke GRU snažil pomôcť s prípadným atentátom na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Informovala o tom poľská prokuratúra na svojej internetovej stránke. Hrozí mu až osem rokov väzenia.

X X X

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok povedal, že Ukrajina naliehavo potrebuje posilniť svoju protivzdušnú obranu. Vyjadril sa tak počas rokovaní ministrov zahraničných vecí skupiny G7 na talianskom ostrove Capri.

Krajiny NATO podľa jeho slov v poslednom čase síce prijali „povzbudzujúce“ záväzky čo sa týka vojenskej pomoci pre Ukrajinu, Stoltenberg však dodal, že Kyjevu toho „mali poskytnúť viac už skôr“.

Šéf NATO sa s novinármi rozprával tesne pred pracovným zasadnutím o Ukrajine, na ktorom zúčastňoval aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Stoltenberg tiež uviedol, že sa objavili „dôležité, povzbudzujúce signály“ novej vojenskej pomoci zo strany členských krajín NATO vrátane avizovaného sobotného termínu hlasovania Snemovne reprezentantov Kongresu USA o dlho odkladanom americkom balíku pomoci Ukrajine vo výške 60,8 miliardy dolárov.

„Je životne dôležité, aby spojenci NATO udržali a zintenzívnili svoju podporu. Dnes sa zameriame na vzdušnú obranu. Existuje naliehavá a zásadná potreba posilnenia protivzdušnej obrany,“ povedal Stoltenberg.

X X X

Kremeľ vo štvrtok odsúdil rozhodnutie francúzskych úradov skonfiškovať vilu, ktorá patrí súčasnému partnerovi exmanželky ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Akýkoľvek zásah do súkromného majetku je už od začiatku nezákonný,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Francúzske orgány podkopávajú základy svojho právneho systému. Už sme to povedali mnohokrát,“ dodal.

Ako v stredu informoval denník Le Monde, rozhodnutie o zhabaní vily patriacej ruskému obchodníkovi Arturovi Očeretnému bolo prijaté ešte v decembri 2023 po podnete protikorupčnej organizácie Transparency International, ktorá žiadala overenie pôvodu finančných prostriedkov použitých pri zakúpení tejto nehnuteľnosti.

Vilu prezývanú Suzanna v štýle Art Deco kúpil súčasný manžel Ľudmily Putinovej v roku 2013, keď ona a ruský prezident Vladimir Putin oznámili svoj rozvod. Putinovej druhé manželstvo nebolo oficiálne oznámené. Podľa medializovaných informácií sa však za podnikateľa Očeretného vydala v roku 2015.

Vila sa nachádza na pobreží Biskajského zálivu v lokalite Anglet neďaleko letoviska Biarritz. Očeretnyj ju kúpil za 5,4 milióna eur, pričom jej následné renovácie sú odhadované na ďalších 3,5 milióna eur. Vila s pozemkom zaberá 5000 metrov štvorcových.

Francúzske vyšetrujúce orgány tvrdia, že nemajú k dispozícii žiadne doklady, ktoré by vysvetľovali, ako sa Očeretnyj mohol stať vlastníkom nehnuteľnosti takej kvality a mať ešte aj dostatok financií na jej nákladnú renováciu a zariadenie. Na základe podozrenia z prania špinavých peňazí francúzska justícia túto nehnuteľnosť vzala pod svoju kontrolu. V prípade však dosiaľ úrady nikoho neobvinili.

V Európe boli od vtedy, ako Moskva vo februári 2022 napadla Ukrajinu, zmrazené či skonfiškované – v súlade s uvalenými sankciami – ruské majetky v hodnote miliárd eur. Kremeľ na takéto konfiškácie, ako aj snahy Európy využiť zhabané prostriedky na vyzbrojenie Ukrajiny reagoval s hnevom, pričom ich označil za „bezprecedentné porušenie“ medzinárodného prá­va.

X X X

Poľský premiér: Vojnu na Ukrajine môžu rozhodnúť už najbližšie týždne

Zelenskyj vyzval európske štáty, aby jeho armáde dodali prostriedky na zneškodňovanie ruských rakiet a dronov. Aj podľa neho je situácia na fronte kritická a najbližšie týždne môžu byť rozhodujúce.

Situácia na ukrajinskom fronte je kritická a nasledujúce týždne môžu rozhodnúť o osude vojny, vyhlásil vo štvrtok po skončení summitu EÚ v Bruseli poľský premiér Donald Tusk. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry PAP.

Protivzdušnú obranu čo najskôr

Závery summitu podľa poľského premiéra obsahujú zmienku o záväzku Európskej únie dodať Ukrajine čo najskôr prostriedky protivzdušnej obrany.

„Bolo tam spoločné vyjadrenie, že Európa preberá časť zodpovednosti za bezpečnosť vzdušného priestoru Ukrajiny,“ povedal Tusk.

Účastníkom dvojdňového summitu sa v stredu prostredníctvom telemostu prihovoril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Európske štáty vyzval, aby jeho armáde dodali prostriedky na zneškodňovanie ruských rakiet a dronov. Aj podľa neho je situácia na fronte kritická a najbližšie týždne môžu byť rozhodujúce.

Nemci poslali ďalší Patriot

Nemecko, ktoré čerstvo poslalo na Ukrajinu ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, vyzvalo na podobný krok aj ďalšie členské štáty EÚ. Podľa Tuska sa to však netýka Poľska. „Nemáme teraz dosť patriotov na to, aby sme sa o ne delili. Od Poľska ako štátu v prvej línii to nikto ani nečaká,“ dodal Tusk./agentury/

X X X

Na sedem rokov poslal ruský súd do väzenia niekdajšieho generálneho riaditeľa hlavného konštruktéra Podniku pre výskum a vývoj hypersonických systémov (NIPGS) Alexandra Kuranova, ktorého uznal vinným z vlastizrady. Informovala o tom dnes agentúra Reuters a server The Moscow Times. Teraz 76-ročný vedec čelil obvineniu, že odovzdal cudzincovi informácie obsahujúce štátne tajomstvo o vývoji hypersonických technológií.

Ruská tajná služba FSB zadržala Kuranova v roku 2021, keď stál na čele petrohradského NIPGS, kde sa podľa Reuters podieľal na vývoji novej verzie hypersonického lietadla Ajax zo sovietskych čias.

Súd prípad prejednával za zatvorenými dverami, čo je v Rusku obvyklá prax pokiaľ ide o obžalobu z vlastizrady alebo špionáže. Z dnešných informácií nie je jasné, či je rozsudok právoplatný, ani stanovisko samotného Kuranova. Súd mu okrem sedemročného väzenia v trestaneckej kolónii s prísnym režimom uložil tiež pokutu vo výške 100 000 rubľov (približne 1000 eur).

Úrady v Rusku v posledných rokoch obvinili množstvo ruských vedcov z vlastizrady kvôli podozreniu z odovzdávania citlivých materiálov do zahraničia. Kritici Kremľa tvrdia, že zatknutie niekedy pramení z nepodloženej paranoie, čo úrady popierajú, poznamenal Reuters.

X X X

Ukrajinské zbrojovky tento mesiac prvýkrát vyrobia desať ukrajinských samohybných húfníc Bohdana a v nasledujúcich mesiacoch toto množstvo ešte vzrastie, uviedol dnes na sociálnych sieťach ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, citovaný médiami. Húfnice Bohdana sa podľa dostupných informácií montujú na podvozky českej automobilky Tatra.

„Podiel vlastnej výroby neustále rastie. Štát uzatvára s našimi podnikmi seriózne, dlhodobé kontrakty, ktoré poskytujú predvídateľnosť, možnosť najímať zamestnancov a získavať investície. Už tento mesiac náš priemysel prvýkrát vyrobí desať Bohdan a v máji a neskôr ich bude ešte viac,“ uviedol šéf štátu. Agentúra Unian pripomenula, že vlani v decembri boli ukrajinské zbrojovky podľa prezidentovho vtedajšieho vyjadrenia prvýkrát schopné vyrobiť šesť týchto samohybných húfnic za mesiac.

Bohdana, vyrábaná v západnom kalibru 155 milimetrov, bola prvýkrát nasadená do bojov o Hadí ostrov v roku 2022. Bohdana bola oficiálne prijatá do ukrajinskej výzbroje vlani, keď sa tiež objavila verzia na štvornápravovom podvozku Tatra, dodal Unian. Jej maximálny dostrel pri použití špeciálnej munície je šesťdesiat kilometrov.

 Ukrajinskí vojaci pripravujú samohybnú húfnicu Bohdana na streľbu na ruské pozície pri meste Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny vo štvrtok 25. januára 2024.

X X X

 Ruské útoky v Doneckej oblasti vo štvrtok dvoch civilistov zabili a troch zranili. Po útoku na mesto Selydove, ktoré leží zhruba 30 kilometrov západne od Rusmi okupovanej Avdijivky, záchranári našli pod troskami telo 63-ročnej ženy. Celkovo bolo pri útoku na mesto podľa ukrajinského ministerstva vnútra poškodených 11 budov, administratívne zariadenie a obchod. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin vo štvrtok uviedol, že v obci Očeretyne zahynul 56-ročný muž, keď ruský útok zasiahol jeho dom. Filaškin dodal, že ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia v dôsledku ruského útoku na mesto Krasnohorivka a v meste Časiv Jar bola zranená 74-ročná žena. „Zostávať v Doneckej oblasti je nebezpečné. Evakuujte sa!“ vyhlásil Filaškin.

X X X

Ukrajina pôvodne považovala 161 detí, ktoré sa podarilo nájsť na nemeckom území, za unesené do Ruska, ale u väčšiny z nich sa podarilo potvrdiť, že pricestovali do Nemecka dobrovoľne ako utečenci so svojimi zákonnými zástupcami. Uviedol to dnes investigatívny portál Važnyje jistotii, ktorý sa pýtal nemeckej polície na spresnenie výroku šéfa ukrajinskej polície Ivana Vyhivského. Ten v stredu oznámil, že vďaka ukrajinskej spolupráci s nemeckými orgánmi sa podarilo nájsť v Nemecku 161 ukrajinských detí, ktoré boli hľadané ako nútene vysídlené.

Viaceré médiá z vyhlásenia vyvodili, že hľadané deti boli pôvodne zavlečené do Ruska, kým sa ocitli na nemeckom území. To sa ale vo väčšine prípadov podarilo vyvrátiť, oznámila dnes investigatívnemu portálu nemecká polícia.

„Len v niekoľkých konkrétnych prípadoch sú známky možného nezákonného prevozu detí alebo maloletých z okupovaných ukrajinských území na územie Ruska alebo do takzvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky,“ uviedol predstaviteľ Oddelenia kriminálnej polície Nemecka Jakob Bednarz.

Deti sa podľa neho podarilo nájsť tak, že nemecké orgány porovnali ukrajinské zoznamy detí, ktoré sú považované za unesené, so svojimi databázami. Následne sa policajti vydali na adresy uvedené v nemeckých databázach, kde prehovorili s deťmi a dospelými, ktorí ich sprevádzajú.

Ukrajinské organizácie uvádzajú, že Rusi za dva roky vojny proti Ukrajine odvliekli okolo 19 500 detí a že navrátiť sa podarilo asi len necelé štyri stovky z nich.

X X X

 Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu bol pri bojových akciách zabitých alebo zranených najmenej 1 839 ukrajinských detí. Uviedla to vo štvrtok ukrajinská generálna prokuratúra. Podľa jej údajov najmenej 543 detí prišlo o život a 1 296 utrpelo zranenia rôznej závažnosti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

X X X

 Po minulomesačnej výmene veliteľa bola ruská Čiernomorská flotila najmenej aktívna v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine. V najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Briti poukázali na skutočnosť, že moderné ruské lode, ako napríklad fregata triedy Grigorovič, majú vertikálne odpaľovacie systémy na vystreľovanie riadených striel na námorné a pozemné ciele. Takéto rakety sa dobíjajú v Sevastopoli. Rusko však z Krymu stiahlo väčšinu svojich lodí a ponoriek Čiernomorskej flotily ďalej na východ do Novorossijska.

V spravodajských službách sa uvádza, že Čiernomorská flotila zostane v Novorossijsku, pretože je to najlepší spôsob, ako sa vyhnúť útoku Ukrajiny z mora.

Britská rozviedka tiež dodala, že infraštruktúra technickej údržby, logistiky a manipulácie so zbraňami v prístave Novorossijsk sa s najväčšou pravdepodobnosťou zlepšila, aby podporila nové podmienky rozmiestnenia lodí ruskej Čiernomorskej flotily na neurčité obdobie.

X X X

 Nemecké ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo ruského veľvyslanca po zatknutí dvoch mužov, podozrivých zo špionáže a plánovania útokov v prospech Moskvy. Medzi ich cieľmi mala byť aj americká armáda.

Ruského veľvyslanca si predvolala ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, povedal hovorca ministerstva pre AFP.

„Budeme Ukrajinu aj naďalej masívne podporovať a nenecháme sa zastrašiť,“ uviedla dnes v reakcii na kauzu nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová, podľa ktorej je to obzvlášť závažný prípad zo strany „zločinného režimu“. „Vieme, že ruský mocenský aparát sa zameriava aj na našu krajinu,“ poznamenal zase nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann, podľa ktorého musí Berlín na túto hrozbu reagovať rázne.

Hlavným podozrivým je tridsaťdeväťročný Dieter S., ktorý má nemecké aj ruské štátne občianstvo. Najneskôr od októbra 2023 podľa vyšetrovateľov systematicky sledoval vojenské objekty, železničné trate a ďalšiu infraštruktúru a obstarával fotografie a videá s cieľom pripraviť bombové útoky na zásobovacie línie pre ukrajinskú armádu. Dieter S. pritom podľa tlačovej správy najvyššieho prokurátora vyhlásil, že je „pripravený spáchať bombové a podpaľačské útoky, predovšetkým na infraštruktúru využívanú na vojenské účely a priemyselné objekty v Nemecku.

X X X

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani vo štvrtok žiadal zavedenie ďalších sankcií voči Iránu za víkendový útok na Izrael a konkrétnu pomoc pre Ukrajinu.

Pomáhanie Ukrajine v boji voči ruskej invázii sa podľa jeho slov rovná úsiliu o dosiahnutie mieru. „Ak Ukrajina prehrá, (ruský prezident Vladimir) Putin si nikdy nesadne za stôl mierových rokovaní,“ povedal Tajani, ktorý otvoril dvojdňové rokovania ministrov zahraničných vecí skupiny G7 na talianskom ostrove Capri.

