Premiér Heger: Zvolenie Žilinku je najväčšia chyba koalície. Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa o vnesenie obvinenia voči poslancovi Sme rodina Martinovi Borguľovi pre prečin podplácania i rozhodnutiu špeciálneho prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného voči uzneseniu obvinenia. Dôvodom je podľa šéfa prokuratúry nesplnenie podmienok pre vznesenie obvinenia.

 „Skutok, ktorý je uvedený v uznesení obvinenia, neobsahuje fakty, ktoré zamedzia zameniteľnosti skutku, opis skutku a trestné stíhanie sa neopieralo o náležité zistenia skutkového stavu v nevyhnutnej miere potrebnej na vznesenie obvinenia,“ uviedol Žilinka.

Podľa jeho slov neboli vôbec verifikované okolnosti, ktoré sa týkali dôvodov, pre ktoré došlo k obvineniu. Žilinka tak konštatoval nenaplnenie objektívnej stránky trestného činu podplácania. „A teda skutok, ku ktorému došlo, nie je možné kvalifikovať ako trestný čin podplácania,“ dodal.

Upozornil zároveň na povrchnosť orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, dokumentoval to na nesprávnom označení spoločnosti vystupujúcej v kauze. Rozhodnutie bude v anonymizovanej podobe zverejnené na webe Generálnej prokuratúry.

Borguľa na sociálnej sieti reagoval, že v prípade, kde bol dlho vedený ako poškodený, sa z neho deň pred hlasovaním o vydaní poslanca parlamentu Roberta Fica (Smer) na väzobné stíhanie stal obvinený. „Pol roka ste poškodený, prípad je mesiace uzavretý a zrazu prípad zmení vyšetrovateľa a som obvinený,“ uviedol.

Je presvedčený, že to bolo politické rozhodnutie s cieľom zastrašiť ho pred blížiacim sa hlasovaním. „Celý čas som poukazoval na fakt, že ak som uplácal, musí existovať vec, za ktorú som úplatok dával. Tvrdil som to vyšetrovateľovi nielen ja, ale aj páni prokurátori Lipšic a Harkabus. Bola mu určená povinnosť nájsť prípad, za ktorý som mal uplácať,“ skonštatoval Borguľa.

Tvrdí, že bola prehľadaná prokuratúra, polícia a nič sa voči nemu nenašlo. „Nemal som proste za čo uplácať. A presne v týchto intenciách rozhodol generálny prokurátor,“ vyhlásil s tým, že si počká na písomné vyhotovenie rozhodnutia.

Borguľa bol na jar 2022 obvinený z podplácania, ako jeden zo skupiny osôb. Voči vzneseniu obvinenia podal sťažnosť, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic ju však zamietol. Poslanec sa bránil tým, že v celej kauze vystupoval ako poškodený a čelil vydieraniu.

Úrad špeciálnej prokuratúry vo svojej reakcii na sociálnej sieti uviedol, že z tlačovej konferencie generálneho prokurátora je zrejmé, že Generálna prokuratúra sa v danej veci odchýlila od svojich doterajších právnych názorov v porovnateľných trestných veciach.

„Úrad špeciálnej prokuratúry sa po doručení uznesenia generálneho prokurátora komplexne vyjadrí k opakovaným situáciám, keď pri aplikácii paragrafu 363 a nasl. Trestného poriadku je jeden a ten istý procesný postup (alebo výklad hmotnoprávneho ustanovenia) aprobovaný ako zákonný a v prípade inej obvinenej osoby je posúdený ako nezákonný,“ vyhlásil úrad.

Najväčšia chyba koalície

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) v reakcii uviedol, že zvolenie Žilinku za generálneho prokurátora bola najväčšia chyba súčasnej vládnej koalície. Žilinku zvolili za kandidáta na generálneho prokurátora v decembri 2020. Vo voľbe ho podporilo 132 poslancov zo 147 prítomných. Viacerí koaliční poslanci ho dlhodobo kritizujú.

Podľa Žilinku sa trestné konanie neriadi zásadou „keď sa rúbe les, lietajú triesky“, ale zásadou „stíhania len zo zákonných dôvodov“. Žilinka dodal, že „záujem na zákonnosti musí byť nadradený akémukoľvek inému záujmu“.

Za ľudí: My sme ho nevolili

Strana Za ľudí pripomenula, že Žilinku nevolila. Už vtedy boli podľa nej indície, že funkciu nebude vykonávať nestranne, objektívne a bez politických tlakov.

„Naše obavy, ako aj obavy odbornej verejnosti sa potvrdili,“ vyhlásila šéfka strany Veronika Remišová. Dodala, že Žilinku do funkcie navrhlo hnutie Sme rodina.

„O to citlivejšie je, ak paragraf 363 použije práve na oslobodenie poslanca Borguľu z hnutia Sme rodina,“ uviedla. Je podľa nej jasné, že exkluzivitu zrušených obvinení si vďaka tomuto paragrafu užívajú viacerí nominanti Sme rodina a „starého a nového Smeru“.

Ďalšie politické rozhodnutie

Strana SaS považuje použitie paragrafu 363 pre poslanca Sme rodina Martina Borguľu za ďalšie politické rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku. „Zrušenie obvinenia pre poslanca Borguľu je jasným dôkazom, prečo sa Sme rodina tak vehementne bránila zrušiť paragraf 363. Navyše bola to práve Sme rodina, ktorá Žilinku navrhla do funkcie generálneho prokurátora,“ uviedol poslanec za SaS Alojz Baránik.

Generálny prokurátor podľa neho nekoná slobodne a je v konflikte záujmov. „Stavia sa na úroveň sudcov a zasahuje do ich domény. Namiesto toho, aby súd rozhodol o vine alebo nevine poslanca, Žilinka opäť nebezpečne a neakceptovateľne zasiahol do spravodlivého procesu,“ vyhlásil Baránik s tým, že aj z toho dôvodu je správne paragraf 363 zrušiť.

Hnutie Sme rodina na rozhodnutie Žilinku reagovalo, že rozhodnutia Generálnej prokuratúry tak ako v minulosti, ani dnes komentovať nebude. „Sú to čisto jeho kompetencie a my to rešpektujeme,“ uviedlo hnutie.

Bývalá ministerka spravodlivosti a poslankyňa parlamentu Mária Kolíková (SaS) vyhlásila, že prokuratúra musí byť vystavená zodpovednosti a verejnej kontrole. „Dnes to tak nie je. Treba na to zmeny v ústave, zákonoch, aj zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku. Prípad Borguľa aj z tých málo zverejnených informácií ukazuje, ako je kľúčové, aby takéto prípady boli riadne vysvetlené verejnosti a neostala pachuť, že rovnosť pred zákonom neexistuje,“ reagovala.

Súčasne sa podľa nej javí, že prokuratúra vystupuje v niektorých kľúčových prípadoch boja proti korupcii ako súd a nie ako zástupca štátu na strane obžaloby. „Prokuratúra nie je súd, nemá postavenie toho, kto rozhoduje o vine a nevine. Jej úlohou je postaviť páchateľov trestných činov pred súd,“ podotkla Kolíková./agentury/

X X X

Ministerstvo obrany odmieta, že by sa Slovensko vzdalo tankov Leopard v prospech Ukrajiny

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) na sociálnej sieti uviedol, že žiadne rokovanie o vzdaní sa tankov neprebehlo.

