Novým českým prezidentom sa stal Petr Pavel. Po sčítaní hlasov vo viac ako 95 percentách okrskov má výrazný náskok pred Andrejom Babišom. Vyzerá to tak, že generál vo výslužbe získa zhruba viac ako 57 percent hlasov a bývalý predseda vlády takmer 43 percent hlasov. Volebná účasť by sa mala pohybovať na úrovni 70 percent, čo je viac v porovnaní s v prvým kolom volieb pred dvomi týždňami.
Rozdiel odovzdaných hlasov v prospech Pavla by mal byť zhruba 780-tisíc. Jeho víťazstvo v centrále hnutia ANO, ktorého je Babiš predseda, už priznali. Výsledky volieb nie sú prekvapením, pretože viac-menej kopírujú všetky prieskumy verejnej mienky po ich prvom kole.
Babiš sa síce na Pražský hrad nedostal, ale na jeho pôsobení v politike sa nič nezmení. Členovia ANO si napriek jeho prehre s Pavlom pochvaľujú, koľko hlasov ich šéf získal a zdôrazňujú, že je to pre hnutie záväzok do budúcnosti, čím narážajú na parlamentné voľby (ich riadny termín bude až na konci roku 2025). Je veľmi pravdepodobné, že Babiš sa na ne pripraví znovu ako volebný líder ANO.
Spokojnosť s počtom odovzdaných hlasov Babišovi dali najavo dvaja členovia predsedníctva ANO Alena Schillerová a Radek Vondráček. Obidvoch citoval server iDNES po ich príchode do centrály hnutia. „Výsledok Andreja Babiša je historický výsledok pre hnutie ANO, ktorý nemôžeme opomenúť. Musíme to vnímať ako obrovský záväzok, pretože tu bude obrovský počet ľudí, ktorí prejavili nespokojnosť s touto vládou a prejavili dôveru Andrejovi Babišovi,“ zdôraznila Schillerová. „Bude to peklo vyrovnať výsledok v parlamentných voľbách. Veľmi veľa hlasov pre Andreja Babiša je pre naše hnutie obrovským záväzkom,“ reagoval Radek Vondráček.
Pavlovi už zablahoželala k víťazstvu slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Dodala, že sa teší na spoločnú spoluprácu. Niekedy na jar (zrejme v marci alebo najneskôr v apríli) Pavel určite pricestuje na svoju prvú oficiálnu zahraničnú na Slovensko. Povedal pred voľbami, že dodrží dobrú tradíciu a v prípade zvolenia za hlavu štátu ako prvú navštívi krajinu za riekou Moravou.
Pavlovi už gratuloval český premiér Petr Fiala, ktorý si zároveň neodpustil rypnutie do Babiša: „Ide tiež o tretiu volebnú porážku Andreja Babiša a mohlo by sa zdať, že je to začiatok jeho konca v politike. Ale nenechajme sa mýliť, môže to byť ešte dlhé a nepríjemné,“ citovali ho Lidovky.
Babiš vstupoval do predvolebnej kampane ako politik, o ktorom mnohí tvrdia, že rozdeľuje spoločnosť. On, naopak, poukazuje na to, že sa len vždy primerane bráni, keď čelí neopodstatneným slovným atakom. „Andrej Babiš bol dominantnou postavou, voči ktorej sa politická scéna vymedzuje. Muselo sa mu to stať aj v prezidentskej voľbe, ktorá je veľmi personalizovaná,“ povedal vo vysielacom štúdiu serveru iDNES komentátor Miroslav Kopecký.
Po odchode Zemana z Hradu a po príchode naň Pavla podľa politológa Jana Bureša nastane viacero podstatných zmien. „S Pavlom príde konsenzuálnejšia zahraničná politika. Nový prezident bude rešpektovať ústavné zriadenie,“ povedal v štúdiu iDNES Bureš v narážke na to, že Zeman čelí mnohým výčitkám za to, ako vykonáva svoje právomoci. Čo sa týka týchto volieb, dosluhujúci prezident povedal, že svoj hlas dal Babišovi.
Pavel sa ujme funkcie prezidenta Českej republiky 8. marca. Vtedy vyprší druhé funkčné obdobie Milošovi Zemanovi, ktorý odíde z Pražského hradu po desiatich rokoch./agentury/
X X X
Politológ: Ak sa bude Dzurinda štylizovať do úlohy lídra, na úspech nech rýchlo zabudne
Mikuláš Dzurinda oficiálne predstavil Modrú koalíciu a jej desatoro. Síce chcel založiť vlastnú stranu, kvôli predčasným voľbám sa s Miroslavom Kollárom dohodli na spolupráci a premenovali stranu Spolu. A aj keď chcel byť bývalý premiér v pozadí, stranu vyše hodinu predstavoval prakticky sám.
Ak sa bude podľa politológa Radoslava Štefančíka Mikuláš Dzurinda štylizovať do úlohy lídra, na úspech nech rýchlo zabudne. Na tlačovke však bývalý premiér priamo neodpovedal na to, či sa bude uchádzať o post lídra.
Modrá koalícia – Dzurinda je späť. S Kollárom skladá volebný tím
x Dzurinda dnes predstavil Modrú koalíciu na dlhej tlačovke, kde síce nejaké ciele vytýčil, ale jasne sa nevyhranil voči žiadnej strane, neodpovedal ani na to, či bude líder. Aký má podľa vás táto strana potenciál?