Ubezpečil tiež o podpore Izraela zo strany G7. „Sme priatelia Izraela. Podporujeme Izrael,“ uviedol.

 X X X

 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken upozornil vo štvrtok na naliehavú potrebu schválenia ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu v americkom Kongrese. Spravil tak počas stretnutia so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom.

Blinken rokoval s Kulebom počas stretnutia šéfov diplomacií skupiny G7, ktoré sa koná na talianskom ostrove Capri. Ministri tam majú vo štvrtok rokovať aj o pomoci pre Ukrajinu.

„V tejto chvíli je dôležité, aby všetci priatelia a podporovatelia Ukrajiny maximalizovali svoje snahy o to, poskytnúť… Ukrajine, čo potrebuje, aby pokračovala vo svojej efektívnej obrane proti agresii Ruska,“ uviedol Blinken.

Očakáva sa, že v sobotu bude Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu hlasovať o novej vojenskej pomoci, ktorá zahŕňa aj pomoc pre Ukrajinu v hodnote asi 60 miliárd.

X X X

 Za necelé dva dni od spustenia verejnej zbierky na podporu českej iniciatívy nákupu munície pre Ukrajinu vybrali jej organizátori na Slovensku viac ako milión eur, čo bol pôvodný cieľ kampane. Oznámila to občianska iniciatíva Mier pre Ukrajinu, ktorá sa na organizácii zbierky podieľa.

Zbierka, ktorú podporili tiež rôzne osobnosti, pokračuje ďalej. Do dnešného popoludnia vyše 21-tisíc darcov venovalo spolu 1,38 milióna eur.

Podujatie pod názvom „Keď nie vláda, posielame my“ jej organizátori začali v utorok. Zdôvodnili tým, že kabinet slovenského premiéra Roberta Fica sa do českého programu zapojiť nehodlá.

 X X X

V Rusku žijú protivojnoví Rusi, niektorí dávajú odpor najavo, ale možno ťažko čakať, že všetci vyjdú protestovať. Nie všetci sú hrdinovia. V rozhovore s magazínom Time to povedala Julija Navaľná, vdova po ruskom opozičnom predákovi Alexejovi Navaľnom.

„Obyčajní Ukrajinci chápu, že nie všetci Rusi sú proti nim. Ale pokiaľ ide o ukrajinskú vládu, myslím, že by bolo správne, keby týchto ľudí mala na pamäti. Toto zjavne nie je ruská vojna. Toto je vojna Vladimira Putina,“ uviedla Navaľná.

 X X X

 Spojenecká akcia na obranu Izraela musí poslúžiť ako príklad k posilneniu protivzdušnej obrany Ukrajiny. Ako referuje web The Guardian, vo štvrtok to na sociálnej sieti X uviedol litovský prezident Gitanas Nauseda.

„Ukrajinské mestá sú denne napádané, pričom ich obloha zostáva nechránená. Európska koalícia protivzdušnej obrany pre Ukrajinu môže priniesť zmenu,“ poznamenal Nauseda.

X X X

Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej sily zasiahli ruské vojenské letisko na Krymskom polostrove, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014.

Útvar ukrajinskej vojenskej tajnej služby uviedol, že ozbrojené sily v stredu podnikli „úspešnú“ operáciu na leteckej základni pri meste Džankoj na severe Krymu a okrem ďalších cieľov poškodili radary a systémy protivzdušnej obrany.

Ukrajina útočila v stredu dronmi a raketami na viacero miest v Rusku aj na Krymskom polostrove. Jedným z cieľov bezpilotných lietadiel bola aj letecká továreň v meste Kazaň na západe Ruska.

 Následky útoku na leteckú základňu Džankoj na okupovanom Kryme 17. apríla. Údajne boli zničené 3 odpaľovacie zariadenia S-400 a radar. Okrem toho boli zasiahnuté odpaľovacie zariadenia S-300 a priestory s protilietadlovými raketami, ako aj ruský personál.

X X X

 Kremeľ vo štvrtok uviedol, že ďalší americký balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu nezmení situáciu na bojisku.

Významný balík pomoci pre Ukrajinu blokovali niekoľko mesiacov republikáni v Snemovni reprezentantov USA aj napriek viacerým žiadostiam Kyjeva. V stredu však napokon predstavili návrhy zákonov, ktoré predpokladajú pomoc v hodnote 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu, 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indicko-tichomorskom regióne vrátane Taiwanu.

„V žiadnom prípade to neovplyvní vývoj situácie na fronte,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Všetci odborníci teraz tvrdia, že situácia na fronte je pre ukrajinskú stranu veľmi nepriaznivá. Preto (americká pomoc) nebude môcť nič zmeniť.“ dodal.

 X X X

 Americký prezident Joe Biden v stredu večer podporil sadu návrhov zahŕňajúcu dodatočnú podporu Ukrajiny a Izraela, s ktorou po dlhých prieťahoch prišiel republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson. Jej schválenie by po mesiacoch odblokovalo americkú pomoc krajine napadnutej Ruskom a Biden uviedol, že by ju okamžite podpísal. Úspech plánu v snemovni bude pravdepodobne vyžadovať spoluprácu republikánov a demokratov, upozorňujú americké médiá.

„Snemovňa tento týždeň musí tento balík schváliť a Senát by ju mal rýchlo nasledovať,“ uviedol na sociálnej sieti X Biden. Hlasovanie na pléne snemovne sa čaká v sobotu večer, no nie je jasné, či by sa v prípade súhlasu kongresmanov ihneď zaoberali záležitosťou senátori. Podľa pôvodného legislatívneho kalendára majú Kongresu cez víkend začať týždňové prázdniny.

V snahe posilniť podporu medzi svojimi straníckymi kolegami k nemu Johnson pripája štvrtý návrh s viacerými položkami populárnymi medzi republikánmi. Zahŕňa plán úpravy hospodárskej pomoci Kyjevu v podobe odpustenej pôžičky alebo mechanizmu, ktorý by umožnil využiť na podporu Ukrajiny zmrazené ruské aktíva, ale aj opatrenia umožňujúce zákaz sociálnej siete TikTok.

„Robím to, čo považujem za správnu vec. Myslím, že poskytnúť Ukrajine smrtiacu pomoc je v tejto chvíli zásadné. Skutočne verím informáciám od spravodajcov a brifinkám, ktoré sme dostali. Myslím, že Vladimir Putin by pokračoval v ťažení Európou, keby mu to bolo dovolené,“ povedal v stredu predseda snemovne. „Toto nie je hra,“ povedal Johnson. Vyjadrenie ilustruje posun v stanovisku republikánskeho politika po tom, ako sa z pozície pomerne neznámeho kongresmana dostal do čela parlamentnej väčšiny.

O americkej legislatíve o poskytnutí pomoci v celkovej hodnote 95 miliárd dolárov Ukrajine, Izraelu a Taiwanu by Snemovňa reprezentantov Kongresu USA mala hlasovať v sobotu.

x X X

Ruská kampaň šírenia dezinformácii v USA pred americkými prezidentskými voľbami sa podľa spoločnosti Microsoft počas ostatných šiestich týždňov už vážne rozbehla. Nedosiahla však ešte taký vrchol ako v predchádzajúcich kampaniach. Cieľom novej kampane je šíriť „rozdeľujúci obsah“ vrátane kritiky americkej podpory Ukrajine, uvádza sa v správe Microsoftu. Avšak napriek obavám, že Rusko zvýši šírenie dezinformácií pomocou umelej inteligencie, Microsoft uviedol, že prevládajú tradičné metódy ovplyvňovania. Informuje o tom web Kyiv Independent.

 X X X

 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v stredu uviedol, že v prípade porážky Ukrajiny v konflikte s Ruskom nastane tretia svetová vojna. Americký Kongres vyzval, aby schválil meškajúci balík vojenskej pomoci pre jeho krajinu.

„Tieto peniaze sme potrebovali včera, nie dnes, nie zajtra,“ povedal Šmyhaľ v stredu pre BBC vo Washingtone. Ak Ukrajina nebude chránená, padne a zničený bude aj svetový systém bezpečnosti. „Alebo tu bude množstvo konfliktov, množstvo takýchto vojen, a nakoniec to môže viesť k tretej svetovej vojne,“ povedal.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu má v sobotu hlasovať o balíku, ktorý zahŕňa pomoc pre Ukrajinu aj Izrael. Ukrajinský premiér vyjadril presvedčenie, že Kongres pre jeho krajinu pomoc v hodnote 61 miliárd dolárov odobrí.

X X X

 Európska komisia (EK) na budúci týždeň pošle Kyjevu druhú tranžu makrofinančnej pomoci Európskej únie v celkovej sume 1,5 miliardy eur. Potvrdil to v stredu šéf Generálneho riaditeľstva pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Gert Jan Koopman na americko-ukrajinskom partnerskom fóre vo Washingtone. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Štvorročný nástroj pre Ukrajinu Európska únia schválila vo februári. Tvoria ho úvery v objeme 33 miliárd eur a granty v sume 17 miliárd eur. Prvú tranžu z tohto nástroja v objeme 4,5 miliardy eur EK poslala Ukrajine 20. marca.

X X X

Krajiny Európskej únie musia Ukrajine poslať svoje protiraketové systémy, aby posilnili jej vzdušnú obranu. Vyhlásil to vo štvrtok šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Zároveň upozornil, že Európa sa nemôže spoliehať na to, že Ukrajine budú pomáhať Spojené štáty. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Máme (protivzdušné raketové systémy) Patriot, máme protiraketové systémy. Musíme ich vytiahnuť z kasárni, kde sú len pre prípad potreby, a poslať ich na Ukrajinu, kde zúri vojna,“ uviedol Borrell pre novinárov na stretnutí ministrov zahraničných vecí skupiny G7, ktoré sa koná na talianskom ostrove Capri.

„V opačnom prípade budú systémy elektrickej energie na Ukrajine zničené. Nijaká krajina nemôže bojovať bez elektrickej energie v domoch, v továrňach,“ uviedol Borrell s tým, že elektrina je potrebná aj na fungovanie internetu a všetkého iného. „Som si istý, že to spravíme, no musíme to spraviť rýchlo,“ povedal.

 X X X

Americkí analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) vo svojej správe z noci na dnes ocenili ako dobre skoordinované posledné ukrajinské údery na Ruskom anektovaný polostrov Krym. Ukrajinským silám sa počas noci z utorka na stredu podarilo zasiahnuť vojenskú leteckú základňu v meste Džankoj na Kryme, čo podľa ISW potvrdzujú overené zábery. Na letisku boli zrejme poškodené odpaľovacie zariadenia pre rakety S-400, uviedli tiež analytici s odvolaním sa na vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer potvrdil, že išlo o ukrajinskú operáciu.

Foto: Anton Geraščenko / Twitter

Následky útoku na leteckú základňu Džankoj na okupovanom Kryme 17. apríla. Údajne boli zničené 3 odpaľovacie zariadenia S-400 a radar. Okrem toho boli zasiahnuté odpaľovacie zariadenia S-300 a priestory s protilietadlovými raketami, ako aj ruský personál.

Správa ISW pripomenula, že podľa stredajších správ ukrajinských médií a ukrajinskej rozviedky podnikli ukrajinské sily tiež údery cieliace na letisko v ruskej Samare, radarovú stanicu v Mordvinsku alebo letecký závod v Tatársku. „Ukrajinské útoky na ruskú leteckú infraštruktúru na okupovanom Kryme, rovnako ako v Rusku sa zdajú byť dobre koordinovanou radou úderov s veľkým dosahom, ktoré sú zamerané na ruské letectvo, protivzdušnú obranu a radary,“ píše sa v správe inštitútu.

X X X

 Juhokórejskej podnikateľke zamietli ruské úrady vstup do krajiny a následne na ňu uvalili 30-ročný zákaz vstupu. Incident zrejme nesúvisí s bilaterálnymi vzťahmi medzi obomy krajinami, ktoré sa zhoršili v súvislosti s vojnou Moskvy na Ukrajine, uviedol vo štvrtok predstaviteľ Soulu. TASR sa odvoláva na agentúru Jonhap.

Žena viac ako 20 rokov podnikala v Rusku. Minulý mesiac jej zamietli vstup do krajiny a následne dostala zákaz vstupu až do roku 2054. Ruské úrady podľa nej ako dôvod odmietnutia vstupu uviedli len „štátne tajomstvo“. Dodala, že zákaz prišiel po zamietnutí jej žiadosti o získanie trvalého pobytu ruskými imigračnými úradmi.

X X X

Nová vzletová dráha a armádne zázemie, ale tiež výstavba obchodov, škôlok či bytov čaká v rámci rozšírenia rumunskú základňu Mihail Kogalniceanu blízko čiernomorského prístavu Konstanca, kde sú nasadení vojaci NATO. Cieľom projektu je takmer zdvojnásobiť kapacitu základne, ktorá je teraz asi pre 5000 vojakov, a urobiť z nej rozlohou najväčšie zariadenie svojho druhu v Európe. Práce na výstavbe sa už začali, očakáva sa, že sa skončia v roku 2040.

 X X X

 V Černihive na severe Ukrajiny sa skončili záchranné práce po stredajšom ruskom raketovom útoku, oznámil dnes ráno šéf oblastnej správy Vjačeslav Čaus. Bilancia mŕtvych sa podľa neho zvýšila na 18, zranených je 78 ľudí. V stredu ukrajinské úrady hovorili o 17 mŕtvych a najmenej 60 zranených.

V Černihive ruský útok, ktorý podľa Čausa Rusi vykonali pomocou troch balistických rakiet Iskander, podľa skorších správ zasiahol 16 výškových obytných budov, nemocnicu alebo školu. Bývalý ukrajinský poslanec Ihor Mosijčuk tvrdí, že v Černihive bol zasiahnutý tiež hotel, kde boli ubytovaní vojaci.

Záchranári pátrali po ľuďoch uväznených pod troskami jednej úplne zničenej budovy. Vyslobodiť sa im podľa dnešného oznámenia podarilo troch preživších.

Rusko pokračovalo v útokoch na Ukrajinu aj dnešnú noc. Ukrajina ohlásila, že sa jej podarilo zostreliť všetkých 13 dronov Šáhid, ktoré na ňu Rusko vyslalo.

