Z konkurzu sa majetok vytratil. Hodnota majetku v konkurznej podstate úpadcu sa znižovala. Prispieť k tomu mali podľa polície aj vybavovači podplácaním súdov.
STROPKOV: Začiatkom augusta tohto roka sudca Špecializovaného trestného súdu Jozef Pikna uznal trestným rozkazom vinnými trojicu východniarov Marián Sisák, Miroslav Novák a Alexej Ivanko. Za korupciu im nadelil iba podmienečné tresty odňatia slobody napriek tomu, že im hrozili dva až päť rokov väzenia.
Korupčný prípad označovaný ako Syseľ odkryl pozadie osobného bankrotu syna nebohého bratislavského mafiána Tomáša Surovčíka.Jeden z jeho veriteľov mal uplácať vybavovačov súdnych rozsudkov, aby pred konkurzom uchránil lukratívnu chatu v Rovinke pri Bratislave.
Aktuality sa celej kauze Syseľ venovali v samostatných článkoch TU a TU. Rozsudok v tejto kauze zatiaľ nie je právoplatný. Podľa informácií Aktualít sa minimálne jeden z odsúdených, Alexej Ivanko, odvolal. Rozhodne Najvyšší súd.
Ovplyvňovanie bankrotu
Jeden z troch skutkov, ktorého sa Sisák, Novák, Ivanko mali dopustiť, sa týka ovplyvňovania osobného bankrotu muža s adresou trvalého bydliska v Stropkove. Konanie preto prebiehalo na obchodnom súde v Prešove.
Aktuality disponujú spomínaným trestným rozkazom. V pozícii úpadcu v ňom figuruje istý Tomáš Surovčík. Oddlženie „Stropkovčana“ v osobnom bankrote pôvodne odobril sudca Štefan Tomašovský, ktorý v súčasnosti prešovskému okresnému súdu predsedá.
Neskôr na zákonnosť celého procesu dohliadal sudca Tomáš Novák, nahradil v konkurznom konaní Tomašovského, a zároveň je menovcom jedného z obvinených – bývalého sudcu Miroslava Nováka z Vranova nad Topľou.
Súčasťou majetku, ktorý sa v konkurze speňažuje, bola v tomto prípade aj rekreačná chata v Rovinke pri Bratislave.
Prokopius vstupuje do diania
Do diania okolo konkurzu vstupuje Slovák žijúci v Taliansku Anton Prokopius. Má záujem na urýchlení a skrátení konkurzného konania, ale tiež na vylúčení spomínanej chatyv súpisovej hodnote konkurznej podstaty vo výške 250-tisíc eur z konkurzu. O pomoc a službu požiadal advokáta Alexeja Ivanka, ktorý bol v minulosti okrem iného parlamentným poslancom za stranu SDKÚ.
Ivanko následne kontaktoval bývalého sudcu Miroslava Nováka z Vranova nad Topľou. Ex-sudca mu mal na stretnutí povedať, že vec vybaví za 15-tisíc eur. Advokátovi z Michaloviec dal číslo účtu, na ktorý Prokopius čiastku zaplatil.
Podnikateľ s nehnuteľnosťami Anton Prokopius sa zhruba pred tromi rokmi oficiálne presťahoval zo Strmého vŕšku v Bratislave do bytovky v malom mestečku Castellammare del Golfo neďaleko Palerma na Sicílii. V súčasnosti je tiež obvinený z podplácania.
Vybavovač Marián Sisák vybral takmer 12-tisíc eur a podľa polície „zatiaľ nezisteným spôsobom“ požiadavku vybavil. V júli 2017 prešovský súd rozhodol o rekreačnej chate v Rovinke podľa predstáv Prokopiusa. Chata nebude súčasťou speňažovanej majetkovej podstaty „Stropkovčana“ v osobnom bankrote.
Syn mafiána Jozefa Surovčíka
Aktuality zistili, že v prípade „Stropkovčana“ Tomáša Surovčíka ide o syna zavraždeného muža z podsvetia Bratislavy Jozefa Surovčíka. Jozef Surovčík tvoril v minulosti tandem so zakladateľom mafiánskej skupiny takáčovci Jánom Takáčom, venoval sa hazardu a reštauráciám.
Ján Takáč sa dožil iba 37 rokov. Koncom júla 2003 ho na Kramároch zastrelil vrah, keď nastupoval do svojho terénneho Mercedesu. Bol sám, bez ochranky. Ani o dva mesiace dlhšie nežil Jozef Surovčík, koncom septembra ho zastrelili pri Seneckých jazerách.
Dostal sedem rán z pištole, posledná bola rana istoty do hlavy. Bol sám, bez ochranky, na bicykli na vychádzke so psom. Ako každý deň ráno. Tomáš Surovčík mal v čase vraždy svojho otca 23 rokov.
Príbehu Jána Takáča a Jozefa Surovčíka sa v samostatnej časti venovala dokumentárna séria o slovenskom organizovanom zločine, ktorú natočila verejnoprávna RTVS pod názvom Mafiáni.
Sťahovanie do Stropkova
Bratislavčan Tomáš Surovčík na rozdiel od otca pútal skôr pozornosť bulváru a to svojimi vzťahmi s mediálne známymi ženami.
Napokon sa začiatkom roka 2014 zosobášil so speváčkou zo Stropkova Bibiánou Obrimčákovou a do jej rodičovského domu si neskôr preniesol svoju adresu. Práve preto o jeho osobnom bankrote rozhodoval prešovský súd.
Stropkovská speváčka je dcérou dnes už bývalého primátora Stropkova za Smer Petra Obrimčáka a niekdajšej parlamentnej poslankyne za Smer Bibiány Obrimčákovej, ktorá sa pred vyše ôsmymi rokmi po rozvode vydala za Jána Riapoša – slovenského paralympijského športovca.
Boj o lukratívnu chatu pri jazere
Vylúčenia chaty z majetkovej podstaty podliehajúcej rozpredaju sa domáhala firma H.P. Imobilia patriaca Prokopiusovi. Ten mal byť v minulosti rodinne prepojený s michalovským advokátom Alexejom Ivankom.
Spoločnosť H.P. Imobilia pred súdom argumentovala tým, že rekreačnú chatu pri jazere v Rovinke s ďalšími nehnuteľnosťami odkúpila ešte v roku 2012 od Antona Prokopiusa ako fyzickej osoby,ktorý ich predtým získal kúpou od Tomáša Surovčíka, a preto osobnému bankrotu vyhlásenému prešovským súdom v decembri 2015 nepodlieha.
Opačný názor však mal správca konkurznej podstaty, ktorý ju považoval za jeho majetok určený na uspokojenie veriteľov. Správca dokonca inou žalobou napádal predaj rekreačnej chaty cez neplatnosť príslušných právnych úkonov o jej predaji s tým, že Surovčík sa snaží ukrátiť svojich veriteľov.
Chata mala podľa znaleckého posudku z roku 2015 hodnotu až 413-tisíc eur. Surovčíkovci ju mali rozostavať ešte okolo rokov 2003 až 2004, stavba sa legalizovala až dodatočne po roku 2012.
Prešovský sudca Tomáš Novák dal v polovici júla 2017 za pravdu Prokopiusovej spoločnosti H.P. Imobilia a žalobe o vylúčenie chaty v Rovinke z majetku podliehajúceho konkurzu vyhovel. Verdikt neskôr potvrdil aj senát Krajského súdu v Prešove v zložení predsedu Jozefa Angeloviča a sudcov Mareka Kohúta a Anny Ilčinovej.