To je dnes len veľmi ťažké odhadnúť, pretože vôbec netušíme, kto bude túto stranu reprezentovať. Politický dôchodca Mikuláš Dzurinda a komunikačne nevýrazný Miroslav Kollár, plus tie ďalšie síce šikovné, ale verejne pomerne neznáme tváre, veľa vody nenamútia. Uvidíme, kto bude lídrom strany a ktoré strany jej budú konkurovať vo volebnej súťaži. Na Slovensku je voličské správanie pod značným vplyvom personalizácie, t. j. ľudia sa rozhodujú podľa sympatií ku konkrétnemu politikovi a pokiaľ nebudeme vedieť, kto okrem Dzurindu a Kollára bude tvárou Modrej koalície, o jej úspechu či neúspechu môžeme len špekulovať.
x Dokáže osloviť voličov, keď sa spolieha na mladých ľudí? Predsa len ten odkaz na SDKÚ je dosť citeľný.
Trochu pochybujem, či ten mladý človek bude vedieť, kto je Mikuláš Dzurinda. Keď Dzurinda končil ako predseda vlády, tento mladý človek sa učil práve chodiť, možno práve presadal z nočníka na dospelácku toaletu. Dnes mladého človeka fascinuje úplne iný typ politika, než bývalý predseda vlády (Dzurinda, pozn. red.). Nemyslím si, že medzi mladými je záujem o človeka, ktorý sa vníma ako kresťanský demokrat, nenapína zbytočne svaly, nevidí za každým rohom nepriateľa, či nepoužíva príliš veľa populizmu.
x Spočiatku Dzurinda hovoril, že bude len v pozadí ako poradca pomáhať so stranou, ale na tlačovke to tak nevyzeralo. Neuškodí to tej strane?
Ak sa bude štylizovať do úlohy lídra strany, na úspech nech rýchlo zabudne. Mikuláš Dzurinda sa do dejín Slovenska zapísal zlatými písmenami. Urobil z čiernej diery na mape Európy tatranského tigra. Ale okrem toho si my starší spomíname aj na rôzne kauzy, napokon „Gabo“, ktorý videl veci alternatívne, by o tom vedel dlho rozprávať. A možno by svoje tajomstvo prezradili aj útroby tunela Branisko.
A čo kauza Gorila?
Tá bude lahôdkou pre jeho súperov. Plus si na ňu ako prvú kauzu spomenú aj voliči, ktorí sa od neho odklonili. On to nikdy nebude vedieť jasne vysvetliť, takže namiesto vízie sa bude musieť pasovať s touto úlohou.
x Bude mať podľa vás väčšiu šancu ako napríklad Hegerov projekt alebo Jablko?
Jablko stále beriem ako bizarný nápad bizarnej političky. Neviem, či sa mám pri tom smiať, alebo plakať. Heger je predsa len iná váhová kategória, hoci sa obávam, že zíde z očí zíde z mysle. Jeho výhodou je, že je predsedom vlády, je v centre mediálnej pozornosti, pôsobí zodpovedne, má dobrú zahraničnopolitickú orientáciu, ale vedľa Igora Matoviča pôsobil príliš submisívne. Ono je síce na jednej strane pekné nehovoriť o predsedovi vlády ako o alfasamcovi, či muftim, ale Heger je opačný extrém. Obávam sa aj jeho bezobsažných výrokov. Ako by mu ich písala umelá inteligencia. Vety síce naskladá pekne, ale nemá to hĺbku./agentury/
X X X
Sledujeme obrovský pokles úspor. Slováci si siahli do peňaženiek skoro najviac v Európe
Zdražovanie si vyberá veľkú daň. Slováci museli v posledných mesiacoch siahnuť hlboko do peňaženky. Za minulý rok totiž prudko klesli úspory ľudí. Po Litve najviac v krajinách platiacich eurom. „Slovensko zaznamenalo jeden z výraznejších poklesov úspor domácností za rok 2022 v porovnaní s dlhodobým priemerom spomedzi krajín eurozóny,“ tvrdia analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Kým v čase pandémie pre zatvorené obchody, reštaurácie či kiná úspory rapídne narástli, teraz sa situácia otočila. Len pre porovnanie, na konci roka 2020 dokázali Slováci nasporiť 13,5 percenta z disponibilného príjmu.
O dva roky neskôr klesla miera úspor ani nie na 6 percent. „Prudký rast cien zvyčajne prinúti domácnosti a firmy upraviť správanie a oslabí našu kúpnu silu. Bežnou reakciou domácností je najčastejšie uskromnenie sa a čerpanie úspor,“ tvrdia o zmene správania ekonómovia z centrálnej banky.
Aktuálnu situáciu ilustruje aj stav vkladov v bankách. Presne vlani bolo v bankách celkovo na vkladoch uložených 42,5 miliardy. V súčasnosti je to asi o 1,4 miliardy menej. Ubúdanie nasporených peňazí si všimli aj slovenské banky. „Áno, vidíme to aj u nás, hoci v menšej miere ako v iných bankách. Rast vkladov domácností sa zastavil začiatkom minulého roku. Po vpáde ruskej armády na Ukrajinu koncom februára minulého roku si domácnosti u nás vybrali časť svojich vkladov,“ opisuje situáciu hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
Do leta potom postupne zase rástli, no potom sa začal opäť pokles. „Odvtedy však postupne klesajú, zrejme vinou toho, že ľudia siahajú na svoje úspory, aby dorovnali svoje plánované výdavky, ktoré sa im zvyšujú pre infláciu, teda rast cien tovarov a služieb,“ vysvetľuje Štefanides. Ekonóm hovorí, že pokles úspor čakali, no nie taký výrazný. „Miera poklesu až na historické minimá nás prekvapila,“ dodáva.