Ministerstvo obrany (MO) SR sa ohradilo voči informáciám v nemeckých médiách, že by Slovensko bolo ochotné vzdať sa v prospech Ukrajiny tankov Leopard 2, ktoré má dostať z Nemecka. Informácia sa podľa slov rezortu nezakladá na pravde a od Slovenska to nepožadujú ani spojenci. Stanovisko TASR poskytla hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

„Ani počas piatkových rokovaní v Ramsteine nezaznela oficiálna požiadavka zo strany Nemecka, aby sme tanky Leopard, takpovediac, posunuli Ukrajine,“ uviedol po rokovaní štátny tajomník MO SR Marian Majer. Dementoval aj informáciu, že sme dostali prísľub od USA o poskytnutí náhrady vo forme starších amerických tankov Abrams.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) na sociálnej sieti uviedol, že žiadne rokovanie o vzdaní sa tankov neprebehlo. „Nikto nás o to nepožiadal, žiadne Abramsy mám neboli ani sľúbené, ani ponúknuté. Nič z toho nie je pravda,“ podčiarkol. Informácie medializované v zahraničí označil za „fake news“, aktuality.sk

X X X

Vojna na Ukrajine: Erdogan ponúkol sprostredkovanie rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom

Turecký prezident takisto vyjadril ľútosť nad obeťami stredajšej havárie helikoptéry.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským opätovne vyjadril pripravenosť pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi Ruskom a Ukrajinou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Turecký prezident takisto vyjadril ľútosť nad obeťami stredajšej havárie helikoptéry v ukrajinskom meste Brovary. Vyžiadala si 14 obetí vrátane vedenia ukrajinského ministerstva vnútra.

Erdogan v minulosti opakovane vyjadril pripravenosť Turecka na sprostredkovanie mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou a 16. januára telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Kancelária tureckého prezidenta vtedy uviedla, že „prezident Erdogan zopakoval, že Turecko je pripravené uľahčiť a sprostredkovať nastolenie trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou“, aktuality.sk

X X X

Čína vlani zvýšila dovoz ruského uhlia zhruba o pätinu

Po uvalení ekonomických sankcií na Rusko zo strany západných krajín, sa Rusi obrátili na ázijské trhy.

Dovoz ruského uhlia do Číny sa v poslednom mesiaci minulého roka znížil, za celý rok však vzrástol približne o pätinu. Pod celoročný vývoj sa podpísali najmä sankcie západných štátov voči Rusku za inváziu na Ukrajinu, ktoré Rusov prinútili presmerovať export vo väčšej miere do ázijských štátov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

V decembri doviezla Čína z Ruska 5,89 milióna ton uhlia, zatiaľ čo v predchádzajúcom mesiaci to bolo 7,16 milióna ton, uviedla v piatok čínska colná správa. Pod pokles dodávok sa podpísali logistické problémy, nepriaznivé počasie, ako aj slabší dopyt v Číne v dôsledku rastúceho počtu infikovaných novým koronavírusom. V medziročnom porovnaní to však predstavovalo zvýšenie zhruba o 2,8 milióna ton.

Rusko ponúka ázijským krajinám výrazne zľavy

Za celý rok 2022 dovoz ruského uhlia do Číny vzrástol približne o 20 % na 68,06 milióna ton. Po uvalení ekonomických sankcií na Rusko zo strany západných krajín za útok na Ukrajinu sa Rusi obrátili na ázijské trhy, pričom ponúkli výrazné zľavy.

Najväčším dodávateľom uhlia do Číny však bola v decembri aj v celom roku 2022 Indonézia, aj keď v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom aj rokom objem dodávok uhlia z tejto krajiny klesol. V decembri sa dovoz indonézskeho uhlia do Číny znížil z novembrových 20,04 milióna ton na 17,53 milióna ton. Za celý rok dodávky predstavovali 170,71 milióna ton, čo oproti roku 2021 predstavuje pokles o 12,6 %, aktuality.sk

X X X

  Krajniak: Hľadanie 76-ky mi pripomínalo Yetiho. Cestu k voľbám vidím otvorenú

Keď chcete zjesť slona, musíte ho jesť po kúskoch – ak schváli NR SR budúci týždeň zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie parlamentu, tak prejdú aj predčasné voľby, je presvedčený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). K rôznym podmienkam, ktoré si kladú niektoré strany povedal, že nakoniec sa pri hlasovaní ukáže, komu išlo len o vylepšenie situácie a komu o zámienku, aby za ústavnú zmenu nezahlasovali.

Predčasné voľby sú stále neisté. Politici dávajú ďalšie návrhy, za ktoré by boli predčasné voľby ochotní podporiť. Problémom je, že navrhujú veci, ktoré im s najväčšou pravdepodobnosťou neprejdú. Sme opäť svedkami tzv. politického bábkového divadla v štýle: ja som to navrhoval, ale neschválili mi to? Majú politici reálny záujem naplniť to, čo od nich občania očakávajú? Týmito slovami uviedol moderátor Peter Bielik debatu s ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina) v relácii Sme rodina. Ako to vidí Milan Krajniak?/agentury/

X X X

Čaputová napadne na Ústavnom súde znenie paragrafu 363

 Prezidentka Zuzana Čaputová na budúci týždeň podá na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Potvrdila to kancelária prezidentky SR.

 „Som presvedčená, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci, ale tiež neprispievajú k budovaniu dôvery v justíciu,“ zdôvodnila prezidentka svoje rozhodnutie.

„Už len samotná skutočnosť, že takýto závažný nástroj, voči ktorému neexistuje opravný prostriedok a jeho používanie generálnym prokurátorom vzbudzuje polemiku v celej spoločnosti, bol dostatočný dôvod na zmenu alebo spresnenie zodpovedajúcej úpravy Trestného poriadku. Keďže sa v uplynulom období nenašla politická vôľa na zmenu legislatívy, rozhodla som sa využiť svoje kompetencie a obrátiť sa v tejto veci na Ústavný súd SR,“ uviedla ďalej Čaputová.

Súčasná úprava paragrafu 363 podľa názoru hlavy štátu okrem zásahu do nezávislosti súdnej moci, a teda porušenia princípu deľby v neprospech moci súdnej, „neguje právo občanov na preskúmanie rozhodnutia o základných právach a slobodách, porušuje právo obetí na účinné vyšetrenie trestného činu, či právo na súdnu ochranu.“/agentury/

X X X

Potvrdené: Objasnili masakru pápayovcov vo Fontáne, súvisí s inou vraždou v Budapešti

 Prípad najrozsiahlejšej mafiánskej popravy je objasnený takmer 24 rokov potom, ako sa stal.

Bos bosov Mikuláš Černák už druhý rok sedel vo väzbe, vojna gangov bola dávno za svojím vrcholom. Len deväť mesiacov pred koncom 90. rokov a zmenou milénia, teda 25. marca 1999, sa však udiala najväčšia masakra v dejinách slovenského podsvetia.

 V Dunajskej Strede za pár desiatok sekúnd vyhasli životy takmer všetkých členov obávaného gangu pápayovcov. Hoci tieň podozrenia prakticky okamžite padol na ich konkurentov sátorovcov, s ktorými sa predtým rozkmotrili, za prípadom dodnes nepadla definitívna súdna bodka.

Hotovo však teraz hlási polícia, ktorá v tomto prípade spojila sily s maďarskými kolegami, keďže desaťnásobná vražda v bare Fontána má súvisieť s dobovými udalosťami v Budapešti.

Teda konkrétne: likvidácie mafiána Györgya Döchera, ktorý prišiel o život 2. februára 1999 v Budapešti podľa polície súvisí s masakrom vo Fontáte, ktorý sa stal 25. marca 1999.

Policajti to zverejnili dnes v Budapešti, pričom vychádzajú z práce špeciálneho tímu maďarských vyšetrovateľov, ktorí už od roku 2011 objasňujú kauzy vrážd z 90. rokov. V rovnakom období objasňovali na slovenskej strane vyčínanie gangu sátorovcov a po roku 2016 smerovali aj k objasneniu 10-násobnej vraždy pápayovcov vo Fontáne.

„Výšetrovatelia v oboch krajinách dospeli k záveru, že do oboch prípadov bol zapojený maďarský občan Alexander D. (Debrecéni, ktorý si už viackrát zmenil priezvisko – pôvodne sa volal Haris),“ uviedol v Budapešti šéf maďarskej polície János Balog.