S korupčným správaním klientov sa nestretla
Novák zároveň zamietol žalobu konkurzného správcu na spoločnosť H.P. Imobilia a ďalšie osoby o neplatnosť právnych úkonov spojených s predajom spomínanej chaty i ďalších pôvodne Surovčíkových nehnuteľností v Rovinke.
Spoločnosť H.P. Imobilia pred prešovským súdom zastupovala advokátka Danica Birošová z Trenčína. Pre Aktuality tvrdí, že o medializovanom prípade korupcie nemá žiadnu vedomosť. S poukazom na povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť vyjadrovať nemôže ani k tomu, či ju vo veci vyšetrovatelia kontaktovali.
„Naša advokátska kancelária poskytuje právne služby od roku 1992 a počas výkonu svojej profesionálnej advokátskej činnosti som sa nikdy nestretla s korupčným správaním našich klientov. Naša kancelária vždy poskytovala, v prípade potreby, maximálnu súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní,“ konštatuje Birošová.
Súd sám seba vyšetrí
Hovorkyňa prešovského súdu Ivana Petrufová hovorí, že pri vyšetrovaní podozrivých rozsudkov „boli tak zákonný sudca, ako aj predseda a členovia odvolacieho senátu plne súčinní pri úkonoch realizovanými orgánmi činnými v trestnom konaní vo vzťahu k trestnému konaniu, prebiehajúcemu aktuálne pred Špecializovaným trestným súdom. O tejto skutočnosti je vedenie okresného súdu informované“.
V súvislosti s medializovanými informáciami týkajúcimi sa postupu sudcu vo vyššie opísanej veci podal sudca Okresného súdu Prešov Tomáš Novák v novembri 2021 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia.
„Stalo sa tak na základe informácií publikovaných najmä východoslovenským denníkom s redakciou v Košiciach, ktoré sa následne stali súčasťou monitoringov médií rezortu spravodlivosti a Súdnej rady pre pracovníkov justície,“ spresňuje Petrufová.
Predseda Okresného súdu Štefan Tomašovský interné vyšetrovanie údajného kupovania rozsudkov na súde nerozbehol. Denník Sme ho v minulosti nepriamo spájal s mafiánom Marianom Kočnerom a kauzou okolo bytovky Glance House v Bernolákove.
Kamarát Kočnera aj sudcov
O ovládnutie firmy Glance House medzi sebou bojovali jej bývalí spoločníci Robert Číž a Jana Šlachtová, známa Mariana Kočnera. Jej londýnska schránková spoločnosť CDI na Okresnom súde v Prešove v marci 2013 požiadala, aby ju uznal opäť za jediného spoločníka v Glance House, a uspela.
Súd firme CDI vyhovel 12. septembra 2013. „Rozhodnutie sudca Štefan Tomašovský zdôvodnil tým, že zápis v prospech Čížovcov v roku 2010 bol chybný,“ napísal v článku s názvom „Glance House sa opäť pokútne priblížil ku kočnerovcom“denník Sme.
Kamarátom Mariána Kočnera bol aj vybavovač na východoslovenských súdoch Marián Sisák. Objavil sa tiež v komunikácii v Threeme s mafiánom Mariánom Kočnerom. Spoločne sa bavili napríklad o ovplyvňovaní súdneho sporu, ktorý Kočner viedol o náhradu údajnej škody za apartmány na Donovaloch na košickom súde proti najväčšiemu tuzemskému distribútorovi liečiv Unipharme. Vranovčan bol zároveň jedným z troch ľudí, ktorých Marián Kočner informoval o svojom zatknutí.
Majetok Tomáša Surovčíka v konkurze
Vráťme sa však k rekreačnej chate v Rovinke. Po rozhodnutiach prešovských súdov patrila definitívne Prokopiusovej firme a tá s ňou mohla voľne nakladať. Jej novým majiteľom sa v priebehu roka 2019 stal najznámejší súdny exekútor na Slovensku Rudolf Krutý, s ktorým sa Aktualitám nepodarilo spojiť.
Do súpisu majetku spadali aj viaceré obchodné podiely vo firmách. Všetky mali podľa správcu nulovú hodnotu, keďže spoločnosti reálne žiadnu podnikateľskú činnosť nevyvíjali. Patrila medzi ne napríklad firma Emax, ktorá pôvodne patrila jeho otcovi Jozefovi Surovčíkovi.
Neskôr ju jeho syn dlhé roky spoluvlastnil s Ivom Ružičom, ktorý je považovaný za posledného z pôvodných takáčovcov a patrí k živým legendám slovenského podsvetia. V minulosti prežil aj pokus o atentát a spoločne s Jozefom Surovčíkom rozbiehal v Bratislave herne s hrou bingo. Ružič pôvodne robil vyhadzovača v herniach v Španielsku, kde mal odpozorovať ich biznis model.
Najlukratívnejším majetkom Tomáša Surovčíka v osobnom bankrote, ktorý sa speňažil dražbou za 228-tisíc eur, bol rozostavaný byt s garážou v nedokončenom bytovom dome v bratislavskom Slávičom údolí. Surovčík byt spoluvlastnil so svojou matkou Martou, ktorá bola v tom čase tiež v osobnom bankrote. Aj na jej bankrot dohliadal prešovský súd, keďže mala bývať v tom istom rodičovskom dome manželky jej syna Tomáša v Stropkove.
Problémová bytovka takáčovcov
Stavbu bytového domu v Slávičom údolí spájanú s mafiánskou skupinou takáčovci úrady riešili takmer 20 rokov. „Začala sa problémami okolo stavebného povolenia a pokračovala ignorovaním povolení i majetkových vzťahov,“ napísal v roku 2017 týždenník Trend. Napokon stavebník musel vrchné dve poschodia zbúrať.
Stavebné práce realizovala spoločnosť K.S.I., ktorej majiteľom i konateľom bol Ľubomír Kudlička políciou označovaný za nástupcu zavraždeného Jána Takáča na čele mafiánskej skupiny takáčovcov. Rovnaká firma bola aj vlastníkom pozemkov, na ktorých celý projekt stojí.
Na strane stavebníka zase stála firma Machnáč, v ktorej v tom čase figuroval advokát Martin Bognár. V minulosti bol obvinený z toho, že sa podieľa spolu s takáčovcami na vyberaní výpalného v bratislavských reštauráciách. Bognár bol tiež dvorným advokátom Ľubomíra Kudličku, v roku 2008 náhle zomrel.
Kudlička aktuálne pred Špecializovaným trestným súdom čelí okrem iného obžalobe zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny.
Údajne vyfabrikovaní veritelia
Ďalšia zaujímavosť na strane Surovčíkových veriteľov v konkurze je, že veriteľskému výboru svojmu „vyženenému zaťovi“ Tomášovi Surovčíkovi v osobnom bankrote predsedal Ján Riapoš, dlhoročný šéf slovenských paralympionikov. Ten podnikateľovi požičal takmer 94-tisíc eur, ktoré mu nevrátil.
V konkurzoch i osobných bankrotoch platí, že čím väčší majetok sa v majetkovej podstate dlžníka nachádza a následne rozpredá, tým je aj vyššia miera uspokojenia jeho veriteľov po speňažení majetku. Riapošovi napokon správca konkurznej podstaty poslal po rozpredaji Surovčíkovho majetku niečo vyše 9 500 eur. Uspokojenie jeho pohľadávky tak v prepočte dosiahlo okolo 11-percent.
K veriteľom patrila aj spoločnosť H.P. Imobilia, ktorej Surovčík dlhoval dokopy vyše 220-tisíc eur. Po uzatvorení konkurzu sa jej zo všeobecnej podstaty napokon vrátilo necelých 23-tisíc eur, ďalšie peniaze videla ako zabezpečený veriteľ po predaji bytu v bratislavskej bytovke v Slávičom údolí.
