Len blázon opakuje ten istý experiment a čaká iný výsledok. Špekulácie o kontúrach Columbovej ženy – novej sedemdesiatšestky – živí už aj odvolaný premiér Eduard Heger. Richard Sulík však vraj o rokovaniach nevie, Boris Kollár vraví o predčasných voľbách a Igor Matovič sa naďalej zaoberá „pipíkmi”. Premiér sa tvári, že dobre bude a zároveň s Naďom uvažujú o spájaní síl odchodom z OĽaNO.
Len ťažko hľadať racionalitu v súčasných politických anomáliách. Nenájdeme ju. Richard Sulík s SaS rozohrali hru, ktorá sa čoraz viac javí nedomyslene a schizofrenicky. Najskôr odstavia vládu, potom ako opozícia odmietajú predčasné voľby. Riešenie najprv vidia v novej väčšine, potom Sulík dementuje svoje vyjadrenia o tom, že takúto možnosť vôbec ponúkal Hegerovi. Ak k tomu pridáme iniciátormi zbabrané referendové otázky a nešťastné rozhodnutie Ústavného súdu, výsledkom je pat a politická paralýza.
Heger chce dovládnuť, má vraj sľúbené aj hlasy Sme rodina
Pri čoraz častejších názorových piruetách, nepredvídateľnosti správania majiteľa OĽaNO a lavírovaní Borisa Kollára medzi opozíciou a koalíciou si predvídanie ďalšieho vývoja vyžaduje nadľudský výkon. A práve to je veľkou súčasťou systematického problému krízy demokracie. V dôsledku nefunkčnosti politických strán na Slovensku sa totiž nielenže nedostáva kritická spätná väzba k lídrom, ale aj maria akékoľvek snahy o výkon zrozumiteľnej a predvídateľnej politiky. Z toho potom pramení len ďalšia neistota, frustrácia a pocit, že bude lepšie celú demokraciu radšej zboriť.
Anomálie však nebadať len pri praktickom výkone politiky, ale aj v jej koreňoch. Nič viac nesvedčí o prehnitosti politických strán ako fungovanie najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO. Hnutie má zhruba 40 členov, žiadne regionálne štruktúry a predseda môže sám rozhodovať o tom, kto je hodný členstva v jeho sekte a kto nie. V ostatných stranách to nie je z tohto hľadiska o nič lepšie, len to nerobia tak okato a prvoplánovo.
Chaos pokračuje, dôvera občanov naďalej klesá a systémové riešenie je v nedohľadne. Namiesto toho pretrváva paralýza, ktorú sa Heger snaží vyriešiť floskulovými snehuliakmi z blata.
V tomto svetle je absurdné aj signalizovanie odchodu Jaroslava Naďa a Eduarda Hegera z OĽaNO. Navonok síce presvitajú snahy o zosadenie Igora Matoviča z predsedníckej stoličky, no vzhľadom na autokratické nastavenie stanov ide o zbožné prianie. Ak sa Naď s Hegerom a Budajom rozhýbu, tak to môže smerovať len k odchodu. Čo potom, ani srnka netuší… Špekuluje sa aj o novej strane. V každom prípade nám to opäť potvrdzuje, že ak neexistuje vnútorná demokracia v stranách, problém má aj demokracia na celospoločenskej úrovni.
Nefunkčnosť straníckeho systému je hlavnou príčinou súčasnej krízy. Namiesto toho, aby sme venovali spoločenskú pozornosť jej riešeniu, politické elity nám núkajú lacné ibalginy na zmiernenie symptómov. Premiér Heger to chce látať novou väčšinou na pôdoryse pôvodných problémov či novým projektom a opozícia nám núka referendum, ktoré nič nerieši.
Chaos pokračuje, dôvera občanov naďalej klesá a systémové riešenie je v nedohľadne. Namiesto toho pretrváva paralýza, ktorú sa Heger snaží vyriešiť floskulovými snehuliakmi z blata. Čo sa z toho nakoniec bude, je už vlastne jedno. Skaza bola dokonaná./agentury/
X X X
Po masakre ruských vojakov má Putinova vojna nového veliteľa
Ruskej invázii na Ukrajine už nevelí Sergej Surovikin, ktorého si Moskva veľmi pochvaľovala za jeho úspechy v Sýrii, kde ruskí vojaci pomáhali prezidentovi Bašarovi Asadovi v bojoch proti povstalcom. Generála, ktorého v októbri 2022 vymenovali do funkcie veliteľa ruských síl na Ukrajine, odvolali z funkcie.
O zmene informovalo v tlačovej správe ruské ministerstvo obrany s tým, že túto funkciu prevzal náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov. Tento krok urobil minister obrany Sergej Šojgu. „Rozhodnutie súvisí s rozšírenou škálou úloh v rámci špeciálnej vojenskej operácie a tiež s potrebou tesnejšej interakcie jednotlivých vojsk a so zvýšením kvality zabezpečenia, velenia a riadenia,“ uviedol rezort obrany. (Termín špeciálna vojenská operácia Moskva používa na označenie vojny proti Ukrajine.)
Zásadná zmena nastala desať dní po masakre ruských vojakov, ktorých zlikvidovala ukrajinská armáda. K útoku došlo v Makijivke, čo je mesto, ktoré sa nachádza pri Donecku na východe Ukrajiny. Kyjev tvrdí, že pri raketovom útoku sa podarilo zabiť až 400 Rusov. Útok bol zacielený na tamojšiu školu, ktorú ruské vojsko využívalo ako kasárne pre mobilizovaných Rusov, ktorých zrejme čoskoro plánovalo poslať na front. (Makijivka je len zhruba 15 kilometrov vzdialená od línie bojov.)
Ruské ministerstvo obrany po Novom roku priznalo, že ukrajinský raketový útok na Makijivku umožnili samotní ruskí vojaci. Porušili totiž zákaz používania mobilných telefónov, čím umožnili Ukrajincom, aby ich lokalizovali. Moskva vyčíslila počet zabitých Rusov v Makijivke na 89.
Po vymenovaní Surovikina za veliteľa operácie sa zintenzívnilo ruské ostreľovanie dôležitých bodov ukrajinskej infraštruktúry, a to nehľadiac na fakt, že išlo o civilné objekty. Rusi sa od jesene začali čoraz viac zameriavať na likvidáciu energetických cieľov na ukrajinskom území, čo opakovane vedie k závažným výpadkom v dodávkach elektriny.
So Surovikinom sa spája aj veľký neúspech: v novembri minulého roku bol nútený súhlasiť so stiahnutím ruských vojakov z okupovaného mesta Cherson, pretože jeho muži už nemali šancu udržať ho pod svojou kontrolou pred postupujúcou ukrajinskou armádou.
Nedávno si Surovikin pripísal ešte väčšiu blamáž: masaker v Makijivke, ktorý vyvolal v Rusku búrku nevôle. Je veľmi pravdepodobné, že za rozhodnutím nahradiť Surovikina Gerasimovom je šéf Kremľa Vladimir Putin. Jeho invázia na Ukrajinu, ktorá trvá už bezmála jedenásť mesiacov, sa nevyvíja podľa jeho predstáv: Rusko vo februári minulého roku predpokladalo, že jeho vojsko obsadí Kyjev do dvoch týždňov od začatia invázie a k moci dosadí bábkovú vládu, ale opak je pravdou./agentury/
X X X
Martin Behula: Heger s Matovičom nám ukazujú nové vrcholy absurdnosti
Od marca 2020 sme objavili v politike aj veci, o ktorých sme ani nevedeli, že sa vôbec môžu udiať.
Keď Eduard Heger oznámil, že začína zbierať podpisy a dokonca sa pochválil, že má pripravené hárky, občanov takmer oblial studený pot, že predseda vlády bez dôvery chce vlastným referendom konkurovať Robertovi Ficovi. To našťastie nehrozí. To, čo premiér chystá, je však svojím spôsobom ešte bizarnejšie, ako keby išiel naozaj zbierať podpisy na chodník pred Úrad vlády.
Keď vláde Ivety Radičovej Národná rada v októbri 2011 nevyslovila dôveru, premiérka si ešte v ten istý mesiac odniesla zo svojej kancelárie väčšinu osobných vecí. „Zobrala som to vážne, že už nemám dôveru,“ povedala o niekoľko mesiacov neskôr pre denník Sme, keď robil reportáž z jej posledného dňa vo funkcii.
Keď Národná rada v decembri 2022 vyslovila nedôveru vláde Eduarda Hegera, premiér si zrejme z práce domov žiadne veci nevzal. Naopak, zobral to ako príležitosť uvedomiť si, že ako tretí najvyšší ústavný činiteľ má moc a politický vplyv a možno by mohol aj niečo robiť. Napríklad konečne vládnuť.
Heger ako Babiš
Pokúšať sa nájsť podporu v tom istom parlamente, ktorý mu len nedávno vyslovil nedôveru, je na prvý pohľad buď znakom priveľkej viery, prílišného sebavedomia, alebo je to skrátka výsmech občanom. Heger však iba skúša niečo podobné, čo sa podarilo Andrejovi Babišovi po voľbách 2018, v ktorých vyhrala jeho strana ANO.
Babišova prvá vláda nezískala dôveru poslaneckej snemovne. Jednofarebnú vládu ANO nepodporila žiadna iná strana. Päť mesiacov tak vládla v demisii, až kým sa Babiš nedohodol na koalícii so sociálnymi demokratmi a na podpore svojej menšinovej vlády s komunistami.
KSČM sa v zmluve o tolerancii zaviazala, že vládu ANO a ČSSD podporí v hlasovaní o dôvere a nevyvolá hlasovanie o nedôvere. Druhá Babišova vláda tak vládla až do konca volebného obdobia, hoci komunisti krátko pred jeho koncom „tolerančný patent“ vypovedali.
Heger však nie je Babiš a Slovensko nie je Česko, kde sú na opozičné zmluvy zvyknutí. Sen o novej „sedemdesiatšesťke“ má však minimálne štyri prekážky. Volajú sa Richard Sulík, Boris Kollár, Zuzana Čaputová a Igor Matovič. Ani jedna z nich nie je nepriechodná, no všetky štyri budú ťažko zdolateľné.
Ani 76 stačiť nemusí
Sulík položením ďalšej vlády i svojim nezrozumiteľným konaním narobil SaS problémy v prieskumoch preferencií. Motivácia zachraňovať si poškodené renomé mu chýbať nebude, no to neznamená, že bude novú vládu (v ktorej SaS nechce byť), podporovať len tak zadarmo. Aj teraz Sulík ohlásil, že SaS chce mať istotu, že rokuje s lídrom najsilnejšieho hnutia so stabilnou podporou, aby si tak kopol do Hegera i Matoviča.
A ak by SaS dodala podpisy na vznik novej vlády, zrejme sa nevzdá svojej ambície podporovať len dobré zákony a vládnuť tak z poloopozície. Je teda jasné, že jej podpora prípadnej novej vlády vôbec nemusí byť stabilná. Hoci chce Heger dovládnuť do roku 2024, Boris Kollár dáva najavo, že Sme rodina novú vládu podporí, len vtedy, ak bude vládnuť len do predčasných volieb v septembri. Dodnes sa Hegerovi nepodpísali.
To môže byť zároveň dôvod, prečo sa Zuzana Čaputová nemusí hrnúť vymenovať Hegera znovu, keby aj nazbieral 76 podpisov. V tom momente sa totiž ešte nepohybujeme na poli ústavných právomocí, ale stále iba v politickej rovine. Prezidentka je povinná vymenovať za premiéra každého, kto má dosť poslancov. Ústavnou povinnosťou hlavy štátu je zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.
