Bolo by naivné domnievať sa, že Rusko nemá záujem na destabilizácii EÚ a NATO. „Lopta je na strane Ruska. Pokiaľ sa Moskva vráti k rešpektovaniu dohôd a pravidiel, v Severoatlantickej aliancii nájde partnera,“ povedal v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu český generál Petr Pavel, ktorý tri roky (do júna 2018) zastával významný post predsedu Vojenského výboru NATO. Interview poskytol na podujatí Stredoeurópske strategické fórum, ktoré organizoval GLOBSEC.

 X Slovensko nedávno vyhostilo ruského diplomata, ktorý vykonával špionážnu činnosť. V Česku sa to stalo tiež. Je tu však debata, ako reagovať v podobných prípadoch. Český prezident Miloš Zeman v podstate tvrdí, že to nie je problém. Ako to vnímate vy – je Rusko hrozbou?

Rusko je hrozbou. Rusko považuje za hrozbu NATO. Teda aj nás, obe krajiny, Česko a Slovensko. Nie je dôvod sa domnievať, že práve nás bude brať ako priateľov, keď alianciu vníma ako nepriateľa. Rusko v našich krajinách vykonáva intenzívnu spravodajskú činnosť. Keď mám hovoriť za Česko, tak naše tajné služby tvrdia, že jeho aktivity narastajú, čo sa týka počtu, závažnosti aj agresivity. V menšej miere sa to týka aj Číny. Takže vyhlásenia, ktoré svojím spôsobom spochybňujú závery spravodajských služieb, sú nezodpovedné. Skresľujú situáciu, a preto môžu mať dosah na prijaté opatrenia.

X V Česku aj na Slovensku sa objavujú prípady rôznych reakcií. Na jednej strane býva oficiálna zahraničná politika, na druhej strane vyjadrenia niektorých vrcholných predstaviteľov oboch štátov. Ako vnímajú tieto rozdiely partneri?

Rozhodne to neberú ako nejaký neškodný folklór. Vnímajú to tak, že s nami asi nemôžu na sto percent počítať. Pokiaľ sa naši vrcholní predstavitelia zmierlivo vyjadrujú ku krokom krajín, ktoré evidentne pôsobia proti našim záujmom, tak si spojenci musia klásť otázku, ako by sme sa zachovali, keby došlo nejakým sporom s týmito štátmi. Či budeme skutočne zastávať pozície písaných záväzkov alebo či budeme mať snahu tieto reakcie takpovediac rozriediť. Preto si myslím, že je skutočne škodlivé, keď sa niektorí naši predstavitelia takto vyjadrujú. Lebo sa v tej chvíli stávame menej čitateľnými a vierohodnými.

X Čo zaujíma ruské tajné služby v našom regióne?

Všetko, čo by mohlo smerovať k vnútornému rozkladu jednoty EÚ a NATO. Bolo by naivné domnievať sa, že Rusko nemá záujem na destabilizácii týchto dvoch organizácií. Moskva vníma, že v jednote je sila. Pokiaľ by sa jej podarilo krajiny NATO a EÚ rozdeliť, ľahšie môže tento priestor ovplyvňovať a manipulovať s ním. Potom ruské tajné služby zaujímajú tradičné veci. Politická situácia, ekonomika, technológie, objavy vo vede, armádne zákazky, reorganizácia ozbrojených síl, vojenské cvičenia. Toto zaujíma všetky tajné služby na svete. Otázkou je, akým spôsobom túto činnosť vykonávajú.

X Ako to robia?

Vo svete existuje istá nepísaná miera tolerancie k spravodajskej činnosti. No keď niekto prekročí určitú hranicu, tak krajiny reagujú. Niekoho vyhostia alebo sa použije tichá cesta. Oboznámia druhú stranu, že prekročila isté hranice, a tá, povedzme, stiahne problematického diplomata. V poslednom čase sme boli svedkami toho, že ruské spravodajské služby išli za medze, ktoré sa dajú tolerovať. Predpokladám, že ešte budeme reagovať.

X Dá sa povedať, kedy je prekročená hranica tolerovateľného?

Nikde to nie je napísané, takže sa to ťažko definuje. Sám som istú dobu pôsobil vo Vojenskom spravodajstve. Viem, že všetci spravodajcovia pracujú približne rovnakým spôsobom. Majú možnosti pohybovať sa v troch zónach. Prvá je takzvaná biela. V nej čerpajú z otvorených zdrojov, zo stykov s miestnymi ľuďmi na základe dobrovoľnej informačnej výmeny. Druhá je takzvaná sivá. V nej sa dostávajú k informáciám spôsobom, ktorý už môže hraničiť s istým klamaním, napríklad nevystupujú ako diplomati, snažia sa dostať k informáciám, ku ktorým by sa inak nedostali. A potom je tu zóna, kde je ich pôsobenie za hranou a je porušovaním zákonov.

Moskva by mala riešiť svoje bezpečnostné záujmy iným spôsobom.

Napríklad použitím kybernetických či iných opatrení sa snažia dostať k dokumentom, ku ktorým jednoducho nemajú prístup. Pokiaľ sa aktivity spravodajcov začnú z bielej a zo sivej zóny presúvať do sivej a čiernej, tak je potrebné zasiahnuť. Lebo potom tieto aktivity už idú proti záujmom tej konkrétnej krajiny, kde pôsobia. Samozrejme, nehovorím nič nové. Myslím, že špióni patria k dvom najstarším povolaniam. Budú svoje aktivity vykonávať aj naďalej. Pokiaľ je ich cieľom poškodiť nejakú krajinu, je to niečo iné, ako keď len získavajú informácie. Sme svedkami snahy o destabilizáciu štátov. Ruské aktivity často vedú k rôznym formám korupcie, snahám o ovplyvňovanie nálad spoločnosti aj volebných výsledkov a demokratických procesov. Sú to činnosti, pri ktorých sa musíme vymedziť a reagovať na ne.

X Ako ste počas vášho pôsobenia v NATO komunikovali s ruskou stranou? Hovorilo sa, že boli časy, keď vám nedvíhala telefón.

Skôr boli Rusi trochu zdržanliví, čo sa týka kontaktu. Myslím, že z pochopiteľných dôvodov. Od začiatku bolo mojou snahou, aby sme opätovne zaviedli zmysluplnú komunikáciu s Ruskom. Nie na rovnakom základe ako pred anexiou Krymu. Ale takú komunikáciu, ktorá nám umožní rozumieť tomu, ako druhá strana uvažuje a čo chápe ako ohrozenie od nás. A chcel som pracovať na tom, aby sme vylúčili prípadné incidenty, ktoré budú vychádzať z nedostatku porozumenia alebo dezinterpretácie niektorých našich opatrení. Mojím cieľom tiež bolo, že keby to bolo možné, aby sme aspoň čiastočne nadviazali na dôveru, ktorá medzi nami vládla pred anexiou Krymu. Aby sme s ruskou stranou mohli komunikovať o riešení spoločných problémov. A pripadne aj tých, ktoré nás rozdeľujú, ako je napríklad Ukrajina.

X Nakoľko sa vám to podarilo?

Vzhľadom na to, aká bola situácia a miera vôle na politický dialóg, tak sme asi dosiahli to, čo bolo možné. Kontakty s Ruskom sme nadviazali na úrovni predsedu Vojenského výboru a na úrovni vrchného veliteľa síl NATO pre Európu. Na to sme mali politický mandát. Komunikovali sme s ruskou stranou osobne aj telefonicky. Obnovili sme permanentné urgentné spojenie. Je to pre prípad, že keby došlo k nejakému incidentu pri cvičení či nechcenému narušeniu hranice, aby si hneď vrchný veliteľ vojsk aliancie pre Európu a ruský náčelník generálneho štábu mohli zavolať a o povedať si, čo sa deje. Toto sa podarilo. Mal som však pocit, že sa dalo zvládnuť aj viac.

X Prečo to nevyšlo?

Evidentne na to nebola vhodná situácia. Trvajúca protiprávna anexia Krymu, aktívna ruská podpora separatistom v Donbase a neochota Ruska túto situáciu riešiť v súlade s medzinárodným právom vytvorili bariéru, ktorá bránila výraznejšiemu posunu vo vzťahoch medzi týmito dvomi subjektmi.

X NATO po anexii Krymu a rozpútaní konfliktu na východnej Ukrajine posilnilo vojenskú prítomnosť na východnom krídle. Bola by situácia dnes iná, keby k tomu nedošlo?

Aliančná predsunutá vojenská prítomnosť, ktorá smerovala k odstrašeniu Ruska, je skôr politickou ako vojenskou záležitosťou. Ťažko by ktokoľvek, kto má prehľad o pomeroch vojenských síl, považoval tri práporné zoskupenia so silou približne tisíc mužov za nejakú významnejšiu vojenskú hrozbu pre Rusko. To malo na druhej strane hranice desaťtisíc vojakov vo vyššom stupni pohotovosti. Vojenský prvok odstrašenia je tu teda skôr symbolický.

Rusko sa vždy v histórii cítilo ohrozené vonkajším svetom.

Ale politicky spočíval v tom, že v Pobaltí sú zastúpené všetky hlavné štáty aliancie. Vejár vlajok krajín tam bol dostatočne široký na to, aby Rusku videlo, že solidarita v rámci aliancie a článok 5 o kolektívnej obrane sú stále relevantné. A že na akýkoľvek pokus o narušenie územnej celistvosti aliančnej krajiny by sme okamžite reagovali všetci. Nemenej dôležité bolo upokojiť ľudí v baltických krajinách. Tí sa cítili po anexii Krymu a aktivitách Ruska v Donbase v ohrození. Oni volali o silnejšej prítomnosti NATO. Išlo o isté vyvažovanie.

X V akom zmysle?

Na jednej strane tu bola pomerne veľká snaha štátov regiónu mať na svojom území čo najväčšiu aliančnú vojenskú prítomnosť. Vyvažovali sme to tým, že sme nechceli, aby sa tento krok vnímal príliš agresívne a aby vyvolal protiopatrenia z ruskej strany. To by potom mohlo eskalovať do snahy kto z koho. Na základe dlhých rokovaní na vojenskej a politickej úrovni sme prijali rozhodnutie o vytvorení predsunutých práporov. Sú považované za viditeľný signál politického odstrašenia, ale zároveň sú primerané situácii a nie sú provokačné.

X Rusko ich však tak označuje.

Samozrejme. Myslím, že v rámci svojej propagandy ani nemôže robiť nič iné. Ale rokoval som s ruskými predstaviteľmi na vojenskej úrovni a pýtal som sa ich na poradie vecí, ktoré považujú za ohrozenie z našej strany. Tieto prápory nespomenuli.

X Aké bolo to poradie?

Skôr ich zaujímali veci súvisiace s protiraketovou obranou, rozširovanie NATO, aliančná prítomnosť na Ukrajine a v Gruzínsku. To boli veci, ktoré ich pálili viac ako pomerne skromné nasadenie vojakov v Pobaltí.

X Dá sa s Ruskom vôbec nejakým spôsobom komunikovať tak, aby NATO nevnímalo ako hrozbu?

Asi ťažko. Rusko sa vždy v histórii cítilo ohrozené vonkajším svetom. Vzhľadom na rozlohu a dĺžku hraníc sa to vnímalo tak, že sa tradičným spôsobom nedá ubrániť. Už od čias cárov a cárovien platilo, že Rusko sa môže brániť len prostredníctvom výbojných vojen. Aj založenie Varšavskej zmluvy bolo vyjadrením tohto strategického uvažovania. Ale táto organizácia už neexistuje, krajiny strednej a východnej Európy sa snažili dostať do NATO a aj sa im to podarilo. Rusko to považuje za expanziu k jeho hraniciam a agresívny krok. Moskva však nie je schopná pripustiť, že tieto štáty v súlade s Chartou OSN konali iba vo vlastnom záujme. Možno keby bolo Rusko po rozpade ZSSR atraktívnejším variantom ako Západ, azda by sa krajiny regiónu usilovali o bližší zväzok s ním. Ale nie je to tak, preto volili bezpečnejšiu možnosť. Ťažko to môže Moskva považovať za agresiu. A keď to platilo pre štáty strednej a východnej Európy, musí to platiť aj pre Ukrajinu a Gruzínsko. Na jednej strane dokážem vnímať obavy Ruska, že by sa tieto dve krajiny mohli raz stať členmi aliancie. Ale beriem to tak, že majú legitímne právo rozhodnúť sa, na čom chcú založiť svoju bezpečnosť, stabilitu a prosperitu. Rusko by malo riešiť svoje bezpečnostné záujmy iným spôsobom. Malo by to spočívať v obnove partnerských vzťahov. Lopta je na strane Ruska. Pokiaľ sa Moskva vráti k rešpektovaniu dohôd a pravidiel, v NATO nájde partnera./agentury/

 X x x

Nemecká zbrojovka vyrába ako za Hitlera

  Sme schopní vyrobiť viac tankovej munície, než svet potrebuje

 Nemecká zbrojovka Rheinmetall je pripravená výrazne zvýšiť výrobu tankovej a delostreleckej munície, aby uspokojila silný dopyt zo strany Ukrajiny i západných krajín. Mohla by tiež začať v Nemecku vyrábať raketomety HIMARS. V rozhovore s agentúrou Reuters to povedal generálny riaditeľ firmy Armin Papperger.

