Vyzývam Pellegriniho na férovú súťaž. Prezidentské voľby budú už o päť mesiacov, a zatiaľ poznáme len jedného uchádzača o palác, ktorý spĺňa všetky podmienky. Je ním bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Hoci sa o post oficiálne uchádza sám, prieskumy vyhráva jeho potenciálny súper Peter Pellegrini.

Korčok v rozhovore pre Pravdu vysvetľuje, prečo vyzýva lídra Hlasu na férovú súťaž, na čom by sa zhodol s premiérom Robertom Ficom a či si myslí, že by sa v prípade vybočenia zahraničnej politiky slovenská diplomacia zmobilizovala.

 X Nedávno ste ironicky okomentovali výsledok prieskumu agentúry AKO, v ktorom ste získali 26,5 percenta, slovom „vedieme“. Vidíte sa už v Prezidentskom paláci?

Usilujem sa o to. Chodím po Slovensku, tomu sa venujem najviac. Mám stretnutia každý týždeň v rôznych mestách. Dnes (v stredu 29.¤11., pozn. red.) odchádzam do Rožňavy a do Rimavskej Soboty. Minulý týždeň som bol v Banskej Bystrici a Brezne. Zdá sa mi, že je to poctivá cesta do súťaže, ktorá verím, že bude férová.

X Záujem o prezidentský úrad ste oznámili na konci augusta, odvtedy ste v teréne. Doteraz ste sa v rámci práce ako diplomat stretávali skôr s politikmi alebo rezortnými kolegami. Akí sú Slováci v uliciach?

Po prvé, je to veľmi dobrá možnosť načúvať občanom. Po druhé, to, čo mi dodáva energiu, je, že je záujem. Neviete, koľko ľudí príde. Zaujíma ich, čo sa deje v politike, vo verejnom priestore, aj to, že budú na budúci rok prezidentské voľby, preto prichádzajú na stretnutia so mnou. Prejavujú živý záujem a z času na čas kladú kritické otázky.

X Napríklad?

Keď prejavia nespokojnosť s výsledkami volieb a niektoré veci sa im nepáčia, pýtajú sa na to, či si myslím, že kompetencie prezidenta sú dostatočné, ako chcem naplniť úrad prezidenta. Prejavujú záujem aj o miesto Slovenska vo svete. Asi sa to spája s tým, že túto oblasť vnímajú ako „moju“. Záujem je veľmi živý.

X Vymenovali ste veci, ktoré ľudí zaujímajú, teraz skúste pomenovať tri veci, ktoré ľudí trápia.

Je to ekonomická situácia. Pochopiteľne to ľudí najviac zaujíma. Druhá vec je stav politiky a verejného života. Ľudia sú rozčarovaní, často sú zdesení a nahnevaní úrovňou nad úrovňou komunikácie a politického života. Mnohí veľmi spontánne hovoria, že si nemôžu pustiť ani správy v televízii, lebo ich to deprimuje. Potom ich zaujíma, kam Slovensko smeruje, čo príde v najbližšom období. Každá z týchto troch vecí sa dá rozmeniť na drobné. Vieme veľmi dobre, v akej ekonomickej situácii sa nachádzame. Vláda prijala svoj program, kde hovorí o 0,5-percentnej konsolidácii, ale vieme, že to číslo nevychádza, nie je to dosť. Otázka je, či sa krajina na konci tohto volebného obdobia posunie dopredu, alebo nie, a čo to znamená. Či budú lepšie služby štátu, čo bude so školstvom, či budú ľudia odchádzať zo Slovenska. Stav verejnej politiky a vôbec politickej kultúry na Slovensku – ľudia vidia, že sa tu niektorí politici správajú, ako keby bol týždeň pred voľbami. Slováci sú hnaní na barikády, sú tu emócie. Pri tej tretej téme sa musí vyjasniť, kam sa Slovensko uberie v zahraničnej politike. Vieme veľmi dobre, že aj o tom sa hovorilo o voľbách.

 Ako nominant SaS ste pôsobili ako minister zahraničných vecí vo vláde Igora Matoviča, ktorej prischol prívlastok vláda chaosu. Prispela aj k tomu, že verejné financie potrebujeme konsolidovať. Samozrejme, je to dlhodobejší proces. Nie je to len vina predchádzajúcej vlády. Vnímajú ľudia, že ste boli súčasťou tej vlády?

Neskrývam sa pred tým, že som bol minister zahraničných vecí predchádzajúcej vlády, pretože si stojím za všetkým, čo som v tej funkcii počas dva a pol roka urobil. Ale nie, nepýtajú sa ma na celkový obraz vlády, z ktorej SaS odišla. Nemám problém zadefinovať ani to, že tam bol problém vo vládnutí, že ľudia mali pocit, že viac sa riešia spory medzi politikmi a menej to, čo by sa malo. Je to objektívny fakt. Neutekám pred tým.

X Zo septembrových volieb vzišla vláda Smeru, Hlasu a SNS. Ak by ste boli teraz začínajúci diplomat, zostali by ste s touto vládou na ministerstve zahraničných vecí?

Zostal.

 Zostal by Korčok diplomatom s vládou Smeru, Hlasu a SNS?

X Myslíte si, že by ste mohli prispieť k tomu, aby boli naplnené vaše predstavy o tom, ako má vyzerať zahraničná politika Slovenska?

Odpovedal by som jedným slovom zostal. Nie je za tým bodka, ale čiarka. Zostal by som, ale je na každom jednom príslušníkovi slovenskej diplomatickej služby, do akej miery je schopný sám seba v systéme vidieť. Myslím si, že je tu otázka, ktorú si kladú mnohí profesionáli v službe – kde sa Slovensko uberie. V tejto chvíli vnímam slovenskú zahraničnú politiku tak, že počujeme opakovanie predvolebnej rétoriky. Všetko sa začne a končí pri migrácii, čo je nespochybniteľná téma. Nepočujeme však vôbec nič, čo by sme počuť mali. Vo svete sa dejú veľké veci. Zatiaľ som po nástupe do vlády v oblasti zahraničnej politiky a ministra zahraničných vecí vôbec nepočul žiadne reakcie, ktoré si viem spojiť s názorom slovenskej diplomacie napríklad na to, že je tu rozširovací balík týkajúci sa západného Balkánu, Ukrajiny, Moldavska, že tu boli významné veci, ktoré sa týkajú svetovej politiky, ako je summit USA-Čína. Nepoznám na to názor slovenskej diplomacie, tak ako ho nepoznám na teroristický útok Hamasu proti Izraelu.

X Počujeme základné línie, ale nepočul som slovenského ministra zahraničných vecí hovoriť o ničom inom, čo by sa nezačalo a neskončilo migráciou. Teraz sa oblúkom dostávam k tomu, že slovenská diplomatická služba je vynikajúca, profesionálna, prežila veľmi zložité obdobia, ale pomohla tento štát budovať. Verím, že toto sa nezničí. Chcem priamo povedať, že vystríham kohokoľvek z vládnej moci, aby siahal na tie miesta, ktoré patria slovenským profesionálom na ministerstve. Služba sa vie zomknúť, má názor, vo vnútri je veľmi profesionálna. Slovensko potrebuje obrovskú kvalitu v profesionálnej diplomatickej službe, ktorá sa vybudovala za 30 rokov. Preto hovorím, že na to sa nemá siahaťX Naznačujete, že ak by táto vláda robila niečo, čo by veľká časť služby vnímala ako čosi, čo by išlo proti zahraničnopoli­tickým záujmom krajiny, úradníci by proti tomu vystúpili?

Nevyplýva to z mojich slov. Takto som to nepovedal. Položil som dôraz na profesionalitu a povedal som aj to, že je určite na každom jednom na ministerstve, či už pôsobí v zahraničí, alebo doma, aby si určil svoje línie. Poviem to na mojom príklade. Moje línie boli, že aj v tých najzložitejších chvíľach izolácie v rokoch 1994–1998 som ako mladý diplomat videl zmysel v tom, že som vedel, že je to epizóda a naša krajina nemá inú perspektívu, ako byť súčasťou slobodného sveta, EÚ a NATO. Bolo úžasnou profesionálnou výzvou napomôcť tomu, aby sme naskočili do vlaku, ktorý nám ušiel v roku 1997, napríklad zo Severoatlantickej aliancie. Dnes tu máme výzvy úplne inej povahy. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby vládna moc zachovala profesionalitu našej služby.

 Nebola to do istej miery chyba zahraničnopoli­tického smerovania, respektíve rozhodnutí, že sa vláda málo venovala migrácii, nevedela ju vysvetliť, že príliš, ako to hovoria niektorí ľudia, podporovala Ukrajinu? Premiér Robert Fico aj šéf diplomacie Juraj Blanár hovoria o suverénnej zahraničnej politike. Máte pocit, že predtým sa robila nesuverénna zahraničná politika?

K migrácii poviem len jedno. Kontroly na hraniciach mala zaviesť vláda premiéra Ľudovíta Ódora aj tá predchádzajúca. Kontrola hraníc v rámci Schengenu je úplne legitímna záležitosť. Dnes zase stále počujeme slovo migrácia. Pred niekoľkými dňami bolo rokovanie ministrov vnútra na srbsko-maďarskej hranici. Čo však robí vláda pre to najdôležitejšie, čo sfunkční systém, teda pre readmisiu? Ako sa využívajú blízke slovensko-maďarské kontakty na najvyššej politickej úrovni na to, aby Maďarsko konečne začalo plniť základné veci, ktoré vyplývajú zo Schengenu, a to je readmisná dohoda? Migrácia ako mobilizačná téma tu je, ale teraz je podľa mňa prejavom suverénnej zahraničnej politiky, že sa veľmi rázne a s veľmi silnou pákou zatlačí na nášho južného suseda, ktorý má začať plniť pravidlá schengenského systému. Vieme, že Slovensko je naďalej suverénnou krajinou – pod to sa plne podpisujem – ale, čo to bude v praxi znamenať pri novej vláde, to netuším. Otázka je, s kým chcete presadiť slovenský záujem. Pýtam sa, kto sú tí spojenci a najbližší partneri, s ktorými sa podarí presadiť slovenský záujem vo svete. Zatiaľ vidím súzvuk len s jednou krajinou.

X Máte pocit, že nám chýbajú partneri?

Mám pocit, že o nich nie je záujem. Naši najbližší spojenci sú pre mňa Nemecko, Rakúsko, USA, Poľsko a ďalší, ale my sme tri roky – a osobitne v predvolebnej kampani – počúvali na ich adresu najhoršie invektívy. Už je po voľbách, vláda je legitímna, má programové vyhlásenie vlády, niečo avizuje, ale pýtam sa, kto sú tí partneri, s ktorými ide Slovensko presadiť slovenský záujem. Hádam nejdeme nahovoriť slovenskému občanovi, že veľké veci zvládneme sami.

X Premiér Fico sa sťažuje, že keď sme pozastavili dodávky zbraní na Ukrajinu, pokladajú ho za nepriateľa za to, aký má názor. Hovorí to oprávnene?

Svet už dnes nezaujímajú pocity politikov – hovoríme o zahraničnej politike na Slovensku. Každý má doma voľby. Je to normálna vec v demokracii. Už sa prestaňme sťažovať, kto, kde, koho a ako vníma. Mňa zaujíma slovenský názor na vážne veci medzinárodnej politiky, ktoré sa Slovenska bytostne týkajú. Zatiaľ počúvam opakovanie rôznych predvolebných floskúl. Počúvame heslá, len ich treba naplniť obsahom. Okrem migrácie neviem, aké sú iné pozície Slovenska. Faktom aj to, že zbrane zo Slovenska naďalej idú. Čo je dobré, lebo sused sa bráni a treba mu pomôcť, ale nie je pravda, že sme zastavili dodávky zbraní. Skončili sa len štátne dodávky.

 X Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok od začiatku svojho mandátu zrušil pozície policajným viceprezidentom, odvolal šéfa polície a mimo služby postavil viacerých obvinených policajtov vrátane čurillovcov. Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová sa príliš k týmto témam nevyjadruje. Komentovali by ste ako hlava štátu túto situáciu?

Platí to, čo musí platiť v právnom štáte. Na jednej strane sú personálne výmeny po politickej zmene úplne legitímnou otázkou. Znamená to aj výmeny na miestach politických nominantov, ako je policajný riaditeľ, a je to úplne v poriadku. Neplatí však, že sa to môže urobiť takým spôsobom, že vznikajú pochybnosti. Treba o tom hovoriť. Myslím si, že je to test inštitúcií aj test pevnosti právneho štátu. Udiali sa personálne zmeny, ktoré vyvolali pochybnosti, až také, že dotknutí sami idú pred súd. Koniec koncov, pán minister podal trestné oznámenie v súvislosti s udelením statusu chráneného oznamovateľa, čo je úplne v poriadku. Moment pravdy nastane vtedy, keď rozhodnú nezávislé súdy, ako sa s tým vysporiada vládna moc. Nebudem ten, kto bude dnes hovoriť, že je tu porušený zákon, o tom nech rozhodnú súdy. Ako prezident by som tvrdil presne to isté, čo hovorím teraz. Samozrejme, berúc do úvahy úlohu prezidenta podľa ústavy, ktorou je zabezpečenie riadneho chodu ústavných orgánov. Treba apelovať na to, aby ústavné orgány plnili to, na čo sú, aby spolupracovali s inými orgánmi. Vidím hlas aj pre hlavu štátu.

X  Keď hovoríme o personálnych zmenách, nová vláda urobila viacero personálnych zmien. K výmene nedošlo len v polícii, ale aj na čele Vojenského spravodajstva či v iných inštitúciách. Veľa sa hovorí o novom riaditeľovi SIS a spomína sa meno bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý je obvinený. Ak by k tomu došlo, a vláda by ho navrhla do funkcie, vymenovali by ste ho?

Nevidím dôvod sa tomu venovať ani to komentovať. Pripomeniem, že prvý deň po voľbách išlo od víťaznej strany aj jej predsedu do spoločnosti posolstvo, že potrebujeme „kľud“. Mne sa to páčilo. Naozaj potrebujeme pokoj. Pod tým som si predstavoval, že budeme smerovať skôr k ukončeniu vojny v polícii. Mne sa zdá, že tomu by mali zodpovedať aj personálne nominácie. Tým to ukončím. Nespochybňujem prezumpciu neviny. Nehovorím, že sú tu vinní či nevinní, ani to, ktorí sú obvinení, to rozhodnú súdy. Je však otázka, či takéto personálne nominácie prispejú k tomu, čo bolo povedané po voľbách, teda k pokoju. O bezpečnostných zložkách musí byť čo najmenej počuť a musia dať občanovi pocit, že sa starajú o ich bezpečnosť. Toto nie je celkom tá cesta.