Firma pritom v argumentácii pred prešovským súdom tvrdila, že je jediným skutočným veriteľom úpadcu s tým, že všetci ostatní mali byť „za dodatočne vyfabrikovaných veriteľov, ktorí reálne nikdy neexistovali“ a „veritelia úpadcu boli vytvorený dodatočne koncom roka 2015, keď úpadca prešiel do tzv. riadeného konkurzu“.
S tieňom takáčovcov
Medzi ďalších veriteľov patril podnikateľ z Malaciek Eugen Elias. Jeho rodičia v minulosti zo Slovenska emigrovali, a preto sa narodil v Nemecku. Neskôr sa aj s rodičmi na Záhorie vrátil, zviditeľnil sa napríklad vzťahom s vtedy čerstvou Miss Slovensko 2006 Magdalénou Šebestovou.
Surovčíkovi mal požičať okolo 70-tisíc eur. Eugen Elias začiatkom roka 2018 náhle zomrel. V Surovčíkovom konkurze aj vo firmách ho preto nahradil jeho otec Stefan. Eugen Elias okrem gastronómie a hoteliérstva podnikal aj s hazardom.
Roky spoluvlastnil napríklad spoločnosť 3D Game, ktorá prevádzkovala herne. Jeho dlhoročným spoločníkom vo firme bol takáčovec Martin Mikulec, ktorý bol pred časom obvinený zo založenia zločineckej skupiny, a dal sa na útek. Mal viesť vetvu takáčovcov na Záhorí a v Trnavskom kraji. Mikulca napokon polícia našla obeseného v Zlíne. Česká polícia prípad uzavrela ako samovraždu.
Dianie vo firme venujúcej sa hazardu 3D Game malo nepeknú dohru. Jej dlhoročný konateľ Andrej Nagy na Vianoce 2021 vrazil v noci autom cez bránu do bratislavskej vily Mikulcovej družky Dariny a zastrelil ju. Vzápätí obrátil zbraň proti sebe, aktuality.sk
X X X
Bývalý vyšetrovateľ kyberzločinov: Mladých hackerov často nemotivujú peniaze, majú iné dôvody
Mnohí kyberzločinci majú nadpriemerné IQ, avšak nezriedka vôbec netušia o dôsledkoch svojich činov.
Ako podľa vás vyzerajú ľudia, ktorí spoza svojho počítača dokážu ukradnúť čísla kreditných kariet alebo odstaviť webový portál štátnej inštitúcie?
V médiách sa dennodenne objavujú nové správy o kybernetických zločinoch, avšak v drvivej väčšine prípadov nevieme o útočníkoch nič, maximálne poznáme ich prezývky, prípadne názov hackerskej skupiny, ktorá je za útok zodpovedná, alebo sa k nemu prihlásila. Aj vďaka tomu sú hackeri, aspoň v očiach laickej verejnosti, opradení aurou tajomna.
Nadaní mladiství, ktorí sa radi hrali
Kto teda vlastne sú hackeri a čo ich na kariéru kybernetických zločincov zviedlo? Odpovede na túto otázku prinášajú štatistiky z Veľkej Británie. Hackermi nie sú štyridsiatnici stále žijúci u rodičov, to je bežný omyl. Väčšina hackerov, ktorých v Británii odsúdili, nemala ani 18 rokov, a nikdy nezatkli hackera staršieho než 25 rokov. Detaily prezentoval bývalý dlhoročný člen britskej elitnej policajnej jednotky vyšetrujúcej kyberzločiny a autor programu na prevenciu kyberkriminality Gregory Francis počas tohtoročnej Qubit Conference v Prahe. Živé.sk bolo pri tom, aktuality.sk
X X X
Palacka okrem miliónovej vily vlastní dve firmy. V ich pozadí sú ľudia s väzbami na kauzy SDKÚ
Po miliónovej vile sa expokladník SDKÚ Gabriel Palacka objavuje blízko ďalšieho majetku, o ktorom odmieta hovoriť. Bývalý politik má množstvo väzieb na miliónovú investičnú skupinu.
Bývalý pokladník dnes už neexistujúcej, ale v minulosti významnej strany SDKÚ Gabriel Palacka bol hlavnou postavou viacerých káuz, ktoré sa s týmto politickým subjektom spájali.
Na Slovensku takmer zľudovela veta, ktorá sa viaže na Palackovo meno a vznikla počas kauzy Vláčiky – išlo o súťaž v rezorte dopravy na konci prvej Dzurindovej vlády, kde dve zahraničné firmy súťažili o dodávku 35 vlakov. Na verejnosť vtedy unikol list, ktorý expremiérovi Dzurindovi písal stranícky kolega, poslanec SDKÚ Peter Kresánek.
„Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké,“ znela veta z listu – údajne išlo o odkaz na provízie, ktoré mala strana brať od víťazov tendra.
Gabriel Palacka je dávno v politickom dôchodku, dnes býva v miliónovej vile nad Bratislavským hradom a odmietol odpovedať na novinárske otázky, ako na nehnuteľnosť zarobil. Dnes tiež odmieta vysvetliť svoje väzby na podozrivú investičnú skupinu, s ktorou ho spájajú viaceré aktivity. Za skupinou stoja ľudia z v minulosti známych káuz SDKÚ, ktorej robil Palacka pokladníka. „Ja som moje verejné pôsobenie uzavrel pred vyše 20 rokmi. Preto už nepotrebujem verejne nič vysvetľovať,“ odpovedal Palacka na otázky Aktuality.sk.
Podľa zistení Aktuality.sk v roku 2020 nadobudol dve spoločnosti – Vapa Company a Vapa Property (predtým Farma Lutila). Obe vznikli koncom roka 2020 a spoločné majú aj niečo iné – obe sídlia v strediskách operácií developerskej spoločnosti WBA, teda firmy, ktorá v minulosti figurovala aj v kauzách SDKÚ v Košiciach a Tatrách.
Miliónoví developeri
Spoločnosť WBA holding vznikla v roku 2003 a dnes do jej portfólia patria spoločnosti s aktívami takmer 50 miliónov eur. Oficiálnymi vlastníkmi skupiny sú Martin Hantabál a Marek Morgenstern. Prvý menovaný pôsobí aj ako honorárny konzul Malty.
Ide o dvojicu málo známych podnikateľov, ktorí sa v minulosti dostali do médií len v článkoch o kauzách SDKÚ. Vo vlastníckej štruktúre ani orgánoch skupiny Palacka nefiguruje, aktivity WBA a Palacku sa však až podozrivo často prelínajú.
Firma WBA má príjmy z prenájmu kancelárií v centre Bratislavy na Palisádach či predaja pozemkov pri golfovom rezorte Royal Valley.Majú za sebou aj rezidenčné projekty na bratislavskej Kolibe a v Nitre.
Práve posledne menovaný projekt na Kolibe spája nové projekty WBA so staršou kauzou SDKÚ z roku 2012, ktorá súvisela s prenájmom budovy daňového riaditeľstva v Košiciach. Na prenájme zarábala firma nitrianskeho funkcionára SDKÚ Ondreja Ščurku – Nitra Invest.
V developerskom projekte Belaria Koliba, za ktorou je firma Panorama Koliba, je medzi spoločníkmi okrem spoločnosti WBA aj cyperská schránka TPE Holding I. No a presne táto schránková firma z daňového raja v čase kauzy prenájmu budovy pre daniarov figurovala ako spoločník vo firme Nitra Invest okresného predsedu SDKÚ Ščurku. Za TPE Holding sa v tom čase vyjadroval spoločník WBA Martin Hantabál.
