Situácia nabrala obludné rozmery. Prezidentka Zuzana Čaputová na návrh ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) odvolala z funkcie rektorky Akadémie Policajného zboru Luciu Kurilovskú. Odvolanie rektorky navrhol Mikulec v pondelok v súvislosti s kauzou postrelenej študentky. Minister navrhol pre incident odvolať aj šéfa katedry telesnej výchovy a športu Rastislava Kurilovského.

Obludné rozmery

Prezidentku podľa Kurilovskej mrzí, že mala v prípade len formálnu právomoc a podľa ústavy nemala inú možnosť. Považuje za nespravodlivé, že dianie v súvislosti s nešťastnou nehodou naberá voči jej osobe „obludné rozmery“.

Je tiež podľa nej otázne, či mal minister, ktorý je dočasne poverený, právo žiadať jej odvolanie. Kritizuje ho aj za vyjadrenia, že by na jej mieste odstúpil, pričom poukázala na to, že sám viackrát čelil odvolávaniu z funkcie. „Osem a pol roka stojím za dobrým menom a myslím si, že som sa postarala aj o dobré meno ministerstva vnútra cez akadémiu PZ“ dodala.

Podľa hovorcu hlavy štátu Martina Strižinca prezidentka pri menovacích právomociach rektorov podľa ústavy posudzuje iba formálne naplnenie návrhov na ich vymenovanie alebo odvolanie. „Rozhodujúci je vždy postoj toho, kto predkladá návrh, pričom na odvolanie rektora Akadémie Policajného zboru je potrebný návrh ministra vnútra. Akademický senát v tomto prípade nerozhoduje, iba poskytuje stanovisko,“ dodal Strižinec.

Prezidentka nemala na výber

Pokiaľ ide o pozíciu hlavy štátu, menovanie a odvolanie rektorov je aj podľa ústavy oblasťou, kde miera uváženia prezidenta prakticky môže len ťažko presiahnuť posudzovanie formálnych predpokladov. Prezidentka teda nemala v zmysle ústavy inú možnosť, ako návrh ministra akceptovať, o čom Luciu Kurilovskú podľa Strižinca počas týždňa informovala aj na osobnom stretnutí.

Mikulec v stredu po rokovaní vlády uviedol, že odvolanie Kurilovskej je na rozhodnutí prezidentky a zároveň rektorku vyzval, aby pre incident prijala osobnú zodpovednosť. Zároveň Mikulec povedal, že vo veci stále prebieha vyšetrovanie. „Počkám si na kompletné závery,“ doplnil.

Zamestnanci akadémie vyjadrili Kurilovskej plnú podporu. Prezidentku v liste požiadali o prehodnotenie dôvodu na jej odvolanie a neprijatie predloženého návrhu ministra vnútra. Rektorku podporili aj vedenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a akademický senát fakulty.

Nešťastná udalosť sa stala v stredu 1. marca na Akadémii Policajného Zboru v Bratislave, kde zo zatiaľ nezistených príčin pedagóg postrelil 20-ročnú žiačku. Tá skončila s vážnymi poraneniami v nemocnici. Podľa medializovaných informácii sa tri budúce policajtky po vyučovaní chceli zdokonaliť v streľbách, a tak išli s pedagógom na polygón v areáli školy. Pri výstrele z inštruktorovej zbrane strela zasiahla jednu z kadetiek do chrbta. Pedagóg Vladimir Š. čelí v tejto súvislosti obvineniu z trestného činu ublíženia na zdraví.

Pedagóg, pôvodom z Ruska, nebol policajný inštruktor ale civilný zamestnanec, uviedla ešte v marci na zasadnutí Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Kurilovská. Napriek tomu podľa nej mal právo používať zbraň.

Skúšky robil na Slovensku

„Pre Akadémiu Policajného zboru sa vzťahuje nariadenie, na základe ktorého vysokoškolský pedagóg Katedry telesnej výchovy a športu, pod ktorú streľby patrili, môže používať zbrane,“ povedal Kurilovská. Zbraňami, ktoré spadajú pod katedru, teda podľa nej môže disponovať každý vysokoškolský pedagóg. Konkrétny pedagóg mal pritom podľa nej pôvodne povolenie viesť strelecký krúžok. Doplnila, že keď došlo k zmene vedenia na katedre, povolenie viesť krúžok mu odobrali. „Zbrane mu vydali preto, lebo je člen katedry,“ zdôraznila rektorka.

Pedagóga zhodnotila Kurilovská ako skúseného, pričom na svoju pozíciu sa dostal na základe výberového konania. „Boj s nožom, taktická špeciálna príprava, sebaobrana, aikido – čierny pás štvrtého danu, vysokoškolské vzdelanie, rigorózne konanie,“ citoval Kurilovská zo životopisu pedagóga. Podľa nej zo životopisu nevyplývalo nič, čo by mohlo byť nejakým spôsobom závadové. „Mal štátne občianstvo slovenské aj zbrojný preukaz získaný na Slovensku,“ dodala Kurilovská./agentury/

X X X

Klobásy, alkohol aj „estekáčka“. Trizna nie je prvý úplatný pedagóg. Kolegov šokoval

Univerzitou Komenského v Bratislave otriasol škandál. Bývalý dekan prírodovedeckej fakulty Milan Trizna sa priznal, že prijal úplatok 20-tisíc eur, pre ktorý ho v stredu zadržali policajti z Národnej kriminálnej agentúry. Už ho aj obvinili zo zločinu prijatia úplatku.

Na snímke dekan prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Milan Trizna počas slávnostného udeľovania Ceny Dr. Ľudmily Sedlárovej-Rabanovej za výnimočný vedecký výsledok v genetike za rok 2016

„Obvinený prejavil záujem o dohodu o vine a treste. Dozorujúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) o ďalšom procesnom postupe vo veci rozhodne po ukončení vyšetrovania,“ priblížila hovorkyňa Generálnej prokuratúry a Úradu špeciálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Trizna pôsobil na UK viac ako 35 rokov. Podľa zverejneného životopisu viedol prednášky, semináre i diplomové a doktorandské práce, predsedal tiež komisiám pre štátne skúšky či vedecké projekty. Je autorom monografií aj učebníc.

Prichytený pri čine

Podľa informácií Denníka N exdekana prichytili tesne po prebratí „výpalného“ vo výške 20-tisíc eur. Polícia má podrobne zdokumentované i jeho stretnutia so zástupcom firmy, počas ktorých požiadal o úplatok.

Tisíce eur si Trizna údajne vyžiadal v súvislosti s preberacím konaním stavebných prác na Prírodovedeckej fakulte a Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. Tie boli súčasťou veľkého projektu ACCORD, ktorý sa uhrádza z eurofondov.

Hodnota investície z európskych peňazí bola takmer 111 miliónov eur, čo bola zároveň najväčšia injekcia do slovenskej vedy a výskumu vôbec.

Táto historicky rekordná suma je určená na zvýšenie príťažlivosti a konkurencieschopnosti slovenských vysokých škôl. V rámci projektu sa má posilniť spolupráca Slovenskej technickej univerzity a UK vo výskume a inováciách. Výsledkom má byť lepšie vzdelávacie prostredie, moderné informačné technológie a výskumná infraštruktúra, ako aj spoločné výskumné programy.

Z eurofondov sa financuje výstavba moderných laboratórií, ale aj úplne nového pavilónu špičkových technológií. Dôležitou súčasťou projektu je tiež modernizácia a rekonštrukcia starších budov a priestorov, ktorá má priniesť študentom a vedcom vhodnejšie podmienky pre prácu.

Milan Trizna počas inaugurácie za dekana vo februári 2015.

Zadržaný Trizna bol jedným z tých, čo zastrešovali realizáciu tohto mnohomiliónového zámeru. Plnil úlohu koordinátora projektu ACCORD za Prírodovedeckú fakultu UK. Na starosti mal aj rozsiahlu rekonštrukciu dvoch objektov univerzity v bratislavskej Mlynskej doline. Úplatok má súvisieť práve so stavebnými prácami v týchto priestoroch.

Podľa stanoviska polície si mal Trizna pýtať peniaze od firmy, ktorá bola subdodávateľom víťaznej spoločnosti z verejného obstarávania a hodnota zákazky dosahovala niekoľko miliónov eur.

Oprávnený rokovať

Polícia ani ÚŠP nepriblížili, o ktorú zákazku ide, odvolávajúc sa na prebiehajúce vyšetrovanie. Z údajov Centrálneho registra zmlúv (CRZ) vyplýva, že celá kauza súvisí s tendrom na rekonštrukčné práce pre dve spomenuté fakulty UK. Zahŕňajú zateplenie fasád, výmenu okien a zateplenie striech.

„Súčasťou predmetu zákazky sú aj demontážne a montážne práce na fotovoltických paneloch umiestnených na strechách verejného obstarávateľa,“ uvádza sa v oznámení k tendru na portáli Úradu pre verejné obstarávanie. Trizna sa v zmluve spomína ako osoba oprávnená na rokovania v rámci plnenia zákazky zo strany objednávateľa.

Cena tendra je podľa údajov CRZ takmer tri milióny eur. Víťazom verejnej súťaže sa stala spoločnosť Speedex Slovakia, s ktorou UK vlani v máji podpísala zmluvu o realizácii stavebných prác.

Subdodávateľmi v rámci zákazky sa stali tri ďalšie eseročky – FENESTRASk, OPAlight.SK a TopSoftBSB. Od zamestnanca jednej z nich si mal exdekan vypýtať úplatok.

Šokovaní kolegovia

Univerzita Komenského v reakcii na zadržanie svojho zamestnanca uviedla, že Triznu s okamžitou platnosťou odvolala zo všetkých riadiacich a koordinačných funkcií a odňala mu všetky príslušné poverenia.

„UK odsudzuje akékoľvek prejavy korupcie a poskytuje maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní,“ uvádza sa v stanovisku vysokej školy.

Korupcia na univerzitách naozaj nie je častým javom, potvrdil pre Pravdu Ľuboš Kostelanský z organizácie Transparency International Slovensko. Ani výška úplatku 20-tisíc eur nie je pre naše vysoké školy bežná. „Najviac prípadov sa týka drobnej korupcie, najčastejšie úplatkov do 20 eur,“ zhrnul Kostelanský.