Ruská armáda sa v noci na štvrtok pokúsila zasiahnuť kritickú infraštruktúru v ukrajinskej Ivanofrankivskej oblasti na západe krajiny. Všetky ruské drony protivzdušná obrana Ukrajiny zničila, ale trosky z nich spôsobili požiare. Nijaké obete nehlásili.

„Nepriateľ na úsvite zaútočil na Ivanofrankivskú oblasť dronmi. Jeho terčmi boli zariadenia kritickej infraštruktúry,“ uviedla na komunikačnej platforme Telegram šéfka vojenskej administratívy oblasti Svitlana Onyščuková

X X X

 Nemecká polícia v stredu v Bavorsku zatkla dvoch nemeckých Rusov, ktorí podľa vyšetrovateľov chystali sabotážne akcie s cieľom narušiť nemeckú podporu Ukrajine. Sú podozriví aj zo špionáže a jeden z nich tiež zo členstva v teroristickej organizácii. O prípade dnes informovalo nemecké najvyššie štátne zastupiteľstvo a server verejnoprávnej televízie ARD, podľa ktorého obom mužom hrozí trest odňatia slobody vo výške až desať rokov.

Hlavným podozrivým je tridsaťdeväťročný Dieter S., ktorý má nemecké aj ruské štátne občianstvo. Najneskôr od októbra 2023 podľa vyšetrovateľov systematicky sledoval vojenské objekty, železničné trate a ďalšiu infraštruktúru a obstarával fotografie a videá s cieľom pripraviť bombové útoky na zásobovacie línie pre ukrajinskú armádu. Chcel tak zabrániť tomu, aby z Nemecka do Ruskom napadnutej východoeurópskej krajiny smerovali zbrane a ďalší materiál. Jeho aktivity sa popri nemeckých zariadeniach týkali aj objektov americkej armády v spolkovej republike.

Dieter S. pritom podľa tlačovej správy najvyššieho prokurátora vyhlásil, že je „pripravený spáchať bombové a podpaľačské útoky, predovšetkým na infraštruktúru využívanú na vojenské účely a priemyselné objekty v Nemecku“. O svojich plánoch i získaných informáciách hovoril so styčným dôstojníkom ruskej tajnej služby.

Od marca 2024 Dieterovi S. podľa vyšetrovateľov sa získavaním informácií pomáhal 37-ročný Alexander J., ktorého poznal už z čias svojho nasadenia na strane Doneckej ľudovej republiky. Pomoc Alexandra J. najvyššia prokuratúra hodnotí ako obzvlášť závažný prípad práce pre zahraničnú tajnú službu.

 X X X

 Nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck vo štvrtok nečakane pricestoval do Kyjeva, aby rokoval o povojnovej obnove a prejavil podporu po ruských útokoch na kľúčovú ukrajinskú infraštruktúru.

„Táto návšteva prichádza v čase, keď Ukrajina potrebuje všetku pomoc, ktorú môže v boji za slobodu dostať,“ povedal Habeck novinárom v ukrajinskom hlavnom meste.

„A je to boj za slobodu, ktorý je dôležitý a na ktorý nesmie svet, Európa a Nemecko zabúdať,“ uviedol. Dodal, že Ukrajina „bojuje za hodnoty, ktoré charakterizujú Európu“.

Habecka na návšteve sprevádza podnikateľská delegácia a bude hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Takisto sa stretne s ukrajinskými predstaviteľmi na diskusiách o núdzovej pomoci a podnikateľských vzťahoch, ako aj o prípravách na výročnú ukrajinskú Konferenciu o obnove, ktorá sa má v Berlíne konať v júni.

X X X

 Ak by sme vypočuli obavy a potreby Ruska, k žiadnej vojne nemuselo dôjsť, prípadne by už dávno skončila. Mohli sme sa vrátiť k mieru a obojstranne prospešnému obchodovaniu s ním. Aspoň takto vnímajú situáciu na Ukrajine niektorí dobrosrdeční ľudia alebo pragmatickí biznismeni. Paradoxom je, že Putin nám celú dobu hovorí, čo chce, a nie je v tom len obchod.

 X X X

 Rusko vo štvrtok uviedlo, že v oblastiach hraničiacich s Ukrajinou zneškodnilo 20 dronov a dve balistické rakety.

„Počas noci bolo prekazených niekoľko útokov kyjevského režimu,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení. Dodalo, že protivzdušná obrana musela zasahovať nad Belgorodskou, Voronežskou i Rostovskou oblasťou, kde sídli veliteľstvo ruskej ofenzívy na Ukrajine.

Podľa rezortu sa podarilo zneškodniť 20 bezpilotných lietadiel, z toho 16 bolo zostrelených nad Belgorodskou oblasťou, ktorá je takmer denne vystavovaná ukrajinským útokom. Protivzdušná obrana okrem toho zničila dve rakety Točka-U a päť balónov, ktoré mali odvrátiť pozornosť vzdušnej obrany.

X X X

 Bývalý prezident USA Donald Trump absolvoval v stredu v New Yorku súkromné stretnutie s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Počas spoločnej večere diskutovali o prebiehajúcich vojnách na Ukrajine a na Blízkom východe, ako aj o výdavkoch aliancie NATO, informoval vo štvrtok spravodajský web Politico.

Trumpov tím poskytol o stretnutí len málo informácií. Uviedol však, že reč bola aj o Dudovom návrhu, aby členovia NATO zvýšili svoje výdavky na obranu na tri percentá svojho hrubého domáceho produktu.

Duda o tom v marci písal aj v článku pre denník Washington Post. Tvrdil v ňom, že „ruské imperiálne ambície a agresívny revizionizmus tlačia Moskvu k priamej konfrontácii s alianciou NATO“ a že aliancia NATO musí byť pripravená postaviť sa tejto hrozbe.

 Duda v posledných mesiacoch vyvíja tlak na administratívu Trumpovho nástupcu v Bielom dome Joea Bidena, aby USA poskytli viac pomoci bojujúcej Ukrajine, s ktorou má Poľsko spoločnú hranicu.

Táto pozícia Dudu potenciálne stavia do konfliktu s Trumpom, ktorý nápad ruského prezidenta Vladimira Putina podniknúť inváziu na Ukrajinu označil za „geniálny“ a „dôvtipný“.

Politico pripomenul, že Duda a poľský premiér Donald Tusk sa v marci vo Washingtone stretli s Bidenom, aby lobovali za dodávky zbraní a schválenie balíka pomoci pre Ukrajinu americkým Kongresom.

 Duda sa v marci stretol aj s predsedom Snemovne reprezentantov Mikeom Johnsonom, ktorý teraz presadzuje alternatívny balík štyroch návrhov zákonov. Tri z nich predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu; 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indicko-pacifickom regióne vrátane Taiwanu. Štvrtý návrh sa zameriava na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky.

Biden podporuje tento Johnsonov plán. Trump sa v piatok vyjadril, že pomoc Ukrajine by mohla byť skôr vo forme pôžičky ako daru, dodal Politico./agentury/

X X X

Kremľu sa nepáči, že Franzúci zhabali vilu Putinovej exmanželky

kVila nie je písaná na Ľudmilu Putinovú, ale na jej partnera Artura Očeretného.

Kremeľ vo štvrtok odsúdil rozhodnutie francúzskych úradov skonfiškovať vilu, ktorá patrí súčasnému partnerovi exmanželky ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Zásah do súkromného majetku

„Akýkoľvek zásah do súkromného majetku je už od začiatku nezákonný,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Francúzske orgány podkopávajú základy svojho právneho systému. Už sme to povedali mnohokrát,“ dodal.

Ako v stredu informoval denník Le Monde, rozhodnutie o zhabaní vily patriacej ruskému obchodníkovi Arturovi Očeretnému bolo prijaté ešte v decembri 2023 po podnete protikorupčnej organizácie Transparency International, ktorá žiadala overenie pôvodu finančných prostriedkov použitých pri zakúpení tejto nehnuteľnosti.

Vilu prezývanú Suzanna v štýle Art Deco kúpil súčasný manžel Ľudmily Putinovej v roku 2013, keď ona a ruský prezident Vladimir Putin oznámili svoj rozvod. Putinovej druhé manželstvo nebolo oficiálne oznámené. Podľa medializovaných informácií sa však za podnikateľa Očeretného vydala v roku 2015.

Ako sa Očeretnyj mohol stať vlastníkom

Vila sa nachádza na pobreží Biskajského zálivu v lokalite Anglet neďaleko letoviska Biarritz. Očeretnyj ju kúpil za 5,4 milióna eur, pričom jej následné renovácie sú odhadované na ďalších 3,5 milióna eur. Vila s pozemkom zaberá 5000 metrov štvorcových.

Francúzske vyšetrujúce orgány tvrdia, že nemajú k dispozícii žiadne doklady, ktoré by vysvetľovali, ako sa Očeretnyj mohol stať vlastníkom nehnuteľnosti takej kvality a mať ešte aj dostatok financií na jej nákladnú renováciu a zariadenie. Na základe podozrenia z prania špinavých peňazí francúzska justícia túto nehnuteľnosť vzala pod svoju kontrolu. V prípade však dosiaľ úrady nikoho neobvinili.

V Európe boli od vtedy, ako Moskva vo februári 2022 napadla Ukrajinu, zmrazené či skonfiškované – v súlade s uvalenými sankciami – ruské majetky v hodnote miliárd eur. Kremeľ na takéto konfiškácie, ako aj snahy Európy využiť zhabané prostriedky na vyzbrojenie Ukrajiny reagoval s hnevom, pričom ich označil za „bezprecedentné porušenie“ medzinárodného práva, aktuality.sk

X X X

Siahnu si vládni papaláši do vrecka? Alebo ich sa šetrenie netýka

Ubehlo už pár rôčkov, čo vypukla aféra Kiskových letov špeciálom do rodného Popradu. Odvtedy sme sa nikam nepohli. Dodnes nevieme, či sa vládne špeciály využívajú efektívne.

Táto otázka je o to pálčivejšia, že enormne zadlžený štát hľadá úspory, kde sa dá. Ak už sa vláda rozhodla, že o 30 % okreše stav štátnych úradníkov, najmä v Bratislave, zdravotníctvu pomôže zrušením zubných benefitov, aby bolo na oveľa dôležitejšiu liečbu a zákroky, tak by sa mala pozrieť aj priamo na vlastný dvor. Míňanie vládnych činiteľov nemôže byť tabu. A to sa týka aj leteckých špeciálov.

Boli to práve premiér Robert Fico s vtedajším ministrom vnútra (dnes obrany) Robertom Kaliňákom, ktorí vyčítali Andrejovi Kiskovi drahé pravidelné týždenné lety z Bratislavy do Popradu a späť. Politicky neskúsený prezident sa vtedy chytil sám do pasce, pretože vládnu letku využíval na odporúčanie práve ministra vnútra. Cestovať domov mohol aj vlakom či autom, no vraj pre ochranku by to bolo náročnejšie a lietadlá i letci sa potrebovali udržovať v kondícii. Takto Kiska zabil jednou ranou dve muchy.

Nech už exprezident nadužíval vládnu letku, súkromné lety sa v zákone nijako nezakazujú. Hoci iní prezidenti i premiéri skôr volili iný druh dopravy (okrem pamätného letu expremiéra Petra Pellegriniho na silvestrovskú operetu v roku 2019), nemusí to byť najlepšia voľba. Minimálny nálet na lietadlách by mal byť 600 letových hodín ročne na to, aby zostali v „kondícii“ a bezpečné. Buď budú lietať „naprázdno“, čo tiež nie je zadarmo, alebo sa nájde nijaký účel. Veď za posledných päť rokov iba 30 % letov vládnymi špeciálmi slúžilo najvyšším ústavným činiteľom, 45 % bolo pre potreby ministerstiev a ostatné sa využívali na záchranné akcie či športovú reprezentáciu.

Hoci zákon nijako neobmedzuje cestovanie prezidentovi, premiérovi, ministrom ani vedeniu NR SR, v dobe rozpočtovej núdze by mali urobiť audit, či oni a ich rezorty nenadužívajú štátne dopravné prostriedky, a to nielen vládnu letku. Keď štát má hlboko do vrecka, treba šetriť všade. Naši volení zástupcovia by mali ísť príkladom./agentury/

X X X

Poľskí roľníci nepúšťajú ukrajinské kamióny cez hranice

Poľskí poľnohospodári požadujú dotácie na kukuricu, ďalšie úvery, ako aj zachovanie súčasnej úrovne dane z poľnohospodárskych produktov počas celého budúceho roka.

Poľskí poľnohospodári bránia ukrajinským kamiónom v odchode z Poľska blokádou viacerých hraničných priechodov. Naďalej tak protestujú proti prílevu lacného obilia z Ukrajiny, informuje TASR podľa štvrtkovej správy agentúry PAP.

Osobné autá a autobusy púšťajú

Nahnevaní poľnohospodári z organizácie Podvedená dedina (Oszukana Wieś) zablokovali vo štvrtok priechody pri dedinách Medike, Korczowej, Dorohusku, Hrebennom a Zosine na juhovýchode Poľska.

Prejazd povoľujú všetkým osobným autám a autobusom, ale len jednému nákladnému autu za hodinu. Líder tejto organizácie Roman Kondrów povedal, že varovná blokáda potrvá 48 hodín. „Ak nás vláda nebude brať vážne a nezačne plniť naše požiadavky, zablokujeme priechody natrvalo,“ uviedol.

Poľnohospodári požadujú dotácie na kukuricu, ďalšie úvery, ako aj zachovanie súčasnej úrovne dane z poľnohospodárskych produktov počas celého budúceho roka. Kondrów pritom uviedol, že vláda neplní dohodu, ktorú s poľnohospodármi dosiahla v polovici marca.

Marcová dohoda

„Vláda nás ignoruje, vo Varšave sa konali stretnutia, ktoré však nič nepriniesli. Ukrajinská strana je veľmi požadovačná a nechce žiaden kompromis,“ povedal Kondrow.