 X Po tom, čo sme sa dozvedeli nominácie na ministrov novej vlády, sa z časti spoločnosti ozývala kritika. Napríklad voči Tomášovi Tarabovi v súvislosti s postom ministra kultúry. Výhrady mala aj prezidentka, konkrétne voči Rudolfovi Huliakovi, ktorý sa spomínal ako minister životného prostredia. Ako by ste sa postavili k tejto veci? Komunikovali by ste svoje výhrady alebo by ste odmietli niektorých ľudí vymenovať?

Pani prezidentka pomenovala vecné výhrady, ktoré boli nezlučiteľné s výkonom funkcie ministra životného prostredia. Toto plne podpisujem. K zvyšku odpovedám, že neviem, ako prebehla komunikácia hlavy štátu s víťazom volieb, ktorý bol poverený zostavením vlády v tej fáze, kým boli vymenovaní ministri. Rozprával by som sa určite o viacerých menách. To je pravda. Vôbec nevylučujem, že to tak aj mohlo byť. Dnes nebudem kádrovať. Vláda je legitímna, ministri majú dôveru, k tomu sa nebudem vracať. V kreačnej fáze, kým ešte nie je vymenovaný premiér, je určite priestor, aby sa hlava štátu rozprávala o nomináciách. Takto by som postupoval aj ja.

 X Prezidentka minulý týždeň podpísala novelu zákona o 13. dôchodku v sume 300 eur. Cez vás by to prešlo počas ekonomicky náročného obdobia?

Pre mňa je v tejto chvíli podstatné, že musíme naozaj v celej spoločnosti vrátane dôchodcov, ktorí sú zraniteľnou skupinou, myslieť najprv na to, či máme dostatočne veľkú perinu, ktorou sa zakrývame. Nič si neželám viac. Moja mama je dôchodkyňa, viem presne, aký má dôchodok. Je to ťažká situácia. Je zdravotná sestra a má vdovský dôchodok po otcovi, dokopy vyše 700 eur. Aj moja mama je vďačná za to, že dostane prilepšené. Nielen ona. Viete, čo ma prekvapilo v Brezne? Myslím, že aj v Považskej Bystrici mnohí prišli za mnou a povedali, že my sme radi, ale viete, čo tí mladí s deťmi, keď je len jedna mama alebo otec v rodine? Aj o tomto treba hovoriť. Či by som to podpísal? Je tu legitímne rozhodnutie Národnej rady, takže si nemyslím, že by prezident mal takýmto spôsobom zasahovať do toho, čo chce vládna moc. No nie tam to bodka, ale čiarka, aby tieto veci boli udržateľné dlhodobo. Okrem iného je 13. dôchodok štrukturálny výdavok. Myslím si, že je nereálne, ak sa raz zakotví, aby sa zmenil. Dožičím to dôchodcom, ale musíme súdržnosť v spoločnosti pestovať aj tým, že budeme myslieť na iné zraniteľné skupiny a na to, či môžeme solidárne pomôcť aj im.

X Ďalšou témou, pri ktorej sa zvyčajne vytvoria dva tábory, sú potraty. V posledných dňoch sa hovorí o tom, či by mala byť na Slovensku legálna interrupčná tabletka. Podpísali by ste to?

Nebudem sa vyjadrovať k vecnej stránke, lebo na tú nech reagujú, tí, ktorí sa z času na čas dostanú k slovu. Veľmi vystríham pred tým, aby sme z tohto dnes robili ďalšiu mobilizačnú tému, kedy ľudí vyženieme na barikády. Pre mňa je základná vec, že je tu status quo. Koniec koncov, aj štatistické údaje hovoria o tom, že je tu klesajúci trend umelých prerušení tehotenstva. To, že je aj takáto forma, a že zrejme je to nejaký posun v zdravotníctve, nech povedia odborníci. Podľa toho si urobím názor. Vystríham pred tým, prosím vás, nekŕmme Slovenky a Slovákov týmito témami, lebo to nerobí nič iné, len nás to ďalej rozbíja. Spoločnosť nie je rozdelená, spoločnosť je rozbitá po niekoľkých líniách. Či už na tejto téme, alebo migrácii. Sme roztrieštená spoločnosť. Témy, ako je tabletka alebo otázka čistej nedotknutej slovenskej kultúry, sa tu vyťahujú len preto, aby sa zakryli iné neriešené problémy. Mňa zaujímajú dve veci, či je naša krajina schopná posunúť sa dopredu a či sme schopní modernizovať štát, lebo zaostávame. O tom rozprávajme. Nehovorím, že otázka vyriešenia vecí, ktoré ste spomenuli, nie je dôležitá, ale neprekrývajme ňou iné záležitosti.

 X Nateraz ste jediným kandidátom, ktorý vyzbieral dostatok podpisov. V prieskumoch vás predbieha iba Peter Pellegrini, ktorý sa ešte nevyjadril. Nemali by ste byť na čele?

Vážim si, že sa umiestňujem tam, kde sa umiestňujem. Predseda parlamentu vie, že bude kandidovať, ale naďalej evidentne dáva do popredia to, že môže svoju funkciu použiť na svoju kandidatúru bez toho, aby ju ohlásil. Považujem to za neférové a poukazujem na to. Veľmi si vážim, že sa napriek tomu umiestňujem na vyšších priečkam. Som vyše roka a pol mimo obehu, nemám dennodenne prístup do médií, aby som glosoval politické dianie alebo aby som robil výjazdy do podnikov, kde si vezmem spolu ministrov a tvárim sa, že to robím ako predseda parlamentu. Nemám problém s tým, že sa líder Hlasu objavuje v prieskumoch. Je to zjavné, asi by bolo čudné, aby ste si zakladali doménu štyri dni po voľbách a pritom nekandidovali. Len by bolo dobré, aby to bolo férové. Nehovorím o tom, že porušuje zákon. Vravím len, že si želám férovú súťaž.

X Pellegrini reagoval na to, že keby teraz kandidovala prezidentka Čaputová, tiež by kandidovala ako hlava štátu…

Ale to by sme vedeli od júna, vtedy, myslím, povedala, že kandidovať nebude. Som si istý, a nepoprie to ani predseda Hlasu, že by v júni vyhlásila, že kandiduje. Všetko by bolo jasné. Keď dnes ohlasuje 13. dôchodky alebo točí sedemminútové video o dobrých správach, nakrúca to prezidentský kandidát, ktorý sa k tomu neprizná. Dôležitá téma je to, že je zároveň predseda parlamentu, ktorý bude vyhlasovať dátum volieb. Je to dôležitá téma, či bude v polovici apríla, alebo marca. Mňa ako občianskeho kandidáta to zaujíma. Poukazovať na pani prezidentku, ktorá nekandiduje a o ktorej s istotou vieme, že by to v júni jasne povedala, ak by kandidovala, je len odvádzanie pozornosti.

X Keby ste boli teraz minister zahraničných vecí, vzdali by ste sa funkcie?

O tomto čase by bolo úplne jasné, či kandidujem, alebo nekandidujem. Chápete tú nuansu? Dnes sa niekto tvári, že s tým nemá nič spoločné. Ešte aj straníci hovoria, že si Pellegrini váži podporu. Treba to povedať. Áno, kandidujem a bude normálna súťaž.

 X Na transparentnom účte máte niečo vyše 186-tisíc eur. Stačí to na kampaň? Očakávate, že vás podporí niektorá z politických strán?

Musí to stačiť, limit je zákonom stanovený. Dodržím ho. Na účte mám sumu, ako ste povedali, ale minuli sme vyše 50-tisíc. Skoro polovicu sme už vyzbierali, za čo veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí mi prispeli. Teší ma veľký počet ľudí, ktorí sa zapojili. Sú to symbolické sumy. Niekto si dá tú námahu a pošle vám 20 eur, čo je niečo, čo vám dodáva energiu. Som a zostanem občianskym kandidátom. Pokiaľ by mi nejaká politická strana vyjadrila podporu a povedala, že ma vie podporiť v kandidatúre, tak sa za to len poďakujem.

X Mali ste už nejaké stretnutia?

Nie.

X Budete stretnutia sám iniciovať alebo počkáte?

Máme normálnu komunikáciu. Skôr strany v opozícii sa budú chcieť vyjadriť k tomu, ako zareagujú na situáciu, ktorá je podstatou týchto volieb. Či podporia kandidáta, ktorý má šancu priniesť rovnováhu do usporiadania politických síl, alebo budú všetky tri najvyššie ústavné funkcie v jednom mocensko-politickom prúde. Bude to rozhodujúce.

X Bude to základom vašej mobilizačnej kampane?

Bude to jeden z bodov, áno.

X Bolo by z vášho pohľadu problematické, ak by všetky ústavné funkcie mala pod palcom súčasná koalícia?

Ľudia chcú rovnováhu. Aj preto chodím po Slovensku a počúvam na to reakcie. Ľudia hovoria, dobre, voľby prebehli, je tu vláda, ale je otázkou, či to všetko má byť v jedných rukách. Treba to vyjasniť. Aj preto volám po tom, aby súťaž bola férová a bolo zjavné, kto kandiduje, a tí, ktorí to ešte neohlásili, to povedali.

X Avizovali ste, že chcete v kampani komunikovať tému vlastenectva. Časť politického spektra si túto tému prispôsobila a javí sa to tak, ako keby sa zúžila na nosenie vlajky a spievanie hymny. Dá sa pri tejto téme hovoriť menej intelektuálnym jazykom? Ako ju vysvetľujete voličom?

Nielenže chcem, ale už aj vysvetľujem. Vedome som sa prihlásil k tejto téme. Chcem hovoriť o inom obsahu vlastenectva ako o tom, ktorý ste opísali vy a zjavne sa tu za 30 rokov usadil. Doteraz je to vlastenectvo, ktoré našu krajinu rozdeľuje. Chcem sa pozrieť na to, ako ste povedali, či je za tými štátnymi symbolmi, ktoré sú zakotvené v ústave, či za nimi niečo viac ako to, čo sme videli doteraz. De facto zo zástavy a štátnych symbolov je alibi, za ktoré schováte všetko. Čím väčší problém doma máme, čím hlbšia diera na okresnej ceste, čím deravejšia strecha v telocvični niekde na východe Slovenska, tak tým väčší štátny symbol nad to dáme a tvárime sa, to je slovenské a na toto nám nesiahajte. Vraj má byť povinnosťou hrdo sa hlásiť k takej krajine a v akom stave sa nachádza. Nie je to tak.

Dodávam k tomu, že sa cítim ako vlastenec, lebo vidím Slovensko ukotvené v modernom svete, práve preto, že si myslím, že našu krajinu treba pohnúť dopredu, treba ju modernizovať tak, aby mladí ľudia zvažovali, či odídu. To je prejav vlastenectva, že nám desiatky tisíc ľudí odchádzajú do zahraničia a my ich chceme prilákať na symboly? Alebo ich chceme prilákať na to, že naša krajina sa bude posúvať dopredu? Je prejav vlastenectva, ak budeme ľudí mobilizovať tým, že sa hrozby a všetky skazenosti Západu začínajú niekde za riekou Morava? Veď to je zase len nejaká mobilizačná ilúzia. Ja sa cítim ako vlastenec, lebo som 30 rokov v službe štátu a štátny znak som hrdo nosil. Neviete si predstaviť, ako mladí ľudia na toto reagujú. Vlastenectvo je v mojom podaní postoj k našej krajine, k verejnému priestoru, v ktorom žijeme, do ktorého patria aj symboly. Aby vlastenectvo nebolo o tom, že keď dohrá hymna a utrieme si slzu, lebo vyhrali hokejisti, vtedy sme zomknutí a vlastenectvo sa končí. Vtedy by malo začať.

 Hovorili, že o pozitívnych reakciách medzi ľuďmi, no stretávate sa aj s negatívnymi emóciami? Už vás niekto nazval predstaviteľom bratislavskej kaviarne?

Pri zbere podpisov som zažil, že na mňa zakričali z 20 metrov. V tejto chvíli to je veľmi kultivovaná diskusia. Zatiaľ to nebola výčitka od ľudí. Myslím si, že to je dané aj tým, že ešte to nie je o konfrontácii – v dobrom zmysle slova – s ostatnými kandidátmi. Keď sa rozhodne oznámiť kandidatúru predseda Národnej rady, potom to bude o alternatívach. Bude možnosť predstaviť svety, za ktorými stojíme, ako uvažujeme. Môžem ubezpečiť, že si neviem predstaviť situáciu, kde by som musel skĺznuť do invektív. To mi je úplne cudzie. Verím, že mi to vydrží.

X Nepokladáte to za svoju najväčšiu slabinu?

To, že som slúžil vlasti? To je teda riadna výčitka. Smejem sa na tom, ale máte pravdu, je to téma. Je to o tom, ako osloviť aj tých, ktorí patria do stredu, nie sú vyhranení a nie sú na proeurópskej modernej strane, ale nie sú ani na druhej strane. Budem sa vždy snažiť presvedčiť argumentáciou, čo naša krajina najviac potrebuje. Slovensko potrebuje zastaviť úpadok. O tom rozprávam s vášňou. Vidím, že ľudí to zaujíma. Pýtajú sa ma, z akých pomerov pochádzam. Nedostal som striebornú lyžičku na stôl, nenarodil som sa do rodiny, ktorá by ma automaticky predurčovala do sveta diplomacie. Pred ľuďmi som v tomto pripravený sa vyzliecť donaha, ale neprezliecť sa do niečoho, čo bude pôsobiť ako karikatúra. Toto nebudem robiť. Ide o to, aby som bol uveriteľný. Zostanem taký, aký som.

X Načrtli sme vaše slabiny. Aké vnímate u vášho potenciálneho súpera Pellegriniho?

Nebudem to komentovať. Budeme s Pellegrim súťažiť a čím skôr, tým lepšie. Možno, že u neho účel svätí prostriedky. Najprv to bola autentická snaha stať sa premiérom, aby mal v rukách výkonné funkcie. Niekoľkokrát vravel, že prezidentský úrad nie je pre mňa. Ale azda je to volanie do prezidentského kresla na základe prieskumov verejnej mienky. Myslím si, že by tam mala byť iná vnútorná motivácia a vízia. Mám svoju vlastnú predstavu a motiváciu, ako uspieť, ale nebudem sa zaoberať inými kandidátmi. Dôležité je, aby to bolo férové. Mnohí ma odrádzali, aby som to tak skoro neoznamoval, a napriek tomu som mal dosť tvrdú hlavu a spravili sme to pred voľbami, lebo som nechcel špekulovať. Nechcel som stavať na tom, ako sa skončia voľby. A teraz sú kandidáti, ktorí sa stále tvária, že do toho nejdú.