Finančného odborníka z Partners Investments Maroša Ovčarika tiež prekvapil vysoký pokles úspor. „Nečakal som taký veľký rozdiel v porovnaní s okolitými krajinami, pretože inflácia je na Slovensku v porovnaní s nimi nižšia. Na druhej strane, Slovensko bolo v posledných rokoch jedným z lídrov z pohľadu rýchleho zadlžovania domácností, teda nárast úrokových sadzieb im postupne uberá disponibilný príjem a aj to sa v štatistike prejaví,“ hovorí Ovčarik.
Aj keď je draho, míňame ďalej
Úspory klesli zrejme aj preto, že Slováci sa neobmedzovali v spotrebe, hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „To, čo sme mohli vidieť v uplynulom roku, bolo, že domácnosti ani v prostredí zvýšenej inflácie neobmedzovali svoju spotrebu, čo sa odzrkadlilo v poklese úspor. Predpovedať reakciu domácností je veľmi náročné, pôvodne sme skôr očakávali redukciu spotreby,“ hovorí ekonóm.
Šetrenie na strane domácností ale pravdepodobne ešte len príde. „S najväčšou pravdepodobnosťou začnú službami a tovarmi, ktoré nie sú nevyhnutné pre bežné fungovanie domácnosti,“ dodáva Horňák.
Podobný názor má aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Dôvodom vysokej spotreby úspor na Slovensku bude pravdepodobne fakt, že Slováci sa v čase pandémie a ani v minulom roku v nákupoch výraznejšie neobmedzovali. Slováci dokonca na predvianočné nákupy minuli podľa dát z eKasy o tretinu viac ako v roku 2021. Aj po očistení o infláciu ide o jasný nárast, ktorý Slováci sčasti financovali z úspor,“ vysvetľuje.
Pozrite si viac o investovaní v relácii Ide o peniaze
Hovorí, že za posledný rok vidí pri svojich klientoch zásadnú zmenu prístupu k peniazom. Spôsobila ho ruská agresia a vpád vojsk na Ukrajinu. „Ľudia si po začiatku vojny tvorili viac hotovostnej rezervy, ktorú držia vo väčšej miere doma. Sčasti navýšili aj okamžite dostupné peniaze na bežných účtoch. Táto reakcia je pre neisté časy typická, keďže práve zatvorené pobočky bánk a nemožnosť dostať sa k peniazom na zabezpečenie bežných potrieb sprevádza každú vážnu krízu, ktorú vidíme v médiách,“ poznamenáva.
Minulý rok však podľa Búlika jasne ukázal, že ľudia pre rastúce ceny sporia výrazne menej, respektíve časť ľudí úspory čerpá namiesto toho, aby si ich vytvárali. Vysvetľuje to tým, že ľudia musia viac platiť za základné položky – potraviny či náklady na bývanie. Tieto dve položky priemerne tvoria až polovicu spotrebného koša domácností. „V tempe rastu potravín sme minulý rok patrili medzi lídrov EÚ a keďže potraviny majú veľký podiel na priemerných výdavkoch, ich prudké zdražovanie ľudia pociťujú výraznejšie než v iných krajinách eurozóny,“ dodáva.
Ekonóm Pavel Škriniar zo spoločnosti Swiss Life Select tvrdí, že práve z bežných účtov majú peniaze ubúdať v čase finančných ťažkostí. Domácnosti by nemali čerpať z dlhodobých úspor či investícií. „To by značilo, že bankové rezervy už minuli, teda buď boli v nedostatočnej výške (tri mesiace), alebo ich míňali dlhšie,“ hovorí.
Dlžníkov inflácia teší
Ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz upozorňuje, že inflácia pomáha dlžníkom a škodí sporiteľom. „Keď mám na účte 10-tisíc eur, dnes si za ne kúpim oveľa menej. Naopak, platí, že ak mám 100-tisícovú hypotéku, tak ju pri súčasnej inflácii oveľa ľahšie splácam.
Na druhej strane, hypotéky predražuje rast sadzieb, takže ani dlžníci nemajú úplne vyhraté,“ hodnotí situáciu odborník.
Inflácia najviac zasiahne najchudobnejších a penzistov. „Najviac na ňu doplatia aj dôchodcovia. Nemajú si u koho vyrokovať vyššie platy. Penzisti tiež zväčša žijú z nejakých úspor a aktív, ktoré sa práve v súčasnosti znehodnocujú,“ pokračuje Lörincz.
Všíma si tiež, že úspory domácností v súčasnosti tečú k firmám. Tie sa so zdražovaním vstupov vyrovnávajú tak, že jednoducho zvýšia svoje ceny tovarov a služieb. V preklade to znamená, tvrdí Lörincz, že firmy si to ako-tak vykompenzujú a nemusia prepúšťať. To v konečnom dôsledku znamená pre ekonomiku dobré správy.
Ide o peniaze o investíciách v čase padajúcich trhov. Hovoríme s Martinom Babockým z Babocky Investment Office. Premiéra 2. 11. 2022.
Pokles objemu vkladov v bankách nevníma negatívne. „Celkovo sa dá povedať, že úbytok úspor je zatiaľ veľmi mierny a kým nepríde výraznejšie zvýšenie nezamestnanosti, dokážu Slováci zvládať aj vysokú infláciu pomerne dobre.
