Divadlo Pôtoň ohlásilo, že vypína veľkú sálu, opatrenia avizujú aj ďalší. Hovoria o prepúšťaní, škrtaní z programu aj o zvyšovaní cien vstupeniek. Po sérii pandemických lockdownov sa teraz kultúrne centrá v regiónoch obávajú dôsledkov vysokých cien energií. Tretine takýchto priestorov hrozí podľa výsledkov prieskumu Asociácie hudobných klubov Slovenska koniec. Niektorí sa na zimu sťahujú z väčších priestorov do komornejších, ktoré sa dajú vykúriť lacnejšie. Iní už začali škrtať z programu.

Vypínajú veľkú sálu a dúfajú v teplú jar

„Vypíname veľkú sálu,“ ohlásilo len pred pár dňami na Facebooku Divadlo Pôtoň, Bátovce. Od decembra do marca zavrú najväčší priestor s objemom dvetisíc metrov kubických, dôvodom je šetrenie energií.

„Nevieme, čo nás čaká, už teraz máme drahšie energie ako rok predtým a budúci rok to bude šialené. Povedali sme si preto, že najlacnejšie energie sú tie, ktoré neminieme,“ vysvetľuje krok riaditeľ a zároveň dramaturg divadla Michal Ditte.

Aktivity počas zimy presunú do menšieho štúdia, čomu prispôsobia aj program. Vracajú sa tak do začiatkov divadla, ktoré vzniklo v roku 2000 a pôsobí na vidieku.

„Väčšie produkcie budeme plánovať na obdobie, keď sa kúriť nemusí, a všetci budeme dúfať v skorú a teplú jar,“ naznačuje.

Šetriť chcú aj znížením teploty v interiéri na devätnásť stupňov po vzore príkladov v zahraničí, isté štandardy pre komfort divákov, samozrejme, zachovať musia. Keďže Pôtoň nie je len divadelnou scénou, ale aj nezávislým kultúrnym centrom, hľadajú možnosti, ako aspoň mimo pódia nahradiť osvetlenie úspornejšími LED svietidlami.

Ďalšie navýšenie nákladov na energie bude podľa Ditteho pre divadlo „priam likvidačným“ a ustáť ho bude výzva. Dúfajú v pomoc štátu, zatiaľ sa však centrálne opatrenia skloňujú najmä pri energiách pre domácnosti. „O kultúre sa zatiaľ nehovorí. Po skúsenostiach z pandémie sa na zásah štátu ani spoliehať nemôžeme,“ netají skepsu.

Z tristomiestnej sály do garsónky

O náročnom období hovorí aj prevádzkovateľ kina Akropola v Kremnici Zdenko Gális. Občianske združenie 1115 pôsobí v prenajatých mestských priestoroch, kde sa aj v súčasnosti kúri tuhým palivom.

„Čierne uhlie dostupné vôbec nie je, čakáme na dodávku hnedého, sme v poradovníku a máme ho prisľúbené. Takže v tomto je to neistota. Isté však je, že uhlie stojí raz toľko ako predtým. S vyššími cenami rátame aj pri elektrine, aj keď ešte nevieme, aké presne budú,“ komentuje aktuálnu situáciu.

V Akropole, kde prevádzkujú kino, bar a organizujú koncerty a ďalšie podujatia, k úsporným opatreniam pristúpili už v minulých rokoch, v zimných mesiacoch premietajú v „garsónke“ – na mini kino pred pár rokmi zmenili priestor niekdajšej kancelárie a skladu.

Budovu kina, vtedy s názvom Partizán, postavili v 50. rokoch 20. storočia a k sále pristupovali pomerne veľkoryso. Mesto navyše dosiaľ k veľkej modernizácii či rekonštrukcii nepristúpilo.

„Kino má kapacitu tristo miest. Keď ho v zime máme vykurovať pre piatich ľudí, ktorí sa prídu pozrieť na film, je to neekonomické. Je to pozostatok starých čias, dnes už sa sály stavajú oveľa menšie,“ hovorí.

Vo veľkej sále ešte premietnu napríklad Jakubiskovo pokračovanie Perinbaby a uskutočnia sa v nej tradičné benefičné a vianočné koncerty, no od od januára do marca ju odstavia. Program zatiaľ naplánovali do konca roka, čo potom, uvidia. „Rozmýšľame, že novinky budeme premietať vo vestibule, budeme ako butikové kino v Prahe,“ hovorí s úsmevom Gális.