X Ako by ste vnímali, ak by Pellegrini nezbieral podpisy, ale spoľahol sa na poslaneckú podporu?

Sú to dve legitímne cesty. Zákon hovorí jasne – buď 15 poslaneckých podpisov, alebo 15-tisíc od ľudí. Podstatné je iné – do ktorého momentu je štátna funkcia nástrojom, cez ktorý komunikujem s verejnosťou ako kandidát.

X  Ak by ste voľby vyhrali, funkcia sa dotkne aj vašej rodiny. Prezidentka Čaputová sa počas svojho mandátu viackrát stretla s útokmi na ňu aj na jej rodinu. Je na to vaša rodina pripravená?

Moja rodina z toho vôbec nie je nadšená, ale mám v manželke podporu. Nielen pre 35 rokov manželstva, ale rozumie mi, že chcem naďalej slúžiť krajine. Vôbec nemôžem hrdinsky povedať, že by sme sa aj my nerozprávali o tom hroznom bahne, nahádzanom na pani prezidentku. Odsudzujem to, čo musela podstúpiť. Nie je to v tom, že má imunitu na kritiku. Ale ten spôsob, suterén, tá miera dehumanizácie prekročila všetky červené čiary. Ako to slúži záujmom Slovenska? Čo je to za služba vlasti, že niekoho ponižujem a o niekom poviem, že je potkan? Je to absolútna nehoráznosť. Celé si to veľmi dobre uvedomujeme.

X Čaputová sa rozhodla znova neuchádzať o úrad. Podobne to bolo aj pri Andrejovi Kiskovi. Je to údel prezidentov z iného politického spektra, že končia po jednom volebnom období?

Nie je to údel, sú to individuálne a úplne odlišné rozhodnutia. Kiska zakladal politickú stranu, pani prezidentka sa rozhodla a mala právo sa takto rozhodnúť. Údel to nie je. Je to ich rozhodnutie, ktoré rešpektujem./agentury/

X X X

Premiér chystá odvolanie šéfa ÚRSO pre zvýšené ceny plynu

Andrej Juris skončí vo funkcii spolu s ďalšími vrcholnými predstaviteľmi regulačného úradu.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) avizuje, že odvolá predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andreja Jurisa a pravdepodobne aj ďalších členov úradu. Fico pozval Jurisa v stredu na rokovanie vlády.

Mal vysvetliť, prečo rozhodol o zvýšení cien plynu pre domácnosti o 125 % bez toho, aby o tom informoval vládu. Toto zvýšenie cien urobil úrad podľa premiéra zámerne, aby skomplikovali kroky vláde.

„Prihovoril som sa nezávislému pánovi predsedovi ÚRSO od srdca. V podstate jeho aj jeho kolegov považujem za sociálnych teroristov a nemám žiadne pochybnosti o tom, že takéto zvýšenie ceny plynu pre domácnosti, ktoré nemá v histórii obdobu, urobili len preto, aby nám skomplikovali život,“ uviedol Fico s tým, že členovia z ÚRSO budú odvolaní, aktuality.sk

X X X

ÚRSO rozhodol o výraznom zvýšení ceny plynu, budú dvojnásobné. Neakceptovateľné, reaguje Saková

 Postup Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý vydal cenové rozhodnutie skôr, ako vláda rozhodne o kompenzáciách pre ceny domácností nie je akceptovateľný a rezort hospodárstva bude musieť prehodnotiť fungovanie tohto úradu.

 Denisa Saková (Hlas) je bývalá štátna tajomníčka na ministerstve vnútra a ministerka vnútra počas vlády Petra Pellegriniho. Tentoraz by mala dostať pod kontrolu ministerstvo hospodárstva.

Slovenské domácnosti nebudú za plyn platiť viac ako v minulom roku a rozhodnutie ÚRSO o cenách plynu považuje ministerstvo hospodárstva za plynu škandalózne. „Ministerstvo hospodárstva SR má pripravené všetky potrebné kroky na to, aby vláda už na prvom decembrovom rokovaní schválila nariadenia, ktoré garantuje slovenským domácnostiam stabilné ceny plynu,“ informuje rezort.

 „Stabilné ceny elektriny a plynu pre domácnosti boli prioritou celej vlády. Preto sme spoločne s ministerstvom financií, predsedom vlády a predsedom parlamentu vyrokovali riešenie, ktoré vláda bude môcť už o týždeň predstaviť. Považujem za veľmi neštandardné, že sú slovenské domácnosti dnes zbytočne stresované rozhodnutiami, ktoré reálne nevstúpia do platnosti. Ľudia nemusia mať obavy, dodržíme sľuby ktoré sme dali pred voľbami a ceny energií neporastú,“ povedala ministerka hospodárstva Denisa Saková.

Všetky podrobnosti bude možné predstaviť verejnosti po rokovaní vlády na začiatku decembra, ktorá musí schváliť vládne nariadenia garantujúce výhodné ceny energií pre ľudí. V budúcom roku by k výhodným cenám plynu malo prispieť aj nové vedenie SPP, ktoré ministerka vymenovala minulý týždeň. Prispieť by k tomu mala predovšetkým zmena stratégie nákupu plynu na veľkoobchodných trhoch za primerané ceny./agentury/

X X X

Kuffa končí na ministerstve kultúry, Šimkovičová ho nechce. Kto ho prichýli?

 Ministerka kultúry Martina Šimkovičová podala na vládu návrh na odvolanie štátneho tajomníka Štefana Kuffu. Z vrcholovej politiky sa však nikam nechystá a nové miesto bude mať na ministerstve životného prostredia.

 Tam pôsobí už ako štátny tajomník aj jeho syn Filip Kuffa. Štefan Kuffa sa dostal do sporu s ministerkou Šimkovičovou potom, ako chcel intronizovať Krista za kráľa Slovenska.

„Za ministerstvo kultúry dávame prísľub, že my budeme tí, ktorí budú iniciovať, aby sa čo najskôr dosiahlo to, aby Kristus kráľ bol intronizovaný a stal sa kráľom Slovenska,“ povedal 13. novembra na úvodnej omši Trnavskej novény, týždňovom katolíckom sviatku na počesť Trnavskej Panny Márie. Od jeho prejavu sa dištancovala aj Konferencia biskupov Slovenska.

 Na rokovaní vlády sa objavil bod, v ktorom ministerka bez bližšieho vysvetlenia žiada, aby Kuffa na jej ministerstve skončil. Následne ho vláda vymenovala za štátneho tajomníka minnisterstva životného prostredia. Kuffa sa dostal do parlamentu na kandidátke SNS.

Kuffom však výmeny na postoch štátnych tajomníkov neskončili. Vláda odvolala z postu štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Mária Marušku zo SNS. Ten sa zase presunie na ministerstvo kultúry. Na ministerstve životného prostredia na rovnakom poste zas končí Jozef Smatana a po novom bude štátnym tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva.

S iniciatívou na výmenu štátnych tajomníkov vraj prišiel šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS). Hlavným cieľom výmen podľa neho bolo, aby ministerstvá boli stranícky jednoliate. Tvrdí, že na odvolaní Kuffu z postu štátneho tajomníka MK nebol žiadny iný dôvod. „Keby bol problém, tak ho nedávame na iné ministerstvo. Jediný dôvod je ten, že chceme mať plne vyťažených štátnych tajomníkov. (…) Je to na zvýšenie efektivity ministerstiev,“ podotkol Taraba. Podľa informácií Pravdy bol však medzi Kuffom a Šimkovičovou osobný spor, práve kvôli tomu, že nad jeho konaním nemala ministerka kontrolu./agentury/

X X X

Rezort ministerky Šimkovičovej nebude pokračovať v programe na boj s dezinformáciami

Ministerstvo kultúry (MK) SR nebude v roku 2023 pokračovať v dotačnom programe, ktorý mal rozvíjať a podporovať mediálnu výchovu a boj proti dezinformáciám.

Prostriedky, ktoré boli na program určené, chce využiť napríklad na dofinancovanie strechy Reduty či prevádzky Univerzitnej knižnice v Bratislave (UKB). TASR o tom informovali z rezortu.

„Vzhľadom na dnešný neskorý dátum a na skutočnosť, že dotáciu je možné poskytnúť len na projekt alebo jeho časť, ktorá je zrealizovaná v roku 2023, môže byť čerpanie poskytnutej dotácie problematické. Keďže hrozí, že by finančné prostriedky účelovo určené na poskytnutie uvedených dotácií nebolo možné použiť, z časových dôvodov na daný účel, ministerstvo hľadalo iné spôsoby ich efektívneho využitia,“ vysvetlil rezort.

Podotkol, že zmena účelu podlieha súhlasu Ministerstva financií (MF) SR.

Presunutie peňazí

MK SR navrhuje presunúť prostriedky na dofinancovanie strechy Reduty v hodnote 258.000 eur, ktoré bolo pôvodne rozpočtované v roku 2024.

„Týmto by sa uvedená investícia ukončila stavebne aj administratívne v roku 2023 a pomohlo by to rozpočtu 2024. Uvedené bude mať istú podporu na MF SR,“ ozrejmilo ministerstvo. Zvyšné prostriedky zvažuje využiť na dofinancovanie bežnej prevádzky UKB, a to maximálne do sumy 200 000 eur.

„Momentálne sa hľadá riešenie, aby dofinancovanie bežnej prevádzky UKB bolo vykonané presunom finančných prostriedkov medzi UKB a inými rozpočtovými organizáciami,“ priblížil rezort s tým, že zvažuje dofinancovanie aj ďalších knižníc.

Rezort tvrdí, že by vedel minúť menej

Vysvetlil, že pôvodne bolo na dotačný program vyčlenených 400.000 eur, pričom skutočná suma pre plánované aktivity, tak ako ich schválila určená komisia ešte v predošlom volebnom období, bola iba 200.000 eur.

„Ministerstvo kultúry by tak dokázalo, pri zmene účelu čerpania, minúť značne vyššiu sumu, ako bolo schválené, dokonca je pravdepodobné, že dokáže minúť aj celú sumu pridelených finančných prostriedkov,“ podotklo.

Nový dotačný program, ktorý mal podporovať a rozvíjať mediálnu výchovu a bojovať proti dezinformáciám, oznámila v auguste vtedajšia ministerka kultúry Silvia Hroncová, aktuality.sk

X X X

Parlamentný výbor odobril Soláka na post šéfa policajného zboru

Ľubomír Solák sa môže stať policajným prezidentom. Takmer po trojhodinovom verejnom vypočúvaní odobril v stredu jeho nomináciu výbor pre obranu a bezpečnosť. Do funkcie ho navrhol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý Soláka považuje za policajta telom aj dušou. Nástupca Štefana Hamrana, ktorý bude viesť v nasledujúcich rokoch políciu, považuje za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko to, že ľudia k sebe nie sú úprimní. Viacerí poslanci sa počas hlasovania o uznesení zdržali, proti bol bývalý policajný šéf Jaroslav Spišiak z Progresívneho Slovenska (PS). Naopak, jeho stranícka kolegyňa Irena Bihariová bola za. Minister vnútra ho do funkcie vymenuje v piatok 1. decembra.

 Minister vnútra najskôr poveril Soláka dočasným riadením polície a minulý týždeň avizoval, že ho za šéfa polície navrhne nastálo. Vo funkcii nahradil takisto dočasne povereného prezidenta Policajného zboru Rastislava Polakoviča. Brannobezpečnos­tnému výboru sa Soláka podarilo vypočuť až na druhýkrát, pred týždňom totiž výbor nebol uznášaniaschopný.

Šutaj Eštok na úvod verejného híringu povedal, že Solák spĺňa podmienky na vymenovanie za prezidenta Policajného zboru. „Nie je mu cudzia policajná uniforma, je to policajt telom a dušou,“ uviedol o ňom. Jednou z úloh nového šéfa polície bude podľa neho upokojiť situáciu v spoločnosti.

Solák o sebe počas predstavovania povedal, že bol v dvoch „eseročkách“. V jednej na zabezpečovanie bezpečnosti proti vlámaniu a druhej zameranej na ochranu detí a učiteľov voči aktívnemu strelcovi. „Nikdy som z oblasti bezpečnosti neodišiel. Ponuku prijímam s veľkou pokorou a výzvou, aby sa mi podarilo zmeniť niektoré veci a naplniť víziu,“ pokračoval. Chce, aby Policajný zbor bol moderný a aby nemusel zápasiť s tým, že sa osobný postoj policajta prenáša do profesionálnej roviny. Ako vyhlásil, jeho heslom je „riaďme sa zákonom, toto je naša alfa a omega.“

Policajný zbor má podľa neho veľmi veľa problémov, vrátane poddimenzovania polície či dojazdu hliadok. Musia sa podľa neho zamyslieť aj nad tým, ako udržať policajtov v zbore. Veľmi by chcel, aby zbor komunikoval len to, čo má v náplni práce, aby nerobili politiku. „Každý policajt nie je univerzálnym vojakom, ktorý všetko zvládne,“ vyjadril sa.

 

Jeho cieľom je, aby rôzne zložky polície fungovali ako jeden celok. Bude sa snažiť vytvoriť podmienky pre každého jedného policajta. Chce, aby ho policajti vnímali ako ich hovorcu.

Obvineného Košča nevidel

Ako prvý začal s otázkami člen výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (SaS). Soláka sa pýtal na rozhodujúci moment, na základe ktorého sa rozhodol kandidovať na čelo polície. Jednou z motivácií bolo to, že verejnosť vnímala políciu v posledných rokoch len ako Národnú kriminálnu agentúru (NAKA). Ľudia sa podľa neho pýtali, prečo tu nie je polícia, ale len NAKA. Solák o sebe povedal, že sa považuje za nekonfliktného človeka.

Krúpa sa Soláka pýtal aj na to, či je držiteľom previerky na prísne tajné. Previerku zatiaľ nemá, ale už o ňu požiadal. Poslanec SaS sa pýtal aj na väzby na obvineného podnikateľa Petra Košča, ktorý je medzinárodne hľadaný. Solák tvrdí, že ho „nikdy v živote nevidel“ a pozná ho len z médií. Nepozná sa ani s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom. Poddimenzovanie polície vníma ako dlhodobú víziu a tiež ako „beh na dlhé trate“.

