Po 30 rokoch. Babiš s manželkou Monikou oznámili koniec vzťahu. Podnikateľ, predseda hnutia ANO a bývalý český premiér Andrej Babiš (69) s manželkou Monikou (49) v piatok oznámili, že sa rozchádzajú. Boli spolu tridsať rokov, z toho sedem v manželskom zväzku. Ubezpečili, že ich rodinné väzby zostanú aj kvôli deťom pevné.

 „Po tridsiatich spoločných rokoch plných vzostupov, pádov a nezabudnuteľných zážitkov sme sa s Monikou rozhodli, že naše cesty sa teraz rozdeľujú,“ uviedli manželia v spoločnom príspevku na Instagrame.

„Ako rodičia dvoch úžasných dospelých detí si najviac prajeme zachovať rodinnú harmóniu. Ďakujeme vám za pochopenie a žiadame o zachovanie súkromia. Naše rodinné väzby zostávajú pevné, a aj keď sa naše osobné cesty menia, naša láska a rešpekt k sebe a k našim deťom zostávajú rovnaké,“ dodali.

O rozchode verejnosť na sociálnych sieťach špekulovala už dlhšiu dobu, všíma si idnes.cz. Otázky vyvolala jeho veľkonočná dovolenka na Maledivách, kam vycestoval Andrej Babiš sám, zatiaľ čo jeho žena Monika Babišová trávila čas s priateľkami v Ríme.

 Či sa manželia chcú aj rozvádzať, nie je z príspevku jasné. V prípade rozvodu by sa však právnici museli vysporiadať s delením Babišovho majetku, píše český denník. Podľa odhadov má hodnotu asi 140 miliárd českých korún.

 Monika (vtedy ešte Herodesová) a Andrej Babiš sa zoznámili v roku 1992, keď začala pracovať ako sekretárka v podniku Lovochemie, kde bol Babiš jedným z riaditeľov. Áno si povedali po niekoľkých rokoch spolužitia až v roku 2017 na farme Čapí hnízdo za Prahou, ktorú Babiš vlastní./agentury/

X X X

‚Naše cesty se rozdělují.‘ Andrej Babiš a Monika Babišová se po 30 letech soužití rozcházejí

Bývalý premiér Andrej Babiš na svém instagramu oznámil rozchod s manželkou Monikou po zhruba 30 letech vztahu a sedmi letech manželství. Společně mají dvě děti, dceru Vivien a syna Frederika. Babiš je ženatý podruhé, jeho první manželkou byla Beata rozená Adamovičová. Majetek bývalého premiéra podle časopisu Forbes je 3,5 miliardy dolarů (82 miliard korun), což z něj činí sedmého nejbohatšího Čecha.

„Po třiceti společných letech plných vzestupů, pádů a nezapomenutelných zážitků jsme se s Monikou rozhodli, že naše cesty se nyní rozdělují. Jako rodiče dvou úžasných dospělých dětí si nejvíce přejeme zachovat rodinnou harmonii,“ napsal Babiš. „Naše rodinné vazby zůstávají pevné, a i když se naše osobní cesty mění, naše láska a respekt k sobě a k našim dětem zůstávají stejné,“ dodal.

Babiš se s dlouholetou partnerkou Monikou, která tehdy už užívala delší dobu příjmení Babišová, oženil na Čapím hnízdě v červenci 2017. Svatbě pod širým nebem přihlíželo na 200 hostů.

Babišová expremiéra doprovázela na některých pracovních cestách. Navštívila s ním například Spojené státy, Izrael či Francii. Svého chotě podporovala při jeho loňské prezidentské kandidatuře, policie se ale tehdy také zabývala tím, že dostala výhrůžný dopis s nábojem. Policisté případ objasnili, věc kvalifikovanou jako nebezpečné vyhrožování odložili, protože podezřelý zemřel. Náboj podle policie nebyl ostrý.

Majetek bývalého premiéra podle časopisu Forbes činí 3,5 miliardy dolarů (82 miliard korun), je tak sedmým nejbohatším Čechem. V mezinárodním srovnání se Babiš po poklesu hodnoty majetku o 600 milionů dolarů propadl letos meziročně o 241 míst na 920. příčku. Šéfovi opozičního hnutí ANO plynou přes svěřenské fondy příjmy z koncernu Agrofert, který dříve vlastnil přímo.

X X X

Branislav Fábry: Bilancia pol roka vojny v Gaze: memento pre Západ?

Od 7. októbra 2023 prebieha v Gaze a na ďalších územiach Palestíny konflikt, ktorý väčšina nezápadného sveta ostro kritizuje a často označuje aj ako genocídu civilného obyvateľstva Palestíny. Dňa 7. apríla 2024 uplynul polrok od začiatku týchto hrôz, a preto je potrebné urobiť bilanciu.

Kvantitatívny výpočet nestačí

Pri hodnotení udalostí treba jednoznačne odsúdiť teroristické útoky hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, súčasne však uviesť, že konflikt sa týmto dátumom nezačal. Izrael už od roku 1967 protiprávne okupuje územie Palestíny a niektoré územia dokonca anektoval – ide najmä o mesto Jeruzalem, ktoré malo podľa rezolúcie BR OSN špecifický štatút a nemalo byť súčasťou Izraela. Tiež platí, že Palestínčania nemôžu získať občianstvo Izraela a sú dlhodobo diskriminovaní v rôznych oblastiach. Aj v Gaze sa pravidelne objavujú ozbrojené konflikty, charakteristické nepomerom v počte mŕtvych: pri vojne v roku 2008 išlo o 1 400 Palestínčanov a 13 Izraelcov, v roku 2014 bol počet obetí 2 100 : 73, v máji 2021 zasa 250 : 13 (údaje z agentúry Reuters). Aj v roku 2023 bolo ešte pred októbrom zabitých najmenej 234 Palestínčanov (väčšina z nich na Západnom brehu Jordánu). Samozrejme, ani to neospravedlňovalo hnutie Hamas pri jeho útokoch zo 7. októbra, ktoré viedli k 1 100 mŕtvym a viac ako 5 000 zraneným Izraelčanom, pričom nemožno zabudnúť ani na unesených. Následné útoky izraelskej armády na palestínske obyvateľstvo, ktoré za pol roka spôsobili asi 33 000 mŕtvych a ďalších 75 000 zranených, sú však neospravedlniteľné. Medzi zabitými je o. i. asi 14 000 detí. Janti Soeripto, prezidentka a výkonná riaditeľka organizácie Save The Children USA uviedla, že v Gaze bolo za posledné štyri roky zabitých viac detí ako vo všetkých ozbrojených konfliktoch na celom svete. V pásme Gazy bolo zničených aj obrovské množstvo domov a medzi troskami pritom môžu byť ďalší mŕtvi. Ako povedal Ramesh Rajasingham, riaditeľ pre koordináciu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí: „Je jasné, že v Gaze neexistuje žiadna ochrana civilistov.“

Vážnym problémom sú aj nútene vysídlené osoby. Kvôli vojenským útokom Izraela muselo 1,9 milióna z celkového počtu 2,3 milióna obyvateľov pásma Gazy opustiť svoje domovy a sú ubytovaní v núdzových útulkoch Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA). Tieto núdzové ubytovacie zariadenia sú však mnohonásobne preplnené. V súčasnosti žije asi 1,5 milióna Palestínčanov v oblasti, kde pred októbrom minulého roka žilo asi 250 000 ľudí. To má veľmi negatívny dopad na verejné zdravie. Palestínske ministerstvo zdravotníctva uvádza 200 000 prípadov akútnych hnačkových chorôb v Gaze, pričom viac ako polovica postihuje deti mladšie ako päť rokov. Takisto uvádza aj 300 000 prípadov akútnych respiračných ochorení. Pri útokoch izraelskej armády na zdravotnícke zariadenia a ich zamestnancov bolo rozbombardovaných 30 z 36 nemocníc v Gaze. Taktiež zahynulo vyše 500 lekárov a zdravotných sestier, asi 800 bolo zranených a 300 ďalších bolo zatknutých. Podrobnejšie informácie o situácii v Gaze sa nachádzajú v správach UNRWA.

Spomenúť treba i fakt, že v pásme Gazy dnes reálne hrozí hladomor. Podľa správy Medzinárodného záchranného výboru (IRC) je polovica obyvateľov pásma Gazy (1,1 milióna) v súčasnosti na pokraji hladomoru. Podľa správy Svetového potravinového programu OSN (WFP) z 18. marca možno hladomor očakávať v dvoch severných oblastiach pásma Gazy najneskôr v máji. V tejto oblasti je jedno z troch detí mladších ako dva roky podvyživené už teraz. V troch južných regiónoch je situácia len o málo lepšia a hladomor tam má nastať do júla. Zvlášť tragická je situácia so zásobovaním čistou vodou. Odsoľovacie zariadenia v severnej Gaze boli zničené, 83 percent studní je nefunkčných a vzniká akútny nedostatok vody. Pre lepšie pochopenie situácie možno uviesť komentár Jamesa Eldera, hovorcu UNICEF: „… V súčasnosti majú skúmané domácnosti v priemere prístup k menej ako jednému litru čistej vody na osobu a deň…“ Hovorca UNICEF ďalej uvádza: „Rafah je na nepoznanie, pretože ulice sú preplnené a na rohoch ulíc a na piesočnatých plochách sú stany. Ľudia spia na ulici, vo verejných budovách a na akomkoľvek inom dostupnom mieste. Globálne normy pre humanitárne núdzové situácie stanovujú, že toaletu by malo zdieľať maximálne 20 ľudí. V Rafahu je jedna toaleta pre asi 850 ľudí. Pri sprchách je to štyrikrát viac, t. j. sprcha pre 3 600 osôb. Ide o očividnú ignoráciu základných ľudských potrieb a ľudskej dôstojnosti.“

Najviac zabitých pracovníkov OSN

Zúfalú situáciu v Gaze sa snažia zlepšiť rôzni dobrovoľníci, ich situácia je však veľmi neistá. V Gaze bolo doteraz zabitých 203 humanitárnych pracovníkov, čo je najvyšší počet v 21. storočí. Dňa 1. apríla 2024 vyvolala veľké pobúrenie smrť siedmich pracovníkov organizácie World Central Kitchen, ktorí zabezpečovali potraviny pre utečencov. Po tom, čo vyložili viac ako 100 ton humanitárnych zásob, nasledoval nálet na ich konvoj a ten ich usmrtil. Išlo o mimovládnu organizáciu z USA, avšak ani to nikoho nezachránilo. Uvedení pracovníci pri svojich aktivitách pritom konali presne podľa inštrukcií izraelskej armády a informovali ju o svojich pohyboch. Úzka koordinácia a kontrola zo strany izraelskej armády je totiž podmienkou pre pôsobenie akýchkoľvek humanitárnych zamestnancov zo zahraničia v Gaze. Práve preto je útok na World Central Kitchen alarmujúci – šiesti zo siedmich obetí boli cudzinci.  Práve tento nedostatok ochrany humanitárnych misií prinútil World Central Kitchen a tiež niektoré ďalšie mimovládne organizácie pozastaviť svoju činnosť v Gaze.

Zvlášť odsúdeniahodné sú útoky na zamestnancov agentúry UNRWA, ktorá sa pod záštitou OSN stará o palestínskych utečencov na Blízkom Východe. Utečenci už v roku 1948 smerovali nielen do Gazy, ale aj do Jordánska, časť na Západný breh Jordánu, časť do Egypta, Libanonu, Sýrie či iných štátov sveta. Ich šanca na návrat je však nerealizovateľná, pretože arabská populácia by počtom prevýšila židovskú i v samotnom Izraeli, kde už dnes žije vyše 2 milióny izraelských občanov arabskej národnosti. Po roku 1967 utečenecká populácia ešte vzrástla a vďaka vysokej natalite rastie ďalej – v súčasnosti počet dosahuje asi 7 miliónov osôb. Väčšina humanitárnej práce v Gaze závisí práve od UNRWA. Preto je hrozivé, že bolo zabitých až 176 zamestnancov agentúry. To je historicky najvyšší počet v celej histórii konfliktov. V Gaze pritom pôsobí celkovo 13 000 z celkového počtu 30 000 zamestnancov UNRWA. Nejde však o organizáciu, ktorá by bola pod kontrolou Hamasu, naopak, veľmi silnú kontrolu si tam udržujú západné štáty. Agentúru od jej vzniku v roku 1950 viedli vždy iba predstavitelia západných štátov a jeden Turek, pričom až päť zo 16 šéfov agentúry pochádzalo z USA.