Zvýšené náklady na energie sa prejavujú aj vo vyšších cenách pri prenájmoch sály pre výchovné koncerty určené školám. „Agentúram sa zdajú vysoké, no my ich tiež nemôžeme dotovať.“

V kremnickom kine si zatiaľ podobu štátnej pomoci nevedia predstaviť, no privítali by ju. „Počas korony boli lockdowny, dalo sa presne povedať, kto je zatvorený a kedy. Teraz je nejasné, kto a akú podporu potrebuje, takže predpokladám, že ministerstvo kultúry nám iba všetkým odkáže, aby sme šetrili,“ odhaduje.

V mestách: Ak príde škrtanie, kultúra bude prvá

S vyššími nákladmi vo svojich budovách sa musia vyrovnať aj samosprávy, kultúrne domy sú len jednou z položiek na zozname.

V Banskej Štiavnici mesto prevádzkuje kino aj kultúrne centrum, oboje v historických objektoch.

„Pred pandémiou sme mali mesačné zálohové platby na plyn len v kultúrnom centre na 700 eur. Momentálne platíme 2 100 eur,“ potvrdzuje navýšenie vedúci oddelenia kultúry mesta Rastislav Marko. Podobné skúsenosti majú aj jeho kolegovia z iných miest.

„Kým mestá dokážu platiť zvýšené faktúry a fungovať normálne, budeme pokračovať. Ak dostanú málo peňazí, budeme musieť škrtať výdavky. Skúsenosti nám hovoria, že ako prvé prídu na rad kultúrne podujatia a dotácie,“ hovorí.

Môže hroziť obmedzovanie programu, no aj dočasné zatváranie kultúrnych centier.

„Ostanú niektoré masové podujatia s ekonomickou návratnosťou, no menšinové žánre, malé koncerty, divadlá, ktoré dotujeme, zrejme vypadnú úplne. Viete si ľahko predstaviť, že ľudia v tomto segmente ostanú bez práce a príjmu,“ hovorí o jednom z najhorších scenárov Marko z Asociácie kultúrnych inštitúcií Slovenska.

Tretina prevádzkovateľov bude prepúšťať

Slová konkrétnych zástupcov kultúrnych inštitúcií z regiónov potvrdzuje aj Tibor Zelenay, šéf Asociácie hudobných klubov Slovenska a majiteľ klubu Blue Note.

Asociácia uskutočnila anketu medzi prevádzkovateľmi kultúrnych priestorov a pýtala sa ich, ako im v súvislosti s cenami energií narástli náklady, aj to, ako sa to prejaví na ich fungovaní. Oslovila takmer deväťdesiat hudobných klubov, kultúrnych centier, kultúrnych domov a nezávislých divadiel.

„Vyše 60 percent prevádzkovateľov bude musieť pre kombináciu pandémie a zvyšovania cien energií prepúšťať, škrtať podujatia a zvyšovať ceny vstupného. Viac ako tretina prevádzkovateľov odpovedala, že pre ich činnosť to bude likvidačné,“ hovorí o výsledkoch prieskumu Zelenay.

Majiteľ hudobného klubu sa obáva, že to, čo sa na Slovensku vybudovalo v nezávislej kultúre za tridsať rokov, teraz z veľkej časti môže zaniknúť.

„Po dvoch rokoch pandémie opäť zažívame fatálnu situáciu a niektoré kultúrne priestory už teraz zatvárajú alebo obmedzujú svoju činnosť.“

Samotné kluby či centrá už začali šetriť, akékoľvek reálne opatrenia zo strany štátu však zatiaľ neprišli. „Komunikovali sme aj s ministerstvom kultúry, no o pomoc sa pre energetickú krízu hlásia všetky sektory, aktuálne preto pripravujeme výzvu nielen ministerke Natálii Milanovej, ale aj ministrovi financií a premiérovi,“ avizuje Zelenay.

Vie si predstaviť zastropovanie cien energií nielen pre školy a nemocnice, ale aj pre kultúrne inštitúcie.

Za dôležitejšie však považuje navýšenie balíka podpory, s ktorou narába Fond na podporu umenia. „Ten sa nezmenil od roku 2015, hoci počet žiadateľov a príspevky na projekty narástol trojnásobne. Ak by bola snaha, tento krok by vedeli vláda a rezort kultúry urobiť okamžite,“ myslí si.