Analýza Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku, ktorý sa na prípady korupcie zameriava, ukazuje, že za posledných pár rokov existujú minimálne tri rozsudky, v ktorých figurujú pedagógovia, pričom len jeden z nich sa týka vysokého školstva.

Podľa Kostelanského sa dá hovoriť o rozsiahlej korupcii pri projektoch, ktoré sa financujú z európskych peňazí. „Z celkovo troch stoviek rozsudkov ŠTS za posledné štyri roky sa týka trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie až 52 rozhodnutí, teda minimálne každý šiesty rozsudok riešil oblasť eurofondov,“ uzavrel expert TIS.

Klobásy, alkohol aj „estekáčka“

Podľa Ľuboša Kostelanského z organizácie Transparency International Slovensko sú pre vysoké školy typickejšie drobné úplatky alebo podplácanie typu „niečo za niečo“.

„Ide o prípad z minulého roku, ktorý sa udial na Technickej fakulte Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Profesor tejto univerzity prijal úplatok od študenta, ktorý bol zároveň pracovníkom stanice technickej kontroly. Študent výmenou za STK pre auto profesora a za fľašu becherovky získal zápočet a skúšku v škole,“ priblížil Kostelanský. Profesora právoplatne odsúdili na 18-mesačnú podmienku, študent skončil s finančným trestom 600 eur.

Na tej istej fakulte zase v roku 2016 trojica študentov podplácala odborných asistentov alkoholom a klobásami. „Na základe vyžiadania poskytol obvinený skúšajúcemu odbornému asistentovi úplatok dve fľaše alkoholu. Následne v deň vykonania skúšky z fyziky poskytol opakovane úplatok odbornému asistentovi vo forme fľaše vína nezistenej značky, fľaše domácej liehoviny a štyroch kilogramov klobás,“ informoval vtedy o skutku ÚŠP./agentury/

X X X

Vražda Jána Kuciaka: Kočner sa priznal k lustrovaniu prokurátorov v databáze poisťovne. Chcel som spraviť matematický horoskop, tvrdil na súde

Obžalovaný Marian Kočner vypovedal k objednávkam vrážd prokurátorov. Čelil aj otázkam o lustrovaní známych mien v systéme sociálnej poisťovne ale aj správe s emotikonmi.

Keď Marian Kočner a Alena Zsuzsová naposledy vypovedali v prípade vraždy Jána Kuciaka, boli ešte v civilnom oblečení. Kočner v obleku, Zsuzsová v teplákovej mikine, obaja s oranžovými páskami na ruke a v sprievode kukláčov, ktorí ich eskortovali z väzby na súd a späť. Bol jún 2020, o necelé tri mesiace si vypočuli oslobodzujúci verdikt na prvostupňovom súde, no Najvyšší súd vrátil prípad opäť do hry. Keď začiatkom roka súd opäť začal pojednávať prípad vraždy Jána Kuciaka, spojil ho aj s objednávkami vrážd prokurátorov. Podľa obžaloby si ich objednal Kočner a Zsuzsová.

Po necelých troch rokoch si Kočner sadol na stoličku pred senát znova a začal vypovedať k objednávkam vrážd prokurátorov. Medzičasom je už odsúdený v inej kauze, nosí väzenské oblečenie a čelí aj novým otázkam sudcov.

Napokon povedal, že bude odpovedať len na otázky senátu a obhajcov, nie však na otázky od prokurátorov a splnomocnencov rodiny Kuciakovcov.

Kočner dnes predsalen priznal nové skutočnosti. Napríklad to, že lustroval v databáze Sociálnej poisťovne. Jeho vysvetlenia miestami vyvolali úsmevy na tvárach prítomných v pojednávacej miestnosti.

V skratke tvrdí Kočner toto: Grid kartu do databázy Sociálnej poisťovne dostal od neznámeho muža, lustrácie v skutočnosti robil hlavne Peter Tóth a on len zháňal dátumy narodenia niektorých prokurátorov.

Na čo mu boli? Vraj chcel na základe dátumov nechať vyveštiť, ako jednotliví prokurátori dopadnú v súboji o stoličku generálneho prokurátora.

„Ja som povedal, že dáme spraviť matematický horoskop a uvidíme, kto kde skončí. Následne na to sme vylustrovali, teda on (Tóth, pozn. red.) na svojom počítači vylustroval z dôvodu, aby sme mali, aby so ja mal dátumy narodenia. Je všeobecne známe, že istým veciam v numerológii verím.“

Prečo potom v ten istý deň, 23. decembra 2017 (dva mesiace pred vraždou novinára) niekto lustroval Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú? Kočner vypovedal, že s tým už on nič nemá, lebo v tom čase už pri kamarátovi Tóthovi nesedel. Dodal, že o Kuciakovej snúbenici Martine Kušnírove nevedel a ani nemal prečo vedieť.

Tóth lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne poprel a slová Kočnera nazval lžami patologických rozmerov.

Kočnerovo svedectvo však celkom nesedí ani s jeho inými aktivitami. Ešte v septembri 2017 totiž priamo Kuciakovi do telefónu povedal, že sa bude zaujímať oňho, o rodinu a bude hľadať špinu.

Následné analýzy ukázali, že Kuciaka nezákonne lustrovali v policajnej databáze. K tomuto sa už priznal bývalý policajný funkcionár Pavol Vorobjov, ktorý bol za to aj právoplatne odsúdený. Podľa obžaloby si mal Kočner objednávať „pavúky“, teda vzťahové diagramy cez oligarchu Norberta Bödöra, obaja to však popierajú.

X X X

Súd prerušil pojednávanie do pondelka 24. apríla. Prokurátori sa po skončení výsluchu Kočnera vyjadriť nechceli, keďže všetky dôležité reakcie si chcú nechať na záverečnú reč. „Blížime sa ku koncu, bolo by to netaktické,“ poznamenal prokurátor Matúš Harkabus.

X X X

Peter Tóth reaguje na Kočnerove slová o tom, že spoločne vraj lustrovali mená v databáze Sociálnej poisťovne.

„K tejto sprostosti môžem uviesť len to, že Kočnera by mal vyšetriť väzenský psychiater, pretože rozsah jeho lží naberá patologické rozmery. Mimochodom, nikdy som v živote nebol ani len na stránke Sociálnej poisťovne, čo by nepochybne potvrdila aj história vyhľadávania v mojom počítači.“

Tóth zároveň poprel, že by si „prevetrával“ Facebookove účty novinárov, tak ako to vypovedal Kočner. Prvykrát sa podľa vlastných slov zaoberal FB profilom Mareka Vagoviča a Moniky Tódovej v októbri 2018, keď o ňom písali.

X X X

Sudca Jozef Pikna sa pýta Kočnera, prečo na správu Zsuzsová odpovedala: „Nie, toľko určite nie. To som povedala, že cena sa upraví.” Kočner hovorí, že so Zsuzsovou preberali viaceré možnosti ako založenie politickej strany dopadne. Doslovné vysvetlenie Zsuzsovej odpovede však vyložiť nevedel. Opäť sám dodal, že predsa Andruskó hovorí o odmene 50-tisíc eur, a teda „upravenie ceny za vykonanie vraždy“ by v tomto kontexte nesedelo.

X X X

Kočner opäť ponúkol vysvetlenie aj na správu v Threeme, kde boli emotikony 50 a záchod. Obžalovaný tvrdí, že išlo o tému týkajúcu sa prepadnutých peňazí, ktoré investoval do politickej strany Cieľ.

„Smrtka nám zožrala stranu a podpisy,“ ponúkol Kočner vysvetlenie k správe 5️⃣ 0️⃣ 🔜☠️ z 21. februára 2018 okolo 18-tej hodiny, ktorú poslal Zsuzsovej. Vzápätí sám dodal, že to predsa nemohlo súvisieť s vraždou Kuciaka, lebo v tom čase ešte novinár žil. Zavraždili ho totiž až večer okolo pol 9.

Pripomeňme, že podľa výpovedí si práve 50-tisíc eur rozdelili Andruskó, Szabó a Marček za vraždu novinára.

X X X

„Ja som pani Zsuzsovú nikdy volavkou nenazval, ona nebola moja volavka. Takto ju nazval Peter Tóth,“ reaguje Kočner na otázku sudkyne, čo si predsatvuje pod pojmom volavka v súvislosti so Zsuzsovou.

„Prinášala takéto informácie takého druhu pani Zsuzsová aj vám?“ opýtala sa sudkyňa Sabová, či spoluobžalovaná nosila Kočnerovi informácie o politikoch.

Kočner sa spočiatku snažil vyhnúť priamej odpovedi. „Je dôležité poznať svojho politického protivníka…“ vysvetĺoval. „Čítal som pár vecí od pani Zsuzsovej, nikdy som to na nikoho nepoužil, vždy sme sa na tom zabávali, že ako dobre bude vyzerať kniha „Prasatá v politike“, lebo niektoré tie komunikácie mužov boli katastrofa. Katastrofa!“ hovorí Kočner. Poprel, že by mu Zsuzsová nosila komunikácie s politikmi, ale ukázala mu ich na spoločnom stretnutí.

X X X

Obžalovaný vysvetľuje, prečo mal spoluobžalovanú Alenu Zsuzsovú uloženú pod menami Dušan Keményi (bývalý SIS-kár) alebo SIS Alino. „Keď mi na mobile zasvietilo SIS a nejaké meno, tak sa moja exmanželka nepýtala, vedela, že sa poznám s týmito ľuďmi z informačnej služby a Vojenského spravodajstva,“ ponúkol Kočner vysvetlenie. Tým aj vysvetľuje, prečo mal fotku Grid karty v telefóne, akuality.sk

X X X

Ako sa rozplynul sen o miliónovej Bratislave

Snom mnohých Bratislavčanov bolo – a stále je – žiť v miliónovom meste. Zbaviť sa komplexu menejcennosti, ktorý cítia vo vzťahu k Budapešťanom i Pražanom, nehovoriac o Viedenčanoch.