Predmetná marcová dohoda s vládou zahŕňa zachovanie embarga na dovoz ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov, aj plány na reguláciu obchodu medzi oboma krajinami. V súlade s ňou sa mal tiež zastaviť tranzit embargovaných ukrajinských výrobkov cez Poľsko, aktuality.sk

X X X

 Inšpekcia bola podľa Zuriana vo veľmi zlom stave. Šutaj Eštok: Už nebudú nikoho kryť, Spišiak: Chaos pokračuje

 Policajná inšpekcia si odteraz bude robiť svoju robotu, nebude nikoho kryť a bude vyvodzovaná zodpovednosť. Kým podľa súčasného ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) sa všetko, o čom hovoril už v opozícii, ukázalo ako pravda a na vine sú bývalé vlády, podľa exministra vnútra Romana Mikulca záverečná správa nič konkrétne nedokazuje. Riaditeľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Branislav Zurian, ktorý prezentoval záverečnú správu úradu za rok 2023, hovoril o chybách exfunkcionárov úradu a pripustil možnosť, že niektoré pochybenia môžu mať aj trestnoprávnu dohru. Viacero spisov sa podľa neho drží „umelo v skrini“. Úrad si okrem toho prešiel reorganizáciou.

Šutaj Eštok mal na Zuriana viacero požiadaviek, ktorých cieľom má byť ukončenie vojny v branno-bezpečnostných a silových zložkách. Podľa exministra vnútra Mikulca sme sa zo správy nedozvedeli nič konkrétne. Bývalý policajný prezident s poslanec Progresívneho Slovenska Jaroslav Spišiak uviedol, že chaos pokračuje ďalej.

x X X

Šutaj Eštok a Zurian o výsledkoch kontroly Úradu inšpekčnej služby

Kryli si len „svoje zadky“

Šutaj Eštok pripomenul, že mal pri nástupe Zuriana na post riaditeľa viacero požiadaviek. „Kľúčové bolo, aby zákon platil rovnako pre všetkých policajtov. Druhou požiadavkou bolo, aby si Úrad inšpekčnej služby plnil svoje povinnosti a robil robotu, ktorú robiť má,“ uviedol minister. Treťou požiadavkou bolo, aby sa po splnení predchádzajúcich dvoch ukončila vojna v branno-bezpečnostných a silových zložkách. Všetky dáta a ukazovatele zo správy podľa Šutaja Eštoka hovoria o tom, že ÚIS si nerobil svoju prácu, ktorou malo byť prešetrovanie trestných činov zo strany policajtov. „Namiesto toho Úrad inšpekčnej služby kryl ľudí, ktorí tu vytvárali to, že Slovensko nebolo právnym štátom v rokoch 2020 až 2024,“ uviedol s tým, že v minulosti zlyhávali vedúci pracovníci inšpekcie.

 „Bývalý minister Ivan Šimko musel skončiť len preto, pretože bol proti tomu, aby jeden z hlavných podozrivých z partie čurillovcov, pán Ďurka, sa dostal na Úradu inšpekčnej služby, kde jeho jedinou úlohou malo byť to, aby zamietol všetky podozrenia voči jeho skupine,“ uviedol s tým, že to mala byť jediná úloha ÚIS. „Nie vyšetrovať podozrenia z páchania trestnej činnosti policajtov, ale kryť si s prepáčením vlastné zadky, kryť si svojich čurillovcov,“ zopakoval. Preto bol podľa ministra zrušený aj tím Oblúk a odvolaný bývalý minister vnútra Ivan Šimko.

„Bol proti tomu, aby jeden z podozrivých stál pomaly na čele Úradu inšpekčnej služby. Toto všetko je zodpovednosť vlád, ktoré tu boli, a ich nominantov,“ uviedol minister. Zodpovedné za to sú podľa ministra predchádzajúce vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera aj Ľudovíta Ódora vrátane exministra vnútra Romana Mikulca, ktorý sa podľa neho ako šéf rezortu tomu celému prizeral. Ministerstvo vnútra zverejnilo výsledky v záverečnej správa za minulý rok. Do nástupu Zuriana na post riaditeľa bol podľa ministra úrad nefunkčný. Šimko vydržal v úradníckej vláde 65 dní. Prezidentka Zuzana Čaputová mu odobrala poverenie v júli minulého roka. Dôvodom bola vzbura vedenia polície, ktorému sa nepáčili jeho snahy zasahovať do jej činnosti.

Vyšetrovanie „čurillovcov“ je v cieľovej rovinke

Zurian sa vyjadril aj ku kauze tzv. „čurillovcov“. „V súčasnosti prebieha preštudovanie spisu. My sme pomaly v cieľovej rovinke. Myslím si, že do konca apríla by mohlo byť rozhodnuté o záveroch vyšetrovania,“ povedal Zurian. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (GP SR) v tomto prípade konštatovala, že pochybil dozorujúci prokurátor. Zneužívania právomoci sa mali podľa policajnej inšpekcie dopustiť štyria vyšetrovatelia NAKA pri spisovaní uznesenia o začatí trestného stíhania vo vzťahu k ľuďom z inšpekcie a tajnej služby.

Prípad pôvodne dozorovala Krajská prokuratúra v Bratislave. GP SR konštatovala pochybenie na strane dozorového prokurátora a prípad presunula do Trnavy. „V súčasnej dobe to má nový vyšetrovateľ, je tam nový dozor,“ doplnil Zurian s tým, že žiadne disciplinárne konanie neprebieha. Od septembra 2021 sú tzv. čurillovci obvinení pre podozrenia z manipulácie vyšetrovaní. Dva týždne strávili vo vyšetrovacej väzbe. Krajský súd v Bratislave ich prepustil a ich obvinenie spochybnil. Prípad v tom čase riešila Krajská prokuratúra Bratislava a Okresný súd Bratislava III. O záverečnom preštudovaní spisu informoval ich advokát Peter Kubina koncom marca.

Mikulec: Zo správy sme sa nedozvedeli nič konkrétne. Na nedostatky som upozornil aj ja

Zo siedmich prípadov (šesť čurillovcov a prvý viceprezident Policajného zboru Branko Kišš) Mestský súd Bratislava IV v štyroch vyhovel policajtom, ktorých Šutaj Eštok po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby. V troch povedal, že nie je oprávnený o neodkladných opatreniach rozhodnúť. Neodkladné opatrenia vydal súd v prípadoch Branislava Dunčka, ktorý pôsobil ako zástupca riaditeľa odboru Bratislava NAKA, odvolaného policajného viceprezidenta Branka Kišša a vyšetrovateľov NAKA Štefana Mašina a Milana Sabotu. V prípade Jána Čurillu, Pavla Ďurku a Roberta Magulu sa tak nestalo, všetci sa odvolali. Šutaj Eštok to vtedy odôvodnil podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť naň.

Kauza Kuciak

Šéf inšpekcie Branislav Zurian v minulosti pôsobil ako šéf NAKA. Bol ním aj v čase, keď sa začala vyšetrovať vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Práve vyšetrovateľov NAKA z toho obdobia kritizuje premiér Robert Fico, ktorý tvrdí, že polícia po vražde nekonala dostatočne a nepreverila všetky možné motívy. „Ja som na NAKA prišiel v čase, keď bol prípad v cieľovej rovinke. Neviem sa vyjadriť k tomu, čo bolo a nebolo preverené,“ ozrejmil Zurian.

Podotkol, že vyšetrovatelia pracovali s viac ako dvadsiatimi verziami možných motívov. „Všetky verzie mali preverené, spis som však nevidel,“ uviedol. Fico v minulosti uviedol, že vie kto Kuciaka zabil. „Je viacero verzií a v tých verziách sa nachádzajú nejaké mená. My hovoríme, že v týchto verziách je viac pravdy, ako v tej, ktorú preveruje polícia,“ uviedol ešte vlani v máji. Zurian dodal, že zatiaľ nedostal žiaden podnet, aby vyšetrovanie preveril. „Ale nevylučujem, že to budeme preverovať,“ podotkol.

Bývalí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá bola zrušená k 20. marcu 2024, Daniel Mikuláš a Matúš Harkabus ako prokurátori končia. Svojich funkcií sa vzdali. Kuciakov prípad by mal dostať nový prokurátor, meno zatiaľ nie je známe. Ako informoval Denník N, dôvody vysvetlil Harkabus v liste adresovanom generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi (prokurátori ÚŠP sa po jeho zrušení presunuli pod Generálnu prokuratúru SR – pozn. red.).

Hamran, Lučanský a veľké nedostatky

ÚIS vyšetruje aj podozrenia, ktoré sa majú týkať exministra vnútra Mikulca a bývalého šéfa polície Štefana Hamrana. Prípad by mal súvisieť s údajne predraženým nákupom áut. „Môžem to potvrdiť, je také konanie na Úrade inšpekčnej služby,“ povedal Zurian, no bližšie detaily nezverejnil. Hamran pre Aktuality.sk reagoval, že o žiadnom aktuálnom trestnom stíhaní nevie. „Už vlani inšpekcia vyšetrovala na základe trestného oznámenia údajné predražené nákupy vozidiel, vyšetrovateľ toto trestné oznámenie odmietol ako neopodstatnené a prokurátor sa s tým stotožnil, keď odmietol sťažnosť oznamovateľa,“ povedal. Všetky nákupy podľa Hamrana preveril Úrad pre verejné obstarávanie a potvrdil zákonnosť postupov.

  Podľa Zuriana zistil útvar kontroly na inšpekcii vážne nedostatky zo strany bývalých funkcionárov a aj preto začal pracovať na naštartovaní a zefektívnení úradu. Zurian priblížil, že našiel úrad vo veľmi zlom stave, ukončovalo sa málo trestných vecí, zhoršila sa zákonnosť a kvalita vyšetrovania. „Spisy sa umelo držali v skrini, neboli pridelené alebo boli pridelené po lehotách. S utajovanými skutočnosťami sa manipulovalo nie zákonným spôsobom,“ povedal. „Veľa spisov bolo vrátených na doplnenie,“ podotkol. Niektoré pochybenia môžu podľa neho mať aj trestnoprávnu dohru. „Všetky tieto veci sú riešené ďalej, niektoré sú v trestnom konaní,“ doplnil. Úrad bolo podľa jeho slov potrebné stabilizovať aj personálne a vytvoriť vhodné pracovné podmienky.

Šéf policajnej inšpekcie tiež informoval, že opätovne zaviedol odbory tak, ako tomu bolo kedysi. Materiály podľa Zuriana podpisoval len jediný riaditeľ v Bratislave na novovzniknutom odbore ochrany a prevencie. „Bol to odbor o dvoch ľuďoch a mal prístup ku všetkým dátam. Môžeme si len myslieť, prečo to tak robili, čoho sa báli, lebo na túto otázku bývalí funkcionári nevedeli odpovedať a sami povedali, že im to nevyhovovalo,“ ozrejmil Zurian.

 Odbory tak znova riadi riaditeľ s plnou zodpovednosťou za chod odboru a je zodpovedný za riadenie a kontrolu činnosti. Bývalý minister vnútra a poslanec hnutia Slovensko Roman Mikulec uviedol, že zmeny boli robené kvôli tomu, lebo nie je dobré mať viac riadiacich ako výkonných pracovníkov. Dôvodom bolo aj šetrenie. Šéf inšpekcie sa vyjadril aj k záverom vyšetrovania smrti bývalého šéfa polície Milana Lučanského. Policajná inšpekcia nedávno ukončila vyšetrovanie so záverom, že dozorcovia nepochybili ani nič nezanedbali. Zurian v minulosti povedal, že Lučanský bol podľa neho zabitý. Aj na verejnom vypočutí vlani v novembri vyjadril presvedčenie, že Lučanský bol napadnutý.

„Vzhľadom na utŕžené zranenia na temene hlavy som presvedčený, že tam k fyzickému útoku došlo. Ak vyšetrovanie ukáže, že sa sám udieral zozadu do hlavy, budem to rešpektovať,“ uviedol s tým, že v čase svojich vyjadrení nebol policajtom. „Vychádzal som z medializovaných informácií o povahe zranení Milana Lučanského. Prejavil som svoj názor, že sa takto nedokáže zraniť človek sám,“ povedal. „Rešpektujem orgány činné v trestnom konaní,“ dodal Zurian. „Prokuratúra si vyžiadala spis. Vyšetrovanie ešte nie je úplne ukončené,“ pripomenul Šutaj Eštok.

Mikulec: Nedozvedeli sme sa nič, Spišiak: Chaos pokračuje

Poslanec Progresívneho Slovenska a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak uviedol, že veľké odhalenia avizoval Šutaj Eštok mesiace pre predčasnými parlamentnými voľbami. „Na tlačovej konferencii so šéfom inšpekcie Zurianom sme sa nedozvedeli nič. Na všetkom sa pracuje, no konkrétne kroky nikde. Len štatistiky, kde aj najmiernejšie výchylky oproti predošlým rokom boli prezentované ako obrovské zlyhania Zurianových predchodcov. Môžeme sa len domnievať, čo je dôvodom tohto divadla. Chaos však pokračuje naďalej – a presne to im vyhovuje,“ uviedol.

Podľa Mikulca minister vnútra a šéf policajnej inšpekcie len pokračujú v reformách bývalej vlády. „Nedozvedeli sme sa z tlačovej konferencie nič konkrétne, iba to, že pokračujú v reformách a že Zurian nie je ochotný zúčastniť sa na polygrafe (detektore lži, pozn. red.) aj napriek platnému nariadeniu a že robia reorganizáciu na základe reorganizácie, ktorú urobila bývalá vláda. Dozvedeli sme sa len to, čo sa im samozrejme hodí,“ vyhlásil.

 Mikulec pripomenul, že Zurian bol obvinený z viacerých trestných činov. „Je treba objektívne povedať, že bol zbavený týchto obvinení, ale skrýval sa v Bielorusku. „Nie je úplne možné skrývať sa tam bez toho, aby o tom vedeli tajné služby a nejakým spôsobom s ním komunikovali,“ uviedol. „Opýtal by som sa Zuriana, či robí teraz na základe pokynov ruských tajných služieb. Myslím si, že aj preto sa bráni tomu, ísť na polygraf,“ myslí si Mikulec. Pripomenul nariadenie ministra vnútra z roku 2013, na základe ktorého sa na polygrafe zúčastňujú aj riadiaci funkcionári okrem odboru kontroly.

Mikulec je súčasne presvedčený, že čísla a dáta o činnosti Úradu inšpekčnej služby budú v skutočnosti podobné ako v roku 2022. „Zurian povedal, že na úseku operatívno-pátracej činnosti boli zistené nedostatky. Tieto boli zistené aj po mojom nástupe v roku 2020, keď policajnú inšpekciu viedol Adrián Szabó,“ podotkol a pripomenul, že po pár mesiacoch bol Szabó obvinený z korupcie a odsúdený. „Vieme aj z medializovaných informácii, že trestnú činnosti policajtov by mali vyšetrovať vyšetrovatelia policajnej inšpekcie, no pod vedením Szaba samozrejme na to nebola príležitosť, a preto to museli vyšetrovať vyšetrovatelia NAKA,“ dodal Mikulec.