Veľkou tragédiou je aj to, že najväčší donori UNRWA zastavili platby pre túto organizáciu, vrátane USA, EÚ, Nemecko, atď. Príjmy UNRWA v roku 2022 predstavovali sumu 1,17 miliardy dolárov.  Z týchto peňazí UNRWA  organizuje 58 táborov pre utečencov, 706 škôl pre vyše pol milióna študentov a 140 zdravotníckych zariadení so 7 miliónmi návštev pacientov ročne. Téme som sa venoval v jednom zo svojich minulých článkov. K zastaveniu platieb došlo po tom, čo Izrael koncom januára prezentoval informáciu, že dvanásť zamestnancov agentúry bolo údajne zapojených do teroristického útoku Hamasu. Podľa izraelských spravodajských služieb ďalších 190 zamestnancov údajne patrí Hamasu alebo Islamskému džihádu. Tieto informácie treba určite preveriť, avšak aj tvrdenia Izraela treba vnímať v kontexte jeho záujmov. Mimochodom, hovorkyňa organizácie novinárom povedala, že niektorí zamestnanci UNRWA vypovedali, že izraelskí policajti si od nich vynucovali priznania zlým zaobchádzaním. Podľa nej mali byť falošné priznania použité na šírenie dezinformácií o organizácii poskytujúcej pomoc s cieľom zlikvidovať UNRWA.

Najviac zabitých novinárov

Jednou z najväčších tragédií pri vojne v Gaze je situácia novinárov. Podľa údajov známej americkej organizácie Committee to Protect Journalists (CPJ) bolo počas vojny v Gaze zabitých 95 novinárov, čo je viac zabitých novinárov než organizácia eviduje v Rusku  od rozpadu ZSSR. Samozrejme, CPJ používa veľmi konzervatívnu metodiku pre svoj výpočet a objavujú sa aj vyššie údaje. Napr. Mediálny úrad palestínskej vlády v Gaze uvádza 137 novinárov a pracovníkov médií zabitých v Gaze od 7. októbra 2023 do 1. apríla 2024. Od začiatku vojny v Gaze sa Izrael snaží nielen o vlastnú propagandu, ale aj o likvidáciu odlišných zdrojov informácií. Spomenúť možno bombardovanie mediálnych centier v Gaze, kde okrem medzinárodných agentúr ako AP, Reuters a AFP mali svoje kancelárie aj početné arabské médiá. Od začiatku novej vojny sa tiež uplatňuje pomerne prísna cenzúra. Zahraniční novinári nesmú podávať správy o určitých témach. Patria sem zbrane používané izraelskou armádou, informácie z bezpečnostného kabinetu, a pod. Okrem toho sa ustanovuje aj cenzúra pri vyjadreniach, ktorú musia novinári dodržiavať. Existuje aj viacero zakázaných tém. Cenzúra sa bude ešte rozširovať, pretože koncom marca prijal Knesset zákon, ktorý umožňuje jednoduchšie blokovania a konfiškácie vybavenia kanálov, ktoré vníma ako nepriateľské.

Jedným z hlavných cieľov nového zákona je katarská stanica Al Jazeera, ktorá má dostatok financií a vďaka tomu môže vysielať do zahraničia prostredníctvom satelitov, pričom často informuje o Palestíne. Al Jazeera je dlhodobým tŕňom v oku americkej a izraelskej vlády. Už po invázii USA do Iraku mal v roku 2003 americký prezident George W. Bush žiadať katarskú vládu, aby Al Jazeeru „uzavrela, privatizovala alebo cenzurovala“. Paul Wolfowitz obvinil Al Jazeeru z podnecovania násilia voči americkým jednotkám v Iraku a Colin Powell podal sťažnosť na kanál v Katare. Niektoré internetové portály informovali, že podobné tlaky existujú aj počas vojny v Gaze a americký minister Antony Blinken požiadal katarského predsedu vlády, aby zasiahol do práce Al Jazeery kvôli jej protiizraelskému pôsobeniu. Faktom pritom je, že Al Jazeera je veľmi kritická nielen voči USA a Izraelu, súčasne však platí i to, že je kritická aj voči americkým oponentom – veľmi aktívne kritizovala prezidenta Bašára Asada v Sýrii a jeho ruských spojencov. Viacerí z novinárov katarského kanálu boli zabití aj v Gaze (Samer Abudaqa, Mustafa Thoury, atď.) Wael Dahdouh, vedúci kancelárie Al Jazeery v Gaze bol síce pri izraelských útokoch „iba“ zranený, ale  prišiel o manželku a deti. Pri zabitých Izrael často používa ako ospravedlnenie informáciu, že novinári pracovali pre Hamas, čo však v konkrétnych prípadoch rodiny zomretých odmietli ako lož.

Čo je cieľom Izraela?

Izraelské útoky voči cieľom v Gaze sa do určitého momentu dali chápať ako reakcia na udalosti zo 7. októbra, táto argumentácia však postupne stratila zmysel. Rétorika izraelskej vlády strácala čoraz viac kontakt s realitou. Napr. v rozhovore pre Fox News 17. marca 2024 premiér Netanyahu povedal: „Hovoriť nám, aby sme nevstúpili do Rafahu, je ako povedať spojencom, aby nešli do Berlína a nenechali štvrtinu nacistickej armády bez ujmy.“  Navyše, predstava, že masívnym bombardovaním pásma Gazy bude Hamas zničený, tiež nie je príliš presvedčivá. Naopak, mnoho zúfalých Palestínčanov, ktorí vo vojne stratili rodiny, sa ľahko pridá práve k Hamasu. Platí to aj o obyvateľoch Západného brehu Jordánu, kde Hamas nevládol, ale Izrael tam útočil tiež, dokonca aj na nemocnice. Napr. 30. januára 2024 zverejnil izraelský minister Ben Gvir video s izraelskýmivojakmi prezlečených za lekárov a zdravotníkov v bielych plášťoch, ako vstúpili do nemocnice na západnom brehu Jordánu a zastrelili tam troch pacientov. Celkovo je tiež pochybné, či sa vojenskou ofenzívou v Gaze zvýši bezpečnosť Izraela a jeho obyvateľov, pretože úspech prípadných teroristických útokov v Izraeli nezávisí len od situácie v Gaze.

Pokračujúca izraelská ofenzíva môže byť vedená záujmami premiéra Benjamina Netanyahua. Ide o najdlhšie pôsobiaceho premiéra v histórii Izraela, ktorý opakovane dokázal uchopiť moc napriek tomu, že sa mu nedávali príliš veľké šance. Pokiaľ teda trvá vojenská operácia v Gaze a s tým súvisiaci vojnový stav, je pozícia premiéra pomerne istá. Voči jeho osobe sa vedú protesty už mnoho rokov a niektorí politici v Izraeli aj teraz požadujú predčasné voľby. Ich hlas by zrejme zosilnel, keby sa bojové operácie skončili. Naopak, vďaka vojenskému zničeniu Gazy, či dokonca oslobodeniu rukojemníkov môže Netanyahu získať voličskú podporu, ktorá pred vojnou nebola príliš vysoká a práve víťazná vojna mu môže zabezpečiť politickú perspektívu. Tento dojem je pomerne rozšírený i medzi tými, ktorí proti Netanyahuovi protestujú v Izraeli. Zaujímavé však je aj to, že voči vojne sa kriticky stavia aj nemalá časť izraelskej diaspóry. Počet 33-tisíc zabitých Palestínčanov už pomaly dosahuje tridsaťnásobok počtu Izraelčanov zabitých 7. októbra a ďalšie útoky sú pre mnohých nepochopiteľné.

Žiaľ, v izraelskej vláde sa nachádzajú aj osoby, ktoré usilujú o vyriešenie palestínskeho problému prostredníctvom vojny. Masa palestínskych utečencov sa tlačí čoraz bližšie k egyptskej hranici a hrozí riziko, že Palestínci by v prípade pokračujúcej ofenzívy začali utekať ďalej do Egypta. To si v Káhire veľmi dobre uvedomujú a snažia sa podobnému exodu zabrániť. Egypt má totiž demografický problém už teraz a jeho rýchlo rastúca populácia nemá dostatok pracovných príležitostí. Z bývalej obilnice sveta sa stal veľký importér obilia. Navyše, arabské krajiny majú skúsenosti s predošlými vlnami palestínskych utečencov, ktorí opúšťali svoje domovy pred izraelskou armádou a potom sa už domov vrátiť nemohli. Preto Egypt robí všetko preto, aby Palestínčania ostali v Pásme Gazy. Je zrejmé, že aj medzi izraelskými politikmi existujú sily, ktoré by podporovali exodus Palestínčanov do Egypta, a tým posilnili šance na izraelský štát, zahŕňajúci aj Gazu aj Západný breh Jordánu. Podobné kroky by mohli viesť k ohrozeniu mierových dohôd Izraela s Egyptom z roku 1979 a prípadne aj k veľkej vojne. Treba dodať, že dnes sú arabské štáty silnejšie než v 20. storočí a konflikt s jadrovou mocnosťou, Izraelom, by mohol prerásť do globálnej katastrofy.

Memento pre Západ?

Pre Izrael sa nálady vo svete stávajú čoraz väčším problémom. Proti konaniu Izraela najotvorenejšie vystúpila Južná Afrika, ktorá má skúsenosť s apartheidom a obrátila sa na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) s obvinením z genocídy palestínskeho obyvateľstva. Podľa čl. 2 písm. c) Medzinárodného dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia (32/55 Zb.) sa za genocídu považuje aj „úmyselné uvedenie akejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné zničenie“. Vzhľadom na vyššie uvedené fakty má žaloba JAR predpoklady pre úspech a aj koncom januára 2024 Medzinárodný súdny dvor (ICJ)  rozhodol, že Izrael musí použiť všetky prostriedky na zabránenie genocíde v Pásme Gazy. To, čo je na spore zaujímavé, je fakt, že okrem tradične angažovaných krajín islamského sveta sa o práva Palestínčanov zasadzujú aj ďalšie štáty globálneho Juhu. I v samotnej JAR je moslimská menšina len málo početná, avšak juhoafrický postup voči Izraelu má podporu aj v mnohých ďalších štátoch Afriky, Ázie či Latinskej Ameriky. Zvlášť krajiny ako Brazília a Kolumbia sú vytrvalými kritikmi postupov Izraela v pásme Gazy. Krajiny globálneho Juhu pritom vidia veľkú časť zodpovednosti na strane kolektívneho Západu a napr. Nikaragua zažalovala Nemecko na ICJ kvôli spoluúčasti na genocíde v Gaze. Práve tento týždeň sa Nemecko zodpovedalo pred ICJ.

Pozícia západných politikov je pritom naozaj komplikovaná. Dlhodobá politika európskych štátov a najmä USA voči Izraelu je priateľská, avšak verejnosť, a to nielen migranti moslimského pôvodu, žiadajú ráznejšie opatrenia voči Izraelu. Západní politici ako Anthony Blinken alebo Annalena Baerbock preto verbálne kritizujú izraelskú vládu, avšak konkrétne kroky urobiť nechcú. Ide najmä o dodávky zbraní, ktoré Izrael využíva práve v pásme Gazy. Napr. v roku 2023 nemecká vláda schválila vývoz zbraní do Izraela v hodnote asi 326 miliónov eur. Pre porovnanie, v roku 2022 bol povolený vývoz v hodnote iba 32 miliónov eur. Zásadným problémom je neochota Západu vytvoriť na Izrael tlak, aby vojenské útoky na Gazu zastavil. Samozrejme, mnohí politici používajú kritickú rétoriku voči postupu Izraela najmä s ohľadom na domácich voličov, avšak dôrazné kroky chýbajú. Minimom by mohlo byť zbrojné embargo na dodávky zbraní, to je však v súčasnosti málo reálne. Zbrojné embargo by malo zmysel, pretože rozsah zničenia pásma Gazy je alarmujúci. Avšak ani menej zásadné sankcie sa nedarí presadiť. Napr. začiatkom roka hokejová federácia IIHF vylúčila Izrael zo svojich súťaží, aby ako tak udržala dôveryhodnosť vylúčenia Ruska a Bieloruska. Okamžite však prišla kritika zo zámoria a bolo až smiešne, ako rýchlo  na „americko-kanadský príkaz“ IIHF vylúčenie Izraela zrušila, a to aj pri neustále sa zhoršujúcej situácii v Gaze. Tento príklad dobre demonštruje dvojtvárnosť Západu, najmä vzhľadom na prísnosť voči Rusku či Bielorusku. Podobné kroky, či už vo vzťahu k športovým alebo nešportovým podujatiam, sa vysvetľujú len veľmi ťažko.Celkovo platí, že západný postoj ku konfliktu v Gaze veľmi znižuje prestíž západných štátov vo svete.