WBA vlastní aj tri domovy sociálnych služieb a pozemky po celom Slovensku, ktorých časť sa nachádza v obci Lutila neďaleko Žiaru nad Hronom. Práve pozemky v tejto obci spájajú firmu WBA s Palackom. Palacka totiž kúpil firmu Farma Lutila, ktorá sídli na rovnakej adrese, ako firma Poľnohospodárska spoločnosť, a. s., cez ktorú WBA skupuje pozemky.
Vo firme Farma Lutila bol Palacka do mája 2022 konečným užívateľom výhod po boku Petra Kreta – finančného riaditeľa skupiny WBA a bývalého nominanta SDKÚ na stoličke šéfa Bratislavskej teplárenskej. Dnes už je konečným užívateľom výhod iba Palacka, Kret vo výpise od mája nefiguruje a od marca už nie je ani v dozornej rade firmy. V orgánoch firmy Farma Lutila tento rok skončil aj ďalší z manažérov WBA – Michal Greguš. Dvojicu nahradili rodinní príslušníci Gabriela Palacku.
WBA, Palacka a Ščurka z SDKÚ
Ešte viac svetla do spojení medzi WBA a Palackom vnáša v úvode spomínaná kancelárska budova na adrese Palisády 33. Tú si medzi svojimi projektmi eviduje skupina WBA. Sídli tu však aj firma Gabriela Palacku VAPA Company.
Napriek tomu, že podľa webu WBA patrí projekt Palisády 33 pod túto skupinu, vlastník nehnuteľnosti je napojený na staré štruktúry SDKÚ. Ide o firmu Palisády 33, ktorú vlastní cyperská schránková firma Stratos Holding. Ako konečný užívateľ výhod firmy je v registri právnických osôb evidovaný maltský občan Frederic Pierre Villa, ktorý sa profesionálne venuje zakladaniu spoločností pre klientov. Villa je konečným užívateľom výhod aj ďalšej firmy, ktorú vlastní schránka Stratos Holding – ide o slovenskú firmu Stratos Properties, ktorej konateľom je bývalý okresný predseda SDKÚ v Nitre Ondrej Ščurka.
Ščurka zarobil desiatky miliónov eur na pozemkoch v nitrianskom priemyselnom parku, v ktorom má pozemky aj spoločnosť IP Nitra, oficiálne vlastnená Hantabálom a Morgensternom.
„Nakoľko ide o súkromnú spoločnosť, nemôžem vám poskytnúť žiadne detailné informácie o jej obchodných vzťahoch, spoločníkoch alebo partneroch, ani o jej financovaní,“ odpovedal v minulosti Ščurka na otázky Aktuality.sk.
Morgenstern: Palackovi sme firmu predali
Dnešný spoluvlastník skupiny WBA Marek Morgenstern pôsobil v spoločnosti World Business Association, ktorá stála na počiatku skupiny WBA od roku 2004.
Keď sme sa Morgensterna na biznis WBA pýtali, z našich otázok najprv nebol veľmi nadšený. „Nepotrebujem nejakým spôsobom medializované informácie – nemá nám to ani ako pomôcť.“
Neskôr však zodpovedal tie, ktoré sa týkali väzieb s Palackom. V čase založenia WBA sa s bývalým pokladníkom SDKÚ podľa vlastných slov nepoznal, neskôr sa to zmenilo.
„Poznám ho už nejaký ten rok,“ uviedol Morgenstern. Vzťahy medzi WBA a firmou Farma Lutila opísal nasledovne:
„Či sme mu tú firmu náhodou nepredávali, to neviem vylúčiť. To bola nejaká firma, čo nič nerobila, nešlo o relevantné peniaze.“ Morgenstern tiež uvádza, že WBA patrí výhradne jemu a Hantabálovi, ovláda ju výhradne táto dvojica a nikto iný.
„Mali sme, samozrejme, aj mimo bankového financovania nejaké pôžičky,“ povedal Morgenstern. Nevedel však konkretizovať, od koho si pôžičky mohli zobrať. „Aj keby som bol ochotný povedať, si to ani nepamätám.“
So Ščurkom Morgenstern prišiel prvýkrát do kontaktu v období okolo roku 2011, keď sa riešil prenájom daniarom v Košiciach.
Meno Mareka Morgensterna sa v minulosti v médiách objavilo iba raz – týždenník Plus 7 dní v roku 2016 informoval o dotácii na výstavbu apartmánov vo Veľkej Lomnici pre firmu IQ Vision spadajúcu pod holding WBA. Firma IQ Vision sa iba niekoľko týždňov pred podaním žiadosti o eurofondy presťahovala z Bratislavy do Popradu.
Palacka nekomentuje
Podobne ako v prípade luxusnej vily, na ktorú sa Palacku Aktuality.sk pýtali v lete 2021, nechcel tento bývalý pokladník SDKÚ a exminister dopravy komentovať ani okolnosti okolo firiem, ktoré nadobudol.
„V minulosti som sa vyjadril, že ako súkromná osoba nemám najmenší dôvod komentovať moje súkromné aktivity a vaše špekulácie. Na tom sa nič nezmenilo. Ja som moje verejné pôsobenie uzavrel pred vyše 20 rokmi. Preto už nepotrebujem verejne nič vysvetľovať,“ konštatoval Palacka.
Gabriel Palacka bol dlhoročným pokladníkom SDKÚ, z postu ministra dopravy odstúpil po viacerých kauzách. V Gorile ho opakovane spomínal šéf Penty Jaroslav Haščák. Dnes býva vo vile nad Bratislavským hradom, ktorej hodnota sa spolu s priľahlým domom hýbe nad štyrmi miliónmi eur, aktuality.sk
X X X
Umierať sa dá aj bez zbytočného utrpenia, niektorí sa pýtajú, ako to bude prebiehať
Každý raz príde na hranicu uvedomenia si, že zomiera. Len niekto o tom chce a niekto nechce rozprávať. Spôsob, akým sa v minulosti pristupovalo k pacientom – že všetci príbuzní vedeli o tom, čo sa deje, ale pacientovi sa hovorilo, že všetko bude dobré –, nie je vhodný. Hovorí v rozhovore odborníčka na paliatívnu medicínu.
Andrea Škripeková je primárkou paliatívneho oddelenia v Národnom onkologickom ústave. Jej oddelenie je jediné na Slovensku.
Pracuje na ňom vyše 20 rokov a hovorí aj o tom, že bolesť nevyliečiteľne chorých pacientov nie je len fyzická, ale môže prameniť aj z iných vecí, ako je psychologický, spirituálny či sociálny stres. Vtedy sa pacienti pýtajú, či ich Boh opustil, alebo ich ťaží to, kto sa postará o ich rodinu.
X Väčšina ľudí ide študovať medicínu s tým, že chce liečiť pacientov. Vy ste sa však rozhodli pre paliatívnu medicínu a staráte sa o nevyliečiteľne chorých ľudí. Prečo?
Keď som bola v piatom ročníku na medicíne, zomrel mi 30-ročný bratranec. Zomieral na pokročilé nádorové ochorenie, mal kruté bolesti, bol vychudnutý a nakoniec oslepol. Krstná mama hovorila, že keď zomieral, kričal od bolesti a že to bolo hrozné. Keď som skončila štúdium, rozhodla som sa, že skúsim onkológiu. Poslali ma cirkulovať na novovzniknuté paliatívne oddelenie a to sa stalo mojou láskou na celý život.
Mala som vynikajúcu učiteľku, doktorku Kristínu Križanovú. Naučila ma základy internej medicíny a uviedla ma do podstaty paliatívy.