 Tank Leopard 2 počas demonštračnej akcie, ktorú pre médiá usporiadal nemecký Bundeswehr v Munsteri pri Hannoveri v Nemecku v stredu 28. septembra 2011.

Šéfovia firiem z nemeckého obranného priemyslu by sa už čoskoro mali po prvý raz stretnúť s novým ministrom obrany Borisom Pistoriom. Minister chce stretnutím začať rozhovory o tom, ako urýchliť nákupy zbraní a zvýšiť dodávky munície po tom, ako takmer rok trvajúce dodávky zbraní na Ukrajinu vyčerpali zásoby nemeckej armády.

Rheinmetall vyrába rad zbrojných produktov. Najviac sa ale zrejme firma preslávila výrobou kanónu tanku Leopard 2. Papperger v rozhovore uviedol, že firma je schopná vyrobiť ročne 240 000 kusov tankovej munície, čo je viac, ako potrebuje celý svet. Kapacitu výroby delostreleckých nábojov potom môže zvýšiť až na 500 000 kusov ročne. Pri takomto zvýšení výroby by sa Rheinmetall stal najväčším výrobcom oboch druhov munície. Vlani firma vyrobila 60 000 až 70 000 kusov tankových i delostreleckých nábojov a výrobu je možné okamžite navýšiť, dodal Papperger.

Dopyt po munícii prudko vzrástol od ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári, a to nielen kvôli jej vysokému použitiu na bojisku, ale aj preto, že západné armády dopĺňajú svoje vlastné zásoby a pripravujú sa na to, čo považujú za zvýšenú hrozbu zo strany Moskvy.

Papperger uviedol, že do polovice roka bude uvedená do prevádzky nová výrobná linka na munícii strednej kalibru, ktorú používajú tanky Gepard. Firma zároveň rokuje s americkou spoločnosťou Lockheed Martin, ktorá vyrába raketomety HIMARS hojne využívané ukrajinskými jednotkami, o začatí výroby týchto raketometov v Nemecku. Dohoda by mohla priniesť investíciu niekoľko sto miliónov eur, hlavnú časť by zaplatil Rheinmetall.

Firma tiež uvažuje o novej fabrike na výrobu strelného prachu, pravdepodobne v spolkovej krajine Sasko. Investícia by mala dosiahnuť 700 až 800 miliónov eur, tú by však podľa Pappergera musela uhradiť vláda./agentury/

X X X

 Nemecký kancelár Scholz chce naďalej telefonovať s Putinom

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že je iba na Putinovi ukončiť vojnu na Ukrajine.V úsilí o ukončenie vojny na Ukrajine bude nemecký kancelár Olaf Scholz aj naďalej viesť priame rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ochotu pokračovať k takýchto kontaktoch medzitým potvrdil aj Kremeľ, informuje TASR na základe správ agentúr DPA a Reuters.

„Budem znova telefonovať s Putinom, pretože je potrebné spolu hovoriť,“ povedal Scholz pre nedeľňajšie vydanie novín Tagesspiegel. „Je na Putinovi, aby stiahol vojská z Ukrajiny a ukončil túto strašnú nezmyselnú vojnu.“

Súčasná situácia sa podľa kancelára nezmení, kým bude Rusko pokračovať vo vojne s neobmedzenou agresiou. Telefonáty s Putinom síce nie sú tónom nezdvorilé, šéf Kremľa však opakovane dáva najavo, že chce časti susednej krajiny zabrať silou, čo je neprijateľné, zdôraznil Scholz.

„Niekedy išlo aj o konkrétne otázky výmeny zajatcov, vývozu obilia z Ukrajiny a jadrovej elektrárne Záporožie,“ povedal kancelár o doterajších telefonátoch. „Pre mňa je však dôležité, aby sa rozhovory vždy vrátili k aktuálnej téme: ako sa svet dostane z tejto hroznej situácie? Predpoklad je jasný: stiahnutie ruských vojsk.“

Konkrétne plány nemajú

Moskva reagovala, že v súčasnosti nie sú konkrétne plány na ďalší telefonát medzi Scholzom a Putinom. Hovorca Kremľa však pre agentúru RIA Novosti v nedeľu tiež povedal, že ruský prezident zostáva otvorený kontaktom s nemeckým kancelárom, informovala agentúra Reuters.

Putin a Scholz sa naposledy telefonicky rozprávali začiatkom decembra minulého roka. Ruský líder vtedy povedal, že postoje Nemecka a Západu k Ukrajine sú „deštruktívne“, a vyzval Berlín, aby prehodnotil svoj prístup.

Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším darcom vojenskej techniky pre Ukrajinu, vyplýva z údajov Kielskeho inštitútu pre svetové hospodárstvo (IfW), aktuality.sk

X X X

Turecko vydalo cestovné varovanie pre európske krajiny

Turecko reagovalo na antiislamský protest vo Švédsku.

Turecko vydalo cestovné varovanie pre svojich občanov, ktorí žijú v európskych krajinách alebo do nich plánujú cestovať. Odvoláva sa v ňom na islamofóbiu a protiturecké demonštrácie, informuje TASR na základe nedeľňajšej správy agentúry AP.

Varovanie prišlo po protestoch vo Švédsku z minulého víkendu, na ktorých antiislamský aktivista pálil Korán a prokurdské skupiny demonštrovali proti Turecku.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo občanov, aby boli obozretní a nechodili do lokalít, kde sa konajú demonštrácie. V prípade xenofóbnych alebo rasistických útokov sa majú obrátiť na miestne úrady.

Škandinávske médiá ešte v sobotu informovali, že rezorty diplomacie Švédska, Nórska a Dánska občanom svojich krajín odporúčali, aby sa vzhľadom na napätie vo vzťahoch s Tureckom vyhýbali veľkým zhromaždeniam v tejto krajine. Informovala o tom agentúra DPA s pripomenutím, že aj v Turecku sa konali demonštrácie, napríklad pred švédskym veľvyslanectvom v Istanbule.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po protestoch Švédsko upozornil, aby nečakalo podporu Ankary pre svoje členstvo v Severoatlantickej aliancii. Turecko tiež na neurčito pozastavilo dôležité stretnutie v Bruseli, na ktorom sa malo hovoriť o členstve Švédska a Fínska v NATO, aktuality.sk

X X X

Islamisti sú väčšou hrozbou ako Rusko, hovorí český generál

 „Ani v najbujnejších snoch som nepremýšľal o tom, že by som raz mohol byť predsedom Vojenského výboru NATO,“ povedal pre Pravdu český generál Petr Pavel (52), súčasný náčelník generálneho štábu. Do funkcie najvyššieho vojenského orgánu aliancie ho zvolili v septembri. Post obsadí na budúci rok v lete.

 Český generál Petr Pavel bude prvým šéfom Vojenského výboru NATO, ktorý pochádza z krajiny bývalej Varšavskej zmluvy.

X Zvolili vás za šéfa Vojenského výboru NATO. Bolo to určite víťazstvo, predpokladám, že sa dostavilo aj trochu eufórie. Už je preč a skôr myslíte na to, čo vás vo funkcii čaká?

Eufórii z nejakého pomyselného víťazstva som príliš nepodliehal. Od začiatku som si bol vedomý, že s funkciou je predovšetkým spojená zodpovednosť a množstvo práce. Najprv v prípravnom období a potom najmä počas troch rokov na čele výboru. V čase, ktorý zostáva, kým funkciu preberiem, sa budem musieť ešte oboznámiť s viacerými vecami. Nie že by to pre mňa bolo úplne nové prostredie. Ale interné postupy, ešte dôkladnejšia znalosť hlavných dokumentov a množstvo procedúr, ktoré sa vo velení NATO bežne uplatňujú, nie je niečo, s čím sa človek stretáva každý deň.

X Začali ste službu v armáde socialistického Československa, zúčastnili ste sa na misiách, pomáhali ste francúzskym vojakom v Bosne z obkľúčenia. Kedy sa objavili ambície byť na čele aliancie?

Asi to znie nepravdepodobne, ale nikdy som týmto smerom neuvažoval. Skôr som mal snahu robiť svoju prácu dobre. Pre vlastné uspokojenie. Kariérny rast bol vedľajším produktom tohto úsilia. Nikdy som si na začiatku služby nepredstavil ani len to, že budem generálom. Nieto, že by som bol náčelníkom generálneho štábu. Ani v najbujnejších snoch som nepremýšľal o tom, že by som raz mohol byť predsedom Vojenského výboru NATO.

X Máte už isté predstavy o prioritách, ktoré by ste chceli tri roky na čele výboru napĺňať?

Bude to dané realitou, v ktorej žijeme. Bohužiaľ, vývoj je asi dynamickejší, ako by sme si želali. Sme v situácii, keď čelíme mnohovrstevným hrozbám. Ich riešenie je mimoriadne komplikované, pretože takmer každý štát ich vníma trocha inak. Netýka sa to len krajín v rámci Severoatlantickej aliancie, ale najmä našich partnerov. Pri riešení kríz s nimi musíme spolupracovať. Nájsť konsenzus bude kľúčový problém. Bude si to vyžadovať rokovania a trpezlivosť, aby sme sa krôčik po krôčiku k niečomu dopracovali.

X Krízy sa však dejú v reálnom čase. Neobmedzuje ustavičné hľadanie kompromisov reakciu aliancie?

Samozrejme, že nutnosť nájsť konsenzus je určitou prekážkou z hľadiska rýchlosti reakcie. Na druhej strane je to jeden z najväčších výdobytkov NATO.

X Prečo?

Všetky krajiny majú rovnaký hlas, možnosť sa vyjadriť. Názor každého musíme brať v aliancii do úvahy. Ak by niečo, čo by NATO chcelo urobiť, bolo v príkrom rozpore so záujmami niektorého štátu, tak si opäť musíme sadnúť k stolu a hľadať kompromis. To je veľmi pozitívne. NATO postupom času prijalo mnoho nových členov. Napriek tomu našlo cesty, ako dospieť ku kompromisu v kratšom čase. Rozhodne by nebolo dobré, aby sme len pod tlakom vývoja bezpečnostného prostredia menili tieto princípy.

X Na septembrovom summite NATO som z úst viacerých diplomatov zo strednej a z východnej Európy počul slová, že stretnutie bolo prekvapujúco viac o Islamskom štáte, ako o rusko-ukrajinskej kríze. Čo je z vášho pohľadu väčšou výzvou pre alianciu?

Vidím hrozbu islamského extrémizmu, ktorá sa dnes najvýraznejšia prejavuje v Iraku a Sýrii, ako potenciálne závažnejšiu, ako súčasnú krízu medzi Ruskom a Ukrajinou. Najmä z toho dôvodu, že táto hrozba bude ovplyvňovať Rusko, krajiny NATO, EÚ, ale aj mnoho ďalších štátov. Nájsť spôsob, ako reagovať, si bude vyžadovať konštruktívny prístup k riešeniu problémov, ktoré momentálne máme v našich vzťahoch, a spoločne postupovať.

X Rusko porušilo anexiou Krymu medzinárodné právo. Zmenilo silou hranice. Nie je toto väčšia hrozba?

V žiadnom prípade to nepodceňujem. Anexia Krymu bola porušením dohôd a pravidiel. Rusko sa v posledných mesiacoch a rokoch rozhodne nespráva v súlade s princípmi, ktoré by sme radi videli v medzinárodných vzťahoch. Jasne sme to povedali. Nie je možné spolupracovať s Ruskom na rovnakom základe, ako sme to robili, ak Moskva nebude rešpektovať spomenuté princípy. Pri hrozbe islamistov však hovorím skôr o dlhodobom horizonte. V rámci toho predpokladám, že by sme mali nájsť v našej časti sveta zhodu, že radikálny islamský extrémizmus je pre nás všetkých väčším problémom, ako naše nezhody. Dúfam, že sa cez ne vzhľadom na spoločný kultúrny a civilizačný základ dokážeme preniesť.