Ako povedal ústavný právnik a poradca prezidentky Marián Giba, nová vláda vzniknúť môže aj za takýchto podmienok, no nesmie to byť vláda na dva-tri týždne alebo dva mesiace, ale podľa možností taká, ktorá bude vládnuť kontinuálne. „Riadny chod ústavných orgánov nie je o tom, že budeme každé dva mesiace menovať vládu, lebo ideme systémom pokus-omyl.“
Prekážka menom Matovič
Poslednou prekážkou je Igor Matovič. Bývalý minister financií nedávno pre týždenník Plus 7 dní priznal, že svoj boj proti mafii by najradšej odovzdal niekomu inému. „Bol by som rád, keby som mal nejakého nasledovníka, u ktorého by som sa mohol na sto percent spoľahnúť, že nebude robiť zmluvy s diablom a bude bojovať. Nejaké zárodky vidím, ale potreboval by som od nich viac odvahy bojovať a robiť menej kompromisov.“
Matovičovo vyjadrenie možno čítať ako kritiku premiéra Hegera. Už len preto, že Matovič ho ako nasledovníka nespomenul, hoci by mal byť najlogickejšou prvou voľbou. Aj bez toho, aby sme videli do vnútornej atmosféry v OĽaNO, zdá sa, že Matovič Hegerovi vyčíta, ako sa v poslednom období zachoval. Zazlieva mu zrejme najmä dohodu so SaS na rozpočte, vďaka ktorej už nie je ministrom.
V tejto súvislosti je tak prirodzené, ak Heger či minister obrany Jaroslav Naď uvažujú o odchode z OĽaNO. Ich údajný plán začať po prípadnom úspešnom zostavení novej vlády pracovať na založení novej strany mimo Obyčajných ľudí, o ktorom píše denník Postoj, je však azda to najabsurdnejšie, čo sa v politike objavilo.
A to je už čo povedať. Od marca 2020 sme objavili v politike aj veci, o ktorých sme ani nevedeli, že sa vôbec môžu udiať. Napokon, Hegerova vláda začala prvého apríla a skončila vytrhnutou demisiou.
Premiér bez strany
Politológia pozná pojem ministra bez portefeuille, teda bez ministerstva. Na Slovensku sme zatiaľ takého nemali, no v súčasnej českej vláde sedia takí hneď traja. Premiér bez vlastnej strany, to však musí byť unikát hegerovskej kultúry úcty. Úcta k zdravému rozumu to však asi nebude.
V OĽaNO sa zrejme pozreli na preferencie Hlasu a Smeru, ktoré sú v súčasnosti dokopy asi dvakrát vyššie ako volebný výsledok Smeru, nepochopili, že príčinou je aj frustrácia zo spôsobu vládnutia Matovičovej a Hegerovej vlády, a rozhodli sa, že oni to chcú tiež, lenže bez konfliktov. Už sa tešíme, ako získa nová strana premiéra Hegera spolu s OĽaNO po voľbách 2024 ústavnú väčšinu.
A teraz vážne. Predstava, že poslanci OĽaNO budú ešte rok podporovať Hegerovu vládu, aby mu umožnili vybudovať stranu, ktorá ich potom porazí a mnohí z nich sa nedostanú do parlamentu, je taká absurdná, že jej môžu uveriť azda práve iba poslanci OĽaNO, ktorí samých seba pokladajú za jediných nositeľov dobra, spravodlivosti a Božieho plánu v politike.
Z partnera protivník
No určite jej neuverí Igor Matovič. Vidina získať pri svojom koaličnom nulovom koaličnom potenciáli ochotného partnera do novej vlády môže byť lákavá, no Matovič zradu nezabúda a vie, že z najbližšieho partnera sa môže veľmi rýchlo stať najväčší protivník.
Pnutie s Hegerom cítiť už teraz. Premiérove ambície zachraňovať slovenskú pravicu a demokraciu navyše nerobia dobre Matovičovmu mesiášskemu komplexu. Pri Matovičovi nič koordinované neexistuje. Rozpad strany už vôbec nie.
Prečítajte si tiež:
Vláda Ivety Radičovej stratila dôveru 11. októbra 2011. O necelé tri týždne neskôr Radičová na rokovaní ústrednej rady SDKÚ oznámila, že po voľbách odchádza zo strany i z politiky, pretože si myslí, že nemá právo uchádzať sa o dôveru občanov. Heger po vyslovení nedôvery dôveru našiel. Sám v seba. Niekedy by však bolo lepšie nájsť aj trochu pokory. Alebo aspoň sebareflexie, aktuality.sk
X X X
Lekár má právo, aby od pacienta vyberal poplatky, hovorí šéf Asociácie súkromných lekárov
Niektorí lekári už začali v ambulanciách od pacientov vyberať poplatky. Môžu za to vysoké zálohové platby za energie.
Šéf Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth hovorí, že ide o absolútne nevyhnutný krok. Upozorňuje, že ak štát nezvýši platby pre ambulantných poskytovateľov, pridajú sa k nim aj ďalšie ambulancie.
„My sme sa v asociácii do poslednej chvíle snažili odvrátiť túto nepríjemnú situáciu. Avšak, prinútila nás k tomu, že poplatky v ambulanciách sú zavedené a budú musieť zavedené byť. Inak poskytovatelia skončia. Buď odovzdajú povolenia, alebo sa dostanú do exekúcií. Vypnú im elektrinu, plyn a vodu,“ povedal pre televíziu JOJ.
„Som v poliklinike – v zdravotníckom zariadení a mne už prišli zvýšené zálohové platby za nájom o 200 eur. To je len nájom, energiu a priestory, ktoré využívam. Táto situácia u mnohých iných poskytovateľov je oveľa vážnejšia. Máme polikliniky, kde zálohové platby stúpli z tisíc eur na 4-tisíc. Tieto platby sú už neúnosné na to, aby to poskytovateľ zo súčasných platieb dokázal niesť,“ pokračoval Šóth.
Debata so štátom
Podľa neho existuje spôsob, ktorý by vniesol rovnováhu vo financiách. „Rozpočet pre zdravotníctvo v kapitole o ambulantných poskytovateľoch by skutočne mohol túto situáciu zvrátiť aj pre pacientov,“ tvrdí.
„V tejto veci sme urobili všetky kroky, ktoré sme mali možnosť zrealizovať. Kontaktovali sme ministerstvo zdravotníctva, analytikov – aby prezentovali naše čísla, ako ambulantní poskytovatelia vyzerajú v ekonomických kritériách. Prezentovali sme to na zdravotníckom výbore v Národnej rade. A tiež vo fóre v jej pléne. Prezentovali sme to na ministerstve financií. Bohužiaľ, neúspešne. Vláda si tieto čísla neosvojila a túto situáciu neriešila,“ kritizoval.
Preto problém podľa jeho slov vyústil do stavu, že ak chceme, aby bola zachovaná zdravotná ambulantná staroslivosť pre pacientov, čo sa obráti aj na zdraví pacientov, lekári museli zaviesť tieto poplatky. Takýmto spôsobom poskytovatelia môžu preklenúť túto dobu, hovorí.
„Predpokladáme, že od februára nám na naše ambulancie zavedieme poplatky dve eurá, tak aby sa kompenzovalo aspoň energetické náklady,“ spresňoval.
Poplatky od pacientov
Šéf asociácie hovorí, že lekár má právo, aby od pacienta žiadal poplatky. „Pokiaľ nie je postavená zdravotná starostlivosť s tým, že tento poplatok je dôležitý na to, aby bola zrealizovaná a nie je podmienená týmto poplatkom, tak je to v súlade s legislatívou. Takýto poplatok môže byť zavedený,“ argumentoval.
Poukázal tiež na prípad, že pokiaľ poskytovateľ nie je finančne bonitný pre banku, môže sa stať, že nedostane ani úver na nové prístrojové vybavenie. „Ak si vezmeme jednodňové chirurgie, polikliniky, dialýzy či celú sféru ambulantných poskytovateľov, je absolútne postihnutá a to nehovoríme ešte o personálnych nákladoch,“ poznamenal.
Máme zhruba desiatku poskytovateľov, ktorí už začali vyberať poplatky, pretože je to pre nich neúnosné. Mnohé polikliniky majú enormný problém zaplatiť aspoň zálohové platby. To znamená, že tieto boli nútené vyberať poplatky. My ako Asociácia súkromných lekárov sme sa snažili túto situáciu skutočne udržať,“ zopakoval.
Ľudia v núdzi
Lekári by však podľa neho mali prihliadať na ľudí v núdzi.
„Tak ako platilo pri 20-korunových poplatkoch, ktoré boli zavedené za minulej éry, kde boli oslobodení ľudia v hmotnej núdzi či starobní dôchodcovia, po tejto stránke si myslím, že ani jeden z našich poskytovateľov nebude túto situáciu riešiť na úkor takýchto pacientov. Avšak, skutočne si treba povedať, že pokiaľ nepristúpime k týmto poplatkom, poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti zaniknú a tým pádom pre ostatných ktorí tu zostanú, a pre nemocnice bude situácia nezvládateľná a zrúti sa nám celý zdravotnícky systém,“ varoval.
V prípade všeobecných lekárov by sa v takejto situácii nemohli podľa neho presunúť napríklad do nemocníc. „Môžu jedine skončiť alebo sa presunúť za hranice Slovenska. V tejto veci si myslím, že sú v zahraničí všetkým dvere otvorené. Stačí si otvoriť internet a noviny, kde nájdete veľa inzerátov na to, aby poskytovatelia mohli ísť – čo je veľká škoda,“ uzavrel.
Rokovanie s rezortom zdravotníctva
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) pre TASR potvrdilo, že stretnutie k riešeniu situácie v ambulantnom sektore je naplánované na tento týždeň.
„MZ SR má vo svojej kapitole vyčlenených 80 miliónov eur určených na pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich s energetickou krízou tak pre ambulantný sektor, ako aj pre ústavnú zdravotnú starostlivosť,“ dodal rezort.
O prvom prípade vyberania poplatkov v ambulancii bratislavskej kardiologičky informoval minulý týždeň denník Sme. „Výška poplatku je pri trvaní vyšetrenia do 20 minút desať eur a pri trvaní vyšetrenia nad 20 minút vo výške 20 eur,“ priblížil, aktuality.sk
X X X
Po masakre ruských vojakov má Putinova vojna nového veliteľa
Ruskej invázii na Ukrajine už nevelí Sergej Surovikin, ktorého si Moskva veľmi pochvaľovala za jeho úspechy v Sýrii, kde ruskí vojaci pomáhali prezidentovi Bašarovi Asadovi v bojoch proti povstalcom. Generála, ktorého v októbri 2022 vymenovali do funkcie veliteľa ruských síl na Ukrajine, odvolali z funkcie.
O zmene informovalo v tlačovej správe ruské ministerstvo obrany s tým, že túto funkciu prevzal náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov. Tento krok urobil minister obrany Sergej Šojgu. „Rozhodnutie súvisí s rozšírenou škálou úloh v rámci špeciálnej vojenskej operácie a tiež s potrebou tesnejšej interakcie jednotlivých vojsk a so zvýšením kvality zabezpečenia, velenia a riadenia,“ uviedol rezort obrany. (Termín špeciálna vojenská operácia Moskva používa na označenie vojny proti Ukrajine.)
Zásadná zmena nastala desať dní po masakre ruských vojakov, ktorých zlikvidovala ukrajinská armáda. K útoku došlo v Makijivke, čo je mesto, ktoré sa nachádza pri Donecku na východe Ukrajiny. Kyjev tvrdí, že pri raketovom útoku sa podarilo zabiť až 400 Rusov. Útok bol zacielený na tamojšiu školu, ktorú ruské vojsko využívalo ako kasárne pre mobilizovaných Rusov, ktorých zrejme čoskoro plánovalo poslať na front. (Makijivka je len zhruba 15 kilometrov vzdialená od línie bojov.)
Ruské ministerstvo obrany po Novom roku priznalo, že ukrajinský raketový útok na Makijivku umožnili samotní ruskí vojaci. Porušili totiž zákaz používania mobilných telefónov, čím umožnili Ukrajincom, aby ich lokalizovali. Moskva vyčíslila počet zabitých Rusov v Makijivke na 89.
Po vymenovaní Surovikina za veliteľa operácie sa zintenzívnilo ruské ostreľovanie dôležitých bodov ukrajinskej infraštruktúry, a to nehľadiac na fakt, že išlo o civilné objekty. Rusi sa od jesene začali čoraz viac zameriavať na likvidáciu energetických cieľov na ukrajinskom území, čo opakovane vedie k závažným výpadkom v dodávkach elektriny.