Výstavbu ovplyvnili aj ropné šoky v 70. rokoch.

Pred 50 rokmi preto na pravom brehu Dunaja začalo vyrastať najväčšie sídlisko v strednej Európe. Nemalo byť jediné. Urbanisti počítali celkovo so štyrmi takýmito megasídliskami – od 100– do 200-tisíc obyvateľov každé. Podľa vtedajších noriem by už ich mohlo spojiť metro.

Československo sa vtedy aj v urbanizme a doprave riadilo sovietskymi vzormi. A v ZSSR platila zásada, že nárok na metro nadobúda mesto až po tom, čo dosiahlo 1 miliónov obyvateľov.

Ale i v krajine Sovietov výnimky potvrdzovali pravidlo. A tak Tbilisi dostalo svoju podzemnú dráhu už v roku 1966, keď gruzínska metropola nemala ešte ani 800 tisíc obyvateľov.

Prvá ucelená štúdia o bratislavskej „podzemke“ vznikla v roku 1973. Rok predtým preklenul Dunaj nový Most SNP. V meste vtedy žilo iba 310-tisíc ľudí, pomerne málo na metropolu Slovenskej socialistickej republiky. Ale všetko predsa možno dohnať, ak sa veľmi chce. V tom istom roku sa začalo stavať obytné sídlisko na pravom brehu Dunaja. A v celej republike prepukol „babyboom“ – na svet prichádzali v rýchlom slede Husákove deti.

Mohli to byť Benátky na Dunaji

Rozhodnutie na stavbu prvého paneláka v novej Petržalke vydali úrady 21. marca 1973. A už druhého apríla sa začalo stavať.

„Stojíme na prahu staveniska s najväčším súborom bytov v celoeurópskom meradle,“ napísala Pravda tri dni predtým a zároveň pripomenula, že projekt novej Petržalky sa rodil dlho a ťažko.

Samotná myšlienka prekročiť rieku a vytvoriť ďalšiu obytnú mestskú štvrť, „mesto v meste“ vo vidieckom území uprostred dunajských ramien vznikla vari o desať rokov skôr a dnes už ťažko hľadať jej autora. To isté možno povedať o nápade s bratislavským metrom.

„Keď som prišiel v roku 1965 pracovať na Útvar hlavného architekta Bratislavy, o nevyhnutnosti zastavať Petržalku už nebolo pochýb a neviem o tom, žeby niekto navrhoval inú alternatívu,“ spomínal architekt a urbanista Igor Thurzo. „Otázky vznikali iba okolo veľkosti a celkovej podoby sídliska.“

Pôvodne sa Petržalka stavala pre 100-tisíc ľudí.

Nevyhnutnosť „predĺžiť“ mesto južným smerom vyplývala aj z jeho prudkého rastu, prehlbujúcej sa bytovej krízy a neustáleho prílivu migrantov z iných krajov Slovenska. Neskôr, už v čase normalizácie, pribudla ideologicko-politická požiadavka – „posilniť robotnícke jadro hlavného mesta“. Jej realizácia sa nezaobišla bez ďalších tisícov prisťahovalcov, ktorí potrebovali strechu nad hlavou.

V júni 1966 vypísalo vedenie mesta a hlavný architekt medzinárodnú ideovú súťaž na urbanistickú štúdiu „južného sektora Bratislavy“. Zatiaľ išlo o vytvorenie základnej predstavy, ako zastavať starú Petržalku, kde by našlo byty a rozmanitú „občiansku vybavenosť“ predbežne 100 000 Bratislavčanov.

Pravda o klíme: So starostom Petržalky Jánom Hrčkom o ekologickej kvalite života na najväčšom sídlisku na Slovensku. Premiéra 30. 6.

Bola to najväčšia súťaž tohto druhu, aká sa v bývalom Československu uskutočnila. Zúčastnilo sa jej 84 autorských kolektívov z 19 krajín. Ich návrhy vyhodnotila v nasledujúcom roku medzinárodná porota vedená popredným britským urbanistom Arthurom Lingom. Zvíťazilo päť návrhov, dva česko-slovenské a po jednom z Rakúska a Japonska.

Zaujímavý bol návrh autorov z USA, ktorí novú Petržalku poňali ako „Benátky na Dunaji“. S vodnými kanálmi, ostrovčekmi a člnmi. Ale ako to už u nás s podobnými súťažami dodnes býva, aj vtedy sa prvá cena neudelila, zato až päť tretích!

Útvar hlavného architekta spolu so Stavoprojektom Bratislava dostali potom zadanie vybrať z víťazných prác to najlepšie a vytvoriť z nich jeden ucelený návrh. Tak vznikla základná koncepcia novej Petržalky. Do podoby realizačných projektov ju pretavil tvorivý tím zo Stavoprojektu pod vedením architektov Stanislava Talaša a Jozefa Chovanca.

Veľkú pozornosť pritom venovali doprave. Hlavná komunikácia, na ktorú sa nabaľovali obchodné a spoločenské funkcie nového obytného súboru, mala často sledovať regulované Chorvátske rameno (slepé rameno Dunaja). Chýbal však dlhodobejší plán rozvoja mestskej hromadnej dopravy v celej Bratislave. Preto magistrát (vtedy Národný výbor Bratislava) uložil v roku 1971 svojmu Útvaru dopravného inžinierstva vypracovať analýzu a navrhnúť riešenia.

Tak sa rodil projekt bratislavského metra, respektíve rýchlodráhy, ktorá by viedla z Petržalky hlboko razeným tunelom pod Dunajom do centra mesta a ďalej do jeho okolia. Už vtedy sa však rozhoreli spory o tom, či nedať prednosť bežnej električkovej doprave do Petržalky cez dva nové mosty.

V prvom štádiu víťazila myšlienka metra, ale keďže Bratislava mala ešte ďaleko do miliónového mesta, hovorilo sa a písalo radšej o rýchlodráhe. V roku 1973 vznikla jej prvá štúdia. A od nasledujúceho roku sa vidina rýchlodráhy stala podľa historika architektúry Petra Szalaya zo Slovenskej akadémie vied „chrbtovou kosťou nového centra“.

Tento zámer vedenie mesta konzultovalo podľa vtedajších zvyklostí aj so sovietskymi odborníkmi, ktorí mu dali v roku 1977 požehnanie. Varianty trasy bratislavského metra vypracoval Interprojekt Praha. Stále sa však čakalo na schválenie konceptu stavby. Medzitým v Petržalke už rástli paneláky ako huby po daždi. Od 4-poschodových bytoviek po 12-poschodové vežiaky s terasou.

„Budúcnosť Bratislavy je v Petržalke,“ unisono písali slovenské médiá pred 50 rokmi v súvislosti s nevídaným sústreďovaním stavebných kapacít na pravom brehu Dunaja. Pôvodné plány sa totiž poriadne „spevnili“ a v nasledujúcich troch päťročniciach sa v Petržalke malo vybudovať 47 800 bytov. Už nie pre 100-tisíc, ale pre 150 000 ľudí, čo bola takmer polovica vtedajšieho obyvateľstva hlavného mesta.

Petržalská panel story

Začiatkom jesene 1973 navštívil Bratislavu generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák. Zaviedli ho aj na najväčšie stavenisko v štáte. Ukázali mu novú paneláreň podniku Prefa, ktorá mala ročne vyrábať panely pre 2 000 nových bytov v Petržalke. Kolóna limuzín so straníckou delegáciou sa potom premiestnila do blízkosti Chorvátskeho ramena.

„Stojíme na hlavnej petržalskej triede,“ začal svoj výklad o budúcej podobe megasidlíska Viktor Kyškyn, šéf podniku Výstavba Bratislavy. Hlavná metská trieda však chýba Petržalke dodnes. Z územno-plánovacej štúdie Talaša – Chovanca pritom vyplývalo, že to mala byť komunikačná os novej Petržalky, prechádzajúca stredom jej územia.

Podľa Henrietty Moravíkovej z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV sa práve od tejto osi mali odvíjať jednotlivé obytné okrsky. „Každý z nich pritom charakterizovali inak tvarované zoskupenia bytových domov, vytvárajúce rozlične veľké polouzavreté obytné štruktúry.“

Sídlisku preto chýbalo akoby ťažisko a aj preto sa v ňom prišelec dodnes tak ťažko orientuje. Ešte v 80. rokoch koloval na toto konto o novej Petržalke vtip: vraj to projektanti urobili zámerne z bezpečnostných dôvodov, aby nepriateľ v tej betónovej džungli zablúdil.

Búrať sa začalo na pravom brehu Dunaja už v roku 1972 a búralo sa vlastne až do nežnej revolúcie. Thurzo, s ktorým sme o tom hovorili nedlho pred jeho smrťou (2014), bol presvedčený, že sa malo postupovať oveľa citlivejšie. „Niečo sa malo ponechať aj z tej vidieckej zástavby, veď Petržalka bola dôležitým výletným miestom Bratislavčanov.“

Zároveň s „búračkami“ sa aj stavalo. Prvé 12– poschodové paneláky skolaudovali v auguste 1977 na Romanovej ulici. Išlo o obytnú štvrť Háje, ktorú stavali ako prvú (nasledovali Lúky a Dvory), lebo jej predchádzalo pomerne málo asanácií.

Jedni smútili za zbúranou ulicou a ďalší sa už nevedeli dočkať vytúženého bytu v paneláku na novom sídlisku. Takých bolo vtedy veľmi veľa a bolo im veru jedno, či Petržalka má svoju komunikačnú os. „Teším sa na kúpeľňu a na ústredné kúrenie a že deti budú mať vlastnú izbu,“ zdôverila sa autorovi týchto riadkov – vtedy mladému novinárovi – pani Anna Viteková. S dcérou, zaťom a dvoma vnúčencami čakala na nový byt plných 18 rokov v jednej suterénnej miestnosti v širšom centre Bratislavy. Takýchto „dlhočakateľov“ bez vlastného bytu bolo len v ich obvode Vinohrady vyše 500.