X Čo je podstata paliatívy?
Paliatívna medicína je primárne o riešení problémov, ktoré vzniknú pri neriešiteľnej medicínskej situácii alebo keď sa život blíži ku koncu.
Kristínka vždy hovorila, že v tej najhoršej chvíli, keď človek najviac potrebuje medicínsku starostlivosť, cíti sa medicínou opustený, lebo všetci mu povedia, že už pre neho nemajú čo urobiť. Ale vždy sa dá nájsť spôsob, aby sa pacientovi uľavilo. Presne o tom je paliatíva. Aj keď sa nedá vyriešiť príčina, aj keď sa nedá vyriešiť zomieranie, tak vždy sa dá minimalizovať utrpenie. Nemusíte zomierať v takých bolestiach, že „škrabete steny“. Nemusíte zomierať tak, že sa dusíte a máte vyvrátené oči, keď vám metastázy obrástli pľúca a nemáte čím dýchať.
Raz sa ma medici pýtali, ako to znášam. Povedala som im, že ja to neznášam, ja to riešim.
Aj keď sa nedá zachrániť život, stále je veľa vecí, ktoré sa dajú urobiť, dá sa minimalizovať fyzické utrpenie.
X Je paliatíva len o zomierajúcich pacientoch?
Paliatívny prístup nie je len o tom, že sa staráte o ľudí, ktorí sú zomierajúci.
Paliatívna medicína je starostlivosť o príznaky, výživu a bolesti. Táto starostlivosť vám pomôže aj vtedy, keď ochorenie nie je nevyliečiteľné. Takto je možné napríklad pripraviť pacienta na to, aby bol schopný podstúpiť ďalšie riešenia, viete ho pripraviť na operáciu, viete vyriešiť bolesti.
X Sú u nás umieranie a smrť stále tabu?
Sú aj nie sú. Určite sa o tom hovorí viac, ako keď som pred 26 rokmi začínala, no do určitej miery je to stále tabu. Ľudia o tom vedia otvorenejšie komunikovať a aj lekári začínajú chápať, že sa o tom treba rozprávať.
X Ako zvyčajne ľudia reagujú na to, keď im lekár povie, že majú nevyliečiteľnú chorobu a medicína už nevie urobiť viac pre ich vyliečenie?
Zle. Je to zlé, keď máte 80 rokov, a ešte horšie, keď ste mladý.
Veľmi dôležité však je, aby sme otvorene komunikovali s pacientom o cieľoch liečby. Ak máte metastatické ochorenie a dostanete imunoterapiu alebo chemoterapiu, častokrát to nie je zázrak boží, ktorý vedie k vyliečeniu, len k zastaveniu progresie, pridaniu niekoľkých týždňov alebo mesiacov života, hoci pacient si myslí, že sa úplne vylieči.
Potrebujete nájsť balans, tak aby pacient mohol žiť bez Damoklovho meča nad sebou, ale aby si zároveň dokázal uvedomiť situáciu, v akej sa nachádza.
Aj pre lekárov je ťažké a nepríjemné opakovať pacientovi, že ja vás nevyliečim, ja len chcem, aby sa ochorenie zastavilo a že raz zase príde k nejakej recidíve.
X Hovoríte pacientom aj to, koľko života im zostáva?
Časové hľadisko veľakrát vôbec nehovoríme, minimálne nie na prvom stretnutí. Často sa však pacientov pýtam, akú majú predstavu o tom, čo im je. V tej predstave sa ukrýva aj to, čo by človek chcel vedieť. A človek má právo aj nechcieť vedieť a aj to je potrebné rešpektovať.
X Nájdu sa ľudia, ktorí chcú vedieť, koľko života im ešte ostáva?
Áno, nájdu, je ich však oveľa menej.
X Niekto to chce možno vedieť z praktických dôvodov, aby si zariadil veci.
V takom prípade je nevyhnutné pacientovi odpovedať. Poviete ale len odhad: týždne, mesiace…
X Bez ohľadu na to, či to pacient chce alebo nechce vedieť, vy ako lekárka prognózu poznáte. Prežívate to, alebo už máte nejaký obranný mechanizmus?
Napriek tomu, že sa vyše 20 rokov stretávam s ľuďmi vo vážnej životnej situácii a ich blízkymi, tak som sa nestala necitlivou. Možno to nie je také osobné, ako keď vám zomiera niekto veľmi blízky, ale to neznamená, že neviem, čo prežíva mama, ktorej zomiera dieťa. Nemyslím, že je potrebné, aby som v sebe zničila všetky emócie, len aby som bola dobrá lekárka.
X Máte aj takých pacientov, ktorí nedokážu prijať, že umierajú?
Áno.
X Dožadujú sa napríklad ďalšej liečby?
Áno. Nemôžete však dať pacientovi všetko, čo si zmyslí, lebo to čítal v novinách. Musíte mu vysvetliť ohraničenosť metód. Ja jednoducho nemôžem podať pacientovi liek, o ktorom viem, že mu nepomôže, aj keď si ho on vyslovene želá.
Medicína nie je obchodný dom. Nie sme v potravinách a nekupujeme si rožky. V medicíne mám svoju medicínsku autonómiu a viem, ktoré veci môžem pacientovi dať a čo od nich očakávať.
X V nejakej fáze však pacient asi nakoniec prijme to, že zomiera.
Áno, každý raz príde k tej hranici uvedomenia si. Niekto o tom chce a niekto nechce rozprávať. Väčšina štúdií hovorí o tom, že ľudia chcú vedieť, v akom stave sa nachádzajú, a že paternalistický spôsob, akým sme riešili pacientov za minulého režimu, nie je vhodný. Ten riešil podobné situácie spôsobom, že všetci príbuzní vedeli o tom, čo sa deje ale pacientovi sa hovorilo, že všetko bude dobré.
Naopak, dôležitý je partnerský vzťah a vtedy musíte dať pacientovi maximum informácií.
Mala som pacientov, ktorí sa ma rovno pýtali, ako bude prebiehať zomieranie, aké budú mať príznaky. A na základe toho sa napríklad rozhodli, či chcú byť v nemocnici alebo doma.
X Ako prebieha zomieranie?
Individuálne. Napríklad keď zlyháva pečeň, často je prítomná zmätenosť. Keď zlyháva respiračný systém, tak viete, že človek môže mať záchvatovitú dušnosť – je to, akoby ste sa kontinuálne topili. Veľmi zlé.
X Čo vtedy viete urobiť?
Ak sme vyčerpali všetky možnosti na zmiernenie príznakov a zadefinujeme situáciu ako koniec života, vieme ponúknuť paliatívnu sedatívnu liečbu a človek môže záver života prespať. Znamená to, že môže spať, až kým nenastane agónia (prechod organizmu zo života do smrti, pozn. red.).
X Jedna rovina je fyzické utrpenie, ale pacienti prežívajú aj duševné utrpenie.
Existujú viaceré vrstvy utrpenia. A práve vtedy, keď minimalizujete fyzické utrpenie, tak sa odkrývajú aj ďalšie vrstvy utrpenia. Či je to napríklad psychologické utrpenie, existencionálny distres (nadmerný stres), spirituálny distres alebo aj sociálny distres.
Preto existujú paliatívne multidisciplinárne tímy, ktoré sú zložené z odborníkov, ktorí vedia pacientovi ponúknuť reprioritizáciu hodnôt.
Máme pacientku, pre ktorú je absolútna hodnota v živote ísť do záhrady a vykopať zemiaky. Aj keď sme jej minimalizovali bolesť, stále sa necítila dobre, až sme zistili, že to, čo ona nazývala bolesťou, je slabosť, ktorú má práve preto, že nebude môcť ísť do záhrady. Alebo niekto vám povie, že keď nemôže lyžovať, nemá pre neho život zmysel.