Branislav Fábry  (Nové slovo), server vasevec.cz

 X X X

LÉTALI  VLÁDNÍ  LETKOU

Kiska lietal špeciálom do Popradu, Pellegrini na operu. Hodina letu stojí tisíce, aké sú pravidlá využívania vládnej flotily?

Cestovanie kamkoľvek, bez udania dôvodu a zadarmo, účet totiž platí štátna kasa. Za takýchto podmienok traja najvyšší ústavní činitelia môžu využívať lietadlá vládnej letky, náklady na ktoré sa hradia zo štátneho rozpočtu. Najviac tento benefit doteraz využíval prezident Andrej Kiska, ktorý za svoje funkčné obdobie použil vládne lietadlá vyše 300-krát. Zákon pritom nezakazuje prezidentovi či premiérovi cestovať za štátne peniaze aj viac a nestanovuje žiadne zásadné obmedzenia. Pasažieri musia zaplatiť len náklady na stravovanie. Pri služobných cestách ministrov a ďalších úradníkov sú už pravidlá o čosi prísnejšie.

Hoci nejde o vyslovene luxusné služby, každá zahraničná návšteva prezidenta, premiéra či predsedu Národnej rady SR vychádza rozpočet na desaťtisíce eur. Najväčšiu časť nákladov tvoria výdavky na zabezpečenie leteckej dopravy do zahraničia. Cena jednej hodiny letu vládneho špeciálu totiž vychádza podľa výpočtov rezortu vnútra zhruba na štyritisíc eur. Výška nákladov na jednu cestu závisí od meteorologických podmienok, aktuálnych cien paliva a handlingových služieb, ako aj od počtu pasažierov. Pokiaľ z návštevy treba pricestovať aj späť, náklady na cestu sa, samozrejme, zdvojnásobujú.

Platia iba chlebíčky

Ceny vládnych letov sa najviac riešili počas prezidentského obdobia Andreja Kisku. Dôvodom častých výjazdov letky bolo, že hlava štátu počas pracovného týždňa pravidelne cestovala za rodinou do Popradu. Ročne to vychádzalo na vyše sto letov. Legislatíva pritom podobné využívanie lietadiel na súkromné účely nezakazuje. Žiaden slovenský zákon túto tému dokonca ani nerieši. Pravidlá vykonávania letov vládnych špeciálov sú stanovené uznesením vlády z roku 2006 a odvtedy sa nemenili. Podľa tohto dokumentu niektorí štátni predstavitelia môžu využívať štátne lietadlá bezodplatne a na akékoľvek účely, aj na súkromné.

„Bez úhrady priamych prevádzkových nákladov sú oprávnení lietadlo používať najvyšší predstavitelia štátu, t. j. prezident SR, predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR. Uvedení predstavitelia štátu môžu používať lietalo bez obmedzenia, na vyžiadanie, bez schválenia ministrom vnútra a bezodplatne,” vysvetľovalo ministerstvo vnútra, ktoré prevádzkuje flotilu vládnych lietadiel. Jediné, čo pri týchto cestách prezident či premiér musia uhradiť, je stravovanie. „Jedlá a nápoje sa refakturujú každej prepravovanej osobe v plnej výške, a to aj v prípade najvyšších predstaviteľov štátu,” píše sa vo vládnom materiáli k prevádzke vládnych špeciálov.

 Ostatným funkcionárom a štátnym inštitúciám rezort vnútra posiela faktúry, aby jednotlivé ministerstva uhradili prevádzkové náklady na služobné cesty svojich zamestnancov. „Na zachovanie kvality a bezpečnosti prevádzky sa odhaduje minimálny nálet na úrovni 600 letových hodín na lietadlách, čo predstavuje priemerný dlhodobý rozpočet na úrovni okolo 10 miliónov eur bez mzdových nákladov,” odhadovalo ministerstvo vnútra pred niekoľkými rokmi.

Špeciály sa však nevyužívajú len na dopravu prezidenta či ministrov. Podľa štatistík, ktoré Pravde poskytlo ministerstvo vnútra, za posledných päť rokov priemerne 30 percent letov vládnymi špeciálmi bolo vykonaných pre potreby najvyšších ústavných činiteľov, ďalších 45 percent – pre potreby ostatných ministerstiev. Zvyšok tvorili záchranné a repatriačné lety, deportačné lety, ako aj lety pre neziskové organizácie, na podporu kritickej infraštruktúry či na dopravu športovcov, ktorí reprezentujú štát. „V čase krízy z dôvodu pandémie COVID-19 bolo až 40 percent letov vykonaných v prospech repatriačných a humanitárnych cieľov,” doplnil rezort.

Pýtali sme sa aj na to, aký je pomer používania vládnych lietadiel na služobné cesty v porovnaní s tým, ako často sa štátne lietadlá využívajú na súkromne účely. „Letecký útvar MV SR ako prevádzkovateľ štátnych lietadiel zodpovedá len za vykonanie letu a neskúma jeho účel,” stručné reagovalo tlačové oddelenie rezortu vnútra.

Súkromné aj za vlastné

Pri cestách najvyšších ústavných činiteľov štátu však je dôležitá aj otázka bezpečnosti. Zákon teda nebráni prezidentovi či premiérovi ísť na dovolenku komerčnou linkou či požičať si súkromné lietadlo. Zabezpečená však má byť aj dostatočná ochrana, ktorú vykonáva ďalšia zložka ministerstva vnútra – Úrad na ochranu ústavných činiteľov. Keď teda hlava štátu cestuje vládnym lietadlom, ochrankári nemusia riešiť dodatočné bezpečnostné opatrenia.

Lietadlá leteckého útvaru sú využívané na prepravu najvyšších ústavných činiteľov – prezident SR, predseda vlády SR, predseda Národnej rady SR. Tiež sa používajú pre potreby ostatných ministerstiev a na vykonávanie iných letov ako napríklad repatriačné či humanitárne lety, lety za účelom záchrany ľudského života alebo reprezentácie štátu.

Tak to bolo napríklad v prípade novoročnej cesty vtedajšieho predsedu vlády a teraz zvoleného prezidenta Petra Pellegriniho. Na Silvestra 2019 išiel vládnym špeciálom do Nemecka, svoju cestu zdôvodnil tým, že išiel zatlieskať slovenskému umelcovi. „Na palube vládneho špeciálu bolo päť členov posádky, predseda vlády Peter Pellegrini a traja zamestnanci Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií,“ informoval vtedy Plus 7 dní s odvolaním sa na ministerstvo vnútra.

Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová však na dovolenky počas svojho funkčného obdobia cestovala komerčnými linkami. Začiatkom roka 2020 mala spolu s rodinou odcestovať na ostrov Maurícius, o niekoľko rokov neskôr bulvárne médiá zverejnili jej fotografiu z dovolenky v Taliansku. „Prezidentka využívala vládny špeciál výlučne na služobné účely a pri cestovaní na dovolenky využívala bežné komerčné linky,” uviedol pre Pravdu hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. S otázkou, ako sa v týchto prípadoch zabezpečuje ochrana hlavy štátu, sa Pravda obrátila na Úrad na ochranu ústavných činiteľov. „Ochrana určených osôb je zaisťovaná rôznymi metódami a spôsobmi, ktoré, rovnako ako taktika ochrany, sú utajovanými skutočnosťami. Určená osoba môže ochranu odmietnuť, ale musí podpísať vyhlásenie o odmietnutí,” uviedol úrad v reakcii.

 Nepriblížil ani to, ako by vyzerali bezpečnostné opatrenia v prípade, že sa ústavný činiteľ rozhodne pre cestu súkromným lietadlom na vlastné náklady. Tuto možnosť v minulosti napríklad využíval predseda vlády Robert Fico (Smer), podľa medializovaných informácií v roku 2013 niekoľkokrát cestoval súkromným lietadlom, náklady na let mala zaplatiť jeho strana. V tom čase patril medzi najvyšších ústavných činiteľov, ktorým z funkcie vyplýva aj nárok na štátnu ochranu.

Súkromným lietadlom počas nedávnej kampane cestoval aj Pellegrini. Či tento spôsob cestovania na súkromné účely bude využívať aj ako prezident, povedať zatiaľ nechcel. „Toto sú extrémne predčasné otázky. V každom prípade bude postupovať tak, aby dodržiaval všetky platné zákony, pokyny UOUČ. A najskôr bude pán Pellegrini ako novozvolený prezident predovšetkým pracovať pre ľudí. Dovolenky teraz vôbec nie sú témou,” reagovala na otázky jeho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.

Kiska lietal najviac

Najčastejšie možnosť lietať za štátne využíval Andrej Kiska počas pôsobenia vo funkcii hlavy štátu. V roku 2015 prezidenta Kisku kritizovali napríklad za to, že si zaletel do Ostravy na zápas slovenských hokejistov s Nórskom. Na hokej vtedy vzal aj dcéru Natáliu. Téma vyvrcholila na jar 2017, keď vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) prezentoval prehľad ciest ústavných činiteľov. Podľa jeho informácií, z celkom 880 letov vykonaných vládnou letkou za dva roky bolo 382 na súkromné cesty prezidenta Kisku. Štát to vyšlo približne na 955-tisíc eur, tvrdil minister vnútra. „Možno teda konštatovať, že až 70 percent všetkých letov prezidenta boli lety, ktoré nesúviseli s výkonom jeho ústavnej funkcie,“ uviedol vtedy Kaliňák.

Prezident sa bránil tým, že vládna letka, ale aj piloti, „potrebujú mať nalietaný určitý počet hodín a že tieto lietadlá naprázdno lietajú okolo Bratislavy“ a že „ponúka tieto lietadlá základným školám, aby sa zviezli, aby aspoň niekto v tom lietadle sedel“.

Prezident Ivan Gašparovič vládny špeciál využíval na pracovné a oficiálne návštevy v zahraničí a pracovné cesty na Slovensku v prípade, že termín návštev a jeho pracovný program si vyžadovali zrýchlený presun, vysvetľoval pre Pravdu bývalý Gašparovičov hovorca Marek Trubač. Podľa neho cesty špeciálom predchádzajúca hlava štátu veľmi zvažovala, dôvodom boli dvojité náklady. „Prezident vo väčšine prípadov volil skôr prepravu osobným autom, ktoré mal pridelené, a tak nemusel letieť špeciálom. Keby letel, autá by na to miesto merali cestu tiež,“ dodal Trubač.

Z Bratislavy do Košíc často cestoval aj prezident Rudolf Schuster. Podľa neho špeciálom nikdy neletel a radšej si s rodinou zaplatil let u súkromného prepravcu. „Kupoval som si letenky pre seba, pre manželku i pre dcéru. Ani raz som špeciál nepoužil na súkromné účely, hoci prezident má na to nárok a neporušuje tým predpisy,“ povedal Schuster, podľa ktorého let špeciálom je nákladný. „Ja som to považoval za drahý spôsob prepravy a skôr som šetril verejné prostriedky,“ povedal Pravde Schuster./agentury/

X X X

Politický monsterproces: Väzeň Husák svojich mučiteľov vytočil. Čo priznal, vzápätí odvolal

 Všetci buržoázni nacionalisti sa dopustili najťažších trestných činov. To bola kľúčová veta obžaloby v kauze Gustáv Husák a spol. Čoskoro uplynie 70 rokov od konania tohto politického monsterprocesu. Súdne pojednávanie sa pripravovalo v réžii najlepších Stalinových odborníkov. Ale ani oni si nevedeli poradiť s hlavným obžalovaným, ktorého nezlomili gestapácke metódy vyšetrovania.