So Surovikinom sa spája aj veľký neúspech: v novembri minulého roku bol nútený súhlasiť so stiahnutím ruských vojakov z okupovaného mesta Cherson, pretože jeho muži už nemali šancu udržať ho pod svojou kontrolou pred postupujúcou ukrajinskou armádou.
Nedávno si Surovikin pripísal ešte väčšiu blamáž: masaker v Makijivke, ktorý vyvolal v Rusku búrku nevôle. Je veľmi pravdepodobné, že za rozhodnutím nahradiť Surovikina Gerasimovom je šéf Kremľa Vladimir Putin. Jeho invázia na Ukrajinu, ktorá trvá už bezmála jedenásť mesiacov, sa nevyvíja podľa jeho predstáv: Rusko vo februári minulého roku predpokladalo, že jeho vojsko obsadí Kyjev do dvoch týždňov od začatia invázie a k moci dosadí bábkovú vládu, ale opak je pravdou./agentury/
X X X
Naď pripustil odchod z OĽaNO. V hre je všetko, aj Hegerov nový subjekt
Okrem riešenia aktuálnej politickej situácie a zberu podpisov na zostavenie novej 76 na pôdoryse pôvodnej koalície rieši OĽaNO aj pnutie vo vlastných radoch. O spore medzi krídlom súčasného lídra Igora Matoviča a dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera sa hovorí už niekoľko týždňov. Minister obrany Jaroslav Naď dnes pripustil, že na stole je aj možnosť ich odchodu.
Jaroslav Naď nevylúčil odchod z OĽaNO spolu s Eduardom Hegerom, ani spojenie sa s Mikulášom Dzurindom.
Naď po rokovaní vlády uviedol, že má dobré vzťahy s Matovičom, ktorého si ľudsky veľmi váži, ale aj s Hegerom. „Hľadáme spoločne s Eduardom Hegerom riešenie, ktoré smeruje k tomu, aby si volič mal čo vybrať v ďalších voľbách,“ povedal s tým, že v OĽaNO intenzívne rokujú nielen v hnutí, ale aj s Hegerom a ďalšími ľuďmi.
Podľa informácií Pravdy je jedným zo scenárov aj možná nová strana Eduarda Hegera. O rokovaniach s KDH, ktoré potvrdil predseda hnutia Milan Majerský sme informovali dnes poobede. Založenie nového subjektu by bolo v prípade odchodu Hegera aj Naďa logickým vyústením. Do tohto subjektu alebo prípadnej koalície by sa mohli pridať aj poslanci strany Za ľudí, ktorí sú dnes na hranici zvoliteľnosti a samostatne sa už do parlamentu nedostanú.
Heger začína zber podpisov na novú vládu
V hre je aj odchod Naďa a Hegera
Na margo rozkolu medzi Hegerom a Matovičom pripustil aj ich možný odchod z OĽaNO, aj keď s Matovičom konflikt podľa vlastných slov nemá a ani nemal a ľudsky si ho váži. „S Hegerom sa stotožňujeme vo svetonázore a v štýle politiky. Či to bude debata v rámci hnutia, alebo to bude debata, ktorá bude smerovať k tomu, že odídeme z hnutia, to je zatiaľ otázne. Všetko je v hre,“ skonštatoval Naď. O tom, či by založili nový subjekt, špekulovať nechcel.
Výmenu na poste lídra OĽaNO včera pripustil aj Matovič. Ak by Heger predsa len Matoviča vyzval, podľa viacerých by to malo prebehnúť v priateľskom duchu. „Aj to je alternatíva, všetko je na stole, nič sme nevylúčili,“ uviedol Naď. Aj ke keď výmena lídra zatiaľ v hnutí nie je téma číslo jeden, rokujú čiastočne aj o tejto možnosti. Môže získať Heger väčšinovú podporu? „Nešpekulujme. Rokujeme. Zariadime sa podľa toho, ako to dopadne,“ povedal dočasne poverený minister obrany.
Ak by Naď s Hegerom z hnutia odišli, spolupráca s Matovičom by pokračovala. „Nevylučovali by sme spoluprácu s Igorom Matovičom. Ja by som sa voči nemu nikdy ľudsky nevyhranil, to však neznamená, že sa s ním musím stotožniť politicky,“ dodal na adresu sporu v hnutí. Snem OĽaNO bol online a termín fyzického stretnutia zatiaľ nie je.
Čo sa týka zberu podpisov na novú 76, zber prebieha na viacerých frontoch a Naď predpokladá, že podpisy dodajú všetci poslanci OĽaNO vrátane odídencov a aj hnutie Sme rodina. Boris Kollár však aj naďalej trvá na podmienke vyhlásenia predčasných volieb. Naď tvrdí, že na predčasných voľbách zhoda nie je, keďže ich odmieta OĽaNO aj SaS. „Máme 60 blokujúcich hlasova, nepredpokladám, že nejaká zmena ústavy prejde,“ povedal Naď./agentury/
X X X
Súboj milionárov
Trojica favoritov, ktorým sa pripisujú najväčšie šance postúpiť do finále boja o Pražský hrad, má miliónové kontá, luxusné autá i bývanie. Jeden zo záujemcov je pritom suverénne najbohatším kandidátom, aký sa kedy uchádzal o najvyšší ústavný post Českej republiky.
Česi budú nástupcu Miloša Zemana voliť už nadchádzajúci piatok a sobotu. Rozhodujúce kolo prezidentských volieb je na programe o dva týždne neskôr. Ako prví už v stredu začali hlasovať ľudia v covidovej karanténe.
O post hlavy štátu sa uchádza osem kandidátov. Prieskumy dávajú najväčšiu šancu generálovi vo výslužbe Petrovi Pavlovi s nepatrným náskokom pred expremiérom a šéfom hnutia ANO Andrejom Babišom. Na chrbát im dýcha ekonómka Danuše Nerudová s podporou vyše pätiny voličov. Zvyšnej pätici kandidátov prischla úloha štatistov.
Najmajetnejším prezidentským kandidátom je líder hnutia ANO Andrej Babiš, ktorý je so svojimi bezmála štyrmi miliardami eur jedným z najbohatších Čechov. „Hoci imanie jeho rivalov zďaleka nedosahuje také výšiny, ani oni núdzou netrpia,“ napísal vo svojej analýze majetkových pomerov uchádzačov o post hlavy štátu portál Lidovky.cz.
Piaty najbohatší Čech
Miliardár Babiš, ktorý svoje firmy vložil do zvereneckých fondov, je s majetkom 93 miliárd korún (3,87 miliardy eur) podľa rebríčka časopisu Forbes piatym najbohatším Čechom. Vo svojich 68 rokoch poberá aj starobný dôchodok. Týchto v prepočte necelých tisíc eur podľa vlastných slov každý mesiac posiela samoživiteľkám.
„Bývam v rodinnom dome v Průhoniciach. Vlastním aj byt a pozemky. Príjmy mám dostatočné. Poistenie alebo hypotéku nemám,“ zdôraznil Babiš pre Lidovky.cz. Do jeho vozového parku patrí auto značky Mercedes, Maybach, Škoda Enyaq a obytný automobil.
Babiš sa rád pochváli svojimi stykmi so zahraničnými miliardármi. V utorok napríklad na Twitteri zverejnil čerstvú fotografiu, na ktorej sa usmieva s Bernardom Arnaultom, „najbohatším mužom sveta“, ako zdôraznil.
Svoje majetkové pomery sa Babiš snaží vydávať za tromf, ktorý mu rozväzuje ruky. „Nikto si ma nemôže kúpiť, ovplyvniť alebo zastrašiť. Som úplne nezávislý – tak od peňazí, ako aj od záujmov rôznych vplyvových skupín. Ostatní kandidáti sa vo svojej kampani musia spoliehať na sponzorov, ktorí za svoju podporu časom budú skôr či neskôr niečo chcieť,“ povedal podnikateľ slovenského pôvodu pre Pravdu.
Zákonný limit pre výdavky na kampaň v prvom kole prezidentských volieb je 40 milión korún (takmer 1,7 milióna eur). V prípade postupu do druhého kola budú môcť dvaja finalisti minúť ešte ďalších desať miliónov. Pre Babiša a jeho hnutie nie je problém zabezpečiť si tieto peniaze bez cudzej pomoci. „Celú prezidentskú kampaň bude platiť hnutie ANO, žiadni sponzori zvonku,“ ubezpečila verejnosť podpredsedníčka ANO a ministerka financií bývalej Babišovej vlády Alena Schillerová.
Milionári stavajú na viac koní
Do podpory Babišových protikandidátov sa podľa českých médií zapojila takmer desiatka z prvej stovky najbohatších Čechov. Niektorí z nich sa rozhodli zasponzorovať hneď niekoľko kandidátov naraz. „Pred prvým kolom majú taktiku väčšinou takú, že stavajú na viac koní. Pomáhajú niekoľkým favoritom, aby neprišli o vplyv,“ povedal serveru Lidovky.cz zdroj z prostredia českých veľkopodnikateľov.
Bývalej rektorke Mendelovej univerzity Nerudovej napríklad poslal päť miliónov korún Martin Moravec, ktorý stojí za sieťou drogérií Teta, dva milióny spolumajiteľ Jablotronu Dalibor Dědek. Ten poslal milión aj generálovi Pavlovi, ktorý už začiatkom kampane oznámil, že od každého darcu príjme maximálne tri milióny korún.
Bývalý náčelník českého generálneho štábu rozhodne netrie biedu. V porovnaní s majetkom hlavého rivala je ale, prirodzene, v inej váhovej kategórii. Vo svojich šesťdesiatich rokoch poberá starobný dôchodok pohybujúci sa okolo 29-tisíc korún (vyše 1 200 eur). K tomu ešte treba prirátať výsluhový dôchodok z armády rádovo v desiatkach tisíc korún mesačne.
„Mám výhodu, vlastné bývanie, platím len energie. Nemám hypotéky a záväzky. Nemusím už financovať štúdiá detí,“ povedal Pavel pre Lidovky.cz a dodal, že vlastní dva domy a chalupu. „Úspory mám rádovo v miliónoch korún,“ doplnil majiteľ bavoráku radu 2, VW Golf a motorky BMW.
Ekonómka Nerudová (44), ktorá si na škole naďalej drží čiastočný úväzok a má aj živnostenský list na vedenie účtovníctva a ekonomické poradenstvo, tiež dosiahne na miliónové sumy. Len za minulý rok si zarobila 3,4 milióna korún čistého (vyše 140-tisíc eur).
V spoločnom vlastníctve s manželom má Nerudová rodinný dom, chalupu a jeden stavebný pozemok. „Spoločne splácame hypotéky na tieto nehnuteľnosti. Najmä vďaka manželovmu výkonu advokácie máme úspory rádovo v miliónoch korún,“ doplnila s tým, že manželia vlastnia aj akcie zahraničných firiem a dlhopisy a tiež auto značky Toyota.
Zemana čaká renta
V minulých prezidentských voľbách pred piatimi rokmi bol najmajetnejším kandidátom v Česku Michal Horáček, ktorý uviedol, že v piatich finančných inštitúciách mal vyše 232 miliónov korún (takmer desať miliónov eur). Druhým najbohatším bol obhajca prezidentského kresla Miloš Zeman, ktorý mal našetrených viac ako 12 miliónov korún . „Ide o celoživotné úspory, ktoré zahŕňajú aj výnos z publikačnej činnosti,“ povedal k tomu vtedy hradný hovorca Jiří Ovčáček.