A na toto musíte mať psychológa, ktorý urobí s pacientom reprioritizáciu a spolu s ním nájde náhradnú hodnotu.
X Čo je spirituálny distres?
Ľudia sa napríklad pýtajú: To ma Boh opustil, keďže umieram a umieram mladý, alebo mi umiera dieťa? To je príklad spirituálneho distresu.
X S ktorým distresom sa stretávate u pacientov najčastejšie?
Samozrejme, je to psychologický distres, teda strach a pocity úzkosti. Tak isto sociálny distres, pocit izolovanosti od spoločnosti. Človek, ktorý bol spoločenský, zrazu nechce hovoriť o tom, že má nevyliečiteľné ochorenie, alebo sa izoluje, lebo sa mení jeho telesná schránka, schudne a vypadávajú mu vlasy.
Ďalším typom sociálneho distresu je, keď ochorie zarábajúci člen rodiny. Takíto pacienti sa pýtajú, z čoho budú žiť, kto sa postará o ich rodinu, ako majú zaplatiť hospic, ktorý stojí 2000 eur mesačne.
To sú formy distresu, s ktorými sa bohužiaľ stretávam často.
X Čo počas zostávajúcich dní či mesiacov potrebujú pacienti počuť najčastejšie?
Po prvé, musia vedieť, že majú lekára, ktorý im uľaví vo fyzickom utrpení a že keď im bude zle, vedia, kam majú prísť. Jednoducho, že nie sú opustení medicínou.
Po druhé, je dôležité, aby vedeli, že umieranie môže byť bez zbytočného utrpenia, že sa napríklad dá prespať.
Tak isto je dôležité mať pocit aspoň základnej sociálnej istoty, že niekto sa o neho postará. Napríklad, že na to, aby sa rodina o neho mohla postarať, nikto z nich nemusí prísť o zamestnanie, že nie je potrebné predať dom.
X Stretávate sa s tým, že pacienti rozmýšľajú nad eutanáziou? U nás síce nie je legálna, ale v niektorých krajinách áno.
Áno, ale je to veľmi zriedkavé. Aj keď som proti eutanázii, viem pochopiť, že pre niektorých ľudí to, kedy skončia svoj život, môže byť otázka dôstojnosti.
Myslím si, že aj celé hnutie eutanázie je o tom, že ľudia, ktorí sa pre ňu rozhodnú, chcú mať pocit kontroly, a tým pocit dôstojnosti nad životnou situáciou. Dôstojnosť však môže byť zabezpečená rôzne.
Mala som mladú pacientku, ktorá bola nehybná a nevedela si predstaviť, že jej niekto musí manuálne vyberať stolicu. Tak som sa jej spýtala, či by jej to vadilo menej, ak by pri tom spala. Povedala, že takto by to bolo v poriadku, a tak vždy, keď sme jej dávali klistír, tak sme ju uspali.
Keď vás uspia a vy si danú situáciu nepamätáte a nevnímate ju, necítite sa nedôstojne. Pri dobre nastavenej starostlivosti aj v situácii, ktorú nemáte pod kontrolou, máte pocit dôstojnosti.
X Mala by byť aj na Slovensku eutanázia voľbou?
Neschvaľujem eutanáziu, to je moje morálne nastavenie. Ak sem aj príde, nebudem robiť nič iné len to, čo robím – minimalizovať utrpenie a hovoriť, že sú aj iné alternatívy.
Na druhej strane, aj v krajinách, kde je legalizovaná, je žiadostí o eutanáziu minimum.
Som však presvedčená, že by nemala byť legalizovaná v krajine, v ktorej nie je zabezpečená dostatočná paliatívna starostlivosť. Pretože v krajine, kde nemáte implementovanú paliatívnu starostlivosť, kde nezmierňujete utrpenie, by legalizácia eutanázie umožnila, aby sa napríklad sociálny distres riešil eutanáziou. A to nie je správne.
X Ako sme na tom na Slovensku so zabezpečovaním palitívnej starostlivosti?
Sme na začiatku. U nás existuje jediné akútne paliatívne oddelenie, ale malo by ich byť aspoň osem.
X Ak človek žije v krajine, kde nemá zabezpečenú paliatívnu starostlivosť, nie je potom jediným dôstojným spôsobom odchodu eutanázia?
A vieme si potom povedať, že sme humánna spoločnosť? Nechcela by som, aby sme mali eutanáziu ako riešenie sociálnej situácie alebo nedostupnosti paliatívnej starostlivosti.
X Ste jediné paliatívne oddelenie na Slovensku, vieme, že hospice, či už kamenné, alebo mobilné, fungujú zvyčajne na pleciach občianskych združení alebo cirkví. Nie je to smutná vizitka, ako sa štát stavia k umierajúcim ľuďom?
Áno.
X Dá sa povedať, že štát nezabezpečuje dôstojné umieranie svojim občanom?
Nie, nezabezpečuje. Ale je pravda, že nech je táto vláda akokoľvek negatívne vnímaná, tak je to vláda, ktorá zabezpečila prijatie zákona o paliatíve a paliatívnu starostlivosť zahrnula aj do plánu obnovy, kde sú na ňu vyčlenené finančné prostriedky.
Začala to reflektovať a umožnila spúšťať programy, ktoré majú naštartovať zmeny. Uvidíme, ako to bude ďalej, lebo veci síce môžete naštartovať, ale musíte zabezpečiť aj ich udržateľnosť.
X V čom spočíva ?
Inšpirovali sme sa hlavne nemeckými a rakúskymi zákonmi. V legislatíve sme zadefinovali, ktorý pacient patrí do paliatívnej starostlivosti. V ďalšom kroku prídu koncepcie či úhradové mechanizmy.
Napríklad, keď sme si prepočítali, koľko nám poisťovňa dávala za výjazd lekára a sestry mobilného hospicu k jednému pacientovi, vychádzalo to 13 eur. Bolo to extrémne stratové.
Teraz chceme dosiahnuť, aby to bolo aspoň 55 eur.
Nastavili sme úhradové mechanizmy, ktoré ak budú reflektovať ďalšie vlády, tak by udržateľnosť mohla byť zabezpečená. Ale ak spoločnosti dovolíme domnievať sa, že 55 eur je veľa za výjazd mobilného hospicu, ktorý ide domov za umierajúcim človekom s lekárom, sestrou a plným autom liekov a prístrojov, tak udržateľnosť nezabezpečíme. Toto nie je len o ministrovi financií, konkrétnom politikovi alebo úradníkovi, je to o celej spoločnosti, je nevyhnutné zmeniť celkové spoločenské nastavenie.
X Čo sa v konečnom dôsledku zmení pre pacienta?
Paliatívny pacient by mal dostať starostlivosť, ktorú potrebuje. Ak je to pacient, ktorému zostáva už len obmedzený čas, má výrazné symptómy a nemá sociálne zázemie, mal by ísť do kamenného hospicu bez toho, aby musel platiť 2000 eur mesačne.
Ak máme pacienta, o ktorého sa má kto postarať a chce zomrieť doma, takýto pacient musí mať zase zabezpečenú starostlivosť mobilným hospicom – to znamená, že za ním príde lekár a sestra.
Potom sú tu paliatívne oddelenia, ktoré majú inú úlohu ako hospice. Napríklad naše oddelenie je akútne. Slúži na zvládnutie akútnej situácie. Napríklad pacientovi, ktorému sa zlomí stavec pri metastázach, urobíme vyšerenia, nasadíme liečbu bolesti a pripravíme ho na operáciu.