X Možno sa to dá povedať aj tak, že je väčšia pravdepodobnosť, že NATO sa zapojí do boja s Islamským štátom, ako že by išlo do konfliktu s Ruskom.

Na takom konflikte nemá v žiadnom prípade záujem ani Moskva, ani aliancia. Skôr ide o to, aby sme jasne povedali a Rusko to rešpektovalo a Ruskom, že hranice aliancie sú nedotknuteľné. Ide o potvrdenie kolektívnej obrany a platnosti článku 5. Teda, že existujú hranice – geografické aj vo vzťahoch – medzi Ruskom a alianciou, ktoré by sa nemali prekročiť. Pokiaľ ide o prípadné angažovanie sa NATO v boji s islamským extrémizmom, tak si nie som úplne istý, či existuje zhoda, čo sa týka spoločného pôsobenia v rámci aliancie. Krajiny NATO reagujú zatiaľ skôr na bilaterálnej báze. Ide o materiálnu podporu Iraku, alebo o výcvik. Niektoré štáty siahli k leteckým úderom. Neočakávam však, že budeme mať v najbližšom čase zhodu na kolektívnom aliančnom postupe proti Islamskému štátu. Nie sme ani svedkami úvah o použití pozemných síl aliancie v tomto konflikte.

X Keď hovoríme o nedotknuteľnosti hraníc NATO, je aliancia pripravená, aby čelila napríklad malým zeleným mužíkom v Pobaltí?

Túto vôľu sme vyjadrili viac ráz. V tomto smere považujeme hranice aliancie za nedotknuteľné. Aj keby išlo o najmenšie členské štáty, NATO je pripravené reagovať presne v súlade s princípmi kolektívnej obrany, to znamená uplatnením článku 5.

X Rusko sa často sťažuje na rozširovanie NATO a odvoláva sa na sľuby, že vraj k tomu nedôjde. Bol tento proces správny?

Z pohľadu našich krajín bolo rozširovanie na východ správne. Alternatívou bolo zostať v bezpečnostnom vákuu a v dlhodobejšom horizonte hľadať silnejšieho spojenca. Primárne vidím postup NATO ako rozširovanie zóny spolupráce a stability. To, že Rusko to vníma inak, je bohužiaľ dedičstvom bipolárneho sveta. Pre Moskvu aliancia nikdy neprestala byť protivníkom či v horšom prípade nepriateľom. Bude otázkou času, aby sme tieto rozdiely a stereotypy postupne prekonávali a obavy Ruska z NATO zvrátili. V princípe a v dlhodobejšej perspektíve Moskvu ako zásadného protivníka pre NATO nevidím.

X Vzťahy Západu s Ruskom sa netýkajú len NATO. Ako ich ovplyvňujú politické rozhodnutia, ako sankcie proti Moskve. Vnímate ich ako prínosné?

Netrúfam si hodnotiť účinnosť alebo neúčinnosť hospodárskych sankcií. Bolo by lepšie sa spýtať ekonómov. Proti akejkoľvek hrozbe však musíme využiť celé spektrum nástrojov, ktoré máme k dispozícii. NATO ich má len časť. Severoatlantická aliancia je v prvom rade politicko-vojenská organizácia. Je veľmi účinná pri využívaní vojenských nástrojov. V obmedzenej miere, čo sa týka vojensko-civilnej roviny. NATO však nemá žiadne nástroje, pokiaľ ide o ekonomický a sociálny rozvoj krajiny, budovanie inštitúcií štátov, ktoré zlyhali. V budúcich krízach by mali oveľa účinnejšie spolupracovať organizácie ako NATO, Európska únia, OSN, OBSE, Africká únia a ďalšie. Aby sme dosiahli maximálny efekt pri využití všetkých nástrojov, ktoré sú k dispozícii.

X Je to aj poučenie z pôsobenia NATO v Afganistane.

Určite je to jeden zo záverov, ku ktorým sme dospeli. Samotná aliancia nedokáže zabezpečiť obnovu všetkých funkcií štátu, infraštruktúry, pracovných miest, aby sa naštartoval udržateľný rast, ktorý by potom generoval stabilitu v problémovom štáte.

X Budete prvým šéfom vojenského výboru z krajín strednej a východnej Európy. Ako si aj v rámci Vyšehradskej štvorky predstavujete obrannú spoluprácu, o ktorej sa veľa hovorí, budete ju v rámci svojej funkcie podporovať?

So spoluprácou v rámci V4 mám aj osobnú skúsenosť. Na jednej strane má politický charakter, na druhej strane aj pragmatický, vojenský. Na úrovni náčelníkov generálnych štábov sme schopní diskutovať nielen o spoločných problémoch, ale aj o riešeniach. A tiež navrhovať a realizovať nové formy spolupráce. Je však jednoduchšie niečo politicky deklarovať, ako to reálne naplniť. Dosiahli sme výrazné zlepšenie, ale situácia stále nie je taká, aká by mohla byť. Dané je to predovšetkým tým, že máme stále národné záujmy. Taktiež naše obranné priemysly majú svoje záujmy. Rovnako máme aj iné väzby z hľadiska techniky, ktorou disponujeme. Tá má rôzne cykly obmeny. Aj to má dosah na to, do akej miery sme schopní spolupracovať.

X Na Slovensku sa teraz debatuje o možnostiach obmeny stíhacieho letectva. Bolo by výhodou mať rovnaké stíhačky, ako majú Česko a Maďarsko?

Spoločná platforma, rovnaká technika je určite výhodou. Zjednodušuje nielen systém spolupráce v oblasti výcviku, nákupu náhradných dielcov a služieb. Ale je výhodná aj pre cezhraničnú spoluprácu. Až do takej miery, že by sme časom mohli hovoriť o spoločnej ochrane vzdušného priestoru. V rámci NATO je táto oblasť jednou z najviac integrovaných.

X Na nedávnom summite NATO sa viaceré krajiny, vrátane Česka a Slovenska, zaviazali k tomu, že budú dávať na ozbrojené sily viac peňazí. Bude aliancia, a teda aj vy, kontrolovať tieto sľuby?

Správne hovoríte o sľuboch. Súčasťou deklarácie na summite NATO bola vôľa všetkých členských štátov priblížiť sa v horizonte desiatich rokov k hranici dvoch percent HDP. Nehovoríme o tom, že to budú dve percentá. Deklarácia nemá ani charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá by bola pre štáty záväzná. Určite bude záležať na tom, ako sa bude vyvíjať bezpečnostná situácia. Ale samozrejme aj na tom, aká bude ekonomická a sociálna situácia v jednotlivých členských krajinách. Skutočne si nerobím ilúzie, že by sme sa za desať rokov dostali na dve percentá. Je však dôležité, aby všetky štáty napĺňali všetky záväzky pre kolektívnu obranu. Azda je to pre NATO kľúčovejšie, ako dosiahnutie psychologickej hranice dvoch percent.

X Azda teda toto budete kontrolovať? Či krajiny napĺňajú spomenuté nevyhnutné minimum.

Presne tak. V rámci procesu obranného plánovania NATO máme dostatok nástrojov, aby sme boli schopní posúdiť, či si štáty svoje záväzky plnia, alebo nie. Počítame tiež s oveľa širším spektrom cvičení, pri ktorých sa najlepšie ukáže, či sú naše ozbrojené sily skutočne dobre pripravené a včas použiteľné. Budeme schopní identifikovať konkrétne nedostatky v operačných schopnostiach. Citlivo a s taktom budeme potom pracovať s jednotlivými štátmi na odstránení nedostatkov. Ako je to v aliancii bežné./agentury/

X X X

Bývalý komunista, NATO, ale aj vojenský hrdina, ktorého vyznamenal Havel. Kto je nový český prezident Petr Pavel

 Mierili mu na hlavu kalašnikovom, komunistickú minulosť považuje za chybu. Prezidentské voľby vyhral generál Petr Pavel.

V roku 1995 ho prezident Václav Havel vyznamenal medailou za hrdinstvo po tom, čo sa jeho jednotke za dramatických okolností v roku 1993 počas vojny v bývalej Juhoslávii podarilo dostať do bezpečia skupinu francúzskych vojakov.

Petr Pavel za najväčšie hrdinstvo svojho civilného života v rozhovore pre Českú televíziu nakoniec označil svoju prezidentskú kandidatúru.

Cestou na Hrad musel vysvetliť aj svoje pôsobenie v československej komunistickej strane. S mottom „Řád a klid“ v druhom kole prezidentských volieb v sobotu porazil svojho protikandidáta, bývalého českého premiéra Andreja Babiša.

Najväčšia chyba? Vstup do KSČ

Pavel v detstve najskôr nevedel, či chce byť vojakom. Službu v armáde vnímal romanticky a díval sa na ňu najmä pohľadom pomoci ľudom. Nakoniec ako štrnásťročný začal študovať na Vojenskom gymnázium v Opave. Pokračoval v šľapajách svojho otca, plukovníka Československej ľudovej armády.

Pavel vo svojom vyššom vzdelávaní pokračoval na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska a postgraduál si spravil z vojenského spravodajstva na Vojenskej akadémii v Brne.

Novozvolený prezident absolvoval rôzne kurzy naprieč Európou, napríklad v Londýne, kde získal aj titul z medzinárodných vzťahov.

Svoju komunistickú minulosť označuje za najväčšiu chybu. V mladosti bolo totiž Pavlovou túžbou stať sa elitným výsadkárom v Prostějove. Vedel, že šancu má len vtedy, ak bude členom Komunistickej strany Československa. V strane bol štyri roky až do Nežnej revolúcie.

V mnohých predvolebných debatách hovoril, že vtedy nemal dostatok informácií a celá jeho rodina bola súčasťou strany. Rozhovory s otcom už po Nežnej revolúcii boli podľa Pavla plné otázok a zmiešaných pocitov.

Zatiaľ čo budúci prezident hovoril o zvedavosti, čo prinesie budúcnosť, jeho otec mal pocit z premrhaného života.

Pavlov hrdinský čin

Petr Pavel vnímal nespokojnosť a frustráciu z nefungovania systému a neschopnosti reagovať na situácie. Po revolúcii mal obavy o prácu či armádu samotnú. Nasledovala lustrácia armády, Pavel mohol zostať jej členom.

Za Pavlov najväčší profesionálny úspech môžeme považovať pozíciu predsedu Vojenského výboru NATO v rokoch 2015 až 2018. Za sebou má množstvo vysokých pozícií, ako aj pozíciu náčelníka generálneho štábu Armády Českej republiky.

Pred 30 rokmi pôsobil ako veliteľ v bývalej Juhoslávii, kde mu mierili kalašnikovom na hlavu. Táto akcia sa považuje za jednu z najhrdinskejších v Česku.

Akcia spočívala v záchrane francúzskych vojakov, za čo Petr Pavel dostal aj vysoké štátne vyznamenanie. Ako prvému v Českej republike mu prezident Václav Havel udelil medailu za hrdinstvo práve pre záchranu 53 francúzskych vojakov.

 Antibabišovská koalícia

Pavel u mnohých voličov predstavuje voľbu rozumom než srdcom, a to kvôli protikandidátovi Babišovi. Najmä, ak ide o voličov Pavla Fischera či Danuše Nerudovej, ktorá Pavlovi vyjadrila podporu takmer ihneď po zverejnení výsledkov volieb v prvom kole.

Neúspešní kandidáti Nerudová, Fisher aj Marek Hilšer, postupne prichádzali už večer do jeho volebného štábu v Starom meste Prahy. V prvom kole získal Pavel 35,4 percenta a predbehol tak Andreja Babiša o štyri desatiny percenta. K volebnej urne prišlo 68,24 percenta elektorátu.

Pavel jasne dominoval v Prahe, ako aj v mestách na rozdiel od protikandidáta, ktorý oslovil najmä vidiek.

Pavel vyhral aj na slovenskom veľvyslanectve v Bratislave ako aj v Lešti, kde sa nachádza vojenské výcvikové stredisko. Svoje hlasy tam mohli občania Českej republiky odovzdať po vybavení volebných preukazov. Okrem neúspešných kandidátov vyjadril podporu Pavlovi aj súčasný český premiér Petr Fiala. Ten súboj označil za boj medzi populizmom a demokraciou.