Podľa viacerých historikov mal byť súd nad Gustávom, Husákom, Ladislavom Novomeským, Ivanom Horváthom a Danielom Okálim prvým, a nie posledným zinscenovaným procesom v bývalom Československu. Veď už v roku 1949 vyfabrikovala Štátna bezpečnosť na nich dosť kompromitujúceho materiálu a vytĺkla z kajúcnikov potrebné „usvedčujúce“ svedectvá.

Napokon sa proces konal až v apríli 1954, po tom, čo si obžalovaní odsedeli tri roky vo vyšetrovacej väzbe.

Medzitým sa pri vedení vyšetrovania vystriedali tri skupiny sovietskych poradcov, spravidla plukovníkov KGB. Z Moskvy do Prahy ich vysielali alebo odtiaľ odvolávali len so súhlasom Josifa Stalina.

Prečo sa tým zaoberal osobne a tak intenzívne Stalin? V tom čase už 70-ročný až chorobne podozrievavý diktátor prišiel s teóriou o vnútorných nepriateľoch so straníckym červeným preukazom, ktorí sa pokúšali zvrátiť vývoj ľudovodemokra­tických štátov – satelitov Sovietskeho zväzu.

Prišli vykrúcať krky

Prvýkrát sa toto obvinenie objavilo v súvislosti s roztržkou Stalina s juhoslovanským vodcom Josipom Brozom Titom v roku 1948. Moskva upozornila, že „titoisti“ a „buržoázni nacionalisti“ prenikli do vedúcich orgánov ďalších komunistických strán. Za osobitný prípad považovala „titovskú agentúru“ v Československu. V jarných mesiacoch 1949 už prebehlo zatýkanie a vyšetrovanie v Sofii a Budapešti. V Bulharsku skončil za mrežami podpredseda vlády Trajčo Kostov, v Maďarsku – minister vnútra László Rajk. Obaja politici zastávali zároveň vysoké funkcie v strane.

Maďarský stranícky vodca Mátyás Rákosi opakovane vypisoval listy predsedovi KSČ Klementovi Gottwaldovi, v ktorých ho informoval o buržoáznych nacionalistoch medzi slovenskými politikmi, ktorí vraj mali spojenie so „zradcami“ v Maďarsku. Na zozname, ktorý Rákosi poslal aj Stalinovi, sa objavili mená Husáka, Novomeského, Okálilo, Horvátha, ale aj vtedajšieho ministra zahraničných vecí ČSR Vladimíra Clementisa.

Prvýkrát v živote som videl, ako vzory na koberci ožili, pohybovali sa, červené myšky liezli po stenách.

Gustáv Husák

Ale fabrikovať takéto justičné prípady prakticky z ničoho, to si žiada ľudí takpovediac zvláštneho razenia, s mimoriadnymi schopnosťami a skúsenosťami.

A tak v jeseni 1949 pricestovali do Prahy Michail Lichačov a Nikolaj Makarov, obaja plukovníci sovietskej štátnej bezpečnosti. Prvý by sa už mohol pochváliť „konzultáciami“ pri vyšetrovaní Rajka a spol. Druhý bol pri vyšetrovaní Kostova.

Podľa údajov, ktoré o nich zhromaždil ruský historik Nikita Petrov, obaja sa ako vyšetrovatelia NKVD zúčastnili už stalinského teroru v ZSSR proti „vnútornému nepriateľovi“ pred vojnou. Makarov bol dokonca na pol roka postavený mimo služby za „používanie fyzického násilia voči väzňom“.

Ich úlohou v Československu bolo vybrať vhodných protagonistov a vyfabrikovať obžalobu pre ukážkový politický proces s buržoáznymi nacionalistami.

„Československí činitelia sa na nich dívali s takmer zbožnou úctou a ich rady, domnienky a názory prijímali, akoby im ich dával sám Stalin,“ približuje český historik Michal Macháček, autor prvej vedeckej biografie Husáka. „Sovietski odborníci kritizovali dovtedajšiu prácu Štátnej bezpečnosti za prílišnú mäkkosť.“

 Mali rozviazané ruky, a tak menili štruktúru ŠtB podľa vzoru KGB, žiadali si drsnejších vyšetrovateľov a tých učili novým metódam fyzického i psychického týrania.

Napokon elitní vyšetrovatelia ŠtB Bohumil Doubek, Karel Košťál alebo Vladimír Kohoutek volali Lichačova a Makarova „našimi učiteľmi“.

Podľa predstáv Stalinových katanov mal skupinu slovenských buržoáznych nacionalistov viesť pôvodne Clementis. Zdal sa im vhodný, lebo v roku 1939 v parížskej emigrácii dokázateľne kritizoval pakt Ribbentrop – Molotov a cez vojnu pôsobil v londýnskom exile. Pri troche úsilia ho budú môcť obviniť aj zo špionáže…

Okrem Clementisa do buržoáznonaci­onalistickej skupiny zaradili aj Husáka – vtedy predsedu Zboru povereníkov, najvyššieho exekutívneho orgánu na Slovensku, a básnika Novomeského – povereníka informácií. Štátna bezpečnosť na pokyn sovietskych poradcov zbierala materiály o ďalších osobách z Rákosiho zoznamu.

Tibor Baláž, ktorý na Slovensku viedol útvar boja s vnútorným nepriateľom, neskôr vypovedal, ako ho Lichačov nútil dodávať mu informácie o vedúcich činiteľoch KSS. Baláž namietal, že tie, ktorými disponujú, sú neoverené a môže ísť o podvrhy. „Čo si myslíte, že mňa sem poslali, aby som s vami o tom diskutoval?“ nahneval sa Lichačov. „Mňa sem poslali preto, aby som vykrúcal krky. A radšej vykrútim stopäťdesiat iných krkov, ako by mi potom mali vykrútiť môj vlastný.“

Neskôr prišla reč aj na Viliama Širokého, predsedu KSS a podpredsedu vlády ČSR. Baláž sa nesmelo pýtal, či si môžu dovoliť „preklepnúť“ i jeho. „A čo? Kopneme do zadku aj toho!“ drzo odpovedal Lichačov.

Zabehneme trocha dopredu. Lichačovovi skutočne vykrútili krk jeho chlebodarcovia. Najprv ho v júli 1951 zatkli v Moskve a s ďalšími vyšetrovateľmi obvinili z fabrikovania obvinení. Nie však v prípadoch Rajka, Kostova či Clementisa, ale v kauze sovietskych lekárov židovského pôvodu, ktorí vraj chceli otráviť čelných predstaviteľov ZSSR.

V roku 1954, už po smrti Stalina, Lichačova popravili, Vojenský súd mu kládol za vinu fyzické a psychické mučenie lekárov. Jeden z nich, profesor Jakov Etinger, mučeniu podľahol po výsluchu vo väznici. Uvádza to súčasný ruský historik Gennadij Kostyrčenko.

 Potrebovali väčšiu rybu

V marci 1950 po ďalších intervenciách Rákosiho u Stalina i Gottwalda vznikla v spolupráci vedenia ŠtB a sovietskych poradcov písomná správa o slovenských buržoáznych nacionalistoch. Prípravu tohto elaborátu stranícky riadil generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánský.

Treba poznamenať, že generálny tajomník vtedy ešte nebol lídrom strany, mal v jej vedení na starosti organizačné otázky. Patril však medzi najbližších spolupracovníkov Gottwalda. Pohon na slovenských nacionalistov sa preto nemohol začať bez vysloveného súhlasu predsedu KSČ a bez vedomia predsedu KSS, čiže Širokého.

 Široký patril medzi iniciátorov pohonu na Clementisa i Husáka, lebo si uvedomoval, že sám sa môže stať terčom tohto prenasledovania. Napokon replika Lichačova v rozhovore s Balážom to potvrdzovala.

„Bola to aktivita sebazáchovy, vedená podľa zásady: aby nebol sám považovaný za nositeľa buržoázneho nacionalizmu, musí namiesto seba nastrčiť niekoho iného,“ uviedol v našom rozhovore pred 20 rokmi český historik Karel Kaplan.

„Nepriateľskej“ skupine Clementisa, Husáka a ďalších sa v správe kládlo okrem iného za vinu, že podporovali „osobitnú slovenskú cestu ku komunizmu“, že sa usilovali o rozšírenie právomocí slovenských národných orgánov, že mali v pláne federalizáciu Československa a potom odtrhnutie Slovenska, prípadne jeho pripojenie k Titovej balkánskej federácii. Na vtedajšie časy to boli veľmi vážne obvinenia, zločiny proti republike.

Sovietski experti priniesli do Prahy aj know how, technológiu na postupné vynútenie priznania obvinených, na „vykrúcanie ich krkov“, povedané Lichačovom. Začínalo sa to kritikou vytypovaných súdruhov a ich sebakritikou na zasadnutiach ústredného výboru. Nasledovalo odstavenie z vedúcich funkcií na menej významné. Súčasne prebiehala propagandistická kampaň proti nim v médiách. Onedlho prišlo zatknutie a vyšetrovanie z údajných zločinov.

Začiatkom roku 1951 takto pochodil ako prvý zo skupiny Clementis. Zatkli ho, keď bol na ulici na vychádzke so psom. To už nebol ministrom, ale úradníkom v štátnej banke.

V tom čase Moskva odvolala Lichačova s Makarovom z Prahy a poslala do „stovežatej“ ako hlavného poradcu 35-ročného plukovníka Vladimira Bojarského. Hoci bol pomerne mladý, mal už povesť „majstra vo vynucovaní priznaní“ a v príprave politických procesov. Ostrohy dôstojníka NKVD získal v boji s nacionalizmom v Severnom Osetsku.

Prečo Moskva menila poradcov? Stalinovi sa Clementis ani Husák nevideli ako dostatočne „veľké ryby“ pre prvý a najväčší proces s „vnútornými nepriateľmi“. Navyše po „zrade“ lídrov Izraela, ktorí sa čoraz viac orientovali na Spojené štáty, Stalin začal ťaženie proti svetovému sionizmu. Preto vedenie Ministerstva bezpečnosti ČSR (vyčlenili ho z ministerstva vnútra) spolu so sovietskymi poradcami vyfabrikovalo takzvané protištátne sprisahanecké centrum, v ktorom bolo až 11 obvinených židovského pôvodu. Zaradili sem aj Clementisa, hoci nebol Žid, ale pôsobil ako exminister v Prahe a cez vojnu žil v Londýne.

Aj na čelo skupiny však bolo treba postaviť židovského, a nie slovenského buržoázneho nacionalistu. Bojarského najväčšou chybou bolo – a čoskoro sa mu to vypomstilo, že navrhol brnianskeho tajomníka KSČ Otta Šlinga. Ten mal síce židovský pôvod, ale išlo iba o regionálneho politika. Bolo treba loviť v najbližšom Gottwaldovom okolí. Tak napokon chytili jeho pravú ruku – Slánskeho.

 Červené myšky liezli po stenách

Pre Husáka si eštebáci prišli vo februári 1951. To už bol po nevyhnutnej kritike a sebakritike degradovaný, pracoval na roľníckom oddelení v ústrednom aparáte KSS. Zatýkali ho priamo tam, v kancelárii tajomníka Štefana Bašťovanského, ktorý si Husáka pozval „na kus reči“.

„Traja muži s namierenými revolvermi mi oznámili, že na rozkaz ministra bezpečnosti ma zatýkajú,“ spomínal po rokoch. „Na ruky mi dali putá, oči zaviazali a odvliekli ma neznámo kam.“

Najprv ho dopravili do ruzynskej väznice a hneď na druhý deň ho previezli do zámku Koloděje na východnom okraji Prahy. „Tam prežil najbrutálnejšie obdobie svojej väzenskej anabázy,“ konštatuje Husákov životopisec Macháček. „Prvé tri dni nesmel spať a musel nepretržite stáť. Nasledujúcich päť dní mohol síce spať, ale nepretržite ho budili.“

 Neskôr vypovedal: „To mi tak vyčerpalo organizmus, že mi prestali fungovať zmysly, nohy som mal opuchnuté, omrznuté, upadal som do mdlôb. Vynechával mi zrak i sluch. Prvýkrát v živote som videl, ako vzory na koberci ožili, pohybovali sa, červené myšky liezli po stenách, nemohol som hýbať jazykom, ledva som vykoktal nejasné slovo.“

Mňa sem poslali preto, aby som vykrúcal krky. A radšej vykrútim stopäťdesiat iných krkov, ako by mi potom mali vykrútiť môj vlastný.