Zurianovým cieľom je vytvoriť policajtom na úrade také podmienky, aby patril k popredným útvarom z hľadiska výsledkov. „Som presvedčený, že keď budeme prezentovať správu z Úradu inšpekčnej služby za rok 2024, krivka bude stúpajúca, lebo dnes si úrad robí svoju robotu, vyšetrujú podozrenia z páchania trestnej činnosti všetkých policajtov bez rozdielu,“ uzavrel Šutaj Eštok.

Vyhodnotenie činnosti Úradu inšpekčnej služby za rok 2023 v číslach

(v zátvorke hodnoty za rok 2022), Celkový objem vyšetrovania ÚIS bol 1 385 spisov (1 506), Z celkového počtu trestných vecí smerovalo 1 154 (1 248) proti príslušníkom polície (PZ), 112 (146) proti príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a 119 (112) proti príslušníkom Finančnej správy (FS).

Ukončených prípadov bolo 988 (1 126), jeden vyšetrovateľ ukončil v priemere približne 16,7 (20,1) spisu. Z celkového počtu bolo odmietnutých 616 trestných vecí, v 52 prípadoch bolo trestné stíhanie zastavené. V 51 prípadoch boli prípady ukončené návrhom na podanie obžaloby.

Obvinených bolo 62 príslušníkov PZ (z 84 trestných činov, z toho 7 bolo v riadiacej funkcii), 4 príslušníci ZVJS a 26 príslušníkov FS (zo 48 trestných činov, z toho 4 boli v riadiacej funkcii).

Najčastejšími trestnými činmi boli zneužívanie právomoci verejného činiteľa, prijímanie úplatku, ohrozenie pod vplyvom návykovej látky a ublíženie na zdraví a založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny.

Najviac obvinených policajtov bolo zaradených na KR PZ v Prešove,  11, 10 v Bratislav­skom kraji a 7 v Košickom kraji. Najmenej v Trenčianskom kraji – 1., Počet rozpracovaných spisov bol 397 (380).

Počet vydaných uznesení o vznesení obvinenia bol 1 004 (1 140), z toho 48 (40) ich bolo strany dozorujúcich prokurátorov zrušených, Vypracovaných bolo 190 (211) znaleckých posudkov, za ktoré bolo vyplatených 111 959 eur (99 683 eur)./agentury/

X X X

Zadržali muža, ktorý chcel Rusom pomôcť s atentátom na Zelenského. Zbieral informácie o letisku Rzeszów

Poľská polícia v stredu zadržala muža, ktorý je podozrivý, že sa ruskej vojenskej rozviedke GRU snažil pomôcť s prípadným atentátom na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Informovala o tom poľská prokuratúra na svojej internetovej stránke. Hrozí mu až osem rokov väzenia.

 Podľa vyšetrovateľov Pawel K. dal najavo, že je ochotný spolupracovať s GRU, a nadväzoval kontakty s ruskými občanmi, ktorí sú „bezprostredne zapojení do vojny na Ukrajine“. Poľská prokuratúra uviedla, že medzi jeho úlohy patrilo zbierať informácie o zabezpečení vojenského letiska Rzeszów-Jasionka na juhovýchode Poľska a odovzdávať ich GRU. To vraj malo Rusom pomôcť pri plánovaní možného atentátu na ukrajinského prezidenta Zelenského.

Zelenskyj a ďalší ukrajinskí politici ostro strážené letisko v Rzeszówe používajú pri cestách do zahraničia, keďže vzdušný priestor Ukrajiny je od začiatku ruskej invázie uzavretý. Poľské letisko využívajú tiež zahraničné delegácie mieriace na Ukrajinu, z Poľska do krajiny brániacej sa viac ako dva roky ruskej invázie pokračujú vlakom.

 Poľskú stranu na aktivity Pawla K. upozornila kancelária ukrajinského generálneho prokurátora. Ukrajinci poskytli poľským vyšetrovateľom dôkaz týkajúci sa tohto prípadu. Spolupracovala na ňom tiež ukrajinská tajná služba SBU.

„Bravo prokuratúre a tajným službám. Dobrá spolupráca s bratskou Ukrajinou,“ napísal na sociálnej sieti X šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski.

„Tento prípad je ďalším dôkazom, že Rusko je hrozbou nielen pre Ukrajinu a Ukrajincov, ale aj pre celý slobodný svet,“ uviedol ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. „Zločinecký režim v Kremli sa neustále snaží podkopať európsku a globálnu bezpečnosť. Pripravuje a vykonáva sabotáže na území iných suverénnych štátov,“ napísal tiež.

 Nemecko dnes informovalo o zadržaní dvoch mužov s ruským a nemeckým občianstvom, ktorí údajne chystali sabotážne akcie s cieľom narušiť nemeckú podporu Ukrajine.

Vyšetrovanie v Poľsku pokračuje, vedie ho kontrarozvied­ka ABW.

Poľsko od začiatku ruského vpádu na Ukrajinu odhalilo už viacero spolupracovníkov ruských tajných služieb. Cez poľské územie prúdi na Ukrajinu vojenská pomoc zo Západu, významnú úlohu pri tom má práve letisko v Rzeszówe./agentury/

X X X

Branislav Zurian: Policajná inšpekcia vyšetruje údajné predražené nákupy áut. Sú z éry Romana Mikulca a Štefana Hamrana

Bývalý šéf Národnej kriminálnej agentúry a kandidát na šéfa Úradu inšpekčnej služby Branislav Zurian (vpravo) počas vypočutia na Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť v Bratislave. Vľavo minister vnútra SR Matúš Šutaj EštokZdroj: TASR – Martin Baumann

Šéf inšpekcie Zurian hovorí o chybách exfunkcionárov úradu. Pripustil možnosť, že niektoré pochybenia môžu mať aj trestnoprávnu dohru: „Tieto veci sa riešia, niektoré aj v trestnom konaní.“

Úrad inšpekčnej služby vyšetruje podozrenia, ktoré sa majú týkať exministra vnútra Romana Mikulca a bývalého šéfa polície Štefana Hamrana. Prípad by mal súvisieť s údajne predraženým nákupom áut. Na tlačovej besede to dnes povedal riaditeľ policajnej inšpekcie Branislav Zurian. „Môžem to potvrdiť, je také konanie na Úrade inšpekčnej služby,“ povedal bez zverejnenia bližších detailov.

Hamran pre Aktuality.sk reagoval, že o žiadnom aktuálnom trestnom stíhaní nevie. „Už vlani inšpekcia vyšetrovala na základe trestného oznámenia údajné predražené nákupy vozidiel, vyšetrovateľ toto trestné oznámenie odmietol ako neopodstatnené a prokurátor sa s tým stotožnil, keď odmietol sťažnosť oznamovateľa,“ povedal. Všetky nákupy podľa Hamrana preveril Úrad pre verejné obstarávanie. „A potvrdil zákonnosť našich postupov,“ dodal Hamran.

Vážne nedostatky

Podľa Zuriana zistil útvar kontroly na inšpekcii vážne nedostatky zo strany bývalých funkcionárov. „Spisy sa umelo držali v skrini, neboli pridelené alebo boli pridelené po lehotách. S utajovanými skutočnosťami sa manipulovalo nie zákonným spôsobom,“ vymenoval. Pripustil možnosť, že niektoré pochybenia môžu mať aj trestnoprávnu dohru: „Tieto veci sa riešia, niektoré aj v trestnom konaní.“

Zurian bol podľa svojich slov po nástupe do funkcie sklamaný z výsledkov práce inšpekcie za uplynulý rok. „V trestnom konaní skončilo málo spisov, zhoršila sa zákonnosť a kvalita vyšetrovania, veľa spisov bolo vrátených na doplnenie dokazovania. Také výsledky nemali ani niektoré okresné riaditeľstvá,“ skritizoval riaditeľ inšpekcie svojich predchodcov. Vedením inšpekcie bol pred ním poverený bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Kuciak – Martin Juhás.

Úrad dnes zverejnil výročnú správu za rok 2023. „Všetky dáta hovoria, že Úrad inšpekčnej služby si nerobil v minulom roku svoju prácu. Tou prácou malo byť prešetrovanie trestnej činnosti. Namiesto toho úrad kryl ľudí, ktorí tu vytvárali to, že Slovensko nebolo právnym štátom v rokoch 2020 až 2024,“ vyhlásil minister vnútra Šutaj Eštok. Spomenul aj odvolanie Ivana Šimka z postu ministra vnitra, aktulity.sk

X X X

Ficova vláda opäť navrhne na post eurokomisára Maroša Šefčoviča

Maroš Šefčovič v eurokomisii slúži už tretí plný mandát a ak by prijal ďalšiu ponuku, bude to jeho štvrté celé obdobie.

Slovenská vláda na post eurokomisára v budúcom zložení Európskej komisie na roky 2024 – 2029 podporuje súčasného podpredsedu exekutívy EÚ Maroša Šefčoviča. Uviedol to predseda vlády SR Robert Fico po skončení mimoriadneho dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Medzinárodne uznávaný a fundovaný

Na otázku TASR, či má slovenská vláda v zálohe kandidátov mužského aj ženského pohlavia na post budúceho eurokomisára pre prípad, že nový šéf alebo šéfka Európskej komisie takúto žiadosť predloží, Fico pripomenul, že Slovensko má teraz v exekutíve EÚ vo funkcii podpredsedu medzinárodne uznávaného a fundovaného človeka.

Spresnil, že Šefčovič v eurokomisii slúži už tretí plný mandát a ak by prijal ďalšiu ponuku, bude to jeho štvrté celé obdobie. Štyri plné mandáty doteraz v histórii EÚ nezastával žiaden eurokomisár.

„Maroša Šefčoviča požiadajú o spoluprácu vždy vtedy, keď sú ťažké témy, ako bol brexit. Teraz pracuje na Európskej zelenej dohode, mal obrovské povinnosti v súvislosti s energiami, riešil napríklad lacnejší dovoz plynu do Európy,“ opísal situáciu.

Nikto iný zo Slovenska

Fico zdôraznil, že Šefčovičove súčasné postavenie v eurokomisii je taká silné, že pokiaľ by pokračoval ďalej, tak dostane pozíciu, ktorú by nezískal nikto iný zo Slovenska.

Šefčovič post eurokomisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež zastával iba tri mesiace, keď nahradil vo funkcii Jána Figeľa. Počas druhého mandátu Josého Manuela Barrosa bol zodpovedný za administratívu a medziinštitucionálne vzťahy. V eurokomisii vedenej Jeanom-Claudom Junckerom bol ako podpredseda poverený budovaním energetickej únie. Podpredsednícke kreslo si zachoval aj počas mandátu Ursuly von der Leyenovej, kde mal pôvodne na starosti strategický výhľad a medziinštitucionálne vzťahy.

Postupne jeho pracovná agenda narastala a koncom roku 2023 sa stal zodpovedným za implementáciu Európskej zelenej dohody. Okrem toho vedie pobrexitové rokovania so Spojeným kráľovstvom a doťahuje rokovania o nových asociačných zmluvách s Andorrou, Islandom, Lichtenštajnskom, Monakom, Nórskom, San Marínom a Švajčiarskom. Je podpredsedom Energetickej platformy EÚ, ktorá zaisťuje spoločné nákupy zemného plynu, a jeho meno sa spája aj s Európskou alianciou pre batérie, aktuality.sk

X X X

V Čiernej Hore majú podobný prípad ako u nás. Zadržali niekdajšieho špeciálneho prokurátora, mal pomôcť mafii (výber investigatívy)

Polícia eskortuje bývalého hlavného špeciálneho prokurátora Čiernej Hory Milivoje Katnića do väzbe, záber zo 14. apríla 2024Zdroj: BalkanInsight/Boris Pejovic

Na Slovensku pred štyrmi rokmi zadržali vtedajšieho šéfa špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika a napokon ho odsúdili na osem rokov väzenia aj za prijatie úplatku od mafiánov.

Patrili k špičkám bezpečnostných zložiek balkánskej krajiny, v nedeľu sa im svet otočil naruby. Po bývalého čiernohorského hlavného špeciálneho prokurátora Milivojeho Katnića a bývalého námestníka policajného riaditeľa Zorana Lazovića si prišlo zásahové komando. Príkaz na zadržanie vydal tamojší úrad špeciálnej prokuratúry, akciu nazvali Alfa.

Lazović je podozrivý z vytvorenia zločineckej skupiny, uviedli jeho právnici, Katnić mal byť podľa vzneseného obvinenia jej členom. Oboch stíhajú pre podozrenie zo zneužitia právomocí.

Web Balkan Insight spomenul správy médií, podľa ktorých špeciálna prokuratúra podozrieva Lazovića z pomoci dvom členom srbského zločineckého klanu Kavac, a to Veljkovi Belivukovi a Markovi Miljkovićovi. Lazović im mal v roku 2020 zrušiť zákaz vstupu do Čiernej Hory, Katnić mu pri tom údajne pomáhal. Vyšetrovatelia preskúmajú aj ich ekonomické aktivity, prehľadali im nehnuteľnosti v Bijelom Polji, Danilovgrade a Podgorici, aktuality.sk

X X X

 Je po voľbách, zvyknite si! Ide sa šetriť!

 Je po voľbách, zvyknite si! Hoci výrok Vladimíra Mečiara je starý tri dekády a zaznel v inom kontexte, dokonale vystihuje situáciu po aktuálnych prezidentských voľbách. Vláda, napriek predchádzajúcim deklaráciám, sa rozhodla vo veľkom šetriť. Môžete si povedať: čo iné jej aj zostáva, ak nechce, aby krajinu doviedla na psí tridsiatok. Napriek tomu takýto priam „zázračný“ obrat je nezvyčajný.

Pred voľbami totiž predstavitelia Smeru hovorili najmä o tom, že je nutné zastaviť šírenie chudoby a ďalší prepad životnej úrovne občanov Slovenska. O tom, že sa chystajú škrtať vo verejných financiách, nepadlo ani slovo.

Aj pri prijímaní aktuálneho rozpočtu Robert Fico tvrdil, že konsolidácia nesmie ísť na úkor životnej úrovne ľudí a stanovil strop 0,5 percenta HDP. Stačilo zopár mesiacov (resp. vyhrať prezidentské voľby) a všetko je inak.