Zelenay: Kultúrna spoločnosť? Bez kultúry ťažko

Pri modernizácii technológií kúrenia a osvetlenia na úspornejšie by zase mohli pomôcť ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácieVeroniky Remišovej a Európska komisia nastavením zodpovedajúcich výziev na čerpanie eurofondov aj pre nezriaďovanú kultúru.

Prevádzkovatelia už teraz pociťujú, že ľudia pre zvyšovanie nákladov na život zmenili správanie a medzi prvými škrtajú výdavky na kultúru – teda divadlo, koncerty, kino.

„Pre online vyučovanie počas pandémie nám vypadla generácia návštevníkov. Len málokto si však uvedomuje, že ťažko urobíme spoločnosť kultúrnou, distingvovanou a demokratickou, ak nebude chodiť na kultúru,“ hovorí Zelenay o tom, že odsúvanie kultúry na posledné miesto v rebríčku priorít sa prejaví aj v tom, aké strany si ľudia volia.

Milanovej rezort: Štát príde s komplexným riešením

Ministerstvo kultúry pod vedením Natálie Milanovej (OĽaNO) zatiaľ s konkrétnymi opatreniami na pomoc kultúrnym organizáciám mimo zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu nepočíta.

„Štát pripravuje komplexné riešenie, ako reagovať na zvyšovanie cien energií,“ odpísala na otázky Aktualít hovorkyňa ministerstva Zuzana Viciaňová.

Keď sme sa pýtali, čo presne to znamená, odpovedala, že „zatiaľ nevedia, ako by opatrenia pre tento segment mali vyzerať, keďže kultúrne organizácie majú rôzne formy – sú medzi nimi občianske združenia, eseročky, iné zriaďujú samosprávy, a ťažko hľadať jednotný model“.

Rezort má však podľa nej zastúpenie na všetkých rokovaniach vlády a tento problém komunikuje, aktuality.sk

X X X

Energetický armagedon a tlak na vládu. Mazurek ani Kuffa na diskusiu ta3 neprišli

Riešenia energetickej krízy, školstvo, zdravotníctvo, podpora investorov či výstavba ciest. V historickej budove Divadla Jonáša Záborského v Prešove sa druhej zo série Predvolebných diskusií ta3 zúčastnilo päť z celkovo ôsmich kandidátov na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Milan Mazurek, Filip Kuffa a Patrícia Reháková na diskusiu neprišli.

Investori nad zlato

Na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (ďalej len PSK) kandiduje bývalý primátor Starej Ľubovne Michal Biganič, ktorý nie je nominantom žiadnej z politických strán. Ľudia podľa neho stratili vieru v straníckych kandidátov, pretože slúžili viac strane ako občanom.

Pri téme rastu cien energií priznal, že kraj si nevie pomôcť sám. Takáto pomoc by podľa neho mala prísť od štátu. Podľa jeho slov sme sa však takejto pomoci zatiaľ nedočkali. Upozornil na dôležitosť spolupráce župana so starostami a primátormi. „Je nutné spoločne vytvoriť tlak na vládu, pretože nastane veľká krízová situácia,“ upozornil Biganič.

Vyzdvihol tiež spoluprácu s podnikateľmi, čo je podľa neho cesta pre zisk peňazí. „Priemyselné parky sú dôležité. Sú lákadlom pre investorov, kde budú ľudia zamestnaní a bude sa vyrábať,“ povedal. Upozornil, že PSK potrebuje investorov ako soľ. Podľa Biganiča by každý podnikateľ s radosťou nechal časť daní v regióne, vďaka čomu by prosperovali mestá a obce. Je si vedomý, že Vyšší územný celok (ďalej len VÚC) to síce neovplyvní, ale je pripravený iniciovať túto myšlienku cez poslancov. Ako uviedol, je znepokojený stavom zdravotníctva a školstva v PSK. „Zdravotníctvo máme na chvoste, nemáme lekárov,“ dodal. Podľa neho by VÚC nemal bojovať o žiaka ako o tovar, ale radšej ho motivovať k remeslu.

Na záver ponúkol občanom svoje skúsenosti, ktoré získal pri podnikaní. „Ľudia, ak ste stratili vieru v politické strany, že neplnia sľuby, dajte hlas nezávislému kandidátovi. My sa nemusíme nikomu spovedať, chceme využiť svoju nezávislosť,“ prehovoril k voličom Biganič.