Michail Lichačov, dôstojník sovietskej štátnej bezpečnosti

V stave úplnej fyzickej vyčerpanosti podľahol a priznal členstvo v „podvratnej organizácii Slovenskí nacionalisti“ a podpísal vopred pripravený protokol. Ale len čo sa trocha pozviechal, svoj podpis odvolal. Nasledovala séria násilností, ktoré vydržal znášať tridsať dní a opäť celkom vyčerpaný podpísal rozsiahle priznanie. Keď znova trocha zosilnel, nový protokol odmietol v auguste potvrdiť. A všetko sa opakovalo. Samotka, temnica, niekoľkohodinové nočné výsluchy.

 Husákovo správanie muselo vytočiť už aj Bojarského a nariadil vyšetrovateľovi Doubkovi, aby pritvrdil. Ten bol až brutálny, použil pri výsluchu fyzické násilie a poranil Husáka na krku. Husák v novembri 1951 podpísal ešte jeden protokol a po zotavení ho odvolal.

Potom sa vyšetrovatelia nadlho prestali Husákovi venovať. Mali plné ruky práce so skupinou „protištátnych sprisahancov“. Pripravné konanie s nimi trvalo takmer celý rok. Riadil ho už nový hlavný sovietsky poradca plukovník Alexej Bezčastnov, ktorý medzitým vystriedal Bojarského.

Mimochodom, aký bol ďalší osud Bojarského? Ako zistila ruská investigatívna novinárka Jevgenija Aľbacová, v roku 1954 ho degradovali a poslali do výslužby. O dva roky neskôr ho vylúčili zo strany, ale za nezákonnosti v Severnom Osetsku v rokoch 1937–1939. Bojarskij sa potom dal na vedeckú kariéru v oblasti výskumu rudných nálezísk. Stal sa profesorom na jednej z moskovských vysokých škôl. Zomrel v kruhu rodiny ako 94-ročný.

 „Som nevinný, budem sa brániť“

Bezčastnov a jeho pomocníci do výsluchov bezprostredne nezasahovali, radili však svojím československým kolegom – vyšetrovateľom – použiť násilie, lebo viacerí obvinení sa odmietali priznať.

Nakoniec však všetci priznali aj to, čo ani v najhoršom sne nespáchali. Niektorých presvedčilo ubezpečovanie vyšetrovateľov, že len takto pomôžu strane i sebe. V procese s protištátnym centrom to obžalovaným „pomohlo“ tak, že jedenásti z nich vrátane Clementisa skončili začiatkom decembra 1952 na šibenici.

Potom mal prísť na rad proces s Husákom a spol. Ostatní to vzdali už na začiatku vyšetrovania a stali sa z nich kajúcnici. Novomeský neskôr ľutoval, že tým pomohol potopiť priateľov, ale ako sa verejne vyznal – neznášal bolesť, tie muky boli nad jeho sily.

Husák to nevzdával a vzdoroval do poslednej chvíle. Na chvíľu síce podľahol mučiteľom, ale potom sa na nich sťažoval a vynútené priznania odvolával.

Ako to mohol vydržať? Podľa Kaplana to bol komunista fanatik a takí sa nevzdávali. Macháček upozorňuje, že Husák sa vo väzení dozvedel, ako skončil Clementis s jeho „priznaním“, a ešte viac sa zaťal.

 Až do leta 1953 ho nepredviedli na jediný výsluch, ale mal nariadený najprísnejší väzenský režim. „Za 500 dní som bol iba raz na vychádzke na čerstvom vzduchu – na 10 minút,“ spomínal. Vážil iba 55 kg (pri výške 175 cm).

Potom Bezčastnov a Doubek zmenili taktiku. Poskytli Husákovi písomné protokoly s „priznaniami“ jeho spoluväzňov, neskôr zariadili aj osobné konfrontácie. Husákov postoj to nezmenilo.

Medzitým, pravda, Stalin aj Gottwald zomreli. A to zrejme rozhodlo. Keby žili, Husáka určite odsúdia na smrť, tak dostal „iba“ doživotie.

V noci z 20. na 21 apríla 1954 pred súdnym pojednávaním podnikli vyšetrovatelia posledný pokus. Vraj ak zmení svoje odmietavé stanovisko k obvineniam, zachráni si život. „Som nevinný a budem sa brániť,“ reagoval.

 Obhajcov odmietol, rozhodol sa obhajovať sám. Keď ho predseda senátu vyzval, aby sa vyjadril k obžalobe, povedal, že jej porozumel, ale vinným sa necíti byť v žiadnom smere. „Lebo som sa nikdy ničoho nečestného nedopustil,“ dodal.

Odsedel si ešte šesť rokov, potom ho amnestovali. V roku 1963 sa dočkal rehabilitácie. A čo jeho katani? Bezčastov sa v septembri 1954 vrátil do Moskvy a začal kariéru v KGB ZSSR. Ako generálporučík to dotiahol v polovici 70. rokov až do kresla v kolégiu tejto tajnej služby.

A Doubek? Povýšili na plukovníka, ale v roku 1955 ho zatkli a o dva roky odsúdili na deväť rokov väzenia za nezákonnosti pri vyšetrovaní. Už o niekoľko mesiacov po procese ho však prepustili a potom až do smrti v roku 1975 pracoval v Čedoku.

„Drž nakrátko tú sviňu!“

Lístok s takouto inštrukciou poslal predseda Zboru povereníkov a člen užšieho vedenia KSS Rudolf Strechaj predsedovi senátu Najvyššieho súdu ČSR Jurajovi Uhrínovi. „Sviňou“ mal byť hlavný obžalovaný Gustáv Husák, ináč Strechajov predchodca vo vysokej funkcii.

Táto neuveriteľná príhoda sa skutočne odohrala v bratislavskom Justičnom paláci v Bratislave počas politického procesu s buržoáznymi nacionalistami. Konkrétne počas čítania rozsudkov 24. apríla 1954. „Proces bol neverejný, ale Strechaj a ďalšie slovenské špičky ho sledovali za plentou z balkóna,“ vysvetľoval nám vtedajšie pomery v súdnictve i politike historik Jan Pešek.

Mimochodom, Strechaj sa stal neskôr prototypom hlavného hrdinu v Mňačkovom románe Ako chutí moc. A spomínaný lístok našla rehabilitačná komisia o deväť rokov neskôr v pojednávacom spise, kam ho úmyselne alebo nechtiac zastrčil Uhrín.

Významnú úlohu v príprave procesu zohral najmä Viliam Široký, v tom čase už predseda československej vlády. Podľa niektorých historikov Široký dokonca nadiktoval obžalobu, keď si s ňou nevedel poradiť ani generálny prokurátor.

„Široký nevedel zabudnúť Husákovi a ďalším organizátorom Povstania, že ho koncom augusta 1944 nechali trčať v nitrianskej väznici, hoci bolo dohodnuté jeho oslobodenie,“ približoval nám svojho času generál Anton Rašla, bývalý povstalecký prokurátor. „Stále ich podozrieval, že to urobili naschvál a po vojne sa za to všetkým pomstil.“/agentury/

X X X

Kam ujsť pred 3. svetovou vojnou? Tu je 12 krajín, kde prežijete

Je zrejmé, že ani dva desivé konflikty, ktoré zasiahli mnoho krajín a zničili milióny ľudských životov, nestačili, aby sa ľudia poučili. Mier na svete je neistý a niektorí analytici si myslia, že stojíme na prahu ďalšej svetovej vojny, vzhľadom na vyspelosť zbraní tej najstrašnejšej.

Na planéte je len niekoľko krajín, ktoré si buď strážia svoju neutralitu, alebo sa na svoje šťastie nachádzajú dostatočne ďaleko od miest, kde bude potenciálne zúriť vojna.

Kde sú najbezpečnejšie krajiny na Zemi, ak sa začne tretia svetová vojna? Daily Mail priniesol zoznam miest, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou prežijú masový konflikt nedotknuté.

 Nedávny nárast globálnej nestability viedol k špekuláciám, že tretia svetová vojna by mohla byť na obzore. Po prvom priamom vojenskom útoku Iránu na Izrael od roku 1979, pri ktorom odpálil vyše 100 balistických rakiet, sa zvýšili obavy zo širšieho konfliktu na Blízkom východe alebo dokonca celosvetovo.

Pri útoku bojové lietadlá USA a RAF zostrelili iránske bezpilotné lietadlá na hraniciach medzi Irakom a Sýriou, rakety boli údajne vypálené z Iránu, Iraku, Sýrie, Libanonu a Jemenu a všetky naraz sa pokúšali prevalcovať izraelskú obranu.

Ľudia, znepokojení vyhliadkou na ďalšiu celosvetovú vojnu, chcú vedieť, kde by boli v najväčšom bezpečí.

Ktoré krajiny sú teda najbezpečnejšie, ak dôjde k tretej svetovej vojne?

Island

Island je neustále na vrchole globálneho mierového indexu, čím si vyslúžil povesť jednej z najmierumilov­nejších krajín na svete.

Okrem toho, že Island je mimoriadne izolovaný, nebude sa musieť trápiť tým, že by sa spoliehal na zdroje iných krajín, a to vďaka prítomnosti zásob sladkej vody, morských zdrojov a obnoviteľných zdrojov energie.

Reykjavík, Island

Švajčiarsko

Švajčiarsko je krajinou, ktorá je dlhodobo známa svojou politickou neutralitou.

Krajina takmer 200 rokov nemení svoj pevný postoj v záležitostiach týkajúcich sa medzinárodnej politiky a je dobre chránená svojím horským terénom, vnútrozemskou geografiou a početnými jadrovými krytmi./agentury/

X X X

Muž, ktorý sa zapálil pred budovou súdu na Manhattane, je v kritickom stave

Predtým, než sa zapálil, v parku oproti súdu rozhadzoval letáky, uviedol šéf newyorskej polície.

Pred súdom v New Yorku, kde prebieha proces s bývalým americkým Donaldom Trumpom, sa zapálil muž. Momentálne leží v nemocnici v kritickom stave, informovala televízia CNN s odvolaním sa na políciu. Píše o tom TASR.

Šéf newyorskej polície Jeffrey B. Maddrey uviedol, že muž najprv v parčíku oproti súdu vytiahol z plecniaka letáky, ktoré tam porozhadzoval. „Potom vytiahol bandasku a oblial sa nejakou kvapalinou — predpokladáme, že išlo o urýchľovač horenia — a zapálil sa,“ povedal Maddrey na tlačovej konferencii.

Plamene hasili okoloidúci

Muž sa potom zrútil na policajné zábrany pred súdom a následne na zem. Na sociálnych sieťach sa objavilo video, podľa ktorého sa muža snažili uhasiť okoloidúci aj policajti pomocou búnd a hasiacich prístrojov.

Maddrey dodal, že polícia preverí zabezpečenie verejného poriadku v súvislosti so súdnym pojednávaním, hoci k porušeniu bezpečnostných protokolov nedošlo, keďže muž sa podpálil v parčíku prístupnom verejnosti.

K incidentu došlo krátko po tom, ako sa skončil výber 12 porotcov a ich šiestich náhradníkov v procese, v ktorom sa Trump ako prvý bývalý prezident v dejinách USA postavil pred súd pre obvinenia zo spáchania trestného činu. Je obžalovaný z podplácania pornoherečky Stormy Danielsovej počas predvolebnej kampane v roku 2016 s cieľom dosiahnuť, aby o pomere s ním mlčala, aktuality.sk

X X X

Vojenské útoky medzi Iránom a Izraelom: najčastejšie otázky o konflikte

Netanjahu na známej fotografii počas prejavu v OSN, v ktorom obviňuje Irán z vývinu jadrovej zbrane.Zdroj: reuters

Pripravili sme pre vás najčastejšie otázky týkajúce sa vzájomných vzťahov medzi Izraelom a Iránom, vrátane aktuálnej situácie.

Aké sú vzťahy Izraela a Iránu?

Izrael považuje Irán za popredného svetového podporovateľa terorizmu. Roky poukazujú na iránsku ideológiu a politiku, ktorá je namierená proti USA aj Izraelu. Známe sú vyhlásenia typu „Smrť Amerike“ alebo „Smrť Izraelu“. Režim v Teheráne podľa nich investoval rozsiahle zdroje na útoky na Izrael a americké sily, zaviazal sa vyvinúť jadrové zbrane a výrazne rozšíril svoj program balistických rakiet.