V prípade masakry vo Fontáne je obvinených viacero osôb. „V danej trestnej veci sú stíhané osoby Alex D. prezývaný Turek a Karol B.,“ uviedol šéf NAKA Ľubomír Daňko. Ide o Alexa Debrecéniho aliasa Tureka a Karola Bodokyho. Títo dvaja sa mali s dnes už nežijúcim Árpadom Számaranským zúčastniť priamo na poprave pápayovcov. Okrem toho stíhaniu čelia aj Kristián Kádár a Richard Veréb za pomoc pri skutku.

Ostatní muži na čele s bývalým bosom Lajosom Sátorom, ktorí sa na poprave podieľali, sú už po smrti. Bodoky aj Kádár spolupracujú s polícou, ich prípady vyčlenili na samostatné konanie. Pripomeňme, že Bodoky dlhšie priznával účasť na prípade vraždy pápapyovcov, ale tak, že nestrieľal, len držal personál a hostí na prízemí v šachu. V prípade vraždy Döchera mal ale strieľať práve Bodoky.

Zbrane zabavéné u blízkej osoby Tureka v Budapešti podľa policajtov dokazujú, ako blízko mali k sebe Debrecéni, Számaranský a Bodoky.

Ale poďme pekne po poriadku, lebo udalosti až po masakru vo Fontáne treba rozpletať ako klbko, aby čitateľ aj po štvrťstoročí chápal, čo sa vlastne vtedy stalo.

 Toto (nie) je policajná akcia!

Najlepšie mercedesy a bavoráky provinčnej Dunajskej Stredy sa začali 25. marca 1999 zliezať v uličkách okolo baru Fontána. Hlavohrude mierili rovno na poschodie do salónika podniku, ktorý mali v ten večer – ako vždy – sami pre seba. Aspoň si to mysleli.

Za vrchom stola trónil všetkými uznávaný bos Tibor Pápay alias Papa Joe, v jeho blízkosti najvernejší a najvyššie postavení mafiáni gangu a na posledných stoličkách poskokovia. Vo vreckách viacerých omínali ruličky bankoviek najvyššej hodnoty, ktoré počas večerného mariáša menili majiteľa v závislosti od toho, komu sa práve v hre darilo. Len pištole za pásom nikoho netlačili – do barov ich už radšej nenosili, lebo výmetnice policajtov za éry riaditeľovania Jaroslava Spišiaka boli zamerané práve na tieto obľúbené „hračky“ mocných mužov podsvetia.

Pápayovci mali aj obavy, či niektoré bary po meste polícia nenapichla, takže radi sedávali tam, kde mali pocit istoty. Ale ani vo Fontáne veru pozornosti neunikli. Už dlhšie ich z neďalekého hotela sledovali konkurenti a zisťovali, kedy by bol najlepší čas udrieť. Kúsok od hotela v jednom nenápadnom byte trojčlenné komando zabijakov vyčkávalo na povel vyraziť do akcie.

„Sátor chcel, aby bolo vnútri čo najviac pápayovcov, to ho najviac zaujímalo,“ povedal mi v minulosti jeden z mojich zdrojov. Ideálny stav pre nich nastal vo štvrtok, keď neozbrojení pápayovci v domácom oblečení vo Fontáne večerali, bavili sa a hrali karty. Pápayova pravá ruka Béla Écsi sa akosi rýchlo od stola vytratil… Nikto ešte netušil, že si tak zachránil holý život. Ako posledný živý z toho miesta odišiel ďalší významný člen skupiny z Veľkého Medera Norbert Kocsis.

 Desať mŕtvych

Bolo 19:20, keď sa vo vchode baru objavili traja muži v kombinézach a nepriestrelných vestách. „Všetci k zemi! Toto je policajná akcia,“ zakričal gangster prezlečený za policajta. Podľa neskorších policajných zistení to mal byť Árpád Szamaránszky alias Paprika, známa postava gangu sátorovcov. Stál tam s kuklou na hlave, jeho veľká postava a charakteristický hlas sa však nedali zameniť. Dvaja navlas rovnako vyzerajúci strelci mrštne vybehli po schodoch na prvé poschodie a dávkami zo samopalu začali strieľať na všetko živé. Prežiť masakru bolo nemožné, kati mali dupľované zásobníky, z ktorých vypálili 113 rán. Po minúte sa skončil v krvavých kalužiach život celého klanu – Tibor Pápay zomrel vedľa svojho možného nástupcu Erika Cseha. Každá obeť dostala aj ranu istoty. Streľbu prežil iba Erikov strýko, dobre stavaný Zoltán Cseh, ktorý bol jediným skutočným zápasníkom v partii. So smrteľnými zraneniami dodýchal o dve hodiny v nemocnici. Keďže v posledných minútach života chcel niečo povedať, mnohí si mysleli, že to bolo nejaké meno. Sykavý zvuk jedným pripomínal meno Jaroslava Svěchotu, bývalého vysokopostaveného dôstojníka SIS. Iní si zase myslia, že povedal Sátor.

Obetí mohlo byť „len“ deväť, lebo v salóniku na poschodí sedeli iba poprední členovia gangu. Okrem bosa Pápaya a dvoch Csehovcov ešte Štefan Csóka, Norbert Varga, Zoltán Godány prezývaný Mazsi, Tibor Kardoš prezývaný Félnyelvü, Róbert Sárközi a Pavol Abrhám. V čase streľby sa však na poschodí motal aj štartér Pápayových áut Peter Rosa prezývaný E. T., ktorý mal čakať partiu dole. On sa však chcel zapáčiť Pápayovi a priniesol mu na poschodie džús, čo ho stálo život. Pohár s týmto nápojom útočníci ako jediný nerozstrelili. Po skončení akcie so zvesenými samopalmi pokojne odkráčali do noci.

Tieň podozrenia na sátorovcoch

Pol roka po udalosti vo Fontáne zachytili vyšetrovatelia najväčšej masakry v dejinách slovenskej mafie horúcu stopu. Z dvora reštaurácie v dedine Vrakúň 22. septembra 1999 ozbrojené komando unieslo Jána Híra, ktorého radili policajti k posledným žijúcim pápayovcom. Údajne z neho chceli vytrieskať, kde sa skrývajú preživší Écsi a Kocsis. Híra napokon pustili, dostal aj policajnú ochranu a udalosť naviedla mužov zákona na stopu sátorovcom. Na Kocsisa naozaj neskôr opakovane strieľali a Écsího sátorovci zabili 9. apríla 2003, keď voči nemu podnikli doslova trestnú výpravu do Bratislavy.

Už v auguste 2000 polícia oficiálne potvrdila verziu, ktorú si celý rok po meste čvirikali aj vrabce: popravu pápayovcov si objednal Lajos Sátor. Vyšetrovatelia identifikovali jedného z troch možných členov vražedného komanda. Bol to vtedy len 21-ročný Árpád Szamaránszky alias Paprika, ktorý už sedel vo väzbe pre obvinenie z vydierania Jána Híra. O strelcoch si vtedy ešte mysleli, že to mohli byť ľudia hovoriaci po rusky. Okrem objednávateľa a jedného z vykonávateľov obvinili aj bratov Csabu a Szilárda Raiszovcov. Tí mali podľa vyšetrovateľov dohodnúť akciu so Sátorom a zadovážiť vražedné zbrane. Ruské samopaly kalašnikov údajne kúpili od nezistenej osoby v Bratislave pred reštauráciou Bajkal. Okrem toho našli policajti v garáži, ktorú si Szilárd Raisz prenajímal, dupľovane zlepené zásobníky do samopalu, ako aj veci na maskovanie strelcov.

Pomsta

Motív? Zo sátorovej strany to bola pomsta za udalosti, ktoré spôsobili, že pôvodný zakladajúci šéf skupiny dunajskostredského podsvetia Milan Šípoš (ktorému robil Sátor ochrankára) bol so svojimi najbližšimi – práve bývalými spojencami pápayovcami – vytlačený do akéhosi exilu v Maďarsku. Keď sa Sipos pokúsil osud skupiny zvrátiť a išiel žiadať bosa slovenského podsvetia Mikuláša Černáka o požehnanie svojho návratu do Dunajskej Stredy, padol do pasce – v Banskej Bystrici ho priamo v černákovskej SBS zastrelili.