Boj medzi populizmom a demokraciou

Kampaň sa niesla v množstve dezinformácií a klamstiev. Okrem zostrihaného videa, v ktorom mal Pavel hovoriť o vstúpení Českej republiky do vojnového konfliktu s Ruskom, až po hoax, ktorý uvádzal, že Pavel je mŕtvy. Kauzu vyvolala aj otázka komunistickej minulosti, ktorú otvoril práve Babiš, nad ktorým visí tieň ŠtB.

Pavel niekoľkokrát vyzýval na slušnosť počas kampane. „Ráno som si prečítal, že som mŕtvy,“ hovorí pre televíziu Nova „potom, že našu stránku napadli hackeri a zavesili tam oznámenie o mojom úmrtí“. Myslím, že by sme sa spolu s predsedom mali správať slušne, dodáva.

„Řád a klid.“ Tak znelo motto prezidentskej kampane Petra Pavla. Hovoril o dvoch svetoch a sľubuje, že Hrad by otvoril ako koalícii, tak aj opozícii a najmä ľudom, vzdelávaniu a vedomostiam.

Je zástancom členstva v Európskej únii ako aj NATO. Medzi jeho hlavné ciele a priority počas predvolebných debát zaradil zahraničnú politiku či životné prostredie. Nasledujú aj oblasti inovatívnej ekonomiky a nezávislej a efektívnej energetiky.

Po tradičnej prvej návšteve Slovenskej republiky bude generálova druhá návšteva smerovať do Poľska, kde chce upokojiť svojich priateľov, že si krajina ctí dohody. Toto rozhodnutie prišlo v reakcii na slová protikandidáta Andreja Babiša v jednej z predvolebných diskusií, ktorý by v prípade útoku na Poľsko vojsko nepovolal.

Kandidatúru Petra Pavla podporilo viac než osemdesiat tisíc občanov. Na rozdiel od protikandidáta Babiša sa prezentuje ako ateista. Babiš niekoľkokrát vo svojej kampani používal Jezuliatko a na otázku, čo ho presvedčilo, aby prišiel do diskusie s Pavlom, odpovedal, „že bol na omši a zaujala ho kázeň o pravde“, aktuality.sk

X X X

New York Times: České voľby boli testom populizmu. Denník upozorňuje aj na Fica

 Súboj o post českého prezidenta bol podľa amerického denníka The New York Times prvým v rámci série tohtoročných dôležitých volieb v strednej a východnej Európe.

 Zvolený prezident Českej republiky Petr Pavel reaguje po vyhlásení predbežných výsledkov druhého kola prezidentských volieb v Prahe v sobotu 28. januára 2023.

Petr Pavel, bývalý výsadkár vo všeobecnosti známy ako “generál”, viedol kampaň so sloganom „Viesť so skúsenosťami a pokojom v ťažkých časoch“. Andrej Babiš, ktorý bol nedávno zbavený obvinenia z podvodu v súvislosti s financiami z Európskej únie, rozdúchaval obavy z rozšírenia vojny do Českej republiky a tvrdil, že „generál neverí v mier“, píše americký denník.

 Stret medzi týmito dvomi mužmi urobil z hlasovania – prvého zo série dôležitých tohtoročných volieb vo východnej a strednej Európe – významný test toho, či sa voľakedy rastúci populistický príliv Európy opäť dvíha.

Napriek obmedzeným formálnym právomociam českého prezidenta má tento post veľkú symbolickú váhu. Tohtoročné voľby, v ktorých sa v prvom kole volieb zúčastnilo osem kandidátov, vyvolali ešte väčší záujem ako zvyčajne, keď v druhom kole volieb odovzdalo hlas viac ako 70 percent voličov, čo je najvyššia účasť v českých voľbách, pripomína New York Times.

To, že populizmus je aj naďalej silný, ukázalo minulý rok drvivé víťazstvo Viktora Orbána v Maďarsku, ale jeho osudy inde boli zmiešané. V októbri 2021 utrpel v Českej republike veľkú prehru, keď Babiš prišiel o post premiéra po tom, čo široká aliancia centristických a ľavicových strán vyhrala parlamentné voľby. Minuloročné voľby v Slovinsku zasadili populizmu ďalšiu ranu, keď voliči zosadili Janeza Jansu, krajne pravicového obdivovateľa Donalda Trumpa a blízkeho spojenca Orbána.

Protiestablišmentový populizmus by sa však mohol presadiť vo voľbách v tomto roku na Slovensku, ktorého centristická vláda v decembri padla, čím sa otvorila cesta k možnému návratu k moci Robertovi Ficovi, bojovnému bývalému premiérovi poškvrnenému korupciou a inými škandálmi.

Kľúčovým testom však budú voľby na jeseň v Poľsku, najľudnatejšej krajine regiónu, ktorú od roku 2015 riadi hlboko konzervatívna a nacionalistická strana Právo a spravodlivosť, dodáva New York Times.

 Podľa The New York Times Babišova taktika v predvolebnej kampani kopírovala tú, ktorú používa jeho bývalý spojenec Viktor Orbán. Ten vlani v apríli podľa denníka oslavoval jasné víťazstvo po tvrdeniach, že jeho hlavný politický súper chce poslať maďarských vojakov bojovať na Ukrajinu proti Rusku.

„Ale tento argument Babišovi nezafungoval v Českej republike, ktorá má oveľa rozmanitejšie médiá ako Maďarsko, kde Orbánova vládna strana Fidesz a jej podnikateľskí spojenci majú pod pevnou kontrolou televíziu a väčšinu ďalších zdrojov informácií,“ analyzuje newyorský denník.

The New York Times pripúšťa, že ani Pavel, ani Babiš nezdieľajú príklon na Východ doterajšieho prezidenta Miloša Zemana, ale ich súboj predstavoval jasný stret politických štýlov – „neokázalého pragmatizmu a nespútaného populizmu“, /agentury/

X X X

Mali by získať dôveru, no radšej menia ústavu. Aká vláda nás čaká? Prezidentka Čaputová varuje pred problémami

 Vláda padla, bájna 76, po ktorej túžil odvolaný premiér Eduard Heger nevznikla a tak si poslanci odhlasovali zmenu ústavy. Odteraz v nej bude zakotvená možnosť skrátiť si volebné obdobie uznesením, pod ktoré sa musí podpísať 30 poslancov. Súčasnej dočasne poverenej vláde ostáva už len schváliť dátum.

 Do predčasných volieb však bude niekoľko mesiacov vládnuť s obmedzenými právomocami. Podľa ústavného právnika Mariána Gibu by mala vláda požiadať o dôveru. V hre sú aj iné zmeny ústavy či dokonca referenda, ktorým sme sa už venovali. Teraz sa bližšie pozrieme na avizovanú zmenu, s ktorou prišiel predseda parlamentu Boris Kollár. Poslanci budú zrejme riešiť ďalšiu zmenu ústavy, aby nemuseli v prípade schválenia septembrového termínu, osem mesiacov len „kúriť a svietiť“./agentury/

X X X

Prezident Zeman končí. Nezanechá myšlienkový odkaz, tvrdí politológ Kopeček

Po desiatich rokoch nahradí Miloša Zemana v prezidentskom kresle Petr Pavel. Čo po súčasnej hlave štátu v českej politike zostane? Na otázky Pravdy odpovedal Lubomír Kopeček, ktorý pôsobí na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne a v Národnom inštitúte SYRI. Zemanovi sa venoval v knihe Príbeh talentovaného pragmatika: Intelektuál bojujúci s intelektuálmi a v porovnávacej biografii českých prezidentov Dobrý, zlý a škaredý? Havel, Klaus a Zeman – paralelné životopisy.

X Svojej knihe ste dali názov Miloš Zeman: Príbeh talentovaného pragmatika. Prečo takýto titul? V čom je Zeman pragmatikom a ako sa prejavil jeho talent?

Zeman v kariére robil veľmi pragmatické obraty. Na začiatku kariéry v 90. rokoch sám seba označoval za sociálneho liberála. Zeman brojil proti populizmu a tvrdil, že obhajuje politický stred. No po tom, čo zamieril na čelo sociálnej demokracie, sa zmenil. Zeman používal veľmi ostré slogany, keď hovoril, že chce ísť pravicovej vláde po krku. Zo sociálneho liberála sa stal radikálne pôsobiaci ľavicový politik. Počas pôsobenia v prezidentskom úrade sa dá Zemanov pragmatizmus ukázať na jeho prístupe k migrácii. Ako premiér bol v rokoch 1998 a 1999 pomerne ústretový k utečencom z Balkánu. Keď mu však v prezidentskom úrade klesla podpora, zmenil sa na hlavného českého bojovníka proti migrantom. Využil utečeneckú krízu v rokoch 2015 až 2016 a pragmaticky sa postavil na čelo tých ľudí, ktorí migráciu vnímali ako veľké nebezpečenstvo. V roku 2018 z toho urobil hlavnú tému svojej kampane za znovuzvolenie. Odráža sa v tom jeho pragmatizmus až hyperpragmatizmus. A súčasne to bol Zemanov talent. Vedel nájsť témy, po ktorých bol v istom momente dopyt na politickom trhu.

 Ak ste spomenuli Zemanov až hyperpragmatizmus, ako by ste ho politologicky zaradili? V čo politicky verí? A, samozrejme, netvrdím, že politici nemôžu meniť názory.

Nie všetkých politikov je možné zaradiť. Ako som už povedal, Zeman niekedy robil politické obraty o 180 stupňov. Naozaj vyzerá ako človek, ktorý nemá pevný ideový svet, hoci u neho nájdeme aj konštantné momenty. Najviditeľnejšie je to pri jeho pozitívnom postoji k Židom a k Izraelu. Zeman však nemôže zanechať nejaký konzistentný ideový odkaz, lebo ho príliš často menil. Je to zaujímavý kontrast napríklad s porovnaní s predchádzajúcimi českými prezidentmi Václavom Havlom a Václavom Klausom. Oni sa usilovali svoj myšlienkový svet ukotviť vo svojich textoch a v prejavoch, ale aj v podobe kamennej inštitúcie. Takže existuje Knižnica Václava Havla a Inštitút Václava Klausa. Podľa mňa však žiadny hmatateľnejší myšlienkový odkaz po Zemanovi v českej histórii nezostane. Samozrejme, v českých dejinách bude existovať jeho silná stopa.

X V rokoch 1998 až 2002 bol Zeman premiérom. Dokázal k moci vytiahnuť ľavicovú ČSSD, hoci v politike v Česku po páde komunizmu prevládali stredopravicové strany. Prečo to Zeman zvládol so sociálnou demokraciou?

Čo sa týka začiatku 90. rokov, nehovoril by som o stredopravicových stranách. Bola to zlatá éra českej pravice. Zeman mal šťastie, že českí komunisti sa vtedy zabetónovali v pozíciách, ktoré boli neprijateľné pre mnohých ľavicových voličov a pre český hlavný politický prúd vrátane prezidenta Václava Havla. Otvorilo to priestor na to, aby sa niekto iný presadil v ľavicovom priestore. Zeman to využil tak, ako som už hovoril. Minimálne v prvých rokoch profiloval ČSSD veľmi radikálne. Sociálna demokracia pod Zemanom v tom čase navonok dosť pripomínala komunistov, ale komunisti to neboli. Zeman vo svojom verejnom vystupovaní používal slova o vytunelovanej ekonomike a o spálenej krajine. Ale súčasne sociálna demokracia za Zemana nikdy nebola monolitná. Stranu nechal otvorenú pre každého, kto chcel politicky stáť proti pravici. ČSSD je v Česku historicky silná značka. Stretli sa v nej ľudia, ktorí neraz nemali mnoho spoločného, ale zaštítení Zemanom vytvorili stranu, ktorá v roku 1998 dokázala poraziť pravicovú ODS.

X Vnímajú Česi ešte nejako štyri roky Zemana v premiérskom kresle? Zanechal v ňom tú politickú stopu, o ktorej sme hovorili?

V historickej pamäti staršej a strednej generácie spomienka na štvorročné vládnutie Zemana zostala. U niektorých ľudí je to pozitívna stopa. Zemanovu premiérsku éru si spájajú so stabilnou vládou a s tým, že krajinu vyviedol z hospodárskej recesie. Ďalšia časť ľudí však toto obdobie rokov 1998 až 2002 vníma veľmi negatívne. Spájajú si s ním mnohé aféry a veľmi zvláštne praktiky týkajúce sa vládnutia. Miroslav Šlouf bol vtedy na Úrade vlády Zemanovou pravou aj ľavou rukou. Formálne síce iba riadil tím poradcov, ale súčasne mal styky s podsvetím. Minimálne u niektorých ľudí to zanechalo hlbokú averziu k Zemanovi. Tiahlo sa to s ním do roku 2013 a ešte aj dnes sa stane, že mu to pripomenú.