Boj proti korupcii sa nachádza v jeho rebríčku na druhom mieste, na prvom je, aby policajti postupovali podľa zákona. „Personálne zmeny určite budú, nebudem ešte o nich informovať,“ vyjadril sa Solák. Nerád by mal nálepku, že je len nominantom ministra vnútra.

 Poslankyňa Irena Bihariová (PS) sa Soláka pýtala aj na postavenie policajnej inšpekcie. „Som za nezávislosť a kontrolu,“ podotkol. Mariána Saloňa (Smer) zase zaujímalo to, či Solák neplánuje získať do zboru späť policajtov, ktorí majú skúsenosti. „Určite sa nad tým zamýšľam,“ konštatoval. Na Slovensku je podľa neho mnoho policajtov, ktorí zostali kvôli práci izolovaní a na dôchodku prepadli alkoholu.

Bývalý šéf polície a poslanec Jaroslav Spišiak (PS) sa Soláka pýtal aj na to, či súhlasí s tým, že boli dve miesta policajných viceprezidentov zrušené. Pri otázke o pozíciách Damiána Imreho a Branka Kišša sa opäť zapojil minister vnútra. Šutaj Eštok povedal, že ak Solák príde s návrhom, že chce štyroch viceprezidentov, jeho návrhom sa bude zaoberať. Podľa Soláka je pravdepodobné, že sa Policajný zbor vráti k modelu troch alebo štyroch viceprezidentov. Na otázku, na ktorý svoj počin je hrdý, odpovedal, že vždy chcel, aby sa všetci jeho kolegovia vrátili zo zásahu domov živí. Na otázku, ako vníma hybridné hrozby z Maďarska a Ruska, odpovedal, že si to vyžaduje spoluprácu Policajného zboru so Slovenskou informačnou službou (SIS).

Najväčšia bezpečnostná hrozba? Neúprimnosť

Poslanec Martin Dubéci (PS) kritizoval, že Solák nepriniesol žiadnu koncepciu. Čelil aj otázke, či sa na najvyšších miestach politiky vyskytuje korupcia. Odpovedal na ňu kladne. S vysokopostavenými politikmi sa nestretáva, pozná skôr komunálnych. Nemyslí si, že by sa zákon o ochrane oznamovateľov mal vzťahovať aj na policajtov. Zopakoval, že jeho prvou prioritou je stabilizácia a riešenie kapacít Policajného zboru. Kroky ministra vnútra, čo sa týka veľkej policajnej akcie na hraniciach proti nelegálnym migrantom, komentovať nechcel.

Za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu považuje, že si ľudia prestali uvedomovať, že si treba pomáhať. Za hrozbu považuje aj to, že ľudia nie sú k sebe úprimní.

 Pred parlamentný brannobezpečnostný výbor predstúpil kandidát na policajného prezidenta Ľubomír Solák. Funkciou policajného prezidenta ho poveril minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Minulý týždeň avizoval, že Soláka navrhne za šéfa polície aj nastálo. Po vypočutí pred výborom je pripravený ho vymenovať.

Ku komunikácii polície na Facebooku Solák povedal, že chce, aby zostala zachovaná. Zmeny vo filozofii informovania na sociálnych sieťach neplánuje robiť. Ako povedal, v oblasti páchania násilia na ženách je stále čo zlepšovať. Solák sa pozná aj s elitnými vyšetrovateľmi NAKA, spolupracoval aj s Jánom Čurillom. V prípade obvinených policajtov, ktorých nazývajú čurillovci, sa bude riadiť podľa rozhodnutí súdov.

František Majerský (KDH) požiadal policajného prezidenta, aby bojoval za ich lepšie podmienky a platové podmienky. Podotkol, že na východe Slovenska odchádzajú zo zboru policajti po siedmich rokoch služby.

Po dvoch hodinách vypočúvania sa o slovo prihlásil poslanec Igor Matovič (hnutie Slovensko). Bývalého premiéra a poslanca zaujímalo, ako chce nový policajný prezident chrániť slušných policajtov, ktorí budú ohrození. Matovič tiež pripomenul Solákovi spôsob, akým sa minister vnútra rozlúčil s bývalým policajným prezidentom Štefanom Hamranom. Ako chce zabezpečiť, aby nebola NAKA zneužívaná? „Svojím osobným prístupom,“ odpovedal Matovičovi. Chce zachovať polícii tvár, ak sa s tým nebude vedieť stotožniť, dozvieme sa, že odchádza. S ministrom sa dohodol, že bude mať voľné ruky.

Matovič mu zaželal, aby sa ubránil vplyvu organizovaného zločinu. Líder hnutia Slovensko sa počas záverečných otázok dostal do sloveného konfliktu s Tiborom Gašparom, ktorého nazval „primitívom“.

 Výbor pre obranu a bezpečnosť mal k predstaveniu Soláka zasadať už minulý týždeň v stredu. Zvolali ho opoziční poslanci, no pre nedostatok prítomných zákonodarcov nebol uznášaniaschopný.

Pre opozičných aj koaličných politikov bol Solák veľkou neznámou. Z jeho životopisu, ktorý zverejnilo ministerstvo vnútra, je známe, že do Zboru národnej bezpečnosti nastúpil v roku 1990. Roky sa pohyboval okolo útvaru osobitného určenia Prezídia policajného zboru, známeho ako Lynx Commando či kukláči. V roku 2015 bol uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe. Po dvoch rokoch nastúpil k mestskej polícii v Bratislave, kde bol okresným veliteľom až doteraz.

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) pre Pravdu minulý týždeň uviedla, že považuje za dôležité, aby Soláka vypočuli, a to aj s ohľadom na medzery v jeho životopise. Vyrušovalo ju, že na takom vysokom poste má byť človek, o ktorom nie je veľa informácií. V súvislosti so Solákom sa spomínali väzby na obvineného podnikateľa Petra Košča, čo prekážalo nielen Kolíkovej, ale aj poslankyni Veronike Remišovej (Za ľudí).

X Aké majú opoziční poslanci výhrady k nominácii Ľ. Soláka?

Štefana Hamrana odvolal Šutaj Eštok hneď na druhý deň po menovaní vlády a nahradil ho dočasne povereným policajným prezidentom Rastislavom Polakovičom. Ani ten sa ale na čele polície dlho nezdržal. Ministrovi stihol asistovať počas spustenia masívnej policajnej akcie na zastavenie migračného toku. V polovici novembra šéf rezortu vnútra oznámil, že Polakovič končí a políciu bude opäť dočasne viesť Ľubomír Solák./agentury/

X X X

Súd dal druhýkrát za pravdu Šutajovi Eštokovi, vyšetrovateľ Ďurka zostáva mimo službu

Súd dal druhýkrát za pravdu ministerstvu vnútra. Mestský súd Bratislava IV zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči rozkazu ministra vnútra o postavení mimo službu ďalšieho z vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry Pavla Ďurku, naposledy funkcionára Úradu inšpekčnej služby. Informovalo o tom Ministerstvo vnútra (MV) SR.

 „Sudkyňa v tomto prípade vylúčila právomoc civilného súdu s odkazom na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý pokladá za dlhodobo a stabilne judikovaný názor,“ uviedol na sociálnej sieti minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

 Zároveň súd podľa Šutaja Eštoka skonštatoval, že prípadným vydaním neodkladného opatrenia by došlo k zásahu a obmedzeniu výkonu verejnej moci iným orgánom.

Minister vnútra po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu služby šiestich policajtov, tzv. čurillovcov. Odôvodnil to podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť na nich./agentury/

X X X

Vianočná reklama Telekomu pobúrila ministerku Šimkovičovú. Chcela by preto meniť zákon

Martina Šimkovičová odkazuje ľuďom, ktorí sa na ňu obracajú, že v súčasnosti zasiahnuť nevie. Chcela by to však zmeniť.

Vianočná reklama spoločnosti Telekom nepobúrila len desiatky ľudí, ktorí sa sťažovali Rade pre reklamu, ale aj ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (SNS).

Ministerka hovorí, že sa na ňu pre reklamný spot obracia množstvo ľudí, ktorí žiadajú, aby ho zastavila. Šimkovičová avizuje zmenu zákona, vďaka ktorému by v budúcnosti minimálne vo verejnoprávnej televízii vysielanie takejto reklamy nemuselo prejsť.

„Riešim tieto veci, pretože mi naozaj prichádzajú v obrovských vlnách a pýtate sa ma, čo môžem urobiť, zastavte to, nemôžeme sa na to pozerať, deti sa nás pýtajú. Viete, že Rada pre vysielanie a retransmisiu už dala stanovisko, že tam nie je nič, čo by poburovalo. Napriek tomu veľa ľudí to vyrušuje, vyrušuje to, samozrejme, aj mňa,“ hovorila v živom vysielaní facebookovej stránky televízie Slovan.

Radila sa s právnikom

Šimkovičová síce spomenula Radu pre vysielanie a retransmisiu, zrejme však mala na mysli Radu pre reklamu, ktorá sa spotom Telekomu zaoberala.

Rada odmietla viac než 50 sťažností a skonštatovala, že reklama nie je v rozpore s Etickým kódexom reklamnej praxe a je príkladom toho, že na prvom mieste má byť pre ľudí šťastie blízkych osôb.

Viacerí ľudia sa sťažovali na skutočnosť, že v reklame zaznie, „že tesné slipy ničia spermie“. Podľa Rady však tvorcovia reklamy iba poukázali na známy fakt o nosení priliehavého oblečenia a jeho vplyvu na mužskú plodnosť.

Rada tvrdí, že v reklamách sa bežne používajú slová ako „menštruácia“, „kvasinková infekcia“ či „erekcia“.

Šéfku rezortu kultúry verdikt reklamnej rady nepresvedčil. Prípad vraj konzultovala so svojím právnikom, no dospela k záveru, že v súčasnosti nemá ako zasiahnuť.

Dnes zasiahnuť nevie

„Mňa samotnú štve, že z pozície ministerky kultúry nevieme s týmito vecami urobiť absolútne nič,“ posťažovala sa.

„Ministerstvo kultúry vo vzťahu k týmto záležitostiam, ktoré idú v RTVS, a teda hovoríme o tej reklame, nemôže z hľadiska svojej kompetencie urobiť absolútne nič,“ zopakovala. Avizovala však zmeny legislatívy, vďaka ktorým by v budúcnosti bolo možné situáciu riešiť.

„Už sa veci dejú aj v legislatívnych procesoch a legislatívny proces je v prípravnej fáze. Potom to pôjde ako vládny návrh zákona do parlamentu a tam sa už teším na tú diskusiu,“ hovorila bez bližších podrobností.

Ministerstvo sme dodatočne požiadali o reakciu na otázky, aké zákony a v akom časovom horizonte chce Šimkovičová meniť. Žiadnu odpoveď sme nedostali.

RTVS môžu rozdeliť

Bývalá ministerka kultúry z úradníckej vlády Silvia Hroncová sa domnieva, že Šimkovičová mohla mať na mysli zákon o RTVS. Inštitúciu si nová vláda zobrala na mušku a dostala sa aj do jej programového vyhlásenia.

Koalícia zvažuje, že RTVS rozdelí na dve inštitúcie. Vznik od seba nezávislých Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je možné dosiahnuť len novým zákonom, v ktorom by sa mohli objaviť aj zmeny, o ktorých Šimkovičová hovorila.

Šéf parlamentného mediálneho výboru Roman Michelko (SNS) tvrdí, že o zatiaľ o ničom nepočul. „Neviem o akej reklame hovoríte a neviem o nijakej legislatíve,“ povedal nám, aktuality.sk

X X X

Disk Google vo veľkých problémoch: Niektorí používatelia prišli o súbory za posledných šesť mesiacov

Spoločnosť situáciu prešetruje, no bližšie informácie nie sú známe.

Disk Google je cloudové úložisko, ktoré používateľom umožňuje ukladať súbory a pristupovať k nim z ľubovoľného zariadenia pripojeného k internetu. Služba, hojne využívaná jednotlivcami aj podnikmi, však zápasí so závažným problémom: niektorí používatelia hlásia, že im z Disku Google náhle zmizli súbory a cloudová služba sa vrátila k snímke úložiska z apríla až mája 2023. O nepríjemnosti informuje Bleeping Computer.

Problém, hlásený na fórach podpory Googlu od minulého týždňa, opisuje situáciu, kedy používatelia prišli o nedávne zmeny dát a štruktúry priečinkov. „Ide o závažný problém, ktorý treba urýchlene riešiť. Máme otvorený ticket na podpore, ale doteraz nám nikto nepomohol,“ uvádza používateľ Disku Google v jednom z vlákien.

Strata súborov z Disku Google

Sťažnosti sa začali objavovať presne pred šiestimi dňami, keď používateľ Yeonjoong zverejnil na fóre podpory Google sťažnosť, v ktorej oznámil, že sa mu v rámci Disku Google stratili dáta za posledných šesť mesiacov. Počas niekoľkých dní nasledovali početné reakcie ďalších používateľov s podrobnými informáciami o podobných situáciách.

Mnohí používatelia hlásili stratu dôležitých pracovných súborov, pričom najhoršie správy sa týkali stratených rokov alebo tisícov dokumentov. Aby toho nebolo málo, niektorí používatelia hlásia aj stratu súborov synchronizovaných pomocou desktopovej aplikácie Disku Google, ktorá vytvára duplicitnú kópiu cloudového úložiska na počítači používateľa.

Záznamy o aktivitách na postihnutých účtoch neukazujú žiadne nedávne zmeny, čo potvrdzuje, že ich používatelia sami omylom nezmazali. Celkovo zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o chybu používateľov, ale skôr o problém v systéme služby, ktorý v určitom okamihu zabránil synchronizácii dát medzi miestnymi zariadeniami a cloudom Google.

Čítajte aj Ako vybrať externý disk a pritom nenaletieť podvodníkom (+ako zväčšiť úložisko…

Podpora hľadá riešenie

V jednom z diskusných vlákien sa neskôr objavila nasledujúca odpoveď tímu podpory:

„Prijmite, prosím, moje úprimné ospravedlnenie, ak sa nebudem môcť pripojiť k rokovaniu na Google Meet. Tento prípad priebežne sledujem a aby som k vám bol úprimný, teraz už úplne súhlasíme s tým, že nie ste jediným zákazníkom, ktorého sa tento problém týka.