Od marca, keď mu vyprší posledný madát, Zeman síce príde o viac ako 340-tisíc korún (vyše 14-tisíc eur) prezidentskej mzdy, finančné problémy mu však nehrozia. Dôstojný život mu podľa portálu iDNES.cz zaistí doživotná renta vo výške 50 tisíc korún (vyše 2000 eur) mesačne, plus viacúčelové paušálne náhrady v rovnakej sume, ako bude mať rentu. Poberať bude podľa serveru ceskeduchody.cz. aj starobný dôchodok vo výške asi 20-tisíc korún (830 eur). Exprezident bude mať tiež doživotný nárok na vozidlo s vodičom a ochranku./agentury/
X X X
Kováčik pred súdom: Beňa a Szabó vypovedali, čo počuli od iných. Aj o scéne ako z Krstného otca
Beňa vraj počul o úplatku od obžalovaného Košča, Szabó od Lučanského, ktorý neskôr spáchal samovraždu. Kováčik tvrdí, že úplatok 50-tisíc eur nevzal.
Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý si už odpykáva osemročný trest za korupciu, sa v stredu opäť posadil na lavicu obžalovaných. Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračuje pojednávanie v ďalšej korupčnej kauze.
Aj v nej mal podľa obžaloby zobrať úplatok 50-tisíc eur. Podplatiť ho mal Peter Košč, o ktorom viacerí svedkovia hovoria, že mal blízko k SIS aj k policajným funkcionárom.
Špeciálny prokurátor mal za úplatok zariadiť, že trestné stíhanie nikam nepovedie v dvoch prípadoch, v jednom z nich išlo priamo o Košča, v druhom o Koščovho kamaráta, expolicajta a bývalého šéfa policajných odposluchov Jozefa Reháka, podozrivého z vynášania informácií zločineckej skupine sýkorovcov.
Kováčik mal podľa obžaloby zámerne odňať Rehákov prípad jeho vtedajšiemu podriadenému prokurátorovi Petrovi Kyselovi a zariadiť, aby ho nevyšetrovala NAKA, ale policajná inšpekcia.
Kľúčovým svedkom proti Kováčikovi je Bernard Slobodník, ktorý popísal, ako bývalému prvému mužovi špeciálnej prokuratúry odovzdal peniaze v upravenej knihe v tvrdej väzbe, vnútri s vyrezaným otvorom na bankovky.
Kováčik to popiera a odmieta, že by vzal Rehákov prípad Kyselovi za úplatok. Už na začiatku pojednávania vyhlásil, že je nevinný.
Ako o nedôvodnej hovorí o obžalobe voči jej klientovi advokátka Košča Eva Mišíková, podnikateľ sa hlavného pojednávania nezúčastňuje, zdržiava sa v zahraničí a súd k nemu pristupuje ako k ušlému.
Beňa: Košč hovoril, ako to Lučanský vyrieši
Pred súdom v stredu prehovoril exfunkcionár SIS Boris Beňa, sám právoplatne odsúdený na podmienku a peňažný trest.
Beňa síce nevedel povedať nič konkrétne o odovzdávaní úplatku v prípade, no vypovedal o stretnutí s Koščom začiatkom roku 2017 v kaviarni v niekdajšom Poluse. Inicioval ho Košč a Beňovi počas neho ukázal zápisnicu z výsluchu jedného z členov gangu sýkorovcov.
Spomínala sa v nej údajná trestná činnosť viacerých policajtov, medzi nimi i „Doda“, čo bola prezývka Jozefa Reháka, ktorý mal za vynášanie skupine brať paušál. V zápisnici sa objavili aj informácie o podozreniach voči Beňovmu bratrancovi, to bol podľa Beňu aj jeden z dôvodov, prečo mu Košč fotokópiu dokumentu ukázal.
V súvislosti s Rehákom mu mal povedať, že zariadil odobratie veci dozorujúcemu prokurátorovi a jej odstúpenie na policajnú inšpekciu. „Tam to už Milan Lučanský vyrieši, aby sa nekonalo ďalej,“ reprodukoval Beňa Koščove slová. Lučanský bol v tom čase šéfom inšpekčnej služby.
Košč mal Beňovi povedať, že za „vyriešenie“ aj zaplatil, no komu a koľko dal, nekonkretizoval. SIS-kár sa o to ďalej nestaral.
Beňa videl ako dôvod, prečo sa Košč snažil zastaviť stíhanie Reháka, že z vynášania podozrivý policajný funkcionár mu vždy vychádzal v ústrety, keď od neho potreboval informácie o tom, či je niekto odpočúvaný alebo „rozpracovaný“. Mal preto obavy, že Rehák o ich spolupráci prehovorí.
Kováčik: K úplatku nič konkrétne nepovedal
Exfunkcionár SIS Košča opisoval ako vplyvného muža s kontaktmi na tajné služby aj policajné špičky. Predstavil mu ho jeho šéf Anton Šafarík, vtedajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby.
So SIS mal Košč zmluvu o spolupráci, potvrdil Beňa odpovedajúc na otázku advokátky Mišíkovej. Sám sa s ním stretával pomerne často, naposledy niekedy v novembri 2020. Košč vtedy začal byť nervózny, že prestáva dostávať informácie z prostredia NAKA, kde mal predtým svoj zdroj.
„Začala tam pôsobiť uzavretá skupina vyšetrovateľov a operatívcov, ktorá v roku 2020 organizovala všetky veľké policajné akcie, a on prestal dostávať informácie, kto sa vyšetruje a aké akcie sa pripravujú,“ opísal Beňa.
Podnikateľ sa ho v tom čase pýtal, či by mu SIS mohla vystaviť pas s jeho fotografiou, no na iné meno. Beňa mu odpovedal, že to nie je možné. Košč je od jari 2021 na úteku.
Kováčik na výpoveď svedka reagoval stručne, že Beňa sám priznal, že k samotnému skutku v obžalobe nevie nič uviesť. „Nevedel povedať, komu a za čo mal ísť úplatok,“ povedal.
Scénu ako z Krstného otca mal len z počutia
Niekdajší zástupca šéfa policajnej inšpekcie Adrián Szabó kontroloval postup vyšetrovania v prípade Rehák, keď sa po zásahu Kováčika dostal z NAKA na policajnú inšpekciu.
Pred súdom vypovedal, že od svojho vtedajšieho šéfa Milana Lučanského počul, že Kováčik v roku 2016 dostal úplatok 50-tisíc eur v knihe s vyrezanými stranami. „Peter Košč mal knihu podať Slobodníkovi, aby ju dal pánovi Kováčikovi.“ Slobodník v čase odovzdania nemal vedieť, čo je vnútri.
„Pripadalo mi to ako scéna z Krstného otca a nie z reality,“ komentoval, prečo sa tým ďalej veľmi nezaoberal.
Lučanský mu mal povedať, aby pri Rehákovom prípade boli „opatrní“. Proti Rehákovi svedčili viacerí členovia gangu sýkorovcov a Lučanský hovoril, že takto by mohli z pomsty vypovedať o hociktorom vyšetrovateľovi, prokurátorovi alebo sudcovi, ktorý ich odsúdil.
Neskôr sa ho Lučanský pýtal, či v spise vystupuje aj Košč. „Milan mi povedal, že Košč sa bojí, že by mohol Rehák naňho niečo rozprávať a že by bolo dobre mať Košča na svojej strane. Pre prípad, že sa to zase raz politicky zmení a prišli by znova čistky v policajnom zbore.“ Sám vraj vtedy Košča vôbec nepoznal, no Lučanský mu ho opisoval ako šedú eminenciu SIS. „Milan odo mňa nikdy nežiadal žiadnu nezákonnú vec.“
Aj na Szabóa Kováčik reagoval, že o skutku, z ktorého ho viní obžaloba, nič relevantné nepovedal. „Uvádza len veci, ktoré mal sprostredkovane vedieť od pána Lučanského, pričom skutočnosť sa v súčasnej dobe nedá overiť,“ pripomínal, že nebohý policajný funkcionár už k tomu nič nepovie.
Aj Lučanský sa dostal do väzby pre podozrenia z korupcie, za mrežami pred dvoma rokmi spáchal samovraždu.
Kováčikovi obhajcovia sa Szabóa pýtali, prečo o údajnom odovzdávaní úplatku začal vypovedať až potom, čo sám skončil vo väzbe a neoznámil podozrenie hneď.
„Čo som mal vypovedať? Že som počul, že Milan počul?“ odpovedal s dôvetkom, že informáciu nepovažoval za vierohodnú.
Obhajcovia oboch obžalovaných opakovane argumentovali, že svedkovia Slobodník, Beňa aj Szabó sú takzvanými „kajúcnikmi“ a s políciou a prokurátormi začali spolupracovať, aby si vyjednali nižšie tresty.
Hlavné pojednávanie bude pokračovať aj vo štvrtok, a to výpoveďami podnikateľa Petra Petrova, známeho z viacerých káuz, a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Petra Kysela, ktorého Kováčik z prípadu Reháka stiahol, aktuality.sk
X X X
Estónsko vyhostí 21 ruských diplomatov
Estónsky šéf diplomacie Urmas Reinsalu poznamenal, že súčasný početný stav personálu na ruskej ambasáde nie je opodstatnený.
Estónsko v stredu oznámilo, že vyhostí dovedna 21 ruských diplomatov a zamestnancov veľvyslanectva, ktorí budú musieť z krajiny odísť do konca januára. Cieľom je dosiahnuť, aby sa počet diplomatických pracovníkov v oboch krajinách dostal na rovnakú úroveň. Informujú o tom agentúry DPA a AFP s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí v Tallinne.
Rusko musí znížiť svoj personál ambasády v Estónsku o takmer polovicu – o 13 diplomatov a ôsmich ďalších pracovníkov. Rezort diplomacie v Tallinne žiada, aby Moskva do 1. februára obmedzila počet svojich diplomatov v tejto pobaltskej krajine na osem a počet administratívnych, technických a ďalších spolupracovníkov na 15.
Estónsky šéf diplomacie Urmas Reinsalu poznamenal, že súčasný početný stav personálu na ruskej ambasáde nie je opodstatnený. „Od začiatku vojny (na Ukrajine) Estónsko zredukovalo bilaterálne vzťahy s Ruskou federáciou na absolútne minimum,“ povedal.
„Vzhľadom na skutočnosť, že pracovníci ruského veľvyslanectva sa počas agresívnej útočnej vojny neusilujú o posilnenie estónsko-ruských vzťahov, neexistuje podľa nášho názoru nijaký dôvod na súčasný (personálny) stav ruskej ambasády,“ zdôvodnil.
Rusko vlani v apríli nariadilo uzavretie estónskych konzulátov v Petrohrade a Pskove a ich zamestnancov vyhlásilo za nežiaduce osoby. Moskva tak reagovala na krok trojice pobaltských krajín, ktoré v súvislosti s inváziou ruských síl na Ukrajinu vyhostili viacerých ruských diplomatov. Estónsko vtedy tiež uzavrelo ruské konzuláty v mestách Narva a Tartu, aktuality.sk
X X X
Do boja s Ruskom prichádzajú prvé západné tanky. Poľsko pošle stroje Leopard 2
Poľsko sa rozhodlo odovzdať Ukrajine rotu nemeckých tankov Leopard 2. Stane sa tak v rámci medzinárodnej koalície. Uviedol to podľa spravodajskej televízie TVN 2 poľský prezident Andrzej Duda.
Slovensko dostane 15 moderných Leopardov 2A4 nemeckej výroby. Prvý tank už decembri prevzalo ministerstvo obrany.
„Ukrajina sa musí ubrániť. Neubráni sa však bez našej podpory,“ povedal Duda, ktorý sa dnes v Ľvove na západe Ukrajiny stretol s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.
Ak Varšava naozaj pošle Kyjevu leopardy, budú to prvé západné tanky na ukrajinskom bojisku. Česko a Slovinsko do boja proti Rusku už dodali sovietske T-72.