No bratia Raiszovci, ktorí mali mať pôvodne k pápayovcom tiež blízko, sa s nimi mali rozkmotriť pre jeden spor. Kým bol Pápay a jeho najbližší na úteku v Českej republike (lebo pre prípad jedného ublíženia na zdraví po nich pátrali), v okolí Dunajskej Stredy sa rozmohli prepady poštárskych áut. Pápayovci z nich podozrievali Raiszovcov a hnevali sa, že od nich nedostali podiel na lupe. Po návrate Pápaya z Česka do Dunajskej Stredy jeho ľudia zbili Raiszovcov do krvi.

Sátor sa mal potom s Raiszovcami dohodnúť, že spoja sily a zbavia sa všetkých pápayovcov naraz.

Štyri roky po masakre vo Fontáne sa začal v leopoldovskej väznici súd s obžalovanými, ale skončilo sa to fiaskom. Predseda senátu urobil procesné chyby, za čo čelil disciplinárke. Szamaránszkeho aj bratov Raiszovcov museli po piatich rokoch pustiť na slobodu. Súdy sa doposiaľ k rozsudku nedopracovali. Szamaránszky nebol na slobode ani rok, keď sa zabil pri autonehode. Pri Orechovej Potôni o tretej nadránom nezvládol riadenie svojho terénneho mercedesu typu G, s ktorým dostal šmyk a v poli sa niekoľkokrát prevrátil. Ďalší obžalovaní, teda bratia Raiszovci, zmizli v roku 2008. Keďže v roku 2011 ich našli mŕtvych, trestné stíhanie im zastavili. Zabili ich sátorovci v dome Sátorovho nového pobočníka Zsolta Nagyho alias Csontyho pre nezhody po prepustení Raiszovcov z väzby.

Ľady sa napokon prelomili až po dlhých 12 rokoch od popravy pápayovcov. Polícia napokon poskladala mozaiku komanda, ktoré malo strieľať vo Fontáne. Od roku 2011 bola presvedčená, že okrem Szamaránszkeho alias Papriku majú pápayovcov na svedomí ďalší dvaja muži blízki Sátorovi:

– maďarský občan Alexander Haris, dnes už vystupujúci pod zmeneným priezviskom Debrecényi a prezývaný Turek, u ktorého našli sátorovci po úteku z Dunajskej Stredy zázemie a stal sa najbližším spojencom Sátora,

– a Karol Bodoky z Rimavskej Soboty prezývaný Karči, člen gangu sátorvcov, ktorému pripisujú aj iné zločiny a podiel na vražde Michala Csémyho, ďalšieho dôležitého člena podsvetia Dunajskej Strredy, ktorý bol blízky Černákovi.

Bodoky sa v minulosti policajtom prihlásil sám a opísal, ako sa udalosť stala, ale svoju úlohu zmierňoval a tvrdil, že on iba držal v šachu ľudí na prízemí reštaurácie. Keď čelil otázkam o masakre po pár rokoch na súde, ktorý riešil inú kauzu sátorovcov, nebolo mu už do reči. Priznal len toľko, že vo Fontáne síce bol, ale nič si nepamätá, lebo vtedy veľa pil.

Na masakre sa podľa policajtov podieľalo dovedna desať ľudí. Šiesti z nich sú už zrejme po smrti – Lajos Sátor, Szilárd a Csaba Raiszovci, Andor Reisz, Árpád Szamaránszky a Zoltán Szerencsés. Slovíčko zrejme je na mieste, lebo Szerencsés figuruje od 3. septembra 1999 medzi nezvestnými. Obvinení sú teda len traja žijúci ľudia: Bodoky, Haris a Richard Veréb, ktorý sa mal podieľať na sledovaní.

 Prečo to teraz riešia v Maďarsku

V metropole Maďarska sa 10. októbra 2021 udiala nečakaná vec. Kukláči zadržali Alexanda Harisa, po novom Debrecényiho – v tom čase už vystupujúci ako veľký podnikateľ, ktorý by najradšej na svoju minulosť zabudol.

V rovnaký deň nemeckí policajti na žiadosť kolegov z Maďarska zaistili Bodokyho, ktorý žil u rodiny v Nemecku. Dvojicu však v tento deň policajti nepotrebovali dolapiť pre prípad masakra z Fontány, kde už dlhšie čelia obvineniu, ale pre inú vraždu, ktorá sa stala krátko pred dunajskostredskou masakrou v Maďarsku a bola roky neobjasnená. Ide o prípad likvidácie mafiána Györgya Döchera, ktorý prišiel o život 2. februára 1999 v Budapešti. (Na pripomenutie: masaker vo Fontáte sa stal 25. marca 1999.)

Potom ako Bodokyho vydali Nemci do Maďarska, udiali sa veľké veci. Tento člen starej gardy podsvetia sa podľa medializovaných správ údajne priznal tak k maďarskému prípadu, ako aj k účasti na masakre vo Fontáne. Stále však uvádzal, že len strážil hostí a personál reštaurácie.

Toto Bodokyho „priznanie“ bolo 9. júna 2022 dôvodom policajných manévrov v Dunajskej Strede – mesto doslova omotali policajnými páskami a robili rekonštrukciu krvavej udalosti z roku 1999. Napokon si však maďarskí policajti masakru z Fontány od Slovákov prebrali a riešia ju v Budapešti.

Zabili ho vo vlastnom bare

Haris a Döcher tvorili v 90. rokoch nerozlučnú dvojicu. Spočiatku ich považovali za partičku vymáhačov, ale neskôr sa vynorili aj podozrenia z vrážd. V tom čase sa u našich susedov rýchlym tempom rozvíjal čierny olejársky biznis, za ktorým stáli aj zločinecké kruhy z Ruska a v ich blízkosti mali byť práve Döcher a Haris.

„Hoci oficiálne sa to nikdy nepodarilo dokázať, Haris mal vraj svoju angažovanosť na strane Rusov dokázať tým, že skoncoval s Döcherom, s ktorým spolu začínali ,vo fachu‘ a boli na seba naviazaní tisíckami neviditeľných nitiek,“ píše vo svojej knihe Zahrabaná pravda novinár David Barak.

Vražda Döchera bola minimálne nezvyčajná. Udiala sa totiž počas toho, ako si mafián odpykával vo väzení právoplatný trest. Nesedel však celé dni vo väzenskej cele, pretože mu povolili vychádzky, počas ktorých pracoval vo svojej vlastnej budapeštianskej kaviarni.

Do tohto podniku 2. februára 1999 vtrhol atentátnik v dlhom kabáte s maskou na tvári a z československého samopalu Škorpión vystrelil na Döchera a jeho bulharského osobného strážcu prezývaného Mišo Bulhar dvadsať rán.

Pri stole sedel aj tretí muž a Döcherova manželka. Vyviazli bez zranení. Maďarská tlač už celé roky berie ako fakt, že vraždu spáchal Árpád Szamaránszký alias Paprika, ktorý mal byť aj členom trojčlennej popravčej čaty vo Fontáne. Napokon prišla maďarská polícia s tým, že sa na tejto vražde mal podieľať aj Bodoky a on aj strieľal. Teda že Szamaránsky nebol priamy vykonávateľ vraźdy, len sa na nej podieľal.

Na oplátku?

Szamaránszký aj Bodoky, ako sme už spomenuli, patrili do okruhu neskoršieho dunajskostredského mafiánskeho bosa Sátora. Ten sa mal dať dokopy s Harisom počas exilu členov podsvetia z Dunajskej Stredy v Maďarsku.

Vražda Döchera mala byť potom výsledkom dohody Harisa (Debrecényiho) so Sátorom, že mu s tým pomôže. Sátor potom údajne poveril likvidáciou tohto maďarského mafiána spomínanú dvojicu Árpad Szamaránszký a Karol Bodoky.