Okrem odkazu na vlákno, ktoré ste poskytli, teraz existujú ďalší administrátori, ktorí hlásia rovnaké správanie, s ktorým sa stretávame, kedy po aktualizácii zmizli súbory. Teraz to skúmajú naši produktoví inžinieri a čakáme na analýzu príčin aj na to, ako to môžeme napraviť. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie zatiaľ nemôžeme uviesť predpokladaný čas dokončenia.

Neodporúčame vykonávať zmeny v koreňovom priečinku/dátach, kým nedostaneme pokyny od našich inžinierov. Budem naďalej sledovať správanie nahláseného problému od ostatných administrátorov a naplánujem volanie zajtra v rovnakom čase a dúfam, že počas dňa dôjde k pokroku, ktorý budem môcť predložiť pred naším stretnutím na Google Meet.“ – Tím podpory spoločnosti Google.

Nespoliehajte sa len na cloud

Odporúčanie pre postihnutých užívateľov je nevykonávať zmeny v koreňovom priečinku/dátach, kým sa situácia nevyjasní a nebude zistená hlavná príčina problému. Pozoruhodným aspektom situácie je, že fóra podpory Googlu zabezpečujú dobrovoľníci, ktorí majú obmedzený prehľad o cloudovej službe alebo jej nerozumejú, takže nedokážu pomôcť pri kritických problémoch, ako je tento.

Mnoho používateľov je pochopiteľne frustrovaných stratou kritických dát, ktoré zverili cloudovej službe a v mnohých prípadoch za uloženie svojich súborov zaplatili. BleepingComputer kontaktoval Google so žiadosťou o aktuálne informácie o stave interného vyšetrovania a o tom, či je možné stratené súbory obnoviť, alebo či sú nenávratne stratené. Až do uzávierky však nedostal žiadnu odpoveď.

Problémy, ako je tento, sú vždy dobrou pripomienkou, aby ste si svoje dôležité dáta zálohovali, aj keď sú uložené v cloude. To, že sú dáta uložené v cloude, totiž ešte zďaleka neznamená, že sú úplne v bezpečí. V posledných rokoch došlo k niekoľkým prípadom straty dát aj u renomovaných poskytovateľov cloudových úložísk, akuality.sk

X X X

Polícia obvinila troch útočníkov, ktorí v popradskom podniku brutálne napadli muža

Jeden z útočníkov na mužovi kľačal a udieral ho do tváre, druhý ho kopal a tretí vzal kuchynský nôž a bodol ho do brucha.

Polícia obvinila troch útočníkov, mužov zo Spišskej Novej Vsi vo veku 24, 25 a 36 rokov, ktorí mali v popradskom podniku napadnúť muža z neďalekej obce Spišské Bystré. Ten po nedeľňajšom incidente utrpel ťažké zranenia.

„Približne dve hodiny po polnoci v spoločenskej miestnosti prebiehala rodinná oslava. Počas nej títo traja muži fyzicky napadli 36-ročného muža. Jeden z útočníkov na ňom kľačal a opakovane ho udieral do tváre, druhý ho kopal do celého tela a tretí najmladší z nich vzal kuchynský nôž a bodol ho do brucha,“ priblížila incident krajská policajná hovorkyňa z Prešova Jana Ligdayová. Ďalšiemu útoku podľa nej zabránil muž z Východnej, ktorý vytrhol nôž z rúk jedného z útočníkov. Napadnutý utrpel ťažký úraz, ktorý si vyžiada dlhodobé liečenie.

„Všetci traja útočníci boli políciou zadržaní a obmedzení na osobnej slobode a skončili v cele policajného zaistenia,“ dodala Ligdayová. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade ich na základe preukázanej dôkaznej situácie obvinil zo zločinu ublíženia na zdraví. Skutok podľa polície spáchali formou spolupáchateľstva. Okresný vyšetrovateľ zároveň spracoval podnet na ich väzobné stíhanie. Ak sa im vina pred súdom preukáže, za toto konanie im hrozí trest odňatia slobody na štyri až desať rokov, aktuality.sk

X X X

Pre Varehov sad prišiel o znaleckú licenciu. Po ôsmich rokoch sa dočkal spravodlivosti

Poukázal na podvody Mikuláša Varehu. Ministerstvo spravodlivosti ho za to potrestalo a vyškrtlo ho zo zoznamu znalcov.

Dlhoročný znalec v oblasti poľnohospodárstva Štefan Čeľovský poukázal pred vyše desiatimi rokmi na podvod samozvaného kráľa Zemplína Mikuláša Varehu. Po zverejnení jeho posudku však prišiel o svoju licenciu. Ministerstvo spravodlivosti mu totiž zobralo okrúhlu pečiatku a vyškrto ho zo zoznamu znalcov.

Po dlhých rokoch však Čeľovský nakoniec uspel. Svoj boj s rezortom spravodlivosti totiž vyhral, keď mu dal za pravdu Najvyšší súd.

Posudok na ovocný sad

Pre pochopenie celého prípadu sa musíme vrátiť o desať rokov späť, teda do roku 2013. Vareha už vtedy sedel vo väzbe, čelil súdnemu procesu pre podvody na dani z pridanej hodnoty, za ktoré napokon dostal 11-ročný trest odňatia slobody.

Jedna z mnohých pôvodne Varehových firiem Galafruit & Co., kde vtedy robila konateľku jeho družka Daniela Bodnárová, mala v roku 2013 veľké problémy. Nebola totiž schopná splácať svoje úvery v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke.

Táto štátna banka sa však rozhodla, že pôžičky si nebude vymáhať sama. Pohľadávku predala trenčianskej spoločnosti Benefit Group II. Táto firma sa chcela dostať k dlžnej sume cez speňaženie Varehovho majetku. Oslovila aj znalca Čeľovského, aby spravil posudok na ovocný sad v okrese Trebišov, o ktorý sa vtedy starala zadlžená spoločnosť Galafruit & Co.

A tak sa Čeľovský pustil ešte v závere roku 2013 do práce. „Ten sad som poznal veľmi dobre, lebo som bol ešte koncom 90. rokov pri jeho zakladaní, ktoré robil môj bývalý spolužiak z vysokej školy. Napriek viacerým problémom a priekom zo strany konateľky Bodnárovej som svoju prácu odviedol zodpovedne,“ priblížil znalec.

Druhý znalec na scéne

Vo svojom posudku ocenil všetky ovocné stromy a kríky na 197-tisíc eur. S výslednou sumou však nebola spokojná Bodnárová a objednala si iného znalca – Jána Špésa. Ten mal na vec úplne odlišný názor a hodnotu sadu vyčíslil na 9,6 milióna eur.

„Varehovej družke hrozilo, že pokiaľ by sa rozpredal sad za cenu, ktorú som odhadol, tak by prišla o stály zdroj peňazí. Každoročne totiž dostávala približne 100-tisíc na agrodotáciách,“ vysvetlil Čeľovský.

Po Špésovom odhade podala Bodnárová na Čeľovského trestné oznámenie. Vyšetrovatelia z NAKA však nezistili žiadny trestný čin. Celý prípad skončil nakoniec na ministerstve spravodlivosti.

„Ja som policajtom jasne ukázal, kde Špés pochybil a ako celý svoj posudok nadhodnotil,“ pokračoval Čeľovský.

Sporné výpočty ceny

Podľa neho jeho kolega Špés navýšil cenu prostredníctvom niekoľkých sporných krokov. Oba materiály skončili v roku 2014 na ministerstve spravodlivosti, avšak to ich dalo prehodnotiť Znaleckému ústavu pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Odborníci z ústavu nakoniec skonštatovali, že obaja znalci urobili pri svojej práci chyby, a hodnotu sadu nakoniec vyčíslili na 4,1 milióna eur.

Rezort sa napokon rozhodol potrestať oboch znalcov. Špésovi uložili pokutu vo výške 400 eur a Čeľovskému zobrali licenciu.

„Ja to považujem za nehoráznosť a absolútnu nespravodlivosť. Ak by mal aj znalecký ústav pravdu, môj odhad je bližšie k ich záverom na rozdiel od Špésa, napriek tomu on dostal finančnú pokutu a ja som prišiel o obživu,“ vyhlásil s tým, že prišiel o svoj hlavný zdroj príjmu.

Zvláštne závery ministerstva

Ministerstvo pôvodne tvrdilo, že k odobratiu licencie pristúpilo preto, lebo Čeľovský už skôr spáchal jeden priestupok. Počas jednej kontroly, ktorá nesúvisela s Varehovým sadom, nedodal všetky požadované znalecké denníky. Zároveň ministerstvo argumentovalo tým, že neskúmalo, kto zo znalcov presnejšie ocenil Varehov sad, ale preverovalo ich jednotlivé postupy. Rezort tak Čelovského potrestal aj za to, že nebol priamo v sade a svoje pozorovanie robil len spoza plota s ďalekohľadom.

Potrestaný znalec pripustil, že to uviedol vo svojej správe, ale zároveň aj podal svoje vysvetlenie. Vtedajšia konateľka Bodnárová mu napriek viacerým urgenciám vstup do sadu neumožnila. A tak musel robiť obhliadku spoza plota. Nakoniec sa však do sadu dostal z opačnej strany, kde bol plot poškodený. Z toho aj urobil fotodokumentáciu (190 fotiek), ktorú priložil do svojho posudku.

Až na Najvyšší súd

Čelovský sa nezmieril s rozhodnutím ministerstva a obrátil sa na súdy. A uspel hneď na bratislavskom okresnom a krajskom súde. Ministerstvo aj napriek tomu stále nechcelo priznať chybu, a tak podalo takzvanú kasačnú sťažnosť až na Najvyšší súd.

Aj táto posledná inštancia dala za pravdu poškodenému znalcovi. Až po tomto verdikte rezort nakoniec kapituloval a vrátil mu okrúhlu pečiatku.

Čelovský však okrem toho žiada aj náhradu ušlých príjmov. „Vďaka postupu ministerstva som napokon utrpel dva infarkty a museli mi urobiť bypass srdca. Zostal som totiž takmer bez príjmu. Jedinou záchranou mi bol môj nízky dôchodok,“ vysvetlil.

Podľa neho zo znaleckej činnosti mal dovtedy v priemere mesačné príjmy vo výške okolo 900 eur. Plus k tomu inkasoval za poradenstvo v oblasti poľnohospodárstva viac ako tisíc eur. Tieto finančné zdroje mu po rozhodnutí ministerstva takmer úplne vyschli. A tak teraz žiada od štátu odškodnenie.

„Krátko po tom, ako ma zapísali do zoznamu znalcov, som poslal na ministerstvo výzvu, aby sme sa dohodli na náhrade ušlého príjmu. Chcel som od nich uhradiť len ušlý príjem za svoju znaleckú činnosť, čo predstavuje za tých osem rokov necelých 90-tisíc eur. Nikto sa mi však neozval. To bolo ešte v dobe úradníckej vlády, keď bola ministerkou Jana Dubovcová,“ dodal.

Vzhľadom na neochotu rezortu sa Čelovský rozhodol, že najnovšie bude žiadať úhradu všetkých ušlých príjmov.

Redakcia Aktuality.sk sa obrátila aj na ministerstvo spravodlivosti s tým, či ponesie niekto za tieto kroky aj osobnú zodpovednosť a či vyplatí poškodenému znalcovi aj ušlý zisk. Konkrétne odpovede sme však nedostali.

„Ministerstvo spravodlivosti SR sa prípadom zaoberá. Bližšie informácie v tomto štádiu poskytovať nebudeme,“ stroho odkázal tlačový odbor rezortu, aktuality.sk

X X X

Mestská akciovka dala poslancovi za reklamu rovnakú sumu, akú jej on vrátil z pôžičky

MARTIN: Vyšetrovateľ martinských okresných policajtov obvinil dvoch ľudí z mestskej akciovej spoločnosti Turiec z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.

Podpísať mali nevýhodnú zmluvu na prenájom reklamy za 15-tisíc, ktorá mala byť umiestnená v športovej hale v časoch covidu. Ide o rovnakú čiastku, akú poslanec mestskej firme musel predtým splatiť ako ručiteľ po nevydarenej pôžičke.

Reklama počas covidu

Obvinený je bývalý predseda predstavenstva Miroslav Lepeta a mestský poslanec Tomáš Zanovit, ktorý bol poslancom aj v čase podpisu zmluvy a zároveň vtedy pôsobil ako člen dozornej rady mestskej spoločnosti.

Zmluvu o prenájme reklamnej plochy podpísala mestská spoločnosť Turiec s občianskym združením Judo-club ŽTS Martin v marci 2020. Za judo klub zmluvu podpísal poslanec Zdenko Kozák ako predseda klubu.

Zmluva je strohá, o prenájme reklamnej plochy sa píše len toľko, že judo klub má povinnosť spoločnosti Turiec prenajať reklamnú plochu pre umiestnenie loga firmy, a to v priestoroch Športovej haly Martin-Podháj alebo iných reklamných plochách či propagačných materiáloch judo klubu. Reklama mala byť v hale umiestnená od začiatku marca do konca septembra 2020. Za sedem mesiacov prenájmu zaplatila mestská akciovka 15-tisíc eur. Zároveň išlo o čas pandémie, kedy mnohé podujatia, ktoré sa v hale v tom čase konať mali, presunuli.

Bývalý riaditeľ spoločnosti Turiec Miroslav Lepeta, sa k obvineniu vyjadrovať nechcel s tým, že vecou sa zaoberajú právnici. Povedal, že reklama bola v športovej hale, k ďalším detailom sa nevyjadroval s argumentom, že už to bolo dávno.

Firma Turiec zodpovedá napríklad za parkovaciu politiku v meste. Lepeta v nej už nijako nefiguruje. V auguste tohto roka sa vzdal funkcie člena predstavenstva. Na riaditeľskom poste ho vymenil Peter Gavorník. Poslanci výmenu kritizovali, pretože k nej došlo bez výberového konania a predchádzajúcej komunikácie.

Peniaze slušne vrátili

Rovnakú sumu, 15-tisíc eur, však poslanec Kozák mestskej akciovke v minulosti zaplatil ako následok nevýhodnej pôžičky z roku 2016.

Pätnásťtisícovú sumu, ktorá sa dvakrát vymenila medzi akciovkou Turiec a poslancom Kozákom, Miroslav Lepeta, ako riaditeľ mestskej firmy v minulosti zdôvodnil nasledovne. V roku 2016 chcel hokejový klub MHC Martin od spoločnosti Turiec 150-tisíc eurovú pôžičku. Bolo to ešte za primátora Andreja Hrnčiara.