Minulý týždeň Nemecko a USA oznámili, že Ukrajina dostane bojové vozidlá Marder, respektíve Bradley. Berlín okrem toho pošle Kyjevu batériu protivzdušnej obrany Patriot. Francúzsko zase dodá obrnené vozidlá AMX-10 RC, ktoré sa označujú aj ako ľahké tanky./agentury/
X X X
Prví Slováci nastúpili do boja za Ukrajinu. Pre Rusov sú primárnym terčom, varuje generál
Do bojov proti ruskému agresorovi sa zapojili už aj prví Slováci. Kancelária hlavy štátu povolila vycestovať siedmim, hoci záujemcov bolo násobne viac. Prezidentka Zuzana Čaputová väčšinu občanov, ktorí chceli pomôcť pri obrane Ukrajiny, nepustila podľa generála vo výslužbe Pavla Macka z bezpečnostných dôvodov. „Sú viac ohrození, pretože sú pre ruské vojská primárnym terčom. Pôsobí to ale aj opačne, preto sú aj kadyrovci a vagnerovci primárnym cieľom ukrajinských síl,“ vysvetlil generál vo výslužbe Pavel Macko.
Prezidentka Zuzana Čaputová 31. mája 2022 pred stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským navštívila Rusmi zničené mestá neďaleko Kyjeva Boroďanka a Irpiň.
Už na začiatku konfliktu, teda tri dni po agresívnom, nevyprovokovanom a extrémne masívnom útoku Ruska voči susednej krajine, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj založenie medzinárodných légií pre dobrovoľníkov zo zahraničia.
„Cudzinci ochotní brániť Ukrajinu a svetový poriadok v rámci Medzinárodnej légie územnej obrany Ukrajiny, pozývam vás,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Twitteri. „Bude to kľúčový dôkaz vašej podpory,“ odkázal zahraničným partnerom.
Účasť v nich svojim občanom hneď povolili viaceré európske krajiny, napríklad Dánsko či Lotyšsko. Príkladne zareagovala aj česká politická reprezentácia. České ministerstvo obrany totiž dostalo len za prvé dni zhruba 100 žiadostí o povolenie zapojiť sa do bojov, ktoré musí schváliť hlava štátu.
Keďže ale v Česku neexistuje kolektívna možnosť takéhoto súhlasu, prezident Miloš Zeman a premiér Petr Fiala sa dohodli na garanciách beztrestnosti. Vyhlásili, že týmto ľuďom by po návrate domov prezident udelí amnestiu a predseda vlády zas deklaroval, že ju spolupodpíše.
Na Slovensku je to inak. Miesto toho generálny prokurátor Maroš Žilinka pripomenul nezákonnosť služby v cudzom vojsku. Vydal verejné upozornenie, že zapojenie sa do ozbrojených síl inej krajiny je trestný čin, za ktorý môže hroziť až 10-ročné väzenie.
„Služba v cudzom vojsku, konaná bez povolenia, ako aj aktívna alebo pasívna účasť na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny (t. z. zoskupenia osôb organizovaného obdobne ako armáda, ktoré však nie je regulárnou armádou príslušného štátu) počas vojny na území iného štátu, sú za podmienok ustanovených v Trestnom zákone Slovenskej republiky trestné,“ upozornil Žilinka ešte 28. februára.
Trestný čin
Podľa paragrafu 392 Trestného zákona občan, ktorý bez povolenia nastúpi do služby v cudzom vojsku, môže skončiť za mrežami s trestom odňatia slobody na dva až osem rokov. V prípade, že tento čin spácha počas vojny či vojnového stavu, sa trestná sadza zvyšuje na päť až desať rokov väzenia. Generálny prokurátor však už nepripomenul, že trestnosť takejto služby vzniká lne ak sa do nej občan zapojil „bez povolenia“.
Zároveň však Žilinka deň predtým verejne vyjadril podporu Ukrajine a zdieľal na sociálnej sieti vyjadrenie generálnej prokurátorky Ukrajiny. Iryna Valentynivna Venediktova v ňom vyzvala ruských občanov, aby ukončili vojnu proti Ukrajine a nestávali sa spolupáchateľmi vojnových zločinov.
Práve tomuto povoleniu sa venuje paragraf 19 zákona o brannej povinnosti, ktorý upravuje podmienky výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu. „Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky,“ uvádza sa v prvom odstavci tohto paragrafu.
Povolenie prezidenta je možné získať tak, že občan najprv podá žiadosť ministerstvu obrany na okresnom úrade v sídle svojho kraja. Ministerstvo obrany následne požiada o stanovisko ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničných vecí a túto žiadosť so všetkými stanoviskami predloží prezidentskej kancelárii. Žiadosť ale treba podať najneskôr 90 dní pred plánovaným odchodom do vojenskej služby v inom štáte.
Zároveň platí, že je možné sa pripojiť iba k ozbrojeným silám štátu, ktorý nie je vo vojenskom konflikte so Slovenskom alebo spojencami Slovenska. A o povolenie prezidenta netraba žiadať, ak chce ísť občan Slovenska bojovať za krajinu, kde má druhé občianstvo alebo chce slúžiť v obrojených silách štátu, ktorý je súčasťou NATO.
Prezidentka: Komplikované
Ak by chcel niekto ísť legálne slúžiť do zahraničných légií, ktoré zriadil prezident Zelenskyj na Ukrajine, musí požiadať prezidentku Čaputovú o povolenie. Tá ešte v marci jednoznačne nevyjadrila k udeľovaniu povolení ani podporu ani neochotu, ale poukázala na komplikovanosť celého procesu.
„Administratívny proces takejto žiadosti je viacstupňový, mimoriadne náročný a dlhý. Naša legislatíva je postavená tak, aby od služby v cudzej armáde alebo cudzenických légiách odradzovala a neumožňuje vydať v krátkom čase takéto povolenie. Na to, aby to bolo možné, by vláda a parlament museli zmeniť legislatívu,“ vysvetlil ešte na jar hovorca prezidentského paláca Martin Strižinec.
Poznamenal tiež ešte vtedy, že o službu v ozbrojených silách Ukrajiny sa slovenskí občania zaujímajú sporadicky, prevažne v rovine získavania informácií. „Prezidentka v poslednom období nevydala žiadne rozhodnutie o povolení služby v ukrajinskej armáde a ani v ruskej armáde,“ dodal Strižinec.
Po takmer roku sa ale ľady pohli a hlava štátu účasť v bojoch na strane Ukrajiny povolila prvým Slovákom. „K pondelku 9. januára prezidentka vydala celkovo 26 rozhodnutí, z toho sedem povoľujúcich a 19 nepovoľujúcich službu v cudzom vojsku,“ povedal pre Pravdu hovorca prezidentky Martin Strižinec. Podrobnosti o týchto osobách a ich dôvodoch ale prezidentská kancelária z bezpečnostných dôvodov nezverejňuje.
Primárny cieľ
Generál vo výslužbe a bývalý najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO Pavel Macko vysvetlil, že súhlas hlavného veliteľa je vyžadovaný aj preto, že služba v cudzej armáde nemôže byť proti štátobezpečnostným záujmom republiky. Do vyhodnocovania vstupuje najmä ministerstvo obrany, ale aj vnútra a ďalšie bezpečnostné zložky.
„Posudzuje sa všeobecná bezpečnostná nespoľahlivosť žiadateľa, teda možné zneužitie zručností a skúseností nadobudnutých vo vojne na destabilizáciu ústavného zriadenia, prípadne či žiadateľ nie je extrémista alebo, ale aj to, či štát jeho odchodom nestratí nejakú extra kapacitu v podobe nedostatkovej špecializácie a odbornosti. Inak je rozhodnutie len na prezidentke a tá nemusí ani uviesť dôvod súhlasu či nesúhlasu,“ priblížil generál vo výslužbe a bývalý najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO Pavel Macko.
O osobách, ktorým bolo pôsobenie v ukrajinskom vojsku povolené, je informovaný aj ich vojenský pridelenec. „Už len preto, aby sa nestávalo, že človek deklaruje odchod na Ukrajinu ale objaví sa na druhej strane frontu s Rusmi. Preto sa o týchto žiadostiach informuje aj krajina, za ktorú chce ísť človek bojovať. Ani Ukrajina nemá záujem o ilegálnych jednotkách, ani keby bojovali v ich prospech. Úlohy sú vojakom zadávané podľa ich bojových schopností a skúsenosti,“ poznamenal generál vo výslužbe. Medzinárodné légie sa podľa Macka aj z propagandistických dôvodov stávajú vítaným terčom Rusov.
„Sú viac ohrození, pretože sú pre ruské vojská primárnym terčom. Táto vojna má aj informačno-propagandistický rozmer a záujmom Ruska je odradil ostatné krajiny od pomoci Ukrajine. Idú po nich ako po prvých, aby to vytvorilo prielom v jednotke aj medzi ukrajinskými a cudzími vojakmi. Protivník je silný, keď je jednotný, preto je pochopiteľné, že títo bojovníci sú prvým terčom. Pôsobí to ale aj opačne, preto sú aj kadyrovci a vagnerovci primárnym cieľom ukrajinských síl,“ vysvetlil Macko.
O úspechoch či neúspechoch légií zahraničných dobrovoľníkov máme stále len kusé informácie. „Každá takáto medzinárodná jednotka je ale iná, s inou atmosférou, iným národnostným mixom, s lepším či horším veliteľom. Zladenie takejto jednotky je trochu náročnejšie. Keďže sú to dobrovoľníci, veliteľ nemôže len rozkazovačne veliť ale svoju jednotku musí najmä viesť. Vždy je to aj o praxi, či tam prišiel niekto bez väčších skúseností alebo naopak niekto z elitných jednotiek. Vieme ale, že niekde sa tieto jednotky veľmi osvedčili. Napríklad v lete či na jeseň zohrali legionári v Bachmute kľúčovú úlohu pri stretoch s ruskými vagnerovcami,“ dodal Macko./agentury/
X X x
Loprais ukázal na videu tragický okamih. O ničom netušil, Talian bol pod dunou
Nehoda, o ktorej najprv vôbec nevedel, ale má tragický koniec. Aleš Loprais so svojim kamiónom Praga zrazil pri Rallye Dakar človeka schovaného za dunou. Záber z osudného okamihu sa objavil aj na Facebooku českého pretekára. Na videu je zrejmé, že posádka nemala šancu muža zahliadnuť.
Zrážka českej posádky s talianskym fanúšikom. Muži v aute o incidente vôbec nevedeli.
„Utrpel zranenie a následne po dvoch hodinách sa mu urobilo nevoľno a pri transporte do nemocnice dostal infarkt. Takže… Vyhasol ľudský život. A v podstate mojím pričinením, pretože ja som točil volantom. Musím povedať, že som o tom vôbec nevedel. Rovnako nikto z posádky,“ uviedol Loprais vo videu na Facebooku, ktoré v čase 1:43 ponúka aj moment tragickej zrážky.
Fanúšik z Talianska mal 69 rokov a v okamihu nešťastia sa nachádzal za dunou, mimo záber pilota. Zraneniam podľahol pri transporte záchranárskym vrtuľníkom.
České trio sediace v kamióne Praga sa o zdrvujúcej udalosti dozvedelo až dávno po dojazde deviatej etapy vedúcej z hlavného saudskoarabského mesta Rijád do Harazu.
„Mám smutnú správu z bivaku. Respektíve sme sa ju všetci dozvedeli, až sme sem prišli. Už sme si šli ľahnúť a vytiahli nás komisári, že majú záznam, že sme mali stret s jedným pánom, ktorý sa snažil odfotiť našu Lady (kamión Praga, pozn. red.) niekde za dunou,“ popísal 43-ročný Loprais chvíľu, keď sa dozvedel mrazivú správu.
Veľmi ľutoval to, čo sa stalo. „Strašne ma to mrzí a potiahne sa to mojím životom,“ poznamenal. Zároveň sa svojim fanúšikom snažil vysvetliť, že tragédii nemohol zabrániť a zábery z kabíny to dokazujú.
Synovec Karla Lopraisa – legendy Dakaru – Aleš, štartuje na Dakare už po štrnástykrát, jeho najlepším umiestnením je tretie miesto. V tomto ročníku bol priebežne prvý, no po hroznom incidente skončil./agentury/
X X X
Sama to nedá, musí sa spájať. Remišová má plán: KDH, Za ľudí a Heger rokujú o spolupráci
Nová vláda ešte odklepnutá nie je a aj keď nie je jasné ani to, či predčasné voľby budú, alebo nebudú, demokratické sily už rozhadzujú svoje siete. O spájaní rokuje aj premiér Eduard Heger, ktorý aktuálne zbiera 76 podpisov. Nezaháľa ani vicepremiérka Veronika Remišová, ktorej strana Za ľudí je dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti.