Počiatočnú eufóriu po prevzatí kľúčov od bytu však rýchlo vystriedalo rozčarovanie. Aj Vitekovci sa ocitli uprostred staveniska, kde sa ešte „kvaltovalo“. Chýbali chodníky, okolie nebolo upravené, predajne, jasle a škôlky, kultúrne zariadenia sa črtali iba na papieri. Keď popršalo, bolo si treba obuť gumáky. A návšteve ponúknuť niečo na prezutie.

Podľa Moravčíkovej sa dvojici Chovanec – Talaš podarilo pripraviť kvalitný zastavovací plán, ale problém bol inde: „Búrať a stavať sa začalo ešte skôr, ako bol plán hotový a schválený.“ Navyše, nová Petržalka vznikala v situácii, keď už režim cítil, že ekonomicky na tento zámer nemá. Po dvoch ropných šokoch v rokoch 1974 a 1979 zdraželo totiž dovtedy veľmi lacné „čierne zlato“, dodávané bývalému Československu zo ZSSR. A teda viac stáli aj vstupy do stavebníctva. Bolo treba veľmi šetriť, zahusťovať stavby, až nakoniec bolo už iba na „holobyty“.

Jozef Chovanec musel rezignovať a v slabej chvíli povedal kolegovi Štefanovi Šlachtovi, budúcemu hlavnému architektovi Bratislavy: „Nezaujíma ma, ako bude Petržalka vyzerať. Zaujíma ma, kde zoberieme ten šrotovník, ktorým raz budeme musieť tie panely šrotovať.“

Onen záujem síce diktovali a rozhodnutia prijímali politici, ale kritika sa zosypala na hlavy urbanistov a architektov. „Rozpory v sídliskovej výstavbe, dnes už také zrejmé, boli daňou za uspokojenie hladu po bytoch a zrejme aj za precenenie ekonomických a realizačných možností,“ spomínal s odstupom času inžinier Talaš.

Útecha na záver: malé je milé

Najväčším problémom novej Petržalky však bola a dlho ostávala doprava. Čo sa vlastne stalo s projektom metra zo 70. rokov? V pôvodnej podobe mala mať dĺžka tejto podzemnej i pozemnej rýchlodráhy takmer 100 kilometrov. Mala totiž viesť až do Malaciek a cez Pezinok po Modru. Čiže bol to projekt pre celú budúcu aglomeráciu, nielen pre Bratislavu, ale i priľahlé regióny.

A čo z neho po postupnom okresávaní zostalo? „Dve linky podzemnej rýchlodráhy (metra) v rámci mesta, križujúce sa na Kamennom námestí a Trnavskom mýte,“ priblížil architekt Vladimír Šimko, ktorý sa v 80. rokoch zaoberal projektovaním nosného systému hromadnej dopravy v Bratislave.

Takéto malé metro sa začalo budovať v roku 1988. Predsedom slovenskej vlády bol vtedy Ivan Knotek. „Projekt mal mnohých oponentov,“ zaspomínal v našom rozhovore pred 22 rokmi.

„V tom čase platila direktíva o znižovaní rozostavanosti, my sme však prišli s podstatne lacnejším variantom. Pôvodný rozpočet predpokladal vynaložiť na prvú etapu metra – z Petržalky na bratislavské Nivy – desať až jedenásť miliárd korún (vo vtedajších cenách, samozrejme). Lacnejší variant počítal so znížením nákladov až o štyri miliardy a vďaka tomu sme nakoniec získali podporu aj v Prahe na federálnej vláde.“

Čo všetko museli škrtnúť? „Napríklad výstavbu krytov civilnej obrany v tuneloch metra pre prípad vojnového konfliktu a jadrového úderu,“ odpovedal Knotek. „Vojenskí odborníci však tvrdili, že už vzhľadom na blízkosť Viedne je jadrový útok na Bratislavu nepravdepodobný.“

Po nežnej revolúcii v roku 1990 výstavbu zastavili. Podľa Šimka im z Prahy oznámili, že štátna kasa je úplne prázdna a na takúto investíciu jednoducho nie sú peniaze. On sám sa potom pobral projektovať do Viedne, kde navrhol päť nových staníc tamojšieho metra.

Neskôr bolo niekoľko pokusov obnoviť výstavbu bratislavskej rýchlodráhy v rôznych variantoch, ale bez úspechu.

Ani s novou Petržalkou to nevychádzalo podľa pôvodných plánov. Z veľkoryso poňatého spoločenského centra „mesta v meste“ sa realizovalo iba torzo. Megasídlisku dosť poškodila prvá návšteva prezidenta Václava Havla v Bratislave, keď ho nazval králikárňou. Tých bezmála 100-tisíc Petržalčanov sa jeho slová dotkli. Po takejto kritike však nemohlo byť ani reči o výstavbe ďalšieho megasídliska v Stupave. Pôvodne sa tam mali postaviť byty až pre 200-tisíc ľudí.

Vilma Cipárová, vdova po známom maliarovi a grafikovi, začala v roku 1975 vďaka dobrej znalosti niekoľkých cudzích jazykov a Bratislavy sprevádzať po nej zahraničných turistov. Petržalke sa však úzkostlivo vyhýbala. „Skupiny som tam nikdy nevodila,“ hovorí. Jediný možný pohľad na Petržalku, na jej panelákové hradby, mali z nádvoria Bratislavského hradu, teda z dostatočnej diaľky. Ich však aj tak viac zaujímala železná opona. Najmä ázijskí a americkí turisti sa ustavične pýtali, kde tá opona je a ako by cez ňu mohli preniknúť do Viedne.“

Prešpuráčka pani Vilma si chcela Petržalku zapamatäť takú, akú ju mala v hlave z detstva: s marhuľovými sadmi, kúpaliskom Lido, lužnými lesmi a nádhernými zátokami. Do novej Petržalky sa odvážila až po mnohých rokoch. „Zablúdila som tam, išla som na nejaké stretnutie, zľava paneláky, sprava paneláky, nevedela som, kde vlastne som. Pýtala som sa okoloidúcich, ako sa dostanem k Dunaju a nejakému mostu, jedine tam som to spoznávala.

Dnes už aj ona chápe, že novú Petržalku môžu mať jej obyvatelia radi. „Medzitým sa výrazne zmenila k lepšiemu,“ priznáva.

Martinovi Gálovi, ktorý až do odchodu na penziu pred tromi rokmi pracoval na riaditeľstve spoločnosti Metro, a. s., vyhovuje aj terajší systém električkovej dopravy v Petržalke. Vďaka novým mostom je podľa neho spojenie medzi oboma brehmi Dunaja rýchle a lacné. Na výstavbe jedného (Apolo) a rekonštrukcii druhého (Starého) sa osobne zúčastnil, preto mu vraj ani nie je ľúto za nesplneným snom o metre či rýchlodráhe.

Bratislava sa nestala miliónovým mestom a zrejme sa ani tak skoro nestane. Dnes má 475-tisíc obyvateľov a podľa prognózy, ktorú vypracovali demografovia z Univerzity Komenského, môže mať v roku 2050 ešte o čosi menej. V každom prípade ani pri veľmi optimistickom scenári neprekročí dovtedy pol milióna. Ale ako sa hovorí: malé je krásne. A milé./agentury/

X X X

Stará SaS v novom šate cieli na mladých. Bez Korčoka to pôjde ťažko

Ako dávnejšie avizovala strana Sloboda a Solidarita spúšťa kampaň Meníme hru a prichádza s novým kampaňovým logom. Ako s lídrom kandidátky však nemôže rátať s Ivanom Korčokom. Pomôže Saske zmena imidžu?

SaS sa tak trochu rozhodla napodobniť na svojej facebookovej stránke Matovičovu taktiku z roku 2020 a vyzvala ľudí, aby im pomohli vyladiť predvolebný program. O téme viac povie redaktor Aktualít Marek Biró.

Čo bude znamenať pre úspech SaS, že lídrom kandidátky nebude Ivan Korčok? Dokáže jej zmena imidžu pomôcť? Je to uveriteľné? Odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.

„Pre SaS je veľmi vážny predvolebný problém, že Ivan Korčok nevstupuje ani stranícky a že nebude lídrom kandidátky. Pre mňa je zvláštne, že namiesto toho, aby SaS ukázala odborníkov sa snaží robiť zo svojich ľudí niečo, čo nie sú,“ opisuje v podcaste Peter Bárdy.

No a s expertkou na marketing Simonou Bubánovou sa pozrieme na to, na koho SaS zmenou kampane cieli, čo láka slovenských voličov, ako veľmi si všímajú billboardy a reklamy, tváre a lídrov. Rovnako sa pozrieme na to, prečo bude kampaň špinavá.

Podľa Bubánovej je zmena imidžu SaS cesta k mladému a novému voličovi. „Frekvencia, s akou sa ľudia stretávajú so značkou, je v prípade prvovoličov veľmi dôležitá,“ opisuje v podcaste.

Expertka na marketing tiež v podcaste hovorí, že na to ide strana zo strategického hľadiska dobre. Snaží sa ísť oproti voličom tým, že púta ich pozornosť jednoduchými a zrozumiteľnými nástrojmi. Dnešný volič môže totiž denne stretnúť v priemere dva milióny reklám,“ približuje s tým, že hoci je v krajine SaS známa, až masy tvoria víťazstvo vo volbách, aktuality.sk

X X X

Jazvy na krku? Fotky opäť rozdúchali špekulácie o Putinovom zdraví

Fotografie ruského prezidenta Vladimíra Putina z Veľkej noci opäť vyvolali búrlivé špekulácie o jeho zdravotnom stave. Na krku má vraj podivnú jazvu, ktorá môže byť následkom operácie pre rakovinu štítnej žľazy.

Ruský prezident Vladimir Putin počas veľkonočnej pravoslávnej bohoslužby v Chráme Spasiteľa Krista v Moskve 15. apríla 2023.

Fotografie, na ktorých má byť jazvu vidieť vznikli na bohoslužbe počas pravoslávnej Veľkej noci v Moskve, všimol si portál idnes.cz. Putin na snímkach pôsobí unavene a mnohí si vraj všimli aj zvláštnu ryhu, ktorá sa mu tiahne cez krk.