Irán podporuje sieť politických a ozbrojených skupín tzv. „Osi odporu“ v niekoľkých krajinách v regióne vrátane Libanonu, Sýrie, Iraku a Jemenu, ktoré považujú Izrael za hlavného nepriateľa a podporujú Palestínu.

Rovnako aj Irán obviňuje Izrael z podpory rôznych skupín, ktoré označil za teroristické a majú slúžiť na destabilizáciu a opozíciu iránskej vláde. Izraelu dáva za vinu aj útoky na ich nukleárny program či vraždy vedcov. Irán sa tiež roky stavia do role ochrancu Palestínčanov v Izraeli, aktuality.sk

X X X

Šimkovičová kritizuje slovenské umenie na Bienále v Benátkach: Nerobte hanbu kultúre už aj v zahraničí

   Ministerstvo kultúry (MK) SR apeluje na nerobenie hanby v zahraničí. Reaguje tak na prítomnosť bývalej ministerky kultúry Silvie Hroncovej (ministerka v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora) na Bienále v Benátkach.

 Ministerstvo tvrdí, že na jeho otvorení bola spolu s Jenom Kratochvílom, bývalým riaditeľom Kunsthalle Bratislava. „Výrazné žlté farby, amplióny, exriaditeľ Kunsthalle Bratislava Jen Kratochvíl v ružovej šiltovke, s náušnicou v uchu a k tomu bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová vo výraznom žltom kostýme. Odznaky za otvorenú kultúru a burácajúce pokriky proti súčasnému vedeniu rezortu kultúry,“ opisovalo MK SR.

Dodalo, že tentokrát to nebolo na námestí v Bratislave, ale v Benátkach počas otvorenia Bienále. „Sebaprezentácia ľudí plných nenávisti, ktorým ‚vraj‘ na kultúre záleží, za peniaze daňových poplatníkov,“ konštatovalo ministerstvo. Rezort kultúry je toho názoru, že jeho bývalá šéfka a ľudia, ktorých dosadila do kultúrnych inštitúcií sa pre sebaprezentáciu v médiách neštítia hoci aj znemožniť prezentáciu slovenského umenia v zahraničí.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová kritizovala otvorenie slovenskej prezentácie na Bienále v Benátkach na sociálnej sieti Instagram. Osobne sa vernisáže nezúčastnila.

„Je priam neuveriteľné, kam až dokážu ľudia z liberálno-progresívneho spektra zájsť,“ píšu z MK SR. Ministerstvo doplnilo, že benátske Bienále je prestížne medzinárodné podujatie, v rámci ktorého mala Slovenská národná galéria (SNG) odprezentovať slovenské umenie, na čo vyčlenilo sumu 200-tisíc eur. „Skončilo to neslávne, pochybnou prezentáciou umenia. Vedenie Slovenskej národnej galérie by malo verejnosti vysvetliť, ako dospelo k vyššie uvedeným nákladom pri prezentácii, ktorú pripravila bývalá kurátorka Kunsthalle Bratislava. Pani Alexandry Kusej sa na to budeme určite pýtať,“ avizuje MK SR.

Hroncová a ňou dosadení ľudia sa podľa rezortu kultúry neštítia ničoho a pre „pár fotografií v mainstreame sú schopní všetkého“. „Pani Hroncová, ak nerozumiete inak, povieme vám to slovami neúspešného prezidentského kandidáta. Slušne, ale rázne: Prestaňte robiť hanbu slovenskej kultúre už aj v zahraničí!,“ uzavrelo ministerstvo kultúry.

Na Bienále reprezentuje Slovensko umelec Oto Hudec s projektom Floating Arboretum, ktorý sa zaoberá ničením stromov a vzťahu ľudstva k svojmu životnému prostrediu. Vystupujúci mali počas vernisáže oblečené žlté odevy. Súčasťou otvorenia výstavy bol aj protest prítomných a verejné vyhlásenie kritizujúce postupy ministerstva kultúry.

Hroncová: Je škoda, že takej významnej udalosti sa osobne nezúčastnila aj Šimkovičová

Exministerka Hroncová v reakcii na tvrdenia ministerstva pre agentúru SITA potvrdila, že je na Bienále v Benátkach, odmietla ale, že by s Kratochvílom nejakým spôsobom demonštrovali pri otvorení Bienále. „Ja som sa zúčastnila ako bývalá ministerka kultúry. Zúčastnila som sa aj kvôli tomu, že počas môjho pôsobenia na ministerstve kultúry mi veľmi záležalo na tom, aby pri 60. Bienále Benátky sa zúčastnila aj Slovenská republika, lebo, žiaľ, niekoľko rokov sme Bienále Benátky neboli účastní, lebo práve prebiehala rekonštrukcia Československého pavilónu. Takže po dohode s pánom ministrom kultúry Českej republiky pánom Baxom sme sa dohodli na spolupráci, že počas Bienále Benátky v tom čase nie je možné, aby prebiehala rekonštrukcia, takže sa rekonštrukcia pozastaví, a že sa v tomto priestore uskutoční aj prezentácia slovenského a českého výtvarného umenia,“ vysvetlila Hroncová.

Dodala, že to uvítala, keďže považuje účasť SR na jednej z najvýznamnejších výstav výtvarného umenia na svete za dôležitú. Bývalá šéfka rezortu kultúry podotkla, že na podujatí sa zúčastňovala aj v minulosti, vzhľadom na to, že ju podujatie zaujíma i súkromne. V Benátkach plánuje stráviť ešte niekoľko dní, aby sa zoznámila so všetkými výstavnými pavilónmi.

Hroncová zdôraznila, že na podujatí je ako súkromná osoba. Pozvánku na vernisáž dostala ako bývalá ministerka kultúry, s tým, že počas svojho pôsobenia na ministerstve sa intenzívne venovala tomu, aby bola SR zastúpená na Bienále Benátky. Opakovane uviedla, že ju teší, že po rokoch je zastúpené i Slovensko, dodala, že rovnako ju potešilo i bohaté zastúpenie českých i slovenských umelcov a kultúrnej obce.

 „Čo sa týka pána Kratochvíla, stretla som sa tu s ním, ale s nikým, okrem môjho manžela, som sa nekoordinovala na účasti na Bienále Benátky,“ uviedla. „Som rada, že som sa mohla stretnúť aj s pánom ministrom kultúry Českej republiky, pánom Baxom, ktorý aj otváral českú expozíciu na Bienále a myslím si, že je veľká škoda, že takej významnej udalosti, akou je Bienále Benátky, sa osobne nezúčastnila aj pani ministerka,“ vraví Hroncová, zdôrazňujúc, že ide o veľmi prestížnu záležitosť, a to ako spoločensko-kultúrna, tak i politická.

Tvrdenia MK SR Hroncová nechcela komentovať, označila ich však za veľmi osobné a nekorektné. „Ani som netušila, že takýto akt sa na vernisáži uskutoční,“ vyjadrila sa. Podotkla tiež, že počas jej pôsobenia na poste ministerky tému dokončenia Československého pavilónu veľmi intenzívne komunikovali s jej českým náprotivkom. „V tejto chvíli je dohoda taká, že by sa mal pavilón kompletne zrekonštruovať a skolaudovať do roku 2026, s tým, že v tom roku to bude práve 100 rokov Československého pavilónu, a vtedy by mala byť veľká spoločná prezentácia českého a slovenského výtvarného umenia. Takže ja veľmi želám ministerstvu, aby sa tejto téme intenzívne venovalo, lebo o dva roky nás čaká ďalšia veľmi prestížna akcia v Benátkach a myslím si, že je veľmi dôležité tomuto venovať dostatočnú pozornosť,“ vraví Hroncová.

Na margo dosadzovania riaditeľov do kultúrnych inštitúcií ešte bývalá ministerka kultúry uviedla, že počas svojho pôsobenia na pozícii ministerky nikoho do žiadnych inštitúcií nedosadzovala, azda s výnimkou Vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, kde bolo potrebné vyhlásiť verejné výberové konanie. To sa aj uskutočnilo a ona akceptovala výber poradnej komisie, ktorá riaditeľku vybrala. „Ostatní riaditelia kultúrnych inštitúcií sú tam tí, ktorí boli dosadení a vymenovaní predchádzajúcimi vedeniami, rovnako ako aj pán Jen Kratochvíl,“ zdôraznila./agentury/

X X X

Od tejto vlády ľudia neočakávajú, že sa situácia v téme korupcie zlepší, tvrdí Xénia Makarová (podcast)

 Korupcia nás ešte stále hodne trápi, očakávania že táto vláda s ňou bude nejako výraznejšie bojovať a preto sa situácia zlepší, sú však minimálne. Vyplýva to z prieskumu pre Nadáciu Zastavme korupciu. „Ľudia majú od tejto vlády oveľa viac očakávaní v iných oblastiach, napríklad zastabilizovanie cien či sociálne istoty, než boj s korupciou,“ vysvetľuje Xénia Makarová z Nadácie.

Korupcia trápi výraznú väčšinu Slovákov. Podľa takmer 87 percent opýtaných je korupcia veľmi alebo skôr závažný problém. Len necelé 4 percentá si myslia, že to závažný problém nie je. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Nadáciu Zastavme korupciu. Prieskum mapoval nálady Slovákov v čase rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry.

Zlou správou sú aj naše očakávania, pretože takmer 38 percent opýtaných si myslí, že počas súčasnej vlády sa korupcia zvýši a vyše 30 percent očakáva, že sa za Fica jej úroveň nezmení. Vyše 83 % má pocit, že v odhaľovaní korupcie sa dokopy nič neurobilo alebo ak niečo aj áno, ale nie dosť. Príčinu vidia najmä v tom, že sú do nej zapojené aj osoby, ktoré zastávajú významné funkcie, aktuality.sk

X X X

Premiér Fico ohlásil dva významné dopravné projekty, prilákať chce čínske investície

 Premiér Robert Fico (Smer) na kontrolnom dni na ministerstve dopravy ohlásil ambíciu stavať veľké dopravné projekty formou PPP projektov.

 Pojem verejno-súkromné partnerstvá (PPP projekty) pochádza z anglického výrazu public–private partnership. Ich cieľom je zabezpečiť verejnú infraštruktúru. Pri PPP projektoch sa obstaráva koncesionár. Ten pripraví finálnu projektovú dokumentáciu, projekt postaví, zafinancuje. Počas dlhého obdobia projekt prevádzkuje a investuje do jeho údržby tak, aby ho odovzdal po skončení koncesie štátu v dobrom stave.

 Takto by sa podľa Fica mohli budovať nové železnice či modernizovať mosty. „Najvyťaženejší železničný úsek je medzi Komárnom a Bratislavou. Jedna koľaj je tak vyťažená, že tam nie sme schopní nasadiť ďalšie vlaky,“ povedal na tlačovom brífingu. Preto je podľa neho plán na postavenie druhej koľaje. Je to podľa neho prípad práve pre PPP projekt. „Chceme hľadať zdroje aj zo zahraničia. Pripravujeme sa na veľkú návštevu Číny. Chceme dať čínskym partnerom na stôl niekoľko nápadov, kde by tie PPP projekty mohli byť,“ dodal.

 Druhý projekt sa ma týkať opravy mostov. Podľa Fica by nateraz chceli zahraničnému partnerovi ponúknuť balík 500 mostov, ktoré by niekto zrekonštruoval a štát by to splácal. Ten, kto mosty zmodernizuje, by sa o nich aj staral. Podľa Fica je dôležité, aby hľadali partnerov aj mimo Európskej únie.

Premiér zopakoval, že Slovensko potrebuje urýchlene získať nové zdroje na ďalšie projekty, ktoré by ministerstvo dopravy mohlo realizovať. Jedným z nich je aj využitie súkromných vkladov a kapitálu vrátane penzijných sporení. „Peniaze, ktoré si ľudia ukladajú na dôchodkové zabezpečenie alebo niekde inde, končia v Spojených štátoch amerických. My cez súkromné peniaze podporujeme Spojené štáty a nepodporujeme rozvoj na Slovensku,“ dodal Fico.