O spájaní demokratických síl sa hovorí týždne a aktuálne rokuje snáď každý s každým. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová nie je výnimkou. Otvorene hovorila o rokovaniach s KDH, ale aj s OĽaNO či s premiérom Eduardom Hegerom.
Remišová má plán
Stredové, pravicové a konzervatívne sily by mali podľa Remišovej vytvoriť jednotný blok založený na spoločných hodnotách. „Oproti demokratickým silám stojí presila. Smer sa akože rozdelil na dve strany. Jedna je Hlas, taká liberálnejšia, potom je tu Smer, Republika. Myslím si, že súčasné demokratické strany by sa mali oproti tejto presile konsolidovať. To znamená, že nejakým spôsobom by sa mali tvoriť koalície,“ uviedla v diskusnej relácii Na telo. Spoluprácu si vie predstaviť s rovnako hodnotovo stredopravo, konzervatívne orientovanými stranami koalície. „To znamená, že takúto koalíciu si viem predstaviť s KDH, s OĽaNO alebo časťou OĽaNO,“ naznačila plány Remišová.
Remišová: Rozprávke o dovládnutí s podporou SaS nemôže nikto veriť
„Komunikujem s Milanom Majerským, predsedom KDH, komunikujem aj s premiérom. Myslím si, že ak chceme poraziť populistov, klamárov a zlodejov, tak jediné riešenie je spájať sa. Technikálie necháme na neskôr,“ konkretizovala. Išlo by však o koalíciu a nie o zlučovanie, keďže s tým, aby bolo Za ľudí na niekoho kandidátke, by mali v Za ľudí zrejme problém. Strana má dlhodobo v preferenciách okolo troch percent a do parlamentu sa zrejme samostatne nedostane a aj preto sa Remišová zrejme snaží o vytvorenie koalície, v ktorej by mohla jej strana uspieť.
KDH potvrdilo rokovania s Hegerom
Slovensko je lídra Kresťanskodemokratického hnutia v obrovskej neistote. „Po hádkach, sporoch, obvineniach v rámci koalície prišiel pád vlády. KDH je pripravené uchádzať sa o dôveru voličov hoci aj v predčasných voľbách. Prirodzene, o KDH je záujem. Sme normálna strana s históriou, personálnym zázemím, jasným hodnotovým rámcom. Vnímajú to nielen voliči, ale tiež politici z iných strán,“ uviedol pre Pravdu.
Predstavenie kandidáta na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja profesora Dušana Veliča. Na TK sa zúčastnili predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová, predseda KDH Milan Majerský a predstavitelia hnutia Sme rodiny.
V hnutí sa aktuálne sústreďujú najmú na prípravu programu, aby ľuďom ponúkli kvalitné riešenia. „V našom hnutí vytvárame priestor pre konzervatívne a demokraticky zmýšľajúce osobnosti. Z toho dôvodu aj rokujeme s tými, ktorých považujeme za hodnoverných a hodnotovo blízkych, vrátane premiéra Hegera,“ potvrdil Majerský s tým, že zásadné stanovisko budú komunikovať. „Keďže nie je jasný ani len termín parlamentných volieb, stále považujeme úvahy o možných predvolebných spoluprácach za predčasné,“ dodal.
Niečo ako SDK?
Ďalší front na rokovacom poli tvorí strana Spolu, projekt Mikuláša Dzurindu a Občianski demokrati generála Pavla Macka. K týmto rokovaniam sa pripojil aj podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga, ktorý spolu s Dzurindom a Hegerom vystúpil aj na sneme Spolu. Zároveň uviedol, že by malo na Slovensku vzniknúť niečo ako SDK. „Zdá sa mi, že je dobre, aby tu vzniklo niečo ako SDK,“ povedal s tým, že rozhovory vedie aj s Hegerom, lídrom KDH, Miroslavom Kollárom či s ľuďmi, ktorí sa v súčasnosti v politike neangažujú.
OĽaNO je otvorené rokovaniam o prípadnom spájaní. „Je všeobecne známe, že hnutie OĽANO vždy chcelo pomôcť slabším demokratickým zoskupeniam tak, aby hlasy ich voličov neprepadli. O pomoci ohrozeným subjektom sme pripravení rokovať aj v súčasnosti,“ reagovali pre TASR z mediálneho tímu hnutia. O spájaní rokuje aj predseda mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Kollár. Kollár na sociálnej sieti avizoval, že na stretnutiach riešia spoločný projekt tak, aby boli pripravení na prípadné predčasné voľby pred letom a predloženie kandidátky už na jar.
Spájanie demokratov musí podľa Kollára dávať politickú logiku a spolupráca musí mať spoločný hodnotový základ. „Ale ten základ bude musieť byť veľkorysejší a širší a prekonať to klasické ‚konzervatívno-liberálne‘ štiepenie, ktoré už aj dnes začínajú niektorí úplne pomýlene živiť,“ uzavrel./agentury/
X X X
Sme rodina sa pod novú Hegerovu vládu stále nepodpísala. Rokovania s SaS začnú budúci týždeň
Eduard Heger od pádu vlády deklaruje snahu vytvoriť novú 76 v parlamente, ktorá by dovládla do riadnych volieb roku 2024. Potrebuje na to presvedčiť nielen SaS, ale aj koaličného partnera.
Odvolaný premiér Eduard Heger odmieta akceptovať výzvu prezidentky na predčasné voľby a stále hľadá novú parlamentnú väčšinu. S tou plánuje dovládnuť až do riadnych volieb v roku 2024.
Včera začal aj so zbieraním podpisov pre svoj nový kabinet, ktorý by mal „vychádzať z výsledkov parlamentných volieb z roku 2020“. Koľko presne podpisov sa podarilo zatiaľ Hegerovi vyzbierať známe nie je. Podporu mu však už vyjadril klub OĽaNO s 37 poslancami a podľa našich informácií ju podpísala aj desiatka odídencov z Obyčajných ľudí z takzvanej Občiansko-demokratickej platformy. Spolu s troma poslancami zo strany Za ľudí má zatiaľ Heger vyzbieraných minimálne 50 podpisov.
Na problém však Heger narazil už pri svojom koaličnom partnerovi. Poslanci hnutia Sme rodina sa totiž pod Hegerovu iniciatívu zatiaľ nepodpísali. Potvrdil to minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) s tým, že preferujú dohodu na predčasných voľbách a nie vládnutie až do roku 2024.
Sme rodina chce stále predčasné voľby
„Mne tá debata o 76 pripadá ako taká debata o Yetim. Na čo nová 76? Na pokračovanie nejakej vlády? Dokedy má vládnuť? S akými partnermi? Kto všetko v tej vláde má byť? To všetko najskôr musí byť jasné, aby sa o niečom dalo hovoriť. My o tom hovoríme, že najlepším riešením z tej situácie sú voľby,“ uviedol dnes na rokovaní vlády Krajniak.
Krajniak ale povedal, za akých podmienok si vie 17 poslancov hnutia predstaviť podporu novej vlády Eduarda Hegera. „Ak pán premiér dá dokopy nejakých 58 až 60 poslancov, tak potom aj my by sme vedeli do momentu konania júnových alebo septembrových volieb takúto vládu podporiť,“ vysvetlil.
Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár však ešte v decembri stál na strane Eduarda Hegera pri téme rekonštrukcie vlády. „Radšej si budem triasť ruku s Hegerom a Sulíkom, ako ísť na opačnú stranu,“ povedal 18. decembra v relácii O 5 minút 12.
Na vyvolanie predčasných volieb potrebuje hnutie Sme rodina schválenie novely ústavy, o ktorej bude parlament rozhodovať po 24. januári. Tá umožňuje poslancom skrátiť si volebné obdobie. Na zmenu ústavy je ale potrebných 90 hlasov a návrh zatiaľ nepodporujú Obyčajní ľudia ani SaS.
Prezidentka Zuzana Čaputová pritom avizuje, že ak sa politici nedohodnú na termíne predčasných volieb do konca januára, tak vymenuje úradnícku vládu.
Rokovania s SaS začnú naplno až budúci týždeň
Predčasným voľbám môže predísť aj Heger a to v prípade, ak sa mu podarí poskladať novú parlamentnú väčšinu. Okrem hnutia Sme rodina na ňu potrebuje presvedčiť aj stranu SaS, ktorá ho v decembri odvolala.
Presviedčať chce Heger aj niektorých nezaradených poslancov a odídencov z koalície. Napríklad Patrick Linhart, ktorý hlasoval za pád vlády, pre Aktuality.sk uviedol, že je ochotný podporovať „profesionálnu vládu“ v prípade, ak budú na ministerstvo pôdohospodárstva prevedené peniaze na zavedenie potravinového semaforu.
Oficiálne rokovania medzi SaS a Hegerom sa zatiaľ neuskutočnili. Richard Sulík je totiž tento týždeň v zahraničí. Debaty sa medzi premiérom a Sulíkom teda pravdepodobne naplno rozbehnú až budúci týždeň po zasadnutí klubu SaS. V kontakte však dvojica je aj napriek Sulíkovej neprítomnosti. Podľa našich informácií sa spojila po telefóne.
Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) by však mala SaS novú vládu podporiť. „Oni mali podmienku, aby tam nebol Igor Matovič a ten v novej vláde nie je. Myslím si, že logika veci hovorí, že by mali byť za. Najmä v prípade SaS, ktorá už je podľa informácií, ktorými disponujeme, pod piatimi percentami v prieskumoch. Asi nie je ich cieľom, aby boli voľby čím skôr,“ povedal dnes šéf rezortu obrany.
SaS žiada, aby sa Heger vyhranil voči Matovičovi
Odchod Igora Matoviča ale nemusí byť jedinou podmienkou SaS na podporu novej vlády. V minulosti mala strana výhrady aj voči Romanovi Mikulcovi a Viliamovi Karasovi a požadovala aj zmenu paragrafu 363. Novou požiadavkou SaS je aj vyhranenie sa Eduarda Hegera voči Igorovi Matovičovi.
„Tak ako Igor Matovič rozložil celú vládu, rozkladá aj hnutie OĽaNO. Všetky diskusie sú preto momentálne v rovine fantazírovania, pokiaľ si OĽaNO nevyrieši svoje interné spory a rozkol medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom. Dnes nikto nevie, či Eduard Heger, Jaroslav Naď alebo Ján Budaj, prípadne iní poslanci a ministri, budú ešte aj na konci januára členmi OĽaNO, alebo, či plánujú svoju politickú budúcnosť inde,“ povedal dnes Sulík v stanovisku strany.
Predseda SaS naráža na medializované informácie o tom, že Eduard Heger a Jaroslav Naď zvažujú odchod z hnutia OĽaNO. „Spolu s Eduardom Hegerom hľadám také riešenie, ktoré bude smerovať k tomu, aby si volič mal čo vybrať v ďalších voľbách. Ten volič, ktorý je blízko nášmu svetonázoru a cíteniu. Zatiaľ sme v štádiu, že rokujeme a rozprávame sa,“ reagoval na otázky novinárov o svojej budúcnosti Jaroslav Naď. Samotný Heger sa k tejto možnosti vyjadrovať odmietol.
Minister obrany ale vysvetlil, že Igor Matovič má iný názor na politiku ako on. „Tak ako je Progresívne Slovensko príliš liberálne a lavicové vo svojich stanoviskách, tak sú niektoré stanoviská, ktoré Igor Matovič deklaruje príliš konzervatívne a mám s nimi ako osoba problém,“ vysvetlil Naď.
Naopak s Hegerom sa Naď v „svetonázore“ stotožňuje. Na stole sú podľa neho však rôzne alternatívy, a to od debaty vo vnútri hnutia OĽaNO, až po odchod z Obyčajných ľudí, aktuality.sk
X X X
Bratislavskí policajti majú nové autá. Flotilu posilní unikát z Japonska aj dar od Američanov
Špeciálna výbava, ťažné či navíjacie zariadenie. Aj to sa nachádza na netradičnom aute, ktoré začali využívať bratislavskí mestskí policajti. Ako polícia uviedla pre denník Pravda, v rámci dobrých kolegiálnych vzťahov prispeli darom aj Američania.