Časť obyvateľstva vie dokonca stále tvoriť nové úspory, aj keď v menšej miere ako doteraz,“ pokračuje. Ak by prišlo k prudkejšiemu prepadu vkladov či rastu počtu ľudí bez práce, pocítili by to aj obchodníci. V tomto prípade by hrozil prepad aj celej ekonomiky. Našťastie toto zatiaľ analytici nepozorujú./agentury/
X X X
Eurokomisárka lobuje za vznik stanice, ktorá má šíriť informácie z EÚ do Ruska
Podpredsedníčka Európskej únie Věra Jourová v piatok vyzvala na spustenie projektu Rádio Slobodné Rusko, v ktorom by nezávislí ruskí novinári mohli pracovať bez kremeľskej cenzúry.
„Musíme podporovať tých, ktorí chcú bojovať, ísť proti prúdu a domnievajú sa, že ruský ľud by mal mať na výber. Práve preto chcem spustiť projekt Rádio Slobodné Rusko. Neznamená to vytvorenie úplne novej rozhlasovej stanice. Teraz je úplne iná doba ako na začiatku studenej vojny, keď vzniklo Rádio Slobodná Európa, „povedala.
Vysvetlila, že projektom chce podporiť ruských novinárov vyštvaných z vlasti do exilu, ktorí už veľa robia, ale mohli by urobiť ešte viac. A chcela by pomôcť k tomu, aby mohli tento obsah šíriť v ešte väčšom rozsahu, a to bez akýchkoľvek zásahov.
„Potrebujeme im vytvoriť podmienky pre ich prácu, aby mohli rozprávať, čo videli a zažili v Európskej únii svojim poslucháčom v Rusku. Je to nielen morálna povinnosť, je to v našom vlastnom záujme, „povedala.
Jourová o týždeň skôr v Bruseli hovorila o tom, že do Ruska by z niektorej z blízkych krajín Európskej únie mohla šíriť objektívne a pravdivé informácie nová rozhlasová stanica. EÚ by podľa nej mala robiť viac, aby sa úspešne vyrovnala s dezinformáciami a propagandou šírenými z Moskvy v rámci ruskej agresie na Ukrajine.
„Myslím si, že sme v tej informačnej vojne veľmi defenzívni a mali by sme sa pokúsiť tie informácie k Rusom dostať,“ povedala Jourová novinárom v Bruseli po návrate zo Svetového ekonomického fóra v Davose. Tam hovorila najmä o tom, ako má EÚ postupovať proti dezinformáciám a propagande médií či internetových kanálov napojených na Kremeľ. Jedným z nápadov je práve vznik rádia, ktoré by napríklad z niektorej pobaltskej krajiny mohlo vysielať na klasickej aj digitálnej báze pre Rusov, ku ktorým sa príliš objektívnych informácií nedostáva.
Jourová súčasne ohlásila, že sa vydá do Lotyšska a Estónska, aby preverila, či by zriadenie stanice bolo reálne. „Budem zisťovať technické možnosti, či tam sú ľudia, rusky píšuci profesionálni novinári, ktorí vedia pracovať s faktami a byť objektívni,“ opísala česká politička, ktorá sa v únijnej exekutíve venuje okrem iného médiám a boju s dezinformáciami.
Prevádzku rádia by podľa nej mohla mať na starosti niektorá zo zavedených vysielacích spoločností – Jourová o tom chce hovoriť napríklad s Rádiom Slobodná Európa či so stanicou Deutsche Welle. Ak by sa možnosť spustenia rádia ukázala byť reálna, pokúsi sa podpredsedníčka Európskej komisie zohnať na jeho fungovanie peniaze.
EÚ sa proti ruským dezinformáciám doteraz snaží postupovať najmä v rámci sankcií proti hlavným ruským médiám a významným postavám propagandy. Únia už zakázala na svojom území vysielať viacerým televíznym staniciam. Priamo do Ruska však svoju mediálnu aktivitu zatiaľ nenamierila.
Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda nedávno ohlásilo rozšírenie svojich kancelárií vo Vilniuse a Rige. RFE/RL avizovala otvorenie kancelárií v Pobaltí vlani v marci v súvislosti so zákazom pôsobenia stanice v Rusku a s prenasledovaním nezávislých médií v Bielorusku.
Litovci a Lotyši počúvali „Slobodnú Európu“ vo svojej materinskej krajine od roku 1975. Kancelárie v Rige a Vilniuse stanica otvorila v roku 1992, teda po rozpade Sovietskeho zväzu a získaní nezávislosti pobaltských krajín, a fungovali až do roku 2004./agentury/
X X X
Za chýbajúce lieky môžu podľa ministerstva aj samotní pacienti
V posledných mesiacoch lekárne zaznamenali nárazový dopyt po liekoch. Nie je to však iba preto, že je zimná chrípková sezóna. Pre dodávateľov je náš trh prilacný, tak svoj tovar smerujú inam. A podľa ministerstva zdravotníctva nedostatok liekov zhoršujú zvlášť ľudia, ktorí ich doma skladujú „pre istotu“. Preto sa štát rozhodol k nim prehovoriť.
Miesto vytvárania zásob domácnosti žiada, aby lieky nechali lekárňam. Hromadenie pre vlastnú spotrebu totiž vyprázdňuje trh, a tam, kde sú akútne potrebné, potom chýbajú.
Situácia s nedostatkom niektorých liekov v lekárňach by sa mohla podľa odborníkov zlepšiť v marci. „Aktuálne naďalej chýbajú najmä antibiotiká a lieky na tlmenie teploty či bolesti,“ spresnil generálny riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Peter Potúček.