 X V roku 2003 Zeman neuspel v prezidentskej voľbe a zdalo sa, že s politikou končí.

V každom prípade to pôsobilo dojmom, že do českej politiky už nebude výraznejšie vstupovať. Ukázalo sa však, že to bol omyl. V roku 2003 Zemana vtedy ešte v parlamentnej prezidentskej voľbe časť politikov ČSSD potopila a pripravila mu veľmi dehonestujúcu porážku. V nasledujúcich rokoch sa usiloval, aby tí, čo boli proti nemu, za to zaplatili. Do nemalej miery prispel Zeman svojimi vnútornými aktivitami v rámci ČSSD k pádu premiéra Vladimíra Špidlu. Podkopával jeho pozíciu. Čiastočne to platí aj pre Špidlovho nástupcu Stanislava Grossa. Ten sa usiloval so Zemanom uzmieriť, ale nebol v tom príliš úspešný. Je dobré si povedať, že k pádu oboch spomenutých sociálnodemokratických premiérov prispeli aj iné faktory. Ale nedá sa poprieť, že Zemanove aktivity tiež patrili k problémom, ktorým čelili.

X Zeman nakoniec založil Stranu práv občanov, s ktorou išiel v roku 2010 do volieb. Získala však len niečo vyše štyroch percent hlasov. No už v roku 2013 sa Zeman v priamej voľbe stal prezidentom. Ako je to možné?

Strana práv občanov zobrala nemálo hlasov ČSSD a poškodila ju. Takže Zeman takto opäť ovplyvnil českú politiku a prispel k tomu, že po voľbách rezignoval ďalší líder sociálnych demokratov a expremiér Jiří Paroubek. Je tiež zaujímavé, že Zeman ešte v roku 2007 presvedčil dvoch poslancov ČSSD, aby podporili vznik prevažne pravicovej vlády Mirka Topolánka (ODS). V tomto období sa začali zbierať finančné zdroje a pripravovať projekt Strany práv občanov, ktorá mala byť platformou pre Zemanov vstup na Pražský hrad. Priama voľba prezidenta mu potom otvorila okno príležitosti.

X Čo teda prispelo k tomu, že Zeman dokázal v roku 2013 poraziť v druhom kole Karla Schwarzenberga a stal sa českým prezidentom?

V tom období už uplynul dostatočný čas od obdobia Zemanovej vlády. Na niektoré jej negatívne stránky sa teda už trochu zabudlo. Ale súčasne to nebolo tak dávno, aby si ľavicoví voliči staršej a strednej generácie Zemana nepamätali. Po ére rýchlych výmen lídrov ČSSD ho mali zafixovaného ako niekoho, kto stelesňuje sociálnodemokratickú politiku v Česku. Zemanovi pomohlo aj to, že sociálni demokrati neboli jednotní, hoci to vtedy bola najpopulárnejšia strana a bola aj najsilnejšia v Poslaneckej snemovni. Časť ČSSD sa rozhodla, že vo voľbách podporí Zemana. Urobili to napriek tomu, že nebol členom strany a v minulosti ju poškodil. Za Zemana sa postavili aj komunisti, ktorí boli vtedy ešte pomerne dôležití. A mal šťastie v tom, že vtedajšia vláda riešila hlbokú ekonomickú recesiu a bola veľmi nepopulárna. Schwarzenberg bol podpredsedom tohto kabinetu a ministrom zahraničia. Je logické, že sa s jeho osobou spojilo negatívne vnímanie vlády. Zeman mal potom proti Schwarzenbergovi v druhom kole pomerne jednoduchú prácu. Prispeli k tomu aj niektoré chyby súpera. V jednej televíznej debate medzi prvým a druhým kolom začal Schwarzenberg veľmi nešťastne hovoriť o téme sudetských Nemcov a o tom, že ich odsun nebol správny vrátane toho, že by zaň československý prezident Edvard Beneš v dnešnej dobe skončil pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu. V kampani to rezonovalo a veľmi výrazne to Schwarzenberga poškodilo.

X Zemanovi sa potom prezidentský úrad podarilo obhájiť v roku 2018. Je jednoduchšie kandidovať z pozície úradujúcej hlavy štátu, však?

Samozrejme, obhajujúci prezident má výhodu. Zeman ju maximalizoval päťročnou kontaktnou kampaňou. Počas prvého mandátu takmer neustále cestoval po Česku, chodil predovšetkým do regiónov a malých miest. Išiel aj tam, kde dlho pred ním žiadny vrcholový politik nebol. Takéto niečo protikandidáti mohli len ťažko vyvážiť a Zeman mal za sebou autoritu prezidentského úradu. V súvislosti s voľbou v roku 2018 sme už spomenuli tému migrácie. Zeman mal šťastie, že v druhom kole čelil Jiřímu Drahošovi. Bol to akademik s úctyhodnou kariérou, ktorá však bola pre mnoho bežných ľudí nepochopiteľná. Pre Zemana bol jednoduchým terčom, keď Drahošovi vyčítal politickú neskúsenosť a aj to, že je zástupcom liberálneho sveta pražskej kaviarne. Drahoš okrem toho robil chyby. Medzi prvým a druhým kolom neprišiel do dvoch zo štyroch televíznych debát. Zemanovi umožnil viesť monológ, že je úspešným prezidentom. Úradujúcemu prezidentovi, samozrejme, pomohlo, že ho podporovalo hnutie ANO Andreja Babiša, ktoré krátko predtým v parlamentných voľbách dostalo takmer 30 percent hlasov. Za Zemanom stáli aj komunisti, krajne pravicová SPD a časť ČSSD. Mal teda za sebou pomerne širokú politickú koalíciu, o ktorú sa mohol oprieť.

Bolo aj niečo, čo v roku 2018 Zemana oslabovalo?

Za prvých päť rokov v úrade ho zasiahli viaceré škandály vrátane prekračovania právomocí a vulgarít, ktoré verejne používal, či problematickej zahraničnopolitickej orientácie, ktorá spochybňovala západné smerovanie Česka. A, samozrejme, Zemana už v roku 2018 oslabovalo jeho zdravie. Ale ešte to nebolo také zlé ako dnes.

 Český prezident Miloš Zeman a jeho nemecký náprotivok Frank-Walter Steinmeier na Pražskom hrade v auguste 2021.

X Hovorili sme o tom, ako Zeman dva razy vyhral prezidentské voľby. Jeho to úplne hypotetická otázka, ale keby mohol Zeman kandidovať opäť a slúžilo by mu zdravie, mal by šancu opäť zvíťaziť?

Je to naozaj čistá špekulácia. Keby mal Zeman 50 rokov, bol by zdravý a mohol opäť kandidovať, tak by možno vyhral. Ale v tom prípade by zase za sebou nemal politickú kariéru, ktorú na víťazstvá potreboval.

X Nakoľko Zemanova podpora pomáhala Andrejovi Babišovi v prezidentskej kampani? Dá sa to aj percentuálne vyčísliť?

Je dobré si pripomenúť, že Zeman končí v prezidentskom úrade s veľmi nízkou dôverou verejnosti. Reálne teda Zeman na voličov mohol zapôsobiť relatívne málo. Na druhej strane sa Babišovi v jeho situácii hodil každý spojenec. Ale Zemanova podpora mohla mať aj negatívny efekt.

X Prečo?

Lebo Babišových odporcov mohla utvrdiť v tom, že expremiér je nevoliteľný. Ale podľa mňa sa vplyv končiaceho prezidenta na voličov nedá presne zmerať.

X Vravíte, že Zeman opúšťa funkciu ako nie príliš dôveryhodný prezident. Čo to spôsobilo? Dva razy si ho Česi zvolili za hlavu štátu. Kde sa to teda zlomilo?

Začalo sa to lámať už v roku 2013 pri prvej voľbe. Zeman bol vždy v politike konfrontačný a polarizujúci. Ale delenie na odporcov a priaznivcov sa potom premietlo do celých jeho desiatich rokov na Pražskom hrade. Viedlo to k tomu, že Zemanova podpora bola veľmi kolísavá. Prudko stúpala a potom zase rýchlo padala. Dosť to súviselo s tým, ako sa staval k svojim odporcom. Dôležitou vecou je tiež to, že Zeman bol prezidentom, ktorý sa z pohľadu českej ústavy často pohyboval za jej hranou. Najmä vo vzťahu k vláde. Zeman si zostavil jeden vlastný kabinet, neskôr blokoval niektorých ministrov či v úrade pol roka držal premiéra Andreja Babiša, ktorý nemal dôveru parlamentu. Tieto veci ešte zvyšovali Zemanov polarizujúci potenciál. Pre časť voličov bol prezident z rôznych dôvodov stelesnením zla. Ďalšou vecou, ktorá sa podieľa na Zemanovej nízkej dôvere, je fakt, že po znovuzvolení prakticky skončil so spomenutou kontaktnou kampaňou. Dôvodom bolo, že sa už nemusel usilovať byť populárny, ale prispel k tomu aj zlý zdravotný stav. Počas pandémie koronavírusu sa Zeman v podstate stiahol z verejného priestoru. Mnoho ľudí takéto správanie jednoducho neakceptovalo, pretože krajina sa nachádzala v ťažkej situácii. Aj to sa premietlo do prepadu dôvery. A asi posledná vec, ktorá s tým súvisí, je to, čo sa v podaní prezidenta odohralo vo vzťahu k Rusku.

X Ako to ovplyvnilo vzťah verejnosti k Zemanovi?

Väčšinu času, ktorý strávil na Pražskom hrade, silno preferoval proruské postoje. Túto líniu sledoval až do 24. februára 2022, teda do invázie proti Ukrajine. Držal sa jej, keď Rusi zabrali Krym, a aj vtedy, keď sa sme tu mali viacero afér, ktoré boli z hľadiska českých záujmov veľmi problematické. Najmä pri debate okolo výbuchu v zbrojnom sklade vo Vrběticiach, keď sa ukázalo, že za ním stáli agenti ruskej vojenskej spravodajskej služby. Zeman zaujal postoj, že to vôbec nie je jasné. A že to, čo tvrdí česká tajná služba, minister vnútra a dokonca premiér Andrej Babiš, nie je jediná verzia udalostí. Podľa mňa to Zemana poškodilo, lebo to už nepôsobilo dôveryhodne ani na mnoho jeho priaznivcov. Po invázii nakoniec urobil Zeman obrat o 180 stupňov, lebo už naozaj nemohol obhajovať Moskvu. A tak sa prezident zmenil v protiruského jastraba. Niektorí jeho priaznivci, ktorí ho mali radi práve pre postoj ku Kremľu, to nedokázali takpovediac predýchať.

X Napísali ste aj knihu o Havlovi, Klausovi a Zemanovi. Prvý menovaný už nie je medzi nami, druhý sa stal okrajovou politickou postavou a tretí odchádza z prezidentského úradu. Končí sa jedna výrazná éra českej politiky?

S koncami by som to nepreháňal. Odchod Zemana je politicky dôležitý. Ale na druhej strane by som o žiadnom konci jednej ponovembrovej éry nehovoril. Česká demokracia vykazuje vysokú mieru kontinuity, hoci dianie po roku 1989 sa dá rozdeliť na rôzne etapy. Nemyslím si však, že Zemanov koniec na Pražskom hrade je nejakým zásadným medzníkom. Dobre sa to dá ukázať aj na prezidentských voľbách.

X V akom zmysle?

V prípade Babiša a Petra Pavla, ktorí postúpili do druhého kola, predstavovala diskusia o ich pred- aj ponovembrových aktivitách veľkú časť verejnej debaty. Nedá sa teda povedať, že sme svedkami nejakej hrubej čiary, po ktorej sa začína všetko odznovu./agentury/

X X X

Kollár avizuje návrh, ktorý by prikázal voľby pol roka po páde vlády

Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár avizuje návrh, ktorým by sa zaviedlo pravidlo, že po páde vlády by sa museli konať predčasné parlamentné voľby napríklad do pol roka. Povedal to v diskusii RTVS O 5 minút 12. Líder mimoparlamentného Hlasu Peter Pellegrini si vie predstaviť podporu návrhu. Kritizoval však, že táto vláda sa udrží do septembra a každú ďalšiu by zaviazala konaním volieb do pol roka.