Zbrusu nové vozidlo značky Toyota Hilux budú policajti využívať na riešenie krízových situácií v uliciach mesta, ale aj v ťažšie dostupnom teréne. Okem neho podľa hovorkyne bratislavskej mestskej polície Barbory Krajčovičovej do vozového parku mestskej polície pribudlo vlani ďalších desať úplne nových áut.
Najstaršie a najmenej spoľahlivé vozy nahradia nové modely Škoda Kamiq. „Je dôležité, aby sme sa na vozidlá mohli spoľahnúť a to najmä v situáciách, kedy je ohrozený ľudský život a mnohokrát rozhoduje každá jedna sekunda,“ uviedol náčelník mestskej polície Miroslav Antal. Autá podľa neho pomôžu policajtom rýchlejšie sa presúvať na miesta, kde sú potrební, chrániť život a zdravie ľudí a v neposlednom rade aj posádok, ktoré vozidlá využívajú.
Vysoká poruchovosť ohrozovala ľudí
Pre vynovenie vozového parku sa polícia rozhodla aj preto, že viaceré autá, ktoré ešte používajú, majú najazdených vyše 350-tisíc kilometrov a policajti sa už na nich nemôžu spoľahnúť. „Ich vysoká poruchovosť totiž ohrozuje nielen policajtov, ale aj ľudí,“ objasnila dôvod kúpy Barbora Krajčovičová. Zároveň dodala, že najkazovejšie a najmenej spoľahlivé autá bude polícia postupne vyraďovať.
Krízové situácie aj s darom od Američanov
Unikátny úlovok mestskej polície, japonský pickup, ktorý pridelili Útvaru zásahovej jednotky a kynológie, je prioritne určený na mimoriadne a krízové situácie. Medzi ne patria napríklad kritické situácie, ktoré môžu nastať v súvislosti so zimným obdobím, povodne alebo iné prírodné katastrofy, hromadné narušenia verejného poriadku, demonštrácie, veľké a rizikové športové alebo kultúrne podujatia.
„Na korbe máme špeciálnu výbavu, ktorú nemá žiadna iná hliadka mestskej polície,“ vysvetlil na margo vozidla veliteľ útvaru Marek Schürger. Tú postupne dopĺňajú, no už teraz obsahuje napríklad vyslobodzovaciu techniku ako páčidlá, kliešte na kov, sekeru, hydraulickú sadu, zimné reťaze na osobné autá, vyslobodzovacie pásy, zarážky pod kolesá do tri a pol tony, teleskopický rebrík, pohotovostnú prepravnú plachtu pre zranených, externé halogénové svietidlá, chemické svetlo, záchranné vesty do vody, plavák, laná, nočné videnie, hasiacu techniku, spútavacie pomôcky, sady prvej pomoci, nosiče balistických plátov alebo balistický štít.
Špeciálne baranidlo dostala do výbavy polícia ako dar od kolegov spoza oceánu. A v pláne polície je do budúcnosti zaobstarať aj nafukovací motorový čln./agentury/
X X X
Vražda Jána Kuciaka: Kočner ho zrejme lustroval v databáze sociálnej poisťovne. Na zozname bola aj Kušnírová, Žilinka i Lipšic
Kočnera podozrievajú z toho, že nezákonne lustroval ľudí v systéme sociálnej poisťovne. Na súde sa čítali aj nové správy zo Zsuzsovej mobilu.
Počet úderov srdca zaznamenaný smart hodinkami, správy z rána po vražde Jána a Martiny, nezákonné lustrácie v systémoch sociálnej poisťovne.
Na Špecializovanom trestnom súde pokračovalo pojednávanie vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a prípravy vrážd prokurátorov. Súd vykonáva aj nové dôkazy, ktoré medzičasom doplnila najmä prokuratúra a ktorých vykonanie nariadil Najvyšší súd.
Lustrácie známych mien
Na súde si v rámci dokazovania pripomenuli inú trestnú kauzu, kde síce Marian Kočner nebol obvinený, no existujú podozrenia, že s ňou má dočinenia. Polícia ho vyšetrovala ako podozrivého, no skutok vyhodnotila ako premlčaný. Koncom roka 2017 až do jari 2018 niekto neoprávnene vstúpil do systémov sociálnej poisťovne, zneužil databázy a pomocou zamestnaneckej grid karty si lustroval ľubovoľné mená.
Špeciálna prokuratúra dáva do kontextu nezákonného lustrovania správy z Kočnerovho mobilu. Ten si totiž v rovnakom období písal správy cez aplikáciu Whatsapp s istým pánom Hamarom a spoločne riešili, či prihlasovanie a vyhľadávanie v systéme funguje. Tieto správy sa ešte na súde nečítali.
Kočner zrejme pomocou grid karty neoprávnene vstúpil do systémov sociálnej poisťovne a v decembri 2017 sa zaujímal o Jána Kuciaka. Bolo to práve v období, keď ho už sledovacie komando nemonitorovalo, lebo nič podozrivé na novinára nenašli. Práve na prelome rokov 2017 a 2018 mal Zoltán Andruskó dostať objednávku na likvidáciu Kuciaka.
Na zozname lustrovaných osôb v databáze sociálnej poisťovne boli aj mená prokurátorov Maroša Žilinku, Jaromíra Čižnára, Petra Šufliarskeho, v marci 2018 sa zaujímal aj o zavraždenú Martinu Kušnírovú. V apríli zasa bola lustrovaná Alena Zsuzsová. Na zozname vyhľadávaných boli tiež Daniel Lipšic (vtedy advokát), známi policajti Jombík a Barochovský, ktorí spolupracovali s Kočnerom, či vyšetrovateľka Mašanová, Ivan Kočner (brat Mariana Kočnera), Andrea Kočnerová, Miriam Hatinová (Kočnerova priateľka), Boris Kollár, Vladimír Pčolinský (bývalý riaditeľ SIS), Milan Krajniak či sudca Michal Truban.
Ide o celkom nové dôkazy v spojenom prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej s kauzou prípravy vrážd prokurátorov.
Deň po vražde
Na súde sa dnes prečítali aj Zsuzsovej správy z 22. februára 2018, teda presne z rána po streľbe vo Veľkej Mači. Ide o komunikáciu s dcérou a aj s dcérinou učiteľkou v škole. Keď totiž Najvyšší súd v roku 2021 zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok, zaviazal prvostupňový súd, aby niektoré dôkazy doplnil. Napríklad aj tie, ktoré by ozrejmili, či sa deň po vražde Kočner so Zsuzsovou stretli v Bratislave a či o tom neklamú.
Práve 22. februára 2018, ráno po vražde Jána a Martiny, Zsuzsová napísala svojej dcére do školy cez aplikáciu Viber. Povedala jej, že musí ju vziať zo školy a že jej nie je dobre.
Následne Zsuzsová kontaktovala aj triednu učiteľku svojej dcéry a oznámila jej, že musí vziať dcéru zo školy preč. Podľa správ a aj pohybu Zsuzsovej mobilu sa mali presunúť do Bratislavy.
Obžalovaná žena z Komárna v to ráno riešila cez správy adresu, na ktorú by mala poslať plachtu z billboardu svojej dcéry. Aktuality.sk však len nedávno informovali, že táto verzia Zsuzsovej príbehu má trhliny. Hoci opakovane tvrdila, že deň po vražde prišla do Bratislavy riešiť billboard a plachtu s fotografiou dcéry, ktorú mala poslať na východné Slovensko, podľa našich zistení sa o to už niekoľko dní pred tým postaral kuriér.
„Podľa dostupných informácií mal byť billboard vyvesený v období od 15. decembra 2017 do 8. februára 2018. Plachtu zvesila reklamná spoločnosť, no tá ju aj odoslala kuriérom priamo do dielne módnej firmy,” informovali Aktuality.sk. Navyše, plachta z billboardu mala byť taká veľká a ťažká, že do osobného auta by sa nezmestila.
Aj správy medzi Zsuzsovou a Kočnerom cez šifrovanú aplikáciu naznačujú, že obžalovaná išla do Bratislavy a podľa pohybu mobilov je pravdepodobné, že sa dvojica stretla. Z neznámych dôvodov však obžalovaní stretnutie popierajú.
Stretnutie popierajú
Kočner po prečítaní správ na súde reagoval na niektoré z nich. Napríklad, že mu Zsuzsová v podvečer 22. februára 2018 pochválila sako, v ktorom sa v to ráno objavil na súde v kauze zmenky a zachytili ho novinári. On jej zasa oznámil náhradný termín súdneho pojednávania.
„Jednoznačne ukazujú, že som sa s pani Zsuzsovou nestretol. V ten deň najdôležitejšou vecou bolo pre mňa súdne pojednávanie. Keby som sa s ňou stretol, tak by som jej osobne povedal, že súd sa prekladá, neoznamoval by som jej to večer esemeskou. Ak by som sa s ňou stretol, tak v ten deň, po pozretí televíznych správ, by mi nebola napísala, aký som bol fešák v tom saku. Veď by ma mohla pochváliť, keď sme sa stretli. Z toho jednoznačne vyplýva, že to, čo som mal oblečené v ten deň, videla pani Zsuzsová až vo večerných správach,” povedal Kočner.
K správam o počasí tvrdí, že reagovali na obrázok o predpovedi počasia, keďže sa Kočner chystal na dovolenku. Fotografie sa v archíve Threemy nezachovali. „Keď sa bavíme o počasí, bavíme sa o počasí,” snaží sa Kočner presvedčiť, že nepoužíva v komunikácii so Zsuzsovou šifry.
Správy, telefonáty, tep srdca
Zsuzsová sa zasa chytila detailov okolo smart hodiniek. Taktiež ide o jeden z nových dôkazov, ktorý sa v roku 2020 na súde nespomínal. Analytici preverili dáta zo smart hodiniek, respektíve z mobilnej aplikácie hodiniek. Prokuratúra a právni zástupcovia rodín upozorňujú, že ráno po vražde, teda 22. februára 2018, Zsuzsová komunikovala s neznámym užívateľom a hodinky zaznamenali zvýšenie tepu na 160 úderov za minútu.
Obžalovaná ale tvrdí, že ona hodinky nepoužívala a nikdy ani neboli zadržané ako dôkaz. Podľa nej neplatí, že ak boli hodinky spárované s mobilom, automaticky ich používala rovnaká osoba.
„Je nemožné určiť a dokázať, kto mal 22. februára 2018 tieto hodinky na ruke a tým pádom, koho tep a počet krokov merali. Nakoľko ich mohol mať na ruke ktokoľvek, a preto sú údaje z týchto hodiniek irelevantné,” povedala obžalovaná. Tvrdí, že telefón, na ktorom boli spárované smart hodinky, až do marca 2018 používala jej dcéra, až neskôr ho používala ona sama.
Hodinky monitorovali počet krokov či tep. Deň po vražde hodinky zaznamenali menej ako 4500 krokov, mobil zaznamenal okolo 3500 krokov, teda menej. Zuszová upozorňuje na nesúlad počtu krokov medzi hodinkami a mobilom. Podľa nej by mali byť údaje v mobile a hodinkách identické, čo neboli. V skutočnosti však naozaj platí, že aplikácia smart hodiniek môže ukazovať mierne odlišné údaje napríklad o počte krokov ako samotná mobilná aplikácia „zdravie”, ktorá sa viaže na mobilné zariadenie. Ak je mobil položený na stole, kroky užívateľa nezaznamenáva, na rozdiel od hodiniek, ktoré sú priamo na ruke užívateľa.
Obžalovaná Zsuzsová sa tiež pokúšala vysvetliť, že sa nestretla deň po vražde s Kočnerom v Bratislave. Dvojica si pritom vymenila správy „som tu”.