Rezort aj ŠÚKL zdôrazňujú, že plne využívajú všetky kompetencie na reguláciu situácie. „Nedostupnosť liekov je téma, ktorá nám nie je ľahostajná, preto sme absolvovali stretnutia s kľúčovými partnermi z externého prostredia,“ uviedol štátny tajomník rezortu Róbert Babeľa. Podľa Potúčka sú z hľadiska dodávok liekov vyhliadky optimistické. „Očakávame tiež zlepšenie epidemiologickej situácie,“ skonštatoval.
Chýba najmä penicilín a antibiotiká. Počas chrípkovej sezóny chýbajú hlavne protizápalové lieky na predpis aj bez neho. Ide predovšetkým o antibiotické, analgetické a protizápalové lieky, ako je amoxicilín, azitromycín, paracetamol a ibuprofén.
Neatraktívny trh
Slovensko podľa Babeľu nepatrí medzi kľúčové trhy pre dovozcov liekov Nemecko, Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia či severské krajiny. „Sme nespoľahlivý partner pre farmaceutické firmy,“ ozrejmil generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky ministerstva zdravotníctva Peter Polák. „Nemáme vlastný farmaceutický priemysel a chceme moderné lieky, no zároveň ich chceme kúpiť čo najlacnejšie,“ doplnil Polák.
Aj ak sa teda preukázateľne dvihne cena lieku na trhu, Slovensko nemá legálne mechanizmy na to, aby cenu prispôsobilo. „Musia to u nás predávať za takú, aká bola v minulosti schválená,“ skonštatoval Polák. Vzhľadom na cenové rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi sa distribútori liekov radšej zamerajú na drahší trh a lacné lieky zo Slovenska reexportujú, teda vyvážajú do zahraničia. Kým na Slovensku stojí 24-tabletkové balenie ibuprofenových 3,49 eura, v Nemecku 20-tabletkové 6,29 eura a v Taliansku stojí 12-tabletkové aj 10,40 eura.
Z pohľadu nedostupnosti liekov je situácia najhoršia za posledné tri roky. Podľa Potúčka je aktuálna situácia s dostupnosťou liekov bezprecedentná, no nie kritická. „Stále máme aj na Slovensku také dodávky a flexibilitu cez rôzne nástroje, že to nie je o tom, že by pacientov nebolo čím liečiť,“ skonštatoval Potúček. „V oblasti liekov proti bolesti a horúčke máme takmer sto registrovaných liekov, kde stále je možnosť výberu vhodného náhradného lieku,“ ozrejmil Potúček. Odporúča, aby sa pacienti poradili s lekárnikom.
Zároveň vyzýva, aby sa ľudia zbytočne nezásobovali liekmi, pretože to môže situáciu len zbytočne zhoršovať. „Len za minulý rok sme zlikvidovali 200 ton nespotrebovaných liekov,“ upozornil. Babeľa tiež pripomína možnosť individuálnej prípravy lieku v lekárni, dokáže vlastnou výrobou vykompenzovať chýbajúci liek. „Budeme apelovať aj na lekárov, aby s nimi boli v kontakte,“ ozrejmil.
Vinníka niet
Apelujú tiež na lekárnikov, aby pacientom dávali len potrebné množstvo liekov na dobu doliečenia a komunikovali s nimi o prípadných ďalších možnostiach. Okrem toho chce ŠÚKL lekárne i lekárov pravidelne informovať o tom, aké lieky sú dostupné.
Zástupcovia rezortu zdravotníctva aj ŠÚKL zopakovali, že dostupnosť liekov je problémom aj v iných krajinách. Situácia tiež podľa nich nemá vinníka, ale ide o zhodu okolností. Medzi výrobné a logistické dôvody patrí nedostatok prípadne omeškanie dodávok surovín či nedostatok pracovnej sily. No svoju rolu zohrali aj geopolitické udalosti, energetická kríza, inflácia, covid, vojna na Ukrajine či covid v Číne. Problémy s dostupnosťou liekov v Európe spôsobuje aj to, že čínska vláda pristúpila k zákazu vývozu paracetamolu. Čína pritom patrí k popredným výrobcom tejto účinnej látky./agentury/
X X X
Koľko miliónov zarobil Miloš Zeman a prečo začal posielať peniaze deťom?
Dosluhujúci český prezident si od 1. januára tohto roku platovo polepšil až o 38 500 českých korún (Kč), čo je v prepočte až 1 616 eur. Mesačný príjem 314 200 Kč bude mať ešte jeden mesiac, pretože 8. marca mu vyprší druhé funkčné obdobie.
Zeman dostáva mesačne v hrubom v prepočte okolo 13 190 eur. Ako vyzerá porovnanie so Slovenskom? Prezidentka Zuzana Čaputová v povinnom oznámení verejného funkcionára uviedla, že v roku 2021 zarobila 147 989 eur. Mesačne to vychádza na 12 332 eur. (Plat slovenskej prezidentky predstavuje štvornásobok príjmu člena NR SR.)
Kým ich príjem je relatívne podobný, v okolitých štátoch oveľa viac poberá v Rakúsku prezident Alexander van der Bellen. Mesačne si príde na 26 701 eur. Najväčší plat na svete spomedzi všetkých hláv štátov a predsedov vlád má premiér Singapuru: Li Sien Lung dostáva od štátu mesačne až takmer 142-tisíc eur (v prepočte). Ročne zarobí zhruba 1,7 milióna eur. Prečo tak veľa? Lebo Singapur sa riadi zásadou, že šéfa vlády treba výborne zaplatiť, aby sa náhodou nesnažil zbohatnúť nečestným spôsobom.