Bolo príznačné, že hneď prvý deň po voľbách premiér navštívil ministerstvo financií a vyhlásil, že vláda musí ušetriť 1,4 miliardy eur. Navrhované opatrenia – vyššie dane z cigariet a zo sladených nápojov – však sotva môžu pokryť takú veľkú sumu. A ani radikálne „zosekanie“ štátnej správy nemôže priniesť želané úspory. Rezervy treba hľadať inde…

Preto vláda pokračuje ďalej vo svojich smelých plánoch – ministerka hospodárstva Denisa Saková už avizovala, že dotácie na lacný plyn sa skončia a domácnosti by sa preto mali pripraviť na cenový skok. Faktom je, že takmer tri miliardy eur za dva roky, ktoré štát vynaložil na plošnú energetickú pomoc, sú príliš veľký luxus, aby si to štátna kasa mohla z dlhodobého hľadiska dovoliť.

Nasľubovať ľudom hory-doly, a potom si urobiť podľa seba, je jednoduchý návod na úspech. Riadia sa ním všetci populisti. V politike, ako aj všade inde, by však malo platiť biblické: áno – áno, nie – nie.

„Univerzálny“ minister Taraba, ktorý je akýmsi neoficiálnym hovorcom vlády, pre zmenu vyhlásil, že prorodinný balíček z dielne Igora Matoviča čakajú výrazné zmeny. Povedané inak: v lepšom prípade ho okrešú na minimum, v horšom ho úplne zrušia.

Vzhľadom na to, že Matovičov balíček bude platiť iba do konca tohto roka, nie je veľký problém zlikvidovať ho. Napokon to, že ho prijal iba na obmedzený čas, tiež ukazuje, že aj z jeho strany išlo o populistický krok, ktorý mu mal priniesť úspech vo voľbách.

Smer stavil pre zmenu na dôchodcov a zatiaľ na svojich zámeroch vyplácať 13. dôchodky nič nemení. Lenže ak chce niekto skutočne konsolidovať, tak v prvom rade by nemal vymýšľať nové výdavky, ale šetriť tam, kde sa dá.

V tomto sa populizmus Smeru v ničom nelíši od populizmu OĽaNO, len je zameraný na inú cieľovú skupinu. Keď sa však politika zmení na preteky v populizme, tak je to zaručene cesta do pekla. Volič sa potom môže pýtať: Akú váhu majú slová politikov? Možno im vôbec veriť? A tí najviac sklamaní to napokon „hodia“ extrémistom, „lebo tí neklamú“.

Nasľubovať ľudom hory-doly, a potom si urobiť podľa seba, je jednoduchý návod na úspech. Riadia sa ním všetci populisti. V politike, ako aj všade inde, by však malo platiť biblické: áno – áno, nie – nie./agentury/

X X X

 Chcel byť hráč i rozhodca. Záhrebský Trump ešte nepovedal posledné slovo

Bolo to, akoby sa Zuzana Čaputová z pozície hlavy štátu uchádzala o premiérsky post. A hoci chorvátsky prezident Zoran Milanovič so svojimi sociálnymi demokratmi parlamentné voľby nevyhral, v procese formovania budúcej vlády zostáva stále v hre.

 ,Milanovič môže ďalej prezidentovať – to je balkánske Kocúrkovo,“ komentuje expert na Balkán Július Lőrincz kurióznu situáciu v krajine, kde v minulosti ako diplomat pôsobil na slovenskej ambasáde.

Milanovič bol teraz v podobnej východiskovej situácii, ako slovenská prezidentka na jeseň pred parlamentnými voľbami. Tiež mu do naplnenia päťročného mandátu zostáva niečo vyše pol roka. Mesiac pred voľbami zákonodarného zboru, ktoré na 17. apríla sám vypísal, však spravil niečo, čo by prvej slovenskej prezidentke určite ani vo sne nenapadlo. Vyhlásil sa za kandidáta na predsedu vlády za svoju niekdajšiu stranu SDP, členstvo v ktorej si po zložení prezidentského sľubu musel dať zmraziť.

Chorvátske zákony od prezidenta vyžadujú, aby bol nestraník. Nemôže sa ani angažovať v straníckych aktivitách. Prípad 57-ročného bývalého šéfa SDP a expremiéra z rokov 2011 až 2016, ktorý sa označil za volebného lídra, sa ihneď dostal na ústavný súd. Ten rozhodol, že Milanovič nemôže kandidovať na premiéra, kým neodstúpi z postu hlavy štátu.

 Rezignovať a odovzdať mandát predsedovi parlamentu, ako to predpisuje ústava, však prezident nebol ochotný, lebo vraj nemieni zveriť svoj post vládnemu politikovi. A hoci sa jeho meno na kandidačnej listine nesmelo objaviť, súdnemu verdiktu, že sa nesmie uchádzať o kreslo predsedu vlády, sa odmietol podriadiť. „Zúčastním sa týchto volieb ako kandidát na premiéra a vyhrám,“ odkázal na sociálnej sieti ústavným sudcom, ktorých počastoval nadávkami „sedliaci“ a „analfabeti“.

Doterajší premiér Andrej Plenkovič, líder konzervatívnej strany HDZ, ktorá je pri moci s krátkymi prestávkami viac ako tri desaťročia, Milanovičov zámer zneužiť inštitúciu hlavy štátu označil za „pokus o minipuč“. Analytik Žarko Puhovski zase prezidenta obvinil, že „chce byť súčasne hráčom aj rozhodcom“.

Na výsmešné poznámky, či sa po voľbách chystá sám seba poveriť zostavením vlády, prezident na Facebooku vysvetlil, že to má dôkladne premyslené: „Aby bolo jasné, po víťazných voľbách nedôjde k žiadnemu protiústavnému prevzatiu moci. Ako prezident republiky budem kandidátom na predsedu vlády (či už na kandidačnej listine, alebo nie, to je jedno), po našom víťazstve vo voľbách a po konštituovaní nového chorvátskeho parlamentu odstúpim z funkcie prezidenta republiky a na tomto poste ma nahradí – ako to striktne stanovuje Ústava v článku 97 – novozvolený predseda chorvátskeho parlamentu. Úradujúceho prezidenta republiky potom požiadam, aby ma poveril zostavením novej vlády.“

 Premiérska kandidatúra Milanoviča, hoci napokon neformálna, rozvírila vášne okolo volieb. Premiér s prezidentom sa totiž v uplynulých rokoch prejavovali ako zarytí nepriatelia. Nevraživosť okorenená neraz tvrdými nadávkami zaťažovala nielen ich vzťahy, ale aj fungovanie štátu. Milanovič označoval vládu HDZ, čeliacu sérii korupčných škandálov, za bandu zlodejov. Plenkovič zase upozorňoval na nadbiehanie hlavy štátu Moskve a na jeho čoraz tvrdšie útoky proti Bruselu.

Napätie sa odzrkadlilo nielen v nezvyčajne vysokej volebnej aktivite, keď k urnám v stredu prišlo vyše 62 percent oprávnených voličov, ale aj v neistote okolo možných výsledkov. Experti pripúšťali, že také nepredvídateľné voľby Chorvátsko nezažilo od čias rozpadu Juhoslávie.

„Niekdajší ľavicovo-liberálny politik má nábeh na to, aby sa stal balkánskym Trumpom, a to až do takej miery, že vyhlásil, že ak jeho strana nevyhrá voľby, spochybní legitimitu volebných výsledkov,“ citoval analytika Puhovského portál Politico.

 Nervozita zavládla aj v Bruseli. „Európa dúfa, že Chorvátsko sa azda nestane novým Maďarskom či Slovenskom,“ poznamenal Tomislav Krasnec, renomovaný komentátor záhrebského večerníka Večernji list, pričom pripustil, že Slovensko je vhodnejším príkladom, lebo premiérom sa tam stal Robert Fico, ktorý sa rovnako ako Milanovič hlási k sociálnej demokracii, a tak isto ako on nesúhlasí s vojenskou pomocou pre Ukrajinu brániacu sa agresii, a o ruskom režime sa vyjadruje zhovievavo. „Práve kvôli týmto postojom, nezlučiteľným s európskou politikou, Ficovu stranu napokon politická rodina socialistov a demokratov suspendovala,“ pripomenul Krasnec.

Milanovičovi, ktorého s obľubou citujú ruské médiá, sa však nakoniec nepodarilo napodobniť Ficov jesenný triumf. Chorvátski voliči bloku sociálnych demokratov v 151-člennom parlamente pridelili 42 kresiel.

SDP aj dohromady s ich prirodzenými spojencami z ľavicovo-zelenej strany Môžeme (10 mandátov) budú mať v zákonodarnom zbore menšie zastúpenie ako Plenkovičova strana. Tá síce oproti voľbám na jar 2020 prišla o päť mandátov, ale so 61 poslancami zostáva suverénne najsilnejšou stranou.

Podľa bývalého diplomata Lőrincza Moskva je z výsledkov volieb v Záhrebe nepochybne sklamaná. „Rusku napriek jeho pokračujúcej brutalite na Ukrajine nevychádzajú zámery – vôľa ľudí, ako to ukazuje zbierka slovenských občanov na muníciu pre obrancov Ukrajiny, je nezlomná. Potvrdzujú to aj voliči v Chorvátsku,“ povedal pre Pravdu.

 viča, ktorý je najdlhšie slúžiaci premiér v histórii nezávislého Chorvátska, však čaká neľahká úloha, ak chce zostaviť svoju tretiu vládu. K magickému číslu 76, ktoré by mu zabezpečilo väčšinové vládnutie, by potreboval získať až 15 mandátov od menších strán.

Ako možní partneri prichádzajú do úvahy radikálni pravičiari a nacionalisti z Vlasteneckého hnutia (DP) so 14 mandátmi. Stredopravicový populistický Most (11 mandátov), ktorý si už v minulosti vyskúšal koaličné vládnutie s HDZ, pred voľbami naznačil, že si to už zopakovať nemieni. Ako rezerva potom zostáva už iba zopár zástupcov národnostných menšín a regiónov.

 Pozorovatelia pritom zdôrazňujú, že Plenkovič musí rátať s tým, že jeho veľký rival mu bude hádzať polená pod nohy. „Jedna vec je istá,“ upozorňuje balkánska webová stránka BBC – a dodáva: „Zoran Milanovič zostáva prezidentom Chorvátska. A výber kandidáta na premiéra je jeho privilégiom. Hlavný aktér môže mať ešte čas na prídavok.“/agentury/

X X X

Siahnu si vládni papaláši do vrecka? Alebo ich sa šetrenie netýka

Ubehlo už pár rôčkov, čo vypukla aféra Kiskových letov špeciálom do rodného Popradu. Odvtedy sme sa nikam nepohli. Dodnes nevieme, či sa vládne špeciály využívajú efektívne.

Táto otázka je o to pálčivejšia, že enormne zadlžený štát hľadá úspory, kde sa dá. Ak už sa vláda rozhodla, že o 30 % okreše stav štátnych úradníkov, najmä v Bratislave, zdravotníctvu pomôže zrušením zubných benefitov, aby bolo na oveľa dôležitejšiu liečbu a zákroky, tak by sa mala pozrieť aj priamo na vlastný dvor. Míňanie vládnych činiteľov nemôže byť tabu. A to sa týka aj leteckých špeciálov.

Boli to práve premiér Robert Fico s vtedajším ministrom vnútra (dnes obrany) Robertom Kaliňákom, ktorí vyčítali Andrejovi Kiskovi drahé pravidelné týždenné lety z Bratislavy do Popradu a späť. Politicky neskúsený prezident sa vtedy chytil sám do pasce, pretože vládnu letku využíval na odporúčanie práve ministra vnútra. Cestovať domov mohol aj vlakom či autom, no vraj pre ochranku by to bolo náročnejšie a lietadlá i letci sa potrebovali udržovať v kondícii. Takto Kiska zabil jednou ranou dve muchy.

Nech už exprezident nadužíval vládnu letku, súkromné lety sa v zákone nijako nezakazujú. Hoci iní prezidenti i premiéri skôr volili iný druh dopravy (okrem pamätného letu expremiéra Petra Pellegriniho na silvestrovskú operetu v roku 2019), nemusí to byť najlepšia voľba. Minimálny nálet na lietadlách by mal byť 600 letových hodín ročne na to, aby zostali v „kondícii“ a bezpečné. Buď budú lietať „naprázdno“, čo tiež nie je zadarmo, alebo sa nájde nijaký účel. Veď za posledných päť rokov iba 30 % letov vládnymi špeciálmi slúžilo najvyšším ústavným činiteľom, 45 % bolo pre potreby ministerstiev a ostatné sa využívali na záchranné akcie či športovú reprezentáciu.

Hoci zákon nijako neobmedzuje cestovanie prezidentovi, premiérovi, ministrom ani vedeniu NR SR, v dobe rozpočtovej núdze by mali urobiť audit, či oni a ich rezorty nenadužívajú štátne dopravné prostriedky, a to nielen vládnu letku. Keď štát má hlboko do vrecka, treba šetriť všade. Naši volení zástupcovia by mali ísť príkladom./agentury/

X X X

 Čaputová poslednýkrát ako hlavná veliteľka síl vymenovala generálov. Armáde vyjadrila uznanie a vďaku

Prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok povýšila a vymenovala generálov Ozbrojených síl. V príhovore v Prezidentskom paláci zdôraznila, že povýšení dôstojníci zosobňujú aj prínos Slovenska a jeho armády v rámci spojenectva v Severoatlantickej aliancii (NATO).

 Prezidentka vymenovala generálov Ozbrojených síl

Počas vyše štvrťstoročia, čo slúžite v ozbrojených silách ste si nielen zvyšovali vašu kvalifikáciu a znalosti, ale spolu s nimi ste zvyšovali úroveň a pripravenosť OS SR,“ vyzdvihla prezidentka doterajšie profesijné pôsobenia generálov.

Prezidentka zdôraznila, že povýšení dôstojníci zosobňujú aj prínos Slovenska a jeho armády v rámci spojenectva v NATO.

Poukázala na to, že skúsenosti nadobudli aj počas vzdelávacích programov v zahraničí, štruktúrach NATO či mierových misiách, ktoré z nich urobili nielen špičkových príslušníkov slovenskej armády, ale potvrdili i previazanosť slovenských ozbrojených síl so spojeneckými vojskami Aliancie.