Paliatívne oddelenie je tu tiež pre akútne umierajúcich pacientov. Pacient, ktorý je dlhodobo doma a nastane uňho moment umierania, má právo povedať, že toto už nezvláda a musí mu byť umožnené zomrieť v nemocnici.
X Dnes je však veľmi náročné nájsť miesto v hospici, lebo ich je málo. Zmení sa to, bude ich viac?
Áno, bude ich viac. Len je potrebné doriešiť duálne financovanie hospicov. Dnes sú financované len zo zdravotného poistenia, hoci majú aj sociálny rozmer. Rozprávame sa o tom s ministerstvom sociálnych vecí.
X Kedy bude zrealizované to, o čom sa dnes rozprávame?
Keď sa v roku 1995 robila takáto reforma v Katalánsku, ktoré má demografické aspekty podobné ako Slovensko, tak po 15 rokoch bolo možné povedať, že potreba paliatívnej starostlivosti bola naplnená na 80 percent. Čiže my sme už začali beh na dlhú trať, no v tejto chvíli neviem povedať, kedy to bude.
X Spomínali ste, že ako lekárka pracujete už vyše dve dekády. Zažili ste počas svojej kariéry niečo, čo by ste nazvali zázrakom?
Samozrejme, prekvapili ma niektoré situácie, keď ochorenie, ktoré vyzeralo byť absolútne nevyliečiteľné, sa zrazu preklopilo do niečoho iného a pacient žil dlhšie.
To sú situácie, ktoré hraničia so zázrakom. Bohužiaľ, je to extrémne ojedinelé.
X A pri umieraní?
Takéto veci sa vo fáze samotného zomierania nedejú. Keď nastane fáza zomierania, už odtiaľ nie je cesty späť. Som síce veriaca, ale v zásade na takéto zázraky neverím, racionálne to môj mozog neberie.
X Po tom všetkom, čo zažívate v práci, vy ste so smrťou vyrovnaná?
Myslím si, že keď príde ten deň, budem sa báť rovnako ako všetci ostatní. Len budem vedieť, že mám okolo seba žiakov a kolegov, ktorí sa o mňa postarajú. Ale všetky tie ostatné roviny distresu si odžijem rovnako ako všetci pacienti, aktuality.sk
X X X
Menej papiera či chladnejšie triedy. Školy budú pre ceny energií šetriť, oslovujú aj rodičov
Za internát v Bratislave si vysokoškolskí študenti od septembra priplatia. Základné a stredné školy plánujú poprosiť o pomoc aj rodičov.
Rapídne zvyšovanie cien energií netrápi len domácností. Z rastúcich účtov majú obavy aj riaditelia škôl a rektori univerzít. Na dorovnanie rozdielu by rezort školstva potreboval desiatky miliónov eur. Tie zatiaľ od rezortu financií nedostal. Školy tak zrejme čaká rozhodovanie, či zainvestujú do rozvoja, alebo zaplatia za energie.
„Internátu Družba, kde je zabezpečené vykurovanie plynom – a cena tejto komodity vzrástla päťnásobne – namiesto faktúry 30 tisíc eur mesačne dnes chodí 120 tisíc mesačne,“ opisuje kvestorka Univerzity Komenského v Bratislave Ingrid Kútna Želonková.
Bolestivé rozhodnutia
Podľa nej chýba inštitúcii aktuálne 5,5 milióna eur. „O dofinancovaní rokujeme s ministerstvom školstva, no nutné bude aj šetrenie a energetické audity,“ povedala pre Aktuality.sk.
Viaceré fakulty a ďalšie priestory sa nachádzajú v historických budovách, ktoré sa napíklad nemôžu zatepliť. Šetrenie pri energeticky náročných priestoroch teda môže byť problém.
Univerzitu preto v kombinácii s „bezprecedentným” znižovaním štátnej dotácie čaká viacero „bolestivých rozhodnutí“, konštatuje jej hovorkyňa Lenka Miller. Napríklad sa môžu odďaľovať plánované rekonštrukcie a utlmia sa rozvojové programy. Zatiaľ však univerzita pokračuje podľa aktuálnych investičných plánov.
Miller tvrdí, že v tejto chvíli sú napriek krízovej situácii odhodlaní urobiť všetko pre to, aby zimný semester otvorili v riadnom režime.
Minister žiada desiatky miliónov
Energetická kríza už dotlačila inštitúciu k niektorým krokom. Vedenie vyzýva na to, aby sa zbytočne nesvietilo a šetriť sa bude aj na vykurovaní učební aj priestorov vysokoškolských internátov. Od 31. augusta tohto roka univerzita zvýšila aj poplatky za ubytovanie. Do konca roka by sa už suma zvyšovať nemala.
Ministerstvo školstva sa snaží situáciu verejných vysokých škôl riešiť s rezortom financií. Formou rozpočtového opatrenia ho požiadalo o navýšenie rozpočtu o 20 miliónov eur. Ďalších 36 miliónov eur by potrebovali regionálne školy.
Minister školstva v demisii Branislav Gröhling z SaS si myslí, že finančné náklady spojené s energetickou krízou, by školy mali dostať automaticky: „Je to prenesený výkon štátnej správy, ktorý by sme mali zafinancovať.“ Rezort financií podľa jeho slov už jednu žiadosť o navýšenie rozpočtu vo februári zamietol.
Ušetria na fixkách
Problém s rastúcimi cenami za energie musia riešiť aj riaditelia základných a stredných škôl. Riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Žiline Ľubomír Krajčí tvrdí, že prezenčné vyučovanie je prioritou a nad plynovými prázdninami zatiaľ v škole neuvažujú.
Vyhnúť sa im chcú efektívnejším nakladaním s energiami a šetrením na spotrebnom materiály ako napríklad fixky na tabuľu. „Bude to na úkor rozvoja školy, no priorita je pre mňa, aby deti chodili do školy. Nesúhlasím s tým, aby žiaci sedeli v zime, no v rámci úsporných opatrení sa budeme musieť šetriť viac ako doteraz,“ hovorí Krajčí
Finančné prostriedky sa podľa jeho slov radšej pokúsi získavať prostredníctvom rozvojových projektov.
Náklady by hradili učitelia
No ani vynútené „prázdniny” nemusia byť dobrým riešením. Riaditeľka Základnej školy s materskou školou Andreja Kubinu v Trnave Zuzana Holkovičová upozorňuje, že na zvýšené ceny energií by takto doplatili samotní učitelia.
„V prípade dištančného vyučovania sa niečo ušetrí na kúrení, no nie na elektrike, pretože by som musela zavrieť zamestnancov doma. Budú platiť tú elektriku sami vo svojej domácnosti?“ pýta sa Holkovičová.
Ušetrí radšej na nákupe niektorých metodických pomôcok. „Priorita je svietiť, kúriť a potom sa môžeme baviť, či nám ostáva na knižku alebo cédečko. Možno ustúpime z 21. storočia naspäť a rovnako ako počas korony sa budú prať uteráky a nebudeme používať jednorazové utierky,“ hovorí riaditeľka. Myslí si, že nutná bude aj finačná pomoc rodičov.
Zapoja aj rodičov
Jedným z krokov, ako v budúcnosti ušetriť, by podľa nej mohlo byť využívanie fotovoltických článkov na výrobu elektrickej energie či montáž fotobuniek na toaletách. „Konečne môžeme chodiť do školy, plán je, že budeme mať otvorené zubami nechtami do kedy môžeme,“ dodáva pre Aktuality.sk.