 Kollár to avizuje cez pozmeňujúci návrh k novele Ústavy SR, ktorú do parlamentu predložili poslanci Sme rodina. Zároveň sa vyjadril k povolebným spoluprácam. „S každou normálnou politickou stranou budeme rokovať, pre mňa je Hlas príčetná politická strana,“ odpovedal Kollár na otázku, či si vie predstaviť koalíciu s Hlasom-SD a Smerom-SD. Pellegrini si vie predstaviť budúcu koaličnú spoluprácu s Kollárom.

Šéf parlamentu zopakoval, že podporuje májový aj júnový termín volieb, no dohoda bývalých koaličných strán je na 30. septembri. S tým nesúhlasí Hlas. „Pre riadenie Slovenska, prípravu rozpočtu, prevzatie moci, vykreovanie vlády je september absolútne nevhodný,“ povedal Pellegrini. Nerozumie postoju SaS, chce sa ešte do utorkového hlasovania stretnúť so šéfom SaS Richardom Sulíkom.

Pellegrini nesúhlasí s tým, že ak neprejde septembrový termín volieb, bude úradnícka vláda, pretože môžu každý mesiac prichádzať návrhy na skrátenie volebného obdobia. „Prezidentka môže vymenovať úradnícku vládu a my ju o tri mesiace pošleme do minulosti, lebo vypíšeme voľby na máj alebo na jún bez akýchkoľvek problémov,“ povedal. Tento plán by mu podľa Kollára nevyšiel.

Hlas ešte nemá oficiálneho kandidáta na prezidenta. Stranícki kandidáti nemajú podľa Pellegriniho veľké šance. „Bolo by dobré postaviť do prezidentských volieb osobnosti, nie konkrétnych aktívnych politikov,“ povedal.

Kollár zopakoval, že Sme rodina nepostaví vlastného kandidáta. Súhlasí s tým, že vyhrať voľby môže občiansky kandidát. Obaja nevylúčili, že podporia rovnakého kandidáta. Kollár si myslí, že verejní funkcionári na najvyšších postoch v prokuratúre, polícii či na Najvyššom kontrolnom úrade SR by nemali kandidovať na hlavu štátu. Podľa Kollára sa hovorí o návrhu, ktorý by zakázal kandidovať na prezidenta ešte štyri roky po skončení v takejto verejnej funkcii. Pellegrini si myslí, že Maroš Žilinka je dobrým generálnym prokurátorom a ak sa niekomu vo funkcii darí, mal by tam ostať.

Pellegriniho prekvapil osobný príchod prezidentky SR Zuzany Čaputovej do volebného štábu zvoleného českého prezidenta Petra Pavla. Vníma to ako niečo navyše a myslí si, že jej partnerom je ešte stále dosluhujúci prezident ČR Miloš Zeman. Kollár to vníma ako vyjadrenie osobnej podpory, prezidentke to nevyčíta.

Kollár zároveň avizoval, že ak by sa prijala zmena a mohol by parlamentné voľby vyhlásiť skôr, urobí to tak, aby mal každý právo si ešte včas zmeniť napríklad názov strany./agentury/

X X X

Úroky rýchlo rastú, peniaze už vedia zarobiť. Aké sadzby ponúkajú slovenské banky na „termíňákoch“? (+ porovnanie)

Pozornosť klientov bánk na Slovensku začínajú pútať termínované vklady. Terminovaný vklad vo všeobecnosti je bankový produkt, ktorý sa podobá na bežný účet. Klient si na terminovaný vklad vloží peniaze, za ktoré mu banka zaplatí úrok. Rozdiel oproti bežnému účtu je v tom, že pri terminovanom vklade sa klient zaväzuje, že tieto peniaze na dohodnuté obdobie na účte nechá.

 Pozornosť klientov bánk na Slovensku začínajú pútať termínované vklady.

Preto sú peniaze na terminovanom vklade úročené ďaleko atraktívnejšie ako na bežnom účte, kde ich klient banke necháva v podstate zadarmo.

Dôvodom rastu úrokov je to, že Európska centrálna banka (ECB) zvyšuje svoje základné sadzby od ktorých sa odvíjajú aj iné sadzby v krajinách platiacich eurom. A to vytvára priestor na to, aby postupne rástli aj úrokové sadzby na terminovaných vkladoch.

 „Zvyšovanie kľúčových sadzieb ECB sa prenáša do úročenia termínovaných vkladov. Naopak, úročenie vkladov na bežných účtoch sa však vzhľadom na ich charakter prakticky nemení. Výsledkom je, že výnosová krivka klientskych vkladov v eurozóne sa v porovnaní s obdobím pred zvyšovaním sadzieb posunula nahor,“ upozorňujú analytici úseku meny, štatistiky a výskumu z Národnej banky Slovenska (NBS).

„Domácnosti a predovšetkým podniky preto začali presúvať svoje zdroje z vkladov splatných na požiadanie na termínované vklady. Uprednostňujú tak vyšší výnos pred vyššou dostupnosťou peňazí, dodávajú.

Na terminovaných vkladoch klienti ale určite infláciu poraziť nedokážu. „Zaujímavé je, že časť ľudí sa snažila čeliť rastúcemu znehodnoteniu úspor kvôli vysokej inflácii presunom úspor do termínovaných vkladov napriek tomu, že ich úročenie sa až do jesene 2022 vôbec nezvýšilo a aj dnes existuje len niekoľko termínovaných vkladov s úročením okolo 1,5 % s veľmi zúženými podmienkami,“ hovorí Marián Búlik, analytik spoločnosti OVB.

Terminovaný vklad iba zmierňuje straty v porovnaní so situáciou, keď peniaze ležia bez pohybu na bežnom účte. „Úrok 1,5 percenta pritom v nijakom prípade nechráni úspory pred stratou hodnoty – to dokážu pri strednodobom výhľade len pravidelné investície na finančných trhoch. V tomto vývoji vidím sčasti reakciu na poklesy finančných trhov, ktoré časť ľudí vystrašili, a sčasti panickú reakciu, ako aspoň trochu zmierniť priebežnú stratu hodnoty úspor,“ dopĺňa Búlik.

Úroky narástli niekoľkonásobne

Aktuálna výška úrokových sadzieb v eurozóne obmedzuje výšku úrokových sadzieb, ktoré klienti v eurozóne môžu získať. Napriek tomu sú krajiny, kde terminované vklady prinášajú klientom vyššie sumy. Podľa údajov ECB sa terminované vklady do dvoch rokov na Slovensku úročia priemernou sadzbou 1,44 percenta ročne. Podobne je to aj v ostatných krajinách eurozóny, relatívne najlepšie sú na tom Taliani so sadzbou 1,83 percenta.

V prípade termínovaného vkladu nad dva roky sa priemerná sadzba podľa ECB pohybuje na Slovensku na úrovni 1,89 percenta. Najlepšie v rámci eurozóny sú na tom majitelia terminovaných vkladov nad dva roky v Estónsku. Tam klienti získajú v priemere 2,94 percenta.

Ešte minulý január za termínovaný vklady dávali slovenské banky podľa NBS priemerný úrok 0,33 percenta, v novembri to bolo už 1,45 percenta. Za rovnaké obdobie narástli úroky na termínovaných vkladov do 5 rokov z 0,82 eur na 1,91 percenta. V priebehu pár mesiacov sa tak úroky zvýšili niekoľkonásobne. A zrejme budú rásť aj ďalej.

„V uplynulých mesiacoch vidíme pokles miery úspor na sporiacich a bežných účtoch, zatiaľ čo miera úspor na termínovaných vkladoch a investícii do fondov rastie. Ako dôvod vidíme najmä snahu klientov hľadať v čase vysokej inflácie produkty, kde je miera zhodnotenia vyššia,“ hovorí Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB banky.

Potvrdzuje, že terminovaný vklad nie je plnohodnotnou odpoveďou na zdražovanie. „Termínovaný vklad je konzervatívnym produktom, ktorý by mal byť súčasťou portfólia klienta určeného na vytváranie úspor a jeho zhodnocovanie. Zároveň však treba mať na pamäti, že garantované zhodnotenie, ktoré ponúka, je nižšie, než potenciál zhodnotenia iných, v tomto prípade investičných nástrojov,“ hovorí.

Terminovaný vklad môže byť teda zaujímavý pre ľudí, ktorí nechcú podstupovať riziko. „Termínovaný vklad je vhodný nástroj pre konzervatívnych klientov, vďaka ktorému môžu určitú časť svojich finančných prostriedkov, napríklad tie, ktoré považujú za dlhodobejšie rezervu, viazať dlhodobo nakoľko vedia, že tieto prostriedky nebudú v istom čase potrebovať,“ hovorí Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.

Najväčšia banka banka na samostatných terminovaných vkladoch úrokové sadzby zatiaľ nedvíhala, preto neregistruje ani zvýšený záujem o termínované vklady, keďže banka úrokové sadzby na týchto produktoch nezvyšovala.

Najvyššie úroky na „termíňakoch“ na dva roky ponúka podľa portálu FinančnýKompas.sk Poštová banka, tá má na terminovaných h vkladoch úrok 3 percentá. Prima banka ponúka 1,8 percent s podmienkou osobného účtu, Fio banka 1,2 percenta. Aj pri viacročných viazanostiach ponúkajú najlepšie úroky vyššie spomenuté banky. Na získanie týchto sadzieb môže ale banka požadovať splnenie ďalších podmienok, niektoré banky požadujú napríklad otvorenie a používanie bežného účtu.

U susedov úroky zarobia oveľa viac

Omnoho lepšie boli na tom v novembri minulého roka ostatné krajiny V4, ktoré nepatria do eurozóny. V týchto krajinách, na rozdiel od Slovenska, určujú výšku úrokových sadzieb národné centrálne banky. Sadzby v okolitých krajinách sú výrazne vyššie a aj sadzby na bežných účtoch. Napríklad priemerná sadzba terminovaných vkladov od jedného do dvoch rokov v Maďarsku sa v novembri minulého roka dostal na 7,16 percenta. Ešte v januári minulého roku bola táto sadzba na úrovni 1,56 percenta.

Podobný bol v minulom roku aj príbeh Poľska. Vklady v poľskej mene do dvoch rokov sa v novembri úročili úrokovou sadzbou 4,9 percenta ročne, v januári to bolo 0,4 percenta. V prípade terminovaných vkladov nad dva roky sa priemer v novembri v Poľsku dostal na 4,6 percenta, v januári bola na úrovni 1,9 percenta.

V Česku klienti komerčných bánk dostanú na terminovaných vkladoch do dvoch rokov v priemere 6,1 percenta, pri vkladoch nad dva roky sa priemer vyšplhal na 5,36 percenta.

Napriek tomu, že v čísla v susedných krajinách vyzerajú atraktívne, zďaleka neporážajú infláciu. To samozrejme platí aj o Slovensku.

Na Slovensku sa miera inflácie pohybuje nad hranicou pätnásť percent, v Poľsku bolo v decembri tempo zdražovania nad hranicou šestnásť percent a v Maďarsku miera inflácie atakovala hranicu 25 percent. Z toho vyplýva, že držať úspory na terminovaných vkladoch znamená len zmierňovať dopad inflácie. Keď vezmeme do úvahy tempo zdražovania, viac ako terminovaný vklad v eurách na Slovensku sa oplatí terminovaný účet v českej a aj v poľskej mene. Tieto krajiny majú síce aktuálne vyššiu infláciu, no výrazne vyššie zhodnotenie prostriedkov na terminovanom vklade hovorí v celkovom hodnotení v ich prospech.

Iná je situácia v Maďarsku. Ani výrazne priaznivejšie sadzby nedokážu kompenzovať vysokú infláciu, preto terminovaný vklad vo forintoch aktuálne nie je výhodnejší ako terminovaný vklad v eurách na Slovensku.

Toto je ale iba veľmi zjednodušený pohľad. Samozrejme, do úvahy treba zobrať aj to, že ak by sa klient rozhodol vymieňať svoje úspory do inej meny, musí počítať s tým, že sa vystavuje kurzovému riziku. Jeho potenciálny výnos môžu nakoniec znižovať prevody z domácej meny na cudziu a opačne. Navyše, majetok bude v cudzej mene uzamknutý na terminovanom účte, peniaze teda nebudú bez sankcie k dispozícii na rýchly spätný prevod na eurá bez sankcie.

Banky majú z úrokov dve tretiny zisku

Rast úrokových sadzieb znamená, že pre bankový sektor je získavanie peňazí drahšie. Automaticky to presúvajú do cien svojich úverov.