Doba chaosu a demagógie

Druhým kandidátom na prešovského župana je podnikateľ Ján Bync, ktorý kandiduje ako nezávislý. Odôvodnil to tým, že chce mať voľné ruky a čistý rozum. „Chcem obsadiť odborné posty odborníkmi, nie politickými nominantmi,“ prezradil.

Energetická kríza nás nepoloží na kolená, podľa jeho slov sa na ne zložíme sami. Tvrdí, že PSK nehospodáril dobre, pretože peniaze míňal tam, kde sa nemuselo. Poukázal na dôležitosť škôl, kde sa podľa jeho slov musí vychovať múdra generácia, ktorá po nás prevezme žezlo.

Biganič tvrdí, že ani jeden z jeho projektov na podporu PSK neuspel. Vyjadril tiež nutnosť spolupráce s podnikateľmi, ktorých chce zvýhodniť pri platení daní. Kritizoval nesplnené politické sľuby, ktoré, ak by sa podľa jeho slov splnili, kraj by bol v rozkvete. Poukázal, že je neprípustné, aby sa v PSK zatvárali nemocnice. Rovnako nesúhlasil s optimalizáciou sietí ministerstva zdravotníctva. „Navrhujem ministerstvu zdravotníctva, aby zatvorilo osem úradov, ktoré vznikli za 30 rokov šafárenia politických strán KDH, Smer-SD a jeho terajšieho mladšieho brata Hlas-SD,“ povedal Biganič. Podľa jeho slov je vznik týchto úradov výsledkom neodbornosti a hospodárenia politických nominantov.

„V tejto dobe chaosu a demagógie je ťažko rozprávať o rozvoji spoločnosti. Verím, že sa náš národ konečne spamätá a budeme mať vládu, ktorej bude záležať na národe, a župana, ktorý ľuďom odovzdá svoju dušu a vyrieši všetky problémy,“ dodal na záver Biganič. Zároveň vyzval občanov, aby sa zase nenechali oklamať nenaplnenými sľubmi, aktuality.sk

X X X

Biden privíta Macrona v Bielom dome, pôjde o jeho prvú štátnu návštevu

Prezident USA Joe Biden privíta 1. decembra francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Bielom dome na štátnej návšteve.

V pondelok to oznámila Bidenova tlačová tajomníčka Karine Jean-Pierreová. TASR informuje podľa správ agentúr AFP, AP a Reuters.

Návšteva „zdôrazní hlboké a stále priateľstvo medzi Spojenými štátmi a Francúzskom, naším najstarším spojencom“, povedala novinárom Jean-Pierreová. „S Francúzskom úzko spolupracujeme na kompletnej škále celosvetových výziev… vrátane vojny na Ukrajine,“ dodala.

Dostal prednosť

Štátne návštevy majú slávnostnejší priebeh než bežné stretnutia amerických prezidentov so zahraničnými lídrami. Počas Bidenovho pôsobenia v prezidentskom úrade sa doteraz žiadna neuskutočnila, čo hovorkyňa pripísala koronavírusovým obmedzeniam.

Na otázku, prečo dostalo Francúzsko prednosť pred ostatnými spojencami USA, hovorkyňa vysvetlila, že Biden pokladá Macrona za „blízkeho a vzácneho partnera“. A dodala: „Hlboko si ceníme náš vzťah s Francúzskom.“

Vzťahy medzi oboma krajinami sa „zakladajú na spoločných demokratických hodnotách, ekonomických väzbách a spolupráci v obrannej a bezpečnostnej oblasti,“ vyhlásila, aktuality.sk

X X X

NATO začalo vojenské cvičenie vzdušných síl nad Baltským morom

Manévre sa začali v období, keď sa Aliancia snaží o posilnenie svojho východného krídla. TASR o tom informuje podľa správy televízie Sky News. Na vojenskom cvičení sa zúčastňujú jednotky z Británie, Českej republiky, Maďarska, Nemecka, Talianska, Turecka, Estónska, Litvy a Lotyšska.

Cieľom dvojdňových manévrov je nácvik vzletov pri rýchlej reakcii na poplach. Osobitý dôraz sa bude klásť na integráciu španielskej pozemnej jednotky protivzdušnej obrany.