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) víta deklarovanú ambíciu vybudovať druhú železničnú koľaj na trati Bratislava – Komárno. „Na problém v tomto úseku som upozorňoval ešte z pozície starostu Hviezdoslavova, v januári sme spustili aj petičnú akciu. Čoskoro totiž dosiahne hranicu svojej životnosti až polovica dĺžky trate. Je preto nevyhnutné čo najskôr túto trať zdvojkoľajniť, zhodujú sa na tom aj odborníci,“ zdôraznil poslanec Národnej rady (NR) SR Marek Lackovič (PS). Upozornil, že ročný počet prepravených cestujúcich sa od roku 2011 zvýšil päťnásobne na aktuálne 4 milióny./agentury/

X X X

Vláda obmedzila predčasné penzie. Mení sa vek odchodu, dostanete aj menej peňazí

 V predčasných dôchodkoch nastanú zmeny, nárok naň bude mať menej ľudí. Včera schválená novela zákona o sociálnom poistení totiž ruší možnosť odísť do penzie po štyridsiatich odpracovaných rokoch. Zároveň upravuje aj percentá, o koľko sa bude predčasným penzistom krátiť penzia oproti riadnemu starobnému dôchodku. Novinky by mali platiť od polovice mája.

Minulý rok sa mnohým ľuďom oplatilo požiadať o predčasný dôchodok, dôvodom bola výhodná valorizácia. Tento rok je valorizácia novopriznaných penzií stále vysoká (14,5 %), a preto sa znova počíta s veľkým zájmom o odchod do predčasného dôchodku. Koaliční poslanci Zdenka Mačicová(Hlas-SD), Dagmar Kramplová (SNS) a Michal Stuška (Smer-SD) však predložili k novele zákona o sociálnom poistení pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje nárok na vznik predčasného dôchodku.

Na základe schválenej novely sa zruší skracovanie penzie o 0,3 % za mesiac po 40 odpracovaných rokoch. Krátiť sa bude o 0,5 % za mesiac a výpočet veku, keď bude môcť ísť poistenec do dôchodku, sa bude meniť. Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník, po ktorom bude môcť ísť človek do predčasnej penzie, sa urči ako rozdiel všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník a čísla 23. Ak všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník ešte nie je známy, tak sa zaň bude považovať posledný určený vek zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek.

 Pre ročníky narodenia 1967 a neskoršie sa potrebný počet odpracovaných rokov bude meniť v závislosti od strednej dĺžky života, teda rovnako ako všeobecný dôchodkový vek, ktorý sa od budúceho roka bude určovať podľa nového vzorca. Z toho vyplýva, že osoby narodené v rovnakom roku budú musieť na splnenie podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok získať rovnaký počet odpracovaných ro­kov.

Po novom sa teda 40 odpracovaných rokov, ako podmienka nároku na predčasný dôchodok, nahrádza potrebným odpracovaným obdobím, ktoré sa pre príslušný ročník určí ako rozdiel všeobecného dôchodkového veku pre príslušný kalendárny rok a čísla 23. Číslo 23 bolo, ako sa uvádza v návrhu, zvolené z dôvodu, že ide o rozdiel medzi všeobecným dôchodkovým vekom (63 rokov) poistencov, ktorí odchádzali do dôchodku v roku 2023 – ide o ročník 1960 a 40 odpracovanými rokmi – podmienka nároku na predčasný dôchodok.

Jozef Mihál

Čo to znamená? Napríklad v prípade ročníka 1961, ktorého všeobecný dôchodkový vek je 63 rokov a 2 mesiace, bude na splnenie podmienky na predčasný starobný dôchodok potrebné odpracovať 40 rokov a dva mesiace. (63 – 23)

Naviazaním potrebného odpracovaného obdobia na rast strednej dĺžky života sa súčasne podľa Mačicovej zabezpečí, aby sa pre ročníky 1960 a neskoršie nezvyšoval rozdiel medzi najskorším možným odchodom do predčasného dôchodku a dovŕšením dôchodkového veku, teda, aby sa nepredlžovalo obdobie poberania dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku.

 Zmeny nastanú aj vo výpočte sumy predčasného dôchodku. V súčasnosti platí, že ak sa poistenec rozhodne ísť do dôchodku dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku, tak sa mu za každý mesiac kráti 0,5% z penzie. Ak by sa rozhodol ísť do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, tak sa mu penzia zníži za každý mesiac o 0,3%. Poslankyňa Hlasu navrhuje, aby krátenie bolo jednotné, a to o 0,5% za každých začatých 30 dní pre všetkých. „Nakoľko po schválení legislatívnej úpravy, ktorý umožňuje priznanie dôchodku so znížením 0,3% výrazne vzrástol počet novopriznaných predčasných dôchodcov a vzhľadom na to, že cieľom predčasného dôchodku je umožniť odchod do dôchodku osobám, ktoré sa nedokážu uplatniť na trhu práce, navrhuje sa zjednotenie zníženia na útovní 0,5%, čím sa obmedzí skorší odchod z trhu práce pre niektorých poistencov, ktorí opúšťali trh práce pred dovŕšením dôchodkového veku práve z dôvodu výhodnejšieho zníženia sumy predčasného dôchodku, a to aj napriek tomu, že ich pracovný pomer trval a boli stále uplatniteľní na trhu práce,“ zdvôvodňuje poslankyňa svoj návrh. Dôvodom zjednotenia krátenia penzie o 0,5% pre všetkých je aj to, že samotný koncept dvoch rôznych prístupov vyvolával otázky, či je legitímny, a prečo by mala byť jedna skupina poberateľov predčasného dôchodku zvýhodnená v porovnaní s inou skupinou poberateľov, napriek tomu, že nárok na dávku splnili obidve skupiny.

Ako je to v súčasnosti

S vysokým nárastom žiadostí o poberanie predčasného dôchodku na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny počítali a očakávali, že by mal nastať ku koncu roka 2024, pretože poistenci chcú mať čo najmenej krátený dôchodok. Bývalý minister práce Jozef Mihál na svojom Facebooku uviedol, že kto požiada o predčasný dôchodok pred 15. májom 2024, bude ho mať priznávaný a vypočítaný „po starom“. „Tak si to všetko dobre premyslite a nezaváhajte,“ do­dal.

Do predčasného dôchodku do 15. mája 2024 môžete odísť dvoma spôsobmi. Prvá možnosť je, že ste odpracovali aspoň 40 rokov. Pri tomto type predčasného dôchodku prichádza ku kráteniu 0,3 % za každý mesiac. Druhým spôsobom, ako sa dostať do predčasného dôchodku, je mať dva roky do dovŕšenia riadneho dôchodcovského veku. V takomto prípade prichádza ku kráteniu 0,5% za jeden mesiac. Vypočítaná suma predčasného dôchodku musí byť v oboch prípadoch vyššia ako 1,6-násobok životného minima, čo je 430,30 eura. Táto suma sa každý rok mení.

Ak chcete požiadať o predčasný dôchodok, musíte mať ukončený pracovný pomer a nesmiete pracovať ani na živnosť. Ak totiž platíte odvody na povinné dôchodkové poistenie, nie je možné vyplácať predčasný starobný dôchodok. To znamená, že žiadateľovi nevznikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, ak ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok bude povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Príklady výpočtu predčasného dôchodku

Príklad č.1: Pani Zuzana dosiahne dôchodkový vek 1. januára 2025. Zamestnávateľ ju prepustil k 1. januáru 2024. Má priemerne hodnotený osobný mzdový bod 1 a odpracovala celkovo 39 rokov. (Čo znamená, že neodpracovala viac ako 40 rokov, takže sa jej dôchodok bude znižovať o 0,5% za jeden mesiac.) Jej mesačný vymeriavací základ, ktorý by sa použil na výpočet potenciálnej podpory v nezamestnanosti, predstavuje 920 eur.

Výška predčasného dôchodku sa určí tak, že najprv sa vypočíta riadny starobný dôchodok, ktorý sa zníži. Starobný dôchodok sa vypočíta podľa užívaného vzorca, ktorý je osobný mzdový bod x počet odpracovaných rokov x aktuálna dôchodková hodnota: 1 × 39 × 17,7688 = 692,98. Takýto dôchodok by dostávala v prípade, ak by už dovŕšila dôchodkový vek. Ale ešte ho nedosiahla. V tomto prípade sa jej zníži za každých, aj začatých, 30 dní, ktoré jej do tohto termínu chýbajú, vypočítaný dôchodok o pol percenta. V jej prípade sa tak vypočítaný dôchodok zníži o 6,5 percenta, teda o 45,04 eura, keďže jej do riadneho starobného dôchodku chýba rok. Po znížení dostane sumu 647,94 eura. Následne sa takto vypočítaný dôchodok zvýši o tohtoročnú valorizáciu o 14,5 % (keďže ide o novopriznaného poberateľa dôchodku, pozn. red.), teda o 93,95 eura. Mesačne by tak dostávala predčasnú penziu vo výške 741,89 eura.

Príklad č.2: Pani Silvia odrobila viac ako 40 rokov, tak sa jej každý mesiac bude krátiť len o 0,3%. To už po novom nebude. Silvia dosiahne dôchodkový vek 1. januára 2025. Zamestnávateľ ju prepustil k 1. januáru 2024. Má priemerne hodnotený osobný mzdový bod 1 a odpracovala celkovo 41 rokov. (Čo znamená, že odpracovala viac ako 40 rokov, takže sa jej dôchodok bude znižovať o 0,3% za jeden mesiac.) Jej mesačný vymeriavací základ, ktorý by sa použil na výpočet potenciálnej podpory v nezamestnanosti, predstavuje 920 eur. Musí sa rozhodnúť, či by mala žiadať o predčasný dôchodok, alebo sa zaregistrovať na úrade práce a požiadať o dávku v nezamestnanosti.

Výška predčasného dôchodku sa určí tak, že najprv sa vypočíta riadny starobný dôchodok, ktorý sa zníži. Starobný dôchodok sa vypočíta podľa užívaného vzorca, ktorý je osobný mzdový bod x počet odpracovaných rokov x aktuálna dôchodková hodnota 1 × 41 × 17,7688 = 728,52. Takýto dôchodok by dostávala v prípade, ak by už dovŕšila dôchodkový vek. Ale ešte ho nedosiahla. V tomto prípade sa jej zníži za každých, aj začatých, 30 dní, ktoré jej do tohto termínu chýbajú, vypočítaný dôchodok o 0,3 percenta. V jej prípade sa tak vypočítaný dôchodok zníži o 3,6 percenta, teda o 26,23 eura, keďže jej do riadneho starobného dôchodku chýba rok. Po znížení dostane sumu 702,29 eura. Následne sa takto vypočítaný dôchodok zvýši o tohtoročnú valorizáciu o 14,5 %, teda o 101,83 eura. Mesačne by tak dostávala predčasnú penziu vo výške 804,12 eura./agentury/

X X X

Slovenskú zbierku na muníciu pre Ukrajinu si všíma zahraničie. BBC: Premiér pomoc zastavil, pomáhajú darcovia

Za necelé štyri dni od spustenia verejnej zbierky na kúpu munície pre Ukrajinu vybrali organizátori na Slovensku takmer 2 milióny eur.

Slovenskú zbierku si všimol Kyiv Independent, ale aj britská stanica BBC. Na svojom webe informuje o tom, ako sa „Slováci snažia pomáhať Ukrajine po tom, ako ich premiér túto pomoc zastavil“.

BBC pripomenula, že kampaň je odpoveďou na odmietnutie slovenského kabinetu pripojiť sa k iniciatíve českej vlády na nákup státisícov nábojov pre ukrajinské ozbrojené sily.

„Musíme vyhnať Putina z Ukrajiny. Musíme ho poraziť,“ povedal reportérovi Otto Šimko, ktorý prežil holokaust a veterán Slovenského národného povstania v roku 1944 proti nacistom. Vo veku 99 rokov pomohol naštartovať kampaň občanov, ktorá je protichodná s rétorikou slovenskej vlády.

„Zažil som druhú svetovú vojnu. Bojoval som v nej. Môžem vám povedať, že nemalo zmysel vyjednávať s Hitlerom a nemá zmysel vyjednávať s Putinom,“ vyjadril sa 99-ročný Šimko z Bratislavy.

BBC tiež napísala, že táto zbierka „umožňuje Slovákom obísť populisticko-nacionalistickú vládu Roberta Fica, ktorý sa v októbri dostal k moci a zaviazal sa neposlať na Ukrajinu ani náboj“.