Podstata podnikania komerčných bánk spočíva v tom, že banky prijímajú vklady a tieto peniaze ďalej poskytujú vo forme úverov. Úroková sadzba, ktorú banky vyplácajú za vklady, je nižšia ako úroková sadzba úverov, ktoré poskytujú. Aj z rozdielov medzi týmito úrokovými sadzbami banky tvoria zisk. Práve úrokové príjmy tvoria zhruba dve tretiny zisku bankového sektora na Slovensku. Ku koncu novembra sa zisk bánk na Slovensku vyšplhal na 742,4 milióna eur.

Vzťah klienta a banky je pri ukladaní vkladov opačný ako pri poskytovaní úverov. Zjednodušene môžeme povedať, že pri tvorbe vkladov poskytuje klient peniaze banke. Ak sa „cena peňazí v ekonomike zvyšuje“ vzniká tlak aj na to, aby rástli aj úroky na vkladoch.

Pri terminovaných vkladoch má banka do určitej miery istotu, že peniaze počas dohodnutého obdobia nebude musieť klientovi vrátiť. Za túto „istotu“ banka klientovi platí lepšie ako za peniaze, ktoré má na bežnom účte a môže ich kedykoľvek vybrať.

Na slovenskom trhu sú v ponuke aj také terminované vklady, ktoré predčasný výber neumožňuje vôbec, v iných prípadoch klient stráca nárok na celý úrokový výnos./agentury/

X X X

Predčasné voľby chcú všetci, otázny je len termín. Opozícia je za máj, OĽaNO a SaS trvajú až na septembri

Sme rodina chce predčasné voľby v júni, OĽaNO a SaS sú za septembrový termín. Rozhodnúť sa môže už v utorok.

O tom, kedy budú predčasné voľby, sa politici stále nevedia dohodnúť. Opozícia na čele so Smerom a Hlasom ich chce čo najskôr, Sloboda a solidarita (SaS) a vládne OĽaNO ich chce až koncom septembra a strana Sme rodina je niekde medzi.

Predstavitelia týchto strán sa ani dnes nevedeli zhodnúť na tom, ktorý termín by bol najvhodnejší. V diskusnej relácii V politike vysielanej na TA3 sa hádali o tom, kedy ich treba vypísať.

Vláda premiéra Eduarda Hegera je od konca minulého roka odvolaná parlamentom a aj prezidentka Zuzana Čaputová poslancov vyzvala, aby čo najskôr schválili termín nových volieb.

Smer: Ulica nie sú občania

Moderátor Rastislav Iliev poslancom v diskusnej relácii pripomenul výrok vtedajšieho premiéra Roberta Fica, ktorý v roku 2018 po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ako premiér odmietal predčasné voľby.

„Je to diametrálne rozdielna situácia,“ reagoval teraz Ficov poslanec Richard Takáč. „V roku 2018 žiadala predčasné voľby ulica, nie občania Slovenskej republiky prostredníctvom referenda.“

Desiatky tisíc ľudí v uliciach, ktorí pred necelými piatimi rokmi vyšli na protest proti podozreniam z napojenia vlády na taliansku mafiu a slovenských oligarchov, Takáč nepriamo odmietol označiť za občanov. Za tých pokladá len takých, ktorí prídu hlasovať, v tomto prípade na Smerom organizovanom referende, ktoré hovorilo o zmene ústavy a možnosti skrátiť volebné obdobie vlády. Na referende sa zúčastnilo 27 percent voličov a bolo teda neúspešné, keďže na jeho schválenie bolo potrebné dosiahnuť 50-percentné kvórum účasti.

Predčasné voľby musí schváliť 90 poslancov

Parlament minulý týždeň začal rokovať o termíne predčasných volieb. Na ich odhlasovanie je potrebných 90 poslancov. Bývalé koaličné strany OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí sa dohodli na termíne 30. septembra. Podporiť by to mali aj niektorí nezaradení poslanci ako napríklad Miroslav Kollár a Tomáš Valášek. Zvyšné opozičné strany žiadajú dátum v prvej polovici roka.

Sme rodina však teraz tvrdí, že voľby by chcela už v júni. O návrhoch sa bude rokovať budúci týždeň – postupne o májovom, júnovom a septembrovom termíne.

„Zahlasujte za jún a je to vybavené,“ vyhlásil v relácii V politike poslanec za Sme rodina Peter Pčolinský. SaS je za 30. september, rovnako ako OĽaNO. Hegerova vláda by tak zostala pri moci ešte dlhých osem mesiacov. „Tak sme sa dohodli a my si túto dohodu ctíme,“ vyhlásila poslankyňa za stranu Sloboda a solidarita (SaS) Anna Zemanová.

„My zahlasujeme určite aj za májový termín. Ak neprejde, zahlasujeme za júnový termín. Ak neprejde, zahlasujeme aj za septembrový termín,“ reagoval Pčolinský.

To, či Igor Matovič pred voľbami naďalej povedie OĽaNO, Šipoš nevedel potvrdiť.

SaS pôjde do volieb samostatne. Rovnako aj Smer, Takáč dnes potvrdil, že so Slovenskou národnou stranou (SNS), o čom sa špekulovalo, sa nechce pred voľbami spájať, aktuality.sk

X X X

Krajniak považuje Pellegriniho návrh na valorizáciu penzií za nereálny. Vyžiadal by si už tento rok viac ako 800 miliónov eur

Ak medziročná dôchodcovská inflácia za prvý polrok príslušného roka dosiahne aspoň 5 percent, dôchodky by sa podľa opozičného návrhu zvyšovali k 1. júlu o medziročnú dôchodcovskú infláciu vykázanú za prvý polrok.

 Ministerstvo práce nesúhlasí s návrhom novely zákona o sociálnom poistení od opozičných poslancov zoskupených okolo Petra Pellegriniho (Hlas-SD), ktorým sa má zmeniť mechanizmus valorizácie dôchodkov.

Podľa navrhovanej novely zákona sa má upraviť referenčné obdobie pre účely valorizácie penzií z prvých šiestich mesiacov na prvých deväť mesiacov roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Ak medziročná dôchodcovská inflácia za prvý polrok príslušného roka dosiahne aspoň 5 percent, dôchodky sa majú k 1. júlu zvýšiť o medziročnú dôchodcovskú infláciu vykázanú za prvý polrok. Ak by sa uplatnil takýto postup, k 1. januáru nasledujúceho roka by sa penzie zvyšovali o priemerné percento dôchodcovskej inflácie za júl až september predošlého roka.

 Prijatie novely zákona by podľa rezortu práce a sociálnych vecí zvýšilo výdavky na dôchodky už v tomto roku o 835 miliónov eur. Vychádza z toho, že by sa penzie valorizovali od 1. júla tohto roka o očakávanú mieru dôchodcovskej inflácie, teda o 16,9 percenta. Negatívny vplyv by mala novela zákona aj na rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2024. „Vzhľadom na nejednoznačnosť právnej úpravy nie je možné tento vplyv momentálne kvantifikovať,“ upozornil rezort.

Legislatívny návrh pritom podľa ministerstva ani nie je vykonateľný. Údaj o medziročnej dôchodcovskej inflácii za prvý polrok príslušného roka totiž bude štatistický úrad zverejňovať až okolo 14. júla, teda až počas nasledujúceho mesiaca po uplynutí prvého polroka. „To znamená, že nemožno na základe skutočne vykázanej hodnoty za prvý polrok zvyšovať dôchodky s účinnosťou už od 1. júla, keďže táto hodnota nebude ešte v danom čase známa,“ zdôrazňuje rezort.

 Spôsob valorizácie v kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom by sa uplatnil postup mimoriadnej valorizácie, je podľa ministerstva nejednoznačný. „Nie je zrejmé, či predkladatelia majú zámer používať na valorizáciu od 1. januára 2024 medziročný rast inflácie za domácnosti dôchodcov za tretí kvartál 2023 alebo medzimesačný rast inflácie za domácnosti dôchodcov za tretí kvartál 2023,“ dodáva ministerstvo práce a sociálnych vecí./agentury/

X X X

Zemetrasenie si v Iráne vyžiadalo dve obete a stovky zranených

Severozápad Iránu pri hranici s Tureckom zasiahlo v sobotu neskoro večer zemetrasenie s magnitúdou 5,9. Zahynuli pri ňom najmenej dvaja ľudia a stovky utrpeli zranenia. Informovali o tom štátne médiá, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Plytké zemetrasenie zasiahlo mesto Choj v provincii Západný Azerbajdžan o 21.44 h miestneho času (18.14 h SEČ), uviedlo Seizmologické centrum Teheránskej univerzity.

„Toto zemetrasenie si zatiaľ vyžiadalo 580 zranených a dvoch mŕtvych,“ uviedol guvernér Západného Azerbajdžanu Mohammad Sadegh Motamedian, ktorého citovala tlačová agentúra IRNA.

Častá seizmická aktivita

Na iránskom území sa stretáva niekoľko veľkých tektonických platní a preto zažíva častú seizmickú aktivitu. V polovici januára tohto roku pri zemetrasení s magnitúdou 5,8 neďaleko mesta Choj utrpeli zranenia stovky ľudí.

Vo februári 2020 postihlo západnú dedinu Habaš-e Oljá zemetrasenie s magnitúdou 5,7, ktoré usmrtilo najmenej deväť ľudí v susednom Turecku.

Najtragickejšie zaznamenané zemetrasenie v Iráne v roku 1990 malo magnitúdu 7,4 a po otrasoch na severe krajiny zahynulo 40 000 ľudí, zranenia utrpelo 300 000 osôb a o domov prišlo pol milióna obyvateľov, aktuality.sk

X X  X

Horskí záchranári pomáhali pri zostupe z Hrebienka viacerým turistom

Horskí záchranári pomáhali v sobotu (28. 1.) na Hrebienku vo Vysokých Tatrách viacerým turistom. Informuje o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke.

Dopoludnia ich požiadali o pomoc pre 57-ročného muža, ktorý začal pociťovať nevoľnosť a celkovú slabosť spojenú s vyčerpaním pri zostupe do Starého Smokovca. „Horskí záchranári mu po príchode na miesto udalosti poskytli neodkladnú prvú pomoc a transportovali ho k Domu HZS v Starom Smokovci,“ uvádza HZS s tým, že muž po zlepšení zdravotného stavu pokračoval na vlastnú žiadosť do ubytovacieho zariadenia v sprievode manželky.

Popoludní išlo o 63-ročnú ženu, ktorá po páde nebola schopná samostatného zostupu. Na mieste ju ošetrili a pomocou snežného skútra transportovali do Starého Smokovca, kde ju odovzdali do starostlivosti posádke rýchlej zdravotnej pomoci (RZP).

Večer zasa horskí záchranári pomáhali 42-ročnej turistke, ktorá si takisto pri zostupe z Hrebienka do Starého Smokovca poranila koleno. Po ošetrení a transportovaní ju rovnako odovzdali privolanej RZP, aktuality.sk

X X X

Sanatórium vo Veľkom Bereznom prichýlilo deti z vojnovej zóny, potrebuje pomoc

 Po začiatku vojny štát pozastavil financie do obnovy, starý kotol „odchádza“ a na nový nemajú. Chýbajú aj lieky či inhalátory.

Z Veľkého Berezného do slovenskej Uble je to len osem kilometrov. Tadiaľ vlani vo februári prechádzali matky s deťmi pred vojnou na hranicu a smerom na západ. Vo všeobecnom vzdelávacom sanatóriu a internáte vo Veľkom Bereznom okrem detí zo Zakarpatska od začiatku vojny žije 35 detí z Dnipra a tiež dospelí, ako aj 24 osôb z Charkova či Odesy.

Hoci pri hraniciach zo Slovenskom sa našťastie nebojuje, školské zariadenia sa stretávajú s inými problémami. Štátne úrady pozastavili všetky investičné prostriedky a nie všade sa dostane humanitárne pomoc alebo nie v takom rozsahu, v akom by jednotlivé zariadenia potrebovali.

Prichýlili deti aj dospelých

V sídle mestského typu žije niečo cez 6-tisíc ľudí. Nachádza sa tam aj Všeobecné vzdelávacie sanatórium a internát pre školákov. Umiestnené sú tam deti s problémami srdca a dýchacími problémami, viaceré z nich sú siroty.

„Zaradili sme aj zariadenie medzi naše projekty. Kúria tu napríklad plynom, kotol pomaly odchádza, no keďže sa pre vojnu výdavky zo strany štátu obmedzili, na nový tak skoro mať nebudú,“ hovorí Eduard Buraš, poradca premiéra pre cezhraničnú spoluprácu.