Čo sa týka Zemana, výrazné zvýšenie jeho platu súvisí s valorizáciou platov ústavných činiteľov. Tri roky bola ich výška zmrazená, v decembri 2022 parlament súhlasil s valorizáciou 12,7 percenta s platnosťou od 1. januára 2023. S ich platmi sa pár rokov nehýbalo, čo vyplývalo z pandémie koronavírusu a so snahou znížiť schodok štátneho rozpočtu.
Zeman je na Pražskom hrade od 8. marca 2013. Keď nastúpil do funkcie, zarábal výrazne menej v porovnaní so súčasnosťou. Jeho prvý príjem ako hlavy štátu bol mesačne 186 300 Kč. Túto sumu zarábal v rokoch 2013 – 2014. Každoročnou valorizáciou sa mu plat zvyšoval. V roku 2015 mal mesačne 204 600 Kč, postupne sa dostal v roku 2019 na 274 500 Kč. Posledné tri roky (obdobie 2020 – 2022) dostával mesačne 302 700 Kč.
Od marca 2013 do decembra 2022 Zeman zarobil celkovo 27 miliónov Kč. Necháva si všetky peniaze pre seba? Nie.
V polovici júna 2013, čiže niekoľko mesiacov po svojom príchode na Hrad, Zeman založil Nadačný fond prezidenta Českej republiky (neskôr premenovaný na Nadačný fond Miloša Zemana). Zriadil ho s účelom znižovať štátny dlh. Vyzval ostatných, aby časť svojho príjmu tiež posielali nadácii. Pointa spočívala v kupovaní štátnych dlhopisov, čím by sa postupne umoroval dlh Českej republiky.
Keďže sa Zemanov apel nestretol s očakávanou reakciou, prezident sa v roku 2015 rozhodol, že peniaze z nadácie dostane Fond ohrozených detí a rovnako to bude vyzerať aj v ďalších rokoch. Prvý veľký finančný dar dostal fond z nadácie v roku 2015, bolo to 2,5 milióna Kč. V nasledujúcom roku išlo o 3,1 milióna Kč.
České médiá si na jar 2019 všimli, že Zeman už neposiela každý mesiac 60-tisíc Kč do svojej nadácie. Bol to úmysel alebo omyl? Od marca 2018 prezident nedaroval zo svojho platu ani jednu korunu. „Stala sa chyba. Pretože nikto nevedel, či vyhrám alebo prehrám prezidentské voľby, tak môj príspevok do tohto fondu bol uzavretý ku koncu môjho mandátu, čiže k začiatku marca. A potom, priznám sa k tomu ťažko, sme na to úplne zabudli. Keď sme boli na to upozornení, okamžite sme to obnovili,“ objasnil Zeman denníku Blesk./agentury/
X X X
Rozhodnite aj vy o rozdelení 170-tisíc eur medzi projekty z vášho okolia
V Tescu aktuálne prebieha najdôležitejšia fáza 12. edície grantového programu – Vy rozhodujete, my pomáhame. Zákazníci môžu opäť hlasovať až do 12. februára 2023 vo všetkých obchodoch a rozhodnúť, ktorý projekt bude pre ich komunitu najviac prospešný a získa najvyššiu finančnú podporu.
Tesco rozdá medzi 231 projektov sumu takmer 170-tisíc eur.
Počas minuloročného októbra a novembra sa prihlásilo 473 lokálnych projektov z neziskových organizácií, občianskych združení, škôl a škôlok, miest i obcí. Z prihlásených nápadov vybrala porota 231 projektov. Každý z nich získa finančný príspevok, o výške ich podpory však rozhodnú zákazníci Tesca v známom hlasovaní pomocou žetónov.
„Zákazníci Tesca sú dôležitou súčasťou našej podpory komunít na Slovensku. Každoročne rozhodujú o výške finančného grantu pre projekty z ich okolia v rámci programu Vy rozhodujete, my pomáhame. V každom obchode môžu zákazníci zahlasovať za jeden z troch projektov, ktoré vytvorili ľudia žijúci či pracujúci v ich susedstve. Hlasovanie je skutočne jednoduché – stačí vhodiť žetón do hlasovacieho zariadenia. Iba vlani zákazníci lokálnym projektom takto odovzdali vyše 3 miliónov hlasov. Je skvelé sledovať veľký záujem o podporu spoločensky zodpovedných projektov. Teší nás, že ľuďom skutočne záleží na zlepšení ich okolia,“hovorí Michaela Lehotská, CSR manažérka Tesca na Slovensku. Za jedenásť edícií programu zákazníci už odovzdali projektom viac ako 33 miliónov hlasov!
Hlasovanie prebieha vo všetkých 157 predajniach Tesca na Slovensku od 16. januára do 12. februára 2023. Hlasovací žetón, ktorý dostane zákazník pri platení za nákup v pokladničnej zóne, môže vhodiť do hlasovacieho zariadenia k jednému z troch projektov, ktorý si vyberie. Projekt s najviac žetónmi získa finančnú podporu vo výške 1 300 eur, na druhom mieste dostane 600 eur a na treťom 300 eur. Celkovo Tesco finančne podporí 231 najlepších lokálnych projektov sumou 169 400 eur.