Médium pripomína, že slovenský premiér sa kategoricky odmietol pripojiť k približne 20 krajinám, ktoré sa prihlásili k českej operácii na obstarávanie veľkého množstva delostreleckej munície na svetovom trhu so zbraňami.

Viac ako pomoc od slovinskej vlády

Do piatkového obeda zozbieralo 30-tisíc darcov dohromady 1,94 milióna eur. Česká televízia si všimla, že je to viac, než poskytla napríklad vláda Slovinska.

„Ukázalo sa, že je to skutočne jedna z rekordných zbierok, akú Slovensko pamätá,“ uviedol podľa ČT24 jeden z organizátorov Dodo Dobrík.

Český premiér Petr Fiala k slovenskej zbierke poznamenal, že „je tu cesta, ako využiť tieto prostriedky aj pre českú muničnú iniciatívu“.

Podľa Fialu je to možné urobiť cez tamojšie neziskové organizácie, ktoré sú schopné postarať sa o to, aby sa za peniaze zo slovenskej zbierky podarilo muníciu nakúpiť.

O podrobnostiach hovoriť nechcel. „My urobíme všetko pre to, aby ľudia na Slovensku mohli naplniť svoj úmysel Ukrajine pomôcť,“ uistil Fiala.

Záujem organizátorov prekvapil

Akciu pod názvom „Keď nie vláda, posielame my“ spustili organizátori v utorok, záujem ľudí prispieť ich prekvapil. Zdôvodnili ju tým, že kabinet premiéra Fica sa do českého programu zapojiť nemieni.

„Nemá to vojenské riešenie. Všetci to vedia, že na Ukrajine sa problém nedá riešiť vojenským spôsobom,“ myslí si Fico o rusko-ukrajinskom konfliktu.

ČT24 konštatovala, že predstavitelia slovenskej vlády volajú po mierovom riešení rusko-ukrajinskej vojny a po zastavení paľby aj za cenu straty časti ukrajinského územia.

Niektorí slovenskí ministri uviedli, že spomínanú zbierku nepodporia. Novinárska otázka na túto tému v stredu pohoršila ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Reportérovi Markízy odpovedal, že nemá moralizovať a že si má vziať samopal a ísť na Ukrajinu.

Vláda po svojom minuloročnom nástupe do úradu zastavila vojenskú pomoc Ukrajine zo štátnych zásob, no komerčné dodávky ďalej podporuje. Ficov kabinet sa rozhodol pomáhať Ukrajine už len napríklad humanitárne či odmínovacími systémami slovenskej produkcie./agenturyú

X X X

Český prezident sa zranil na strelnici, Hrad prezradil okolnosti

Tržná rana zdobí už niekoľko hodin tvár českého prezidenta Petra Pavla. Prišiel k nej pri streľbe zbraňou na strelnici v Českej zbrojovke Uherský Brod.

Incident sa stal počas prezidentovej dvojdňovej návštevy Zlínskeho kraja.

Pavel sa potom podľa Novinky.cz obavil s krvavým zranením na pravom obočí v Ostrožskej Lhote na Slovácku, kde ho vítali stovky miestnych obyvateľov.

Prezidentov hovorca Vít Kolář nechcel pôvod zranenia na tvári prezidenta na mieste komentovať. Portálu poznamenal, že ide o drobné zranenie, ktoré si hlava štátu ošetrila papierovou vreckovkou.

Veľkorysejší na informácie nebol ani o hodinu neskôr prezident Pavel. „Som ‚nešika‘. A keď je niekto ‚nešika‘, tak si spôsobuje zranenia,“ odpovedal na otázku serveru.

Len pár hodín predtým bol ale prezident v uhorskobrodskej zbrojovke, ktorá vyrába krátke aj dlhé palné zbrane.

Z videa, ktoré zbrojovka zverejnila na sociálnej sieti, je zrejmé, že prezident na začiatku návštevy podniku jazvu nemal, zatiaľ čo v závere pri lúčení so zamestnancami už bolo vidieť na jeho pravom obočí ranu.

Reakcia znalca

Novinky sa spojili so súdnym znalcom z odboru kriminalistiky a špecializáciou na forenznú biomechaniku Jiřím Strausom, ktorý si prezrel niekoľko fotografií so zranením prezidenta.

„Zranenie pri streľbe hodnotím ako vysoko pravdepodobné hraničiace s istotou,“ reagoval Straus. Oblúkovitá tržná ranka na Pavlovej tvári bola podľa neho spôsobená spätným nárazom optiky umiestnenej na dlhej palnej zbrani. Podoba jazvy sa zhoduje s rovnako vzniknutými šrámami na fotografiách iných zranených strelcov.

Hrad potvrdil zranenie na strelnici

V piatok potvrdila zranenie vzniknuté pri streľbe aj prezidentská kancelária. „Išlo o drobné poranenia pri streľbe puškou, ktoré nevyžadovalo žiadne lekárske ošetrenie,“ poznamenal prezidentov tlačový hovorca Vojtěch Šeliga.

„Zranenia na obočie pri streľbe z pušky s optikou sú pomerne bežné a stávajú sa z času na čas aj profesionálom. Toto zranenie je obvykle spôsobené razom zbrane, kedy optika naráža do oblasti obočia alebo čela. Tento typ zranenia sa často označuje ako ‚scope bite‘ alebo ‚scope eye‘,“ pokračoval znalec.

Na vine mohla byť podľa Noviniek chýbajúca gumová ochrana z prednej strany puškohľadu alebo príliš krátka vzdialenosť oka od zameriavacej optiky.

„To môže byť nebezpečné, najmä pri streľbe zo strelných zbraní vyššieho kalibru. Spätný ráz môže spôsobiť, že ďalekohľad zasiahne oko alebo tvár strelca pri spätnom ráze, čo má za následok zranenie,“ dodal Straus, aktuality.sk

X X X

Falošné porno bude vo Veľkej Británii trestné

Britská vláda plánuje tvrdo trestať autorov sexuálnych deepfake videí a fotografií. Páchateľovi, ktorému dokážu vytvorenie falošných sexuálnych snímok ľudí bez ich vysloveného súhlasu, bude podľa vlády hroziť neobmedzene vysoká pokuta, záznam v registri trestov, ba dokonca aj väzenie. Ak snímka bude verejne rozširovaná. Čo je obvykle aj pointa vytvárania falošných pornobrázkov a videí.

Obrázok je vytvorený voľne dostupnou webstránkou, ktorá umožňuje dokonca nahrať želanú tvár a umelá inteligencia ju zapracuje do výsledného obrázku. V tomto prípade je obrázok plne vygenerovaný umelou inteligenciou.

Zákon sa bude uplatňovať bez ohľadu na to, či mal tvorca snímky v úmysle ju zdieľať, spresnil rezort spravodlivosti. „Je to ďalší príklad toho, ako sa niektorí ľudia snažia ponižovať a dehumanizovať iných – najmä ženy,“ povedala štátna tajomníčka pre ochranu obetí Laura Farrisová.

„Ak sa takýto materiál rozšíri, môže mať katastrofálne následky. Táto vláda to netoleruje. Tento nový trestný čin vysiela jasný signál, že výroba takéhoto materiálu je nemorálna, často mizogýnna a zločinná,“ dodala. Nový trestný čin zavedie novela zákona o trestnom konaní, ktorá v súčasnosti prechádza parlamentom.

Tieňová ministerka vnútra Yvette Cooperová z opozičnej Labouristickej strany toto oznámenie privítala.

„Digitálne skombinovanie niekoho podobizne so sexuálne explicitnými fotografiami alebo videami je hrubým porušením jeho autonómie a súkromia, čo môže spôsobiť obrovské škody, a to sa nesmie tolerovať,“ povedala Cooperová.

Zdieľanie akýchkoľvek deepfake materiálov je v Británii nezákonné od vlaňajška podľa zákona o online bezpečnosti.

Deepfake je obrázok alebo video, ktoré bolo digitálne upravené pomocou umelej inteligencie (AI) s cieľom nahradiť tvár jednej osoby tvárou inej osoby. Týka sa to i zámeny hlasu.

 V uplynulých rokoch sa táto technológia čoraz častejšie využíva na pridávanie tvárí celebrít alebo verejných činiteľov – najčastejšie žien – do pornografických filmov. Naposledy sa stala terčom pornografických snov umelej inteligencie americká speáčka Taylor Swift, čo spôsobilo urýchlenú reakciu obvykle komótneho Facebooku, ktorí okamžite falošné videá stiahol.

Mimoriadna popularita speváčky rozhýbala aj amerických politikov, ktorí podľa britského vzoru tiež plánujú prijať podobný zákon trestajúci falošné porno. Krátko pred speváčkou sa objavili aj falošné pornozábery americkej členky snemovne reprezentantov Alexandry Ocasio-Cortesovej.

Dlhodobo najčastejším objektom falošného porna je herečka Scarlett Johansson, za ňou nasledujú opäť herečky ako Emma Watson a Jennifer Lawrence.

 Okrem celebrít sa však skutočnými obeťami stávajú aj bežné ženy, či dokonca dospievajúce doievčatá, ktorým sa chcú pomstiť ohrdnutí nápadníci alebo bývalí partneri. Falošných pornohercov – mužov, ktorí by sa stali obeťami nepravého pornovidea je nepomerne menej./agentury/

X X X

Slovenský rozhodca nevylúčil kontroverzného brankára po druhej žltej. Komentátor TNT sa mu smial, Kružliak ho vyškolil

Kuriózny moment sprevádzal postup Aston Villy do semifinále Európskej konferenčnej ligy.

 Brankár Aston Villy Emiliano Martinez po tom, čo ho slovenský rozhodca Ivan Kružliak druhýkrát napomenul.

Anglický klub uspel proti Lille. V minulotýždňovej odvete aj vo štvrtok večer sa zrodil výsledok 2:1 pre domácich.

Rozhodnúť tak po bezgólovom predĺžení v odvete museli pokutové kopy. Klub z Birminghamu triumfoval 4:3 a prispel k tomu aj kontroverzný Emiliano Martinez.

Argentínsky brankár počas finále majstrovstiev sveta 2022 v Katare vulgárne urážal francúzskych hráčov a neodpustil si ani obscénne gesto so zlatou trofejou pri víťaznom ceremoniáli.

Napriek svojim nesporným kvalitám mu práve tieto výstrelky – ktorým sa nevyhol ani v Aston Ville – zatiaľ neprestúpil do žiadneho veľkoklubu.

 Stredobodom pozornosti bol aj na štadióne Lille. Súper Slovana v skupinovej fáze Európskej konferenčnej ligy sa v rozstrele dožadoval vylúčenia Martinéza. Prečo?

V 39. minúte uvidel žltú kartu za zdržovanie hry. A počas pokutových kopov dostal Martinez druhú žltú kartu. Červenú slovenský arbiter Ivan Kružliak nevytiahol.

„Chýbala lopta, a tak som požiadal chlapca, aby ju podal,“ obhajoval sa pre TNT Sports.

Na štadióne a taktiež medzi experti nastal zmätok, viacerí Kružliakovo rozhodnutie kritizovali. Zrejme si mysleli, že 40-ročný rodák z Bratislavy spravil chybu.

„Je mi ľúto, že to poviem, ale bol to príšerný verdikt rozhodcu,“ chybne uviedol komentátor TNT Sports Paul Dempsey.

 Lenže Kružliak si zaslúži pochvalu a nie kritiku. Na diaľku totiž neznalých kritikov vyškolil z pravidiel. V nich totiž stojí:

„Napomenutia žltou kartou udelené v priebehu zápasu sa do penaltového rozstrelu neprenášajú,“ uvádza sa v pravidlách.

Argentínsky brankár po zápase priznal, že o tomto pravidle takisto nevedel. Druhá žltá však podľa neho nebola správne udelená.

„A dostal som kartu? Jednoducho nerozumiem pravidlám,“ reagoval Martinez s tým, že rozhodnutiu Kružliaka nerozumel.

Zmätený bol aj kouč domáceho OSC Lille Paulo Fonseca, ktorý Kružliaka pochválil.

„Som vo futbale toľko rokov, ale nevedel som o tomto pravidle. Podľa mňa nikto na štadióne.

Ak to rozhodca vedel, musíme to akceptovať,“ priznal Fonseca./agentury/