Keď bolo po vražde Döchera, mal Haris (Debrecényi) na oplátku pomôcť zavraždiť pápayovcov vo Fontáne, myslia si maďarskí policajti.

Napokon z toho bola najväčšia mafiánska poprava v dejinách Slovenska, ale ani po vyše dvadsiatich rokoch za ňu ešte nikoho neodsúdili. Čoskoro sa to však môže zmeniť, sktuality.sk

X X X

Rodinná tragédia v Michalovciach: Muž svoju manželku a deti nezastrelil, čin mal plánovať dlhšie

 V prípade rodinnej tragédie, ku ktorej došlo v jednom z bytov na Bieloruskej ulici v Michalovciach, sa objavili nové informácie ohľadom príčiny a času úmrtia štvorčlennej rodiny.

Prvotná verzia hovorila o tom, že muž mal svoju ženu (44) a dve deti (12-ročný chlapec a 14-ročné dievča) zastreliť, následne mal zbraň obrátiť proti sebe.

Podľa informácií TV JOJ však muž svoju manželku a deti nezastrelil. Odborníci hovoria o mimoriadne zvláštnych okolnostiach prípadu, pričom matka spolu s deťmi mali byť mŕtve už dlhšiu dobu.

Podľa vyšetrovateľov otec svoju rodinu nezastrelil, pretože na tele nemali žiadne vonkajšie zranenia. Muž ich podľa portálu tvnoviny mohol otráviť či udusiť. Viac svetla do prípadu má priniesť expertíza, na závery ktorej sa teraz čaká. „V rámci vyšetrovania nebolo doposiaľ preukázané, akým spôsobom bol predmetný obzvlášť závažný zločin spáchaný,“ povedala pre TV JOJ košická policajná hovorkyňa Jana Mésarová.

 Komunikáciu so známymi a priateľmi mala rodina prerušiť počas víkendu. Deti podľa portálu topky v pondelok už neprišili do školy. Učitelia aj spolužiaci sa s nimi snažili spojiť, no neúspešne.

Muž mal byť podľa portálu tvnoviny podnikateľom s vlastnou internetovou firmou, ktorú neskôr predal. Peniaze, ktoré z predaja získal, zle investoval, následne sa dostal do veľkých finančných problémov. V tomto čase mali začať aj rodinné problémy, jeho manželka sa s ním chcela dať rozviesť.

Podľa TV Markíza mal muž ešte predtým, ako spáchal samovraždu zavolať svojmu bratovi, ktorému mal povedať, že urobil niečo veľmi zlé a pri dverách nechá pre políciu list.

List mala polícia pri prehliadke bytu skutočne nájsť, podľa portálu pluska mali byť pred bytom na prahu dverí položené aj kľúče a doklady. Podľa portálu pluska mal otec rodiny sedieť v kresle vo svojej pracovni za kuchyňou a jeho ruky mali byť spadnuté v lone. Mŕtva manželka a dve deti mali ležať v spálni na posteli v izbe oproti a boli prikryté paplónmi.

Topky kontaktovali človeka, ktorý pred niekoľkými rokmi pracoval vo firme, kde mal pôsobiť muž, ktorý má byť zodpovedný za smrť svojej rodiny. Brigádnik uviedol, že si dotyčného pamätá ako silnejšieho chlapa, ktorý bol pozitívne naladený, pričom uviedol, že tam pracoval pred viac ako jedenástimi rokmi.

„Takmer s každým v spoločnosti vychádzal, dokonca si pamätám, že pre svojich zamestnancov vymýšľal rôzne familiárne prezývky a žartoval na rôzne témy. Ja už v Michalovciach nejakú dobu nebývam, ale šokovalo ma, keď som čítal, že ho susedia opisujú ako oprsklého introverta, ktorý žil uzavretý pred svetom,“ uviedol bývalý brigádnik pre Topky pričom dodal, že stále nemôže uveriť tomu, že spáchal takýto čin.

„Vyšetrovanie obzvlášť závažného zločinu vraždy je v počiatočnom štádiu a intenzívne prebieha,“ uviedla pre TV JOJ Jana Mésarová./agentury/

X X X

Parlament má na stole jeden z najtvrdších zákonov proti interrupciám. Lekárov zastrašuje trestami

 Pokiaľ nie je ohrozený život ženy, nie je dôvod na interrupciu. A ešte aj v takom prípade to nebude úplne jednoduché. Takto si budúcnosť predstavuje bývalý poslanec hnutia OĽaNO Martin Čepček.

 Varechami proti sprísneniu interrupcií. Bratislava, 7. júla 2020. Protest proti sprísňovaniu interrupcií, v parlamente boli vtedy štyri návrhy na novelizáciu a sprísnenie podmienok na podstúpenie zákroku. Dva pripravila extrémistická ĽS NS, jeden nezaradení poslanci, jeden OĽaNO. Odvtedy sa parlament každý polrok venuje sprísňovaniu pravidiel pre interrupcie.

Podľa najnovšieho návrhu nezaradeného poslanca, ktorý chce dostať už na utorkové rokovanie parlamentu, sa bude môcť umelé ukončenie tehotenstva vykonať jedine v štyroch špecifických prípadoch. Konkrétne, v prípade ohrozenia života matky, ohrozenia zdravia matky, diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa a v prípade tehotenstva ako následku znásilnenia.

 Aby boli tieto závažné dôvody uznané, v prvých troch prípadoch ich musia písomne potvrdiť nezávislé lekárske správy minimálne dvoch lekárov z odboru gynekológia a pôrodníctvo alebo odboru príslušného diagnóze. Interrupciu by Čepček povolil, ak by pôrod ohrozil život matky, alebo ak by nenarodenému dieťaťu jednoznačne diagnostikované ťažké poškodenie zdravia a trvanie tehotenstva nepresiahlo 24 týždňov. Ak by išlo o znásilnenie, ženy by podľa všetkého potrebovala stanovisko prokuratúry o trestnom čine. No v tomto prípade by sa lehota skrátila len na 12 týždňov.

Dostupnosť interrupcií v Európe

„Navrhuje sa do zákona o prokuratúre včleniť ustanovenie, ktorým prokurátor bude povinný vydať písomné vyjadrenie o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu na matke, ktorého dôsledkom môže byť tehotenstvo,“ uvádza sa v návrhu zákona pod tlačou 1369.

Zatiaľ však nie je jasné, či bude kontroverzný návrh zaradený do prvého čítania. O jeho konkrétnom presnom znení nemá nateraz vedomosti ani prvá podpredsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Anna Zemanová (OĽaNO).

Dostupnosť interrupcií na Slovensku.

Čepček navyše má kritikov aj medzi konzervatívcami. Kvôli represívnym návrhom voči právam žien ho dokonca koncom júla 2021 vylúčili aj z klubu OĽaNO. Toto ho ale neodradilo a obdobné zákony pravidelne predkladá naďalej. Vlani v máji mu takto neprešli až tri novely zákona o interrupciách.

 Vysnívané prieskumy

Čepček sa v dôvodovej správe obhajuje nepodloženými prieskumami verejnej mienky. „Väčšina spoločnosti neschvaľuje, aby bolo zákonom povolené bezdôvodné prerušenie tehotenstva,“ tvrdí v dôvodovej správe. Neprikladá však žiaden zdroj, ktorý by jeho tvrdenie fakticky potvrdzoval.

 Návrh poslanca Čepčeka je podľa Adriany Mesochoritisovej z iniciatívy Možnosť voľby jedným z najrepresívnejších, ktoré boli v parlamente predložené.

„V praxi by priniesol takmer úplný zákaz interrupcií s výnimkou “ak nie je možné inak zachrániť život ženy“ alebo „inak zabrániť trvalému a vážnemu poškodeniu zdravia ženy“ alebo „ak bolo plodu jednoznačne diagnostikované ťažké poškodenie či v prípade znásilnenia,“ skonštatovala.