Spoločnosť Turiec sa po dohode s vedením mesta rozhodla, že poskytne pôžičku len vo výške 15-tisíc eur. Za vrátenie pôžičky sa vtedy zaručil poslanec Zdenko Kozák. MHC však pôžičku nesplatilo a musel ju splatiť Kozák. Firma Turiec následne podpísala s Kozákovým judo klubom zmluvu o prenájme reklamy.

Na otázku poslancov, či spoločnosť Turiec kompenzovala súkromnej osobe jeho súkromný záväzok tým, že dala do jeho spoločnosti reklamu, Lepeta povedal, že aby boli slušní, dotyčnému peniaze vrátili.

Pomoc športu

Vyšetrovateľ sa bývalého riaditeľa mestskej akciovky pýtal, ako tieto slová myslel. Jemu Lepeta povedal, že to myslel tak, že chceli peniaze vrátiť nie Kozákovi, ale do športu.

„Pôvodná pôžička bola pre MHC Martin za účelom podpory športu. Keď bola vrátená, tak som tým myslel, že peniaze vrátime opäť do športu a nie pánovi Kozákovi ako fyzickej osobe,“ povedal na polícii.

Vylúčil, že by existovala súvislosť medzi zabezpečením reklamnej plochy spoločnosti Turiec v priestoroch judo klubu a že nešlo o vrátenie finančných prostriedkov poslancovi Kozákovi ako súkromnej osobe.

Náhoda

Kozák rovnako, ako Lepeta vylúčil, že by sumy súviseli. To, že v oboch prípadoch ide o 15-tisíc eur, je podľa neho náhoda. Spresnil, že v čase, keď ručil pri pôžičke pre MHC Martin, ho vtedajší riaditeľ hokejového klubu uistil, že pôžičku mestskej akciovke splatia.

„Mal som vedomosť, že hokejový klub bude mať sponzora, ktorý peniaze hokejovému klubu dá a z toho sa vrátia mestskej spoločnosti,“ vysvetľoval na polícii Kozák, prečo sa ocitol v pozícii ručiteľa.

Mesto Martin prípad zatiaľ komentovať nechcelo: „Relevantné informácie verejnosti poskytneme po ukončení vyšetrovania,“ povedal Miroslav Hamar z komunikačného odboru, aktuality.sk

X X X

Kto naozaj bol Che Guevara a prečo ho nazvali Ježišom Kristom z Ria de la Plata?

Vďaka „drobnej provokácii“ (podľa vlastných slov) Ľuboša Blahu a prudkej reakcii kresťanských demokratov v Národnej rade sa meno Ernesto Che Guevara vrátilo u nás zo zabudnutia. Pre jedných hrdina, pre druhých vrah, pritom málokto vie, kto v skutočnosti bol a akým zložitým vývojom prešiel tento argentínsko-kubánsky revolucionár, a že svojho času sa ukrýval v bývalom Československu.

 Viacerí latinskoamerickí spisovatelia nazvali Che Guevaru Ježišom Kristom z Ria de la Plata, čo je rozsiahle ústie dvoch riek na východnom pobreží Južnej Ameriky. So značnou dávkou zveličenia by sa dalo teda povedať, že Blaha si vo svojej kancelárii vyvesil portrét nejakého božstva. Po smrti sa totiž Che stal modlou a našli sa intelektuáli, ktorí ho skutočne prirovnávali k Ježišovi.

Profesor dejín umenia David Kunzle z Latinskoame­rického inštitútu (UCLA) so sídlom v Los Angeles nie tak dávno vydal 350-stranovú knihu o spojení Che Guevaru a Ježiša Krista v obrazoch a textoch. Mnohé diela výtvarného, dramatického a filmového umenia i poézie dokumentujú toto pozoruhodné spojenie. Kunzle dokonca tvrdí: „Che Guevara sa stal stelesnením Krista našej doby.“

Autor hľadá paralely medzi Ježišom ako historickou postavou a Che Guevarom. Napokon, oddávna sa traduje, že Ježiš bol svojím spôsobom a vo svojej dobe revolucionárom. Isteže, Che patril medzi marxistických revolucionárov, ale v jeho prípade išlo o „ľudový marxizmus“. Ako prvý na to upozornil britský mysliteľ maďarského pôvodu Anthony de Jasay. (Ostatne, existuje aj „ľudový katolicizmus“, čiže prejav ľudovej zbožnosti.)

„Keď v roku 2013 zvolili Františka za pápeža, zdalo sa, že je rozhodnutý kráčať v šľapajach svojho argentínskeho krajana,“ píše de Jasay v podnetnej eseji s názvom Che vo Vatikáne. Čo predpokladal, sa, samozrejme, nestalo, ale v niečom sú si tí dvaja dosť podobní, a to predovšetkým v hlásaní sociálnej spravodlivosti a v kritike bezuzdného kapitalizmu. Veď už vo svojom prvom významnejšom dokumente Evangelii gaudium (vydanom presne pred desiatimi rokmi) nový pápež odsúdil trhový systém i tézu, že voľný trh prináša pokrok a prosperitu aj pre chudobných.

Moje skromné sily sú potrebné v iných krajinách sveta. Na nové bojiská si beriem so sebou svätú povinnosť bojovať proti imperializmu všade, kde to bude potrebné.

 Ešte radikálnejšie sa František vyjadril v prejave pri návšteve Santa Cruz v Bolívii pred ôsmimi rokmi: „Nový kolonializmus dostáva rôzne tváre. Občas sa javí ako anonymný vplyv mamonu: korporácie, úverové spoločnosti, určite zmluvy o voľnom obchode a o uvalení ,úsporných opatrení‘, ktoré vždy uťahujú opasky robotníkom a chudobným.“

Mimochodom, vtedajší ľavicový prezident Bolívie Evo Morales privítal pápeža v saku ozdobenom podobizňou Che Guevaru a daroval mu drevený krucifix spojený s kosákom a kladivom…

 Koniec koncov netreba zabúdať, že Commandante Che i pápež František (vlastným menom Jorge M. Bergoglio) vyrastali v prostredí teológie oslobodenia, ktorá sa inšpirovala aj niektorými myšlienkami marxizmu. Je známe, že Guevarov príklad nasledoval kolumbijský katolícky kňaz a jeden zo zakladateľov teológie oslobodenia Camilo Torres. „Kresťan, ktorý nie je revolucionárom, žije v hriechu,“ vyhlásil. Pridal sa k partizánom a padol v boji s vládnymi jednotkami v roku 1966.

Podľa tejto teológie treba totiž za oslobodenie bojovať, a to často i revolučným spôsobom. „Primárne bojovať proti zlu v človeku samotnom, teda proti hriechu, a potom proti zlu v spoločnosti,“ hovorí jeden z hlavných predstaviteľov tohto hnutia v rámci kresťanských cirkví Leonardo Boffe z Brazílie. Na otázku novinára, kto je podľa neho František, odpovedal. „Jeden z nás.“ A dodal, že pápež často čerpá z jeho kníh.

Isteže, pápež na svojich cestách nevyzýva veriacich zvrhnúť násilím nenávidenú vládu či skoncovať s kapitalizmom raz a navždy…

 Che Guevara, podobne ako mnohí iní revolucionári, nepochádzal z chudobných vrstiev. V roku 1928 sa narodil zámožnej rodine s „ľavicovými sklonmi“ ako prvé z piatich detí. Na svet prišiel v Rosariu, dnes miliónovom meste, približne 300 km od Buenos Aires. Kým otec dedičstvo premárnil , matka nejaké majetky uchovala a žili si dobre.

Predkov mal Che sčasti španielskych a sčasti írskych. Otec nepokojnú povahu najstaršieho syna prisudzoval „krvi írskych rebelantov“, ktorá prúdila v jeho írskych žilách a aj preto, že odmalička trpel záchvatmi astmy. To mu nebránilo športovať, stal sa vášnivým hráčom ragby. Agresívny štýl hry mu vyniesol prezývku „Fuser“ (Zúrivý).

Nevyliečiteľné ochorenie priviedlo mladíka na univerzitné štúdium medicíny, ktoré úspešne ukončil v roku 1953. Ale už ako študent cez prázdniny spoznával život bedárov na argentínskom vidieku. V roku 1951 prerušil štúdium a deväť mesiacov cestoval s priateľom Albertom Granadom po ďalších štátoch Južnej Ameriky – cez Čile, Peru, Kolumbiu do Venezuely. Posmrtne pred 20 rokmi vyšli Che Guevarove denníky z týchto ciest.

Krátko po skončení štúdia medicíny odišiel do Guatemaly, kde sa ľavicový prezident Jacobo Árbenz pokúšal o výrazné sociálne reformy. Che bol svedkom prevratu podporovaného americkou spravodajskou službou CIA. „Zvrhnutie Árbenzovho režimu presvedčilo Guevaru, že Spojené štáty budú vždy vystupovať proti progresívnym ľavicovým vládam,“ uvádza Encyklopédia Britannica.

 Podľa zistení profesora histórie z Kolumbijskej univerzity v New Yorku Johna H. Coatswortha pomohli USA v rokoch 1948 až 1990 zvrhnúť v Latinskej Amerike 24 vlád a nahradiť ich Washingtonu oddanými mocenskými garnitúrami.

Pre zaujímavosť: práve v Guatemale prischla mladému Ernestovi prezývka Che. Ide o citoslovce, ktoré sa v Argentíne často používa, a dalo by sa preložiť ako „hej“.

Z Guatemaly odišiel Guevara do Mexika, kde sa prvýkrát stretol s bratmi Fidelom a Raúlom Castrovcami, politickými exulantmi. Pripravovali tam pokus o zvrhnutie kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu, ktorý brutálne potláčal opozíciu a vládol s pomocou mafie. Vstúpil do ich jednotky, ktorá sa začiatkom decembra 1956 vylodila v kubánskej provincii Orienta. Batistovo vojsko ju však rýchlo odhalilo a takmer zlikvidovalo. Tí, čo prežili, vrátane zraneného Che Guevaru, sa presunuli do pohoria Sierra Maestra. Ich partizánska skupina postupne naberala silu, stala sa jadrom povstaleckej armády, ktorá už o rok zaznamenala čiastočné úspechy v bojoch s vládnymi jednotkami.

Guevara spočiatku pôsobil medzi partizánmi ako lekár, ale po výcviku sa zapojil do bojových akcií so zbraňou v ruke a postupne to dotiahol na jedného z veliteľov povstalcov (commandante). Do tejto hodnosti ho povýšil Fidel Castro.

Che si veľmi želal, aby sme spolu navštívili kúpele Karlove Vary, ale nemohli sme. Museli sme dodržiavať prísnu disciplínu a fungovať v absolútnom utajení.

 Mali podporu miestneho obyvateľstva a po čase i medzinárodnej verejnosti. V roku 1958 sa dostali k fotodokumentácii z americkej vojenskej základne Guantánamo. Zachytávala nakladanie napalmových bômb do kubánskych bombardérov, ktoré vypaľovali dediny v oblasti ovládanej povstalcami.

Fotografie zverejnili aj médiá v USA, čo vyvolalo veľký ohlas v tamojšie verejnej mienke. Tá sa stavala čoraz viac odmietavo k Batistovej diktatúre i k jej podpore zo strany americkej vlády. Ku Castrovým povstalcom sa pridávali celé jednotky regulárnej kubánskej armády. V decembri 1958 Guevarov oddiel po trojdňovom boji dobyl mesto Santa Clara. Cesta k Havane bola otvorená. Na Nový rok 1959 opustil Batista letecky Kubu a 2. januára oddiely povstalcov vstúpili do hlavného mesta. Viedli ich Che Guevara a Camilo Cienfuegos.

Trinásteho januára vyniesol revolučný tribunál prvé rozsudky nad aktivistami Batistovho režimu. Mnohé popravy nariadil a prizeral sa im Che Guevara. Keď ho o osem rokov zajali vládne jednotky v Bolívii, bol pri výsluchoch aj agent CIA Felix I. Rodriguez, ktorý tam pôsobil ako vojenský poradca. „Povedal som Guevarovi, že je zodpovedný za popravy stoviek ľudí,“ spomínal po rokoch Rodriguez. „Ale to boli agenti CIA v našej krajine,“ odpovedal Che. „Veď ty tiež nie si Bolívijčan a bojuješ tu,“ namietol Rodriguez.

Odvtedy sa vedú diskusie o vine Che Guevaru za popravy týchto ľudí. Jeho životopisec, americký investigatívny novinár Jon Lee Anderson, sa tomu venuje v knihe, ktorá sa v roku 1997 v rebríčku denníka New York Times umiestnila na prvom mieste (jej posledné doplnené vydanie vyšlo v roku 2012). Autor tvrdí, že ani po piatich rokoch pátrania nenašiel jediný prípad popravy čo len jedného nevinného. Trest smrti postihol ľudí zodpovedných za zločiny spáchané počas Batistovho režimu. Anderson však dodáva, že nemal prístup k archívnym materiálom, ktoré sú na Kube stále utajené…

 Che v prestrojení za Ramóna

Čo však mal Che Guevara spoločné s bývalým Československom? Prvýkrát ho navštívil už v roku 1960. Bol členom obchodnej delegácie, ktorú prijal prezident Antonín Novotný.

O šesť rokov neskôr (v marci 1966) pricestoval 38-ročný Che do Prahy tajne. Medzitým bol šéfom centrálnej kubánskej banky (podľa vlastných slov sa ním stal náhodou) a potom i ministrom priemyslu Kuby. Spojené štáty a ich spojenci uvalili na „ostrov slobody“ ekonomické embargo, ktoré ešte sprísnili po karibskej kríze v roku 1962. Castrov režim sa potom čoraz viac orientoval na Sovietsky zväz a jeho satelity.

Che však po niekoľkých návštevách Moskvy nadobudol kritický postoj k sovietskemu modelu byrokratického socializmu s rôznymi výsadami pre vládnucu elitu.

Traduje sa, že v roku 1964 sa zúčastnil v Kremli na bankete na počesť výročia boľševickej revolúcie a zarazila ho hojnosť delikates na stoloch sovietskej „verchušky“. Pýtal sa , či takto sa stravujú v ZSSR aj bežní ľudia. Nepáčilo sa mu hanobenie Stalina. Sám sa niekedy v korešpondencii podpisoval pseudonymom „Stalin II.“. Kritizoval Moskvu za vnucovanie svojich podmienok chudobným štátom.