Podľa niektorých zdrojov ide o dôkaz, že vlaňajšie zistenia ruských investigatívnych novinárov sú pravdivé. Project Media vtedy v rozsiahlej správe informoval, že ruský prezident má rakovinu štítnej žľazy.

„Putina teraz sprevádza veľký tím lekárov, vrátane chirurga špecializujúceho sa na rakovinu štítnej žľazy,“ uvádzalo sa okrem iného v správe. Kremeľ vtedy informácie o onkologickom ochorení ruskej hlavy štátu poprel.

Britský bulvár The Sun podľa idnes.cz pripomenul, že plastický chirurg Amjad Al-Yousef špekulácie nevyvrátil, ale ani nepotvrdil. V minulosti totiž pripustil, že jazva sa po intubácii súvisiacej s liečbou rakoviny sa môže objaviť. Väčšinou sa však koža zahojí bez následkov. V prípade Putina môže ísť aj o zvráskavenú kožu. Lekár upozornil tiež na to, že Putin má po plastických operáciách neprirodzene vyhladenú tvár. Tým vzniká veľký kontrast, keďže pre oblasť krku podobný zákrok neexistuje./agentury/

X X X

K žiadnemu ovplyvňovaniu Františka Imreczeho zo strany NAKA nedošlo, reaguje polícia na vyjadrenia Roberta Fica

Polícia tvrdí, že opätovne dochádza k účelovému vytrhnutiu čiastočných vyjadrení z kontextu tak, aby bol účelovo navodený dojem ovplyvňovania Imreczeho.

K žiadnemu ovplyvňovaniu exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho zo strany policajtov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) nikdy nedošlo. Vyplýva to z reakcie NAKA na štvrtkovú (20. 4.) tlačovú konferenciu opozičného Smeru-SD. Vyjadrenia, ktoré na tlačovke zazneli, podľa polície nie sú pravdivé.

„V danom prípade ide o opätovné a účelové podsúvanie klamlivých informácií verejnosti s cieľom zdiskreditovať kľúčových svedkov, ako aj samotných vyšetrovateľov a operatívnych pracovníkov pri vyšetrovaní citlivých káuz,“ uvádza sa v stanovisku NAKA, ktoré TASR poskytli z odboru komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru.

Zároveň tvrdia, že opätovne dochádza k účelovému vytrhnutiu čiastočných vyjadrení z kontextu tak, aby bol účelovo navodený dojem ovplyvňovania Imreczeho. „Pri vypočutí si kompletnej nahrávky je zrejmé, že k žiadnemu ovplyvňovaniu Františka Imreczeho zo strany policajtov NAKA nikdy nedošlo,“ uviedli.

Na vyjadrenia Roberta Fica sme sa opýtali ministerstva vnútra. Do redakcie Aktuality.sk poslali stanovisko.

„K predmetnej otázke bol prednostne oslovený vyšetrovateľ realizujúci trestnú vec, v rámci ktorej mala byť zabezpečená spomínaná nahrávka, pričom tento uviedol, že v predmetnej veci je na poskytovanie informácií vydané opatrenie dozorvykonávajúceho prokurátora KP BA, ktorý si vyhradil právo na poskytovanie informácií z predmetného trestného konania. Avšak je možné uviesť, že Úrad inšpekčnej služby sa začal komplexne zaoberať medializovanými nahrávkami aj vo vzťahu k ich vyhodnocovaniu resp. prípadnej modifikácie,“ píše tlačové oddelenie rezortu.

Predseda Smeru-SD Robert Fico na tlačovej konferencii opätovne upozornil na manipulovanie výpovedí spolupracujúcich obvinených policajtmi NAKA. Naznačil, že ich policajti inštruujú, ako majú vypovedať. Poukázal pritom na nahrávky, ktoré majú pochádzať z rozhovorov policajtov s Imreczem. Ten vypovedá o páchaní trestnej činnosti vo viacerých mediálne sledovaných kauzách, aktuality.sk

X X X

Parížsky súd vymeral profesorovi z Kanady doživotie za bombový útok na synagógu

Išlo o prvý teroristický útok proti Židom vo Francúzsku od druhej svetovej vojny.

Vysokoškolského profesora pôsobiaceho v Kanade Hassana Diaba odsúdil v piatok francúzsky súd v neprítomnosti na doživotné väzenie za bombový útok pred parížskou synagógou v roku 1980. Pri výbuchu zahynuli štyri osoby a 46 ich utrpelo zranenia. Išlo o prvý teroristický útok proti Židom vo Francúzsku od druhej svetovej vojny. Diab bol jediným stíhaným v prípade, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Francúzsky súd po vynesení verdiktu vydal na Diaba zatykač. Šesťdesiatdeväťročný Diab v súčasnosti žije v kanadskej Ottawe a vinu popiera. Jeho právnici tvrdia, že v čase útoku sa nachádzal v Libanone a vyšetrovatelia si ho s niekým pomýlili. Prokuratúra však nemá pochybnosti, že za útok je zodpovedný práve on.

K atentátu sa neprihlásila žiadna militantná organizácia, polícia však predpokladala, že zaň niesla zodpovednosť odštiepenecká skupina Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny.

Kľúčovým dôkazom bol jeho pas

Až v roku 1999 prišli francúzske spravodajské služby s obvinením, že desaťkilogramovú bombu, ktorá vybuchla pred synagógou na Rue Copernic, zostrojil práve Diab. Poukázali na podobnosť Diaba s identikitmi z času útoku, pričom ho usvedčoval aj písmoznalecký posudok. Kľúčovým dôkazom však bol jeho pas, ktorý zachytili orgány v Ríme v roku 1981 a nachádzali sa v ňom pečiatky o vstupe a výstupe zo Španielska, kde bol útok údajne zosnovaný.

V roku 2014 vydala Kanada Diaba do Francúzska na žiadosť tamojších orgánov, avšak tie ho nedokázali usvedčiť, a tak ho po štyroch rokoch pustili naspäť do Kanady. Po ďalších troch rokoch však francúzsky súd zrušil predchádzajúci verdikt a nariadil opätovné stíhanie Diaba. Zatykač naňho však vtedy nevydal, aktuality.sk

X X X

Otec súčasných okresov a krajov Nižňanský: Nové mapky iba prehlbujú predvolebný chaos

Minulý týždeň z rezortu vnútra unikol dokument, na základe ktorého sa už od roku 2021 pripravuje nové územné členenie Slovenska. Zaniknúť by podľa plánovej reformy malo až 33 okresov a štyri kraje. Viktor Nižňanský, ktorý stál za reformou verejnej správy z roku 2001, považuje súčasný návrh iba za podklad na diskusiu. V rozhovore pre Pravdu zároveň poukazuje na nezvládnutie manažmentu procesu reformy.

Viktor Nižňanský

X Ako vnímate súčasný návrh reformy rezortu vnútra na nové usporiadanie regiónov Slovenska?

To, čo preniklo na verejnosť nebolo, podľa mňa, vôbec určené na verejnú diskusiu. Navyše, materiál zverejnili v úplne nevhodnom období. Nepovažujem to za návrh reformy verejnej správy, ale podklad, ktorý mal slúžiť na diskusiu o jednej z možných zmien územnosprávneho usporiadania miestnej štátnej správy a územnej samosprávy smerujúci k zvýšeniu jej efektívnosti. To, čo sa udialo, však ukazuje aj na nezvládnutie manažmentu procesu reformy, ktorá je najmä reformou politickou. Iba to prispelo k prehlbovaniu chaosu v predvolebnom období.

X Čo považujete v súčasnom návrhu reformy za najproblematickejšie?

Celému procesu prípravy má predchádzať jasné politické zadanie, rozhodnutie o tom, akým štátom má byť Slovenská republika. Či chceme štát v 21. storočí spravovať štruktúrou a mechanizmami z minulého storočia, alebo či sme ochotní a schopní prispôsobiť inštitúcie verejnej správy novým a očakávaným podmienkam a výzvam. Či už demografickým, technologickým, klimatickej zmene, alebo zmenám priestorového pohybu obyvateľstva. Ak to nedokážeme, obávam sa, že zažijeme opakujúce sa krízy.

X Čo tomuto návrhu podľa vás najviac chýba?

Slovensko má dlhodobo problémy s efektivitou spravovania štátu. Hlavnou príčinou je pretrvávajúci centralizmus, ktorý brzdí využitie ľudského, ale aj prírodného a výrobného potenciálu obcí a regiónov.

X Čo to v praxi znamená?

Má to dopad na rast regionálnych rozdielov, nedostupnosť služieb pre veľkú časť obyvateľov, ale prispieva aj k emigrácii z regiónov, dokonca zo Slovenska. Pritom potenciál rastu ekonomiky Slovenska prostredníctvom decentralizácie je jeden z najväčších v štátoch OECD. Z toho vyplýva, že skôr než začneme maľovať mapky, je potrebné prehodnotiť rozdelenie kompetencií medzi štátnou správou, územnou samosprávou, ale aj súkromným sektorom a pokračovať vo fiškálnej decentralizácii. To, čo sa udialo, by sa dalo zhrnúť do hesla „sedlo predbehlo koňa“.

X Ako sa pripravovala reforma verejnej správy za vášho pôsobenia?

Námety na zmeny spravovania štátu prebiehali na vládnej úrovni, ale aj v mimovládnom prostredí prakticky od roku 1991. Uskutočnili sa desiatky stretnutí, konferencií, workshopov v Bratislave, ale aj v regiónoch Slovenska, nielen na úrovni odborníkov, ale aj s regionálnymi politikmi, mimovládnym sektorom, občanmi. V roku 1998 vládna koalícia zaradila do svojho programu, aj na základe atmosféry v spoločnosti, ktorá zmenu požadovala, reformu verejnej správy a najmä decentralizáciu štátu. Následne schválila politický a odborný manažment prípravy a vymenovala splnomocnenca vlády, ktorého úlohou bolo spolupracovať nielen s predstaviteľmi ústredných orgánov štátnej správy, ale aj so predstaviteľmi územnej samosprávy a s mimovládnym sektorom. Zároveň vznikli pracovné skupiny so zahraničnými odborníkmi v rámci rôznych podporných programov EÚ, ale aj štátov mimo EÚ.