„Autori pri navrhovaní projektov často reagujú aj na dianie a výzvy v spoločnosti. V aktuálnej edícii grantového programu Vy rozhodujete, my pomáhame sa o finančnú podporu uchádza napríklad platforma s vysoko aktuálnou témou – pomoc seniorom s rozoznávaním nebezpečných hoaxov a podvodov. Do grantu sa niektoré organizácie prihlasujú už pravidelne, takmer do každej edície. Doteraz sme tak pomohli zrealizovať viac ako 2 000 projektov na zlepšenie života v komunitách po celom Slovensku dokopy za takmer 1,7 milióna eur,“ dodáva Michaela Lehotská.
Podľa nej ľudia najviac reagujú a svoje hlasy dávajú projektom z oblasti zdravia, športu, kultúry a vzdelávania. Z prihlásených nápadov vyberie v každej edícii nezávislá odborná porota zložená zo zástupcov Tesca a neziskových organizácií vrátane Nadácie Pontis 231 najlepších projektov. Príležitosť dostanú projekty, vďaka ktorým vzniknú nové komunitné priestory, záhrady, parky, herne, divadlá či športoviská, budú obnovené pamiatky, prípadne budú zorganizované rôzne športové či kultúrne podujatia, kurzy, vzdelávacie aktivity a mnohé ďalšie.
Spolu s množstvom iných projektov sa za 11 edícií programu Vy rozhodujete, my pomáhame podarilo:
zrealizovať viac ako 100 kultúrnych podujatí, zrekonštruovať takmer 60 ihrísk, zorganizovať približne 200 vzdelávacích aktivít, skrášliť viac ako 150 verejných záhrad a parkov, uskutočniť vyše 10 detských táborov, podporiť viac ako 20 aktivít na pomoc útulkom pre zvieratá, aktuality.sk
X X X
Pavlovi k víťazstvu vo voľbách zagratulovali viacerí slovenskí politici
Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka zagratuloval Petrovi Pavlovi k víťazstvu v prezidentských voľbách v Českej republike. K blahoželaniam a pridali aj ďalší slovenskí lídri.
„Zastáva jasne proeurópske postoje, kladie dôraz na hodnoty demokracie a potrebu spolupráce krajín EÚ a NATO pri obrane mieru a bezpečia pre našich občanov,“ vyjadril sa Šimečka na adresu Pavla. Ocenil, že sa postavil klamstvám, populizmu a neuhol pri obhajobe pomoci pre Ukrajinu. TASR o tom informoval riaditeľ komunikačného oddelenia strany Radovan Choleva.
„To všetko nás spája. Ako predseda PS musím oceniť aj jeho neútočnú politiku a rešpekt k hodnotám férovosti a spravodlivosti pre všetkých ľudí bez rozdielu,“ doplnil. Zvolenie generála Pavla je podľa neho dobrou správou nielen pre ČR, ale aj pre Slovensko. „Ide o našu najbližšiu partnerskú krajinu,“ poukázal.
Stelesnenie slušnosti podľa SaS
Podpredseda SaS Branislav Gröhling vyzdvihol, že Pavel počas kampane bol stelesnením slušnosti. TASR o tom informoval hovorca SaS Ondrej Šprlák.
„Ako prezidentovi našej najbližšej krajiny mu prajeme, aby bol prezidentom všetkých a dokázal spájať rozdelenú spoločnosť,“ uviedol Gröhling. Strana ocenila, že Pavel bude prozápadný prezident. „Jasná orientácia Petra Pavla je v súčasnej dobe o to dôležitejšia,“ uviedol tímlíder strany pre zahraničnú politiku a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
„Taktiež považujem za správne, že bude pokračovať aj blízka spolupráca medzi Slovenskou a Českou republikou. Práve tá je kľúčom k úspechu tak na úrovni V4, ako aj Európskej únie a NATO,“ doplnil.
Ďalší rozvoj spolupráce
Hlas taktiež poblahoželal Petrovi Pavlovi k zvoleniu za prezidenta Českej republiky: „Česká republika je najbližším partnerom Slovenska, spája nás spoločná minulosť, aktívna spolupráca počas existencie oboch samostatných republík a veríme, že aj novozvolený prezident Petr Pavel prispeje k ďalšiemu rozvoju intenzívnej spolupráce medzi oboma národmi,“ uviedla hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.
Ku gratulácii sa pridal aj dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec, podľa ktoré bude mať Česko hlavu štátu, na ktorú môže byť hrdé a aj v ťažkých časoch sa budú môcť naňho spoľahnúť. „Som rád, že ľudia v Česku nenaleteli populizmu, klamstvám a takmer dokonalému divadlu na manipuláciu človeka a dali prednosť slušnosti, pragmatizmu a charakteru,“ vraví Mikulec. Pavlovi praje úspech, pokoj a rozvahu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár Pavlovi pogratuloval a poprial mu veľa rozvahy a dobrých rozhodnutí, informuje hovorkyňa Michaela Jurcová. „Verím, že aj touto voľbou, ktorú si naši bratia Česi zvolili, sa ešte väčšmi upevnia vzájomne vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou,“ vyjadril sa Kollár.
Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Českej republike sa stal armádny generál vo výslužbe Petr Pavel. Súčasného prezidenta Miloša Zemana nahradí Pavel v úrade 8. marca, aktuality.sk
X X X
Vlhová spomalila, zostala bez pódia. Shiffrinová nemá konkurenciu
Slovenská lyžiarka Petra Vlhová obsadila v slalome Svetového pohára 4. miesto. V Špindlerovom Mlýne zaostala o 1,56 sekundy za Američankou Mikaelou Shiffrinovou, ktorá zaznamenala už svoje 85. víťazstvo vo Svetovom pohári.