Neskôr sa vo vysvetľovaní zamotala. Chcela totiž objasniť správy o vypadnutom zube, ktoré písala Kočnerovi 22. februára 2018, ráno po vražde Jána a Martiny. Podľa obžaloby tak šifrovane oznamovala spoluobžalovanému Kočnerovi, že vražda je dokonaná.
Zsuzsová teraz hovorí, že pri písaní tých správ v čase zhruba o pol 8 ráno 22. februára 2018 „som mala pokojný tep”, zhruba 70 úderov za minútu. Ešte pred niekoľkými minútami sa pritom bránila, že biometrické údaje z aplikácie smart hodiniek nie sú jej a hodinky nenosila ona.
Dáta z aplikácie smart hodiniek ukázali, že v čase okolo pol 8 ráno tep vystúpil až na úroveň zhruba 160 úderov za minútu, čo mohlo byť spôsobené stresom alebo nejakou aktivitou. V tom istom čase Zsuzsová komunikovala s neznámym užívateľom. Na druhej strane, v tom istom čase je zaznamenaný dátový prenos na telefóne Zoltána Andruskóa.
Kočner: nesúhlasím s posudkom
Popoludní súd opäť vypočúval IT kriminalistu Dušana Mikulaja. Ten analyzoval zaistené mobily Kočnera a Zsuzsovej a extrahoval dáta z aplikácií do čitateľnej podoby. Vďaka tomu sa polícia dostala k správam z Threem-y, WhatsApp-u či aplikácie Viber. Kočnerove mobily odovzdal polícii Peter Tóth.
Obžalovaní aj obhajcovia sa snažili spochybniť autenticitu dát. Kočner chcel otázkami nachytať analytika, či a ako technici zasahovali do mobilov a kópie dát.
„Disk, ktorého pôvod znalec nepozná, bol pred tým ako ho znalec dostal do ruky, menený a upravovaný,” konštatuje Kočner. Upozorňuje na dôležitý dátum 3. októbra 2018. Na pôvodnom disku vraj bola nejaká zmena, obžalovaný Kočner povedal, že v tom čase mal jeho mobily Peter Tóth. „Telefóny boli niekym manipulované.” Nesúhlasí s tým, aby súd pripustil znalecký posudok ako dôkaz.
„Dátum odovzdávacieho protokolu, ktorý mal pán Mikulaj odovzdať vyšetrovateľovi, je 19. júla 2019, ale dátum vytvorenia dvoch diskov, ktoré má súd k dispozícii, je 2. októbra 2019, čo je o dva a pol mesiaca neskôr. Tento odovzdávací protokol je antidatovanou listinou, ktorú vytvoril policajný kriminalista pán Mikulaj a jeho dôveryhodnosť je veľmi pochybná,” zvýšil hlas Kočner.
Zsuzsová zasa v reakcii na analýzy mobilov upozornila, že správy z jej mobilu nie je možné porovnať so správami z Threemy z Kočnerovho mobilu. Polícia Zsuzsovú zadržala v septembri 2018, ale až deň po Andruskóovi a spol. V jej mobile sa história Threemy nenašla. „Nikdy som nepoprela autenticitu niektorých správ, ale upozorňovala som na to, že množstvo správ tam chýba alebo je doplnených.” Opäť poprela, že by sa bavila o Kuciakovi či Kušnírovej alebo objednávka vraždy.
Právneho zástupcu Kuciakovcov Romana Kvasnicu zaujímalo, či mohol niekto dopĺňať alebo vymazávať správy v Threeme. Kriminalista Mikulaj vysvetlil, že každá prijatá aj odoslaná strana má špecifický kód a tým sa dajú odkontrolovať jednotlivé správy medzi odosielateľom a prijímateľom. Ak by správy boli menené, nebolo by možné ich dešifrovať.
„Ani raz sme nepočuli, že by bola komunikácia zmenená, vymazaná či doplnená,” upozornil v reakcii na výsluch znalca advokát Kvasnica.
Pojednávanie pokračuje aj ďalšie dva dni, výsluch znalca aj čítanie z Threemy je naplánované opäť na piatok, aktuality.sk
X X X
Slovák vyhral takmer 3 milióny eur v lotérii. Čo robiť, aby rekordná výhra neskončila vysokými dlhmi?
Viete, ako by ste naložili s väčším obnosom peňazí? Nemusí to byť akurát miliónová výhra, ale napríklad dedičstvo či peniaze z predaja nehnuteľnosti. Mnohí už vidia luxusné kabelky či luxusné autá v garáži.
„Existuje veľa príkladov z histórie, keď rekordné výhry skončili rekordnými dlhmi, psychickými problémami, závislosťou a bezdomovectvom,“ upozorňuje Peter Világi, hlavný analytik Swiss Life Select.
Hospodáriť s väčším množstvom peňazí nemusí byť také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Jednoduché to nebude mať ani Slovák, ktorý vyhral takmer 3 milióny eur. Väčšie množstvo eur pravdepodobne väčšina ľudí bezhlavo minie. „Nákup domov či drahých áut nie je investíciou, ale nákupom takzvaných pasív, teda vecí, ktoré budú peniaze neustále pojedať, nie ich vytvárať. Čím väčší dom, tým väčšie náklady na údržbu. Čím drahšie auto, tým nákladnejší servis,“ vysvetľuje Peter Világi, hlavný analytik Swiss Life Select.
Investícia nemusí byť riziková
Práve takýmto spôsobom sa ľudia dokážu pomerne rýchlo pripraviť o veľkú výhru či dedičstvo. Pritom by stačilo, keby peniaze investovali do takzvaných aktív, ktoré im budú vytvárať ďalšie výnosy a pomôžu im žiť život podľa vlastných predstáv. „Pritom nemusí ísť o nič rizikové. Veď napríklad jediné percento úroku z 3 miliónov znamená kapitálový výnos 30-tisíc eur ročne, čo je príjem vyše 2 500 eur mesačne,“ tvrdí Peter Világi.
Renta, ktorá sa nikdy neminie
Človek si tak môže dopriať komfort, ale dôležité je, aby na jeho financovanie postačovali dosahované investičné výnosy. „Správne nastavená investícia bude vytvárať zaujímavý príjem v podobe doživotnej renty, a pritom sa nikdy neminie. Potom je to už len technická záležitosť výberu správnych vkladov a investícií,“ uzatvára hlavný analytik Swiss Life Select./agentury/
X X X
Lekár má právo, aby od pacienta vyberal poplatky, hovorí šéf Asociácie súkromných lekárov
Niektorí lekári už začali v ambulanciách od pacientov vyberať poplatky. Môžu za to vysoké zálohové platby za energie.
Šéf Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth hovorí, že ide o absolútne nevyhnutný krok. Upozorňuje, že ak štát nezvýši platby pre ambulantných poskytovateľov, pridajú sa k nim aj ďalšie ambulancie.
„My sme sa v asociácii do poslednej chvíle snažili odvrátiť túto nepríjemnú situáciu. Avšak, prinútila nás k tomu, že poplatky v ambulanciách sú zavedené a budú musieť zavedené byť. Inak poskytovatelia skončia. Buď odovzdajú povolenia, alebo sa dostanú do exekúcií. Vypnú im elektrinu, plyn a vodu,“ povedal pre televíziu JOJ.
„Som v poliklinike – v zdravotníckom zariadení a mne už prišli zvýšené zálohové platby za nájom o 200 eur. To je len nájom, energiu a priestory, ktoré využívam. Táto situácia u mnohých iných poskytovateľov je oveľa vážnejšia. Máme polikliniky, kde zálohové platby stúpli z tisíc eur na 4-tisíc. Tieto platby sú už neúnosné na to, aby to poskytovateľ zo súčasných platieb dokázal niesť,“ pokračoval Šóth.
Debata so štátom
Podľa neho existuje spôsob, ktorý by vniesol rovnováhu vo financiách. „Rozpočet pre zdravotníctvo v kapitole o ambulantných poskytovateľoch by skutočne mohol túto situáciu zvrátiť aj pre pacientov,“ tvrdí.
„V tejto veci sme urobili všetky kroky, ktoré sme mali možnosť zrealizovať. Kontaktovali sme ministerstvo zdravotníctva, analytikov – aby prezentovali naše čísla, ako ambulantní poskytovatelia vyzerajú v ekonomických kritériách. Prezentovali sme to na zdravotníckom výbore v Národnej rade. A tiež vo fóre v jej pléne. Prezentovali sme to na ministerstve financií. Bohužiaľ, neúspešne. Vláda si tieto čísla neosvojila a túto situáciu neriešila,“ kritizoval.
Preto problém podľa jeho slov vyústil do stavu, že ak chceme, aby bola zachovaná zdravotná ambulantná staroslivosť pre pacientov, čo sa obráti aj na zdraví pacientov, lekári museli zaviesť tieto poplatky. Takýmto spôsobom poskytovatelia môžu preklenúť túto dobu, hovorí.
„Predpokladáme, že od februára nám na naše ambulancie zavedieme poplatky dve eurá, tak aby sa kompenzovalo aspoň energetické náklady,“ spresňoval.
Poplatky od pacientov
Šéf asociácie hovorí, že lekár má právo, aby od pacienta žiadal poplatky. „Pokiaľ nie je postavená zdravotná starostlivosť s tým, že tento poplatok je dôležitý na to, aby bola zrealizovaná a nie je podmienená týmto poplatkom, tak je to v súlade s legislatívou. Takýto poplatok môže byť zavedený,“ argumentoval.
Poukázal tiež na prípad, že pokiaľ poskytovateľ nie je finančne bonitný pre banku, môže sa stať, že nedostane ani úver na nové prístrojové vybavenie. „Ak si vezmeme jednodňové chirurgie, polikliniky, dialýzy či celú sféru ambulantných poskytovateľov, je absolútne postihnutá a to nehovoríme ešte o personálnych nákladoch,“ poznamenal.
Máme zhruba desiatku poskytovateľov, ktorí už začali vyberať poplatky, pretože je to pre nich neúnosné. Mnohé polikliniky majú enormný problém zaplatiť aspoň zálohové platby. To znamená, že tieto boli nútené vyberať poplatky. My ako Asociácia súkromných lekárov sme sa snažili túto situáciu skutočne udržať,“ zopakoval.
Ľudia v núdzi
Lekári by však podľa neho mali prihliadať na ľudí v núdzi.
„Tak ako platilo pri 20-korunových poplatkoch, ktoré boli zavedené za minulej éry, kde boli oslobodení ľudia v hmotnej núdzi či starobní dôchodcovia, po tejto stránke si myslím, že ani jeden z našich poskytovateľov nebude túto situáciu riešiť na úkor takýchto pacientov. Avšak, skutočne si treba povedať, že pokiaľ nepristúpime k týmto poplatkom, poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti zaniknú a tým pádom pre ostatných ktorí tu zostanú, a pre nemocnice bude situácia nezvládateľná a zrúti sa nám celý zdravotnícky systém,“ varoval.
V prípade všeobecných lekárov by sa v takejto situácii nemohli podľa neho presunúť napríklad do nemocníc. „Môžu jedine skončiť alebo sa presunúť za hranice Slovenska. V tejto veci si myslím, že sú v zahraničí všetkým dvere otvorené. Stačí si otvoriť internet a noviny, kde nájdete veľa inzerátov na to, aby poskytovatelia mohli ísť – čo je veľká škoda,“ uzavrel.
Rokovanie s rezortom zdravotníctva
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) pre TASR potvrdilo, že stretnutie k riešeniu situácie v ambulantnom sektore je naplánované na tento týždeň.
„MZ SR má vo svojej kapitole vyčlenených 80 miliónov eur určených na pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich s energetickou krízou tak pre ambulantný sektor, ako aj pre ústavnú zdravotnú starostlivosť,“ dodal rezort.
O prvom prípade vyberania poplatkov v ambulancii bratislavskej kardiologičky informoval minulý týždeň denník Sme. „Výška poplatku je pri trvaní vyšetrenia do 20 minút desať eur a pri trvaní vyšetrenia nad 20 minút vo výške 20 eur,“ priblížil, aktuality.sk