„Prvýkrát sme do našich cvičení zahrnuli aktivity vzdušnej aj pozemnej integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany,“ uviedol organizátor cvičení Craig Docker z Centra NATO pre spoločné letecké operácie (CAOC) v nemeckom Uedeme, aktuality.sk

X X X

Samuel Kováčik: Ako ľudia si volíme smer našej budúcnosti. Je na čase, aby sme do nej začali správnymi rozhodnutiami investovať

 Vďaka svojmu projektu Vedátor a Vedátorskému podcastu si ako popularizátor teoretickej fyziky získal mnoho fanúšikov. Okrem Fakulty Matematiky fyziky a informatiky na Univerzite Komenského pôsobí aj na Masarykovej Univerzite v Brne ako výskumný pracovník. So Samuelom Kováčikom sme sa rozprávali o obnoviteľných zdrojoch energie aj o tom, ako môžeme podporiť ich rozvoj.

Zelené témy v poslednom období veľmi rezonujú v médiách a na sociálnych sieťach, stali sa dokonca témou nedeľných obedov s rodinou. Zaoberáme sa nimi kvôli klimatickej kríze a globálnemu otepľovaniu, ktoré akcelerujú skleníkové plyny a spaľovanie fosílnych palív. Na to, aby sme globálne otepľovanie spomalili, potrebujeme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

„Nebyť ľudí na tejto planéte, existuje niečo ako ustálený uhlíkový cyklus, čo znamená, že uhlík na napríklad dostáva do atmosféry a postupne je v atmosfére zachytávaný a dostáva sa späť do oceánov, do zemskej pôdy alebo do biosféry, čiže do rastlín. Odtiaľ sa zase vracia späť do vzduchu a robí si také pekné kolečko,“ vysvetľuje Samuel.

Problém nastal vtedy, keď ľudia prišli na to, že pod zemou sa nachádzajú úložiská fosílneho uhlíka, ktoré majú desiatky miliónov rokov. Tento uhlík sme začali dolovať a spaľovať, čím sme celú prirodzenú rovnováhu vstrebávania uhlíka narušili.

„Uhlíkova neutralita je teda o tom, aby sme do toho cyklu prestali zasahovať. Zjednodušene povedané, neutralitu dosiahneme tým, že uhlík, ktorý do vzdušia vypustíme, budeme vedieť aj nejakým spôsobom zachytiť,“ pokračuje Samuel.

Ako najlepšie riešenie sa javí využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré produkujú energiu prakticky nepretržite a dokážu sa prirodzene obnovovať – napr. slnko, vietor, voda, geotermálne zdroje alebo biomasa.

„Zo slnka najbližších 5 miliárd rokov k nám bude viac menej rovnomerne prichádzať slnečné žiarenie. Keď nájdeme spôsob, ako to slnečné žiarenie využiť, bude nám k dispozícii navždy. Solárny panel nevypúšťa žiaden oxid uhličitý, pretože vie priamo zachytiť slnečnú energiu, ktorú mení na elektrickú energiu. Samozrejme, musíme zobrať do úvahy, že aj solárne panely je potrebné nejako vyrobiť, ale keď už solárny panel operuje, nevytvára žiadne emisie,“ hovorí Samuel.

Na ktoré zdroje energie treba staviť?

Globálna kapacita solárnych a veterných zdrojov energie by sa mala do roku 2025 zdvojnásobiť. Plány znižovania emisií ťahajú zdroje obnoviteľnej energie dopredu. Aj na Slovensku pribúdajú desiatky nových solárnych a vodných elektrární ročne. Napriek tomu, že obnoviteľné zdroje energie poznáme už celé desaťročia, medzi uhlíkovými zdrojmi energie mali donedávna problémy sa presadiť.

„Technológie majú veľkú zotrvačnosť a keď sme zistili, že hlboko pod zemou sa nachádza veľa fosílnych palív, ktoré sa dajú pomerne jednoducho premieňať na elektrickú energiu, nebol dôvod investovať do nových zdrojov, až do momentu, kým sme zistili, že tento systém ide na úkor budúcnosti. Už dnes je jasné, že v takomto nastavení nemôžeme ďalej fungovať,“ vysvetľuje Samuel.

Obnoviteľné zdroje energie medzi ktoré patrí slnko, vietor, voda, biomasa a geotermálne zdroje sú síce budúcnosť, ale skrotiť tieto živly pre naše špecifické potreby je stále pomerne náročné.