Riaditeľ Gymnázia na ulici Ladislava Sáru v Bratislave Pavel Sadloň priznáva, že veľké zdražovanie energií bude mať vplyv na vzdelávanie. Stredná škola má náklady na energie podľa jeho slov o niekoľko desiatok tisíc eur vyššie v porovnaní s predošlými rokmi.
„Budeme musieť zapojiť rodičov. Písal som list rodičovskému združeniu, že cena papiera vyletela o 150 až 200 percent vyššie,“ hovorí Sadloň. V súvislosti s tým plánuje škola menej kopírovať a tlačiť papierové dokumenty, a viac využívať digitálne platformy. U niektorých študentov môže však byť problémom technická vybavenosť, aktuality.sk
X X X
Kolíková vypustila z novely trestný čin šírenia nepravdivej informácie. Nenašli zhodu
Ministerstvo spravodlivosti SR vypustilo z návrhu novely Trestného zákona trestný čin šírenia nepravdivej informácie. Ako vysvetlila odchádzajúca šéfka rezortu Mária Kolíková (SaS), nenašla sa formulácia, na ktorej by bola zhoda. Novelu predložil rezort po úpravách na pripomienkovanie po druhý raz.
„Na právnej úpravy musí byť zhoda, osobitne na právnej úprave, ktorá súvisí so slobodou slova. Hľadali sme aj formulácie, pri ktorých by sa zhoda mohla nájsť. Ale nenašla som ju v takej miere, že by som sa domnievala, že môže byť priechodná, či už v rámci koalície alebo celospoločensky,“ zdôvodnila ministerka vypustenie paragrafov týkajúcich sa šírenia dezinformácií.
Návrh trestného činu šírenia nepravdivej informácie z pôvodného návrhu kritizovali viacerí politici aj odborná verejnosť. Obávali sa ohrozenia slobody slova. Problém videli tiež v dokazovaní trestného činu či v neurčitosti formulácie.
Predložen ríklad tresty za drogovú trestnú činnosť. Chce tiež motivovať sudcov k udeľovaniu alt ernatívnych trestov. Priniesť má aj lepšiu vymožiteľnosť náhrady škody. Spolu s novelou Trestného poriadku je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní./agentury/
X X X
Legendárny Hašek kritizuje ruskú hviezdu: Mal by si sa hanbiť!
Daniil Medvedev nemá za sebou najlepší týždeň. Na US Open vypadol už v osemfinále a zajtra príde o post svetovej jednotky.
Ruského tenistu nahradí na čele rebríčka jeden z dvojice finalistov newyorského grandslamu. Buď to bude Nór Casper Ruud alebo Španiel Carlos Alcaraz.
Medvedev si užil svoje aj na tlačovkách.
Zámorskí novinári mu nedali pokoj a zasypali ho otázkami o ruskej vojenskej agresii Ukrajine. Pýtali sa ho, čo si myslí o prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho politickom režime.
Medvedev odpovedal opatrne a bolo vidieť, že sa pri politických témach necíti komfortne. Na otázku, kto je vinník vojenského konfliktu, reagoval neutrálne.
„Je veľa dobrých Ukrajincov a niekoľko zlých. Rovnako ako v Rusku – aj u nás je veľa dobrých Rusov a niektorí sú zlí. Naučil som sa, že podľa mňa je dôležité posudzovať veci individuálne,“ vyhlásil 26-ročný Moskovčan.
Jeho reakciu si všimol aj Dominik Hašek .
Legendárny český brankár je vokálnym odporcom vojny na Ukrajine. Krajanov, ktorí hrajú v ruskej KHL aj napriek invázii, označil za podporovateľov ruského fašizmu a žiada, aby nemohli reprezentovať Česko.
Medvedevovi odkázal, že je na smiech a mal by sa hanbiť.
„Ak by neboli na Ukrajine 10-tisíce mŕtvych, tak jeho slová možno dávajú zmysel. Že sú tam dobrí i zlí ľudia, to môžem povedať o každej krajine na svete. Ale bomby padajú na ukrajinské územie a jeho obyvateľov.
Ako by sa Daniil cítil, keby Ukrajina bombardovala civilistov v Moskve alebo Volgograde? Hanbi sa!“ odkázal bývalý elitný gólman ruskému tenistovi na twitteri.
Ruská agresia voči Ukrajine, Rusmi označovaná za „špeciálnu vojenskú operáciu“, sa začala 24. februára 2022.
Doteraz si vyžiadala podľa odhadov 20-tisíc ľudských život – 5000 civilistov, 7500 vojakov Ukrajiny, 7500 vojakov Ruska./agentury/
X X X
Alcaraz zvládol finále a vyhral US Open. Zasadne na tenisový trón
Španielsky tenista Carlos Alcaraz triumfoval v mužskej dvojhre na US Open a získal prvý grandslamový titul v kariére. Vo finále zdolal v pozícii turnajovej trojky nasadenú päťku Nóra Caspera Ruuda 6:4, 2:6, 7:6 (1), 6:3. V pondelok bude vo veku 19 rokov a 4 mesiace najmladšou svetovou jednotkou v histórii.
Carlos Alcaraz so svojim tímom po triumfe vo Flushing Meadows.
Duel medzi Alcarazom a Ruudom boi priamym súbojom o post lídra rebríčka ATP. Španiel nadviazal na víťazstvo nad Nórom z finále marcového turnaja Masters 1000 v Miami a upravil vzájomnú bilanciu na 3:0.
Z New Yorku si odnáša prémiu 2,6 milióna USD pred zdanením a 2000 bodov do rebríčka. Alcaraz je druhým najmladším šampiónom US Open po legendárnom Američanovi Petovi Samprasovi, ktorý vybojoval svoju prvú trofej, keď mal 19 rokov a 28 dní.
Pre 23-ročného Ruuda to bolo druhé neúspešné grandslamové finále. V júni v dueli o titul na antukovom Roland Garros v Paríži podľahol v troch setoch Alcarazovmu krajanovi Rafaelovi Nadalovi. Nór bude v novom vydaní rebríčka svetovou dvojkou a vylepší si kariérne maximum.
Zápas o titul v mužskom singli na tohtoročnom US Open sa od začiatku vyznačval veľkou intenzitou. Ruud čelil v úvodnom geme dvom brejkbalom, no odvrátil ich a v ďaľšej hre viedol pri podaní Alcaraza 40:15.
.Španiel si však pomohol dvoma kvalitnými prvými podaniami, udržal si servis a v treťom geme Ruuda brejkol, čo bol rozhodujúci moment prvého setu. Alcaraz v dôležitých momentoch demonštroval, že má veľký cit pre loptičku, v ťažkých výmenách si dokázal pomôcť precíznymi volejmi.
V druhom dejstve Ruud pridal na agresivite, od stavu 2:2 získal štyri gemy za sebou a vyrovnal na 1:1 na sety. Alcaraz sa rýchlo otriasol a na začiatku tretieho dejstva sa po rýchlom brejku ujal vedenia 2:O. Ruud však vyrovnal na 2:2 a za stavu 6:5 si pri servise Alcaraza vypracoval dva setbaly. Španiel ich odvrátil a vynútil si tajbrejk, v ktorom dominoval, keď profitoval aj zo štyroch nevynútených chýb súpera.
Vo štvrtom sete Alcaraz skvele servoval, vďaka brejku v šiestom geme odskočil Ruudovi na 4:2 a zápas už dotiahol do úspešného konca. V deviatom geme premenil pri vlastnom servise v poradí druhý mečbal. Muži – dvojhra – finále:
Carlos Alcaraz (Šp.-3) – Casper Ruud (Nór.-5) 6:4, 2:6, 7:6 (1), 6:3