Aj tieto výnimky však podľa Mesochoritisovej ďalej podmieňuje ďalšími obmedzeniami, ktorými chce len prinútiť ženy pokračovať v neželanom tehotenstve.

„Najhoršie však je že takto stanovenými podmienkami môže vážne ohroziť zdravie a životy žien. Čepček v zásade chce, aby Slovensko nastúpilo na cestu Poľska, ktorého reštriktívna právna úprava interrupcií necháva ženy zomierať. A ktorá tiež zastrašuje lekárov a lekárky a odrádza ich od poskytnutia pomoci ženám,“ ozrejmila.

Slovensko pritom patrí k najreštriktívnejším európskym krajinám v prístupe k interrupciám. Podľa European Abortion Policies Atlas 2021 je na 43. mieste spomedzi 52 porovnávaných štátov. Česko skončilo na 24. mieste. Na vrchole rebríčka sú Švédsko, Island a Spojené kráľovstvo, zatiaľ čo na najnižších priečkach v poskytovaní interrupcií sa umiestnilo Poľsko a menšie štáty ako Monako, Lichtenštajnsko, Gibraltár, Andorra a Malta.

Počet interrupcií klesá

Za posledných 20 rokov sa počet interrupcií na Slovensku znížil o 71 percent. Tento pokles pritom patrí k najzásadnejším v Európe a došlo k nemu bez úplných alebo čiastočných zákazov.

Iniciatíva Možnosť voľby pritom často pripomína, že kriminalizácia ani obmedzovanie interrupcií nevedú k ich znižovaniu, naopak vedú k zvýšenej úmrtnosti žien a k ohrozovaniu ich zdravia.

Čepček taktiež navrhuje vložiť do zákona, že „umelé prerušenie tehotenstva“ je umelé ukončenie tehotenstva potratom a má vážne negatívne dôsledky. Zároveň zakazuje vyvíjanie akéhokoľvek nátlaku na matku, aby išla na potrat. Jedným z takýchto nástrojov je podľa neho aj „interrupčná propaganda“. „Cieľom spoločnosti je dosiahnuť čo najnižší počet umelých ukončení tehotenstva, pričom možná reklama tohto zákroku odporuje tomuto cieľu. Cieľom návrhu je tiež zabrániť tomu, aby slovenskí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti propagovali potrat v zahraničí a podporovali tak potratovú turistiku na Slovensko,“ vysvetľuje Čepček. Za porušenie zákazu reklamy umelého prerušenia tehotenstva by mala byť podľa Čepčeka pokuta vo výške do 66 400 eur.

Slovenská republika by naopak mala podľa Mesochoritisovej vytvárať podmienky na to, aby mali ženy skutočnú možnosť voľby. Patria k nim napríklad silné sociálne a rodinné politiky, v ktorých by vychovávanie dieťaťa neznamenalo ohrozenie chudobou či výrazné zhoršenie finančnej situácie domácnosti, politiky rodovej rovnosti, ktoré odstránia nerovnosti a diskrimináciu žien, antikoncepcia hradená zo zdravotného poistenia dostupná pre všetky ženy či dostatok miest v škôlkach či jasliach. „Dôležitá je aj kvalitná a odborná sexuálna výchova, ktorá naučí mladých ľudí zodpovedne pristupovať k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, systematický prístup k riešeniu násilia páchaného na ženách, kvalitná gynekologická starostlivosť a dôstojné podmienky pre ženy pri pôrodoch či dostupné bývanie pre všetkých,“ spresnila Mesochoritisová.

Problémom na Slovensku je aj odmietanie poskytovať interrupčnú zdravotnú starostlivosť tzv. výhradou vo svedomí, ktorú si uplatňujú celé zdravotnícke zariadenia. „Následkom musia ženy cestovať často stovky kilometrov, aby našli zariadenie, kde im interrupciu poskytnú. Interrupcia by tiež mala byť hradená z verejného zdravotného poistenia, pretože väčšina žien, najmä žijúcich v chudobe, si ju nedokážu uhradiť – priemerná cena je 414 eur,“ uzavrela Mesochoritisová.

Za interrupciou aj viac ako 100 kilometrov

Situácia v krajoch sa veľmi líši. Najlepšia dostupnosť služieb je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Prešovskom a Žilinskom kraji. Už teraz slúži jedno zariadenie pre veľa ľudí a situácia sa môže ešte zhoršiť po optimalizácii nemocníc.

Dostupnosť interrupcií na Slovensku významne ovplyvňuje to, že ich odmietajú vykonávať celé zdravotnícke zariadenia. Na Slovensku je ich 26, teda asi tretina mapovaných zariadení.

Medzi jednotlivými krajmi panujú rozdiely, pričom ženy musia cestovať aj viac ako sto kilometrov.

Šéf Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti docent Martin Redecha podotkol, že kým sa Žilinský kraj pýši najnižším počtom interrupcií, zdravotnícke zariadenia v jeho okolí ich robia dvakrát viac./agentury/

X X X

Koronavírus: Nový subvariant tvorí v USA polovicu nových prípadov

Subvariant XBB.1.5 bol prvýkrát zaznamenaný vlani v októbri.

Takmer polovicu nových prípadov ochorenia COVID-19 v Spojených štátoch tvorí nový koronavírusový subvariant XBB.1.5. V piatok to ukázali dáta amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

CDC odhaduje, že subvariant XBB.1.5 predstavuje počas tohto týždňa (do 21. januára) zatiaľ 49,1 percenta nových prípadov, pričom týždeň predtým tvoril 37,2 percenta prípadov.

Subvariant XBB.1.5 bol prvýkrát zaznamenaný vlani v októbri a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nedávno upozornila, že je doposiaľ najinfekčnejšou formou variantu omikron.

Odborníci tvrdia, že posilňujúca dávka vakcíny proti ochoreniu COVID-19 dokáže u zaočkovaného človeka zabrániť prepuknutiu vážnejších symptómov ochorenia, hospitalizácii, či smrti, aktuality.sk

X X X

 Martin Behula: Budúci slovenský premiér musí byť liberál

Matovičovou alternatívou pre mestských umiernených liberálnych voličov má byť Eduard Heger.

Pred piatimi rokmi sa v súboji o kreslo predsedu KDH stretol úradujúci Alojz Hlina, ktorý sa v roku 2012 dostal do parlamentu na kandidátke OĽaNO, s poslancom Richardom Vašečkom, ktorý kvôli kandidatúre vystúpil z klubu Obyčajných ľudí. Igorovi Matovičovi však vyrábanie konzervatívnych lídrov prestalo stačiť, a tak sa rozhodol, že sa dá aj na produkciu liberálnych politikov.

Dúhová vlajočka liberála nerobí

Matovič sa obáva, že „mestský umiernený liberálny volič“ nemá alternatívu. Nebude voliť „magorov, čo už položili tri vlády“, ani „uletených boľševikov z péeska“ a „zostane sklamaný doma v papučkách“. Tou alternatívou má, samozrejme byť spin-off OĽaNO pod vedením Eduarda Hegera. Údajný Hegerov projekt však vyzerá skôr ako Matovičov projekt pre Hegera.

Presne tak, ponuku, na ktorú mestskí liberálni voliči tak túžobne čakajú, im má dať bývalý líder charizmatického kresťanského Spoločenstva pri Dóme svätého Martina, s ktorým sa pred pár rokmi rátalo, že povedie Kresťanskú úniu Anny Záborskej, a ktorý v roku 2016 tvrdil, že na Slovensko prichádza tvrdá sekularizácia a začína potláčať kresťanov.

To, že Hegera počas pochodu na počesť obetí streľby v Teplárni odfotografovali s dúhovou vlajočkou v ruke, z neho ešte liberála nerobí. Matovič by si mal uvedomiť, že liberalizmus je politická ideológia a filozofický smer, nie nálepka pre každého, kto je menej konzervatívny ako on. V skutočnosti je Heger konzervatívnejším, alebo aspoň autentickejšie konzervatívnym politikom ako jeho stranícky šéf.