„Niekedy sa správate ako kapitalisti,“ vyčítal sovietskym partnerom.

Podľa Helen Yaffeovej, odborníčky na Latinskú Ameriku z univerzity v Glasgowe, sa Guevara v tom čase čoraz viac prikláňal k maoizmu. Napokon neskôr to priznal aj on sám: „V mnohých ohľadoch som vtedy vyjadril názory, ktoré mohli byť bližšie čínskej strane.“ Pripomeňme, že sa tak dialo v období čínsko-sovietskej roztržky a vzájomného obviňovania sa z revizionizmu učenia Marxa a Lenina.

Samozrejme, Guevarove názory sa nemohli páčiť nielen sovietskemu lídrovi Nikitovi Chruščovovi, ale ani Fidelovi Castrovi. Najmä keď začal hlásať „tretiu cestu“ – ani komunistickú, ani kapitalistickú.

V marci 1965 mal Che dlhý rozhovor s Fidelom Castrom. Oznámil mu, že odstupuje zo všetkých vládnych funkcií a vzdáva sa kubánskeho občianstva. V liste na rozlúčku mu napísal: „Moje skromné sily sú potrebné v iných krajinách sveta. Na nové bojiská si beriem so sebou svätú povinnosť bojovať proti imperializmu všade, kde to bude potrebné.“

Fidel to nepriznal, aspoň nie verejne, ale zrejme bol rád, že sa zbavil tohto radikála.

Che potom na niekoľko mesiacov zmizol, aby sa objavil so spolubojovníkmi v Afrike, konkrétne v Kongu. Účel misie: vyvolať v tejto krajine revolúciu. Ibaže neuspel a len o vlások sa vyhol zubatej útekom do Tanzánie. „Hlavným nedostatkom Konžanov je, že nevedia strieľať,“ zapísal si do denníka.

Do Prahy pricestoval Che tajne v marci 1966. Najprv strávil niekoľko týždňov v konšpiračnom byte československej rozviedky a potom tri mesiace vo vile v obci Ledví, južne od hlavného mesta.

Che Guevara sa stal stelesnením Krista našej doby.

David Kunzle, profesor dejín umenia z Latinskoamerického inštitútu

Vystupoval ako uruguajský obchodník Ramón Benítez. V Ledví podstúpil zásadnú zmenu zovňajška, o čo sa postaral kubánsky špecialista. Che prišiel o svoju bujnú hrivu i bradu a falošné zuby mu poskytli obrovský prehryz.

V Ledví sa pripravoval aj s ďalšími spoločníkmi na osudnú výpravu do Bolívie. Podľa protichodných informácií Che veľa čítal, písal, trénoval streľbu v záhrade vily, pričom trpel depresiami.

Po nejakom čase za ním prišla manželka Aleida March Torresová. Vo svojich spomienkach napísala toto: „Che si veľmi želal, aby sme spolu navštívili kúpele Karlove Vary, ale nemohli sme. Museli sme dodržiavať prísnu disciplínu a fungovať v absolútnom utajení.“

O mieste pobytu záhadných Kubáncov vedelo len zopár ľudí v Prahe a v Havane. Český historik Prokop Tomek len pred niekoľkými rokmi vypátral, že celý pobyt zabezpečoval náčelník nelegálnej kubánskej rozviedky s krycím menom Ricardo.

Po štyroch mesiacoch odišiel Ramón Benites alias Ernesto Che Guevara cez Moskvu na Kubu. A potom, v novembri 1966, tajne odletel do Bolívie.

Jeho posledná bitka

Prečo práve do Bolívie? Che mal celému svetu dokázať, že víťazstvo kubánskej revolúcie nebolo historickou náhodou. Sníval o nezávislosti celej Južnej Ameriky. „Partizánska vojna nepotrebuje predpoklady na víťazstvo, ona ich vytvára,“ zdôrazňoval.

Bolívia mu dokáže, že sa mýli. Na poslednej operácii má k dispozícii len 55 mužov. Miestne obyvateľstvo poskytuje povstalcom mizivú podporu. Bolívijské vládne jednotky sprevádzajú americkí inštruktori a špeciálne komandá. Sily sú zjavne nerovné.

Jeho mexický životopisec Jorge Castaneda o ňom napísal: „Nikto nechce vidieť, že chladnokrvný analytik v otázkach partizánskej vojny bol úplným amatérom vojenskej stratégie. Dobrodruh, ktorý za sebou ťahal svojich spolupracovníkov do priepasti.“

V liste rodičom pred odchodom z Kuby Che priznal, že je dobrodruh, ale zvláštneho druhu: „Som z tých, čo dávajú do stávky život, aby preukázali svoju pravdu. Možno, že to bude posledná bitka.“

Zranený padol do zajatia 8. októbra 1967 a na druhý deň ho bez súdu popravili. Privolaní fotografi urobili snímky, ktoré obleteli svet. Mnohým ľuďom pripadal mŕtvy Che ako Kristus, keď ho sňali z kríža.

„Aj keď polovica príbehov o Che Guevarovi je výmysel, neznamená to, že sa veľmi líšil od Krista,“ tvrdí nemecký sociológ Bernd Rabehl. „Koniec koncov pri uctievaní ideálov nie je najdôležitejšia historická pravda, ale hlboká viera,“ dodáva./agentury/

X X X

Podriadeného policajta v minulosti vyzýval, aby si dal žiadosť do civilu. Dostal funkciu na vnútre

Nezvyčajná výzva bývalého policajného riaditeľa zaznela na zvukovej nahrávke, ktorú si urobil bývalý šéf dopravného inšpektorátu.

„Chcem vidieť žiadosť do civilu! Nedáš? Dobre, tak mám pripravené štyri disciplinárky za tie tri dni, čo som tu.“ Takéto slová adresoval ešte na jeseň 2017 vtedy čerstvo vymenovaný žilinský policajný šéf Aurel Gonščák podriadenému majorovi Michalovi Mikovi – v tom čase šéfovi krajského dopravného inšpektorátu.

Na Gonščáka upozornili ešte v roku 2018 tvorcovia správy o stave polície. Spracovali ju vtedy Nadácia Zastavme korupciu a magazín Trend. Spomenuli aj nahrávku policajného funkcionára, ktorú si urobil jeho vtedajší podriadený.

Miku napokon aj obvinili na základe odposluchov z roku 2016, ktoré pôvodne vznikli v prípade, kde vystupoval ako svedok. Prípad dodnes nie je uzavretý, prvostupňový súd ho prvý raz oslobodil, krajský súd toto rozhodnutie na základe odvolania prokurátora zrušil a prípad vrátil. Nedávno Miku prvostupňový súd odsúdil na peňažný trest. „Odvolali sme sa. Čakáme na písomné odôvodnenie rozsudku,“ doplnil Mikov advokát Peter Kubina.

Gonščák sa krátko po menovaní novej vlády stal novým členom predstavenstva ministerských autoopravovní.

Inšpekcia: Nebol to trestný čin

Gonščák zostal aj po medializácii nahrávky šéfom žilinskej polície. Celú záležitosť preverovala policajná inšpekcia. „Ešte v apríli 2018 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Následne táto trestná vec bola dňa 3. októbra 2018 postúpená na disciplinárne konanie prezidentovi Policajného zboru, lebo výsledky prípravného konania preukázali, že nejde o trestný čin,“ odpovedal tlačový odbor ministerstva vnútra.

Inšpekcia riešila zároveň aj samotné vyhotovenie nahrávky. V apríli 2018 začala stíhanie pre prečin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. „Výsledky prípravného konania preukázali, že nejde o trestný čin, a preto bola predmetná trestná vec 4. 10. 2018 postúpená na disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ v Žiline,“ vysvetlil Úrad inšpekčnej služby cez tlačový odbor rezortu.

Vymenili celé predstavenstvo

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok krátko po nástupe do funkcie vymenil celé predstavenstvo Automobilových opravovní ministerstva vnútra.

Novým predsedom predstavenstva sa stal Lukáš Huňara, ktorý od ukončenia právnickej fakulty v roku 2016 pôsobil na úrade vlády. Posledné štyri roky pracoval ako manažér kontroly v sekcii kontroly, odbor národný úrad pre OLAF. Na úrade vlády v roku 2016 pôsobil aj súčasný minister vnútra Šutaj Eštok. V tom čase bol poradcom Petra Pellegriniho, ktorý bol podpredsedom vlády pre investície.

Ďalším členom predstavenstva je Ján Žovin. Podľa životopisu prichádza zo Slovenskej sporiteľne a ako lektor a mentor pôsobil aj v Slovak Business Agency.

Šutaj Eštok v relácii TV Markíza Na telo vysvetľoval, že po tom, ako sa ujal funkcie, nechal prehodnotiť všetky verejné obstarávania a stopnúť podpisy zmlúv. „Napriek tomu vedenie automobilových opravovní podpísalo zmluvu za štyri milióny eur, za čo museli okamžite odísť,“ vyhlásil Šutaj Eštok.

Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala štvrtú vládu Roberta Fica 25. októbra. V centrálnom registri je rámcová zmluva na dodanie náhradných dielov v hodnote maximálne štyri milióny eur, ktorá bola podpísaná 23. októbra a zverejnená o niekoľko dní neskôr, aktuality.sk

X X X

Pre daňový bonus na hypotéky nemusí byť dostatok peňazí na dôchodky, tvrdia progresívci

Pomoc so zvýšenými splátkami za hypotéky za rok 2023 by mala vyjsť štát na približne 15 miliónov eur, v budúcom roku potom 64 miliónov eur.

Vláda pokračuje v rozdávaní, no žiadne úsporné opatrenie zatiaľ nepredstavila. Mimoriadny daňový bonus pre hypotekárnych dlžníkov zaplatia ľudia zo svojich daní. Čoskoro tak nemusí byť v štátnom rozpočte dostatok financií na dôchodky. Uviedol to Štefan Kišš z opozičného Progresívneho Slovenska (PS) v reakcii k návrhu na novelizáciu viacerých zákonov v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, ktorý v stredu schválila vláda.

„Aj túto daňovú dotáciu zaplatíme z našich daní, len z iného vrecka. Vládu dobiehajú predvolebné sľuby, ale v rozpočte budú musieť ukázať, odkiaľ na nich zoberú. Keď to takto pôjde ďalej, čoskoro nemusí byť dostatok financií na dôchodky,“ upozornil Kišš.

NBS neočakáva dramatický nárast neplatičov

Pre väčšinu domácností pritom nie sú podľa Kišša zvýšené splátky hypoték existenčným problémom a Národná banka Slovenska (NBS) neočakáva dramatický nárast neschopnosti splácať hypotéky ani do roku 2027, keď budú kulminovať refixácie úverov.

„Miera nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 %, čo je najmenej za posledné roky. A aj po refixáciach splátky meškali len pri niekoľkých hypotékach,“ dodal Kišš s tým, že premiér Robert Fico (Smer-SD) problém nafukuje a zbiera na ňom politické body.

Pomoc s hypotékami pre mladých

Zvýši sa aj pomoc s hypotékami pre mladých, v roku 2024 sa takto navýšia výdavky o 7 miliónov eur. Celkovo podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) nejde o takú enormnú sumu, aby to rozpočet nezvládol. Zdôraznil, že výpadok príjmov samospráv v dôsledku zvýšenia daňového bonusu im štát vykompenzuje.

Mimoriadny daňový bonus sa má týkať všetkých hypoték, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti roku 2022. Jeho výška má byť 75 % rozdielu medzi splátkami, najviac však v sume 1800 eur ročne.

Podmienkou jeho uplatnenia je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca, pričom daňovník nesmie nehnuteľnosť prenajímať, aktuality.sk

X X X

Poľský prezident vymenoval vládu PiS, v Sejme však majú väčšinu zoskupenia okolo Donalda Tuska

Väčšinu v dolnej komore parlamentu, Sejme, má trojica opozičných subjektov.

Poľský prezident Andrzej Duda v pondelok vymenoval novú vládu úradujúceho premiéra Mateusza Morawieckeho. Hlasovanie o dôvere v parlamente, v ktorom má väčšinu opozícia, sa očakáva v horizonte dvoch týždňov. TASR o tom informuje podľa agentúry PAP.

Nový vládny kabinet tvorí viac žien ako mužov, pričom podľa hovorcu vlády Piotra Müllera bude zložený „z odborníkov, a to tak z ľudí, ktorí doteraz nevykonávali politické funkcie, ako aj z politikov, ktorí sa špecializujú na svoje oblasti.„

Morawieckeho vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) získala vo voľbách z 15. októbra najväčší počet parlamentných kresiel, ale nie väčšinu. Napriek tomu ju prezident Duda poveril ako prvú zostavením novej vlády. Podľa analytikov však nemá šancu, aby sa jej to podarilo.

V prípade, že Morawiecki v súlade s očakávaniami nezíska dôveru parlamentu, Duda poverí sformovaním vlády kandidáta druhej najväčšej parlamentnej strany. Tým je opozičný líder Donald Tusk, bývalý premiér a predseda Európskej rady. Jeho Občianska koalícia (KO) podpísala koaličnú dohodu s Treťou cestou (TD) a stranou Nová ľavica (NL), ktuality.sk

X X X

Koniec doplácania na susedov. Začali platiť veľké zmeny pri vykurovaní, dotkne sa to účtov za teplo

 Kto pri kúrení extrémne šetrí a spolieha sa na to, že mu byt vykúria susedia, zaplatí viac. Výraznejšie si zrejme priplatia aj vlastníci neobývaných bytov či poloprázdnych bytov, kde je kúrenie nastavené len na minimum. Tohtoročnú vykurovaciu sezónu totiž začal platiť nový systém výpočtu ceny tepla v bytových domoch.

 Spravodlivejší bude napríklad voči domácnostiam s vyššou spotrebou či vlastníkom rohových čí krajných bytov, ktorí nedobrovoľne vykurujú vedľajšie byty. Po novom by sa tak mal skončiť stav, v ktorom byty, ktoré vykurujú, sa skladajú a platia teplo bytom, ktoré nevykurujú.

Až 1,5 milióna ľudí na Slovensku vykuruje prostredníctvom centrálneho zdroja tepla alebo majú centrálne kúrenie s vlastnou kotolňou v bytovke. Aj keď nový systém výpočtu ceny tepla v bytových domoch vstúpil do platnosti začiatkom tohto roka, náklady na teplo za rok 2023 budú známe až na jar budúceho roku. Práve vtedy domácnosti pravidelne dostávajú ročné zúčtovanie.