X Až potom sa do reformy zapojili politici?

Áno, až táto koncepcia sa stala predmetom rokovania v politickom prostredí, rokovaní vlády. Jednotlivé opatrenia následne prerokovávala Národná rada a tie potom realizovali predstavitelia štátnej správy a územnej samosprávy. Trvalo to niekoľko rokov a treba poďakovať všetkým, ktorí sa na celom procese zúčastnili. Myslím si, že pri rôznych návrhoch si ich protagonisti neuvedomujú rozsah nielen politických, ale aj „transformačných“ nákladov zmeny.

X S akými problémami ste sa vtedy stretli? Ako sa to riešilo?

Reforma spravovania štátu je najmä politickou reformou. Ide o zmenu rozdelenia moci v štáte a preto je logické, že na to majú politické strany rôzne názory. Všetky síce aj vtedy konštatovali, že je reforma potrebná, ale mali rôzne názory na jednotlivé opatrenia. Napríklad na mieru decentralizácie, teda aké právomoci má štátna správa odovzdať nielen územnej samospráve, ale aj súkromnému sektoru v rámci realizácie stratégie decentralizácie. Rovnako nebola jednota v otázke miery fiškálnej decentralizácie, nehovoriac o rôznych názoroch na územnosprávne usporiadanie. Čiže hľadať únosný kompromis bolo extrémne náročné aj preto, že šlo o niekoľko paralelných reforiem a popritom sa realizovali aj iné rezortné opatrenia. Nie vždy sa kompromis našiel.

X Napríklad?

Zlé vymedzenie územia pre samosprávu vyšších územných celkov. Netreba zabúdať, že vtedy vládna koalícia pozostávala prakticky z deviatich strán. Preto považujem sa úspech, že sa politickému manažmentu reformy (predseda vlády, minister financií, minister vnútra) aj napriek viacerým nedostatkom, ktoré nás dobiehajú aj dnes, podarilo posunúť spravovanie štátu a najmä posilniť demokraciu na Slovensku. Za dôležité považujem aj to, že v tom čase existovala, oproti súčasnosti, podstatne lepšia klíma v spoločnosti a aj korektnejšie vzťahy vo vládnej koalícii. A to napriek tomu, že aj v tom čase nebola núdza o „stranícke podrazy“./agentury/

X X X

Demokratom má do parlamentu pomôcť dvojica od Remišovej. Heger: Sú to posily

Obaja boli súčasťou vládnej koalície a členmi strany Za ľudí. Informovali o tom na spoločnej piatkovej tlačovej konferencii. Ako povedal Heger, Šeliga a Žitňanská sú významné osobnosti slovenskej politiky, majú za sebou hmatateľné výsledky a chcú sa pridať k rastúcej skupine tých, ktorí chce hájiť záujmy ľudí. „Práve takýchto ľudí potrebujeme v politike, ktorí bojujú za hodnoty, ako sú demokracia, sloboda, právny štát, ľudské práva,“ podčiarkol Heger.

Heger označil Žitňanskú za posilu v oblasti pomoci ľuďom a Šeligu v oblasti spravodlivosti. Skonštatoval, že dôvodom stroskotania vládnej koalície bola „rozhádanosť“ jej lídrov. „Strana demokrati chce priniesť pokoj do politiky,“ uviedol Heger s tým, že politika má ľuďom slúžiť a nie ich zabávať. Strana chce podľa jeho slov robiť korektnú politiku založenú na odbornosti a korektných vzťahoch.

Šeliga povedal, že po svojom odchode zo strany Za ľudí v posledných týždňoch rozmýšľal, či má zostať v politike, alebo sa má stiahnuť. „Potom mi povedal jeden známy jednu pravdu, že keď sa všetci dobrí ľudia stiahnu, tak zostanú len tí zlí,“ uviedol. Dodal, že do politiky vstupoval s tým, že nechce, aby pokračovala mafianizácia štátu. K tomu, aby v nej zostal, ho podľa jeho slov motivovala jedna osoba, a tou je Robert Fico (Smer).

Má obavy, že po voľbách na Slovensku nastane normalizácia, ktorej bude šéfovať Fico a ktorej bude pomáhať generálny prokurátor Maroš Žilinka. „Náš nepriateľ je Robert Fico, normalizácia a maďarská cesta. Nedovolíme, aby nám uniesli krajinu,“ vyhlásil. Strana Za ľudí už podľa jeho slov nebola tá, ktorú spoluzakladal s Andrejom Kiskom a na niektoré veci mal rozdielny názor ako jej súčasná predsedníčka Veronika Remišová, preto sa rozhodol pre odchod. Verí, že boj za spravodlivosť sa mu podarí presadzovať prostredníctvom Demokratov.

Žitňanská chce aj v strane Demokrati ďalej pracovať na svojej agende a posunúť problematiku ľudí so zdravotným postihnutím ďalej. Pripomenula viaceré zákony, ktoré predkladala do parlamentu a ktoré sa podarilo presadiť.

„Demokratov nikdy nie je dosť, preto dúfam, že vstúpia ďalší,“ uviedol Šeliga. Kľúčovú hodnotu strany vidí v tom, že vie, čo chce a vie, proti čomu bojuje. Poukázal na situáciu v justícii a zdôraznil potrebu nastaviť napríklad reformu prokuratúry.

Eduard Heger, Jana Žitňanská a Juraj Šeliga si robia selfie po ohlásení vstupu dvojice poslancov do strany Demokrati.

Na otázku o rokovaniach s KDH a spoločnom postupe do volieb odpovedal Šeliga tým, že vo finále rozhodnú orgány strany. Cestu v aktuálnej situácii naďalej vidí v spájaní sa. „Ak sa nespojíme, neurobíme čísla na to, aby sme mohli vládnuť,“ upozornil. Podotkol, že Demokrati podávajú ruku na spoluprácu, no tá musí prísť aj z druhej strany. Heger na otázku o rokovaniach s KDH neodpovedal.

Odchod zo Za ľudí oznámili Šeliga a Žitňanská začiatkom apríla. Žitňanská vtedy poznamenala, že svoju politickú budúcnosť nevidí v zbližovaní sa s OĽANO a nechce stáť v ceste kolegom, ktorí to tak cítia. Šeliga hovoril o rokovaniach s Demokratmi a KDH, zmysel videl v ich spoločnej kandidátnej listine. Hnutie už avizovalo, že ide do volieb samostatne./agentury/

X X X

Pivo a hokej už iba v nebi. Zomrel tréner, ktorý vychoval Šatana, Višňovského a spol.

Bol hokejistom telom aj dušou. Jeho rukami prešli stovky malých hokejistov. Medzi nimi aj také hokejové veličiny ako Miroslav Šatan alebo Ľubomír Višňovský. Dnes však hokejové Slovensko a predovšetkým topoľčiansky klub zasiahla smutná správa. Zomrel Jozef Nemec, dlhoročný funkcionár a tréner klubu HC Topoľčany. Mal 80 rokov.

„Jeho rukami prešlo viacero hokejistov, ktorí si neskôr zahrali v popredných Európskych súťažiach aj v NHL. Ďakujeme mu za odvedenú dlhoročnú prácu a prínos pre klub HC Topoľčany. Pán tréner navždy spomíname,“ napísal klub na sociálnej sieti Facebook.

Pivo a hokej, to bol jeho život. Bývalý telocvikár, hokejový tréner, rozhodca a duša značky Topvar, viedol Miroslava Šatana osem rokov ako žiaka a mladšieho dorastenca Topoľčian.

Redaktor Pravdy s ním v roku v roku 2014 pripravoval obsiahlejší materiál a športový zanietenec ani nemusel dlho loviť v spomienkach. Po vyslovení mena Šatan vyťahoval jednu historku za druhou.

Pripomeňme si ho…

„Topoľčany neboli typické hokejové mesto. Šikovných chlapcov tam bolo dosť, ale vždy prehrávali – s Trenčínom o päť, s Bratislavou o pätnásť gólov. Potom sa nám podarilo vybaviť pre mesto Športové hokejové triedy. Zásluhu na tom mali aj obetaví rodičia, medzi nimi i Šatan senior. Hoci on bol skôr futbalista,“ usmieval sa Nemec.

Chlapci z Topoľčian začali so špeciálnou prípravou, tvrdým tréningom a výsledkom bol nečakaný titul majstrov Slovenska mladších žiakov. V tíme žiaril aj malý Miro Šatan.

„Už ako tretiačik sa ukazoval ako veľký talent, tak som ho určil za kapitána, lebo u detí musíte vybrať lídra a spoľahlivého človeka, o ktorého sa môžete oprieť. Miro už vtedy taký bol – menší postavou, ale veľký srdcom,“ vysvetľoval niekdajší mládežnícky tréner.

V čom malý Šatan vynikal?

„V hokejovom myslení bol aj rok pred svojimi rovesníkmi, vo fyzickej kondícii alebo v práci s hokejkou možno aj trochu zaostával, ale obrovskou húževnatosťou všetko dobehol. Miro mal cieľ. On možno medzi prvými pochopil, kam to môže s hokejom dotiahnuť.

V jedenástich sa stal najlepším strelcom na turnaji vo Fínsku. Tí chlapci sa vďaka hokeju dostali už za socializmu aj do Fínska či do Švajčiarska, kým ich kamaráti alebo rodičia cestovali najďalej na Balaton.“

Šatan bol podľa Nemca všestranný športový talent. S futbalovou loptou si tyká dodnes./agentury/

X X X

Hviezdny Ronaldo lieta v problémoch. Fanúšikovia žiadajú jeho deportáciu z Arábie

Začiatok jeho arabského dobrodružstva bolo ako zo sna. Strieľal jeden gól za druhým a ťahal svoj tím za výhrami.

Ofenzívna hviezda po neslávnom konci v Manchestri United posilnila saudskoarabský Al-Nassr, ktorý hráva domáce zápasy v meste Rijád.