Dojem liberála budí tým, že je umiernenejší ako Matovič, no nemali by sme si zamieňať ideológiu so štýlom a obsah politiky s jej formou. Minister obrany Jaroslav Naď, s ktorým sa v Matovičovom projekte pre Hegera tiež ráta, sa vyjadril, že bude skôr stredový a nemusí nevyhnutne riešiť rodové otázky alebo potraty, ale skôr zahraničnopolitickú orientáciu. To znie ako klasická dzurindovská pravica. V istom zmysle však Heger predsa len je liberálom. Dokonca liberálom byť musí.

Aj Pellegrini je liberálny

Liberalizmus v širšom zmysle je základným nastavením politického systému, tvrdí slovenský filozof Matej Cíbik. „Plne sa s ním stotožňujú aj demokratickí socialisti, slovenskí konzervatívci, niektorí nacionalisti a podobne. Konzervatívne režimy, ktoré zakazujú nedeľný predaj a podporujú náboženskú výchovu, stále spadajú pod liberalizmus v širšom zmysle slova,“ píše.

Liberálom v takomto poňatí je každý, kto rešpektuje a obhajuje liberálnu demokraciu, teda uznáva základné ľudské práva a občianske slobody, rovnosť pred zákonom a právny štát. Alebo ako to vystihol politológ Yascha Mounk, americkí prezidenti George W. Bush a Ronald Reagan sú rovnako jednoznačnými liberálmi ako Barack Obama alebo Bill Clinton.

Ak to prenesieme do slovenského kontextu, Peter Pellegrini by mal byť taký istý liberál ako Eduard Heger a Milan Majerský je snáď rovnako liberálny ako Michal Šimečka. Áno, slovenský premiér alebo premiérka musia byť zástancovia liberálnej demokracie, teda v istom zmysle liberáli, bez ohľadu na to, či budú z KDH alebo z Progresívneho Slovenska. Roberta Fica sme nespomenuli, lebo ten má už bližšie k odporcom liberálnej demokracie.

Ak sa Heger Matovičovi javí ako liberál, tak zrejme najmä preto, lebo na rozdiel od svojho šéfa aspoň v základných rysoch rozumie tomu, že podstatou liberálnej demokracie sú aj rešpekt a tolerancia.

Tolerancia k iným názorom či vierovyznaniam, k menšinám a rešpekt ku všetkým občanom. Heger nemusí byť zástancom LGBTIQ+ komunity, no azda chápe, že ako premiér musel po teroristickom útoku na Zámockej ulici vyjadriť spoluúčasť trebárs aj dúhovou vlajočkou v ruke.

Liberalizmus má byť samozrejmosť

To je citeľný rozdiel oproti Igorovi Matovičovi, ktorý sa chváli, že ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému povedal, nech sa rozlúči s takými „debilinami“, keď pripravil usmernenie o zmene pohlavia, a chce viesť „svätý boj proti zvrátenostiam, ktoré nám sem chcú nasáčkovať“.

Iste, Heger zďaleka nie je ani v tomto ohľade „dokonalý“ liberál. Liberálna demokracia totiž znamená aj rešpekt k pravidlám, postupom a liberálnym inštitúciám, ktoré ju chránia. Teda napríklad k legislatívnemu procesu, ktorý nemožno ignorovať ani kvôli pandémii či presadzovaniu „pomoci rodinám“. A prejavom rešpektu k liberálnej demokracii a k voličom je aj vedomie, že vláda bez dôvery nemá čo vládnuť tristo dní.

Podľa Cíbika je liberálna demokracia zosobňuje základné hodnoty našej civilizácie. Je smutné, že pred deviatymi parlamentnými voľbami v histórii samostatného Slovenska musíme vyzdvihovať, že premiér tieto základné civilizačné hodnoty viac-menej rešpektuje.

Mala by to byť dávno samozrejmosť aj medzi konzervatívcami. Tí, ktorí útočia na liberalizmus, ohrozujú aj liberálnu demokraciu, hoci si možno dôsledky svojho konania ani neuvedomujú. A medzi nich, aj napriek svojim rečiam o tom, ako musia vyhrať demokrati, patrí aj Igor Matovič, aktuality.sk

X X X

Kauza Dobytkár: Bödörovi advokáti „radili“ prokurátorovi nech stiahne obžalobu. On si za ňou stojí

Prokurátor v kauze Dobytkár spresnil obžalobu, a to predovšetkým v súvislosti s prepieraním úplatkov.

V kauze Dobytkár, v ktorej ide o úplatky pri schvaľovaní eurodotácií na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, spresnil prokurátor Rastislav Hruška znenie niektorých skutkov v obžalobe.

Tá popisuje, ako za čias nominantov Smeru a SNS vo vedení agrorezortu a PPA fungoval korupčný systém. Od „vybavovačov“, ktorí dohadovali úplatky za schválenie dotácií so zástupcami konkrétnych firiem, a mali kontakty na PPA, až po to, ako tieto peniaze ďalej prúdili cez účty a firmy jednotlivých aktérov kauzy.

Obžalobe čelia nitriansky oligarcha Norbert Bödör spájaný so Smerom aj finančník Martin Kvietik s väzbami na SNS, exriaditeľ PPA Juraj Kožuch, bývalý výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika, bývalý pracovník agentúry Viktor Miklas, ktorý sa neskôr venoval poradenstvu pri čerpaní eurofondov, exfunkcionár HZDS Ľubomír Kropil, právnik Milan Kopriva a podnikateľ Peter Kuba.

Bödör nerozumel obžalobe, spresnenie kritizuje

Prokurátor spresnením obžaloby reagoval na požiadavku Bödörových obhajcov, ktorí upozorňovali, že ich klient sa vo väčšine skutkov vôbec nespomína a nie je jasné, proti čomu sa má vlastne brániť.

V spresnenej verzii je rovnako ako v pôvodnej obžalovaný z legalizácie príjmu z trestnej činnosti, spolu s Ľubomírom Partikom a podnikateľom Petrom Kubom mali zakryť pôvod peňazí z korupcie podozrivými tokmi medzi ich firmami.

Časť úplatkov končila u Partiku, časť u Bödöra a v reťazci mali miesto aj podnikateľ Kuba a jeho reklamná agentúra Roko. „Prepranie“ úplatkov zakrývali podľa prokurátora cez fiktívne pôžičky, ale napríklad aj účelovým prevodom obchodného podielu v Bödörovej firme Bokran, žiadne z nich pritom nedávali ekonomický zmysel. Aktuality sa téme venovali. Partika, Kuba aj Bödör vinu odmietajú.

Najzásadnejšou zmenou oproti pôvodnej verzii obžaloby je, že kým pôvodne mal hotovosť z úplatkov odovzdávať Partika Bödörovi, v spresnenej verzii ich už odovzdáva Kubovi, ktorý ich následne „zmiešal“ so svojou vlastnou hotovosťou a peniaze vkladal na účet svojej spoločnosti Roko. Kuba vo vlastnej výpovedi tvrdil, že si bežne doma držal veľkú hotovosť, vysvetľoval to svojou nedôverou voči bankovým inštitúciám.

Upravená verzia nie je podľa Kubu spresnením, ale úplne novou obžalobou. „Pôvodne mi mal 2,8 milióna eur určených na legalizáciu odovzdať Norbert Bödör a v spresnenej obžalobe mi ich mal odovzdať Ľubomír Partika a už len 2,5 milióna,“ komentoval zmeny zo strany prokurátora.

Podobne reagoval aj Partika. „Po troch rokoch vyšetrovania sa našla nová osoba, ktorej som mal peniaze dávať. A keď sa to nepotvrdí, tak sa nájde tretia?“ Obe verzie poprel.

Jeho obhajkyňa IvetaLenčéšová komentovala, že v prípade jej klienta zmenil prokurátor výšku údajných úplatkov, ktoré mal pomáhať legalizovať, časový rámec aj osobu, ktorej mal hotovosť odovzdávať. Spochybňuje preto, že bola zachovaná totožnosť skutku z pôvodnej verzie.