„V Španielsku je oveľa viac slnka ako v Švédsku, a naopak v Švédsku dominuje veterné počasie. Každá krajina má iný optimálny mix, čo je dané geografiou, priemyslom, špecifickými potrebami ľudí a domácností. Hydroenergia a rôzne hrádze môžu fungovať aj na Slovensku, pretože voda tečie aj vďaka našim horám smerom dole a keď jej postavíme do cesty nejaké turbíny a rozhýbeme ju, vieme vyrobiť veľa elektriny,“ hovorí Samuel.

 Každý zdroj obnoviteľnej energie má svoje silné a svoje slabšie stránky. Solárna energia sa najlepšie vyrába, keď svieti slnko. Nočnú spotrebu energie vie preto vykryť iný zdroj, ktorým doplníme deficit. Veterné turbíny vedia ohroziť vtáctvo a vodné elektrárne zase ovplyvňujú vodný biotop, takže ako pri všetkom je dôležité rozumne plánovať, ako a kde obnoviteľné zdroje energie využívame.

„Zdroje obnoviteľnej energie fungujú najlepšie a najspoľahlivejšie vtedy, keď sa navzájom dopĺňajú a kombinujú. Keby sme všetci prešli na jeden zdroj energie, začali by narážať na to, že majú svoje obmedzenia. Napríklad Tokio by sme nedokázali zásobovať len energiou zo solárnych panelov, pretože by si takéto riešenie vyžadovalo veľkú plochu a tiež masívnu investíciu do fyzických batérií,“ pokračuje Samuel.

Na Slovensku sa stále dobre darí jadru, hydroenergii a tiež solárnej energii, ktorá napriek tomu, že sa nenachádzame na rovníku, dokáže pokryť značnú časť našej spotreby.

„Výroba elektriny, výroba energie a vypúšťanie uhlíka sú tri rozdielne veci. Ak by sme mali dokonale čistú elektrinu, musíme si uvedomiť, že máme na Slovensku stále zdroje energie, ktoré do vzduchu vypúšťajú uhlík napr. pri výrobe cementu, hnojív alebo ocele,“ vysvetľuje Samuel.

Mali by sme sa v prvom rade zamyslieť nad tým, kde dokážeme ušetriť a ako by sme mali zmeniť naše spotrebiteľské návyky. „Keď som doma, nemusím svietiť vo všetkých miestnostiach. Musíme si nájsť nejaký optimálny mix, ako by celá spoločnosť vedela šetriť tam, kde sa dá,“ uzaviera Samuel.

 So Zelenou elektrinou vieme na domácnosť ušetriť pol tony CO2 ročne

Momentálne je vo svete rozostavaných 45 jadrových elektrární a niekoľko desiatok tisíc elektrární na obnoviteľné zdroje. Na tejto štatistike je jasne vidno, kam sa svetový trend v energetike uberá. Aj napriek tomu pokrývajú obnoviteľné zdroje energie len cca. 15 % celkovej spotreby elektriny na svete, ale ich význam a zastúpenie exponenciálne každým rokom rastie.

Na Slovensku máme vďaka Zelenej elektrine od ZSE možnosť podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie tým, že si zaplatíme za záruky pôvodu našej elektrickej energie.

„Zelená elektrina neznamená to, že ti natiahnu zo solárnej elektrárne káblik do zástrčky priamo domov, tak to nefunguje. Tomu skôr treba rozumieť tak, že v celom objeme energie sú aj obnoviteľné zdroje, ktoré priamo podporíme vďaka certifikátom pôvodu, ktoré nám garantujú, že energia, ktorú sme spotrebovali, bola priamo krytá alebo vložená do systému z obnoviteľných zdrojov,“ vysvetľuje Samuel.

Keď budeme mať dobre vybudovaný energetický mix, bude sa nám to vracať celé desaťročia a možno aj storočia. „Jedna domácnosť dokáže so Zelenou elektrinou ušetriť pol tony CO2 ročne, čo je naozaj veľké množstvo, keď si uvedomíme, že sa rozprávame o plyne a nie o nejakej kôpke uhlia. Pri aktuálnych odberateľoch Zelenej elektriny, ktorých je viac ako 80 000, usporíme až 40 000 ton CO2, čo rozhodne nie je zanedbateľná čiastka,“ uzaviera Samuel, aktuality.sk