S Al-Nassr podpísal po MS v Katare dvojročnú zmluvu na 200 miliónov dolárov a je suverénne najväčšou hviezdou súťaže. Lenže mužstvu sa nedarí podľa predstáv.

Z posledných piatich zápasov vyhral Al-Nassr len dva. Z druhého miesta v tabuľke stráca na vedúci Al-Ittihad tri body, Al-Ittihad má navyše zápas k dobru.

Na Al-Nassr sa zároveň doťahuje Al-Shabab, ktorý má trojbodové manko a o jeden zápas menej.

O Ronaldovi je známe, že nemá rád prehry a ešte ťažšie znáša kritiku vlastných výkonov. Po utorkovej prehre s Al-Hilalom 0:2 bol portugalský veterán poriadne nahnevaný.

Trpezlivosť mu došla, keď na neho domáci fanúšikovia po skončení zápasu pokrikovali meno jeho odvekého rivala. „Messi, Messi, Messi!“ provokovali priaznivci Al-Hilalu Portugalčana.

Reakcia Ronalda? Chytil sa za genitálie a fanúšikom adresoval ironický úsmev. Jeho gesto sa však nestretlo s pochopením.

Viacerí fanúšikovia upozornili, že „verejné dotýkanie sa rozkroku“ je v rozpore s prísnymi arabskými zákonmi a ozvali sa hlasy, že Ronalda by mali z Arábie deportovať.

Ronaldov zamestnávateľ reagoval vyhlásením, že hviezdny forvard pociťoval bolesti v citlivej časti tela.

„Ronaldo utrpel zranenie v citlivej časti tela, stalo sa to pri súboji s hráčom súpera Gustavom Cuellarom.

To je potvrdená informácia. O tom, čo urobil, keď schádzal z ihriska, si môžu fanúšikovia myslieť čo chcú,“ uviedol novinár Muhammed Al-Enezi, ktorý komunikoval s vedením Al-Nassr.

Do konca sezóny najvyššej saudskoarabskej súťaže zostáva sedem kôl. Ronaldo a spol. budú v akcii najbližšie v piatok 28. apríla, keď doma privítajú Al-Raed.

„Raz sme boli na letnom sústredení na Jankovom Vŕšku, hrali sme futbal s Uhrovcom. Miro a jeho spoluhráči vyhrali vtedy o šesť-sedem gólov. Díval sa na to tréner ligového dorastu z Partizánskeho a po zápase prišiel, že by troch-štyroch chlapcov vrátane Mira zobral do dorastu.

Na druhý rok som šiel na sústredenie radšej inde, aby mi futbalisti nerozobrali mužstvo.“

Teraz sa nezľaknite, budete počuť v telefóne vlaky, upozorňoval Nemec a nadýchol sa k ďalšiemu monológu:/agentury/

X X X

„Ešte vám poviem takú perličku. Po zisku slovenského titulu som ich zobral do Zlína na zápas s českým majstrom. V prvej tretine sme dostali rýchly gól, chlapci sa trápili, ale v druhej tretine vyrovnali a zápas sa skončil 1:1.

Všetci už boli v autobuse a ja hľadám, kde sú Šatan, Hecl a Pauček. Oni ešte v kabíne smútili, že nevyhrali. Títo chlapci sa vyznačovali silnou túžbou po víťazstve.“

Na záver debaty Jozef Nemec ešte vytiaho osobný odkaz pre bývalého zverenca. Písal sa rok 2014 a Šatan koketoval s myšlienkou ukončiť kariéru. „Miro nekonči, vydrž ešte, tvoj život je šport, hokej. Veľa si dokázal, ale veľa ešte môžeš fanúšikom ukázať. To je moja prosba!“

Posledná rozlúčka so zosnulým Jozefom Nemcom sa bude konať dňa 24.04.2023 o 15:00 hod. v Ludaniciach./agentury/

X X X

Dlhujú vám peniaze a vy sa k ním neviete dostať? Využite zdarma služby odborníkov

Aj vy ste spravili tú osudnú chybu, že ste niekomu v dobrej viere požičali peniaze? A dotyčný teraz nie a nie pôžičku vrátiť? Alebo podnikáte a neuhradené faktúry sa vám kopia na stole? Zdá sa, že máte problém, no nádej, že svoje peniaze ešte niekedy uvidíte tu stále je.

Ak máte trpezlivosť pustite sa do boja sami. Môžete dlžníka vyzvať, aby pôžičku dobrovoľne vrátil. Výzvu môže poslať aj advokát, čo v niektorých prípadoch môže zabrať. Predsa len pocit, že vec je už v rukách právnika môže veci pohnúť. Ak ste to už skúšali a nepochodili ste, ostáva vám ešte možnosť obrátiť sa na súd so žalobou o zaplatenie. Počítajte však s tým, že to nebude zadarmo a bude vás to stáť aj kopu času.

Ak na toto nemáte nervy, zverte riešenie vášho problému do rúk finančných a právnych odborníkov. Profesionálne služby spravovania pohľadávok dnes už fungujú inak ako v divokých 90tych rokoch a prinášajú veľa výhod. Jednoducho svoje starosti hodíte na niekoho iného a ten ich za vás vyrieši. Nemusíte sa už viac doťahovať s dlžníkom a vaše šance, že sa vám financie vrátia sa takisto zvýšia. Týka sa to všetkých možných situácií, ktoré vám ako veriteľom vznikajú. Či už ide o nesplatenú pôžičku medzi fyzickými osobami, nevyplatené nájomné, ak prenajímate nehnuteľnosť, nevyplatenú mzdu zamestnávateľom alebo nevyplatené poistné plnenie poisťovňou. Takisto to platí aj pre podnikateľov, živnostníkov, ktorým sa kopia na stole neuhradené faktúry, ktoré vystavili svojím zákazníkom a tí akosi nemajú chuť svoj dlh splácať.

Ak ste už naozaj minuli všetky možnosti a vlastného právnika nemáte, môžete svoju pohľadávku zaregistrovať do online systému, cez ktorý získate na jednom mieste kompletné riešenie. Sme v 21. storočí a tak nemusíte nikam chodiť a všetko môžete urobiť z domu. Nemusíte ani dopredu nikomu platiť. „Naša online služba poskytuje klientom – jednotlivcom, drobným podnikateľom aj firmám – kompletné služby v oblasti správy ich pohľadávok. Hlavnou výhodou je pre nich, že celú prácu právnikov, vrátane posúdenia pohľadávky a finančnej bonity dlžníka a tiež predsúdneho kontaktovania a komunikácie s dlžníkom, hradí naša spoločnosť. Odmenu si od klienta vypýtame len v prípade, keď sa podarí získať financie úspešne naspäť,“ vysvetľuje Pavol Pavlovič z projektu Vymôžete.sk. Tím finančných a právnych expertov s vyše 20-ročnými skúsenosťami, ktorý má za sebou dokopy už viac ako 50-tisíc konaní ukončených v prospech klientov, vytvoril na Slovensku jednoduchý, diskrétny a zároveň transparentný systém, určený pre veriteľov s akýmikoľvek pohľadávkami.

„Z našich skúseností je možné v spolupráci s klientom a našimi advokátmi úspešne vyriešiť až takmer 95 % všetkých prípadov neuhradených pohľadávok a získať svoje peniaze naspäť,“ dodáva Pavol Pavlovič.

Stačí pár klikov

Ak ste sa rozhodli, že toto môže byť vaša cesta, bezplatne sa zaregistrujte na stránke www.vymozete.sk, kde pridelený právnik najskôr skontroluje detailné podklady k problematickej pohľadávke, ktoré ste nahrali do systému, a predbežne overí, či má váš dlžník financie na to, aby ju uhradil. Akonáhle je situácia vyhodnotená ako priaznivá z hľadiska ďalšieho dožadovania sa dlžnej sumy, uzavriete s firmou prevádzkujúcou portál zmluvu a udelíte advokátovi z jej tímu plnú moc, aby vás v ďalších krokoch zastupoval.

Právny expert využije všetky zákonné spôsoby, aby zo svojej pozície opakovane kontaktoval vášho dlžníka a vyzval ho na úhradu pohľadávky. Ak bude tento proces neúspešný, nasleduje po dohode s vami súdne vymáhanie pohľadávky, kedy vás už advokát upozorní, že musíte počítať s povinnosťou uhradiť poplatky zo strany súdu. Stále však neplatíte nič za sprostredkovanie právnych služieb cez portál.

„Celkový manažment uhradenia pohľadávky cez náš portál prebieha výlučne online. To naši klienti oceňujú nielen z hľadiska komfortu, keďže vybavujú všetko na diaľku z domu, ale aj pravidelnej kontroly a reportov, v akom štádiu sa nachádza riešenie ich prípadu,“ hovorí prevádzkovateľ portálu www.vymozete.sk Pavol Pavlovič a dodáva: „Z praxe s nami spolupracujúcich právnikov vyplýva, že v prípade niektorých podnikateľov a najmä väčších firiem býva problém aj nedôsledná administratíva svojich pohľadávok, kvôli čomu dochádza často k ich premlčaniu. Čím viac dlžníkov firmy majú, tým viac týchto prípadov môže nastať. Aj tu im poskytuje náš portál výhodu, pretože získajú bezplatne na jednom mieste dokonalý prehľad o všetkých financiách, ktoré sa im majú z pohľadávok vrátiť.“

Platíte, ak získate peniaze späť

Veľkou výhodou tohto riešenia je, že o nič navyše neprídete. Ak sa vám nepodarí získať vlastnými silami dlžnú sumu späť, ostane vám hlava v smútku. Ak sa však podarí získať vo vašom mene dlžnú sumu alebo aspoň jej časť právnikom z projektu Vymô-žete.sk, máte problém vyriešený. „Našim klientom zmluvne garantujeme, že za svoje služby si vyúčtujeme odmenu iba v prípade úspešného vrátenia pohľadávky. Tá predstavuje 20 % +DPH z naspäť získanej sumy. Takéto férové podmienky neposkytuje žiadna iná podobná služba na Slovensku. Využitie skúseností a know-how právnikov cez portál vymozete.sk je skutočne rýchlym, dostupným a efektívnym riešením pre všetkých veriteľov, ktorí sa chcú domôcť svojej pohľadávky,“ uzatvára Pavol Pavlovič.