 Do Veľkého Berezného doniesol na prvýkrát len drobnosti, ako on tomu hovorí, mikrovlnky, kanvicu na čaj, tácne, ale aj ponožky a sladkostí.

„Potreboval som sa oboznámiť so situáciou, aby som si vypočul, čo potrebujú. Aby bola pomoc adresná a zmysluplná a nenosili sme niečo, čo nepotrebujú,“ vysvetľuje.

Riaditeľka zariadenia Ivanna Šulevková ukazuje jednotlivé miestnosti, časť internátov je prázdna a v ďalšej žijú dospelí ľudia, ktorí utiekli pred vojnou. V zariadení, ktoré bolo určené pre deti, sa museli prispôsobiť.

„Niektoré izby ani nevieme sprevádzkovať, aj keby sme chceli. Nemáme potrebné vybavenie, napríklad posteľnú bielizeň. Nové si nevieme kúpiť, podobne je to aj s niektorým zariadením,“ mrzí riaditeľku.

Výhľad na vrecia s pieskom

Zbierku iniciovala lekárka Oksana Slavskovská, ktorá pôsobí v košickej nemocnici L. Pasteura, no pochádza z Užhorodu, kde aj vyštudovala.

„Strašne ma mrzí, keď deti trpia. Prišla som sa aj osobne pozrieť, čo by potrebovali najmä z medicínskeho hľadiska. Pozrela som si preto ich ambulancie a pýtala sa, čo by potrebovali najviac,“ vysvetľuje pani Oksana. Tamojšia lekárka jej povedala o potrebe inhalátorov, keďže tieto deti sa liečia najmä na dýchacie problémy.

Pri prezeraní izieb riaditeľka zariadenia vedie Buraša do podzemných priestorov. Miestnosti, kde deti inhalujú alebo odpočívajú, vyzerajú depresívne. Cez okná poriadne nevidieť, sú tam naplnené vrecia s pieskom. „Slúži to aj ako kryt, keď sa rozozvučia sirény,“ vysvetľuje Šulevková.

 Do pomoci zapojil aj Belgičanov

„Rozpracované máme tri projekty v mestách Svaljava a Vinohradovo a v obci Seredné. Zamerané sú na pomoc sirotám a deťom, ktoré stratili domovy, z Mariupola, Charkova či Chersonu. Vyšné Berezné bude štvrtým miestom, kam bude smerovať pomoc zo Slovenska,“ konštatuje Buraš.

Na prvé tri projekty je vyčlenených pol milióna eur z prostriedkov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí prostredníctvom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. V prípade Veľkého Berezného spolieha Buraš na pomoc od bežných ľudí, oslovuje aj firmy.

„Napríklad čo sa týka posteľnej bielizne chcem osloviť jeden košický hotel. Priniesli sme už termosky na čaj, šálky, taniere či príbory,“ približuje Buraš.

Oslovil aj belgickú organizáciu Jugendtreff Inside, s ktorou dlhodobo spolupracuje. „Usporiadali zbierku na desiatich miestach a koncom januára by mali prísť zo zozbieranými vecami na Slovensko,“ dopĺňa Buraš, aktuality.sk

X X X

Koniec dohadom. Škriniar sa stane hráčom Paríža St. Germain

Mesiacom špekulácii ohľadom budúcnosti kapitána slovenskej reprezentácie Milana Škriniara je koniec. Hviezdny obranca sa s Parížom St. Germain dohodol a od leta sa s istotou stane spoluhráčom hviezd ako je Kylian Mbappé či Neymar.

 Dohodu medzi Parížom a Škriniarom potvrdil renomovaný taliansky novinár Fabrizio Romano. Podľa neho zmení Slovak dres určite v júni, no PSG sa ho pokúsi získať do svojich radov ešte počas zimného prestupového obdobia.

Jeho prípadný januárový odchod je závislí od finančnej dohody medzi Interom Miláno a PSG. Podľa talianskych médií už francúzsky klub ponúkol za Škriniara 10 miliónov eur, no Taliani majú žiadať dvojnásobok.

Škriniar sa mal údajne na podmienkach zmluvy s Parížom dohodnúť už v lete minulého roka, no Inter jeho snahu o zmenu dresu zablokoval a robí tak doteraz.

Paríž St. Germain má aktuálne problémy so strednými obrancami, keďže Presnel Kimpembe a Dainlo Pereira sú podľa goal.com mimo vrcholovej formy.

Škriniar by mal podľa medializovaných informácii zarábať v Paríži ročne deväť miliónov eur. Kam by ho tento príjem zaradil v hierarchií milionárov z Paríža sa dozviete v nasledujúcom rebríčku:/agentury/

X X X

Chybujúca Vlhová mimo desiatky. Shiffrinová našla premožiteľku

Slovenská lyžiarka Petra Vlhová obsadila v slalome Svetového pohára 13. miesto. V Špindlerovom Mlýne sa po chybách v prvom nevyhla zaváhaniu ani v druhom kole. Za víťaznou Nemkou Lenou Dürrovou zaostala Slovenka o 2,24 sekundy.

 Favorizovaná Mikaela Shiffrinová skončila druhá so stratou šiestich stotín za Dürrovou. Bronzovú pozíciu si vybojovalo najväčšie prekvapenie dňa, Chorvátka Zrinka Ljutičová (+0,49).

Útechou pre Shiffrinovú, ktorej sa nepodarilo vyrovnať rekord Ingemara Stenmarka v počte triumfov vo Svetovom pohári, môže byť skutočnosť, že získala malý kríštálový glóbus za celkový triumf v slalome.

Po 1. kole patrila Vlhovej šiesta priečka. So štartovým číslom 3 predviedla dobrý druhý sektor, napokon však v záverečnej pasáži zaváhala a náskok po chybe stratila. V cieli strácala na Shiffrinovú 1,54 sekundy.

V 2. kole sa olympijská šampiónka z Pekingu hnaná početnou skupinou slovenských fanúšikov nedokázala zlepšiť. Od úvodu sa pustila do bránok riskantne a už na začiatku druhého sektoru pochybila a v cieli klesla mimo prvú desiatku. Skončila trinásta s mankom 2,24 s.

„V oboch kolách som urobila veľa chýb. Nebudem ani hovoriť, čo sa mi odohráva v hlave, pretože by som bola príliš úprimná. Mrzí ma to, taký je však šport. Tento víkend mi to nevyšlo. Oddýchnem si, načerpám sily a budem sa snažiť dobre pripraviť na MS,“ povedala Vlhová pre televíziu JOJ Šport.

Výborný výkon predviedla v 2. kole Franziska Gritschová, ktorá z 20. priečky po úvodnom kole atakovala pódiové umiestnenie. Napokon sa vyšplhala o 14 pozícií nahor a obsadila 6. miesto s mankom 1,55 s.

Na pódium sa prvýkrát v slalome dostala devätnásťročná Chorvátka Zrinka Ljutičová, ktorá predviedla v Špindlerovom Mlyne životnú jazdcu. V prvom kole štartovala aj druhá slovenská lyžiarka Petra Hromcová, ktorá však nepostúpila do 2. kola, aktuality.sk

X X X

Vlani ho vyhnali, je späť na tróne. Djokovič dobyl po desiatykrát Austráliu

 Srbský tenista Novak Djokovičl sa stal po desiatykrát v kariére víťazom mužskej dvojhry na Australian Open a získal rekordný 22. grandslamový titul, vďaka ktorému sa vyrovnal Rafaelovi Nadalovi. Vo finále zdolal Stefanosa Tsitsipasa 6:3, 7:6, 7:6.

 Djokovič bol pritom vlani vyhostený z Austrálie po tom, čo nesplnil covidové opatrenia. Okrem rekordného grandslamového titulu sa Srb vrátil aj na prvé miesto svetového rebríčka.

Srb si vylepšil tohtoročnú bilanciu na 12:0, začiatkom januára triumfoval na podujatí ATP v Adelaide. Z Melbourne Parku si odnáša prémiu 2,975 milióna austrálskych dolárov a 2000 bodov do rebríčka ATP. Jubilejná trofej z Australian Open má pre Djokoviča špeciálnu príchuť.

Vlani totiž na turnaji nemohol štartovať a z krajiny ho deportovali v dôsledku pravidiel ohľadom koronavírusu, keďže nebol zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19. Djokovič ťahá na úvodnom podujatí veľkej štvorky 28-zápasovú víťaznú šnúru, naposledy prehral v roku 2018 s Kórejčanom Hyeon Chungom.

Tsitsipas neodplatil Djokovičovi prehru z finále Roland Garros z roku 2021 a nevyužil šancu stať sa historicky prvým Grékom na mužskom tenisovom tróne. V novom vydaní rebríčka ATP bude figurovať na treťom mieste za Djokovičom a Španielom Carlosom Alcarazom, ktorý sa na Australian Open nezúčastnil pre zranenie nohy.

Djokovič mal od začiatku duelu s Tsitsipasom navrch. V druhom geme síce nepremenil dva brejkbaly, no za stavu 2:1 po dvojchybe Gréka prelomil súperovo podanie a prvý set s prehľadom dotiahol do úspešného konca. Tsitsipas robil priveľa nevynútených chýb najmä z bekhendu, čo bola voda na mlyn Djokoviča, ktorý hral maximálne koncentrovane a v dôležitých momentoch si dokázal pomôcť kvalitným podaním.

V druhom sete Tsitsipas pridal na agresivite a zlepšil returny. Dvakrát viedol pri podaní Djokoviča 30:15 a za stavu 5:4 sa dokonca dostal k setbalu. Djokovič však ukázal veľkú mentálnu silu, odvrátil ho víťazným forhendom po čiare a vynútil si tajbrejk. V jeho úvode viedol po troch nevynútených chybách Gréka z forhendu 4:1. Tsitsipas síce vzápätí vyrovnal na 4:4, no ďalšie tri body sa stali korisťou Djokoviča.

Krátka prestávka pred začiatkom tretieho setu pomohla Tsitsipasovi a hneď v úvodnom geme prelomil podanie Djokoviča. Srba to však nevyviedlo z miery a bleskovo kontroval rebrejkom. V ďalších minútach obaja hráči kvalitne servovali a o osude setu rozhodol tajbrejk V ňom dominoval Djokovič, ktorý si vybudoval náskok 5:0 a za stavu 6:5 premenil v poradí tretí mečbal. Vzájomnú bilanciu s Tsitsipasom upravil na 11:2.

Djokoviča po využitom mečbale premohli emócie a neubránil sa slzám. „Ďakujem celému môjmu tímu a rodine. Nemáte to so mnou ľahké, často vidíte aj odvrátenu časť mojej povahy. Dúfam, že mi odpustite moje muchy. Táto trofej je aj vaša. Bola to jedna z najväčších výziev po tom všetkom, čo som zažil vlani. Táto trofej je pre mňa najcennejšia v kariére, viedla k nej najťažšia cesta. Chcem sa poďakovať všetkým ľudom, ktorí ma v Austrálii vrelo privítali, mohol som sa tu opäť cítiť ako doma. Ďakujem aj Rodovi Laverovi, že sa prišiel pozrieť na finále,“ uviedol Djokovič v slávnostnom príhovore.

Srb zablahoželal Tsitsipasovi k úspešnému turnaju. „Sme veľkí súperi, ale rešpektujeme sa. Bola to skvelá finálová bitka, určite to nebolo tvoje posledné grandslamové finále. Srbsko a Grécko nemajú príliš veľkú tenisovú históriu. Tento zápas bol inšpiráciou pre všetkých tenisových fanúšikov v oboch krajinách, ktorí snívajú o tom, že si raz zahrajú v aréne Roda Lavera.“

Tsitsipas vystrúhal Djokovičovi poklonu. „To, čo si predviedol, hovorí samo za seba. Gratulujem ti k titulu i celému tvojmu tímu. Máš za sebou skvelú cestu. Chcem ti poďakovať za to, čo si urobil pre náš šport. Odohrali sme veľa vyrovnaných, ťažkých zápasov a drvivú väčšinu si vyhral ty. Si jeden z najlepších tenistov v histórii, posunul si hranice nášho športu a zvýšil konkurenciu,“ uviedol Tsitsipas. muži – dvojhra – finále:
Novak Djokovič (Srb.-3) – Stefanos Tsitsipas (Gr.-3) 6:3, 7:6 (4), 7:6 (5)/agentury/