Za Američankou skončila druhá so stratou 60 stotín Nemka Lena Dürrová, tretie miesto obsadila Švajčiarka Wendy Holdenerová (+1,31). Shiffrinová nadviazala na víťazstvá z oboch obrovských slalomov v talianskom Kronplatzi a pripísala si na konto už 85. triumf v prestížnom seriáli a už iba jeden jej chýba k vyrovnaniu absolútneho rekordu Švéda Ingemara Stenmarka (86).
Vlhová bola po 1. kole na treťom mieste, no v druhej jazde strácala na všetkých medzičasoch a napokon dosiahla až 23. najlepší čas druhého kola. Vlhovej ušlo pódium o 25 stotín sekundy.
„Nemôžem to hodnotiť dobre, pretože som pokazila druhé kolo. Štvrté miesto ma mrzí, som smutná. Robila som chyby od štartu až do cieľa. Pokazila som aj nájazd do roviny, kde bolo potrebné získať rýchlosť,“ povedala 27-ročná Slovenka pre ČT Sport.
Po 1. kole patrilo Slovenke tretie miesto. So štartovým číslom 3 nemala v úvode svojej jazdy optimálny rytmus, našla ho až po prvom medzičase. V druhom sektore zajazdila najrýchlejší čas zo všetkých pretekárok a v cieli mala napokon manko 46 stotín na Shiffrinovú.
Američanka predviedla v prvom kole najlepšiu jazdu, líderka celkového poradia SP i disciplíny išla čisto a dokázala v správnych chvíľach pustiť lyže. Medzi Vlhovú a Shiffrinovú sa vkliesnila ešte Nemka Lena Dürrová, ktorá strácala na vedúcu ženu 29 stotín.
V 2. kole zaútočila zo štvrtej pozície Holdenerová, ktorá sa dokázala posunúť na pódium. Vlhová sa opäť rozbiehala pomalšie, hore mala problémy a počas jazdy sa kontinuálne znižoval jej náskok na vedúcu Švajčiarku.
Olympijská šampiónka z Pekingu a víťazka predchádzajúceho slalomu vo Flachau postupne zrýchlila hnaná početnými slovenskými fanúšikmi, no zaváhala pri prejazde do roviny a v cieli sa napokon zaradila o 25 stotín za Holdenerovú.
Dürrová vydarenou jazdou hodila rukavicu Shiffrinovej, suverénka sezóny si však udržala nervy a zvíťazila, napriek miernej chybe v hornej časti./agentury/
X X X
Škriniar má štyri dni: 20 miliónov, alebo nič, znie z Interu
Podľa talianskych médií by slovenský reprezentant Milan Škriniar mohol prestúpiť ešte počas zimného prestupového obdobia. Chce to iba jediné: Lepšiu ponuku od Paríž St. Germain.
Podľa talianskeho denníka Gazzetta dello Sport je vedenie Interu ochotné pustiť Slováka do metropoly Paríža za najmenej 20 miliónov eur.
Do konca zimného prestupového obdobia zostávajú už iba tri dni. Inter stále čaká na to, či sa zástupcovia Paríža pokúsia získať Škriniara v najbližších hodinách.
Očakáva sa, že PSG ponúkne na stôl 10 miliónov eur a bude dúfať, že Inter bude spokojný aspoň s nejakou kompenzáciou za odchod kapitána slovenskej reprezentácie.
Faktom je, že Inter čaká na jar boj vo viacerých súťažiach a v súčasnosti nemajú v kádri náhradu za Škriniara. Uvidíme, ako sa situácia okolo nášho elitného obrancu vyvinie v nasledujúcich dňoch./agentury/
X X X
Šokujúce vyhlásenie Bulhara: Reprezentácia bez hráčov inej farby pleti
Technický riaditeľ Bulharskej futbalovej federácie Georgi Ivanov sa dopustil rasistického výroku voči cudzincom v národnom tíme. Pod jeho vedením by mali hrať iba Bulhari s bielou farbou pleti.
Jeho šokujúce a rasistické vyhlásenie citoval portál Balkan Insight. „Kým budem šéfovať ja (v národnom tíme), nebude hrať zahraničný futbalista s cudzím pasom alebo s inou farbou pleti,“ uviedol Ivanov.
Jeho krajan a bývalý kapitán bulharskej reprezentácie Stilijan Petrov na jeho výrok okamžite zareagoval. „Je úplne nesprávne, ak niečomu takému verí. Ale pre vyššieho manažéra organizácie s veľkou zodpovednosťou a vplyvom, aby považoval takéto diskriminačné vyhlásenia za prijateľné, je vrchol absurdity,“ skonštatoval Petrov s tým, že futbal by mal byť pre každého.
Samotný Ivanov sa snažil neskôr svoje vyhlásenie brániť a nepovažuje ho za rasistické ani etnicky diskriminačné. „Nechcem, aby hráči z iných krajín nahradili bulharských futbalistov. Niektoré krajiny to možno robia, ale myslím si, že to je chybná prax.“
Ivanov pôsobí vo funkcii technického riaditeľa od minulého roku. Či budú mať výroky pre neho nejaké následky, zatiaľ nie je známe. Nie je to prvýkrát, čo bulharský futbal čelí obvineniam z rasizmu. V októbri 2019 vyvolali bulharskí priaznivci v kvalifikácii ME proti Anglicku škandál vydávaním opičích zvukov a hajlovaním počas zápasu./agentury/