Ako funguje získanie peňazí naspäť?

veriteľ – fyzická osoba – požičal peniaze známemu a ten pol roka meškal s ich vrátením – už nemal záujem platiť za dodatočné služby svojmu advokátovi, pretože nemal istotu, či sa mu podarí získať pohľadávku naspäť

veriteľ zaregistroval svoju pohľadávku cez portál vymozete.sk

experti z portálu mu vysvetlili, že posúdenie tzv. bonity dlžníka, resp. zhodnotenie pohľadávky z právneho hľadiska advokátom prebieha cez tento online systém bezplatne

výsledok vstupnej previerky bol, že dlžník je schopný svoj dlh splatiť, a preto mu advokát spolupracujúci s projektom Vymôžete.sk zaslal výzvu na zaplatenie pohľadávky

dlžník na výzvu nereagoval, následne bol preto spracovaný a podaný návrh na vydanie platobného rozkazu na súd, ktorý súd vydal, doručil dlžníkovi a ten následne zaplatil celý svoj dlh veriteľovi – dlh teda nemusel ísť na vymáhanie exekútorovi

klient v priebehu celého vymáhania neplatil žiadne zálohy na odmenu spoločnosti prevádzkujúcej portál Vymôžete.sk ani advokátovi – všetky služby boli poskytnuté bezplatne až do momentu úspešného získania pohľadávky, kedy bola odmena odrátaná z vrátenej sumy

v prípade, že by boli sprostredkovatelia neúspešní, klient by neplatil za služby systému Vymôžete.sk nič

pridanou hodnotou riešenia problému touto cestou bol aj bezplatný prístup klienta do systému pohľadávok a SMS/email notifikácie o všetkých vykonaných krokoch zo strany Vymôžete.sk/agentury/

X X X

Vojna na Ukrajine: Českého dobrovoľníka, ktorý bojoval na Ukrajine, obvinili z rabovania

Hrozí mu výnimočný trest.

Českého dobrovoľníka, ktorý bojoval koncom marca minulého roka na Ukrajine, obvinili zo služby v cudzej armáde a rabovania. Hrozí mu výnimočný trest. Na zistenie servera Seznam Zprávy upozorňuje spravodajkyňa TASR v Prahe. Čech sa k rabovaniu podľa servera priznal.

„Vykonávame dozor nad trestným stíhaním jednej fyzickej osoby pre spáchanie prečinu služby v cudzích ozbrojených silách a zločinu plienenia v priestore vojenských operácií,“ uviedol štátny zástupca Martin Bílý z Vrchného štátneho zastupiteľstva v Prahe. Dodal, že muž je stíhaný väzobne.

Podľa webu Seznam Zprávy ide o dvadsaťšesťročného Filipa Simona, ktorý na jar minulého roka bojoval v ukrajinskom dobrovoľníckom prápore Karpatská Sič. Serveru sa koncom júna 2022 priznal, že kradol v opustených domoch, ktoré mal so svojou jednotkou čistiť od ruských vojsk. Odniesol si napríklad okuliare značky Gucci a niekoľko strieborných zliatkov.

„Nerobili sme nič, čo by nerobil niekto iný. Spätne uznávam, že to asi bola hlúposť,“ okomentoval svoje činy Simon. Voči takémuto správaniu sa ale ohradila jednotka, v ktorej muž pôsobil. Jej hovorkyňa Vasilina Nakonečná uviedla, že rabovanie kategoricky odsudzuje.

Prípad Filipa Simona vyšetruje nový policajný útvar Národná centrála proti terorizmu, extrémizmu a kybernetickej kriminalite. Podľa vedúceho Katedry trestného práva na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej Tomáša Gřivnu sa môže stať, že za prečin služby v cudzích ozbrojených silách by mohol na základe výrokov politikov tesne po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu dostať prezidentskú milosť.

Upozornil však, že rabovanie je podľa českého práva závažný zločin. „Tam hrozí pomerne vysoká sadzba alebo dokonca výnimočný trest. Spodná hranica je osem rokov, horná dvadsať rokov,“ spresnil Gřivna, podľa ktorého nebol v ČR za tento čin odsúdený nikto od roku 1997, aktuality.sk

X X X

Diaľnica do Košíc sa stavia 50 rokov. Kišš z PS vysvetľuje, kde nastal problém

Proces výstavby diaľnic a ciest nezdržuje Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ale Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Tá má totiž zdĺhavý proces príprav.

Štefan Kišš, bývalý šéf Útvaru hodnoty za peniaze a v súčasnosti ekonomický expert strany Progresívne Slovensko.

Pre TASR to v reakcii na vetovanú novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá povedal ekonóm z mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko Štefan Kišš, ktorý bol v minulosti riaditeľom ÚHP.

„Diaľnica do Košíc sa stavia 50 rokov. ÚHP existuje od roku 2016. Nie je to kvôli ÚHP, že nemáme diaľnicu do Košíc,“ zdôraznil v reakcii na tvrdenia predkladateľov návrhu, že útvar predlžuje proces výstavby diaľnic. Kišš priblížil, že ÚHP hodnotí projekt podľa zákona najviac trikrát. Raz na začiatku projektovej prípravy, keď má zo zákona predkladateľ zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti. Neskôr hodnotenie aktualizuje pred vyhlásením verejného obstarávania a podpisom zmluvy. NDS aktualizuje štúdiu viackrát.

Hlava štátu v utorok (18. 4.) vetovala novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Argumentovala aj tým, že priamym dôsledkom prijatého zákona by bolo vylúčenie ekonomickej kontroly zo strany ÚHP Ministerstva financií (MF) SR. Časová úspora získaná vypustením ekonomického hodnotenia vo fáze prípravy projektovej dokumentácie stavby diaľnice by podľa prezidentky nebola primeraná možným negatívnym vplyvom na verejné financie.

Ak by poslanci prelomili veto prezidentky a novela by prešla, platil by podľa Kišša zákon, na základe ktorého bude pri diaľniciach horšie uplatnený princíp hodnoty za peniaze. „Znamená to, že ak sa predraží jeden konkrétny úsek, alebo viaceré v diaľniciach, tak tie peniaze nemôžeme investovať inde. Či už na iné cesty, železnice, alebo aj iné verejné politiky – školstvo, zdravotníctvo,“ upozornil.

Rozumie, prečo prezidentka zákon vetovala a tento krok oceňuje. „Tak, ako je novela nastavená, je proti záujmom občanov, pretože predražuje úseky a celý proces nebude rýchlejší, naopak, môže byť ešte dlhší. Pripraviť čo najlepší projekt môžeme pred tým, ako sa schvaľuje územné rozhodnutie. Čokoľvek sa bude meniť neskôr, čo sa týka stavebných parametrov, by znamenalo vrátenie sa v procese, čiže predĺženie procesu,“ dodal Kišš./agentury/

X X X

Dcéra Borisa Kollára, šéfa parlamentu, ako rozprávková Popoluška! V týchto šatách zatienila všetky ženy. A prišla aj druhá jeho dcéra…

Obľúbená slovenská návrhárka už ako tradične prizvala na mólo viaceré známe tváre, ako Andrea Verešová, Mária Zelinová, Sisa Sklovská či dcéra Borisa Kollára, Alexandra Horňáková, ktorej mama je Stanka Horňáková. No rovnako sa na BMD prišla pozrieť a predvádzať aj druhá jeho dcéra, 13-ročná Sara Zoe a to v sprievode mamy Andrey Heringovej. Pozrite si ich všetky vo fotogalérii:

Rozprávková kolekcia Jany Pištejovej všetkým vyrazila dych

Medzi stálice slovenskej módnej scény patrí už dlhé roky Jana Pištejova. Tá svoje nové kolekcie pravidelne prezentuje práve na móle Bratislavských módnych dní. Inak tomu nebolo ani včera večer, kedy predstavila orientom a rozprávkou inšpirovanú kolekciu.

Veľkú šou otvorila charizmatická Andrea Verešová, ktorá patrí aj po rokoch v modelingu stále medzi naše najkrajšie modelky. Neskôr sa po móle prešla tiež Ivana Kičikoleva, Mária Zelinová, Yasmite Taty a v originálnom looku zaujala Lucia Mokraňová.

V závere prehliadky Jany Pištejovej si zaspievala Sisa Sklovská spolu s Petrom BažíkomZdroj: Norbert Marci

Kráľovná bola napokon len jedna, dcéra Borisa!

Všetky dámy v bratislavskej Refinery Gallery zatienila najstaršia dcéra Borisa Kollára Alexandra Horňáková. Vekom čoraz krajšia blondínka sa na mólo postavila v honosnej modrej róbe, v ktorej pripomínala Popolušku.

To však vôbec plánované nebolo a samotná Pištejová priznala, že si to až do poslednej chvíle neuvedomovala. „Keď vyšla na mólo a baby mi povedali, že ona vyzerá ako Popoluška, tak som si povedala, že vážne. Popoluška mala bledomodré šaty a ešte aj ten choker. Mne to úplne vážne došlo až vtedy.“

Horňáková však nebola jediná prominentná dcéra, ktorá sa v šatách Jany Pištejovej ukázala. Po móle sa prešla tiež Sofia Vitteková, dcéra futbalistu Róberta Vitteka, Karolína Tkáčová, dcéra tanečníčky Ivetky Tkáčovej a vidieť sme mohli aj vnučku organizátorky Bratislavských módnych dní, Márii Rehákovej. , aktuality.sk

X X X

Hviezdny Ronaldo lieta v problémoch. Fanúšikovia žiadajú jeho deportáciu z Arábie

Začiatok jeho arabského dobrodružstva bolo ako zo sna. Strieľal jeden gól za druhým a ťahal svoj tím za výhrami.

V uplynulom období sa však Cristianovi Ronaldovi nedarí. Ofenzívna hviezda po neslávnom konci v Manchestri United posilnila saudskoarabský Al-Nassr, ktorý hráva domáce zápasy v meste Rijád.