„Prínos tohto partnerstva v súčasnosti preveruje zhoršená bezpečnostná situácia. Je dôležité povedať, že v tejto situácii nie sme len konzumenti výhod, ale aj prínosom pre svojich partnerov. Kvalitu tohto príspevku zosobňujete i vy, vaším pôsobením na zodpovedných veliteľských pozíciách,“ dodala prezidentka.

 zhľadom na fakt, že štvrtková udalosť bola pre Čaputovú posledným ceremoniálnym aktom menovania generálov OS SR vo funkcii hlavy štátu a hlavnej veliteľky OS SR, vo svojom príhovore adresovala tiež uznanie a vďaku samotným ozbrojeným zložkám.

„Cením si vašu profesionalitu, oddanosť a nasadenie pri prekonávaní kríz, ktorým sme čelili v predchádzajúcich rokoch. Vám osobne i všetkým občanom SR želám, aby zavládli pokojnejšie časy,“ dodala.

Novovymenovaný brigádny generál Aurel Sabó v príhovore zdôraznil štyri piliere definujúce profesionálny rast všetkých povýšených – rodinu, samotnú prácu v armáde, vnútorné hodnotové nastavenie a organizačnú kultúru a napokon i kognitívne a fyzické schopnosti, ktoré umožňujú zlepšovať sa.

„Budeme si vážiť a chrániť pevnosť svojich pilierov, aby sme efektívne mohli plniť svoje povinnosti a čo najlepšie slúžiť našej vlasti,“ vyhlásil generál Sabó, súčasný rektor Vojenskej akadémie generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.

Návrhy na vymenovanie a povýšenie profesionálnych vojakov OS SR do vyššej generálskej hodnosti predkladá prezidentke vláda na návrh ministra obrany.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa rozlúčila s generálmajorom Ivanom Pachom, ktorý odchádza do výslužby. Kariéru zavŕšil ako veliteľ pozemných síl./agentury/

X X X

Škóti umerajú z klimatických ambícií

 Štvrtkové rozhodnutie je ďalším neúspechom pre vládnucu Škótsku národnú stranu.

Škótska vláda vo štvrtok oznámila, že sa vzdala svojho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 75 percent do roku 2030. Urobila tak po tom, čo ho poradný orgán britskej vlády — Výbor pre klimatickú zmenu (CCC) — nedávno označil za nedosiahnuteľný. Naďalej však chce, aby sa táto časť Spojeného kráľovstva stala klimaticky neutrálnou do roku 2045. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Ministerka ekonomiky blahobytu

„Akceptujeme nedávne nové hodnotenie CCC, že čiastkový cieľ do roku 2030 je nedosiahnuteľný,“ povedala v parlamente Mairi McAllanová, ministerka zodpovedná za rozvoj takzvanej ekonomiky blahobytu. Škótsko je podľa nej obmedzované škrtmi centrálnej vlády a meniacimi sa ambíciami britského premiéra Rishiho Sunaka v oblasti ochrany klímy.

Škótsko pôvodne chcelo do roku 2030 znížiť svoje emisie oxidu uhličitého (CO2) o 75 percent v porovnaní s referenčným rokom 1990. Táto poloautonómna časť Veľkej Británie rozhoduje o niektorých oblastiach environmentálnej politiky, britská vláda však určuje takmer celú energetickú politiku.

Štvrtkové rozhodnutie je ďalším neúspechom pre vládnucu Škótsku národnú stranu (SNP), ktorou zmietajú vnútorné spory a pokles voličskej podpory pred tohtoročnými voľbami v Spojenom kráľovstve.

Sunak v septembri 2023 oznámil, že jeho vláda posúva termín zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi z roku 2030 na rok 2035. Cieľom odkladu je znížiť finančný dopad tohto kroku na občanov.

X X X

Parlament schválil 13. dôchodky. Penzistom prídu stovky eur navyše, minimálna suma bude 300 eur, starobní dôchodcovia dostanú viac ako 600 eur

Od tohto roka už nebude 13. dôchodok sociálnou dávkou a stane sa novou dôchodkovou dávkou. Vyplácať ho bude rovnako ako ostatné dôchodky Sociálna poisťovňa (SP). Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok definitívne schválili.

„Suma 13. dôchodku, štátnej sociálnej dávky, sa podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy pohybuje v rozpätí od 50 do 300 eur. Napriek výraznému rastu spotrebiteľských cien od roku 2020 sa však tieto sumy nezvýšili, čím sa reálna hodnota tejto štátnej sociálnej dávky znížila,“ uviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v predkladacej správe.

Nárok na 13. dôchodok budú mať poberatelia všetkých dôchodkových dávok, ktoré vypláca SP. Tiež ho dostanú občania, ktorým dôchodok vypláca útvar sociálneho zabezpečenia príslušného silového rezortu. Sumy 13. dôchodku pre jednotlivé druhy dôchodkových dávok budú každoročne určené osobitne pre každý druh dôchodku vo výške priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku za celý predchádzajúci kalendárny rok.

 Ak bude priemerná výška daného druhu dôchodku nižšia ako 300 eur, suma 13. dôchodku bude minimálne 300 eur. V prípade nároku na viaceré dôchodkové dávky dostanú poberatelia len jeden 13. dôchodok, a to v sume, ktorá je najvyššia.

Starobní dôchodcovia, ako aj poberatelia iných druhov dôchodkov dostanú v tomto roku 13. dôchodok vo výške 606,30 eura. Stáť bude celkovo v tomto roku 828 miliónov eur, pričom však nejde o čistý náklad. Uviedol to vo štvrtok minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) na tlačovej konferencii.

„Trinásty dôchodok dostanú aj bývalí príslušníci bezpečnostných zborov. Vyhoveli sme aj združeniam, ktoré zastrešujú invalidných seniorov a to tak, že poberatelia, ktorí už dosiahli dôchodkový vek, dostanú 13. dôchodok vo výške 606,30 eura,“ uviedol Tomáš s tým, že vláda bude môcť počas roka svojim nariadením kedykoľvek vyplatiť určitú časť 13. dôchodku skôr, pokiaľ to bude nevyhnutné. Dávka bude podľa šéfa rezortu sociálnych vecí v tomto roku stáť 828 miliónov eur. „Ale nie je to čiastka, ktorá je navyše, lebo na tento rok už bolo rozpočtovaných vyše 300 miliónov eur na predchádzajúci 13. dôchodok. Samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) priznala, že sa cez daň z pridanej hodnoty (DPH) do štátneho rozpočtu vráti asi 100 miliónov eur,“ priblížil s tým, že čistý náklad je pre tento rok 400 miliónov eur. Niektoré prostriedky budú použité zo Sociálnej poisťovne (SP), avšak väčšina pôjde podľa neho transferom zo štátneho rozpočtu.

Trinásty dôchodok bude dôchodkovou dávkou a bude stanovený ako priemerný dôchodok za predchádzajúci rok. Priemerný dôchodok ako kritérium bol podľa Tomáša zvolený preto, aby bola skombinovaná zásluhovosť a solidarita. „Pretože v takomto prípade dostanú rovnakú sumu aj seniori s nižšími príjmami, ale aj s vyššími príjmami,“ dodal.

MPSVR uvádza, že v roku 2024 by malo byť viac ako 1,47 milióna poberateľov dôchodkov a tento počet má stúpať. Celkové výdavky na toto opatrenie majú byť v roku 2024 viac ako 828 miliónov eur, v budúcom roku budú ešte o 100 miliónov eur vyššie. V nasledujúcich rokoch by mali potom vzrásť na 978 miliónov eur v roku 2026 a na 1,033 miliardy eur v roku 2027.

Nová výplatná fáza v starobnom dôchodkovom sporení mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2025. Poslanci však odložili začiatok novej fázy o rok. Dôvodom je potreba spresniť, aká časť aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa má byť po dovŕšení dôchodkového veku použitá na vyplatenie starobného, respektíve predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.

Zákonodarcovia schválili aj pozmeňujúci návrh poslankyne NR SR Zdenky Mačicovej (Hlas-SD). Navrhla podmienku 40 odpracovaných rokov na získanie nároku na predčasný starobný dôchodok naviazať na zmenu strednej dĺžky života, a to rovnakým spôsobom ako v prípade všeobecného dôchodkového veku. Vek nároku na predčasný starobný dôchodok sa tak bude postupne zvyšovať.

 Schválený bol taktiež návrh poslanca NR SR Jána Richtera (Smer-SD). Sociálna poisťovňa tak bude môcť poskytnúť Ministerstvu obrany (MO) SR údaje o poberateľoch príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie, ako aj ich vdovám a vdovcom, a to bez súhlasu týchto osôb. Má sa tak naplniť zámer MO SR udeliť im v budúcnosti vojenské vyznamenanie.

Väčšina novely bude účinná od 1. júla 2024. Úprava súvisiaca s posunutím novej výplatnej fázy v starobnom dôchodkovom sporení nadobudne účinnosť 1. januára 2026./agentury/

X X X

Nástupca Petra Pellegriniho o spore v koalícii: Počty sú rovnaké, funkcia patrí nám, odkázal SNS

Hlas musí nájsť náhradu za Petra Pellegriniho aj vo vedení strany. Dohoda na jednom mene nepadla, no podľa medializovaných informácií je favoritkou Denisa Saková.

Hľadanie nástupcu v čele parlamentu po Petrovi Pellegrinim stále pokračuje. Strana Hlas totiž stále nemá isté, že kreslo predsedu Národnej rady obsadí práve ich nominant. Hoci na tom trvajú, Smer a SNS by chceli zmenu.

„Keď urobím prvú tlačovú konferenciu o poschodie vyššie, tak bude isté, že dohoda padla. Takže zatiaľ to nie je téma, pretože nie je dohoda,“ odpovedal dnes položartom Richard Raši, aktuálne minister investícií a zároveň nominant Hlasu na post šéfa parlamentu, na otázku Aktuality.sk.

Ďalej však už hovoril vážnejšie. Opätovne zdôraznil, že podľa koaličnej dohody patrí post predsedu NR SR strane Hlas a nič na tom nezmenili ani prezidentské voľby. „Pomery v poslaneckých kluboch koaličných strán sú tie isté, teda sú rovnaké počty a na ich základe a výsledku volieb teda bola urobená koaličná zmluva. Takže nielen ja, ale aj celá strana Hlas nevidí žiaden dôvod meniť koaličnú zmluvu, pretože žiaden fakt, ktorý bol zachytený v koaličnej zmluve, sa nezmenil,“ povedal Raši, aktuality.sk

X X X

S Dzurindom som behala podobné časy, počula som, čo mu ľudia vravia. S Chárom to nie je fér. „Babka z Tlmáč“ popiera fyziologické zákony

 Spojenie babka – maratónkyňa sa akosi ťažko derie z úst. Avšak len pokiaľ nežijete v Tlmačoch. V tekovskom regióne už sú zvyknutí, že 75-ročná Eva Seidlová ráno obuje tenisky a po krátkom strečingu „derie“ miestny asfalt.

Eva Seidlová v cieli jubilejného 500. maratónu. Odvtedy ich zabehla ďalších šestnásť.

A čo že len miestny? Maratón behala už v New Yorku, Berlíne, Bostone, ale aj na streche Slovenského rozhlasu či na školskej chodbe v Prievidzi. Dovedna úctyhodných 516-krát.

V rodine bežcov je už žijúcou legendou. Keď požiadate o kontakt na „pani Evičku z Tlmáč“, do pár minút ho máte v emailovej schránke. No keď vytočíte jej telefónne číslo, nestačíte sa čudovať.

„No veď skúste. Na čo budem chcieť, odpoviem, ale keď nie, nepoviem nič,“ zasmeje sa dôchodkyňa s dušou tínedžerky. „Zavolajte zajtra, večer vám napíšem, kedy. Musím sa opýtať manžela, aké má so mnou plány,“ dodáva.

„Na čo nebudem chcieť, neodpoviem,“ takto narovinu nám to ešte nikto nepovedal…

Takáto som bola k vám odporná? (smiech) Nuž počúvam… Viete, toľko rozhovorov som už dala, až mám strach, že sa budem opakovať a vás budú upodozrievať z toho, že len odpisujete od druhých.

S týmto si nerobte starosti…

Ale z Pravdy mi ešte nikdy nevolali, to je fakt. Tuším pred 40 rokmi bol v novinách menší článoček o mne, ale to je už dávno. Možno by som to niekde aj našla, deti kedysi vystrihovali ústrižky z novín, potom ich to prestalo baviť. Asi som sa už príliš opakovala.

Dlho ste sa zotavovali z bratislavského maratónu?

Čože? Veď mi nič nebolo. V pondelok ráno som už nastupovala do práce vo vinici vo Vrábľoch. To je taký môj domáci rituál – „keď mamička ide behať maratón, tak na druhý deň si to musí odrobiť,“ zvykne vravieť môj manžel.

Často fungujem tak, ako sa on vyspí, keď mi povie, že ma potrebuje tam, tak sa musím prispôsobiť. Mimochodom, keď dokončíme rozhovor, ideme ku drevu. Som manželka „k ruke“ a svoj program prispôsobujem.

Takže čo všetko ste dnes už stihli?

Motala som sa okolo domu, bola som v obchode, zabehať si pôjdem až večer. Mám to rozdelené, keď si obúvam tenisky ráno, vydám sa na asfaltovú cestu smerom na neďaleké Nemčiňany, keď však nestíham, večer idem na školský dvor. Prospieva mi to tam. Neuveríte, ale tam zrýchľujem.

 latí, že dôchodcovia majú najmenej času?

Jednoznačne. Ale nie je to len preto, že by práce pribúdalo, rok čo rok však robíme veci pomalšie. Voľakedy som behala a rovnaká trať mi trvala hodinu. Dnes dve. Vidíte? Už tu stratím šesťdesiat minút denne.

Povedzte, prečo si teda večer obujete bežecké topánky?

Lebo som ráno nestihla. Kedysi som sa sama seba pýtala, kedy vlastne s behaním prestanem. Odpoveď bola – keď pôjdem maratón za tri a pol hodiny. Neskôr mi boli dobré aj štyri, potom štyri a pol a dnes som rada, keď sa došuchcem do cieľa za päť hodín. Mladí mi povedali, že musím zrýchliť a že najlepšie mi to pôjde na rovine na školskom dvore. A ešte jedna vec, ktorá bude dnes večer pre mňa dôležitá.