 Niektoré správcovské spoločnosti už podľa nového vzorca prepočítali vplyv vyhlášky a pripravili niektoré domácnosti na vyššie platby. Mnohé tak ešte neurobili a domácnosti tak môžu byť pri vyúčtovaní v máji 2024 nemilo prekvapené.

„Odhliadnuc od špecifík každej lokality a každého bytového domu očakávam, že vo všeobecnosti vykurovanie relatívne zdražie v prípade neobývaných a slabo vykurovaných bytov,“ tvrdí pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk. Príkladom môžu byť podľa neho investičné nehnuteľnosti v bytových domoch, zdedené neobývané byty alebo rozľahlé byty s jednočlennou domácnosťou, kde sa vykuruje len menšia časť izieb.

X  Ako systém fungoval doteraz?

Rozpočítavanie nákladov na teplo je jedna z najhorúcejších tém, s ktorou sa vlastníci nehnuteľnosti v bytovom dome môžu stretnúť. V dávnej minulosti ešte meranie spotreby tepla podľa určených meradiel neexistovalo. Platila zásada, že nameraná spotreba v bytovke sa delila medzi byty rovným dielom bez ohľadu na spotrebu. Rovnako platil aj ten, ktorý teplom šetril a rovnako aj vlastník bytu, ktorý si obydlie nezmyselne prekuroval a energiami nešetril. Keďže pri takomto systéme neexistovala motivácia šetriť, vymyslel sa spôsob rozpočítavania nákladov cez základnú zložku a spotrebnú zložku.

Základná zložka v sebe zahŕňa náklady za spotrebované teplo rozpočítané na štvorcový meter. Túto časť nevie vlastník ovplyvniť. Na druhej strane spotrebná zložka v sebe zahŕňa náklady za spotrebované teplo, ktoré sú vypočítané napríklad z meračov na radiátoroch. Túto zložku vie vlastník ovplyvniť reguláciou teploty. V súčasnosti je to hlavný spôsob, ako spotrebované teplo v bytovom dome rozpočítať. Vo vyhláške sa písalo, že „základná zložka tvorí 60 percent a spotrebná zložka tvorí 40 percent z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.“

Posledná časť vety je kľúčová. V extrémnych prípadoch sa totiž stávalo, že bytové domy mali základnú zložku nastavenú pod 40 percent, dokonca boli aj prípady, keď to bolo dokonca nula percent. Diali sa tak nespravodlivé situácie, keď vlastník bytu, ktorý extrémne šetril, bol zadarmo vykurovaný teplom svojich susedov. V extrémnych prípadoch sa mohlo stať, že dva byty s rovnakou výmerou mali aj desaťnásobný rozdiel v nákladoch na vykurovanie.

X Ako bude vyzerať nový výpočet?

Pravidlá sa menia v mnohých ohľadoch. Vo všeobecnosti sa dá podľa analytika Potočára povedať, že základným princípom je posun smerom k rovnomernejšiemu rozpočítavaniu tepla. V systéme bude rovnaké to, že náklady sa budú deliť na spotrebnú a základnú zložku. Zmení sa však pomer medzi nimi. Po novom má byť základná zložka stanovená minimálne na 30 percent.

Novinkou je tiež kontrolný mechanizmus. Jeho úlohou je riešiť príliš nerovnomerné rozdelenie nákladov v niektorých bytových domoch. „Princíp spočíva v tom, že byt s najnižšou jednotkovou cenou v prepočte na štvorcový meter sa porovná s bytom s maximálnou cenou. Rozdiel nemá prevyšovať 2,5-násobok,“ vysvetľuje analytik. Ak to tak nie je, musí sa zmeniť podiel základnej zložky a náklady sa musia rozpočítať znova.

Poslednou novinkou je úprava v prípade priestorov s vlastným vykurovaním. Môže nastať aj taká situácia, pri ktorej sú v danom dome bytové a nebytové priestory vykurované individuálnym vykurovaním, napríklad vlastným plynovým kotlom. V takomto prípade sa náklady na dodávku tepla rozdelia na základnú a spotrebnú zložku, pričom základná zložka sa rozpočíta aj na priestory s individuálnym kúrením.

X Kto na novinke ušetrí a kto si priplatí?

Aj byt s vypnutým vykurovaním a obklopený bytmi, v ktorých sa vykuruje na požadovanú teplotu, spotrebuje teplo vo výške takmer 70 percent nákladov na teplo v porovnaní s vykurovaným bytom. Ukazuje to ilustračný príklad, na ktorý upozornila Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA).

Agentúra vypočítala, že keby sa počas vykurovacieho obdobia v jednom byte uzatvorili všetky vykurovacie telesá, vplyvom prestupu tepla zo susedných bytov neklesne v nevykurovanom byte vnútorná teplota pod 15 až 18 stupňov. Vďaka prestupu tento byt spotrebuje teplo v hodnote 50 až 70 percent nákladov na teplo v porovnaní s bytom, kde sa vykuruje na 21 stupňov. Mnohí v snahe ušetriť vypínajú vykurovacie telesá a teplo dostávajú od susedov. Zmenou legislatívy by sa mohlo takýmto nespravodlivým situáciám predchádzať.

Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov hovorí, že novinka sa podľa ich interných prepočtov dotkne približne 250-tisíc bytov. Ako vysvetľuje, tak negatívne sa dotkne tých, ktorí kúrili menej, pretože ich „vyhrievali“ okolité byty, resp. bytov, kde zámerne nekúria vôbec, pretože sú neobývané alebo príliš šetria. Na druhej strane pozitívne zmeny prinesú podľa nej vlastníkom bytov, ktorí museli kúriť viac, pretože nie vlastnou vinou mali väčšie úniky tepla. Ide predovšetkým o krajné byty, byty orientované na sever, byty vedľa alebo nad neobývanými či nevykurovanými priestormi.

X Aké budú ceny tepla na budúci rok?

Minulá vláda na tento rok masívne zadotovala ceny energií. Vďaka tomu sú celý tento rok domácnosti ochránené pred masívnym nárastom cien energií na svetových trhoch. Štátnu kasu to stálo stámilióny eur. Nová vláda zatiaľ ešte neprezradila, v akej výške budú kompenzácie drahých energií pre domácnosti od Nového roka a či si štát masívnu pomoc bude môcť ešte dovoliť. Regulátor už stihol varovať pred tým, že v prípade, ak by vláda neurobila nič, hrozia až dvojnásobné faktúry za plyn.

Na to, o koľko stúpnu faktúry za energie od januára, bude mať veľký vplyv práve zásah štátu. „To, čo môže v najbližšom čase ovplyvniť náklady domácností ešte viac, je prípadný vládny zásah do regulovaných cien tepla zo systémov centrálneho zásobovania teplom a cien plynu,“ vysvetľuje Potočár s tým, že v aktuálnom roku sú tieto ceny totiž „zastropované“ vládnymi nariadeniami a ceny stanovené regulačným úradom sa v praxi voči domácnostiam neuplatňujú. Významným faktorom pri spotrebe tepla je tiež počasie a to, či je napríklad bytový dom zateplený a aká je jeho energetická hospodárnosť.

Nový systém má byť spravodlivejší

Na ilustračnom príklade bytovky sa dá ukázať, ako môže nový systém vyzerať v praxi. Simuláciu na konkrétny bytový dom v Poprade pripravila Spoločnosť ochrany spotrebiteľov. V roku 2022 mala táto bytovka pomer platieb nastavený na 30 percent za základnú zložku a 70 percent za spotrebnú zložku. V takomto prípade mal ilustračný byt A, ktorý vykuruje len málo, náklady na úrovni za jeden štvorcový meter na úrovni 1,89 eura, kým byt B, ktorý vykuruje viac, mal náklady na jeden štvorcový meter 13,94 eura, čo predstavuje podiel až vo výške 7,38. Po novom by výška tohto podielu bola už v rozpore s novou vyhláškou, ktorá platí od januára 2023. Uvedený príklad platí v bytovom dome, kde sa zistilo, že rozdiel medzi nákladmi najvykurovanejšieho bytu a najmenej vykurovaným bytom je vyšší ako 2,5.

V tomto prípade by sa pomer rozpočítavania musel upraviť na 65 percent za základnú zložku a 35 percent za spotrebnú zložku. Náklady pre byt A by boli po novom na úrovni 4,10 eura a pre byt B by boli na úrovni 10,10 eura za štvorcový meter Výsledkom by bolo, že byt A, ktorý doteraz platil za teplo extrémne málo, po novom zaplatí 2-krát toľko, za predpokladu tej istej spotreby. Na druhej strane byt B s vyššími nákladmi na teplo zaplatí na štvorcový meter takmer o 28 percent menej./agentury/

X X X

Rusa, ktorý do snehu napísal „Nie vojne“, poslal súd na 10 dní do väzenia

Podľa súdnych dokumentov sa prípad stal 23. novembra a muž menom Dmitrij Fjodorov bol odsúdený deň po zadržaní políciou.

Ruský súd nariadil mužovi desať dní väzenia po tom, čo prstom napísal odkaz „Nie vojne“ na snehom pokrytý turniket pri vstupe na klzisko v Gorkého parku v Moskve. TASR prevzala stredajšiu správu z agentúry Reuters.

Polícia charakterizovala incident ako čin proti verejnému poriadku podľa zákona, ktorý je zameraný proti každému, kto konal verejne s cieľom poškodiť povesť ruských ozbrojených síl – takýto trestný čin sa trestá pokutou.

Nové zákony postihujúce odpor občanov zaviedlo Rusko čoskoro po tom, ako prezident Vladimir Putin poslal vo februári 2022 desaťtisíce vojakov na Ukrajinu do „špeciálnej vojenskej operácie“. Tak Kremeľ označuje vojenskú inváziu do susednej krajiny.

Riskantné protesty

Pre ľudí, ktorí sa verejne stavajú proti ruskej vojne na Ukrajine, je to teraz riskantné. Kritici vravia, že preto bolo zadržaných už takmer 20.000 ľudí a otvorených bolo vyše 800 trestných prípadov.

Fjodorov, ktorý na súde priznal, že napísal protivojnové heslo, dostal desať dní väzenia za to, že neuposlúchol políciu a údajne odmietol ísť na policajnú stanicu. Muž toto tvrdenie podľa súdnych dokumentov poprel.

Dostal aj pokutu v neznámej výške, evidentne za napísanie hesla „Nie vojne“, ako napísali ruské médiá. V súdnych dokumentoch zverejnených online sa to však nespomína.

Úrady hovoria o maximálnej jednote

Úrady tvrdia, že v čase, keď Rusko vedie existenčný boj so Západom, je nutná maximálna jednota. Ako existenčný boj to označuje Putin, ktorý sa podľa očakávania bude nasledujúci rok uchádzať vo voľbách o ďalšie šesťročné obdobie v úrade prezidenta.

Kritici obviňujú úrady z brutálnych zásahov proti odporcom a z ich trestania, píše Reuters.

Tento mesiac už súd v Petrohrade poslal na sedem rokov do väzenia umelkyňu Sašu Skočilenkovú, ktorá vymieňala cenovky v supermarkete za protivojnové heslá. Vyzývala v nich na ukončenie vojny na Ukrajine. Podporovatelia umelkyne označili verdikt za hanebný výsmech spravodlivosti, aktuality.sk

X X X

Rusko má s pomocou Číňanov vybudovať podmorský tunel na Krym, špekuluje americký denník. Bola by to investícia za miliardy dolárov, ktorá navyše spôsobí diplomatický problém.

Rusko vraj plánuje vyhĺbiť podmorský tunel, ktorým prepojí pevninu s polostrovom Krym.

O megastavbe špekuluje denník Washington Post. Tvrdí, že sa dostal k internej komunikácii.

Dopravné spojenie cez Kerčský prieliv nateraz zaisťuje Krymský most. Rusi však pre ukrajinské útoky hľadajú plán B. Podľa denníka majú s výstavbou podmorského tunela pomáhať čínske firmy.

Most počas ruskej agresie na Ukrajine niekoľko ráz čelil ukrajinským sabotážam, ktoré ho načas vyradili z prevádzky. Moskva vraj preto hľadá bezpečnejšie trasy, ktorými prepojí ruské územie s polostrovom. Krym okupuje od roku 2014.

Novinári amerického denníka sa dostali k internej e-mailovej komunikácii, ktorá má potvrdzovať ruské plány s Krymom.

Čínska stavebná spoločnosť China Railway Construction Corporation mala v utajovanej korešpondencii uviesť, že je „pripravená zabezpečiť výstavbu železničných a cestných projektov v krymskom regióne, a to akokoľvek zložito“.

O projekt sa zaujíma aj nezávislý ruský denník The Moscow Times.

Diplomatický problém

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas prebiehajúcej vojny s Ruskom zdôrazňoval, že chce Krym oslobodiť. Mať okupovaný polostrov vo svojich rukách je zasa jasným záujmom Kremľa

„Pre Putina má Krym symbolický význam, a preto je dôležité ho spojiť s Matičkou Rusou,“ reagovala Maria Šaginová, expertka na Rusko a západné sankcie z Medzinárodného inštitútu strategických štúdií.

Rusko počas deviatich rokov zabezpečilo energetické i vodné prepojenie. Podľa Šaginovej by tunel bol „fyzickým rozšírením naratívu“, ktorý Putin zastáva.

Washington Post však upozorňuje, že ak by sa do projektu pustili čínske firmy, mohli by čeliť západným sankciám. Čína navyše nikdy oficiálne neuznala Krym ako súčasť Ruska.

X Ako stavať pod morom?

Gigantický projekt v podobe podmorského tunela by si vyžadoval najmodernejšiu stavebnú techniku. Podľa odborníkov by však Rusko a Čína pre hrozbu ukrajinskej sabotáže pravdepodobne nemohli využívať novšie stavebné metódy. Museli by tak použiť tradičnú technológiu razenia tunelov.

„V takom prípade by bolo stavbu veľmi ťažké sabotovať, ak by ste nezaútočili na jej vchody,“ povedal denníku nemenovaný inžinier, ktorý pracoval na niekoľkých najväčších svetových projektoch tunelov.

Vybudovanie tunela cez Kerčský prieliv by podľa neho stálo najmenej päť miliárd dolárov a vyžadovalo by, aby ruská armáda chránila nielen prieliv, ale aj potrebné výrobné miesta na pobreží.

„Je to vysoko riziková operácia,“ uzavrel. Krymské úrady ale domnienky o výstavbe tunela odmietajú, dodal americký denník, aktuality.sk