Niektoré sumy v obžalobe sú pritom zadefinované vo veľmi širokom rozmedzí, čo je podľa nej neprípustné, najmä, ak jej klientovi hrozí väzenie od dvanásť do dvadsať rokov. „Pokiaľ nie je definovaný rozsah výnosu z trestnej činnosti, nemôžeme sa o naplnení legalizácie príjmu z trestnej činnosti vôbec baviť,“ mieni.

Bödörov advokát Marek Para reagoval, že znenie skutku žiadali spresniť, no prokurátor ho „ešte viac sproblematizoval“. Ďalší z obhajcov nitrianskeho veľkopodnikateľa Robert Kaliňák prokurátora vyzval prokurátora nech od obžaloby ustúpi, aby sa zachovala „dôstojnosť konania“.

Prokurátor: Zmeny vychádzajú z dôkazov

Advokát Martina Kvietika Dušan Ivan spochybnil možnosť spresňovať obžalobu, trestný poriadok takýto postup vôbec nepozná. Modifikovať skutky môže prokurátor na základe dokazovania na hlavnom pojednávaní iba v záverečnej reči.

Sudca Ján Hrubala sa na prokurátora obrátil, že spresnenie by mal zrozumiteľne vysvetliť nielen procesným stranám, ale aj senátu.

„Bude treba zmeny zdôvodniť, aby to bol efektívne strávený čas,“ hovoril sudca v súvislosti s ďalším priebehom hlavné pojednávania, ktoré je zatiaľ po výpovediach obžalovaných a jedného svedka stále len v začiatkoch.

Prokurátor Hruška trval na tom, že totožnosť skutkov zostala zachovaná aj po spresnení obžaloby. Zmeny, napríklad tie v sumách, vychádzajú z dôkazov v spise a ich význam „v priebehu ďalšieho dokazovania vyplynie“. Nevylúčil, že k nejakým modifikáciám ešte môže dôjsť.

Pojednávanie bude pokračovať 14. a 15. februára, očakávajú sa výpovede svedkov, ktorých v prípade vystupujú desiatky. Kľúčová môže byť výpoveď prominentného advokáta Jána Gajana. Aj on sám najskôr figuroval v kauze Dobytkár, neskôr mu pribudli stíhania súvisiace s pozemkovým fondom a on začal s políciou spolupracovať. Vyšetrovateľom popísal korupčnú schému a potvrdil, že jej súčasťou mal byť aj obžalovaný Kvietik.

Pred súdom budú o období, ktorého sa kauza Dobytkár dotýka, hovoriť aj viacerí pracovníci PPA. V budúcnosti by mal prísť na rad aj znalecký posudok vysvetľujúci prevody medzi aktérmi kauzy a ich spoločnosťami, aktuality.sk

X X X

V Bulharsku nevyšiel ani posledný pokus o zloženie vlády, črtajú sa predčasné voľby

Prezident Radev bude musieť rozpustiť parlament a do dvoch mesiacov vyhlásiť nové voľby.

Bulharská socialistická strana (BSP) vzdala snahy o zostavenie novej vlády, oznámila v piatok predsedníčka strany Kornelia Ninová. Všetko tak smeruje k ďalším predčasným voľbám, napísala agentúra Reuters, od ktorej TASR správu prevzala.

Bulharskí socialisti dostali poverenie na zloženie vlády od prezidenta Rumena Radeva ako tretí v poradí a išlo zároveň o posledný pokus. Mandát na sformovanie kabinetu predtým vrátili dve najväčšie parlamentné strany – stredopravicová Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) a reformistické hnutie Pokračujeme v zmene (PP). Ani jedna si nezaistila v parlamente nadpolovičnú väčšinu.

„Hľadali sme riešenie, ako dostať krajinu z mnohých kríz a hlavne z politickej krízy. Prešli sme si všetky možnosti a rozhodli sme sa vrátiť mandát prezidentovi,“ povedala Ninová. Dodala, že Bulharsko čakajú predčasné voľby.

Za uplynulé dva roky sa konali už štyri parlamentné voľby

Líderka socialistov oboznámi prezidenta s neúspešným pokusom o zloženie vlády v utorok, napísala agentúra DPA. Radev bude musieť rozpustiť parlament a do dvoch mesiacov vyhlásiť nové voľby.

Bulharsko sa nachádza v politickom pate od roku 2020, ktorý vyvolali masové protesty proti korupcii. Za uplynulé dva roky sa konali už štyri parlamentné voľby a krajinu viedli úradnícke vlády, keďže zvoleným stranám sa nedarilo vytvorať stabilné koalície.

Politická kríza ohrozuje plány Bulharska na vstup do eurozóny v roku 2024. Chýbajúca vláda so silným mandátom v krajine odďaľuje potrebné reformy proti korupcií na vysokej úrovni a môže komplikovať čerpanie miliárd eur z fondov EÚ na obnovu, aktuality.sk

X X X

Vagnerovu skupinu označili USA za medzinárodnú kriminálnu organizáciu

Biely dom zverejnil snímky, na ktorých Rusko dostáva zbrane od Severnej Kórey.

Spojené štáty v piatok označili ruskú súkromnú vojenskú Vagnerovu skupinu za „nadnárodnú kriminálnu organizáciu“ a zavedú voči nej sankcie. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby povedal, že Vagnerova skupina je „kriminálna organizácia, ktorá sa naďalej dopúšťa rozsiahlych ukrutností a porušovania ľudských práv“.

Americké ministerstvo financií na túto organizáciu uvalí ďalšie sankcie. Biely dom takisto zverejnil snímky, na ktorých Rusko dostáva zbrane od Severnej Kórey. Údajne boli určené na podporu Vagnerovcov, ktorí spolu s armádou bojujú na Ukrajine. Vláda amerického prezidenta Joea Bidena pôvodne Severnú Kóreu obvinila, že poskytuje zbrane Rusku, píše AP.

Tieto činy podľa Kirbyho potvrdzujú „transkontinentálnu hrozbu“, ktorú Vagnerova skupina predstavuje. Americká vláda v piatok zverejnila snímku s dátumom 18. novembra minulého roka, ktorá podľa vlády zachytáva ruské železničné vozne so zbraňami na trase medzi Ruskom a KĽDR, aktuality.sk

X X X

¨Koalícia prichádza so zmenou. Krajniak definitívne vylúčil zdaňovanie dôchodkov

 Žiadne úspory z druhého piliera sa zdaňovať nebudú, povedal v relácii Ide o pravdu minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Koaliční poslanci za Sme rodina a OĽaNO predložili do parlamentu novelu zákona o druhom pilieri, ktorá má vylúčiť akékoľvek zdanenie úspor, ktoré by si chcel sporiteľ vybrať, keď bude odchádzať na dôchodok.

 Minister práce, ktorý celú reformu druhého piliera navrhol, sa bráni, že k žiadnemu zdaneniu vôbec nemalo prísť. „Aby nevznikli žiadne pochybnosti, tak to naformulujeme ešte raz, aby to bolo úplne zrejmé,“ povedal v relácii Ide o pravdu. Všetky zmeny, ktoré koaliční poslanci navrhujú, by mohli podľa Krajniaka prejsť v parlamente aj ústavnou väčšinou.

Ani súčasný stav legislatívy nepočítal s tým, že konkrétne dôchodky z druhého piliera by sa mali zdaňovať konkrétnou sadzbou. V zákone o dani z príjmu sa ale o zdaňovaní úspor nehovorí, preto je sadzba tejto dane de facto nulová.

Zákon o druhom pilieri vo svojej súčasnej podobe predpokladá, že zdaňovanie úspor upraví zákon o dani z príjmov. Predkladaný návrh novely ruší ustanovenie, ktoré o zdaňovaní majetku v druhom pilieri pomerne nejasne hovorilo. V podstate sa tak ruší zdaňovanie druhého piliera, ktoré v súčasnosti formálne existuje, no štát ho neuplatňuje./agentury/