Počúvame…

Kúpila som si nové tenisky, potrebujem si ich „zabehnúť“. Aby som vedela, čo s nimi ďalej, lebo moji mladí parťáci ma vysmiali. Dnes sú v móde karbónové vlákna a vraveli mi, aby som si ich kúpila, vraj budem lepšia. A na môj dušu aj som.

Keď som si kúpila svoje prvé „karbónovky“, hneď som zabehla Košický maratón o pol hodinu rýchlejšie ako predvlani. Niečo na tom bude, lebo pod päť hodín som sa potom dostala aj v Berlíne a Budapešti. Ale čo vám poviem, odvtedy sa mi to nepodarilo, musím so sebou niečo spraviť.

Koľko sa „zabehávajú“ také tenisky?

Nič mimoriadne, stačí mi raz. Najmä aby ma neomínali. A keď sa tak deje, čo už, dobehnúť treba. Aj maratón.

Keď ich zoderiete, pôjdu do koša?

Ale čo ste, ja som stará škola. Kedysi som mala tenisky z Partizánskeho, také, aké vyrábali pre Jozefa Pribilinca. Keď sa zodrali, vyhľadala som obuvníka, ten mi ich zbrúsil, nalepil podrážku a pokračovala som ďalej.

Dnes máme na výber všakovaké obchody aj značky, spanšteli sme. Aj ja si vyberám. Keď vyhodnotím, že už nie sú vhodné na maratón, chodím v nich aspoň do obchodu alebo do vinice. Ja vlastne inú obuv ani nepoznám – iba tenisky na behanie.

Koľko ich zničíte za rok?

Koľko len chcem. Aj päť, keď si túžim kúpiť nové. (smiech) Dvoje určite, behávam pomerne šuchtavým štýlom, zoderiem päty, ale zvršok je často ako nový.

Spravia vám nové značkové tenisky na narodeniny alebo na Vianoce radosť?

Áno, lebo si ich kupujem sama. Ale vlani som si dopriala napríklad kosačku na trávu. Často mi deti dajú peniažky a povedia, „mami, kúp si niečo nové na behanie“. Aj oni behajú.

Mám aj päť vnučiek – samé krásne baby. Kým boli malé, stále tu boli, dnes – najstaršia je štvrtáčka na medicíne – už nemajú taký záujem. Ale je to prirodzené, majú iné veci na starosti. Všetky sú pekné dlhovlasé blondíny, len ja malá a čierna.

Foto: Archív Evy Seidlovej

Eva Seidlová počas otváracieho ceremoniálu ČSOB maratónu.

Neuráža vás, keď vám hovoria babka? Predsa len, stále s prstom v nose zabehnete maratón…

Nie, kdeže. Vždy mi tak vraveli. Pre celú ulicu som babka. Voľakedy som si aj vravela, „akáže som ti ja babka“, ale veď je to pravda.

Registrujete občas pri behu začudované pohľady?

V Tlmačoch nie, tu ma všetci poznajú. Ale nedávno sa mi veru stalo, nejakí mládenci – nepoznala som ich – stáli pri obchode a keď som frčala okolo nich, jeden vraví, „ty brďo, táto stará vraj už zabehla sto maratónov“.

Urazilo ma to, lebo v nohách som ich už mala viac ako päťsto. Viete, keď behávam v Rajci či na Kysuckom maratóne, všimnú si ma, povedia si, čo za starena to tam uteká, ale v Berlíne, kde je 45-tisíc ľudí, nikomu nepadnete do oka.

Ani keď obiehate o polovicu mladších bežcov?

Z času na čas mi to niekto pripomenie: „Pamätáte sa, pani Eva, ako ste okolo mňa prebehli? A toto a hento… A s tým vaším šuchtavým štýlom“. Nie, veruže mi to akosi vypadlo z hlavy, hoci pravda je taká, že druhých obieham na trati čoraz menej.

Spomeniete si ešte na svoj prvý maratón?

Na ten sa nezabúda. Bolo to v Košiciach 1984. V tom čase sa ešte behávalo do Sene a naspäť. Verejnosť tam nepúšťali.

Fúkal silný vietor a neprestajne pršalo. Aj štart preložili na cestu, lebo štadión Lokomotívy zaplavilo. Práve teraz, keď som bežala na maratóne v Bratislave, sa mi v tejto súvislosti prihovorila jedna pani.

Čo vám povedala?

Že so mnou robila rozhovor po prvom maratóne v Košiciach. Chcela som teda vedieť, čo som jej vtedy vravela.

Vraj sa mi páčilo a že v cieli stáli mladí pekní vojaci a keď som dobehla, jeden podišiel ku mne a zabalil ma do deky, objal a odšikoval do šatne. Viete, že som na to pomaly zabudla? Spomienky sa mi však vrátili, tí zmoknutí vojaci tam naozaj stáli.

Poznáte aj čas, ktorý ste vtedy v Košiciach zabehli?

Iste – 3:25:23. Na to, že som bežala prvýkrát v živote, to bolo veľmi slušné. No kdeže by som to dnes dala. Spomínam si, že ma to vtedy bolelo, týždeň som poriadne nechodila.

Teraz nemávam žiadny problém. Napokon, v Košiciach som varená – pečená. Som členkou diamantového klubu, môžem tam doživotne štartovať zadarmo. Ktovie, ako dlho to ešte využijem.

 A čo váš najrýchlejší maratón vôbec?

V tabuľkách som sa dočítala, že to bol Považskobystrický maratón – 3:03:40. Ale zhodou okolností mi pred týždňom volal niekdajší chodec i bežec Miroslav Hazucha, ktorý dokumentuje všetky maratóny na Slovensku. Od vzniku až dodnes.

Vravel mi, že v materiáloch sa dočítal, že to neboli tri hodiny a tri minúty, ale osem minút. Nechcem sa teda chváliť, lebo smerodatné je to, čo on vypátral v archívoch.

Stále to je rýchlejšie ako najrýchlejší maratón Zdena Cháru (3:10, pozn. red.), ktorý sa tejto disciplíne začal venovať…

Videla som ho v Rajci. Jemu sa veru behá, on spraví krok a ja štyri. Veď to nie je fér. Kadekoho som už na trati postretávala.

Aj expremiéra Dzurindu?

Samozrejme. Pomerne pravidelne. V Tlmačoch som založila a organizujem polmaratón, svojho času – keď bol ešte predseda vlády – tu aj štartoval. Veľká sláva to bola.

Aj ste s ním na trati prehodili slovo?

Nedalo sa. Okolo neho behávali štyria ochrankári a po piatich kilometroch sa striedali. Neraz som počula, ako si do vysielačky hlásia štarové čísla v jeho blízkom okolí. Behala som porovnateľné časy a tak som zavše bola medzi nimi. Aj z obecenstva som sa napočúvala, ako mu vravia. Aj pekne, aj škaredo.

Čo robievate, keď sa dostaví kríza?

Vtedy treba pohnúť rozumom. Nemôžete dopustiť, aby hlave rozkazovali nohy. Tie vás nesmú dirigovať. Všetko sa dá zvládnuť, aj kríza. Je to však v pomalšom móde, ako keď ste čerstvý. Môj syn mi vravel, že si spieva „Každá trampota má svou mez“, tak keď to jemu pomáha, povedala som si, že to vyskúšam.

Na každom maratóne máte inú motiváciu – v Bratislave som sa chcela dostať pod päť hodín a zbrzdilo ma to. Príliš som si to pripúšťala. Keď chcete byť veľmi dobrý, tak just sa to nestane.

Čo vám napríklad príde na um na 30. kilometri?

Pohoda, rozmýšľam, koho môžem ešte predbehnúť, koho už určite nie. Koho som stretla a kto čo povedal, ako sa dostanem domov a kto ma zoberie? Alebo ako doma manželovi poviem, že aj o týždeň chcem ísť behať maratón.

Alebo čo vám pripravil na obed…

No nieže čo mi spraví, ale čo som si navarila. (smiech) V chladničke musí byť nachystané na toľko, na koľko idem z domu preč.

Ako dnes vyzerá vaša príprava na maratón?

Oddychovejšie. Keď je v sobotu maratón, vo štvrtok si dám pokoj a v piatok kratší výklus. A keď prídem z pretekov domov, deň potom trénujem, na ten ďalší si však dám pohov.

Foto: Archív Evy Seidlovej

Evu Seidlovú prišli povzbudiť do cieľa 500. maratónu aj ľudia z Tlmáč, kde žije.

Váš najväčší maratónsky zážitok?

Najslávnejšia šestka – New York, Berlín, Chicago, Boston, Londýn a Tokio. Veľmi sa mi páčilo vo Washingtone, kde sa behá tzv. „mariňácky“ maratón.

V propozíciach bolo napísané, že prednostné právo prihlásiť sa majú námorníci, až potom ostatná verejnosť. Ja múdra som v noci nevedela spať, vyskočila z postele s tým, že je čas poslať prihlášku. Zabudla som na časový posun.

Keď sme tam prišli, postavili ma do radu s námorníkmi – kamaráti sa smiali a čakali, ako tam so mnou zatočia.

A zatočili?

Keď si pýtali preukaz, ukázala som im môj slovenský občiansky. Nič sa nedialo, všetko v poriadku. Takže som bežala ako námorníčka a skončila prvá. Po mesiaci mi domov prišla obrovská krabica z Washingtonu a v nej obraz.

Na ňom skrížená americká vlajka s tou mariňáckou a gratulácia k 1. miestu. Odvtedy som teda aj námorníčka. (úsmev) Zážitkov mám veľa, mnohé z netradičných maratónskych miest.

Napríklad?

Behala som v podzemných garážach nákupného centra, na streche Slovenského rozhlasu, v soľnej bani v Nemecku, kde mi soľ krásne chrapčala pod nohami.

Ale trebárs aj na školskej chodbe v Prievidzi – bol to malý 90 metrový okruh. Po hodine sme museli zmeniť smer, aby sme z toho nezblbli. Bolo to len pre pozvaných bežcov, vážim si túto možnosť.

Nikdy vás nelákalo zabehnúť si prvý kilometer s kenskými bežcami?

Občas sa mi stane – napríklad v Košiciach – že som na sedemnástom kilometri a oni už bežia do cieľa. Je to zážitok. V Tlmačoch som zažila viacero bežeckých skupín, mali sme tu aj chlapca, ktorý bol hluchonemý.

Chodieval s nami aj do Košíc. Keď bol štart, vypálil a 500 metrov sa držal vpredu s Afričanmi. Potom zastavil a keďže vedel trošku hovoriť, komolil, „nech sa páči, nech sa páči, mama ma už videla v televízore.“ Zlatý bol.

Povedzte, čo pre vás znamená 516 maratónov?

No číslo. Čo iné? Vy sa ma pýtate, čo to pre mňa znamená, po svete však behá jedna Nemka – odo mňa o tri roky staršia – ktorá ich má na konto azda 3300. Onedlho príde aj na Moravu – beží sa tam sedem maratónov za sedem dní.

Každý rok je tam. Mňa to neláka, ja som skôr na asfalt. Ani doma by mi to neprešlo, možno keby som bola vdova, teraz si takéto veci nemôžem dovoliť. (smiech)

Máte vysnívaný posledný maratón?

A môžete si vari niečo také vysnívať? Viete vy, ktorý bude váš posledný článok? Mnohí mladší ako som ja nečakane zišli z tohto sveta. Aj štartovné mali zaplatené a z ničoho nič tu nie sú. Ako mi osud dopraje, tak bude.

Pokiaľ budem vládať, neprestanem. Mám však sen – chcela by som behať v Reykjavíku na Islande a za polárnym kruhom v nórskom Tromso. Problém je v tom, že zakaždým mi niekto sľúbi, že pôjde so mnou a napokon cúvne. Alebo príde do toho iný maratón. Raz tam však určite pôjdem.

Dáte si potom dobrú kávu alebo studené pivko?

Neviem. Posledný maratón bude zrejme taký, že o ňom nebudem tušiť, že je naozaj posledný. Ale pivo si po maratóne dám, aj v Bratislave som mala chuť, no ponáhľala som sa. Zaťovi som sadla do auta v mokrých trenkách. V lete mi však dobre padne.

Spomínate mestá ako New York, Washington či snívate o Islande. To akiste nie je lacný špás…

Všetko sa dá. Sama som prekvapená, nehovorím o Slovensku, tu ako dôchodkyňa cestujem zadarmo a ani za štartovné neplatím. Mladí ma naučili, že letenky si dokážem kúpiť lacno. Chce to čas, musím viac vysedávať pri internete.

A strava? Som nenáročný tvor, keď mám kávu, je mi dobre. Aj deti sa mi zložia, New York mi daroval syn k 60-ke. Prispejú aj exkolegovia či susedia z ulice.

Čo vám na toto hobby hovorí pán manžel?

On je zo svojej podstaty taký hundroš. Všetko odfrfle. Najradšej by ma mal stále doma, v záhrade, chodil so mnou do vinice. Nepáči sa mu to. Ale do Budapešti šiel rád – je aj trošku nevyspytateľný. (úsmev) Kedysi sa venoval tlmačskému hokeju, ale behaniu na chuť nikdy neprišiel.

A čo hovoria vaše kĺby?

Zatiaľ nič. Sú ticho. Kto ma pozná, vie, že pri behu nohy príliš nezdvíham, na môj štýl sa nepozerá dobre. Je však úsporný. A možno mám aj dobrú genetiku.

Človek starne až vtedy, keď prestane behať?

Málokedy mám výpadky, keď nebehám dva-tri dni po sebe, začnem byť protivná. Cítim, že mi to chýba, som nespokojná so životom, so sebou, robota mi zrazu nejde od ruky. Keď si však ráno odbehnem svoje, som ako vymenená.

Na čo sa momentálne najviac tešíte?

Napríklad na Tlmačský polmaratón. Sľúbila som totiž, že celý máj budem doma a nikam nepôjdem.

Blíži sa olympiáda v Paríži, kde sa prvýkrát budú môcť zapojiť do maratónskeho behu aj diváci…

O tom som nevedela. Hneď si to pôjdem vygúgliť. Ale nie, nepôjdem tam, rada si to však pozriem v televízore. Bude to udalosť. Škoda, že bez svetového rekordéra Kelvina Kiptuma, ktorý nedávno zahynul. Obrovská tragédia.

A potom si niečo plánujte – jedeň deň ste tu, druhý už nie. Neviete dňa ani hodiny. Teším sa, že som tu a zdravá, ale veľkolepé plány už nemám./agentury/